AfD siaha na 43 percent a prvýkrát môže ovládnuť celú spolkovú krajinu. Strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) by v nedeľných voľbách vo východonemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko mohla získať až 43 percent hlasov. Vyplýva to z dnes zverejneného prieskumu agentúry INSA. Kresťanskodemokratická únia (CDU) súčasného premiéra Svena Schulzeho zaostáva o 21 percentuálnych bodov. AfD podľa nového prieskumu vyhrá aj voľby v Meklenbursku-Predpomoransku o tri týždne, pričom v prieskumoch pred voľbami v Berlíne sa drží na prvom až treťom mieste.

Sasko-Anhaltsko je spolková krajina na východe Nemecka, ktorá vznikla po zániku Nemeckej demokratickej republiky (NDR) v roku 1990. Má približne 2,1 milióna obyvateľov, z toho asi 240 000 žije v hlavnom meste Magdeburgu a 220 000 v Halle.

Od roku 2002 stoja na čele kraja premiéri z konzervatívnej CDU, ktorej na celoštátnej úrovni v súčasnosti predsedá kancelár Friedrich Merz. Nie je vylúčené, že AfD po nedeľných voľbách získa väčšinu v krajinskom parlamente a novým premiérom by sa tak mohol stať líder AfD Ulrich Siegmund. Bolo by to prvýkrát, čo by sa na čelo niektorej zo spolkových krajín dostal člen AfD. Organizáciu strany v Sasku-Anhaltsku pritom miestna tajná služba už od roku 2023 eviduje ako preukázateľne pravicovo extrémistickú.

Podľa prieskumu agentúry INSA by teraz AfD získala 43 percent hlasov a CDU na druhom mieste 22 percent. Posledné voľby v roku 2021 vyhrala CDU so ziskom 37,1 percenta a AfD získala 20,8 percenta. Do krajinského parlamentu v Magdeburgu by sa dostala aj postkomunistická strana Ľavica s 12 percentami, sociálna demokracia (SPD) so siedmimi a strana Zelených s piatimi percentami hlasov. Žiadna ďalšia strana by neprekročila päťpercentnú hranicu potrebnú na zvolenie.

Nová krajinská vláda v Sasku-Anhaltsku by tak mohla byť buď jednofarebnou vládou AfD, alebo koalíciou CDU, SPD a Zelených. V druhom prípade by zrejme išlo o menšinovú vládu, ktorá by potrebovala podporu opozičnej strany Ľavica.

Predvolebné prieskumy sú spojené s množstvom premenných. Podľa agentúry INSA je štatistická odchýlka v prípade nového prieskumu zo Saska-Anhaltska 3,1 percentuálneho bodu. Predchádzajúci prieskum, ktorý vypracovala skupina Forschungsgruppe Wahlen pre televíznu stanicu ZDF, predpovedal AfD 40 percent a CDU 23 percent.

Dva týždne po voľbách v Sasku-Anhaltsku sa budú konať voľby v spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko, ktorá leží pri Baltskom mori a susedí s Poľskom. Aj tam podľa dnes zverejneného prieskumu agentúry Forsa zvíťazí AfD, a to so ziskom 37 percent hlasov. Na druhom mieste by s 28 percentami mala skončiť sociálna demokracia (SPD) doterajšej premiérky Manuely Schwesigovej. Aj v tomto prípade by sa na treťom mieste umiestnila postkomunistická Ľavica s 11 percentami. CDU by získala len desať percent hlasov a Zelení päť.

V Meklenbursku-Predpomoransku je na rozdiel od Saska-Anhaltska nepravdepodobné, že by sa AfD mohla dostať do vlády. Zostavovanie povolebnej koalície však bude zrejme aj tu komplikované, okrem iného preto, že CDU odmieta priamu vládnu spoluprácu s postkomunistickou Ľavicou.

V ten istý deň ako v Meklenbursku-Predpomoransku, teda 20. septembra, sa budú voľby konať aj v Berlíne. Podľa utorkového prieskumu zverejneného agentúrou Civey ich tesne vyhrá Ľavica s 20 percentami hlasov, CDU by mohla získať 19 percent a AfD 18 percent. Zelení by získali 15 percent hlasov a SPD 13 percent. V Berlíne prichádzajú do úvahy dve koalície: CDU, SPD a Zelení alebo Ľavica, SPD a Zelení.

X XX

 Německé úřady identifikovaly dva podezřelé z útoku na letišti u Lipska, píšou německá média

Německé úřady identifikovaly dva podezřelé ze srpnového hybridního útoku na letišti Lipsko/Halle. S odvoláním na své zdroje to uvedly stanice NDR, WDR a list Süddeutsche Zeitung. Podle nich se jedná o Rusa s lotyšským pasem a Bělorusa s ruským občanstvím. Podle médií ale není pravděpodobné, že se podaří muže zadržet. Německo v úterý obvinilo ze zodpovědnosti za pokus o bombový atentát na východoněmeckém letišti Rusko. Moskva to odmítla.

Zaměstnanec východoněmeckého letiště objevil 4. srpna pozdě večer dron poblíž ukrajinského letadla společnosti Antonov. Později se ukázalo, že bezpilotní stroj nesl výbušninu, rozbuška byla ale podle všeho vadná. Letiště po nálezu dronu přerušilo provoz. Jiné nákladní letadlo, které se právě chystalo přistát, muselo přistávací manévr přerušit a srazilo se s „neznámým letícím objektem“.

 Zatím není jasné, zda šlo rovněž o dron. Na konci srpna německá média uvedla, že policie našla v polovině srpna nedaleko letiště další, tedy možná třetí dron.

Německý ministr vnitra Alexander Dobrindt v úterý prohlásil, že zodpovědnost za incident nese Rusko. Ruské státní orgány podle něj pověřily provedením útoku takzvané low level agenty. To je označení pro osobu, která není zpravodajsky školená, je ale naverbovaná tajnými službami.

NDR, WDR a Süddeutsche Zeitung ve středu uvedly, že se jednalo o dva muže s vazbami na Rusko. Jeden je rodilý Rus s lotyšským občanstvím, druhý pochází z Běloruska a má ruský pas.

Dva podezřelí

První z nich má podle médií kontakty na ruskou tajnou službu a do Německa přiletěl údajně na konci července přes berlínské letiště. Následně se v pronajatém voze vydal do Lipska. Dva dny před nezdařeným bombovým útokem Německo opět opustil.

Na místě činu pak podle médií vyšetřovatelé objevili DNA, která je přivedla na stopu dalšího podezřelého, který podle všeho dron s výbušninou řídil. Osobu, které genetická informace patří, objevili vyšetřovatelé v databázích v Litvě a ve Finsku.

Druhý z podezřelých podle NDR, WDR a Süddeutsche Zeitung přicestoval do Německa s italským turistickým vízem vydaným v dubnu v Minsku. Také on zřejmě Německo už opustil. Vyšetřovatelé jsou podle médií skeptičtí ohledně možnosti, že by bylo možné jednoho či druhého podezřelého zadržet a postavit před soud.

Německo v úterý v reakci na hybridní útok oznámilo, že přijme řadu opatření. Uzavře mimo jiné ruský generální konzulát v Bonnu, vypoví smlouvu Ruskému domu v Berlíně, zpřísní kontroly ruských občanů při vstupu do Německa, navrhne zapsání dalších osob na sankční seznam Evropské unie a zvýší tlak na takzvanou ruskou stínovou flotilu, kterou Moskva využívá k obcházení ropných sankcí.

Solidaritu Německu vyjádřila řada evropských zemí. Český premiér Andrej Babiš v reakci uvedl, že je Česko připraveno spolupracovat s Německem a dalšími evropskými a transatlantickými partnery a podporovat veškerá nezbytná opatření k posílení společné bezpečnosti.

X XX

Prestrelka ukrajinských tajných služieb v Kyjeve. SBU a HUR sa dostali do ozbrojeného konfliktu

V kyjevskej štvrti Berezňaky sa odohral mimoriadny ozbrojený incident medzi príslušníkmi dvoch kľúčových ukrajinských bezpečnostných zložiek – civilnej SBU a vojenskej rozviedky HUR. Pri streľbe utrpeli zranenia najmenej traja ľudia. Prípad súvisí so Stepanom Kaplunovom, zástupcom veliteľa Ruského dobrovoľníckeho zboru, a s údajným plánom ruskej FSB na jeho likvidáciu. O tom, čo presne konflikt vyvolalo a kto siahol po zbrani ako prvý, však jednotlivé strany hovoria rozdielne.

Polícia v stredu 2. septembra uzavrela časť ulice Jurija Šumského v Dniprovskom obvode ukrajinskej metropoly. Miesto, kam verejnosť ani novinári istý čas nemali prístup, zaplnili policajti, vyšetrovatelia a príslušníci ukrajinských bezpečnostných služieb. Ukrajinska Pravda informovala, že tam došlo ku konfrontácii medzi Bezpečnostnou službou Ukrajiny (SBU) a vojenskou rozviedkou HUR. Jej zdroje hovorili o troch zranených príslušníkoch vojenskej rozviedky.

Podľa neskoršieho vyjadrenia SBU sa incident odohral počas vyšetrovania teroristického útoku, ktorý mali pripravovať ruské tajné služby. SBU tvrdí, že pri prehliadke jedného z objektov napadla jej vyšetrovací tím skupina ozbrojených ľudí, ktorá zároveň vozidlami blokovala prístup bezpečnostných zložiek. Na miesto preto povolali špeciálnu jednotku Alfa. Pri potláčaní odporu jej príslušníci použili zbrane, niekoľko ľudí bolo zranených a ďalších zadržali. Podľa predbežných zistení SBU mali zadržaní patriť k jednej z jednotiek ukrajinských obranných síl.

Generálna prokuratúra začala okolnosti prípadu vyšetrovať pre podozrenie z vyhrážania a útoku na príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní. „Všetky okolnosti incidentu a úloha každého z jeho účastníkov sa zisťujú,“ uviedla prokuratúra. Do preverovania udalostí sa zapojilo aj Štátne vyšetrovacie byro (DBR).

