Donald Trump uisťuje, že Vladimir Putin nenapadne územie NATO. Reaguje tak na správy o misii šéfa CIA v Moskve a možnej eskalácii konfliktu v Pobaltí. Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin nenapadne žiadnu členskú krajinu NATO. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Nezaútočí na územie NATO,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni Bieleho domu. Reagoval na medializované správy, že cieľom utorkovej cesty šéfa Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Johna Ratcliffa v Moskve bolo odradiť ruských predstaviteľov od eskalácie konfliktu v Pobaltí.

Ratcliffeova návšteva Moskvy

Šéf Bieleho domu predtým v telefonickom rozhovore pre portál Axios uviedol, že k žiadnemu takému útoku nedôjde a Ratcliffe nebol vyslaný do Moskvy, aby tam doručil nejakú konkrétnu správu.

„Ratcliffe sa so svojím ruským náprotivkom stretáva raz za šesť mesiacov alebo raz za rok. Majú veľmi dobrý vzťah. Neboli tam žiadne správy a nebolo tam nič nezvyčajné,“ uviedol.

Šéf CIA podľa známych informácií navštívil ruskú metropolu prvýkrát za Trumpovej vlády. Koncom roka 2021, keď bol prezidentom USA Joe Biden, vtedajší riaditeľ CIA William Burns prišiel do Moskvy, aby Rusko varoval pred útokom na susednú Ukrajinu. Napriek tomu približne o tri mesiace na Putinov pokyn ruská armáda zaútočila na Ukrajinu.

X XX

TRUMP  PODEPSAL  DEKRET  NA  JEZERO  KANADY

Ontarijské jezero se bude nově jmenovat Americké. Trump podepsal výnos nařizující přejmenování

Americký prezident Donald Trump ve čtvrtek podepsal výnos nařizující přejmenování Ontarijského jezera na Americké jezero, informují agentury AP a Reuters. Se změnou názvu jezera na hranici s Kanadou přišel v době vyhrocující se obchodní války se sousední zemí. Nový název bude závazný pro americké úřady, nikoli pro Kanadu, uvedla AP.

Při podpisu dekretu o přejmenování jezera Ontario na Lake America ukázal Donald Trump i mapu s již přejmenovaným jezerem.

Trump začal o přejmenování vodní plochy mezi kanadskou provincií Ontario a americkým státem New York hovořit v minulých dnech, kdy zkrachovala jednání o obchodní dohodě mezi oběma zeměmi.

Washington minulou sobotu uvalil 50procentní clo na dovoz kanadského zboží v hodnotě 20 miliard dolarů (413 miliard Kč), Ottawa začne vybírat odvetná cla od 8. září.

Trump ve čtvrtek novinářům v Bílém domě řekl, že Kanada je podle něj nejhorší zemí, pokud jde o obchod s USA. Zástupcům médií zároveň ukázal velkou mapu, na které již jezero nese název Americké.

Už v minulosti se Trump rozhodl jednostranně měnit geografické názvy. Mexický záliv tak například přejmenoval na Americký záliv. Toto označení ale neužívá ani řada amerických médií, včetně agentury AP, s níž se kvůli tomu Trump dostal do sporu.

X XX

KATASTROFĚ   V  NEPÁLU  NEŠLO  ZBRÁNIT

PODOBNÉ  KATASTROFY  HROZí  I  EVROPĚ

Horolezec Holeček: Katastrofě v Nepálu nešlo zabránit, podobná hrozí i v Evropě

Úřady v Nepálu po středeční povodni stále pohřešují stovky lidí. Pohromu nejspíš způsobilo odlomení ledovce, po kterém následoval sesuv půdy. Obojí je podle horolezce a dokumentaristy Marka Holečka v horských oblastech běžným jevem, líčí v rozhovoru pro iDNES.cz. V minulosti se sám zúčastnil několika expedic právě v Nepálu.

Jak je z vaší zkušenosti v takových podmínkách obtížné, aby se někam dostala pomoc?
Obecně je tamní infrastruktura poměrně divoká i za běžných podmínek. Většina skalních cest je bez jakéhokoli zpevnění. V momentě, kdy se převalí taková vlna, už tam nic neprojede. Maximálně se do té oblasti může dostat helikoptéra.

Jakmile by se něco podobného stalo třeba v Itálii, bude to mít katastrofální následky. Zaplavilo by to celé údolí.

X XX

 EUROPOSLANEC  DAVID:

Návrat před Lisabonskou smlouvu se nedá očekávat

Mnozí občané žijí s představou, že do přijetí Lisabonské smlouvy bylo v Evropské unii všechno v pořádku a její přijetí byla jakási nešťastná náhoda. Nebyla.

Lisabonská smlouva byla jen dalším krokem k dávno zamýšlenému cíli vytvořit celoevropský totalitní stát.

Lisabonskou smlouvu se podařilo vnutit, neboť většina obyvatelstva nebyla schopna dohlédnout důsledků.

Před tím byla odmítnuta jakási ústava Evropské unie, která šla ještě dál v tom, co dnes zažíváme. Lisabonská smlouva není konečným cílem. Tím je totalitní jakási federace, mnohem totalitnější než bylo těžkopádné Rakousko-Uhersko se svými policajty, špicly a donašeči.

Rozdíl je v tom, že dnes existují mnohem dokonalejší technické prostředky, jak občany znevolnit, kontrolovat a usměrňovat omezeními a tresty, aby každý možný odpor byl zlikvidován v zárodku. Populace má být vyměněna, zredukována a zbídačena.

Green Deal a tisíce předpisů těžce poškodí hospodářství a tím i příležitost k obživě. Bude to mít důsledky jako mor ve středověku nebo třicetiletá válka.

Ještě je čas se vzbouřit, ale většina zůstává tupě pasivní.

Ne, nepřeháním. Dr. Ivan David, europoslanec

X XX

PROBLÉM  S  VODOU  V  SR

Slovensko má problém s vodou, ktorý nevyrieši ani výdatný dážď. Vedci ukázali, čo sa musí zmeniť

Dunaj v Bratislave zaznamenal najsuchší júl za 125 rokov meraní a nedostatok vody zasiahol väčšinu slovenských povodí. Vedci teraz predložili európskym štátom návod, ako obnoviť rieky, mokrade, lesy aj mestá, aby krajina vodu nielen odvádzala, ale dokázala si ju udržať.

Slovensko zažíva zvláštny paradox. Počas sucha klesajú rieky, pramene slabnú a pôda stráca vlahu. Potom príde prudký dážď, voda zaplaví ulice či polia a v krátkom čase odtečie preč. Krajina si z nej však veľa nezadrží a deficit podzemnej vody zostáva.

Práve leto 2026 ukázalo tento problém mimoriadne ostro. SHMÚ vyhodnotil júl ako suchý vo väčšine slovenských povodí. V povodiach Ipľa, Bodvy a Bodrogu bol dokonca extrémne suchý.

Dunaj klesol na júlový rekord

Najvýraznejší údaj priniesol Dunaj v Bratislave. Jeho priemerný júlový prietok dosiahol iba 35,6 percenta dlhodobého priemeru. Bol to najnižší priemerný prietok v mesiaci júl od začiatku súvislých meraní v roku 1900.

Nešlo síce o absolútne minimum Dunaja za celé obdobie pozorovania, ale o historicky najsuchší júl. Počas ôsmich dní prietok klesol pod hranicu extrémneho hydrologického sucha, čo sa na Dunaji uprostred leta dovtedy nestalo.

Nedostatok vody sa pritom netýkal iba riek. Až 88 percent sledovaných objektov podzemných vôd a prameňov vykazovalo v júli podpriemerné hodnoty. Takmer pri jedenástich percentách objektov klesla hladina alebo výdatnosť pod dlhodobé minimum.

Ani prudký dážď problém nevyrieši

Počas júla sa na niektorých miestach vyskytli búrky, ktoré za krátky čas priniesli 50 až 90 milimetrov zrážok. Hladiny niektorých tokov prudko stúpli a lokálne dosiahli prvý stupeň povodňovej aktivity. Celkový nedostatok vody však dážď nezvrátil.

Krátky lejak totiž nie je to isté ako pomalé dopĺňanie vody v pôde, prameňoch a podzemných zásobách. O výsledku rozhoduje aj stav celého povodia – lesov, polí, mokradí, riečnych ramien, zastavaných plôch a pôdy, cez ktorú voda preteká.

