Fínsky prezident odhaľuje zákulisie kľúčového rozhovoru. Fínsky prezident Stubb opisuje, ako mu Peking prisľúbil, že Moskve nedovolí použiť jadrové zbrane. Tvrdí, že hrozba jadra je pre Rusko výhodným strašiakom. Čína ubezpečila Fínsko, že nedovolí Rusku použiť jadrové zbrane. Uviedol to fínsky prezident Alexander Stubb v rozhovore pre nemecký denník Bild. Pre Moskvu je podľa neho výhodou, keď sú Európania upriamení na vyhliadku nukleárnej eskalácie alebo priameho ruského útoku na NATO, informuje TASR podľa servera Politico.

• Čínske vedenie prisľúbilo Fínsku, že nedovolí ruské použitie jadrových zbraní.
• Fínsky prezident považuje čínske uistenie za významný prvok jadrového odstrašenia.
• Rusko podľa Stubba zámerne živí európske obavy z jadrovej eskalácie konfliktu.
• Stubb označuje možné ruské útoky na NATO za nepravdepodobné provokatívne testovanie Aliancie.
• Po invázii na Ukrajinu vstúpilo Fínsko do NATO a Rusko posilnilo pohraničnú infraštruktúru.
„Toto leto ma navštívil minister zahraničných vecí Číny a ja som o tejto záležitosti hovoril,“ odpovedal Stubb na otázku, či by sa Rusko mohlo uchýliť k použitiu jadrových zbraní. „A on povedal, nikdy nedovolíme, aby sa to stalo. A to je, myslím si, celkom dobrý odstrašujúci prostriedok,“ dodal.

Stretnutie s čínskymi predstaviteľmi
Čínsky minister Wang I sa stretol so Stubbom v Helsinkách 5. júla. Hovorili okrem iného o ruskej vojne na Ukrajine a bezpečnosti v Európe. Peking patrí medzi najdôležitejších ekonomických a diplomatických partnerov Moskvy.
„Rusko chce, aby sme my Európania sedeli a diskutovali: bude Rusko eskalovať? Použije Rusko jadrové zbrane? Zaútočí Rusko na NATO a Európu?“ uviedol fínsky líder. „Zostaňte pokojní, zachovajte chladnú hlavu, rozvážnosť, zostaňte ostražití. Nedramatizujte, pripravte sa na najhoršie, aby ste tomu predišli,“ radí.

NATO ako odstrašujúci faktor
Stubb sa neobáva ruského útoku na NATO a snahy Moskvy testovať Alianciu označil za „skôr provokácie“ než prípravu na vojnu. Argumentoval tým, že ruské jednotky sú stále zviazané operáciami na Ukrajine a vzhľadom na odstrašujúce prostriedky NATO je priamy útok veľmi nepravdepodobný.

Fínsky prezident však tiež tvrdí, že sa približuje bod, keď by pre Európanov bolo užitočné obnoviť priamy politický dialóg s Moskvou, najmä kvôli tomu, aby sa „zabránilo nedorozumeniam“. Európa však v tomto bode ešte nie je, zdôraznil s tým, že bezprostrednou prioritou zostáva pokračovanie podpory Ukrajiny.
Fínsko v NATO
Po ruskej invázii na Ukrajinu dovtedy neutrálne Fínsko vstúpilo v roku 2023 do NATO. Moskva následne posilnila vojenskú infraštruktúru na spoločnej 1 340 km dlhej spoločnej hranici.

X XX

FfD  NĚMECKA  ODMÍTÁ  PODPOROVAT  UKRAJINU,  MERZ  VAROVÁN

Pokud strana Alternativa pro Německo (AfD) vyhraje nadcházející volby ve spolkové zemi Sasko-Anhaltsko , bude mít kancléř Friedrich Merz problémy: nebude moci svobodně podporovat Kyjev. Tento názor sdílel kyperský novinář Alex Christoforou na svém kanálu YouTube .

„Pokud AfD vyhraje, bude mít praktickou páku proti Merzovi, aby mu zabránila v podpoře Kyjeva. Myslím, že přesně vymyslí, jak zachránit německé peníze ze spárů Zelenského,“ řekl novinář.
Poznamenal také, že podle nedávného průzkumu se podpora AfD ve východním Německu odhaduje na 43 procent. Jak poznamenal Christoforou, „globalistická politická propaganda“ se zneuctila tím, že volá po jejím zákazu, aby údajně zachránila demokracii.
Připomeňme, že lídr AfD Tino Chrupalla označil Zelenského za jednoho z nejzkorumpovanějších prezidentů.

X X X

Správa, ktorá šokovala Česko: Z niektorých štátnych firiem si tamojší manažéri spravili súkromné kráľovstvá.

Zabudnite na obálky pod stolom, moderná korupcia funguje oveľa sofistikovanejšie. Najnovšie zistenia tajnej služby u našich západných susedoch ukazujú, ako sa z niektorých štátnych podnikov stali súkromné bankomaty pre vyvolených. Prečítajte si v našej pravidelnej rubrike – týždeň vo svetovej ekonomike, ako vrcholoví manažéri potichu zlikvidovali akúkoľvek štátnu kontrolu, sfalšovali hospodárske výsledky a z verejných peňazí si vybudovali vlastné nedotknuteľné impériá.

Česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) vo svojej najnovšej správe odhaľuje šokujúcu realitu: z niektorých štátnych podnikov sa postupne stali súkromné kráľovstvá. Namiesto toho, aby ich vedenie pracovalo v záujme štátu, správajú sa niektorí manažéri ako neobmedzení vládcovia, ktorí si z verejných peňazí budujú vlastné impériá a siete vplyvu.

Skreslené údaje a poslušnosť

V bežne fungujúcej firme má na manažment prísne dohliadať dozorná rada. V týchto štátnych podnikoch sa však karta úplne obrátila. Riaditelia si kontrolné orgány podriadili, kŕmia ich neúplnými alebo zámerne skreslenými informáciami a v extrémnych prípadoch si od nich doslova vynucujú poslušnosť. Dozorné rady tak často vôbec netušia, čo sa vo firme reálne deje. BIS dokonca upozornila na prípady, kedy vedenie dlhodobo a umelo vylepšovalo hospodárske výsledky na papieri, aby pred kontrolórmi zakrylo skutočnú finančnú situáciu.

Vyvádzanie peňazí zo štátnej kasy

Tento klientelistický systém pritom vôbec nemusí fungovať na primitívnom odovzdávaní obálok s peniazmi. Ide o oveľa sofistikovanejší výmenný obchod. Vedenie štátnej firmy zabezpečí vybraným spriateleným dodávateľom exkluzívne postavenie pri verejných zákazkách. V energetike, zdravotníctve či doprave sa tendre bežne šijú na mieru, ceny sa umelo nadsadzujú alebo sa platí za úplne zbytočné služby. Na oplátku manažéri získavajú cenné kontakty, vplyv potrebný na udržanie sa v kresle, či prísľub lukratívneho miesta po odchode z funkcie. V mnohých takýchto prípadoch ide o cielenú snahu vyviesť zo štátnej kasy peniaze vo veľmi veľkom rozsahu.

Hoci tajná služba konkrétne podniky priamo nemenuje, jej zistenia bijú na poplach. Tento toxický systém je totiž mimoriadne životaschopný a dokáže sa sám udržiavať pri živote. Tí istí ľudia zostávajú vo vedení dlhé roky, svoje pochybné väzby s biznisom neustále upevňujú a akákoľvek reálna kontrola zo strany štátu postupne úplne mizne.

X XX

Indický premiér vyzval Putina na koniec vojny. So Si Ťin-pchingom medzitým upevnil spojenectvo
Indický premiér Naréndra Módí sa v pondelok na okraj summitu Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO) v Biškeku v Kirgizsku stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Módí opakovane vyzýval na ukončenie vojny na Ukrajine.

Ruský prezident Vladimir Putin a indický premiér Narendra Modi na okraji zasadnutia Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) v Biškeku v Kirgizsku.

Podľa portálu The Hindustan Times počas rokovania opätovne zdôraznil podporu Indie pre mierové riešenie vojny medzi Ruskom a Ukrajinou.
Išlo o prvé osobné stretnutie oboch lídrov v tomto roku. Módí počas rokovania vyhlásil, že pokračovanie vojny poškodzuje celé ľudstvo a že prioritou by malo byť čo najrýchlejšie mierové vyriešenie konfliktu.

