Jeho návštevu prezradil záhadný prílet amerického vojenského kolosu. Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) John Ratcliffe pricestoval na utajovanú návštevu Moskvy. Informovala o tom v utorok televízia CBS News s odvolaním sa na zdroje oboznámené so situáciou. Správa objasňuje záhadný prílet amerického vojenského transportného lietadla Boeing C-17A Globemaster III na moskovské letisko Vnukovo, ktorý vyvolal špekulácie o tom, koho alebo čo stroj priviezol do Ruska.
Obrie americké vojenské lietadlo pristáva v Moskve. Zdroj: Reuters
Záhadný let dostal vysvetlenie
CBS News uviedla, že Ratcliffe je v Moskve na rokovaniach. O koho ide na ruskej strane ani čo je predmetom rozhovorov, však zatiaľ nie je známe. Návštevu verejne nekomentovala CIA ani ruská vláda.
Podľa CBS News ide zrejme o prvú známu cestu Ratcliffa do Ruska vo funkcii riaditeľa CIA. So svojimi ruskými spravodajskými náprotivkami však už v minulosti udržiaval kontakty.
Správa o jeho návšteve prišla iba niekoľko hodín po tom, ako na moskovskom medzinárodnom letisku Vnukovo pristál Boeing C-17A Globemaster III amerického letectva. Prílet nezvyčajného stroja vyvolal otázky, keďže Washington ani Moskva spočiatku nevysvetlili jeho misiu.
Lietadlo s označením RCH4555 priletelo do Moskvy z Lotyšska. Jeho cesta sa podľa údajov monitorovacej služby Flightradar24 začala už cez víkend v Spojených štátoch.
Stroj najskôr zamieril na letisko Charleston v Južnej Karolíne a následne na spoločnú základňu Andrews neďaleko Washingtonu. Odtiaľ pokračoval cez Atlantik do lotyšskej Rigy a v utorok odletel do Moskvy.
CBS News okrem lietadla upozornila aj na správy o americkej diplomatickej kolóne v ruskej metropole.
CIA už s Moskvou rokovala o väzňoch
Účel Ratcliffeovej návštevy zostáva nejasný. CIA však v posledných rokoch zohrávala úlohu pri rokovaniach medzi Washingtonom a Moskvou, okrem iného pri výmenách väzňov.
Ratcliffe sa osobne podieľal na rokovaniach, ktoré v apríli 2025 viedli k prepusteniu americko-ruskej občianky Ksenie Karelinovej z ruského väzenia.
CIA zohrala úlohu aj pri rozsiahlej výmene väzňov v roku 2024. Na slobodu sa vtedy dostal okrem iných novinár denníka The Wall Street Journal Evan Gershkovich a bývalý príslušník americkej námornej pechoty Paul Whelan.
Nie je však známe, či Ratcliffeova súčasná návšteva Moskvy s prípadnou ďalšo výmenou väzňov súvisí. Rusi ich bezdôvodne poslali do väzenia, Biden ich dostal domov
Podobnú cestu absolvoval jeho predchodca pred inváziou. Návšteva šéfa CIA v Moskve je nezvyčajná aj vzhľadom na stav americko-ruských vzťahov a pokračujúcu vojnu na Ukrajine.
Ratcliffeov predchodca William Burns pricestoval do Moskvy v novembri 2021, približne tri mesiace pred začiatkom rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu.
Burns vtedy rokoval s vysokopostavenými ruskými predstaviteľmi a telefonicky hovoril aj s prezidentom Vladimirom Putinom. Do Moskvy ho vyslal vtedajší americký prezident Joe Biden, aby ruské vedenie varoval pred útokom na Ukrajinu.
Ratcliffe prichádza do ruskej metropoly v čase, keď podľa CBS News zostávajú rokovania sprostredkované Spojenými štátmi o ukončení vojny na Ukrajine na bode mrazu a postoje Moskvy a Kyjeva sa v kľúčových otázkach naďalej výrazne rozchádzajú.
Čo presne priviedlo riaditeľa CIA do Moskvy, však Washington ani Moskva zatiaľ nezverejnili.
X X X
PUTINOVI RADÍ?
Putina ženú do kúta. Expertka varuje, že jeho panika môže rozpútať niečo nebezpečné
Ukrajina si pripomenula 35. Deň nezávislosti v čase pokračujúcich ruských útokov. Bývalá zástupkyňa námestníka amerického ministra zahraničných vecí Carrie Filipettiová pre Fox News uviedla, že nedávne ukrajinské údery hlboko na ruskom území podľa nej vyvolávajú v Moskve rastúcu nervozitu a môžu viesť k ďalšiemu zintenzívneniu útokov na Ukrajinu.
„Za tento rok vo vojne s Ruskom dosiahli Ukrajinci veľké úspechy. V poslednom období sa im podarilo preniknúť oveľa hlbšie na ruské územie, okrem iného do oblastí pri Moskve a Petrohrade,“ povedala Filipettiová.
Podľa nej vojenské úspechy Ukrajiny viedli k tomu, že ruská strana začala intenzívnejšie útočiť v snahe oslabiť vôľu a schopnosti Ukrajincov pokračovať v boji. Filipettiová zároveň tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin je pod výrazným tlakom a „panikári, keď je zahnaný do kúta“.
Expertka poukázala aj na ruské útoky proti civilným cieľom. Ako príklad uviedla úder na obchodné centrum v Kryvom Rohu, pri ktorom zahynulo najmenej 16 ľudí a viac než 100 utrpelo zranenia.
„Nie je zameraný na útoky proti vojenským objektom. Skutočne sa sústreďuje na to, aby zlomil vôľu Ukrajincov tým, že na nich útočí,“ vyhlásila Filipettiová.
Podľa nej sa Rusko snaží Ukrajinu postupne vyčerpať stratami ľudí, techniky aj odhodlania. Zároveň tvrdí, že ruské jednotky počas tohto roka dosiahli len minimálne úspechy pri získavaní ďalšieho územia.
Filipettiová tiež označila účasť európskych lídrov na podujatiach pri príležitosti ukrajinského Dňa nezávislosti za signál pokračujúcej medzinárodnej podpory Kyjeva.
Novorossijsk po údere Ukrajiny. Satelity ukazujú následky útoku na ruské fregaty a prístav.
V Kyjeve sa v deň výročia nezávislosti zišli zástupcovia viac ako 30 krajín z takzvanej koalície ochotných, podporujúcich Ukrajinu. Zelenskyj pri tej príležitosti požiadal partnerov, aby Kyjevu pred zimou dodali strely protivzdušnej obrany. Britský premiér Andy Burnham v Kyjeve vyzval spojencov, aby urobili všetko, čo môžu, pre ochranu Ukrajiny pred ruskými vzdušnými útokmi, vrátane využitia vlastných zásob systémov protivzdušnej obrany. Ukrajine sa nedostáva predovšetkým striel do amerického systému protivzdušnej obrany Patriot.
„Deň nezávislosti je pre spojencov Ukrajiny dôležitou príležitosťou ukázať, že nestrácame tempo, naďalej podporujeme ich operácie a ich suverenitu,“ uviedla. Zároveň upozornila, že veľké verejné zhromaždenia spojené s prejavmi podpory ukrajinskému štátu môžu počas vojny predstavovať zvýšené bezpečnostné riziko.
Trump zablahoželal Ukrajine ku Dňu nezávislosti a poslal jej odkaz
Americký prezident Donald Trump poblahoželal Ukrajine k pondelkovému Dňu nezávislosti. Oznámil to dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X, kde zverejnil text gratulácie. Trump vyzval na „ukončenie konfliktu“, teda otvorenej ruskej vojny proti Ukrajine, trvajúcej od februára 2022. Zelenskyj dnes na X poďakoval za blahoprianie mnohým ďalším štátnikom z celého sveta.
Trump v citovanom blahoprianí tvrdí, že sa puto od čias, keď Ukrajina získala nezávislosť, len prehĺbilo. „Pripomíname si túto dôležitú udalosť a vedzte, že Spojené štáty obdivujú vašu neochvejnú oddanosť, ctia si vaše obete a naďalej veria vo vašu budúcnosť ako suverénneho a prosperujúceho národa,“ uviedol šéf Bieleho domu. „Využime túto chvíľu na ukončenie konfliktu a vybudovanie trvalého mieru, ktorý uvoľní obrovský potenciál Ukrajiny pre ďalšie generácie,“ dodal americký prezident.
Zelenskyj v pondelok počas osláv povedal, že dúfa, že sa Spojené štáty „zbavia všetkých protirečení a obáv“ v prístupe k Rusku a postavia sa na stranu jeho krajiny. Trump sa dlhodobo snaží prispieť k dojednaniu mieru, podľa Kyjeva aj jeho ďalších spojencov však dosiaľ nevyvinul na Moskvu dostatočný tlak.
X X X
Ukrajina vyřazena ze seznamu bezpečných zemí. Dopadne to na azyl v EU.
Ukrajina není bezpečná země, ačkoli je kandidátem na vstup do EU. Oznámila to Evropská komise. Podle nařízení se bezpečnými zeměmi staly všechny kandidátské státy. Členské státy proto musely změnit své seznamy bezpečných zemí. Komise Ukrajině statut odňala. Ohrožení životů ve válce na Ukrajině brání jejímu označení za bezpečnou zemi v řízení o azylu, uvedla Komise.
O změně národních seznamů bezpečných zemí původu Česká justice nedávno informovala. Se schválením tzv. migračního paktu zavedla Evropská unie rovněž jednotný seznam bezpečných zemí. Mezi nimi jmenovala všechny kandidátské země. Od roku 2022 k nim patří také Ukrajina.
„Pokračující ozbrojený konflikt na Ukrajině, charakterizovaný rozsáhlým a bezohledným násilím, brání tomu, aby byla tato země označena za bezpečnou zemi původu pro účely azylového práva Unie,“ oznámila však Evropská komise v Úředním věstníku EU.
Statut může Komise odejmout
Bezpečnou zemí je ta, která splňuje tzv. Kodaňská kritéria. Třetí země, kterým byl udělen status kandidáta, by měly být považovány za bezpečné země původu ve smyslu nařízení, uvádí k tomu EU.
Statut bezpečné země ale lze kandidátské zemi i odejmout. A to pokud: Existuje vážné ohrožení života nebo nedotknutelnosti civilisty v důsledku svévolného násilí během mezinárodního nebo vnitrostátního ozbrojeného konfliktu v této zemi. Nebo jsou porušovaná lidská práva a počty žadatelů o azyl v EU překročí 20 %.