Ak krajina nedokáže zrážky spomaliť, rozptýliť a nechať vsiaknuť, veľká časť vody rýchlo odtečie. Na jednom mieste môže spôsobiť povodňovú vlnu, zatiaľ čo inde pretrváva sucho.

Jedna opravená rieka nestačí

Európske partnerstvo Biodiversa+, ktorého partnerom je aj Slovenská akadémia vied, preto spojilo výsledky 22 výskumných projektov do ôsmich odborných odporúčaní. Vedci v nich upozorňujú, že rieky, mokrade ani lesy nemožno obnovovať ako osamelé kúsky prírody.

Oprava jedného úseku rieky nemusí priniesť očakávaný výsledok, ak sa vyššie v povodí naďalej zhoršuje stav pôdy, miznú mokrade alebo sa voda urýchlene odvádza. To, čo sa udeje pri hornom toku, ovplyvňuje možnosti obnovy aj o desiatky kilometrov nižšie.

„Obnovovať treba funkčnosť krajiny ako celku,“ zdôrazňuje Radoslav Považan z Ústavu krajinnej ekológie SAV.

V praxi to znamená prepájať rieku s jej ramenami a záplavovým územím, obnovovať mokrade, chrániť pôdu a zohľadňovať aj stav lesov či spôsob využívania okolitej krajiny. Voda sa musí spomaliť už tam, kde do povodia prichádza, nielen zachytávať na jeho konci.

Mokraď nie je zbytočne premočená pôda

Mokrade, riečne ramená a záplavové územia bývali dlho vnímané ako plochy, ktoré treba odvodniť alebo hospodársky využiť. Z pohľadu vodného režimu však fungujú ako prirodzený priestor pre vodu.

Počas dažďov dokážu časť vody prijať, rozliať na väčšej ploche a spomaliť jej odtok. Zároveň podporujú vsakovanie a pomáhajú udržiavať vodu v krajine dlhšie. Nezabránia každej povodni ani nevyriešia každé sucho, môžu však zmierniť extrémy a znížiť rýchlosť, akou voda z územia zmizne.

Dôležité je aj prepojenie biotopov. Samostatná mokraď obklopená poškodenou krajinou má menšiu šancu dlhodobo fungovať než sústava riečnych ramien, mokradí, lúk a lesov prepojená v rámci celého povodia.

Foto: Kvapka Rajeckej dolinyObnova mokrade v Čičmanoch, ku ktorej sa pridali aj dobrovoľníci zo širokého okolia.

Mestský potok nemá byť iba kanálom

Podobná zmena čaká mestá. Potoky, rybníky a mestské mokrade sa podľa vedcov nemajú navrhovať iba ako zariadenia na čo najrýchlejšie odvedenie dažďovej vody.

Prirodzenejšie brehy, vodná vegetácia, retenčné priestory a zóny s rôznou hĺbkou dokážu zadržať časť zrážok, podporiť ochladzovanie mesta a vytvoriť priestor pre rastliny a živočíchy. Zároveň môžu znížiť tlak na kanalizáciu počas prudkých lejakov.

Nestačí však vybudovať jednu dažďovú záhradu alebo jazierko. Najprv treba poznať celé mestské povodie a miesta, kde vzniká najväčší odtok alebo hrozí preťaženie kanalizácie.

Slovensko už vie, že obnova funguje

Slovensko pritom nezačína od nuly. V dunajských ramenách sa obnovovalo prepojenie vodných tokov, mokradí a lužných biotopov. Na Východoslovenskej nížine sa zásahy uskutočnili v Senianskych rybníkoch a Medzibodroží.

Projekt LIFE Living Rivers sa venuje povodiam Dunaja, Hrona, Ipľa a Belej. Skúsenosti máme aj s obnovou rašelinísk a slatín. Práve tieto projekty ukazujú, že návrat vody do krajiny neznamená jednoducho napustiť jedno vyschnuté rameno. Rozhodujú dlhodobé zásahy, prepojenie území a následné sledovanie výsledkov.

Rozhodnutia sa budú počítať na desaťročia

Nové odporúčania prichádzajú tesne pred dôležitým termínom. Všetky členské štáty EÚ musia do 1. septembra 2026 odovzdať Európskej komisii návrhy národných plánov obnovy prírody. Majú v nich uviesť, čo chcú obnoviť, kde sa opatrenia uskutočnia, ako budú vyzerať a koľko budú stáť.

Konečné plány majú byť dokončené v roku 2027, prvá povinná revízia však príde až v roku 2032. To, čo štáty naplánujú teraz, preto môže ovplyvniť rieky, lesy, pôdu aj mokrade na dlhé roky.

Nejde len o reakciu na jedno suché leto. Cieľom je, aby krajina dokázala lepšie znášať roky s nedostatkom zrážok, vlny horúčav aj krátke, mimoriadne intenzívne dažde. Voda totiž na Slovensko neprestala padať. Problémom je, že si ju krajina často nedokáže ponechať.

X XX

Alarm sa spustil o 5.20, o 5.24 boli preč. Zlodeji odniesli veľkú časť unikátneho pokladu

Zlodeji vo štvrtok nadránom vtrhli do múzea v španielskom meste Villena a za niekoľko minút odniesli veľkú časť jedného z najvýznamnejších zlatých pokladov európskej doby bronzovej. Takzvaný Poklad z Villeny ukrýval takmer desať kilogramov zlata a jeho predmety vznikli približne pred 3 000 rokmi.

Polícia pred múzeom Villena v rovnomennom meste na východe Španielska po krádeži zlata z doby bronzovej, 27. augusta 2026

Celá akcia bola mimoriadne rýchla. Poplach v múzeu MUVI sa spustil približne o 5.20 h a o 5.24 h už páchatelia z budovy odišli. Predstavitelia mesta označili postup zlodejov za mimoriadne profesionálny.

Najskôr sa spustil poplach inde

Vyšetrovatelia zároveň preverujú udalosť, ktorá sa odohrala iba niekoľko minút pred vlámaním. O 5.16 h sa spustil alarm v mestskom športovom centre. Bezpečnostné zložky sa preto presunuli na toto miesto. O štyri minúty neskôr už páchatelia vnikali do múzea.

Zatiaľ nie je potvrdené, že prvý poplach vyvolali úmyselne, polícia však preveruje možnosť, že mohlo ísť o odvedenie pozornosti.

Foto: Museum of Villena ProfimediaČasť pokladu z Villeny, jednej z najväčších zbierok zlata z doby bronzovej v Európe

Podľa dostupných informácií sa zlodeji najskôr pokúsili dostať do múzea cez jednu zo zabezpečených častí budovy a následne prenikli dnu zboku. Bezpečnostné systémy múzea sa aktivovali. Predstavitelia mesta preto odmietajú, že by za krádežou bolo ich zlyhanie.

Z pokladu zostalo len niekoľko predmetov

Rozsah lúpeže je podľa novších informácií podstatne väčší, než sa zdalo bezprostredne po jej odhalení. Starosta Villeny Fulgencio Cerdán oznámil, že páchatelia odniesli veľkú časť zbierky. Z pôvodného súboru podľa neho zostali okrem iného tri strieborné nádoby, jeden náramok a časť ozdôb.

Zlodeji zároveň odniesli tri zo štyroch historických korún Panny Márie a Ježiška, ktoré múzeum uchovávalo. Jedna z korún zostala na mieste po tom, ako ju páchatelia pravdepodobne pri úteku stratili. Polícia a Guardia Civil prípad vyšetrujú a zisťujú presný rozsah škôd.

Takmer desať kilogramov zlata

Poklad z Villeny patrí k najvýznamnejším archeologickým nálezom svojho druhu v Európe.

Tvoria ho najmä zlaté predmety vrátane 11 misiek, 28 náramkov a niekoľkých nádob a ozdobných predmetov. Múzeum uvádza, že súbor obsahoval takmer desať kilogramov zlata vysokej rýdzosti a viac ako 600 gramov striebra. Odborníci jeho vznik zaraďujú približne do obdobia okolo roku 1000 pred naším letopočtom.

Význam zbierky preto nespočíva iba v hodnote drahých kovov. Predmety poskytujú archeológom mimoriadne vzácny pohľad na technológie, remeselnú zručnosť a spoločnosť neskorej doby bronzovej na Pyrenejskom polostrove.

