Prečo pracujúci v Nemecku volia AfD? Čo sa stalo s ľavicou? Zelenský bojí jet do Moskvy, setkat na Floridě.Fico pre rozpočet pohrozil rozpadom vlády, ceny paliv udržať medzi najnižšími.Výlet Urbanové ČR na Ukrajinu, nebo zařídíla konec války, mrtvých?Trump prekvapil vyhlásením o Írsku. Praha v bance 200 mld., na nemocnci?

 Výrazný volebný úspech Alternatívy pre Nemecko v Sasku-Anhaltsku znovu otvoril otázku, prečo čoraz väčšia časť pracujúcich opúšťa tradičné sociálnodemokratické a ľavicové strany. Ide predovšetkým o odpor proti migrácii, alebo AfD dokázala politicky využiť oveľa hlbšiu sociálnu, ekonomickú a kultúrnu frustráciu?

V rozhovore s nemeckým politológom, novinárom a geopolitickým analytikom Ramonom Schackom sa Lucia Hubinská pýta na príčiny rastúcej podpory AfD, straty kontaktu medzi tradičnou ľavicou a pracujúcimi, rozporu nemeckej migračnej politiky, úpadku SPD a Die Linke, ako aj na možnosti ďalšieho vývoja strany Aliancie Sahry Wagenknechtovej (BSW) Sahry Wagenknechtovej.

Schack vysvetľuje, prečo podľa neho AfD v skutočnosti neponúka pracujúcim sociálnu alternatívu, ale napriek tomu dokáže získavať ich hlasy. Hovorí aj o narastajúcej priepasti medzi akademicky vzdelaným ľavicovo-liberálnym prostredím a ľuďmi žijúcimi mimo veľkých miest, univerzitných centier a privilegovaných spoločenských vrstiev.

AfD získala v Sasku-Anhaltsku približne 44 percent hlasov. Čo sa tam vlastne stalo? Išlo predovšetkým o hlasovanie za AfD, alebo skôr o hlasovanie proti politickému establišmentu?

V prvom rade si musíme uvedomiť, že Sasko-Anhaltsko je spolková krajina na území bývalého východného Nemecka, geograficky situovaná v samotnom srdci Spolkovej republiky Nemecko.

Sasko-Anhaltsko je rodiskom Martina Luthera a takzvanej reformácie. Je to teda územie, na ktorom sa v minulosti začínali politické a spoločenské procesy s obrovským vplyvom na svetové dejiny.

 V tejto spolkovej krajine žije niečo vyše 2,1 milióna obyvateľov. Najväčšími mestami sú hlavné mesto Magdeburg a Halle.

 Sasko-Anhaltsko čelí viacerým sociálnym a demografickým problémom. Mediánový vek obyvateľstva je tam jednoznačne najvyšší v celom Nemecku. Pôrodnosť je mimoriadne nízka, hoci v súčasnosti je nízka aj v ostatných častiach krajiny. Zároveň pokračuje odchod mladých ľudí, ktorí si hľadajú zamestnanie a lepšie životné príležitosti inde.

 Obyvatelia Saska-Anhaltska sú stále ovplyvnení tým, čo Pankaj Mishra označuje ako „vek hnevu“. Ide o osobitný pocit frustrácie, ktorý sa objavuje v mnohých častiach západného sveta, najmä v takzvaných oblastiach hrdzavého pásu, teda v regiónoch zasiahnutých úpadkom priemyslu. Sasko-Anhaltsko v sebe spája takéto postindustriálne oblasti s prevažne vidieckym charakterom.

AfD bola úspešná aj preto, že mala charizmatického lídra Ulricha Siegmunda. Je pomerne mladý, má iba 35 rokov, a dokázal spojiť takzvanú ostalgiu, teda nostalgiu za životom vo východnom Nemecku, s veľmi tvrdou konzervatívnou politikou.

Strana bola zároveň mimoriadne úspešná vo využívaní sociálnych médií a nových technológií. Siegmund vytvoril určitú politickú dynamiku, ktorá zasiahla ľudí ďaleko za hranicami tradičného a najvernejšieho voličského jadra AfD. 

V Berlíne máme navyše kancelára Friedricha Merza, ktorý je neuveriteľne nepopulárny. Je najnepopulárnejším kancelárom v dejinách Spolkovej republiky Nemecko.

Každý deň zlyháva a aj to je jedným z dôvodov obrovského úspechu AfD, teda Alternatívy pre Nemecko.to

Azda najvýraznejším výsledkom je, že AfD údajne získala podporu 61 percent manuálne pracujúcich. Ako sa mohla strana radikálnej pravice stať najsilnejšou politickou silou medzi pracujúcimi v krajine s takou silnou socialistickou a sociálnodemokratickou tradíciou?

Z rovnakých dôvodov ako v ďalších európskych krajinách. Tradičné ľavicové strany, či už sociálnodemokratické alebo strany stojace ešte viac naľavo, úplne zlyhali v schopnosti osloviť manuálne pracujúcich.

 Zároveň sme svedkami vzostupu takzvanej woke ľavice a ľavicovo-liberálneho establišmentu, ktorý pracujúcim, ľuďom s nízkymi príjmami a nezamestnaným neponúka vôbec nič.

 Sociálnodemokratické strany preto stratili spojenie s týmito spoločenskými vrstvami. Stratili dokonca aj schopnosť hovoriť jazykom, ktorému by títo ľudia rozumeli a ktorý by odrážal ich každodenné skúsenosti.

Keď hovoríte, že ľavicovo-liberálny establišment pracujúcim nič neponúka, čo tým konkrétne myslíte? Ľudia patriaci k takzvanému ľavicovo-liberálnemu establišmentu spravidla pochádzajú z dobre zarábajúcich a vysokoškolsky vzdelaných vrstiev. V dôsledku toho stratili kontakt s ostatnými časťami spoločnosti.

 Tento druh ľavicovej politiky môže oslovovať obyvateľov centier veľkých miest, vysokoškolských študentov a ľudí patriacich k určitým sociálnym prostrediam a subkultúram. Nedokáže však osloviť pracujúcich, ktorí naďalej žijú v zložitých a často veľmi náročných podmienkach.

 Pracujúca trieda v marxistickom zmysle označuje ľudí nachádzajúcich sa v takom spoločenskom a ekonomickom postavení, v ktorom nemôžu slobodne a nezávisle disponovať vlastnými schopnosťami a talentom.

 V Nemecku, podobne ako pravdepodobne aj v ďalších krajinách, preto existuje skutočný kultúrny konflikt. Medzi svetmi, v ktorých jednotlivé spoločenské skupiny žijú, vznikla hlboká priepasť.

Práve preto nová, takzvaná woke ľavica nedokáže osloviť tradičnú pracujúcu triedu.

Migrácia dominuje mediálnym vysvetleniam podpory AfD. Nezakrýva však sústreďovanie sa na migráciu hlbšie ekonomické problémy? Prečo bola AfD úspešnejšia než ľavica v začleňovaní týchto problémov do politického príbehu?

 Migrácia je v Nemecku veľmi komplexnou témou. V posledných dňoch som bol v Sasku-Anhaltsku a rozprával som sa s podnikateľmi, ktorí si otvorili hotely, ale nedokázali nájsť ľudí ochotných v nich pracovať.

 Jeden z týchto podnikateľov preto priviedol 500 mladých ľudí z Uzbekistanu a ďalších krajín strednej Ázie.

 Keď dnes cestujete po východnom Nemecku a navštívite hotel, zistíte, že veľká časť personálu pochádza zo zahraničia. Ide najmä o ľudí zo strednej Ázie, Azerbajdžanu, Bangladéša a ďalších krajín. Dôvodom je nedostatok pracovnej sily.

 Pre mnohých ľudí sa vzhľadom na nastavenie nášho sociálneho systému finančne neoplatí pracovať, pretože výška sociálnej podpory môže byť približne rovnaká ako mzda v slabo platenom zamestnaní v hoteli.

 Imigrácia je preto potrebná, a to najmä v Sasku-Anhaltsku. Regiónu chýbajú vodiči nákladných vozidiel aj pracovníci v mnohých ďalších profesiách.

 Na druhej strane tam existujú aj silné protiimigračné nálady.

 Navštívil som Sasko-Anhaltsko vrátane malých miest a dedín. Keď sledujete, ako tam ľudia skutočne žijú, realita je oveľa zložitejšia. Mnohí miestni obyvatelia vychádzajú s imigrantmi veľmi dobre.

 Dokonca aj Sasko-Anhaltsko sa dnes postupne mení na multietnickú spoločnosť, podobne ako sa to už dávnejšie stalo v mnohých mestách západného Nemecka.

 V každodennom živote preto nie sú vzťahy medzi imigrantmi a pôvodnými nemeckými obyvateľmi také dramatické, ako ich niekedy vykresľujú médiá.

 Problémom imigrácie, najmä migračnej vlny od roku 2015, je však jej historický rozsah. Odvtedy prišli do Nemecka viac ako štyri milióny ľudí vrátane Ukrajincov.

 Politický establišment, či už stredopravicový, alebo stredoľavicový, neustále presadzoval predstavu, že sa nič zásadné nezmení a že Nemecko situáciu jednoducho zvládne.

 Keď však v relatívne krátkom období prídu štyri milióny ľudí, prirodzene vzniknú určité sociálne problémy. Týkajú sa pracovného trhu, sociálneho systému aj školstva.

 Školy sú v súčasnosti osobitným problémom. V niektorých triedach tvoria až 50 percent žiakov deti s prisťahovaleckým pôvodom, ktoré nevedia po nemecky ani jedno slovo. To, samozrejme, predstavuje veľkú výzvu pre učiteľov aj pre plnenie učebných osnov.

 O týchto problémoch sa však dlho nehovorilo, či už pre politickú korektnosť alebo pre jej nesprávne pochopenie.

 AfD bola preto úspešná v oslovovaní týchto emócií a dokázala sa prezentovať ako obhajca obyčajných Nemcov.

Zároveň však musíme chápať, že AfD začínajú voliť aj mnohí Nemci s prisťahovaleckým pôvodom, a to nielen v Sasku-Anhaltsku, ale aj v ďalších častiach Nemecka. Platí to napríklad pre časť nemeckých občanov tureckého pôvodu.

 Celkový obraz je teda pestrejší a komplexnejší, než by sme si mohli predstavovať.

 Napriek tomu sa v strane nachádzajú aj tvrdí rasisti, najmä v jej druhom rade.

 Čo sa stalo s SPD a Die Linke? Historicky by mali zastupovať pracujúcich. Prečo ich pracujúci opúšťajú a hovorí ešte nemecká ľavica jazykom, ktorý rezonuje aj mimo veľkých miest a univerzitného prostredia?

 Úpadok SPD sa začal už v 70. rokoch, keď strana otvorila svoje členstvo veľkému počtu mladých akademikov. V dôsledku toho sa v západnom Nemecku postupne zmenila aj štruktúra jej voličov.

