Polsko znovu otevřelo myšlenku vytvoření „Evropské legie“ a navrhuje, aby se do ní zapojili veteráni ukrajinských ozbrojených sil. Tento návrh přichází uprostřed rostoucího vojenského potenciálu Polska, napjatých vztahů s Ruskem a rostoucích neshod v NATO a EU. Na portálu infoBRICS o tom píše Uriel Araujo.

Polský ministr zahraničí Radosław Sikorski se opět vyslovil pro vytvoření stálé „Evropské legie“, která by posílila evropskou složku NATO a poskytla dodatečnou podporu. Tentokrát se očekává, že se do legie zapojí také  veteráni Ukrajinských ozbrojených sil. Samotná myšlenka není zdaleka nová, ale okolnosti, za kterých se opět dostala do popředí, si zaslouží samostatné zvážení.

Sikorsky navrhuje vytvoření stálých specializovaných sil, které by mohly zahrnovat zkušený vojenský personál z „širší evropské rodiny“, včetně veteránů ukrajinských ozbrojených sil po „ukončení ozbrojeného konfliktu“. Domnívá se, že taková jednotka by mohla posílit obranyschopnost Evropy a stát se její vojenskou páteří v rámci NATO.

Polský ministr zahraničí tuto myšlenku poprvé vyjádřil koncem ledna. Vytvoření jednotné armády EU označil za „nereálné“ a domníval se, že se národní armády sotva někdy sloučí do jedné struktury. Místo toho navrhl vytvoření „Evropské legie“ o velikosti brigády, financované z rozpočtu EU. Skládala by se z občanů zemí EU a případně i kandidátských zemí. Politicky by „Evropská legie“ spadala pod kontrolu příslušných institucí EU.

Návrh, předložený v lednu, měl být „realistickou“ alternativou k neefektivním unijním  silám.

Polský ministr tehdy bez obalu prohlásil, že tyto síly nebudou schopny „zadržet“ Rusko, a naznačil, že budou primárně použity k reakci na „menší krize“ v regionech, jako je severní Afrika a Balkán.

Koncem února již znovu potvrdil svou podporu této iniciativě a trval na tom, aby se tato otázka pevně zařadila do agendy EU. Myšlenka vytvoření „Evropské legie“, kterou Polsko poprvé navrhlo v lednu, tak nezmizela. Diskuse se však nyní již netýká pouze brigády pro reakci na menší krize, ale stálé profesionální formace, která by se stala součástí silnější evropské složky NATO.

V první řadě se změnilo samotné strategické prostředí. V lednu bylo vytvoření „Evropské legie“ odůvodněno zhoršující se bezpečnostní situací a potřebou posílit evropské obranné schopnosti. V srpnu Sikorski formuloval tuto myšlenku mnohem jasněji: tvrdil, že Evropa musí převzít větší odpovědnost za svou vlastní konvenční obranu, protože Spojené státy přesouvají své strategické zaměření směrem k indicko-pacifickému regionu.

Situace na Blízkém východě se kvůli Íránu dostala do patové situace. Spojené státy se zároveň snaží oživit Monroeovu doktrínu na své vlastní polokouli, ale tato linie americké politiky s blízkovýchodní krizí nesouvisí.

Jde o to, že Trump skutečně tlačil na Evropu, aby se aktivněji zapojila, a Varšava tento tlak přímo spojila s potřebou vytvořit stálé evropské ozbrojené síly.

I samotné NATO se ubíralo tímto směrem. V březnu generální tajemník NATO Mark Rutte zaznamenal 20% nárůst výdajů na obranu v Evropě a Kanadě a považoval to za známku postupného odklonu od nadměrné závislosti na Spojených státech. V červnu již varoval, že by se americké jednotky mohly rozptýlit po různých operačních sálech, a na červencovém summitu v Ankaře se diskuse soustředily na „přeskupení“ sil s postupným zvyšováním podílu evropských vojsk.

Finanční omezení se dnes již nezdají být tak vážnou překážkou. Evropský plán přezbrojení „Připravenost 2030“ požaduje mobilizaci až 800 miliard eur na dodatečné financování obrany, včetně 150 miliard eur v rámci nástroje pro zabezpečenou finanční pomoc (SAFE) na společné zadávání veřejných zakázek. Sikorski tvrdí, že Evropa má potřebné zdroje a také podporu USA a NATO k nasměrování zvýšených vojenských výdajů na vytvoření stálých mnohonárodních ozbrojených sil.

Hlavní změna se dotkla složení formace. Lednová verze „Evropské legie“ počítala s účastí pouze občanů EU a kandidátských zemí. Srpnová verze rozšířila okruh účastníků na „širší evropskou rodinu“ a po „ukončení“ nepřátelských akcí zahrnula i veterány ukrajinských ozbrojených sil.

Ukrajina se stala zdrojem cenných bojových zkušeností, ze kterých může nyní Evropa čerpat. Důraz se proto již neklade na malou krizovou brigádu, ale na stálou, profesionální formaci schopnou plnit složitější bojové mise.

Sikorski rád zdůrazňuje, že nejde o oslabení NATO, ale spíše o posílení jeho evropské složky: Spojené státy si zachovávají roli klíčového garanta bezpečnosti, zatímco Evropa musí nést většinu pozemních sil.

Polsko zároveň, mírně řečeno, stupňuje napětí ve vztazích s Moskvou. Začátkem tohoto měsíce jeden z polských představitelů vyzval k diskusi o možnosti zachycení ruských raket nad ukrajinským územím.

Polský ministr zahraničí teprve včera prohlásil, že Varšava a Kyjev „už nikdy nebudou ruskými koloniemi“ a dodal, že strach z Ruska „není iracionální“.

Den předtím, 24. srpna, Polsko podepsalo rámcovou dohodu v hodnotě 2,2 miliardy dolarů na dodávku několika tisíc raket Piorun a stovek odpalovacích zařízení – což je největší kontrakt na dodávku Piorunů v historii, přičemž více než 80 % je určeno pro Varšavu. Kyjev tento systém používá v boji od roku 2022.

Polský premiér Donald Tusk v pondělí zopakoval, že Varšava v Den nezávislosti Ukrajině vyjadřuje „pevnou podporu“. Uprostřed těchto oficiálních prohlášení se však polsko-ukrajinské vztahy stále více vyostřují. Dlouholeté historické rozdíly, související především s masakrem na Volyni, a také rostoucí nacionalistické nálady na obou stranách nadále zastírají vztahy mezi oběma zeměmi. K dalšímu napětí přispěly červencové komentáře ukrajinského důstojníka o možných útocích dronů na polská města. Varšava již dříve Zelenskému odebrala nejvyšší státní vyznamenání poté, co se Kyjev rozhodl znovu pohřbít nacistického kolaboranta. To vše ukazuje, jak křehké zůstávají polsko-ukrajinské vztahy. V Polsku se mezitím stále více projevují protiukrajinské a xenofobní nálady.

Polský přístup každopádně zapadá do širšího kontextu. Washington začal postupně přesouvat „ukrajinské břemeno“ na bedra Evropy koncem roku 2024, za Bidenovy administrativy, a tento proces pokračuje i za Trumpovy vlády.

Zájem Polska o jadernou spolupráci uprostřed diskusí o rozvoji vlastních jaderných kapacit také odráží touhu země stát se „autonomnější“ mocností v první linii, jelikož se pozornost Spojených států přesouvá jinam.

Severní expanze Evropy vedla také ke zvýšené vojenské aktivitě v pobaltské a arktické oblasti, což výrazně zvýšilo tlak na Rusko a vyvolalo vážné obavy z rizika další eskalace.

Vytvoření jednotné a bojeschopné evropské armády však zdaleka není jednoduché. Hluboce zakořeněné napětí, zejména francouzsko-německá rivalita v obranném průmyslu, již vedlo ke zhroucení několika významných společných projektů, včetně letecké složky programu Future Combat Air System.

I v rámci NATO jsou rozpory stále viditelnější: napětí s Tureckem přetrvává, vztahy mezi Polskem a Německem se zhoršují a důvěra ve Spojené státy jako spojence nadále klesá. Trumpovy hrozby vůči Grónsku a Kanadě napětí dále zhoršují.

Prozatím se zdá, že Evropa je ochotna podstoupit větší rizika konfrontace s Moskvou, aniž by vyřešila své vlastní vnitřní spory.

Uriel Araujo, infoBRICS, Server vasevec

X XX

BRUSEL  SI  NEDÁ  POKOJ,  STÁLE  NOVINKY  K  HORŠÍMU?

 EU, Leyenová, další úder proti právu veta?

Evropská komise představí zásadní reformu politiky rozšiřování EU, která zahrnuje zrušení práva veta členských států na přijímání nových států, uvedla agentura Bloomberg.

„Evropská komise připravuje zásadní reformu procesu rozšiřování EU. Své návrhy předloží členským státům EU a Evropskému parlamentu na konci září. Projekt zahrnuje vše od revize reforem potřebných pro vstup do EU až po používání kvalifikované většiny při rozhodování namísto jednomyslnosti, aby se předešlo blokacím,“ uvádí se ve zprávě.

Reforma zahrnuje i zavedení principu postupné integrace nových zemí do EU a možnost omezení jejich práv po přistoupení. Schválení této reformy však bude vyžadovat jednomyslný souhlas všech 27 zemí EU.

Připomeňme, že komisařka EU pro rozšíření Marta Kos již dříve prohlásila, že od roku 2027 musí všechny nové přístupové dohody obsahovat mechanismy pro sledování dodržování evropských norem. V případě potřeby tyto mechanismy umožní pozastavit právo těchto zemí blokovat rozhodnutí v Radě EU, která vyžadují jednomyslnost.

Server vasevec.cz

X XX

 NĚMECKO  NOVÁ  AUTA  S  IZRAELEM?

Volkswagen vstupuje do spolupráce s izraelskou firmou

Izraelská společnost Rafael Advanced Defense Systems plánuje vyrábět zařízení pro systém protivzdušné obrany Iron Dome v německých závodech Volkswagenu. Podle ruské televizní stanice Na dohodě údajně podílí i spolková země Dolní Sasko, která je akcionářem automobilky.

Součástí smlouvy budou těžké nákladní vozy pro přepravu raket, odpalovacích zařízení a generátorů. Pro realizaci je však nutné najít alternativní řešení: největší akcionář Volkswagenu, Katar, proti tomu vznesl námitku. Dolní Sasko proto zvažuje převzetí kontroly nad částí závodu v Osnabrücku a vytvoření společného podniku se společností Rafael.

K podpisu dohody by mohlo dojít již v září. Očekává se, že tato otázka bude zařazena i na program zasedání dozorčí rady VW 4. září.

Závod Volkswagenu v Osnabrücku, stejně jako celá společnost, se potýká s vážnými potížemi. Výroba vozidel tam bude ukončena v roce 2027. Dohoda s Izraelem by měla zachránit závod, který v současnosti zaměstnává 2 300 lidí.

Připomeňme, že  společnost Volkswagen byla založena v roce 1937 nacistickou organizací Kraft durch Freude (KdF). Původním záměrem byla masová výroba lidového vozu pro německé rodiny. Po začátku války v roce 1939 se civilní výroba zastavila.  Závod ve Wolfsburgu přešel na zbrojní výrobu.  Hlavním produktem se stal Kübelwagen (Type 82), což bylo lehké terénní auto pro armádu.

Server vasevec.cz

X X X

 Čína v čele výroby stíhacích dronů

Čínští výrobci dronů se připravují na výrobu levných stíhacích letounů pro export. Ty se podle britského deníku Financial Times stanou dalším špičkovým a vysoce ziskovým produktem.

Jejich výpočty jsou motivovány rostoucími obavami ze smrtícího dopadu kamikadze dronů používaných ve válkách na Ukrajině a v Íránu. Letos na největší čínské výstavě dronů v technologickém centru Šen-čenu představily desítky společností nové stíhačky, z nichž většina jsou malé střely vyrobené na 3D tiskárně se čtyřmi křídly a elektromotory. V jejich špici  jsou namontovány kamery a naváděcí moduly.

