Chce naplniť vyčerpané strategické rezervy. Ropa z nedávno uzavretej dohody medzi Spojenými štátmi a Venezuelou bude použitá na doplnenie strategických ropných rezerv USA, ktoré boli v posledných rokoch prudko znížené v reakcii na globálne narušenie dodávok a vysoké ceny pohonných hmôt. Oznámil to dnes podľa agentúry Reuters americký prezident Donald Trump.

Trump vzal fixku a preškrtol Ontárijské jazero. Po novom ho chce volať Americké. Americký prezident Donald Trump dekrétom nariadil „s okamžitou platnosťou“ premenovať Ontárijské jazero na Americké. Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social v piatok oznámil, že USA uzavreli ropnú dohodu s Venezuelou, čím si zaistili väčšinovú kontrolu nad viac ako 65 miliardami barelov z dokázaných venezuelských zásob ropy. To zodpovedá zhruba pätine celkových dokázaných ropných rezerv tejto latinskoamerickej krajiny.

Dnes Trump v príspevku na sociálnych sieťach uviedol, že proces doplňovania zásob sa začne čoskoro, a venezuelskú ropu označil za „dar Venezuely ľudu Spojených štátov“.

Podľa Reuters však nie je jasné, ako rýchlo by venezuelská dohoda mohla zaistiť doplnenie rezerv alebo priniesť v dohľadnom čase americkým motoristom prospech. Dohoda, ktorú Trump v piatok oznámil, má za cieľ oživiť venezuelský ropný priemysel, ale kým sa produkcia bude môcť podstatne zvýšiť, bude vyžadovať značné investície a prácu na infraštruktúre.

Dočasná venezuelská prezidentka Delcy Rodríguezová cez víkend dosiahnutie dohody potvrdila. Dodala, že dohoda umožní výrazné zvýšenie ťažby ropy a prinesie Venezuele rozsiahle investície a daňové príjmy.

X XX

 Trump spravil ropný obchod storočia. USA získajú kontrolu nad 65 miliardami barelov venezuelskej ropy

Spojené štáty uzavreli ropnú dohodu s Venezuelou. Zabezpečili si tak väčšinovú kontrolu nad viac ako 65 miliardami barelov z preukázaných venezuelských zásob ropy. To zodpovedá približne pätine celkových preukázaných ropných rezerv tejto latinskoamerickej krajiny.

Oznámil to dnes americký prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. Uviedol tiež, že ide o najväčšiu ropnú dohodu vo svetovej histórii. Dočasná venezuelská prezidentka Delcy Rodríguezová dosiahnutie dohody potvrdila. Dodala, že dohoda umožní výrazné zvýšenie ťažby ropy a prinesie Venezuele rozsiahle investície a daňové príjmy.

„Táto historická dohoda viac než zdvojnásobí americké ropné zásoby, výrazne zvýši naše dodávky ropy a z dlhodobého hľadiska podstatne zníži ceny benzínu pre všetkých Američanov. Zároveň pomôže Venezuele pokračovať na ceste k obrovskému úspechu a veľkej prosperite,“ napísal Trump. Dohoda podľa neho zároveň posilní vzťahy medzi USA a Venezuelou.

Podrobnosti o dohode zatiaľ nie sú k dispozícii. Z Trumpovho vyhlásenia však vyplýva, že do dohody je zapojený aj súkromný sektor. „Pre venezuelský ľud táto dohoda prinesie takmer 100 miliárd dolárov (približne dva bilióny Kč) v súkromných investíciách, zabezpečí tisíce dobre platených pracovných miest a podporí obnovu venezuelskej ekonomiky,“ napísal na sieti X americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Trump sa zlata nevie nabažiť, Prezident pozlatil ďalší kus Washingtonu

Rodríguezová označila dohodu za historický míľnik vo vzťahoch medzi Venezuelou a USA. Na sieti X tiež uviedla, že dohoda „počíta s rozvojom 17 strategických polí s preukázaným potenciálom 65 miliárd barelov ropy, investíciami v objeme viac ako 100 miliárd dolárov a daňovými príjmami pre štát vo výške viac ako 209 miliárd dolárov“.

Venezuela disponuje najväčšími preukázanými zásobami ropy na svete, ktoré presahujú 303 miliárd barelov. Ťažba ropy v krajine však zostáva obmedzená, upozornila agentúra AFP.

Spojené štáty výrazne posilnili svoj vplyv vo Venezuele po januárovom únose prezidenta Nicolása Madura. Caracas neskôr pristúpil na dohodu, v rámci ktorej sa export venezuelskej ropy uskutočňuje pod americkou kuratelou. Spojené štáty sprostredkúvajú predaj venezuelskej ropy do zahraničia, inkasujú príjmy z predaja a následne ich podľa vlastného uváženia odovzdávajú venezuelskej vláde.

Trumpova administratíva je pred blížiacimi sa novembrovými voľbami do amerického Kongresu pod tlakom pre vysoké ceny benzínu, ktoré sú dôsledkom konfliktu s Iránom. K Trumpovmu víťazstvu v prezidentských voľbách v roku 2024 výrazne prispel jeho sľub, že zníži infláciu. V poslednom období je však mnoho Američanov s Trumpovou politikou nespokojných a prezidenta vinia z vysokých cien na čerpacích staniciach.

Trump vzal fixku a preškrtol Ontárijské jazero. Po novom ho chce volať Americké

Americký prezident Donald Trump dekrétom nariadil „s okamžitou platnosťou“ premenovať Ontárijské jazero na Americké.

Priemerná cena benzínu v USA v piatok podľa údajov motoristickej organizácie AAA predstavovala približne 4,09 dolára za galón (asi 22,5 Kč za liter). Pred začiatkom vojny s Iránom sa pritom ceny pohybovali v blízkosti troch dolárov za galón.

Štyri doláre za galón sa všeobecne považujú za dôležitú psychologickú hranicu, po ktorej prekročení časť amerických spotrebiteľov mení svoje návyky, napríklad obmedzuje spotrebu pohonných hmôt.

X X X

Japonsko evakuovalo 260-tisíc ľudí pred tajfúnom Dolphin: Vietor v nárazoch dosahuje takmer 200 kilometrov za hodinu

Japonské úrady nariadili evakuáciu približne 260-tisíc obyvateľov v prefektúrach Kagošima a Okinawa z dôvodu tajfúnu Dolphin. Búrka sprevádzaná nárazmi vetra s rýchlosťou až 198 km/h si vyžiadala zrušenie viac ako 500 letov a prinútila automobilku Toyota pozastaviť prevádzku v deviatich závodoch.

Japonsko nariadilo evakuáciu približne 260-tisíc obyvateľov juhozápadných častí krajiny v dôsledku tajfúnu Dolphin, ktorý sa k tomuto regiónu pomaly približuje. Úrady zároveň v piatok zrušili viac ako 500 letov, informuje TASR podľa agentúry Reuters.

Tajfún dosahoval maximálnu rýchlosť vetra 144 kilometrov za hodinu s nárazmi až 198 kilometrov za hodinu a približoval sa k reťazcu ostrovov medzi regiónom Kjúšú a prefektúrou Okinawa, uviedla Japonská meteorologická agentúra (JMA). Do krajiny by mal priniesť veľmi silný vietor a veľa zrážok.

Úrady vydali príkazy na evakuáciu pre takmer 260-tisíc obyvateľov prefektúr Kagošima a Okinawa. Spoločnosť Toyota v piatok pozastavila prevádzku v deviatich továrňach.

Očakáva sa, že Dolphin si zachová svoju silu aj po priblížení sa k prefektúre Okinawa a mohol by tak poškodiť alebo zničiť niektoré stavby. Podľa meteorológov by mohlo dôjsť aj k povodniam.

Tajfún na ostrov Kjúšú priniesol silný vietor. Reuters pripomína, že tamojšia prefektúra Kumamoto sa stále spamätáva z minulotýždňového zemetrasenia s magnitúdou 7,1. Približne 6700 obyvateľov tejto prefektúry zostáva v evakuačných centrách, keďže mnoho ľudí prišlo o domovy.

X X X

 Kto si objednal útok na fabriku dronov? Policajná prezidentka Maškarová oznámila zadržanie ďalšieho podozrivého

V prípade zmareného podpaľačského útoku na fabriku dronov v Haniske pri Prešove zadržali ďalšiu osobu, ktorá je podľa polície dôvodne podozrivá zo spolupráce na skutku. Uviedla to v piatok policajná prezidentka Jana Maškarová, ktorá zároveň prvýkrát priblížila časový priebeh operácie.

Polícia v piatok zadržala ďalšieho podozrivého v prípade pripravovaného podpaľačského útoku na závod spoločnosti Skyeton v Haniske pri Prešove. V piatok to uviedla policajná prezidentka Jana Maškarová.

Zadržaný má byť občanom Ukrajiny a polícia ho zaistila v Košiciach.

Doteraz boli v prípade obvinení traja cudzinci z prípravy obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia, ktorého sa mali podľa polície dopustiť ako spolupáchatelia na objednávku. Pri preukázaní viny im hrozí desať až pätnásť rokov väzenia. Prípad zatiaľ nie je kvalifikovaný ako teroristický trestný čin.

Čo polícia zaistila v Haniske

Pripravovaný útok prekazila protizločinecká jednotka Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. Podľa polície začal ÚBOK operatívno-pátraciu činnosť po tom, čo získal informácie a poznatky od Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva. Pri opatreniach v teréne spolupracovali aj policajti Krajského riaditeľstva PZ v Prešove.

