Záhadná misia v Moskve. Tri scenáre, prečo šéf CIA tajne pricestoval do Ruska. Varovanie alebo tajné dohody? Neohlásená návšteva riaditeľa Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Johna Ratcliffa v Moskve, kam v utorok priletel na vojenskom transportnom lietadle, vyvoláva špekulácie, čo bolo jej cieľom. Najmä po tom, čo sa predstavitelia USA k „tajnému letu“ odmietli oficiálne vyjadriť. O čom a s kým šéf americkej tajnej služby v Rusku rokoval, preto zostáva záhadou. Podľa vyhlásení Kremľa sa však s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nestretol.

Ratcliffe sa v Moskve zastavil po medzipristátí v lotyšskej Rige, pričom médiá o jeho plánoch nevedeli.

Jeho návšteva sa prezradila, až keď na moskovskom letisku Vnukovo zbadali americké vojenské lietadlo Boeing C-17A Globemaster a kolónu áut. Ako prvá o tom informovala americká televízia CBS.

Zároveň sa zistilo, že Biely dom Ukrajinu už minulý týždeň požiadal, aby od pondelka do stredy neútočila na Moskvu, Petrohrad a časť severného Ruska, lebo tadiaľ poletí lietadlo s americkou delegáciou, čomu Kyjev vyhovel.

Podľa britského denníka Independent útoky obnovil až v noci na stredu, keď už bol Ratcliffe preč. Rusko uviedlo, že vtedy zostrelilo najmenej 426 ukrajinských dronov.

Putin zmenil program

Z údajov portálu FlightRadar24, kde sa dajú sledovať lety v reálnom čase, vyplýva, že sa šéf tajnej služby v Moskve zdržal iba jeden deň.

Pristál tam okolo siedmej hodiny ráno a už pred 17. h bol naspäť v Rige. Ratcliffe je jedným z najvyšším predstaviteľom USA, ktorí počas druhej vlády Donalda Trumpa zavítali do Ruska. Biely dom, Pentagon ani CIA však neprezradili, aký bol účel jeho návštevy.

Experti upozorňujú, že aj keď médiá jeho cestu označujú za tajnú, až taká tajná v skutočnosti nebola. Sú presvedčení, že keby ju chcel riaditeľ CIA naozaj utajiť, nevybral by si ako dopravný prostriedok veľké vojenské lietadlo, ktoré v Moskve ihneď vzbudilo pozornosť.

Jeho cieľom zrejme nebolo ani obnoviť rokovania o ukončení vojny s Ukrajinou, pretože s ním neprišli hlavní vyjednávači Steve Witkoff či Trumpov zať Jared Kushner.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa Ratcliffovu návštevu najprv pokúsil zatajiť a ešte v utorok vyhlásil, že o nej nič nevie.

Podľa nemeckej agentúry DPA tým pobavil ruských blogerov a komentátorov, ktorí sa čudovali, ako mohlo bez vedomia štátu pristáť na letisku v Moskve veľké americké vojenské lietadlo s riaditeľom CIA na palube. V tom čase totiž na sociálnych sieťach už kolovali zábery lietadla i kolóny diplomatických áut.

Peskov neskôr pre spravodajský server RTVI priznal, že Ratcliffe pricestoval. Ako však zdôraznil, s Putinom sa nestretol, ani taká schôdzka nebola v pláne.

Foto: Ehsan Shahzad SITA/APDopravný transportér Boeing C-17 Globemaster III amerického letectva, ktorým do Moskvy pricestoval riaditeľ CIA John Ratcliffe.

To, či mal šéf CIA nejaký odkaz pre vládcu Kremľa, neuviedol. Podľa neho do Moskvy prišiel, aby nadviazal kontakty s ruskými spravodajskými službami.

Ruský exilový server Meduza sa naproti tomu odvolal na kremeľského korešpondenta Alexandra Junaševa, ktorý upozornil, že Putin pre Ratcliffovu návštevu zmenil svoj pracovný program a zrušil veľké podujatie plánované na utorok. Z toho by sa dalo vyvodiť, že sa s ním šéf CIA predsa len stretol, no držia to v tajnosti.

Možné dôvody návštevy

Viacerí odborníci tvrdia, že Ratcliffovu návštevu možno chápať ako výstrahu. Bývalý poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Geraščenko sa napríklad pozastavil nad tým, že Washington na tú misiu vyslal práve šéfa CIA, ktorý je vo vzťahoch k Rusku známy ako „jastrab“, teda zástanca rázneho prístupu.

„Vzhľadom na to niektorí Ratcliffovu návštevu vnímajú ako varovanie, že USA by mohli zaujať tvrdší postoj, ak bude Rusko naďalej odmietať ukončiť vojnu na Ukrajine,“ napísal na sociálnej sieti X.

K podobnému záveru dospel i denník Wall Street Journal. Spojené štáty podľa neho zhromaždili spravodajské informácie, ktoré ukazujú, že Rusko začalo s prípravami na rozsiahlu mobilizáciu s cieľom pokračovať vo vojne proti Ukrajine a možno sa chystá „otestovať odhodlanie NATO“ provokáciami proti členským štátom aliancie. Ratcliffe mal vraj Rusov pred takými zámermi varovať.

Politickí analytici nevylučujú ani to, že Ratcliffova zastávka v Moskve môže súvisieť i so stupňujúcou sa hybridnou vojnou Ruska proti Európe.

John Foreman, ktorý v rokoch 2019 až 2022 pôsobil ako britský vojenský atašé v Moskve, napríklad Radiu 4 povedal, že šéf americkej tajnej služby sa možno pokúsil zmierniť napätie vyvolané ruskými dronmi v Nemecku.

„Američania do Moskvy bežne neposielajú takého vysokopostaveného predstaviteľa neohlásene a nakrátko, ak sa nič nedeje,“ zdôvodnil.

Ďalšie vysvetlenie, ktoré ponúkol Foreman aj iní experti, je, že sa Ratcliffe v ruskej metropole snažil vyrokovať prepustenie Američanov zadržaných v Rusku.

V tomto smere sa už v minulosti osvedčil, keď v apríli 2025 pomohol oslobodiť rusko-americkú občianku Kseniu Karelinu. Bývalú baletku v Rusku zatkli počas návštevy rodičov v januári 2024 a odsúdili ju na 12 rokov v trestaneckej kolónii za „vlastizradu“.

Tej sa mala dopustiť tým, že Ukrajine po začiatku ruskej invázie darovala 52 dolárov. CIA sa podieľala i na dohode o výmene väzňov s Ruskom v roku 2024, v rámci ktorej prepustili reportéra denníka Wall Street Journal Evana Gershkovicha a ďalších ľudí.

X XX

 UŽ  160  MRTVÝCH  PO  POVODNI

 Utrpěná bolest a ztráta není zanedbatelná.‘ Nepálská policie už našla 160 mrtvých po ničivé povodni

Lidé poblíž domů pokrytých blátem a u silnice po přívalové povodni v Trishuli v okrese Nuwakot v Nepálu, 26. srpna 2026 . Zdroj: Reuters

Nepálská policie našla po středeční ničivé povodni na hranici s Tibetem 157 mrtvých, celkový počet obětí tak stoupl na nejméně 160, uvedla agentura AFP. Podle předběžných údajů se na čínské straně hranice kromě tří mrtvých pohřešuje dalších 265 lidí. V obou zemích se nyní konají rozsáhlé záchranné akce ve snaze najít stovky pohřešovaných.

Nepálské úřady dříve informovaly, že pohřešují 403 lidí, včetně 341 cizinců, ale po novém oznámení o počtu mrtvých není zřejmé, zda tato čísla nadále platí. Mezi pohřešovanými cizinci je 133 Indů, 47 Američanů, 34 Australanů, 33 Britů a 24 Kanaďanů, upřesnily úřady. Podle českého ministerstva zahraničí zatím neexistují důkazy, že by mezi pohřešovanými byl český občan.

„Bolest a ztráta, které jste utrpěli, nejsou zanedbatelné. Chci vás však ujistit, že v této těžké době nejste sami – stát stojí při vás se všemi svými prostředky a zdroji,“ uvedl nepálský premiér Balendra Šáh v prohlášení. „Prosíme o trpělivost. Vláda přebírá plnou odpovědnost za vaši záchranu, ošetření, stravu a ubytování. V době takové katastrofy musíme všichni držet pohromadě,“ dodal premiér.

Do Nepálu již ve středu začala proudit mezinárodní pomoc. Evropská unie oznámila, že aktivovala svůj satelitní monitorovací systém Copernicus na podporu záchranářských prací, a dodala, že je připravena poskytnout i další pomoc. Světová zdravotnická organizace (WHO) uvedla, že do země vyslala nouzové zdravotnické zásoby.

Podporu Nepálu vyjádřil také indický premiér Naréndra Módí, když si telefonoval se svým protějškem Šáhem. „Indický lid v této těžké době cítí solidaritu se svými sestrami a bratry v Nepálu,“ uvedl lídr sousední země v prohlášení. „Indie je připravena poskytnout Nepálu veškerou možnou humanitární pomoc. Naše záchranné a humanitární týmy úzce spolupracují,“ dodal Módí.

X XX

 Merz se zachraňuje strašením? I to je možné

„Útok dronu v Lipsku mimo jiné dokazuje, že čelíme velmi reálným hrozbám. Německo se stalo stále důležitějším cílem hybridních útočníků,“ uvádí Politico z prohlášení německého kancléře Friedricha Merze před zasedáním vlády v Neuhardenbergu.

Německé protiteroristické orgány zahájily 5. srpna vyšetřování poté, co zaměstnanec letiště našel dron s výbušným zařízením se zjevně nefunkčním detonátorem. Potom vyšetřovatelé 14. srpna objevili další dron poblíž letiště v Lipsku, důležité logistické základny NATO, informoval v úterý deník Süddeutsche Zeitung.