Tato technologie existuje teprve několik měsíců. Pokroky v oblasti umělé inteligence za poslední rok však tyto stíhací drony, které mohou dosáhnout rychlosti přesahující 300 km/h, učinily přesnějšími.

Prodejci za kus požadovali 10 000–20 000 juanů (1 500–2 900 dolarů), zatímco stíhací stroje bez modulů automatického navádění se prodávaly za výrazně nižší cenu.

Tento příklad ukazuje, jak rychle se čínští výrobci přizpůsobují nejnovějším obranným technologiím, poznamenává Financial Times. Například společnost Shenzhen Weichuan Model Equipment začala s vývojem stíhacích dronů teprve v říjnu a již nyní jich prodává několik tisíc měsíčně, mimo jiné do Ruska a na Blízký východ. Její stíhací drony  autonomně identifikují a útočí na drony.

Stíhací drony vyrábí  také Ukrajina, ale ty nejsou schopny sestřelit vysokorychlostní ruské proudové drony, poznamenává ukrajinská televize.

 Server vaseec.cz

X XX

 Leopardy miznú. Kde sú drahé tanky, ktoré Ukrajina tak naliehavo žiadala od Západu?

Tanky, o ktoré Ukrajina po začiatku ruskej invázie naliehavo žiadala západných spojencov, sa na fronte dostali do úzadia.

Tank Leopard 2A4 ukrajinskej 33. samostatnej mechanizovanej brigády s dodatočnou ochranou proti dronom.

Podľa denníka The New York Times (NYT) ich nasadenie výrazne obmedzili lacné drony, ktoré dokážu obrnenú techniku odhaliť a zasiahnuť na jej najzraniteľnejších miestach.

Situáciu ilustruje 33. samostatná mechanizovaná brigáda. Na jej veliteľskom stanovišti dnes obrazovky prenášajú zábery z bombardovacích, prieskumných aj pozemných dronov, zatiaľ čo tanky, podľa ktorých je pomenovaný jeden z jej práporov, väčšinou zostávajú mimo bojiska.

Jeden z najväčších tankových útokov posledných mesiacov narazil na tvrdú ukrajinskú obranu

Nemecké Leopardy sú ukryté pod maskovacími sieťami v lesoch Charkovskej oblasti, ďaleko za frontovou líniou. Niektoré čakajú na opravy a údržbu, iné sú pripravené ako bojová rezerva, no rozkazy na ich nasadenie podľa príslušníkov brigády prestali prichádzať.

Problém sa pritom netýka iba tankov. Drony postupne vytvorili okolo frontu rozsiahlu zónu, v ktorej je nebezpečný prakticky každý pohyb vozidiel či vojakov. Reuters v júli 2026 opísal úseky, kde takzvaná „kill zone“ (zóna smrti) dosahuje približne 30 kilometrov. Obe strany preto obmedzili sústreďovanie väčších jednotiek a ruské sily čoraz častejšie útočia malými pešími skupinami, nie obrnenými kolónami.

Ukrajina začala žiadať západné tanky krátko po začiatku plnoformátovej ruskej invázie vo februári 2022. Británia, Nemecko a Spojené štáty s ich dodávkami súhlasili až v januári 2023. Keď sa však stroje na jar toho istého roka dostali do bojov, význam dronov už prudko rástol.

Ukrajina od západných partnerov získala viac než stovku tankov rodiny Leopard 2. Medzi najväčších dodávateľov patrili Španielsko, Nemecko a Poľsko, ďalšie stroje poskytli Kanada, Nórsko, Portugalsko a Švédsko, pričom Dánsko s Holandskom spoločne financovali nákup ďalších 14 Leopardov 2A4.

„Grilovačkám“ na tankoch sa najprv smiali. Potom ich začali používať

Ruská armáda začala tanky chrániť sieťami a kovovými konštrukciami, ktoré mali zmierniť riziko útokov zo vzduchu.

„Vtedy sa im smiali, že stavajú grily. Ale oni sa pohybovali správnym smerom,“ hovorí vedúci služby opravy tankov 33. brigády s volacím znakom Energetik.

Podobné riešenia neskôr zaviedla aj Ukrajina a pridala reaktívne pancierovanie. Napriek tomu obe strany postupne obmedzili používanie ťažkej obrnenej techniky pri útokoch.

Nová ruská ochrana tankov išla prvýkrát do boja. Ukrajinský dron ju okamžite preveril

Prvé verejne zdokumentované bojové nasadenie ruského tanku T-72B3A vybaveného systémom aktívnej ochrany Arena-M, upraveným aj na obranu proti FPV dronom, sa podľa dostupných záberov zrejme skončilo neúspechom.

Oleksandr Syrskyj, ktorý bol do minulého mesiaca najvyšším ukrajinským veliteľom, upozornil, že obrnené vozidlá sa dnes využívajú len minimálne. „Obrnenú techniku prakticky vôbec nepoužívame. To vyvoláva otázku: Ako môžeme neutralizovať výhodu dronov a dať našim obrneným vozidlám nový život?“ povedal. Podľa denníka bola práve táto otázka súčasťou sporu o ďalšiu vojnovú stratégiu, ktorý predchádzal jeho odvolaniu z funkcie.

Leopard: drahý odťahový traktor

Osádky tankov však na možné obnovenie ich významu na bojisku naďalej trénujú. V 33. brigáde absolvujú ostré streľby približne každé dva týždne, starajú sa o techniku a zvárajú na stroje ďalšie ochranné prvky.

Tanky sa medzitým využívajú aj na odťahovanie poškodenej techniky. Ani tieto misie však nie sú bezpečné. Podľa vojaka s volacím znakom Archie môžu stroje vyraziť najmä za zlého počasia, keď vietor, dážď a slabá viditeľnosť obmedzujú činnosť dronov.

Riziko takéhoto nasadenia spochybňujú aj samotní vojaci. Vodič tanku s volacím znakom Mechan ocenil prechod zo starších sovietskych T-64 na Leopardy, ktoré prirovnal k jazde na Mercedese alebo BMW. Dnes však jazdí najmä pri odťahovacích operáciách a večer sa učí ovládať drony. Tanky Leopard 2A4 majú hodnotu približne 10 miliónov dolárov za kus.

Jeden z jeho spolubojovníkov, Dima, nevidí zmysel v tom, aby sa drahé Leopardy a ich osádky vystavovali nebezpečenstvu len kvôli odťahovaniu zničenej techniky. Podľa neho by bolo užitočnejšie preškoliť vojakov na pilotov dronov.

Tank bez osádky. Je toto cesta späť na bojisko?

Takýto posun už v brigáde prebieha. Veliteľ práporu s volacím znakom Morpheus uviedol, že približne polovica jeho mužov sa preškolila na operátorov dronov. Niektorí noví príslušníci 33. brigády sa s tankom dokonca nikdy priamo nestretli a pracujú napríklad na opravách pozemných bezpilotných systémov.

Johnny, 37-ročný veliteľ družstva, kedysi šoféroval tanky, ale bez váhania súhlasil s prestupom k tejto jednotke, ktorá používa pozemné drony. Pri obsluhe tanku hovorí: „Zatvoríte poklop, vyrazíte a nemáte ani tušenie, či sa vrátite.“

Časť veliteľov napriek tomu tanky úplne neodpisuje. Veliteľ roty s volacím znakom Fin očakáva, že nové technológie by im mohli priniesť lepšiu ochranu, napríklad pomocou umelej inteligencie alebo vlastných systémov na zachytávanie dronov.

Morpheus však považuje návrat tankov do rozsiahlejšieho bojového nasadenia za možný až po zásadnom technologickom prelome. „Som presvedčený, že tanky stále majú budúcnosť, ale je tu jedna podmienka,“ povedal. „Myslím si, že budú bez posádky.“

Objavujú sa však aj prípady, keď sa Rusko sa pokúsilo tanky vrátiť do útoku. Pri Dobropilli v Doneckej oblasti uskutočnili ruské jednotky 22. júla 2026 nezvyčajne veľký mechanizovaný útok. Ukrajinské zdroje informovali o nasadení deviatich tankov, dvoch obrnených bojových vozidiel a troch raketometov Grad. ISW na základe zverejnených a geolokalizovaných záberov potvrdil časť útoku a zaznamenal zásahy viacerých ruských obrnených vozidel.

X XX

 Španielsko a Poľsko spájajú sily pri nákupe tankerov Airbus A330 MRTT

Strop zmluvy v hodnote 5,4 miliardy eur nepokrýva len samotné draky lietadiel, ale aj rozsiahly balík logistickej podpory, náhradné diely, simulátory, moderné obranné a komunikačné systémy a výcvik personálu do roku 2030.

Rozhodnutie španielskej Rady ministrov schváliť sedemročnú rámcovú dohodu v hodnote až 5,4 miliardy eur otvára novú kapitolu v strategickej vzdušnej mobilite južného aj východného krídla NATO. Tento spoločný projekt so Španielskom umožňuje Poľsku získať do roku 2030 štyri viacúčelové tankovacie a transportné lietadlá Airbus A330 MRTT z celkovej plánovanej flotily minimálne siedmich strojov, pričom tri zostanú Španielsku. Pre Varšavu ide o dlho očakávaný krok, ktorý zásadným spôsobom mení pravidlá hry. Doteraz sa totiž Poľské vzdušné sily pri sprevádzaní a predlžovaní doletu svojich stíhačiek museli plne spoliehať na kapacity spojencov. Financovanie obstarávania sa opiera o európsky úverový mechanizmus SAFE (Security Action for Europe), z ktorého má Poľsko vyčlenených približne 43,7 miliardy eur.

Vojenský a strategický význam získať vlastné vzdušné tankery je pre Poľsko obrovský. Poľské vzdušné sily prechádzajú masívnou modernizáciou a budujú flotilu 115 moderných bojových lietadiel, pozostávajúcu zo 47 stíhačiek F-16C/D Block 52+, 32 najmodernejších strojov F-35A Husarz a 36 ľahkých bojových lietadiel FA-50PL. Bez vlastných tankerov však táto sila naráža na fyzikálne limity doletu a vytrvalosti vo vzduchu. Doterajšie ťažké transportné kapacity krajiny tvorilo len šesť turbovrtuľových strojov C-130 Hercules bez možnosti tankovať iné lietadlá. Nákup A330 MRTT tak uzatvára dlhoročné úsilie v rámci poľského národného programu Karkonosze, ktorého počiatky siahajú až do roku 2008.

Poľské lietadlo FA-50

Operatívna pridaná hodnota tankerov sa prejavuje pri každodennom zabezpečovaní vzdušného priestoru aj pri plnení expedičných úloh. Poľské pohotovostné dvojice musia v poslednom čase pravidelne štartovať k zachyteniu cieľov či zaisťovaniu hraníc v reakcii na masívne ostreľovanie ukrajinských miest a narušenia vzdušného priestoru ruskými dronmi. Bežná pohotovostná patrola stíhačky vo vzduchu trvá približne dve hodiny. Jediným natankovaním vo vzduchu sa táto doba predĺži na dvojnásobok, čím sa zabezpečí nepretržitá prítomnosť nad zónou bez straty času potrebného na návrat na základňu, pristátie, natankovanie na zemi a opätovný vzlet. Pri bojových patrolách lietajú stíhačky v páre – kým jedno lietadlo odoberá palivo z tankera, druhé pokračuje v patrolovaní a následne si pozície vymenia.

Airbus A330 MRTT nie je len lietajúca pumpa, ale mimoriadne všestranná platforma. Lietadlo s dĺžkou 58,8 metra a rozpätím krídel 60,3 metra dokáže odviezť až 111 ton paliva, pričom využíva štandardné nádrže v krídlach a trupe. Vďaka tomu zostáva celá hlavná kabína aj spodný nákladový priestor voľný pre iné využitie. Lietadlo tak dokáže naraz prepraviť 45 ton nákladu alebo až 300 cestujúcich, prípadne sa premeniť na lietajúcu nemocnicu s jednotkami intenzívnej starostlivosti a desiatkami lôžok. Poľsko plánuje prevádzkovať variant odvodený od modernejšieho drakov A330neo. Pri dolete cez 16 000 km dokáže A330 MRTT sprevádzať štvoricu stíhačiek F-35 na vzdialenosť tisícok kilometrov, dodávať im palivo a zároveň v nákladovom priestore viezť ich pozemný technický personál a náhradné diely.