Maškarová v piatok priblížila aj časový priebeh akcie. Poznatky od oboch spravodajských služieb dostala polícia podľa nej začiatkom júla a bezodkladne po nich začala vyšetrovanie a operatívno-bezpečnostnú akciu.

Realizačný materiál spracoval ÚBOK 11. augusta. K samotnej realizácii pristúpila polícia 22. augusta.

Obvinenie vzniesol vyšetrovateľ 24. augusta. Verejne polícia o prípade informovala nasledujúci deň. Vyšetrovanie podľa Maškarovej naďalej pokračuje.

Medzi doručením prvých poznatkov a zásahom tak uplynulo približne sedem týždňov.

Maškarová v piatok spresnila, čo polícia pri akcii zaistila. Okrem náradia išlo o kladivá, orezávače, zapaľovače a nádoby so zápalnou látkou.

Policajti ďalej zaistili mobilné telefóny, powerbanky a akčnú kameru. Zaistené boli aj ochranné pomôcky vrátane respirátorov a zápisník, v ktorom mala byť zaznamenaná úniková trasa a plán útoku.

Podľa predbežného odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ mala zápalná zmes pozostávať z benzínu a polystyrénu. Polícia ju označila za zmes bežne známu ako napalm.

Ak by k útoku došlo, mohol podľa polície vzniknúť rozsiahly požiar a byť ohrozené životy a zdravie ľudí. V hale sa v čase plánovaného útoku mohlo podľa doterajších zistení nachádzať približne 70 zamestnancov, hodnota majetku v objekte mala dosahovať desiatky miliónov eur. Nikto nebol zranený a škoda nevznikla.

Že terčom mal byť závod spoločnosti Skyeton, potvrdil vo štvrtok e-mailom hovorca krajskej prokuratúry v Prešove agentúre Reuters. Ministerstvo obrany predtým uvádzalo, že firma vyrába pozorovacie drony a licencie na vývoz má vydané len pre Spojené štáty a Britániu. Podľa webovej stránky spoločnosti, na ktorú sa odvoláva Reuters, vyrába Skyeton drony na zber spravodajských informácií a navádzanie na ciele.

Okresný súd v Prešove vzal vo štvrtok dvoch obvinených do väzby. Ako pre médiá uviedla hovorkyňa Krajského súdu v Prešove Ivana Petrufová, v prípade lotyšského štátneho príslušníka rozhodol sudca pre prípravné konanie o útekovej a preventívnej väzbe, v prípade ukrajinského občana o preventívnej väzbe. Obaja sa proti rozhodnutiu odvolali.

Tretieho obvineného, 26-ročného Lotyša, zadržali v stredu nemecké orgány v Hamburgu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu. Slovensko požiadalo o jeho vydanie.

Polícia zároveň uviedla, že vyšetrovanie pokračuje a nie je vylúčená ani zmena právnej kvalifikácie.

Prihlásila sa skupina, o ktorej sa nič nevie

K zodpovednosti za prípravu akcie sa e-mailom prihlásila organizácia, ktorá sa označuje ako Globálni občania proti vojne 1984. V správe uvádza, že prechádza do „aktívnej fázy kampane za mier“, a žiada prepustenie zadržaných. List adresovala okrem médií aj prezidentovi a ministrovi vnútra.

K e-mailu boli podľa TV Markíza a portálu TNLive priložené videá z prípravy zápalnej zmesi a skeny občianskych preukazov obvinených. Pravosť týchto materiálov zatiaľ žiadny orgán verejne nepotvrdil.

Bezpečnostný analytik Radovan Bránik pre TA3 uviedol, že aktivity skupiny podľa neho vykazujú znaky operácie pod cudzou vlajkou. Ide o jeho hodnotenie, orgány činné v trestnom konaní sa k pôvodu e-mailu zatiaľ verejne nevyjadrili.

Polícia doteraz verejne neurčila, kto si mal útok objednať, a podľa dostupných informácií pracuje s viacerými verziami. Vládni predstavitelia ruskú stopu oficiálne nespomenuli.

Podľa policajnej prezidentky sa prihlásenie neznámej organizácie k tomuto činu preveruje a nepotvrdila ani nevyvrátila či spojenie s touto organizáciou je relevantné alebo nie.

X X X

Generál Syrskyj výnimočne napísal komentár. To, že mal konflikt s ministrom obrany, ho vraj prekvapilo

V Kyjeve sa od štvrtka konajú protesty, ktoré požadujú, aby prezident Zelenskyj vrátil exministrovi obrany post.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Ukrajiny Oleksandr Syrskyj nemá príliš vo zvyku rozdávať rozhovory, nieto ešte písať komentáre. Aj preto jeho stĺpček, ktorý v pondelok podvečer publikoval ukrajinský web Militarnyj, vzbudil okamžitú pozornosť.

Sám v ňom hneď v úvode priznáva, že mediálna práca ho veľmi nezaujíma, nebuduje si imidž a nemá ani politické ambície.

„Venujem sa vojne. 24/7. (…) Ale v posledných dňoch sa moje mlčanie začalo interpretovať ako súhlas. Okolo armády a generálneho štábu sa rozrástla celá mytológia o konfliktoch a sabotážach. Takže jedinýkrát to opíšem ja sám,“ napísal Syrskyj.

Konflikt vraj Syrskyj nevnímal

Hlavný veliteľ ukrajinskej armády sa ocitol v centre pozornosti po protestoch, ktoré na Ukrajine vypukli kvôli odvolaniu ministra obrany Mychajla Fedorova. Generál vo svojom stĺpčeku napísal, že ho prekvapili tvrdenia, že má s ministrom konflikt.

Ukrajinské médiá totiž naznačovali, že Fedorov prišiel o funkciu práve pre napäté vzťahy so Syrským.

X X X

Izraelský minister ponižoval palestínske väzenkyne priamo vo väznici. Chválil zhoršovanie podmienok

Izraelský krajne pravicový minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir dnes v príspevku na sieti X zverejnil video, v ktorom nadáva palestínskym ženám zadržiavaným vo väznici Damon na severe Izraela. Pri návšteve väzenkýň tiež uvítal zhoršenie ich podmienok, napísala agentúra AFP.

Spútaní a na kolenách počúvali jeho posmešky. Video izraelského ministra pobúrilo i jeho vlastných

Dva mesiace pred parlamentnými voľbami zverejnil Ben Gvir video, v ktorom zahalená žena s rozmazanou tvárou tvrdí, že podmienky vo väzení sú extrémne zlé, že väzenkyne nemajú žiadne práva a že ako ženy majú špecifické potreby.

„Tri dni sme sa neumyli a nevymenili sme si spodnú bielizeň,“ vypovedá táto žena, ktorú v máji 2025 znovu zatkli izraelské jednotky, niekoľko mesiacov po svojom prepustení v rámci dohody o prímerí v Gaze.

Izraelský minister takéto podmienky uvítal a porovnal situáciu s podmienkami izraelských rukojemníkov, ktorých po útoku zo 7. októbra 2023 zadržiavali hnutie Hamas a ďalšie palestínske ozbrojené skupiny v Gaze takmer dva roky.

„Naši rukojemníci nemali šampón a nemali také podmienky. Som hrdý na to, že sa nám podarilo obmedziť podmienky zadržaných teroristov na absolútne minimum. S letnými tábormi vo väzniciach je koniec,“ vyhlásil. „Ktokoľvek ublíži mojim bratom, nebude mať také podmienky ako v hoteli,“ dodal.

Minister, spojenec izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v rámci vládnej koalície, je známy svojimi provokatívnymi výrokmi a činmi, podotýka AFP.

Komisia pre záležitosti väzňov Palestínskej autonómie obvinila Ben Gvira z brutality, nenávisti a rasizmu.

Ben Gvir je v Izraeli veľmi vplyvnou osobnosťou. Má značnú kontrolu nad kľúčovými časťami izraelského bezpečnostného aparátu – riadi väznice v krajine, kde sú uväznené tisíce Palestínčanov z Pásma Gazy a Západného brehu. Už skôr sa chválil znižovaním potravinových dávok pre palestínskych väzňov.

X XX

Do dôchodku až v 70-tke. Pracovať budeme dlhšie, Slovensko čaká výrazné zvýšenie dôchodkového veku

Dôchodkový vek patrí medzi témy, ktoré sa dotýkajú takmer každého človeka. V súčasnosti sa v európskych krajinách líši podľa miestnych zákonov, ekonomickej situácie aj priemernej dĺžky života. Mnohí ľudia preto sledujú, či budú môcť odísť do dôchodku v podobnom veku ako dnešní seniori.

Tri a pol milióna ľudí dostane v máji dôchodkovú prognózu – teda informáciu o predpokladanej výške ich budúceho dôchodku. Podrobnosti vysvetľuje hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.

Európa zároveň čelí starnutiu populácie a nižšiemu počtu pracujúcich ľudí. To vytvára tlak na dôchodkové systémy a vlády postupne zvažujú zvyšovanie dôchodkového veku. V budúcnosti tak môže byť bežné, že ľudia zostanú na trhu práce dlhšie než dnes.

Otázka teda znie, ako dlho budú Európania pracovať a či bude neskorší odchod do dôchodku spravodlivý pre všetkých.