Jeden náramok považovali za súčiastku z nákladného auta

Aj samotný príbeh objavenia pokladu je nezvyčajný. V roku 1963 našiel Francisco García Arnedo medzi zeminou vyvezenou pri stavebných prácach kovový predmet.

Nikto spočiatku netušil, čo drží v rukách, a ľudia ho dokonca považovali za súčiastku z motora nákladného vozidla. Predmet sa však dostal k miestnemu zlatníkovi a následne k archeológovi Josému Maríovi Solerovi. Ukázalo sa, že ide o zlatý náramok.

Nález priviedol archeológov k ďalšiemu pátraniu a 1. decembra 1963 objavili v nádobe ukrytej v koryte vyschnutého toku celý poklad.

Časť pokladu mohla pochádzať z vesmíru

Zbierka priniesla vedcom prekvapenie ešte desaťročia po svojom objavení. Medzi prevažne zlatými a striebornými predmetmi sa totiž nachádzajú aj dva výrobky zo železa – náramok a dutá polguľovitá časť zdobená zlatom.

Analýza, ktorej výsledky vedci publikovali v odbornom časopise Trabajos de Prehistoria, ukázala, že oba predmety boli s vysokou pravdepodobnosťou vyrobené z meteoritického železa.

Vznikli teda v období, keď výroba predmetov zo železa získavaného z pozemských rúd ešte nebola na Pyrenejskom polostrove bežná.

Ak sa záver potvrdí ďalšími analýzami, išlo by o prvé dva známe predmety z meteoritického železa tohto druhu na Pyrenejskom polostrove.

Štyri minúty stačili vlani aj zlodejom v Louvri

Štvorminútové trvanie lúpeže vo Villene pripomína jednu nezvyčajnú časovú zhodu s ďalšou veľkou krádežou umeleckých predmetov.

V októbri 2025 sa zlodeji vlámali do parížskeho Louvru a odniesli historické šperky. Francúzska ministerka kultúry Rachida Datiová vtedy uviedla, že samotná krádež trvala rovnako iba približne štyri minúty.

Medzi prípadmi však zatiaľ nie je známa žiadna súvislosť a nič nenasvedčuje tomu, že by ich mali spájať rovnakí páchatelia alebo organizácia.

X XX

Za 17 dní preletel 5 800 kilometrov z Európy do Afriky. Mapa ukazuje putovanie bociana Maxa

Za 17 dní preletel približne 5 800 kilometrov, dostal sa z Európy cez Blízky východ a severovýchod Afriky až do Čadu. Počas svojho najvýkonnejšieho dňa zvládol 487 kilometrov. Bocian Max, ktorého pohyb sledujú odborníci pomocou telemetrie, už dorazil na svoje africké zimovisko.

Max začal migrovať 8. augusta. Africký kontinent dosiahol 19. augusta a následne pokračoval údolím Nílu.

Počas niekoľkých dní preletel Egypt a Sudán. Južne od Asuánskej priehrady potom opustil smer pozdĺž Nílu, zamieril na juhozápad a vydal sa cez vnútrozemie Afriky do Čadu. Na zimovisko dorazil 24. augusta.

Za jediný deň takmer 500 kilometrov

Najväčšiu vzdialenosť počas jedného dňa Max prekonal pri putovaní ponad Saharu v Sudáne. Telemetria mu namerala 487 kilometrov za jediný deň.

Jeho celá cesta na zimovisko tak zabrala iba 17 dní a merala približne 5 800 kilometrov. Po príchode do Čadu by sa už tempo jeho presunov malo výrazne spomaliť. Práve tu začne bocian zimovať.

Na konci dlhej cesty ho čaká „prestretý stôl“

Načasovanie príletu do subsaharskej Afriky nie je náhodné. Bociany sa do oblasti dostávajú po období dažďov, keď sú podmienky na získavanie potravy mimoriadne priaznivé.

Na savanách sa v tomto období začínajú vo veľkom objavovať aj púštne kobylky. Tie predstavujú pre bociany po dlhej migrácii významný zdroj potravy.

Po tisíckach kilometrov letu cez Európu, Blízky východ, údolie Nílu a Saharu tak Max dorazil do oblasti, kde má stráviť nasledujúce obdobie.

Kde sú ostatné sledované bociany?

Max pritom nie je jediným bocianom, ktorého odborníci sledujú. Bocian Paul sa tiež presúva údolím Nílu cez Saharu. Ema v uplynulých dňoch vyrazila z Turecka a čaká ju prelet cez Blízky východ.

Bocian Drnák sa zatiaľ zdržiava v Izraeli, kde podľa ochranárov využíva ako zdroj potravy skládku.

Pohyb bocianov sleduje SOS/BirdLife Slovensko v rámci projektu Vtáky okolo nás – Ptáci kolem nás, ktorý sa realizuje v slovensko-českej spolupráci. Telemetrické údaje umožňujú odborníkom sledovať nielen konečné zimoviská vtákov, ale aj jednotlivé trasy, zastávky a tempo ich niekoľkotisíckilometrovej migrácie.

 X XX

Tragédia v Himalájach eskaluje: Počet obetí povodní v Nepále stúpol na 353, nezvestných je 1500 ľudí

 Počet potvrdených obetí po ničivých prívalových povodniach v Nepále vzrástol na najmenej 353. S odvolaním sa na tamojšiu políciu o tom vo štvrtok informovala agentúra AFP.

Počet potvrdených obetí po prívalových povodniach v Nepále sa zvýšil na najmenej 353. Novú bilanciu oznámil agentúre AP vo štvrtok popoludní SELČ hovorca nepálskej polície. Povodeň a zosuvy pôdy zasiahli pohraničie medzi Nepálom a čínskou autonómnou oblasťou Tibet. Informuje o tom TASR. Do zasiahnutej oblasti v pohraničí Nepálu a Číny dorazil čínsky premiér Li Čchiang.

• Po prívalových povodniach v Nepále evidujú najmenej 353 potvrdených obetí.
• Takmer 1500 osôb zostáva nezvestných, vrátane viac než 700 zahraničných turistov.
• Záchranári používajú vrtuľníky na pátranie po preživších a zhadzovanie núdzových zásob.
• Čínsky premiér Li Čchiang pricestoval do Tibetu riadiť záchranné a humanitárne operácie.

„Úrady našli 353 tiel,“ uviedla polícia vo svojom najnovšom vyhlásení k lokálnym povodniam a rozsiahlym zosuvom pôdy, ktoré sa v stredu prehnali cez himalájske pohraničie Nepálu a čínskej autonómnej oblasti Tibet. Odtiaľ dosiaľ hlásili nájdenie troch tiel.

Stúpajúci počet obetí a takmer 1 500 nezvestných

Agentúra Reuters s odvolaním sa na nepálske a čínske úrady informovala, že nezvestných v dôsledku katastrofy je takmer 1500 ľudí vrátane viac než 700 cudzincov z vyše 30 krajín.

Záchranári v Nepále pri pátraní po preživších využili vrtuľníky, ktorými zároveň zhadzujú núdzové zásoby tisíckam ľuďom v odrezaných mestách a údoliach. Prírodný živel zasiahol aj cestu plnú turistov a pútnikov, ktorá spája nepálsku metropolu Káthmandu s tibetským mestom Lhasa.

Čínsky premiér podľa štátnej agentúry Sin-chua pricestoval do postihnutej oblasti v Tibete, „aby riadil núdzové záchranné a humanitárne operácie“ a navštívil záchranárov i dotknutých ľudí.

Tragédiu spôsobil ľadovec

Americká geologická služba (USGS) pôvodne pripisovala seizmickú aktivitu zaznamenanú v regióne zemetraseniu. Neskoršia analýza však naznačila, že ju spôsobil kolaps ľadovca a následná lavína ľadu a trosiek. Podľa USGS seizmická udalosť s magnitúdou 5,2, ktorú zaznamenali v stredu o 8.37 h miestneho času, nebola zemetrasením.

Teóriu o tom, že katastrofu vyvolala lavína ľadu a trosiek rútiaca sa z ľadovca, potvrdil aj odborník z Medzinárodného centra pre integrovaný rozvoj horských oblastí (ICIMOD). Lavína najskôr zablokovala rieku Lhende, pričom nahromadená voda sa následne prevalila dolinou v podobe masívnej prívalovej vlny.