 Dnes je SPD oveľa menšou stranou než v minulosti. Podporujú ju predovšetkým štátni zamestnanci, časť drobných podnikateľov a nižšie postavení akademickí pracovníci.

 Jej pôvodná základňa, teda silná podpora medzi pracujúcimi a úzke prepojenie s odbormi, zanikla už dávno.

 Príbeh strany Die Linke je trochu odlišný. Die Linke začala meniť svoju ideológiu a dnes je predovšetkým stranou obyvateľov centier veľkých miest a mladých akademikov, ktorých priťahujú rodové štúdiá a ďalšie typické témy woke ľavice.

 V dôsledku toho nemá odpovede na problémy pracujúcich. Jednoducho už nemá predstavu o tom, čo títo ľudia riešiaPresne to sa stalo strane Die Linke aj v Sasku-Anhaltsku. Reprezentovala mestského ducha, ktorý však nezodpovedá prevažujúcej atmosfére tejto viac-menej vidieckej spolkovej krajiny.

 BSW Sahry Wagenknechtovej je v tomto kontexte mimoriadne zaujímavá, pretože sa pokúša spájať politiku hospodárskeho prerozdeľovania s konzervatívnejším postojom k migrácii a odporom voči nemeckému zahraničnopolitickému establishmentu. Prečo BSW nezískala väčšiu časť protestných hlasov?

 Od minulej nedele (6. septembra 2026) je BSW Sahry Wagenknechtovej opäť na vzostupe. Je to pomerne pozoruhodný výsledok, pretože iba niekoľko dní predtým sa strana v Durínsku, ktoré leží južne od Saska-Anhaltska, prakticky rozpadla.

 Dôvodom bol dlhodobý konflikt spojený s predsedníčkou strany v Durínsku Katjou Wolfovou. Tá reprezentovala politický prúd v rámci BSW, ktorý chcel, aby sa strana stala koaličným partnerom starších etablovaných strán.

 V Durínsku vznikla koalícia pozostávajúca zo sociálnych demokratov, kresťanských demokratov a BSW. Od samotného začiatku však v strane existoval vážny vnútorný konflikt.

 BSW existuje iba približne dva a pol roka. Po svojom počiatočnom vzostupe následne stratila značnú časť podpory nemeckých voličov.

 Od nedele sme však mohli vidieť mimoriadne charizmatickú Claudiu Wittigovú, jednu z vedúcich kandidátok BSW v Sasku-Anhaltsku. Je to veľmi talentovaná a relatívne mladá žena, má 43 rokov. Je analytičkou Blízkeho východu a veľmi presvedčivo vystupuje v médiách.

 Zdá sa preto, že BSW prechádza určitou transformáciou. Nachádza sa niekde medzi tradičnou ľavicovou stranou a niečím úplne novým v nemeckej politike.

 V Nemecku v tejto súvislosti hovoríme o ľavicovom konzervativizme. Konzervativizmus tu znamená návrat k pôvodným sociálnodemokratickým, prípadne ešte radikálnejším ľavicovým koreňom spojeným s realistickým prístupom k migrácii.BSW by som neoznačil za protiimigračnú stranu, pretože má značnú podporu medzi Nemcami s prisťahovaleckým pôvodom. Aj priamo v strane pôsobí množstvo členov a predstaviteľov s prisťahovaleckými koreňmi.

 Pokus vykresľovať BSW ako rasistickú stranu alebo ako akúsi miernejšiu verziu AfD preto zlyhal.

Domnievam sa, že pokiaľ strana v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch neurobí žiadne zásadné chyby, mohla by osloviť aj sklamaných voličov AfD.

 Mnohí pracujúci, ktorí volili AfD, sú dnes konfrontovaní s realitou, že odovzdali hlas neoliberálnej, pronatovskej a kapitalistickej strane, nie strane, ktorá by skutočne zastupovala záujmy pracujúcich.

 Čo teda AfD pracujúcim v skutočnosti ponúka?

 V skutočnosti im neponúka nič, pretože AfD je vo svojom politickom jadre radikálne libertariánskou stranou. Vo východnom Nemecku však ukazuje inú tvár a prezentuje sa tradičnejšie a sociálnejšie, akoby podporovala silnejší sociálny štát.

 Tento obraz však nie je autentický. Keď sa pozriete na centrá moci v strane a na jej skutočné politické postoje, zistíte, že AfD má veľmi blízko k osobnostiam, ako sú Elon Musk alebo argentínsky prezident Javier Milei.

 AfD teda pracujúcim v skutočnosti nič neponúka.

 Pracujúcich priťahuje predovšetkým charizma konkrétnych kandidátov. Veľmi dôležitý je však aj účinok, ktorý má ich hlas na politické, mediálne a najmä kultúrne elity.

 Tieto elity reagujú na úspech AfD sklamaním, pobúrením a obrovským hnevom. Hlasovanie za AfD sa preto pre časť pracujúcich stalo poslednou zbraňou, prostredníctvom ktorej môžu vyjadriť odpor voči elitám a politickému systému, ktorý podľa ich názoru prestal zastupovať ich záujmy.

 Ramon Schack je politológ, novinár, autor na voľnej nohe a spisovateľ. Publikuje aj knižné práce.

Spolupracuje s magazínom Overton Magazin, ktorý patrí pod frankfurtské vydavateľstvo Westend. V súčasnosti pracuje na novej knihe o strane BSW, ktorej vydanie je plánované na október. Pôsobí tiež ako geopolitický analytik.

Pracoval pre denník Berliner Zeitung, s ktorým naďalej spolupracuje ako aj s viacerými ďalšími nemecky písanými médiami. V minulosti publikoval aj vo švajčiarskych novinách.

Lucia Hubinská, server vasevec.cz

X X X

KOMIK  ZELENSKÝ  UTRÁCí  MILIONY  UKRAJINĚ  VÝLETY  DO  SVĚTA

ŠPATNÝ  POLITIK,  STRACH  Z  RUSKA,  NECHCE  TAM  JET

 Zelenský  se bojí jet do Moskvy, chce setkat na Floridě. Ukrajině jen škodí. Rychle vyměnit

Rusko je pripravené rokovať s Ukrajinou, počas rokovaní však nechce zastaviť svoje vojenské operácie. Uviedol to v sobotu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. TASR o tom informuje podľa agentúry DPA.

„Sme naďalej pripravení na rokovania, vojenská operácia však počas rokovaní pozastavená nebude,“ povedal Lavrov na okraj summitu krajín BRICS v Naí Dillí.

Zároveň zopakoval ponuku Moskvy na rokovania s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Ak sa chce stretnúť, nech príde,“ uviedol Lavrov a opätovne ho pozval na rokovania do Moskvy. Podľa Lavrova ide o „obrovské gesto dobrej vôle“ zo strany Ruska.

X X X

 Stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na decembrovom summite G20 v Miami na Floride je „nemožné“, uviedol v sobotu v Naí Dillí hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Odmietol tak návrh ukrajinského prezidenta, ktorý vyjadril ochotu stretnúť sa s Putinom na tomto podujatí a rokovať o ukončení vojny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Je to nemožné,“ povedal Peskov agentúre AFP v indickom Naí Dillí a zopakoval požiadavku Moskvy, že prípadné stretnutie Putina so Zelenským sa môže uskutočniť iba v ruskej metropole. Na otázku AFP, či Kremeľ zvažuje aj iné miesto, Peskov odpovedal: „Sme pripravení stretnúť sa s ním v Moskve.“

Ešte predtým Kremeľ v sobotu uviedol, že rozhodnutie, či sa Putin na summite G20 v Miami zúčastní, zatiaľ nepadlo.

Kremeľ prostredníctvom Peskova reagoval na Zelenského vyjadrenie v rozhovore pre nemeckú televíziu Deutsche Welle zverejnenom v sobotu, v ktorom ukrajinský prezident uviedol, že ak Putin do Miami pricestuje, bol by ochotný sa s ním stretnúť.

„Áno, samozrejme. Musíme prísť. Musíme sa stretnúť, porozprávať sa a prijať rozhodnutia,“ povedal Zelenskyj.

X X X

 Premiér Fico pre rozpočet pohrozil rozpadom vlády. Vraj sa nenechá vydierať Hlasom a je nešťastný zo vzťahu SNS-Taraba

Napätie v koalícii sa stupňuje pre spor o sociálne zákony z dielne Hlasu, o ktorých s premiérom Ficom podľa jeho slov nikto nehovoril. Tomášovi Tarabovi sa zas nechce dole z ministerskej stoličky, čo hnevá SNS, ktorá ho do funkcie nominovala.

Premiér Robert Fico sa v sobotu večer kriticky vyjadril na adresu na koaličných partnerov, ktorých si pred tromi rokmi sám vybral pri zostavovaní vlády. Rozhorčilo ho, že zaznamenal vyhlásenia typu, že keď v parlamente neprejdú nejaké sociálne zákony z dielne Hlasu, tak vláda nepôjde ďalej.

Kým šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok v Sobotných dialógoch STVR tvrdil, že pri návrhu rozpočtu koalícia smeruje „k istej forme dohody“, Fico sa posťažoval, že s ním nikto o žiadnych sociálnych zákonoch nehovoril, iba si ich prečítal na bilbordoch.

Podmienky Hlasu na schválenie rozpočtu

Minister vnútra pritom v diskusnej rozhlasovej relácii presviedčal, že podmienkou Hlasu pri schvaľovaní rozpočtu bude podpora predkladaných zákonov z dielne jeho strany, týkajúcich sa sociálnych benefitov a ochrany maloletých.

Strana Hlas konkrétne trvá na zvýšení takzvaného kočíkovného pri narodení prvého dieťaťa na 1000 eur či na doživotnom oslobodení od dane z príjmov pre pracujúcich rodičov, ktorí vychovávajú štyri a viac detí.

Fico pripomenul Šutajovi Eštokovi poslanca Slyška

Predseda vlády pohrozil, že rovnaké vyhlásenia môže robiť aj on za Smer: „Napríklad, ak nebude súčasťou rozpočtu niekoľkostomiliónový balík na boj proti suchu či na kompenzácie slabej úrody, Smer rozbije vládu.“ Fico ešte doplnil, že takto môže postupovať aj Slovenská národná strana (SNS).

„Schválenie rozpočtu na rok 2027 je spoločnou úlohou celej vládnej koalície vrátane poslancov okolo ministra (Rudolfa) Huliaka. Nedovolím, aby rozpočet bol pre niekoho nástrojom na vydieranie koaličných partnerov, ktorému sa už poslanecký klub rozpadol odchodom štyroch poslancov a ktorého prežitie vo vláde som už riešil,“ pokračoval premiér.

Šutajovi Eštokovi Fico pripomenul poslanca Petra Slyška, ktorý podľa premiéra koketuje s iným možným predsedom ako súčasný šéf Hlasu.

K sporu Taraba-SNS

Premiér sa dotkol aj sporu medzi SNS a ministrom Tomášom Tarabom s tým, že je veľmi nešťastný okolo vývoja ich vzťahu. Pripomenul, že práve SNS nominovala Tarabu do významnej funkcie.