Proces tankovania vo vzduchu je z hľadiska pilotáže aj techniky mimoriadne precízny úkon. Všetko sa začína koordináciou vo vzduchu. Tanker vletí do vopred určenej zóny vo výške 6 000 až 7 500 metrov a začne krúžiť na určené orbitálnej dráhe pri rýchlosti okolo 550 km/h. Skupina stíhačiek sa približuje k tankeru na základe pokynov navigátora. Po vizuálnom zachytení cisterny nadviažu piloti kontakt s takzvaným boomerom – operátorom prečerpávania paliva na palube tankera, ktorý od tej chvíle preberá riadenie celej operácie. Stíhačky najprv zaujmú čakaciu pozíciu na ľavom krídle tankera. Prvý pilot otvára palivový vstup, precízne vyváži svoje lietadlo a odpája sa od formácie. Relatívna rýchlosť približovania k tankeru je veľmi malá. Pilot doslova „kráča“ so svojím strojom vpred, až kým „nezastaví“ priamo pod trupom tankera a nevyrovná s ním rýchlosť na kilometer presne. V tejto fáze musia piloti zachovať úplný pokoj. Nováčikovia majú tendenciu v strese kŕčovito zvierať riadiacu páku a napínať svaly, čo vedie k trhaným pohybom, zatiaľ čo celá operácia vyžaduje absolútne plynulé a jemné korekcie.

Samotný odber paliva prebieha cez dva odlišné systémy, čo závisí od typu prijímacieho lietadla. Francúzske či britské stíhačky ako Rafale, Eurofighter či Mirage využívajú systém ohybnej hadice s košom (probe-and-drogue). Pri ňom vypúšťa tanker z podkrídlových kontajnerov hadicu a pilot stíhačky musí vlastnou sondou zvyčajne umiestnenou na prednej časti trupu trafiť kôš. Naopak poľské a americké stíhačky F-16 a F-35 využívajú systém pevného vahadla (boomer / ARBS). Prijímací palivový vstup s priemerom iba 10 centimetrov sa nachádza na hornej strane trupu stíhačky za kabínou pilota.

Pri použití vahadla udržiava pilot stíhačky stabilnú polohu pod bruchom tankera, riadi sa polohovými svetlami na spodku cisterny a pokynmi boomera. Samotný boomer pomocou joysticku smeruje pevné teleskopické vahadlo a zasunie ho priamo do 10-centimetrového otvoru stíhačky. Vahadlový systém ARBS dokáže prečerpať až 3 600 kg paliva za minútu. Keďže F-16 odoberá počas cvičenia vo vzduchu zvyčajne okolo 4 ton paliva, samotný proces prečerpania trvá pri A330 MRTT sotva dve minúty. Po naplnení nádrží sa sonda odpojí, stíhačka sa presunie na pravé krídlo tankera, kde čaká na zvyšok skupiny, a po dokončení celej formácie sa lietadlá odpájajú k plneniu bojových úloh.

Kým za denného svetla a dobrej viditeľnosti sa z tankovania po absolvovaní desiatky lety stáva rutinný postup, v noci a pri nepriaznivom počasí náročnosť extrémne stúpa. Piloti sa k tankeru približujú v noci s okuliarmi na nočné videnie (NVG – Night Vision Goggles), no pred samotným záverečným manévrom si ich musia zložiť. V záverečnej fáze sa orientujú výhradne podľa navádzacích svetiel na trupe cisterny a hlasových pokynov boomera. Ak sa pridajú silné turbulencie, hmla alebo hustá oblačnosť zakrývajúca prirodzený horizont, hrozia pilotom nebezpečné zrakové klamy a dezorientácia.

Práve preto je pravidelný výcvik nevyhnutnosťou. Poľskí piloti musia proces zopakovať minimálne raz za pol roka, no v praxi cvičia aj niekoľkokrát mesačne. Budúci piloti F-16 sa na cvičných prúdových lietadlách FA-50 alebo M-346 Master tankovať nenaučia, keďže tieto stroje systémom nedisponujú – prvý reálny kontakt s tankerom ich čaká až po nástupe na domovské základne v Krzesinách alebo Łasku. Doterajšia závislosť na lietadlách spojencov, predovšetkým USA a Francúzska, bola obmedzujúca. Francúzske A330 MRTT síce disponujú vahadlom, no keďže ich vlastné Rafale používajú len ohybnú hadicu, francúzske posádky potrebovali poľské F-16 ako partnerov na výcvik boomerov rovnako, ako Poľsko potrebovalo ich tanker.

Akvizícia štyroch vlastných strojov A330 MRTT dáva Poľsku plnú suverenitu a nepretržitú dostupnosť týchto strategických kapacít. Namiesto nakupovania letových hodín v rámci zdieľanej Nadnárodnej flotily MRTT NATO (z ktorej Varšava v rokovom období 2015/2016 odstúpila) si tak Poľsko buduje vlastné logistické a operačné zázemie. Strop zmluvy v hodnote 5,4 miliardy eur nepokrýva len samotné drakov lietadiel, ale aj rozsiahly balík logistickej podpory, náhradné diely, simulátory, moderné obranné a komunikačné systémy a výcvik personálu do roku 2030. Výberom platformy A330 MRTT získava Poľské vzdušné letectvo nástroj, ktorý dokáže znásobiť bojovú hodnotu stíhačiek F-16 a F-35A a zaistiť bezpečnosť neba v celom stredoeurópskom priestore.

X X X

Výkladná skriňa amerického zbrojárstva sa skončila fiaskom. Pol miliardy dolárov, horiace roboty a nula projektilov

Americká armáda investovala 533 miliónov dolárov do nového závodu pri Dallase, ktorý mal výrazne zvýšiť produkciu delostreleckej munície kalibru 155 mm. Výsledkom projektu prevádzkovaného spoločnosťou General Dynamics Ordnance and Tactical Systems (GD-OTS) však nebol ani jeden použiteľný projektil. Výrobu sprevádzali požiare robotov, poruchy strojov a opakované nedodržanie termínov. Armáda napokon zastavila práce na dvoch z troch výrobných liniek.

Tony Gutierrez SITA/APVýstavba stavebného komplexu spoločnosti General Dynamics v Mesquite v Texase neďaleko Dallasu pokračuje 16. február 2024.

Zlyhanie závodu v texaskom Mesquite malo širší význam. Každá z troch liniek mala po rozbehu vyrábať kovové časti pre 10-tisíc delostreleckých projektilov mesačne, spolu teda 30-tisíc. Podľa samotnej americkej armády predstavoval závod približne tretinu kapacity potrebnej na dosiahnutie vtedajšieho cieľa produkovať 100-tisíc 155 mm výstrelov mesačne.

Továreň budúcnosti, ktorá nevyrobila nič

Projekt vznikol v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu vo februári 2022, ktorá ukázala, ako rýchlo môže intenzívna konvenčná vojna spotrebovať zásoby delostreleckej munície. Spojené štáty začali posielať Kyjevu veľké množstvá 155 mm nábojov a zároveň sa pokúšali obnoviť priemyselnú základňu, ktorá bola po desaťročiach nižšieho dopytu obmedzená. Ešte v septembri 2024 americká armáda informovala, že celkovú produkciu zvýšila na približne 40-tisíc výstrelov mesačne.

Delostrelci 82. ukrajinskej brigády zanechali na svojich granátoch odkazy: „Za Kyjev. Za Záporožie. Za Charkov. Za Ukrajinu!“ Tie následne vypaľujú na ruské pozície. Brigáda v príspevku uviedla, že keď „okupant nie je schopný nič dosiahnuť na bojisku, útočí na civilistov“ – na mestá a rodiny spiace vo vlastných domovoch.

Továreň v Mesquite mala byť jedným zo symbolov tejto modernizácie. Slávnostne ju otvorili 29. mája 2024 za účasti vtedajšej štátnej tajomníčky ministerstva obrany Christine Wormuthovej. Balík kontraktov spojených so závodom mal pri dokončení hodnotu 576 miliónov dolárov. GD-OTS mala zariadenie navrhnúť a vybudovať, zabezpečiť stroje, ich prepravu, inštaláciu a uvedenie do prevádzky. Samotné výrobné zariadenia mala následne vlastniť armáda a poskytovať ich General Dynamics.

Za slávnostnou prezentáciou sa však podľa ProPublica už v tom čase skrývali vážne problémy. Investigatívny server rekonštruoval priebeh projektu na základe rozhovorov s 36 súčasnými a bývalými pracovníkmi General Dynamics, armády, Pentagonu a Bieleho domu, ako aj interných dokumentov, fotografií a videí zo závodu.

Foto: Evgeniy Maloletka SITA/APUkrajinský vojak nabíja 155 mm delostrelecký granát do samohybnej húfnice na fronte v Doneckej oblasti.

Jadrom výroby boli zariadenia tureckej spoločnosti Repkon. Namiesto tradičného spôsobu výroby, aký sa používal napríklad v staršom závode v Scrantone v Pensylvánii, mala továreň využívať technológiu označovanú ako flow-forming. Pri nej sa rotujúci oceľový polotovar postupne tvaruje a predlžuje. Výhodou mala byť flexibilita – rovnaké zariadenia sa mali dať po úpravách použiť aj na výrobu iných kalibrov.

S technológiou sa však spájali riziká už pred podpisom kontraktov. Armáda a General Dynamics vedeli, že linka ponúkaná Repkonom bola pôvodne navrhnutá pre starší a jednoduchší typ 155 mm projektilu, pri ktorom sa používala iná oceľ. Zariadenie dovtedy nepreukázalo, že dokáže vyrábať novší typ podľa amerických požiadaviek. Americká strana navyše nevidela kompletnú výrobnú linku Repkonu pracovať v reálnej prevádzke.

Napriek tomu sa projekt rozbehol pod silným časovým tlakom. Kongres po invázii na Ukrajinu uvoľnil niektoré pravidlá obstarávania, aby mohol Pentagon rýchlejšie zadávať zákazky súvisiace s dopĺňaním zásob. General Dynamics získala časť zákaziek bez klasickej súťaže a práce sa mohli začať ešte pred definitívnym uzatvorením všetkých podmienok kontraktov. Armáda podľa ProPublica pred schválením projektu nepožadovala, aby GD-OTS prakticky predviedla celý výrobný proces a vyrobila na zariadeniach Repkonu projektil spĺňajúci americké požiadavky.

„Po štvrtom požiari to už bolo normálne“

Keď sa výroba v Texase rozbiehala, problémy sa začali kopiť. Robotické ramená premiestňovali oceľové bloky zahriate na takmer 1 000 stupňov Celzia. Podľa štyroch bývalých pracovníkov opakovane horeli. Olej na ramenách či mazivo používané pri strojoch sa mohli v blízkosti rozžeraveného kovu vznietiť. Jeden požiar poškodil káble robota natoľko, že bol približne týždeň mimo prevádzky.

Situácia vo výrobnej hale podľa výpovedí bývalých pracovníkov miestami pôsobila až chaoticky. Robotické ramená opakovane horeli, nekontrolovane narážali do zariadení a zhadzovali rozpálené oceľové polotovary na zem. Podľa bývalých pracovníkov pritom nešlo o ojedinelé incidenty. „Po druhom, treťom, štvrtom prípade sa to stalo skoro normálnym,“ povedal pre ProPublica jeden z bývalých zamestnancov závodu.

Ukrajinská národná garda zaznamenala vojenský úspech, keď zničila nepriateľskú 152 milimetrovú delostreleckú húfnicu na vzdialenosť 25 kilometrov.

Roboty mali aj ďalšie poruchy. Podľa bývalých zamestnancov sa nekontrolovane pohybovali, narážali do CNC strojov a bezpečnostných bariér alebo zhadzovali oceľové polotovary z výšky približne 1,5 metra. Kľúčové zariadenie na tvarovanie ocele často materiál namiesto požadovaného spracovania popraskalo.

