Vládu kritizuje za „nepriateľský krok“.Ruské zastupiteľstvo tvrdí, že vyhostenie desiatich diplomatov nemá v moderných vzťahoch oboch krajín obdobu. Budapešť rozhodnutie zdôvodňuje ochranou bezpečnosti a suverenity. Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Budapešti v stredu na Facebooku vyjadrilo občanom Maďarska úprimnú vďaku za slová podpory, ktoré dostalo prostredníctvom sociálnych sietí. Reagovala na rozhodnutie maďarskej vlády vyhostiť desiatich ruských diplomatov, čo Moskva označila za „nepriateľský krok“. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa vyhlásenia ruskej diplomatickej misie v Budapešti nemá takýto krok v moderných dejinách bilaterálnych vzťahov oboch krajín obdobu. Je presvedčená, že to nezodpovedá národným záujmom Maďarska ani jeho občanov a neslúži na ochranu bezpečnosti či suverenity krajiny.

Rusko odmieta obvinenia

Veľvyslanectvo v tejto súvislosti zdôraznilo, že Rusko ani jeho diplomatickí zástupcovia nepredstavujú pre Maďarsko žiadnu hrozbu. Ruská ambasáda zároveň tvrdí, že Budapešť používa na ospravedlnenie svojho postupu „vymyslené a ideologické mantry typické pre Brusel“. Podľa vyjadrenia zastupiteľského úradu tento vývoj naznačuje čoraz silnejší trend, pri ktorom Maďarsko stráca svoju nezávislosť v oblasti zahraničnej politiky.
V utorok dopoludnia ministerka zahraničných vecí Anita Orbánová oznámila, že Maďarsko vyhostí desať ruských diplomatov pre vykonávanie činnosti, ktorá je podľa Viedenského dohovoru neprijateľná. Moskva pohrozila tvrdou reakciou.

Dôvody vyhostenia

Maďarská diplomacia o tomto kroku podľa Orbánovej informovalo ruského veľvyslanca v Budapešti a dotyčných diplomatov vyzvalo na odchod z Maďarska.
„Toto rozhodnutie chráni bezpečnosť a suverenitu Maďarska. Neznamená prerušenie diplomatických vzťahov s Ruskom. Maďarsko má v úmysle pokračovať v potrebnom dialógu založenom na vzájomnom rešpektovaní a dodržiavaní pravidiel,“ uviedla Orbánová.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v reakcii podľa agentúry TASS uviedla, že odpoveď Moskvy na „rusofóbnu lobby v Budapešti“ bude „tvrdá a bolestivá“.

Zmena maďarskej politiky

Najnovší krok Maďarska znamená jasnú zmenu voči ére bývalého premiéra Viktora Orbána, ktorý udržiaval priateľské vzťahy s Ruskom a bol považovaný za jedného z najbližších partnerov Moskvy v Európskej únii, uviedla agentúra Reuters. Orbánova strana Fidesz v apríli prehrala v parlamentných voľbách a na poste premiéra ho nahradil Péter Magyar.
Kremeľ napriek tomu signalizoval pripravenosť nadviazať kontakt s novým vedením krajiny, čo pripustil aj Magyar.
X xx

Zachraňují Volkswagen militarizací

Firma Volkswagen se dohodla na hlavních podmínkách prodeje svého závodu v Osnabrücku, továrnu převezme izraelský investor Aurelius Capital a spolková země Dolní Sasko. Závod se má poté postupně transformovat z automobilky na výrobní centrum pro bezpečnostní a obranný průmysl.

Podle zveřejněného plánu se má Aurelius Capital stát majoritním vlastníkem společnosti Volkswagen Osnabrück GmbH, zatímco Dolní Sasko získá menšinový podíl. Transakce ještě nebyla dokončena. Je třeba podepsat konečné smlouvy, získat schválení od příslušných orgánů a dokončit požadované regulační postupy.
Aurelius Capital je mezinárodní investiční firma se sídlem v Tel Avivu. Investuje primárně do společností souvisejících s obranou, kybernetickou bezpečností, umělou inteligencí a kritickou infrastrukturou.

Výroba automobilů v Osnabrücku má skončit v létě 2027. Volkswagen se v roce 2024 rozhodl, že kabriolet T-Roc, který se v současné době v tomto závodě vyrábí, nedostane nástupce. Společnost již nějakou dobu hledá pro továrnu nové využití. Továrna disponuje průmyslovou infrastrukturou, kvalifikovanou pracovní silou a zkušenostmi s výrobou složitějších a menších konstrukcí. Tyto schopnosti budou využity při modernizaci závodu.

Prvním velkým počinem po modernizaci závodu by měla být spolupráce mezi společností Aurelius a Dolním Saskem s izraelskou zbrojní společností Rafael Advanced Defense Systems. Volkswagen oznámil, že se jedná o možnou výrobu systémů protivzdušné obrany a jejich komponentů pro Německo a další evropské země. Rafael je jedním z hlavních partnerů zapojených do vývoje izraelských systémů protivzdušné a protiraketové obrany Iron Dome, Arrow a Davidův prak. Volkswagen však v této fázi neupřesnil, které systémy nebo komponenty budou v Osnabrücku vyráběny.

Pro závod v Osnabrücku jsou zvažován také projekt přestavby několika tisíc pick-upů Volkswagen Amarok na vojenská vozidla. V budoucnu by závod mohl také přizpůsobit nákladní vozy MAN vojenským potřebám.
Změna profilu továrny by mohla také zachránit značnou část pracovních míst. Podle zástupců zaměstnanců by nový provoz mohl poskytnout práci přibližně 1 400 ze současných 1 800 zaměstnanců.
Jana Putzlacher, server vasevec.cz

X xx

Merz označil AfD za deštruktívnu silu, vypočul si piskot. Weidelovú pri Rusku a Ukrajine obvinil z „grotesknej“ zámeny rolí.