Robert Fico sa odvolával na dohodu, podľa ktorej platí, že ak sa do 30. septembra tohto roku vzťahy medzi SNS a ministrom nenarovnajú, Tomáš Taraba urobí politické gesto a odstúpi z vlády, pretože už nemá žiadnu dôveru nominujúcej strany. „Strana vládnej koalície má podľa koaličnej dohody právo vymeniť svojho ministra,“ pripomenul premiér.

Ďalej uviedol, že 30. september sa blíži a konflikt sa nielenže neutlmuje, ale bohužiaľ sa hrotí do extrému. Fico pripustil, že sa do vážneho vnútrostranického konfliktu koaličného partnera bude musieť vložiť a ak sa tak stane, vraj to bude „na báze držania slova a rešpektovania dohôd“.

Tarabov osud

Nie je to tak dávno, čo sa minister Taraba vôbec nechystal odísť z funkcie. „Ja 15. septembra určite neodstúpim,“ vyhlásil ešte v auguste s tým, že v SNS si môžu dávať dátumy, aké chcú. O odchode ministra z funkcie pôvodne hovoril predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko.

Taraba vtedy zároveň poprel špekulácie, že by ho na ministerskej stoličke mohol nahradiť štátny tajomník Filip Kuffa. „Ak niekde bude stávka, môcť si staviť, či pán bude minister, tak stavte celý majetok. Ja vám garantujem, že nebude,“ vyhlásil šéf envirorezortu.

V uplynulých dňoch už Taraba avizoval politický návrat po prípadnom odvolaní z funkcie. Ak by prišiel o ministerskú stoličku, chce sa vrátiť do parlamentu a „primerane zareagovať“. Špekulácie o presune na inú funkciu odmietol, no nevyvrátil možné založenie vlastnej strany.

X X X

 Trump prekvapil vyhlásením o Írsku: „Nakoniec sa zjednotí“

Americký prezident Donald Trump v sobotu počas návštevy Dublinu vyhlásil, že by v budúcnosti privítal zjednotenie Írska. Postupom času k tomu podľa neho dôjde. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP a televízie RTÉ.

„No, nechcem spôsobiť žiadne problémy, ale poviem vám, veľmi rád by som videl, keby sa (Írsko) zjednotilo. Mám priateľov na oboch stranách. Myslím si, že keby sa to stalo, bolo by to skvelé a bola by to veľká pýcha pre všetkých,“ uviedol Trump počas stretnutia s írskym premiérom Michaélom Martinom. „Viete čo? Podľa mňa sa to nakoniec stane. Stane sa to,“ vyhlásil šéf Bieleho domu, ktorý však upozornil, že Spojené kráľovstvo k tomu bude mať čo povedať.

Keď sa Írsko, dlho ovládané svojím väčším susedom Britániou, pred sto rokmi stalo samostatným štátom s rímskokatolíckou väčšinou, región na severe pozostávajúci zo šiestich grófstiev s protestantskou väčšinou zostal súčasťou Spojeného kráľovstva.

Nezhody o tom, či by malo byť Severné Írsko zjednotené alebo zostať súčasťou Spojeného kráľovstva, viedli k desaťročiam trvajúceho konfliktu, ktorý si vyžiadal asi 3600 obetí. Mierová dohoda z roku 1998, na uzavretí ktorej sa podieľali aj Spojené štáty, násilie do veľkej miery ukončila, avšak konečný status Severného Írska zostal nevyriešený. Predchádzajúci americkí prezidenti sa vyhýbali priamym vyjadreniam k tejto téme, a to aj tí, ktorí mali k Írsku silné väzby, ako napríklad Joe Biden.

Trump v sobotu pricestoval na dvojdňovú návštevu Írska, kde by sa mal ako divák zúčastniť na záverečných kolách turnaja Amgen Irish Open, ktorý sa koná v jeho golfovom stredisku v Doonbegu v grófstve Clare. Počas návštevy, ktorá podľa AFP prepája jeho osobné obchodné záujmy a prezidentskú funkciu, sa už stretol s írskou prezidentkou Catherine Connollyovou a premiérom Martinom.

Predseda írskej vlády počas stretnutia s prezidentom vyhlásil, že vzťahy medzi Írskom a USA sú veľmi silné, dlhodobé, trvalé a hlboké“.

X XX

 FICO  CENY  PALIV  UDRŹET  NEJNIŽŠÍ  V  EU

 Fico pritvrdil: Ceny palív chce udržať medzi najnižšími v EÚ. Hlasu zároveň poslal ostrý odkaz

Legitímnym záujmom vlády SR bude udržať ceny pohonných látok v druhej polovici najlacnejších krajín Európskej únie. V sobotu to vo videu na sociálnej sieti uviedol predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD). V rámci tém tiež nešetril kritikou na adresu Hlasu-SD.

Premiér upozornil, že cenám palív a prípadným nevyhnutným opatreniam sa vláda venuje na každom svojom zasadnutí, rovnako tak bude aj na tom najbližšom (16. 9.). Uvedomuje si závažnosť témy, o ktorej komunikuje aj so spoločnosťou Slovnaft, poukazuje však na celoeurópsky rámec problému a iránsko-americký konflikt, ktorý na ceny surovín vplýva. „Nenahovárajme si, že Slovensko je izolovaný ostrov a ceny pohonných látok môžu byť o polovicu nižšie ako u našich susedov,“ upozornil Fico. V prípade cien energií opätovne kritizoval Európsku komisiu, pričom spomenul aj to, že téma rezonovala na štvrtkovom (10. 9.) stretnutí lídrov V4 spolu s írskym premiérom v Bratislave. Upozornil na naďalej sa zhoršujúci problém s cenou plynu. Deklaroval však, že Slovensko je na aktuálnu situáciu pripravené. „S touto situáciou sme rátali a máme k dispozícii všetky nástroje na to, aby ceny plynu i elektriny v roku 2027 pre domácnosti nerástli,“ zdôraznil premiér.

Vo videu opakovane skritizoval opozíciu za jej nekonštruktívny postup, ktorá je pri kritike „múdra ako Šalamúnove gate“, no pri výzve na návrh riešení „koktá ako lacný Jožko“. Kriticky sa však tentoraz zameral najmä na koaličného partnera Hlas-SD. Prekážajú mu vyhlásenia o tom, že „ak Hlasu neprejdú niektoré sociálne zákony v parlamente, tak vláda nepôjde ďalej“. Fico upozornil, že rovnako ultimatívne sa môže vyjadrovať aj on a strana Smer-SD. „Aj ja môžem vyhlasovať, že ak súčasťou rozpočtu nebude niekoľkostomiliónový balík na riešenie sucha a kompenzácie slabej úrody, Smer rozbije koalíciu,“ upozornil. Takýto postup však odmieta a deklaruje, že ho nebude tolerovať ani u druhých, zdôrazňujúc, že schválenie rozpočtu na rok 2027 je úlohou celej vládnej koalície vrátane poslancov okolo ministra Rudolfa Huliaka (nezávislý). „Nedovolím, aby rozpočet bol pre niekoho nástrojom na vydieranie koaličných partnerov,“ oznámil Fico. Hlasu venoval ešte jednu poznámku. „Strane, ktorej prežitie vo vláde som už riešil, dávam do pozornosti ich ďalšieho poslanca – Petra Slyška, ktorý, ako sa zdá, koketuje s iným možným predsedom, ako je Matúš Šutaj Eštok,“ upozornil premiér. Koaličných partnerov vyzval k tomu, aby venovali stabilite krehkej vládnej väčšiny oveľa väčšiu pozornosť ako úzkoprsým straníckym záujmom.

Vo videu avizoval aj svoj budúcotýždňový program. Po pondelkovej (14. 9.) koaličnej rade, utorkovom (15. 9.) začiatku septembrového zasadnutia Národnej rady SR a stredajšej (16. 9.) vláde, na ktorej sa okrem ceny palív majú ministri venovať aj téme nového jadrového zdroja, premiér ďalej ohlásil výjazd na východné Slovensko. Chce tam navštíviť lokalitu Tichý Potok v súvislosti s výstavbou nového vodného zdroja. Oznámil tiež štvrtkové (17. 9.) rokovanie s novým ukrajinským premiérom a medzinárodné stretnutie o spolupráci v karpatskom regióne.

X XX

 PILOT  BOLENKO   UTEKL  DO  AMERIKY,  NAŠEL  I  SMRT

 Ukradnutá tajná stíhačka, útek do USA a rozsudok smrti: Ako jeden pilot ponížil Sovietsky zväz

Keď sovietsky pilot Viktor Belenko v septembri 1976 počas cvičného letu zamieril namiesto plánovanej trasy k Japonsku, nešlo o obyčajné odchýlenie od kurzu. Na palube mal jednu z najutajovanejších stíhačiek Sovietskeho zväzu – MiG-25. Na japonskom letisku napokon pristál takmer s prázdnymi nádržami a požiadal o politický azyl v Spojených štátoch.

Lov na Banderol z pohľadu pilota. Ukrajinský MiG-29 ju zostrelil starou sovietskou raketou

Jeho rozhodnutie znamenalo pre Moskvu vážny úder. Ako píše CNN Prima News, západní odborníci sa po prvý raz dostali k mimoriadne utajovanému lietadlu a mohli podrobne preskúmať jeho konštrukciu, avioniku aj výzbroj. Sovietske úrady sa následne snažili vytvoriť úplne inú verziu príbehu.

Zážitky zo Sibíri ovplyvnili jeho pohľad na Sovietsky zväz

Viktor Ivanovič Belenko sa narodil v roku 1947 a detstvo prežil v Rubcovsku v Altajskom kraji. V okolí mesta sa nachádzali tábory, v ktorých boli väznení politickí odsúdenci. Práve skúsenosti z mladosti podľa neskorších svedectiev významne ovplyvnili jeho pohľad na život v Sovietskom zväze.

Jeho príbeh neskôr zaznamenal americký novinár John Barron v biografii The Last Flight of the MiG-25, ktorá vyšla v roku 1981. Belenko v nej opisoval atmosféru, ktorú vnímal pri stretnutiach s ľuďmi z väzenských táborov. Ich stav v ňom mal vyvolávať pocit, že život bez slobody pre neho nemá zmysel.

Belenko sa postupne vypracoval medzi elitných sovietskych vojenských pilotov. Slúžil v 513. stíhacom pluku 11. leteckej armády protivzdušnej obrany Sovietskeho zväzu. Práve táto pozícia mu umožnila dostať sa k jednému z najmodernejších lietadiel, aké vtedajší Sovietsky zväz vlastnil.

Z cvičného letu zamieril priamo k Japonsku

Dňa 6. septembra 1976 vzlietol z vojenskej základne pri Čugujevke neďaleko Vladivostoku. Počas letu však zmenil smer a zamieril k japonskému ostrovu Hokkaidó.

Belenko sa rozhodol riskovať všetko. Jeho cieľom bolo dostať sa zo Sovietskeho zväzu a následne požiadať o život v Spojených štátoch.

