Únik z Bieleho domu. Trump stráca vplyv doma aj vo vlastnej strane. Odchod kľúčových poradcov a sériu prehier jeho kandidátov sprevádza čoraz reálnejšia hrozba zničujúcich midterms. Administratíva Donalda Trumpa práve vstupuje do druhej polovice jeho funkčného obdobia – a to s výraznými personálnymi stratami. Odchody blízkych spolupracovníkov spolu s nečakanými prehrami prezidentom preferovaných kandidátov a nepriaznivými volebnými prieskumami teraz vytvárajú v Bielom dome napätú atmosféru.

Washingtonské letá bývajú zvyčajne obdobím politického pokoja. August 2026 je však skôr predzvesťou turbulentnej jesene. Len niečo vyše dvoch mesiacov pred kľúčovými voľbami do Kongresu, známymi ako midterms, čelí prezident Donald Trump sérii odchodov zo svojho najbližšieho okolia.

Zdá sa však, že nejde len o bežné zmeny, ktoré sprevádzajú každú administratívu, ale skôr o cielený únik veľkých mien.

Odchod veľkých mien

Zoznam odchádzajúcich mien je už teraz pre plnohodnotné fungovanie vlády zásadný. Svoj odchod oznámila tlačová tajomníčka Karoline Leavittová, ktorá patrila k najlojálnejším a najviditeľnejším tváram prezidentovho tímu.

Ešte väčšiu trhlinu však spôsobuje odchod Jamesa Braida, hlavnej spojky Bieleho domu s Kongresom. Braid, skúsený vyjednávač so silnými väzbami na tvrdé jadro republikánov vrátane viceprezidenta J. D. Vancea, bol jednou z kľúčových osobností za Trumpovými doterajšími úspechmi, medzi ktoré patrí napríklad odvrátenie vládneho shutdownu (pozastavenie činnosti vlády USA, keď Kongres neschváli ročné návrhy zákonov o výdavkoch, pozn. red.) či presadenie kontroverzného zákona „One Big Beautiful Bill Act“, rozsiahleho zákona zahŕňajúci daňové škrty a ďalšie opatrenia.

Predseda Federálnej obchodnej komisie Andrew Ferguson, po boku viceprezidenta USA J. D. Vancea a (teraz už bývalého) riaditeľa pre legislatívne záležitosti Bieleho domu Jamesa Braida (vpravo), 5. augusta 2026.

K nim sa navyše pridávajú aj poprední právnici administratívy – právny poradca Dave Warrington a dlhoročný spojenec Ed Martin, ktorý mal na starosti agendu prezidentských milostí. Predvolebné odchody síce patria k štandardným cyklom americkej politiky, podľa mnohých odborníkov za tým však tentoraz stojí aj niečo iné.

Každý sám za seba

Prečo tento náhly exodus? V zákulisí sa čoraz častejšie skloňuje pojem trhová hodnota. V neoficiálnych rozhovoroch bývalí aj súčasní zamestnanci priznávajú, že práve teraz je posledná šanca kapitalizovať na svojich kontaktoch v súkromnom sektore. Ak totiž republikáni po voľbách stratia kontrolu nad Kongresom, ich schopnosť presadzovať záujmy klientov lobistických firiem klesne na minimum.

„Ak chcete získať dobrú pozíciu v súkromnom sektore, musíte odísť teraz, kým môžete ťažiť zo vzťahov vo vládnucej väčšine. Neskôr už klienti nemusia dosiahnuť vôbec nič,“ zhodnotil situáciu pre Politico anonymný zdroj z okolia Bieleho domu.

Okrem kariérneho pragmatizmu hrá ale zrejme rolu aj vyčerpanie. Práca v Bielom dome pod neustálym tlakom je náročná sama o sebe, no personál si dobre uvedomuje, že prípadný nástup demokratickej väčšiny na jeseň prinesie najmä nekonečnú vlnu kongresových vyšetrovaní a predvolaní (takzvaných subpoenas). Málokto má záujem stráviť nasledujúce dva roky v neustálej defenzíve.

Prečo sú midterms také dôležité?

V americkom politickom systéme sa voľby konajú na mnohých úrovniach, pričom jednou z najdôležitejších udalostí sú takzvané midterms. Ako napovedá názov, ide o voľby, ktoré sa konajú presne v polovici (mid) štvorročného funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. Tieto voľby sú kľúčové, pretože priamo určujú zloženie amerického Kongresu.

Počas midterms si voliči volia všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov, ktorej členovia slúžia dvojročné obdobie, a približne jednu tretinu zo 100 členov Senátu, ktorí slúžia šesťročné obdobie. Okrem toho sa na štátnej a lokálnej úrovni volia desiatky guvernérov, starostov či členov miestnych zastupiteľstiev.

Midterms fungujú ako de facto celonárodné referendum o súčasnej administratíve. Historicky platí, že strana, ktorá ovláda Biely dom, v týchto voľbách zvyčajne stráca kreslá v Kongrese. Výsledok je pre prezidenta kritický – ak jeho strana stratí väčšinu v jednej alebo oboch komorách Kongresu, jeho schopnosť presadzovať legislatívu je výrazne obmedzená. To môže v nasledujúcich dvoch rokoch viesť k politickej patovej situácii.

Kráľotvorca zrejme dokraľoval

A zatiaľ čo personál odchádza, Trump naráža na nečakaný odpor aj na domácej pôde – a to u vlastných voličov. Donald Trump sa v posledných rokoch profiloval ako hlavná postava Republikánskej strany.

Avšak primárky (vnútrostranícke voľby, v ktorých si voliči danej strany vyberajú svojho kandidáta do finálneho súboja o verejnú funkciu) v roku 2026 tento naratív narušujú. Doteraz už desať kandidátov, ktorí získali jeho formálnu podporu, vo svojich primárkach pohorelo. Toto číslo sa zároveň nebezpečne blíži k jeho najhoršiemu roku 2022, kedy prehralo jedenásť jeho favoritov.

Kľúčovým príkladom je Florida, prezidentov domovský štát. V nedávnych primárkach tu utrpel hneď dve výrazné porážky. Cory Mills, doterajší kongresman a jeden z najhlasnejších Trumpových obhajcov, prišiel o nomináciu po tom, čo čelil vyšetrovaniu z porušenia pravidiel financovania kampane a obvineniam z domáceho násilia. Hoci Trump sa zaňho pôvodne postavil, Millsa s dvojciferným náskokom porazil bývalý televízny reportér Ryan Elijah.

V inom floridskom okrsku zase Trumpova favoritka Catalina Laufová prehrala so zakladateľom konzervatívnej rozhlasovej stanice Jimom Schwartzelom. Podobný scenár sa odohral vo Wyomingu, kde štátny senátor Eric Barlow v súboji o post guvernéra s prehľadom porazil Trumpom podporenú Megan Degenfelderovú.

Reakcia prezidenta na tieto prehry je pre jeho politický štýl typická. Namiesto reflexie zlyhania Trump okamžite po prehre Coryho Millsa na sieti Truth Social vyhlásil, že kandidátovi radil z volieb odstúpiť, a plynule prešiel k podpore víťazného Elijaha, ktorého označil za predstaviteľa „všetkého, čo znamená MAGA“.

Prieskumy hovoria jasne

Že pre stranu, ktorá ovláda Biely dom, znamenajú midterms takmer veľmi často stratu kresiel v Kongrese, sme už spomínali. Zdá sa však, že v roku 2026 sa tento efekt prejaví zrejme ešte o niečo výraznejšie.

Aktuálne prieskumy verejnej mienky naznačujú, že Demokrati majú nielen obrovskú šancu získať späť väčšinu v Snemovni reprezentantov, ale reálne ohrozujú aj republikánsku kontrolu nad Senátom. Trumpova klesajúca popularita, zaťažená únavou voličov, ekonomickými výzvami a kontroverziami okolo jeho administratívy, pôsobí na mnohých umiernených republikánskych kandidátov skôr ako závažie.

