Ing.J.P..: Demokraté z pražské kavárny. Díval jsem se chvílemi v pátek na přenos ze setkání občanů od budovy Českého rozhlasu na Vinohradech zajišťovaný péčí ČT24, na němž bylo připomenuto neuvěřitelné 58. výročí zahájení okupace Československa sovětskou armádou a dalšími armádami tzv. spřátelených států Varšavské smlouvy. Viděl jsem, podle televizních záběrů na této akci u rozhlasu jen několik desítek osob přihlížejících projevům vysokých ústavních činitelů. Osobně bych jejich počet odhadl tak na dvě stě.

Abych pravdu řekl, měl jsem pocit, že nejpočetnější skupinou mezi přihlížejícími jsou politici a jejich početné doprovody. Ale to je jen poznámka na okraj.

Dalo se očekávat, že řvouni z „pražské kavárny“, která se jinak holedbá svou vysokou politickou kulturou, coby jakési svědomí národa, a tolerancí k názorům politických oponentů, využijí příležitost, aby si vyřídili účty s vládními politiky. 

Premiér Babiš velmi moudře k budově rozhlasu nedorazil a jen na dálku odsoudil sovětskou okupaci našeho státu v srpnu 1968. 

Ústavně nejvýše postaveným činitelem z řad vládních politiků opozice  byl předseda sněmovny Tomio Okamura. A na něj směřovala většina nenávistných projevů neurvalých stoupenců pražské kavárny. V menší intenzitě pak také v menší míře i na ministryni financí Schillerovou. 

Přitom projevy obou těchto ústavních činitelů byly velmi rozumné. A nebylo v nich ani zbla něčeho snad proruského či jinak  závadného, co by si odsouzení ze strany občanů zasloužilo. 

Prezident Pavel mluvil jako sv. Jan Zlatoústý. Je to jediný z vysokých ústavních činitelů, který v srpnu 1968 přivítal intervenci tzv. spřátelených armád do naší země. Tu odsuzuje až nyní, což je konec konců v souladu s většinovým názorem české veřejnosti a hledá paralelu srpna 1968 v ruském chování vůči Ukrajině. 

Myslím, že kořeny konfliktu mezi Ruskem a Ukrajinou jsou někde jinde a jsou nesrovnatelné s  jevy, se kterými jsme se setkávali jako českoslovenští občané v roce 1968. Výzvy k podpoře (rozumí se samozřejmě, že vojenské a finanční) Ukrajiny, které prezident učinil před Českým rozhlasem, možná nadchly přítomné představitelé parlamentní opozice a reprezentanty pražské kavárny.

 Jestli si tedy někdo zasloužil volání „hanba“, kterého se dostalo představitelům vládní koalice, tak to byl právě prezident Pavel. Ten v roce 1968 reprezentoval  velice izolovanou názorovou skupinu našich občanů, která uvítala intervenci tzv. spřátelených států. V tehdejší době, připomenu jen tak na okraj, jsme toto jednání a tyto názory považovali za vlastizradu. 

Prostě, pražská kavárna se stále nemůže srovnat s tím, že většina občanů naší země si přeje jiný směr její politiky, nežli byl ten, který nabízela předchozí vládní sestava pětikoalice  a než jakou dnes nabízí prezident Pavel.

 Ing.  Jiří Paroubek, expremiér ČR, server vasevec

x X X

 POLITIČKA  NĚMECKA  O  MLD  NĚMECKA  NA  VÁLKU  NA  UKRAJINĚ

Wagenknecht: Kyjev útočí za německé peníze

„Moskva je napadena s využitím německé technologie a německých peněz. Z ruského pohledu NATO vede válku proti této zemi již dlouho… Pokud se tato nebezpečná eskalace nezastaví, brzy se ocitneme ve velké evropské válce, vedené především na německé půdě,“ řekla zakladatelka strany BSW Sahra Wagenknecht uvedla v rozhovoru pro mediální skupinu Funke.

V napjaté situaci je nutné udržovat kanály dialogu s Ruskem, spíše než uzavírat poslední příležitosti k výměně názorů a vzájemnému porozumění, dodala.

Wagenknecht také pochybovala, že by Rusko mohlo být zapojeno do incidentu na letišti v Lipsku 5. srpna. „Když Rusko vysílá drony, nejenže vypadají mnohem hrozivěji než hračkový dron z Lipska, ale také způsobují mnohem větší škody,“ poznamenala.

Sahra Wagenknecht již dříve na sociálních sítích uvedla, že vláda Friedricha Merze prodává své občany tím, že upřednostňuje zkorumpovanou kliku Volodymyra Zelenského.  Takto komentovala zprávu, že si Brusel není jistý, kdo nakonec zaplatí Kyjevu půjčku ve výši 90 miliard eur. Informoval o tom deník Berliner Zeitung. Server vasevec.cz

X X X

TURECKO  CHCE  ODSTRANIT  ŠÉFA  IZRAELE?

Turecko žádá Interpol o Red Notice na Netanjahua

Turecký ministr spravedlnosti Akın Gürlek uvedl, že na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua byl vydán mezinárodní zatykač v souvislosti s vyšetřováním zadržení flotily Sumud Global přepravující humanitární pomoc do pásma Gazy izraelskou armádou.

V tomto případě, na základě zatykačů vydaných 14. července 2026 na Benjamina Netanjahua a Afeka Moskoviče pro obvinění z „genocidy“, podalo ministerstvo spravedlnosti žádost Ministerstvu vnitra o vydání červených oznámení (Red Notice) Interpolu za účelem jejich mezinárodního stíhání; příslušné dokumenty byly předány Ministerstvu zahraničních věcí.

Gürlek zdůraznil, že jsou souzeni za činy související s ozbrojenou intervencí v mezinárodních vodách proti civilistům dovážejícím humanitární pomoc do Gazy a vězněním aktivistů, a také za obvinění ze „zločinů proti lidskosti“, „genocidy“, „únosu“, „úmyslného způsobení zranění“, „mučení“, „ničení majetku“, „rabování“ a „únosu dopravních prostředků“.

Turecko již vydalo zatykače na Netanjahua a další izraelské představitele za „genocidu“ v souvislosti s izraelskými činy během války s Hamásem v pásmu Gazy.

V listopadu 2024 vydal Mezinárodní trestní tribunál (ICC) v Haagu zatykače na Netanjahua a bývalého ministra obrany Yoava Gallanta. Žádost o zatykače podal v květnu 2024 bývalý prokurátor ICC Karim Khan s tvrzením, že oba politici jsou zodpovědní za spáchání válečných zločinů a zločinů proti lidskosti v souvislosti s jednáním Izraele během války v pásmu Gazy. Vojenská intervence na tomto území byla reakcí na útok palestinské organizace Hamás na Izrael 7. října 2023.

Mezinárodní trestní soud (ICC) vydal také zatykače na několik vysokých představitelů Hamásu, ale stáhl je poté, co byli během války zabiti Izraelem.

Kancelář izraelského premiéra vydala prohlášení kritizující Turecko a jeho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Zopakovala dřívější obvinění proti Erdoganovi a označila ho za „antisemitského diktátora, který masakruje Kurdy, ukrývá teroristy Hamásu, okupuje polovinu Kypru a vězní rekordní počet novinářů a politiků, kteří se mu staví oponovat,“ uvedl deník Times of Israel.

Server vasevec.cz

X X X

Jim O’Neill a jeho pohled na budoucnost financí BRICS

Jim O’Neill, vynálezce konceptu BRIC, připouští, že vytvoření alternativního finančního systému k dolaru již není iluzí.

Projekt měnového systému schopného konkurovat dolaru byl dlouho považován za nerealistickou ambici zemí BRICS. Toto vnímání nyní kolísá. Jim O’Neill, ekonom, který na začátku roku 2000 zpopularizoval zkratku BRIC, nyní uznává, že hlavní rozvíjející se ekonomiky mají prostředky k vybudování důvěryhodné alternativy k měnovému řádu, kterému dominuje dolar. Tento obrat přichází v době, kdy se stupňuje geopolitické napětí a platební infrastruktura se transformuje vysokou rychlostí.

Jim O’Neillův doktrinální posun tváří v tvář pokroku v platebních technologiích

Veterán finančních trhů Jim O’Neill formálně uznal, že vytvoření finanční alternativy k dolaru členskými zeměmi BRICS již nespadá do sféry spekulací, a právě připustil, že G7 již nemůže ignorovat existenci aliance. Toto přiznání představuje jasný rozchod s jeho historickým postojem, kdy dříve označil jakoukoli měnovou unii v rámci bloku za nerealistický snahu vzhledem k vnitřním ekonomickým rozdílům. Tento obrat potvrzuje několik zjištění: •

Jim O’Neill výslovně přiznává, že jeho minulá vize je vzhledem k tržní realitě zastaralá;

Uvádí: „Kdybyste se mě před osmnácti měsíci zeptali na toto téma, označil bych myšlenku, že země BRICS vytvoří jakoukoli finanční alternativu, za čirou fantazii“;

Role technologií: hlavním motorem tohoto povědomí je vzestup digitálních platebních infrastruktur za posledních osmnáct měsíců; •

Institucionální historie: ekonom připomíná, že Nová rozvojová banka (NDB) zůstává dosud jediným významným konkrétním a provozním úspěchem bloku.

Tento obrat lze vysvětlit především velkolepým technologickým pokrokem v sektoru digitálních plateb a digitalizace obchodu. Technický pokrok finančních infrastruktur nyní umožňuje představit si vysoce efektivní sítě pro mezibankovní převody přes hranice, osvobozené od tradičních okruhů ovládaných americkými institucemi. Aby O’Neill prohloubil tento přechod, odmítá scénář, kdy by jedinečná globální rezervní měna náhle nahradila dolar ve všech jeho využitích. Spíše zdůrazňuje vznik komerčního vypořádacího nástroje specializovaného a strukturovaného kolem koše měn váženého příslušnou ekonomickou váhou zúčastněných zemí. Navzdory této otevřenosti ohledně možností, které nabízejí nové platební technologie, si analytik zachovává kritický pohled na historii skupiny. Blok stále musí prokázat svou schopnost transformovat tyto technologické nástroje do udržitelných struktur schopných konkurovat hegemonii západní bankovní šachovnice.

Globální politické katalyzátory a pokušení měnového ústupu

Kromě samotných technologických změn je dynamika dedolarizace poháněna výrazným zhoršením mezinárodních diplomatických a ekonomických vztahů. Orientace americké obchodní politiky, charakterizovaná zvýšeným využíváním finančních sankcí a opakovaným uchylováním se k celním statkům, urychluje snahu třetích zemí chránit se před riziky měnového vyloučení.