Ukrajinci Rusom zavaria aj sovietskymi jadrovými delami

Samohybné delo 2S7 Pion (Pivónia) sa v ZSSR začalo vyrábať v 70. rokoch minulého storočia. Dnes ho Ukrajinci používajú proti ruským okupantom. Delo dokázalo strieľať aj s jadrovou muníciou. Pozrite si video 43. delostreleckej brigády pozemných síl Ukrajiny.

Na letisku v Hakodate pristával s minimálnou zásobou paliva. Manéver bol mimoriadne nebezpečný. Stroj po dotyku s pristávacou dráhou nedokázal okamžite zastaviť, pneumatiky sa šmýkali a lietadlo pokračovalo mimo dráhy.

MiG-25 napokon zišiel z pristávacej plochy, narazil do elektrického vedenia a zastavil sa až neďaleko veľkej antény. Belenko síce poškodil podvozok a lietadlo utrpelo ďalšie škody, samotný pilot však incident prežil.

Situácia pritom bola na hrane. V nádržiach zostalo palivo údajne len na približne pol minúty letu.

Po vystúpení z kokpitu Belenko podľa dobových záznamov jasne vysvetlil dôvod svojho konania. Do Japonska nepriletel omylom. Urobil to zámerne a požiadal o politický azyl v Spojených štátoch.

MiG-25 sa dostal pod drobnohľad Západu

Pre Sovietsky zväz sa tým začala mimoriadne nepríjemná kapitola. MiG-25 bol totiž v tom čase považovaný za jednu z najtajnejších a najcennejších súčastí sovietskeho vojenského letectva.

Japonci lietadlo napokon sprístupnili americkým odborníkom. Tí dostali jedinečnú príležitosť podrobne preskúmať stroj, ktorý dovtedy poznali predovšetkým zo spravodajských informácií a odhadov.

Americkí technici mohli analyzovať jeho konštrukciu, radar, avioniku aj zbraňové systémy. Po preskúmaní bol MiG-25 rozobratý a jeho jednotlivé časti boli podrobne zdokumentované. Zistenia následne umožnili Spojeným štátom lepšie pochopiť možnosti a limity sovietskej techniky.

Únik bol pre Moskvu o to bolestivejší, že nešlo iba o stratu jedného lietadla. Sovieti museli reagovať na kompromitovanie citlivých technológií a meniť niektoré systémy používané v ďalších strojoch.

Škody boli podľa dobových odhadov vyčíslené na približne dve miliardy rubľov. Belenka navyše sovietsky súd odsúdil v neprítomnosti na trest smrti.

Pre americkú stranu mal pilotov útek mimoriadnu hodnotu. Okrem samotného lietadla získala Spojené štáty aj cenné informácie od človeka, ktorý poznal fungovanie sovietskeho vojenského letectva zvnútra.

Ruská špičková stíhačka Su-30SM2 v bieloruských službách

Moskva tvrdila, že pilot zablúdil

Sovietska propaganda sa však snažila udalosti prezentovať úplne inak. Prvé správy v médiách východného bloku hovorili o pilotovi, ktorý sa stratil a následne musel núdzovo pristáť v Japonsku.

Postupne však oficiálna verzia pritvrdzovala. Československé Rudé právo neskôr zverejnilo tvrdenia, podľa ktorých bol Belenko v nenormálnom stave a jeho konanie mohli údajne ovplyvniť narkotiká alebo iné látky.

Sovietska strana sa zároveň pokúšala spochybniť tvrdenie, že pilot útek plánoval. Na tlačovej konferencii v Moskve vystúpili jeho manželka a matka, ktoré vyzývali amerického prezidenta Geralda Forda, aby umožnil jeho návrat.

Argumentovali tým, že Belenko nemal dôvod Sovietsky zväz opúšťať. Keď západné médiá naďalej informovali o úmyselnom prebehnutí pilota, sovietske úrady tieto správy označovali za vymyslené.

Incident sa tak stal ďalším výrazným stretom propagandy studenej vojny. Zatiaľ čo Západ vnímal Belenka ako človeka, ktorý vedome opustil Sovietsky zväz, Moskva sa snažila jeho rozhodnutie vysvetliť stratou orientácie či psychickým alebo fyzickým stavom.

Nový život pod ochranou CIA

Po získaní azylu sa Belenko usadil v Spojených štátoch. Keďže existovali obavy z možnej odvety sovietskych tajných služieb, americké úrady mu poskytli novú identitu. Vystupoval ako Viktor Schmidt.

Istý čas žil pod ochranou na ranči v Montane. Neskôr sa začal venovať konzultačnej činnosti a spolupracoval s americkými vládnymi inštitúciami aj leteckým priemyslom.

V Spojených štátoch sa opäť oženil a mal dvoch synov. Jeho život však zostal navždy spojený s rozhodnutím zo septembra 1976.

Belenko už nikdy nevidel svoju prvú manželku ani syna zo Sovietskeho zväzu. Nevrátil sa ani do vlasti a nemohol navštíviť hroby svojich rodičov.

Po desaťročiach sa z neho v Rusku opäť stal „zradca“

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa príbeh Belenkovho úteku postupne dostával do úzadia a ruské médiá ho často pripomínali predovšetkým ako jednu z udalostí studenej vojny.

Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa však pohľad štátnych médií na jeho čin opäť priblížil rétorike sovietskej éry. Belenko bol znovu vykresľovaný ako zradca, ktorý opustil svoju vlasť a odovzdal nepriateľovi citlivé vojenské informácie.

Keď v septembri 2023 vo veku 76 rokov zomrel v domove dôchodcov v meste Red Bud v americkom štáte Illinois, ruská štátna Rossijskaja gazeta jeho život v Spojených štátoch opísala výrazne kriticky.

Denník zdôrazňoval najmä to, že jeho druhé manželstvo sa skončilo rozvodom a že po úteku zo Sovietskeho zväzu už nikdy nevidel svoju prvú rodinu ani rodičov.

Ruské štátne médium jeho smrť zároveň komentovalo mimoriadne ostrými slovami. Jeho osud označilo za údajne zaslúžený koniec človeka, ktorý sa podľa oficiálneho ruského pohľadu dopustil zrady.

Príbeh Viktora Belenka tak zostal aj po takmer polstoročí symbolom studenej vojny. Jeden pilot, jediný let a jedno lietadlo v roku 1976 umožnili Spojeným štátom nahliadnuť do útrob jednej z najtajnejších sovietskych zbraní a zároveň spôsobili Moskve reputačný, spravodajský aj finančný problém, ktorého následky presiahli samotný útek./agentury/

X X X

Výstava o „ruských pokladoch“ narazila na odpor slovenskej diplomacie. Rezort hovorí jasne o Kryme

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR sa nestotožňuje s prezentáciou a zverejnenými informáciami v rámci výstavy v Ruskom centre vedy a kultúry v Bratislave pod názvom „Krymské zlato: civilizovaná Európa drancuje ruské poklady“. Výstava podľa neho popiera základné princípy medzinárodného práva.

„Verejnú propagáciu obhajujúcu odňatie územia suverénneho štátu silou v rozpore so základnými princípmi medzinárodného práva zakotveného v Charte Organizácie Spojených národov (OSN) a Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 považujeme za neprijateľnú,“ zdôraznil rezort v tlačovom vyhlásení.

Upozornil ďalej, že náplňou činnosti kultúrnych inštitúcií má byť propagácia vzájomného porozumenia a spolupráce medzi národmi a kultúrami. „Považujeme preto za nevhodné, ak Ruské centrum vedy a kultúry v Bratislave prezentuje tému, ktorú SR jasne považuje za porušenie medzinárodného práva,“ dodalo MZVEZ.

Ministerstvo pripomenulo dlhodobý a konzistentný postoj SR k potrebe dodržiavať medzinárodné právo bez výnimiek a dvojakého metra, v tejto súvislosti vyjadruje podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach. „Tak, ako Slovensko doposiaľ ako jeden z piatich členských štátov Európskej únie neuznalo jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova, tak neuznáva ruskú anexiu Krymu a ďalších oblastí na Ukrajine,“ zdôraznil rezort diplomacie.

X XX

Nebude rozhodovať iba politika: Maďarsko chce zmeniť pravidlá adopcie detí homosexuálnymi pármi

Maďarská vláda zmení zákon prijatý v roku 2020 vtedajšou vládou Viktora Orbána, ktorý fakticky zakazoval adopciu detí jednopohlavnými pármi. Podľa agentúry Reuters to dnes oznámil maďarský premiér Péter Magyar.

Fico a Magyar sa prvý raz stretli, v Bruseli mala premiéru aj nová V4

Slovenský predseda vlády Robert Fico sa v Bruseli po prvý raz stretol s novým maďarským premiérom Péterom Magyarom. Premiéru mala aj V4 v obsadení: český premiér Andrej Babiš, poľský predseda vlády Donald Tusk, Magyar a Fico.

V Maďarsku bola adopcia homosexuálnymi a lesbickými pármi možná do konca roka 2020, ak jeden z partnerov podal žiadosť ako slobodná osoba.

Podľa zákona, ktorý v roku 2020 presadila Orbánova národnokonzervatívna strana Fidesz, musel žiadosti slobodných osôb o adopciu schvaľovať minister pre rodinné záležitosti. To v praxi znamenalo faktický zákaz.

„Môžeme jednoznačne vyhlásiť, že tento systém zmeníme: V takýchto prípadoch by nemal rozhodovať minister, politik…, ale skôr odborníci schopní posúdiť podmienky, za akých môže dané malé dieťa dosiahnuť… život, ktorý mu umožní stať sa šťastným a harmonickým členom spoločnosti,“ uviedol na tlačovej konferencii Magyar. Ten v apríli v drvivom volebnom víťazstve porazil Orbána, ktorý bol pri moci 16 rokov.

Orbán sa štylizoval do úlohy obrancu takzvaných kresťanských hodnôt pred západným liberalizmom. Presadil zákony, ktoré znemožňujú zmenu pohlavia v osobných dokladoch, fakticky zastavili možnosť adopcie detí jednopohlavnými pármi a zakázali v školách materiály považované za propagandu homosexuality alebo zmeny pohlavia. Maďarsko nikdy nepovolilo sobáše osôb rovnakého pohlavia, ale stále uznáva registrované partnerstvo.

 X XX 

 Nemci žasnú nad absurdnou úvahou Fica. Je zbytočné dráždiť kancelára Merza (

V tomto prehľade sa okrem témy z titulku dozviete aj o vojne medzi českou justíciou a tajnými službami či o predčasných voľbách do srbského parlamentu. No a končiť budeme v Česku, kde štátny zástupca navrhol oslobodiť policajta, ktorý zastrelil sťahováka po tom, ako zle zaparkoval.

Berliner Zeitung: Fico varuje pred vojnou Nemecka s Ruskom

Priamo do titulku s veľkou osobnou fotografiou v Berliner Zeitung sa prebojoval slovenský premiér Robert Fico svojou úvahou, že nemecký kancelár Friedrich Merz môže rozpútať vojnu s Ruskom, aby tým prekryl volebné víťazstvo AfD v Sasku-Anhaltsku.

