Z.H.: Často se objevují problémy, které lze jen stěží pochopit. Aktuálně je na pořadu dne otázka: Platit koncesionářské poplatky, nebo financování přenést na stát? Logickým krokem by bylo svěřit financování České televize přímo státu. Není totiž správné, aby jakýkoli jiný subjekt než stát plošně vybíral daň za svou činnost od všech občanů, kteří vlastní televizní přijímač. ČT se v tomto ohledu chová jako stát ve státě.

Výběr plošných poplatků od občanů je v podstatě specifickou daní. Touto agendou by se však měl zabývat výhradně stát prostřednictvím finančních úřadů, nikoli samostatné médium. Stát již má hotové mechanismy pro výběr peněz, takže by odpadly náklady na správu vlastního systému evidence a výběru. Zrušení koncesionářských poplatků a jejich nahrazení přímým finančním příspěvkem ze státního rozpočtu by vedlo k modernizaci a zjednodušení celého systému. Současný model plošného zpoplatnění domácností je přežitkem, který neodpovídá digitálnímu věku. Jen touto změnou by ČT ušetřila přibližně 160 milionů Kč na provozních nákladech.

Vzhledem k tomu, že ČT na svůj provoz spotřebuje miliardy korun, je sice tato úspora téměř zanedbatelná, přesto je však nutné vědět, co občané za své peníze dostávají. Na ČT se pravidelně dívá přibližně 20 % platících občanů, zatímco ostatní musí platit také, ačkoli její pořady nesledují.

ČT navíc často nenabízí nic jiného než soukromé televizní stanice a kvalita její vlastní tvorby je velmi diskutabilní. Položme si otázku, co lidé vlastně chtějí. Odpověď je jednoduchá: „chléb a hry“. Chléb zaručí současná vláda a hry, na které lidé čekají, by měla dodat právě ČT. Část politického spektra však zásobuje společnost kriminálními kauzami a média mlčí, čímž je nechávají upadnout v zapomnění. Proto je potřeba najít řešení, které tento stav změní. Jediný, kdo má k takové změně mandát, je stát, neboť demokraticky zvolení představitelé dostali plnou důvěru od lidu. Je proto nepřijatelné vliv státu oslabovat. ČT v podstatě neplní své veřejnoprávní poslání, ale kloní se k určitému politickému směru a diskreditaci. Tím vytváří nebezpečný prostor pro to, aby se z politické opozice stala pátá kolona destabilizující systém.
Server vasevec.cz
X X X

NA  UKRAJINĚ  STÁLE  VÍCE  MRTVÝCH

Žádný civilní cíl, ale odpalovací zařízení dronů

Kyjevské úřady zuří po dnešním incidentu poblíž Borispilu, kde po ruském raketovém útoku bylo zničeno údajně až 40 těžkých nákladních automobilů sloužících k odpalování dronů s dlouhým doletem. Původně tvrdily, že zasaženy byly civilní objekty, ale fotografie záchranné služby dokázaly, že se jedná o lež.

„Ukrajinská média a Státní záchranná služba omylem zveřejnily fotografie nákladních automobilů s odpalovacími zařízeními pro drony z parkoviště v Boryspilu v Kyjevské oblasti, kde dopadla kazetová munice. Rusové přesně věděli, kam udeřit. Všichni na ulici Bankova (sídlo úřadu prezidenta, pozn.)jsou naštvaní, protože si myslí, že ti hlupáci oklamali celou ukrajinskou propagandistickou mašinérii, která tvrdila, že kazetová munice zasáhla civilní cíl,“ komentují fotografie na sociální síti Telegram.
Touha po nových videích s „Ruskem v plamenech“ žene Ukrajinu k sebezničení. Na sociálních sítích to uvedla Julia Mendelová, bývalá tisková tajemnice Volodymyra Zelenského. Komentovala tak video, které ukazuje následky raketového útoku na nákladní automobily v Boryspilu.
Ruský prezident Vladimir Putin uvedl v rozhovoru s novinářem Vesti Pavlem Zarubinem, že Kyjev vypustil džina z láhve útokem na civilní cíle v Rusku.

Zdeněk Havránek, Server vasevec.cz

X X X

ÍRÁN  UDĚLÁ  POŘÁDEK  V  PRŮLIVU?

BUDE  BLOKÁDA?

Homuzský průliv, ropa ekonomická válka ekonomická krize.

Donald Trump Masúd Pezeškján národní bezpečnost .

Válka na Blízkém východě Perský záliv blokáda Hormuzského průlivu jaderná zbraň Saúdská Arábie Irák americká administrativa sankce diplomacie Teherán Washington Blízký východ.

,Kdo podpoří sankce, je nepřítel.‘ Nový šéf íránské bezpečnosti hrozí blokádou celého Perského zálivu.
Nový ultrakonzervativní šéf íránské bezpečnosti Mohsen Rezáí varuje sousední státy, že v případě podpory amerických sankcí zablokuje vývoz ropy z celého Perského zálivu. V reakci na plán prezidenta Donalda Trumpa zahájit „nejdrtivější ekonomickou operaci“ proti Íránu navíc dodal, že Teherán nevylučuje ani vývoj jaderné zbraně. Informoval o tom americký deník The New York Times.
Teherán/Washington 18:08 23. srpna 2026Sdílet na Facebooku Sdílet na Twitteru Sdílet na LinkedIn Tisknout Kopírovat url adresu

Mohsen Rezáí, tajemník íránské Nejvyšší rady národní bezpečnosti.

„Všem zemím Perského zálivu vzkazuji, aby se nepřipojovaly k ekonomické válce vedené Spojenými státy,“ zaznělo v sobotním vysílání íránské státní televize z úst šéfa národní bezpečnosti Mohsena Rezáího.
„Kteroukoli zemi, která se bude podílet na zavedení hospodářských sankcí proti nám, budeme považovat za nepřítele,“ dodal Rezáí.

Nové americké sankce jsou ekonomický terorismus, tvrdí Írán. Trump vyhrožuje i jeho spojencům.

Teherán tím reagoval na slova amerického prezidenta Donalda Trumpa, který Íránu předpověděl nadcházející „ekonomický Den D“.

Rezáí, radikální politik a bývalý velitel revolučních gard, se ujal úřadu teprve před čtrnácti dny. Rozhovor se podle deníku The New York Times nesl v tónu, který odráží rostoucí agresi Teheránu od vypuknutí války loni v únoru.
Ve vysílání Rezáí zmínil i možnost výroby jaderné zbraně – tedy krok, který Teherán v minulosti oficiálně odmítal.

Přestože přímé vojenské střety polevily, ekonomická válka mezi Íránem a USA dál sílí.
Prezident Trump vedle námořní blokády hrozí „drtivými následky“ každé zemi, která nepřeruší obchod s Teheránem, informuje deník The New York Times s tím, že podrobný plán sankční kampaně představí americký ministr financí Scott Bessent v pondělí.

Ropa pod blokádou
Těžařské státy v reakci na íránskou blokádu Hormuzského průlivu investovaly miliardy dolarů do obchvatných ropovodů.

Zkorumpovaný a nespolehlivý. Saúdská Arábie zjistila pravdu o diplomacii a povaze Donalda Trumpa

Saúdská Arábie část ropy přesměrovala potrubím k Rudému moři, zatímco Irák se narychlo snaží rozšířit vývoz přes Turecko a Sýrii.
Rezáí však v rozhovoru varoval, že pokud diplomacie selže, Teherán se nezastaví jen u Hormuzu, ale zablokuje vývoz z celého Perského zálivu. „Na ostatní cesty zatím neútočíme, ale brzy se zaměříme i na ně,“ vzkázal.