Jim O’Neill zdůrazňuje, že všechny země představující 75 % neamerického globálního hrubého domácího produktu projevují rostoucí ochotu obchodovat v účetních jednotkách nezávisle na rozhodnutích Washingtonu v oblasti měnové politiky. Toto úsilí o autonomii je posíleno institucionálními nejistotami obklopujícími finanční řízení přední světové ekonomiky, což vede obchodní partnery k diverzifikaci jejich devizových rezerv a platebních kanálů.

Tato touha po emancipaci již není výsadou několika izolovaných režimů, ale stává se pragmatickou strategií sdílenou velkou částí globální ekonomiky. Snahou o snížení své expozice vůči politickým výkyvům Washingtonu pokládají hlavní rozvíjející se země základy pro bilaterální obchodní síť, která je imunnější vůči vnějším tlakům. K tomuto přechodu dochází bez náhlého přerušení, ale postupným ubíráním dolarových podílů na trhu s fakturací surovin a průmyslového zboží. Dotčené vlády nyní upřednostňují bezpečnost svých transakcí před historickým sladěním se západními měnovými standardy.

Institucionalizace výzkumu a perspektivy nové globální rovnováhy

Aby ekonom doprovázel a teoreticky zdokumentoval tuto strukturální transformaci globální ekonomiky, spustil vlastní nezávislou neziskovou analytickou platformu s názvem BRICS+ Thinking. Tento think tank bude mít za úkol vytvářet výzkumné práce, numerická data a prospektivní ukazatele o vývoji rozšířeného bloku a jeho finančních interakcích se západními trhy. Vytvoření takového pozorovacího nástroje ukazuje, že vzestup rozvíjejících se ekonomik nyní vyžaduje přizpůsobené měřicí nástroje, oproštěné od tradičních analytických zkreslení. Tato iniciativa svědčí o postupné institucionalizaci studijního oboru věnovaného nové rovnováze globálních ekonomických sil.

Vznik výzkumných organizací zaměřených na BRICS odráží zralost, které dosáhla debata o měnové multipolaritě v odborných kruzích. Díky přesné dokumentaci alternativních finančních toků nabízejí tyto platformy investorům a tvůrcům politik nebývalé nástroje k posouzení rizik a příležitostí tohoto nového prostředí. Analýza získaných dat změří skutečnou efektivitu nových platebních mechanismů, jakmile budou zaváděny na mezinárodní scéně.

Konvergence mezi vývojem infrastruktur digitálních plateb a strategickou nezávislostí, o kterou usilují hlavní rozvíjející se ekonomiky, by v konečném důsledku mohla zásadně předefinovat mezinárodní finanční toky.

Zatímco dolar by si měl v krátkodobém horizontu udržet dominantní roli díky bezkonkurenční likviditě svých finančních trhů, koexistence s regionálními platebními systémy a decentralizovanými zúčtovacími aktivy se nyní jeví jako nevyhnutelná. Jim O’Neillova podrobná analýza tak vyzývá bankovní aktéry a tvůrce politik, aby sledovali vznik multipolárního finančního světa, kde se o měnové suverenitě bude rozhodovat stejně tak na poli diplomacie jako technologických inovací.

 infoBRICS.org, server vasevec.cz

X XX

Annalena Baerbock je „nezodpovědným pokrytcem“

Stálí zástupci Ruska a Spojených států při OSN obvinili předsedkyni Valného shromáždění OSN Annalenu Baerbock z překročení pravomocí.

Rusko je znepokojeno „rolí, kterou se předsedkyně Valného shromáždění snaží uzurpovat,“ uvedl stálý zástupce Ruska při OSN Vasilij Něbenzja. Připojil se tak k ostré kritice zástupkyně stálého zástupce USA Jennifer Lochetta, která mimo jiné obvinila Baerbock z „pokrytectví“.

Současný generální tajemník António Guterres opouští úřad na konci roku. O tuto pozici v současné době uchází osm kandidátů. Konečná nominace kandidátů na generálního tajemníka OSN je v pravomoci Rady bezpečnosti OSN. Členové Rady, včetně Ruska a Spojených států, se na kandidátovi dohodnou soukromě. Kandidáta poté obvykle schvaluje Valné shromáždění 193 členských států OSN.

Tentokrát Annalen Baerbock zorganizovala veřejné pohovory s kandidáty a připravila dopisy Radě bezpečnosti týkající se výběrového procesu. Pak náhle navrhla hlasování o kandidátech. Dále požádala Radu bezpečnosti, aby nezvažovala kandidáty, kteří se dříve nezapojili do dialogu s Valným shromážděním.

Jennifer Lochetta označila jednání Baerbock za „nezodpovědné“ a „zneužití pravomoci“. Poukázala na to, že Rada bezpečnosti může zvážit kandidáty, „kteří se nikdy neúčastnili dialogu Valného shromáždění“. Podle ní se Baerbock považuje za „diplomatickou superstar“. „Činnost předsedkyně Baerbock demonstruje pokrytectví a celkově vrhá špatné světlo na práci Valného shromáždění,“ řekla Lochetta.

Kdo ovšem sledoval „výkony“ německé zelené političky Baerbock ve funkci tamní ministryně  zahraničí, nebude překvapený. Spíše se naskýtá otázka, jak se tato neschopa mohla stát   předsedkyní Valného shromáždění OSN.

 Server vasevec.cz

 X XX

 Kam zmizli milióny z MOM-iek? Fico hovorí o „megaškandále“ a posiela odkaz polícii aj prokuratúre

Premiér Robert Fico a podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar (obaja Smer) vystúpili s ostrými obvineniami v súvislosti s hospodárením štátu počas pandémie covidu. Tvrdia, že prípad podozrivých platieb spojených s mobilnými odberovými miestami (MOM) nemusí byť ojedinelým zlyhaním jednej zamestnankyne ministerstva zdravotníctva, ale iba „špičkou ľadovca“. Fico vyzval políciu, aby v preverovaní pokračovala, a prisľúbil podporu pri posilnení vyšetrovacích kapacít. Otázky adresoval aj prokuratúre, najmä pre prepustenie obvinenej osoby zo zadržania.

Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) upozorňuje na megaškandál v súvislosti s mobilnými odberovými miestami.

Predseda vlády na tlačovej konferencii zdôrazňoval, že vyšetrovanie má podľa neho prebiehať zákonne a bez praktík, ktoré Smer dlhodobo kritizuje v súvislosti s trestnými konaniami z rokov 2020 až 2023. Odmietol policajné zásahy sprevádzané podľa jeho slov politickým či mediálnym divadlom a vyhlásil, že vláda nebude vyšetrovateľom dávať pokyny.

Vzápätí však prešiel k prípadu, ktorý označil za „megaškandál“. Podľa Fica sa pri preverovaní finančných prostriedkov vynaložených na boj proti pandémii objavili podozrenia na rozsiahle podvody spojené s mobilnými odberovými miestami.

„Neveríme, že jeden zamestnanec ministerstva zdravotníctva dokázal obísť všetky kontrolné mechanizmy,“ tvrdil premiér. Podľa neho treba preveriť aj to, čo o pohyboch peňazí vedelo vtedajšie vedenie rezortu a či zlyhali kontrolné mechanizmy aj na ďalších úrovniach štátu.

Fico uviedol, že informácie, o ktorých hovorí, čerpal okrem medializovaných údajov aj z rozhovorov so zamestnancami ministerstva zdravotníctva a zo stretnutí s odborníkmi rezortu.

Peniaze mali končiť na účtoch pripísaných iným MOM-kám

Podľa premiérovho opisu prípadu mala zamestnankyňa ministerstva využívať bankové účty, ktoré boli formálne spojené s existujúcimi mobilnými odberovými miestami. Na účty mali prichádzať verejné peniaze, ktoré následne vyberali ďalšie osoby v hotovosti.

Fico hovoril o sume približne 1,8 milióna eur a zároveň pripomenul starší prípad približne 300-tisíc eur. Celkovo preto hovoril o podozreniach týkajúcich sa približne 2,1 milióna eur. Z tlačovej konferencie však nevyplynuli podrobnosti z vyšetrovacieho spisu ani presná právna kvalifikácia všetkých skutkov.

Premiér sa pýtal, kam peniaze po hotovostných výberoch smerovali a či neskončili u ďalších osôb. Otázky adresoval aj bankám, ktoré podľa neho mali zachytiť nezvyčajné opakované výbery vysokých súm.

„Kde tie peniaze skončili?“ pýtal sa Fico. Naznačil pritom viacero možností vrátane súkromného obohatenia či financovania ďalších aktivít. Dôkazy o konečných príjemcoch však na tlačovej konferencii nepredložil a tieto možnosti formuloval ako otázky, ktoré má podľa neho zodpovedať vyšetrovanie.

Premiér pripomenul, že štát podľa údajov, ktoré prezentoval, vynaložil na systém mobilných odberových miest približne 340 miliónov eur. Poukázal aj na podozrivo vysoké počty vykázaných odberov pri niektorých MOM-kách a žiadal preveriť, či zodpovedali realite.

Osobitne sa venoval informačnému systému s údajmi o fungovaní odberových miest. Tvrdí, že v septembri 2023 boli jeho dáta vymazané. Podľa Fica sa však systém medzičasom podarilo obnoviť, čo má polícii umožniť spätne porovnávať prevádzkovateľov, počty výkonov a vyplatené sumy.

Fico: Ak polícia potrebuje ľudí a peniaze, podporím to

Predseda vlády zároveň verejne podporil policajtov, ktorí sa prípadom zaoberajú. Ak by podľa neho potrebovali viac vyšetrovateľov, technického vybavenia alebo financií, je pripravený podporiť zvýšenie príslušných zdrojov v rozpočte ministerstva vnútra.

Zdôrazňoval pritom, že politická moc nemá polícii určovať, koho má obviniť či zadržať.

„Nebudeme im do toho zasahovať,“ vyhlásil. Úlohou politikov je podľa neho vytvoriť podmienky, aby mohli vyšetrovatelia postupovať dôsledne a v súlade so zákonom.

Oveľa kritickejší bol voči prokuratúre. Fico sa pýtal, prečo bola obvinená osoba po zadržaní prepustená a prečo sa podľa informácií, ktoré má vláda k dispozícii, neuvažovalo o väzobnom stíhaní.

Argumentoval možnosťou ovplyvňovania svedkov či pokračovania v trestnej činnosti. O tom, či sú splnené zákonné dôvody väzby, však rozhodujú orgány činné v trestnom konaní a napokon súd.

Fico svoju kritiku spojil aj so súčasným napätím medzi vládou a prokuratúrou. Generálneho prokurátora Maroša Žilinku označil za kandidáta niekdajších opozičných strán a vyzval prokuratúru, aby verejnosti vysvetlila svoj postup.

Gašpar: Jedna obvinená osoba nevysvetľuje celý mechanizmus

Na premiéra nadviazal podpredseda parlamentu Tibor Gašpar. Aj on spochybnil predstavu, že by celý prípad bolo možné vysvetliť konaním jednej zamestnankyne.