Autor pripomína, že politika slovenského premiéra v otázke podpory je úplne opačná než tá nemecká, Merzova. Kým Berlín Kyjevu posiela zbrane, Bratislava štátnu pomoc napadnutej krajine odmieta.

Berliner Zeitung zverejnil reakcie jednotlivých zahraničných štátnikov na víťazstvo tejto pravicovo-extrémistickej strany, pričom do protikladu s Ficom postavil vyjadrenie poľského premiéra Donalda Tuska. Ten doslova povedal, že z víťazstva AfD sa môžu tešiť len „idioti alebo zradcovia“.

Komentár autora: Slovensko je ekonomicky závislé od Nemecka, je zbytočné provokovať Merza, ktorý môže kedykoľvek zariadiť zatvorenie Volkswagenu v Bratislave. Jedine, že by to niekto robil zámerne, aby po tom mohol vyhlásiť, že jediným spoľahlivým partnerom je Rusko.

Irozhlas.cz: Za vojnu medzi justíciou a tajnými službami zaplatí nakoniec daňový poplatník

Približne 25 000 eur žiada ako odškodné jeden z kedysi najvyššie postavených spravodajcov v Česku.

Zdeněk Blahut sa pred súdom zodpovedal z toho, že vyviedol 190 miliónov korún z Úradu pre zahraničné styky a informácie, ako sa oficiálne nazýva česká rozviedka. Justícia ho však právoplatne očistila.

Web iROZHLAS.cz teraz zistil, že niekdajší špión žiada satisfakciu. Podal preto žalobu na ministerstvo spravodlivosti a vymáha od neho finančné odškodnenie a ospravedlnenie.

X XX

 Schillerová kritizuje Prahu za miliardové úspory. „Chce je Praze sebrat,“ varuje Portlík.

Praha má na účtech přes 200 miliard korun. Podle kandidáta koalice SPOLU pro Prahu na primátora Tomáše Portlíka ale nejde o volné peníze, které jen leží ladem. Čekají ji investice za stovky miliard do metra, okruhu i dalších staveb. Kritiku vlády označil Portlík v podcastu České justice a Ekonomického deníku Perspektivy Česka za „drzost“.

Vláda představila návrh státního rozpočtu se schodkem 389 miliard korun. Ministryně financí Alena Schillerová (ANO) vysoký deficit obhajuje mimo jiné potřebou investovat. Současně začíná škrtat v neprospěch samospráv, například miliardy na údržbu silnic, které si mají kraje najít právě ve svých úsporách.

Tomáš Portlík během kontaktní kampaně v Praze. Foto: ODS

To ale podle Portlíka může být jen začátek. Pokud by vláda začala lepit díry v rozpočtu z peněz hlavního města, doplatili by na to podle něj Pražané chybějící infrastrukturou. „Myšlenku, že vláda bude slibovat a rozdávat peníze a Praha to bude platit,  považuji za drzost,“ řekl v podcastu Perspektivy Česka.

Argument, že Praha drží přes 200 miliard korun, které nedokáže investovat, Portlík odmítá. Podle něj jsou tyto prostředky určené právě na velké projekty, které metropoli v příštích letech čekají. „To jsou  peníze na páteřní infrastrukturu a fakticky se používají,“ uvedl.

Metro, radiála a okruh spolknou stovky miliard

Portlík zmínil především metro D, Radlickou radiálu a vnitřní městský okruh. Jen tyto projekty podle něj představují výdaje přesahující 250 miliard korun. Vedle nich musí Praha financovat školy, sociální zařízení a další veřejnou infrastrukturu.

Další obrovskou investicí by v budoucnu mohlo být metro E. Přibližně 22 kilometrů dlouhá tangenciální trasa propojující Letňany, Vysočany, Pankrác a Smíchov by podle Portlíkova odhadu mohla stát kolem 220 miliard korun.

Peníze na účtech města proto podle něj nelze považovat za přebytek. „Myslím, že i člověk, který ekonomiku sleduje méně, ví, že ty peníze jsou vázané a že slouží pro život Pražanů, a ne pro sliby vlády,“ řekl.

Schodek 389 miliard je podle Portlíka příliš vysoký

Portlík zároveň kritizuje samotný návrh státního rozpočtu. Schodek 389 miliard korun považuje za příliš vysoký a tvrdí, že vláda měla hledat strukturální úspory místo toho, aby řešila, odkud získá další peníze.

Ministryně financí Alena Schillerová hovoří na tiskové konferenci po jednání vlády. Ilustrační foto: Vláda ČR

Podle něj měla přijít například s hlubšími změnami v sociální oblasti nebo zdravotnictví. „Určitě bychom navrhli nižší schodek,“ uvedl Portlík.

Paradoxně chválí vládu za to, že některé své sliby neplní. Například nezrušila parametrické úpravy důchodů, nákupy stíhaček F-35 nebo muniční iniciativu. A podle Portlíka se ukazuje, že část slibů vláda kvůli rozpočtovým nebo bezpečnostním důvodům ani v tomto volebním období nesplní.

Za problém považuje především to, pokud by se nyní hledaly další zdroje na jejich financování u samospráv. Praha podle něj potřebuje své rezervy právě ve chvíli, kdy začne naplno platit největší infrastrukturní projekty.

Metro D má tři roky zpoždění

Jednou z investic, na které bude Praha rezervy potřebovat, je metro D. Podle Portlíka současný harmonogram hovoří o spuštění první části do roku 2032.

Projekt podle něj nabral přibližně tříleté zpoždění kvůli sporům při zadávání zakázek. Odklady přitom podle Portlíka neznamenají pouze pozdější otevření nové linky, ale také vyšší náklady kvůli inflaci a zdražování stavebních prací. Zkušenost s metrem D by podle něj měla být poučením při přípravě dalších velkých pražských projektů.

Právě proto chce po volbách zcela změnit přístup k tomu, jak město soutěží velké tendry. Místo všemožných podmínek a kvalifikací bude rozhodovat jen cena a čas. Zároveň chce zavést tzv. skicovné, díky kterému by se účastníkům tendru, kteří podali relevantní nabídku, kompenzovaly náklady na její přípravu, a to výměnou za to, že budou respektovat výsledek tendru. A nakonec by firmy podle něj měly skládat mnohem hodnotnější kauce, které by se jim buď vracely po skončení tendru, nebo propadly městu a posloužily jako náhrada ztrát způsobených neúspěšných napadnutím tendru daným účastníkem.

Eva Paseková, ceskajustice.cz

X X x

V Libanone zadržali príbuzného zosadeného sýrskeho prezidenta Bašára Asada aj syna známeho drogového dílera 

V Libanone zadržali príbuzného zosadeného sýrskeho prezidenta Bašára Asada aj syna známeho drogového dílera.

Libanonské bezpečnostné zložky zadržali Sulejmána Asada, príbuzného zosadeného sýrskeho prezidenta Bašára Asada, spolu s Alím Zaiterom, synom podozrivého pašeráka drog. Dvojica a ich spoločník čelia obvineniam z nelegálnej držby zbraní, drog a nelegálneho pobytu. Informovali o tom zdroje z prostredia libanonskej justície a armáda.

Libanonské úrady zadržali na severovýchode krajiny jedného z príbuzných zosadeného sýrskeho prezidenta Bašára Asada – spolu so synom známeho drogového dílera. Čelia obvineniam z nezákonnej držby zbraní a drog, informovali v sobotu predstavitelia justície a libanonská armáda. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

  • Libanonské úrady zadržali príbuzného Bašára Asada a syna drogového dílera.
  • Obaja boli zadržaní pri meste Baalbek počas piatkovej bezpečnostnej operácie.
  • Mali pri sebe nelegálne zbrane, hašiš a neplatné pobytové doklady.

Zásah pri meste Baalbek

Sulejmána Asada a Alího Zaitera, syna podozrivého pašeráka drog Núha Zaitera, zadržali v piatok neďaleko severovýchodného mesta Baalbek. Pre agentúru AP to pod podmienkou anonymity uviedli dvaja predstavitelia tamojšej justície, ktorí nemali oprávnenie komunikovať s médiami.

Sulejmán Asad je synom Hilála Asada, bratranca zosadeného prezidenta. Do iných krajín vrátane Libanonu ušlo viacero sýrskych predstaviteľov a Asadových príbuzných po tom, čo sa v decembri 2024 po prevzatí moci islamistickými povstalcami skončila päť desaťročí trvajúca vláda Asadovej rodiny.

Obvinenia z držby zbraní a hašišu

Samotný Bašár Asad a jeho mladší brat Máhir žijú v Rusku, pripomína AP. Libanonská armáda vo vyhlásení uviedla, že zadržala tri osoby vrátane sýrskeho občana, ktorý nemal doklady potvrdzujúce legálnosť pobytu v Libanone. Podľa armády mali pri sebe zbrane a hašiš.

Armáda nezverejnila celé mená, avšak iniciály zadržaných sa zhodovali s menami Asada a Zaitera. Armáda dodala, že podozrivých vypočuli pod dohľadom justičných orgánov.

Zadržanie Sulejmána Asada prichádza len niekoľko týždňov po tom, čo Libanon odovzdal sýrskym úradom generálmajora vo výslužbe, ktorý velil divízii v armáde Bašára Asada, pripomína AP.

 X XX

 NESERIÓZNÍ  SOUDCI  V  PRAZE?

Tři soudci z jednoho senátu mají problém. Podle Ústavního soudu ignorovali jeho rozhodnut.

Jeden z kárně obviněných soudců Alexander Sotolář, má s kárným řízením opakovanou osobní zkušenost. Česká justice.

Celý sedmý trestní odvolací senát (7 To) Městského soudu v Praze čelí kárnému řízení. České justici to potvrdil Vrchní soud v Praze. Kárného provinění se trojice soudců měla dopustit tím, že nerespektovala judikaturu Ústavního soudu. Není to přitom letos poprvé, co se stejný senát ve složení Alexander Sotolář, Zuzana Zápalková a Richard Petrásek dostal do hledáčku kárného žalobce.

Už v březnu práci této trojice shodil Nejvyšší soud. Jak Česká justice v té době obsáhle informovala, některý ze soudců zřejmě ze spisu vytrhl obálku s protokolem o hlasování, aby nebylo možné zjistit, že v trestní věci bylo vyhlášené opačné rozhodnutí, než se posléze objevilo v písemném vyhotovení.

Tento případ manipulace se spisem tehdy šéfka městského soudu Jaroslava Pokorná vyřešila tím, že za předmětné pochybení uložila Richardu Petráskovi výtku. Ministr spravedlnosti Jeroným Tejc pak už nemohl dále intervenovat.

Hlasovací obálka opět na scéně

Také nynější případ, který Pokorná popsala v kárném návrhu, se týká hlasovací obálky. Novela zákona č. 438/2024 Sb., který upravuje pravidla kárného řízení se soudci, totiž nově od ledna umožňuje přezkoumávat tyto zapečetěné obálky. Díky tomu se ukázalo, že všichni tři členové senátu hlasovali v trestní věci Vladimíra V. shodně.