Exilový tibetský duchovný vodca dalajláma vo štvrtok uviedol, že sa modlí za všetkých, ktorí prišli o život pri ničivých povodniach.

X xx

 ZPĚVAČKU  ROTTROVOU  OCENILI  NA SLOVENSKU

Kúpila ich platňu synom. Marie Rottrová netušila, že na nej nájde pieseň svojho života

Minulú nedeľu si Marie Rottrová (84) prevzala na festivale Film Square v Trenčianskych Tepliciach cenu Umelcova misia. S obľúbenou speváčkou sme si pripomenuli jej filmové úlohy.

Česká speváčka Marie Rottrová a jej krištáľová cena Umelcova misia, ktorú dostala na festivale v Trenčianskych Tepliciach.

Minulú nedeľu si Marie Rottrová (84) prevzala na festivale Film Square v Trenčianskych Tepliciach cenu Umelcova misia. S obľúbenou speváčkou sme si pripomenuli jej filmové úlohy. Porozprávala aj o tom, ako dostala ponuku spievať s kapelou Karla Gotta a prečo ju nevzala, ako vznikol jej hit Lásko, voníš deštěm z pôvodnej pesničky kapely Black Sabbath, o spolupráci s Jaromírom Nohavicom či ako na Bratislavskej lýre spievala Piesočný dom Mariána Vargu.

Marie Rottrová: Moja prvá filmová rola bola s Marikou Gombitovou a hovorila som po slovensky

Česká speváčka Marie Rottrová si na Film Square Festivale v Trenčianskych Tepliciach prevzala cenu Umelcova misia z rúk Emílie Vášáryovej, ktorú úprimne obdivuje. Slovenská herečka zasa podľa vlastných slov zbožňuje piesne Rottrovej. Ako si Rottrová spomína na nakrúcanie s Marikou Gombitovou?

Na filmovom festivale Film Square ste dostali cenu Umelcova misia, pretože ste si zahrali aj vo viacerých filmoch. Napríklad s Marikou Gombitovou v muzikáli Neberte nám princeznú. Ako si na to spomínate?

Je to dávno a bolo to krásne nakrúcanie, moja prvá rola. Rozprávala aj spievala som po slovensky, rolu som prijala preto, že som dostala kazetu s krásnou muzikou Deža Ursinyho a vynikajúce texty Jána Štrassera. Bola radosť nakrúcať pesničky a hrať, takže som sa snažila. Nie som herečka, ale každá ženská vie trochu hrať divadlo.

Ako vám išla slovenčina?

Neviem, to musia posúdiť poslucháči, ale snažila som sa.

Spievali ste potom ešte neskôr s Marikou, stretli ste sa?

Nikdy sme už spolu nespievali, ale stretli sme sa. Krátko potom mala Marika tú nehodu a ja som šla s kapelou na zájazd do Sovietskeho zväzu, tak som ju navštívila v Moskve, kde bola u nejakého špecialistu v nemocnici. To bolo naše posledné stretnutie a prvé po nakrúcaní muzikálu.

A s Mirom Žbirkom, ktorý tiež hral v Neberte nám princeznú?

Veľakrát sme sa stretli na koncertoch a festivaloch, aj na rôznych televíznych nakrúcaniach, keďže býval v Prahe.

Vaša herecká kariéra sa však muzikálom neskončila, hrali ste aj v rozprávke Plaváček, kde účinkovala aj Iveta Bartošová, Pavel Bobek či Jitka Molavcová. V roku 2014 sme vás mohli vidieť v Svěrákovej hudobnej rozprávke Traja bratia. Ako často ste dostávali filmové ponuky?

Ponúkli mi to, zvážila som to a prijala. V prípade Plaváčka sme hrali manželský pár s Pavlom Bobkom, bolo to veľmi príjemné. Pobavili sme sa pri tom, boli tam extravagantné kostýmy, ktoré robila Evženie Rážová, dcéra známeho režiséra rozprávok Ludvíka Rážu. Mali sme na hlave vysoké homole, obrovské rukávy a obrovské nohavice. Môj malý vnuk to vtedy okomentoval, keď sedel pri televízii: Maruška, ty máš nafúknuté rukávy a nohavice vypchaté konzervami!

 Česká televizeMarie Rottrová a Pavel Bobek ako kráľovský pár a Iveta Bartošová ako princezná v rozprávke Plaváček.

Bola tam pekná muzika, ale Neberte nám princeznú bolo niečo exkluzívne – to bola moderná rozprávka so skejtbordami, nakrúcali sme v nádhernej vile v Tepliciach a v Prahe. Na rolu sudičky v Troch bratoch nás s Petrou Černockou a Ivou Bittovou pozval zasa Jan Svěrák mladší. Bola to krátka rola, ale ľudia si to pamätajú a pýtajú sa: Vy ste boli tá sudička? A ja na to: jo jo.

Marie Rottrová: Prečo ju bavilo spievať v Neberte nám princeznú? Kde neskôr hrala s Ivou Bittovou sudičku?

Speváčka Marie Rottrová si niekoľkokrát zahrala aj vo filmoch. Túžila po tom, stať sa herečkou a prečo obdivovala Janu Brejchovú? Aké extravagantné kostýmy kedysi nosila?

V Trenčianskych Tepliciach vám odovzdala cenu Umelcova misia Emília Vášáryová. Aký máte spolu vzťah?

Veľmi sa nepoznáme, len sme sa okolo seba mihli. Ale je mi veľmi sympatická a keď bývali televízne pondelky so slovenskými inscenáciami, veľmi sa mi páčila, úplne žiarila. A nedávno som videla znova Pelíšky, kde síce veľa nehovorí a počas filmu umrie, to je smutné, ale bola tam skvelá. Nesmierne si vážim, že mi cenu odovzdala práve ona.

Tohto som sa najviac obával, reagoval na Emíliu Vášáryovú režisér Peter Hledík

Známy režisér dostal cenu Umelcova misia na Film Square Festivale v Trenčianskych Tepliciach, ktorú mu odovzdala Emília Vášáryová.

Apropo, snívali ste niekedy o povolaní herečky?

Keď som bola mladé dievča a ešte som len začínala spievať s amatérskou kapelou, veľmi som obdivovala Janu Brejchovú, ktorá je odo mňa len o trochu staršia. Priznám sa, že trošku som túžila stať sa herečkou, ale nikdy som pre to nič neurobila. Takže som spievala, ale nikdy som nesnívala o úspechu či sláve.

Váš otec bol organista a zbormajster, mama operetná speváčka. Mali ste vôbec šancu venovať sa niečomu inému než spevu?

Moji rodičia vôbec netrvali na tom, aby som bola speváčka. Otecko si skôr predstavoval, že by som bola klaviristka. Dlho som hrala na klavíri, ale nebolo mi to súdené, ani ma to veľmi nebavilo. Je to vrcholová muzika a tá sa musí robiť s veľkým nasadením, je to drina. To sa mi nechcelo, ja som rada varila a bola som skôr free.

Vraj ste chceli byť aj krasokorčuliarkou, je to pravda?

To som si predstavovala, keď som mala 12-13 rokov. Chodila som na kurzy v Ostrave, pretože sme s bratom každú zimu korčuľovali na štadióne, stále sme boli na ľade, dvakrát či trikrát týždenne. Ale to boli detské sny, stále som spievala v škole aj na gymnáziu, kde sme mali školskú kapelu aj divadlo, kde som tiež spievala. Spievanie mi bolo súdené. Ale nikdy som o to neusilovala, prišlo to samo – jednoduchý život, nie? (smeje sa)

Ivan MajerskýMarie Rottrová si v Trenčianskych Tepliciach prevzala cenu Umelcova misia z rúk Emílie Vášáryovej.

Vraj nemáte rada prívlastok Lady Soul, lebo ste si vyskúšali veľa rôznych žánrov, spievali ste aj s cimbalovou muzikou. Predsa však máte album s názvom Lady Soul, ako to?

Áno, presvedčil ma o tom v Supraphone Karel Deniš, ktorý mal na starosť vydávanie albumov. Všetci vraveli, že to ku mne sedí, aj keď tento titul nemám rada. Nie som Lady Soul, aj keď soul som spievala veľmi rada. Vyskúšala som si naozaj veľmi veľa žánrov vrátane rockovej muziky a zabrúsila som aj trošku do šansónu. Mám rada rytmickú hudbu trošku do rocku.