Ukrajina vyloučena podle nařízení
Právě násilí během ozbrojeného konfliktu a ohrožení životů na Ukrajině je důvodem vyloučení Ukrajiny ze seznamu bezpečných zemí. Evropská komise o tom rozhodla se souhlasem Evropské rady už 4. června 2026. Oznámení publikovala Komise ve Úředním věstníku už 12. června 2026.
Budovy v Kyjevě po ruském útoku. Ilustrační foto: Kancelář prezidenta Ukrajiny
Automatické označení Ukrajiny za bezpečnou zemi díky jejímu statusu kandidátské země podle nařízení EU je vyloučené rovněž podle nařízení EU, vysvětluje Evropská komise.
Důvodem i dočasná ochrana některých Ukrajinců
„Tato výjimka je odůvodněna skutečností, že na Ukrajině existuje vážné ohrožení života nebo osoby civilisty z důvodu svévolného násilí v situacích mezinárodního nebo vnitřního ozbrojeného konfliktu,“ uvádí v Oznámení Komise s odkazem na předchozí závěry Rady o ozbrojené agresi a protiprávní invazi Ruské federace na Ukrajinu.
Tato situace je podle Komise uznávaná rovněž prováděcím rozhodnutí Rady (EU) 2022/382, které aktivovalo dočasnou ochranu Ukrajinců od roku 2022. Přesto EU z dočasné ochrany od 5. srpna 2026 vyloučila osoby, které nesplnily vojenskou povinnost na Ukrajině.
Nově žadatelé o dočasnou ochranu musí prokázat splnění vojenské povinnosti na Ukrajině výstupním razítkem v pasu nebo ověřitelným dokladem potvrzující osvobození od vojenských povinností nebo jejich splnění. S ohledem na „vyvíjející se obranné potřeby“ Ukrajiny bude dočasná ochrana poskytována pouze těm, kteří splní své vojenské povinnosti na Ukrajině. Oznámení o změně vyšlo rovněž ve Věstníku.
Osoby musí doložit vyřazení z povinnosti
Podle českého ministerstva vnitra nemají nárok na dočasnou ochranu „osoby s brannou povinností na Ukrajině ve věku 18 až 60 let, pokud nedoloží plné vyřazení z plnění vojenských povinností“.
Ukrajina požádala o členství v EU 28. února 2022. Dne 23. června 2022 udělila Evropská rada Ukrajině status kandidátské země. První mezivládní konferenci s Ukrajinou, jíž byla formálně zahájená přístupová jednání, EU uspořádala dne 25. června 2024.
Ke dni 31. května 2026 získalo 4,38 milionu lidí, kteří z Ukrajiny uprchli, dočasnou ochranu v Evropské unii. Irena Válová, ceskajustice
X XX
Vystřídá Macrona Marine Le Pen?
Marine Le Pen zůstává vedoucí kandidátkou v nadcházejících francouzských prezidentských volbách. Vyplývá to z průzkumu, který provedla agentura Toluna Harris Interactive pro televizní kanál M6 a rozhlasovou stanici RTL.
Podle průzkumu 38 procent respondentů je připraveno volit Le Pen. Následuje Jean-Luc Mélenchon, zakladatel levicové strany „France Insubordinate“, kterého je připraveno volit 16 procent respondentů. Dále se umístili centrističtí kandidáti a bývalí premiéři z tábora současného prezidenta Emmanuela Macrona: Édouard Philippe, lídr strany Horizons (14 procent), a Gabriel Attal, šéf strany Renaissance (8 procent).
Ve druhém kole Marine Le Pen vítězí nad všemi svými potenciálními soupeři. S Mélenchonem získává 68 procent ku 32, s Attalem 57 ku 43 a s Philippem 55 ku 45 procentům.
Průzkum byl proveden ve dnech 18. a 19. srpna mezi 1764 registrovanými voliči ve Francii. Chyba se pohybuje od 1,4 do 3,1 procentního bodu.
Pro připomenutí, první kolo francouzských prezidentských voleb se bude konat 18. dubna 2027. Pokud žádný kandidát nezíská více než 50 procent hlasů, zúčastní se druhého kola 2. května dva kandidáti s nejvyšší podporou voličů.
X XX
„Kde zabiť Barrona Trumpa?“ Iránska televízia odvysielala video o synovi prezidenta USA
Iránska štátna televízia odvysielala video zamerané na najmladšieho syna amerického prezidenta Donalda Trumpa Barrona. Približne trojminútový materiál ukazuje miesta, na ktorých sa 20-ročný prezidentov syn údajne pohybuje, zaoberá sa jeho ochranou a hovorí aj o odmene desať miliónov dolárov. Americká tajná služba Secret Service potvrdila, že o videu vie a potenciálnu hrozbu preveruje.
Barron Trump so svojím otcom, americkým prezidentom Donaldom Trumpom, január 2025
Video odvysielal tretí kanál iránskej štátnej televízie. Podľa Euronews materiál pochádza z médií napojených na iránske Revolučné gardy. Jeho titulok znie: „Kde zabiť Barrona Trumpa?“
Tvrdia, že poznajú jeho pohyb aj ochranu
Video pracuje s údajnými informáciami o miestach, na ktorých sa Barron Trump pohybuje, jeho univerzite, sprievodných vozidlách či rozmiestnení príslušníkov Secret Service. Jeho autori tvrdia, že prezidentov syn je „plne monitorovaný“.
Objavujú sa v ňom aj tvrdenia o jeho súkromnej komunikácii prostredníctvom hernej konzoly Xbox. Iránsky materiál navyše tvrdí, že nemenovanej žene sa podarilo dostať cez ochranu Secret Service, osobne sa s Barronom stretnúť a následne odovzdať informácie tvorcom videa. Pre tieto tvrdenia však neboli zverejnené dôkazy a Euronews ich nedokázal nezávisle overiť.
Na konci videa sa objavuje aj zmienka o odmene desať miliónov dolárov spojenej s útokom na Barrona Trumpa. Ani v tomto prípade nie je potvrdené, že ide o skutočne vypísanú odmenu a nie súčasť propagandistického posolstva.
Tajná služba reaguje
Americká Tajná služba potvrdila, že o videu vie. „Secret Service si je videa vedomá a vyšetruje všetko, čo môže byť vnímané ako hrozba voči osobám pod našou ochranou,“ uviedol hovorca služby Nate Herring.
Podrobnosti o bezpečnostných opatreniach úrad odmietol komentovať s odvolaním sa na ochranu svojich operácií. Podľa zdroja CNN z amerických bezpečnostných zložiek je video súčasťou širšej iránskej kampane namierenej proti Trumpovej rodine.
Nejde pritom o prvý podobný prípad. Iránske médiá v júli zverejnili materiál zameraný na prvú dámu Melaniu Trumpovú, ktorý sa zaoberal miestami jej pohybu a možnými slabinami jej ochrany.
Samotný Donald Trump patrí medzi dlhodobé ciele iránskych hrozieb najmä od roku 2020, keď počas svojho prvého prezidentského obdobia nariadil útok, pri ktorom americká armáda zabila veliteľa elitných jednotiek Kuds iránskych Revolučných gárd Kásema Solejmáního.
Netanjahu: Irán sa pokúsil zabiť aj môjho syna
Takmer súčasne prišlo ďalšie vážne obvinenie z Izraela. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok vyhlásil, že Irán sa pokúsil zavraždiť jedného z jeho dvoch synov.
„Irán cielil na jedného z mojich synov. Irán sa pokúsil zavraždiť jedného z mojich synov,“ povedal Netanjahu v rozhovore pre izraelskú televíziu Channel 14. Premiér nepovedal, ktorého syna mal na mysli, ani neposkytol podrobnosti o údajnom pláne či pokuse o atentát.
Netanjahu má dvoch synov – Jaira a Avnera. Starší Jair žije v súčasnosti v Spojených štátoch, zatiaľ čo Avner sa zdržiava v Izraeli. Podľa izraelskej televízie Channel 12 bezpečnostné zložky o údajnom pláne vedeli už niekoľko mesiacov a informácie o ňom podliehali cenzúre. Zverejnené informácie však jednoznačne nepotvrdzujú, ktorý z Netanjahuových synov mal byť cieľom.
Netanjahu hrozbu spomenul pri obhajobe pokračujúcej bezpečnostnej ochrany svojej rodiny. Tvrdí, že nejde o luxus, ale o nevyhnutné opatrenie. Irán sa k jeho najnovšiemu obvineniu bezprostredne nevyjadril.
X XX
Pellegrini privítal v Bratislave prezidenta Čiernej Hory. Podporil vstup jeho krajiny do EÚ do roku 2028
Vstup Čiernej Hory do Európskej únie (EÚ) v roku 2028 je reálny, ak to lídri a členské štáty s rozširovaním Únie myslia vážne. Uviedol to prezident SR Peter Pellegrini po stretnutí s prezidentom Čiernej Hory Jakovom Milatovičom. Zhodli sa, že vstup do EÚ by bol signálom pre ostatné krajiny, že sa oplatí prechádzať reformami a prístupovým procesom.
Prezident Čiernej Hory Jakov Milatović a prezident SR Peter Pellegrini počas tlačovej konferencie po ich stretnutí v Prezidentskom paláci.
„Ak Čierna Hora bude pokračovať v tomto rýchlom tempe otvárania a uzatvárania jednotlivých prístupových kapitol, tak nič nestojí v ceste, aby sme ju v roku 2028 mohli prijať ako plnohodnotného člena za rokovacím stolom,“ skonštatoval Pellegrini.
Milatovič je presvedčený, že Čierna Hora sa stane 28. členskou krajinou EÚ v roku 2028. Čierna Hora je podľa neho najpokročilejšou kandidátskou krajinou. „Sme jediná kandidátska krajina, ktorá doposiaľ otvorila všetky rokovacie kapitoly. Z 33 rokovacích kapitol sme už uzavreli 18,“ podotkol. Cieľom podľa neho je, aby do konca tohto roku uzavreli všetky rokovacie kapitoly a budúci rok využili na ratifikáciu prístupovej zmluvy.
EÚ by tým podľa Milatoviča vyslala signál ďalším krajinám, že reformy sa oplatia a proces rozširovania je živý. Pripomenul, že zatiaľ poslednou krajinou, ktorá vstúpila do Únie, bolo Chorvátsko v roku 2013. „Odvtedy prešlo takmer 15 rokov a existuje veľká skepsa medzi občanmi v kandidátskych krajinách, že rozširovanie Európskej únie možno ani nie je reálne,“ poznamenal.