Ústavní soud pak nálezem sp. zn. IV. ÚS 3037/25 toto rozhodnutí zrušil. Konstatoval přitom, že městský soud nerespektoval jeho konstantní judikaturu, přestože na ni byl výslovně upozorněn. Takovým postupem pak porušil právo stěžovatele na soudní ochranu. Na případ upozornil spolek Šalamoun.

Ve hře je důtka a desetina platu dolů

Mluvčí Vrchního soudu v Praze Eliška Duchková k dotazům České justice potvrdila, že kárný návrh směřuje vůči všem třem členům senátu 7 To. „Kárný návrh byl podán pro zaviněné porušení povinnosti soudce a ohrožení důvěry v odborné a spravedlivé rozhodování soudů,“ potvrdila Duchková.

Vrchní soud odmítl zpřístupnit plné znění kárného návrhu. Řízení vede pod značkou 1 Ds 6/2026. Upřesnil však, že u jednoho člena senátu je navrhováno snížení platu o 10 % na půl roku, u zbylých dvou pak uložení důtky.

Čachry i v kauze Opencard

Nejde přitom zdaleka o první kárné provinění. Vedle zmíněné manipulace se spisem se do judikatury kárných rozhodnutí nechvalně propsal i soudce Alexander Sotolář. Už v roce 2016 v kauze dvou úředníků ministerstva vnitra pražský vrchní soud konstatoval „rozsáhlý nezákonný způsob protokolování“. V kauze Opencard Sotolář kvůli tomu čelil kárné žalobě a vyšetřovala ho i policie.

V roce 2020 ministryně spravedlnosti Marie Benešová dočasně zbavila Sotoláře funkce soudce.

Na případ upozornil Spolek Šalamoun, který podle svého vyjádření podal v souvislosti s rozhodováním senátu 7 To opakované podněty k vyvození kárné odpovědnosti. Poslední z nich zaslal 9. března poté, co Ústavní soud rozhodnutí senátu zrušil. Spolek zároveň upozorňuje, že Ústavní soud letos v srpnu zrušil také další rozhodnutí stejného senátu, tentokrát kvůli porušení práva na soudní ochranu a práva na obhajobu. Za mimořádnou považuje organizace skutečnost, že kárný návrh nyní směřuje proti všem třem členům senátu. Podle její rešerše veřejně dostupné kárné judikatury jde od roku 2008 teprve o třetí takový případ.

Martin Drtina, ceskajustice.cz

 X XX

Bývalý špičkový futbalista Rafael van der Vaart si zaobstaral nové bývanie. Za luxusnú vilu v meste Huissen neďaleko Arnhemu zaplatil viac ako 1,3 milióna eur. Pozoruhodným detailom je, že na kúpnej zmluve figuruje iba jeho meno, zatiaľ čo meno jeho partnerky Estavany Polmanovej chýba.

V auguste bývalá hádzanárka oznámila, že s niekdajším holandským reprezentantom čaká druhé dieťa. V roku 2017 sa páru narodila dcéra Jesslynn a čoskoro privítajú na svete syna.

Návrat do Holandska a veľká kúpa

Kvôli športovej kariére Estavany Polmanovej žila dvojica dlhší čas v Bukurešti. V júni však oznámili, že z rumunskej metropoly sa sťahujú naspäť do Holandska. Odvtedy s celou rodinou striedavo bývali u svojich rodičov. 

Minulý týždeň si však prevzali kľúče od svojej novej vily v blízkosti Arnhemu, informoval portál Bekende Buren. Podľa katastra nehnuteľností zaplatil Van der Vaart za nehnuteľnosť 1 325 000 eur, čo je približne o 30 000 eur viac, ako bola požadovaná cena. Zaujímavosťou je, že ako jediný vlastník je na kúpnej zmluve uvedený práve bývalý futbalista.

Luxusné bývanie financované rodinou

Spomínaný portál tiež uvádza, že 43-ročný Holanďan túto sumu nezaplatil z vlastného vrecka. Hypotéka sa rovná kúpnej cene a poskytla ju spoločnosť RAFA Sports Holding BV, ktorej konateľom je Rafaelov otec. Financovanie tak zostáva v rodinnom kruhu.

Samostatne stojaca vila má obytnú plochu približne 218 štvorcových metrov a celkovo sedem izieb vrátane piatich spální a dvoch kúpeľní. Dom je rozdelený na tri podlažia.

Súčasťou nehnuteľnosti je aj záhrada s rozlohou asi 349 štvorcových metrov, vybavená zavlažovacím systémom. Dom ďalej disponuje nadštandardnou kuchyňou a garážou s nabíjacou stanicou pre elektromobil. Vila je energeticky úsporná a na streche má nainštalovaných 14 solárnych panelov.

x X X

OBLÍBENÁ  SARDINIE  S  VĚZNI?

      Evropský Karibik nebo „Ďábelský ostrov“? Sardinií otřásá přetížená věznice mafiánů
      Autobusový konvoj se zatemněnými okny projížděl o prvním zářijovém víkendu pod silným policejním dohledem uzavřenými uličkami hlavního města Sardinie. Do nového křídla věznice Uta s nejvyšší ostrahou převážel důležitý náklad – 88 notorických mafiánských bossů a jiných teroristů. Místní proti rozhodnutí protestují, podle nich představuje bezpečnostní riziko a ještě více zatíží věznice, které již nyní trpí nedostatkem personálu.

      Režim odsouzených mafiánů podle The Times podléhá těm nejpřísnějším italským pravidlům pro izolaci známých jako „41-bis“. Tato opatření mají zabránit vzájemné komunikaci a vydávání rozkazů podřízeným, kteří řídí jejich zločinecká impéria.

      Jeden z dozorců vysvětlil, že je strategické zločince věznit na ostrovech kvůli snazší izolaci. „Nemůžeme je poslat na Sicílii, protože mnozí z nich odtamtud původně pocházejí,“ dodal.

      To se ale nelíbí jak místní správě, tak obyvatelům. „Vláda postupovala jednostranně a arogantně a zachází se Sardinií jako s italským Cayenne,“ prohlásila tamní guvernérka Alessandra Toddeová. Narážela tím na nechvalně proslulý „Ďábelský ostrov“, který leží u pobřeží Francouzské Guyany a jejž Francie dlouhá desetiletí využívala jako trestaneckou kolonii pro těžké zločince.

      VIDEO: Mafiánský boss utekl z vězení po prostěradlech. Na kamery nikdo nekoukal

      Už v únoru se v hlavním městě Sardinie Cagliari sešly stovky lidí, aby protestovaly proti příjezdu mafiánů. Todde varovala, že věznice na ostrově již nyní trpí nedostatkem personálu, což dokládá útěk mafiánského bosse z Apulie z vězení v roce 2023.

      Náměstek ministra spravedlnosti Alberto Balboni kritiku rozhodnutí odmítá a guvernérku Toddeovou, která je členkou opozičního Hnutí pěti hvězd, označil za pokrytce. „Nové křídlo věznice v Utě pro tyto vězně nechal postavit ministr z předchozí vlády, který patřil k Hnutí pěti hvězd,“ ohrazuje se.

      Lepší podmínky výměnou za informace

      Příliv nových trestanců, kteří podléhají pravidlu 41-bis, zvýšil jejich počet na Sardinii na 183, což představuje asi čtvrtinu celkového počtu v zemi. Při leteckém převozu na ostrov spolu nemohli mluvit, ani jinak komunikovat. Ve dvou letadlech ATR 42 vždy mohlo cestovat pouze osm nebo devět vězňů. Navíc je oddělovaly přepážky a hlídali policejní důstojníci.

      Pláže milované celebritami. Míří na Sardinii, právoplatný Karibik Středomoří

      Režim 41-bis bývá terčem kritiky ze strany organizací na ochranu lidských práv. Za cíl má přesvědčit vězně, aby prozradili mafiánská tajemství výměnou za lepší podmínky. Vězni 95 procent času tráví v celách o rozloze devíti metrů čtverečních, vybavených psacím stolem a sprchou.

      Mají povolenou jednu hodinu cvičení na malém dvoře spolu s maximálně třemi dalšími vězni. Jejich rozhovory monitorují vězeňští dozorci, kteří znají kódy mafiánských bossů. Vězeňský úředník uvedl, že se dbá na to, s kým se šéfové během cvičení stýkají. „Nechcete, aby byli mafiáni ze stejných organizací pohromadě, ale pokud jsou z nepřátelských klanů, mohli by se pokusit navzájem zabít,“ dodal.
      x X X

      KONCERT  MICHALA  PROKOPA  V  LUCEMBURKU

      Velvyslanectví České republiky v Lucemburku připravilo ve spolupráci s Pardubickým krajem již tradiční prezentační akci pro krajany v amfiteátru ve městě Berdorf. Tu v letošním roce ozdobil koncert jedné z legend české hudební scény – Michala Prokopa. Kraj na akci odprezentoval nejen české speciality a pivo značky Rychtář, ale také Východočeské muzeum v Pardubicích či SOŠ a SOU obchodu a služeb Chrudim.

      „Na základě loňského setkání s naší velvyslankyní v Lucembursku Barbarou Karpetovou jsme se dohodli, že pomůžeme ambasádě s organizací dnes již tradiční akce zaměřené na setkání Čechů žijících v Lucembursku. Jedná se o akci, na které můžeme jednak odprezentovat náš kraj, organizace, ale také jednu z našich středních škol. V tomto případě zajistili tradiční české speciality v moderním hávu studenti a studentky SOŠ a SOU obchodu a služeb Chrudim. Interaktivní prvky ze svých putovních expozic pak představilo Východočeské muzeum v Pardubicích,“ uvedl hejtman Martin Netolický.

      Ten také připomněl další společný projekt s ambasádou v Lucemburku, a to umístění Lavičky Václava Havla přímo před objektem našeho zastoupení. „V letošním roce si připomínáme nedožitých 90 let Václava Havla a v příštím roce pak 50 let Charty 77, a tak budeme v lednu příštího roku osazovat Lavičku Václava Havla přímo v centru Lucemburku, kudy denně prochází tisíce lidí. Z krajského rozpočtu jsme vyčlenili částku 250 tisíc korun, další prostředky bude ambasáda zajišťovat prostřednictvím veřejné sbírky a mecenášů,“ doplnil hejtman Netolický.

      Koncert v přírodním amfiteátru pokračuje v tradici vystoupení českých umělců, kteří si dokázali zachovat vlastní postoje a uměleckou svébytnost také v období po okupaci Československa v roce 1968. Mezi takové osobnosti patří i Michal Prokop, jedna z nejvýraznějších postav české hudební scény.