 Muž, ktorého mali uniesť

V centre celej kauzy je Stepan Kaplunov, zástupca veliteľa Ruského dobrovoľníckeho zboru (RDK). Ide o formáciu zloženú prevažne z ruských občanov bojujúcich proti Moskve na strane Ukrajiny. Ukrajinská vojenská rozviedka ešte v auguste uviedla, že RDK plní bojové úlohy v rámci jej špeciálnej jednotky Tymur. Reuters v minulosti označil zbor za krajne pravicovú ozbrojenú formáciu a upozornil na nacionalistické zázemie jeho vedenia.

RDK 1. septembra oznámil, že Kaplunova uniesli neznáme osoby z dvora pri jeho bydlisku. Jeho advokát Taras Borovsky však následne uviedol, že Kaplunova násilne odviedli už 23. augusta. Advokát tvrdí, že o jeho pobyte následne viac než týždeň nemali informácie ani právnici, ani jeho spolubojovníci. Sťažnosť pre údajný únos dostalo aj Štátne vyšetrovacie byro.

SBU a HUR pritom v stredu ráno najskôr oznámili, že spoločne zabránili teroristickému útoku pripravovanému ruskou FSB proti jednému z predstaviteľov ruského opozičného hnutia, ktorý pricestoval na Ukrajinu pri príležitosti osláv Dňa nezávislosti 24. augusta. Meno cieľa oficiálne nezverejnili, zdroje Kyiv Independent a RBC-Ukraine však uviedli, že išlo práve o Kaplunova. HUR podobné oznámenie zverejnila tiež, neskôr ho však zo svojich stránok odstránila.

Príslušníci bezpečnostnej služby 2. júna o 4:44 ráno zamínovali podpery mosta a aktivovali prvé výbušné zariadenie. Zdroj: Ukrajinská tajná služba SBU

Dve verzie jednej streľby

Kaplunovov advokát opisuje udalosti odlišne od SBU. Podľa Borovského priviezli príslušníci SBU Kaplunova v noci z 1. na 2. septembra do bytu na ulici Jurija Šumského, kde sa mala uskutočniť neodkladná prehliadka. Na mieste boli aj ľudia napojení na HUR a postupne tam prichádzali ďalší Kaplunovovi spolubojovníci.

Prvé výstrely mali podľa advokáta zaznieť už okolo 23.00 h. Po rokovaniach medzi zástupcami oboch zložiek sa však situácia údajne upokojila a vyšetrovatelia pokračovali v práci. K ďalšiemu konfliktu malo dôjsť približne o 8.30 h ráno, keď sa príslušníci SBU pokúsili zadržať ďalších Kaplunovových spolubojovníkov. Borovsky tvrdí, že ľudia z HUR sa ich snažili brániť bez použitia zbraní a následne príslušníci SBU spustili paľbu. Dvaja pracovníci HUR podľa neho utrpeli vážne a tretí ľahšie zranenie.

SBU naopak tvrdí, že jej tím čelil ozbrojenému útoku a že zbrane použila až pri zastavení ozbrojeného odporu. Ani jedna z týchto verzií zatiaľ nebola nezávisle potvrdená. Prezidentov poradca Dmytro Lytvyn však novinárom potvrdil, že zložkami zapojenými do incidentu boli SBU a HUR.

Borovsky popoludní uviedol, že Kaplunov je už na slobode, zároveň však tvrdil, že nevie, kde sa momentálne nachádza. Veliteľ RDK Denis Kapustin, ktorý bol podľa vlastných slov prítomný pri prehliadke bytu, vyhlásil, že tam bezpečnostné zložky nenašli kompromitujúce predmety.

Šéf prezidentskej kancelárie a bývalý veliteľ HUR Kyrylo Budanov vyzval na dôkladné a nestranné vyšetrenie celého prípadu. Zdôraznil pritom, že nikto nesmie beztrestne unášať vojakov, strieľať v uliciach ukrajinských miest ani vydávať či plniť nezákonné rozkazy. Prípad podľa neho preverujú generálna prokuratúra aj Štátne vyšetrovacie byro.

Podľa Kaplunovovho právnika prezident Volodymyr Zelenskyj zároveň požadoval od vedenia oboch bezpečnostných služieb, aby verejnosti vysvetlilo, čo sa stalo.

SBU je ukrajinská civilná kontrarozviedka, ktorá spadá priamo pod prezidenta. HUR je vojenská rozviedka patriaca pod ministerstvo obrany. Kyiv Independent pripomína, že nejde o prvý násilný stret medzi ukrajinskými spravodajskými službami.

X XX

 „Európa vstúpila do novej éry.“ EÚ a NATO po ruskom útoku zvolali mimoriadne rokovanie

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Mark Rutte sa v stredu stretli v sídle EK v Bruseli na mimoriadnom rokovaní. Jeho ústrednou témou bol zmarený hybridný útok na ukrajinské nákladné lietadlá na letisku Lipsko/Halle v Nemecku zo 4. augusta, z ktorého Berlín v utorok oficiálne obvinil Rusko.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová (vpravo) sa pripravuje na stretnutie s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem v sídle EÚ.

Na margo incidentu v Lipsku, kde sa našiel dron nesúci výbušniny, Von der Leyenová povedala, že išlo o útok s použitím materiálu vojenskej kvality, ktorý vykonali ruskí agenti na pôde EÚ. Ak by bol tento útok úspešný, spôsobil by podľa nej obrovské škody a možno aj straty na životoch.

„Sme plne solidárni s Nemeckom. Ak bolo zámerom prinútiť nás dvakrát si rozmyslieť, či budeme podporovať Ukrajinu, môžem vám povedať, že to len posilnilo moje odhodlanie. Zastrašovanie nebude fungovať,“ konštatovala šéfka EK.

X XX

Tiene v oblakoch nad východom Slovenska. Štát nacvičuje pád dronu, evakuáciu aj výnimočný stav

Na území Košického kraja, neďaleko ukrajinskej hranice, sa v stredu 2. septembra 2026 začalo dvojdňové národné cvičenie civilnej ochrany a krízového riadenia Tiene v oblakoch. Jeho cieľom je preveriť pripravenosť štátu, záchranných zložiek a samospráv na zvládanie mimoriadnych udalostí a krízových situácií.

Európa sa ocitla v novej ére

Ďalej uviedla, že Európa sa ocitla v novej ére ohľadom bezpečnosti, v ktorej sa cieľom útokov v prvej línii stáva civilná infraštruktúra. Čoraz častejšie incidenty, ako sú narušenia vzdušného priestoru, drony paralyzujúce letiská či zasahovanie do kritickej infraštruktúry, sa stali novou realitou, na ktorú musia EÚ aj NATO reagovať. Von der Leyenová pripomenula, že EÚ už má tímy rýchlej reakcie, ktoré dokážu reagovať na tento typ útokov, či už k nim dôjde na jej území alebo mimo neho.

Rutte zase povedal, že Rusko je čoraz bezohľadnejšie, ale „ak si myslí, že nás táto hrozba rozdelí, alebo ak si myslí, že nás odradí od podpory Ukrajiny, mýli sa. Naša jednota je neotrasiteľná a naša podpora Ukrajiny je jasná“.

Von der Leyenová v Bruseli potvrdila, že krajiny EÚ skúmajú novú žiadosť Ukrajiny o poskytnutie „niekoľkých miliárd eur“ na financovanie jej protivzdušnej obrany vrátane nákupu rakiet PAC-3 do amerických systémov protivzdušnej obrany Patriot, ktorých má Kyjev kritický nedostatok. Európa zároveň spolupracuje s Ukrajinou na projekte protiraketovej obrany Freya, ktorého cieľom je poskytnúť lacnejšiu a efektívnejšiu európsku alternatívu k americkému systému Patriot. Toto všetko sa deje nad rámec úveru na podporu Ukrajiny vo výške 90 miliárd eur, z ktorého Kyjev od júna dostal 8,5 miliardy eur na drony a rakety.

Šéfka EK zdôraznila, že európske krajiny musia ešte rýchlejšie zmobilizovať svoje obranné kapacity, pričom kľúčová je protivzdušná obrana. „Potrebujeme rýchlejší a integrovanejší systém varovania v celej Európe. A musíme rýchlejšie zachytiť hrozby. Preto sme predložili plán investícií do obrany vo výške 800 miliárd eur,“ uzatvorila von der Leyenová.

Merz ubezpečil Zelenského o nemeckej podpore

Nemecký kancelár Friedrich Merz dnes počas telefonického rozhovoru sľúbil ukrajinskému prezidentovi Volodymyru Zelenskému, že Nemecko bude pokračovať v podpore Ukrajiny. Podľa agentúry Reuters o tom informoval hovorca nemeckej vlády. Berlín v utorok obvinil Moskvu, že stála za augustovým hybridným útokom na letisku Lipsko / Halle.

„Kancelár zdôraznil, že Ukrajina sa môže spoľahnúť na to, že Nemecko bude rozhodne pokračovať v jej civilnej a vojenskej podpore,“ uviedol hovorca.

Počas telefonátu Merz informoval Zelenského o augustovom incidente na letisku Lipsko/Halle, kde bol nájdený dron s trhavinou v blízkosti ukrajinského lietadla. Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt v utorok povedal, že incident zapadá do „známeho vzorca ruských hybridných operácií“. Útok podľa neho vykonali takzvaní low level agenti, ktorých najali ruské štátne orgány. Low level agent je označenie pre osobu, ktorá nie je spravodajsky školená, je ale naverbovaná tajnými službami. Šéf nemeckej diplomacie Johann Wadephul oznámil viaceré opatrenia proti Rusku, vrátane uzavretia ruského generálneho konzulátu v Bonne alebo Ruského domu v Berlíne.

X XX

„Je to veľký problém.“ Nová zbraň Moskvy naberá na sile. Šáhidy už nie sú tým, čím bývali

Rusko vo vojne proti Ukrajine vo väčšej miere nasadzuje nové prúdové verzie dronov typu Šáhid, ktoré sú rýchlejšie, môžu byť diaľkovo ovládané a predstavujú rastúci problém pre protivzdušnú obranu.