Pellegrini tiež upozornil, že ak EÚ urobí teraz chybu a spomalí proces prijatia ďalšej členskej krajiny, vyšle tým negatívny signál celému západnému Balkánu a stratí podporu občanov tohto regiónu pre väčšiu spoločnú Úniu. „Preto bude Slovensko v tomto zohrávať naozaj významnú úlohu a ako partner a priateľ Čiernej Hory budeme na všetkých možných fórach tlačiť, aby sa proces zdynamizoval a čo najskôr sa zavŕšil úspešným prijatím Čiernej Hory medzi riadne členské krajiny Európskej únie,“ deklarovala slovenská hlava štátu.
Zároveň pripomenula, že Slovensko na druhej strane nebude pri prístupovom procese podporovať dvojité štandardy alebo skratky na obídenie ostatných krajín a stať sa členskou krajinou skôr. „Čierna Hora je dnes najlepšie pripravená krajina a patrí k frontrunnerom (lídrom, pozn. TASR) v celom procese, a preto má plné právo. Slovensko bude na strane Čiernej Hory v tomto procese až do úspešného konca,“ uviedol Pellegrini. Dodal, že zavŕšenie integračného procesu by prispelo k posilneniu stability, bezpečnosti a prosperity Európy ako celku. Posilní aj hospodársky potenciál Únie a prispeje k zvýšeniu jej globálnej konkurencieschopnosti.
Slovensko je tiež podľa Pellegriniho pripravené Čiernej Hore naďalej poskytovať politickú aj expertnú pomoc. Milatovič potvrdil, že chcú využiť skúsenosti SR v integračnom procese. Dôležitá je pre nich skúsenosť pri využívaní eurofondov a rôznych európskych projektov aj pripravenosť zdravotníctva či vzdelávania.
Spolupráca medzi oboma krajinami podľa slovenskej hlavy štátu dosahuje najvyššiu úroveň. Tvrdí, že hospodárska spolupráca ponúka priestor na ďalší rast. Vidí preto príležitosti na intenzívnejšiu obchodnú výmenu, vzájomné investície aj spoločné projekty. Pozitívne vnímajú aj prehlbovanie kontaktov medzi akademickými a vedeckými inštitúciami či dohody medzi Slovenskou akadémiou vied a Čiernohorskou akadémiou vied a umení, ako aj medzi univerzitnými pracoviskami oboch krajín.
Obaja prezidenti oceňujú letecké spojenie medzi SR a Čiernou Horou. Pellegrini zároveň vyzdvihol rozhodnutie Čiernej hory otvoriť v Bratislave veľvyslanectvo. Vníma to ako prejav záujmu o prehlbovanie spoločných vzťahov. „Vytvárame tým trvalú adresu tu, v Bratislave pre silnejšie politické, hospodárske, kultúrne a vzdelávacie väzby medzi Slovenskom a Čiernou Horou,“ doplnil Milatovič.
Milatovič sa v utorok v Bratislave stretne aj s predsedom Národnej rady SR Richardom Rašim (Hlas-SD) a premiérom Robertom Ficom (Smer-SD). Prezidenti spoločne navštívia i Svätý Jur, kde vysadia sadenicu tradičnej čiernohorskej odrody viniča Vranac ako symbol priateľstva a vzájomných vzťahov medzi Slovenskom a Čiernou Horou.
Terajšia návšteva prezidenta Čiernej Hory je prvou oficiálnou návštevou čiernohorskej hlavy štátu na Slovensku od roku 2021.
X X X
Fico pred voľbami cúvol. Zázračný liek končí. Opozícia bez hanby obracia
Predseda vlády Robert Fico ohlásil koniec transakčnej dane. Svetovo unikátnej dane, ktorá mala podľa vzoru Maďarska zachrániť slovenský rozpočet. Nestalo sa, vláda od počiatku čelila veľkej kritike zo všetkých strán. Ficovi neostávalo nič iné, len vo volebnom roku daň zrušiť. Inak by sa stala vítaným terčom všetkých politických strán – nielen opozičných.
Proti brojil totiž už dávnejšie predseda koaličnej SNS Andrej Danko, ktorému ležia na srdci podnikatelia. Na jeho žiadosť bola nezmyselná daň zrušená v tomto roku živnostníkom a malým podnikateľom. Transakčnú daň sa postupne osmeľovali kritizovať i politici Hlasu. O tvrdom nesúhlase opozície netreba ani hovoriť.
Fico kritizuje Generálnu prokuratúru: Žiada vysvetlenie v kauze miliónových podvodov na MOM-kách
Fico: Od Generálneho prokurátora oprávnene očakávame vysvetlenie a nemôžeme akceptovať jeho alibistické reči.
Skutočne, horúcou ihlou šitá transakčná daň – aplikovaná ako zázračný liek na znižovanie vysokého deficitu verejných financií – nezaberá. V minulom roku mala daň do rozpočtu priniesť 575 miliónov eur, no podarilo sa vybrať iba 340 miliónov. V tomto roku mala pôvodne priniesť viac ako 700 miliónov eur. No už v rozpočte sa počítalo iba s 530 miliónmi. Na konci augusta je vybratých iba 300 miliónov eur. Zostávajú štyri mesiace do konca roka.
Premiér Fico si pri oznamovaní konca dane neodpustil uštipačnú poznámku, že jej zrušenie povedie k nebývalému rastu HDP. Chápeme, že ide o bodnutie do opozície a všetkých kritikov, pretože unisono tvrdia, že daň brzdí ekonomický rast. No jej zrušenie nebude mať obrátený efekt, toho by si predseda vlády mal byť vedomý. Jednoducho, odstránenie zbytočnej prekážky automaticky nevedie k rozbehu. Hospodárska politika tak nefunguje.
A hoci transakčná daň privádza do štátnej kasy stovky miliónov eur, má zároveň aj opačný účinok. Daňová sadzba 0,4 % na bezhotovostné transakcie v podnikovom sektore (maximálna suma pri jednej transakcii je 40 eur) viedla k vyhýbaniu sa platbám, k hľadaniu alternatívnych „cestičiek“ – k sivej ekonomike. Daň tiež automaticky zvyšovala náklady firiem a viedla k nižším ziskom – teda aj dani zo zisku. O koľko miliónov eur tak štát prišiel, nie je zatiaľ známe.
Pokračovanie v transakčnej dani by bolo pre Smer, Hlas a SNS politicky samovražedné. To nič nemení na fakte, že hľadať milióny v rozpočte musíme. S čím vláda príde už onedlho, zatiaľ netušíme.
Je zarážajúce, že politický matador Robert Fico silou nezmyselný krok presadil. Musel si byť vedomý, že naň doplatí. A doplatí naň aj slovenská ekonomika. Je pravdou, že kontroverzné opatrenie sa pripravovalo cez leto po atentáte na predsedu vlády. Nastavenie premiéra po tragédii asi zohralo svoju úlohu.
Zožal Fico potlesk od opozície? Ani náhodou. Progresívne Slovensko by daň zrušilo okamžite. SaS dodáva, že rušenie je farizejské a pokrytecké. No nebola by to slovenská opozícia, keby sa druhým hlasom bez pohnutia brvy nepýtala slovenského kabinetu, kde nájde 500 miliónov eur na konsolidáciu. Veď znovu sa len zvýši deficit verejných financií. Tak je rušenie dobrá správa alebo zlá?
A keď sa spýtame opozičných lídrov i expertov, kde by radili vláde a rezortu financií nájsť milióny eur na strane príjmov, iba habkajú. Žiadny rozumný návrh od ľudí, ktorí sa chystajú prevziať kormidlo v štáte.
Pokračovanie v transakčnej dani by bolo pre Smer, Hlas a SNS politicky samovražedné. To nič nemení na fakte, že hľadať milióny v rozpočte musíme. S čím vláda príde už onedlho, zatiaľ netušíme. Ak by sme sa spýtali opozície, čo by robila, nastane ticho. A koniec transakčnej dane k rastu HDP automaticky nepovedie, v tom je Ficovo ironické bodnutie do opozície trefné. No trefná je aj poznámka KDH, že ide len o hasenie požiaru, ktorý vláda sama založila. Našťastie bude čoskoro uhasený.
X XX
Bombu priniesla kuriérka, výbuch ju zabil, jej ruku našli 15 metrov od explózie. Prečo atentát na generála v Moskve nevyšiel?
Keby nálož vybuchla v rukách Alexandra Čajka, stal by sa najvyššie postaveným ruským generálom, ktorého by sa od vypuknutia vojny proti Ukrajine podarilo zlikvidovať. Veliteľa ruských vzdušno-kozmických síl však zachránil ochrankár. Za svoju predvídavosť pritom zaplatil vlastným životom.
Sanitky neďaleko reštaurácie Balzi Rossi, kde explózia zabila troch ľudí a zranila dvadsať osôb.
Čo sa presne udialo v sobotu večer päť minút pred 20. hodinou pred luxusným podnikom v Moskve, kde explózia bomby zabili troch ľudí? Do talianskej reštaurácie Balzi Rossi zamierila žena, ktorá tvrdila, že prináša darček. Bola to kuriérka, ktorá evidentne netušila, čo nesie so sebou.
V reštaurácii bol večierok pre uzavretú spoločnosť. „Nachádzal sa pod prísnym bezpečnostným dohľadom, čo zrejme pomohlo predísť vysokému počtu obetí. Príslušník ochranky zastavil ženu, ktorá mala hosťom doručiť škatuľu, a to tesne pred vstupom do podniku. Tvrdila, že ide o darček, no ochrankár poňal podozrenie a rozhodol sa zásielku skontrolovať. Práve vtedy došlo k výbuchu,“ napísal denník Kommersant.
Čajko vyviazol bez ujmy
Z uvedeného je ľahké dovtípiť sa, koho explózia zabila: samozrejme, že kuriérku a ochrankára. „Tretím mŕtvym je človek, ktorý sa nachádzal na terase,“ uviedol server Moscow Times. Ruské médiá zatiaľ nekonkretizovali, kto bol tretím zabitým. Viac ako dvadsať osôb utrpelo zranenia, Čajko vyviazol bez ujmy, asi bol v tej chvíli vnútri reštaurácie.
Dodajme, že vyšetrovatelia sa prikláňajú k názoru, že bomba bola odpálená na diaľku. Znamenalo by to, že niekto z určitej vzdialenosti sledoval pohyb kuriérky, a keď zbadal, že ju kontroluje ochrankár, tak smrtiacu zásielku aktivoval.