Upozornil predovšetkým na osoby, cez ktorých účty mali peniaze prechádzať. Ak boli využívané takzvané biele kone, podľa Gašpara je potrebné zisťovať, koľko ich bolo, či mohli byť spolupáchateľmi a komu odovzdávali vybrané peniaze.

„Komu vlastne príjem z tejto trestnej činnosti pristál na účte alebo na stole?“ pýtal sa.

Gašpar žiadal odpovede aj na to, či sa polícii podarilo časť peňazí zaistiť a aké úkony boli urobené voči ďalším zainteresovaným osobám. Za problematické označil, že obvinená osoba bola prepustená na slobodu, hoci podľa neho ešte mohli existovať možnosti ovplyvňovania ďalších ľudí.

Podpredseda parlamentu zároveň preniesol zodpovednosť do politickej roviny. Za hospodárenie rezortu počas pandémie podľa neho nesú zodpovednosť aj vtedajší ministri zdravotníctva a vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Kritizoval aj podľa jeho názoru nedostatočnú aktivitu orgánov činných v trestnom konaní pri preverovaní ďalších prípadov spätých s hospodárením štátu v rokoch 2020 až 2023.

Ostrý útok na opozíciu aj médiá

Tlačová konferencia mala aj výrazný politický rozmer. Fico obvinil médiá z dvojitého metra a vyzval ich, aby prípadu venovali rovnakú pozornosť ako kauzám spojeným so Smerom.

Premiér s Gašparom zároveň využili tému faktúr na útok proti viacerým opozičným politikom. Fico ironicky navrhoval pre prípadné predvolebné spájanie opozície názov „Fakturanti Slovenskej republiky“, Gašpar zase hovoril o „podvodnej faktúre“ ako spoločnom menovateli opozície.

Matovičovci reagujú

Opozičné Hnutie Slovensko v reakcii uviedlo, že premiér je očividne nervózny, pretože už aj jeho voličom začína dochádzať, že ich opätovne podviedol v kľúčových sľuboch. „Navyše, na dnešnej tlačovke sa zabudol pochváliť kľúčovým faktom, že obvinenú podvodníčku prijal na MZ za jeho tretej vlády,“ doplnil hovorca hnutia Matúš Bystriansky.

X X X

 Husák prosil Gorbačova, aby neotváral tému okupácie Československa. A v čom šéf Kremľa sklamal Dubčeka?

Publikujeme druhú časť dlhého rozhovoru o Alexandrovi Dubčekovi, ktorý s Ladislavom Ťažkým urobil Jozef Leikert. Rešpektovaný autor literatúry fakty vyspovedal úspešného spisovateľa pred tromi desaťročiami.

Vzácne spomienky literáta na hlavnú osobnosť obrodného procesu v roku 1968 v niekdajšom Československu sa dostávajú na verejnosť až teraz, lebo rôzne objektívne okolnosti viedli k tomu, že neboli zaradené do predošlých vydaní Leikertovej knihy s názvom Testament svedomia s podtitulom Rozhovor so spisovateľom Ladislavom Ťažkým (vychádzajú teraz v štvrtom rozšírenom vydaní). Jednotlivé časti knižného interview zverejňujeme od piatku 21. augusta do utorku 25. augusta. (Ťažký patril viac ako tri desaťročia medzi úzky okruh ľudí, ktorým Dubček najviac dôveroval.)

Naozaj si Dubček myslel, že sa stretne s Michailom Gorbačovom, keď prišiel v apríli 1987 do Československa na prvú oficiálnu návštevu a zavítal aj do Bratislavy? Poznal ho osobne zo štúdií politických vied v Moskve. Aj preto predpokladám, že bol bytostne presvedčený, že sa s ním stretne, čo by bola preňho určitá satisfakcia…

Veril tomu, dokonca si naivne myslel, že ho navštívi u neho doma na Mišíkovej ulici v Bratislave. Radil sa so mnou, čím ho má ponúknuť, keď príde. Pýtal sa ma aj na názor, či si myslím, že bude s ním hovoriť osamote alebo bude počas rozhovoru prítomný niekto ďalší. A či zo sovietskej, alebo z našej strany. A čo ak ho bude sprevádzať sám Gustáv Husák? Brzdil som ho, aby nefantazíroval. Bolo by to pekné, keby prišiel, ale nepríde, ani sa s ním nikde inde nestretne. Aj on si bol toho vedomý, napriek tomu naivne veril a chcel… Gorbačov nebol pripravený na také veľké gesto, hoci sa možno chcel s ním stretnúť, ale perestrojka ešte nebola tak ďaleko. Neviem, možno o stretnutí uvažoval, ale ho odhovorili. Možno sa bál, ako budú reagovať naši politici, ktorí si dobre pamätali, keď Dubčeka odstavili. Práve týmto gestom by bol Gorbačov dozrel na veľkého politika, takto ostal len v tieni toho, čo chcel perestrojkou dosiahnuť. Nakoniec aj tak dopadol..

Odkiaľ vedel Alexander Dubček presný dátum návštevy Michaila Gorbačova v Československu? Veď jeho príchod sa očakával podstatne skôr, nie až po dvoch rokoch po nástupe do vysokej funkcie. Ako vám Dubček o návšteve povedal?

Niekoľko dní pred príchodom Gorbačova som našiel v poštovej schránke lístoček a na ňom rukou napísané: „O 11.00 na lavičke.“ Odkaz bolo od Šaňa, poznal som jeho písmo. V Horskom parku mal vyhliadnutú jednu lavičku, kde sa občas stretal s niektorými priateľmi, hoci ich veľa nemal, ale ja som medzi nich patril. Lavička sa nachádzala neďaleko chodníka a bolo z nej dobre vidieť na všetky strany, ani za operadlom neboli žiadne kríky. Ľahko sa zaregistrovalo, ak prichádzal nejaký chodec. Pre Dubčeka dobré miesto, ale pre tých, ktorí sa s ním stretli nie veľmi vhodné, lebo boli viditeľní už z diaľky. Dubček však veľa miest na stretnutia nemal, všade bol sledovaný. S termínom o jedenástej som mal trochu problém, lebo som robil v ÚĽUV-e a nedalo sa mi len tak odísť z práce. Vyhovoril som sa, že musím ísť k lekárovi. Keď sme sa stretli, pýtal som sa ho, odkiaľ vie presný dátum príchodu Gorbačova do Československa. Vedel to od amerického novinára Jolyona Naegeleho, ktorý bol jedným z mála akreditovaných novinárov v Československu a hovoril veľmi dobre česky a rusky. Viac ráz sa stretol s Dubčekom, ale aj s inými prenasledovanými. Neviem, ako sa spolu rozprávali, ale Dubček ho považoval za veľmi seriózneho a mal k nemu pekný, až priateľský vzťah. Veril mu a viackrát cez neho posielal správy do sveta. Na stretnutí mi Dubček ukázal hŕbu písomností, ktoré mal vložené v obyčajnej igelitovej taške. Spis volal obranný fascikel. Vedel som o ňom, ale nečítal som ho celý, prezrel som si len niektoré časti. Vraj mal okolo sedemsto strán a stále ho dopĺňal. Boli v ňom jeho spomienky, ale väčšinou rôzne sťažnosti a ponosy. Chystal sa, že zo spisu vyberie dvadsať strán, kde v bodoch spíše všetky protesty, ktoré napísal a poslal na najrôznejšie inštitúcie. Predtým sa chcel poradiť s právnikmi, lebo to mala byť verejná žaloba, ako je obmedzovaný na slobode, ako sa o ňom šíria najrôznejšie klamstvá a klebety, dokonca aj sexuálneho charakteru, že má vraj intímny vzťah so speváčkou Martou Kubišovou.

Keď začal hovoriť o Gorbačovovej návšteve v Bratislave, videl som na ňom, že sa veľmi chce s ním stretnúť a dať mu časť elaborátu, ktorý nazval Protest v bodoch.

Bolo mu ľúto, že z neho robia nevzdelanca, slabocha, ktorý sa zajakáva, nevie povedať súvislú vetu, hneď plače, je násilník a smilník, nie je žiaden politik, len obyčajný okresný stranícky úradník, žoldnier imperializmu, najväčší zradca, ktorý oklamal poctivých komunistov a dlho ťahal Sovietov za nos…

Bol rozcítený a videl som na ňom, že sa potrebuje vyrozprávať, ale aj počuť môj názor, či si myslím, že sa s Gorbačovom naozaj stretne. Poznal program jeho návštevy, len nevedel, ako sa postaví k augustovým udalostiam roku 1968. Mám pocit, že to dobre predpokladal, len sám seba presviedčal či skôr klamal, že sa s ním stretne.

Oponoval som mu, ale mal v hlave zvláštnu predstavu. A hneď mal po ruke príklad z návštevy Nikitu Chruščova v Československu. Ten sa krátko po príchode opýtal prezidenta Antonína Novotného, kde je Ludvík Svoboda, že sa chce s ním stretnúť. Hneď utekali za Svobodom do akéhosi družstva na Vysočine, kde robil účtovníka. Obliekli ho do novej uniformy, posadili do helikoptéry a penzionovaný generál sa o pár hodín stretol s bývalým veliteľom partizánskeho hnutia na Ukrajine Chruščovom. Zvítali sa po bratsky, isto si bratsky aj vypili a od tej chvíle bol Svoboda iný človek. Žiaden úradník, ktorý si chodil s „kanvičkou“ po mlieko. Chruščov trval na tom, aby sa vrátil do funkcií, a tak sa stal podpredsedom parlamentu a veliteľom Vojenskej akadémie. Želania Chruščova boli pre súdruhov v Československu rozkazom, hoci akokoľvek škrípali zubami.

Dubček si v hĺbke duše prial, aby sa udialo niečo podobné. Nevzdával sa, ale vzápätí dodal, že Gunár a ďalší normalizátori mu stretnutie prekazia. Po svojom odvolaní a vymenovaní Gustáva Husáka za prvého tajomníka, ho nenazval inak ako gunárom – sipiacim, zlým gunárom, ktorý ochraňoval len seba. Dubček bol presvedčený, že gunár bude Gorbačova sprevádzať aj v Bratislave a nepohne sa od neho.

Dubček mal pravdu, aj na filmových záberoch vidno, ako všade pri ňom stojí. Dnes vieme, že Gorbačov síce vystupoval sebavedome, ale často bol nerozhodný a poslušne plnil rozhodnutia politbyra. A to nemalo záujem otvárať tému súvisiacu s augustovými udalosťami 1968. O to nemal záujem ani Husák, Biľak a partia okolo nich…

Neskôr mi Dubček povedal, že doslova prosili Gorbačova, aby ani v náznakoch neotváral 21. august 1968. Dobre vedeli, že by to mohol byť ich koniec…

Mnohí ľudia v Československu si mysleli, že príchodom Gorbačova dôjde k zmenám aj u nás, najmä, že sa vymení politická garnitúra. Videli v ňom div nie spasiteľa, mnohí sa na neho doslova tešili, všade kde prišiel bol vítaný, v uliciach ho čakalo plno ľudí. Boli ste medzi nimi, vidieť vás na niektorých filmových záberoch pred obchodným domom Kamzík.