Rusko posiela na Ukrajinu rýchlejšie a nebezpečnejšie Gerany

Ide najmä o modely Geran-4 a Geran-5, ktoré nadväzujú na drony iránskeho pôvodu Šáhid dodané Rusku v počiatočnej fáze rozsiahlej invázie v roku 2022. Moskva ich medzičasom vyrába vo vlastnej réžii.

Podľa ukrajinských predstaviteľov citovaných denníkom The Washington Post (WP) Rusko v auguste vypustilo na Ukrajinu viac ako 2 800 prúdových dronov. Prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že tieto stroje už predstavujú viac ako polovicu bezpilotných prostriedkov, ktorými sa Moskva snaží vyčerpávať ukrajinskú protivzdušnú obranu.

„Za tieto štyri dni išlo celkovo o takmer 1 500 dronov všetkých typov, z toho približne 800 bolo prúdových,“ povedal Zelenskyj.

Serhij Beskrestnov, poradca ukrajinského prezidenta pre obranné technológie, odhaduje, že Rusko už dosiahlo výrobnú kapacitu 36-tisíc až 40-tisíc dronov ročne, teda viac ako 3 000 mesačne. Približne 60 percent produkcie by podľa neho mali tvoriť prúdové modely, zatiaľ čo zvyšok pripadne na staršie typy vrátane Šáhid-136 a Geran-2.

Hoci počet dronov Šáhid nasadených pri ruských útokoch na Ukrajinu za posledné dva mesiace podľa Rádia Slobodná Európa/Radio Sloboda (RFE/RL) klesol najmenej o polovicu, podiel prúdových verzií výrazne rastie. Ukrajinská armáda v júli zaznamenala päťnásobný nárast ich počtu.

„Je to veľký problém. V niektorých oblastiach tvoria prúdové Šáhidy doslova väčšinu používaných Šáhidov,“ povedal pre ukrajinskú redakciu RFE/RL Danylo Šengeľskij, ktorý pôsobí v projekte zameranom na boj proti ruským dronom.

Podľa predstaviteľa ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) dokáže Geran-4 dosiahnuť rýchlosť približne 350 kilometrov za hodinu. Geran-5 môže letieť rýchlosťou až 600 kilometrov za hodinu a má dolet až 950 kilometrov.

Novšie modely sa od starších verzií odlišujú aj spôsobom navádzania. Kým predchádzajúce Gerany smerovali na vopred naprogramované súradnice, nové drony vybavené ďalšou technológiou môže podľa HUR počas letu ovládať operátor.

Rusko na tento účel používa modemy MESH v hodnote približne 3 500 dolárov za kus. Umožňujú ovládanie dronov zo stanovíšť v Rusku aj na okupovaných územiach Ukrajiny. Drony si zároveň môžu signál medzi sebou odovzdávať, hoci jeho sila s každým ďalším prenosom klesá.

Podľa HUR ruská armáda zároveň upravuje taktiku ich nasadenia. Drony majú hranicu prelietavať maximálnou rýchlosťou a v určitej výške, zatiaľ čo pri približovaní k cieľom zostupujú veľmi nízko.

„Pri stabilnom spojení a obrazovom navádzaní môžu útočiť na hodnotnejšie ciele, pretože vidia situáciu a dokážu si určiť priority,“ upozornil Šengeľskij. Podľa neho v súčasnosti neexistuje prostriedok, ktorý by nové drony dokázal spoľahlivo a vo veľkom počte zachytávať. Najohrozenejšie sú podľa neho oblasti do 100 kilometrov od frontovej línie.

Prúdové Gerany sa však už objavili aj nad Kyjevom, ktorý je od ruskej Brianskej oblasti vzdialený takmer 200 kilometrov. Washington Post uvádza, že Ukrajina proti nim v niektorých prípadoch nasadzuje aj bojové lietadlá.

Najsmrteľnejší útok v tomto roku

Rastúce nasadenie prúdových dronov sprevádzajú aj útoky s vysokým počtom obetí. Ruský Geran-4 zasiahol v piatok muničný sklad v obci Myla pri Kyjeve a vyvolal sériu výbuchov, ktoré pokračovali niekoľko hodín.

Podľa ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU pri útoku zahynulo najmenej 38 ľudí – najsmrteľnejší útok na Ukrajine v tomto roku.

Útoky smerujú na energetiku aj logistiku

Medzi časté ciele nových dronov patrí podľa francúzskeho analytika Clémenta Molina ukrajinská energetická infraštruktúra. Očakáva, že počet takýchto útokov môže s príchodom chladnejšieho počasia na jeseň rásť.

Rusko sa počas predchádzajúcich štyroch zím opakovane pokúšalo ochromiť ukrajinskú energetickú sieť a pripraviť obyvateľstvo o elektrinu a vykurovanie.

Ďalším prioritným cieľom sa podľa Molina stáva logistika. Rusko podľa neho v júli zasiahlo približne 60 skladov po celej Ukrajine vrátane supermarketu, objektov spojených s výrobou dronov a skladov používaných vojenským aj civilným priemyslom.

Útoky smerovali tiež proti dopravnej infraštruktúre. Terčom boli vlaky, najmä v Dnepropetrovskej oblasti, ale aj námorné prístavy v Odese a Mykolajive. Ruské údery v posledných mesiacoch podľa RFE/RL spôsobili výrazné meškania vlakov a narušili dôležité spojenia z Kyjeva a východných regiónov, ktoré využívajú aj civilisti opúšťajúci oblasti pri fronte.

Jedným z príkladov nasadenia nových prúdových dronov bol útok na ukrajinský vlak, ktorý počas leteckého poplachu zastal na trati. Desiatky cestujúcich sa ukryli v neďalekom lesnom poraste, keď sa nad súpravou ozval charakteristický zvuk prúdového motora. Krátko nato dron zasiahol lokomotívu a vlak zachvátil požiar.

Incident zachytilo video, ktoré zverejnil poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pre obranné technológie.

Ukrajina vyvíja nové spôsoby obrany

Kyjev sa snaží nájsť lacnejší a masovo použiteľný spôsob obrany proti rýchlym dronom v situácii, keď má nedostatok rakiet protivzdušnej obrany schopných zasiahnuť takéto ciele.

Ukrajinské ministerstvo obrany 21. augusta oznámilo výrobu prvého ukrajinského prúdového stíhacieho dronu Alexa Spatium. Zástupca hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Andrij Lebedenko už v júli uviedol, že krajina súbežne pracuje na viacerých projektoch.

Nový ukrajinský záchytný prúdový dron Alexa Spatium.

Patria medzi ne diaľkovo ovládané veže, munícia s programovateľnými zapaľovačmi, modernizácia systémov zem-vzduch či nové raketové zbrane. Ukrajina vyvíja aj lietadlové platformy schopné niesť výzbroj a pohybovať sa rýchlosťou od 300 do 800 kilometrov za hodinu vo výškach, v ktorých operujú prúdové Šáhidy.

„Podľa nás je to riešenie s najväčším potenciálom na rozšírenie. Môžeme ho zaviesť do masovej výroby a je ekonomicky životaschopné,“ povedal Lebedenko.

Šengeľskij však upozorňuje aj na ďalší typ hrozby – hybrid medzi dronom a riadenou strelou. Rusko už podľa HUR používa zbraň Banderol, najmä proti Charkovskej a Odeskej oblasti. Dosahovať má rýchlosť 550 až 600 kilometrov za hodinu.

Západné súčiastky zostávajú v ruských dronoch

Ukrajina sa podľa RFE/RL snaží problém riešiť aj cez svojich západných partnerov. Významná časť komponentov používaných v ruských dronoch Geran totiž naďalej pochádza zo západných krajín.

Rusko sa síce pokúša časť súčiastok vyrábať doma, no väčšinu majú stále tvoriť výrobky zo Spojených štátov, Japonska, Nemecka, Švajčiarska a ďalších technologicky vyspelých krajín. Približne tretinu predstavujú čínske komponenty.

Predstaviteľ HUR pre RFE/RL uviedol, že Rusko napríklad používalo súčiastky nemeckej spoločnosti Infineon v jednotkách distribúcie elektrickej energie už pri prvých Geranoch a nachádzajú sa aj v novších modeloch.

Podľa ukrajinskej rozviedky sú z niektorých západných súčiastok laserom odstránené pôvodné označenia. Tým sa má sťažiť identifikácia výrobnej série a následné vystopovanie dodávateľského reťazca, cez ktorý sa komponenty dostali do Ruska.

HUR zároveň tvrdí, že sankcie majú význam, pretože Rusku sťažujú prístup k potrebným technológiám. Moskva však podľa ukrajinskej rozviedky vytvára zložité dodávateľské siete cez tretie krajiny a niektoré západné súčiastky postupne nahrádza čínskymi alternatívami.

X XX

Vzdušná vojna nad Ukrajinou vstúpila do novej fázy. Moskva prišla s novou odpoveďou a začína získavať náskok

Rusko pri útokoch na Ukrajinu čoraz viac využíva prúdové verzie dronov typu Šáhid, ktoré sú výrazne rýchlejšie než staršie modely s piestovým motorom. Ukrajinská protivzdušná obrana preto vyvíja nové zachytávacie drony schopné reagovať na rastúcu rýchlosť a meniace sa schopnosti ruskej techniky.

Ruský prúdový dron Geran-4 na zábere ukrajinskej rozviedky HUR.

Nová fáza vzdušnej vojny sa výrazne prejavila aj v Kyjeve. Po masívnom ruskom útoku v noci na 20. augusta, pri ktorom podľa ukrajinských úradov zahynulo v hlavnom meste 15 ľudí, pokračovali počas dňa ďalšie útoky dronov. Večerný úder si v Kyjeve vyžiadal ďalšie dve obete.

Podľa plukovníka Jurija Ihnata, šéfa komunikačného oddelenia velenia ukrajinského letectva, počet prúdových dronov prudko rastie. „V júli ich bolo päťkrát viac ako v júni,“ povedal pre Kyiv Independent. V niektorých prípadoch podľa neho tvoria prúdové stroje až dve tretiny všetkých dronov vypustených počas dňa.