Merz ve svém úterním prohlášení nejmenoval pachatele útoku. „Na případu pracujeme ve spolupráci s bezpečnostními složkami a brzy představíme naše zjištění a vydáme k nim prohlášení,“ uvedl.

Podle německého listu Bild Merz ovšem v pondělí na neveřejném setkání členům Křesťanskodemokratické unie (CDU) řekl, že vláda „má důkazy, které ukazují na pachatele zločinu“.

Německý ministr vnitra Alexander Dobrindt začátkem tohoto měsíce naznačil, že za hrozbou stojí státní činitel. „Existuje mnoho náznaků, které tomu nasvědčují,“ řekl 6. srpna, krátce po odhalení.

Bezpečnostní situace v Německu se „výrazně zhoršila“ od února 2022, kdy ruský prezident Vladimir Putin nařídil invazi na Ukrajinu, uvedla loni zpráva německé tajné služby.

K zamyšlení je, že toto konkrétní „ohrožení“ v Lipsku přichází v době, kdy Merzova vláda chce dát německým zpravodajským službám větší manévrovací prostor k předcházení hrozbám. Podle navrhovaných reforem by špioni zaměstnaní německou zahraniční zpravodajskou službou BND mohli provádět sabotáže a útočné kybernetické operace.

Bez významu možná ani není osobní politická situace kancléře Merze, jehož rating v průzkumech veřejného mínění je katastrofální, takže začaly úvahy o jeho výměně, objevují se zprávy o koaličních sporech a velmi pravděpodobné, že dnešní německá koalice nedokončí řádné vládní období.

X XX

 Kyjevský rabín chce složit kauci za Zelenského spolupracovnici

Kyjevský vrchní rabín Jonathan Benjamin Markovyč prohlásil, že je ochoten poskytnout kauci Iryně Mudrové, bývalé zástupkyni vedoucího Kanceláře prezidenta Ukrajiny. Soud se však rozhodl vzít 51letou bývalou úřednici do vazby na 60 dní s možností složení kauce ve výši 20 milionů hřiven (cca 9,2 milionu korun). „Žádám vás, abyste mi dovolili být garantem za paní Irynu Mudra. Znám ji několik let. Chodívala k nám domů a do komunity na modlitbu,“ uvedl rabín.

Argumentoval tím, že Mudra se pravidelně účastní života židovské náboženské komunity a ke svým povinnostem přistupuje zodpovědně. Rabín poznamenal, že s ní v posledních několika letech několikrát telefonicky hovořil.  „Jsem si jistý, že ani tentokrát nezklame komunitu, mě ani stát,“ prohlásil. Věří, že pokud by byla Mudra propuštěna na kauci, dostavila by se k soudu a splnila by všechny procesní povinnosti, které jí byly uloženy.

Původně  státní zastupitelství požádalo o zadržení  bývalé  úřednice kanceláře ukrajinského prezidenta  s možností výrazně vyšší kauce ve výši 150 milionů hřiven. Obhajoba se proti zatčení postavila a požadovala použití osobní kauce.

Mudra je podezřelá z účasti ve zločinecké organizaci, která se podle NABU a Úřadu pro boj s korupcí podílela na převzetí podniků a nemovitostí zasahováním do státních rejstříků, falšováním dokumentů a zneužíváním úředních rozhodnutí. Skupina údajně mimo jiné převzala společnost v hodnotě přes 248 milionů hřiven a pokusila se získat kontrolu nad nemovitostmi v Kyjevě v hodnotě stovek milionů hřiven.

Mudra měla  od poslance Maksyma Mykytase  získat 4 miliony dolarů. Vyšetřovatelé také poukazují na nezveřejněné příjmy, Range Rover v hodnotě přes 4 miliony hřiven, drahé šperky a vysoké výdaje spojené s pobytem a vzděláním její dcery ve Spojených státech. Mudra popírá, že by od Mykytase 4 miliony dolarů obdržela.

Vyšetřování zahrnuje i údajnou legalizaci 150 milionů hřiven, které byly dříve zaplaceny jako kauce za bývalého ministra energetiky a spravedlnosti Hermana Haluščenka. Podle NABU Mudra údajně také ovlivňovala úředníky ministerstva spravedlnosti, aby přijímali rozhodnutí ve prospěch osob spojených se skupinou.  Do aféry je zapojen také bývalý vedoucí kanceláře Volodymyra  Zelenského  a dnes stíhaný  Andrij Jermak.

Uveďme, že vše souvisí s aférou jiného Zelenského blízkého, a to Timura Mindiče,   ukrajinsko-izraelského   podnikatele, spolumajitel studia Kvartal 95.  Je  obviněn z toho, že je „strůjcem schématu zpronevěry ve výši 100 milionů dolarů, do kterého byli zapojeni vysoce postavení úředníci a ukrajinská státní jaderná energetická společnost“. Mindičovi se podařilo z Ukrajiny uprchnout a v současnosti pobývá v Izraeli.

Jana Putzlacher, server vasevec.cz

X XX

Sachs: Evropa prosperovala pouze díky vztahům s Ruskem

Evropa, v rozporu se svými ekonomickými zájmy, poslušně následovala americkou politiku, jejímž cílem bylo zabránit prohloubení hospodářské spolupráce s Ruskem, říká v rozhovoru s Glennem Diesenem, profesorem na Univerzitě jihovýchodního Norska, respektovaný americký ekonom profesor Jeffrey Sachs.

„Zájmy Evropy se zcela liší od zájmů Spojených států. Evropa žije s Ruskem. Proto potřebuje pochopit, že Evropa po roce 1991 ve skutečnosti prosperovala díky ekonomickým vztahům mezi západní Evropou a Ruskem.“

„Existují drtivé důkazy o tom, že Spojené státy se obávaly prohlubování vztahů mezi Německem a Ruskem a považovaly to za strategickou otázku, aby se zajistilo, že se vztahy příliš neohřejí, protože by to Spojené státy odsunulo na vedlejší kolej,“ řekl Sachs.  Diví se, proč evropští lídři tuto realitu nechápou.

„Proč evropští lídři nechápou tu nejzákladnější realitu: jejich domov je v Euroasii, na rozlehlém kontinentu, který je spojuje s Čínou? A proto je následování příkladu USA a některých jejich rozzlobených protičínských prohlášení a rétoriky absurdní.“

„To chápe každá přední evropská firma. Ale v Bruselu ne a politické vedení v Evropě je nekonzistentní,“   uzavírá Sachs. Server vasevec.cz

X XX

Američanom sa minuli takmer všetky dôležité rakety. Ako teraz budú útočiť na Irán?

Spojené štáty podľa Reuters počas vojny s Iránom takmer vyčerpali zásoby svojich najpresnejších rakiet. Nedostatok munície môže ovplyvniť ďalšie útoky aj vojenskú pomoc Ukrajine.

Ešte minulý týždeň americká televízna a rozhlasová stanica CBS zverejnila správu, že podľa ich zdrojov blízkych prezidentovi Donaldovi Trumpovi mali Spojené štáty spolu s Izraelom cez víkend znovu masívne zaútočiť na Irán a jeho energetickú infraštruktúru. Malo ísť o údery podobného rozsahu ako na začiatku vojny, ktoré by výrazne zasiahli iránske strategické ciele. K útokom však napokon nedošlo. Trump v nedeľu oznámil, že ich odkladá a chce sa pokúsiť o dohodu s Teheránom.

Podobný scenár sa pritom opakoval už viackrát. Americký prezident najprv hovoril o tvrdých vojenských úderoch, no následne zmenil kurz a otvoril priestor pre diplomaciu. Prečo sa tak deje, zostávalo doteraz nejasné. Nové informácie agentúry Reuters však naznačujú, že za tým nemusí byť iba politické rozhodnutie.

Podľa dvoch zdrojov oboznámených so situáciou Spojené štáty počas piatich mesiacov vojny s Iránom takmer vyčerpali zásoby svojich presných pozemných rakiet ATACMS a novších Precision Strike Missiles (PrSM). Ide o muníciu, ktorá umožňuje zasahovať ciele na veľké vzdialenosti bez nasadenia pilotovaných lietadiel.

Ak sú tieto informácie správne, môže to byť jeden z dôvodov, prečo Washington váha s ďalšími rozsiahlymi útokmi a čoraz viac hovorí o rokovaniach s Teheránom. Reuters zároveň uvádza, že v americkej administratíve prebiehajú diskusie o tom, ako dlho by USA dokázali pokračovať v intenzívnych operáciách bez toho, aby tým neoslabili svoju pripravenosť reagovať na prípadné konflikty v iných častiach sveta.

USA minuli väčšinu presných rakiet

ATACMS a PrSM patria medzi najpresnejšie pozemné rakety vo výzbroji USA a umožňujú zasahovať ciele zo stoviek kilometrov bez toho, aby museli do iránskeho vzdušného priestoru vstupovať pilotované lietadlá.

Reuters upozorňuje, že Pentagon už dlhšie varoval pred klesajúcimi zásobami niektorých typov munície. Okrem útočných rakiet sa podľa zdrojov znižujú aj zásoby obranných rakiet Patriot určených na ničenie balistických striel. Analytici zároveň upozorňujú, že hoci americký zbrojársky priemysel výrazne zvýšil výrobu, pri dlhodobom konflikte nemusí stačiť pokrývať spotrebu.

Jeden zo zdrojov Reuters tvrdí, že administratíva sa rozhodla uprednostniť práve raketové útoky aj preto, že predstavujú menšie riziko ako bombardovanie pilotovanými lietadlami. Práve tieto zbrane by však boli mimoriadne dôležité aj v prípade možného konfliktu s Čínou alebo Ruskom, ktoré disponujú silnou protivzdušnou obranou.