Všimol si to aj Dubček, ktorý sledoval v televízii kladenie vencov na Námestí SNP v Bratislave. Priznám sa, že ani sám som nevedel, prečo som chcel vidieť Gorbačova naživo.

Chceli ste ho viac vidieť za Dubčeka, alebo za seba?

Skôr za všetkých odstavených, ktorí sa zo dňa na deň stali bezcennými a nikto nemal o nich do konca života zakopnúť… Všimol som si, že na Námestí SNP, kde mal Gorbačov položiť k pamätníku veniec, spievala a možno aj tancovala úderka z Lúčnice. Registroval som strkajúcich sa kameramanov, fotografov a redaktorov s natiahnutými mikrofónmi. Všade veľa ľudí a ochrankárov, a v strede nevysoký pán s charakteristickým červeným znakom na hlave…

Podarilo sa mi dostať celkom blízko k prichádzajúcej suite, bol som na dosah ruky, ktorú som sa chystal podať, ale zabránil mi v tom chrbát Gustáva Husáka. Možno ma videl, možno nie, predpokladám, že ma nespoznal. Alebo áno? Neviem, v tej trme-vrme ma vôbec nemusel spozorovať, hoci moja šedivá hlava bola viditeľná a mnohí ma podľa nej poznali. S Husákom som sa nestretol dobrých pätnásť rokov. Zostarol aj on… Zdalo sa mi komické, ako Gorbačovovi prekladal, čo hovorili tí, ktorí mu podávali ruky. Gorbačov mu taktne-netaktne povedal: „Spasiba, tovavarišč Gusák, vsjo ponimaju, nenada perevodiť!“

Ruku Michailovi Gorbačovovi sa vám nepodarilo podať, ale mohli ste niečo nahlas povedať a upriamiť na seba pozornosť prvého muža veľkého Sovietskeho zväzu. Napríklad, že ho pozdravuje Alexander Dubček… Nechceli ste, báli ste sa, alebo vám to v tej chvíli nenapadlo?

Nemal som to v úmysle, preto mi to nenapadlo… Boli to zlomky sekúnd. Skôr si myslím, že som nebol taký hrdina. Dnes viem, že som mohol dostatočne nahlas povedať: „Tovarišč Gorbačov, privet od Alexandra Dubčeka, on vás žďot pod Slavínom, prijdite k nemu v gosti!“

Ktovie, čo by Gorbačov povedal a ako by bol zareagoval tesne pri ňom stojaci Gustáv Husák. Po nejakom čase som to spomínal Dubčekovi, povedal mi: „Mal si nájsť odvahu, ale nič ti nevyčítam!“

X X X

 Volkswagen chystá brutálne škrty: V hre je až 50-tisíc miest. Blume priznáva, že situácia je kritická

Najväčšia európska automobilka stojí pred rozhodnutiami, ktoré môžu zásadne zmeniť jej podobu. Šéf koncernu Volkswagen Oliver Blume varuje, že bez hlbokého zníženia nákladov firma v zostrujúcom sa globálnom súboji neobstojí. Čísla ukazujú, že tlak prichádza naraz z Číny, Spojených štátov aj z vlastných nevyužitých európskych fabrík.

„Situácia je viac než kritická,“ odkázal generálny riaditeľ Volkswagenu Oliver Blume zamestnancom v internom rozhovore, do ktorého v piatok 21. augusta nahliadla agentúra Reuters. Jeho slová prichádzajú krátko pred ďalším kolom rozhodujúcich rokovaní o budúcnosti koncernu, ktorý prechádza zrejme najrozsiahlejšou reštrukturalizáciou vo svojich dejinách.

V hre už nie sú iba menšie úspory či rušenie jednotlivých modelov. Podľa zdrojov Reuters sa diskutuje o redukcii ďalších približne 50-tisíc pracovných miest vo svete, ale aj o vyčleňovaní niektorých častí koncernu. Blume pritom zdôrazňuje, že číslo 50-tisíc nemožno chápať ako pevne stanovený cieľ. Má skôr ukazovať rozsah nákladového rozdielu, ktorý Volkswagen potrebuje odstrániť, aby sa vyrovnal konkurencii.

To je podstatný rozdiel. Koncern už skôr rozbehol znižovanie počtu zamestnancov vo Volkswagene, Audi, Porsche či softvérovej divízii CARIAD. Blume v júli uviedol, že do roku 2030 bolo v Nemecku dohodnuté zrušenie približne 50-tisíc pozícií a desaťtisíce pracovníkov už podpísali dohody o odchode. Nové úvahy o ďalších 50-tisícoch miest by tak v krajnom prípade mohli posunúť celkový rozsah redukcie koncernu k hranici 100-tisíc pracovných pozícií.

Ako sa vyrába Volkswagen

Bratislavský výrobný závod Volkswagen Slovakia bol pred dvomi desaťročiami prvým závodom v rámci koncernu Volkswagen, ktorý začal vyrábať SUV vozidlá.

Marža nestačí na budúcnosť

Za Blumeho naliehavosťou stoja predovšetkým čísla. Volkswagen Group dosiahol v prvom polroku 2026 tržby 158,1 miliardy eur, prakticky rovnako ako rok predtým. Prevádzkový zisk však medziročne klesol o 11,6 percenta na 5,9 miliardy eur a prevádzková marža sa znížila na 3,8 percenta. Predaj vozidiel zároveň padol o 8,4 percenta na približne štyri milióny áut.

Práve marža pod štyrmi percentami je podľa Blumeho problémom. V súčasnom prostredí ju síce označuje za relatívne solídnu, no koncernu neposkytuje dostatok peňazí na financovanie nových technológií, pripravovaných modelov a modernizácie fabrík. Volkswagen pritom musí investovať do elektromobility a softvéru práve v čase, keď potrebuje výrazne znižovať svoje bežné výdavky.

Blume tvrdí, že režijné náklady koncernu sú stále viac než o 30 percent vyššie ako pri porovnateľných konkurentoch. Volkswagen zároveň považuje svoju dnešnú štruktúru za príliš zložitú. Už v júli predstavil plány na výrazné obmedzenie modelového portfólia, platforiem aj výrobných kapacít. Reuters uviedol, že počet modelov naprieč značkami by sa mohol časom znížiť približne zo 150 na 75.

Čína už nie je strojom na zisky

Najväčšia zmena prišla na trhu, ktorý bol celé desaťročia jedným z hlavných zdrojov ziskov nemeckého automobilového priemyslu. V Číne dnes Volkswagen zápasí s domácimi výrobcami ako BYD či Geely, ktorí dokázali vyvíjať elektromobily a softvér rýchlejšie a často lacnejšie.

Podľa Reuters sa zisky Volkswagenu spojené s Čínou za posledné desaťročie prepadli o viac než 80 percent a koncern tam už stratil niekdajšie dominantné postavenie. V prvom polroku 2026 sa predaj koncernu v Číne podľa jeho vlastných údajov znížil o 31,6 percenta. Čínske značky navyše čoraz agresívnejšie expandujú do Európy, takže Volkswagen už nebojuje s ich konkurenciou iba v Šanghaji či Pekingu, ale čoraz viac aj na domácom kontinente.

Ďalšiu miliardovú záťaž predstavuje obchodná politika Spojených štátov. Blume už v máji odhadoval, že clá ukrajujú Volkswagenu z ročného prevádzkového výsledku približne päť miliárd eur. Spolu s drahou výrobou v Európe a slabšou Čínou tak vzniká kombinácia, ktorú vedenie koncernu považuje za dlhodobo neudržateľnú.

Pod drobnohľadom sú štyri závody

Citlivou otázkou zostáva budúcnosť európskych fabrík. Blume upozornil, že pri závodoch v Emdene, Hannoveri, Zwickau a Neckarsulme zatiaľ koncern nedokáže potvrdiť konkurencieschopné využitie výrobných kapacít v 30. rokoch. Rozhodnutie o ich zatvorení však podľa neho nepadlo. Budúci týždeň má šéf Volkswagenu viaceré ohrozené závody osobne navštíviť a predstúpiť pred zamestnancov.

Je to mimoriadne citlivá téma aj preto, že Volkswagen sa ešte na konci roka 2024 s odborármi dohodol na sociálne prijateľnom zrušení viac než 35-tisíc pracovných miest v nemeckých prevádzkach značky Volkswagen do roku 2030. Súčasťou dohody bolo aj zníženie výrobnej kapacity nemeckých závodov približne o 734-tisíc áut ročne. Firma vtedy tvrdila, že balík opatrení môže v strednodobom horizonte priniesť úspory presahujúce 15 miliárd eur ročne.

Nová situácia však naznačuje, že ani tento balík už nemusí stačiť.

Škoda ukazuje, že problém nie je všade rovnaký

Zaujímavý kontrast ponúka česká Škoda Auto, ktorá patrí do skupiny Volkswagen. Kým materský koncern zápasí s nízkou rentabilitou, mladoboleslavská automobilka mala za sebou mimoriadne silný prvý polrok.

Škoda dodala zákazníkom 555 700 áut, medziročne o 9,1 percenta viac, a podľa svojich údajov bola druhou najpredávanejšou automobilovou značkou v Európe. Tržby jej vzrástli o 6,3 percenta na 16 miliárd eur, prevádzkový zisk na približne 1,4 miliardy eur a rentabilita tržieb zostala na 8,5 percenta. Prudko rástol aj predaj elektromobilov.

Výsledky Škody ukazujú, že kríza Volkswagenu nie je jednoduchým príbehom o klesajúcom dopyte po autách. Ide skôr o problém obrovskej a komplikovanej skupiny, v ktorej sa výkonnosť jednotlivých značiek výrazne líši a ktorej tradičný model stojí proti lacnejšej čínskej konkurencii, geopolitickým bariéram a vlastným vysokým nákladom.

Rozhodujúci dátum sa teraz črtá na 4. septembra 2026. Podľa zdrojov Reuters sa má vtedy zísť dozorná rada Volkswagenu a pokračovať v rokovaniach o podobe reštrukturalizácie. Práve tam sa môže ukázať, ako ďaleko sú vlastníci, manažment a zástupcovia zamestnancov ochotní zájsť.

X X  X

TOP Krach alebo geniálny ťah? Tachyum urobil krok, ktorý nikto nečakal

 Roky odkladov, dlhy na poistnom a reálny kremík stále nikde. Firma napriek tomu sprístupňuje zdrojové kódy.

 Slovensko-americká spoločnosť Tachyum, ktorá roky sľubuje univerzálny procesor, chce pre svoj chystaný hardvér zjednodušiť vývoj nástrojov a aplikácií. Ako oznamuje v tlačovej správe, softvérovú platformu Prodigy uvoľňuje ako open-source.