Rusko pôvodne od roku 2022 dovážalo iránske jednosmerné útočné drony Šáhid 131 a Šáhid 136, v ruskej službe označované ako Geran-1 a Geran-2. Ich výrobu následne lokalizovalo a výrazne rozšírilo predovšetkým v osobitnej ekonomickej zóne Alabuga v Tatársku.

Podľa výskumníka Kylea Glena z Centre for Information Resilience začalo Rusko používanie dronov Geran-2 výrazne zvyšovať od leta 2024. Ukrajinské letectvo postupne hlásilo rast z približne 400 dronov mesačne na 700, neskôr na 1 300, 2 000 a 2 500. Vrchol podľa Glena prišiel v máji 2026, keď Rusko za jediný mesiac vypustilo takmer 7 500 dronov.

Ukrajine sa napriek tomu podarilo pri klasických modeloch dosiahnuť vysokú úspešnosť obrany. Kombinácia skúseností, mobilných palebných skupín a lacných FPV zachytávacích dronov podľa Kyiv Independent zvýšila mieru zostrelov v určitom období približne na 95 percent. Typický ukrajinský zachytávací dron, napríklad Wild Hornets STING, stojí približne 2 300 dolárov.

Prúdové modely dosahujú až 600 km/h

S klesajúcou účinnosťou starších dronov sa Rusko podľa ukrajinských zdrojov sústreďuje na prúdové modely Geran-4 a Geran-5. Ukrajinská vojenská rozviedka HUR odhaduje, že Rusko ich v súčasnosti vyrába približne 3 000 mesačne v Alabuge a ďalších podnikoch obranného priemyslu. Podľa HUR Moskva zároveň presúva výrobné kapacity k novším prúdovým typom.

Rozdiel spočíva predovšetkým v rýchlosti. Kým piestový Geran-2 dosahuje približne 185 kilometrov za hodinu, novšie prúdové modely môžu lietať niekoľkonásobne rýchlejšie. Kyiv Independent uvádza pri Gerane-4 rýchlosť do približne 500 km/h a pri Gerane-5 až 600 km/h. Vyššia rýchlosť výrazne skracuje čas, počas ktorého môžu ukrajinské FPV zachytávače a mobilné palebné skupiny cieľ odhaliť, dostihnúť a zničiť.

Prúdový pohon však nie je jedinou zmenou. Augustová analýza Ukraine Air War Monitor, upozorňuje, že Geran-4 dostáva elektrooptické senzory a modernejší spôsob navádzania.

Podľa analýzy sú tieto drony vybavené kamerovými systémami, ktoré umožňujú presnejší výber cieľa. Autonómne terminálne navádzanie zároveň umožňuje Geranu-4 pokračovať v sledovaní cieľa počas záverečnej fázy útoku aj v prípade, že stratí spojenie s operátorom. To môže zvyšovať jeho odolnosť proti niektorým formám elektronického boja. Ukraine Air War Monitor uvádza, že Rusko začiatkom augusta pri útokoch na Odeskú oblasť nasadzovalo takmer výlučne Gerany-4.

Vtedajší hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj 4. júna tvrdil, že Rusko plánuje zvýšiť podiel prúdových útočných dronov až na 50 percent. „Predstavuje to pre nás nové výzvy, ktoré si vyžadujú včasnú reakciu,“ uviedol.

Rusko vytvára aj zásoby Geranov

Rast výroby pritom nemusí znamenať, že Rusko všetky vyrobené stroje okamžite nasadzuje. Ukrajinská vojenská rozviedka (HUR) odhaduje, že Rusko malo v auguste vytvorenú zásobu približne 6 200 dronov rodiny Geran určených na budúce útoky.

HUR zároveň tvrdí, že ruské výrobné kapacity zatiaľ neumožňujú dlhodobo opakovať údery pozostávajúce zo 600 až 1 000 dronov, aké sa objavovali začiatkom roka 2026. Ruské sily preto podľa rozviedky v súčasnosti pri jednotlivých útočných vlnách častejšie nasadzujú približne 150 až 300 Geranov a časť produkcie odkladajú do zásob.

Americkí analytici upozorňujú, že Moskva môže menší počet nasadzovaných dronov čiastočne kompenzovať ich vyššou kvalitou. Rýchlejšie prúdové Gerany majú väčšiu šancu preniknúť cez ukrajinskú obranu, kým Kyjev nevyvinie a nerozšíri účinné protiopatrenia. Analytici tento vývoj označujú za ďalšiu fázu technologického súperenia, v ktorom jedna strana zavádza nové schopnosti a druhá následne hľadá spôsob, ako ich neutralizovať.

Prúdové stroje sú zároveň drahšie a technicky náročnejšie na výrobu. Glen upozornil, že celkový počet ruských dronov vypúšťaných proti Ukrajine v posledných mesiacoch klesol. Ukrajinské letectvo podľa jeho údajov zaznamenalo v júni menej než 6 000 dronov, v júli menej než 5 000 a za august do času zverejnenia údajov menej než 2 500.

Úspešnosť ukrajinskej obrany začala klesať

Technologická zmena sa už podľa nezávislého monitoringu prejavuje aj na výsledkoch ukrajinskej protivzdušnej obrany. Analýza KAS uvádza, že po postupnom zlepšovaní počas jari klesla priemerná miera zachytenia ruských diaľkových dronov z 90,1 percenta v júni na 86,8 percenta v júli.

Podľa Ukraine Air War Monitor tento pokles znamenal približne 160 dodatočných zásahov dronov do infraštruktúry. Analýza ho spája predovšetkým s častejším používaním novších a rýchlejších Geranov, najmä Geranu-4, ako aj hybridných systémov typu S8000 Banderol.

Tieto údaje zároveň ukazujú, že vysoká úspešnosť Ukrajiny proti starším piestovým Šáhidom nemusí automaticky platiť pri novej generácii ruských útočných prostriedkov. Vyššia rýchlosť a nové navádzacie systémy skracujú reakčný čas obrany a zvyšujú nároky na výkon zachytávacích dronov aj na detekciu a koordináciu jednotlivých vrstiev protivzdušnej obrany.

Ukrajinskí výrobcovia sa snažia na nový typ hrozby reagovať úpravou existujúcich zachytávacích dronov aj vývojom prúdových strojov.

„Zachytávače schopné ničiť prúdové drony sa momentálne vyvíjajú,“ povedal Ihnat pre Kyiv Independent. Podľa neho ukrajinskí konštruktéri o probléme vedia dlhšie, no nasadenie rýchlejších ruských dronov sa teraz výrazne rozšírilo.

Jeden z inžinierov zapojených do ukrajinského programu zachytávacích dronov, ktorý pre citlivosť svojej práce vystupoval anonymne, uviedol, že jeho tím už disponuje prototypmi schopnými dosiahnuť rýchlosti potrebné na útok proti prúdovým dronom. Podľa neho pritom nové zachytávače nie sú výrazne drahšie než súčasné sériovo vyrábané modely.

Ukrajina súčasne pracuje aj na vlastných prúdových zachytávačoch. Bývalý minister obrany Mychajlo Fedorov 14. augusta oznámil, že prvé modely určené proti prúdovým Šáhidom prechádzajú bojovými skúškami. Jeden z vyvíjaných systémov podľa neho dokáže prekročiť rýchlosť 600 km/h.

O týždeň neskôr, 21. augusta, ukrajinské ministerstvo obrany oznámilo zaradenie prvého domáceho prúdového zachytávača Alexa Spatium do výzbroje obranných síl. Ide o vysokorýchlostný bezpilotný prostriedok s prúdovým motorom určený predovšetkým na ničenie Geranov-3, Geranov-4, Geranov-5 a ďalších malých vzdušných cieľov.

Výrobcu stroja ministerstvo nezverejnilo. Alexa Spatium môže podľa rezortu využívať priame navádzanie alebo let podľa vopred zadaných súradníc a v prípade, že cieľ nezasiahne, sa dokáže vrátiť na miesto štartu a byť použitý opakovane. Systém je možné nasadiť aj proti prieskumným dronom, vrtuľníkom, pozemným a hladinovým cieľom.

x X X

 Fico chce na východe obrovskú vodnú nádrž. Vrátiť sa chce k desaťročia starému projektu

Premiér Robert Fico na agrokomplexe v Nitre oznámil vznik Národnej komisie pre sucho a vodu. Jej úlohou bude boj proti následkom extrémneho počasia a sucha. Zároveň oznámil, že Slovensko potrebuje začať stavať vodné diela. Chce sa vrátiť k desaťročia starému projektu Tichý Potok.

Predseda vlády Robert Fico (Smer) prichádza na výjazdové zasadnutie v areáli národného výstaviska Agrokomplex v Nitre 2. septembra 2026

,,Nie je o päť minút dvanásť, ale päť minút po dvanástej,“ povedal Fico v narážke na následky sucha a extrémov v súvislosti s počasím v posledných rokoch. Dodal, že nikdy nespochybňoval následky klimatických zmien. Doplnil, že je povinnosťou slovenskej vlády vrátiť sa k myšlienke projektu Tichý potok.

„Tak ako táto vláda mala odvahu povedať, že rozbehneme výrobu v Žiari nad Hronom, napríklad výrobu primárneho hliníka, ako sme mali odvahu a rozhodli sme o výstavbe nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach alebo mali sme odvahu na iné vážne rozhodnutia, tak chcem, aby výsledkom práce národnej komisie bolo, že rozhodneme o výstavbe ďalšej obrovskej vodnej nádrže na východnom Slovensku,“ priblížil premiér.

„Je mi ľúto, že keď robíme obrovské projekty, tak sa to dotýka aj ľudí, ak sa má postaviť obrovská zásobáreň pitnej vody na východnom Slovensku. Máme tam len Starinu. My musíme konať. Preto si myslím, že sa treba vrátiť k tomuto obrovskému projektu,“ zdôraznil.

Avizoval, že projekt vodnej nádrže predloží na rokovanie novej komisie pre vodu a sucho ako jeden z prvých bodov.„Prehodnotíme, v akom stave je príprava, aké by bolo možné financovanie. Ak padne definitívne rozhodnutie, tak vás určite budeme o tom informovať. Ale minimálne dnes oznamujem, že navrhnem, aby sme sa opätovne vrátili k tomuto projektu a začali ho postupne prerokovávať a pripravovať, ak sa ukáže ako zrealizovateľný,“ dodal Fico.