Podle deníku The New York Times přichází Rezáího rétorika ve chvíli, kdy Trumpova administrativa sází na masivní ekonomický tlak.
Bessent minulý týden varoval před opatřeními, „jaká svět ještě neviděl“, což podle analytiků signalizuje chystané sankce – cílit mají jak na kupce íránské ropy, tak i na celý finanční sektor.

Dvě tváře Teheránu
Íránský prezident Masúd Pezeškján v neděli prohlásil, že země čelí „plnohodnotné ekonomické a vojenské válce“. Na rozdíl od radikálního Rezáího však stále prosazuje návrat k diplomatickým jednáním s Washingtonem.

Z energetické suroviny k nástroji geopolitického tlaku. Jakou roli dnes ropa hraje ve světových konfliktech

Rezáí na konci rozhovoru vyzval k ekonomickému boji a maximální soběstačnosti obyvatel. „Každý domov se v této ekonomické válce může stát odpalovacím zařízením. Každá čtvrť se může stát raketovou základnou,“ uzavřel šéf íránské bezpečnosti.
Hospodářskému tlaku čelí Írán v různé míře už od islámské revoluce v roce 1979. Současná krize je však podle tamních médií jedna z nejhorších v historii.
Země se potýká s raketovou inflací a domácnosti si už nemohou dovolit běžné potraviny. Vláda navíc řeší palivovou krizi – zrušením dotací na benzin by ale mohly v zemi vypuknout nové nepokoje.

X XX

SPOR  KANADA  –  AMERIKA

Sme vo vojne, lebo nás napadli. Kanada hrozí stopkou pre plyn aj elektrinu, lídri firiem hovoria o hrozbe pre investície
Po krachu piatkových rokovaní vstúpili v sobotu ráno do platnosti nové 50-percentné americké clá na kanadský dovoz v hodnote 20 miliárd dolárov. Kanadský premiér Mark Carney označil podmienky stanovenej Washingtonom za nespravodlivé a oznámil odvetu od 8. septembra.

Kanadský premiér Mark Carney hovorí o reakcii Kanady na nové americké clá počas tlačovej konferencie na Parliament Hill v Ottawe v sobotu 22. augusta 2026.

Trump v dobrej nálade: Hormuz je americký. A zatancoval si víťazný tanec – Reuters

„Keď vás napadnú, ste vo vojne. My sme boli napadnutí,“ vyhlásil natvrdo kanadský premiér Mark Carney.
Americký prezident Donald Trump reagoval na sociálnej sieti Truth Social s tým, že Ottawa žiada nesplniteľné: „Kanada požaduje výhody, aké majú členské státy USA, bez toho, aby medzi ne patrila.“

Dohoda stroskotala na autách aj francúzštine
Vyjednávania zlyhali najmä na požiadavkách USA ohľadom automobilového priemyslu. Washington odmietol rozšíriť úľavy na stredné a ťažké nákladné vozidlá. Podľa Carneyho navyše Američania prišli s podmienkami, ktoré zasahovali do suverenity krajiny.

„Zmeny podmienok navrhnutých USA na poslednú chvíľu boli nespravodlivé, ekonomicky nevýhodné a spochybňovali spoľahlivosť akejkoľvek dohody,“ skritizoval postup Washingtonu Carney. Podľa neho USA navyše vzniesli neprijateľné požiadavky týkajúce sa kultúry a francúzskeho jazyka v Québecu.

Zatiaľ čo USA uvalili clá na kanadskú preglejku, elektrické zariadenia či hokejovú výstroj, kanadská odveta zasiahne americkú oceľ, mliečne výrobky, elektroniku aj domáce spotrebiče.

Trumpov mozog sa rozpadá? Odborník tvrdí, že prezident vykazuje príznaky demencie

Kanadská karta: Plyn, ropa aj bojkot produktov
Carney zároveň upozornil, že USA si takýmto krokom škodia sami, keďže sú od severného suseda energeticky závislé. „Kanada poháňa americký rast. Dodáva 99 percent ich dovozu zemného plynu, 85 percent dovozu elektriny a 60 percent dovozu ropy. Nemyslím si, že by chceli, aby sme s tým prestali,“ varoval premiér.
Prieskumy agentúry Leger ukazujú, že až 56 percent Kanaďanov podporuje tvrdý postoj a odvetné dane na energie či americké služby ako Netflix. Mnoho občanov už bojkotuje cesty do USA, čo masívne poškodzuje pohraničné štáty aj turistické centrá ako Las Vegas.

Podnikatelia varujú pred drahotou a kolapsom investícií
Do sporu sa vložili aj lídri severoamerického biznisu, ktorí varujú pred devastáciou ekonomiky.„Nové clá a odvetné opatrenia predstavujú riziko zvýšenia nákladov pre americké podniky a rodiny, narušenia dôležitých dodávateľských reťazcov a zaťaženia dôležitých hospodárskych vzťahov,“ upozornil pre denník Globe and Mail Joshua Bolten, predseda organizácie Business Roundtable, ktorá združuje šéfov najväčších amerických firiem.

Pesimizmus neskrýva ani kanadský priemysel. Dennis Darby, šéf zväzu výborov a exportérov a člen poradného výboru premiéra, rýchlu dohodu nečaká: Uprednostňujeme rýchly návrat k rokovaniam, ale nemyslím si, že sa to stane v blízkej budúcnosti. Ak táto nestabilita pretrvá, zásadne to naruší dôveru firiem pri prijímaní investičných rozhodnutí.“

Trump na 60 partnerov uvalil nové clá, pre EÚ sa ušla nižšia taxa. Kallasová spochybnila dôvody

Dovozné clá Donalda Trumpa priamo zasiahnu približne 5 percent tovaru, ktorý Kanada každoročne vyváža do Spojených štátov. Obe krajiny si pritom minulý rok vzájomne vymenili tovar a služby v obrovskej celkovej hodnote 880 miliárd dolárov.
Clá mali pôvodne vstúpiť do platnosti už v stredu, no americký prezident lehotu o tri dni predĺžil, aby poskytol priestor na ďalšie rokovania. Ani dodatočný čas však dohode nepomohol a obchody dvoch spojencov tak definitívne spadli do colnej vojny.

X XX

Kyjev ďalej oslabuje zásobovanie ruskej armády, ukrajinské drony opäť zasiahli obchodného giganta
Ruská protivzdušná obrana zneškodnila v noci 328 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad viac ako dvoma desiatkami regiónov, Krymom a priľahlými morami. Masívny nálet opäť zasiahol ruskú civilnú logistiku, keď po sérii útokov na Wildberries vypukol požiar v centre predajcu Ozon v Orenburgu, odkiaľ evakuovali vyše 300 ľudí.

X XX
Ruský dron zasiahol ukrajinský osobný vlak na ceste do Odesy prevážajúci takmer 600 ľudí, uviedli v nedeľu miestne úrady. Nikto sa pri útoku nezranil, píše TASR na základe správy agentúry DPA.

Vlak smeroval z mesta Žytomyr západne od Kyjeva do Odesy na pobreží Čierneho mora. Lokomotíva vlaku podľa úradov po útoku začala horieť. Nikto z 593 cestujúcich, medzi ktorými bolo aj 15 detí, sa nezranil, napísal na Telegrame gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper.