Európania budú do dôchodku odchádzať neskôr

Obyvatelia Európskej únie budú v budúcnosti pravdepodobne pracovať dlhšie ako dnešní dôchodcovia.

Z údajov zo sledovaných 32 európskych štátov vyplýva, že vyšší dôchodkový vek čaká mužov v 21 krajinách. V prípade žien sa zmena predpokladá až v 24 štátoch. Inými slovami, dlhšie pracovať bude musieť väčšina budúcich európskych dôchodcov, pričom tento trend bude ešte výraznejší medzi ženami, píšu aj na portáli Euronews.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vo svojej publikácii Pensions at a Glance 2025 odhaduje, že priemerný vek ukončenia pracovnej kariéry sa v EÚ posunie pri mužoch približne o dva roky a pri ženách o 2,6 roka. Výpočet porovnáva ľudí, ktorí dosiahli dôchodkový vek v roku 2024, s generáciou, ktorá v tom istom roku začala pracovať a mala 22 rokov. Ak budú pracovať bez výraznejších prestávok, do penzie sa dostanú približne v závere 60. rokov tohto storočia.

Rozdiely medzi jednotlivými štátmi však zostanú výrazné. Niektoré krajiny plánujú len mierne úpravy, zatiaľ čo inde sa môže hranica odchodu do dôchodku posunúť podstatne viac. Práve preto bude dôležité sledovať, kde budú ľudia v budúcnosti pracovať najdlhšie.

Dôchodok sa v Európe postupne vzďaľuje

V roku 2024 odchádzali muži v EÚ do dôchodku v priemere vo veku 64,7 roka. Najvyššia hranica bola 67 rokov, a to v Dánsku, Nórsku, na Islande a v Holandsku. Naopak, v Turecku muži odchádzali do dôchodku už vo veku 52 rokov.

V budúcnosti budú muži pravdepodobne pracovať dlhšie. Tí, ktorí začali pracovať v roku 2024 ako 22-roční, by mali ísť do dôchodku v priemere vo veku 66,7 roka. Najneskôr budú podľa odhadov odchádzať do dôchodku muži v Dánsku, a to až vo veku 74 rokov. V Estónsku by to malo byť 71 rokov a v Taliansku, Holandsku, Švédsku a na Cypre 70 rokov. Najväčšia zmena sa očakáva v Turecku, kde sa má dôchodkový vek zvýšiť z 52 na 65 rokov.

Aj ženy budú v budúcnosti pravdepodobne pracovať dlhšie. Dnes odchádzajú ženy v EÚ do dôchodku v priemere vo veku 64 rokov. Najneskôr odchádzajú ženy v Dánsku, Holandsku, na Islande a v Nórsku, kde je dôchodkový vek 67 rokov. Do budúcnosti sa priemerný vek odchodu do dôchodku môže zvýšiť na 66,6 roka. Najvyšší má byť opäť v Dánsku, kde by ženy mohli pracovať až do 74 rokov. Naopak, najnižší dôchodkový vek v EÚ by malo mať Poľsko, kde má zostať na úrovni 60 rokov.

 X XX

Pri Cypre sa prevrátila loď plná ľudí, hlásia obete

Loď s približne 270 ľuďmi na palube sa v nedeľu prevrátila pri pobreží severného Cypru. Na mieste prebiehala pátracia a záchranná operácia, informovali cyperské médiá. Niektorí svedkovia uviedli, že plavidlo začalo naberať vodu len niekoľko kilometrov od pobrežia. Počet obetí tragédie zároveň stúpol na sedem a úrady hlásia 23 nezvestných.

Podľa správ portálov Sky News a CNN išlo o osobný trajekt typu katamarán. Plavidlo smerovalo z cyperského prístavu Girne do tureckého prístavu Tasucu v provincii Mersin.

Hlásia obete

Nehoda si vyžiadala najmenej sedem obetí, pričom 23 ľudí je naďalej nezvestných. Podľa agentúry AFP to uviedli tamojšie úrady.

„Sú tu nejaké obete,“ potvrdil predtým Üstel podľa tureckej štátnej tlačovej agentúry Anadolu. Médiá následne priniesli informáciu, že o život prišlo šesť osôb. Presné správy o počte zranených doposiaľ neboli bezprostredne známe.

Všetci zachránení pasažieri, ktorých záchranári dostali z vody alebo z trupu lode, boli okamžite prevezení do prístavu v Kyrenii, kde ich prevzali záchranné zdravotnícke tímy a rozviezli do nemocníc, píše agentúra Reuters.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan počas verejnej slávnosti povedal, že pátranie po nezvestných naďalej pokračuje. „Dúfame, že prinesie pozitívne správy,“ dodal.

Osobný trajekt, ktorý sa v nedeľu prevrátil pri severnom Cypre, sa „úplne potopil do hĺbky 514 metrov“, oznámili miestni predstavitelia. Počet obetí tragédie zároveň stúpol na sedem a úrady hlásia 23 nezvestných. Záchranné a pátracie operácie naďalej pokračujú. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Príčinu potopenia lode sa zatiaľ nepodarilo zistiť. Jeden zo zachránených cestujúcich však pre miestne médiá uviedol, že pred prevrátením sa v prednej časti trajektu ozval výbuch.

Plavidlo smerovalo z cyperského prístavu Girne do tureckého prístavu Tasucu v provincii Mersin. Na palube osobného trajektu typu katamarán sa podľa neho v čase incidentu nachádzalo dovedna 267 ľudí vrátane ôsmich členov posádky. Starosta mesta Girne (grécky Keryneia) Murat Šenkul pre stanicu CNN Türk potvrdil, že stroskotaný katamarán patrí trajektovej spoločnosti Filo Denizcilik. Podľa cyperských médií išlo o rýchly osobný katamarán s názvom Express.

Na videozáznamoch, ktoré sa šíria na internete, je vidieť, ako sa viactonový trajekt plaví v Stredozemnom mori otočený dnom smerom nahor, píše denník Bild.

Mnohí pasažieri v záchranných vestách sa po nešťastí zrejme zachránili na trupe lode. Ďalší ľudia sa v záchranných vestách vznášali na vodnej hladine, dodáva denník.

Šenkul pre televíziu CNN Türk potvrdil, že situácia je veľmi vážna.

Zábery televíznej stanice CNN Türk zachytávali ľudí v záchranných vestách, ktorí čakali na prevoz do bezpečia. severocyperský minister dopravy Erhan Arikli pre štátnu tureckú tlačovú agentúru Anadolu spresnil, že sa na palube plavidla v čase incidentu nachádzalo 259 pasažierov a osem členov posádky.

Oblasť Cypru už v sobotu zasiahli silné búrky a nepriaznivé počasie, ktoré komplikovali plavbu v celej okolí. Podľa správ médií bolo more v tom čase rozbúrené, píše agentúra DPA.

X XX

Sulík možno skončí v Dunaji, v politickej strane v Bratislave. Uhrík s Republikou si chcú vyberať

Richard Sulík v relácii V politike priznal, že jeho výrok o Danielovi Bombicovi bol chybou, potvrdil aj návrat do politiky. S Milanom Uhríkom sa zhodli v kritike transakčnej dane aj hospodárenia vlády, no diskusia sa vyostrila pri Sulíkovej politickej minulosti a možných koalíciách Republiky.

Richard Sulík, bývalý predseda SaS, sa diskusnej relácii TA3 V politike znovu ospravedlnil za chybu, keď sa na svadbe svojho syna pochvalne vyjadril k Danielovi Bombicovi a ďalším kontroverzným osobám. Od svojho svadobného príhovoru už viackrát zopakoval, že si uznáva chybu, po tom, čo si „naštudoval“ informácie o Bombicovi. „A hlavne, ja som vyše roka nebol na Slovensku. Človek získa aj taký odstup. A až teraz, keď toto išlo médiami, som si vlastne naštudoval, čo ten pán Bombic všetko porozprával. Ja som to nevedel takto v detailoch, mňa to ani nezaujímalo,“ vysvetlil Sulík. Potvrdil, že to neovplyvnilo jeho vzťahy s Janou Bittó Cigánikovou, ktorá, rovnako ako Sulík, už nie je v SaS a plánovali spoločnú politickú budúcnosť.

Tieto vyjadrenia pobúrili politickú scénu, napriek tomu, že boli vyslovené súkromne. V tom Sulíka podporil aj predseda strany Republika Milan Uhrík, ktorý bol druhým hosťom diskusie. Podľa neho ide o „bulvárnu“ tému a nevie si celkom dobre predstaviť, že by „svadobný otec hejtoval“ hostí na synovej svadbe. Doplnil však: „Ja len pripomeniem, že pán Sulík bol vo vláde s Igorom Matovičom a doteraz bojujú a prekárajú sa, kto bol ten horší. Či Igor Matovič, alebo Richard Sulík. To je kategória politického zápasu, v ktorej nechcete ako politik skončiť. S Igorom Matovičom sa prekárajú, kto je väčší blázon.“ Pre Sulíka by podľa Uhríka bolo asi „naozaj lepšie zostať v Austrálii na tom ranči“.

Na jeseň v Dunaji?