Vláda vyčlenila ďalšie milióny

Fico tiež povedal, že vláda pomôže poľnohospodárom zvládnuť negatívne dopady sucha na úrodu. Ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča bude viesť k absolútne otvorenému dialógu s poľnohospodármi vo všetkom, čo považujú za dôležité.

„Na zvýšenie alokácie priamych platieb pôjde 77,7 milióna eur, 37 miliónov eur na vyplatenie zálohových platieb na MAS (miestne akčné skupiny). Takmer 20 miliónov eur je podpora poľnohospodárov v súvislosti s rastom cien hnojív a energií. A 30 miliónov eur ide na škody spôsobené suchom,“ vymenoval Fico.

Takáč počas prejavu povedal, že vláda dá do sektoru pôdohospodárstva skoro 165 miliónov eur navyše. Súčasná vláda podľa Takáčových slov pozdvihla sektor pôdohospodárstva na úplne inú úroveň, ako to bolo možné v predchádzajúcich rokoch.

„Sektor pôdohospodárstva, poľnohospodárstvo, potravinárstvo je strategické odvetvie. Je potrebné robiť všetko pre to, aby sa naša bezpečnosť, sebestačnosť postupne zvyšovala,“ priblížil agrominister.

Vláda SR má podľa premiéra obrovský problém s návrhom Európskej komisie o rozpočte na roky 2028 až 2034 v oblasti Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. „Vláda nemôže akceptovať, že dve najvýznamnejšie politiky, ktoré sú rozhodujúce, a to je politika kohézie, teda odstraňovania regionálnych rozdielov, a Spoločná poľnohospodárska politika, majú byť dotknuté obrovskými škrtmi,“ dodal predseda vlády.

X XX

 Lukašenko v podstate oklamal Slovensko. Aký významný sľub nedodržal a nahneval sa na Fica?

Alexandr Lukašenko sa zachoval ako nespoľahlivý diktátor. Výroky samozvaného prezidenta o zlepšení vzťahov medzi Bieloruskom a Slovenskom zostávajú viac-menej iba prázdnymi rečami. Ani deväť mesiacov mu nestačilo, aby reálne splnil to, čo plánoval urobiť v Bratislave. Prispel k tomu doterajší nezáujem slovenského premiéra Roberta Fica navštíviť ho v Minsku?

Na začiatku novembra 2025 vláda, ktorá poslúcha Lukašenka na slovo, schválila uznesenie, podľa ktorého sa do 1. septembra 2026 otvorí veľvyslanectvo Bieloruska na Slovensku. V druhej polovici novembra 2025 prišiel z Viedne do Bratislavy na návštevu bieloruský ambasádor Andrej Dapkinuas, aby rokoval o tejto veci so štátnym tajomníkom slovenského ministerstva zahraničných vecí Marekom Eštokom. Ten označil zámer otvoriť zastupiteľský úrad za „dôležitý predpoklad pre rozvoj praktickej spolupráce“.

Uznesenie bieloruskej vlády doteraz zostáva iba na papieri. A to napriek skutočnosti, že Lukašenkovi diplomati by mohli využívať budovu, v ktorej sa do decembra 2023 nachádzala ich ambasáda. Vtedy sa jej dvere zatvorili. Denník Pravda písal, že to malo súvisieť s krokmi, ktoré rezort slovenskej diplomacie uskutočňoval počas Matovičovej, Hegerovej i úradníckej vlády v Minsku. Bieloruská KGB zistila, že cez diplomatov zo Slovenska dostávajú tamojší politicky prenasledovaní ľudia aj finančnú podporu (peniaze mali pochádzať zo západných krajín). Bielorusko oficiálne odôvodnilo zatvorenie ambasády tým, že chce vyvíjať väčšiu diplomatickú aktivitu v afrických štátoch, no skutočným dôvodom bola podľa informácií Pravdy práve nevôľa pre pomoc kritikom Lukašenkovho režimu.

Šok v Bielorusku? Diktátor dostal bodyček od svojho spoluhráča. Lukašenko zostal ležať na ľade

V marci tohto roku sa zdalo, že všetko ide podľa plánu: Lukašenko vymenoval Igora Fisenka za nového veľvyslanca na Slovensku. Našu krajinu pritom samozvaný líder označil za priateľskú a preto sa k nej treba podľa neho správať ľudsky. Vyjadril sa aj o Ficovi. Tiež pochvalne: „Rozumný človek, ktorému veľmi záleží na jeho krajine,“ citovala ho agentúra BELTA

Lukašenko podotkol, že medzi ním a Ficom sa vytvorili dobré vzťahy. Od jari 2025 mali príležitosť porozprávať sa aspoň na chvíľu trikrát. Obaja boli v máji 2025 i 2026 v Moskve na oslavách výročia víťazstva nad nacistickým Nemeckom a vlani v septembri si pripomenuli 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny v Číne.

Vráťme sa k Fisenkovi. Na jar tohto roku pricestoval na Slovensko, ale ambasáda stále nezačala reálne znovu fungovať. „Fisenko býva v hoteli v Bratislave od mája 2026. Poverovacie listiny do rúk slovenského prezidenta Petra Pellegriniho doteraz neodovzdal,“ povedal pre Pravdu nemenovaný predstaviteľ slovenského ministerstva zahraničných vecí, ktorý si želá zostať v anonymite.

Z verejne dostupných informácií vyplýva, že Fisenko vyvíja určitú diplomatickú aktivitu napriek tomu, že oficiálne sa ešte neujal funkcie veľvyslanca (v zmysle odovzdania poverovacích listín). Napríklad ruská ambasáda sa o ňom zmieňuje ako o jednom z diplomatov, ktorí 22. júna 2026 prišli položiť kvety na Slavíne. Ten deň v kalendári si Rusi aj Bielorusi každoročne pripomínajú obete nacistickej invázie, keď Hitlerova armáda v roku 1941 zaútočila na Sovietsky zväz.

Oslovili sme slovenské ministerstvo zahraničných vecí s otázkou, či bude v Bratislave otvorený zastupiteľský úrad Bieloruskej republiky v najbližšom čase, respektíve do konca tohto roku. Reakciu zverejňujme v plnom znení: „Veľvyslanectvo Bieloruskej republiky v Bratislave obnovilo svoju činnosť v apríli 2026 po splnení podmienok vyplývajúcich z Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch.“ Tlačový odbor ministerstva v ďalšej vete poznamenal, že aktuálny zoznam všetkých veľvyslanectiev akreditovaných pre SR sa nachádza na jeho webovej stránke.

V prípade Bieloruska je uvedená bratislavská adresa Na pažiti 12 (do decembra 2023 sa bieloruské veľvyslanectvo nachádzalo na Jančovej ulici) a iba jej jeden diplomat – Fisenko, pričom je označený za dezignovaného veľvyslanca. Nie za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca, lebo poverovacie listiny doteraz neodovzdal. A dodajme, že normálne fungovanie zastupiteľského úradu s jedným človekom je nemysliteľné. Agendu na Slovensku pokrývajú bieloruskí diplomati pôsobiaci v Rakúsku.

Dá sa považovať nedodržanie sľubu o začiatku reálneho fungovania ambasády najneskôr do 1. septembra 2026 a neodovzdanie poverovacích listín za prejav neúcty Lukašenka k Slovenskej republike? Odpovedá niekdajší minister medzinárodných vzťahov SR Pavol Demeš „V prípade presluhujúceho diktátora Lukašenka je len ťažko možné očakávať štandardné správanie. V jeho vlastnej krajine i v zahraničí. Dodržanie sľubov je to posledné, s čím si on bude robiť starosti. Preto pátrať po tom, kedy bude bieloruská ambasáda v Bratislave funkčná, je ako čítanie z krištáľovej gule.. Na druhej strane je podľa mňa pre Slovensko a náš obraz vo svete dobré, že tu za súčasnej medzinárodnej situácie bieloruská ambasáda nefunguje. Ešte lepšie by bolo, keby sme ju aj my v Minsku zavreli a veľvyslanec Jozef Migaš by mohol byť poverený inými úlohami pre našu administratívu,“ povedal pre Pravdu Demeš, ktorý dlhodobo sleduje dianie v Bielorusku.

S čím by mohlo súvisieť otáľanie Lukašenka? Najprv povedzme, že sa nespráva recipročne. Ficova vláda po niekoľkých rokoch poslala do Minsku opäť veľvyslanca vlani (tento post bol takmer päť rokov neobsadený), Jozef Migaš odovzdal poverovacie listiny Lukašenkovi v septembri 2025. Kým Fico urobil veľký ústretový krok, naopak, Lukašenko sa poriadne nerozhýbal doteraz.

Prečo Lukašenko váha, keď pritom Fico je jediný líder z členských štátov EÚ, ktorý by sa s ním dokázal oficiálne stretnúť? Možno práve v tejto vete sa skrýva správna odpoveď. V akom zmysle? V tom, že Lukašenko by bol mohol vyslať Ficovi signál, že plnohodnotná ambasáda sa objaví až po tom, čo ho navštívi v Bielorusku. Z pohľadu samozvaného prezidenta by išlo o veľký diplomatický úspech: veď naposledy s ním spomedzi lídrov z únie rokoval v Minsku v júni 2020 vtedajší maďarský premiér Viktor Orbán. A čo sa týka cestovania Lukašenka do EÚ, posledný raz letel pred desiatimi rokmi do Talianska.

Lukašenko sa dosiaľ nedočkal príletu Fica do Minsku napriek jeho vyhláseniam, že by Bielorusko mohol navštíviť. Prvýkrát to premiér verejne pripustil na jar 2025, keď debatoval v Slovenskom rozhlase. V septembri 2025, keď sa Fico chvíľu rozprával s Lukašenkom v Pekingu, BELTA informovala, že obaja lídri hovorili aj o možnej ceste slovenského premiéra do Minsku. „Obe strany sa zhodli na potrebe naplánovať návštevu, na ktorej by sa diskutovalo o potenciálnych oblastiach spolupráce medzi oboma krajinami,“ konštatovala agentúra.