      Koncerty českých interpretů v Berdorfu se postupně staly tradicí. Prostřednictvím hudby připomínají významné osobnosti české kultury i důležité okamžiky českých dějin. Jejich termín symbolicky propojuje připomínku srpnové invaze vojsk Varšavské smlouvy do Československa v roce 1968 se zářijovým svátkem svatého Václava. V předchozích letech v Berdorfu vystoupili umělci, jejichž tvorba je spojována se schopností zachovat si vlastní hlas i v dobách omezené umělecké svobody. V roce 2021 přijel Jaroslav Hutka, následoval Jan Burian (2022), Vladimír Merta (2023), Václav Koubek (2024) a Luboš Pospíšil (2025). Dominik Barták

      x X X

      POLITIK  SYBIHA   ZAJISTIT  KAPITULACI  UKRAJINY,  KDYŽ  TO  NEDĚLA
       BLÁZNIVÝ  ZELENSKÝ,  CO  JEZDÍ  PO  SVĚTĚ,  UTRÁCÍ  MILIONY
      UKRAJINA  POTŘEBUJE  KLID,  ŽÁDNÉ  MRTVÉ,  TVRDÍ  EXPERTI

      Výbuchy na ukrajinsko-polské hranici: hoří benzinka, Varšava vyslala stíhačky

      Ruský dron na západní Ukrajině, dva kilometry od hranic s Polskem, zasáhl lokomotivu osobního vlaku, oznámily ukrajinské dráhy. Díky včasné výstraze nebyl při náletu nikdo zabit či zraněn, dodaly. Vlak jel z Kyjeva do Varšavy a ruský dron ho napadl poblíž hraničního přechodu Jahodyn-Dorohusk, kde již dříve ruské drony zasáhly čerpací stanici a kamion.
      „Ruský dron u přechodu Jahodyn-Dorohusk zaútočil na vlak jedoucí z Kyjeva do Varšavy,“ řekl náměstek šéfa ukrajinských drah Oleksandr Ševčenko. V okamžiku útoku byl vlak dva kilometry od polských hranic.

      Polsko kvůli náletům ruských dronů na západní Ukrajině vyslalo do vzduchu stíhačky. Ve zprávě o ukončení operace uvedlo, že nezaznamenalo narušení polského vzdušného prostoru. „Ohrožení bezpečnosti bylo reálné, drony útočily na cíle vzdálené jen pár kilometrů od naší hranice“, řekl mluvčí polského velitelství Jacek Goryszewski.

      Šéf ukrajinské diplomacie Andrij Sybiha po útocích dronů v blízkosti ukrajinsko-polské hranice vyzval západní partnery, aby uvalily na režim ruského prezidenta Vladimira Putina „razantní sankce“.

      „Putinův teror ‚klepe‘ přímo na dveře Evropské unie a NATO. Ruští barbaři stojí u vašich bran,“ uvedl Sybiha a vyzval partnery, aby úplně ukončili obchodování s Ruskem a zakázali Rusům vstup do západních zemí. „Putin musí pochopit, že jeho barbarství narazí na rozhodnou reakci, která mu prodraží válku na neúnosnou míru. Jedině tak ho lze zastavit,“ zdůraznil.

      Litva zmizí z mapy světa. NATO zemi neochrání, hrozí Medveděv

      Přechody na polsko-ukrajinské hranici během noci přerušily provoz, který mezitím obnovily, oznámila polská televize TVN 24. Polské pohraničníky ukrajinská strana vyrozuměla, že ruský dron zasáhl kamion vzdálený asi 800 metrů od hranic, dodala stanice.

      Polsko patří k hlavním podporovatelům Ukrajiny, která se s pomocí Západu pátým rokem brání ruské agresi ve válce rozpoutané na Putinův rozkaz. Na východě Polska, poblíž hranice s Ukrajinou, se také nalézají překladiště západní pomoci, včetně zbraní a munice.

      Ukrajinská vojenská rozvědka HUR oznámila, že v noci na neděli zasáhla ropnou rafinerii ve Slavjansku na Kubáni v ruském Krasnodarském kraji. Útok podle HUR poničil klíčovou jednotku na zpracování ropy a také areál s nádržemi na ropné produkty. V rafinerii po úderu vypukl rozsáhlý požár, jehož kouř a záři lidé viděli na desítky kilometrů daleko.

      Mrtví v Tatarstánu, Kramatorsku i Oděse

      Nejméně dva mrtvé a šest raněných si vyžádal nálet ukrajinských dronů na Nižněkamsk, informoval starosta města v ruském Tatarstánu. Celkem bylo podle úřadů zraněno 12 lidí. Terčem náletu se podle portálu Ukrajinska pravda staly místní petrochemické závody.

      Ohrožení bezpečnosti bylo reálné, drony útočily na cíle vzdálené „jen pár kilometrů od naší hranice“, řekl mluvčí velitelství polských ozbrojených sil Jacek Goryszewski k dnešním ruským úderům na západní Ukrajině.

      Ruský dron dva kilometry od hranic s Polskem zasáhl lokomotivu osobního vlaku, uvedly ukrajinské dráhy. Vlak jel z Kyjeva do Varšavy.

      Kvůli ruským dronům útočícím na západě Ukrajiny v Polsku „preventivně“ vzlétly stíhačky, oznámilo velitelství ozbrojených sil.

      Mrtvé a raněné po ruských útocích hlásí rovněž ukrajinské úřady. Obě země během noci vyslaly do útoků stovky dronů.

      Tři lidi zabily a další tři zranily ještě v sobotu v Kramatorsku, ležícím na východě Ukrajiny poblíž fronty, ruské drony, které úmyslně útočily na civilní auta, tvrdí místní úřady.

      „Nešlo o vojenské cíle, ale o běžná civilní vozidla. Lidé se věnovali svým každodenním záležitostem. Někteří si ve svém volnu prostě vyrazili nakoupit potraviny pro své rodiny,“ uvedla radnice.

      Celkem dva mrtvé a 25 raněných si vyžádal ruský útok na Oděsu, kde v sobotu ruská střela zasáhla výškovou obytnou budovu, oznámili v neděli ukrajinští záchranáři po ukončení pátrání po přeživších a obětech. Sedm lidí, včetně dvou dětí, se z trosek podařilo zachránit.

      Ukrajinský dron unikal palbě a stejně zasáhl tanker, vrtulníku přímo pod nosem

      Ruský dron zranil 15letou dívku a 18letého chlapce v autě ve vsi Liskonohy v Černihivské oblasti na severu Ukrajiny, informovaly místní úřady. Vesnice leží poblíž hranice s Ruskem.

      Rusko proti Ukrajině během noci vyslalo 453 dronů a také malé střely s plochou dráhou letu Banderol, z nichž se podařilo zneškodnit 405 dronů a čtyři banderoly, uvedlo ukrajinské letectvo. Zaznamenalo zásahy na 13 místech. Varovalo, že ruské útoky pokračují.

      Ruská protivzdušná obrana během noci zničila 389 ukrajinských bezpilotních letounů nad 14 ruskými regiony, anektovaným Krymem a Azovským, Černým a Kaspickým mořem, tvrdí ruské ministerstvo obrany.

      X X X

      MEDVEDĚV   NA  OBRANU  RUSKA,  LITVA  NESMÍ  ZLOBIT
      STALIN  BY  TO  TAKÉ  NEDOVOLIL

      Litva zmizí z mapy světa. NATO zemi neochrání, hrozí Medveděv

      Ruský exprezident Dmitrij Medveděv znovu sáhl k nukleárním hrozbám. Pokud by kvůli případnému rozmístění jaderných zbraní na jejím území došlo k vojenskému střetu s Ruskem, podle něj by země „zmizela z mapy světa“. Zároveň tvrdí, že NATO by v takovém případě neuplatnilo článek 5 o kolektivní obraně.

      „Pokud bude uplatněn, bude to globální, planetární katastrofa. Nejsou hloupí. Ale Litva zmizí z mapy světa,“ prohlásil v pátek Medveděv.

      Reagoval tak na litevské úvahy o změně ústavy, která dnes rozmístění jaderných zbraní v zemi zakazuje. „Pokud se rozhodnou pro takový krok, měli by si uvědomit jeho možné důsledky,“ dodal.

      Litevský parlament už podniká první kroky ke změně. Jeho předseda Juozas Olekas uvedl, že zákaz vznikl v době, kdy byla bezpečnostní situace v Evropě úplně jiná.

      Vilnius zároveň jedná o posílení jaderného odstrašení NATO v Evropě. Ministr obrany Robertas Kaunas potvrdil rozhovory o možném rozšíření amerických jaderných kapacit do dalších zemí aliance. Zároveň zdůraznil, že Litva nepočítá s rozmístěním těchto zbraní v době míru.

      „Nejde o to, že bychom chtěli mít jaderné zbraně v Litvě za běžných podmínek,“ uvedl Kaunas. Podle něj by taková možnost připadala v úvahu až v případě krize nebo války.

      Medveděv hrozí Německu odvetou, volá po úderech na Berlín

      Medveděv, který nyní působí jako místopředseda bezpečnostní rady, podobnými výhrůžkami nešetří. V září už stačil pohrozit Německu útoky na továrny vyrábějící zbraně pro Ukrajinu.

      V minulosti varoval také Británii, Polsko nebo další evropské země před přímým zapojením do války. Do svých výpadů pravidelně přidává i jaderné hrozby a západní politiky častuje varováními před katastrofou.
      X X X

      Maďarsko sa obrátilo proti Rusku, chystá sa na hybridnú vojnu. Moskva pohrozila zastavením dodávok plynu

      Na zoznam nepriateľov Kremľa pribudla nová krajina – Maďarsko. Kým tam bol pri moci Viktor Orbán, mala Budapešť s Moskvou veľmi srdečné vzťahy, ale jeho nástupca Péter Magyar úplne zmenil kurz. Nová vláda vyhlásila Rusko za hrozbu pre národnú bezpečnosť a vyhostila desať ruských diplomatov. Moskva na oplátku pohrozila zastavením dodávok plynu. Schyľuje sa medzi oboma štátmi k diplomatickej vojne?

      Bývalý zástupca riaditeľa maďarskej zahraničnej rozviedky (IH) András Telkes je o tom presvedčený.

      „Vyhostenie dvoch či troch ľudí by bolo signálom, vyhostenie desiatich znamená vojnu,“ napísal v príspevku pre maďarský ľavicový denník Népszavad

      Aj politológ András Rácz, ktorý je popredným odborníkom na Rusko, pre tlačovú agentúru MTI zdôraznil, že Maďarsko bolo jedinou členskou krajinou Európskej únie a NATO, kde už dlho nepristúpili k takému vyhosteniu.

      Podľa neho to mali spraviť už pred 4,5 rokom. „Maďarsko teraz len vyrovnáva starý dlh voči spojencom,“ objasnil.

      Rusko ako hrozba

      Ešte pred pol rokom viedla Budapešť veľmi priateľskú politiku voči Moskve a Orbána považovali za najväčšieho proruského premiéra v EÚ.

      Obhajoval to tým, že bráni národné záujmy, lebo Maďarsko je odkázané na dodávky energií z Ruska. Vyhýbal sa i kritike ruskej agresie na Ukrajine a zodpovednosť za ňu dokonca prisudzoval Západu.