Kommersant poznamenal, že kuriérke odtrhlo ruku, pričom ju kriminalisti našli až 15 metrov od miesta explózie. Vyšetrovatelia neuviedli, aký večierok sa konal v reštaurácii; hovorí sa o dvoch verziách. Viaceré médiá tvrdia, že v Balzi Rossi oslavoval Čajko svoje 55. narodeniny. Tie mal v pondelok 27. júla, ale nebolo by prekvapivé, keby hostí pozval až 1. augusta, lebo Rusi z poverčivosti neoslavujú narodeniny pred ich dátumom. Inú verziu ponúkol kanál 112 na sociálnej sieti Telegram: informoval, že v reštaurácii sa uskutočnila svadobná hostina pre 50 ľudí. Nedá sa vylúčiť kombinácia, že tam boli svadobčania a zároveň sa veselica spojila s oslavou životného jubilea generálplukovníka Čajka.
Výbuch rozmetal v Moskve ruského generála zodpovedného za armádny výcvik
Keď odbočíme od témy pokusu o atentát na významného ruského veliteľa, ľudí asi zaujíma, čo Balzi Rossi ponúka svojim hosťom. V prvom rade je to reštaurácia, ktorá má povesť, že do nej nechodia obyčajní Rusi. Jedine bohatí. Balzi Rossi poskytuje gurmánom vynikajúci kulinársky zážitok, o čom sa záujemcovia môžu presvedčiť na fotografiách jedál na webovej stránke reštaurácie.
Pozrime sa na cenník alkoholických nápojov, ktorý iba potvrdzuje, že reštaurácia patrí medzi špičku luxusu v celej Moskve. Jednoznačne najdrahšie je portugalské červené víno Quinta Do Noval Nacional za 551 250 rubľov. V prepočte fľaša vychádza na 6 950 eur. Medzi šampanským má najvyššiu cenu fľaša NV Armand De Brignac „Ace of Spades“, ktorú someliéri v Balza Rossi ponúkajú za 295 500 rubľov (3 730 eur).
X XX
Najlepšia digitálna banka na Slovensku je Slovenská sporiteľňa
Ocenenie Najlepšia digitálna banka potvrdzuje, že Slovenská sporiteľňa patrí medzi digitálnych lídrov trhu. Euromoney ocenil najmä rast Georgea, rýchly onboarding, investičné inovácie a silný digitálny servis naprieč bankou.
Digitálny líder vo veľkom meradle
Ocenenie Best Digital Bank od prestížneho magazínu Euromoney nehodnotí len jednu úspešnú bankovú apku, ale digitálne schopnosti banky naprieč retailom, segmentom malých a stredných firiem aj korporátnym bankovníctvom. Práve preto je víťazstvo Slovenskej sporiteľne potvrdením, že najlepšia digitálna banka na Slovensku sa nebuduje iba cez dizajn rozhrania, ale cez funkčný digitálny ekosystém, vysokú adopciu a rýchle zavádzanie inovácií.
George rastie, onboarding zrýchľuje
Georgea dnes používa viac ako 1,1 milióna digitálne aktívnych klientov mesačne a aplikácia si dlhodobo drží hodnotenie 4,8 z 5 hviezdičiek pri viac ako 200-tisíc recenziách. Odborná porota Euromoney vyzdvihla aj to, že Slovenská sporiteľňa dokázala udržať silný digitálny predaj aj napriek regulačným zmenám a že 74 % nových bežných účtov vzniklo digitálne. Onboarding pritom zostal pod 10 minút aj po rozšírení KYC požiadaviek, čo je dôležitý dôkaz technologickej aj procesnej zrelosti.
Appka ako platforma pre financie
Pre IT a technologické publikum je podstatné, že George sa mení na širšiu platformu, nie iba na nástroj pre základné bankovanie. V aplikácii je dostupných viac ako 1 000 investičných nástrojov vrátane ETF, akcií a ďalších exchange-traded produktov, pričom George zároveň obhájil pozíciu najlepšej bankovej apky na investovanie. Slovenská sporiteľňa navyše ako jediná banka na trhu umožnila retailovým klientom plne digitálny nákup štátnych dlhopisov.
Platby, karty a digitálny servis
Technologická sila banky sa ukazuje aj v platobnej infraštruktúre a digitálnom servise. Banka prevádzkuje takmer 700 bankomatov s podporou bezkontaktného výberu, virtuálne karty dosiahli 12,5 % kartového portfólia a veľká časť vybraných úverových operácií sa realizuje priamo v Georgeovi. Digitálne inovácie dopĺňajú aj nové ekosystémové riešenia, vrátane onboardingu mladých klientov cez prepojenie účtu, platobnej karty a telekomunikačných služieb.
Víťazstvo v kategórii Best Digital Bank tak potvrdzuje, že Slovenská sporiteľňa je digitálnym lídrom trhu nielen v používateľskej skúsenosti, ale aj v schopnosti prepájať produkty, distribúciu, servis a inovácie do jedného funkčného celku. A práve to je dôvod, prečo je dnes Slovenská sporiteľňa podľa Euromoney najlepšou digitálnou bankou na Slovensku.
X XX
Zelenskyj vytiahol nový plán na ukončenie vojny. Dokument pošlú Moskve, v hre je aj Donbas
Ukrajina pripravila v spolupráci s USA a Európou dokument s návrhmi na ukončenie vojny s Ruskom, uviedol podľa agentúry Reuters ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Dokument podľa neho predložia Moskve. Zelenskyj zároveň vyhlásil, že Spojené štáty majú najväčšiu šancu na sprostredkovanie mieru medzi Ukrajinou a Ruskom do konca leta 2027.
Zelenskyj novinárom cez víkend podľa Reuters povedal, že v jednostránkovom dokumente je obsiahnutých niekoľko návrhov, medzi ktoré patrí prímerie a už skôr prerokovaný zámer USA vytvoriť vo východoukrajinskom regióne Donbas voľnú ekonomickú zónu, ktorú by spravovala tretia strana.
Tretia časť dokumentu sa podľa Zelenského týka úlohy, ktorú by zohrali Európska únia a Severoatlantická aliancia, a toho, čo „je Ukrajina pripravená urobiť na dosiahnutie tohto cieľa“. Tento prvok podľa Reuters ale bližšie nešpecifikoval.
„Tieto tri návrhy, ktoré som spomenul, nie sú výlučne ukrajinské,“ zdôraznil Zelenskyj s tým, že boli vypracované spoločne s predstaviteľmi USA a európskych krajín. Niektoré tiež vychádzajú z predchádzajúcich rokovaní, ktoré americkí vyjednávači viedli s Ukrajinou a Ruskom.
Mierové rozhovory sa podľa Reuters skončili začiatkom tohto roka neúspechom, keď Ukrajina odmietla územné požiadavky Ruska a Spojené štáty sa začali čoraz viac sústrediť na vojnu s Iránom. Americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner navštívili naposledy Moskvu v januári, v Kyjeve zatiaľ neboli.
Zelenskyj nedávno bez ďalších podrobností oznámil, že Ukrajina odovzdala Spojeným štátom návrhy na ukončenie vojny s Ruskom. Novinárom podľa Reuters povedal, že USA majú na sprostredkovanie mieru príležitosť, ktorá bude podľa neho trvať od decembrového summitu G20 do konca leta 2027, a to vzhľadom na blížiacu sa kampaň pred prezidentskými voľbami v USA v roku 2028.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v minulotýždňovom rozhovore povedal, že Rusko je otvorené vypočuť si nové návrhy, ako dosiahnuť urovnanie konfliktu na Ukrajine, avšak mali by vychádzať z reálnej situácie na bojisku.
Moskva si nárokuje územie celého Donbasu vrátane tých častí, ktoré dosiaľ nedobyla. Kyjev túto požiadavku rázne odmieta.
X X X
Peniaze z EÚ môžu prestať tiecť. Costa pred návštevou Slovenska varoval pred veľkým problémom
Dohoda členských štátov EÚ o budúcom dlhodobom rozpočte na roky 2028 až 2034 musí byť uzavretá do konca tohto roka. V opačnom prípade hrozí výpadok financovania poľnohospodárov, podnikov, študentov, výskumníkov či inovátorov. Uviedol to predseda Európskej rady António Costa v článku zverejnenom pred začiatkom svojho tohtoročného turné po členských štátoch EÚ, ktoré v utorok (25. augusta) začne na Slovensku.
Predseda Európskej rady António Costa.
Svoj článok pred začiatkom série návštev poskytol exkluzívne jednému masmédiu v každom členskom štáte Európskej únie, na Slovensku jeho článok publikuje TASR.
„Zo všetkých kľúčových rozhodnutí, ktoré pred nami stoja tento rok, je tým najdôležitejším dosiahnuť do konca roka dohodu o budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ – našom dlhodobom rozpočte na roky 2028 – 2034,“ uviedol Costa.
Podľa neho bude po politickej dohode potrebný približne rok na vytvorenie príslušného legislatívneho a administratívneho rámca v Bruseli aj členských štátoch. Ak by sa rokovania predĺžili, podľa Costu by mohlo dôjsť k prerušeniu financovania z rozpočtu EÚ.
Nový viacročný rozpočet má podľa predsedu Európskej rady zároveň reagovať na zmenu priorít EÚ. Okrem tradičných oblastí, ako sú poľnohospodárstvo, regionálny rozvoj, výskum či zelená a digitálna transformácia, má podľa neho zabezpečiť viac zdrojov pre obranu, bezpečnosť a konkurencieschopnosť.
Costa upozornil, že väčšina rozpočtu EÚ je financovaná z príspevkov členských štátov, ktoré treba podľa neho udržať v primeraných medziach. Za súčasť dohody preto označil aj „vyvážený a ambiciózny balík nových spoločných zdrojov“.
Zároveň avizoval, že počas návštev členských krajín bude s lídrami hovoriť o obrane, konkurencieschopnosti, rozširovaní EÚ a pokračujúcej podpore Ukrajiny.
Predseda Európskej rady Costa dnes navštívi Slovensko
Predpoludním sa v Bratislave stretne s premiérom Robertom Ficom. Hlavnou témou stretnutia Costu a Fica bude podľa Úradu vlády SR pripravovaný rozpočet EÚ na roky 2028 až 2034.
Slovensko malo už minulý rok výhrady k návrhu sedemročného rozpočtu EÚ, ktorý predstavila Európska komisia. Bratislava napríklad kritizovala navrhované obmedzenie priamych platieb pre jednu farmu, keďže krajina má historicky veľké poľnohospodárske podniky. Slovensko malo pripomienky aj k prípadnému obmedzeniu balíka financií, ktorý má pomáhať zmierňovať hospodárske a sociálne rozdiely medzi regiónmi.
Costa dnes okrem Slovenska navštívi aj Estónsko. Vo štvrtok sa potom v Prahe stretne s českým premiérom Andrejom Babišom.