Cestujúcich do Odesy napokon dopravil autobus. Kiper obvinil Rusko zo zámerného útoku, pričom počas evakuácie cestujúcich z vlaku vraj došlo k druhému úderu. Rusko podľa ukrajinského letectva v noci na nedeľu vypálilo na Ukrajinu celkovo 127 dronov, z ktorých väčšinu sa podarilo zachytiť.
Pri ruskom útoku na vlak v Odeskej oblasti tento mesiac zahynul rušňovodič a jeho asistent.

X XX

Ruské veľvyslanectvo v Spojenom kráľovstve v nedeľu potvrdilo, že veľvyslanec Andrej Kelin skončil vo svojej funkcii. Ambasáda zároveň obvinila Britániu zo zhoršovania bilaterálnych vzťahov.

Veľvyslanectvo vydalo vyhlásenie po tom, čo noviny Sunday Times informovali o „stiahnutí“ Kelina v rámci „pokusu prinútiť Britániu, aby prehodnotila svoju podporu Ukrajiny“. Moskva podľa novín nepredložila za Kelina možného nástupcu a „zamestnanci veľvyslanectva údajne nemajú žiadne informácie o tom, kedy by mohol byť nástupca vymenovaný“.

„V nadväznosti na článok o ukončení diplomatickej misie Andreja Kelina ako ruského veľvyslanca v Spojenom kráľovstve považuje veľvyslanectvo za potrebné poznamenať, že nič v jeho komentári poskytnutom novinám nenaznačuje, že ruská strana má v úmysle znížiť úroveň diplomatických vzťahov medzi našimi dvoma krajinami,“ napísalo ruské veľvyslanectvo na Telegrame.
„Čo sa týka stavu vzťahov medzi Ruskom a Spojeným kráľovstvom vo všetkých oblastiach, tie sa zhoršili na bezprecedentne nízku úroveň, a to výlučne z iniciatívy Londýna,“ dodalo.

Kelin bol ruským veľvyslancom v Spojenom kráľovstve viac ako sedem rokov. Britské noviny napísali, že vo funkcii skončil 21. júla. „Zníženie úrovne diplomatických vzťahov stiahnutím veľvyslanca je jedným z formálnych spôsobov, ako môže vláda vyjadriť vážnu nespokojnosť alebo protest bez úplného prerušenia väzieb,“ napísali.
Britský rezort diplomacie pre agentúru AFP uviedol, že ide o „záležitosť ruského ministerstva zahraničných vecí“. „My máme veľvyslanca a veľvyslanectvo v Moskve, aby sme mohli komunikovať a vznášať výhrady s ruskou vládou. Naďalej stojíme bok po boku s Ukrajinou, ktorá má právo brániť sa proti nezákonnej a nevyprovokovanej invázii Ruska,“ spresnil rezort.

X X X

Expert na polovodiče: Ropu si vždy môžete kúpiť aj inde, kľúčové čipy nie. Svet stojí na technológii, ktorú ovláda len hŕstka krajín
Bez čipov by nezdraželi iba mobily, počítače či autá. Zastavili by sa fabriky, nemocnice by prišli o moderné prístroje a problém by mala dokonca aj výroba elektriny.

Odborník na polovodiče Martin Weis prezradil, v akej situácii sa aktuálne svet z hľadiska dostupnosti čipov nachádza.

„Posunuli by sme sa naozaj o viac ako sto rokov dozadu a svet, ako ho dnes poznáme, by v podstate nefungoval,“ hovorí v rozhovore pre Pravdu odborník na polovodiče profesor Martin Weis z Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity (FEI STU).
Čipy sa podľa neho zmenili na strategickú technológiu, ktorá rozhoduje o ekonomike, geopolitickej sile aj obrane štátov. Jednotlivé veľmoci pritom držia v rukách rôzne časti technologickej skladačky a svoju prevahu môžu používať ako páku na ostatných. Mimoriadne dôležité sú čipy aj pre moderné armády. Od rakiet a dronov až po satelitnú komunikáciu a umelú inteligenciu. „Čipy samotné žiadnu vojnu nevyhrajú, ale ten, kto ich nebude mať, určite prehrá,“ upozorňuje Weis.

Aktuálne sa veľa hovorí o raste cien čipov a elektroniky. Nie je však drahšia elektronika iba povrchom oveľa hlbšieho problému?

Jednoznačne. Vysoké ceny sú iba vrcholom ľadovca. V skutočnosti jednotlivé štáty zápasia o vyspelé technológie potrebné na výrobu čipov. Pokročilé čipy sú dnes základnou tehličkou, na ktorej stojí ekonomika aj obrana štátu. Dnes si už nevieme predstaviť počítače, mobilné telefóny či automobily bez čipov. Moderné auto obsahuje stovky až tisíce jednotlivých čipov a tie sa nedajú jednoducho nahradiť. Čipy preto už nie sú iba bežnou komoditou či súčiastkou, ale strategickým prvkom. Niekedy sa hovorí, že čipy sú nová ropa. Je to pekné prirovnanie, ale podľa mňa význam čipov dokonca podceňuje. Ropa je pre ekonomiku veľmi dôležitá, no keď vám vypadne jeden dodávateľ, môžete ho nahradiť iným. Existuje tam pomerne veľká konkurencia.

Pri čipoch je situácia iná. Niektoré kľúčové technológie ovláda iba niekoľko krajín a nahradiť ich nie je jednoduché. Zároveň žiadna krajina nie je úplne sebestačná. Máme globálny reťazec, celý ekosystém, a ak vypadne jeden jeho dôležitý článok, môže byť ohrozený celý systém. Bez čipov by sme nemohli mať prakticky žiadnu modernú elektroniku. Posunuli by sme sa naozaj o viac ako sto rokov dozadu a svet, ako ho dnes poznáme, by v podstate nefungoval. Rozdiel oproti minulosti je aj v tom, že pred desiatimi rokmi sa krajiny snažili viac spolupracovať a tento globálny systém budovali. Dnes sa jednotlivé technologické závislosti čoraz viac používajú ako nástroj vzájomného tlaku.

Keď hovoríte, že by sme sa bez čipov vrátili o sto rokov dozadu, čo by to v praxi znamenalo? Prišli by sme napríklad domov a fungovalo by nám aspoň svetlo či elektrický sporák?

Trochu vás opravím – možno by ste si doma nezapli ani to svetlo. Aj dnešná elektrizačná sústava potrebuje výkonovú elektroniku a automatické riadenie. Bez nich by sme elektrinu vedeli vyrábať nanajvýš veľmi jednoduchým a neefektívnym spôsobom. Ak by nám zo dňa na deň úplne vypadli čipy, prestali by fungovať elektrárne, nemali by sme modernú elektroniku a prakticky nič by sme nedokázali vyrábať. Nefungovali by fabriky, pretože prakticky všade už máme nejaký stupeň automatizácie. Nemocnice by nemali moderné prístroje. Naozaj by sme sa vrátili približne o storočie dozadu. Prakticky nič z dnešného moderného sveta by nefungovalo.

Čo by sa stalo, keby sa napríklad zajtra výrazne prerušili dodávky čipov do Európy? Ako rýchlo by sme to pocítili?

Nie je to iba hypotetická otázka. Niečo podobné sme zažili počas pandémie a problémy sa objavili aj pri spoločnosti Nexperia, ktorá dodáva čipy automobilovému priemyslu. Nejde pritom nevyhnutne o tie najpokročilejšie čipy. Aj staršie technológie sú pre automobilky mimoriadne dôležité. Na Slovensku by preto medzi prvými pocítili problém práve automobilky, ktoré tvoria gro nášho priemyslu. V priebehu niekoľkých týždňov, možno mesiaca, by mohli byť nútené obmedziť alebo dokonca úplne zastaviť výrobu. Následne by sa nedostatok prejavoval aj v ďalších segmentoch, napríklad pri notebookoch, telefónoch a množstve ďalšej elektroniky.