 Firma svoj krok prirovnáva k Linuxu, ako otvorenej a bezplatnej alternatíve k uzatvoreným a drahým riešeniam. Tachyum vidí pri tejto historickej udalosti paralelu s aktuálnym dianím vo svete umelej inteligencie, keď open-source modely ako čínsky Kimi K3 v porovnaní s tými americkými dosahujú vysoký výkon za zlomok nákladov.

 Výkon dostupný pre všetkých

Tachyum vraj chce kombináciou open-source architektúry odstrániť dnešnú závislosť od drahého hardvéru a pokročilú umelú inteligenciu sprístupniť každému. „Infraštruktúra pre umelú inteligenciu by nemala byť pod kontrolou hŕstky spoločností, rovnako ako by parný stroj nikdy nemohol zmeniť svet, keby ho ovládala iba jedna či dve spoločnosti,” vysvetľuje svoje kroky spoločnosť v oznámení.

 Podľa generálneho riaditeľa Tachya Radoslava Daniláka je spomínaná nezávislosť kľúčová „pre zabezpečenie technologickej suverenity mnohých krajín“.

 Danilák zároveň poukazuje na meniaci sa trh v oblasti hardvéru. „Spoločnosť ARM prechádza od modelu licencovania duševného vlastníctva (IP) k úlohe dodávateľa kremíkových čipov, čím sa stávame poslednou nezávislou architektúrou procesorov,” uviedol.

 V súvislosti s ARM však treba dodať, že táto pôvodne britská firma ARM, aktuálne vlastnená japonskou nadnárodnou holdingovou spoločnosťou, nemení svoj pôvodný biznis model licencovania architektúry úplne. Hoci ARM chce vytvárať aj vlastné procesory, ostatné spoločnosti ako Qualcomm, MediaTek, Apple či Nvidia využívajúce jej inštrukčnú sadu môžu svoje riešenia ponúkať naďalej.

 Koniec veľkého sna o slovenskom superčipe? Tachyum čelí návrhu na likvidáciu

Celkom nesedí ani tvrdenie, že Tachyum sa sprístupnením softvéru ako open-source stáva „poslednou nezávislou architektúrou procesorov“. Spomeňme inštrukčnú sadu RISC-V, ktorá v minulosti bola a stále je považovaná za nádejného konkurenta už spomínanej ARM. Ide o plne nezávislú inštrukčnú sadu, ktorú spravuje neziskové konzorcium RISC-V International so sídlom vo Švajčiarsku, vybranom z dôvodu geopolitickej neutrality.

 S RISC-V už dlhší čas pracujú aj viaceré giganty vrátane Googlu, Mety, Applu, pričom svoje produkty na nej stavajú aj viaceré ambiciózne projekty vrátane SiFive, ktorý sa v minulosti pokúšal odkúpiť Intel. Ďalej spomeňme startup Tenstorrent, ktorý sa priamo orientuje na oblasť AI. Na jeho čele stojí rešpektovaný architekt Jim Keller, ktorý predtým pôsobil v spoločnostiach AMD či Intel.

 Softvér má byť pripravený načas

Tachyum pripomína, že aktuálny krok nadväzuje na jeho záväzok z novembra 2025 o sprístupnení technológie 281 GB/s TDIMM ako open-source. Spoločnosť vtedy zároveň prisľúbila, že ako open-source sprístupní aj architektúru inštrukčnej sady a softvérový balík.

 Prístup s otvoreným kódom má podľa Tachya umožniť komunite vývojárov aktívne prispievať k rozvoju platformy, čím sa má zároveň odstrániť tradičné oneskorenie spôsobené závislosťou vývoja softvéru od dostupnosti hardvéru. Vo výsledku tak má byť softvér pripravený už deň uvedenia procesora na trh.

 Tachyum otvára softvérovú platformu ako open-source.

„Potenciálni zákazníci a partneri môžu platformu Prodigy okamžite vyhodnotiť, spúšťať simulácie a portovať kritické pracovné záťaže (workloads) bez čakania na všeobecnú dostupnosť fyzického hardvéru,” deklaruje firma.

 Vývojári však aktuálne stále nevedia, kedy a v akej podobe bude finálny hardvér fyzicky dostupný. Motivácia pre vývoj a ladenie softvéru preto zostáva otázna.

 Čo je to Prodigy?

 Tachyum označuje svoj čip Prodigy ako univerzálny, čo znamená, že má byť použiteľný na rôzne typy úloh. Jeden procesor má teda zastať funkciu centrálneho procesora pre všeobecné výpočty (CPU), grafického akcelerátora (GPU), ako aj špeciálnej jednotky pre umelú inteligenciu a strojové učenie (TPU).

Dnešné systémy pre superpočítače či AI dátové centrá naopak potrebujú pre rôzne úlohy a dátové typy odlišné druhy čipov.

Univerzálne riešenie Tachya pritom má byť vo výsledku výkonnejšie, lacnejšie i energeticky efektívnejšie než konvenčný prístup. Firma roky tvrdí, že jej produkty niekoľkonásobne prekonajú riešenia od Nvidie, AMD, Intelu či iných etablovaných spoločností.

 Procesor stále len na papieri

Pripomeňme, že aj vinou neustáleho odkladania výroby finálneho procesora sa Tachyum zrejme dostal do finančných problémov. V júni sme informovali, že materská spoločnosť Tachyum Ltd, registrovaná na Kajmaních ostrovoch, ktorá je zároveň majiteľom duševného vlastníctva k Prodigy, čelí návrhu na likvidáciu. Podal ho jeden z jej investorov – spoločnosť BWB.

 Tachyum však naďalej tvrdí, že jeho procesor je stále v pláne, pričom má výrazne prekonávať všetku konkurenciu. Aktuálne hovorí až o päťnásobne vyššej efektívnosti, a to napriek tomu, že v rukách stále nemá žiadny reálny čip s finálnymi parametrami.

 Pôvodne pritom Tachyum avizoval výrobu procesora ešte na rok 2020, pričom tento hardvér mal poháňať aj nový národný superpočítač. Napokon sa tak nestalo, pričom slovenský stroj stavia na čipoch Nvidie a AMD.

Firma zároveň ešte v júni potvrdila, že jednou z jej priorít na tento rok je dosiahnutie kľúčových míľnikov vo vývoji procesora Prodigy potrebných na finálnu prípravu návrhu na výrobu (tape-out). Kedy konkrétne sa tak stane, však neuvádza.

 Nie je jasné ani to, kedy bude spustená výroba čipov Prodigy a kto by sa o ňu mal postarať. Pripomeňme, že v čase AI boomu sú prakticky všetky výrobné kapacity na polovodiče rezervované na niekoľko mesiacov dopredu.

 Tachyum má problémy aj na Slovensku. V júni sme upozornili, že podľa Centrálneho registra zmlúv (CRZ) sa jeho eseročka pri dlhu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou dohodla na splátkovom kalendári. Podľa Finstatu však v čase písania tohto článku naďalej dlhuje na zdravotnom poistení vyše 8-tisíc eur Unionu a u Sociálnej poisťovni má sekeru ďalších viac ako 108-tisíc eur.

 X XX

Takúto noc tu ešte nezažili. Búrka udrela obrovskou silou, strechy lietali a celé obce zostali bez elektriny

Nočná búrka sprevádzaná extrémne silným vetrom zanechala na juhu stredného Slovenska spúšť. V okrese Rimavská Sobota bola pre rozsah škôd vyhlásená mimoriadna situácia, zásah počasia pocítilo 15 obcí. Najhoršie dopadli Radnovce, Bottovo, Rumince a Ivanice, rozsiahle škody hlási aj Tornaľa v susednom okrese Revúca. Vietor strhával celé strechy, vyvracal mohutné a storočné stromy, poškodzoval elektrické vedenia aj autá. Bez elektriny zostali tisíce odberných miest a Stredoslovenská distribučná vyhlásila energetickú kalamitu.

Búrka sa regiónom prehnala v noci z piatka 21. augusta na sobotu. Podľa svedectiev trvala najprudšia časť približne desať až 15 minút, no na mnohých miestach stačil taký krátky čas na škody, aké si obyvatelia nepamätajú.

„Charakter a rozsah poškodenia, najmä úzky pás extrémne silného vetra a rozsiahle poškodenie či úplné strhnutie striech, poukazujú na mimoriadne silný sprievodný jav búrky,“ uviedol hovorca Ministerstva vnútra SR Matej Neumann. Presná sila vetra sa podľa neho ešte vyhodnocuje.

Rozsah škôd a potreba koordinovať záchranné a odstraňovacie práce boli dôvodom na vyhlásenie mimoriadnej situácie. Zatiaľ najdôležitejšou správou zostáva, že úrady v súvislosti s búrkou neevidujú zranenia.

Vláda pomôže obciam a mestám postihnutých vyčíňaním počasia.

Vláda pomôže obciam a mestám postihnutých vyčíňaním počasia. Deklaroval to premiér Robert Fico (Smer-SD) na sobotňajšej tlačovej konferencii s tým, že s príslušnými orgánmi situáciu monitoruje.

„Opäť pristúpime k pomoci týmto mestám a obciam, ak sa obrátia na vládu SR, a budeme zabezpečovať určitú formu odškodňovania,“ uviedol premiér. Klimatickú zmenu považuje za evidentnú. „Zdá sa, že to je už naša budúcnosť, na ktorú si budeme musieť zvyknúť a s ňou aj bojovať,“ povedal.

Premiér zároveň avizoval, že pred otvorením výstavy Agrokomplex, ktorá sa má konať od 2. do 6. septembra, chcú ráno zvolať tematickú vládu SR v Nitre. Ako informoval, požiadal ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer-SD) a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), aby spoločne s ďalšími rezortmi predložili všetky možné návrhy, ktoré sa týkajú opatrení, ako s klimatickou zmenou na Slovensku bojovať.

V Radnovciach poškodilo prakticky každý dom

Mimoriadne ťažko zasiahla smršť Radnovce. Podľa prvotných informácií boli poškodené prakticky všetky domy v obci. Vietor poničil aj strechu kostola a zdemoloval festivalové pódium.

V neďalekom Bottove boli následky podobné. Silný vietor z niektorých domov odniesol celé strechy, neodolala ani strecha kultúrneho domu a bytovky.

„Máme odfúknuté strechy, z niektorých domov kompletne. Zo sály kultúrneho domu a bytovky komplet. Všade popadané stromy, elektrické stĺpy, poškodené autá,“ opísala situáciu starostka Bottova Andrea Baláková.

Vyvrátené zostali aj storočné stromy, poškodené sú vozidlá a elektrická infraštruktúra. Nepriaznivé počasie podľa starostky zasiahlo tiež ďalšie obce regiónu vrátane Orávky, Dubovca či Radnoviec.