Nedávno ste vystúpili na rockovom festivale Chodrockfest v Domažliciach a tam vás vraj veľmi bralo rockové publikum. Máte na to vysvetlenie?

Neviem, majú ma radi. Bolo tam plno, ľudia boli nadšení, ale rovnaké to bolo aj vlani na festivale Rock for People v Hradci Králové. Spievajú si so mnou moje pesničky, to je zaujímavé. Nielenže volajú na mňa Maruška, ale poznajú moju muziku. Hovorím, že pesničky a speváci sa dedia v rodinách, keď to majú napočúvané odmalička, od rodičov, majú ku mne sympatie.

Foto: Lenka Hatašováspeváčka Marie Rottrová

Veď aj Jiří Lábus to zhrnul svojsky, no výstižne stručne: nikdy ste nespievali „kraviny“.

Tiež som ich pár v Ostrave natočila, lebo v ostravskom rádiu som nakrúcala strašne veľa pesničiek. Samozrejme, niekedy keď ma poprosil redaktor z rádia, či by som naspievala nejakú pesničku, urobila som to. Aj ostravským autorom, s ktorými som sa kamarátila, mi bolo hlúpe povedať nie. Neskôr som sa naučila povedať nie – na Jardovi Wykrentovi, ktorý mi napísal kopu pesničiek. Aj tak tvrdil, že som viac pesničiek odmietla, než som ich vzala.

Vraj sa vám nepozdávala ani pesnička Střapatá, nohatá?

To som teda spievať nechcela. A predstavte si, že asi pred mesiacom som ju zaradila na svoj koncert a kapela, s ktorou spievam, urobila taký krásny aranžmán, že je to výborné a máme z toho veľkú radosť.

Nemôžeme vynechať vašu pesničku Lásko, voníš deštěm. Mnohých možno prekvapí, že originálna pesnička je od Black Sabbath. Vy ste kapelu Ozzyho Osborna počúvali alebo vám to niekto navrhol? Ako ste sa k tej piesni dostali?

Vtedy to bolo inak, Black Sabbath som nepočúvala, dostala som sa k tej skupine až cez Lásko, voníš deštěm. Keď som cestovala z festivalu rozhlasových staníc v Belehrade, na letisku bola predajňa s gramofonovými platňami a za posledné peniaze som kúpila Black Sabbath. Moji chlapci boli vtedy v puberte, kúpila som im to ako darček a na B strane platne bola krásna pesnička She´s Gone. Chlapci ju ani nepočúvali, no ja, hneď ako som ju počula, som vydýchla: áách, to by som chcela spievať. Dala som to na otextovanie Jarkovi Nohavicovi a vznikla krásna pesnička.

Od vás je naozaj ešte lepšia ako od Ozzyho Osborna, ktorý je inak skvelý.

Neviem, či som lepšia, ale snažím sa ju hrať na koncertoch. Hrá k nej sólo na fúkaciu harmoniku Petr Němec, ostravský spevák, mám z toho husiu kožu. Medzihry majú atmosféru ako Vtedy na západe.

Vy máte veľa coververzií zahraničných hitov. Vyberali ste si ich sama alebo vám ich niekto navrhol?

Vždy som si vyberala sama. Spievala som pesničky, ktoré sa mi zapáčili na prvé počutie. Ale človek chcel sprostredkovať poslucháčom zahraničnú muziku, ktorú u nás nebolo počuť. Vtedy sa nectili žiadne autorské práva, drzo sme siahali po veľkých svetových hitoch, na ktoré by sme práva určite nedostali – a spievali ich s českými textami. Mohlo sa to hrať a spievať, ale nie po anglicky.

Dnes to nie je problém?

Stále je to problém, musí sa požiadať buď zahraničné vydavateľstvo alebo držiteľ práv, a priložiť preklad českého textu do angličtiny, či to súznie s melódiou. Na to si dávajú veľký pozor.

Tak to bolo aj s pesničkou Lásko, voníš deštěm?

Áno.

Text je od Jaromíra Nohavicu, ktorého ste vraj najskôr objavili ako textára, nie ako pesničkára, skladateľa hudby.

To je pravda, obaja jeho rodičia pracovali v ostravskom rádiu, takže sme sa vídavali v bistre Waldemar oproti rozhlasu. Tam vysedávali muzikanti a ľudia z rozhlasu. Napísal mi kopu nádherných textov, na jeden album sa mi vošlo 24 jeho pesničiek. Urobili sme spolu veľa vecí.

Aj ste mu niekedy nejaký text odmietli alebo mal všetky texty výborné?

Neodmietla som mu nič.

Dávali ste mu námety alebo si vždy poradil sám?

Jarek Nohavica dosť spolupracoval s ostravskými autormi, s Vlastimilom Kučajom, mojím prvým manželom, a s basgitaristom našej kapely Jiřím Urbánkom, ktorý hral aj v ostravskom rozhlasovom orchestri. Oni písali nádherné melódie a Jarek k nim tvoril texty. Písal českým autorom, ale aj k zahraničným. Napísal napríklad text pesničky Muž číslo 1, čo je pesnička od The Jackson Five, kde spieval malý Michael Jackson. To bol ešte tínedžer a ich rodinná kapela mala túto pesničku v repertoári. Veľmi sa mi páčila, tak som ju dala zasa otextovať Jarkovi. Aj táto pesnička má veľký úspech.

Boli ste fanúšičkou Michaela Jacksona?

Áno, Michael Jackson bol veľká hviezda, úžasný spevák. Zazlievala som mu, ako menil svoj vzhľad, ale ako tanečník a muzikant bol skvelý.

Odmietli ste niekedy text, ktorý potom dostal niekto iný a vy ste ľutovali, keď sa z neho stal hit?

Vlastne áno, šlo o pesničku, ktorú mi napísal Zdeněk Borovec s Jiřím Zmožkom. Zdeněk napísal text o rozvode, boli tam termíny ako „doktor práv“ a mne sa to nepáčilo, nechcelo sa mi spievať rozvodové texty. Neurazil sa. Spýtala som sa, či si na Zmožkovu pesničku môžem nechať napísať iný text. Neprekážalo mu to a Vláďa Poštulka mi napísal text Měli jsme se potkat dřív.

Ach, to je nádherná pesnička.

Lenže potom mi volal Zmožek, že sa s Borovcom dohodli, že pesničku dajú Hanke Zagorovej. Ona ju vzala a dá ju na svoj album. A mne zostal text Měli jsme se potkat dřív. Začala mi napadať melódia, tak som si sadla ku klavíru a napísala som muziku na Poštulkov text. Takže vznikla celkom nová pesnička.

Mnohí speváci a kapely sa sťažujú, že ľudia chcú počúvať staré hity a nestoja o nové pesničky. Sú vaši fanúšikovia ochotní počúvať aj novinky?

Vypočujú si aj nové, ale nesmie ich byť veľa, tak jedna dve. Mne však stačí siahnuť do starého repertoáru a keďže niektorí ich nepoznajú, myslia si, že je to nová pesnička.

Ja som si tak pripomenula pesničku Zatracenej čáp, ktorú spievate s Pavlom Landovským.

Tak to si „notujete“ s mojím manželom (smeje sa).

Alebo pesnička s Jiřím Bartoškom Klíč pro štěstí. Ako sa vám spievalo s hercami? Aj keď Bartoška tam skôr recituje. Hneď s vami chceli spolupracovať?

Bolo to tak, tá pesnička bola vybraná pre program Dva z jednoho města. To bola súťaž dvoch tovární z jedného mesta. V Karlových Varoch Hanka Zagorová zastupovala kúpele, ja zasa porcelánku. Ona spievala s Vlastimilom Harapesom, ja s Jirkom Bartoškom. Môj manažér Miloš Zapletal chcel, aby som tam mala niekoho s krásnym hlasom, lebo v originále to recituje Alain Delon. Vybral Jirku Bartošku a ten hneď povedal: áno, áno. Myslím, že Klíč pro štěstí sa podaril.

Keďže sme na Slovensku, ako si spomínate na Bratislavskú lýru, kde ste niekoľkokrát vystupovali?