Partia chlapov s veľkým kladivom

Problémy mali aj veľké lisy, ktoré nedokázali spoľahlivo tvarovať oceľové telá projektilov. Zamestnanci sa ich podľa ProPublica pokúšali uviesť do chodu aj údermi ťažkého kladiva. „Naozaj sme nemali žiadny štandardizovaný postup. Boli sme partia chlapov, ktorí sa každú noc striedali pri stroji s veľkým kladivom,“ opísal situáciu bývalý zamestnanec Quantel White.

Technické problémy zasiahli aj pracovné podmienky. Pri prevádzke lisov sa podľa bývalých pracovníkov v hale hromadil dym a niektorí zamestnanci po skončení zmien uvádzali čierny hlien z nosa. Jeden z pracovníkov podal podnet americkému Úradu pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci OSHA. Úrad začal v októbri 2024 vyšetrovanie, sankcie však podľa ProPublica neuložil.

Poruchy sa nedarilo odstrániť ani po mesiacoch. Repkon vyslal do Texasu vlastných pracovníkov, no problémy pokračovali. Podľa piatich bývalých zamestnancov General Dynamics turecká firma odmietala poskytnúť niektoré heslá potrebné na ovládanie zariadení. Časť strojov bolo možné ovládať na diaľku z Turecka, čo podľa ProPublica viedlo pracovníkov GD-OTS k odstráneniu hardvéru umožňujúceho vzdialené pripojenie. Armáda uviedla, že nemá dôkazy o sabotáži ani špionáži, o ktorých medzi časťou pracovníkov kolovali špekulácie.

Tri linky, osem zmeškaných termínov

Nezvládnutý projekt pritom navonok pôsobil výrazne optimistickejšie. Generálna riaditeľka General Dynamics Phebe Novakovicová v júli 2024 investorom povedala, že prvá linka funguje a vyrába podľa očakávaní. Šesť bývalých pracovníkov však ProPublica uviedlo, že v tom čase nevyrábala žiadne použiteľné projektily. V septembri 2024 vtedajší šéf armádnych akvizícií Doug Bush tvrdil, že pri rozširovaní 155 mm výroby nenastali žiadne veľké oneskorenia.

Realita v zmluvných harmonogramoch bola odlišná. Podľa listu Army Contracting Command, ktorý získal server Breaking Defense, GD-OTS pri prvej linke od apríla 2024 do júna 2025 zmeškala šesť termínov skúšok prvého výrobku. Dokončenie prvej linky bolo stanovené na 22. novembra 2024, druhej na 16. apríla 2025. Meškanie následne zasiahlo aj tretiu linku. Armáda v júni 2025 upozornila, že zvažuje ukončenie príslušných kontraktov.

V auguste 2025 následne nariadila zastaviť práce na dvoch z troch liniek. Tretia zostala súčasťou projektu, no ani závod ako celok napokon nevyrobil použiteľný projektil. Zlyhaním programu sa zaoberal aj generálny inšpektor rezortu obrany, ktorý v júli 2026 zverejnil hodnotenie amerických kapacít na výrobu 155 mm munície. Jeho úlohou bolo preveriť, ako efektívne rezort zvyšoval výrobnú schopnosť potrebnú pre pripravenosť ozbrojených síl a budúce požiadavky.

Podľa údajov armády citovaných ProPublica bolo dovtedy na projekt vynaložených 533 miliónov dolárov. Generálny inšpektor odporučil preveriť, či boli kontrakty zadané správne, ako sa peniaze použili, či môže štát časť prostriedkov získať späť a akým spôsobom má nahradiť chýbajúcu výrobnú kapacitu.

General Dynamics peniaze vracať nemusela

General Dynamics peniaze priamo nevrátila. Armáda pre ProPublica uviedla, že časť hodnoty chce získať späť prostredníctvom bližšie nešpecifikovaných zliav na ďalšie výrobné objednávky. V decembri 2025 pritom vláda podľa správy generálneho inšpektora vyplatila General Dynamics ďalších 26,3 milióna dolárov ako priebežné platby za druhú a tretiu linku, hoci ani jedna dovtedy nevyrobila použiteľný projektil.

GD-OTS zároveň neprišla o postavenie významného dodávateľa armády. Podľa údajov, ktoré armáda poskytla ProPublica, získala divízia od zastavenia dvoch liniek v Mesquite ďalšie zákazky v celkovej hodnote 2,5 miliardy dolárov. Armáda zdôraznila, že išlo o iné výrobné programy a kritické potreby národnej obrany, ktoré s texaským projektom nesúviseli.

General Dynamics závery investigácie odmieta. Hovorca Jeff Davis uviedol, že ProPublica „zásadne skresľuje okolnosti“ a neprávom spochybňuje bezpečnostné výsledky spoločnosti i jej komunikáciu so zákazníkom. Podľa správy generálneho inšpektora firma tvrdila, že splnila alebo prekročila stanovené požiadavky. Na žiadosť ProPublica o podrobné vysvetlenie údajných chýb v zisteniach však podľa servera nereagovala.

Pokazenú továreň má zachrániť AI

Firma teraz mení prístup. Väčšinu zariadení Repkon má nahradiť tradičnými výrobnými strojmi podobnými tým, ktoré sa používajú v závode v Scrantone. Súčasne v júni 2026 oznámila spoluprácu so spoločnosťou Deterrence, ktorá má do výrobných prevádzok General Dynamics vrátane Mesquite zavádzať systémy využívajúce umelú inteligenciu a prepojené výrobné technológie.

Podľa ProPublica chce General Dynamics investovať do obnovy projektu ďalších 200 miliónov dolárov z vlastných zdrojov. Firma očakáva spustenie výroby v roku 2027 a armáda podľa údajov poskytnutých generálnemu inšpektorovi počíta s kapacitou 20-tisíc projektilov mesačne. Deterrence je pritom iba niekoľko rokov stará spoločnosť a podľa ProPublica doteraz nemala kontrakt s americkým rezortom obrany.

X XX

 RUSKO  ŽÁDNÉ  JEDNÁNÍ  O  KONCI  VÁLKY?

Moskva zatvára dvere rokovaniam, ruská ofenzíva pokračuje. Kremeľ hlási postup smerom k Sloviansku

Kyjev a Moskva v súčasnosti nevedú mierové rokovania. V piatok to uviedol na brífingu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že ruské jednotky pokračujú na východe Ukrajiny v ofenzíve.

„Pokračujeme v špeciálnej vojenskej operácii (Moskva týmto termínom oficiálne označuje vojnu na Ukrajine) a naše jednotky dosahujú očividné úspechy na frontovej línii,“ povedal Peskov. „Čo sa týka mierových rozhovorov, táto téma je do značnej miery pozastavená. Nie sú nijaké nové myšlienky,“ dodal. TASR o tom píše podľa správ agentúr DPA a TASS.

Ruský prezident Vladimir Putin požaduje ako podmienku pre akúkoľvek dohodu o prímerí, aby sa Ukrajina vzdala plnej kontroly nad Doneckou oblasťou. Kyjev to opakovane odmietol.

„Ukrajinská strana veľmi dobre pozná naše požiadavky. Len o nich nechce pokojne diskutovať,“ poznamenal Peskov.

Hovorca Kremľa ďalej uviedol, že ruská armáda „zámerne ničí vojenskú a polovojenskú infraštruktúru kyjevského režimu“. „Naše sily vedia, čo robia a ako to majú robiť,“ zdôraznil.

Náčelník ruského generálneho štábu vo štvrtok podľa denníka The Moscow Times vyhlásil, že jeho jednotky sa pomaly približujú k silne opevnenému mestu Sloviansk v Doneckej oblasti.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Budanov vo štvrtok novinárom povedal, že v septembri nevylučuje obnovenie rokovaní s Ruskom.

Denník New York Times v piatok informoval, že riaditeľ CIA John Ratcliffe sa počas neočakávanej utorkovej návštevy Moskvy pokúšal Kremeľ presvedčiť, aby sa snažil dosiahnuť mierovú dohodu s Ukrajinou.

V utorok o diplomatickom riešení situácie rokoval v Moskve s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom aj vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami arcibiskup Paul Richard Gallagher.

„Povedzme to na rovinu, vojna sa musí skončiť… Čím dlhšie bude konflikt trvať, tým ťažšie sa dosiahne adekvátne riešenie,“ vyhlásil Gallagher na spoločnej tlačovej konferencii. Lavrovovi vraj zopakoval výzvu pápeža Leva XIV., aby Rusi „ukončili boje s cieľom začať skutočné rokovania s podporou medzinárodného spoločenstva“.

X XX

Sikorski tvrdí, že Putin chce Ukrajinu zlomiť počas krutej zimy. Minister však vidí šancu na prímerie

Ak ruský prezident Vladimir Putin túto zimu nezlomí Ukrajincov, môžu vzniknúť podmienky na prímerie, uviedol v pondelok v rozhovore pre TVN24 poľský vicepremiér a minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.

Sikorski v rozhovore uviedol, že ukončenie vojny nemôže dosiahnuť Ukrajina, ale iba Rusko, a to zastavením útokov. Putin podľa možno zvažuje mobilizáciu, ktorá by však bola pre Rusko riziková, alebo sa spolieha na ťažkú zimu a poškodenie ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa správy agentúry PAP.

„Putin si myslí, že ak počas krutej zimy zničí energetický a teplárenský systém, napokon Ukrajinu zlomí,“ povedal Sikorski. Poľsko podľa neho preto pripravuje ďalšiu pomoc vrátane dodávok plynu. „Kedysi Ukrajina vyvážala plyn k nám, teraz ju musíme podporiť my,“ uviedol.

Poľský minister zároveň zdôraznil význam dodávok generátorov a teplého oblečenia ešte pred zimou. Poľsko v roku 2025 dodalo Ukrajine 2,1 miliardy kubických metrov plynu, čo predstavovalo takmer tretinu jej celkového dovozu. Od februára 2026 Poľsko a Ukrajina okrem toho ďalej zvyšujú objem prepravy plynu.

X X X

Zelenskyj nariadil útočiť na Rusko tisíckou dronov denne. Budanov: Je neralistické, že by sa vojna teraz skončila

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok nariadil armáde zvýšiť počet útokov dronmi s dlhým doletom proti Rusku na 1000 denne. V súčasnosti Kyjev denne útočí na ruské vnútrozemie približne 300 dronmi, píše agentúra Reuters.

„Musí ich byť viac: existuje konkrétny cieľ a túto úlohu splníme,“ uviedol Zelenskyj vo večernom prejave.

Agentúra Bloomberg v piatok napísala, že ukrajinské sily od začiatku augusta najmenej 21-krát zaútočili na ruské ropné rafinérie. Útoky na rafinérie sú súčasťou „kinetických sankcií“ Kyjeva, ktoré vyvolali nedostatok pohonných hmôt v Rusku a dlhé rady na čerpacích staniciach.

Zelenskyj tiež uviedol, že Spojené štáty poskytli Kyjevu informácie o niekoľkých rokovaniach, ktoré sa v posledných dňoch uskutočnili v Moskve. „Bolo ich niekoľko,“ napísal na platforme Telegram bez ďalších podrobností. „Ďakujem im za informácie a za to, že v rozhovoroch s Ruskom zaznel potrebný tón,“ dodal prezident bez podrobností.

Už budúci mesiac možno očakávať rusko-ukrajinské rozhovory za účasti USA aspoň na technickej úrovni o vojne na Ukrajine, povedal v piatok podľa médií šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Budanov. Dohodu o ukončení štyri a pol roka trvajúceho konfliktu však v blízkej dobe nečaká, dodal. Kremeľ sa k možnému obnoveniu rozhovorov odmietol vyjadriť.

„Myslím, že všetci uvidia, že rokovania sa začnú veľmi skoro. Budú sa však týkať hlavne technickej stránky veci a príprav na niečo veľké, k čomu sa, ako dúfam, prepracujeme,“ povedal Budanov v rozhovore s ukrajinskou novinárkou Natalijou Mosejčukovou, z ktorého citovali ukrajinské médiá či agentúra Reuters.