Biely dom informácie o kritickom nedostatku munície odmieta. Prezident Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty majú viac munície než ktorákoľvek iná krajina na svete a zbrojovky ich vyrábajú rekordným tempom. Hovorca Pentagónu Sean Parnell zároveň uviedol, že americká armáda má všetko potrebné na splnenie úloh, ktoré jej prezident nariadi.

Reuters však píše, že údaje o stave zásob v uplynulých dňoch kolovali medzi predstaviteľmi administratívy počas napätých diskusií o tom, ako dlho môžu Spojené štáty pokračovať v útokoch na Irán bez toho, aby tým ohrozili svoju pripravenosť reagovať na iné krízy. Jeden zo zdrojov dodal, že Centrálne velenie USA síce takmer vyčerpalo rakety, ktoré malo pripravené pred začiatkom vojny, časť zásob sa mu však podarilo doplniť presunom munície z iných regiónov sveta.

Reuters zároveň pripomína, že viaceré americké médiá minulý týždeň informovali, že Trump upustil od ďalšej veľkej ofenzívy proti Iránu aj po varovaniach vojenských poradcov o stave zásob. Jeden z amerických predstaviteľov to však poprel a tvrdí, že prezident sa rozhodol neútočiť najmä po tlaku zo strany štátov Perzského zálivu, ktoré presadzovali diplomatické riešenie konfliktu.

Americký prezident Donald Trump (vpravo) odpovedá na otázku novinárky po spoločnej tlačovej konferencii s izraelským premiérrom Benjaminom Netanjahuom (druhý sprava).

Dôsledky vojny s Iránom pociťuje aj Ukrajina

Vojna s Iránom môže ovplyvniť aj ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine. Donald Trump počas júlového summitu NATO v Ankare oznámil, že Spojené štáty umožnia Ukrajine vyrábať rakety Patriot na základe americkej licencie. Ešte začiatkom minulého týždňa po stretnutí v Bielom dome prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdil, že táto dohoda naďalej platí.

O niekoľko dní neskôr však Trump svoj postoj zmiernil. Vyhlásil, že Spojené štáty sa na udelení licencie zatiaľ nedohodli a pri odovzdávaní takejto technológie musia byť veľmi opatrné. Jeho slová vyvolali pochybnosti, či Washington od pôvodného plánu neustúpil.

Najnovšie informácie agentúry Reuters však naznačujú, že situácia sa opäť mení. Podľa štyroch zdrojov oboznámených s rokovaniami Washington v rozhovoroch s Kyjevom pokračuje a hľadá spôsob, ako Ukrajine umožniť podieľať sa na výrobe rakiet Patriot.

Zvažuje sa napríklad výroba niektorých komponentov priamo na Ukrajine s ich následnou finálnou montážou v Nemecku. Reuters zároveň pripomína, že svetové zásoby rakiet Patriot sa po mesiacoch vojny s Iránom výrazne znížili a časť interceptorov pôvodne určených pre Ukrajinu bola presunutá americkej armáde a spojencom USA v Perzskom zálive.

X XX

 ‚Utrpěná bolest a ztráta není zanedbatelná.‘ Nepálská policie už našla 160 mrtvých po ničivé povodni

Lidé poblíž domů pokrytých blátem a u silnice po přívalové povodni v Trishuli v okrese Nuwakot v Nepálu, 26. srpna 2026 | Foto: Navesh Chitrakar | Zdroj: Reuters

Nepálská policie našla po středeční ničivé povodni na hranici s Tibetem 157 mrtvých, celkový počet obětí tak stoupl na nejméně 160, uvedla agentura AFP. Podle předběžných údajů se na čínské straně hranice kromě tří mrtvých pohřešuje dalších 265 lidí. V obou zemích se nyní konají rozsáhlé záchranné akce ve snaze najít stovky pohřešovaných.

Nepálské úřady dříve informovaly, že pohřešují 403 lidí, včetně 341 cizinců, ale po novém oznámení o počtu mrtvých není zřejmé, zda tato čísla nadále platí. Mezi pohřešovanými cizinci je 133 Indů, 47 Američanů, 34 Australanů, 33 Britů a 24 Kanaďanů, upřesnily úřady. Podle českého ministerstva zahraničí zatím neexistují důkazy, že by mezi pohřešovanými byl český občan.

„Bolest a ztráta, které jste utrpěli, nejsou zanedbatelné. Chci vás však ujistit, že v této těžké době nejste sami – stát stojí při vás se všemi svými prostředky a zdroji,“ uvedl nepálský premiér Balendra Šáh v prohlášení. „Prosíme o trpělivost. Vláda přebírá plnou odpovědnost za vaši záchranu, ošetření, stravu a ubytování. V době takové katastrofy musíme všichni držet pohromadě,“ dodal premiér.

Do Nepálu již ve středu začala proudit mezinárodní pomoc. Evropská unie oznámila, že aktivovala svůj satelitní monitorovací systém Copernicus na podporu záchranářských prací, a dodala, že je připravena poskytnout i další pomoc. Světová zdravotnická organizace (WHO) uvedla, že do země vyslala nouzové zdravotnické zásoby.

Podporu Nepálu vyjádřil také indický premiér Naréndra Módí, když si telefonoval se svým protějškem Šáhem. „Indický lid v této těžké době cítí solidaritu se svými sestrami a bratry v Nepálu,“ uvedl lídr sousední země v prohlášení. „Indie je připravena poskytnout Nepálu veškerou možnou humanitární pomoc. Naše záchranné a humanitární týmy úzce spolupracují,“ dodal Módí.

X X X

 Fico si síce prihrieva polievočku, no MOM-ky sú riadny škandál opozície. Neverme rozprávkam

Po generálnom prokurátorovi Marošovi Žilinkovi sa voči premiérovi, vládnym politikom i poslancom ostro ohradila aj Rada prokurátorov SR. Pripomenula im, že do postupov prokurátorov i živých vecí nemajú čo strkať nos. A určite nie diktovať, ako sa na margo vyjadrení predsedu vlády už skôr vyjadril Žilinka.

Podobné škriepky sme zažili už počas éry Igora Matoviča. Časy sa opakujú. No Robert Fico má eminentný záujem kauzu MOM-iek živiť.

Bodaj by nie. Skutočne ide o megaškandál. Len málokto verí tomu, že účtovníčka ministerstva zdravotníctva len tak sfalšovala faktúry a odviedla zo štátnej kasy na súkromné účty 1,8 milióna eur – bez povšimnutia nadriadených či úradníkov ministerstva financií. Zatvorené oči mala aj polícia, ktorá inak bola v tom čase veľmi aktívna. Mala rozviazané ruky…

Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) upozorňuje na megaškandál v súvislosti s mobilnými odberovými miestami. Špecializovaný vyšetrovací tím COVID z protikorupčnej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite 18. augusta vykonal akciu s krycím názvom Faktúra. Akcia súvisela s prevádzkovaním takzvaných MOM-iek v období pandémie COVID-19 a podvodného vyplácania finančných prostriedkov. V rámci akcie obvinili zamestnankyňu Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, ktorá mala v období od marca do decembra 2021 zadávať do účtovno-ekonomického systému ministerstva údaje z falošných faktúr.

Zarážajúce je tiež, že podozrivé transakcie si všimla až banka. Tak sa stalo aj v známom prípade úradníka z Petržalky (pri ňom sa celková suma vyšplhala až na takmer tri milióny eur…). Až po avíze z banky začala konať aj polícia.

Prípad sa vyšetruje. Zatiaľ nevieme, prečo úradníčka konala podvodne. No máme veriť hypotéze, že falšovala faktúry iba kvôli rodinným problémom, nie na niečí podnet? Že ju nikto neriadil? Nezabúdajme, že v prípade covidových mobilných odberných miest (MOM) existovali podozrenia zo zneužívania už počas pandémie: platilo sa aj za testy, ktoré sa vôbec nevykonali, iba fiktívne vykázali.

Ak chceme, aby sa na Slovensku nekradlo a žilo lepšie, nemôžeme sa pozerať iba jedným smerom.

Myslieť si, že ide o osobné zlyhanie a nie o škandál vtedajšej vládnej garnitúry, je mylné. To sa snaží presadiť aj Fico. Lebo keby sa tak udialo počas jeho vlád, bol by oheň na streche. Teraz sa hovorí o chybe úradníčky. To je neúmerné a falošné zľahčovanie, odvádzanie pozornosti.

Maslo na hlave má najmä vtedajší minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Do funkcie ho dosadilo OĽaNO – predseda hnutia Igor Matovič (minister financií v inkriminovanej dobe) a Eduard Heger, predseda vlády. To sú nevyvrátiteľné fakty. Matovič pôsobí teraz v premenovanom Hnutí Slovensko a Heger v strane Demokrati. Komu vtedy záležalo na tom, že do a z MOM-iek „utekajú“ peniaze nás všetkých?

Matovič a „štátny držgroš“ Sulík si radšej vulgárne nadávali a hádali sa pred celým Slovenskom ako v piatej cenovej skupine. Veď ich koalícia za sebou zanechala riadnu dieru (dlh) v štátnej kase.

Progresívne Slovensko sa tiež nemôže tváriť, že sa ho kauza netýka. Na dôležitej pozícii v rezorte pôsobil totiž expert PS Oskar Dvořák. A počas posledných dní Ódorovej vlády boli údaje o MOM-kách vymazané z registra. Prečo? Netreba pripomínať, že Ódor je politikom PS a do funkcie ho, ako aj vtedajšieho ministra zdravotníctva Michala Palkoviča, dosadila Zuzana Čaputová, ktorá za prezidentku kandidovala ako podpredsedníčka PS. A vieme, ako sa skláňala pred policajným prezidentom Štefanom Hamranom (dnes SaS).