Koniec lacnej elektroniky. Mobily, notebooky aj tablety prudko zdražujú, Slováci si budú musieť siahnuť hlbšie do vrecka

Mohli by v takej situácii prudko zdražieť aj výrobky, ktoré už sú na trhu?

Určite. Niečo podobné vidíme už dnes pri pamätiach. Tie vyrába iba niekoľko veľkých spoločností a ich výrobné kapacity sú do veľkej miery dopredu vypredané. Veľkú časť budúcej produkcie vykúpili firmy budujúce infraštruktúru pre umelú inteligenciu. To, čo zostáva dostupné na trhu, preto výrazne zdražuje. Za posledný rok sa ceny pamätí zvýšili približne trojnásobne a stále nemusíme byť na vrchole. Približne o dva roky by sa mohli dokončiť niektoré nové fabriky a výrobné kapacity. Potom by ceny mohli klesnúť, pravdepodobne však už nie na úroveň spred súčasného nedostatku. Zatiaľ môžeme očakávať ďalší tlak na rast cien.

Ktoré krajiny dnes držia kľúče od výroby čipov? Čo majú v rukách Spojené štáty, Európa, Taiwan, Južná Kórea či Japonsko?

Polovodičový priemysel je obrovský ekosystém a jednotlivé krajiny sú silné v rozdielnych častiach reťazca. Spojené štáty sú veľmi silné v návrhoch čipov a v softvéri používanom na ich navrhovanie. Majú množstvo patentov a duševného vlastníctva. Bez príslušného softvéru dnes prakticky nedokážeme navrhovať moderné čipy. Európa je mimoriadne silná v niektorých výrobných technológiách. Najvýraznejším príkladom je Holandsko a spoločnosť ASML, ktorá má prakticky monopol na najpokročilejšie litografické systémy.

Japonsko je zase veľmi silné v materiáloch a chemikáliách. Vyrába napríklad fotorezisty, bez ktorých sa litografia nezaobíde. Taiwan a Južná Kórea sú veľmi silné v samotnej výrobe pokročilých čipov. Ak hovoríme o najmodernejších procesných uzloch, ide len o veľmi malý počet krajín a spoločností, ktoré ich dokážu zvládnuť. Potom existujú krajiny špecializované na ďalšie časti výrobného procesu. Malajzia je napríklad významná v záverečných fázach výroby. Čipy sa tam režú, kontaktujú, puzdrujú a pripravujú ako finálny produkt. Hovoríme o takzvanom backende polovodičovej výroby.
Jednou z najdôležitejších častí výroby je litografia, o ktorej ste už hovorili. Čo si pod tým má predstaviť bežný človek?

Litografia je metóda, ktorou vytvárame veľmi jemné vzory na kremíkovej doske. Zjednodušene povedané, používame žiarenie, ktorým prenášame požadovaný obrazec do svetlocitlivého materiálu. Následne sa pomocou chemických procesov vytvoria požadované štruktúry. Najpokročilejšie technológie dnes používajú extrémne ultrafialové žiarenie, EUV, s vlnovou dĺžkou približne 13,5 nanometra. Sme už v oblasti, kde nemožno používať klasické šošovky ako pri bežnej optike. Žiarenie by sa v nich absorbovalo, preto sa používajú mimoriadne presné špeciálne zrkadlá. Najpokročilejšie EUV litografické systémy dnes vyrába spomínaná holandská spoločnosť ASML. Nie je to technológia, ktorú by bolo možné jednoducho skopírovať tak, že si vezmete technický výkres a postavíte vlastný stroj. Stoja za ňou desaťročia vývoja a celý ekosystém špecializovaných dodávateľov. Napríklad mimoriadne presné zrkadlá dodáva spoločnosť Zeiss a porovnateľnú kvalitu dnes nedokáže jednoducho ponúknuť hocikto.

Ako je možné, že práve Holanďania získali takýto náskok a dokážu vyrábať technológiu, ktorú nezvládajú ani omnoho väčšie veľmoci?

Teoreticky by podobnú technológiu mohol vyvinúť aj niekto iný, ak by mal niekoľko desaťročí na vývoj. ASML však na tejto technológii pracuje veľmi dlho. Litografické systémy vyrába viacero spoločností, ale EUV je mimoriadne náročná technológia a ASML sa rozhodla podstúpiť obrovské riziko a investovať do nej. Napríklad samotný zdroj žiarenia funguje tak, že sa vytvárajú mikroskopické kvapôčky cínu, ktoré zasiahne výkonný laser. Vznikne plazma a tá vyžiari požadované EUV žiarenie. Do vývoja išli obrovské investície, rádovo desiatky miliárd dolárov. ASML ich navyše nefinancovalo samo. Na vývoji sa podieľali aj veľkí zákazníci, napríklad Intel či TSMC, pretože mali priamy záujem na tom, aby takáto technológia vznikla. Aj preto má dnes ASML pri najmodernejších litografických systémoch prakticky monopolné postavenie.

Čína začala predstavovať vlastné litografické technológie. Ako významný je jej pokrok? Môže dobehnúť ASML?

Reakcia investorov na posledné správy bola podľa mňa trochu prehnaná (Investori na správy z Číny zareagovali výpredajom akcií ASML. Tie sa koncom júla prepadli počas obchodovania až o vyše osem percent a deň zakončili približne so šesťpercentnou stratou, pozn red.). Čína ukázala pokrok v oblasti litografie, ale zatiaľ hovoríme o obmedzených výrobných kapacitách. Nejde o situáciu, v ktorej by čínske zariadenia bezprostredne ohrozovali pozíciu ASML na svetovom trhu. Strategický význam je však veľký. Čína sa stáva sebestačnejšou a menej závislou od zahraničných technológií. To znamená, že je zároveň menej zraniteľná sankciami. Sankcie dokážu technologický progres spomaliť, ale nedokážu veľkú krajinu úplne zastaviť.

V podstate nám kupujú čas. Otázkou je, ako tento čas využijeme. Či dokážeme vybudovať vlastné kapacity tak, aby sme aj my boli menej závislí od jednotlivých dodávateľov. Nikto pritom nedokáže byť úplne sebestačný. Cieľom je skôr znížiť závislosť tak, aby nás výpadok jedného dodávateľa existenčne neohrozil. Čína podľa mňa v blízkej budúcnosti nemá šancu dobehnúť ASML v úplnej technologickej špičke. V strednej technologickej oblasti sa však postupne približuje. Zároveň využíva aj inú cestu. Namiesto neustáleho zmenšovania jednotlivých prvkov môže využívať pokročilé puzdrenie a skladanie viacerých čipov na seba. Takto možno dosiahnuť porovnateľný výpočtový výkon aj bez úplne najmodernejšieho výrobného procesu, hoci za cenu väčšej plochy a väčšieho množstva čipov.

Čo by sa stalo, keby Čína technologicky dobehla najvyspelejších výrobcov? Mohli by čipy zlacnieť?