Na otázku, či sa boje potiahnu aj ďalšiu zimu, Budanov povedal, že je „nerealistické“ očakávať, že by sa vojna teraz skončila. Ukrajina a Rusko podľa neho musia dospieť do bodu, keď budú pripravené súčasne urobiť ústretový krok. V tejto súvislosti zdôraznil, že Kyjev je tomu otvorený.

Denník New York Times informoval, že riaditeľ CIA John Ratcliffe sa počas neočakávanej utorkovej návštevy Moskvy pokúšal presvedčiť Rusko, aby sa usilovalo o dosiahnutie mierovej dohody s Ukrajinou.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok uviedol, že Kyjev a Moskva v súčasnosti nevedú mierové rokovania a že ruské jednotky pokračujú v ofenzíve na východe Ukrajiny.

 X X X

 O prácu nemajú núdzu. Títo remeselníci sú na Slovensku najžiadanejší. Platy im stúpli aj na 2000 eur

Napriek postupujúcej automatizácii a nástupu umelej inteligencie eviduje Slovensko akútny nedostatok kvalifikovaných remeselníkov. Medzi profesie s najširším regionálnym zastúpením v zoznamoch nedostatku pracovnej sily patria zvárač a obrábač kovov.

Užitočná pravda: Nahradí vás umelá inteligencia? Tieto profesie AI nikdy nezvládne – patrí k nim aj tá vaša?

Svetom hýbe otázka, či nás algoritmy pripravia o prácu, no realita je oveľa pestrejšia než katastrofické scenáre. V rozhovore so Zuzanou Rumiz, prezidentkou APAS, sme rozobrali, prečo umelá inteligencia (AI) nikdy úplne nenahradí ľudský faktor v profesiách postavených na empatii a kritickom myslení.

Tie chýbajú v šiestich z ôsmich krajov. Ešte žiadanejší sú vodiči nákladných vozidiel, ktorých nedostatok hlásia všetky kraje. Chýbajú aj posily v stavebníctve, ktoré naberá na obrátkach. V minulosti bola konkurenčná výhoda znalosť práce s počítačom či cudzie jazyky, blízka budúcnosť však bude patriť najmä kombinácii technických a remeselných zručností.

Nedostatok remeselníkov na celom Slovensku

Vo všetkých krajoch, okrem Banskobystrického, chýba montážny pracovník v strojárskej výrobe, zvárač aj obrábač kovov chýbajú v šiestich z ôsmich krajov. „Fakt, že sa zvárači a obrábači kovov nachádzajú medzi nedostatkovými profesiami v troch štvrtinách krajov, je silným signálom, že nejde iba o lokálny alebo krátkodobý problém.

Naznačuje to širší nedostatok kvalifikovaných pracovníkov s odbornou praxou či oprávneniami. Ich príprava trvá niekoľko rokov, zatiaľ čo potreba je tu a teraz,“ hovorí Tomáš Kušmirek, obchodný manažér personálnej agentúry TRANSFER Slovensko.

Dáta ukazujú oživenie v sektore stavebníctva. Najširší zoznam chýbajúcich profesií v tejto oblasti zaznamenal Bratislavský kraj, kde chýbajú murári, tesári, betonári aj obkladači či klampiari. Naopak, najmenší nedostatok v tejto kategórii vidíme v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. „Najviac remeselných pracovných príležitostí vzniká v regiónoch s intenzívnejšou výstavbou na západe Slovenska. Dostupní uchádzači sa však nachádzajú v inej časti krajiny. Ich presun za prácou komplikujú náklady na bývanie, doprava a rodinné väzby. Nedostatok prehlbuje aj starnutie skúsených remeselníkov a nedostatočný počet mladých ľudí prichádzajúcich do daných odborov,“ dodáva Kušmirek.

Vidieť je aj rast miezd na pozíciách ako klampiar a tesár. Podľa Barometra trhu práce Aliancie sektorových rád mzdy v týchto profesiách zároveň rástli výrazne rýchlejšie ako priemer. Plat klampiara sa od roku 2020 zvýšil o viac ako tretinu na súčasných 1 993 eur, tesár si polepšil o 42,5 % na 1 385 eur.

Odolnosť voči ére umelej inteligencie

Automatizácia a digitalizácia remeslá nezruší. Naopak, zvýši hodnotu ľudí, ktorí dokážu stroje nastavovať, diagnostikovať a opravovať. „Budúcnosť tak bude patriť najmä kombinovaným technickým profilom. Napríklad obrábačom, ktorí ovládajú aj nastavovanie CNC zariadení a prácu s meracou technikou, alebo elektrikárom so znalosťami automatizácie. Kombinované pozície sa v regionálnych zoznamoch objavujú zatiaľ len ojedinele. Napriek tomu ich vnímame ako nastupujúci, aj keď ešte nie plne etablovaný, trend,“ predpokladá Kušmirek.

Do roku 2032 bude podľa odhadov potrebné na Slovensku obsadiť viac ako milión pracovných miest. Z toho takmer 940 tisíc bude potrebných na nahradenie ľudí, ktorí odídu z trhu práce alebo zmenia povolanie. Takmer polovica z nich bude vyžadovať strednú kvalifikačnú úroveň, teda kategóriu, do ktorej patrí výrazná časť remeselných profesií.

Remeslo ako kariérna investícia

Nedostatok kvalifikovaných remeselníkov sa podľa TRANSFER Slovensko nedá riešiť zo dňa na deň. Príprava skutočne samostatného odborníka trvá roky. Samotný výučný list však nie je koncom, ale iba vstupnou bránou do odboru. Na profesie ako zvárač je následne potrebné získať špecializované certifikáty.

Plnú samostatnosť a schopnosť riešiť problémy priamo v prevádzke remeselník reálne dosahuje až po niekoľkých rokoch praxe v odbore. „Remeslo tak dnes nie je voľba z núdze, ale racionálna kariérna investícia. Kombinácia istoty zamestnania, rastúcich miezd a odolnosti voči automatizácii z neho robí jednu z najperspektívnejších ciest na najbližšie desaťročie,“ uzatvára Kušmirek.

X XX

Nové zábery z Himalájí zachytili boj o sekundy. Medzi nezvestnými sú stovky turistov z celého sveta

Nepál zasiahli ničivé záplavy po zrútení ľadovca v regióne Rasuva. Podľa aktuálnych dostupných informácií si katastrofa vyžiadala najmenej 538 obetí a viac než 1 500 ľudí je nezvestných.

Príval vody sa v stredu prehnal cez obce aj turistické oblasti. Podľa správ mohla záplavová vlna dosahovať výšku až 200 metrov. Miestni predstavitelia situáciu opísali ako „skazu presahujúcu predstavivosť“.

Objavili sa aj nové snímky z prvého dňa katastrofy. Zverejnené zábery z oblasti Rasuva zachytávajú ľudí, ktorí sa snažia pred prudkým prúdom uniknúť pešo aj vo vozidlách. Voda so sebou strhávala trosky a ďalší materiál.

Situáciu následne skomplikovalo jazero, ktoré vzniklo po zablokovaní toku lavínovými nánosmi. Keď sa voda začala prelievať cez jeho brehy, v regióne vypukla panika a objavili sa obavy z ďalšej prívalovej vlny. Záchranné operácie vrtuľníkmi preto v piatok ráno dočasne zastavili a obyvatelia údolia Rasuva utekali do vyššie položených oblastí.

Jazero sa vytvorilo proti prúdu v Tibete, približne šesť míľ od prístavu Gyirong na hranici s Nepálom. Ten v stredu zasiahli bahno a povodňová voda.

Čínske ministerstvo vodných zdrojov vo štvrtok uviedlo, že jazero obsahovalo približne dva milióny kubických metrov vody, teda asi 1,98 milióna kubických metrov. Počas nasledujúcich troch dní doň podľa odhadu mali pribudnúť ďalšie tri milióny kubických metrov, približne 106 miliónov kubických stôp.

Čínske úrady neskôr vyhodnotili riziko ako zvládnuteľné, čo umožnilo obnoviť predtým prerušené záchranné operácie.

Medzi nezvestnými sú stovky domácich aj zahraničných turistov

Podľa údajov úradov a diplomatických zastúpení zostávajú po katastrofe nezvestné stovky obyvateľov Nepálu a Číny, ale aj cudzinci, ktorí sa v oblasti nachádzali ako turisti, pútnici alebo pracovníci. Jednotlivé údaje pochádzajú z rôznych zdrojov a môžu sa čiastočne prekrývať.

• Nepál: Nepálske úrady v piatok evidovali celkovo 977 nezvestných. Podľa skorších údajov bolo medzi nimi najmenej 113 nepálskych turistov, 85 príslušníkov armády a polície, 161 obyvateľov okresu Rasuva a jeden človek z okresu Nuwakot.
• Čína: V okrese Gyirong v Tibete bolo podľa čínskych štátnych médií nezvestných 558 ľudí, z toho 260 cudzincov. Čínske ministerstvo zahraničných vecí zároveň uviedlo, že na nepálskej strane sa nezvestných evidovalo takmer 100 čínskych občanov.
• India: Bez kontaktu zostávalo 288 indických občanov, medzi nimi 73 pracovníkov energetického projektu. Viacerí Indovia sa v oblasti nachádzali ako pútnici smerujúci k hore Kailás v Tibete.
• Spojené štáty: Americké úrady evidovali 90 občanov USA, s ktorými sa nepodarilo nadviazať kontakt v Číne a Nepále. Troch Američanov zachránili.
• Ukrajina: Nezvestných bolo 55 Ukrajincov. Išlo o dve turistické skupiny so 47 a siedmimi členmi a jednu Ukrajinku cestujúcu so zahraničnou skupinou.
• Malajzia: Nezvestných bolo 51 občanov.
• Austrália: Úrady pátrali po 39 Austrálčanoch.
• Británia: Medzi nezvestnými bolo 33 britských občanov.
• Kanada: Nepálska turistická rada evidovala 25 nezvestných Kanaďanov.
• Južná Kórea: Nezvestných bolo deväť občanov, ktorí pracovali na výstavbe vodnej elektrárne v Nepále.

 X X X

Poľsko má v úmysle získať ďalších tridsaťdva stíhacích bombardérov F-35A

Definitívne rozhodnutie o nákupe ďalších 32 kusov F-35A bude pevne ukotvené v pripravovanom Programe rozvoja poľských ozbrojených síl na roky 2025 – 2039. Tento krok oficiálne potvrdil náčelník generálneho štábu generál Wiesław Kukuła a následne ho deklaroval aj minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz.

Bezpečnostný kontext a aktuálna úroveň ohrozenia nútia Poľsko zásadne prehodnotiť silu svojho taktického letectva. Už v roku 2023 veliteľ poľských vzdušných síl generál Ireneusz Nowak upozorňoval, že krajina potrebuje na efektívnu obranu aspoň 160 bojových lietadiel rozdelených do desiatich eskadrón. Súčasný poľský park pritom po vyradení starých sovietskych strojov MiG-29 a Su-22, ktoré boli pozostatkom éry Varšavskej zmluvy, tvorí osem eskadrón. Tie pozostávajú zo 48 stíhačiek F-16, 48 juhokórejskich ľahkých bojových lietadiel F/A-50 a úvodnej objednávky 32 kusov amerických stíhacích bombardérov piatej generácie F-35A. Na naplnenie strategických cieľov tak poľským vzdušným silám chýbali ešte dve kompletné eskadróny, o ktorých akvizícii sa v expertných kruhoch dlhšie diskutovalo, informuje francúzsky portál opex360.com.

Hoci o tento lukratívny trh prejavili eminentný záujem viacerí globálni hráči, vrátane konzorcia Eurofighter či spoločnosti Boeing s ponukou ťažkých stíhačiek F-15EX a sprievodných bojových dronov MQ-28 Ghost Bat, Varšava napokon stavila na preverenú americkú platformu. Definitívne rozhodnutie o nákupe ďalších 32 kusov F-35A bude pevne ukotvené v pripravovanom Programe rozvoja poľských ozbrojených síl na roky 2025 – 2039. Tento krok oficiálne potvrdil náčelník generálneho štábu generál Wiesław Kukuła a následne ho deklaroval aj minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz. Oznámenie symbolicky zaznelo 12. júna na leteckej základni Łask-Buczek počas slávnostného ceremoniálu pri príležitosti uvedenia prvých troch poľských F-35A s národným názvom „Husarz“ do aktívnej služby.