Nemecký kancelár Friedrich Merz v stredu v Spolkovom sneme (Bundestag) kritizoval pravicovo-populistickú Alternatívu pre Nemecko (AfD) a označil ju za „deštruktívnu silu“. Zároveň sa od nej dôrazne dištancoval v otázkach migrácie, zahraničnej a európskej politiky aj ďalšej podpory Ukrajiny. Sľúbil tiež pokračovať v reformách, informuje TASR na základe správ agentúry DPA.

Nemecký kancelár Friedrich Merz sleduje prejav líderky AfD Alice Weidelovej počas rozpravy v Bundestagu v stredu 9. septembra 2026.
Merz počas všeobecnej rozpravy vyhlásil, že medzi jeho Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a AfD existuje „hlboká priepasť“ v zahraničnej, európskej, spoločenskej aj mierovej politike.

„S takouto politikou nezískate väčšinu nikde v Nemecku,“ povedal s odkazom na nedeľňajšie voľby v Sasku-Anhaltsku, kde AfD tesne minula stanovený cieľ dosiahnuť absolútnu väčšinu, no CDU zároveň utrpela debakel.

Petr Robejšek po víťazstve AfD vo voľbách v Sasku-Anhaltsku

Líder AfD bol v tejto spolkovej krajine podľa Merza už necelých šesť hodín po zatvorení volebných miestností nabádaný na prvý „volebný podvod“, keď mu povedali, aby si hľadal podporu na získanie väčšiny, aj keď pred voľbami sľuboval, že vládnuť bude len v prípade získania absolútnej väčšiny mandátov.

Kancelár opäť odmietol migračnú politiku AfD a jej koncept takzvanej remigrácie. Ten podľa neho nie je ničím iným „ako etnickými čistkami na základe farby pleti a pôvodu“. Upozornil na dôsledky takejto politiky pre trh práce, keďže v Nemecku pracuje veľké množstvo ľudí s migračným pôvodom. Ak by sa uskutočnila politika presadzovaná AfD, podľa kancelára by mali vážne problémy viaceré sektory ekonomiky a verejných služieb – nefungovali by remeslá, domovy dôchodcov, nemocnice či reštaurácie.

AfD už chystá pomstu. Chce zrušiť tajnú službu, ktorá ju označila za pravicovo-extrémistickú stranu

Merz zdôraznil, že vládnuca koalícia sa zhoduje na potrebe zvýšiť počet deportácií ľudí, ktorí nemajú nárok na trvalý pobyt v Nemecku. Vláda však rozlišuje medzi tými, ktorí v krajine pracujú a prispievajú k jej prosperite, a osobami, ktoré nemajú nárok na trvalý pobyt a musia Nemecko opustiť. Práve túto diferenciáciu podľa Merza AfD nerobí.
Kancelár sa vo svojom prejave vyjadril aj k vojne na Ukrajine a jednoznačne potvrdil pokračovanie podpory Kyjeva zo strany Nemecka. „Podporujeme Ukrajinu a budeme ju naďalej podporovať, pretože bráni aj našu slobodu,“ vyhlásil.

Vraj robí vojnovú propagandu proti Rusku

Reagoval tak na vystúpenie predsedníčky AfD Alice Weidelovej, ktorá ho predtým vyzvala, aby sa zasadil za mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom. Weidelová zároveň obvinila Merza z „vojnovej propagandy voči Rusku“.

Merz jej výhrady odmietol a v súvislosti s inváziou na Ukrajinu vyhlásil, že Rusko nikto neohrozoval – Severoatlantická aliancia, Európska únia a ani Nemecko. Jediná vec, ktorá skutočne ohrozuje Rusko a prezidenta Vladimira Putina, je príťažlivosť demokracie, poznamenal. Ukrajina je na ceste k vstupu do európskej rodiny demokracií, no AfD „zjavne zostáva pevne na strane Ruska, aj pokiaľ ide o obranu našej slobody“. Merz v tejto súvislosti obvinil Weidelovú z „grotesknej zámeny rolí“ páchateľa a obete.

Kancelár vyhlásil, že Nemecko bude aj naďalej brániť svoju slobodu. Nevyhnutnosť reagovať na bezpečnostné riziká „v úplne novej dimenzii“ ukázal incident s dronom na letisku v Lipsku zo 4. augusta.
Vo vystúpení Merz tiež povedal, že trvá na pokračovaní reforiem svojej vlády napriek sporom, ktoré vyvolávajú najmä plánované zmeny v dôchodkovom systéme. Zdôraznil, že Nemecko potrebuje obnoviť hospodársky rast a prispôsobiť svoju ekonomiku rýchlym štrukturálnym zmenám vo svete. Poukázal na prognózy, podľa ktorých by nemecká ekonomika mala v tomto roku vzrásť o viac ako jedno percento. Podľa kancelára to svedčí o tom, že kabinet postupuje správnym smerom.

Sú to nacisti? AfD vystaví nemeckú demokraciu skutočnej skúške

Zároveň však upozornil, že rast bude dlhodobo udržateľný iba v prípade, ak krajina uskutoční ďalšie reformy. V súvislosti s pripravovanou dôchodkovou reformou Merz pripustil diskusiu o sporných bodoch. Podľa neho bude potrebné posúdiť aj spôsob, akým systém naloží s ľuďmi, ktorí 45 rokov pracovali a odvádzali príspevky do dôchodkového poistenia.