Určite by došlo k zlacneniu, pretože by vznikla väčšia konkurencia. Zároveň by však nastal druhý, možno ešte významnejší dôsledok. Ak by Čína zvládala kritické technológie sama, bola by podstatne sebestačnejšia a ostatné krajiny by voči nej stratili časť svojich súčasných pák. Dnešný systém funguje tak, že prakticky každý vlastní nejakú kritickú časť technológie a zároveň je v niečom závislý od ostatných. Ak by sa niekto stal úplne samostatným, ostatní by voči nemu už nemali takú technologickú páku.

Prečo sú najpokročilejšie čipy také dôležité pre armádu? Dokáže ich nedostatok ovplyvniť aj priebeh vojny?

Čipy samotné žiadnu vojnu nevyhrajú. Sú však nevyhnutnou súčasťou modernej armády spolu s vojenskou technikou, ľuďmi a ďalšou infraštruktúrou. Bez pokročilých čipov dnes nebude fungovať navádzanie rakiet, šifrovaná komunikácia, satelitná komunikácia, drony ani systémy umelej inteligencie. Umelá inteligencia pritom čoraz výraznejšie vstupuje aj do obrany. Čipy teda samy vojnu nevyhrajú, ale ten, kto ich nebude mať, určite prehrá.

Taiwan je centrom výroby najpokročilejších čipov. Čo by prípadné prerušenie výroby na Taiwane, napríklad ak by ho napadla Čína, znamenalo pre Európu a Slovensko?
K vojenským aktivitám ani politickej stránke sa nechcem vyjadrovať, pretože to nie je moja odbornosť. Môžem hovoriť o priemysle a jeho dôsledkoch. Ak by došlo k prerušeniu výroby na Taiwane, znamenalo by to zásadný problém pre dodávky pokročilých čipov. TSMC vyrába veľmi veľkú časť najpokročilejších čipov na svete. Výpadok jeho produkcie by preto výrazne zasiahol segmenty závislé od vysokého výpočtového výkonu – umelú inteligenciu, mobilné telefóny, notebooky, servery a ďalšiu modernú elektroniku. Na Slovensku by sme to spočiatku pocítili najmä prudkým rastom cien výkonnej spotrebnej elektroniky. Postupne by sa však problém preniesol aj do ďalších odvetví. Práve preto je nebezpečné, že taká veľká časť najpokročilejšej výroby je koncentrovaná na jednom ostrove. Európa aj Spojené štáty sa preto snažia časť výrobných kapacít dostať na svoje územie.

Európa hovorí o Chips Act 2.0. Čo tým chce dosiahnuť?

Ide o ďalšiu fázu podpory výroby čipov v Európe. Cieľom je vytvoriť rámec, ktorý umožní členským štátom podporovať vlastné firmy a polovodičový priemysel bez toho, aby sa tým porušovali pravidlá Európskej únie o hospodárskej súťaži. Cieľom nie je úplne nahradiť Taiwan. To by v súčasnosti nebolo realistické. Ide skôr o to, aby Európa mala dostatočné vlastné kapacity na tlmenie prípadných výpadkov a bola odolnejšia voči sankciám, geopolitickým otrasom alebo problémom v dodávateľských reťazcoch.
Foto: Ivan MajerskýVedec a profesor na fakulte elektroniky a informatiky STU Martin Weis.

Slovenský priemysel stojí vo veľkej miere na automobilkách a tie sú od čipov mimoriadne závislé. Čo môže Slovensko urobiť, aby pri ďalšej čipovej kríze nebolo bezmocné?

Slovensko si nemôže realisticky povedať, že vybuduje fabriku na najpokročilejšie čipy. Taká fabrika stojí niekoľko desiatok miliárd eur a ak započítame celý potrebný ekosystém dodávateľov a infraštruktúry, investície sa môžu dostať až k stovke miliárd eur. To je mimo našich možností. Musíme si preto stanoviť realistickejší cieľ. Jednou z najperspektívnejších možností je podľa mňa zamerať sa na kontaktovanie, puzdrenie a montáž čipov – teda na takzvaný backend. Táto časť polovodičového priemyslu je pre Slovensko ekonomicky dostupnejšia a zároveň je to oblasť, v ktorej je Európa relatívne slabá.

Veľká časť týchto procesov sa dnes vykonáva v Číne, Malajzii a ďalších ázijských krajinách. Výsledkom je, že čip môže byť vyrobený na kremíkovej doske v Európe, následne putuje do Ázie, kde sa rozreže, kontaktuje a zapuzdrí, a potom sa hotový výrobok vracia späť do Európy. Práve takáto závislosť vytvára zraniteľnosť. Automobilky navyše fungujú systémom just-in-time a majú iba minimálne skladové zásoby. Ak preto vypadne jeden článok dodávateľského reťazca, problém môžu pocítiť veľmi rýchlo.

x xx

Atómky máme rovnaké ako Maďari. Pred ich scenárom nás chráni jeden zásadný rozdiel

Politici hovoria, že by sa Slovensko v budúcnosti mohlo orientovať na veľké dátové centrá a že nám v tom pomôže aj nový jadrový zdroj, ktorý by mohol stáť okolo roku 2040. Je taký scenár realistický?

Jedným z úzkych miest sú AI akcelerátory a ďalší špecializovaný hardvér. Dátové centrá zároveň spotrebujú obrovské množstvo elektrickej energie. Bežné veľké dátové centrum môže mať príkon rádovo 20 až 30 megawattov. Keď si to prepočítame na domácnosti, bežné dátové centrum zodpovedá zhruba polovici bratislavských domácností. Nové AI centrá, ktoré idú do stoviek megawattov až po gigawatt, sa už spotrebou blížia všetkým domácnostiam na Slovensku.

Veľké dátové centrá budú potrebovať byť veľmi blízko robustných zdrojov elektrickej energie, pretože ich spotreba je obrovská. Zatiaľ však nevidím, že by sa na Slovensku pripravovala masívna výstavba takýchto centier. Situácia sa, samozrejme, môže zmeniť. Výstavbu dátových centier navyše neobmedzuje iba dostupnosť elektrickej energie. Ukazuje sa napríklad, že chýbajú aj súčiastky výkonovej elektroniky – usmerňovače, meniče, invertory a ďalšie komponenty, ktoré dokážu pracovať s obrovskými výkonmi. Aj týchto súčiastok je nedostatok a veľká časť pochádza z Ázie. Preto dnes existuje veľký rozdiel medzi množstvom oznámených projektov dátových centier a tým, koľko sa ich v skutočnosti začne stavať.

Môže samotná umelá inteligencia urýchliť vývoj nových a efektívnejších čipov?
Áno. Umelá inteligencia postupne vstupuje prakticky do každej oblasti vrátane návrhu čipov. Veľkí výrobcovia sú síce pri zavádzaní nových nástrojov pomerne konzervatívni, ale AI sa už pri návrhu čipov testuje a používa. Ide zároveň o významnú konkurenčnú výhodu, takže firmy si svoje najpokročilejšie riešenia prirodzene chránia. Vo výskume už dnes otázka nestojí tak, či má zmysel využívať umelú inteligenciu pri návrhu čipov. Skôr sa skúma, ktoré modely fungujú najlepšie. V mnohých konkrétnych úlohách dokážu nástroje umelej inteligencie pri optimalizácii návrhu dosiahnuť lepšie výsledky ako človek, hoci výsledok stále potrebuje odbornú kontrolu. Je preto prakticky isté, že umelá inteligencia bude mať pri budúcom návrhu čipov čoraz väčšiu úlohu.