Neskôr zase Fico na svojej videonahrávke nevylúčil cestu do Brestu pri príležitosti smutného 85. výročia vpádu hitlerovcov do Sovietskeho zväzu (útok na pevnosť v bieloruskom Breste znamenal začiatok nemeckej invázie). Hovoril o konkrétnom dátume – o 22. júni.

Keď sme v Pravde v apríli tohto roku venovali pozornosť prípadnému rokovaniu Fica s Lukašenkom v Minsku, Úrad vlády SR poskytol túto reakciu: „Radi by sme vás informovali, že v súčasnosti sa nepripravuje ani neorganizuje oficiálna návšteva predsedu vlády Slovenskej republiky v Bieloruskej republike.“

Odvtedy sa evidentne nič nezmenilo. O príčine môžeme iba špekulovať: nedá sa vylúčiť, že Fico by si priamo v Minsku podal ruku s Lukašenkom až po tom, čo nastane hmatateľný posun smerom k ukončeniu ruskej vojny proti Ukrajine, proti ktorej Putinova armáda vo februári 2022 zaútočila aj z územia Bieloruska, v čom jej vyšiel v ústrety jeho samozvaný prezident.

Na záver otázka, na ktorú sa na Slovensku odpoveď nedozvieme. Nahneval sa Lukašenko na Fica? Odpoveď pozná ten, kto oklamal Slovensko s reálnym otvorením ambasády do 1. septembra 2026.

X XX

Lukašenko ľutuje zrušenie vedúcej úlohy komunistickej strany. Chcel by zaviesť diktatúru, akú má Kim?

Inšpiroval sa Alexandr Lukašenko vládnutím Kim Čong-una a oberie Bielorusov ešte o viac slobody? Samozvaný prezident necelý mesiac po návrate z návštevy Pchjongjangu do Minsku totiž naznačil, že štát by sa mohol vrátiť k systému jednej politickej strany. Podobne ako to funguje u diktátora Kima, kde existuje iba Kórejská strana práce, pričom tento totalitný systém si Lukašenko dobre pamätá, keď existovala v krajine iba Komunistická strana Sovietskeho zväzu.

Alexandr Lukašenko s Kim Čong-unom na snímke z 26. marca tohto roku v Pchjongjangu. Kim dostal pušku, Lukašenko meč

Alexander Lukašenko dostal od Kim Čong-una vázu so svojim portrétom vyrobenú z mušlí, meč a medailu. Kim zase prevzal bieloruskú útočnú pušku.

Keď bieloruský líder na konci marca rokoval so severokórejským tyranom, jeho odporcovia ironicky o ňom hovorili, že konečne pricestoval do štátu, ktorý úplne spĺňa jeho predstavy o výkone moci. Možno mali v niečom pravdu. Lukašenko totiž teraz v rozhovore pre televíznu stanicu Russia Today dal najavo, že nielen smúti nad zánikom Sovietskeho zväzu, ľúto je mu aj za zrušením takzvanej vedúcej úlohy komunistickej strany.

„Takzvané dobré duše zo Západu podnecovali bo proti riadiacej úlohe komunistickej strany zakotvenej v ústave. A potom po rozpade zväzu ponúkali veľa rád a usmernení, ako budovať život. Dnes sa však ukazuje, že to boli klamstvá, západné lži,“ povedal Lukašenko.

Šok v Bielorusku? Diktátor dostal bodyček od svojho spoluhráča. Lukašenko zostal ležať na ľade

Existuje v Bielorusku miesto, kde by samozvaný prezident mohol byť nedotknuteľný? Áno: nachádza sa na ľadovej ploche, na ktorej Alexandr Lukašenko rád korčuľuje s hokejkou v ruke. Posledný diktátor v Európe, ako ho prezývajú v slobodnom svete, prvý raz zažil úder, po ktorom spadol na ľad a museli mu pomôcť postaviť sa na nohy.

Pokračoval, že ľudia zo Západu odporúčali zaviesť systém viacerých politických strán. „My sme to nasledovali. Rusko na čele Borisom Jeľcinom bolo, samozrejme, v predvoji. A všetci ho napodobňovali,“ podotkol Lukašenko. V rozhovore tvrdil, že Západ vštepoval do hláv kult peňazí. „Viete, k čomu to viedlo. Najmä v Rusku. Ktokoľvek mohol, zmocnil sa (štátnych) firiem ťažiacich ropu a zemný plyn,“ dodal.

„Musíme sa vážne zamyslieť nad tým, ako je krajina riadená. Možno by sa dala uskutočniť reforma riadenia štátu s využitím starých skúseností z minulosti, proti čomu nám západniari radili bojovať, hlavne Američania,“ zdôraznil bieloruský líder.

Lukašenko, ktorý bol kedysi člen komunistickej strany, pripomenul, že hlasoval proti rozpadu sovietskej ríše. Je presvedčený, že Bielorusko sa pod jeho vedením uberá správnym smerom. O opaku svedčí nielen to, že je považovaný za posledného diktátora v Európe.

Pri vzniku samostatnosti boli exsovietske republiky viac-mene na rovnakej štartovacej čiare (určte v regióne, kde sa nachádza Bielorusko). Realita súčasnosti? Bielorusi mesačne v priemere zarábajú v prepočte 930 eur v hrubom. Naopak, Estónci viac ako 2 150 eur, Lotyši okolo 1 860 eur a Litovci dokonca viac ako 2 500 eur. Ešte dodajme, že na Slovensku je tento údaj 1 739 eur.

X XX

Musk za mesiac zbohatol o 202 miliárd dolárov. Takto vyzerá rebríček najbohatších ľudí sveta

Majetok najbohatšieho človeka sveta v auguste prudko vzrástol. Elon Musk si za jediný mesiac polepšil o 202 miliárd dolárov a jeho majetok dosiahol 892 miliárd dolárov. Na druhom mieste je spoluzakladateľ Googlu Larry Page s 277 miliardami dolárov.

Za výrazným rastom majetku najbohatšieho človeka sveta stálo najmä posilnenie akcií spoločností SpaceX a Tesla. Akcie SpaceX v auguste vzrástli o 33 percent a Tesly o 18 percent.O aktuálnom rebríčku najbohatších ľudí sveta informoval magazín Forbes v aktualizácii z 1. septembra 2026.

Miliardár tak výrazne zmazal júlový prepad. Vtedy jeho majetok klesol o 363 miliárd dolárov a prvýkrát od decembra sa dostal pod hranicu 700 miliárd dolárov.

Podľa Forbesu má Musk k 1. septembru majetok v hodnote 892 miliárd dolárov. Larry Page je na druhom mieste s 277 miliardami, takže šéf Tesly a SpaceX je viac než trikrát bohatší než spoluzakladateľ Googlu.

Page v auguste prišiel o 15 miliárd dolárov a stal sa najväčším majetkovým porazeným mesiaca. Napriek tomu si udržal druhú priečku.

Tretie miesto patrí zakladateľovi Amazonu Jeffovi Bezosovi s majetkom 268 miliárd dolárov. Nasleduje ďalší spoluzakladateľ Googlu Sergey Brin s 256 miliardami a Michael Dell s 241 miliardami dolárov.

Šiesty je zakladateľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg, ktorého majetok Forbes odhaduje na 197 miliárd dolárov.

Na ďalších priečkach došlo k jedinej výmene pozícií v prvej osmičke. Larry Ellison sa posunul z ôsmeho na siedme miesto a jeho majetok vzrástol o 25 miliárd dolárov na 193 miliárd.

Za rastom jeho bohatstva stáli najmä akcie spoločnosti Oracle, ktoré v auguste posilnili o 15 percent.

Na ôsmom mieste skončil šéf Nvidie Jensen Huang s majetkom 191 miliárd dolárov. Aj on si polepšil, keď jeho majetok za mesiac vzrástol o 17 miliárd dolárov.

Vypadli dve veľké mená

Z prvej desiatky vypadli Bernard Arnault a Warren Buffett. Obaja sa počas svojej kariéry dostali na čelo rebríčka najbohatších ľudí sveta.

Arnaultovo bohatstvo ovplyvnil pokles akcií luxusnej skupiny LVMH. Podľa Forbesu sa na ňom podieľalo aj obmedzenie výdavkov čínskych spotrebiteľov na luxus. Buffettov majetok zase zasiahol pokles akcií Berkshire Hathaway po tom, ako ich cena dosiahla 12-mesačné maximum.

Na ich miesta sa dostali bývalý šéf Microsoftu Steve Ballmer a španielsky miliardár Amancio Ortega. Ballmer sa posunul z 11. na deviate miesto a jeho majetok vzrástol o 10 miliárd dolárov na 155 miliárd. Ortega, bývalý šéf módnej skupiny Inditex, pod ktorú patrí Zara, si polepšil o päť miliárd dolárov a s majetkom 148 miliárd uzatvára prvú desiatku.

Najbohatšia žena je až na 16. mieste

Z desiatich najbohatších ľudí sveta je deväť Američanov. Jediným neamerickým občanom v prvej desiatke je Ortega zo Španielska.

Všetkých desať najbohatších sú muži a polovica z nich má majetok najmenej 200 miliárd dolárov. Spoločne vlastnia približne 2,8 bilióna dolárov, čo je o 200 miliárd viac než pred mesiacom.

Najbohatšou ženou sveta zostáva Alice Waltonová, dcéra zakladateľa Walmartu Sama Waltona. Forbes jej k 1. septembru odhaduje majetok na 116 miliárd dolárov. V celkovom rebríčku jej patrí 16. miesto.

Forbes upozorňuje, že odhady majetku miliardárov sa môžu meniť každý deň v závislosti od vývoja cien akcií.

K hranici jedného bilióna dolárov aktuálne Muskovi chýba približne 108 miliárd. V júni sa pritom podľa Forbesu na krátky čas stal prvým človekom v histórii, ktorého majetok prekročil jeden bilión dolárov.

Jeho rekordná hodnota majetku dosiahla v polovici júna 1,33 bilióna dolárov.