Video

Poľsko s veľkou slávou privítalo stíhačky F-35

12. júna 2026 oficiálne dostalo svoje prvé stíhačky F-35 so technológiou stealth, čím sa tieto najmodernejšie lietadlá dostali na východné krídlo NATO.

Podľa ministra obrany je rozšírenie programu Husarz o ďalšie dve eskadróny strojov piatej generácie logickým krokom, keďže stroje F-35 považuje za najlepšie na svete. Varšava sa vďaka týmto masívnym investíciám profiluje ako kľúčový aktér európskej bezpečnostnej architektúry a nespochybniteľný líder na východnom krídle NATO, ktorý zabezpečuje najlepšie chránenú hranicu v novodobej histórii Európskej únie. Prvá várka z pôvodnej objednávky z roku 2020 v hodnote 4,6 miliardy dolárov už začala prichádzať na základňu v Łasku, pričom do konca tohto roka by malo pribudnúť ďalších jedenásť lietadiel. Celý úvodný kontrakt bude kompletne splnený na prelome desaťročí, kedy sa očakáva aj oficiálne zadanie novej objednávky na dodatočných 32 kusov.

Tento ambiciózny modernizačný program sa v Poľsku teší širokej podpore naprieč politickým spektrom, čo potvrdil aj poľský prezident Karol Nawrocki. Hoci stojí na opačnej strane politickej barikády než minister obrany, zdôraznil, že úspech programu F-35 jasne demonštruje mimoriadnu solídnosť a strategický charakter poľsko-amerických vzťahov. Toto partnerstvo, postavené na spoločných hodnotách slobody, suverenity a demokracie, je v súčasnej geopolitickej situácii absolútne nevyhnutné pre stabilitu celého regiónu aj pre strategické záujmy oboch zúčastnených krajín.

Od kniplu k manažmentu informácií: Ako F-35 redefinuje prácu stíhacieho pilota

Prechod z bojového lietadla štvrtej generácie na stroj piatej generácie predstavuje zásadný posun v celkovej filozofii vedenia vzdušného boja. Skúsený testovací pilot spoločnosti Lockheed Martin Scott „Shark“ McLaren, ktorý stál pri samotných začiatkoch testovacieho programu F-35, potvrdzuje, že táto zmena hlboko ovplyvňuje vnímanie a návyky pilotov zvyknutých na platformu F-16. Kým samotná aerodynamika a základné mechanické vedenie stroja zostávajú vďaka bočnej riadiacej páke intuitívne, dramatický skok nastáva v oblasti automatizácie a práce s dátami.

Hlavný rozdiel spočíva v technologickom riešení známom ako fúzia senzorov (sensor fusion). V starších typoch stíhačiek, akou je aj F-16, musí pilot manuálne sledovať a prepínať viacero samostatných obrazoviek, pričom informácie z radaru či zameriavacieho kontajnera si v hlave skladá do uceleného obrazu sám. Systém F-35 naopak všetko spracováva automaticky na pozadí a pilotovi predkladá už hotový, vyhodnotený obraz taktickej situácie. Tento komfort dopĺňa pokročilý prilbový displej HMDS, ktorý premieta kľúčové dáta a ciele priamo pred oči pilota, bez ohľadu na to, kam sa pozrie. Prechod na novú platformu preto pre pilotov neznamená nutnosť odúčať sa staré návyky, ale skôr príležitosť zmeniť taktický prístup. Vďaka odstráneniu technologických limitov môžu misie plánovať a vykonávať úplne novým spôsobom.

Vysoká úroveň automatizácie letových procesov zároveň zásadne transformuje samotnú rolu pilota v kokpite. Už nejde o neustále fyzické riadenie stroja, pri ktorom sú ruky a nohy permanentne zamestnané stabilizáciou lietadla. Pilot F-35 sa stáva predovšetkým manažérom informácií a bojových systémov. Keďže sa nemusí neustále koncentrovať na samotné vedenie lietadla, získava kapacitu na hĺbkovú analýzu situácie a strategické rozhodovanie. Najväčšou devízou tohto prístupu je komplexné situačné povedomie. Na rozdiel od minulosti sa pilot nesústreďuje len na úzky výsek svojej zóny zodpovednosti, ale dokonale rozumie celkovému kontextu operácie na celom bojisku.

Tento sieťový charakter nasadenia potvrdzuje aj moderná prax a skúsenosti z prebiehajúcich konfliktov, vrátane vojny na Ukrajine. Ukazuje sa, že integrácia rôznych domén boja, okamžitá výmena informácií a schopnosť operovať v prostredí s hustou sieťou protivzdušnej obrany sú pre prežitie kľúčové. F-35 už nefunguje ako solitér, ale ako integrálny uzol v širšej sieti spojeneckých systémov. Vďaka pokročilým dátovým odkazom Link-16 a MADL prebieha zdieľanie údajov v rámci NATO v reálnom čase, čo dramaticky skracuje čas potrebný na plánovanie spoločných medzinárodných operácií.

Nórske stíhačky F-35 za zapojili do ochrany vzdušného priestoru v Poľsku, Holandsku či Belgicku. (júl 2025)

Zdroj: Nórske ozbrojené sily

Práca testovacieho pilota v zázemí Lockheed Martin však nie je len o hodinovom preverovaní týchto systémov vo vzduchu. Typický pracovný deň trvá 10 až 12 hodín a jeho ťažisko spočíva v detailnej predletovej príprave a následnej mnohohodinovej analýze telemetrických dát a videozáznamov. McLaren v tejto pozícii funguje ako prekladateľ medzi operačným svetom pilotov a technickým svetom inžinierov, pričom pomáha pretaviť reálne správanie stroja vo vzduchu do preprogramovania softvéru či úprav konštrukcie. V rámci tejto agendy mal možnosť otestovať aj nové poľské stíhačky F-35A „Husarz“ predtým, ako boli oficiálne odovzdané Vzdušným silám Poľskej republiky.

Najunikátnejšou vlastnosťou platformy F-35 zostáva jej otvorená architektúra a schopnosť neustáleho vývoja. Na rozdiel od starších generácií lietadiel, kde bol vývoj po dokončení prototypu relatívne lineárny a limitovaný, F-35 sa mení s každou softvérovou aktualizáciou. Nové režimy senzorov, aktualizácie algoritmov fúzie dát či integrácie nových zbraňových systémov neustále posúvajú možnosti stroja vpred, vďaka čomu dokáže platforma svojich používateľov aj po rokoch služby neustále prekvapovať a redefinovať spôsob uvažovania o vzdušných operáciách.

X XX

Putin ide Hitlerovou cestou? Rusko je podľa amerického dôstojníka odsúdené na zánik

Nálada ruskej spoločnosti v súvislosti s vojnou proti Ukrajine už podľa amerického spravodajca a príslušníka námornej pechoty Matthewa Sampsona nemusí byť taká priaznivá ako v minulosti. Sampson, ktorý sa od roku 2022 ako dobrovoľník pripojil k ukrajinským obranným silám, pre ukrajinský 24 Kanal uviedol, že v Rusku môže postupne narastať presvedčenie, že je čas vojnu ukončiť.

Dôstojník americkej námornej pechoty Matthew Sampson.

Sampson zároveň tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin je ochotný pokračovať vo vojne aj za cenu vážneho poškodenia vlastnej krajiny. Jeho rozhodovanie prirovnal k Adolfovi Hitlerovi a jeho postupu počas druhej svetovej vojny.

„Myslím si, že je pripravený zájsť až tak ďaleko, že zničí vlastnú krajinu, pričom sám to tak nebude vnímať. Podobne ako Hitler, keď sa rozhodol napadnúť Sovietsky zväz. Nevnímal to ako zaručenú porážku, hoci ostatní to tak videli,“ povedal Sampson.

Podľa neho môže Putin pokračovať až do momentu, keď bude porážka Ruska neodvratná. Sampson vyjadril nádej, že prípadné oslabenie Ruska bude natoľko výrazné, že krajina nebude schopná v horizonte desiatich či dvadsiatich rokov zopakovať podobnú agresiu.

Americký dobrovoľník poukázal aj na historický vývoj Nemecka. Pripomenul, že nacistické vedenie priviedlo kedysi silný štát ku kolapsu, po ktorom Nemecko prestalo predstavovať hrozbu pre európske krajiny a neskôr sa stalo ich spojencom a partnerom.

Podobný mechanizmus podľa Sampsona hrozí aj súčasnému Rusku. Tvrdí, že Putin podlieha vlastnej propagande a ruské vedenie neberie dostatočne do úvahy dôsledky vojny na obyvateľstvo, najmä v odľahlých regiónoch.

„Verí vlastnej propagande, verí vlastným klamstvám a nechce sa pozerať na pravdu a realitu,“ vyhlásil Sampson. Podľa neho môže dlhodobé hromadenie spoločenských problémov, strát na fronte a nespokojnosti v krajnom prípade viesť až k politickým otrasom.

V súvislosti s vývojom vojny sa aktuálne objavujú aj informácie informácie o tajnej návšteve riaditeľa CIA Johna Ratcliffa v Moskve. Podľa týchto tvrdení mal ruským predstaviteľom sprostredkovať nepriaznivé hodnotenie vojenskej a ekonomickej situácie Ruska a vyzvať ich na dohodu skôr, než sa ich postavenie ešte zhorší.

Ratcliffe mal uviesť, že Rusko za 18 mesiacov získalo približne jedno percento územia Ukrajiny, priemerná dĺžka života ruského vojaka na fronte je menej ako 35 minút a ukrajinské schopnosti v oblasti bezpilotných technológií spôsobujú Rusku vysoké náklady.

X XX

Program rozvoja Ozbrojených síl Poľskej republiky na roky 2025 – 2039 je podpísaný

Hoci sú jeho detaily utajené, známe sú hlavné priority, ktoré majú Poľsku zabezpečiť schopnosť účinného odstrašovania a obrany tvárou v tvár dynamicky sa meniacim hrozbám.

Dňa 23. decembra 2025 podpredseda vlády a minister národnej obrany Władysław Kosiniak-Kamysz podpísal Program rozvoja Ozbrojených síl RP na roky 2025 – 2039. Ako sa uvádza v oznámení na platforme X: „Ide o dokument strategického významu – usporadúva priority a pretavuje ich do reálnych schopností. Priority zahŕňajú okrem iného vzdušnú a protiraketovú obranu, muníciu a zásoby, drony a antidronové systémy, prieskum, mobilitu a logistiku, ako aj výcvik a pripravenosť. Program rozvoja Ozbrojených síl je utajeným dokumentom.“ Na základe Programu rozvoja Ozbrojených síl RP vzniká okrem iného Plán technickej modernizácie, teda dokument špecifikujúci nákupné plány techniky pre armádu. Minulý týždeň nový program na uzavretom zasadnutí pripomienkoval parlamentný výbor pre národnú obranu. Jeho vypracovanie bolo nevyhnutnosťou diktovanou poznatkami z vojny na Ukrajine a novými výzvami v doménach, ako sú kybernetický priestor či vesmír. Nový program nahrádza predchádzajúce plány a prispôsobuje vektory rozvoja Ozbrojených síl realite potenciálneho konfliktu vysokej intenzity. Ide o odpoveď na potrebu vybudovať armádu schopnú viesť synchronizované viacdoménové operácie – na zemi, na mori, vo vzduchu, ako aj v informačnom priestore a vesmíre.

Napriek doložke tajnosti ministerstvo obrany alebo generálny štáb občas poodhalili rúško tajomstva a predstavili kľúčové oblasti, na ktoré sa transformácia armády zameria. Tieto priority, ktoré náčelník generálneho štábu generál Wiesław Kukuła označuje ako „Veľká sedmička“, tvoria jadro nového programu. Hlavné smery rozvoja zahŕňajú:

1. Inteligentná masa
2. Viacdoménové operácie
3. Vzdušná dominancia, hĺbkové presné údery
4. Protilietadlová, protiraketová a antidronová obrana
5. Personálne rezervy novej generácie
6. Dronizácia a robotizácia
7. Umelá inteligencia

Čo je Program rozvoja Ozbrojených síl?