Koaličná vláda Igora Matoviča a Eduarda Hegera vynaložila na MOM-ky viac ako 300 miliónov eur. Kde skončili? Vyplácali sa peniaze iba za testy? A kto prevádzkoval mobilné odborné miesta? Ak sa veselo podvádzalo a kradlo na ministerstve a nikto z kompetentných si nič nevšimol (zámerne?), ako to bude, keď sa PS, Demokrati, SaS a Hnutie Slovensko dostanú opäť k moci? Ak chceme, aby sa na Slovensku nekradlo a žilo lepšie, nemôžeme sa pozerať iba jedným smerom.

 X XX

 Kto chcel zničiť fabriku na drony na východe Slovenska? Ani jeden podpaľač nebol Rus, ale…

Kto stál za prípravou podpaľačského útoku, o ktorom informovali slovenské bezpečnostné zložky? Ide o prekazenie kriminálnej akcie, ktorej terčom bol závod na bezpilotné systémy na východe Slovenska.

Výroba dronu typu Raybird.Tieto bezpilotné lietadlá sa vyrábajú aj na východe Slovenska.

V tomto regióne Slovenskej republiky sa nachádza továreň spoločnosti Skyteon, ktorá sa zaoberá produkciou vysokovýkonných dronov Raybird používaných ukrajinskou armádou. Z oficiálnych informácií vyplýva, že dvoch mužov zatkli na Slovensku a tretieho v Nemecku. Na odhalení podpaľačského útoku spolupracovala slovenská vojenská aj civilná kontrarozviedka.

Protizločinecká jednotka Úradu boja proti organizovanej kriminalite nekonkretizovala, odkiaľ traja muži pochádzajú. Denníku Pravda povedal stručne o ich totožnosti člen vlády, ktorý si neželal byť menovaný: „Ten, ktorého sa podarilo rýchlo zadržať v Nemecku v súčinnosti s tamojšími bezpečnostnými zložkami, má lotyšské občianstvo. A medzi dvomi mužmi chytenými na Slovensku je jeden Ukrajinec a jeden Lotyš.“

Z informácií Pravdy sa dá usúdiť, že vyšetrovatelia považujú niekoho v Rusku za objednávateľa podpaľačského útoku, respektíve hlavné podozrenie smeruje do Moskvy. Ak je to pravda, k čomu sa môžeme s vysokou mierou pravdepodobnosti prikloniť, tak ruské štátne zložky zaplatili za pokus o sabotáž na Slovensku pochopiteľne radšej cudzincom, aby sa v prípade ich odhalenia nehovorilo o páchateľoch s ruským občianstvom.

Hala, na ktorú sa plánoval útok, nie je iba montážnou dielňou. Na Slovensku spoločnosť Skyeton vytvorila kompletný výrobný cyklus : spracovanie kovov, výrobu kompozitných materiálov, elektrické systémy, montáž aj testovanie. Závod v Haniske je teda plnohodnotným výrobným centrom, ktoré už pri spustení avizovalo plány vyrábať desiatky dronov Raybird III ročne s perspektívou zvýšiť produkciu až na stovku.

Pravda kontaktovala dotknutú firmu Skyeton. Kvôli bezpečnosti na všetky naše otázky nemohla odpovedať. Tlačové oddelenie spoločnosti nám však poskytlo reakciu jedného z jej predstaviteľov. V stanovisku potvrdil, že terčom podpaľačského útoku mala byť fabrika na východe a slovenským orgánom sa poďakoval, že akciu zmarili.

„Rusi sa pravidelne pokúšajú útočiť na naše výrobné závody na Ukrajine a našu reputáciu. Nedávny pokus o útok na náš závod na Slovensku je ďalším dôkazom, že ukrajinskí výrobcovia v obrannom priemysle sa stali ich skutočným tŕňom v oku, a že sme na správnej ceste. Ďakujeme všetkým relevantným orgánom a policajtom, ktorí pomohli zabrániť útoku a zadržať tých, ktorí sa na ňom podieľali,“ uviedol pre Pravdu predstaviteľ Skyetonu, ktorého meno ani pozíciu firma nemôže zverejniť.

Vizionári dronových technológií

Skyeton sa premenil na plnohodnotného výrobcu dronov krátko po tom, čo Rusko okupovalo Krym a spustilo vojenskú agresiu na Donbase. Predtým vyrábal malé športové lietadlá. V roku 2021 zakladateľ spoločnosti Olexandr Stepura hovoril, že Ukrajinci už v blízkom čase dokážu vyvinúť vlastnú verziu vtedajšieho najšpičkovejšieho dronu Bayraktar.

„Ukrajina vyrábala jedny z najlepších lietadiel na svete. Potrebujeme dva až tri roky a tieto systémy vyrobíme,“ tvrdil počas Bezpečnostného fóra v ukrajinskom Ľvove.

„Ak chceme kontrolovať svoje územie, potrebujeme mať informácie o tom, čo sa na ňom deje. Túto funkciu môžu plniť iba malé bezpilotné lietadlá s hmotnosťou do 25 kilogramov. Takéto lietadlá musia lietať veľmi dlho, aby dokázali pokryť rozsiahle územia. Technika musí byť zároveň veľmi spoľahlivá, aby nespadla na hlavy ľudí,“ vysvetľoval potreby armády zakladateľ Skyetonu.

Predpovedal, že ďalšími krokmi vo vývoji dronov by mali byť automatizácia vzletu a pristátia a vytvorenie systému rozpoznávania. „Samy budú vyhľadávať objekty alebo anomálne javy, ktoré chce zákazník sledovať,“ odhadol Stepura v roku 2021.

Jeho spoločnosť tak mala ešte pred začiatkom masívnej ruskej invázie rozbehnutú výrobu bezpilotných lietadiel na Ukrajine. Po začiatku vojny sa drony Skyetonu stali súčasťou operácií ukrajinskej armády, a to najmä na území Ruska. V roku 2023 vláda Ukrajiny zverejnila video, v ktorom ukazovala možnosti dronov domácej výroby. Medzi nimi boli aj Raybird III od Skyetonu.

Vtedajší vicepremiér Mychajlo Fedorov, ktorý donedávna bol ministrom obrany, ocenil najmä to, že stroje môžu zostať vo vzduchu až 24 hodín a pôsobiť v tyle nepriateľa aj v podmienkach rádioelektronického boja.

„Raybird III sa dobre osvedčil počas protiofenzívy v Charkovskej oblasti. Okupanti sa pokúsili dron zostreliť protilietadlovým systémom Buk, no nepodarilo sa im to. Raybird III nielenže útok prežil, ale sledoval aj nepriateľský systém, ktorý následne odišiel na doplnenie munície. Dron odovzdal jeho súradnice delostrelcom, ktorí následne zasiahli sklad munície okupantov,“ pochvaľoval Fedorov vlastnosti stroja.

Ako často ukrajinskí vojaci používajú práve tento typ dronu, nie je známe. Tamojšia armáda sa totiž snaží informácie o plánovaných útokoch nezverejňovať, aby sa nedostali k nepriateľovi. O mnohom však hovoria finančné výsledky spoločnosti. Len za roky 2021 – 2024 stúpli jej tržby 40-násobne: z menej ako dvoch miliónov dolárov ročne na 77 miliónov dolárov.

Skyeton rozšíril svoje pôsobenie do ôsmich jurisdikcií vrátane Slovenska, Estónska, Dánska a Veľkej Británie a začiatkom roka 2024 urobil kľúčový krok smerom k IPO – v depozitári Nasdaq CSD zaregistroval takmer 33 miliónov akcií.

X xx

Zo spojencov súperi? Fedorov sa pýta Zelenského, či vedel o korupcii, a spochybňuje vedenie vojny

Výčitka s otázkou adresovaná prezidentovi, vzápätí predvolanie exministra obrany pred parlamentnú vyšetrovaciu komisiu. Nastáva otvorený spor medzi Volodymyrom Zelenským a Mychajlom Fedorovom.

Stúpenci Mychajla Fedorova, ktorí mu na pokračujúcich demonštráciách vyjadrujú svoju podporu. (Prezident Volodymyr Zelenskyj ho odvolal z funkcie ministra obrany 16. júla 2026.)

Kým ukrajinský líder asi považuje spoluprácu s bývalým šéfom rezortu obrany za uzavretú vec a sám mu už nevenuje pozornosť, naopak, ten si vyberá hlavu štátu za terč svojich priamych aj nepriamych slovných útokov. Fedorov sa začal ešte viac kriticky vyjadrovať po tom, čo sa Zelenskému podarilo pred týždňom dosiahnuť, aby poslanci schválili jeho návrh na vymenovanie Jevhenija Chmaru za nového ministra obrany. Z pohľadu Fedorova to fakticky znamenalo, že zhasla jeho nádej vrátiť sa na čelo silového ministerstva.

Pripomeňme, že Zelenskyj ponúkal Fedorovovi rôzne významné funkcie, ale ten všetky odmietol, lebo tvrdil, že na týchto pozíciách by reálne nemohol ovplyvňovať to, čo patrilo do jeho agendy predtým. Exminister teraz vyvolal rozruch s odpoveďami, ktoré poskytol v dvoch najnovších rozhovoroch. Jeden s ním nahrala stanica BBC, druhé interview dal agentúre Reuters.

Fedorov jemne naznačil, že Zelenskyj by nemusel mať úplne čisté svedomie v prípade úplatkárskych škandálov, ktoré zasiahli jeho blízkych spolupracovníkov. Vedel niečo o korupcii? „Nech na tú otázku odpovie… Verím, že je na takéto otázky pripravený. Je jeho povinnosťou povedať nám všetkým, či o tom všetkom vedel alebo nie…,“ povedal Fedorov pre BBC.