Vystúpenie Merza opakovane prerušovali pokrikmi poslanci za AfD. Predsedníčka Bundestagu Julia Klöcknerová (CDU) ich opakovane varovala, aby s tým prestali, inak ich dá vyviesť zo sály.

X X X

Lietadlo so Zelenským pri odlete do Nórska takmer zasiahol dron
Lietadlo, na ktorého palube sa nachádzal ukrajinský prezident, takmer zasiahol dron. Incident sa odohral v utorok počas odletu z Moldavska do Nórska, kde sa Volodymyr Zelenskyj zúčastnil na pohrebe zosnulého kráľa Haralda V. V stredu to oznámil nórsky premiér Jonas Gahr Störe.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a jeho manželka Olena kráčajú v smútočnom sprievode za rakvou s pozostatkami zosnulého nórskeho kráľa Haralda V. z katedrály do palácovej kaplnky na hrade Akershus v Osle, kde sú pochovaní jeho predkovia. 9. september 2026.

„Jeho lietadlo takmer zasiahol dron, keď štartovalo z Moldavska. To je realita, v ktorej žije,“ povedal šéf nórskej vlády pre verejnoprávnu televíziu NRK.

Incident potvrdil aj nórsky minister financií a bývalý generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. „Rozprával o tom včera večer, keď sme s ním mali stretnutie. Neodvážim sa zachádzať do podrobností, ale meškal a došlo k niektorým hrozbám voči lietadlu. Neviem však o podrobnostiach dosť na to, aby som mohol povedať niečo viac,“ povedal pre NRK.
Zelenskyj sa zatiaľ nevyjadril najnovšiemu k incidentu. Počas návštevy Nórska sa okrem účasti na pohrebe kráľa viackrát stretol so Störem. Diskutovali o vojne na Ukrajine a potrebe posilniť ukrajinskú protivzdušnú obranu. V stredu rokoval aj so šéfmi zbrojárskych spoločností z partnerských štátov a po pohrebe odcestoval z Nórska do Kanady.

X X X

Prečo Česi nacvičujú kontroly na hranici so Slovenskom? Šutaj Eštok povedal, čo očakáva najbližší rok
Česká polícia, armáda a colná správa spolu so slovenskými policajtmi v stredu preverili postupy pri prípadnom opätovnom zavedení kontrol na česko-slovenskej hranici.

Česká polícia počas ukážky k odhaleniu nelegálnej migrácie a cvičenia k znovuzavedeniu kontrol na štátnej hranici Slovenska a Česka v českom Hodoníne 9. septembra 2026
Celodenné cvičenie prebieha pozdĺž 251 kilometrov hranice. Má preveriť pripravenosť na prípadný migračný tlak. Uviedol to minister vnútra ČR Lubomír Metnar v stredu na tlačovom brífingu v Hodoníne. Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas) zdôraznil, že k ostrému zavedeniu kontrol na spoločnej hranici v najbližšom období nedôjde.

Česi cvičia kontrolu hraníc so Slovenskom

„Som rád, že krízové plány nie sú len plány na papieri, ale fungujú, a my sa ich snažíme overovať tak, aby sme prípadné nedostatky zistili pri cvičeniach, a nie potom v rámci ostrej akcie,“ ozrejmil.

Český policajný prezident Martin Vondrášek pripomenul skúsenosti z rokov 2015, 2022 a 2023. „Je našou povinnosťou z času na čas si precvičiť postupy, ktoré je potrebné zaviesť pre prípad, že by došlo k znovuzavedeniu kontrol na štátnych hraniciach,“ povedal. Súčasťou cvičenia bolo aj preverenie biometrickej registrácie a ďalších postupov pri zadržaní nelegálnych migrantov.

Šutaj Eštok zdôraznil, že rezort urobí všetko pre to, aby chránil spoločné hranice pred migračným náporom. „Napriek tomu, že toto je cvičenie, verím, že k ostrému nasadeniu takýchto zložiek na spoločnú slovensko-českú hranicu minimálne najbližší rok nedôjde,“ uviedol.

Viceprezident Policajného zboru SR Rastislav Polakovič ocenil spoluprácu oboch krajín. „Takéto cvičenia majú efekt a vedia zase posunúť bezpečnosť na našich hraniciach niekde inde,“ skonštatoval. Do cvičenia sa zapojili policajti z Trenčianskeho, Trnavského a Žilinského kraja.

Česká polícia počas cvičenia simulovala kontrolu na 17 bývalých cestných priechodoch, zásahy na takzvanej zelenej hranici aj registráciu migrantov. Zapojilo sa približne 750 príslušníkov bezpečnostných zložiek.
Cvičenie sa skončí vo štvrtok (10. 9.) o 7.00 h. Účastníci budú výsledky cvičenia vyhodnocovať v nasledujúcich týždňoch. Podľa českého policajného prezidenta sa majú zamerať najmä na odhalenie nedostatkov a možnosti zefektívnenia jednotlivých postupo

X x x

Lesk a bieda slovenského poľnohospodárstva (názor Dušana Chreneka)

Nejde o to, že by sme nevedeli pestovať alebo vyrábať. Príliš často však vyvážame surovinu a dovážame výrobok, ktorý z nej niekto iný spracoval, zabalil, označil a predal s vyššou maržou.