Za jednu z hlavných priorít označil posilnenie európskej obrany do roku 2030. EÚ chce podľa neho posilniť vlastný obranný priemysel, znížiť strategickú závislosť vo viacerých oblastiach a spoločne rozvíjať vojenské kapacity. Takýto postup má podľa Costu zabrániť duplicite a plytvaniu pri zvyšovaní obranných výdavkov.
Ďalšou prioritou má byť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Costa poukázal na dohodnutý program „Jedna Európa, jeden trh“, ktorý stanovuje do konca roka 2027 konkrétne ciele v oblasti znižovania byrokracie, podpory investícií, dokončenia jednotného trhu a posilnenia dodávateľských reťazcov.
„Obrana a konkurencieschopnosť spolu s rozširovaním EÚ a našou pokračujúcou podporou Ukrajiny budú na poprednom mieste programu mojich stretnutí s európskymi lídrami,“ uviedol.
Costa začne svoje tohtoročné turné po členských štátoch v utorok na Slovensku. Každoročné kolo návštev po metropolách EÚ má podľa neho slúžiť predovšetkým na získanie predstavy o prioritách jednotlivých členských štátov pred začiatkom novej politickej sezóny.
PLNÉ ZNENIE VYJADRENIA A. COSTU
TOUR DES CAPITALS – VYJADRENIE
Načúvať Európe, budovať jej budúcnosť
Po zvolení za predsedu Európskej rady som sa rozhodol, že každý rok navštívim všetky členské štáty, aby som sa na bilaterálnej úrovni stretol s každým európskym lídrom. Tieto stretnutia sú predovšetkým príležitosťou vypočuť si obavy, priority a očakávania členov Európskej rady a občanov, ktorých zastupujú, a snažiť sa ich čo najlepšie pochopiť. Umožňujú mi tiež podeliť sa o svoj pohľad na výzvy a príležitosti, ktoré stoja pred našou Úniou. Tieto návštevy sa konajú na začiatku politickej sezóny a prinášajú jedinečný, komplexný pohľad na stav našej Únie, čím mi pomáhajú zabezpečiť, aby práca Európskej rady zostala pevne zakotvená v realite a zodpovedala prioritám a ambíciám celej Európy.
Jednou z charakteristických čŕt európskej integrácie je, že jej najhmatateľnejšie výhody často zostávajú nepovšimnuté práve preto, že sa stali súčasťou nášho každodenného života. Cez hranice prechádzame jednoducho. Máme spoločnú menu od Lisabonu po Helsinki a od Dublinu po Atény. Máme prospech zo spoločných noriem, ktoré chránia naše životné prostredie, zdravie a kvalitu života. Poskytujeme si navzájom podporu v reakcii na prírodné katastrofy – ako sme to robili počas tohtoročných ničivých lesných požiarov, ako aj v núdzových situáciách v oblasti verejného zdravia a pri zdolávaní ďalších spoločných výziev. A keď cestujeme po Európe, zostávame v spojení s rodinou a priateľmi bez toho, aby sme sa čo i len zamysleli nad poplatkami za mobilný roaming. To, čo sa stalo bežným v našom každodennom živote, je v skutočnosti výsledkom desaťročí spoločného európskeho úsilia.
Ide o pevný základ, na ktorom možno pokračovať v budovaní Európy. V dnešnej geopolitickej realite je silnejšia, odolnejšia a autonómnejšia Európa dôležitejšia ako kedykoľvek predtým.
Preto budujeme Európu obrany: aby sme posilnili našu schopnosť odrádzať od hrozieb, chránili našich občanov a v konečnom dôsledku obnovili mier na našom kontinente. Ten mier, ktorý ničí pokračujúca agresia Ruska voči Ukrajine. EÚ si stanovila cieľ rozhodným spôsobom zvýšiť obrannú pripravenosť Európy do roku 2030 posilnením európskeho obranného priemyslu, znížením strategických závislostí a spoločným rozvojom prioritných vojenských spôsobilostí. Rozhodujúce je, aby sa potrebné opätovné zbrojenie Európy uskutočňovalo spoločne, aby sa zabránilo duplicite a plytvaniu a predovšetkým aby sa zabezpečilo, že sa týmto historickým úsilím posilní kolektívna bezpečnosť a obrana Európy ako celku.
Budovanie strategickej autonómie Európy si zároveň vyžaduje konkurencieschopnejšie hospodárstvo. Európska únia preto uľahčuje podnikanie tým, že znižuje byrokraciu, mobilizuje súkromné investície na pomoc podnikom pri rozširovaní a inovácii, dokončuje jednotný trh, posilňuje dodávateľské reťazce a diverzifikuje obchodné vzťahy a zároveň zabezpečuje prístup ku kritickým surovinám a k cenovo dostupným, čistým a domácim zdrojom energie. Vo všetkých týchto oblastiach sa v programe „Jedna Európa, jeden trh“, na ktorom sa dohodla Európska rada, stanovujú konkrétne ciele, ktoré sa majú dosiahnuť odteraz do konca roka 2027. Ide o geopolitickú nevyhnutnosť a v konečnom dôsledku aj o to, aby bol život pre občanov cenovo dostupnejší, aby sa vytvorili podmienky pre viac kvalitných pracovných miest a zlepšila sa odolnosť európskeho sociálneho trhového hospodárstva.
Obrana a konkurencieschopnosť spolu s rozširovaním EÚ a našou pokračujúcou podporou Ukrajiny budú na poprednom mieste programu mojich stretnutí s európskymi lídrami počas mojich tohtoročných návštev hlavných miest.
Ale zo všetkých kľúčových rozhodnutí, ktoré pred nami stoja tento rok, je tým najdôležitejším dosiahnuť do konca roka dohodu o budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ – našom dlhodobom rozpočte na roky 2028 – 2034.
Prečo sa táto dohoda musí dosiahnuť pred koncom roka 2026? Pretože potom budeme potrebovať približne rok na zavedenie potrebného legislatívneho a administratívneho rámca – v Bruseli a v členských štátoch – s cieľom zabezpečiť nepretržité plnenie budúceho rozpočtu EÚ. Ide jednoducho o spoľahlivé plánovanie. V opačnom prípade hrozí prerušenie poskytovania finančných prostriedkov pre poľnohospodárov, podniky, študentov, výskumných pracovníkov a inovátorov.
Rozpočet EÚ už desaťročia podporuje udržateľný a inkluzívny rast na celom našom kontinente prostredníctvom investícií do poľnohospodárstva, našich regiónov, výskumu a zelenej a digitálnej transformácie. Bude to tak aj naďalej. Rozpočet však musí zároveň odrážať vyvíjajúce sa priority Európy vrátane obrany, bezpečnosti a konkurencieschopnosti.
Podobne ako vnútroštátne rozpočty, aj rozpočet EÚ musí plniť svoje priority v rámci obmedzených zdrojov. Väčšina z nich je financovaná z národných príspevkov členských štátov. Tieto príspevky musíme udržiavať v primeraných medziach. Preto bude základnou súčasťou celkovej dohody vyvážený a ambiciózny balík nových spoločných zdrojov.
Doteraz prebiehali diskusie o viacročnom rozpočte medzi vedúcimi predstaviteľmi v povzbudivo konštruktívnom duchu. Som presvedčený, že sa nám nakoniec podarí nájsť správnu rovnováhu pre našu Úniu, našich občanov a našu budúcnosť. Pretože je to našou spoločnou zodpovednosťou.
X X X
Španielsko kvôli Ceute siaha po mimoriadnom opatrení, ktoré ešte nikdy nepoužilo
Španielska vláda v utorok aktivovala mechanizmus, ktorý by mal umožniť lepšiu koordináciu aktivít v Ceute. Vôbec po prvý raz bol tak vyhlásený stav záujmu národnej bezpečnosti, uviedla na tlačovej konferencii vládna hovorkyňa Elma Saizová. Do severoafrickej Ceuty na konci júla prišlo bez povolenia až 80-tisíc ľudí, väčšina z nich sa však krátko nato vrátila do Maroka. Podľa odhadov v meste zostáva niekoľko tisíc migrantov z tejto rozsiahlej a náhlej vlny príchodov.
V Ceute zostávajú tisíce migrantov, Španieli im stavajú prístrešky
Španielsko má výrazne decentralizované usporiadanie, a tak mnohé právomoci vykonávajú regióny. Samotná Ceuta má postavenie autonómneho mesta, čo znamená, že je mestom a súčasne aj útvarom, ktorý zodpovedá úrovni kraja.
Dnes sa v Madride konalo zasadnutie Národnej bezpečnostnej rady a potom vlády kvôli situácii v Ceute. „Rada ministrov prvýkrát v dejinách vyhlásila stav záujmu národnej bezpečnosti,“ uviedla na tlačovej konferencii Saizová. To má podľa nej „posilniť koordináciu“ medzi rôznymi aktérmi. Vďaka opatreniu vznikne „jednotné velenie“, v ktorom budú zasadať zástupcovia vlády, tajných služieb a starosta Ceuty Juan Jesús Vivas. Tento riadiaci štáb má koordinovať prácu úradov ohľadom migračnej situácie v španielskom meste na africkom kontinente.
Dnes vyhlásený stav podľa španielskej agentúry EFE zaviedol zákon o národnej bezpečnosti z roku 2015. Zlepšiť má reakciu úradov na mimoriadne situácie bez toho, aby bolo nutné vyhlásiť napríklad stav núdze či obliehania.
Pustite nás do Španielska! Marockí migranti v Ceute nechcú domov, demonštrujú za udelenie azylu
Španielska vláda schválila aj dva návrhy zákona, ktoré sa týkajú azylovej a migračnej politiky. Minister vnútra Fernando Grande-Marlaska uviedol, že návrhy majú prispôsobiť španielsku legislatívu novým unijným migračným pravidlám. Podľa ministra kladú dôraz na dodržiavanie ľudských práv a práv migrantov a zefektívnia španielsky azylový systém. Pre svoje návrhy však musí vláda nájsť podporu v parlamente, kde nemá istú väčšinu.
Vo vystúpení pred poslancami dnes ministerka obrany Margarita Roblesová uviedla, že k masívnemu prechodu hranice v Ceute mohlo prispieť rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorý na základe interpretácie zákonov spresnil podmienky na navracanie migrantov do Maroka, uvádzajú médiá. Podľa Roblesovej ku vzniku situácie prispeli sociálne siete a rýchlosť, ktorou sa na nich šíria aj nepravdivé či zavádzajúce správy. Roblesová uviedla, že pri príchode do Ceuty na konci júla zomrela na španielskej a marockej strane hranice zhruba stovka ľudí. Minister Ángel Víctor Torres dnes uviedol, že do Ceuty na konci júla prišlo vyše 70-tisíc ľudí, miestne úrady uvádzali počet až 80-tisíc migrantov.