Zatiaľ čo radikálnejší kandidáti zlyhávajú v primárkach, celonárodné modely predpovedajú, že voliči v kľúčových takzvaných swing districts (volebných oblastiach, kde je podpora súperiacich politických strán takmer rovnaká, čo znamená, že žiadna strana nemá bezpečnú väčšinu) sú pripravení podporiť demokratickú alternatívu. Pre Biely dom by strata snemovne znamenala okamžitý koniec presadzovania vlastnej legislatívnej agendy, vrátane prioritného zákona o zmenách vo voľbách (SAVE America Act).

To je navrhovaný federálny legislatívny návrh zákona, ktorý nariaďuje predložiť doklad o občianstve USA na registráciu na hlasovanie vo federálnych voľbách, vyžaduje preukaz totožnosti s fotografiou pre hlasovanie a nariaďuje štátom, aby overovali zoznamy voličov pomocou federálnych databáz.

Podľa republikánov je táto legislatíva nevyhnutná na zastavenie volebných podvodov – demokrati však tvrdia, že zbavuje voličov volebného práva, a iní kritici zase upozorňujú na sťaženie prístupu k voľbám pre milióny legitímnych voličov, napríklad kvôli požiadavkám na doklady, ktoré mnohí nemajú.

Administratíva v defenzíve

Donald Trump zvykne personálne zemetrasenia bagatelizovať s tým, že ľudia jednoducho prichádzajú a odchádzajú, zatiaľ čo on ako kapitán vedie loď ďalej. Strata skúsených vyjednávačov, akým bol James Braid, však uprostred dôležitej časti roka predstavuje pre Trumpa obrovskú ranu.

Spolu s tým, ako stráca kontrolu nad výsledkami primárok a prieskumy predpovedajú drvivé víťazstvo opozície, sa formuje obraz administratívy, ktorá sa namiesto realizácie svojej vízie musí pripravovať na boj o politické prežitie.

Ako pre Politico poznamenal jeden z politických analytikov v reakcii na odchody z Bieleho domu: „Pred nimi nie je nič iné, len rozbúrené vody. Sú de facto paralyzovaní, s týmito ľuďmi alebo bez nich. Nasledujúce dva roky budú pre túto administratívu veľmi neproduktívne a politicky mimoriadne nevzhľadné.“/agentury/

X X X

 Weidel: Německo opustí Schenghen zavře hranice, odejde od eura

Předsedkyně strany Alternativa pro Německo (AfD) Alice Weidel oznámila v nedělním rozhovoru pro ZDF, že pokud se její strana dostane k moci, Německo uzavře své hranice, opustí schengenský systém a zřekne se eura. Nejnovější průzkum INSA dává její straně 29 procent podpory, o 8 procentních bodů více než CDU/CSU.

Weidel argumentovala, že nekontrolovaná migrace představuje hrozbu pro vnitřní bezpečnost Německa. Na otázku moderátora, jak bude vláda AfD organizovat deportace a uzavírat dohody o přijetí migrantů se zeměmi, jako je Sýrie a Afghánistán, odpověděla, že jejich příchodu by se mělo v první řadě zabránit. „Uzavřeme hranice. Pak také opustíme Schengen,“ oznámila šéfka AfD. Dodala: „Tato dohoda bude ukončena.“

Weidel se také zmínila o nedávných událostech ve španělském městě Ceuta, enklávy z marockého území, kam se pokusily dostat desítky tisíc migrantů.  „Aby k nám vůbec nejezdili lidé jako ti z Ceuty,“ řekla a zdůvodnila tak nutnost uzavření hranic a opuštění schengenského systému. Weidel zmínila také vysokou kriminalitu mezi migranty z Afghánistánu a Sýrie a uvedla, že tito lidé by měli být posláni zpět, připomenula však rozhořčeně, že současné německé úřady však např. Afghánce naopak úmyslně dovážejí letadly. Server vasevec.cz

X X X

 Smotrich: Vytlačit Palestince, přivést Židy z Ameriky a Evropy

Krajně pravicový izraelský ministr financí Bezalel Smotrich předložil desetiletý plán, který by měl během deseti let přivést do Izraele milion židovských emigrantů z Evropy a Severní Ameriky.

Smotrich plán předkládá v době, kdy stále více otevřeně hovoří o anexi Pásma Gazy Izraelem a vysídlení palestinského obyvatelstva a jeho nahrazení židovským osídlením.

Smotrich chce, aby se stát angažoval v přivedení nových obyvatel podobnými prostředky jako podporuje rozvoj izraelských, z pohledu práva nelegálních osad. Jedním z hlavních prvků má být rozsáhlý program výstavby, a to podle vzorů z 90. let, kdy vznikly desítky tisíc bytů pro emigranty z bývalého Sovětského svazu.

Kromě toho Smotrich již několik měsíců propaguje myšlenku „dobrovolné emigrace“ více než dvou milionů Palestinců z Gazy.

Navrhuje také koncentraci Palestinců na vymezeném prostoru a ve svých projevech mluví o vytvoření situace, ve které by již Palestinci pro sebe neviděli v Gaze žádnou budoucnost. Návrh izraelského ministra vlastně znamená trvalou anexi Gazy a etnickou čistku.

Smotrich je jedním z nejpravicovějších a nejvíce nacionalistických izraelských politiků, je ostatně předsedou strany – Národní náboženská strana-Náboženský sionismus. Jeho příjmení je odvozeno od ukrajinského města Smotrich, kde podle jeho slov žili jeho předkové. Narodil se v náboženské izraelské osadě na Izraelem okupovaných Golanských výšinách a vyrůstal na   okupovaném Západním břehu Jordánu.  Dnes žije na okupovaném Západním břehu Jordánu, v osadě Kedumim, která je podle mezinárodního práva nelegální. Jeho rezidence byla také nelegálně postavena mimo samotnou osadu. Server vasevec.cz

X X X

 Čína rozohrala veľkú strategickú hru na sever od nás. Zatiaľ sa len prizeráme, obávajú sa odborníci

Prečo Čína mieri na sever? Ako nenápadná polárna stratégia mení globálne rozloženie síl. Je pretkaná masívnymi kusmi ľadu. Takými hrubými, že žiadna klasická loď nimi neprepláva, dokonca ani bežný ľadoborec. Teploty v okolí väčšinu roka siahajú hlboko pod mínusové hodnoty aj v desiatkach stupňov a široko ďaleko nie je takmer žiadna civilizácia.

A predsa sa Arktída stáva miestom, kde svetové veľmoci nebojujú už len o vojenské postavenie, ale najnovšie, aspoň v prípade Číny – o obchodnú nadvládu.

To, čo Západ považuje za ekologickú výzvu a potenciálnu katastrofu, sa teraz pre druhú najľudnatejšiu krajinu planéty môže stať geopolitickou a obchodnou zbraňou.

Roztápajúce sa ľadovce v Arktíde teraz pre globálne mocnosti odkrývajú prístup k dovtedy nedostupným námorným trasám a obrovskému nerastnému bohatstvu.

Kým sa pozornosť západného sveta v uplynulých rokoch sústreďovala na tradičné ohniská konfliktov v Európe či na Blízkom východe, Peking potichu a extrémne systematicky buduje svoju prítomnosť v arktickom regióne.

Najnovšie odhalené plány na masívny jadrový ľadoborec ukazujú, že Čína to s „dobýjaním“ Arktídy myslí vážne. Nie vojensky, ale predovšetkým obchodne.