X XX

Kam zmizol Putin zo Soči? Kedysi tam chodil desiatky ráz ročne, teraz sa sídlu vyhýba. Kremeľ má dôvod na obavy

Vladimir Putin už takmer rok nenavštívil jedno zo svojich obľúbených sídiel Bočarov Ručej v Soči. Pred rozpútaním vojny na Ukrajine tam chodieval viackrát do roka, oslavoval tam tiež svoje narodeniny (7. októbra) a narodeniny bývalej gymnastky Aliny Kabajevovej (12. mája), ktorá je podľa médií matka jeho dvoch synov, píše The Moscow Times.

Putin v poslednom roku pred vojnou na Ukrajine (2021) navštívil Soči 24-krát, vyplýva to zo štatistiky denníka Financial Times s odvolaním sa na údaje z webovej stránky kremlin.ru.

Masívny nočný úder pri Soči: Gigantickú rafinériu Tuapse zachvátil obrovský požiar

V rokoch 2024 a 2025 to boli iba po dve cesty a posledné verejné vystúpenie v Soči mal v októbri 2025. Po údajnom útoku na jeho sídlo Valdaj v decembri 2025 Putin v obave o bezpečnosť prestal navštevovať ruské regióny až do tohto leta, uviedol zdroj blízky Kremľu. Vtedy navštívil ruské mestá a regióny za Uralom vrátane Kurilských ostrovov.

Pred vojnou Putin navštevoval Soči najmenej 20-krát ročne, rekordný bol rok 2017 (37 návštev). Výnimkou bol rok 2020 počas covidovej pandémie. V roku 2022 navštívil Bočarov Ručej 13-krát. Hostil tam okrem iných lídrov Turecka, Bieloruska, Azerbajdžanu, Kazachstanu a Arménska.

Takto vyzerá jachta, ktorú spájajú s Putinom. Jej hodnotu odhadujú na 100 miliónov eur
Superjachta Graceful spájaná s ruským prezidentom Vladimirom Putinom preplávala v sprievode vojnových lodí dánskymi vodami. Päťpalubové plavidlo, ktorého hodnotu odhadujú na 100 miliónov eur a navrhla ho nemecká spoločnosť Blohm+Voss, sa plaví s vypnutým identifikačným systémom. Pohyb jachty monitorujú námorné sily, no jej formálne vlastníctvo zostáva zámerne skryté za neprehľadnou sieťou schránkových firiem.

Obavy o bezpečnosť nútia Putina ukrývať svoju skutočnú polohu vytvorením niekoľkých identických kancelárií na rôznych miestach, cestovať obrneným vlakom a vysielaním falošných prezidentských kolón na cesty.

V súčasnosti v Čiernom mori operujú nielen vzdušné, ale aj námorné ukrajinské drony, ktoré vytlačili ruskú Čiernomorskú flotilu z Krymu. Vážne tiež poškodili jej vlajkovú loď fregatu Admirál Makarov v Novorossijsku.
Pláž neďaleko Gelendžika 3. augusta zasiahol ukrajinský dron, pričom zabil sedem ľudí a zranil približne 60. Neďaleko sa nachádza „Putinov palác“, o ktorom Alexej Navaľnyj v roku 2021 natočil dokument s podtitulom „Príbeh najväčšieho úplatku“.
Ukrajinské drony už útočia prakticky v celom európskom Rusku a dosahujú aj západnú Sibír, ruské bezpečnostné orgány preto neustále vymýšľajú nové spôsoby, ako ochrániť pred nimi prezidenta.

X X X

Britský princ Louis sa protokolom nezaoberá, tajomstvo vzťahu s kráľom:

Takýto je Karol III. s vnúčatamiPoznáte slovenské moderátorky? KVÍZ odhalí, čo viete o výrazných tvárach televíznych obrazoviek!Zarážajúce pozadie rozchodu s hviezdou Skrytej vášne! Broňa zostala na všetko sama? Cimarro neplatí ani CENTSlováci v smútku: Zomrel hudobník a DJ spod Tatier! Založil známu kapeluStrach Danice Nejedlej v živom vysielaní: To bolo strašné! KOLAPS kolegu pred kamerou

Britský princ Louis sa protokolom nezaoberá, tajomstvo vzťahu s kráľom: Takýto je Karol III. s vnúčatamiPoznáte slovenské moderátorky? KVÍZ odhalí, čo viete o výrazných tvárach televíznych obrazoviek!Zarážajúce pozadie rozchodu s hviezdou Skrytej vášne! Broňa zostala na všetko sama? Cimarro neplatí ani CENTSlováci v smútku: Zomrel hudobník a DJ spod Tatier! Založil známu kapeluStrach Danice Nejedlej v živom vysielaní: To bolo strašné! KOLAPS kolegu pred kamerou

x x x
Šokujúce slová priamo z Moskvy: Ruský ekonóm priznal porážku v technologickej vojne a bol umlčaný.

Šokujúce slová priamo z Moskvy: Ruský ekonóm priznal porážku v technologickej vojne a bol umlčaný.

V dnešnom Rusku sa za verejnú úprimnosť platí okamžitou stratou kariéry. Keď skúsený stratég a bývalý spolupracovník najvplyvnejších postáv Kremľa porušil nepísané pravidlá propagandy a nahlas priznal krutú realitu o zaostávaní za Západom, trest prišiel bleskovo. Aké mrazivé varovanie o sile Ukrajiny a nevyhnutnej kríze doma stálo špičkového experta miesto? Aj to sa dočítate v našej pravidelnej rubrike – týždeň vo svetovej ekonomike.

Andrej Klepač, dlhoročný hlavný ekonóm ruskej štátnej rozvojovej korporácie VEB.RF, bol údajne 16. augusta prepustený. Jeho náhly koniec prichádza len deň po tom, čo ruskými médiami obletelo jeho mrazivé varovanie: Rusko prehráva svoj ekonomický a technologický súboj so Západom.

Správu o Klepačovom prepustení prinieslo ruské nezávislé médium The Bell, ktoré sa odvoláva na dva informované zdroje. K vyhadzovu došlo len dva dni po tom, čo denník The Moscow Times zverejnil úryvky z Klepačovho májového prejavu, ktoré následne prebrali ďalšie médiá.

Koniec kariéry na príkaz „zhora“

Podľa jedného zo zdrojov portálu The Bell odvolal šéf VEB.RF Igor Šuvalov svojho hlavného ekonóma na základe príkazu „zhora“. Druhý zdroj potvrdil, že vyhadzov priamo súvisel s jeho vyjadreniami z mája. Samotná korporácia VEB.RF situáciu zatiaľ nekomentovala.
Klepač pritom rozhodne nebol v ruskej ekonomike žiadnym nováčikom. Pozíciu hlavného ekonóma vo VEB.RF zastával 12 rokov. Pred príchodom do tejto štátnej korporácie strávil desaťročie na ruskom ministerstve hospodárskeho rozvoja. Nastúpil tam v roku 2004 ako šéf oddelenia makroekonomických prognóz a v rokoch 2008 až 2014 pôsobil ako námestník ministra pod takými zvučnými menami ruskej politiky, ako sú:

– Elvira Nabiullinová – v tom čase ministerka hospodárskeho rozvoja, dnes dlhoročná a vplyvná guvernérka ruskej centrálnej banky.
– Andrej Belousov – vtedajší šéf tohto rezortu, z ktorého sa neskôr stal podpredseda vlády a v súčasnosti zastáva kľúčový post ministra obrany Ruskej federácie.
– Alexej Uljukajev – bývalý minister hospodárskeho rozvoja, ktorého politická kariéra skončila neskôr neslávne (bol odsúdený a uväznený za prijímanie miliónových úplatkov).