Raz v roku 1973 som dokonca spievala pesničku Mariána Vargu Piesočný dom. To som prišla s veľkou angínou, vôbec som nemohla spievať. On bol strašne dobrý, ujal sa ma, odviezol ma k svojmu doktorovi v Bratislave, ten mi dal nejaké infúzie do žily a obstrek hlasiviek, že som tú pesničku mohla zaspievať na súťaži. Neuspela, ale bola dobrá, mám ju veľmi rada. Spievala som aj pesničku Ten vůz už jel od Zmožka a Borovca. Veľa sme od tej pesničky očakávali, autorom aj mne sa veľmi páčila, ale dostala len cenu divákov, žiadnu lýru. Cenu divákov si nesmierne vážim, lebo pesničky sa nepíšu pre festivalové poroty, ale pre divákov.

Viete, čo je na vás úžasné? Keď som si vás rešeršovala, nenašla som jedinú negatívnu reakciu – všetky ohlasy zneli: Maruška je úžasná dáma, milujeme ju. Ste asi jediná umelkyňa, ktorá nedostáva nepríjemné odkazy.

To neviem, na sociálnych sieťach sa nepohybujem. Ale ľudia, ktorí to robia namiesto mňa, vravia, že niektorí speváci to majú pol na pol, ale ja to mám v pomere 98:2. To je dobré skóre.

Veľmi ma pobavilo, keď vaša kamarátka Zuzana Maléřová v rozhlase rozprávala o vašom veľkom zmysle pre humor a láske ku psom. Raz ste vraj museli ísť na pooperačné vybratie stehov. Keď vás to zabolelo, plesli ste doktora po ruke a povedali ste: Fuj je to!

Áno, ako na psa, je to pravda. Doktora to trošku šokovalo, ale vzal to ako žartík. Ospravedlnila som sa mu, že to hovorím psovi.

Prekvapujete ľudí často?

Občas aj oni mňa. Včera som zažila krásny koncert vo viniciach na Morave, kde majú postavený krásny amfiteáter, na schodoch sedia ľudia, dole sú stoličky a pódium sa postaví podľa potreby. Keď hrali bicie a basa, vibrovali mi nohy až po pás, bola som celá roztrasená, kým som si zvykla na tie vibrácie. Ľudia boli uvoľnení, v jednej ruke držali pohárik, v druhej fľašu, medzitým tlieskali.

Je slovenské a české publikum rovnaké alebo reaguje inak, má rado odlišné pesničky?

Nie je rovnaké, slovenské publikum je živšie a chodí sa na koncerty baviť. Vidieť to od prvej pesničky, niekedy tlieskajú už do predohry, vedia, čo bude nasledovať. Slováci sú spontánni. Česi sú umiernenejší, aj keď vonku je to lepšie ako v kulturákoch či divadlách, tam je to akademickejšie. Ale ja sa ich snažím uvoľniť a darí sa mi to.

Vraj vám kedysi ponúkali robiť vokalistku Karla Gotta, ale vy ste to odmietli. Nebola to pre vás ako sólistku aj trochu urážka?

Nebolo vyslovené slovo vokalistka. Karel Gott a Láďa Štaidl sa kamarátili s mojím kapelníkom a vtedajším partnerom Richardom Kovalčíkom, cestovali sme do Prahy, on hral so Štaidlom tenis, s Karlom sme natočili jednu skvelú americkú pesničku Mít pouhej tejden. Chlapci potom veľmi chceli, aby som spievala s Gottom, ale ja som mala svoju kapelu v Ostrave. Myslím, že by som spievala s Gottom aj sóla, vystupovala by som ako hosť, ale asi by som prešla aj do roly vokalistky. Vtedy mi ani nenapadlo, že by som spievala vokály, ja som si s ním predstavovala duety. V Ostrave som mala skvelé zázemie, rozhlas a kapelu, s ktorou som natáčala akúkoľvek pesničku, čo som si len vymyslela. Veľmi priateľská bola aj ostravská televízia, takže mi nič nechýbalo. A hlavne som v Ostrave mala rodinu a deti.

Moja kolegyňa vo vašom veku mi vravela, že Ostrava sa jej zdá drsné mesto a vy naopak jemná dáma. Je to tak?

Ostrava síce je drsné mesto, ale zvláštne sa tam snúbi kultúra s priemyslom. Vždy tam boli tri divadlá, hrala sa opera, opereta a činohra. V Divadle Petra Bezruče hrali istý čas aj herci z Činoherného klubu v Prahe. V Ostrave bola filharmónia a symfonické orchestre. Je tam veľa baní a každá mala svoj kultúrny dom. V ostravských satelitoch vznikali kapely, všade sa hralo a spievalo, boli tam aj divadlá malých foriem, Divadlo hudby, rozhlas, televízia. Ostrava je veľmi kultúrne mesto a dodnes sa tam rodia výborní speváci a kapely. Platí to o celom regióne, kam rátam a Třinec.

Áno, z Třinca je Tomáš Klus, z Ostravy zasa známy komik Štěpán Kozub.

A Jirka Krhut, ktorý so mnou hral v minulej kapele tri roky na bicie. Teraz mi napísal veľmi peknú pesničku, ktorá vyjde na platni, čo mi vydá k polokrúhlemu výročiu. Budú to dve elpíčka a štyri cédečká. Pesnička sa volá Ráda.

O čom bude? O láske?

Nie, je skôr o radosti zo života, ale nie je zaláskovaná.

V Bratislave chystáte aj vianočný koncert, však?

Áno, budem mať štyri veľké koncerty – v Bratislave (19. decembra), Olomouci, Brne a Prahe. Budú tam najväčšie hity, lebo ľudia by mi neodpustili, keby som ich nezaspievala. A okrem nich pár vianočných pesničiek. Jednu novú vianočnú pesničku mi napísal aj môj syn, volá sa Pozhasínej, je o intimite dvoch ľudí, čo chcú byť na Štedrý deň sami.

Ako funguje spolupráca so synom?

Dobre, vytvorili sme spolu jednu pesničku, syn pripravil jednu country vec, čo sa mi veľmi páčila. Hneď som k nej napísala text a chcela som pesničku nazvať Nedeľné ráno. Potom som zistila, že Pavel Bobek má pesničku s rovnakým názvom, tak som tú moju premenovala na Pozemskej ráj.

Syn vám dá návrh, o čom by pesnička mala byť či opačne? Alebo skladáte spolu?

Nikdy som nenapísala celú pesničku, vždy buď text alebo muziku. A musí ma niečo inšpirovať – buď noty, krásna muzika, aby sa mi v hlave objavili slová. Ale ešte nikdy sa nestalo, aby autor povedal: hele, to nie je ono. Píšem to tak, aby sa mi dobre spievalo, aby tam boli správne prízvuky, kde je dlhá nota, aby sa spievalo dlho.

 Lenka Hatašováspeváčka Marie Rottrová

Ako sa vám páčia dnešné mladé speváčky? Sú vám sympatické?

Určite, je ich veľa. Dokonca nedávno mi v televízii Óčko pustili päť mladých súčasných spevákov čo robili rap, hiphop a tak. Až som bola prekvapená, ako sa mi to páčilo, ich mená si nepamätám, ale bolo to výborné. Nezatracujem mladých, každá generácia má svoju muziku, umenie a výraz. Všetko ide vpred.

x XX

Štát odklepol 200-tisíc pre združenie, ktorého šéf šíril ruskú propagandu

 Proruské združenie vďaka štátnym peniazom z Fondu na podporu umenia stavia neďaleko Nitry amfiteáter.

Na konci malej dedinky Alekšince neďaleko Nitry sídli proruské občianske združenie Slavica, Slovanský spolok a hneď vedľa pri poli chce postaviť aj amfiteáter pre vyše 500 ľudí. Drvivú väčšinu nákladov na stavbu zaplatí štát, Rada FPÚ totiž na projekt poskytla dotáciu 200-tisíc eur. Záujem novinárov o túto aktivitu spolok zjavne nepotešil.

Len čo sme autom zastavili na ceste vedľa pozemku, kde bude dotovaný objekt stáť, privítal nás nahnevaný člen združenia, ktorého šéf sa v minulosti zviditeľnil propagovaním „bratského“ Sovietskeho zväzu na školskej besiedke. Na základnej škole šírili proruskú politickú propagandu.

„Čo tu chcete? Prečo si to fotíte?,“ vyzvedal v úvode muž, ktorý potvrdil, že je členom Slavice.