Richard Sulík hovoril aj o svojej politickej budúcnosti. Zdôraznil, že sa chce venovať ekonomickým témam a je oddýchnutý a má odstup od žabomyších vojen v slovenskej politike. Moderátor Braňo Král ho však prinútil, aby bol konkrétnejší. Neodpovedal síce, či bude fungovať s Borisom Kollárom, ale uviedol, že je preňho zaujímavá strana Dunaj kandidáta na bratislavského primátora Martina Winklera, ktorá zatiaľ funguje ako regionálna. Viac Sulík povie až na jeseň, ale chce kandidovať v parlamentných voľbách. Nebude však oslovovať členov SaS, aj keď asi piati z nich – nie poslanci NR SR – ho už kontaktovali.

Milan Uhrík nazval SaS pobočkou alebo nejakým B-tímom Progresívneho Slovenska, voči čomu sa Sulík ohradil. Uhrík povedal, že s PS nenachádza Republika žiadnu zhodu. Čo sa týka Smeru uviedol, že sa budú „vymedzovať voči negatívam, ktoré ich vláda spôsobila, takisto ako sa vymedzujeme voči negatívam ostatných vlád.“

Smer a KDH proti Mazurekovi

Otázky moderátora smerovali aj k regionálnym voľbám, predovšetkým situácii v Prešovskom kraji, kde Smer nepodporil kandidáta Republiky Milana Mazureka na post župana. „Smeráci tam podľa mňa naozaj urobili nezmysel par excellence. Postavili Juditu Laššákovú, s ktorou mám v Európskom parlamente síce korektné vzťahy ako s europoslankyňou, ale jej kandidatúra na prešovskú županku je naozaj urážka voličov, “ vyjadril sa predseda strany Republika Milan Uhrík a dodal: „Ona je rodáčka z Nových Zámkov. Tam kandidovala aj na primátorku. Býva v Bratislave a teraz pôsobí v Bruseli, pretože je europoslankyňa.“

Uhrík prezradil, že „v zákulisí je nejaká dohoda medzi Smerom a KDH, že zachránia Majerského tým, že roztrieštia hlasy, aby mohol znova vyhrať. A potom budú vytvárať nejaké vlády,“ dodal s tým, že nevie, čo je pravdivé na tomto scenári. Vyjadril sa aj k parlamentným voľbám: „My so stranou SNS spolupracujeme teraz na komunálnej úrovni a nevylučujeme ani spoluprácu do budúcnosti. Je to názorovo podobná strana.“

MOM-ky ako „nová“ téma

Prevažnú časť relácie obaja politici diskutovali o aktuálnych ekonomických témach, ale venovali sa aj kontroverznému obdobiu pandémie. Financovanie MOM-iek označil moderátor za zrod novej predvolebnej témy premiéra. „Robert Fico rok pred voľbami cíti tému a otvára jednoduchý príbeh: Poďme sa konečne pozrieť na to, čo sa dialo v rokoch 2020 až 2023. Vie, že voľby sa nevyhrávajú iba tým, že voličom poviete, čo chcete urobiť vy. Vie, že občas stačí pripomenúť, čo urobili tí druhí,“ uviedol tému Braňo Král.

NKÚ v roku 2024 zistilo, že na MOM-ky išlo 317 miliónov eur, z toho 237 miliónov na antigénové testy. Richard Sulík podľa svojich slov nevie, či dochádzalo k rozkrádaniu, ale bol vtedy proti celoplošnému testovaniu a chcel kontrolu týchto platieb: „Ja som bol v ťažkom konflikte s Igorom Matovičom, pretože som opakovane hovoril, že celoplošné testovanie sú vyhodené peniaze. Nemusia byť ani rozkradnuté. Stačí, že sú vyhodené stovky miliónov eur von oknom,“ dodal. Súhlasí s tým, že už dávno to malo byť vyšetrené a je to zodpovednosť ministrov zdravotníctva: „Oni to priamo organizovali, priamo to nastavovali. Minimálne nesú politickú zodpovednosť. Či mohli vedieť alebo či vedeli, to ukáže vyšetrovanie.“

Podľa Milana Uhríka sa vyšetrovanie malo začať už pred piatimi rokmi: „Teraz sa začalo trestné stíhanie jednej úradníčky za 1,8 milióna až dva milióny eur. Kde je zvyšok zo štyroch miliárd eur, ktoré sa na tie MOM-ky minuli?,“ dodal predseda Republiky. „My si všetci pamätáme MOM-ky ako symbol absolútnej šikany, ako symbol politického kšeftovania, politického aj finančného obohacovania sa na pandémii, na covide-19“ a pokračoval: „Mňa mrzí, že doteraz, keď sa pozriem na niektoré tváre z covidovej éry, ako je Igor Matovič alebo Jaroslav Naď a podobní, sa nám smejú do tváre a tvária sa, že sa nič nestalo.“

Podporili rozbeh Slovalca

Obaja diskutujúci sa zhodli na tom, že rozbeh spoločnosti Slovalco na výrobu primárneho hliníka je dobrá vec. Venovali sa detailom pri zastavení jeho výroby za čias Matovičovej vlády, ktorý má, podľa Richarda Sulíka, za toto rozhodnutie zodpovednosť, keď sa cena elektriny pre takéto energeticky náročné podniky nekompenzovala z envirofondu.

Aj Milan Uhrík sa vyjadril pozitívne k tomuto kroku terajšej vlády: „To, že sa táto fabrika teraz obnovuje, je správne. Dokonca si myslím, že je správne aj to, že sa to nedeje formou nejakých priamych dotácií, pretože to by bola čierna diera pre slovenskú ekonomiku a slovenský štátny rozpočet.“ Ak podľa Uhríka prídeme o takýto priemysel “ …ja už potom neviem, čo na Slovensku zostane,“ dodal.

„Veľká odchýlka“ za podiel

Sulík i Uhrík sa vyjadrili za výstavbu novej jadrovej elektrárne, aj keď predseda Republiky spochybnil, či ju musia stavať práve Američania. „Česi postavili jadrovú elektráreň nedávno za oveľa lacnejšie peniaze. Prečo sa to radšej o pol roka nenatiahlo? Prečo sa neurobilo nejaké verejné obstarávanie alebo aspoň riadny prieskum trhu,“ povedal Uhrík.

K odkúpeniu podielu od ČEZ, kde je rozdiel v cene 90 miliónov eur a tento proces premiér Fico odobral ministerke hospodárstva Denisy Sakovej, Sulík dodal: „Sú to nezhody kvôli bakšišu“. Podľa neho má práve ČEZ veľa skúsenosti s jadrovými elektrárňami a ich fungovaním, nie je potrebné to riešiť kúpou podielu. „Celý svet ide smerom k elektrifikácii prakticky všetkého. Máte tepelné čerpadlá, čiže v domoch sa čoraz viac vykuruje elektrinou. Máme elektromobily, jazdiť budeme na elektrinu. Vo fabrikách sa čoraz viac rozširujú roboty. Tie opäť nejdú na paru, ale na elektrinu. Čiže budeme potrebovať omnoho viac elektrickej energie,“ povedal bývalý predseda SaS. Republika by uvítala ešte jeden znalecký posudok na sumu za podiel, lebo je tam „dosť veľká odchýlka“ na to, aby sa to len tak odkleplo.

Investori vyhýbajte sa nám

Diskutujúci ako opoziční politici sa zhodli aj v ďalšej ekonomickej téme a to k zrušeniu transakčnej dane. Podľa Sulíka síce úplne nelikvidovala podnikateľov: „Ale to je vlastne, akoby sme si napísali na čelo: Milí investori z celého sveta, tu na Slovensku vládne partička ekonomických blbcov, ktorí zaviedli takúto strašidelnú hovadinu. Vyhýbajte sa nám.“

Podľa bývalého predsedu SaS to bol a je extrémne zlý signál do zahraničia, zdanenie už zdanených peňazí a takáto daň nemá ani žiadnu ekonomickú podstatu. Na výzvu premiéra Fica, aby teraz opozícia navrhla riešenia, ak sa daň od januára budúceho roka zruší dodal: „Robert Fico si túto hlúposť zaviedol a on nech si pekne nahradí aj výpadok“, povedal s tým, že vláda vôbec nešetrí. Podľa neho neplatí, že vláda Igora Matoviča nechala veľký dlh, nechala aj rezervy, ale Odórova vláda urobila „strašný dlh“ a problém je, že tento sa teraz ešte ďalej zvyšuje.

Milan Uhrík kritizoval Roberta Fica za satirickú poznámku, keď povedal, že očakáva, že po zrušení tejto transakčnej dane nastane nebývalý hospodársky rast. „To je naozaj urážka. Takto by sa premiér podľa mňa voči podnikateľom a živnostníkom nemal správať,“ dodal Uhrík.

 X  XX

 Macinka mu dal ultimátum, Pavel má ale jasno: žalobu nestáhnu

Prezident Petr Pavel nechce stahovat kompetenční žalobu k Ústavnímu soudu ve sporu s vládou o účast na summitu NATO. Podle něj i vláda usiluje o to, aby se kompetence obou stran vyjasnily. Odmítl přitom výzvy předsedy Motoristů Petra Macinky, aby od sporu upustil.

V kompetenční žalobu vyústila situace kolem summitu NATO v turecké Ankaře. Vláda s účastí Pavla původně nepočítala. Ústavní soud však vyhověl návrhu na předběžné opatření a na základě tohoto rozhodnutí ho musela do delegace zařadit.