Zdôraznil pritom, že keď riadil rezort obrany s ničím nekalým sa od prezidenta nestretol: „Po celý čas, čo som s ním spolupracoval, som od neho ani raz nedostal úlohu či zadanie, ktoré by bolo v rozpore so zákonom alebo s mojimi zásadami bezúhonnosti. Taká je moja osobná skúsenosť zo spolupráce s ním.“ Z jeho vyjadrenia vyplýva, že to mohlo vyzerať inak v prípade afér niektorých vplyvných predstaviteľov prezidentskej kancelárie, ktorých Zelenskyj možno držal v ich funkcii až dovtedy, keď proti nim zasiahli protikorupčné orgány činné v trestnom konaní.

Možno ešte vážnejšie slová Fedorov uviedol o Zelenskom v rozhovore pre Reuters. Nezazneli síce priamo na jeho adresu, ale je jednoznačné, že sa týkali prezidenta ako politického lídra i vrchného veliteľa ozbrojených síl. „Ukrajina postupne prehráva vojnu s Ruskom a má už len niekoľko mesiacov na prijatie rozhodnutí, ktoré by mohli zmeniť vývoj udalostí,“ upozornil Fedorov. Poukázal na to, že korupcia, klientelizmus a nedostatok politickej nezávislosti štátnych inštitúcií naďalej patria medzi kľúčové domáce výzvy. Tieto faktory podľa neho brzdia rozvoj štátu a ovplyvňujú jeho schopnosť účinne čeliť Ruskej federácii.

Pripomeňme, že existuje ešte tretí rozhovor s Fedorovom, ktorý poskytol televíznej stanici 24 Kanal krátko po vymenovaní Chmaru na čelo rezortu obrany, čiže keď sa mu definitívne zavreli dvere späť na ministerstvo:

„Existuje veľa ľudí, ktorí vytvorili rôzne schémy a presadzujú vlastné záujmy. V podstate tým bránia prijímaniu správnych rozhodnutí. S týmto som sa stretol na ministerstve obrany a bojoval som proti tomu – jednoducho som tieto schémy rozbíjal a zastavoval ich.“

V interview pre Reuters zdôraznil, že jeho napadnutá vlasť má stále veľkú šancu na víťazstvo, no potrebuje jasný plán na ukončenie vojny. „Ukrajina disponuje technológiami schopnými výrazne ovplyvniť situáciu na fronte. Už existujú technológie, ktoré by mohli Rusov úplne zastaviť, no naša krátkozrakosť spôsobuje, že ich nevyužívame.“

V tomto rozhovore Fedorov nepriamo označil seba za skvelého niekdajšieho ministra obrany. Povedal totiž, že bol jedným z iniciátorov kampane vedenej v tomto roku proti ruskej palivovej infraštruktúre a logistike na okupovaných územiach južnej Ukrajiny: „Tieto údery spôsobili ruským jednotkám ďalšie ťažkosti.“

A o akej stratégii hovoril Fedorov, čo sa týka lepšieho boja proti ruským vojakom? „Domnieva sa, že Ukrajina má niekoľko mesiacov na pokračovanie v tejto operácii – konkrétne na izoláciu dočasne okupovaného Krymu – kým sa Rusko dokáže prispôsobiť a vymyslieť odpoveď na ukrajinskú taktiku,“ portál New Voice zhrnul jeho odpovede pre Reuters.

Za veľmi ostrú kritiku Fedorova sa istotne dajú označiť jeho slová o výkonnosti štátu. Povedal o ňom, že funguje len na úrovni 5 percent.

U Zelenského nezostali ticho po tvrdých výrokoch Fedorova. „Prezidentská kancelária zdôraznila, že nedávno ako minister obrany pozitívne hodnotil priebeh vojny o Ukrajinu,“ upozornil server Meduza.

Ozvali sa aj členovia parlamentnej vyšetrovacej komisie zameranej na prešetrovanie možného porušovania legislatívy v oblasti obrany a boja proti korupcii. Uzniesli sa na potrebe vypočuť si Fedorova. Komisia informovala, že si ho predvolala už na 31. augusta, čo je najbližší pondelok.

Jej predseda Oleksij Hončarenko objasnil, prečo výsluch Fedorova je nevyhnutný: „Neposkytol ani jeden konkrétny detail a to nám jednoducho nestačí. Chápeme, čo znamená korupcia v čase vojny. Je to niečo, za čo platíme vlastnými životmi. V čase mieru doplácame na korupciu hospodárskym úpadkom a podobne, no počas vojny je cenou samotný život. Ak si teda Fedorov uvedomuje existenciu korupcie, ak pozná fakty, nemal by len tak povedať: ´Nuž, vidíte, existuje tu korupcia.´ To nestačí,“ citoval Hončarenka portál Apostrof.

Nedá sa vylúčiť, že zo spojencov sa nakoniec stanú súperi: Fedorov sa už jasne dištancuje od Zelenského, čo by mohlo naznačovať, že uvažuje, že sa proti nemu postaví v prezidentských voľbách. Tie sa nemôžu uskutočniť počas vojnového stavu, respektíve Ukrajinci budú rozhodovať o hlave štátu až po tom, keď sa konečne podarí ukončiť vojnu. Fedorov však prišiel s návrhom, aby štát dokázal usporiadať voľby, aj keď dunia zbrane. Tento nápad sa však stretol prevažne s ostrým nesúhlasom.

X Xx

 Prezident Pellegrini odmietol zrušiť sankciu pre šéfa SIS Pavla Gašpara za dopravnú nehodu

Prezident SR trvá na tom, že riaditeľ tajnej služby nesie väčšiu zodpovednosť ako bežný občan a sankciu nezruší.

Prezident SR Peter Pellegrini nezruší sankciu voči riaditeľovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Pavlovi Gašparovi v súvislosti s jeho dopravnou nehodou. Nevyhovie tak protestu prokurátora. Trvá na tom, že riaditeľ tajnej služby má väčšiu zodpovednosť ako bežný občan. TASR o tom informoval odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.

„Prezident SR v dnešnom rozhodnutí odmietol ako nedôvodný protest generálneho prokurátora Maroša Žilinku z 28. júla 2026 voči disciplinárnemu opatreniu, ktorým prezident SR uložil sankciu riaditeľovi SIS Pavlovi Gašparovi – zníženie platu o 15 percent na dobu jedného mesiaca za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti v obci,“ uviedla kancelária prezidenta.

Zodpovednosť a zákonnosť

Pellegrini podľa nej trvá na výške tejto sankcie a považuje ju za zákonnú. Hlava štátu rozhodnutím postihla Gašpara iba za vysokú rýchlosť. „Ak sa kedykoľvek preukáže iný skutok, ktorého sa mohol riaditeľ SIS dopustiť v súvislosti s jeho dopravnou nehodou v Nitre, rozhodne prezident bezodkladne aj o takomto návrhu,“ doplnili z prezidentského paláca.

Prezident zároveň dôrazne žiada, aby príslušný dopravný inšpektorát aj v súčinnosti s prokuratúrou objasnil všetky okolnosti. Pripomenul, že od nehody uplynul jeden rok.

Dopravná nehoda v Nitre

Riaditeľ SIS mal 30. augusta minulého roka na Dobšinskej ulici v Nitre dopravnú nehodu. Polícia dvoch účastníkov nehody podrobila dychovej skúške na prítomnosť alkoholu, v oboch prípadoch bol výsledok negatívny. Prezident ako nadriadený orgán šéfa SIS začal disciplinárne konanie v januári.

Pellegrini začiatkom marca informoval o tom, že ukončil disciplinárne konanie voči riaditeľovi SIS. Za dopravnú nehodu z minulého roka ho potrestal zrážkou zo mzdy na jeden mesiac vo výške 15 percent. Pellegrini doplnil, že v súvislosti s podnetom na disciplinárne konanie od opozičnej SaS nevidel dôvod na vyvodenie ďalších dôsledkov. Podľa prezidenta žiadny právny predpis nezakazuje šéfovi SIS tetovanie.

Kritika zo strany prokurátora

Generálny prokurátor Maroš Žilinka podal v júli protest prokurátora proti prezidentovmu rozhodnutiu. Prokuratúra navrhovala, aby prezident SR napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu ako nezákonné. Ako ďalej vysvetlil Žilinka, prezident v postavení konajúceho správneho orgánu vo výroku rozhodnutia uviedol len to, že účastníkovi konania ukladá disciplinárne opatrenie bez toho, aby bol z výroku rozhodnutia zrejmý skutok, ktorým malo dôjsť k disciplinárnemu previneniu, a to určitým spôsobom tak, aby skutok nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Hlava štátu podľa prokuratúry okrem toho nezistila presne a úplne skutočný stav veci, neustálila rozsah protiprávneho konania, v tomto smere neurobila žiaden úkon, v dôsledku čoho rozhodla predčasne.

X X X

Prečo prišiel riaditeľ CIA do Moskvy? Kremeľ niečo naznačil

Riaditeľ americkej CIA John Ratcliffe navštívil v utorok 25. augusta Moskvu. Išlo o nezvyčajnú cestu šéfa americkej spravodajskej služby do Ruska v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine a napätých vzťahov medzi Washingtonom a Moskvou.

Americkí predstavitelia návštevu vopred neoznámili. Podľa denníka The Washington Post (WP) však verejne dostupné údaje o letoch zaznamenali presun amerického vládneho dopravného lietadla zo základne Joint Base Andrews pri Washingtone do ruskej metropoly. Stroj odletel z Moskvy približne po ôsmich a pol hodinách.

Trump v stredu v rozhovore s konzervatívnym komentátorom Beckom naznačil, že z návštevy šéfa CIA v ruskej metropole by mohlo niečo vzísť. Jeho cestu do Moskvy však označil za „polorutinnú“ a dodal, že si želá, aby sa skončila vojna na Ukrajine. „Chceli by sme, aby vojna na Ukrajine skončila,“ povedal americký prezident a dodal, že hojne diskutovaná cesta Ratcliffa nesúvisí s Iránom ani s ruskými hrozbami voči NATO.