Autor pôsobí v Európskej komisii a v minulosti bol vedúcim jej Zastúpenia na Slovensku. Text vyjadruje jeho osobné názory, nie stanovisko Európskej komisie.
Slovensko dokáže vyprodukovať milióny ton poľnohospodárskych plodín. Má úspešných pestovateľov zeleniny, vinárov, zemiakarov aj potravinárske firmy, ktoré dokážu svoje výrobky predávať za hranicami.

V roku 2025 napríklad výrazne vzrástla produkcia zeleniny a úroda zemiakov bola približne o tretinu vyššia než päťročný priemer. Na prvý pohľad to teda nevyzerá zle. Problém sa však ukáže, keď sa pozrieme na obchodnú bilanciu.

Podpora rastie, deficit zostáva

Schodok Slovenska v agropotravinárskom obchode dlhodobo rastie. Kým v roku 2016 predstavoval približne 1,27 miliardy eur, v roku 2019 to už bolo 1,81 miliardy, v roku 2022 2,11 miliardy a v roku 2024 približne 2,61 miliardy eur. Podľa údajov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory dosiahol v roku 2025 približne 2,88 miliardy eur.
To je zvláštny paradox. Do poľnohospodárstva a potravinárstva smerujú významné verejné peniaze, produkcia v niektorých segmentoch rastie, ale rozdiel medzi tým, čo zo Slovenska v podobe agropotravinárskych výrobkov odchádza a čo sem prichádza, sa zväčšuje.

Poľno eurofondy treba čím skôr stopnúť. Tvrdí exšéf PPA Jaroslav Jánoš
Porovnanie s Európskou úniou je ešte zaujímavejšie. Export európskych agropotravinárskych výrobkov za posledných dvadsať rokov výrazne vzrástol a EÚ dlhodobo dosahuje vysoký obchodný prebytok. Rekordný prebytok 70,1 miliardy eur dosiahla v roku 2023 a v roku 2025 vyviezla agropotravinárske výrobky v rekordnej hodnote 238,4 miliardy eur.

Európsky model teda funguje inak. Únia nie je iba veľkým producentom surovín. Je aj veľkým exportérom spracovaných potravín, značiek a výrobkov s vyššou pridanou hodnotou. A práve tu je jedna z hlavných slabín Slovenska.

Nejde o to, že by sme nevedeli pestovať alebo vyrábať. Problémom je, že príliš často zostávame pri prvej časti výrobného reťazca. Vyvážame surovinu a zároveň dovážame výrobok, ktorý z nej niekto iný spracoval, zabalil, označil a predal s vyššou maržou.

Firmy ukazujú, že sa to dá

Slovensko však má aj príklady, ktoré ukazujú, že tento príbeh nemusí byť nemenný. Jedným z nich je firma TOMATA z Kolárova. Vyrába paradajkový pretlak, kečupy a ďalšie spracované výrobky a svoje produkty vyváža aj do zahraničia. Hodnota tu nevzniká iba pestovaním alebo nákupom suroviny, ale jej ďalším spracovaním, výrobou a predajom hotového produktu.
Podobný príklad predstavuje Zvolenská mliekareň. Slovenské mlieko tu nekončí ako anonymná surovina, ale spracúva sa na jogurty, mliečne dezerty a ďalšie výrobky pod vlastnými značkami.

Sucho nie je katastrofa, ktorá príde. Je to stav, na ktorý sa musíme pripraviť (názor Dušana Chreneka)

Zaujímavý príklad ponúka aj Banskobystrický pivovar Urpiner – slovenský podnik, ktorý ukazuje, že aj v odvetví, kde dominujú veľké nadnárodné skupiny, môže samostatný výrobca budovať silnú značku a konkurovať kvalitou a tradíciou. Takéto firmy ukazujú, kde sa v agropotravinárskom reťazci vytvára vyššia pridaná hodnota.

A práve na túto časť reťazca by sa mala viac sústrediť aj verejná podpora. Nestačí, že máme hektáre, stáda alebo objem produkcie. Dôležité je aj to, čo z tejto produkcie vznikne: pracovné miesta, spracovanie, investície, inovácie, export a výrobok, ktorý má šancu obstáť na konkurenčnom trhu.

Podpora by mala viac zohľadňovať aj zamestnanosť. Iné množstvo práce a pracovných miest vytvorí hektár obilnín a iné hektár zeleniny, ovocný sad či živočíšna výroba. Ak chceme živý vidiek, nemali by sme merať úspech poľnohospodárstva iba počtom hektárov alebo ton.

Nejde len o výrobcov. Dôležitý je aj zákazník

Aj tá najlepšie nastavená podpora ostane bez väčšieho efektu, ak si spotrebiteľ pri nákupe nevyberie lokálny výrobok. Zvyšovať toto povedomie je beh na dlhú trať – patrí sem marketing aj informačné kampane, ale aj vzťah spotrebiteľov k jedlu a jeho pôvodu.

Dôležitým nástrojom sú aj európske systémy chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení, ktoré pomáhajú spotrebiteľom identifikovať výrobky úzko späté s konkrétnym regiónom. Na Slovensku ich nesú napríklad Liptovská bryndza, Skalický trdelník či Oravský korbáčik.Koľko miliónov bude stáť príprava na zmenu klímy? Slovensko vie, čo funguje, no potrebuje systém (názor Dušana Chreneka)

Istú úlohu tu môže zohrať aj štát a samospráva ako veľkí odberatelia potravín – napríklad v školských jedálňach, nemocniciach či zariadeniach sociálnych služieb. Verejné obstarávanie nemôže uprednostňovať výrobky podľa krajiny pôvodu. Môže však primerane zohľadňovať kvalitu, čerstvosť, sezónnosť, environmentálne a udržateľnostné kritériá či praktické požiadavky súvisiace s organizáciou dodávok.
Takéto kritériá môžu vytvoriť priestor aj pre menších a regionálnych producentov bez diskriminácie dodávateľov z iných členských štátov. Skúsenosti s takýmto modelom už má Banskobystrický samosprávny kraj.