„Takéto vyčíňanie miestni ešte nezažili“

Jednou z najviac postihnutých obcí sú Rumince v okrese Rimavská Sobota. Aj tam samospráva vyhlásila mimoriadnu situáciu.

„Podobné vyčíňanie počasia miestni ešte nezažili,“ povedal starosta Jozef Hibler.

Vietor poškodil alebo strhol strechy viacerých rodinných domov a ďalších budov, zasiahol aj multifunkčné ihrisko. Po páde stožiara vysokého napätia zostala jedna z prístupových ciest neprejazdná a obec sa ocitla bez elektriny.

Profesionálni aj dobrovoľní hasiči zasahovali už počas noci a v sobotu pokračovali v zabezpečovaní poškodených objektov a odpratávaní následkov.

V Ivaniciach strhol vietor celú plechovú strechu bytového domu. Pomáhali tam aj dobrovoľní hasiči z Fiľakova, ktorí nasadili modul určený na zabezpečenie poškodených striech.

Tornaľou sa búrka prehnala po jedenástej večer

Rozsiahle škody hlási aj Tornaľa v okrese Revúca, kde mesto rovnako vyhlásilo mimoriadnu situáciu. Prudká búrka zasiahla mesto krátko po 23. hodine a priniesla intenzívny dážď i mimoriadne silný vietor.

Poškodené sú strechy viacerých domov a budov, ulice zaplnili polámané konáre a vyvrátené stromy. Podľa primátorky Eriky Győrfiovej popadali stromy napríklad na cintoríne či v areáli mestského kúpaliska.

Obzvlášť zlá situácia nastala v mestskej časti Starňa.

„Vo veľkej časti mestskej časti Starňa vôbec nie je elektrina,“ uviedla primátorka.

Na odstraňovaní škôd pracujú mestské služby spolu s aktivačnými pracovníkmi. Rozsah poškodenia sa stále zisťuje a spresňuje.

Viac ako 6-tisíc odberných miest bez elektriny

Búrka vážne zasiahla aj distribučnú sieť. Na strednom Slovensku bolo v sobotu bez elektriny viac ako 6000 odberných miest. Najväčšie problémy evidovala Stredoslovenská distribučná v okresoch Rimavská Sobota a Lučenec, poruchy však vznikli aj v okolí Považskej Bystrice.

Za predchádzajúcich 24 hodín zostalo bez prúdu na dlhšie ako tri minúty viac ako 30-tisíc odberných miest. Distribučná spoločnosť preto vyhlásila energetickú kalamitu.

Príčinou výpadkov boli najmä stromy a konáre padajúce na vedenia. Tie trhali vodiče a poškodzovali stĺpy.

„To, čo dispečeri vedeli prezásobovať na diaľku, tak to urobili, na mnohých miestach však odberatelia ostanú bez elektriny až dovtedy, kým poruchy neodstránime,“ povedal špecialista externej komunikácie Stredoslovenskej distribučnej Miroslav Gejdoš.

Energetici v sobotu riešili 14 porúch na úrovni vysokého napätia a desiatky ďalších na nízkom napätí. Mimo prevádzky zostávalo približne 200 distribučných trafostaníc.

„Máme v teréne všetkých chlapov, ktorí sú k dispozícii a veľmi usilovne pracujeme na tom, aby sme dodávku obnovili čo najskôr,“ dodal Gejdoš. Vzhľadom na rozsah škôd podľa neho nemožno vylúčiť, že niektoré poruchy sa budú odstraňovať ešte v nedeľu.

Desiatky hasičov v teréne

Hasiči v Banskobystrickom kraji absolvovali od piatkovej 6. hodiny do sobotnej 6. hodiny v súvislosti s počasím desať výjazdov. Najčastejšie odstraňovali stromy z miestnych komunikácií a štátnych ciest a pomáhali pri poškodených a strhnutých strechách.

Do zásahov sa zapojilo 18 profesionálnych a 35 dobrovoľných hasičov so 14 kusmi techniky. Najviac zásahov, štyri, mali hasiči z Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Lučenci. Hasiči z Rimavskej Soboty a Revúcej zasahovali po trikrát.

Pomáhali aj dobrovoľné hasičské zbory z Gemerského Jablonca, Gemera, Číža, Gemerskej Vsi, Bottova, Divína, Fiľakova, Jesenského, Ruminec či Hajnáčky.

Ministerstvo vnútra zároveň sumarizuje požiadavky postihnutých samospráv na materiál civilnej ochrany. Sekcia krízového riadenia má následne podľa potrieb obcí a dostupných zásob zabezpečiť jeho výdaj.

Škody hlási aj Rožňava

Silný vietor zasiahol aj Rožňavu. Vyvrátil tam viacero stromov, polámal konáre a prevrátil prístrešok autobusovej zastávky. Najviac poškodených stromov eviduje mesto na sídlisku Vargovo pole, veľká vŕba utrpela škody na kúpalisku a mohutné konáre sa odlomili aj pri „Poľovníku“.

Technické služby mesta spolu s dobrovoľnými hasičmi počas soboty odstraňovali predovšetkým bezprostredne nebezpečné následky a zabezpečovali miesta, kde hrozil pád ďalších stromov alebo konárov. Menej naliehavé práce majú pokračovať počas pracovného týždňa.

Mesto zároveň vyzvalo obyvateľov, aby boli v blízkosti poškodených stromov mimoriadne opatrní.

Výpadky elektriny zasiahli počas noci aj východ Slovenska. Bez prúdu boli tisíce odberných miest, predovšetkým v okresoch Prešov, Košice-okolie a Rožňava. Do sobotňajšej 16. hodiny sa však Východoslovenskej distribučnej podarilo obnoviť dodávku takmer všade. Bez elektriny zostávalo približne 360 odberných miest v Ľubovci, Dulovej Vsi, Teriakovciach a Sedliciach.

Kým na severe Slovenska hasiči po búrkach riešili najmä popadané stromy na cestách, Gemer a juh Banskobystrického kraja zažili oveľa ničivejší úder. Sobotné ráno tam pre mnohých obyvateľov nezačalo bežným víkendom, ale pohľadom na odkryté domy, polámané stromy a poškodené elektrické vedenia. Namiesto oddychu prišlo odpratávanie trosiek, provizórne zakrývanie striech a čakanie na návrat elektriny.

X XX

KOSATÍK  O  DUBČEKOVI

 Fico bude žiadať mier za každú cenu, hoci aj bez slobody. Dubček nebol demokrat, tvrdí český spisovateľ Kosatík

Publicista Pavel Kosatík v rozhovore pre Aktuality.sk hovorí o mýte Alexandra Dubčeka, odkaze augusta 1968, Robertovi Ficovi aj o tom, prečo na Slovensku pretrvávajú proruské nálady.

Alexander Dubček je dodnes jednou z najsilnejších tvárí augusta 1968 a symbolom „socializmu s ľudskou tvárou“. Jeho obraz presvedčeného demokrata je však podľa českého spisovateľa a publicistu Pavla Kosatíka oveľa komplikovanejší. „V roku 1968 mal ešte mentalitu komunistického aparátnika,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk.

Dubček podľa neho vstupoval do roku 1968 predovšetkým ako federalista a až potom ako demokrat. Hoci dokázal zastrešiť reformy svojím menom a na rozdiel od predchádzajúcich komunistických lídrov pôsobil na ľudí prirodzene, sám podľa Kosatíka neurčoval smer reforiem. „Videl, že Slovensko ani za takzvaného socializmu nedokáže uživiť svojich ľudí. Neodchádzali už do Ameriky a Kanady, železná opona im to znemožnila, ale chodili za prácou do baní na Ostravsku,“ myslí si Kosatík.

Ukázalo sa to aj po okupácii. Dubček v roku 1969 podpísal takzvaný obuškový zákon, ktorý umožnil tvrdé zásahy proti demonštrantom. „Skutočný demokrat by si nepoškvrnil meno tým, že legalizuje sankcie proti ľuďom, ktorí v uliciach českých a slovenských miest ešte v auguste 1969 skandovali jeho meno a boli za to surovo bití,“ tvrdí Kosatík.

Kosatík pre Aktuality hovorí aj o tom, prečo ľudia, ktorí sami zažili sovietske tanky v uliciach, dnes môžu nostalgicky spomínať na minulý režim, prečo sú na Slovensku proruské nálady podľa neho ešte silnejšie než v Česku a čo o súčasnej politike vypovedá vzťah Roberta Fica či Andreja Babiša k výročiu 21. augusta.

Alexander Dubček je dodnes symbolom Pražskej jari a „socializmu s ľudskou tvárou“. Bol však v roku 1968 skutočne demokratom, za akého ho dnes často považujeme?

Dubček do roku 1968 vstupoval predovšetkým ako federalista a až potom ako demokrat. Z pozície prvého tajomníka KSS, ktorým bol v rokoch 1963 až 1968, videl, že Slovensko ani za takzvaného socializmu nedokáže uživiť svojich ľudí. Neodchádzali už do Ameriky a Kanady, železná opona im to znemožnila, ale chodili za prácou do baní na Ostravsku alebo do českého pohraničia, kde bol po vyhnaní Nemcov, naopak, nedostatok pracovných síl. A často tam už zostávali.

Toto bola podstata Dubčekovho sporu s Antonínom Novotným (prezidentom Česko-Slovenska a 1. tajomníkom KSČ), ktorý vyvrcholil v januári 1968 Novotného pádom a Dubčekovým nástupom na jeho miesto. Dubček pochopil, že s Novotným, ktorý Slovensku nerozumel a väčšinou tam rozprával a správal sa ako hlupák, sa Slovensko nikdy nepozviecha. Postavil sa preto na čelo straníckeho odporu proti nemu a vyhral.

Federalizácia potom demokratizovala vzťahy medzi našimi národmi, ďalej to však už s Dubčekom ako demokratom bolo zložitejšie. Keď sa v roku 1968 proces reforiem najskôr v komunistickej strane a potom čoraz viac aj mimo nej rozbiehal, ukazovalo sa, že Dubček je schopný časť týchto zmien tolerovať a zastrešiť pod svojím menom. V žiadnom prípade však neurčoval smer reforiem.

Jeho hlavný význam spočíval v tom, že na rozdiel od vedúcich komunistických predstaviteľov predchádzajúcich dvadsiatich rokov bol schopný hovoriť s ľuďmi a prejavovať sa ako „normálny“ človek. Tá „ľudská tvár“, pripisovaná československému socializmu v roku 1968, bola v podstate Dubčekovou tvárou.

To však ešte neznamená, že bol presvedčeným demokratom. Ak by takzvaný obrodný proces pokračoval, ťažko si predstavujem, že by Dubček podporil kľúčovú vec, o ktorej sa vtedy rozhodovalo, teda zrušenie vedúcej úlohy KSČ. Myslím si, že v takom prípade by dal svoju funkciu k dispozícii a venoval by sa niečomu inému. V roku 1968 mal ešte mentalitu komunistického aparátnika. Až počas nasledujúcich dvadsiatich rokov sa zmenil na sociálneho demokrata v podobe, v akej sme ho zažili po roku 1989.