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov uviedol, že cieľom Ratcliffovej cesty bol „kontakt medzi spravodajskými službami“. Podrobnosti o témach rokovaní nezverejnil.

Peskov neskôr povedal, že ruský prezident Vladimir Putin bol o výsledkoch kontaktov s riaditeľom CIA informovaný. Osobne sa však podľa neho s Ratcliffom nestretol a rokovania prebiehali na úrovni spravodajských služieb. Zároveň uviedol, že je zatiaľ predčasné hodnotiť, či môžu tieto kontakty prispieť k zlepšeniu rusko-amerických vzťahov.

Nie je jasné, ktorí ďalší americkí predstavitelia boli súčasťou delegácie ani aký bol presný obsah rokovaní. Návšteva sa uskutočnila v období, keď Rusko a Ukrajina zintenzívnili vzájomné útoky na veľké vzdialenosti.

Napätie medzi Moskvou a Washingtonom súvisí aj so situáciou na Blízkom východe. Irán patrí medzi najvýznamnejších spojencov Ruska v regióne. Podľa WP Moskva poskytovala Teheránu spravodajské informácie o umiestnení amerických vojenských objektov.

Išlo o Ratcliffovu prvú cestu do Moskvy od jeho nástupu do funkcie a zároveň o návštevu najvyššie postaveného predstaviteľa Trumpovej administratívy v Rusku od januára.

Spojené štáty informovali Ukrajinu o ceste vysokej americkej delegácie do Moskvy a požiadali Kyjev, aby do jej odchodu z ruskej metropoly a regiónu pozastavil útoky.

Americký politický reportér Michael Weiss zároveň tvrdil, že Ratcliffova návšteva súvisela so spravodajskými informáciami, ktoré Spojené štáty poskytli Poľsku, pobaltským krajinám a škandinávskym štátom.

X XX

Prečo prišiel riaditeľ CIA do Moskvy? Kremeľ niečo naznačil

Riaditeľ americkej CIA John Ratcliffe navštívil v utorok 25. augusta Moskvu. Išlo o nezvyčajnú cestu šéfa americkej spravodajskej služby do Ruska v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine a napätých vzťahov medzi Washingtonom a Moskvou.

Americkí predstavitelia návštevu vopred neoznámili. Podľa denníka The Washington Post (WP) však verejne dostupné údaje o letoch zaznamenali presun amerického vládneho dopravného lietadla zo základne Joint Base Andrews pri Washingtone do ruskej metropoly. Stroj odletel z Moskvy približne po ôsmich a pol hodinách.

Trump v stredu v rozhovore s konzervatívnym komentátorom Beckom naznačil, že z návštevy šéfa CIA v ruskej metropole by mohlo niečo vzísť. Jeho cestu do Moskvy však označil za „polorutinnú“ a dodal, že si želá, aby sa skončila vojna na Ukrajine. „Chceli by sme, aby vojna na Ukrajine skončila,“ povedal americký prezident a dodal, že hojne diskutovaná cesta Ratcliffa nesúvisí s Iránom ani s ruskými hrozbami voči NATO.

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov uviedol, že cieľom Ratcliffovej cesty bol „kontakt medzi spravodajskými službami“. Podrobnosti o témach rokovaní nezverejnil.

Peskov neskôr povedal, že ruský prezident Vladimir Putin bol o výsledkoch kontaktov s riaditeľom CIA informovaný. Osobne sa však podľa neho s Ratcliffom nestretol a rokovania prebiehali na úrovni spravodajských služieb. Zároveň uviedol, že je zatiaľ predčasné hodnotiť, či môžu tieto kontakty prispieť k zlepšeniu rusko-amerických vzťahov.

Nie je jasné, ktorí ďalší americkí predstavitelia boli súčasťou delegácie ani aký bol presný obsah rokovaní. Návšteva sa uskutočnila v období, keď Rusko a Ukrajina zintenzívnili vzájomné útoky na veľké vzdialenosti.

Napätie medzi Moskvou a Washingtonom súvisí aj so situáciou na Blízkom východe. Irán patrí medzi najvýznamnejších spojencov Ruska v regióne. Podľa WP Moskva poskytovala Teheránu spravodajské informácie o umiestnení amerických vojenských objektov.

Išlo o Ratcliffovu prvú cestu do Moskvy od jeho nástupu do funkcie a zároveň o návštevu najvyššie postaveného predstaviteľa Trumpovej administratívy v Rusku od januára.

Spojené štáty informovali Ukrajinu o ceste vysokej americkej delegácie do Moskvy a požiadali Kyjev, aby do jej odchodu z ruskej metropoly a regiónu pozastavil útoky.

Americký politický reportér Michael Weiss zároveň tvrdil, že Ratcliffova návšteva súvisela so spravodajskými informáciami, ktoré Spojené štáty poskytli Poľsku, pobaltským krajinám a škandinávskym štátom.

X X X

Posledný slovenský pivný mohykán: Zatiaľ čo giganti zatvárajú fabriky, Bystričania dobývajú Kanadu

Mesiac čo mesiac vyvezie Banskobystrický pivovar do Kanady najmenej 35-tisíc plechoviek prémiovej dvanástky a k tomu špecialitu pivo šestnástku. Distribútorom je Kanaďan českého pôvodu.

Predtým sa špecializoval na predaj českých pív, terno však urobil so slovenským pivom. Môže vystúpiť slovenské pivo z tieňa českého? Branislav Cvik, spolumajiteľ Banskobystrického pivovaru, je presvedčený, že áno.

Kanadský trh je zaliaty pivom, najmä americkým. Nie je vývoz za veľkú mláku otázkou prestíže, dobre vyrátaným marketingovým ťahom vychádzajúcim z toho, že úspech slovenskej firmy vonku sa cení viac ako doma?

Slovenskú povahu asi nezmeníme. Zoberte si vinárov, ten kto prinesie veľkú zlatú medailu z Vinalies Internationales, ktoré sa odohrávajú v Paríži, Cannes či Bordeaux, náramne stúpa v očiach milovníka vína. Nepoznám však vinárov, ktorí by mesačne vyviezli do zahraničia také objemy vína, ako my piva. V posledných rokoch sme najoceňovanejším slovenským pivom, máme 50 titulov a diplomov z rešpektovaných domácich aj zahraničných súťaží, vrátane šampióna Českej republiky. Pokiaľ však ocenenia nepremeníte na komerčný úspech, pokiaľ pivárov nepresvedčíte výnimočnosťou vášho piva, potom správa, že ste prekonali české, nemecké či belgické pivá zanikne a investície do súťaží sú peniazmi vyhodenými do vetra.

Prečo ste sa zamerali na Kanadu? Videli ste potenciál vo veľkej komunite Slovákov, ktorí sa tam usadili v priebehu posledných dvoch storočí a cnie sa im za produktmi, ktoré im pripomenú Slovensko?

Nepochybne sme so spoločníkom Ľubošom Vančom brali do úvahy aj clivotu po chuti domoviny. Tá sa ľudí dlhodobo žijúcich v zahraničí skôr či neskôr zmocní. Prečo im nesplniť túto túžbu? Nám veľmi pomohol náš obchodný partner. Paradoxne to nebol Slovák, ale Čech. Ochutnal naše pivo, urobil si niekoľko porovnávacích testov a začal v Kanade pivo spod Urpína predávať. Mal v portfóliu aj české pivá, ale už ich nedistribuuje. Urpiner dostal do troch provincií – Britskej Kolumbie, Ontária aj frankofónneho Québecu. Pijú ho nielen naši krajania, ale čoraz viac aj Kanaďania, k čomu dopomohol aj rozpínavý americký prezident Donald Trump.

Trump navrhol Kanade spojenie či skôr pohltenie Spojenými štátmi americkými. Keď sa nedočkal pozitívnej odpovede, zvýšil clá na kanadské tovary. Ako zareagovali Kanaďania?

Averziou a bojkotom amerických výrobkov. Nedávno sa Trump Kanaďanom zasa vyhrážal daňou za znečistenie ovzdušia, lebo dym z požiarov v kanadských lesoch prenikol až do veľkomiest v USA. Clá aj vyhrážky novými daňami Kanaďanov samozrejme dráždia. Odpovedali po svojom. Svetovej jednotke vo výrobe piva americkej spoločnosti Anheuser-Busch poklesli predaje v Kanade, namiesto amerického piva si Kanaďania kupujú iné pivá, naše medzi nimi. Máme výborné ohlasy od krajanov, ale aj ostatných Kanaďanov, ktorí si na pivo rýchle zvykli a mailujú nám, kde ho môžu dostať, lebo je stále vypredan.

Oplatí sa do krajiny vzdialenej od Slovenska niekoľko časových pásem exportovať pivo? Aké je vaše ekonomické skóre?

Ekonomika je pozitívna, niet čo riešiť. V postcovidovej dobe a v časoch vládnej konsolidácie štátneho rozpočtu idúcej až na podstatu podnikania by sme si nemohli dovoliť dotovať kanadských spotrebiteľov. Doma nás k tomu všetkému ešte bičujú obchodné reťazce honbou za zlepšením svojich marží, takže máme sa čo obracať. Inak exportujeme aj na druhý koniec sveta do Číny. Aj tam vyvážame naše prémiové pivo dvanástku.

Česi sú presvedčení o nedostižnej kvalite svojich pív. Vidno to aj na Slovensku, kde je najväčším súperom slovenského piva české. Prečo mnohí Slováci dávajú prednosť českým značkám?