Je to drahšie ako prepravovať tovar ďalej do Európy cez tradičné trasy, ako napríklad cez Hormuzský prieliv v Iráne, no práve takzvaná severná obchodná trasa môže byť aj pre globálne klimatické zmeny čoraz dostupnejšia.

Keď čínsky štátny Výskumný inštitút 708 koncom minulého roka predstavil dizajn nového plavidla pre operácie v Arktíde, na Západe to vyvolalo okamžitú odozvu. Navrhované plavidlo s masívnym tupým nosom a jadrovým pohonom má byť schopné preraziť ľadové kryhy s hrúbkou až dva a pol metra.

Tento stroj nemá byť len ďalším prírastkom do flotily, ale prototypom pre vznikajúcu polárnu armádu lodí, ktorou chce Peking operovať na severe, tvrdia investigatívci z Wall Street Journal či americkej CNN.

Oficiálne vyhlásenia inštitútu hovoria o viacúčelovom plavidle. Zameriavať sa má na prepravu nákladu a poskytovanie luxusných ciest pre pasažierov v rámci takzvaného polárneho turizmu.

Aj podľa čínskeho inžiniera inštitútu Cuej Menga je cieľom civilné využitie. Analytici však o tom vážne pochybujú. Čínu podozrievajú, že si skrátka len buduje nové obchodné trasy, doteraz takmer nevyužívané a najnovšie už možné, aj vďaka ľadoborcom na nukleárny pohon.

Podozrenie nevzbudzuje len samotná špecifikácia lode, ale predovšetkým jej pôvod. Lodenica, v ktorej sa staval prvý čínsky ľadoborec domácej výroby a ktorá by mala pracovať aj na novom jadrovom kolose, patrí pod štátny gigant China State Shipbuilding Co

X XX

 Premiér Fico prekvapivo ohlásil zrušenie transakčnej dane.

Vláda Roberta Fica nakoniec zaradila spiatočku. Po dlhotrvajúcej kritike tohto opatrenia, premiér rozhodol o zrušení transakčnej dane.

Premiér Robert Fico dnes na sociálnej sieti oznámil prekvapivý krok. Po vlne kritiky sa totiž odhodlal zrušiť transakčnú daň.

„Na rokovaní o príprave nového štátneho rozpočtu na rok 2027 som požiadal ministra financií SR L. Kamenického a jeho štátneho tajomníka R. Majerského, aby pripravili všetky nevyhnutné legislatívne a technické opatrenia na zrušenie tzv. transakčnej dane s účinnosťou od 1. januára 2027,“ oznámil premiér na Facebooku.

X XX

OSN posiela prvú misiu k prímeriu v Kongu. Má preveriť krehký mier medzi armádou a povstalcami M23

 OSN posiela prvú misiu k prímeriu v Kongu. Má preveriť krehký mier medzi armádou a povstalcami M23

OSN vysiela do KDR prvú misiu na kontrolu krehkého prímeria medzi armádou a povstalcami M23. Medzinárodní experti sledujú, či sa boje skutočne utíšia.

V Konžskej demokratickej republike (KDR) bola v pondelok nasadená misia na preverenie dodržiavania krehkého prímeria medzi armádou a ozbrojenou skupinou M23 podporovanou Rwandou, oznámila Organizácia Spojených národov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

• V Konžskej demokratickej republike bola nasadená misia na kontrolu prímeria.
• Ozbrojená skupina M23 podporovaná Rwandou bojuje o nerastmi bohaté územia.
• Konžská vláda a M23 podpísali mierovú dohodu v katarskej Dauhe.
• Vo Švajčiarsku sa strany dohodli na novom pláne mierových rokovaní.
• Obe strany prijali mechanizmus na hodnotenie plnenia dohody a záväzkov.

Východ KDR už desaťročia sužuje konflikt, v ktorom bojujú o územie bohaté na nerastné suroviny viaceré ozbrojené skupiny vrátane M23, ktorá vlani obsadila ďalšie časti regiónu. Armáda KDR a M23 však koncom minulého roka podpísali v katarskej Dauhe mierovú dohodu sprostredkovanú USA, no AFP pripomína, že boje napriek tomu pokračujú.

Nový plán rokovaní

Švajčiarska vláda vo svojom vyhlásení v nedeľu oznámila, že Konžská demokratická republika a M23 sa po schôdzke vo Švajčiarsku dohodli na pláne mierových rokovaní. Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že vojenskí experti z členských krajín organizácie Konferencia na podporu mieru a prosperity v oblasti Veľkých jazier (ICGLR) budú overovať porušenia prímeria, ku ktorému sa strany zaviazali.

Prvá misia svojho druhu v pondelok zamierila do provincie Južné Kivu, kde podľa zdrojov z OSN a tamojšej vlády dochádzalo v posledných mesiacoch k intenzívnym bojom.

Zriadenie monitorovacieho mechanizmu

Rokovania sa vo Švajčiarsku konali za zatvorenými dverami od 17. do 21. augusta a zúčastnili sa na nich zástupcovia Spojených štátov, Kataru, Švajčiarska, Komisie Africkej únie a Toga, ktoré vystupovalo ako sprostredkovateľ Africkej únie. Obe strany súhlasili sa zriadením „mechanizmu, ktorého úlohou bude hodnotiť pokrok a riešiť problémy pri plnení povinností a záväzkov vyplývajúcich z rámcovej dohody z Dauhy“, uvádza sa v nedeľnom vyhlásení.

X X X

 Raketový úder na tanker v Červenom mori. Iránom podporovaní húsíovia zasiahli loď Amzan asi 63 míľ od Janbú v Saudskej Arábii

 Húsíovia zaútočili na tanker Amzan pri kľúčovom saudskoarabskom prístave Janbú. Incident pri hlavnej trase pre export ropy môže ešte vystupňovať napätie v regióne.

Iránom podporované povstalecké hnutie húsíov v Jemene v pondelok oznámilo, že zaútočilo na ropný tanker Amzan pri saudskoarabskom prístavnom meste Janbú. Samotná Saudská Arábia následne útok potvrdila, informovala o tom tlačová agentúra Reuters, na ktorú sa odvoláva TASR.

• Iránom podporovaní húsíovia zaútočili na ropný tanker Amzan pri Janbú.
• Saudská Arábia následne potvrdila útok na tanker pri svojom prístave.
• Tanker bol zasiahnutý západne od Janbú, posádka zostala bez zranení.
• Význam prístavu Janbú vzrástol po uzavretí strategického Hormuzského prielivu Iránom.
• Húsíovia vyhlásili námornú blokádu Saudskej Arábie a zintenzívnili útoky.

Podľa Agentúry Spojeného kráľovstva pre námorné obchodné operácie (UKMTO) bol ropný tanker zasiahnutý približne 63 námorných míľ západne od pobrežného mesta Janbú. Agentúra zároveň uviedla, že členovia posádky neutrpeli žiadne zranenia a incident nemal žiaden zaznamenaný negatívny dopad na životné prostredie.

Kľúčový ropný uzol

Janbú je hlavným ropným prístavom Saudskej Arábie na brehoch Červeného mora. Denne cezňho prechádzajú milióny barelov ropy smerujúce na svetové trhy. Význam tejto trasy ešte vzrástol po tom, čo Irán uzavrel Hormuzský prieliv, ktorý je jednou z hlavných dopravných tepien pre ropu v regióne.

V dôsledku obmedzenia prepravy cez Hormuz sa námorná cesta cez Červené more a saudský prístav Janbú stala zásadnou alternatívou pre export saudskej ropy do zahraničia. Akékoľvek incidenty v tejto oblasti tak môžu mať širší vplyv na energetické toky a bezpečnosť lodnej dopravy.

Blokáda a útoky

Povstalci z radov húsíov už v júli vyhlásili, že uvádzajú do praxe námornú blokádu Saudskej Arábie. V nadväznosti na toto vyhlásenie začali podľa ich vyjadrení útočiť na ropné tankery a ďalšie plavidlá, ktoré využívajú saudskoarabské prístavy.