Najbohatší ľudia sveta – september 2026

1. Elon Musk – šéf Tesly a SpaceX – 892 miliárd dolárov
   2. Larry Page – spoluzakladateľ Googlu – 277 miliárd dolárov
   3. Jeff Bezos – zakladateľ Amazonu – 268 miliárd dolárov
   4. Sergey Brin – spoluzakladateľ Googlu – 256 miliárd dolárov
   5. Michael Dell – zakladateľ Dell Technologies – 241 miliárd dolárov
   6. Mark Zuckerberg – zakladateľ a šéf Meta – 197 miliárd dolárov
   7. Larry Ellison – spoluzakladateľ a predseda Oracle – 193 miliárd dolárov
   8. Jensen Huang – spoluzakladateľ a šéf Nvidie – 191 miliárd dolárov
   9. Steve Ballmer – bývalý šéf Microsoftu – 155 miliárd dolárov
   10. Amancio Ortega – spoluzakladateľ Inditexu, pod ktorý patrí Zara – 148 miliárd dolárov

 X XX

Pre spoluprácu s Miroslavom Bödörom ho vypočúvali policajti. Dnes Marián Škorník kandiduje do čela Piešťan a vysvetľuje svoje vzťahy

S otázkou „Aký je váš vzťah s Bödörom“ pracuje aj na svojom predvolebnom webe. Jeho súčasťou sú aj štyri otázky, ktoré mu údajne najčastejšie kladú ľudia. Jedna z nich sa týka práve vzťahu s Miroslavom Bödörom.

V kúpeľnom meste Piešťany sa hovorí o šestici kandidátov na budúceho primátora. Patrí do nej aj muž, o ktorého odbornosti síce nie sú pochybnosti, no v minulosti sa už objavil v médiách. Vystupoval ako svedok v prípade kontroverzných transakcií smerujúcich do falošnej banky. A práve pri nich robil poradcu Miroslavovi Bödörovi.

Bödör starší bol zakladateľom známej a kontroverznej nitrianskej SBS Bonul. Kedysi najvplyvnejšia bezpečnostná služba prišla v roku 2020 za vlády Igora Matoviča o bezpečnostnú previerku a jej význam postupne upadol. O tri roky neskôr jej zakladateľ vo veku 74 rokov zomrel.

Marián Škorník je dlhoročný daňový poradca. Daniam sa venuje už od roku 1997. Verejnosti neznámy profesionál sa do médií dostal v roku 2023, keď Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) zverejnilo detaily prípadu falošnej holandskej banky, do ktorej mala poslať milióny eur aj rodina Bödörovcov. Spoločnosť, cez ktorú išli financie, podľa ICJK „pred rokmi vložila peniaze aj do firmy, ktorú holandské úrady označili za falošnú banku, zavreli ju a jej šéfa posadili do väzenia. Klientom totiž sľubovala obchádzanie medzinárodných pravidiel proti praniu špinavých peňazí. Bödörovci sa teraz s Holandskom súdia o štyri milióny eur z falošnej banky“.

ICJK poukázalo na to, že transakcie sa odohrávali v čase, keď Anton Siekel od vydavateľstva Ringier Axel Springer (vtedajší vydavateľ Aktuality.sk) oficiálne kúpil denník Nový Čas. Pričom Norbert Bödör v tom čase Marianovi Kočnerovi písal o tom, že bude mať na Nový Čas vplyv.

Holandská polícia tieto transakcie vyšetrovala a zaistila peniaze, ktoré cez falošnú banku prúdili. V procese vypočula aj Škorníka. ICJK uviedlo, že Škorník bol podľa vyšetrovateľov poradcom Miroslava Bödöra a práve Škorník údajne organizoval presuny financií do schémy okolo falošnej banky Custos Trust. Dnešný kandidát na primátora Piešťan holandským vyšetrovateľom uviedol, že celú transakciu dohadoval Miroslav Bödör.

X X X

Päť Slovákov skončilo v Británii vo väzbe pre vraždu novorodenca

 Päť slovenských občanov skončilo vo väzbe v Sheffielde v súvislosti s dobodaním novonarodeného dievčatka. Britské úrady hovoria o mimoriadne krutom zločine.

Päť slovenských občanov poslal do väzby súd v anglickom meste Sheffield v súvislosti s vraždou novonarodeného dievčatka, ktoré bolo dobodané nožom. V stredu o to informovala televízia BBC.

• Súd v Sheffielde poslal do väzby päť slovenských občanov naraz.
• Novonarodené dievča zomrelo na mieste po pätnástich bodnutiach nožom.
• Štyria dospelí Slováci čelia obvineniam z vraždy a marenia spravodlivosti.
• Pätnásťročné slovenské dievča je obvinené výlučne z marenia spravodlivosti.
• Polícia pokračuje vo vyšetrovaní a vykonáva úkony v oblasti Holywell Heights.

Dievčatko našli v nedeľu v sheffieldskej štvrti Wincobank po tom, ako niekto nahlásil, že má obavy o jej bezpečnosť. Podľa vyšetrovateľov bábätko zomrelo na mieste na následky 33 poranení spôsobených 15 bodnutiami nožom.

X XX

Hyundai Mobis otvoril v Novákoch závod za 174 miliónov eur. Do regiónu priniesol 310 nových pracovných miest 

Hyundai Mobis otvoril v Novákoch závod za 174 miliónov eur. Do regiónu priniesol 310 nových pracovných miest

Spoločnosť Hyundai Mobis Slovakia v stredu oficiálne otvorila svoj nový závod v Novákoch na výrobu integrovaných elektrických pohonných systémov. Investícia vo výške takmer 174 miliónov eur priniesla do regiónu 310 nových pracovných miest a podporí transformáciu hornej Nitry po útlme baníctva.

Nový závod spoločnosti Hyundai Mobis Slovakia v Novákoch na výrobu integrovaných elektrických pohonných systémov priniesol do regiónu 310 nových pracovných miest. Spoločnosť ho otvorila oficiálne v stredu za účasti predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD) a ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas-SD). Investícia predstavovala takmer 174 miliónov eur, výrobu tam spustili ešte vo februári, po plnom nábehu bude závod schopný vyrobiť 280-tisíc pohonných systémov ročne.

• Nový závod Hyundai Mobis Slovakia v Novákoch vytvoril 310 pracovných miest.
• Investícia do závodu na integrované elektrické pohonné systémy dosiahla 174 miliónov eur.
• Premiér Robert Fico označil projekt za príklad úspešnej transformácie hornej Nitry.

Prvá európska základňa pre PE systémy

Otvorením závodu vybudoval Hyundai Mobis v Novákoch svoju prvú a jedinú európsku výrobnú základňu zameranú na power electric (PE) systémy.

S výstavbou nováckeho závodu začala firma v októbri 2024, výrobu spustila v polovici februára. „Výrobný program sme do Novák neumiestnili ako krátkodobú reakciu na vývoj trhu. Ide o prvý závod Hyundai Mobis v Európe zameraný na výrobu integrovaných PE systémov a o investíciu, ktorá je súčasťou našich dlhodobých plánov,“ uviedol prezident spoločnosti Mobis Slovakia Kang Shin Young. Pri rozhodovaní boli podľa neho dôležité skúsenosti slovenskej spoločnosti, dostupnosť technických profesií aj priemyselná tradícia regiónu.

Premiér hovorí o príklade úspešnej transformácie regiónu

Premiér vo svojom príhovore podotkol, že Hyundai Mobis prináša výrobu s vysokou pridanou hodnotou. „Elektromobilita je budúcnosťou výroby áut nielen v Európe, ale aj na celom svete. Preto som rád, že koncentrácia výroby áut je súčasne spojená aj s najmodernejšími technológiami, ktoré sa v takýchto automobiloch používajú,“ spomenul Fico. Pripomenul, že spoločnosť už má jednu prevádzku v Gbeľanoch pri Žiline, čo podľa neho potvrdzuje, že je s vysokou pravdepodobnosťou spokojná s podmienkami, ktoré sú vytvárané na Slovensku a nech je závod v Novákoch toho potvrdením.

Hornú Nitru označil predseda vlády za ťažko skúšaný región, spomenul útlm ťažby hnedého uhlia. „Preto aj tento prípad je vynikajúcim príkladom transformácie regiónu horná Nitra a vláda sa vynasnaží urobiť všetko pre to, aby takýchto príkladov bolo čo najviac,“ vyhlásil.

Dodávky pre tri automobilky a podpora od štátu

Primátor Novák Branislav Adamec označil príchod nového investora do regiónu za významný, a to aj v nadväznosti na útlm baníctva a koniec elektrárne, ktorá bola previazaná na hnedé uhlie. „Zamestnanci baní, ale i z iných podnikov tu tak mohli nájsť novú prácu, v čistom prostredí, veľmi kultivovanú, čo určite povznesie aj celý región,“ dodal.

V Novákoch ide o tretí závod firmy na svete zameraný na kompletné integrované elektrické pohonné systémy. Spoločnosť je dcérskou firmou kórejskej Hyundai Mobis. Výrobky dodáva pre automobilky Hyundai Motor Manufacturing Czech, Kia Slovakia a Stellantis. Vláda ešte v roku 2024 schválila na podporu zriadenia novej prevádzky v Novákoch investičný stimul 26,25 milióna eur vo forme úľavy na dani z príjmov. Firma dostala na výstavbu závodu nenávratný finančný príspevok z Fondu na spravodlivú transformáciu vo výške 15 miliónov eur.

X XX

 Platy soudců a děravá střecha. Ústavní soud varuje, že nemá rezervy

Ústavní soud má příští rok dostat o 9,6 milionu korun více než než letos. Ilustrační foto: Ústavní soud

Ústavní soud (ÚS) má příští rok hospodařit bezmála s 257 miliony korun. Znamená to o 9,6 milionu více než letos. Vyplývá to z návrhu státního rozpočtu na příští rok. Generální sekretář ÚS Vlastimil Göttinger uvedl, že jde o kompromisní výsledek jednání a že rozpočet pokryje provoz. Více peněz příští rok dostane i Úřad pro dohled nad hospodařením politických stran a politických hnutí.

„Rozpočet na příští rok jsme podrobně diskutovali při jednáních na ministerstvu financí a následně v rozpočtovém výboru Poslanecké sněmovny, který návrh naší rozpočtové kapitoly schválil. Dá se konstatovat, že je to jistý kompromis. V minulosti nám byla opakovaně snižována část rozpočtu spočívající v provozních výdajích, takže provoz je sice pokryt – ale prakticky bez rezerv,“ uvedl Göttinger.