Tých dôvodov je viac. Kedysi slovenskí chlapci chodili na vojnu do českých posádok, dnes sú v Čechách a na Morave desaťtisíce študentov a státisíce pracujúcich. Domov prichádzajú s návykom na české pivo. V povedomí verejnosti silno rezonuje aj známy výrok bývalého českého premiéra a prezidenta Miloša Zemana, ktorý sa pri návšteve Tatier dehonestujúco vyjadril o jednom dnes už neexistujúcom slovenskom pive. Dá to roky práce, než sa podarí zabudnúť na poškodenú reputáciu pošramotenú britkým jazykom politika labužníka piva. Časom sa veci vykryštalizujú a urovnajú. Na slovenskom veľvyslanectve v Prahe pri spomienkovom stretnutí pripomínajúcom si založenie spoločného štátu Čechov a Slovákov sme sa dočkali od exprezidenta Václava Klausa ocenenia nášho piva a istej typicky zemanovskej satisfakcie aj od Miloša Zemana.

Ako sa to odohralo?

Na recepcii sme podávali o. i. čapované kvasinkové pivo a keď som v spoločnosti uvidel pána Miloša Zemana, podpichol som ho, že na Slovensku vieme vyrobiť kvalitné, výnimočné pivá. Okamžite pochopil, kam mierim. Hneď ma prerušil a povedal, že onen výrok o spomínanom pivovare bol pravdivý, pretože už neexistuje. Vzápätí sa spýtal, či môže ochutnať naše pivo. Načapovali sme ho obom pánom prezidentom. Keď ho ochutnal Václav Klaus, postavil sa a pred vyberanou spoločnosťou politikov, diplomatov a iných osobností a povedal, že je hrdý na to, že sa nám podarilo zachrániť pivovar, ktorý produkuje skvelé pivo.

A čo naň povedal Miloš Zeman?

To, čo vyriekne nejeden Čech, keď sa napije dobrého slovenského piva. Zhodnotil ho lakonicky: ,,Není to špatný.“ Skutočnú kvalitu piva vždy prezradia anonymné ochutnávky. Pri nich degustátori nevedia, kto nápoj vyrobil a idú s pravdou von bez ohľadu na pôvod piva. Tak sme sa v roku 2021 stali pivom Českej republiky. Vtedy jedny české noviny, ktoré nevedeli prehltnúť naše víťazstvo, vyšli s titulkom Bože, ako hlboko sme klesli! Pripadalo mi to, ako keď v hokeji prehrajú so Slovenskom. Skôr znesú prehru od Nemcov, ako od nás. To sú zrejme dôsledky istých minulých stereotypov. Treba robiť všetko pre to, aby sme tie predstavy vynikajúcou kvalitou piva vymazali z českých myslí.

Môže vzbudzovať slávna značka niečo také, ako pocit nadradenosti?

Existuje hierarchia značiek, takže áno, je v tom niečo fanúšikovské, Slovanista bude vždy verný Slovanu a Spartakovec Spartaku. Lenže o postavenie značky sa treba starať. Jedno treba väčšine českých pív priznať, sú naozaj dobré. Česi môžu byť Slovákom príkladom, ako sa starať sa o imidž piva. České pivo má Bruselom chránené zemepisné označenie. Celá kategória pív typu Pils je pomenovaná podľa miesta zrodu českej Plzne. S kapitálom plynúcim z pomenovania piva Plzeňský Prazdroj umne pracujú v nadnárodnej spoločnosti Asahi. Inak bolo by niekomu ešte v nedávnej minulosti zišlo na um, že Japonci raz budú určovať súradnice piva v česko-slovenskom priestore? Keď Asahi získalo od iného svetového giganta SABMiller spolu so slávnym plzenským pivovarom aj slovenskú skupinu Pivovary Topvar so sídlom vo Veľkom Šariši, premenovali ich na Plzeňský Prazdroj Slovensko. Stavili na silu slávnej značky. Vyrábajú tam viac českých licenčných pív ako pôvodných slovenských. Ťažia, a celkom úspešne, z mena značiek v slovenskom povedomí.

Česko má ešte jednu raritu, a to Budvar v Českých Budějoviciach. Nikdy ho nezmenili na štátny podnik, stále zostáva národným podnikom, ako v časoch socializmu. Čo je za tým? Je to určite niečo viac ako česká rarita.

To áno. Možno je to dôsledok aj dlhoročného sporu s americkým gigantom Anheuser-Busch o značku Budweiser. Boli viaceré snahy o jeho privatizáciu, ale vždy v českej spoločnosti zvíťazili sily, ktoré Budvar uchovali až do dnešných dní, pričom ho prezentujú ako národný pivovar. To si na Slovensku, ktoré prešlo mečiarovskou privatizáciou usilujúcou sa vytvoriť národnú kapitálotvornú vrstvu, dosť dobre nevieme predstaviť. Ktorý z našich pivovarov je vlastne slovenský, ak nerátame malé remeselné pivovary? Rozhodujúci 90-percentný podiel na trhu majú dve nadnárodné spoločnosti Asahi a Heineken Slovensko, ktoré sústredili výrobu piva z odkúpených, Slovákmi sprivatizovaných pivovarov na dve miesta. Heineken Slovensko do Hurbanova a SABMiller, predchodca Asahi do Veľkého Šariša. No a zostali dva menšie pivovary s výrobou pod 200-tisíc hektolitrov. Jeden je Steiger Vyhne v pozadí s českým kapitálom. Skutočne slovenským zostal len Banskobystrický pivovar, ktorý sme spoločne s Ľubošom Vančom kúpili v roku 2007 od správcu konkurznej podstaty. Sme posledný slovenský pivný mohykán.

 Jozef SedlákPri kontrole výroby piva sa sleduje kvalita surovín, teplota, pH a čistota v každom kroku.

Budvar hlása: Sme národný pivovar. Preto podporujeme pivovarnícke remeslo v Čechách. Na priečelí jedného z najznámejších dánskych pivovarov Carlsberg v Kodani je zasa nápis: Laboremus pro patria – Pracujeme pre vlasť. Čo vyjadrujú tieto posolstvá ?

Celkom jednoznačne hovoria o vnútornom nastavení a presvedčení Čechov aj Dánov. Pivo je integrálnou súčasťou českej aj dánskej ekonomiky, významným exportným artiklom a aj preto neodmysliteľnou súčasťou národnej hrdosti. Dáni sú malý národ, nie je ich viac ako nás, ale aké majú poľnohospodárstvo a potravinárstvo oni a my? Dáni a rovnako Česi sú hrdí na svoje produkty, lebo predstavujú kus ich histórie, tradície a dnes sú dôkazom umu a schopností nielen odolávať konkurencii, ale udávať svetu aj tón. V slovenskom povedomí je najviac rozvinutý patriotizmus v športe. Každý úspech vo futbale, hokeji, atletike dvíha slovenské sebavedomie, ale pokiaľ ide o potraviny a nápoje, hoci sú súčasťou identity každého národa, tam vernosť a hrdosť na ne proklamujeme viac v prieskumoch ako pri reálnych nákupoch. Chýba nám oduševnené vlastenectvo, významnou zložkou ktorého je lokálpatriotizmus na produkty vyrábané v mojom meste, regióne, krajine. Rakúšania sa neboja povedať, podporujeme rakúske výrobky. Na Slovensku poniektorí hneď hovoria a čo keď akcent na slovenské bude v rozpore s politikou EÚ. Niekedy sme pápežskejší ako pápež. Všimnime si Poliakov, ako hrdo sa hlásia k všetkému poľskému. Kde sú oni a kde my. Pre nás sú tieto krajiny príkladom aj výzvou. Od chvíle, čo sme vstúpili do pivovaru, usilujeme zdvihnúť vlajku slovenského piva.

Čo vás k tomu motivovalo?

Osobná skúsenosť. Ešte než sme vstúpili do pivovarníckej brandže, obchodovali sme s istým Holanďanom. K Vianociam nám zvykol poslať sušeného lososa s debničkou piva Heineken. Nemal nič spoločné s pivovarníckym biznisom, ale ako Holanďan celkom prirodzene odporúčal pivo, ktoré považoval za najlepšie. Nie je to inšpirujúce?

Dopracujeme sa k takejto osobnostnej výbave aj na Slovensku?

My sa o to usilujeme. Pivovarníctvo v Banskej Bystrici vyrastá z viac ako 500-storočnej tradície. Máme teda na čom stavať. Pivovar, v ktorom varíme pivo, bol vybudovaný v roku 1971 a mal silné zázemie v regióne. Dve tretiny piva, a nebolo ho málo, 190 tisíc hektolitrov sa predalo v okresoch Banská Bystrica, Brezno a Zvolen a ďalších 100 tisíc hektolitrov smerovalo na Kysuce. Toto zázemie sa nám podarilo uchovať, pričom sme prekročili aj hranice stredného Slovenska. Boli sme niekoľko rokov pivom festivalu Pohoda, kde sme za tri dni predali 300-tisíc pollitrov piva, čo sa našim predchodcom nikdy predtým nepodarilo. Festivaly tohto typu sú príležitosťou povedať niečo viac o pive – o tom, odkiaľ je, aký je jeho príbeh, kto za ním stojí a pripomenúť, že pivo je nápoj, ktorý dáva prácu jednak poľnohospodárom – pestovateľom sladu a chmeľu, a samozrejme sladovníkom, pivovarníkom, ale aj sektoru HORECA (hotely, reštaurácie, kaviarne, výčapy) a obchodu. Je to unikátny nápoj s obrovským multiplikačným efektom.

Na čo staviate pri predstavovaní piva?

Na jeho jedinečnosť. Kľúčové produkty, ako je slad a chmeľ pochádzajú zo Slovenska. Pivo varíme zo sladu , ktorý dorába Sladovňa v Leviciach. Levický slad ako prvý získal chránené zemepisné označenie pôvodu. Na chmelenie používame chmeľ z poslednej slovenskej chmeľnice PD Vlára Nemšová. Sme spolu podielnikmi Levickej sladovne a na družstve v Nemšovej máme 4 hektáre vlastnej chmeľnice.