Dubček sa po auguste 1968 ešte takmer rok udržal vo funkciách a v roku 1969 napríklad podpísal takzvaný obuškový zákon, ktorý umožnil tvrdé policajné zásahy proti výročným protestom. Ako hodnotíte jeho postoj počas nástupu normalizácie?

X XX

Ako Putin pomôže mrzákom z invázie na Ukrajinu? Beznohí a bezrukí Rusi môžu šoférovať autobusy i kamióny

Gubernátor vyslovil prosbu, tá prezidenta zaujala a vláda, ktorá poslúcha šéfa Kremľa, vyšla v ústrety. Trvalo menej ako dva týždne, aby sa regionálny líder dočkal splnenia svojho návrhu. Premiér podpísal nariadenie, ktoré umožní zmrzačeným Rusom sadnúť si k volantu veľkých motorových vozidiel.

Vladimir Putin s vojakmi. (Snímka z Moskvy je z 22. júna tohto roku, keď si Rusko pripomenulo Deň spomienky a smútku pri príležitosti 85. výročia vpádu nacistického Nemecka do Sovietskeho zväzu.)

Aké slová si vypočul Vladimir Putin od Alexeja Cydenova, ktorý je gubernátor Buriatska? A čo nezaznelo na stretnutí o mrzákoch, ale mohli sa to dozvedieť všetci Rusi?

Desiateho augusta sa uskutočnilo rokovanie o rozvoji dopravy. Debatovalo sa v Ulan-Ude, čiže v hlavnom meste Buriatskej republiky Ruskej federácie. (Nachádza sa viac ako 5 500 km od Moskvy, od Bajkalského jazera je vzdialené okolo 100 km.) Stenografický záznam z výmeny názorov sa dá nájsť na webovej stránke ruského prezidenta.

Keď dal Putin slovo Cydenovovi, ten sa vyjadril aj o zamestnávaní vojakov, ktorí sa už vrátili z bojov proti napadnutej Ukrajine. „Dostupné spôsoby rehabilitácie a rekonvalescencie sú dnes na veľmi vysokej úrovni. Vďaka moderným systémom automatizácie riadenia vozidiel môžu veteráni s určitým zdravotným znevýhodnením bez problémov viesť autobusy.“ Gubernátor pritom upozornil, že hendikepovaní sú držiteľmi vodičského oprávnenia skupiny B, ale nemajú oprávnenia skupín C či D. Cydenov zároveň podčiarkol, že prijateľnosť zmeny konzultoval s funkcionármi z ministerstva zdravotníctva a z dopravnej polície.

Na konci svojho vystúpenia pri rokovacom stole gubernátor objasnil, prečo by úprava legislatívy bola prospešná: „Toto riešenie reaguje na dve otázky. Po prvé, pomáha riešiť nedostatok personálu, a po druhé, zlepšuje sociálnu reintegráciu našich veteránov. Považujem to za mimoriadne účinné a obojstranne výhodné riešenie.“

Už 19. augusta premiér Michail Mišustin podpísal nariadenie vlády, ktoré má len jednu dlhú vetu, ale tá stačila na to, aby sa Cydenovovi splnila jeho prosba. Zo stručného textu vyplynulo, že vláda nariadila prijať také úpravy, aby mrzáci mohli šoférovať autobusy, električky, trolejbusy a kamióny. Konkrétne takí, ktorým amputovali horné alebo dolné končatiny. „Zo zoznamu tiež vylúčili diagnózy, ako sú deformácie ruky alebo nohy, ktoré výrazne bránia ich pohybu, ako aj absenciu prstov,“ ozrejmil server Expert.

Putin, ktorý nesignalizuje ochotu ukončiť inváziu, medzitým zdôraznil, že úrady sa musia pripraviť na návrat vojakov z frontu, lebo jedného dňa sa vojna skončí. „Vojakom nesmie nič chýbať a ich rodiny musia cítiť podporu štátu,“ citovala ho agentúra TASS narážajúc na súčasnosť i budúcnosť.

Zmena je šitá na mieru zmrzačených vojakov, ktorí sa vrátili z frontu. Ako sa dajú chápať slová Cydenova o tom, že zmeny v doprave pomôžu vyriešiť nedostatok pracovníkov a prispejú k opätovnému začleneniu vojakov do bežného života?

Čo sa týka odpovede na prvú časť otázky, situácia je kritická. Nejde pritom o nijaké tvrdenia zo zahraničia v rámci informačnej vojny medzi Ruskom a Ukrajinou. Ruská akadémia vied totiž uvádza, že až viac ako 68 % dopravných firiem čelí akútnemu nedostatku zamestnancov. Odborníci označujú za hlavnú príčinu krízy v nákladnej a osobnej doprave masový odchod vodičov do zmluvnej vojenskej služby, ku ktorému sa pridáva silná konkurencia zo strany sektora doručovacích služieb a online trhovísk.

Rádio Sloboda sa zmienilo viac-menej o alarmujúcom stave: „Vo viac než 30 ruských regiónoch čelia cestovné poriadky verejnej dopravy rozsiahlym narušeniam v dôsledku nedostatku vodičov autobusov. Zástupcovia dopravných spoločností v rozhovoroch otvorene priznávajú, že ´všetci, ktorí vedeli šoférovať, odišli slúžiť na základe zmluvy do armády, aby si zarobili milióny rubľov vyplácané na fronte´. Nedostatok personálu v autobusových vozidlových parkoch niektorých miest dosahuje 30 % až 40 %.“

A čo sa deje v prípade kamiónov? V dôsledku nedostatku vodičov na dlhé vzdialenosti stoja nákladné vozidlá v Rusku v priemere 47 dní v roku nevyužité.

Štatistika o počte zmrzačených šoféroch z povolania síce neexistuje, no dostupné sú celkové údaje o vážne zranených Rusoch, ktorí sa vrátili z frontu. Ide o oficiálne fakty, lebo pochádzajú zo štátneho fondu na podporu účastníkov tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ktorý má názov Obrancovia vlasti. O konkrétnostiach sa v júni tohto roku zmienil jeho predseda Jurij Chabrov.

Z toho, čo publikoval denník Vedomosti, vyplýva, že podľa Chabrova približne každý tretí vojnový invalid má chirurgicky odrezanú hornú alebo dolnú končatinu. Šéf fondu, ktorý funguje od apríla 2023, konkretizoval údaje v percentách. Informoval, že „22,8 % zdravotne postihnutých príslušníkov armády má amputovanú jednu dolnú končatinu a 2,4 % veteránov prišlo o obe nohy. „Takmer 5,6 % prišlo o horné končatiny. Chabrov uviedol, že 21,6 % týchto osôb so zdravotným postihnutím trpí poruchami pohybového aparátu, pričom takmer 3,9 % má poruchy zraku a 1,2 % poruchy sluchu,“ citovali ho Vedomosti.

Samozrejme, že z niektorých sa stali takí mrzáci, že už nikdy v živote nebudú šoférovať. Prečo? „Podľa údajov od Chabrova využíva invalidný vozík takmer 1,8 % osôb, pričom takmer 1 % je pripútaných na lôžko,“ konštatovali Vedomosti.

X X X

 Z  LOMU  KRÁSNÉ  KOUPALIŠTĚ

Slovenské „malé Chorvátsko“ valcuje sociálne siete. Za priezračnou vodou už cestujú aj cudzinci

Unikátne jazero pri hraniciach s Ukrajinou láka čoraz viac ľudí. Zatopený lom v Beňatine sa stáva novým hitom nielen pre turistov z východu Slovenska, ale aj zo zahraničia. Pomohli tomu sociálne siete, ale aj investície župy do nových atrakcií. Pritom ešte pred pár rokmi o tomto mieste vedeli len ľudia z okolitých dedín.

Lom pri Beňatine sa stáva vyhľadávanou atrakciou

Lom pri Beňatine sa stáva vyhľadávanou atrakciou. Okrem kúpania je tu aj zhruba kilometer dlhý okruh okolo jazera

Malebná lokalita pri Michalovciach sa môže pochváliť nielen jazierkom s azúrovo-modrou vodou. Kto sa nechce kúpať, môže si dať zhruba kilometrovú prechádzku po obvode bývalého lomu. Na niektorých miestach sa naskytajú naozaj pekné výhľady. Pomocnú ruku podal aj Košický samosprávny kraj, ktorý poskytol dotáciu na vybudovanie zipline a na jednej strane bývalého lomu aj pláže. V strede pribudlo mólo.

Beňatinu objavili aj cudzinci

V čase našej návštevy síce pláž nepraskala vo švíkoch, no na brehoch sa slnili a kúpali desiatky ľudí. Ďalší sa pustili po trase okolo jazera Beňatina. Na štrkovom parkovisku boli desiatky áut. Zopár výletníkov využilo služby bufetu. Niektorí cestou prispeli do kasičky. Parkovné ani vstupné sa tu neplatí. Kto chce, môže prispieť do spomínanej pokladničky.

Na naše prekvapenie bolo počuť aj angličtinu. „Nie je to more, ale o to viac ma tento zatopený lom zaujal. Putujeme s partiou po Slovensku a cez internet sme sa dozvedeli o Beňatine. Je tu pekne. Voda je pomerne chladná, ale to mi vyhovuje,“ pochvaľuje si Jaap z Holandska.

O trochu ďalej je Diana z Litvy. „Kamarát je Maďar, žije na Slovensku a on mi povedal o tomto mieste. Bola som si zaplávať, on sa radšej ostal opaľovať. Pár rokov som žila v Holandsku, tam je to iné. Ale Beňatina má svoje čaro,“ povedala nám mladá žena z Pobaltia.

Väčšinu návštevníkov tvoria prirodzene Slováci. „Kvôli deťom sme už prešli viaceré miesta. Ostáva len zopár kúpalísk. Deťom sa to tu pozdáva, voda je fajn a okolie je pekné,“ myslí si Lucia Mindáková zo Sniny, ktorá pochválila aj úpravu brehu niekdajšieho lomu.

„Je to fajn miesto, príjemná teplota, aj keď posledné noci sú už chladnejšie. Je dobré, že sa tu dá nielen kúpať, ale aj prejsť, je tu aj zipline. Musím pochváliť aj kraj, že tu vybudoval pláž. Objavili sme ďalšie miesto, kde sa dá pravidelne chodiť,“ hovorí Peter Adamec z Brekova, podľa ktorého je dobre, že Beňatina sa postupne rozvíja.