Terčom sa stali aj prvky ropnej infraštruktúry v Saudskej Arábii. Útok na tanker Amzan tak zapadá do širšieho vzorca eskalácie napätia na mori medzi húsíovcami a Rijádom.

X X X

Popularita kancelára Merza padá na dno. Väčšina Nemcov si myslí, že vo funkcii nevydrží celé volebné obdobie

Popularita nemeckého kancelára Friedricha Merza je veľmi nízka. Väčšina Nemcov si myslí, že vo funkcii nevydrží do konca volebného obdobia.

18 % opýtaných dokonca očakáva, že kancelár skončí vo svojej funkcii ešte tento rok. Vyše tretina Nemcov si myslí, že tento rok to Merz síce vydrží, no jeho odvolanie očakávajú ešte pred nasledujúcimi voľbami do Spolkového snemu. Tie budú v roku 2029.

O tom, že Merz riadne dokončí svoj mandát, je presvedčených len necelých 30 % opýtaných. Údaje vyplývajú z nedávneho prieskumu, ktorý si objednala Nemecká tlačová agentúra.

Merzova popularita prudko klesá

Za Merzovu nedôveru môžu podľa respondentov najmä personálne zmeny vo vláde či v poslaneckom klube CDU. V Mníchove sa v sobotu (22. augusta) konal protest, na ktorom tisícky ľudí žiadali jeho odchod.

Demonštranti mu vyčítali aj migračnú politiku, upadajúcu ekonomiku či vojenskú podporu Ukrajiny. Jeho popularita v krajine je veľmi nízka. S Merzovou prácou je spokojných menej ako 15 % Nemcov.

Z posledného prieskumu vyplýva ešte jeden šokujúci údaj. Za vhodného kancelára ho považuje len 9 % opýtaných.

 X XX

Čaká Európu ťažká zima? Brusel hovorí o veľkom energetickom šoku

Európska únia (EÚ) vstupuje do príprav na vykurovaciu sezónu s nezvyčajne nízkymi zásobami plynu a vysokými cenami energií. Dôvodom je pokračujúca kríza na Blízkom východe a obmedzená doprava cez Hormuzský prieliv, ktorá zasiahla globálne dodávky ropy, plynu aj ďalších surovín.

Nákladné lode a obchodné plavidlá kotviace v Hormuzskom prielive pri Bandar Abbas v Iráne.

Spojeným štátom sa napriek rastúcemu tlaku na Irán nepodarilo dosiahnuť úplné obnovenie plavby cez prieliv. Vytvorili však trasu, ktorou každú noc prejde do 20 lodí, upozornila analýza portálu Ekonomična pravda.

Dôsledky krízy sú v Európe citeľné už niekoľko mesiacov. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen uviedla, že len počas prvých 44 dní vojny USA a Izraela proti Iránu sa výdavky EÚ na energie zvýšili o viac než 22 miliárd eur. Brusel následne v máji znížil prognózu hospodárskeho rastu EÚ na rok 2026 z 1,4 na 1,1 percenta. V eurozóne očakáva rast iba o 0,9 percenVideo

Trump v dobrej nálade: Hormuz je americký. A zatancoval si víťazný tanec

Ročná inflácia dosahuje 3,2 percenta, čím prekračuje dvojpercentný cieľ Európskej centrálnej banky. Jedným z hlavných dôvodov sú vyššie ceny energií spôsobené narušením dodávok z oblasti Perzského zálivu.

Európska komisia označuje súčasnú situáciu za druhý veľký energetický šok za menej než päť rokov po kríze z roku 2022, ktorú vyvolalo prudké obmedzenie dodávok ruského plynu po ruskej invázii na Ukrajinu. Podľa scenára Bruselu sa obchod cez Hormuz nemá začať výraznejšie obnovovať skôr než v septembri a do konca roka 2026 môže zostať obmedzený. Ceny energií by sa podľa tejto prognózy mohli vrátiť na pôvodnú úroveň až do konca roka 2027.

Ak by sa tento scenár naplnil, inflácia by v roku 2027 mohla dosiahnuť 3,5 percenta a tempo rastu HDP spomaliť na 0,7 percenta.

Zásobníky plynu zostávajú nezvyčajne prázdne

Najväčším rizikom pred zimou 2026/2027 je stav európskych zásobníkov. Na začiatku augusta boli naplnené len na 60 percent, čo predstavovalo približne 60 miliárd kubických metrov plynu a rekordne nízku úroveň pre toto obdobie.

EÚ pritom odporúča naplnenie zásobníkov na 90 percent do 1. novembra alebo 1. decembra. Podľa expertov a účastníkov trhu už tento cieľ pravdepodobne nebude možné dosiahnuť.

„V najlepšom prípade budú zásobníky pred vykurovacou sezónou naplnené na 70 až 80 percent. Ak bude zima mierna, nič vážne sa nestane. Ak bude chladná a bezveterná, začnú sa problémy,“ upozornila expertka na energetiku z Kolumbijskej univerzity Anne-Sophie Corbeau.

Európa po roku 2022 vo veľkom nahrádzala ruský potrubný plyn skvapalneným zemným plynom, najmä zo Spojených štátov. Kým v roku 2021 tvoril americký LNG 28 percent dovozu skvapalneného plynu do EÚ, v roku 2025 to bolo 58 percent a v prvom štvrťroku 2026 už 63 percent.

Dôležitú úlohu mal zohrávať aj Katar, ktorý chcel pred vypuknutím vojny zdvojnásobiť exportné kapacity LNG a stať sa druhým najväčším vývozcom na svete po USA. Situáciu však zmenili iránske raketové útoky. Podľa Ekonomičnej pravdy zničili 17 percent kapacít katarského komplexu Ras Laffan, ktorý zabezpečuje približne 20 percent svetovej produkcie skvapalneného plynu.

Ceny plynu v EÚ po bombardovaní Iránu vzrástli na 50 až 60 eur za megawatthodinu. Ani po prímerí výraznejšie neklesli a v súčasnosti sa pohybujú medzi 60 a 65 eurami za megawatthodinu.

Problémom je aj rastúca konkurencia o LNG v Ázii, kde počas letných horúčav stúpol dopyt po elektrine a klimatizácii.

Európska agentúra ACER však neočakáva akútnu krízu. Poukazuje na to, že EÚ v posledných rokoch výrazne rozšírila kapacity terminálov na spätné splyňovanie LNG. Tie by podľa agentúry mohli čiastočne nahradiť chýbajúce zásoby, ak bude na svetovom trhu dostatok skvapalneného plynu.

Nedostatku leteckého paliva sa zatiaľ podarilo vyhnúť

Napätie na Blízkom východe zasiahlo aj leteckú dopravu. Na jar začalo výrazne zdražovať letecké palivo, čo prinútilo dopravcov obmedzovať niektoré lety a zvyšovať ceny.

V apríli a máji niektoré aerolínie označovali situáciu za vážnejšiu než počas pandémie a objavili sa obavy zo systémového nedostatku paliva. Najhoršiemu scenáru sa však podľa EÚ podarilo zabrániť vďaka zvýšenému dovozu zo Spojených štátov a Nigérie.

Vysoké ceny napriek tomu zostávajú problémom. Letecké palivo tvorí približne 25 až 30 percent prevádzkových nákladov dopravcov, čo môže viesť k rušeniu menej ziskových liniek.

Eurokomisár pre dopravu Apostolos Tzitzikostas upozornil, že cestujúci môžu plný dosah vyšších nákladov na ceny leteniek pocítiť koncom roka 2026 alebo v nasledujúcom roku, keď aerolíniám vyprší časť existujúceho cenového zabezpečenia.