Strata ilúzií a opotrebovávacia vojna.

Čo presne Klepač povedal na podujatí organizovanom Nikitským klubom Moskovskej burzy, že ho to stálo miesto? Vo svojom prejave otvorene priznal, že Rusko nedokáže udržať krok so Západom v dlhotrvajúcej konfrontácii.

x x x

Přes 100 tisíc za advokáta. Peníze jsme mohli dát dětem, říkají klienti mediátorky

Lidé se k mediaci často dostávají až ve chvíli, kdy je spor vyhrocený, za advokáty utratili desetitisíce či statisíce a od soudu už očekávají rozhodnutí. Navíc často vůbec nevědí, co je při mediaci čeká. Zkušená mediátorka Jitka Řezaninová z Asociace mediátorů ČR proto souhlasí, že současný systém potřebuje změnu. Upozorňuje ale i na nedostatečnou motivaci advokátů směřovat klienty k dohodě nebo na nejasná pravidla prvního setkání s mediátorem.

Reaguje tak na návrhy soudkyně Šárky Hájkové a mediátorky Dany Žampach Potočkové, které pro Českou justici sepsaly článek o změně systému mediace.
Obě odbornice mimo jiné upozorňují, že lidé se o ní často dozvědí až u soudu.

Odpovídá to vaší zkušenosti?

Ano. Nabízet mediaci až při prvním stání u soudu je hodně problematické. Klienti očekávají rozhodnutí soudce a najednou mají jít někam, kde nevědí, co je čeká, jsou hodně naštvaní a ještě za to mají platit. Vždyť už si platili advokáty, a to často hodně. V tomto stavu s nimi obvykle mediátor nic neudělá.

Někdy mi klienti líčí, že už rozvod každého z nich stál více než sto tisíc korun a oni pořád nevědí, co mají dělat a jsou nespokojení. A také říkají, že by bývali udělali lépe, kdyby ty peníze nechali třeba dětem na zaplacení lepších škol.

Autorky proto navrhují, aby lidé povinně absolvovali první setkání s mediátorem ještě před zahájením soudního řízení. Pomohlo by to?

Určitě považuji za důležité, aby se lidé o mediaci dozvěděli dříve. Mediace je vážně měkký nástroj, jak lidi dovést k dohodě. Jenže u nás mám z chování státu pocit, že byla vnímána spíše jako nástroj, jak může stát ušetřit třeba na soudních výdajích. Nebyla žádná výrazná propagace ani projekty, které by mediaci lidem vysvětlovaly. Proto je dodnes vlastně poměrně neznámá, i když se to postupně mění.

Vzpomínám si na jednu klientku, která si po tříhodinovém sezení oddychla a řekla, že to bylo jenom povídání. Měla prý strach, co s nimi budeme dělat, protože si zapomněla vzít karimatku.

Právě obsah prvního setkání chtějí autorky nově přesněji upravit zákonem. Je jeho dnešní podoba problém?

První setkání se zapsaným mediátorem je v zákoně uvedeno jako tříhodinové. Problém je, že nikde není přesně popsáno, jak má vypadat.

Celé tři hodiny má mediátor popisovat, co je mediace, a strany vzdělávat? To by asi klienti utekli. Většinou se to děje tak, že mediátor řekne několik vět o mediaci, potom předloží klientům smlouvu o mediaci – někdy ji pošle předem e-mailem – a zeptá se, zda chtějí v mediaci pokračovat. Klienti jsou přitom pod tlakem, vystrašení, někdy zuřiví a vzteklí. V takové situaci se k nim informace dostávají obtížně.

Mediace může stranám pomoci najít řešení sporu bez nutnosti soudního rozhodnutí. Ilustrační foto: Pixabay
Vidíte v současné podobě prvního setkání také riziko z hlediska ceny následné mediace? U běžné civilní či rodinné mediace se dá orientačně mluvit o zhruba 1 500 až 3 000 Kč za hodinu za celé mediační jednání, někdy i více. Sezení přitom obvykle trvá více hodin.

Ano. Ve smlouvě je například uvedena cena další mediace, ale otázka je, kdo se tím v danou chvíli skutečně prokouše a rozmyslí si to. Asociace mediátorů ČR už řešila i zcela přemrštěnou cenu za mediaci. Protože ale byla podepsaná smlouva, nedalo se s tím příliš dělat.

Někteří mediátoři naopak první setkání pojímají jako určitý „dar“. Tři hodiny normálně mediují za stanovenou nízkou odměnu a spoléhají na to, že další sezení už bude pokračovat podle smlouvy o mediaci s jejich běžnou cenou.

Tajné policejní spisy unikají do médií. Obhájci to chtějí zarazit

Hájková a Žampach Potočková upozorňují také na roli advokátů. Navrhují, aby měli zákonnou povinnost klienty o mediaci informovat. Pomohlo by to?
Tady se dostávám na tenký led. Rozvodoví právníci mají velkou moc a mediátor jim vlastně sahá na jejich peníze. Já mám převážně rodinné kauzy, sousedské nebo firemní mě téměř minuly, ale předpokládám, že některé mechanismy budou podobné. Pokud chceme získat advokáty pro větší využívání dohod, je podle mě nutné přemýšlet také o tom, jak je motivovat finančně.

Autorky článku právě ekonomickou motivaci považují za jednu z možných cest. Navrhují například nižší soudní poplatek lidem, kteří se před podáním žaloby pokusí o mediaci. Fungují podle vás finanční pobídky?

Ekonomická motivace funguje. O tom by ale bylo potřeba hodně diskutovat – jaký by měla dopad na klienty a jak motivovat advokáty, kteří přijdou s dohodou. To je oblast, kde by se podle mě dalo hodně udělat.

Článek upozorňuje, že těžiště informování o mediaci dnes fakticky leží na soudech. Je to podle vás správně?

Je to hezká představa, ale pokud soudce reálně neví, co mu může mediace přinést – například klidnější strany, které jsou buď zcela domluvené, nebo mají alespoň dílčí dohody – a neumí s tím pracovat, tak mediaci nebude nabízet. Pokud tu zkušenost má, mohou se mu naopak vrátit strany, které už nejsou ve všem ve válce. Pak může být i samotné soudní řízení rychlejší a účinnější.

První setkání s mediátorem soudy podle dostupných údajů nařizují jen ve zlomku civilních řízení. Co by se stalo, kdyby se mediace začala skutečně masově využívat?
Kdyby většina soudců začala posílat klienty na mediaci, tak se zapsaní mediátoři zblázní a nikdy to nestihnou. V Česku je zhruba 400 zapsaných mediátorů. To je potřeba při debatě o případném výrazném rozšíření systému také brát v úvahu.
Vy sama jste u mediace prakticky od jejích začátků v Česku. Jak se za tu dobu změnila?

Do Asociace mediátorů ČR jsem nastoupila v roce 2006. To byla doba, kdy jsme byli jediná organizace, která mediátory vzdělávala ve stohodinovém programu. Také jsme byli u toho, když vznikal zákon o mediaci, protože tehdy opravdu skoro nikdo nevěděl, co mediace vlastně je.

Máme úžasného právníka, který nám pomohl dát naše připomínky do paragrafů tak, aby jim bylo rozuměno. Dá se říct, že do zákona byly všechny naše připomínky zapracovány, včetně etického kodexu. Zákon není dokonalý, ale je velmi dobře použitelný.

Mediace může být rychlejší a méně konfliktní alternativou k soudnímu řízení. Ilustrační foto: AI/Chat GPT

Stačí podle vás současná příprava mediátorů?