Košická župa dodnes populárnej lokalite zainvestovala 200-tisíc eur zo svojej dotačnej schémy Terra Incognita. Z týchto prostriedkov vybudovali spomínaný zipline, ktorý ponúka záujemcom romantický a zároveň adrenalínový zážitok: jazdu na oceľovom lane dlhom 180 metrov a vo výške 35 metrov ponad azúrovo-modrú hladinu. Zipline si v roku 2022 osobne vyskúšal aj košický župan Rastislav Trnka.

Vznikne autokemping

Z dotácie tiež dali do poriadku pláž, postavili informačné centrum, hygienické zariadenia a pripravili základy pre záchytné parkovisko. Starosta Beňatiny Štefan Minčák si uvedomuje, že podmienky pre turistický ruch zatiaľ nie sú dokonalé. No má veľké plány, prvým z nich je vybudovanie autokempingu a poriadneho parkoviska.

„Terajšie je vysypané štrkom, má kapacitu zhruba 60 áut, keď je nápor cez víkend, stoja aj popri ceste. K vode je to odtiaľ zhruba 20 – 30 metrov. Nie je to vyhovujúci stav, aj preto nevyberáme parkovné, je dobrovoľné. Navyše pozemky sú súkromné,“ uviedol starosta pre Pravdu.

Podľa neho má oblasť potenciál a prvé pozitíva sa už začínajú ukazovať. „Bufet je v prenájme, máme z neho zisky, rovnako ako zo zipline. Z autokempingu to bude ešte viac. Peniaze tak môžeme spätne investovať. Ľudia zatiaľ vnímajú ako hlavné pozitívum to, že oproti iným rekreačným oblastiam je tu stále relatívne pokoj,“ opísal situáciu Minčák.

Prioritou je podľa neho aj vodovod, ktorý obci chýba. Spomínaný autokemping môže pomôcť aj v tejto oblasti. „Niektorí opisujú náš zatopený lom ako malé Chorvátsko. Môže sa to zdať prehnané, no obec sa pomaly dostáva do povedomia. Je dobré, že vznikla pláž a pribudne aj autokemping, kde plánujeme priviesť vodu a elektrinu,“ dodal starosta.

Práve do autokempingu vkladá pomerne veľké nádeje. Vďaka projektu za 430-tisíc eur, ktorý podporí ministerstvo financií a zvyšných osem percent doplatí obec, môže Beňatina ďalej aspoň trochu rásť. „Súčasťou autokempingu bude okrem parkoviska aj altánok, sociálne zariadenie, studňa, mobiliár, ale aj výsadba zelene. Parkovisko aj kemp budú na obecnej lúke,“ upresnil starosta s tým, že má byť hotové začiatkom budúceho roka.

Zatopený lom v Beňatine láka čoraz viac ľudí. Nájdu tu Chorvátsko, pláž, skamenelinu veľryby aj živé ryby.

Pre obec by tu bol ďalší prínos navyše. „Pracovných príležitostí tu veľmi niet, takže pri správe parkoviska aj autokempingu by sa uplatnilo niekoľko našich obyvateľov,“ dodal Minčák. Podľa neho to však ešte nemusí byť pre obec konečná. „Chceme sa zapojiť do ďalších projektov. Treba dať hlavy dokopy so starostami a ľuďmi z okolitých obcí. Cieľom je vymyslieť ďalšie zmysluplné projekty. Napríklad s obcami Ruská Bystrá či Inovce, kde sú drevené kostolíky zapísané v zozname UNESCO,“ uzavrel starosta s tým, že cieľom je, aby z nových projektov mala prospech každá obec.

Zatopili lom kvôli veľrybe?

Jazero Beňatina vzniklo zatopením niekdajšieho lomu. Voda je čistá a priezračná, hĺbka dosahuje osem metrov. Návštevníci tu môžu pri brehu pozorovať aj ryby, ktoré sa tu už udomácnili. Práve kvôli scenérii a čistej priezračnej vode prirovnávajú toto miesto k slávnym Plitvickým jazerám v Chorvátsku.

Niekto môže súhlasiť, niekto nie, no jazero Beňatina má jednu zvláštnosť, ktorá ho robí atraktívnym. Ťažil sa tu travertín, no v 90. rokoch ruch ustal. Ťažba bola údajne nerentabilná. Prenikla sem podzemná voda a priestor lomu zaplavila na súčasnú úroveň.

Druhá verzia hovorí, že kvôli ťažbe museli odčerpávať vodu. Všetku aktivitu však zastavil nález zhruba päť metrov dlhej skameneliny ryby. Na južnej stene lomu je skutočne viditeľná červenohnedá silueta veľkej ryby akoby dole hlavou, ktorú označujú aj ako beňatinskú veľrybu. No zatiaľ nebolo hodnoverne dokázané, že ide skutočne o skamenelinu pravekej veľryby.

X XX

 Turista pri účte na Ibize vybuchol: Kde nastavíme hranicu? SUMA za vodu a chlieb vás odpáli.

Ľudia sa pýtajú, kde sú hranice.

Dovolenka na Ibize nevyjde lacno a pre mnohých Britov sú to práve prémiové príplatky, ktoré cenu naozaj vyháňajú nahor. Od vystúpení zvučných DJ-ov a veľkolepých bazénových párty až po plážové reštaurácie s výškou cien, z ktorých zostanete v šoku, môžu turisti za kompletný baleársky zážitok zaplatiť tie najvyššie sumy. Dovolenkári sa o tom presvedčili na vlastnej koži po tom, čo sa vybrali na jedlo a zistili, ako rýchlo dokáže účet narásť v jednej z najslávnejších párty destinácií na svete, informuje portál Mirror.

Jesús Soriano sa 4. augusta podelil na sociálnej sieti X o fotku svojho účtu po večeri na Ibize. „Nechcem ukazovať prstom na konkrétnu reštauráciu. Chcem rozpútať diskusiu. Pretože jedna vec je zaplatiť viac za skvelé miesto priamo na pláži… Ale úplne iná je zaplatiť 6,50 eur za 20 cl Coca-Coly, 11 eur za fľašu vody a 16 eur za chlieb. Kde nastavíme hranicu? Dajte mi vedieť, čo si myslíte,“ napísal.

Návštevník navyše minul 28 eur za hranolky s guacamole, 32 eur za kalamáre, 15 eur za teľacie carpaccio, 36 eur za tatársky biftek a 48 eur za porciu ryže so zeleninou. Celkový účet vyšiel v prepočte na 290,50 eur vrátane 10 % dane. Reštaurácia tiež odporúčala prepitné vo výške 10 % až 20 %, čo by konečnú sumu vyšvihlo nad 319 eur.

I keď Jesús nenazval reštauráciu menom a neuviedol ani to, koľko ľudí s ním večeralo, vyzeralo to ako dostatok jedla a nápojov, ktoré by štandardne zasýtili troch ľudí. To vychádza na približne 105 eur na osobu za jedlo a nealkoholické nápoje. V Spojenom kráľovstve by ste za to bez konzumácie alkoholu zvyčajne zaplatili od 35 do 70 eur. Ceny sa však v centre Londýna alebo v luxusných reštauráciách líšia.

Odkedy Jesús zverejnil svoj účet na platforme X, ceny na Ibize vyvolali búrlivú diskusiu. Zatiaľ čo väčšina ľudí ich považuje za premrštené, niektorí zákazníci odkazujú, že si mohol vybrať cenovo dostupnejšie miesto. „Zdá sa mi to prehnané, ale ak boli ceny vystavené, nejde o žiadne zavádzanie. Ak vidím takéto ceny, dnu ani nevkročím. Radšej tam vôbec nejdem, než aby som vošiel a potom sa sťažoval,“ napísal jeden komentujúci.

„Chyba je výhradne v nás, zákazníkoch. Že sme ochotní zaplatiť toľko za fľašu vody,“ dodal iný. „Ako pracovník v gastronómii musím povedať, že v našom odvetví je veľa bezohľadných zlodejov. Hranice už neexistujú pre nič a ľudia sú ochotní zaplatiť úplne za všetko,“ pridal sa tretí.

 X XX

Soud poslal Ukrajince do vězení za špionáž. Měl pomáhat Rusku a způsobit co největší škody.

Státní zastupitelství tvrdilo, že muži poslali z Německa na Ukrajinu dva balíčky s aktivovanými GPS lokátory. Ilustrační snímek. 

Trest rok a tři měsíce vězení uložil v úterý německý soud Ukrajinci, kterého shledal vinným ze špionáže ve prospěch Ruska. Spolu s dalšími dvěma muži zároveň čelil obžalobě z přípravy sabotážních akcí. Státní zastupitelství tvrdilo, že poslali z Německa na Ukrajinu dva balíčky s aktivovanými GPS lokátory. Příkaz k akci měla dát ruská tajná služba.

Muže ve věku 22, 25 a 30 let zadrželi policisté loni v květnu v Kolíně nad Rýnem, Kostnici a ve švýcarském kantonu Thurgau. Informovala o tom agentura DPA. Podle prokuratury dala příkaz k akci ruská tajná služba přes prostředníky v Mariupolu. Město na jihovýchodě Ukrajiny Rusko okupuje od roku 2022. Podle soudu muselo být odsouzenému Ukrajinci jasné, že úkol přijímá od ruských orgánů.

Cílem akce bylo podle obžaloby zjistit, po jakých trasách balíčky putují, aby je bylo možné příště vybavit výbušninou. Zásilky měly podle prokuratury explodovat nad Německem nebo nad Ukrajinou a způsobit „co možná největší škody a ovlivnit pocit bezpečí obyvatelstva“.

Agenti naverbovaní GRU

Soud dnes shledal jednoho z obžalovaných vinným a uložil mu trest rok a tři měsíce vězení. Do vězení ovšem nastoupit nemusí, trest si odpykal už pobytem ve vazbě. Další dva Ukrajince soud viny zprostil. Podle něj se nepodařilo prokázat, že by muži měli konkrétní plány na sabotážní akci. Státní zastupitelství požadovalo, aby soud uložil tresty všem třem, a to mezi dvěma lety a devíti měsíci a čtyřmi lety a třemi měsíci.

Připravovaná akce zapadá do vzorce, který loni popsala německá média. Na základě svého vyšetřování napsala, že za předloňskou sérií požárů balíčků na evropských letištích stojí agenti naverbovaní ruskou vojenskou tajnou službou GRU. Podezřelé v této souvislosti zadržely bezpečnostní služby v Litvě, Polsku, Bosně a Hercegovině a Británii.

V Německu se tato série žhářských útoků dotkla logistického centra společnosti DHL v Lipsku. Vybuchl balíček, který přiletěl z Litvy a měl následně pokračovat dál letecky. Podle západních tajných služeb, na které se odvolávala německá média, výbušninu do balíku umístili agenti ve službách Moskvy. Jen náhodou přitom podle vyšetřování vzplál balík ještě na zemi, a nikoli za letu. Rusko jakoukoli roli v incidentech popírá. Server vasevec.cz

X X X

 X X X