„Musíme sa posunúť od nekonečnej vojny k jej ukončeniu. Je to nevyhnutné pre dobro ľudstva. Čo najskoršie mierové vyriešenie všetkých otázok je požiadavkou ľudstva a toto je posolstvo Indie,“ uviedol Módí.

Požiare naprieč Ruskom: Ukrajinci zapálili jednu z najväčších rafinérii
Ukrajinské sily v noci na 6. augusta 2026 zasiahli ropnú rafinériu Slavnefť-JANOS v ruskom meste Jaroslavľ. Po útoku vypukol v areáli rozsiahly požiar.Indický premiér zároveň zdôraznil, že jeho krajina podporuje všetky snahy smerujúce k mieru. Odkázal pritom aj na historické a duchovné tradície Indie.

„Krajina Gándhího a krajina Budhu majú jedno spoločné posolstvo: cestu mieru,“ povedal.
Módí počas stretnutia upozornil aj na dôsledky pokračujúcich bojov. „Každý deň strávený vo vojne vracia ľudstvo späť, zatiaľ čo každý krok smerom k mieru napĺňa ľudstvo novou nádejou a nadšením,“ vyhlásil.
Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou trvá už viac ako štyri roky. India podľa Modiho slov naďalej podporuje úsilie, ktoré by mohlo viesť k mierovému ukončeniu konfliktu.

Fínsky prezident otvoril s Čínou otázku ruského jadrového úderu. Wang I mu dal jasnú odpoveď

Putin sa opiera o Čínu

Ruský prezident Vladimir Putin a jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching dnes v Kirgizsku vyzdvihli spoluprácu svojich krajín v čase, ktorý je pre Moskvu v dôsledku západných sankcií náročný, píše agentúra DPA. Podľa Putina sa spolupráca úspešne rozvíja v hospodárskej oblasti aj vo všetkých ďalších smeroch. Prezidenti sa stretli v kirgizskej metropole Biškek, kde táto stredoázijská republika hostí summit Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO), združenia štátov, ktoré sú podľa DPA naklonené Číne a Rusku.
Foto: Kristina SolovyovaRuský prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching v Kirgizsku.
„Realizujeme veľké projekty v energetike, priemysle, vesmírnom sektore, doprave a logistike,“ povedal Putin, ktorý už piaty rok vedie vojnu proti Ukrajine. „Vzhľadom na súčasnú zložitú geopolitickú situáciu sú rozsiahle partnerstvo a strategická spolupráca medzi Ruskom a Čínou vzorom medzištátnych vzťahov,“ dodal.

Si zasa poznamenal, že Peking je pripravený spolupracovať s Moskvou a ďalšími partnermi s cieľom podporovať sily, ktoré stoja na čele reformy globálneho riadenia a presadzujú rovnoprávny a usporiadaný multipolárny svet.
Prezidenti konkrétne rokovali o možnosti predĺženia 30-dňového bezvízového režimu pre turistov, ktorý má zatiaľ platiť do konca roka 2027. Naopak, vojny na Ukrajine sa podľa Kremľa dotkli len okrajovo.

X X X

Bude to brutálny mlynček na mäso.“ Ukrajinu čaká tvrdá a kľúčová bitka
Svet96
Čína čelí v Európskej únii, na Ukrajine aj v Spojených štátoch kritike za to, že Rusku vo vojne pomáha dodávkami dôležitého tovaru, čím obchádza sankcie. Rusko si zasa napĺňa svoju vojnovú pokladnicu aj predajom ropy a plynu susednej krajine s obrovským dopytom po energiách, pripomína DPA.

Putin sa má v utorok stretnúť aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom či iránskym prezidentom Masúdom Pezeškjánom.

X X X
Fínsky prezident otvoril s Čínou otázku ruského jadrového úderu. Wang I mu dal jasnú odpoveď
Čína neverejne ubezpečila Fínsko, že nedovolí, aby Rusko použilo svoje jadrové zbrane. Uviedol to fínsky prezident Alexander Stubb v rozhovore pre nemecký denník Bild.

Fínsky prezident Alexander Stubb (vľavo) počas stretnutia s čínskym ministrom zahraničia Wang Iom v letnej prezidentskej rezidencii v meste Naantali 5. júla 2026
Pre Moskvu je podľa neho výhodou, keď sú Európania upriamení na vyhliadku nukleárnej eskalácie alebo priameho ruského útoku na NATO, uviedol server Politico.
„Toto leto ma navštívil minister zahraničných vecí Číny a ja som o tejto záležitosti hovoril,“ odpovedal Stubb na otázku, či by sa Rusko mohlo uchýliť k použitiu jadrových zbraní. „A on povedal, nikdy nedovolíme, aby sa to stalo. A to je, myslím si, celkom dobrý odstrašujúci prostriedok,“ dodal.

Putin cvične odpálil rakety z jadrovej triády JARS a Sineva

Čínsky minister Wang I sa stretol so Stubbom v Helsinkách 5. júla. Hovorili okrem iného o ruskej vojne na Ukrajine a bezpečnosti v Európe. Peking patrí medzi najdôležitejších ekonomických a diplomatických partnerov Moskvy.

Hlasy „jastrabov“ v Moskve silnejú. Krajná možnosť už zaznieva aj v úvahách o Ukrajine

„Rusko chce, aby sme my Európania sedeli a diskutovali: bude Rusko eskalovať? Použije Rusko jadrové zbrane? Zaútočí Rusko na NATO a Európu?“ uviedol fínsky líder. „Zostaňte pokojní, zachovajte chladnú hlavu, rozvážnosť, zostaňte ostražití. Nedramatizujte, pripravte sa na najhoršie, aby ste tomu predišli,“ radí.

Stubb sa neobáva ruského útoku na NATO a snahy Moskvy testovať Alianciu označil za „skôr provokácie“ než prípravu na vojnu. Argumentoval tým, že ruské jednotky sú stále zviazané operáciami na Ukrajine a vzhľadom na odstrašujúce prostriedky NATO je priamy útok veľmi nepravdepodobný.

Fínsky prezident však tiež tvrdí, že sa približuje bod, keď by pre Európanov bolo užitočné obnoviť priamy politický dialóg s Moskvou, najmä kvôli tomu, aby sa „zabránilo nedorozumeniam“. Európa však v tomto bode ešte nie je, zdôraznil s tým, že bezprostrednou prioritou zostáva pokračovanie podpory Ukrajiny.

Po ruskej invázii na Ukrajinu dovtedy neutrálne Fínsko vstúpilo v roku 2023 do NATO. Moskva následne posilnila vojenskú infraštruktúru na spoločnej 1340 km dlhej spoločnej hranici.

X XX

Nečakaný hosť na samite G20 v USA: účasť ruského ministra vyvolala ostrý spor s Európou

Ruský minister financií pricestoval na rokovanie G20 v USA, kde s americkým partnerom riešil Trumpov mierový plán. Európskych spojencov šokovalo, že ho hostitelia prijali.

Ruský minister financií Anton Siluanov na pozvanie hostiteľskej krajiny pricestoval na pondelkové stretnutie ministrov financií zoskupenia najväčších ekonomík sveta G20 v americkom Asheville v Severnej Karolíne. So svojím americkým rezortným partnerom Scottom Bessentom rokoval o „mierovom pláne“ amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ide o prvú účasť ruského ministra financií na zasadnutí G20 od invázie na Ukrajinu v roku 2022. Upozornili na to denník New York Times (NYT) a stanica CNBC, informuje TASR.

• Ruský minister financií navštívil stretnutie G20 v USA.
• Jeho účasť rozhorčila európske delegácie a spustila protesty.
• Nemecko kritizovalo prijatie Ruska a podporilo Ukrajinu.
• USA nepozvali zástupcov Juhoafrickej republiky na G20.
• Viacerí novinári nedostali akreditáciu, čo vyvolalo kritiku.