X X X
Svet smúti za legendou: Vo veku 80 rokov zomrela kráľovná country Dolly Partonová
Vo veku 80 rokov zomrela v utorok legendárna americká country speváčka, skladateľka, herečka a filantropka Dolly Partonová. Smutnú správu potvrdila jej rodina. Autorka nezabudnuteľných hitov ako Jolene či I Will Always Love You patrila medzi najúspešnejšie a najvplyvnejšie osobnosti svetovej popkultúry.
Vo veku 80 rokov zomrela legendárna americká country speváčka, skladateľka a herečka Dolly Partonová. Oznámila to v utorok jej rodina, píše TASR na základe správ agentúr AFP a Reuters a televízie NBC News.
Svet opustila legenda country hudby
Úmrtie Partonovej na jej Instagrame oznámil vo videu jej synovec Brian Seaver. „Toto videooznámenie je niečo, o čo ma Dolly požiadala pred rokmi, ešte predtým, ako som to plne vstrebal ako budúcu realitu. Ako jej šéf bezpečnosti viac ako dve desaťročia, v úlohe, ktorú predo mnou zastával môj otec Larry, som si predstavoval ťažkosť tejto chvíle, ale doteraz som ju skutočne necítil,“ uviedol.
„Je to česť, česť zmiešaná s absolútnou hrdosťou a veľkým smútkom,“ pokračoval. Seaver vo videu neuviedol príčinu úmrtia svojej tety. Speváčka však v máji 2026 nečakane oznámila, že ruší svoj koncert v Las Vegas kvôli dlhoročnej liečbe na obličkové kamene.
Partonová za svoju 60-ročnú kariéru predala viac ako 100 miliónov nahrávok a získala 11 cien Grammy, čím sa stala jednou z najpredávanejších hudobníčok všetkých čias. Stojí za ikonickými hitmi ako „Coat of Many Colors“, „9 to 5“, „Jolene“ či „I Will Always Love You“.
X X X
Podvodník ovládl datovku firmy a vybral 350 tisíc eur. O škodu se teď soudí stát
Firmu mu ukradl podvodník, který měl přístup do její datové schránky.
Stačilo jen několik dnů, aby pražská firma Rotalix přišla o svého jednatele a následně i většinu peněz na účtě. Napomohlo tomu ovládnutí datové schránky firmy, o kterou se původní managementu nestaral. Původní majitel se teď náhrady škody domáhá po státu.
Podvodník v roce 2017 odeslal na rejstříkový soud návrh na změnu jednatele. Sice se spletl ve jméně původního majitele, na chybu ho ale soud upozornil výzvou doručenou do datové schránky firmy. Následující den podvodník navštívil osobně rejstříkový soud a opravené dokumenty doručil. Z datové schránky firmy se okamžitě vzdal práva na odvolání proti rozhodnutí, kterým soud přepis údajů v obchodním rejstříku povolil.
Podvodník dopaden, ale bez peněz
Ve stejný den pak z účtu společnosti vybral 350 tisíc eur. Pachatele policie dopadla. Soud ho za zvlášť závažný zločin podvodu a padělání a pozměňování veřejné listiny potrestal 5 lety a 6 měsíci vězení a uložil mu nahradit škodu. Peníze se nikdy nepodařilo dohledat.
Firma samotná se proti zápisu v rejstříku bránila žalobou pro zmatečnost teprve tři roky po tom, co proběhl. Tvrdila, že v rejstříkovém řízení nebyla řádně zastoupena, a uspěla. Městský soud rozsudkem pro zmeškání sporné usnesení zrušil a záznamy opravil.
Stát za zneužitou datovku neodpovídá
Protože pohledávka vůči odsouzenému je prakticky nevymahatelná, obrátila se firma přímo na stát, konkrétně na ministerstvo spravedlnosti s argumentem, že škodu svým nezákonným rozhodnutím způsobil rejstříkový soud. A narazila.
Městský soud v Praze žalobu zamítl proto, že firma nevyužila všech procesních prostředků k ochraně svých práv. Konkrétně původnímu jednateli vyčetl, že měl datovou schránku k dispozici, mohl a měl se dozvědět o padělaném návrhu včas a mohl proti usnesení podat včas odvolání. Pokud to neudělal, ať už proto, že schránku pravidelně nevybíral, nebo své přístupové údaje dostatečně neochránil, porušil tím prevenční povinnost. A v takovém případě stát za škodu neodpovídá.
Nejvyšší soud: přezkoumejte znovu
Firma pak napadla rozsudek dovoláním k Nejvyššímu soudu. Mimo jiné v něm položila otázku, zda jde o případ hodný zvláštního zřetele, pokud poškozený objektivně neměl reálnou možnost podat opravný prostředek, protože se někdo jiný neoprávněně skrze zneužitou datovou schránku tohoto práva vzdal.
Nejvyšší soud pak tomuto dovolání vyhověl. V rozsudku sp. zn. 30 Cdo 924/2026 vytknul nižším soudům, že se splněním podmínky, že jde o případ hodný zvláštního zřetele vůbec nezabýval. „Odvolací soud neseznámil účastníky se svým odlišným právním názorem a nedal jim možnost se k tomu názoru vyjádřit. Vydal tedy překvapivé rozhodnutí, které je v rozporu s ustálenou rozhodovací praxí,“ konstatuje odůvodnění, které verdikty nižších instancí ruší.
Rotalix však zatím nemá vyhráno. V dalším řízení budou soudy zkoumat, jestli se usnesení rejstříkového soudu mohl reálně bránit a jestli existují důvody hodné zvláštního zřetele pro omluvu, že takových prostředků případně nevyužil.
Martin Drtina, ceskajustice
X XX
|
TRUMP RYCHLE UKONČIT ZELENSKÉHO VÁLKU NA UKRAJINĚ
|
AI drony samy určí, kdo zemře. Děsivá budoucnost je tu, Rusové nemají zábrany
Před dvěma lety desítka ukrajinských dronů s označením „Terminátor“ uletěla za přibližně deset minut asi tři až pět kilometrů k frontové linii v blízkosti měst Bachmut a Časiv Jar. Následně přešly do režimu, kdy umělá inteligence vyhledává a zasahuje cíle.
Autonomní systémy jsou novými jadernými zbraněmi. Země, které jimi disponují, budou chráněny.
Michajlo Fedorovbývalý ukrajinský ministr obrany
X X X
MINISTER SR ŠUTAJ NAVRHL MANŽELKU DO RADY ENERGETIKY
Jako vyšetřovatel třikrát odmítl trestní oznámení na slovenského ministra vnitra. Jeho manželka kosmetička mezitím dostala bez výběrového řízení místo v dozorčí radě státní energetické společnosti. A navrhlo ji tam ministerstvo vedené stranou právě tohoto ministra – Matúše Šutaje Eštoka. Tahle souvislost teď na Slovensku vyvolává pochybnosti o nestrannosti policisty. Úřady ale jakékoli ovlivňování odmítají.
Trestní oznámení se týkalo jedné cesty ministra Eštoka z roku 2024. Tehdy v prosinci ministr odletěl s partnerkou do Spojených arabských emirátů a navštívili tam i závod formule 1. Ministr tvrdil, že tam jednal s prezidentem Mezinárodní automobilové federace.
Nová členka dozorčí rady slovenské energetické společnosti vyvolává obavy o její nestranosti
Pochybnosti vzbuzuje i samotné vyšetřování. Případ měl od začátku na stole stejný vyšetřovatel a trestní oznámení na ministra celkem třikrát odmítl. Tato rozhodnutí ale opakovaně rušila prokuratura.
První s tím, že neudělal všechny dostupné úkony a neměl dost podkladů. Později mu případ vrátila k doplnění znovu. Vyšetřovatel ale pokaždé dospěl ke stejnému závěru. Že není důvod zahájit trestní stíhání.
Předsedkyní bez zkušeností
V pondělí nadace Zastavme korupci zjistila, že manželka vyšetřovatele dostala bez výběrového řízení místo v dozorčí radě státní energetické společnosti. Sama přitom pracuje jako kosmetička. Navrhlo ji ministerstvo vedené stranou Hlas, které předsedá právě Šutaj Eštok. Funkci navíc získala krátce poté, co její manžel případ podruhé odmítl.
Funkce, kterou manželka obdržela, není výkonná, samotnou společnost tedy neřídí. Jako předsedkyně devítičlenné dozorčí rady ale kontroluje její vedení a hospodaření, může nahlížet do firemních dokumentů nebo účetnictví. A nejde o malou firmu. Energetika Slovensko má zhruba 1,3 milionu zákazníků, loni utržila téměř jeden a půl miliardy eur a stát v ní má nepřímo většinový podíl.
Nadace Zastavme korupci přitom ve veřejných zdrojích nenašla u manželky vyšetřovatele žádnou předchozí zkušenost s energetikou ani řízením takto velkého podniku. Ministerstvo tvrdí, že má dlouholeté pracovní a řídicí zkušenosti a všechny podmínky splnila. Jaké konkrétní zkušenosti ale pro tuto funkci má, nevysvětlilo.
Úřady však jakékoli ovlivňování odmítají. Ministerstvo vnitra tvrdí, že není důkaz, že by policista rozhodoval ve prospěch ministra, a připomíná, že na jeho postup dohlíží prokuratura. Ministerstvo hospodářství zase hájí jmenování jeho manželky tím, že do dozorčí rady ji mohlo vybrat i bez výběrového řízení.
‚Manžel o tom nevěděl‘
Samotné podezření tím ale nekončí. Nadace Zastavme korupci podala námitku podjatosti a chce, aby se prověřilo, jestli může policista případ dál řešit. Ministr Šutaj Eštok se zatím konkrétním otázkám k funkci vyšetřovatelovy manželky vyhnul. Včera nepřišel ani na ohlášenou tiskovou konferenci.
Kosmetička v rozhovoru pro server Korzár Košice poprvé promluvila o své kvalifikaci na post předsedkyně dozorčí rady. „Mám ekvivalent právnického vzdělání a už jsem v minulosti pracovala v takovýchto společnostech,“ sdělila. Na to, o jaký ekvivalent se jedná, však odpovědět nedokázala. „Mám magisterský titul,“ specifikovala pouze.
Tomu ale neodpovídal její účet na sociální síti LinkedIn, kde uvádí pouze střední zdravotnickou školu v Trenčíně. „Nemám to tam aktualizované, vůbec tam nejsem,“ vysvětlovala.