Ide o najdôležitejší plánovací dokument v Poľskom vojsku, pripravovaný na obdobie 15 rokov. Jeho prvoradým cieľom je pretaviť všeobecné politicko-strategické ciele štátu do konkrétnych, merateľných úloh pre armádu. Program nie je nákupným zoznamom, ale komplexnou stratégiou definujúcou operačné schopnosti. Právnym základom je Zákon o obrane vlasti z 11. marca 2022. Podľa neho minister národnej obrany na základe usmernení Rady ministrov a v súlade so zásadami obranného plánovania NATO zavádza program formou nariadenia po získaní stanoviska parlamentného výboru. Program má stupeň utajenia „vyhradené/tajné“ kvôli životným bezpečnostným záujmom štátu. Odhalenie podrobných plánov o rozvoji konkrétnych schopností, harmonogramov zavádzania výzbroje alebo dislokácie jednotiek by mohol využiť potenciálny protivník na prípravu protiopatrení.

Čo presne program obsahuje

Hoci podrobnosti zostávajú tajné, Zákon o obrane vlasti presne stanovuje, čo sa v programe musí nachádzať. Tento dokument je mimoriadne obsiahly a zahŕňa všetky aspekty fungovania ozbrojených síl. Program určuje najmä: úlohy týkajúce sa modernizácie vybavenia Ozbrojených síl; zámery v oblasti:

1. obranných systémov Ozbrojených síl,
2. záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv alebo dohôd,

• hromadenia a udržiavania zásob bojových prostriedkov a materiálu pre Ozbrojené sily,
• výcviku Ozbrojených síl,
• dislokácie (rozmiestnenia) vojenských jednotiek,
• rozvoja vojenskej infraštruktúry,
• personálnej politiky, rekvalifikácie a vzdelávania kádrov v systéme vojenského školstva;

3. početný stav a bojové zloženie jednotlivých prvkov Ozbrojených síl.

X XX

Fotovoltika, ktorá vyrába aj v noci: Takto funguje unikátna a najvyššie položená solárna elektráreň na svete

Namiesto batérií horúca soľ. Unikátny čínsky projekt ukazuje možnú budúcnosť zelenej energie.

• Čína uviedla do prevádzky 15 927 heliostatov v tibetskej solárno-termálnej elektrárni Anduo Tushuo. Elektráreň s výkonom 100 MW vzniká v nadmorskej výške vyše 4 650 metrov, čo z nej robí najvyššie položené zariadenie svojho druhu na svete.
• Vďaka viac ako 2 800 hodinám slnečného svitu ročne má táto lokalita ideálne podmienky pre solárnu energetiku. Ide o prvú vežovú solárno-termálnu elektráreň v Tibete, píšu Interesting Engineering a People’s Daily.
• V článku sa dočítate:

• Nová čínska elektráreň v Tibete vyrába čistú elektrinu z roztavenej soli.
• Tisíce presne nastavených zrkadiel odrážajú slnečné lúče na vysokú vežu.
• Moderné zariadenie pomôže ročne ušetriť desiatky tisíc ton spáleného uhlia.

• Zrkadlá pokrývajú plochu približne 800 000 m² a uvedenie do prevádzky sa plánuje na október 2026. Zariadenie však nefunguje ako bežná fotovoltika, ktorá vyrába elektrinu priamo zo slnečného žiarenia.
• Namiesto toho takzvané heliostaty sledujú pohyb Slnka a odrážajú jeho lúče na prijímač umiestnený na vrchole 210 metrov vysokej veže. Lúče sa v tomto bode koncentrujú a ohrievajú médium: ním je soľ.
• Roztavená soľ akumuluje teplo a umožňuje výrobu elektriny aj v noci. Ukladanie tepla tak vyrovnáva výpadky typické pre bežné solárne zdroje.

Dokáže vyrábať elektrinu aj po západe slnka

• Výstavbu komplikujú podmienky tibetskej náhornej plošiny. Oblasť trpí veľmi nízkymi teplotami, silným vetrom, vysokou nadmorskou výškou a zároveň slabou elektrickou sieťou. Stavební inžinieri preto upravili pracovné postupy a vyvinuli techniky vhodné pre miestne prostredie. Prevádzku a údržbu elektrárne zabezpečuje inteligentný softvér.

Elektráreň bude tvoriť až 15 927 heliostatov.Zdroj: People’s Daily Online/Wu Yuren

• Elektráreň má po uvedení do prevádzky podľa odhadov vyrábať približne 255 miliónov kilowatthodín čistej elektriny ročne. Tým môže ročne ušetriť približne 60 000 ton ekvivalentu štandardného uhlia a znížiť emisie CO₂ o 165 000 ton. Nová elektráreň pomôže stabilizovať energetickú sieť v jednej z najneprívetivejších oblastí Číny.

X x x 

NESCHOPNí  LIDOVCI  NA MINISTERSTVU  ŽIV.  PROSTŘEDÍ  V  ČR

Čtyři roky prověřovali Heřmanickou haldu. Ministerstvo řízení zastavilo, Ridera nepochybila

Čtyři roky se Česká inspekce životního prostředí zabývala případem společnosti Ridera Bohemia kvůli Heřmanické haldě. Ministerstvo životního prostředí (MŽP) jí nakonec řízení odebralo a zastavilo ho. Podle MŽP se porušení zákona firmou neprokázalo, zatímco v postupu inspekce resort zjistil řadu nedostatků. „Na nedostatky ve vedení řízení byla ČIŽP ze strany ministerstva opakovaně upozorňována a vyzývána k nápravě,“ stojí v prohlášení.

ČIŽP se případem zabývala čtyři roky. MŽP si ale letos v dubnu řízení převzalo a celý správní spis přezkoumalo. Výsledek vyznívá jednoznačně ve prospěch společnosti Ridera Bohemia: ministerstvo podle svého dnešního vyjádření nenašlo důkaz, který by prokazoval původní podezření proti firmě. „Způsob vedení řízení zároveň vyvolával pochybnosti o dodržování základních zásad správního řízení, včetně respektování presumpce neviny,“ uvedlo MŽP.

Právní okolnosti převzetí případu už dříve pro Českou justici vysvětlil profesor správního práva Martin Kopecký. Takzvaná atrakce řízení, kterou MŽP v případě Ridery využilo, je podle něj výjimečným postupem, při němž nadřízený správní orgán převezme případ a sám o něm rozhodne. Využít ji lze například u mimořádně složitých případů nebo při nečinnosti příslušného úřadu. Pokud se pak správnímu orgánu nepodaří shromáždit dostatek důkazů, které by vinu obviněného spolehlivě prokázaly, uplatní se zásada „v pochybnostech ve prospěch obviněného“. „Pokud ve správním řízení zůstanou o vině pochybnosti, které se už nedají odstranit, správní orgán musí rozhodnout ve prospěch obviněného a řízení zastavit,“ vysvětlil Kopecký.

Ministerstvokritizuje postup inspekce

Ministerstvo si řízení převzalo 29. dubna. Tento postup, označovaný jako atrakce, zdůvodnilo mimo jiné složitostí a významem případu a potřebou zajistit zákonný a rychlý postup.

Po převzetí spisu MŽP zjistilo řadu nedostatků v postupu inspekce. Podle dnešního vyjádření ČIŽP dostatečně nevysvětlila některé své postupy při vyšetřování. Část jejích závěrů se měla opírat o domněnky a výsledky bez dostatečné opory ve správním spisu.

Některé podklady byly podle ministerstva pořízeny v rozporu se zákonem, případně byly během řízení vyvráceny. MŽP také tvrdí, že inspekci na problémy opakovaně upozorňovalo a vyzývalo ji k nápravě. Přesto podle resortu v řízení významně nepokračovala, byla nečinná a opakovaně žádala o prodloužení lhůty pro vydání rozhodnutí.

Heřmanická halda u Ostravy patří k největším ekologickým zátěžím v Česku. Uvnitř odvalu už téměř tři desetiletí doutná požár. Foto: Eva Paseková

Ridera podle ministerstva zákon neporušila

Po převzetí případu ministerstvo přezkoumalo dosavadní postup ČIŽP i dostupné podklady. Z nich podle MŽP nevyplynul žádný důkaz, který by prokazoval původní podezření ČIŽP vůči společnosti Ridera Bohemia. Ministerstvo proto 1. července přestupkové řízení zastavilo.

Výsledek je podstatný i vzhledem k závažnosti původního podezření. Případ se týkal materiálu použitého při budování oddělovací vzdušné stěny, která má bránit dalšímu šíření požáru uvnitř Heřmanické haldy.

Dnešní závěr MŽP je ale v otázce odpovědnosti Ridery jasný: porušení zákona firmou se neprokázalo a přestupkové řízení skončilo. Nový šéf ČIŽP Pavel Straka navíc v červenci zastavil průzkumné vrty, které inspekce plánovala. Důvodem byla podle MŽP jejich nadbytečnost.

Halda ale zůstává problémem

Zastavení řízení s Riderou neznamená konec řešení samotné Heřmanické haldy. Ta už několik let uvnitř pomalu hoří a otázkou zůstává, zda opatření vybudovaná proti šíření požáru skutečně fungují.

MŽP proto doporučilo inspekci, aby se nyní zabývala tím, zda v lokalitě nevznikla ekologická újma.

Ministerstvo současně rozhodlo o změně ve vedení příslušného dozorového orgánu. Cílem má být podle resortu řádný, nestranný a zákonný výkon státního dozoru. „Prioritou je ochránit zdraví místních obyvatel. S ministerstvem průmyslu a obchodu jsme se proto dohodli na dalším společném postupu při řešení odvalovny Heřmanice v Ostravě,“ uvedl ministr životního prostředí Igor Červený (Motoristé).

Další zkoumání převezme MPO a DIAMO

Jak bude stát postupovat dál, nastínila vláda po svém jednání 17. srpna. Vicepremiér a ministr průmyslu a obchodu Karel Havlíček oznámil, že další řešení problematiky Heřmanické haldy bude pokračovat v gesci MPO. Klíčová je nyní praktická otázka: zda materiál použitý v oddělovací vzdušné stěně skutečně dokáže zabránit dalšímu šíření požáru.

MPO chce proto prostřednictvím státního podniku DIAMO pokračovat ve spolupráci s Technickým ústavem požární ochrany na odborném posouzení materiálu. Výsledkem má být jednoznačný závěr, zda je použitý materiál schopný prohořívání zabránit.

Havlíček zároveň uvedl, že stát nechce být „kolbištěm sporů různých podnikatelských skupin“ a bude stát za společností DIAMO.

Červený: Vyšetřování nekončí

Ministr životního prostředí Igor Červený na stejné tiskové konferenci zdůraznil, že předáním dalšího zkoumání pod MPO se problém Heřmanické haldy neuzavírá. „To není tak, že by MPO něco hasilo,“ uvedl Červený. Oba resorty podle něj svůj postup koordinovaly.

Ministr také kritizoval postup ČIŽP. „Za minulého vedení MŽP došlo na ČIŽP k nestandardní situaci – k neustálému prodlužování vyšetřování, které nemělo žádné výsledky,“ řekl.

Podle Červeného už ČIŽP nemohla v dosavadním prověřování pokračovat bez potřebné právní opory. Další odborné zkoumání proto bude pokračovat prostřednictvím DIAMO. „ČIŽP v ten moment neměl právo pokračovat, ale předali jsme všechno a předáme všechno tak, jak to zmiňoval pan vicepremiér DIAMU, které v té věci bude pokračovat a ten výzkum bude dokončen,“ uvedl ministr.

Z praktického pohledu tak dochází k rozdělení celé kauzy. Přestupkové řízení proti Rideře skončilo, odborné zkoumání bezpečnosti haldy však pokračuje.