„Nie je to len otázka leteckého paliva alebo palív všeobecne. Možno nás čaká globálna recesia,“ varoval Tzitzikostas.

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva zároveň upozornila, že prípadný dlhodobý nedostatok môže prinútiť európske letiská a aerolínie vo väčšej miere používať namiesto bežného paliva Jet A-1 typ Jet A, ktorý je rozšírenejší v USA a Kanade. Samotné palivo podľa agentúry nepredstavuje zásadný bezpečnostný problém, rizikom však môže byť zámena oboch druhov pri plánovaní letov.

Automobilový priemysel zasahuje nedostatok motorových olejov

Kríza sa neobmedzuje iba na ropu, plyn a letecké palivo. Na svetovom trhu vznikol aj nedostatok surovín potrebných na výrobu motorových olejov.

Veľké európske automobilky Volkswagen a Stellantis v prvých mesiacoch vojny využívali zásoby olejov dovezených z Blízkeho východu. Tie sa však postupne vyčerpali. Cena olejov skupiny III sa medzičasom strojnásobila na približne 4 000 dolárov za tonu.

Jednou z príčin bol marcový iránsky útok na závod spoločnosti Shell v Katare. Dodávatelia následne vyčerpali veľkú časť zásob určených pre Európu a Spojené štáty.

„Aj keby sa Hormuz otvoril zajtra, Európa a USA dostanú nové dodávky olejov najskôr v októbri,“ uviedla spoločnosť Argus Media.

Automobilky preto hľadajú alternatívnych dodávateľov a testujú upravené zloženia mazív. Trh však podľa Ekonomičnej pravdy zostáva zraniteľný voči ďalším výpadkom lodnej dopravy. Tie by mohli ďalej zvýšiť ceny motorových olejov a predĺžiť servisné intervaly pre vodičov.

Vývoj pred zimou tak bude závisieť najmä od ďalšieho priebehu konfliktu na Blízkom východe, dostupnosti LNG na svetových trhoch a počasia. Pri miernej zime by podľa citovaných expertov mala EÚ súčasnú situáciu zvládnuť, pri dlhšom období chladu a slabom vetre by však nízke zásoby a vysoké ceny mohli opäť výrazne zvýšiť tlak na európsku energetiku.

X X X

„To, čo nás čaká, je katastrofa.“ Nemecko bije na poplach pre islamizmus a ozbrojené deti

V Nemecku rastú obavy z náboženskej radikalizácie časti mladých moslimov. Hovorca organizácie Arche Büscher podľa portálu Merkur tvrdí, že mladí ľudia sa s antisemitskými a islamistickými názormi stretávajú už v rodinách, pričom významnú úlohu zohrávajú aj sociálne siete.

Policajt pred budovou Islamského centra v Hamburgu.

Büscher zároveň upozorňuje na násilie medzi čoraz mladšími deťmi. Podľa jeho slov už pracovníci organizácie pristihli so sečnými či bodnými zbraňami aj 11-ročné deti. „To, čo nás čaká, je katastrofa. Mnohých z nich už nie je možné priviesť k demokratickým hodnotám,“ povedal.

„Nože už pre mnohých mladých ľudí nie sú ničím nezvyčajným. U nás sme už pristihli so zbraňami na bodanie aj jedenásťročných,“ uviedol Büscher. Tvrdí tiež, že časť mladých ľudí potichu podporuje propagandu teroristickej organizácie Islamský štát a radikalizácia sa podľa neho často začína v rodinnom prostredí.

Francúzi zmarili migrantom plavbu cez La Manche do Británie. S ich člnom urobili krátky proces

Jeho pozorovania čiastočne podporujú výsledky štúdie berlínskeho senátu z júna, o ktorej informoval denník Bild. Zo 14-tisíc opýtaných žiakov si 40 percent moslimských deviatakov myslí, že náboženské pravidlá by mali mať prednosť pred školskými pravidlami.

Büscher upozorňuje aj na nedostatok kapacít sociálnych pracovníkov. „V zásade by sme potrebovali jedného sociálneho pracovníka na každého utečenca,“ povedal.

Foto: Markus Schreiber SITA/APMoslimka ukazuje plagát proti antisemitizmu počas pietnej akcie, aby prejavila podporu židovskej komunite v Nemecku.

Islamistický obsah sa prispôsobuje TikToku a Instagramu

Podľa nemeckej Spolkovej centrály pre politické vzdelávanie sa islamistickí aktéri čoraz výraznejšie presadzujú aj na sociálnych sieťach, najmä na TikToku a Instagrame. Ich obsah oslovuje desaťtisíce až státisíce mladých používateľov a je prispôsobený formátu jednotlivých platforiem.

Autori podľa centrály využívajú témy z každodenného života mladých ľudí, od sporov medzi influencermi až po otázky vzťahov medzi mužmi a ženami podľa náboženských pravidiel. Tieto témy emocionálne rámcujú a prepájajú s islamistickými naratívmi. Algoritmy sociálnych sietí podľa inštitúcie môžu tento efekt ďalej zosilňovať tým, že používateľom postupne zužujú rozmanitosť zobrazovaného obsahu a opakovane ponúkajú extrémistické posolstvá.

V Bratislave behal po Obchodnej muž s nožom a kričal extrémistické heslá

Výraznú úlohu pritom zohrávajú islamistickí kazatelia vystupujúci ako influenceri. Skupina Muslim Interaktiv, ktorú nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt z CSU medzičasom zakázal, mobilizovala prostredníctvom Instagramu a TikToku ľudí na demonštrácie v Hamburgu. V máji aj v októbri 2024 sa na nich podľa zdroja zúčastnilo vždy viac ako 2-tisíc ľudí.

Prednášky salafistu Abdelhamida, ktorý bol nedávno odsúdený za podvod, zase prilákali do mešít tisíce návštevníkov.

Aktuálny monitor MOTRA Spolkového kriminálneho úradu uvádza, že latentný príklon k islamistickým postojom dosahuje medzi moslimami mladšími ako 40 rokov 45,1 percenta. Sociálny vedec Andreas Herteux však pre Focus Online upozornil, že označenie „latentný“ zahŕňa aj nenápadný súhlas s jednotlivými postojmi, ktoré môžu mať iba nábožensky konzervatívny charakter.

Berlínsky vládnuci primátor Kai Wegner z CDU preto presadzuje vyučovanie islamu na štátnych školách. Podľa neho by mohlo pomôcť predchádzať radikalizácii mladých ľudí.

„Opakovane sa objavujú mladí ľudia, ktorí sa radikalizujú prostredníctvom kontaktov s radikálnymi náboženskými kruhmi v takzvaných zadných mešitách,“ povedal Wegner pre agentúru dpa. Vyučovanie islamu na štátnych školách by podľa neho podliehalo štátnej kontrole a mohlo by mladých ľudí chrániť pred takýmto vplyvom.

 X XX

Medvedev pritvrdil voči ‚zradcom vlasti‘. Rusom, ktorí želajú porážku krajiny, odkazuje, že návrat nečakajú 

Medvedev na zjazde Jednotného Ruska útočí na krajanov v exile a nazýva ich zradcami. Ohlasuje tvrdú líniu štátu voči každému, kto si želá porážku Ruska.

Občania, ktorí opustili Rusko a želajú si porážku svojej krajiny vo vojne proti Ukrajine, by sa nemali spoliehať na možnosť návratu. Na zjazde vládnucej strany Jednotné Ruska v moskovskej aréne Megasport na Chodynskom poli to v sobotu povedal jej predseda a exprezident Dmitrij Medvedev. TASR o tom píše podľa agentúr DPA a Interfax a denníka The Moscow Times.

• Dmitrij Medvedev vyhlásil že protivládni emigranti nemajú mať právo návratu.
• Medvedev označil ruských emigrantov za odpadlíkov a prirovnal ich k švábom.
• Podpredseda Bezpečnostnej rady tvrdí že pre takýchto emigrantov neexistuje odpustenie.