„Můj manžel do ledna ani nevěděl, že jsem v dozorčí radě. Nemluvíme spolu,“ doplnila dále v rozhovoru. S policejním vyšetřovatelem prý žije pouze „střídavě“.
X X X
NOVÁ RADA BUDVARU BUDĚJOVICE
Společně s poslanci za ANO a SPD je jihočeský hejtman Kuba novým členem rady Budějovického Budvaru
Jihočeský hejtman a lídr politického hnutí Naše Česko Martin Kuba se stal členem dozorčí rady národního podniku Budějovický Budvar. Do funkce ho jmenoval ministr zemědělství Martin Šebestyán (za SPD). Vyplývá to z informací ve sbírce listin. Kuba řekl Deníku N, že jeho nominace souvisí s hejtmanským postem. V minulosti jihočeští hejtmani v dozorčí radě Budvaru nezasedali.
Kuba, který své politické hnutí založil po loňském odchodu z opoziční ODS, je členem dozorčí rady Budvaru od 19. srpna. Vyplývá to ze Sbírky listin. Pravomoc jmenovat členy dozorčí rady národního podniku má právě ministerstvo zemědělství, důvod výběru Kuby na dotaz Deníku N neuvedlo.
Kuba připustil, že o své nominaci jednal přímo se Šebestyánem. „Nominace byla spojena s tím, že jde o státní podnik na území Jihočeského kraje. Podnik stojí před zásadní investicí třeba do rozšíření návštěvnického centra,“ řekl Deníku N jihočeský hejtman. Pro chystané projekty je podle něj důležitá koordinace Českých Budějovic a kraje.
„Jasně, kámoši si musejí pomáhat!“ reagovala ODS na síti X s tím, že Kuba si novou funkci vyjednal s vládou Andreje Babiše (ANO). Kuba byl v ODS v minulosti místopředsedou i úřadujícím předsedou.
Dozorčí radu nyní opustil bývalý volební manažer ODS Jan Kočí nebo jihočeský člen TOP 09 Miroslav Nosek. Nováčky v tomto orgánu jsou spolu s Kubou dva politici vládních stran: bývalý západočeský poslanec ANO Jan Volný a radní Olomouckého kraje Dan Chromec (SPD).
Budějovický Budvar loni uvařil 1,945 milionu hektolitrů piva, což je rekordní množství, meziročně jde o jednoprocentní zvýšení. Produkce národního podniku rostla třetím rokem po sobě, víc než 70 procent z ní mířilo do zahraničí. Zisk po zdanění loni Budvaru klesl o 1,3 procenta na 356,3 milionu korun, obrat se snížil o 20 milionů korun na 3,691 miliardy Kč.
X X X
|
ZBRANĚ U BERLÍNA? PROVOKACE UKRAJINCŮ?
Z UKRAJINY HLAVNĚ ODSUNOUT FAŠISTY HITLERA, KTERÉ PODPORUJE
ZELENSKÝ
UPOZORNILO NA TO UŽ DŘÍVE I RUSKO
|
Za skrýší zbraní u Berlína jsou sabotéři podporovaní Ruskem, píše magazín.
V Rumunsku je zadržený Ukrajinec vyšetřován kvůli odesílání balíků z pobočky ukrajinské doručovací společnosti Nová pošta v Bukurešti. Tyto balíky adresované na Ukrajinu obsahovaly autopříslušenství či sluchátka, v nichž ale policisté našli chytře maskované rozbušky a hořlavinu.
V úkrytu v lese nedaleko německé metropole byly loni v říjnu nalezeny dvě pistole i s municí. Německá média o nálezu informovala minulý týden.
U letiště v Lipsku našli další dron a výbušninu. Merz oznámí, kdo je viník |
Skrýš se německým policistům podařilo najít díky polským vyšetřovatelům, kteří sledovali Vadyma S. kvůli plánované přepravě balíků obsahujících zápalná zařízení na Ukrajinu.
Muž loni podle časopisu Der Spiegel cestoval autobusem z Polska do Berlína, kde převzal dva malé balíčky a pak je ukryl u jezera Müggelsee. Svým kontaktům pak poslal fotografie a GPS souřadnice a vrátil se do Polska. Později byl zatčen v Rumunsku.
Žhářské útoky v Německu chystal Ukrajinec naverbovaný ruskou GRU, další dva soud pustil |
Podle časopisu Der Spiegel rumunští vyšetřovatelé zjistili, že mladý Ukrajinec a jeho komplic patřili k síti sabotérů, kteří se zaměřovali na evropské země a byli řízeni ruskými zpravodajskými službami.
Pro Kreml plánoval žhářské útoky v Evropě. Němci obžalovali dalšího Ukrajince |
Německé tajné služby v posledních letech opakovaně varují před sabotážními akcemi a špionáží. Podle šéfa civilní tajné služby BfV Sinana Selena za většinou sabotáží se zapojením zahraničních aktérů stojí nyní Rusko. Novým prvkem je přitom využívání takzvaných low level agentů.
To je označení pro lidi, kterří nejsou zpravodajsky školení, jsou ale naverbovaní tajnými službami. Podle Dobrindta byl i muž zadržený v Rumunsku takovým agentem.
X XX
LIDÉ Z POLSKA BUDOU JEZDIT DO LÁZNI V ČR, SR?
České lázně zabodovaly u Poláků. Pilotní projekt OPEN POLSKA otevírá cestu k delším pobytům
Poláci mají o české lázně zájem nejen v rámci krátkých pobytů, ale chtějí zůstat i celý týden. Ukázal to pilotní projekt OPEN POLSKA, který připravily Česká centrála cestovního ruchu – CzechTourism a Destinační agentura Živý kraj společně se sedmi západočeskými hotely. Cílem bylo zjistit, jak atraktivní je pro polské hosty delší lázeňský pobyt v Česku a zvýšit zájem o český medical wellness. Nabídku zapojit se do projektu využilo 89 Poláků a 100 % respondentů vyjádřilo v rámci následného dotazníkového průzkumu s pobytem v českých lázních spokojenost. Více než polovina z nich pak podle vlastního hodnocení pocítila zlepšení svého zdravotního stavu. Výsledky teď poslouží jako základ pro vytvoření nabídky týdenních pobytů prostřednictvím polských cestovních kanceláří i další propagaci.
Vybrané hotely ověřily zájem Poláků o tuzemské lázně
Sedm hotelů v Karlových Varech, Mariánských a Františkových Lázních připravilo omezený počet zvýhodněných balíčků na sedm nocí. Slevy se pohybovaly od 30 do 50 %. Zahraniční zastoupení CzechTourism v Polsku pak představilo nabídku tamním médiím, partnerům i veřejnosti. Jednotlivé hotely následně vyřizovaly rezervace a staraly se o hosty.
Nešlo přitom o běžnou slevovou akci. Západní Čechy prosluly lázněmi světového věhlasu, po roce 1989 do nich však začalo jezdit výrazně méně polských hostů. Jejich návratu dodnes brání především přetrvávající stereotypy i nízké povědomí o tom, co současné lázně nabízejí. Projekt proto hledal odpověď na klíčovou otázku: Jsou dnešní české lázně pro polské hosty natolik atraktivní, aby v nich strávili celý týden?
Organizátoři chtěli zvýhodněnou cenou oslovit první hosty, motivovat je k vyzkoušení týdenních pobytů zaměřených na medical wellness a získat autentické recenze pro další marketingovou komunikaci CzechTourism. Zároveň sledovali jejich cestu od první poptávky přes rezervaci až po zkušenost v hotelu.
„Naši severní sousedé k nám mají blízko, Česko znají a rádi se vracejí. Přesto musíme stále hledat nové cesty, jak jim ukázat další podoby naší země a posilovat její dobré jméno v zahraničí. Program OPEN POLSKA je skvělým příkladem toho, co dokáže dobrý nápad spojený s velkým pracovním nasazením. Za tuto iniciativu patří poděkování kolegům z našeho zahraničního zastoupení v Polsku, Destinační agentury Živý kraj i všem zapojeným hotelům,“ říká František Reismüller, ředitel České centrály cestovního ruchu – CzechTourism a dodává: „Delší pobyty, zvlášť mimo hlavní sezónu, prospívají nejen lázeňským městům, ale také jejich okolí. Host, který zůstane celý týden, neutrácí jen v hotelu. Chodí do restaurací, navštěvuje památky, nakupuje, využívá další služby a vyráží na výlety i za hranice města. Jeho pobyt tak podporuje podnikatele a pomáhá udržet pracovní místa v celém regionu.“
Spokojenost bez jediné negativní odpovědi
Do projektu se zapojilo celkem 89 hostů, kteří absolvovali 50 individuálních pobytů. Po návratu domů vyplnili 36 dotazníků, vždy jeden za pokoj. Většinou přijížděli v párech, proto za dvojici zpravidla odpovídal jeden člověk. Organizátoři tak získali hodnocení 36 z 50 uskutečněných pobytů, tedy 72 % z celkového počtu.
Všichni respondenti hodnotili týden v lázních kladně. Celkem 47 % z nich uvedlo, že je přímo nadchl, dalších 47 % bylo velmi spokojeno a zbývající spokojeni. Nikdo se během týdne nenudil. Přesto, že hosté většinu pobytů absolvovali od ledna do dubna, tedy mimo hlavní sezonu. Celých sedm nocí zůstalo 87 % dotázaných, 11 % odjelo o něco dříve a jeden člověk si pobyt naopak prodloužil.
Základní balíček zahrnoval lékařskou konzultaci a jednu proceduru. Další procedury si přikoupilo 59 % respondentů, v průměru jednu denně, a 8 % absolvovalo nejméně tři procedury za den. Přitom měli hosté dost času na odpočinek, kulturní zážitky i poznávání okolí.
Týdenní pobyt samozřejmě nenahradí klasickou několikatýdenní lázeňskou léčbu. Balíčky proto spojovaly prevenci, odpočinek a poznávání regionu. Zlepšení zdravotního stavu pocítilo podle vlastních slov už během pobytu 58 % všech respondentů, ve věku 50-70 let dokonce 78 %. Průzkum zachycoval osobní pocity hostů a neposuzoval klinický účinek lázeňské péče.
Většina hostů vyrazila alespoň na jeden výlet. Nejčastěji doporučovali Karlovy Vary. Často zmiňovali také Cheb, Mariánské Lázně, Loket a Františkovy Lázně, včetně okolí. Mezi další tipy patřily přírodní rezervace SOOS a Kladská. Přírodě udělili na šestibodové škále průměrnou známku 5,72. V hotelech nejvíce oceňovali personál, lázeňské zázemí, pohodlí lůžek, snídaně a procedury. Všechny získaly více než 5,60 bodu. Projekt zaujal také mladší lidi a lázeňské nováčky. Čtvrtina dotázaných ještě neoslavila padesáté narozeniny a 36 % přijelo do lázní vůbec poprvé.