Prostredníctvom iniciatívy Výzva farmár prepája lokálnych producentov so školskými jedálňami a zariadeniami sociálnych služieb vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Zapojilo sa už 80 subjektov. Kraj iniciatívu postupne rozširuje a zapája ďalších dodávateľov.

Kam majú ísť peniaze?

Ak má byť cieľom silnejšie slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo, verejné peniaze by mali vo väčšej miere pomáhať budovať pridanú hodnotu. Viac spracovania priamo na Slovensku. Viac investícií do technológií. Lepšie podmienky pre mladých farmárov a väčšia šanca pre menšie a rodinné podniky.
Silnejšie postavenie producentov voči obchodným reťazcom. Menej administratívy a viac predvídateľnosti. A tiež cielenejšia podpora segmentov, v ktorých má Slovensko potenciál uspieť – od kvalitných regionálnych potravín cez ekologickú produkciu až po výrobky, ktoré reagujú na meniace sa spotrebiteľské preferencie.

Chceme slovenské, kupujeme lacnejšie. Reťazce priznali, ako sa Slováci správajú pri nákupe
Príkladom môže byť aj produkcia pre ľudí so zdravotnými či diétnymi obmedzeniami. CIBI z Marcelovej vyrába bio, bezlepkové a bezalergénové snacky, ktoré vyváža do zahraničia. Aj farma Bálinta Péma pod značkou PEMAK ukazuje, že špecializovaná poľnohospodárska produkcia môže reagovať na tento typ dopytu – okrem pestovania maku rozvíja aj výrobky s vyššou pridanou hodnotou.

Neznamená to podporovať všetko a všetkých. Znamená to lepšie rozlišovať medzi podporou, ktorá udržiava existujúci stav, a podporou, ktorá vytvára budúcu konkurencieschopnosť. Poľnohospodárstvo pritom nie je iba o produkcii potravín. Ovplyvňuje podobu krajiny, život na vidieku, zamestnanosť aj stav životného prostredia. Aj preto nemožno jeho úspech merať iba objemom produkcie.

Dokážeme z ostrovov urobiť systém?

Slovensko nepotrebuje ďalší všeobecný plán, že poľnohospodárstvo treba podporovať. To už vieme. Potrebujeme presnejšie odpovedať na otázku, aký výsledok chceme za verejné peniaze dosiahnuť.

Chceme iba viac hektárov a väčšie objemy? Alebo chceme viac potravín vyrobených na Slovensku, viac pracovných miest, viac investícií, vyššiu pridanú hodnotu a silnejší export? Ak platí druhá možnosť, potom sa podľa nej musí nastaviť aj systém podpory.
Slovensko má pôdu, farmárov, podnikateľov aj know-how. Má aj firmy, ktoré ukazujú, že sa dá uspieť doma aj v zahraničí. Chýba nám však väčšia schopnosť tieto úspechy násobiť a preniesť z jednotlivých podnikov na celý sektor.

Lesk je skutočný. Bieda tiež. Ale bieda nie je nevyhnutnosť. Úspešné príklady už máme. Otázkou je, či dokážeme z jednotlivých ostrovov úspechu urobiť systém.

X x x

Koaliční poslanci útočili na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Nahnevali ich slová o porušovaní ústavy zo strany vlády

Vláda nedodržiava ústavný zákon o dlhovej brzde, pretože nepredložila parlamentu plán na ozdravenie verejných financií, pripomenula počas rokovania parlementného rozpočtového výboru Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Vláda tento rok dvakrát porušila ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, známy aj ako dlhová brzda. Poslancom parlamentného rozpočtového výboru to pripomenul predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.

Ten bol na výbore, kde odprezentoval pravidelnú správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2025.
Vláda sedem mesiacov ignorovala povinnosť požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery. Toto pochybenie napravila po tom, ako Ústavný súd uviedol, že vláda musí parlament požiadať o dôveru bez zbytočných odkladov.

Dlhová brzda a nesplnená povinnosť

Dlhová brzda tiež hovorí, že vláda má parlamentu predložiť plán na ozdravenie verejných financií. Túto povinnosť si však doteraz nesplnila, upozornil šéf RRZ Tóth.
Rokovanie rozpočtového výboru sprevádzala ostrá výmena názorov medzi predsedom výboru Jánom Blcháčom z Hlasu a nezaradeným poslancom Pavlom Ľuptákom, ktorý patrí k takzvaným huliakovcom, na jednej strane a šéfom RRZ na druhej strane. Koaliční poslanci spochybňovali stanoviská RRZ.

Blcháča pobúrila Tóthova výzva na to, aby parlament dbal na dodržiavanie princípov ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Podľa Tótha mali totiž poslanci pri vyjadrovaní dôvery vláde v júni žiadať ministerstvo financií o predloženie plánu na stabilizáciu dlhu.

My sme vláde dôveru nevyjadrili, my sme rozpočtový výbor,“ tvrdil Blcháč.
Situácia eskalovala po tom, ako predseda výboru žiadal vysvetlenie, kde vznikli dlhové problémy Slovenska. Zatiaľ čo Blcháč tvrdil, že problém s verejnými financiami vznikol v období 2020 až 2023, teda za vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera, šéf RRZ vysvetlil, že príčiny ležia ešte v predošlom období.