„A hoci sa to môže zdať neľudské, takíto zradcovia nemajú právo vrátiť sa do svojej vlasti, ani by ho nemali mať. Žiadne pokánie nepomôže,“ povedal Medvedev.

Ostrá kritika odídencov

Tých, ktorí odišli, nazval „odpadlíkmi“ a prirovnal ich ku „švábom“, ktorí „sa rozpŕchli do tichých kútov a tam vegetujú v exile, odsúdení na melanchóliu a stratu pohodlného života“, zatiaľ čo „žalostne kňučia na našu krajinu“.

„Ich krajina je vo vojne… vojaci a civilisti umierajú a oni si želajú smrť svojej krajiny. Pre takýchto darebákov niet odpustenia a ani nemôže byť,“ zdôraznil súčasný podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska. Podľa jeho slov sa svet „snaží predstierať, že jednoducho neexistujeme, že Rusko je nedorozumenie, ktoré musí zmiznúť“.

Prísnejšia legislatíva

Výroky Medvedeva súvisia s kampaňou pred parlamentnými voľbami 18. až 20. septembra. Zároveň sa neustále sprísňuje legislatíva pre občanov, ktorí opustili krajinu. Začiatkom augusta prezident Putin podpísal zákon, ktorý výrazne obmedzuje práva Rusov odsúdených v neprítomnosti za politické obvinenia.

Nemôžu používať služby diaľkového bankovníctva, ich transakcie s nehnuteľnosťami sú blokované a ich finančné prostriedky a majetok podliehajú zmrazeniu. Ruské konzuláty v zahraničí takýmto osobám nebudú vydávať pasy ani iné doklady okrem osvedčenia o tom, že sú nažive.

Zaistenie majetku v zahraničí

V júni Putin podpísal iný zákon, ktorý umožňuje zaistenie majetku patriaceho Rusom v zahraničí za „administratívne delikty proti záujmom Ruskej federácie“. Patria k nim „diskreditácia“ armády, výzvy na sankcie a ďalšie politické delikty.

X X X

Z migrantov sa stali gangstri. V Lipsku vyčíňajú sýrske klany

Do Nemecka prišli ako utečenci, teraz sú z nich kriminálnici. Policajtom v spolkovej krajine Sasko robia čoraz väčšie problémy zločinecké klany Sýrčanov. Len v Lipsku a jeho okolí majú asi tisíc členov a páchajú rozsiahlu trestnú činnosť od násilných skutkov a obchodovania s drogami až po daňové podvody. Úrady už založili aj špeciálnu jednotku na boj proti týmto bandám, no vyšetrovanie je veľmi náročné, pretože si prakticky vytvorili „štát v štáte“.

Úrady v nemeckom Sasku už roky bojujú proti sýrskym klanom. Na ilustračnej snímke saskí policajti počas zásahu.

„Celý svoj život si financujú nelegálnymi obchodmi. Neuznávajú našu justíciu, ich spory urovnávajú vlastní sprostredkovatelia, všetko riešia interne. V podstate pohŕdajú naším štátom, celým naším systémom. Žijú uzavretí vo svojich rodinných zväzkoch,“ opísal pre portál Focus Online Raiko Märtins, hlavný komisár krajinskej kriminálnej polície (LKA) v Sasku.

Pustite nás do Španielska! Marockí migranti v Ceute nechcú ísť domov, demonštrujú za udelenie azylu – Reuters

Ako šéf oddelenia pre vyšetrovanie organizovaného zločinu vedie aj tzv. Task Force Clan – špeciálnu jednotku na boj proti sýrskym gangom.

Vznikla v októbri 2023 a okrem krajinskej a spolkovej polície v nej má zastúpenie i finančný úrad, colníci či experti na daňové podvody. Cieľom je, aby vyšetrovatelia mohli pokryť všetky oblasti, v ktorých tieto bandy porušujú zákon.

Prečo práve Sasko?

Väčšinu Sýrčanov v regióne tvoria migranti, ktorí sem prichádzali od roku 2015, aby unikli občianskej vojne vo vlasti. Prečo sa usadili práve vo východnom Nemecku, a nie na západe krajiny?

Podľa bývalého vyšetrovateľa Thomasa Ganza, ktorý sa zaoberal kriminalitou zločineckých klanov, je vysvetlenie jednoduché.

„Do Drážďan a Lipska išli zámerne. Tu nebola žiadna konkurencia ako napríklad v Berlíne. V Sasku si svoje kšefty môžu robiť takmer sami,“ uviedol pre denník Leipziger Volkszeitung.

Koncom minulého roka žilo v tejto spolkovej krajine asi 36 300 ľudí zo Sýrie (v celom Nemecku ich je vyše milióna), takže tam po Ukrajincoch tvoria druhú najpočetnejšiu skupinu prisťahovalcov.

Namiesto toho, aby sa snažili začleniť do spoločnosti, ktorá ich prijala, si však vytvorili „paralelný svet“. Zaujímavé je, že migranti z iných krajín ako Afganistan (v Sasku ich žije zhruba 15-tisíc) a Irak (6 250 ľudí) sa na kriminalite klanov v tomto regióne takmer vôbec nepodieľajú.

A hoci Sasko nemožno považovať za baštu zločineckých skupín – na rozdiel od spolkových krajín ako Berlín, Brémy, Dolné Sasko či Severné Porýnie-Vestfálsko – pre Lipsko so 620-tisíc obyvateľmi je situácia aj tak znepokojujúca.

Podľa odhadov polície majú sýrske gangy iba v tomto meste a jeho okolí spolu zhruba 700 až 1 000 členov.

„Asi 130 z nich má už záznam v registri trestov,“ priblížil Märtins pre server Focus Online. Ako dodal, teritórium si vlastne rozdelili štyri veľké sýrske rodiny.

Členovia týchto klanov sa vraj venujú kriminalite rôzneho druhu – násilným trestným činom, obchodovaniu s drogami aj ľuďmi, praniu špinavých peňazí, daňovým únikom, finančným machináciám i rozličným podvodom. Obľúbeným spôsobom ich obohacovania je tiež neoprávnené poberanie sociálnych dávok.

Muž s troma manželkami

Sasov môže utešiť aspoň to, že v ich mestách nedochádza k takej brutalite a „vyrovnávaniu si účtov“ ako napríklad v Berlíne, kde na seba pravidelne útočia rôzne zločinecké skupiny, a to často nožmi či mačetami.

Tým, že Sýrčania v tomto kraji nemajú súperov, vojna gangov zatiaľ nehrozí. Aj saskí policajti však už sýrskym bandám zhabali strelné zbrane, takže riziko zostáva.

„Mnohí z týchto rodín si zaregistrovali živnosti rôzneho druhu a využívajú ich, niekedy prostredníctvom nastrčených osôb, na krytie kriminálnej činnosti. V zadných priestoroch večierok a barov napríklad predávajú drogy. Tak si každý príslušník klanu sám vytvorí vlastný model obchodovania a využíva pri tom aj ďalších členov rodiny alebo osoby blízke klanu,“ objasnil komisár a uviedol aj konkrétny príklad.

„V oblasti Lipska sme s fenoménom klanovej kriminality dokázali prepojiť jednu veľkú sýrsku rodinu, ktorá pozostáva z vyše 60 osôb. Patrí do nej i muž, ktorý je podľa islamského práva ženatý s najmenej troma ženami. S nimi má minimálne 32 detí, z ktorých sú už niektoré dospelé. Okrem toho vieme, že má v Sasku najmenej 25 vnúčat,“ prezradil Märtins.

„Takmer dve tretiny členov tejto rodiny sa v minulosti dopustili trestných činov, niektorí viackrát,“ doplnil s tým, že ide o stovky prípadov.