Vzdálenost ani jazyk hosty neodradily
Před spuštěním projektu Poláci často zmiňovali, že západočeské lázně leží příliš daleko. Skutečnost však dopadla podstatně lépe. Celkem 97 % respondentů označilo cestu za bezproblémovou nebo přijatelnou. Jediný člověk ji popsal jako náročnou, zároveň ale uvedl, že pobyt za delší cestu stál.
Tři lidé připustili, že komunikace občas drhla, všichni se však nakonec domluvili. Za skutečný problém označil jazyk pouze jeden respondent. Nejčastěji hosté kombinovali polštinu s češtinou, případně využili angličtinu nebo němčinu. Polština přesto hraje důležitou roli ještě před odjezdem, kdy zájemci hledají informace, porovnávají ceny a rezervují si pobyty. Třetina respondentů navíc před cestou vůbec nevěděla, co od českých lázní čekat. Výsledky tak ukazují, že větší překážku než vzdálenost nebo dorozumění představuje nízké povědomí o tom, co české lázně nabízejí.
O rezervaci rozhodovala celá nabídka
Kampaň přinesla zapojeným hotelům celkem 268 poptávek. Zájemci si následně rezervovali 58 pobytů a 50 z nich skutečně absolvovali. K rezervaci tak vedla zhruba každá pátá poptávka. Jednotlivé hotely si vedly různě: v rezervaci proměnily 13 až 65 % poptávek.
„Potěšila nás mimořádná spokojenost hostů, a překvapilo, že o rezervaci nerozhodovala výše slevy. Při konverzi poptávek na rezervace si nejlépe vedl hotel s nejnižší slevou 30 %. Polský host potřebuje atraktivní tržní cenu, srozumitelnou nabídku a rychlou, vstřícnou komunikaci – ideálně v polštině. České lázně jsou na světové úrovni a zaslouží si širokou mezinárodní klientelu. Otevřít pro ně nový trh není jednoduché, jsme rádi, že jsou první výsledky,“ doplňuje ředitel Zahraničního zastoupení CzechTourism v Polsku Tomáš Zukal.
„Polský trh oslovujeme dlouhodobě a rostoucí příjezdy polských hostů ukazují, že se nám tato práce daří. Dosud k nám ale Poláci mířili především za poznáváním a aktivní dovolenou. Chtěli jsme proto více oslovit také klienty se zájmem o lázeňství, wellness a kratší pobyty v našich lázeňských městech. Díky skvělé spolupráci se Zahraničním zastoupením CzechTourism v Polsku a našimi partnery v regionu se nám podařilo udělat důležitý krok právě tímto směrem. Součástí aktivit byla například i poznávací cesta polských lékařů, kteří si mohli lázeňskou péči vyzkoušet na vlastní kůži a zároveň se při setkání se zástupci Institutu lázeňství a balneologie seznámit s aktuálními trendy v moderním lázeňství. Věřím, že právě osobní zkušenost a dlouhodobá spolupráce s polskými partnery nám pomohou přivést do regionu další hosty,” shrnuje předseda Destinační agentury Živý kraj Petr Židlický.
Vyhodnocením průzkumu aktivity nekončí. V další fázi připraví zapojení partneři přehledné týdenní balíčky pro polské cestovní kanceláře a společně ověří jejich obchodní potenciál. Prodej, už bez slevové akce, podpoří také prezentace v médiích, spolupráce s influencery a poznávací cesty pro novináře i zástupce cestovních kanceláří.
O programu OPEN POLSKA
Pilotní program CzechTourism a destinační agentury Živý kraj odstartoval v listopadu 2025. Hotely přijímaly rezervace do konce ledna 2026, pobyty končily nejpozději v květnu a organizátoři sbírali zpětnou vazbu do poloviny července. Zapojily se hotely ASTORIA, IMPERIAL a THERMAL v Karlových Varech, DĚVÍN, ENSANA CENTRÁLNÍ LÁZNĚ a FALKENSTEINER v Mariánských Lázních a MONTI ve Františkových Lázních. Organizátoři získali od hostů 36 vyplněných dotazníků z 50 uskutečněných pobytů. Návratnost tak dosáhla 72 %. Uváděné zdravotní působení vychází ze subjektivního hodnocení respondentů a nepředstavuje klinické posouzení účinku pobytu.
X X X
CIA SPOLUPRÁCI S RUSKEM?
Mluvčí Kremlu Dmitrij Peskov listu The Washington Post potvrdil úterní návštěvu šéfa americké Ústřední zpravodajské služby (CIA) Johna Ratcliffa v Moskvě. Šlo podle něj o kontakty mezi zpravodajskými službami. Blíže to neupřesnil. S ruským prezidentem Vladimirem Putinem se Ratcliffe nesešel, řekl Peskov agentuře Interfax.
O návštěvě Ratcliffa, který do Moskvy zamířil jako první šéf CIA od listopadu 2021, ani Bílý dům, ani Kreml dopředu neinformovaly. Peskov dokonce ještě v úterý tvrdil, že nemá žádné informace o americkém vojenském letadle, které ten den v ruské metropoli přistálo a na jehož palubě byl Ratcliffe.
Deník Financial Times uvedl, že USA minulý týden požádaly Ukrajinu, aby v pondělí, úterý a ve středu neútočila na Moskvu, Petrohrad a severní regiony Ruska, protože USA plánovaly vyslat v těchto dnech do ruského hlavního města letadlo s vysoce postaveným představitelem na palubě. Kyjev, který se už pátým rokem brání ruské agresi, s tím souhlasil.
Ojedinělá cesta šéfa americké rozvědky mohla mít podle agentury AFP celou řadu důvodů. Ratcliffe mohl jednat o válce na Ukrajině, o konfliktu USA s Íránem – v době, kdy se Washington snaží získat mocné spojence pro svou strategii ekonomického nátlaku na Teherán – nebo také o výměně vězňů. Spojené státy stále požadují propuštění několika Američanů zadržovaných na ruském území.
V listopadu 2021 přicestoval na návštěvu Moskvy tehdejší ředitel CIA William Burns. Setkal se s vysoce postavenými ruskými představiteli, včetně prezidenta Putina, jehož tehdy varoval před invazí na Ukrajinu. Tu šéf Kremlu následně přesto nařídil v únoru následujícího roku.
Letos v lednu Moskvu navštívili zvláštní vyslanci amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a Jared Kushner, aby jednali s Putinem o ukončení ruské války proti Ukrajině. Od té doby však jednání uvázla na mrtvém bodě kvůli rozporům v zásadních otázkách a také v souvislosti s propuknutím americko-izraelské války proti Íránu.
x X X
Kyjev dostal nečakanú žiadosť z USA: Na Rusko neútočte. V Moskve bol tajne šéf CIA
Spojené štáty požiadali Ukrajinu, aby pozastavila svoje útoky na Rusko, kým americká delegácia na čele s riaditeľom americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Johnom Ratcliffeom neopustí krajinu.
X X X
|
LEDOVEC V NEPÁLU OHROŽUJE LIDI
|
Povodeň v Nepálu spustilo zřícení ledovce, míní experti. Fotky z vesmíru ukazují zkázu
Americká geologická služba (USGS) nicméně uvedla, že podle její analýzy nebyly zaznamenané otřesy způsobeny zemětřesením, ale samotným zřícením kusu ledovce a horniny.
Satelitní snímky oblasti od společnosti Planet Labs pořízené před a po katastrofě, které prozkoumala agentura Reuters, ukazují, že zelené svahy hor jsou nyní pohřbeny pod troskami a půdou.
Před valící se masou vody prchali marně. Ze záběrů katastrofy v Nepálu mrazí |
„Potvrdilo se, že událost odstartovalo zřícení velkého kusu ledovce, který sebou pravděpodobně strhl i značné množství hornin a hlíny,“ řekl geolog Vikram Gupta.
Další geolog Dan Shugar uvedl, že snímky zřejmě ukazují, že v průběhu 24 hodin před neštěstím roztálo velké množství sněhu. „Některé ledovce v údolí byly včera (v úterý) pokryté sněhem a dnes jsou převážně holé. Jinými slovy bylo pravděpodobně teplo,“ dodal.
Blesková povodeň smetla celé vesnice. Nepál pohřešuje i stovky cizinců |
„Z dnešních ranních satelitních snímků od Planet Labs jsem vyčetl, že se spodní část ledovce odlomila ve výšce asi 5200 metrů a zřítila se na dno údolí asi 1200 metrů níže,“ řekl Shugar.
Mezinárodní centrum pro integrovaný rozvoj horských oblastí uvedlo, že zřícení ledovce zřejmě vyvolalo prudký nárůst průtoku řek Sun Kosi a Tríšuli, což ničivé povodně spustilo. Organizace doplnila, že hladina vody v jednom místě na řece Tríšuli stoupla během půl hodiny až o devět metrů.
X X X
|
TRAMP UŽ DŘÍVE ŽÁDAL SVOBODNOU EVROPU ZRUŠIT
SOUD USA TO ODMÍTL
EU, LEYENOVÁ, ANGLIE SVOBODNOU EVROPU CHTĚJÍ,
ALE FINANCOVAT JI NECHTĚJÍ, MILIARDY NECHTĚJÍ VYHODIT
Írán zařadil na seznam vojenských cílů Radio Farda, které vysílá z Prahy
|
Íránské ozbrojené síly zařadily podle AFP na seznam vojenských cílů stanici Radio Farda, kterou v Praze provozuje Rádio Svobodná Evropa/Rádio Svoboda.
Na seznamu jsou také stanice BBC Persian či Iran International. Podle agentury AFP to ve středu oznámil mluvčí sil Abólfazl Šekárčí, který tato média obvinil ze spolupráce s americkými a izraelskými rozvědkami.
x XX
|
JAK SE DOHODNOU? CO ROZHODNE KONGRES?
|
Jaderné radovánky v ohrožení? Pakt USA se Saúdy míří do Kongresu
K přezkoumání přelomového dokumentu má nyní americký Kongres 90 zasedacích dnů. Dohoda by konkrétně pro americkou společnost Westinghouse s jejími reaktory AP1000 znamenala projekty v hodnotě desítek miliard dolarů na stavbu jaderné infrastruktury v pouštním království. Vznikají ale obavy, že dohoda otevírá dveře budoucímu obohacování uranu přímo v Saúdské Arábii.
Sporné jsou i technické parametry paktu. Zavání totiž šířením citlivých jaderných technologií v regionu.