Počas ekonomicky dobrých časov v rokoch 2013 až 2019 vláda síce znížila dlh, ale nie o toľko ako napríklad Česko. „V dobrých časoch sme si nevytvorili dostatočný vankúš, preto sme do kríz v rokoch 2020 a 2022 išli už s vyšším dlhom,“ argumentoval Tóth.
Na ilustráciu tohto problému využil Tóth nasledujúci graf, ktorý pobúril koaličných poslancov:

Blcháč okrem iného tvrdil, že porovnávanie výšky dlhu k hrubému domácemu produktu je nerelevantné, a že je chybné porovnávať slovenskú a českú ekonomiku, pretože majú rozdielnu veľkosť.

Povinnosť vlády

Porovnanie dlhu voči HDP je bežnou medzinárodnou praxou a umožňuje porovnávať aj ekonomiky, ktoré majú rozdielnu výkonnosť, vysvetľoval Tóth.
Ľupták hovoril, že štát by ušetril výrazné prostriedky, keby zrušil samotnú Radu pre rozpočtovú zodpovenosť. Jej existencia však pramení z ústavného zákona o dlhovej brzde.

RRZ ďalej pripomenula parlamentu, že hoci vláda tento rok musí predložiť a schváliť vyrovnaný rozpočet, parlament nemá povinnosť návrh vyrovnaného rozpočtu schváliť, ale môže ho upraviť na deficitný. Národná rada by sa však pritom mala snažiť dodržiavať princípy dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

„Pri svojom rozhodovaní Národná rada musí zohľadniť aj ústavnú povinnosť chrániť dlhodobú udržateľnosť verejných financií podľa článku 55a Ústavy SR. Ak sa výsledný rozpočet od vyrovnaného návrhu odchýli, malo by byť zrozumiteľné, prečo je takáto odchýlka odôvodnená a čo znamená pre ďalší vývoj deficitu a dlhu. Parlament môže z návrhu vyrovnaného rozpočtu spraviť deficitný, ale musí sa snažiť dosiahnuť aspoň medziročné zlepšenie udržateľnosti dlhu a deficitu,“ pripomína RRZ.

Xx X

Zaútočí Rusko na Pobaltie? Lotyšský minister obrany opísal, čoho sa v regióne obávajú najviac

Špekulácie o ruskom útoku na Pobaltie rozvírila aj nečakaná cesta šéfa CIA do Moskvy. Lotyšský minister obrany pre Aktuality hovorí, čoho sa jeho krajina obáva viac.
Na prelome augusta a septembra rozvírila európske médiá nezvyčajná návšteva Moskvy. Do ruskej metropoly totiž nečakane pricestoval šéf CIA John Ratcliffe. Okamžite sa začalo špekulovať, že jedným z dôvodov jeho cesty mohlo byť varovanie Moskvy, aby sa nepokúsila zaútočiť na niektorú z krajín NATO.

Návšteva prišla len niekoľko týždňov po správach o hodnotení amerických tajných služieb, podľa ktorého by Rusko mohlo skúsiť obmedzený útok na člena Aliancie a otestovať, ako NATO zareaguje. Medzi možnými cieľmi sa spomínali aj pobaltské krajiny.

Americký prezident Donald Trump neskôr obavy z ruského útoku na NATO odmietol a návštevu šéfa CIA označil za viac-menej rutinnú. Podobne dnes hovorí aj lotyšský minister obrany Raivis Melnis. V exkluzívnom rozhovore pre Aktuality.sk priznal, že priameho ruského útoku na Pobaltie sa v tejto chvíli neobáva.

m„V súčasnosti neexistuje priama vojenská hrozba, pri ktorej by Rusko mohlo uskutočniť masívny útok proti Lotyšsku, Pobaltiu alebo NATO,“ hovorí minister. Za reálnu hrozbu však považuje ruské hybridné operácie, od nelegálnej migrácie cez Bielorusko až po drony, kybernetické útoky či dezinformáci.

Napriek tomu, že Rusko zatiaľ na nás otvorene a priamo nezaútočilo, myslíte si, že Európska únia a NATO už vo vojne s Ruskom sú?

Nie, nie sme vo vojne s Ruskom. Rusko vedie vojnu proti Ukrajine. Rusko je agresor a to, čo robí na Ukrajine, trvá už takmer päť rokov. S Ruskom sa však nachádzame v období hybridného konfliktu, keď vykonáva rôzne hybridné aktivity po celej Európe.
Máme nelegálnu migráciu, ktorá je tiež riadená a podporovaná z Ruska cez Bielorusko. S touto výzvou bojujeme. Čelíme aj narušeniam prostredníctvom dronov, ktoré sú presmerované do našej krajiny, ale nielen k nám. Podobné incidenty sa odohrali aj v Rumunsku, Litve, Poľsku či Estónsku.
Sú tu aj rôzne kybernetické aktivity a informačné operácie vykonávané Ruskom. Rusko teda uskutočňuje tieto hybridné aktivity proti Európe a NATO, ale nie sme s ním vo vojne.

Rusi opäť utekajú za hranice. Chystá Kremeľ masívnu mobilizáciu?

Áno, Ukrajinu podporujeme rôznymi prostriedkami. Podporujeme ju a budeme ju podporovať až do jej víťazstva. Poskytujeme jej vojenskú podporu, prichádza aj fyzická a psychická podpora od našej populácie a zároveň v Lotyšsku poskytujeme útočisko Ukrajincom.

Chápeme túto situáciu, a preto budeme Ukrajinu podporovať spolu s ďalšími krajinami Európskej únie, NATO a ostatnými partnermi a spojencami, ktorí podporujú boj Ukrajiny za jej slobodu, ale zároveň aj za našu slobodu a demokraciu.