Tých, čo sa do zločinov nezapájajú priamo, klany využívajú na „podporné aktivity“, často v úlohe tzv. bielych koní. Nahlasujú na nich firmy, vozidlá, bankové účty, vybavujú záznamy do katastra, poskytujú falošné alibi a podobne.

Tak sa z nich vlastne stávajú komplici, ktorí kryjú trestnú činnosť svojich druhov a príbuzných, čím polícii sťažujú vyšetrovanie.

Spolupráca úradov

Saské úrady si narastajúci vplyv sýrskych gangov uvedomili už v roku 2020. Začali problém analyzovať a založili jednotku Task Force Clan. To, že v nej policajti spojili sily s ďalšími štátnymi orgánmi, sa podľa Märtinsa vyplatilo.

„Funguje to. V Sasku, najmä v Lipsku a Chemnitzi, sme v tomto smere dosiahli veľký pokrok,“ zveril sa. Za dôležité považuje, aby si polícia vymieňala informácie s ďalšími zložkami.

„Ak každý úrad pracuje len za seba, klanovú kriminalitu nedokážeme poraziť. Snaha by vyšla naprázdno,“ zhodnotil komisár.

Policajti preto varujú aj bežných úradníkov, aby si na Sýrčanov dávali pozor (napríklad pri vybavovaní sociálnej pomoci alebo nejakých dokumentov).

„Zodpovední pracovníci na tých miestach musia odhaliť, kto pred nimi sedí, aby to preskúmali pozornejšie ako zvyčajne,“ upozornil Märtins. „Štát musí pochopiť, aké triky páchatelia používajú. A musí reagovať,“ zdôraznil.

Odkedy vznikla špeciálna jednotka, vyšetrovatelia podnikli už približne 40 väčších zásahov proti zločineckým klanom. Viacerých podozrivých zadržali, niektorých obvinili a odsúdili.

Je to však ťažký boj, lebo sýrske gangy pripomínajú taliansku mafiu – žiadny člen nechce svedčiť proti ostatným.

„Vyšetrovanie a súdne konanie trestných činov z tohto prostredia sa preto opakovane skončilo neúspechom. Viaceré procesy sa museli zastaviť, pretože sa svedkovia nedostavili na súdne pojednávanie,“ posťažoval sa komisár.

Napriek tomu je presvedčený, že v boji proti klanom nemožno poľaviť. „Vždy, keď štát odvráti zrak, bez hanby zneužívajú medzery v zákone. Zločincom treba dať jasne najavo, že u nás máme pravidlá a hranice. Potrebujeme stratégiu nulovej tolerancie. To znamená, že treba trestať i najmenšie porušenie zákona. Musíme zostať ostražití,“ pripomenul pre portál Focus Online.

X XX

 Miliardové dluhopisy nesplácí. Teď chce firma trestat toho, kdo bije na poplacení.

Sušení dřeva v provozovně podniku Wood Seeds v Chebu. 

Insolvenční řízení se společností Wood Seeds, která prodala českým investorům dluhopisy v hodnotě skoro 2 miliardy korun a od května přestala vyplácet úroky, se mění v drama. Dlužník požaduje po firmě AP-Smart Business, která jako první podala insolvenční návrh, složení jistiny ve výši nejméně 10 milionů korun. Soud však tento požadavek smetl ze stolu.

Právní zástupce firmy Wood Seeds Petr Opletal ve vyjádření pro Krajský soud v Plzni popřel pohledávky navrhovatele „co do důvodu i výše.“ Firma AP-Smart Business prý nezískala dluhopisy od původních vlastníků řádným způsobem. Navíc má společnosti Wood Seeds vzniknout finanční újma, protože insolvenční řízení odrazuje část zákazníků a obchodních partnerů. „Celkovou výši hrozící škody dlužník kvalifikovaně odhaduje na částku nejméně 10 000 000 Kč,“ uvedl Opletal.

Nedoložené tvrzení, řekl soud

Krajský soud v Plzni po několika dnech rozhodl, že žádost firmy Wood Seeds o složení jistiny ve výši nejméně 10 milionů korun odmítá. „Dlužník uvedl pouze nedostatečná tvrzení v obecné rovině o z části způsobené a z části hrozící škodě, která ani nijak konkrétně nedoložil a v případě prodejů na e-shopu doložil jen nedostatečně. Insolvenční soud proto návrh na nařízení předmětného opatření z tohoto zamítl jako nedůvodný,“ uvádí se v rozhodnutí soudu. Právní zástupce Wood Seeds se proti rozhodnutí odvolal.

AP-Smart Business odkoupil dluhopisy od několika původních investorů. Dne 11. srpna podal na společnost Wood Seeds insolvenční návrh. Jako důvod uvedl dlužné měsíční úrokové platby za měsíce květen a červen. Upozorňuje také na předlužení skupiny Wood Seeds, která má během nejbližších dva a půl roku splatit investorům dluhopisy v hodnotě 1,23 miliardy korun. Vzhledem k nízkým tržbám není reálné, aby Wood Seeds tyto závazky uhradil.

Hra o čas

Další postup ve věci by mohlo určit jednání, které svolal Krajský soud v Plzni na 3. září. „Z vyjádření dlužníka ze dne 14. 8. 2026 vyplývá, že s insolvenčním návrhem nesouhlasí, považuje ho za šikanózní a navrhuje jeho zamítnutí. Vzhledem k tomu, že je zde spor o úpadek dlužníka, nařídil soud jednání za účelem projednání insolvenčního návrhu navrhovatele,“ uvedl soud ke svému rozhodnutí.

Wood Seeds následně požádal o odročení jednání. Snaží se totiž přesvědčit většinu věřitelů, aby dali souhlas s vyhlášením moratoria na úhradu závazků. Významná část držitelů dluhopisů prý s takovým postupem souhlasí. „Za necelý týden od zahájení sběru shromáždil dlužník souhlasy věřitelů, jejichž pohledávky činí nejméně 650 000 000 Kč. Souhlasy přicházejí průběžně a jejich objem každým dnem narůstá,“ uvádí Wood Seeds ve vyjádření pro soud.

Dřevní biomasa ke spálení v elektrárně či teplárně. Ilustrační foto: Pixabay

Vydané dluhopisy za 1,7 miliardy

Společnost Wood Seeds patří mezi typické příklady firem, které svůj růst financovaly téměř výhradně na dluh. Do loňského listopadu firma prodala investorům dluhopisy v objemu 1,7 miliardy korun. Slibovala, že je použije na nákup lesů a závodů na zpracování dřeva. Jenže značná část peněz padla na úhradu starších závazků. Od května firma nevyplácí úroky z dluhopisů, neuhradila ani mzdy některým zaměstnancům.

Společnost provozovala vlastní call centrum, které obvolávalo investory a nabízelo jim nákup dluhopisů. Firma se prezentovala líbivými slogany typu „budujeme pily a vracíme tak zpracování českého dřeva zpět do ČR“. Na oslovování potenciálních zájemců využívala v minulých letech také vězně zaměstnané v call centru ve věznici Plzeň-Bory.

David Tramba, ceskajustice

X XX

 KDE  JE  PRAVDA?

PROČ  POSLANEC  FOLDYNA  NEPROMLUVÍ?

PROĆ  TO  NENí  V TISKU?

ČÍ  JE  BYT? MANŽELKY?  MANŽELA?  MAJÍ  DĚTI?

FOLDYNA  MŮŽE  MÍT  BYT  V  PRAZE,  JAKO  POSLAN EC

PO  VEŘEJNÝCH  SCÉNÁCH  UŽ  DÁVNO  MĚL  ODEJÍT…

VEŘEJNOST  POTŘEBUJE ZNÁT  PODROBNOSTI…

 Kauza Foldyny se přiostřuje, jeho manželka poslala k soudu novou žádost.