Kam sme sa v obci pohli, tam chodil za redakciou Aktuality.sk autom a novinárov si točil na mobil. Keď sme sa po chvíli k amfiteátru vrátili, prišiel aj on a otvorene priznal, že nás vlastne sleduje. „Áno, lebo som vedel, že sa vrátite.“

Pozemok, na ktorom má amfiteáter stáť, patrí príbuznej šéfa tohto združenia. Zverinovi a jeho matke patrí aj dom, v ktorom spolok Slavica sídli. Člen združenia nám po našom príchode povedal, že priamo na miesto výstavby amfiteátra nemáme vstupovať, lebo ide o súkromný pozemok. Slovanského spolku sme sa teda pýtali, či budú rozhodovať aj o tom, ktorí návštevníci môžu do amfiteátra prísť a ktorí nie.

Fond na podporu umenia, ktorý sa predčasom zviditeľnil škrtaním dotácií pre zabehnuté festivaly, pridelil pred letom Občianskemu združeniu Slavica na výstavbu Ponitrianskeho vidieckeho amfiteátra dotáciu 200-tisíc eur. Podľa spolku tam vznikne regionálne centrum kultúrnej produkcie.

„Investícia zahŕňa výstavbu pódia, pergoly, veže, technického zázemia a hľadiska s dôrazom na kompletnú bezbariérovosť, využitie prírodných materiálov a environmentálnu udržateľnosť,“ opisujú svoj projekt.

Celá výstavba amfiteátra má podľa rozpočtu stáť 228-tisíc eur, Slavica sľúbila zabezpečiť zvyšných 28-tisíc eur. Aj pri tejto čiastke však chcú požiadať o pomoc, tentokrát ju očakávajú od verejnosti. Na svojej webovej stránke svojich priaznivcov nabádajú k dobrovoľnému príspevku vo výške 100 eur. Prispievateľom za to ponúkajú miesto na lavičke v amfiteátri na päť rokov.

Podľa Zverinu je prirodzené, že činnosť podporujú aj členovia, sympatizanti a ďalší podporovatelia. „Finančné zdroje získavame a používame v súlade s platnými pravidlami pre občianske združenia. Spolufinancovanie projektu je zabezpečované z vlastných a ďalších oprávnených zdrojov občianskeho združenia,“ napísal šéf Slavice.

Spolok ráta s tým, že v amfiteátri bude celoročný program a očakáva tisícky návštevníkov. Vypočítali, že naraz sa tam vojde 550 ľudí, pričom ročne by malo do amfitétra podľa Slavice prísť 3 700 až 4700 návštevníkov. Samotná obec Alekšince má pritom podľa jej webstránky približne 1800 obyvateľov, čo bol podľa dediny platný údaj v roku 2025.

Ponitriansky vidiecky amfiteáter majú dokončiť do konca roka. V súčasnosti na mieste bolo vidno hotové základy a vytýčenú plochu, kde má projekt stáť. Člen združenia povedal, že sa na stavbe momentálne nič nedeje, pretože tam nedávno naliali betón a ten teraz musí dozrieť.

Ruské ceny a kontroverzná beseda

Zástupca občianskeho združenia Miloš Zverina sa v minulosti zviditeľnil tým, že na základnej škole v Nitre svojsky prezentoval vojnovú éru Slovenska. Na besedu s vojnovým veteránom priniesol Zverina plagáty s informáciami o Slovenskom národnom povstaní, ktoré dezinterpretovali historické fakty.

Na problematické prezentovanie histórie na školskej besede v septembri 2024 upozornila iniciatíva Nie v našom meste.

„Rumunská armáda, ktorá mala výrazný podiel na oslobodzovaní Slovenska, nie je ani spomenutá. Sovieti a hlavne Rusi vraj pomáhali vždy a všade, aj po vojne. Rabovanie, znásilňovanie Červenoarmejcami a odvlečenie našich občanov do Sovietskeho zväzu sa akosi nespomína. Krádež Podkarpatskej Rusi, ktorá patrila Československu, je takisto zamlčaná,“ opísala iniciatíva plagáty, ktoré prinieslo združenie Slavica do školy v Nitre.

Propagandistické vyznenie výstavy vtedy skritizovalo aj ministerstvo školstva.

„Výstavu o SNP a druhej svetovej vojne s prvkami politickej propagandy, aká sa uskutočnila na nitrianskej základnej škole, rázne odsudzuje a organizáciu podobných výstav školám dôrazne neodporúča,“ napísalo ministerstvo.

Čestnou členkou je aj konšpirátorka

Slovanský spolok o sebe tvrdí, že ich cieľom je „propagácia slovanskej vzájomnosti a bohatého kultúrneho a duchovného dedičstva Slovanov.“ Na webovej stránke spolku nájdete informácie aj v azbuke. Miloš Zverina pre Aktuality.sk povedal, že činnosť OZ je zameraná na slovanskú kultúru, tradície a zvyky.

Predstavitelia Slavice udelili čestné členstvo v spolku napríklad aj českej konšpirátorke a molekulárnej biologičke Soni Pekovej, ktorá spolupracovala so splnomocnencom Ficovej vlády Petrom Kotlárom, spochybňujúcim vakcináciu proti Covidovej pandémii.

V roku 2024 spolok dostal diplom fondu Ruský svet a cenu Asociácie knižných vydavateľov Ruska v súťaži Najlepšie knihy roka 2023. Ceny od týchto inštitúcií z Ruskej federácie získali za vydanie staroruského hrdinského eposu Slovo o pluku Igorovom

Šimkovičovej ministerstvo mlčí

Ministerstva kultúry, ktoré vedie Martina Šimkovičová, ako aj Fondu na podporu umenia, sme sa opýtali, či nevidia problém v podporovaní projektu združenia, ktorého šéf v minulosti šíril ruskú propagandu. Chceli sme zistiť, či sa budú zaujímať aj o obsah predstavení, ktoré sa majú v amfiteátri konať.

Inštitúcie nám na otázky do uzávierky článku neodpovedali.

Združenie Slavica, Slovanský spolok odmieta, že by v minulosti na škole šírili ruskú propagandu a tvrdia, že neplánujú v amfiteátri organizovať proruské akcie. „Podujatia, ktoré budeme v amfiteátri organizovať, sú presne definované v predloženom projekte a sú určené pre rôzne vekové skupiny. Projekt posúdila odborná komisia a následne ho navrhla rade FPU podporiť,“ napísal šéf združenia Miloš Zverina pre Aktuality.sk.

Dodal, že nerobia politiku a ich cieľom je spájať ľudí vďaka kultúre.

Pozemok pod amfiteátrom má podľa Zverinu občianske združenie prenajatý na obdobie 25 rokov. Parcelu, na ktorej má stavba stáť, si teda OZ zjavne prenajíma od príbuznej Zverinu.

Zverina odmieta, že by OZ v budúcnosti selektovalo, kto môže na pozemok vstúpiť. „Každý, kto bude mať záujem zúčastniť sa verejného podujatia, bude vítaný za podmienok platných pre konkrétne podujatie. Počas výstavby je vstup na pozemok z bezpečnostných dôvodov obmedzený a na samotné stavenisko je vstup zakázaný,“ vysvetlil Zverina, prečo nás vyháňali z miesta.

Otvorená kultúra: Hrozí, že akcie budú proruské

Platforma Otvorená Kultúra pridelenie dotácie vníma ako pokračovanie systematickej podpory konšpiračných, nacionalistických a proruských projektov zo strany FPÚ. Za problematické v tomto prípade vnímajú okrem samotnej činnosti združenia aj spôsob, akým bola dotácia pridelená.

Združenie Slavica predložila tento rok päť žiadostí, podporu získali vo všetkých prípadoch. Spolu to bolo 222 700 eur zo žiadaných 232 400 eur, pripomenula iniciatíva Otvorená Kultúra.

„Pridelenie dotácie rade odporučila komisia, zložená takmer výhradne z osôb menovaných súčasnou radou. Urobila tak na zasadnutí, na ktorom podľa zápisu zhodnotili 276 predložených žiadostí za necelé 2 hodiny. V takomto prípade už jednoducho nemožno hovoriť o odbornom a kvalitnom hodnotiacom procese, ale o prideľovaní dotácií podľa iného kľúča ako sú kvalita a odbornosť,“ reagovali pre Aktuality.sk z Otvorenej Kultúry.