Aká je v súčasnosti najväčšia výzva, ktorej Lotyšsko čelí v súvislosti s ruskou hybridnou vojnou? Spomínali ste napríklad nelegálnu migráciu cez Bielorusko.

Najväčšou výzvou je, samozrejme, nelegálna migrácia, ktorej čelíme. Podporujeme našu štátnu pohraničnú stráž, zapojené sú naše bezpečnostné služby, ministerstvo zahraničných vecí a množstvo ďalších organizácií.

Ďalšou výzvou sú drony presmerované z Ruska. V tejto oblasti spolupracujeme s našimi spojencami v NATO, ktorí poskytujú stíhacie lietadlá na boj proti týmto dronom a v prípade potreby na ich zostrelenie.

Ďalšou oblasťou sú kybernetické aktivity. V kybernetickom priestore je pomerne náročné určiť, kto je za konkrétny útok zodpovedný, ale kybernetická oblasť patrí medzi hlavné výzvy.

X X X

Extrémne horúčavy môžu obmedziť prevádzku slovinskej jadrovej elektrárne Krško.

Krško vyrába viac ako polovicu slovinskej elektriny a teraz naráža na teplotné limity rieky Sáva. Horúčavy ju môžu prinútiť k znižovaniu výkonu reaktora.
Jadrová elektráreň Krško (NEK) v Slovinsku by mohla v dôsledku vlny horúčav a nízkeho prietoku rieky Sáva postupne znížiť výkon. Ak sa zhoršia podmienky, elektráreň môže byť podľa prevádzkovateľa v najhoršom prípade aj postupne odstavená, informovala v pondelok agentúra STA a denník Dnevnik, píše TASR.

Elektráreň Krško, ktorá dodáva do slovinskej elektrickej siete viac ako 50 percent elektriny, v súčasnosti naďalej funguje s plným výkonom reaktora. Pri nízkom prietoku Sávy a vysokých teplotách využíva systém chladiacich veží na dodatočné chladenie v treťom chladiacom okruhu a zároveň dodržiava environmentálne obmedzenia súvisiace s riekou.

Prečítajte si tiež:
V Bratislave namerali 39,9 stupňa Celzia, ide o absolútny rekord
Podľa slovinského portálu Dnevnik jedným zo spomínaných limitov je priemerná denná teplota Sávy v mieste úplného premiešania vody pod vodnou elektrárňou Brežice, ktorá nesmie prekročiť 28 stupňov Celzia.

Ďalším limitom je priemerný denný nárast teploty, ktorý nesmie presiahnuť tri stupne Celzia. Podľa Dnevnika v súčasnosti dosahuje 2,7 stupňa Celzia.

Opatrenia pri vlne horúčav

V NEK uviedli, že v dôsledku predpovedanej vlny horúčav, rastúcej teploty rieky Savinja, ktorá sa vlieva do Sávy, a zvyšujúcej sa teploty Sávy sa približujú k situácii, keď budú musieť prijať opatrenia. K zníženiu výkonu jadrovej elektrárne by podľa nich mohlo dôjsť už počas tejto vlny horúčav a pravdepodobne by bolo postupné. Výkon elektrárne by sa mohol najskôr znížiť o päť percent a následne o ďalších desať percent.
Prevádzkovateľ zároveň uviedol, že pri nízkej hladine a vysokých teplotách rieky musí elektráreň viac využívať chladiace veže. Tie pomáhajú ochladzovať vodu a udržať prevádzku v súlade s environmentálnymi limitmi, ich prevádzka však spotrebúva časť vyrobenej elektriny a zároveň znižuje účinnosť elektrárne. Výsledkom je nižší výkon a menšie množstvo vyrobenej elektriny.

x X X

Peníze Kremlu uložené v EU můžou na Ukrajinu: Maďarsko prohrálo klíčový spor

Unijní státy v roce 2024 rozhodly o přidělení první části výnosů Kremlu ozbrojeným silám Ukrajiny. Maďarsko to ale napadlo u soudu.

Tribunál Evropské unie zamítl maďarskou žalobu proti rozhodnutí využít mimořádné výnosy ze zmrazených ruských aktiv na podporu Ukrajiny. Soud uvedl, že k přezkumu této věci nemá pravomoc, protože jde o oblast společné zahraniční a bezpečnostní politiky. K jejímu přezkoumání unijní soudy až na několik výjimek nemají pravomoc.

V roce 2021 zřídila Rada Evropské unie, která zastupuje členské státy, takzvaný Evropský mírový nástroj (EPF). Cílem bylo financovat unijní opatření v rámci společné zahraniční a bezpečnostní politiky.

V květnu 2024 Rada EU přijala rozhodnutí, které stanovilo pravidla pro použití částek odpovídajících ziskům z mimořádných příjmů na podporu Ukrajiny. Přijala také rozhodnutí o rozdělení těchto částek. Maďarsko hlasovalo pro první rozhodnutí, ale u druhého se konstruktivně zdrželo hlasování.