Vopred neoznámená prítomnosť ruského ministra podľa NYT rozhorčila prítomné európske delegácie, ktoré jeho návšteva prekvapila. Členmi G20 sú najvýznamnejší podporovatelia Ukrajiny, ktorí sa usilujú ekonomicky a diplomaticky izolovať Rusko. Zástupcovia Nemecka a ďalších európskych štátov preto pohrozili bojkotom spoločnej fotografie v prípade, že jej súčasťou bude Siluanov. Ten sa napokon pred fotoaparát nepostavil.

Lars Klingbeil, nemecký vicekancelár a minister financií, novinárom povedal, že počas úvodnej časti zasadnutia Siluanova konfrontoval, vyčítal mu inváziu na Ukrajinu a požiadal ho, aby Rusko ukončilo vojnu. Zároveň vyjadril podporu Ukrajine, ktorá v Asheville nemala svojho zástupcu.

Vylúčili ich zo stretnutí

Prijatie ruského ministra financií vysiela signál, ktorý považujem za znepokojujúci,“ povedal Klingbeil. „Uprednostnil by som jasné stanovisko zo strany USA, aby nebol prijatý ako bežný hosť,“ zdôraznil.
Mnohé európske delegácie tiež kritizovali, že USA na zasadnutie nepozvali zástupcov Juhoafrickej republiky (JAR), ktorá je dlhoročným členom G20 a najväčšou ekonomikou Afriky. Prezident Trump minulý rok oznámil, že JAR vylúči z tohtoročných stretnutí, pričom sa odvolával na nepodložené tvrdenia, že belošskí Juhoafričania sú v krajine zabíjaní a ich pozemky sú zabavované.

Ďalším kontroverzným krokom zo strany amerických hostiteľov bolo odmietnutie akreditácie pre viacerých reportérov z denníkov NYT, Wall Street Journal a agentúry Bloomberg. Záležitosť riešilo nemecké ministerstvo financií, ktoré protestovalo proti nevydaniu akreditácií v Nemecku pôsobiacim novinárom z týchto médií. Napriek intervencii sa Berlínu nepodarilo vybaviť akreditáciu pre reportéra Bloombergu.
Krok kritizujú

Nemenovaný diplomatický zdroj pre NYT, uviedol, že nemeckí predstavitelia považujú zamietnutie akreditácie pre novinára agentúry Bloomberg za bezprecedentný a neprijateľný krok.
Stretnutie ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk bolo ministerstvom financií USA prezentované ako príležitosť na posilnenie globálnej spolupráce v oblasti nových ekonomických sankcií voči Iránu a nových stratégií na podporu ekonomického rastu. Bessent v úvode zasadnutia uviedol, že USA chcú, aby sa skupina G20 opäť zamerala na svoju pôvodnú úlohu, ktorou je urýchlenie globálneho rastu. Krajiny podľa neho musia spolupracovať na odstránení globálnych ekonomických nerovnováh, ktoré poškodzujú mnohé štáty.

X X X

„Bude to brutálny mlynček na mäso.“ Ukrajinu čaká tvrdá a kľúčová bitka
Ruské jednotky na Donbase naďalej postupujú, tempo ich ofenzívy však zostáva veľmi nízke. Ukrajinské sily sa zároveň pripravujú na možné ťažké boje o Kramatorsk a Sloviansk, ktoré tvoria jadro posledného veľkého ukrajinského obranného pásma v regióne.

Ukrajinskí vojaci zo 47. samostatnej mechanizovanej brigády „Magura“ počas výcviku.
Podľa denníka Business Insider predstavitelia jednej z popredných európskych spravodajských služieb odhadujú, že ruské jednotky by sa mohli dostať na okraj Kramatorska a Slovianska začiatkom roka 2027. Rusko by mohlo celý Donbas obsadiť už v nasledujúcom roku, takýto postup by si však vyžiadal veľmi vysoké straty.
Vojenský analytik Franz-Stefan Gady považuje takýto scenár za neistý. Upozornil, že ruské jednotky v súčasnosti postupujú najpomalším tempom od zimy. Ak by sa ich rýchlosť nezmenila, podľa neho by Moskva nedokázala ovládnuť celý Donbas skôr než začiatkom 30. rokov.

Adrenalínový ošiaľ bez filtra: Dánsky bojovník na ukrajinskom fronte neudržal emócie
Ukrajinské ministerstvo obrany zverejnilo na sociálnej sieti X krátke video zachytávajúce dánskeho dobrovoľníka bojujúceho na strane Ukrajiny. Záznam z pohľadu vojaka ukazuje niekoľko sekúnd bojovej činnosti vrátane použitia 84 mm zbraňového systému Carl-Gustaf.

Spomalenie ruského postupu však podľa Gadyho neznamená stabilizáciu frontu. Na niektorých úsekoch majú ruské sily lokálnu prevahu, najmä pri používaní FPV dronov. V určitých oblastiach môže byť ich pomer voči ukrajinským bezpilotným prostriedkom až desať ku jednej. Ukrajinským pozíciám spôsobujú vážne problémy aj ruské riadené letecké bomby.

Gady zároveň pripustil, že ruské jednotky by sa mohli ku Kramatorsku a Sloviansku dostať na jar alebo v lete 2027. Moskva by však podľa neho pravdepodobne potrebovala ďalšiu mobilizáciu.
„Rusko potrebuje mobilizáciu, ak chce zachovať alebo zvýšiť súčasné tempo,“ uviedol analytik. Ak by sa mobilizácia uskutočnila na jeseň, noví vojaci by podľa neho mohli výraznejšie ovplyvniť situáciu na fronte v prvej polovici roka 2027.

Plukovník rakúskych ozbrojených síl Markus Reisner hodnotí doterajšiu ruskú letnú ofenzívu ako slabšiu, než očakával Kremeľ. Ruská armáda však podľa neho pokračuje v postupe „pomaly, ale vytrvalo“.
Za jeden z kľúčových faktorov prípadných bojov o Kramatorsk a Sloviansk označil ukrajinskú logistiku. Ak by ruské sily dokázali prerušiť zásobovacie trasy, ukrajinskí vojaci by podľa Reisnera mohli svoje pozície udržať iba obmedzený čas.

Číha pri cestách a čaká na korisť. Ďaleko za frontom sa objavil nový nebezpečný lovec
Ukrajinské FPV drony Ptaška 17-O-50 km s deklarovaným dosahom až 50 kilometrov boli nasadené proti ruskej obrnenej a ďalšej technike vo väčšej hĺbke za frontom. Ide o bezpilotné prostriedky riadené cez optické vlákna. Zábery z bojového použitia zverejnila spoločnosť Ptashka Drones, ktorá systém vyvinula.

Významnú časť zásobovania už podľa neho zabezpečujú ťažké multikoptéry a pozemné bezpilotné systémy. Ruské jednotky sa ich snažia systematicky ničiť a zároveň komplikovať prísun posíl či rotácie jednotiek. Reisner varoval, že ak Ukrajina tento problém nevyrieši, obranný pás okolo Kramatorska a Slovianska by mohol padnúť.

Jednotky sa pripravujú na vyčerpávajúce boje

Na náročný vývoj sa pripravujú aj ukrajinskí vojaci priamo na Donbase. Dvadsaťštyriročný veliteľ s volacím znakom Fleška a 26-ročný veliteľ Saša vedú jednotku s viac ako 80 vojakmi, ktorá kombinuje pechotu s bezpilotnými systémami. Používa ťažké útočné drony, prieskumné bezpilotné prostriedky, systémy na kladenie mín aj pozemné robotické komplexy.
Saša uviedol, že jednou z hlavných úloh je ničenie ruských operátorov dronov a čo najväčšia ochrana vlastnej pechoty.
„Čím dlhšie pechota prežije, tým dlhšie sa mestá udržia,“ povedal.

Znepokojivý zlom na Ukrajine. Padla desivá hranica vojny, ktorej sa svet obával
Zbrane20
Podľa ukrajinských vojakov ruská armáda často nasadzuje útočníkov v malých skupinách a ukrajinskú obranu postupne vyčerpáva. Gady označil takýto spôsob boja za jeden z hlavných prvkov ruskej taktiky. Mestá podľa neho nemusia padnúť po veľkom prielome, ale v dôsledku dlhodobého oslabovania obrancov.
Ukrajinskí vojaci sa obávajú, že ďalším významným cieľom by mohla byť Družkivka. Fleška zároveň tvrdí, že ruské sily presúvajú pozornosť smerom na Sloviansk a už bojujú v Mykolajivke.