Podľa ich názoru hrozí, že v amfiteátri sa budú organizovať proruské akcie.

Na žiadosť šéfa Slavice Miloša Zverinu uverejňujeme celé znenie jeho odpovedí.

1. Toto tvrdenie odmietame ako nepravdivé a zavádzajúce. K tejto otázke sme sa už v minulosti vyjadrili. Podujatia, ktoré budeme v amfiteátri organizovať, sú presne definované v predloženom projekte a sú určené pre rôzne vekové skupiny. Projekt posúdila odborná komisia a následne ho navrhla rade FPU podporiť. V rámci činnosti Slavice sa nezaoberáme žiadnou politickou propagandou, či už proruskou, proamerickou alebo inou. Našou činnosťou je podpora kultúry, tradícií, zvykov, folklóru a komunitných podujatí.
2. Podujatia nebudú propagovať žiadny štát ani politickú ideológiu. Naša činnosť je zameraná na zachovávanie a prezentáciu slovenskej a slovanskej kultúry, tradícií a zvykov. Hlásime sa k myšlienke slovanskej spolupatričnosti, vzájomného rešpektu a mierového spolužitia medzi národmi a ľuďmi. Nerobíme politiku a naším cieľom je spájať ľudí prostredníctvom kultúry.
3. Predovšetkým je potrebné uviesť na pravú mieru, že pozemok nepatrí manželke predsedu OZ. Pozemok má naše občianske združenie riadne prenajatý na obdobie 25 rokov, čo bolo v súlade s podmienkami výzvy FPU a zároveň zabezpečuje dlhodobú udržateľnosť projektu. Amfiteáter bude slúžiť na realizáciu kultúrnych podujatí pre verejnosť. Projekt zároveň jasne definuje charakter a okruh návštevníkov jednotlivých podujatí. Každý, kto bude mať záujem zúčastniť sa verejného podujatia, bude vítaný za podmienok platných pre konkrétne podujatie. Počas výstavby je vstup na pozemok z bezpečnostných dôvodov obmedzený a na samotné stavenisko je vstup zakázaný. Niektoré podujatia organizované v iných objektoch areálu môžu mať klubový alebo uzavretý charakter, čo je pri súkromných či členských aktivitách bežné. Informácie o pripravovaných verejných podujatiach a možnostiach účasti sú verejne dostupné. V prípade záujmu o vecnú a objektívnu reportáž sme pripravení poskytnúť informácie aj osobnú prehliadku areálu po predchádzajúcej dohode.
4. Áno, občianske združenie má dlhodobo zriadený transparentný účet a je prirodzené, že jeho činnosť podporujú aj členovia, sympatizanti a ďalší podporovatelia. Finančné zdroje získavame a používame v súlade s platnými pravidlami pre občianske združenia. Spolufinancovanie projektu je zabezpečované z vlastných a ďalších oprávnených zdrojov občianskeho združenia. Dobrovoľná podpora verejnosti preto nie je ničím nezvyčajným ani v rozpore s podmienkami financovania projektu.
5. Áno, sme presvedčení, že amfiteáter bude plniť svoj účel a bude využívaný. Odhadovaná návštevnosť nevychádza iba z počtu obyvateľov obce Alekšince. Máme podpísané memorandá o spolupráci pri organizovaní kultúrnych podujatí s piatimi obcami a jedenástimi združeniami. Organizujeme aj projekty s celoslovenským dosahom a naše podujatia navštevujú ľudia nielen zo Slovenska, ale mali sme aj návštevníkov z Česka, Poľska, Ukrajiny, Srbska, Nemecka, Rakúska či Veľkej Británie. Zorganizovali sme oslavy Mikuláša, Deda Mráza spoločne aj pre deti a rodičov z Ukrajiny a Ruska, ktorí žijú na Slovensku. Našou ambíciou je prostredníctvom kultúry ľudí spájať, nie rozdeľovať.

 X x x

NOVÁ  PRAVIDLA  V  JUSTICI

Jednou, podruhé soudce u stejného soudu. Tejc chce změnit pravidla.

Advokát může dnes u jednoho soudu zastupovat své klienty a současně u něj zasedat jako přísedící. Zákon takový souběh funkcí nezakazuje, v praxi ale může přinášet problémy. Ministerstvo spravedlnosti pod vedením Jeronýma Tejce (za ANO) proto chce do budoucna řešit neslučitelnost obou rolí u stejného soudu, potvrdil České justici mluvčí Vladimír Řepka. Plošně vyloučit advokáty ani další právnické profese z možnosti působit jako přísedící ale ministerstvo nechce.

Tejc se chce zaměřit na situace, kdy právník působí ve dvou rolích u stejného soudu. „Do budoucna chceme v procesních předpisech řešit hlavně otázku neslučitelnosti funkcí – tedy například situaci, kdy advokát působí jako přísedící u stejného soudu, u kterého zároveň zastupuje klienty,“ sdělil České justici mluvčí ministerstva spravedlnosti Vladimír Řepka. Ministerstvo dlouhodobě, ale zatím neúspěšně, chystá rekodifikaci trestního řádu.

Přísedící je laický člen soudního senátu, který se společně s profesionálním soudcem podílí na rozhodování některých případů. Při rozhodování má přísedící stejný hlas jako soudce, nejde tedy jen o poradní funkci. Přísedící nejsou profesionálními soudci a nemusí mít právnické vzdělání. Do funkce je na čtyři roky volí zastupitelstva obcí nebo krajů podle toho, u jakého soudu mají působit. V trestních věcech tvoří senát u krajského soudu zpravidla profesionální soudce jako jeho předseda a dva přísedící.

Podle Řepky je cílem zamezit neobvyklým situacím, nikoliv právníky obecně připravit o možnost působit jako přísedící.

Advokát soudí i obhajuje

Česká justice na problematický souběh funkcí upozornila letos v únoru na případu Krajského soudu v Ostravě. Advokát Martin Bugaj tam působí jako přísedící, zároveň se ale věnuje advokátní praxi. Současná právní úprava takový souběh nezakazuje.

Bugaje zvolilo krajské zastupitelstvo přísedícím ještě v době, kdy pracoval jako právník ve státní sféře a advokacii nevykonával. Později se však stal advokátem a u soudu jako přísedící zůstal.

Krajský soud v Ostravě se má do 5 let stěhovat do nového. Foto: Ministerstvo spravedlnosti

Podle vedení ostravského krajského soudu začala kombinace obou rolí přinášet praktické problémy. Bugaj je jako obhájce vytížený a jeho jednací kalendář bývá podle soudu obsazen na dlouhé měsíce dopředu. Komplikace se pak mohou projevit jak v případech, v nichž vystupuje jako advokát, tak ve věcech, které má projednávat jako člen soudního senátu.

Sám Bugaj problém v souběhu funkcí odmítl. České justici už dříve sdělil, že z jeho pohledu je výkon advokacie slučitelný s funkcí přísedícího. Také Česká advokátní komora tehdy potvrdila, že současná právní úprava kombinaci obou funkcí automaticky nevylučuje.

 Ministerstvo nechce advokáty plošně vyloučit

Podobným situacím by mohla připravovaná změna zabránit. Ministerstvo zatím nepopisuje definitivní podobu úpravy. Jednou z variant je ale omezení možnosti, aby advokát působil jako přísedící právě u soudu, před kterým současně zastupuje své klienty.

Podle ministerstva není cestou plošně vyloučit právnické procese z možnosti vykonávat roli soudce z lidu. „V úvahách je spíš otázka, jestli by například advokát měl být přísedícím u stejného soudu, u kterého zároveň zastupuje klienty. Ale i to se dá případně řešit jinak než plošným vyloučením advokátů nebo dalších právnických profesí,“ uvedl Řepka.

Současná pravidla dávají vedení soudů jen omezené možnosti, jak už zvoleného přísedícího z funkce dostat. Předseda soudu může navrhnout jeho odvolání pouze ze zákonem stanovených důvodů, například při závažném porušení povinností, zhoršení zdravotního stavu nebo pokud přísedící přestane splňovat zákonné podmínky pro výkon funkce. Samotný přechod do advokacie mezi těmito důvody není. Eva Paseková, ceskajustice

X XX

AMERIKA  MÁ  JEZERO