Policie vykázala poslance Jaroslava Foldynu (SPD) v červenci na dva týdny z domu, ve kterém žil s manželkou. Soud lhůtu prodloužil. Ilustrační foto: Jaroslav Foldyna

Okresní soud v Děčíně dostal žádost o prodloužení předběžného opatření kvůli údajnému domácímu násilí ze strany poslance Jaroslava Foldyny (SPD). Podle Radiožurnálu o prodloužení žádá poslancova manželka. Foldyna uvedl, že takový vývoj nečekal, a opakovaně tvrdí, že je nevinný.

Policie vykázala Foldynu v červenci na dva týdny z děčínského domu, ve kterém s manželkou žil. Soud pak lhůtu z manželčina podnětu prodloužil o měsíc. Smyslem předběžného opatření je poskytnout rychlou ochranu oběti domácího násilí.

Přijetí žádosti o prodloužení předběžného opatření potvrdila mluvčí soudu Michaela Janoušová. Neuvedla, jakého případu se žádost týká. Prodloužení může trvat až šest měsíců. Zatím opatření platí, dokud soud o žádosti nerozhodne.

Opatření platí do rozhodnutí soudu

„Platnost původního předběžného opatření se tudíž automaticky prodlužuje až do doby, než soud o návrhu (na prodloužení) definitivně rozhodne. Celková doba předběžného rozhodnutí nesmí přesáhnout šest měsíců,“ cituje Janoušovou Radiožurnál.

„Mě to samotného zaskočilo, nic k tomu říct nechci, je to pro mě smutné,“ řekl Foldyna, který začátkem srpna podal proti soudnímu rozhodnutí o vykázání z domu stížnost. Od advokáta podle svých slov nemá k osudu stížnosti informaci. Sdělil také, že se ocitl na ulici, aniž by ho někdo vyslechl.

Poslanec čelí podezření z týrání

Poslanec čelí podezření z týrání svěřené osoby a týrání osoby žijící ve společném obydlí, za což hrozí trest od dvou do osmi let. Podle Radiožurnálu, který na případ dříve upozornil, policisté poslanci zabavili několik střelných zbraní.

Soud u předběžného opatření nerozhoduje o vině, ale zkoumá, zda je pravděpodobné, že násilí hrozí nebo se děje. Po dobu jednoho měsíce může například vykázat podezřelou osobu ze společného obydlí, zakázat jí vstup do domu nebo bytu, zakázat přibližovat se k ohrožené osobě, kontaktovat ji telefonem, e-mailem či jinými prostředky nebo se s ní setkávat na určitých místech. Redakce České justice 

 X XX

BUDE  SE  JIŘÍKOVSKÝ  BRÁNIT?

BUDE  MiT  VEŘEJNOST  INFORMACE  I  NA  POLITIKY?

  Bude Jiřikovský kvůli bitcoinům spolupracovat s policií? Měl učinit vstřícné kroky.

Obžalovaný Tomáš Jiřikovský podle státní zástupkyně nastínil možnosti spolupráce k několika bodům obžaloby v bitcoinové kauze. Ilustrační foto: Pixabay

Obžalovaný Tomáš Jiřikovský podle státní zástupkyně Lucie Slámové nastínil možnosti spolupráce k několika bodům obžaloby v bitcoinové kauze. Krajský soud v Brně v pondělí rozhodl, že Jiřikovský zůstane ve vazbě. V souvislosti s bitcoinovou kauzou je tam už více než rok.

Protože státní zástupkyně ve věci nedávno podala obžalobu, soud musel o dalším trvání vazby rozhodnout nejpozději do 30 dnů od jejího doručení. Před podáním obžaloby o vazbě rozhodoval městský soud. Termín hlavního líčení zatím není znám.

Podle státní zástupkyně Lucie Slámové se možná spolupráce týká dvou bodů obžaloby. Ty se vztahují k provozování darknetového tržiště a legalizaci výnosů z této činnosti v roce 2015.

Žalobkyně to řekla novinářům po vazebním zasedání. V něm Krajský soud v Brně rozhodl, že Jiřikovský zůstane ve vazbě.

Výrazný posun v postoji obviněného

„Učinil jisté vstřícné kroky, zcela podrobně nevypovídal. Avšak nastínil nějaké možnosti spolupráce. Je to výrazný posun, protože během přípravného řízení obviněný s orgány činnými v trestním řízení nijak nespolupracoval. Nechtěl nám ani otevřít elektroniku, nechtěl nám vydat zbývající bitcoiny, kterými zcela jistě disponuje,“ řekla Slámová. Doplnila, že počká na písemný návrh obviněného zaslaný prostřednictvím obhájce a pak uvidí, jak se k tomuto návrhu postaví.

Státní zástupkyně také řekla, že soud Jiřikovského ponechal ve vazbě ze stejných důvodů, pro které byl do vazby původně vzat. Tedy z obavy z útěku a z pokračování v trestné činnosti.

O vazební zasedání dnes měla média stejně jako v předchozích případech značný zájem, do jednací síně ale novináři vstoupit nemohli, standardně se konalo jako neveřejné. Zasedání provázela zvýšená bezpečnostní opatření, na místě byli policisté v kuklách s dlouhými zbraněmi. Uzavřené bylo i celé jedno nádvoří soudu.

 Jiřikovského ale bylo možné zahlédnout, protože do jednací místnosti musel přes část nádvoří v doprovodu eskorty přejít. Na hlavě měl kuklu, chránila ho neprůstřelná vesta. U městského soudu jej nešlo ani spatřit, protože obvinění, u kterých se jedná o vazbě, do jednacích síní soudu vstupují s eskortou bočním vchodem. Pondělní zasedání trvalo asi 2,5 hodiny.

Kauza darovaných bitcoinů

Jiřikovský loni daroval státu bitcoiny, které podle některých indicií mohly pocházet z trestné činnosti. Rezignoval kvůli tomu ministr spravedlnosti Pavel Blažek (dříve ODS), přestože si za svým postupem stál. Jiřikovský čelí trestnímu stíhání kvůli legalizaci výnosů z trestné činnosti. Letos detektivové obvinili také advokáta Kárima Titze, exministra Blažka a jeho někdejšího náměstka Radomíra Daňhela.

Bývalý ministr spravedlnosti Pavel Blažek patří v případu mezi obviněné. Ilustrační foto: Ministerstvo spravedlnosti

V posledních měsících podal Jiřikovský více ústavních stížností, většinu jich soud odmítl. Nedávno ale konstatoval porušení Jiřikovského práv při rozhodování o vazbě. K propuštění na svobodu tento nález nicméně nevedl. Sporné vazební rozhodnutí už v mezičase nahradilo nové. Vazba se totiž přezkoumává v pravidelných intervalech.

Stížnost kvůli posudku

V polovině července ÚS potvrdil, že posudek v bitcoinové kauze smí zpracovat firma, která není zapsaná na stálém seznamu znalců. Odmítl Jiřikovského stížnost proti rozhodnutí Národní centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) o přibrání znalce mimo seznam. Jde o českou firmu specializovanou mimo jiné na trasování aktivit v kryptoměnových blockchainech, tedy sledování toku transakcí.

Ústavní soud se nyní zabývá ještě přinejmenším dvěma Jiřikovského stížnostmi. Jedna směřuje proti zajištění bitcoinů, druhá se týká hotovosti nalezené při domovní prohlídce. Soud kvůli hospodárnosti a efektivitě sloučil obě stížnosti do jednoho řízení. Soudcem zpravodajem se stal taktéž Jan Wintr, uvádí soudní databáze.

Doplnili jsme další podrobnosti z vazebního zasedání soudu

Redakce České justice 

x X X

x xx