Prezident chce vyčkat na to, jak Ústavní soud vyjasní kompetence vlády a prezidenta. Ke stažení žaloby ho vyzval ministr zahraničních věcí a předseda koaličních Motoristů Petr Macinka. Mínil to jako podmínku pro to, aby se prezident s vládou scházel a probíral s ním zahraniční politiku. Prezident naproti tomu předpokládá, že i vláda chce, aby se kompetence obou stran vyjasnily.

Babiš mluví o setkávání podle potřeby

Premiér Andrej Babiš ve videu na sociálních sítích uvedl, že se s prezidentem sešel ve čtvrtek a budou se setkávat podle potřeby a témat. Podle Babiše mezi nimi nepanují problémy ani nezuří boj.

Prezident řekl, že Macinkova slova nepovažuje za pozici vlády. „Protože tak, jak jsem se dočetl, stanovisko vlády je takové, že chtějí, aby kompetenční žaloba byla projednána Ústavním soudem,“ dodal. Kompetenční žaloba nebyla podle něj nástroj, jak poškodit vládu, ale byla důsledkem neschopnosti se dohodnout a najít společnou cestu.

Není důvod žalobu stahovat, míní prezident

„Předpokládám, že stanovisko vlády je takové, že chce, aby se kompetence vyjasnily,“ konstatoval. „Není důvod to stahovat. Já opravdu chci také počkat na to, jak budou ty kompetence vyjasněny,“ podtrhl.

Na adresu Macinky řekl, že k němu žádný negativní vztah nechová, a nevidí proto důvod k usmiřování. „Já beru některá jeho vyjádření jako spíše takový folklor, protože on takový prostě je, občas rád provokuje. Ale já to neberu nijak fatálně, že by to bylo překážkou naší komunikace,“ řekl prezident. Macinkův negativní postoj vůči hlavě státu vyplynul hlavně z prezidentova rozhodnutí nejmenovat poslance Motoristů Filipa Turka ministrem zahraničních věcí v Babišově vládě.

Setkání Bezpečnostní rady státu jako dobrý začátek

Prezident v předtočeném rozhovoru na CNN Prima News ocenil, že se s premiérem Babišem ve čtvrtek sešel na mimořádném jednání Bezpečnostní rady státu. Jednání označil za korektní a věcné. Premiér podle něj souhlasil s tím, že je potřeba, aby se spolu scházeli a koordinovali zahraniční i domácí politiku. „Já to považuji za dobrý začátek ke změně, která, jak věřím, nastane,“ dodal. Premiér si podle něj nekladl podmínky pro zlepšení vztahu.

Prezident také ujistil, že se bude snažit komunikovat s každým ministrem, i s Macinkou, a bude přehlížet některé invektivy, protože je nepovažuje za tak důležité. Není to podle něj tak složité. „Já už jsem dost starý na to, abych dokázal některé věci rozdýchat,“ poznamenal.

 Odmítá roli lídra opozice

Prezident rovněž odmítl, že by byl lídrem opozice. „Má-li být někdo opozicí vůči vládě, tak by to asi měl být někdo, kdo usiluje o to, aby tu vládu nahradil. Já o to neusiluji,“ řekl. Dodal, že neusiluje o to stát se premiérem.

Vnímání veřejnosti, která ho vnímá jako lídra opozice, přičítá tomu, že současná opozice asi není tak výrazná, jak by chtěla být. „Já rozhodně lídrem opozice nejsem, ani nechci být a ani nebudu. Já jsem připraven vládu pochválit za cokoli, co udělá ve prospěch této země,“ řekla hlava státu. Redakce České justice

X X X

Trajekt pri Severnom Cypre sa potopil do hĺbky pol kilometra: Počet obetí stúpol na sedem, nezvestných je 23 ľudí

Osobný trajekt, ktorý sa v nedeľu prevrátil neďaleko pobrežia severného Cypru, sa úplne potopil a skončil v hĺbke 514 metrov. Miestni predstavitelia potvrdili, že počet obetí stúpol na sedem, pričom 23 ľudí zostáva naďalej nezvestných.

Osobný trajekt, ktorý sa v nedeľu prevrátil pri severnom Cypre, sa „úplne potopil do hĺbky 514 metrov“, oznámili miestni predstavitelia. Počet obetí tragédie zároveň stúpol na sedem a úrady hlásia 23 nezvestných. Záchranné a pátracie operácie naďalej pokračujú. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

• Osobný trajekt sa úplne potopil pri severnom Cypre do hĺbky 514 metrov.
• Pri potopení trajektu zahynulo najmenej sedem ľudí a 23 zostáva nezvestných.
• Svedkovia uviedli, že tesne pred prevrátením trajektu zaznel silný výbuch.
• Z celkového počtu 267 ľudí na palube sa podarilo zachrániť 172.

Pre potopením svedkovia počuli výbuch

Príčinu potopenia lode sa zatiaľ nepodarilo zistiť. Jeden zo zachránených cestujúcich však pre miestne médiá uviedol, že pred prevrátením sa v prednej časti trajektu ozval výbuch.

Loď sa prevrátila približne 6,5 kilometra od pobrežia severného Cypru, krátko po tom, čo opustila prístav a smerovala k tureckej pevnine.

Trajekt prevážal celkovo 267 ľudí, z ktorých najmenej sedem zahynulo, povedal pre turecké médiá premiér odštiepeneckej Severocyperskej tureckej republiky (TRNC) Ünal Üstel. Dodal, že 23 ľudí je stále nezvestných a 172 sa podarilo zachrániť.

Severocyperský minister dopravy Erhan Arikli pre tureckú televíznu stanicu TRT uviedol, že „161 z 267 ľudí na palube trajektu bolo prevezených do nemocnice a 76 sa vrátilo k svojim rodinám“.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan počas verejnej slávnosti povedal, že pátranie po nezvestných naďalej pokračuje. „Dúfame, že prinesie pozitívne správy,“ dodal.

Turecko neuznáva vládu Cyperskej republiky na tomto etnicky rozdelenom ostrove a ako jediná krajina na svete uznáva TRNC. Ostrov je od vpádu tureckej armády v roku 1974 rozdelený na južnú gréckojazyčnú časť, ktorú spravuje medzinárodne uznaná vláda, a Severocyperskú tureckú republiku.

X X X

Herec Kňažko: Súčasná moc banda tupcov a pomsta neúspešných.

Od roku 1989 sme nezažili horšie obdobie.

Bývalý politik Kňažko v rozhovore hodnotí nielen radosti a úskalia aktívneho starnutia, ale odsudzuje aj kroky súčasnej vládnej garnitúry, pri ktorých hovorí o účelovom zneužívaní seniorov a vlastizrade.

Z televíznych obrazoviek podľa vlastných slov nikdy úplne neodišiel, no teraz sa na ne vracia vo výraznej hlavnej úlohe. Bývalý politik, minister kultúry, šéf diplomacie a herecká legenda Milan KŇAŽKO v rozhovore pre Aktuality.sk otvorene hovorí nielen o herectve a starnutí, ale bez servítky hodnotí aj súčasnú politickú situáciu.

Pri príležitosti uvedenia nového seriálu Večne mladí, od televízie JOJ, sme sa rozprávali o jeho divadelných spomienkach, stave slovenskej spoločnosti, no nevyhli sme sa ani mimoriadne ostrým slovám na adresu aktuálnej vládnej garnitúry.

Po čase sa vraciate na televízne obrazovky, a to hneď v úlohe hlavnej postavy.

Z obrazoviek som nikdy úplne neodišiel, mal som pár páuz. Samozrejme, môžu byť krátke, dlhé a niekedy aj veľmi dlhé. Nedávno som sa objavil v jednom seriáli ako takzvaný guest star (hosťujúca hviezda, pozn. red.).

Minulý rok ste sa objavili v jednej z epizód kriminálky Neuer, kde ste hrali starca – vraha. V poslednom období ste však známejší v pozícii glosátora v relácii Sedem a komentátora spoločensko-politického diania. Aký je to pocit vrátiť sa pred kamery, a to primárne v hlavnej úlohe?

Nemám pocit, že by som bol dlho preč a teraz sa vracal. Vlastne mám stále pocit, že som tu zostal a pokračujem, hoci s pauzou. Nemám teda pocit, že by sa teraz malo udiať niečo úžasné len preto, že som sa vrátil. Skôr mám pocit, že som vôbec neodišiel.

A čo sa týka glosátora, nie som producentom týchto relácií. Pokiaľ má niekto záujem a pýta sa ma, tak ako sa ma vy teraz pýtate konkrétne na seriál, a pýtajú sa ma aj na súčasnosť, ktorej som takisto súčasťou, tak nemám zábrany odpovedať. Snažím sa byť veľmi otvorený, úprimný, hovoriť k veci, keďže mám skúsenosti aj z politiky, v ktorej som pôsobil trinásť rokov.

Pre generáciu Z, do ktorej patrím aj ja, je obohacujúce, že vás môžu opäť vidieť. Staršia generácia si vás totiž pamätá najmä z čias, keď ste hrali aj princov.

Toto mi trochu ušlo, ako to vnímajú mladí ľudia. V živote som hral iba jedného jediného princa, a to v Rusalke. No a ešte asi päť alebo desať rokov, najmä v českých médiách, ma označovali ako „toho, čo hrá princov”. Až som musel naozaj protestovať. Niežeby som nemal rád princov, ale hral som len jedného, a napriek tomu vznikla škatuľka „to je ten, čo hrá princov”. Neskôr som však prišiel na to, prečo to tak vzniklo, zrejme som toho princa zahral naozaj veľmi dobre.