Znám výcviky a semináře od jednoho dne až po dvanáct dnů, tedy sto vyučovacích hodin. Takhle školím už patnáct let a vím, že základ ve stohodinovém výcviku účastníci dostanou, ale je to pořád málo. Výcvik je opravdu výcvik, nikoliv nabiflování pouček.
Uvést do života zásady „neradím, neřeším, nesoudím“ je pro většinu účastníků ze začátku nepřekonatelné. Někteří to nepřekonají ani po sto hodinách výcviku, protože oni přece vědí, jak na to.

Je mediace řešením pro každý spor?

Není. Mediace nefunguje vždy a není pro každého. Hlavně v rozvodových kauzách zpravidla nestačí jedno setkání.

Mám také ověřeno, že pokud klienti chodí například na terapii, v mediaci se často rychleji posouvají. A mediace může probíhat i ve chvíli, kdy už běží soudní řízení.
Kdybyste tedy měla říct, co českému systému po čtrnácti letech nejvíce chybí?
Zájem na měkčím prostředí by měl mít stát, justice i samotní klienti. Lidé by měli vědět, co mediace znamená, ještě předtím, než se jejich konflikt dostane do nejvyhrocenější fáze. A pokud chceme získat advokáty, je podle mě nutné je nějak finančně motivovat.
Eva Paseková, ceskajustice
X XX

X XX
Návrat mladšieho syna princeznej Diany do Británie zvyšuje napätie: Len jedna osoba to môže celé stopnúť!

Návrat mladšieho syna princeznej Diany do Británie zvyšuje napätie: Len jedna osoba to môže celé stopnúť!

Návrat princa Harryho a Meghan Markle do Veľkej Británie neznamená iba začiatok novej etapy života rodiny vojvodu a vojvodkyne zo Sussexu. Pre princa Williama prichádza tento zvrat v čase, keď je jeho vzťah s bratom stále chladný a nič nenasvedčuje tomu, že by medzi sebou opäť našli spoločnú reč.

Princ Harry a Meghan Markle by sa mali tento mesiac vrátiť do Veľkej Británie aj so svojimi deťmi – princom Archiem a princeznou Lilibet. Deti mladšieho syna kráľa Karola majú od septembra navštevovať britskú školu. Rodina sa usadí v súkromnej, nie kráľovskej rezidencii.

Harry a Meghan sa vracajú do Británie! Princ William čelí najväčšiemu rozhodnutiu svojho života

Sussexovci sa teda nevracajú ako pracujúci členovia kráľovskej rodiny. Práve v tom spočíva rozdiel oproti Harryho predchádzajúcim návštevám. Tentoraz nejde o krátku cestu do Londýna ani o pobyt súvisiaci výlučne so súdnym konaním či konkrétnou udalosťou. Harry a Meghan plánujú v krajine oveľa trvalejšie pôsobenie, hoci si ponechajú svoje rezidencie v Kalifornii a Portugalsku. Kráľovskí komentátori si preto všímajú, ako na návrat mladšieho brata do Európy zareaguje princ William.
Karol otvoril dvere, William zostáva v úzadí

Obraz, ktorý sa v posledných mesiacoch vytvoril, je pomerne výrečný. Na jednej strane stojí kráľ Karol, ku ktorému sa Harry zrejme snaží opäť priblížiť. V júli panovník privítal svojho syna, Meghan a ich dve deti v Highgrove. Prvýkrát od roku 2022 tak videl Archieho a Lilibet osobne.

Na druhej strane je princ William. Medzi oboma bratmi sa zatiaľ nič zásadné nezmenilo. Denník The Guardian upozornil, že ich spor nejaví známky zmiernenia, agentúra Reuters ich vzťah označila za napätý. Kontrast bol zrejmý aj v deň, keď sa Harry stretol s otcom v Highgrove. William sa v tom čase nachádzal v inej časti Anglicka na charitatívnom póle. K stretnutiu bratov nedošlo.

Harryho návštevy Británie bez Williama
Harry sa v uplynulých rokoch do vlasti vrátil niekoľkokrát. Jeho návštevy súviseli so smrťou kráľovnej Alžbety, zdravotným stavom kráľa Karola, súdnymi konaniami aj aktivitami spojenými s Invictus Games.

Jeho prítomnosť v Británii však nikdy neviedla k verejnému stretnutiu so starším bratom. Ani v auguste 2024, keď Harry pricestoval na pohreb svojho strýka lorda Fellowesa, sa podľa správ bratia v kostole nestretli. Oznámenie o návrate vojvodu a vojvodkyne zo Sussexu preto získava nový rozmer. Harry už nepríde iba na niekoľko dní – vracia sa s celou rodinou. Odstup medzi bratmi tak bude musieť koexistovať s oveľa stabilnejšou Harryho prítomnosťou v krajine.

Deti menia situáciu

Archie a Lilibet sú jedným z hlavných dôvodov novej situácie. Od septembra budú chodiť do školy v Británii a zároveň budú oveľa bližšie k svojmu starému otcovi, kráľovi Karolovi. Táto skutočnosť má zrejme pre Harryho osobitný význam. Princ opakovane hovoril o želaní, aby si jeho deti udržali vzťah s britskou kráľovskou rodinou. Karol sa s vnúčatami po štyroch rokoch napokon stretol v Highgrove.

Pre Williama je však realita odlišná. Harryho deti budú vyrastať v krajine, kde princ zohráva ústrednú úlohu a pripravuje sa na budúcu pozíciu kráľa. Ich vzťah zároveň poznačili udalosti posledných rokov. Rozhovor s Oprah Winfrey, dokumentárny seriál Netflixu a najmä Harryho memoáre Náhradník odhalili osobné detaily zo vzťahu oboch bratov. Harry v knihe opísal aj fyzický konflikt s Williamom, čím sa ich už aj tak komplikovaný vzťah ešte viac vyhrotil.

Harry sa vracia, nie však do paláca

Návrat do Británie zároveň neznamená návrat ku kráľovskému životu a povinnostiam. Harry a Meghan zostanú súkromnými osobami, nebudú vykonávať oficiálne úlohy ani sa nepresťahujú do kráľovskej rezidencie. Naďalej si ponechajú aj svoje domovy v Spojených štátoch a Portugalsku.

Harry má v Británii vlastné aktivity. Jedným z hlavných dôvodov jeho dlhodobejšej prítomnosti v krajine budú aj Invictus Games, ktoré sa v roku 2027 uskutočnia v Birminghame. Meghan sa bude naďalej venovať svojim podnikateľským aktivitám. Do Veľkej Británie sa teda nevracia bývalá kráľovská rodina zo Sussexu v pôvodnej podobe. Harry a Meghan sa vzdali svojich inštitucionálnych úloh, teraz sa však rozhodli žiť oveľa bližšie k monarchii.

Odstup medzi Williamom a Harrym dostáva nový rozmer

Otázkou zostáva, čo tento vývoj znamená pre princa Williama. Dedič trónu verejne nepovedal, že je proti návratu svojho brata. Neexistujú ani potvrdené informácie, že by sa k rozhodnutiu Harryho a Meghan konkrétne vyjadril.

Jedna vec však neuniká pozornosti: Harry sa do Británie opakovane vracia a jeho vzťah s otcom sa postupne zlepšuje. Kráľ Karol sa už stretol so svojimi vnúčatami – princeznou Lilibet a princom Archiem. Harry zároveň hovorí o význame rodiny a chce tráviť viac času na britskom vidieku.

X XX