Maďarsko vyloučeno z dalšího hlasování

O měsíc později členské státy písemným hlasováním rozhodly o přidělení první části výnosů ukrajinským ozbrojeným silám. Bylo přitom konstatováno, že Maďarsko se tohoto hlasování nemůže účastnit, protože se u dřívějšího rozhodnutí konstruktivně zdrželo.
Maďarsko následně podalo k Tribunálu Evropské unie žalobu proti Evropskému mírovému nástroji a Radě EU. Domáhalo se zrušení rozhodnutí z 21. června 2024.
Soud odmítl svou pravomoc

„Tribunál připomíná, že Soudní dvůr Evropské unie v zásadě nemá pravomoc ve vztahu k ustanovením týkajícím se společné zahraniční a bezpečnostní politiky ani ve vztahu k aktům přijatým na jejich základě,“ stojí v dnešním tiskovém prohlášení soudu.
„Tribunál rovněž konstatuje, že tento případ nespadá pod žádnou ze dvou výjimek, které stanovují unijní smlouvy a které umožňují Soudnímu dvoru v této oblasti zasáhnout,“ dodává soud.

Mechanismus obešel maďarské blokování

K situaci se v roce 2024 vyjadřoval i tehdejší šéf unijní diplomacie Josep Borrell. Vysvětloval, že protože Maďarsko nepodpořilo rozhodnutí o využití těchto peněz, nemá podle daného právního mechanismu právo rozhodovat o tom, na co se peníze použijí.
Podle bruselských médií šlo o jeden z prvních případů, kdy EU použila konstrukci umožňující obejít maďarské blokování další vojenské pomoci Ukrajině. Stalo se tak ještě za vlády tehdejšího premiéra Viktora Orbána. Nyní vládě v Budapešti předsedá Péter Magyar. Redakce České justice

X xx

V Ankaře padl slib 140 miliard. Audit ukázal první díru v účtu

V Ankaře si Evropa v červenci plácla s Ukrajinou na 140 miliard eur do dvou let. Audit teď ukazuje první konkrétní díru v účtu — a je v ní i jméno českého zbrojaře.
Audit, co potvrdil, co jsme tušili
Newyorský list New York Times zveřejnil 7. září ukrajinský vládní audit armádních zakázek za rok 2024. Výsledek: 1,2 miliardy dolarů (asi 25 miliard korun) prošustrovaných na chybách, podvodech a nehospodárnosti. Sedm z deseti největších dodavatelů dostávalo nové kontrakty, i když čelili vyšetřování za podvody nebo pozdní dodávky. Nejméně osmnáct firem znovu vyhrálo zakázku poté, co nesplnily tu předchozí. Jeden z dodavatelů municí dodal vadné střelivo — a jeho šéf skončil zadržený za korupci.

Sto třicet milionů za nic

Konkrétní řádek, který se týká nás: Ukrajina kupovala turecké rakety, ale ne přímo od výrobce Arca Defense. Kupovala je přes českého prostředníka — Strnadovu Czechoslovak Group. Arca přitom sama v soutěži nabídla nižší cenu. Auditoři napsali, že pro využití českého zprostředkovatele “nebyl jasný důvod”. Přeplatek: 130 milionů dolarů. CSG odpovědnost odmítá — mluvčí Andrej Čártek řekl, že “nedošlo k ničemu nekalému” a že vysvětlovat by měla Ukrajina, ne firma, co si řekla o marži.
Budiž, řekněme to čestně: obvinění stojí proti sobě, auditoři proti firmě, a jasný důkaz úmyslu nikdo zatím na stůl nepoložil. Ale nejasný důvod pro prostředníka za 130 milionů dolarů je přesně ten typ díry, do které se vyplatí posvítit.

Firma, která bez války nemá co dělat

Tohle číslo nepadá do prázdna. CSG udělala za rok 2025 tržby 164 miliard korun, meziročně o 71,7 procenta víc, čistý zisk přes 21 miliard korun. V lednu 2026 vstoupila na burzu v Amsterdamu s hodnotou kolem 25 miliard eur — největší IPO v historii evropského obranného průmyslu. Analytici to říkají otevřeně: akcie CSG jsou “až příliš závislé na ukrajinské válce a NATO”. Jinými slovy — čím déle to trvá a čím vyšší je pocit ohrožení, tím lépe pro akcionáře. Sto třicet milionů dolarů marže na jedné zakázce s raketami do téhle logiky zapadá úplně přirozeně.

Mnichov, Praha, mikrofon

A tady se dostáváme k tomu, proč zrovna teď tolik médií hraje na notu permanentního ohrožení. Přímý důkaz, že by CSG platila konkrétní redakce, nemám a nebudu si ho vymýšlet. Co ale doložit jde: CSG je letos poprvé partnerem Mnichovské bezpečnostní konference — první firma ze střední a východní Evropy v téhle roli vůbec, podle Strnadových vlastních slov coby potvrzení pozice firmy “na obou stranách Atlantiku”. A doma je CSG spolu s Tatrou generálním partnerem konference Jagello 2000 “Naše bezpečnost není samozřejmost” — akce s prezidentem, premiérem, ministry a bezpečnostními analytiky na pódiu, letos zaměřená na 25 let Česka v NATO.
To neznamená řízenou kampaň. Znamená to firmu, jejíž tržní hodnota se odvíjí od délky trvání pocitu ohrožení, jak si kupuje místo u pultíku tam, kde se ten pocit ohrožení oficiálně formuluje a novinářům předkládá k přepsání. Není potřeba konspirace. Stačí sponzoring a trpělivost.

Slibem nezarmoutíš

V Ankaře se slíbilo 140 miliard eur pro Ukrajinu do dvou let. Audit teď ukazuje, že z podobných peněz utekly stovky milionů do marží, které “nemají jasný důvod”. A firma, co na jedné takové marži vydělala 130 milionů dolarů, je náhodou i oficiálním partnerem konferencí, na kterých se ten pocit ohrožení každý rok znovu nabíjí. Není to náhoda. Je to aritmetika.,Jiří Bodenlos, Server vasevec.cz

x X X