Seriál Večne mladí otvára témy spojené so staršou generáciou. Ukazuje ich každodenné radosti, problémy a konfrontáciu s pominuteľnosťou. Vnímate to možno ako nový televízny trend, že sa téma staroby a starnutia dostáva do širšieho povedomia?

Je to skrátka obraz zo života. Ukazuje to niečo, čo dnes možno v rodinách chýba, napríklad istú kompaktnosť, keď sú pokope rodičia, deti a starí rodičia. Nie je to teda len o starobe. Hoci sa hovorí, že ide o komédiu, na jej pozadí sa riešia veľmi vážne veci. Ľudia v seriáli umierajú, chcú umrieť a nakoniec aj umrú.

Mnoho ľudí urobí chybu, keď odíde do dôchodku a povie si: „A dosť, ja už nebudem nič robiť.” To je nesprávne. Vždy je potrebné venovať sa niečomu tvorivému, aby človek nezaostal v myslení a napokon ani v pohybe.

Svojou otázkou som však mieril aj na samotnú tému staroby a starnutia ako takú, napríklad svetové médiá ako BBC či The New York Times už majú pre svojich čitateľov vyhradené samostatné rubriky a témy venované seniorom. Všímate si tento svetový fenomén?

Neviem, do akej miery sa to dostáva k nám, nemám v tom prehľad. Každý život je osobitý a ja ho tak aj vnímam. Nezamýšľam sa nad tým, ako to riešiť plošne, skrátka to neriešim. Pracujem určite menej, ako keď som mal štyridsať rokov. Takisto menej športujem a, samozrejme, som už aj o niečo slabší.

Už netlačím na lavičke stovku, ale iba deväťdesiatdeväť kilogramov. Človek postupne uberá a spomaľuje, ale nemal by prestať. Príliš sa nezamýšľam nad tým, čo bude o desať či dvadsať rokov. Čo bude o 30 rokov, to ma už prakticky nezaujíma.

To by ste mali 111 rokov, ak mám byť matematicky presný.

Áno, stodesať rokov. Myslím si, že vtedy by už nastali aj určité problémy s hlavou a s myslením.

Keď sa však posunieme do reality – ako by ste vy charakterizovali súčasnú staršiu generáciu na Slovensku? Akí sú slovenskí seniori?

Každý je iný. Kedysi som hral s Petrom Nárožným v televíznej detektívke – nebol to seriál, ale film s názvom V hlavní roli. On mal vtedy sedemdesiat a ja asi 63 rokov, taký nejaký rozdiel bol medzi nami. Pýtal som sa ho, ako dosiahnuť to, aby bol človek stále aktívny. On mi povedal: „Milan, predovšetkým podmienky, to, čo máš v živote robiť, ti musí dávať niekto iný. Keď si ich stanovíš sám, tak to rozflákaš.” Aby som to skrátil, jeho hlavná rada bola, že človek musí hrať s mladými.

Vzal som si to k srdcu a hral som v krásnom predstavení s Jiřinkou Bohdalovou, ktorá je o štrnásť rokov staršia odo mňa, ale duchom neskutočne mladá. Takže som to dodržal. Stále je mentálne úplne zdravá, hoci po fyzickej stránke už, pochopiteľne, musela trochu poľaviť.

Povedala mi, že som bol jej posledným divadelným partnerom. Hrali sme predstavenie Gin Game v Divadle Na Jezerce a vtedy mi povedala: „Milánku, ja už to neudýcham, ale si môj posledný divadelný milenec.” Odohrali sme takmer 70 predstavení.

V minulosti ste pôsobili ako minister kultúry. Ako z tohto pohľadu hodnotíte úroveň kultúrneho vyžitia pre staršiu generáciu u nás? Často to totiž pôsobí tak, že sa celá kultúra pre seniorov scvrkla len na účelové akcie, pri ktorých istá politická strana zváža dôchodcov do športových hál na oslavy MDŽ.

Hovorili ste síce, že sa budeme rozprávať o kultúre, no v skutočnosti sa bavíme o tom, ako istá politická garnitúra zváža seniorov na podujatia s oplzlými vtipmi a nízkou, mentálne obmedzenou úrovňou diskusií. Toto nemá s kultúrou absolútne nič spoločné. Súvisí to skôr so systematickým ohlupovaním starších ľudí. Je to klamstvo, lož, pokrytectvo a čokoľvek iné, len nie kultúra.

Je to čistá politika tej najúbohejšej úrovne, aká sa vôbec vyskytuje. V podstate ide o zneužívanie celej seniorskej sféry, pretože dôchodcovia majú spravidla nízke príjmy a kvôli strave a tomu, že ich niekam bezplatne odvezú, sú ochotní to podstúpiť. Mnohí z nich podľa rozhovorov ani nevedia, kam vlastne idú. Je to podvod, rovnako ako celá politika tohto chrapúnskeho zoskupenia, ktoré sa nazýva sociálna demokracia. Samotný názov „Smer – sociálna demokracia” alebo „Hlas – sociálna demokracia” je už len vtipom. To je ako keby ste povedali… ani radšej nejdem hľadať prirovnanie, lebo na nič horšie by som asi neprišiel.

Tí ľudia sú často uvádzaní do omylu. Z rozhovorov s nimi vyplynulo, že ich pozvali napríklad na koncert Karola Duchoňa, no nakoniec sa ocitli na účelovej politickej akcii jednej konkrétnej strany.

Áno, je to súčasť celej ich lživej kampane. Tak ako sú títo ľudia klamaní pred voľbami, sú klamaní aj po nich, pretože inak by sa táto garnitúra chrapúňov nedokázala udržať pri moci. Fungujú len vďaka pokrytectvu, lžiam a intrigám. To je všetko.

Ako teda vnímate dostupnosť skutočnej kultúry pre starších ľudí a seniorov?

Predovšetkým, kultúra u nás z hľadiska priorít nikdy nebola na popredných miestach. Každá doterajšia vláda síce deklarovala ako svoju prioritu vzdelanie, no zabudla na to, že jeho integrálnou súčasťou je práve kultúra. Vzdelanie bez kultúry totiž nie je skutočným vzdelaním. Na to, bohužiaľ, doteraz neprišli.

Platí to ako pre vzdelanie, tak aj pre kultúru. Za niekoľko týždňov či mesiacov totiž zdevastovali všetko, čo sa tu budovalo desiatky rokov. Rovnaké zdevastovanie nastalo v zahraničnej politike a takisto by som mohol pokračovať aj ekonomicky, keď sa pozrieme, kam sa dostávame v porovnaní s našimi susedmi. Je to celková degradácia spoločnosti, ktorej súčasťou je aj menej kompetentné vedenie kultúry. Snažím sa nájsť nejaký slušnejší výraz pre túto situáciu…

Skrátka, táto banda tupcov reprezentuje pomstu neúspešných. To, čo sa teraz deje na Slovensku, je neskutočné, pretože takíto ľudia by sa inak snáď ani neuživili. Dnes si dovoľujú posudzovať kultúru a umenie, hoci mu absolútne nerozumejú, a presadzujú tam len svoje nízke živočíšne pudy, keďže na nič iné nedorástli.

Od roku 1989 sme nezažili horšie obdobie, než je naša súčasná smutná realita. Tvrdím, že už dávno mali byť predčasné voľby. Neviem, prečo a na čo vlastne čakáme a na čo čaká opozícia. Tentokrát bude potrebné naozaj seriózne vyšetriť všetky tie zlodejiny a zneužívania právomoci.

A napokon si myslím, že v prípade toho hlavného, jedného z najväčších – ak nie priam najväčšieho – politického podvodníka bude musieť byť vyšetrené aj niečo, čo sa nazýva vlastizrada. Podľa mňa sú všetky atribúty tohto činu naplnené a je nevyhnutné to dôsledne vyšetriť.

Treba veľmi seriózne a objektívne vyšetriť to, ako je možné takto zničiť strategické postavenie krajiny vo vzťahu k jej budúcnosti bez toho, aby na to mal niekto legitimitu. Voľby predsa neznamenajú mandát na takúto zásadnú zmenu. Naše strategické smerovanie v zahraničnej politike bolo prijaté na základe širokej politickej a spoločenskej dohody. Na takúto zásadnú zmenu, na otočku smerom na takzvané štyri svetové strany, akú tento neoboľševík so svojimi pätolízačmi presadzuje, nemá žiadnu legitimitu ani mandát. Z môjho pohľadu je to v podstate vlastizrada.

Presne o tom sme sa rozprávali aj v predchádzajúcom rozhovore s režisérom Janom Hřebejkom, ktorý režíroval aj seriál Večne mladí, v ktorom účinkujete. On v rozhovore priznal, že mal pred vami spočiatku veľký rešpekt. Vnímal vás ako výraznú hereckú i politickú osobnosť a obával sa, či sa pre svoju politickú minulosť nebudete brať až príliš vážne. Stretávate sa s tým často, že z vás majú režiséri obavy a rešpekt?

Počul som o tom, ale osobne sa s tým nestretávam, pretože si nezakladám na tom, aby som v ľuďoch vzbudzoval nejaký rešpekt. V herectve je to tak, že vždy začínate od nuly. Človek pociťuje neistotu pri svojich vyjadreniach aj krokoch a ponúknuť niečo verejnosti do otvoreného priestoru je vždy risk. Hladina exhibicionizmu je u hercov, samozrejme, o niečo zvýšená, napokon, prečo by sa inak ukazovali verejnosti?