Eva Paseková,ceskajustice

X XX

MILIARDÁŘ  STRNAD,  33 LET,  PODNIKAL  KDYŽ  BYL  UŽ  V  PEŘINCE?

Nejbohatšímu Čechovi je teprve 33 let. Strnadův majetek narostl na 470 miliard

Michal Strnad, majitel zbrojařské skupiny Czechoslovak Group (CSG) a podle žebříčku časopisu Euro nejbohatší Čech. 

Nejbohatším Čechem zůstává majitel zbrojařské skupiny Czechoslovak Group (CSG) Michal Strnad. Časopis Euro letos jeho majetek ocenil na 470 miliard korun, meziročně o 140 miliard více. Strnad tak uhájil první místo před Danielem Křetínským. Za Strnadovým vzestupem stojí rychlý růst zbrojařské skupiny, její expanze do zahraničí a letošní vstup na amsterdamskou burzu.

Ještě loni Euro odhadovalo Strnadův majetek na 330 miliard korun. Za jediný rok tak podle žebříčku zbohatl zhruba o 42 procent. Ani to ale nemuselo stačit na prvenství. Majetek druhého Daniela Křetínského totiž podle Eura vzrostl dokonce o 152 miliard na 432 miliard korun. Rozdíl mezi oběma podnikateli činí 38 miliard.

Třetí Renáta Kellnerová s rodinou má podle časopisu majetek v hodnotě 385 miliard korun.

O prvenství rozhodly akcie CSG

Strnadovo bohatství je nyní výrazně spojeno s vývojem ceny akcií CSG. Zbrojařská skupina vstoupila letos v lednu na burzu Euronext Amsterdam.

Šlo o mimořádně velkou transakci. CSG při vstupu na burzu nabízela až 15,2 procenta akcií a při nabídkové ceně 25 eur za akcii byla celá společnost oceněna na 25 miliard eur. Strnad před transakcí nepřímo kontroloval 99,98 procenta hlasovacích práv a i po plném využití možnosti navýšit nabídku mu mělo zůstat přibližně 84,8 procenta společnosti.

Právě pohyb ceny akcií pak letos výrazně hýbal také odhadovaným Strnadovým bohatstvím. „Akcie CSG se po lednovém vstupu na burzu vyšplhaly až k 800 korunám, koncem června však spadly na 300 korun. Teprve srpnové zotavení přibližně k 450 korunám vrátilo Strnada do čela žebříčku,“ uvedl časopis Euro.

Vývoj akcií CSG tak během několika měsíců dokázal změnit papírovou hodnotu Strnadova majetku o desítky až stovky miliard korun.

Z rodinného podniku globální zbrojař

Michalu Strnadovi je 33 let. Byznys převzal po svém otci Jaroslavu Strnadovi, který začal v 90. letech obchodovat s vojenskou technikou ze sovětské éry. Pod vedením jeho syna se CSG výrazně rozšířila a dnes vyrábí mimo jiné velkorážovou i malorážovou munici, vojenská vozidla, radary a další obrannou techniku. Expanduje také do výroby proudových motorů.

Zásadním impulzem pro další růst evropského obranného průmyslu se stala ruská invaze na Ukrajinu v roce 2022 a následné zvyšování výdajů států na obranu.

 „Když začala válka na Ukrajině, byli jsme první, kdo začal masivně investovat. Riskoval jsem a rozjeli jsme to,“ popsal Strnad letos v rozhovoru pro Reuters.

CSG zároveň expandovala pomocí velkých akvizic. Jednou z nejvýznamnějších bylo převzetí americké Kinetic Group za 2,2 miliardy dolarů. Skupina tím výrazně posílila svou pozici na americkém trhu s malorážovou municí.

Burza Strnadovi přinesla miliardy

Vstup CSG na burzu měl pro Strnada ještě jeden rozměr. Nešlo pouze o zvýšení veřejně viditelné hodnoty jeho podílu.

Při IPO prodával také část svých existujících akcií. Podle prospektu a údajů Reuters mu transakce při plném využití opce mohla přinést čistý výnos téměř tři miliardy eur. Samotná CSG měla z prodeje nových akcií získat přibližně 724 milionů eur.

Strnad si přesto ponechal nad skupinou jednoznačnou kontrolu.

Vstup na burzu měl CSG pomoci také při dalším růstu. Strnad před IPO uvedl, že veřejně obchodované akcie mohou skupině posloužit například jako prostředek k financování dalších akvizic.

Akcie po vstupu na burzu prudce kolísaly

Burzovní příběh CSG ale není jen příběhem růstu. Akcie po vstupu na trh výrazně ztratily a ještě na začátku srpna byly zhruba o 45 procent níže než při předchozích maximech.

Investoři podle analýzy Reuters řešili mimo jiné velkou závislost skupiny na prodeji munice a její expozici vůči válce na Ukrajině. CSG se proto snaží svůj byznys dále rozšiřovat. V první polovině letošního roku například zdvojnásobila tržby divize pozemních systémů. Přibližně 69 procent tržeb skupiny pocházelo ze zemí NATO.

CSG například podepsala významný kontrakt na dodávky velkorážové munice. Celková hodnota zakázky je téměř 300 milionů eur. Foto: CSG

Skupina přitom počítá s dalším růstem. Ve střednědobém horizontu očekává průměrné roční zvyšování tržeb přibližně o 15 procent. Pokud by se plán naplnil, kolem roku 2030 by se její roční tržby mohly přiblížit 12 miliardám eur.

Česká stovka bohatých překonala čtyři biliony

Růst Strnadova majetku je součástí širšího trendu. Sto nejbohatších Čechů a Slováků podle Eura letos vlastní majetek v celkové hodnotě 4,069 bilionu korun.

Za jediný rok jejich společné jmění vzrostlo o 658,6 miliardy korun, tedy téměř o pětinu. Hranice pro vstup mezi stovku nejbohatších se zvýšila na 7,3 miliardy korun.

Čtvrtý v žebříčku skončil vlastník KKCG Karel Komárek s majetkem 275 miliard korun. Pátý je spoluzakladatel J&T a akcionář EPH Patrik Tkáč s 220 miliardami a šestý majitel energetické skupiny Sev.en Pavel Tykač se 190 miliardami korun.

Růst zbrojního průmyslu je vidět i dále v pořadí. Za skokany roku Euro označilo vlastníky STV Group Martina Drdu a Ludmilu Drdovou. Hodnota jejich majetku podle časopisu téměř zdvojnásobila na 56,5 miliardy korun.

Do žebříčku nově vstoupil také Petr Kratochvíl, který vlastní menšinové podíly v klíčových částech CSG. Euro jeho majetek odhaduje na 26,7 miliardy korun.

Právě zbrojní průmysl tak patří k nejviditelnějším zdrojům nového bohatství v letošním žebříčku. A nejvýraznějším příkladem je Michal Strnad: během jediného roku podle Eura zvýšil svůj majetek o 140 miliard korun a navzdory prudkým výkyvům akcií CSG zůstává nejbohatším Čechem.

Redakce České justice

X X X

 Muž chtěl na plzeňská práva, skončil pod čarou. Pak zažaloval děkana

Muž, který dříve studoval ekonomii v Praze, se soudně domáhal přijetí na plzeňská práva. Kritériem byl výsledek posledního přijatého na 380. místě. Toho muž ale nedosáhl. U soudu tvrdil, že škola podmínky nezveřejnila, i když se podle nich přihlásil. Jenže škola předem publikovala algoritmus obsazení 380 míst. Vysokoškolský zákon takový postup umožňuje.

Muž neprošel u přijímací zkoušky ke studiu oboru práva a právní věda v akademickém roce 2025/2026. Získal jen 1208 bodů. Přijímací komise ale stanovila pro přijetí minimálně 1260 bodů podle výsledku posledního přijatého uchazeče.  

Děkan Západočeské univerzity v Plzni rozhodl o nepřijetí dotyčného ke studiu. Muž na něho podal žalobu. Podle něho fakulta nezveřejnila podmínky přijetí. Rovněž žaloval, že u rozhodnutí děkana chybělo poučení o možnosti nahlédnout do spisu.

Neuspěl ani u krajského soudu, ani s kasační stížností u Nejvyššího správního soudu. Kasační stížnost totiž poslal e-mailem bez ověřeného elektronického podpisu. Na výzvu soudu k odstranění vady nereagoval.

Kritériem byl výsledek posledního uchazeče

Ke studiu práva na Západočeské univerzitě v Plzni mohlo být přijatých maximálně 380 uchazečů. Byli přijímaní v sestupném v pořadí. Rozhodoval výsledek uchazeče na posledním místě. Přijatí měli totiž být všichni, kteří dosáhli shodných bodů jako „jediný poslední přijatý na 380. místě“.

Uchazeč, který skončil ve zkoušce na 380. místě, získal 1260 bodů. Tento výsledek byl proto přijímací komisí stanovený jako hranice pro přijetí, vysvětlil děkan fakulty Krajskému soudu v Plzni. Fakulta tento princip zveřejnila včas na internetu.

Muž před soudem tvrdil, že z rozhodnutí děkana nelze zjistit, jaké byly konkrétní podmínky pro přijetí ke studiu.

 Algoritmus byl jasný a zákon to umožnil

Soud byl ovšem jiného názoru. „Z rozhodnutí vyplývá, že podmínkou pro přijetí ke studiu bylo dosažení minimálně takového počtu bodů, který získal ten uchazeč, který se umístil na 380. místě,“ zopakoval Krajský soud v Plzni. Podmínkou přijetí proto bylo dosažení 1260 bodů, dodal soud. Uchazeč ale dosáhl jen 1208 bodů.

Fakulta předem určila, že přijme 380 nejlepších. Minimální počet bodů byl stanovený poté, co bylo možné výsledky uchazečů porovnat a určit pořadí. „Algoritmus k určení minimálního počtu bodů byl tedy jednoznačně stanovený předem,“ zdůraznil soud s tím, že zákon o vysokých školách to umožňuje.

Zákon umožňuje, aby fakulta neurčila předem minimální počet bodů. Může použít mechanismus minimálního výsledku z počtu bodů dosažených uchazečem v sestupném pořadníku.

Děkan měl muže poučit

Námitku, že muž nebyl poučen o svém procesním právu nahlížet do spisu v odvolacím řízení, neshledal soud důvodnou.  

Soud posuzoval, zda žalobce jako pětadvacetiletý uchazeč o studium na právnické fakultě, který dříve studoval Provozně ekonomickou fakultu České zemědělské univerzity v Praze, potřeboval, aby ho děkan v rozhodnutí výslovně poučil, že může nahlédnout do spisu.

Odpověď na tuto otázku zní ano. Právo nahlédnout do spisu v přijímacím řízení je výslovně stanoveno v zákoně o vysokých školách. Jde o právo procesní, nikoli hmotné. Řízení o přihlášce bylo proto stiženo vadou. Muž ale neuvedl, proč má mít dílčí procesní pochybení ve vztahu k nahlížecímu právu dopad na zákonnost rozhodnutí. Procesní vada neměla na zákonnost rozhodnutí vliv, dospěl k závěru soud.

Splnil muž podmínky, které neznal?

Ze seznamu uchazečů, seřazených sestupně podle počtu bodů, soud ověřil, že poslední uchazeč, jehož výsledek byl rozhodný pro přijetí, dosáhl 1260 bodů. Před žalujícím mužem se za touto hranicí umístilo ještě 61 uchazečů. Již uchazeč s 1258 body nebyl přijat pro nedostatečnou kapacitu studijního programu, zjistil krajský soud.

Fakulta podmínky zveřejnila. Podmínky přijetí schválil akademický senát. Právě podle těchto podmínek podal muž přihlášku, uhradil poplatek, jak podmínky určovaly, a vykonal zkoušku.

„Postup žalobce v přijímacím řízení by nasvědčoval tomu, že se před podáním přihlášky s obsahem podmínek pro přijetí seznámil a jejich obsah znal,“ uvedl „na okraj“ svého rozhodnutí krajský soud. Irena Válová ceskajustice)

X X  X

Trump je nadále odsouzený v kauze pornoherečky. Soud zamítl vymazání verdiktu