Saša očakáva mimoriadne tvrdé boje o Sloviansk, no upozorňuje, že terén môže zvýhodňovať ukrajinských obrancov. Podľa neho kontrolujú dominantné výšiny a majú k dispozícii úkryty, zatiaľ čo ruské jednotky by museli postupovať cez náročný terén pod paľbou.
„Bude to brutálny mlynček na mäso,“ predpovedal veliteľ.

Obsadenie Donbasu nemusí znamenať koniec vojny
Experti zároveň spochybňujú, že by prípadné úplné obsadenie Donbasu automaticky viedlo k prímeriu. Reisner sa domnieva, že ruský prezident Vladimir Putin bude ďalšie vojenské ciele prispôsobovať stavu ukrajinskej obrany.
Podľa Gadyho môže byť Donbas z pohľadu Moskvy iba priebežným, nie konečným cieľom. Za širší strategický zámer Ruska označil návrat Ukrajiny do ruskej sféry vplyvu.

Skutočná deeskalácia by podľa neho bola pre Kremeľ politicky komplikovaná aj preto, že by Rusko muselo obmedziť svoju vojnovú ekonomiku a vysvetliť obyvateľstvu dôvody ukončenia vojny.
Ukrajinskí vojaci zatiaľ zdôrazňujú, že boj o Donbas pokračuje. Prípadná bitka o Kramatorsk a Sloviansk by sa podľa nich mohla stať jednou z kľúčových etáp vojny.

X X X

Irán udrel na Američanov, Trump hrozí odvetou. Arákčí: Netanjahu sa chváli, že oklamal USA a zatiahol ich do vojny

Napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom po niekoľkých týždňoch relatívneho pokoja opäť prudko vzrástlo. Americké útoky na iránske raketové zariadenia v strategickom Hormuzskom prielive vyvolali odvetu Teheránu proti cieľom v Jordánsku a Spojených arabských emirátoch. Americký prezident Donald Trump už avizoval, že Washington odpovie silou.

Trump ukázal „zničenie“ strategického ostrova Iránu. Video vytvorila AI

„Nastane odveta,“ vyhlásil Trump v rozhovore pre televíziu Fox News. Spojené štáty podľa neho v reakcii na iránske útoky „tvrdo udrú“. Prezident zároveň tvrdí, že americká a spojenecká protivzdušná obrana zostrelila prakticky všetky iránske rakety. Jediná, ktorú nezachytila, podľa neho nepredstavovala hrozbu.

Nová eskalácia sa začala v nedeľu večer, keď americké sily zaútočili dronmi na dve zariadenia na odpaľovanie rakiet na iránskom ostrove Lárak v severnej časti Hormuzského prielivu. Podľa iránskych médií pri útoku zahynuli najmenej dvaja ľudia a ďalší dvaja utrpeli zranenia.

Americká strana zásah zdôvodnila tvrdením, že príslušníci iránskych Revolučných gárd sa pripravovali na použitie rakiet na rozmiestnenie námorných mín v Hormuzskom prielive. Práve cez túto úzku námornú trasu prechádza významná časť svetového obchodu s ropou a akékoľvek narušenie dopravy môže mať okamžitý dosah na globálnu ekonomiku.

Irán zverejnil zábery paľby, má ísť o útoky na americké základne v Jordánsku

Teherán reagoval už počas noci. Iránske Revolučné gardy oznámili útoky balistickými raketami na americké vojenské základne v Jordánsku. Irán zároveň tvrdí, že desiatkami útočných dronov zasiahol miesta na leteckej základni v Spojených arabských emirátoch, kde sa nachádzajú americké helikoptéry a vojenský personál.
Jordánska armáda uviedla, že jej protivzdušná obrana zničila všetky balistické rakety a drony, ktoré smerovali do jordánskeho vzdušného priestoru. Podľa jej hovorcu bolo zachytených najmenej osem rakiet. Revolučné gardy však naopak tvrdia, že počas útoku spôsobili vážne škody na infraštruktúre určenej na údržbu a rozmiestnenie bojových lietadiel.

Nejasná zostáva aj situácia v Spojených arabských emirátoch. Tamojšie ministerstvo obrany potvrdilo zneškodnenie iránskeho dronu nad teritoriálnymi vodami krajiny, no poprelo, že by jeho cieľom bola základňa s americkým personálom.
Ministerstvo zahraničných vecí SAE útok označilo za „nebezpečnú eskaláciu“ a zdôraznilo, že krajina si vyhradzuje „plné a legitímne právo na odvetu“. Išlo o prvý potvrdený iránsky útok smerujúci proti územiu emirátov od mája, hoci v auguste SAE hlásili viacero incidentov proti svojim plavidlám.

Irán tvrdí, že jeho operácie boli odpoveďou na americký útok na Lárak a sú v súlade s právom na sebaobranu. Ministerstvo zahraničných vecí v Teheráne vyhlásilo, že krajina „nebude váhať uplatniť svoje prirodzené právo na legitímnu obranu“ a je pripravená dôsledne reagovať na akúkoľvek ďalšiu vojenskú agresiu.

Neprejdú cez Hormuz. Irán dal na čiernu listinu 46 cudzích lodí

Teherán hovorí o kontrolovanej konfrontácii
Vysokopostavený iránsky zdroj citovaný agentúrou Reuters označil najnovšiu výmenu útokov za „obmedzenú a kontrolovanú konfrontáciu“. Súčasne však varoval, že ak sa Irán opäť stane terčom útoku, odpoveď bude tvrdá.

Teherán zároveň vyslal varovanie lodnej doprave v Hormuzskom prielive. Plavidlá, ktoré nebudú rešpektovať pravidlá stanovené Iránom, podľa zdroja môžu čeliť zhoršeniu podmienok. „Žiadny cieľ v regióne nie je mimo dosahu Iránu,“ odkázal.
Napätie v oblasti ešte zvyšujú správy o incidente s ropným tankerom. Iránske úrady v pondelok oznámili, že tanker v blízkosti Hormuzského prielivu narazil na dve námorné míny a začal horieť.

„Kde zabiť Barrona Trumpa?“ Iránska televízia odvysielala video o prezidentovom synovi
Iránska štátna televízia odvysielala video zamerané na najmladšieho syna amerického prezidenta Donalda Trumpa Barrona.
Zdroj: X
Prezident hovorí o rokovaniach, diplomacia útočí na Netanjahua
Napriek vojenskej eskalácii iránsky prezident Masúd Pezeškiján tvrdí, že Teherán má naďalej záujem o diplomatické riešenie.

„Naďalej sa zasadzujeme za cestu dohody a porozumenia a veríme, že pokračovanie vo vojne nie je v našom záujme ani v záujme regiónu,“ povedal počas stretnutia s indickým premiérom Naréndrom Módím pred summitom Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v Kirgizsku.
Podľa Pezeškijána spočíva riešenie sporov v dialógu a spolupráci a všetky strany by mali využiť dostupné možnosti na zabránenie ďalšiemu šíreniu neistoty a konfliktov.
Oveľa ostrejší tón však zvolil iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí. Izraelského premiéra Benjamina Netanjahua označil na sociálnej sieti za „hada“ a obvinil ho, že Spojené štáty zmanipuloval a zatiahol do vojny s Iránom v izraelskom záujme.

Arákčí tvrdí, že Netanjahu sa v hebrejčine chváli tým, ako ovplyvňoval americkú administratívu, zatiaľ čo v angličtine verejne chváli Trumpa.
Izraelský premiér pritom len minulý týždeň odmietol možnosť diplomatického riešenia konfliktu s Teheránom a vyhlásil, že s iránskym vedením nemožno dosiahnuť dohodu.
EASA varuje letecké spoločnosti
Obnovenie bojov už ovplyvňuje aj civilnú dopravu. Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA) predĺžila do 30. septembra odporúčanie, aby sa letecké spoločnosti vyhýbali vzdušnému priestoru nad vodami v okolí Bahrajnu, Kuvajtu, Kataru a Spojených arabských emirátov.

Oproti predchádzajúcemu varovaniu však EASA svoje odporúčanie zúžila. Už nežiada úplné obchádzanie vzdušného priestoru týchto krajín.
„Aj keď riziká nad vodami Perzského zálivu zostávajú vysoké, lety nevyhnutné na prílety na letiská alebo odlety z letísk v dotknutých oblastiach sa môžu uskutočňovať za predpokladu prijatia dostatočných opatrení,“ uviedla agentúra.