Myslím si, že človek sa nesmie brať príliš vážne. Nikdy som sa nebral vážne ani vo svojich politických funkciách a moc pre mňa nikdy nebola cieľom.

Keď som sa chcel venovať zahraničnej politike, založil som Ministerstvo medzinárodných vzťahov, ktoré som neskôr transformoval na Ministerstvo zahraničných vecí. Robil som to preto, aby bol štát garantom rozvoja kultúrnej sféry na Slovensku. Štáty ako Slovensko totiž vo svete nezaujmu svojou odstrašujúcou armádnou silou alebo ekonomikou, ale silou demokracie, kultúry a umenia. To je budúcnosť Slovenska v rámci Európy – byť zaujímavou a osobitou farbou v mozaike európskej a svetovej kultúry

Ako nakoniec hodnotíte spoluprácu s režisérom Janom Hřebejkom?

Vzťahy boli naozaj veľmi dobré, nikdy sme nemali žiadne nedorozumenia. Naopak, z mojej strany tam bola plná dôvera a verím, že to bolo vzájomné aj zo strany režiséra. Vždy je však dôležité to, čo bude nakoniec na plátne.

To zatiaľ neviem posúdiť, lebo som to ešte nevidel. Keď som kedysi nakrútil svoj prvý film, točili sme ho asi tri alebo štyri mesiace. Potom som bol na premiére a zrazu za hodinu a dvadsať minút všetko zbehlo. Zažil som vtedy hlboký pocit frustrácie, pretože som na filme pracoval celé mesiace a zrazu sa to tak rýchlo skončilo. Mal som pocit, akoby mi niekto niečo ukradol.

Časom som si však zvykol, že vo filme nemôže byť úplne všetko a že na svoje vlastné emotívne zázemie a spomienky musím zabudnúť a vnímať len to, čo je priamo na obraze. Okrem toho, herec je pri sledovaní vlastnej práce vždy v konflikte záujmov, pretože má tendenciu myslieť si, že je najlepší. Málokedy je to však pravda, takých s objektívnym nadhľadom je medzi nami naozaj málo.

A dokážete sa na seba pozerať?

Nevyhľadávam to, nerobí mi to nejaké výnimočné potešenie, ale na druhej strane je dôležité vidieť sa. Pomáha vám to uvedomiť si, čo už nikdy v živote nechcete zopakovať, a poučiť sa z chýb. Kamera je totiž neuveriteľne citlivá a detail vás často rýchlo prezradí. Jedno privretie očí či pohľad o vás povie niekedy viac než 300-stranová kniha. Kamera vás skrátka úplne odhalí.

Je to podobné, ako keď kedysi Václav Klaus kradol to pero (Václav Klaus pri návšteve Čile v roku 2011 nenápadne vzal zo stola protokolárne pero a schoval si ho do vrecka, pozn. red.) – za minútu o sebe prezradil viac než za celý život. Kamera môže byť vaším priateľom, ale aj veľkým nepriateľom, ak vás prichytí pri niečom, čo by ste najradšej ukryli.

Čomu dávate prednosť? Preferujete prácu pred kamerou, alebo divadelné dosky?

V zásade mám radšej komornejšie prostredie. Medzi prácou pred kamerou a malým divadlom nie je až taký veľký rozdiel. Na divadelných doskách dnes hrám už len v menších divadlách. Nerád pôsobím vo veľkom priestore, pretože tam diváci z dvadsiateho radu už vôbec nevidia, čo si v danej chvíli myslíte. Tam im to musíte odovzdať cez veľké gestá a prácu s hlasom, inak by k nim emócia neprišla.

Som radšej, keď sme s divákmi v tesnej blízkosti, kde môžeme pracovať s detailmi. Nie preto, že by som chcel byť v detaile sám, ale pretože v komornom priestore stačí menej prostriedkov na to, aby sme si navzájom porozumeli viac. Človek vtedy musí menej hrať, ale o to viac premýšľať a sústrediť sa. Hovorí sa predsa, že herectvo je v prvom rade myslenie.

Pracujete momentálne na nejakom ďalšom filme alebo filmovom projekte? Môžete nám prezradiť niečo viac o tom, kde vás budeme môcť čoskoro vidieť?

Neviem, či to bude vyslovene čoskoro, ale na konci tejto jesene by som sa mal zúčastniť na jednom veľmi zaujímavom projekte. Malo by ísť o film natočený vo Francúzsku, no so slovenským zázemím. Scenár je veľmi pútavý, hĺbavý a tajomný – je to niečo, s čím sa človek nestretáva často.

Navyše sa bude natáčať v nádhernom prostredí v okolí Bordeaux. Viac už radšej neprezradím. Je tam neuveriteľne dobré víno a zdá sa, že by to mohla byť veľmi zaujímavá práca. Naozaj však nechcem nič predbiehať.

V každom prípade sa takto vraciate do Francúzska, rovnako ako v časoch, keď ste tam pôsobili ako mladý muž pred rokmi.

Áno. Ja a Francúzsko… Svojho času som tam našiel také zázemie – sám v sebe –, že som túto krajinu začal považovať za svoju. Francúzsko je mojím domovom doteraz. Skrátka som si ho akosi privlastnil a nosím si ho stále so sebou, bez akýchkoľvek problémov.

Podobný vzťah mám napríklad aj s Českom. Napokon, aj preto hrám v češtine a často v tomto jazyku premýšľam. Za posledných dvadsať rokov som pôsobil v mnohých českých divadlách a myslím si, že to nie je v žiadnom rozpore, je to stále jedna sféra kultúry. Kultúra totiž nie je len o samotnom divadle, ale aj o tom, čo jete, čo pijete, aké pesničky počúvate a aký vzduch dýchate.

Vzduch v Čechách je iný než v Paríži a ten je zase iný než u nás. Kedysi sa v takých plechovkách predával parížsky vzduch. Keď ste ju otvorili a nadýchli sa, bol hneď preč. Neviem síce, či bol naozaj z Paríža, ale stálo to za ten pocit. Stále sa chodím veľmi rád nadýchnuť do Paríža aj do Prahy. Niežeby sa mi zle dýchalo v Bratislave, ale najlepšie sa mi dýcha v Tatrách.

K tomu Francúzsku. Vraciate sa tak aspoň k spomienkam na svoje študentské mladé časy?

Fyzicky sa tam už nevrátim, ale niekedy mám pocit, akoby som tam znova stál. Viem, že to nie je celkom skutočnosť, ale život nie je len o čistej realite. Život sú aj naše vlastné predstavy, sny a spomienky.

X X X

 Rusko blokuje celú Európu a bol u neho aj Fico. Nemôžeme mu to dovoliť, hovorí šéf bosnianskej diplomacie

Bosna a Hercegovina tvrdí, že jej cestu do Európskej únie blokuje Rusko cez Milorada Dodika. Minister zahraničných vecí v rozhovore varuje aj pred rastúcim vplyvom Číny

Len pred niekoľkými týždňami, 11. júla, si svet pripomenul 31. výročie genocídy v Srebrenici, pri ktorej jednotky bosnianskych Srbov zavraždili viac ako osemtisíc bosniackych mužov a chlapcov.

Hoci od najväčšieho vojnového zločinu v Európe od druhej svetovej vojny uplynuli viac ako tri desaťročia, Bosna a Hercegovina podľa svojho ministra zahraničných vecí stále bojuje o svoju budúcnosť. Tentoraz nie so zbraňami, ale s ruským vplyvom a zablokovanou cestou do Európskej únie.

„Ak Európska únia neprijme Bosnu a Hercegovinu, urobí to niekto iný. A to je nebezpečné pre celú Európu,“ hovorí v exkluzívnom rozhovore pre Aktuality.sk minister zahraničných vecí Bosny a Hercegoviny Elmedin KONAKOVIČ.

Tvrdí, že Brusel stále úplne nerozumie situácii v jeho krajine a podceňuje geopolitický boj o západný Balkán. Podľa neho dnes Moskva prostredníctvom lídra Republiky srbskej Milorada Dodika blokuje európsku budúcnosť Bosny a Hercegoviny, zatiaľ čo priestor získavajú aj Čína či ďalší zahraniční aktéri.

Západný Balkán čaká na vstup do Európskej únie už celé desaťročia. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa však pozornosť Bruselu presunula najmä na Ukrajinu. Spomalilo to podľa vás proces rozširovania na západnom Balkáne?

V skutočnosti je to už viac ako dvadsať rokov od samitu v Solúne, keď sa európski lídri rozhodli, že západný Balkán, alebo ako radšej hovoríme my, juhovýchodná Európa, sa má stať súčasťou Európskej únie. Odvtedy sa členom stalo iba Chorvátsko, zatiaľ čo všetky ostatné krajiny stále čakajú.

Ešte pred niekoľkými rokmi sme pritom dostávali jasný odkaz, že rozširovanie sa skončilo a že už nikto ďalší sa členom Európskej únie nestane. Pre všetkých nás to bolo mimoriadne frustrujúce.

Potom však prišla ruská agresia proti Ukrajine. Európa sa zobudila a uvedomila si, že rozširovanie už nie je len administratívnou alebo čisto meritokratickou otázkou. Je to aj otázka bezpečnosti.