Letos musí soud na dřeň

Navýšení oproti letošku tvoří jednorázová částka pět milionů korun na opravu střešní krytiny v havarijním stavu. Dále pak navýšení pokrývá zákonnou valorizaci platů soudců.

„Jde tak o rozpočet pokrývající základní činnosti ÚS a v tomto ohledu musíme být spokojeni. Ačkoliv bychom si přáli, abychom mohli investovat do vývoje moderních elektronických nástrojů, aplikací a technologií, nejprve je nutné zajistit základní potřeby instituce a její páteřní funkce. A to se pro příští rok podařilo,“ doplnil generální sekretář soudu.

Letos se musí soud uskromnit. Ministryně financí Alena Schillerová (ANO) totiž požadovala úspory až okolo pěti procent z rozpočtu jednotlivých institucí. „Není to reálné,“ reagoval začátkem roku předseda Ústavního soudu Josef Baxa.

„Existuje určitá korespondence z ministerstva financí, která směřuje k tomu, abychom šetřili na některých výdajích. Týká se to jak provozních výdajů, tak výdajů na platy zaměstnanců. Netýká se to platů soudců Ústavního soudu,“ řekl v lednu Baxa České justici. 

Předseda Ústavního soudu Josef Baxa. Ilustrační foto: Ústavní soud

Ministr spravedlnosti Jeroným Tejc (za ANO) požadavek na provozní úspory u soudů považuje za oprávněný. Šetřit podle něj mají všechny soudy a celý resort spravedlnosti.

Dohledový úřad nad stranami si polepší

Rozpočet dohledového úřadu by měl stoupnout ze 41,4 milionu na téměř 44,5 milionu korun. „Rozpočet zohledňuje požadavky úřadu na běžné provozní výdaje a plánované kapitálové výdaje,“ uvedl předseda úřadu František Sivera. Úřad pro dohled nad hospodařením politických stran a politických hnutí má mít větší výdaje například v souvislosti s novou legislativou. Týká se transparentnosti a cílení politické reklamy.

Stát by měl příští rok hospodařit s rozpočtovým schodkem 389 miliard korun. Deficit by podle návrhu, který vládě v pondělí předložilo ministerstvo financí, měl být druhý nejhlubší v historii Česka. Letos plánovaný schodek je 310 miliard korun. Opozice návrh kritizuje jako nezodpovědný. Podle analytiků je schodek překvapivě vysoký. Vláda ještě může návrh rozpočtu upravovat, Sněmovně ho musí odeslat do konce září. Redakce České justice 

X X X

Slovinský parlament zbavil Roberta Goloba imunity, prokuratúra tak môže naplno rozbehnúť vyšetrovanie jeho údajného zasahovania do polície.

Slovinský parlament v stredu zbavil bývalého premiéra Roberta Goloba poslaneckej imunity. Na základe tohto rozhodnutia prokuratúra môže pokračovať v trestnom konaní pre podozrenie zo zasahovania do personálnych otázok v polícii.

• Slovinský parlament jednomyseľne zbavil Roberta Goloba poslaneckej imunity v stredu.
• Prokuratúra teraz môže pokračovať v trestnom konaní pre podozrenie zo zasahovania.
• Tatjana Bobnarová tvrdí, že Golob na ňu tlačil kvôli personálnym zmenám v polícii.
• Predseda parlamentu Stevanovič označil dôkazy proti Golobovi za dostatočné a žiadal rezignáciu.
• Okresný súd v Ľubľane vedie vyšetrovanie kauzy Bobnarová od októbra 2025.

Ako informoval web Politico, za zrušenie Golobovej poslaneckej imunity hlasovalo všetkých 75 prítomných zákonodarcov vrátane samotného Goloba. Rozhodnutie prijali bez rozpravy a bez vysvetlenia hlasovania, píše TASR.

Obvinenia voči Golobovi

Prípad vychádza z obvinení bývalej ministerky vnútra v Golobovej vláde Tatjany Bobnarovej, ktorá uviedla, že premiér na ňu vyvíjal nátlak, aby uskutočnila personálne zmeny v polícii vrátane odvolania dôstojníkov spojených s predchádzajúcou vládou Janeza Janšu. Bobnarová v decembri 2022 odstúpila a následne informovala o údajnom nátlaku prokuratúru a komisiu pre boj proti korupcii.

Golob pochybenie v tejto veci odmieta, celú kauzu považuje za politický boj zo strany exministerky a frašku s cieľom odvrátiť pozornosť. Začiatkom tohto týždňa informoval parlament, že bude hlasovať za zrušenie svojej imunity, lebo si želá, aby sa tento prípad vyriešil čo najskôr.

Reakcia predsedu parlamentu

Predseda parlamentu Zoran Stevanovič, ktorý je vodcom strany Pravda (Resni.ca), označovanej za proruskú, vyhlásil, že prokurátori zhromaždili dostatok dôkazov proti Golobovi a vyzval ho, aby sa vzdal poslaneckého mandátu. Expremiéra zároveň označil za jediného úradujúceho poslanca, ktorý čelí trestnému stíhaniu. Golob žiadosť o rezignáciu odmietol ako „úplne irelevantnú“ a obvinil Stevanoviča, že sa svojimi vyjadreniami snaží len odpútať pozornosť od iných káuz súčasného slovinského vedenia.

Súdne vyšetrovanie v kauze Bobnarová začal okresný súd v Ľubľane viesť v októbri 2025. Prokurátori museli požiadať parlament o zbavenie Goloba imunity po tom, ako bol tento rok zvolený za poslanca parlamentu.

Golobovo liberálne Hnutie Sloboda (GS) zostáva najväčšou opozičnou stranou v Slovinsku, doplnil Politico.

X xx

V  LETOHRADĚ  NOVÁ  TĚLOCVIČNA,  STUDENTI  MOHOU  SPORTOVAT

Pardubický kraj otevřel se začátkem školního roku novou tělocvičnu Průmyslové střední školy Letohrad. Moderní sportovní zázemí nabídne škole i místním sportovním klubům výrazně lepší podmínky pro sportovní vyžití. Celkové náklady dosáhly částky necelých 113 milionů korun včetně DPH. Součástí ceny je kromě stavby také projektová dokumentace, technický dozor investora a další nezbytné související výdaje.

„O výstavbě nové tělocvičny pro potřeby naší Průmyslové střední školu Letohrad jsme s panem starostou Fialou a vedením školy hovořili poměrně dlouho, jelikož škola nemá kapacitní tělocvičnu, která vyhovuje nejen školní výuce, ale je možné ji využívat také v odpoledních hodinách pro zájemce z řad sportující veřejnosti. Příprava stavby nebyla jednoduchá. V roce 2021 začala demolice zchátralého Petříkova mlýna, který hyzdil příjezd do města od Ústí nad Orlicí. Tím se otevřel prostor pro přípravu nové tělocvičny. Ta nakonec po započtení všech nezbytných souvisejících výdajů jako projektová dokumentace či technický dozor investora vychází na 113 milionů korun včetně daně. Naše škola, ale i celé Letohradsko tím získává potřebné zázemí pro rozvoj sportovních aktivit,“ uvedl hejtman Pardubického kraje Martin Netolický.

Nová tělocvična s hrací plochou o rozměru 25 × 45 metrů a světlou výškou minimálně 9 m odpovídá standardním rozměrům pro řadu standardních sportů. „Sportovní podlaha je kombinovaně pružná, s nášlapnou vrstvou ze sportovního PVC, a je vhodná pro florbal, volejbal, basketbal, futsal i karate. Hala je připravena také na pořádání školních turnajů a menších veřejných sportovních akcí a její součástí je tribuna pro 200 diváků. Pro návštěvníky je k dispozici také zázemí s občerstvením. Sportovcům slouží šest šaten a tři umývárny, přičemž dvě šatny a jedna umývárna jsou bezbariérové. Součástí zázemí jsou také prostory pro rozhodčí a cvičitele, první pomoc, skladování sportovního nářadí a vybavení nebo zázemí pro zaměstnance. Nechybí ani prostor pro střídání hráčů a rozhodčích. Bezbariérově je řešen také přístup do celé budovy,“ popsal 1. náměstek hejtmana pro investice, sport a volnočasové aktivity Dušan Salfický.

Investice do sportovního zázemí je podle kraje stejně důležitou součástí péče o střední školy jako modernizace jejich učeben a odborných pracovišť. „Stejně jako chceme žákům našich středních škol poskytovat kvalitní zázemí pro výuku v moderních učebnách, chceme jim vytvářet také dobré podmínky pro pohyb, sport a další aktivity, které ke školnímu životu patří. Nová tělocvična v Letohradě je příkladem takové investice,“ řekl radní Pardubického kraje pro školství Josef Kozel.

„Mám radost, že se podařilo tuto stavbu realizovat, protože v našem městě takové sportovní zázemí chybělo. Město Letohrad se na realizaci podílelo částkou 5 milionů korun na vnitřní vybavení a dalších 6,8 milionu korun jsme investovali do příjezdové komunikace, parkovacích ploch, zeleně a veřejného osvětlení. Věřím, že nová hala bude dlouhá léta dobře sloužit škole i letohradským sportovním klubům,“ uvedl starosta Letohradu Petr Fiala.

Jak tělocvična postupně rostla před očima, sledovali také žáci a vedení školy. „Dosud jsme za tělesnou výchovou docházeli do tělocvičny vzdálené zhruba kilometr a půl od školy. Nová tělocvična přímo v areálu nám přináší mnohem větší komfort a také více možností, jak sportovní aktivity pro naše žáky organizovat. Dnes už ji můžeme naplno využívat a věřím, že si ji všichni rychle oblíbíme,“ dodal ředitel SPŠ Letohrad Jiří Štěpánek. Mgr. Dominik Barták

X XX

VÁLKOU  OHROŽENI  I  SVATEBČANÉ

Spojené státy zasáhly dům s íránskými svatebčany. Írán útok odsoudil, USA označil za Satana