Naďalej však odporúča nevstupovať do vzdušného priestoru Iránu, Iraku a Libanonu. Letecké spoločnosti by sa mali vyhýbať aj časti Ománskeho zálivu v oblasti Maskatu.
EASA zároveň zrušila skoršie odporúčanie obchádzať Jordánsko, hoci aerolínie vyzvala, aby v jeho vzdušnom priestore až do konca septembra postupovali obozretne.
Krehké dohody sa rozpadajú

Súčasná eskalácia je ďalšou kapitolou konfliktu, ktorý sa začal 28. februára spoločnými americkými a izraelskými útokmi na Irán. Pri nich zahynuli poprední iránski vojenskí predstavitelia a podľa dostupných správ aj najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí. Teherán následne spustil odvetné útoky proti cieľom v celom regióne.
Boje si vyžiadali tisíce obetí, predovšetkým v Iráne a Libanone, a výrazne zasiahli svetovú ekonomiku.
Najintenzívnejšiu fázu konfliktu ukončilo prímerie, po ktorom Washington a Teherán v polovici júna podpísali memorandum o porozumení s cieľom zastaviť vojnu. Pokoj však nevydržal dlho.

Začiatkom júla sa násilie opäť rozšírilo. Spojené štáty obvinili Irán z porušovania dohody útokmi na lode v Hormuzskom prielive a obnovili vzdušné údery na iránske územie. Teherán tvrdil pravý opak – že dohodnuté záväzky neplní Washington.
Koncom júla Trump dvojtýždňovú americkú vojenskú operáciu v Hormuzskom prielive pozastavil. Najnovší americký zásah na ostrove Lárak je prvým známym útokom USA na iránskom území odvtedy.

Po pondelkovej výmene úderov sa tak región znovu ocitol na hrane širšej vojny. Kým iránsky prezident hovorí o potrebe rokovaní a Teherán označuje súčasnú konfrontáciu za kontrolovanú, Trump sľubuje tvrdú odpoveď a okolité štáty sprísňujú bezpečnostné opatrenia.

Rozhodujúce teraz bude, či obe strany zostanú pri obmedzených odvetných operáciách, alebo sa séria útokov a protiútokov zmení na ďalšiu otvorenú fázu vojny, ktorej následky by sa neobmedzili iba na Blízky východ.
Témy:vojna s IránomDonald Trump

X X X

Ruské rakety zasiahli niekoľko miest na Ukrajine. Útoky si vyžiadali najmenej sedem obetí

1Ruský raketový útok v noci zasiahol ukrajinské mestá Kryvyj Rih, Kyjev a Ľvov. Útok si vyžiadal niekoľko obetí, medzi nimi aj deti.
Ruská raketa v noci na štvrtok zabila najmenej šesť ľudí vrátane dvoch detí pri ukrajinskom meste Kryvyj Rih, oznámil šéf vojenskej mestskej správy Olexandr Vilkul. Raketa podľa neho priamo zasiahla rodinný dom. Najmenej jednu obeť hlásili úrady z ukrajinskej metropoly Kyjev. Ruská armáda podľa ukrajinských médií ostreľovala aj Ľvov. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

V dome na okraji Kryvého Rihu v Dnepropetrovskej oblasti podľa Vilkula žila početná rodina. Pri ruskom útoku balistickou raketou Iskander-M zahynuli štyria dospelí a dve dievčatá vo veku päť a 12 rokov. Ďalších osem ľudí vrátane dvoch chlapcov vo veku šesť a 15 rokov utrpelo zranenia. Počet obetí sa ešte môže zvýšiť, uviedol Vilkul na sieti Telegram.

V Kyjeve sa začali výbuchy ozývať už krátko po polnoci. Primátor Vitalij Kličko uviedol, že ruské sily zaútočili na hlavné mesto balistickými raketami, následkom čoho vypukli požiare v nebytových objektoch. Vojenská mestská správa neskôr potvrdila, že pri útoku zahynula jedna osoba.

Poplach pred náletom zaznel v noci podľa Reuters vo väčšine ukrajinských oblastí. Ruská armáda udrela aj na západoukrajinský Ľvov, kde podľa miestnych úradov raketami zranila šesť ľudí a poškodila dva bytové domy.

+Reakcia Poľska
Ozbrojené sily susedného Poľska – členskej krajiny EÚ a NATO – na sieti X oznámili, že v rámci ochrany vzdušného priestoru v preventívne vyslali do vzduchu stíhačky a lietadlo včasnej výstrahy. Do pohotovosti boli uvedené aj systémy protivzdušnej obrany a radarové systémy.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu večer varoval, že Rusko v noci zrejme podnikne rozsiahly útok na Ukrajinu. Bezpečnosť jej obyvateľov podľa neho závisí od ochoty spojencov poskytnúť Ukrajine protiraketovú obranu.

Útok na sklad v Penze

Ukrajinská armáda v noci podľa Reuters zasiahla ďalší sklad ruského internetového obchodu Wildberries, tentokrát v meste Penza. Gubernátor Penzianskej oblasti Oleg Melničenko informoval o dronovom útoku, ktorý podľa neho zranil jedného zamestnanca skladu a vyžiadal si evakuáciu 200 ďalších.

X xx

KŠEFTY  S  DŘEVEM  NA  SLOVENSKU?

Drevá z Národného parku Poloniny cestovali stovky kilometrov z východu Slovenska až dorazili do Ružomberka, v blízkosti papierní sa GPS zariadenie odmlčalo, koláž

Ružomberské papierne vyrobia ročne zhruba milión ton papiera, spotrebujú naň približne 2,2 milióna kubíkov dreva. Ich významným dodávateľom sú štátne lesy, ceny ani objemy však verejnosť nepozná. Sledovali sme cestu vyťaženého vzácneho dreva z národného parku, v dvoch prípadoch nás doviedla až pred bránu papierní.
Dve rôzne lokality, ten istý národný park, podobný príbeh. Tím novinárov a ochranárov umiestnil GPS zariadenia do vybraných zoťatých stromov v Národnom parku Poloniny. Išlo o dve rôzne ťažby v ochrannom pásme lokality UNESCO.

V oboch prípadoch drevo precestovalo stovky kilometrov z východu Slovenska do Ružomberka. Zastavilo sa len niekoľko metrov od vstupu do areálu spoločnosti Mondi SCP. Bránu sme ho však prekročiť nevideli.
Čo sa so stromami stalo potom, sa nám nepodarilo zistiť. GPS zariadenia prestali poskytovať údaje práve v blízkosti papierne.
Jedným z možných vysvetlení by mohla byť ich deaktivácia alebo rušenie signálu. Nemáme však dôkaz, že niekto zariadenia zámerne vypol alebo použil rušičku.
Zavrieť reklamu
Samotná poloha GPS preto nie je dôkazom, že konkrétne stromy z Polonín skončili v papierňach.

Je však pozoruhodné, že v oboch sledovaných prípadoch v rôznych časových obdobiach sa cesta dreva skončila tesne pred areálom najväčšieho spracovateľa dreva na Slovensku.
Otázka, odkiaľ drevo pre výrobu papiera pochádza, je pritom čoraz dôležitejšia. S rastúcim dopytom po papierových a kartónových obaloch rastie aj potreba novej drevnej suroviny. Výrazne tomu prispieva elektronický obchod a rastúci počet zásielok. Environmentálne organizácie preto upozorňujú, že rastúca spotreba papiera a celulózy môže zvyšovať tlak na lesy vrátane ekologicky cenných území.

Boom s papierovými obalmi
Výroba papiera na Slovensku v posledných desaťročiach výrazne narástla. Rok 2024 bol podľa celulózo-papierenského priemyslu prelomový. Na Slovensku sa vyrobilo viac ako milión ton papiera. Podľa údajov Konfederácie európskeho papierenského priemyslu CEPI rastie už od roku 1990 najmä podiel hygienických a obalových papierov.