Dnes je téma rozširovania opäť na stole, čo považujem za veľmi pozitívny vývoj. Všetky naše krajiny požiadali o plnoprávne členstvo a prístupový proces pokračuje. Najmä Čierna Hora napreduje veľmi rýchlo, dobre sa darí aj Albánsku a veríme, že niektoré z týchto krajín sa stanú plnoprávnymi členmi Európskej únie.

Zároveň sa objavujú návrhy, napríklad z Nemecka, že by Ukrajina mala vstúpiť do Únie rýchlejšie, zatiaľ čo my by sme mali dostať akýsi iný status, napríklad pozorovateľov.

Nemyslím si, že je to správny prístup. Základná otázka totiž znie: Aký je rozdiel medzi Ukrajinou a nami? Je vojna vstupenkou do Európskej únie alebo sú rozhodujúce iné kritériá?

Samozrejme, plne podporujeme územnú celistvosť Ukrajiny, jej suverenitu aj boj za slobodu a európske hodnoty. Stojíme pevne na jej strane. Zároveň však očakávame, že Európska únia pochopí aj našu situáciu. Ak nebude mať pod kontrolou západný Balkán, urobí to niekto iný. A to predstavuje nebezpečenstvo pre nás všetkých.

Hovoríte, že Európa sa zobudila až po ruskej agresii proti Ukrajine. Prečo sa podobný impulz na rozšírenie Európskej únie neobjavil už po vojnách v bývalej Juhoslávii?

To je výborná otázka. V tom čase som bol ešte mladý a hrával basketbal.

Dnes však máme viacero príkladov, ktoré ukazujú, aké dôležité je politické líderstvo. Bývalý rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg počas konferencie GLOBSEC hovoril o Španielsku a o vízii, vďaka ktorej sa stalo súčasťou Európskej únie. Dnes vidíme, aké správne rozhodnutie to bolo. To isté môžeme povedať o Rumunsku, Bulharsku či ďalších krajinách.

Samozrejme, súhlasíme s tým, že vstup do Únie musí byť založený na zásluhách. Zároveň však potrebujeme aj politické líderstvo a podporu, najmä v prípade Bosny a Hercegoviny, čo vysvetlím neskôr.

Neviem, prečo sa po rozpade Juhoslávie nevyužila príležitosť integrovať tieto krajiny do Európskej únie. Podľa mňa to bol ideálny moment. Dnes rokuje o členstve šesť krajín, každá samostatne, a všetky chcú byť súčasťou Európskej únie.

Spomenuli ste Bosnu a Hercegovinu. Prečo práve vaša krajina potrebuje zo strany Európskej únie väčšiu podporu?

Myslím si, že Európania mojej krajine úplne nerozumejú.

Ako ste spomenuli, zažili sme hroznú vojnu. Čelili sme agresii štyroch najsilnejších armád vtedajšej Európy. V roku 1995 došlo ku genocíde, a to priamo v zóne, ktorú Organizácia Spojených národov vyhlásila za bezpečnú. Ľuďom povedali, aby sa tam ukryli, že budú v bezpečí, no práve tam bola následne spáchaná genocída.

Po vojne vznikla Daytonská mierová dohoda. Priniesla Bosne a Hercegovine mier, za čo sme boli veľmi vďační. Zároveň však stanovila, že pri každej dôležitej otázke musia existovať spoločné rozhodnutia a konsenzus Srbov, Chorvátov a Bosniakov.

Dnes však srbskú stranu reprezentuje Milorad Dodik a jeho strana, ktorá je úplne pod kontrolou Moskvy. Pán Dodik sa za posledných osemnásť mesiacov osemkrát oficiálne stretol s Vladimirom Putinom. Naposledy sa zúčastnil na vojenskej prehliadke 9. mája v Moskve.

 X XX

 ROZPORY  V  RODINĚ

Otec synů se nesmí k ženě přiblížit na 50 metrů. OSPOD obesílá každý týden.

Otec se obrací každý týden na OSPOD, že prý matka děti týrá. 

Otec, který se nesmí přiblížit k ženě na 50 metrů, zatěžuje úředníky orgánu sociálně-právní ochrany dětí (OSPOD). Muž se neovládá a napadá matku svých synů. Jeden z nich se měl narodit ze znásilnění. Muž nyní hlásí policii každé odřené koleno dítěte jako možné týrání ze strany matky. Stížnostmi na ni obesílá OSPOD každý týden. Úřad ale nemusí odpovídat na každé zahlcující podání, zastal se pracovníků OSPOD dětský ombudsman.

Dvojice spolu s přestávkou žila dvakrát, než se definitivně rozešla. Incidenty mezi rodiči dvou chlapců nakonec vedly k podnětu na státní zastupitelství. Otec měl navádět malého syna, aby vzal na matku nůž. Ženu měl také znásilnit. Podnět podal orgán sociálně-právní ochrany dětí (OSPOD).

Dětský ombudsman Martin Beneš. 

Mladší syn se narodil ze znásilnění

„Na základě incidentu, kdy měl otec navádět syna, aby na matku použil nůž, podal OSPOD na otce trestní oznámení pro podezření ze spáchání trestného činu ohrožování mravní výchovy nezletilého a také znásilnění. Matka OSPOD sdělila, že mladší syn se narodil ze znásilnění,“ shrnuje v šetření ochránce dětí Martin Beneš.

V září 2025 nařídil soud otci zákaz přiblížení k matce na 50 metrů. Důvodem bylo opakované slovní i fyzické napadání ženy otcem, nejčastěji při předávání dětí. Úřad vyhodnotil děti jako ohrožené.

Muže plného hněvu mají děti rády

Soud stanovil asistované předávání dětí tak, aby se matka s otcem nepotkali. Jenže otec syny vždy po převzetí začal svlékat a fotografoval jejich modřiny, ačkoliv jej pracovníci organizace opakovaně vyzývali, aby to nedělal.

Kvůli nevhodnému chování vypověděla otci spolupráci rodinná poradna a poté i krizové centrum. Ze zpráv rodinné poradny ovšem vyplynulo, že děti mají k otci pozitivní vztah a ten se jim naplno věnuje. Podle psychologů oba rodiče přispívají ke konfliktu a mají výhrady ke vzájemné péči. Otec silně prožívá hněv. Když se vybouří, je schopen konstruktivní diskuze.

Otec není zbaven rodičovských práv

Otec, který se neovládá, si opakovaně stěžuje OSPOD. Na OSPOD si pak stěžuje dětskému ombudsmanovi. Tvrdí, že úředníci zamlčují adresu dětí i školu, kam má mladší syn chodit. Ombudsman ale zjistil, že úřad matku poučil, že otec nebyl zbaven rodičovských práv. Má tak právo na informace o tom, kde děti bydlí a jakou školku navštěvují.

Otec se po každém kontaktu s dětmi obrací na OSPOD i na policii s podezřením, že matka děti týrá. „Svá tvrzení dokládá fotografiemi modřin, odřenin, případně dalších zranění, které na těle dětí nalezne,“ popisuje ombudsman.

Má syny rád, ale neovládá se

Jak ovšem zjistil ombudsman, OSPOD situaci na základě podnětů otce prošetřil. Opakovaně si vyžádal zprávy od ošetřující dětské lékařky i vyjádření matky. Ta sdělila, že chlapci jsou živí a jedná se o běžná dětská zranění, která vznikají při hře a pohybu. Úřad provedl šetření v domácnosti a hovořil také s babičkou.

Lékařka ve zprávách uvedla, že děti nikdy nejevily známky zanedbávání, týrání či špatné péče. V srpnu 2025 upozornila na nevhodné chování otce v minulosti v ordinaci a na zahlcující a výhružné telefonáty. Podle ní je vidět, že „otec má o syny zájem a má je rád, má však problém s chováním a ovládáním“.

 Nereagovat na totéž pořád dokola bylo správné

Jelikož se otec obracel na OSPOD s totožnými podněty každý týden, pracovnice OSPOD jej požádala, aby úřad nezahlcoval a zasílal pouze materiály nasvědčující ohrožení dětí. Pracovnice také nereagovala na každé jednotlivé podání otce, ale informovala jej v pravidelných intervalech, popisuje dětský ombudsman. „Za výše popsané situace považuji takový postup za správný,“ dochází k závěru Martin Beneš. Jako kolizní opatrovník OSPOD Vyškov řádně vyhodnotil a zastupoval nejlepší zájem dítěte, zhodnotil dětský ombudsman práci vyškovského úřadu.

Městský úřad Vyškov tedy podle šetření ombudsmana postupoval při kolizním opatrovnictví dvou chlapců správně.

V právních větách se pak ombudsman postavil za všechny pracovníky OSPOD, kteří musí čelit podobnému zahlcujícímu chování.

Právní věty

OSPOD má povinnost vhodně prošetřit a vyhodnotit každé oznámení týkající se nedostatečné péče jednoho z rodičů [§ 7 odst. 2 zákona č. 359/1999 Sb., o sociálně-právní ochraně dětí].

To však neznamená, že OSPOD musí rodiči odpovídat zvlášť na každé jednotlivé podání, které se opakuje a je zároveň zahlcující. V takovém případě může OSPOD v zájmu zachování efektivity své činnosti [§ 6 zákona č. 500/2004 Sb., správní řád] stanovit individuální postup, kdy například v pravidelných intervalech poskytuje rodiči informace o tom, jak naložil s jeho podněty. O takovém postupu by měl OSPOD rodiče předem informovat. Irena Válová, ceskajustice.cz

X X X