K nemšovskému chmeľu sa však hlásia aj oba nadnárodné pivovary. Nie je to trochu komická situácia? Začiatkom deväťdesiatych rokov pestovali v regióne Topoľčany – Piešťany – Trenčín chmeľ na 1200 hektároch a teraz taká dojemná starostlivosť o poslednú chmeľnicu. Čo je za tým?

Zrejme ste si všimli, že slovenskosť sa dnes nosí, chvália sa ňou aj nadnárodné reťazce, ale aký je reálny podiel slovenských výrobkov na pultoch? Medzi 35 až 40 percentami. Pokiaľ ide o chmeľ, my z nemšovských chmeľníc, ktoré majú dovedna 37 hektárov, odoberáme 80 až 85 percent produkcie. Tu je odpoveď na to, kto chmelí a varí pivo naozaj z čisto slovenských surovín. Ak niekto zoberie dve až štyri tony chmeľu, nestačí mu to na pokrytie ani týždňovej spotreby, ale zrejme to postačuje na dobrý marketing.

Spotreba piva na Slovensku dnes vyzerá inak, ako pred 20 rokmi, keď ste vstupovali na trh. Nielenže klesla takmer o polovicu, ale prekvapujúco narástla konzumácia nealkoholického piva a ovocnými šťavami dochutených nápojov, kde základom je pivo. Čo je za touto zmenou?

Stručná odpoveď by znela: zmena životného štýlu, snaha žiť zdravšie a dokonalejšie technológie. Spoločnosť zmenila aj pohľad na ľudí, ktorí pijú nealkoholické pivo, čo nepochybne súvisí s tým, že jeho kvalita sa významne zlepšila. Ešte v nultých rokoch tohto storočia, keď si niekto v pivárni objednal nealkopivo, pozerali naňho pomaly ako na divného. Dnes nikomu nenapadne robiť si posmešky z ľudí, čo pijú nealkoholické pivo. My ho vyrábame ako klasické pivo dvanástku, nechávame ho dozrieť 50 dní a až potom alkohol extrahujeme cez membránu. Ide o šetrnú technológiu uchovávajúcu všetky vlastnosti, ktoré milovník piva očakáva. Nejde o žiadnu ,,rýchlovku“, čo vidno aj na rastúcej spotrebe. Nestačíme ju pokrývať. Veľa ľudí nechcelo veriť, že je to naozaj nealkoholické pivo, lebo má plnú chuť a rezkosť ako klasické alkoholické pivo. Neveriacich Tomášov sme presvedčili až testom nealkoholického piva cez alkohol tester.

Na Slovensku je dnes každé štvrté vypité pivo buď nealkoholické alebo radler. Kedy ste si uvedomili, že treba vsadiť na ich výrobu?

Je to vec predvídavosti. Súvisí s odhadom chuťových nálad spoločnosti – jej zrelosti na daný produkt . Pivo nemožno vnímať len ako ,,smädohasiča“, ale nápoj prinášajúci opojný pôžitok. Toto poznanie prinieslo rozvrstvenie chutí, čo umožňuje konzumentom nájsť si svoje pivo či radler. Dnešní pivári už nie sú konzervatívci, ľudia, čo sa orientujú výlučne len na jeden druh piva. V ére automobilizmu pivu pomohlo to, že sme ho zbavili obmedzení, ktoré prinášal alkohol. Kvalitné nealkoholické pivo tento problém vyriešilo. Boli sme prví, ktorí prišli s radlermi na trh. Vyvíjal ich aj pivovar Stein, no než ich stihol vyrobiť, skrachoval. Trh potom prevalcovali globálni hráči, ale naše ochutené radlery vybočujú z radu.

Čím?

Ako som vravel, urobíme klasický ležiak, odstránime z neho citlivým spôsobom alkohol a pridáme doň už prírodnú šťavu, či už citrusovú alebo cherry. Väčšina pivovarov urobí malinovku, ochutí ju citrusom – pomelom, grepom alebo niečím iným a zmieša to s pivom 1:1. Keď im to nevychádza, urobí viacej malinovky a menej piva. Je na zákazníkovi, aby si vybral.

Čo je v súčasnom biznise s pivom najdôležitejšie?

Vnímať zmeny v správaní celej spoločnosti, nositeľom ktorých je mladá generácia. Trendom je dôraz nie na kvantitu, ale na kvalitu, prémiovosť, čo podčiaruje aj sviežejší dizajn obalov piva. Akcentujeme optimizmus, veselosť, hrá to všetkými farbami.

Lepšie leto ako je to súčasné, si pivovarníci vari ani nemohli želať. Prinesie po chudobných covidových rokoch a pokračujúcej konsolidácie štátneho rozpočtu rast spotreby piva a tým aj peniaze na rozvoj jeho výroby?

Želáme si obrat. Až do roku 2020 sme dosahovali medziročne 20-percentné prírastky, potom prišiel strmý covidový pád. Zatvorili sa gastronomické zariadenia, prvý rok padli všetky festivaly vrátane Pohody, kde sme boli hlavným partnerom. Konzumácia sa preniesla z výčapov do domácností, nanajvýš sa ľudia stretli pri grilovačke. Bolo to obdobie akejsi desocializácie, ktoré preverilo silu aj komunikačné schopnosti každého z pivovarov. Šesť rokov šiel vývoj po sínusoide, jeden rok lepšie, druhý rok horšie. Teraz dochádza k nárastu spotreby a akej takej úľave. Všetci, čo sa točíme okolo piva, veríme, že konečne sa trochu nadýchneme. Vnímame nové požiadavky spotrebiteľa, ponúkame mu to, čo si praje, zasväcujeme ho do tajov piva cez degustácie, rozvíjame snúbenie piva a jedla. Vyrobiť pivo a iba ho posunúť do výčapu či obchodu už dávno nestačí. Značku treba zveľaďovať o to viac, že sme poslední naozaj slovenskí pivovarníci.

X XX

Soudce srazil autem na chodníku seniora. Trestní postih mu nehro

Bývalému předsedovi mělnického soudu Oldřichu Kajzrovi už nehrozí trestní postih za prosincovou dopravní nehodu. Při ní na chodníku srazil svým autem pětasedmdesátiletého chodce. Toho pak sanitka převezla do nemocnice se zraněním hlavy.

Případ, o kterém informovala Česká justice, šetřila policie. Nehoda se odehrála loni 8. prosince v ulici Vodárenská, ve staré části Mělníka. A mohla za ni rychlá jízda. Kajzrova škodovka podle policie vyjela ze silnice, když předjížděla jiný vůz, který zpomalil. Dechová zkouška u řidiče neprokázala alkohol.

Policie trestný čin nezjistila

Trestnímu postihu nyní už řadový soudce mělnického soudu unikne. „Šetření této dopravní nehody bylo ze strany dopravních policistů, po řádném prověření veškerých okolností ukončeno a spisový materiál byl postoupen k projednání přestupku příslušnému správnímu orgánu,“ uvedl Pavel Truxa z krajského ředitelství středočeské policie.

Nové informace ke kauze nemá ani Kajzrova nadřízená, předsedkyně mělnického soudu Markéta Martincová. Soudce ji o nehodě informoval, ale už dříve se k případu nechtěla blíže vyjadřovat s tím, že ho šetří orgány činné v trestním řízení.

Nyní už je případ uzavřený. Úředníci mělnického městského úřadu měli o zavinění střetu jasno. „Přestupkové řízení již bylo pravomocně ukončeno uznáním viny a uložením správního trestu,“ uvedl mluvčí úřadu Jan Nováček. Podrobnější, vzhledem k tomu, že řízení o přestupcích je neveřejné, být nechtěl.

Prostor k vyjádření redakce dala i Oldřichu Kajzrovi. Na e-mail ale neodpověděl, telefon nebral.

Příliš těsné kontakty

Není to přitom první škraloup na pověsti bývalého šéfa okresního soudu. Z doby, kdy stál v čele této instituce, některé zaměstnankyně popsaly nepřístojné chování z jeho strany. „Bavíte se o pracovní záležitosti, přistoupí k vám v těsné blízkosti a začne vám mnout ušní lalůček,“ vylíčila jedna ze zaměstnankyň.

Případem se zabýval také ombudsman Ministerstva spravedlnosti Petr Dohnal. Během šetření hovořil se zaměstnankyněmi, soudkyněmi, justiční stráží i samotným Kajzrem. Ve své zprávě následně uzavřel, že u bývalého předsedy soudu prokazatelně docházelo k jednání, které část žen vnímala jako nevhodné, obtěžující a nepříjemné. Předsedkyni soudu Markétě Martincové doporučil provést s Kajzrem vytýkací pohovor a zvážit uložení výtky. Martincová pohovor provedla, výtku mu však kvůli obecnosti zjištění neuložila.

Resort šetří i další nahlášené delikty

Sexuální obtěžování v justici začalo šetřit i ministerstvo spravedlnosti, a to v souvislosti s jiným případem z Ostravska. Ministr Jeroným Tejc nebyl spokojen, jakým způsobem se Krajský soud v Ostravě vypořádal s nahlášeným nevhodným chováním insolvenčního soudce Petra Budína.

„Takové jednání nelze tolerovat, už vůbec ne u soudců, jejichž chování ovlivňuje důvěru veřejnosti v soudnictví jako celek,“ uvedl letos v únoru Tejc.

 Martin Drtina, ceskajustice

X X X

ZELENSKÝ  NEMÁ  ŠANCI  BÝT  DÁLE  PREZIDENTEM

tRUMP  RÁZNĚ  UKONČIT  VÁLKU  NA  UKRAJINĚ

ŘÍCI  TO  I  EU,  LEYENOVÉ, ANGLII, NĚMECKU,  POLSKU….

I kdyby Zelenskyj válku rychle vyhrál, ve volbách nemá šanci, dělal chyby, říká ukrajinistka Víchová