Ťahúňom slovenského papierenského priemyslu je Mondi SCP v Ružomberku. Závod ročne vyrobí približne 946-tisíc ton papiera a 100-tisíc ton buničiny. Za posledných 25 rokov výrobu papiera takmer zoštvornásobil a zaradil sa medzi najväčších producentov v Európe. Približne 90 percent produkcie smeruje na zahraničné trhy.
S rastúcou výrobou rastie aj potreba suroviny. Mondi spotrebuje približne 2,2 milióna kubických metrov dreva ročne. Spoločnosť deklaruje, že drevo získava z udržateľne obhospodarovaných lesov certifikovaných podľa systémov FSC alebo PEFC, prípadne z kontrolovaných zdrojov. To znamená, že hospodárenie v lese by malo rešpektovať schopnosť lesa obnovovať sa a zároveň zohľadňovať ochranu pôdy, vody, biotopov a vzácnych druhov.

Konkrétny pôvod jednotlivých dodávok ani ich objem však verejne neuvádza.
Na Slovensku má približne 1,16 milióna hektárov lesov aspoň jeden typ certifikátu FSC alebo PEFC. Práve tie majú garantovať udržateľný spôsob hospodárenia v lese.
Otázkou však zostáva, čo sa stane, keď je ťažba formálne legálna a certifikovaná, ale les, z ktorého drevo pochádza, má vysokú ekologickú hodnotu.

Buky zo starého lesa skončili ako papier

Prípad z Polonín by nebol prvým, keď sa ekologicky hodnotné drevo dostalo do dodávateľského reťazca ružomberských papierní. V roku 2023 český Greenpeace upozornil, že v ružomberských papierňach skončilo drevo zo starých prirodzených lesov v Ždánickom lese na Morave. Išlo o bukové porasty s vysokou prírodnou hodnotou, ktoré podľa organizácie Greenpeace české štátne lesy vyťažili najmenej udržateľným spôsobom.
Mondi nepoprelo, že drevo od nich odoberalo. Argumentovalo však tým, že Ždánický les nemá vysoký stupeň formálnej ochrany, preto nákup dreva podľa spoločnosti nebol v rozpore s jej záväzkami v oblasti udržateľnosti.

Pýtali sme sa preto, čo presne Mondi považuje za trvalo udržateľné hospodárenie v lese. A tiež, kedy by ťažba v ekologicky cennej lokalite – hoci s nižším stupňom formálnej ochrany – bola podľa spoločnosti nezlučiteľná s jej záväzkami v oblasti udržateľnosti.
Spoločnosť však prípad už viac nekomentovala.
Poslala len stručné stanovisko, podľa ktorého pri nákupe dreva používa vlastný systém náležitej starostlivosti – Due Diligence Management System (DDMS). Ide o systém, ktorým spoločnosť preveruje pôvod dreva a buničiny a riziká spojené s ich nákupom. Mondi uviedlo, že ťažbové činnosti sa vykonávajú v súlade s platnou legislatívou a schváleným plánom hospodárenia v lese. V reakcii však bližšie nevysvetlilo, ako DDMS posudzuje ekologickú hodnotu konkrétneho lesa alebo riziko pre biodiverzitu. Práve to je podstatná otázka v prípade Ždánického lesa.
Nekomentovala ani otázku týkajúcu sa našich GPS zariadení, ktoré za zvláštnych okolností prestali poskytovať údaje o polohe dreva práve v blízkosti papierní.

Sklad dreva v papierenskom závode Mondi SCP v Ružomberku

Odkiaľ pochádzalo drevo, ktoré sme sledovali
V oboch prípadoch pochádzalo sledované drevo z ochranného pásma UNESCO lokality v Národnom parku Poloniny, kde síce neplatí bezzásah, ale nie je to ani bežný hospodársky les. Ťažba je možná prírode blízkym spôsobom.

Podľa ochranárov bola pri jednej z ťažieb poškodená mokraď aj bobria hrádza. Štátne lesy pochybenie odmietajú. Tvrdia, že ťažba v certifikovaných lesoch bola povolená a vykonaná podľa pravidiel certifikácie PEFC. Podľa štátneho podniku bola poškodená parcela, po ktorej sa drevo približovalo na lesnú cestu. Tá však podľa Lesov SR nie je súčasťou územia UNESCO. Pochybenie podľa štátnych lesov nezistila ani Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá podnet preverovala.

Ochranári však zdokumentovali vyjazdenú koľaj od traktora priamo zo zvážnice k bobrovisku, pričom za bobroviskom sa už neťažilo. Podľa ochranárov tak neexistoval dôvod, aby sa technika pohybovala týmto smerom, okrem zásahu do bobrieho územia.
Na otázku, komu bolo vyťažené drevo dodané, sme od Lesov SR dostali len všeobecnú odpoveď.

„Vlákninové drevo, teda drevo určené na ďalšie priemyselné spracovanie, bolo dodané spoločnosti pôsobiacej v danom odvetví na Slovensku,“ uviedol štátny podnik. V druhom sledovanom prípade bola ťažba vykonaná prírode blízkym spôsobom. Aj toto drevo však GPS zariadenie následne sledovalo až do Ružomberka. A aj v tomto prípade sa jeho stopa skončila pri areáli papierní.

Ťaží sa v národných parkoch
Poloniny nie sú jediným národným parkom, kde ochranári upozorňujú na ťažbu v ekologicky cenných lokalitách.
Iniciatíva My sme les vlani preverila tisíce hlásení kalamitných ťažieb v slovenských národných parkoch. V lokalitách Studienec a Marková boli podľa iniciatívy vyrúbané približne 300-ročné zdravé jedle. V lokalite Šifrová zase zmizlo tokanisko ohrozeného hlucháňa hôrneho. Posledne ochranári informovali o ťažbe v pralese Rovne v Nízkych Tatrách. Ťažbu vykonali štátne lesy, kde drevo skončilo, nie je verejne známe. V tejto súvislosti však vzniká otázka, čo znamená „udržateľné lesné hospodárenie“, keď sa drevo z ekologicky cenných lokalít dostáva do priemyselného výrobného reťazca.
Namiesto posilnenia ochrany takýchto lokalít začali v polovici júla v štyroch národných parkoch platiť nové zonácie. Tie menia režim ochrany a v časti území umožňujú hospodársku činnosť. Správa národných parkov sa opäť dostáva do rúk lesohospodárov. Slovensku pre tento krok hrozí, že príde o stovky miliónov eur z Plánu obnovy a odolnosti, aktuálne to preveruje Európska komisia.

Ochranári preto začali využívať aj vlastné monitorovacie systémy. Iniciatíva My sme les spustila vo vzácnych lesoch systém financovaný z verejnej zbierky, ktorý dokáže zachytiť zvuk motorovej píly a upozorniť na prebiehajúcu ťažbu. Cieľom je zachytiť zásah ešte v čase, keď prebieha.
Rýchle a lacné kubíky
Mondi neodpovedalo ani na otázku, či má pre svoju výrobu dostatok dreva. Možnosti ťažby sa však podľa bývalého generálneho riaditeľa Lesov SR Mateja Vigodu postupne zmenšujú. Dôvodom je nedostupnosť niektorých území, vlastnícke vzťahy, chránené lokality aj rastúca finančná náročnosť ťažby.

„Lokality s nižšou ochranou sú bezprostredne ohrozené, pretože sa budú hľadať rýchle a lacné kubíky pre splnenie plánovaných úloh,“ hovorí Vigoda. Podľa neho kontrolné mechanizmy štátu nefungujú alebo fungujú len veľmi slabo. Pri starých lesoch upozorňuje aj na rozdiel medzi ekonomickou a ekologickou hodnotou stromov.
„Drevo zo starých lesov, ktoré skončí ako vláknina v celulózke? Toto drevo je oproti tenkému, ktoré skončí v celulózke, vysoko biologicky aktívne. Väčšinou ide o spodnú časť stromu, ktorá môže byť nahnitá, poškodená, a je zároveň domovom veľkého množstva hmyzu. Toto však vlastníka, správcu mnohokrát nezaujíma. Za vlákninu dostane zaplatené, za biodiverzitu nie.“

Tlak na kubíky je aj dnes

Ružomberské papierne spotrebujú približne 2,2 milióna kubických metrov dreva ročne. Podľa dostupných informácií pochádza väčšina zo Slovenska, Česka a Poľska. Presné podiely však Mondi SCP nezverejňuje.
Významným dodávateľom boli a zostávajú štátne lesy. Predseda predstavenstva Mondi SCP Miloslav Čurilla na tlačovej konferencii v júni 2025 povedal, že minister pôdohospodárstva Richard Takáč má spolu so štátnym podnikom Lesy SR zabezpečiť pre závod dlhodobé a stabilné dodávky dreva. Čurilla však neuviedol, či spoločnosť plánuje v najbližších rokoch zvyšovať výrobu papiera. Požiadavka na stabilné dodávky pritom nie je nová. Vzťah medzi štátnymi lesmi a veľkými spracovateľmi dreva bol v minulosti predmetom kritiky Najvyššieho kontrolného úradu.

Zmluva, ktorú sa nepodarilo vypovedať

Od Najvyššieho kontrolného úradu sme si vyžiadali protokoly zo staršej kontroly. Obsahujú aj doteraz nezverejnené detaily o dodávkach dreva strategickým partnerom štátnych lesov. Podľa rámcovej zmluvy z roku 2013 mali papierne od Lesov SR odoberať 1,2 milióna kubických metrov dreva ročne. Ceny sa upravovali dodatkami, ktoré ale neboli zverejnené.
NKÚ zistil, že Lesy SR v rokoch 2016 a 2017 predávali svojim strategickým partnerom drevo pod cenu a štát na tom stratil stovky miliónov eur. Medzi privilegovanými odberateľmi boli okrem Mondi SCP aj IKEA a Bukóza. Zmluvy boli podľa kontrolórov centrálne organizované generálnym riaditeľom štátnych lesov a strategickí partneri mali oproti ostatným odberateľom výhodnejšie postavenie.

Rozdiely v cenách ukazujú aj údaje o dodávkach pre spoločnosť Slovwood Ružomberok, ktorá vykupuje drevo pre Mondi. V roku 2017 nakúpila od odštepného závodu Šaštín listnaté drevo v sortimente I. až III. triedy v priemere za 50,31 eura za kubík. V roku 2016 to bolo 48,65 eura. V odštepnom závode Žarnovica dosiahlo priemerné speňaženie dreva v rovnakej kategórii v roku 2017 cenu 54,89 eura za kubík a v roku 2016 67,11 eura. Ešte nižšia priemerná cena sa objavila pri dodávkach z odštepného závodu Liptovský Hrádok. Slovwood Ružomberok tam v roku 2016 nakúpil 27 460 kubických metrov dreva vo všetkých odoberaných sortimentoch v priemere za 34,59 eura za kubík, ktorá bola ešte nižšia ako cena listnatej vlákniny podľa v tom čase platného cenníka.

Nevýhodnosť zmluvy bola podľa bývalého šéfa štátnych lesov Mateja Vigodu jedným z dôvodov, prečo sa ju po nástupe do funkcie v roku 2020 pokúsil vypovedať. Nestalo sa tak. Podľa Vigodu bola zmluva prakticky nevypovedateľná.
Štátne lesy mali podľa našich informácií zároveň problém dodávať dohodnuté množstvo dreva v požadovanej kvalite. Za nedodanie stanovených objemov im hrozili sankcie.
Či papierne nakupujú drevo za rovnako výhodných podmienok aj dnes, nie je verejne známe.

Lesy SR nás odkázali na stále platnú zmluvu z roku 2013. Verejne dostupná verzia však neobsahuje podrobnosti o aktuálnych cenách.
Dopyt po vláknine ešte narastie
Mondi SCP medzitým pokračuje v modernizácii závodu. Stavia nový kotol na biomasu, na ktorý získalo z Modernizačného fondu 30 miliónov eur. Celková hodnota investície dosahuje približne 150 miliónov eur. Dokončený má byť do polovice roku 2027.
Podľa spoločnosti má nový kotol zvýšiť energetickú efektívnosť závodu a zlepšiť zachytávanie emisií. Papierne zároveň dodávajú teplo domácnostiam v Ružomberku. Modernizácia však znamená aj väčšie využitie biomasy.

Objem spaľovanej biomasy spolu s odpadmi má vzrásť zo súčasných približne 370-tisíc ton na 631 900 ton ročne. Kotol bude schopný spaľovať aj kaly vznikajúce pri výrobe buničiny a čistení odpadových vôd. Či spoločnosť plánuje ďalej zvyšovať výrobu papiera, Mondi neuviedlo. Ak by však výroba rástla, rástla by aj potreba surovín.
Recyklácia rastúci dopyt po dreve nevyrieši
Príbeh ružomberských papierní je súčasťou širšieho trendu. Najväčším európskym producentom papiera je Nemecko. Veľký papierenský priemysel majú aj Fínsko a Švédsko. Práve v severských krajinách environmentálne organizácie často upozorňujú na rastúci tlak výroby celulózy, papiera a biomasy na lesy vrátane oblastí s vysokou prírodnou hodnotou.

Štúdia WWF Nemecko a Univerzity v Kasseli z roku 2022 sa zaoberala otázkou, či môžu lesy pokryť rastúci dopyt po dreve na výrobu stavebných materiálov, energie, papiera, textilu, plastov či chemikálií.
Jej záver je varovný: svetové lesy podľa autorov nedokážu udržateľne pokryť všetky rastúce požiadavky na drevo. Papierenský a celulózový priemysel podľa štúdie spotrebuje približne 33 až 40 percent priemyselne obchodovaného dreva.
Rast elektronického obchodu pritom ďalej zvyšuje spotrebu kartónových a papierových obalov. Mnohé z nich majú veľmi krátku životnosť – od reklamných letákov až po obaly, ktoré použijeme iba raz.

Papier je síce možné recyklovať, vlákna však nemožno používať donekonečna. Postupne strácajú svoje vlastnosti a pri rastúcej spotrebe je potrebné do systému pridávať novú, primárnu vlákninu. Recyklácia preto sama osebe rastúci dopyt po dreve nevyrieši. Environmentálne organizácie upozorňujú, že odpoveďou nemôže byť iba výroba stále väčšieho množstva papiera z dreva označovaného za udržateľné. Súčasťou riešenia je aj nižšia spotreba jednorazových obalov a ochrana lesov, ktoré majú hodnotu najmä vtedy, keď sa nezmenia na kubíky dreva.

X X X

Ďalšie riziko pri záchranných prácach v Tibete: Zosuv pôdy vytvoril nové hradené jazero, záchranárov museli evakuovať

Čínskych záchranárov v blízkosti pohraničného uzla Kjirong pri Tibete museli v nedeľu narýchlo evakuovať do bezpečnejších oblastí. Dôvodom je nový zosuv pôdy, ktorý zahatal tok a vytvoril ďalšie hradené jazero. Záchranárov o hrozbe informovali monitorovacie drony.
Čínskych záchranárov v blízkosti pohraničného priechodu s Tibetom, ktorý zasiahol smrtiaci bahenný zosuv, v nedeľu evakuovali do bezpečia. Dôvodom bol vznik nového jazera po ďalšom zosuve pôdy, uviedli tamojšie štátne médiá. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

• Čínskych záchranárov pri hranici s Tibetom evakuovali pre nové hradené jazero.
• Drony zaznamenali zosuv pôdy na horskom svahu pri pôvodnom jazere.
• Nový zosuv vytvoril prírodnú hrádzu a formuje sa ďalšie hradené jazero.
• V nepálskej obci Timure zachránili po 60 hodinách zavalené šesťročné dievča.
Nové hradené jazero

„Monitorovacie drony nasadené v oblasti zaznamenali v sobotu večer zosuv pôdy na horskom svahu, 2,8 kilometra po prúde od pôvodného hradeného jazera Pchu-že-pchu-čchiang Cangpo,“ uviedla štátna televízia s odkazom na už vypustené jazero, ktoré v predchádzajúcich dňoch ohrozovalo záchranné operácie.
„Zosuv vytvoril novú prírodnú hrádzu a v súčasnosti sa tam formuje nové hradené jazero,“ dodala stanica CCTV s tým, že záchranári operujúci v blízkosti pohraničného uzla Kjirong boli presunutí do bezpečnejších oblastí.

Spod trosiek po 60 hodinách zachránili dieťa

Z katastrofou postihnutej oblasti však prichádzajú aj pozitívne správy, uvádza stanica Sky News. V nepálskej obci Timure sa z trosiek zrútenej budovy podarilo zachrániť šesťročné dievča. Pod sutinami strávilo podľa dostupných informácií až 60 hodín.
Príslušníci nepálskej polície začuli krik malej Manishe Tamangovej a v piatok ju vytiahli živú. Polícia následne zverejnila videozáznam zo samotnej záchrany, ako aj zábery, na ktorých sa policajti o dievča starajú a dávajú jej najesť, dodáva Sky News.

X XX

Čapí hnízdo bylo účelově vyvedeno z Agrofertu. Soud odmítl další justiční ping-pong

Vrchní soud potvrdil europoslankyni Janě Nagyové tříletou podmínku a peněžitý trest půl milionu korun.

Vrchní soud v Praze zamítl odvolání europoslankyně Jany Nagyové (ANO) a potvrdil jí podmíněný i peněžitý trest. V kauze Farma Čapí hnízdo tak soud setrval na závěru, že společnost byla účelově vyvedena z holdingu Agrofert kvůli získání dotace pro malé a střední podniky. Rozhodnutí se netýká premiéra Andreje Babiše (ANO), jehož stíhání je přerušené kvůli poslanecké imunitě.

Odvolací senát v pondělí potvrdil rozsudek pražského městského soudu. Informaci sdělila mluvčí soudu Eliška Duchková. Podle soudu byla Farma Čapí hnízdo účelově vyvedena z holdingu Agrofert a její vlastnická struktura byla prostřednictvím anonymních akcií zastřena. Cílem podle závěrů soudu bylo získat dotaci určenou malým a středním podnikům.

Městský soud v minulosti Nagyovou i premiéra Andreje Babiše (ANO) dvakrát osvobodil. Vrchní soud ale rozsudek vždy zrušil. V posledním rozhodnutí nadřízený soud zavázal ten městský, aby obžalované uznal vinnými. Babišovo stíhání následně přerušila poslanecká imunita. Sněmovna premiéra na jaře ke stíhání nevydala. Odsuzující rozsudek městského soudu z letošního května ani nynější rozhodnutí odvolacího soudu se ho tak netýkají.

Městský soud zůstal přesvědčen o presumpci neviny

Městský soud v odůvodnění odsuzujícího rozsudku na jaře uvedl, že i přes rozhodnutí o vině je nadále přesvědčen o tom, že Nagyová neměla být kvůli presumpci neviny odsouzena. „Odvolací soud napadený rozsudek považuje za správný, byť registruje výhrady nalézacího soudu v odůvodnění jeho rozhodnutí, jak ústním, tak písemném. Trestní řízení je postaveno na dvojinstančnosti s možností dalších mimořádných opravných prostředků, a tuto hierarchii je třeba respektovat,“ uvedl k tomu vrchní soud.
Soud také uvedl, že nadále dává přednost věcným argumentům, které ve věci kontinuálně prezentuje. Dodal, že „nehodlá se vyjadřovat k jakýmkoli osobním výpadům, které dle jeho názoru nemají na odborné úrovni své místo“.

Nekonečný soudní ping-pong

Obhájce Nagyové Josef Bartončík v odvolání kritizoval postup, kdy odvolací senát ve svém předchozím rozhodnutí zavázal městský soud k vyslovení viny. Vrchní soud k tomu uvedl, že vycházel z nálezu Ústavního soudu z roku 2023, podle kterého je tento postup možný. „Smyslem tohoto postupu je zabránit nekonečnému ‚soudnímu ping-pongu‘, nikoli omezit právo na obhajobu či presumpci neviny,“ uvedl vrchní soud.
„Prodlužování soudního řízení mezi jednotlivými instancemi je dlouhodobě kritizováno, protože opakované rušení rozhodnutí a vracení věci prodlužuje řízení, oslabuje právní jistotu a může otevřít otázku odpovědnosti státu za nepřiměřenou délku řízení,“ doplnil soud. Uvedl, že nález Ústavního soudu se už použil ve více soudních řízeních.

Trest a další kroky obhajoby

Vrchní soud Nagyové za dotační podvod a poškození finančních zájmů Evropské unie potvrdil tříletou podmínku se zkušební dobou na pět let a peněžitý trest půl milionu korun. Podle soudu žena činila kroky k tomu, aby společnost Farma Čapí hnízdo získala padesátimilionovou dotaci pro malé a střední podniky, i když na ni neměla nárok, a žádost o dotaci podala.
Bartončík avizoval, že proti rozhodnutí podá dovolání k Nejvyššímu soudu.
Redakce České justice

X XX

Podmínka a půlmilionový trest pro Nagyovou. Rozhodnutí v kauze Čapí hnízdo je pravomocné

V kauze je obžalovaný i premiér a předseda hnutí ANO Andrej Babiš. Poslanecká sněmovna ho však počátkem letošního března nevydala k trestnímu stíhání. Foto: Foto: Kancelář prezidenta republiky (Tomáš Fongus)

Vrchní soud v Praze v pondělí potvrdil europoslankyni Janě Nagyové (ANO) tříletý podmíněný trest se zkušební dobou na 5 let a peněžitý trest 500 tisíc korun za dotační podvod a poškození finančních zájmů EU v kauze Čapí hnízdo. Soud zamítl její odvolání a rozhodnutí je tak pravomocné.

Proti verdiktu lze podat dovolání k Nejvyššímu soudu. Nagyová vinu dlouhodobě odmítá, dnešního veřejného zasedání se neúčastnila.
V kauze je obžalovaný i premiér a předseda hnutí ANO Andrej Babiš. Poslanecká sněmovna ho však počátkem letošního března nevydala k trestnímu stíhání. Trestní řízení je proto v jeho případě pozastaveno a soudy o něm nemohou rozhodovat, dokud má Babiš poslaneckou imunitu. Andrej Babiš proces opakovaně označuje za politický.

Obhajoba kritizuje postup soudu

Obhájce Nagyové Josef Bartončík se v odvolání vymezil především proti tomu, že odvolací senát již dříve zavázal Městský soud v Praze k uznání viny obžalovaných. Připomněl, že městský soud Nagyovou a Babiše dvakrát obžaloby zprostil, ale vrchní soud podle něj v posledním rozhodnutí změnil skutková zjištění a sám o vině rozhodl.
Podle Bartončíka tak městský soud vydal odsuzující rozsudek pouze na základě pokynů vyšší instance, a to i přes své výhrady. O odvolání tak podle něj rozhoduje stejný soud, který usnesení o vině fakticky vyvolal.

Soud trvá na svém rozhodnutí

Předsedkyně odvolacího senátu Eva Brázdilová uvedla, že tento postup vychází z judikátu Ústavního soudu i z další ustálené praxe. Připustila sice, že pro její senát nejde o obvyklou situaci, ale odvolací soud setrval na svém předchozím názoru.
Podle ní se od posledního rozhodnutí z loňského června situace nezměnila. Soud dnes také zamítl návrh obhajoby na doplnění důkazů, včetně výslechu Andreje Babiše v roli svědka.

Podstata kauzy Čapí hnízdo

Obžaloba tvrdí, že Andrej Babiš zajistil na přelomu let 2007 a 2008 vyvedení společnosti Farma Čapí hnízdo z holdingu Agrofert. Podle státního zástupce tak učinil proto, aby společnost zdánlivě splňovala podmínky pro získání dotace 50 000 000 korun určené pro malé a střední podniky. Jana Nagyová, tehdejší poradkyně, pak podle obžaloby žádost o dotaci podala a zamlčela v ní informace o propojení farmy s Agrofertem.
Rozhodnutí vrchního soudu o tom, že má nižší soud uznat obžalované vinnými, padlo ještě předtím, než Babiš v loňských podzimních volbách opět získal poslaneckou imunitu. Městský soud v posledním nepravomocném rozhodnutí letos v květnu uvedl, že i když rozhodl o vině v souladu s názorem nadřízeného soudu, zůstává přesvědčen, že Nagyová neměla být s ohledem na presumpci neviny odsouzena.
Mohlo by vás zajímat Po droze měl kolegu donutit k sexu. Děkan vysvětluje, proč případ nehlásil policii. Redakce České justice.

x X X

MINISTR  ZŮNA  NA  KONFERENCI  DO  ČÍNY