      Rana pre vzťahy Moskvy a Budapešti. Rusko hovorí o odvete po vyhostení diplomatov

      Podľa investigatívneho novinára Szabolcsa Panyiho sa jeho krajina postupne stala „logistickým centrom a nástupiskom ruských tajných služieb“, čo bolo hrozbou pre celý región.

      Krátko pred parlamentnými voľbami v apríli tohto roka opozičné médiá v Maďarsku informovali, že až polovicu rozsiahleho zboru ruských diplomatov v krajine tvoria špióni a Moskva sa snaží ovplyvniť hlasovanie v prospech Orbánovej strany Fidesz.

      Škandál vyvolalo aj odhalenie amerického denníka Washington Post, že maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó pravidelne telefonoval ruskému náprotivku Sergejovi Lavrovovi, a to i počas prestávok medzi rokovaniami v rámci EÚ.

      Vďaka tomu „bola Moskva v posledných rokoch v podstate prítomná pri stole prakticky na každom zasadaní EÚ“, prezradil novinám nemenovaný bezpečnostný úradník z Bruselu.

      Po Orbánovej porážke vo voľbách sa dalo očakávať, že sa vzťahy s Ruskom zhoršia, aj keď bol Magyar počas kampane v tejto otázke opatrný, aby sa zbytočne nepripravil o podporu voličov, ktorí sa báli zdražovania energií alebo odmietali vojenskú pomoc Ukrajine.

      Aj ruský denník Parlamentskaja gazeta postrehol, že sa Orbánov nástupca v prvých mesiacoch po zvolení zdržal „rusofóbnych“ vyhlásení.

      V lete však nastal obrat. V júli Magyar najprv ohlásil, že sa začalo vyšetrovanie možného prepojenia Szijjártóa s Ruskom, a v auguste jeho vláda prijala uznesenie, že „správanie Ruska predstavuje hrozbu pre Maďarsko, Európu a globálny poriadok a zároveň vážne ohrozuje maďarskú menšinu žijúcu v Zakarpatskej oblasti“.

      Boli to smernice pre maďarskú delegáciu, ktorá sa tento mesiac zúčastní na Valnom zhromaždení OSN. Dokument odsudzuje aj ruskú agresiu na Ukrajine, podporuje jej suverenitu a právo na sebaobranu, pričom nalieha na diplomatické urovnanie konfliktu.

      Potrestali špiónov?

      Z Moskvy prišla ostrá reakcia. Ruský senátor a podpredseda Výboru pre medzinárodné záležitosti Vladimir Džabbarov tvrdil, že je to, naopak, Maďarsko, ktoré predstavuje hrozbu pre Rusko, lebo počas druhej svetovej vojny napadlo Sovietsky zväz po boku nacistického Nemecka.

      „Žiaľ, myslím si, že už na to zabudli. Opäť žiadajú, aby sme si pripomenuli ich niekdajšiu veľkosť ako súčasti rakúsko-uhorskej ríše a aj neskôr, keď pomáhali Adolfovi Hitlerovi,“ uviedol pre portál Lenta.ru a pripomenul, že to boli sovietski vojaci, kto oslobodil Maďarsko.

      Člen výboru pre obranu ruskej Štátnej dumy Andrej Kolesnik zašiel ešte ďalej a pre server Gazeta.ru naznačil, ako by sa mohla Moskva Budapešti revanšovať – odstaviť ju od dodávok ruského plynu a ropy.

      Vyhrážky však Magyarovu vládu nezastrašili. Ministerka zahraničných vecí Anita Orbánová uplynulý utorok oznámila, že vyhostili desať ruských diplomatov.

      Zdôvodnila to tým, že sa „zapojili do aktivít, ktoré sú pre diplomatov podľa Viedenského dohovoru neprijateľné“, čo znamená, že sa dopúšťali špionážnej činnosti.

      Dodala síce, že to nejde o prerušenie diplomatických vzťahov s Ruskom a Maďarsko „má v úmysle naďalej udržiavať potrebný dialóg“, ale to už na rozhodnutí veľa nezmenilo. Odpoveď z Kremľa bola rýchla. Ešte v rovnaký deň odkázal, že vyhostil desať maďarských diplomatov.

      „Reakcia na rusofóbnu lobistickú skupinu v Budapešti bude tvrdá a bolestivá,“ povedala pre štátnu tlačovú agentúru TASS hovorkyňa ruského rezortu zahraničných vecí Maria Zacharovová.

      Obavy z hybridnej vojny

      Uspokojí sa Moskva s vyhostením desiatich maďarských diplomatov alebo prikročí k ešte ráznejším opatreniam?

      Experti majú obavy, že sa chopí Kolesnikovho nápadu a uzavrie kohútiky ruských energií. Program Magyarovej strany Tisza pritom počítal s tým, že sa krajina od ruských energetických zdrojov odstrihne až do roku 2035, čo sa teraz javí ako nereálne.

      Podľa Telkesa je možné, že Rusko s dodávkami skončí celkom nečakane – z jedného dňa na druhý. Nevylúčil ani to, že by režim ruského vládcu Vladimira Putina rozšíril do Maďarska hybridnú vojnu, ktorú už vedie vo viacerých európskych štátoch.

      „Je možné, že sa ruská strana pokúsi o podobné „akcie“, ako boli tie, ktoré pozorovali na letisku v Lipsku,“ vysvetlil Telkes pre denník Népszava.

      Narážal na nedávne udalosti v Nemecku, kde pri ukrajinskom nákladnom lietadle objavili dron plný výbušnín. Vyšetrovanie činu viedlo k dvom podozrivým mužom s ruskými pasmi.

      Odborník sa preto domnieva, že ruskí agenti by mohli podobne postupovať i v Maďarsku. Mohli by sa pokúsiť narušiť kritickú infraštruktúru, a to buď prostredníctvom hackerských útokov, alebo priamo – podpaľačstvom či bombovým útokom, prípadne vyvolaním paniky.

      Maďarské médiá si pritom všímajú, že zo všetkých členov novej vlády je na tieto ruské hrozby najlepšie pripravená práve Orbánová.

      V roku 2007 totiž napísala dizertačnú prácu o ruskej energetickej politike v strednej Európe. A o rok neskôr vydala knihu Moc, energia a nový ruský imperializmus.

      Telkes vyzval maďarské tajné služby, aby sa mali na pozore, a úradom súčasne odporučil, aby pri obrane proti hybridným útokom spolupracovali s krajinami, ktoré už s nimi majú dostatok skúseností – napríklad s Ukrajinou, Poľskom, Nemeckom či pobaltskými štátmi.

      X X X

      MONT   BLANC   SE   ROZPADÁ

      Bílý obr se mění k nepoznání. Mont Blanc ohrožují vedra i sesuvy

      Po staletí vzhlíželi lidé žijící na úpatí Mont Blanc ke zdánlivě věčnému ledu a sněhu na nejvyšším vrcholu západní Evropy. Právě podle vždy přítomného sněhu dostala hora svůj název: „Bílá hora“. Globální oteplování ale tento obrázek znepokojivou rychlostí boří.

      Rekordní vlny veder letošního léta vyšplhaly až do vysokých alpských oblastí, kde permafrost po staletí sloužil jako lepidlo udržující krajinu pohromadě. Z vysokých tajících útesů odpadává kamení, kvůli kterému jsou dříve dostupné trasy dočasně neprůchozí.

      Na Mont Blanku zemřel český horolezec. V nebezpečném úseku ho zasáhl kámen

      „Truchlíme pro naši horu a pro to, jak se mění. Je to jako rána do břicha,“ říká o situaci Stéphane Bozon, místostarosta francouzského městečka Chamonix-Mont-Blanc, nacházejícího se na úpatí hory na hranici s Itálií.

      „Od poloviny července sledujeme zvýšený výskyt sesuvů kamení. Sledujeme, jak ústup ledovce a tání sněhu ztěžuje přístup do některých oblastí, protože se ledovec trhá a skály se bortí, kvůli čemuž je do některých míst těžké se dostat nebo je projít,“ uvedl.

      Povodeň v Nepálu spustilo zřícení ledovce, míní experti. Fotky z vesmíru ukazují zkázu

      V návaznosti na tragické povodně z 26. srpna letošního roku v Nepálu a Číně, způsobené pádem kusu ledovce a skalního podloží do himálajských řek, si agentura AP o nejisté situaci Mont Blanc promluvila s vědci i místními.

      Při oteplování může mít každý stupeň dalekosáhlé následky. Podle informací francouzské národní meteorologické služby Meteo France dosáhla letos v červenci průměrná teplota na jednom z vrcholů Montblanského masivu Aiguille du Midi, tyčícího se do výšky 3842 metrů, historického maxima 3,3 stupně Celsia. V roce 1994 byl přitom průměr za tento měsíc pouhých 1,6 stupně.

      Nepálu a Číně hrozí další povodeň. Jezero vzniklé po sesuvu ledovce začalo přetékat

      „Ačkoliv dříve ve vysokých nadmořských výškách sněžívalo, teď prší,“ uvedla Vanda Bonardová, šéfka italské sekce nevládní organizace CIPRA zabývající se ochranou Alp. „Takže taky vidíme dopad na stabilitu terénu,“ dodala.

      Skalní stěny ztrácejí kvůli tání stabilitu

      Vlny veder poničily permafrost, který po tisíce let jako cement držel alpské skalní stěny pohromadě. Například v Lombardii se podle místní ledovcové správy povrchová plocha zdejších ledovců zmenšila od roku 1991 o 40 procent.

      Horolezec Holeček: Katastrofě v Nepálu nešlo zabránit, podobná hrozí i v Evropě

      „Neznamená to, že by se všechny skalní stěny měly zřítit během následujících let nebo desetiletí, ale dost z nich je na hraně toho, aby ztratily stabilitu, a dnes jsou stabilní právě jenom díky ledu. Jak se mění led, viděli jsme letos obrovské množství sesuvů kamení a bortících se skal,“ říká expert na dopady klimatických změn na horské sněhy a ledovce Ludovic Ravanel.

      Za zborcení skály se považuje, když objem padajícího kamene přesáhne 100 kubických metrů. Podle Ravanelových odhadů by počet letošních zborcení měl dosáhnout přibližně 400, což je desetkrát víc než před dvaceti lety. Naposledy podle něj byla situace takto špatná v „katastrofickém roce“ 2022, kdy došlo k téměř 300 zborcení.

      Horský průvodce ze Chamonix Stuart MacDonald při výšlapech lidem ukazuje, kde byl ledovec vloni a kde před deseti lety, což v návštěvnících většinou vyvolá silnou reakci. Sám je v šoku, s jakou rychlostí ledovce ustupují.

      Kvůli padajícímu kamení byla jeho práce letos těžší a dokonce musel některé plány zrušit. „Slyšíte to dřív, než to vidíte, a pak se otočíte a vidíte obrovskou spoustu kamenů řítících se ze svahu. Dokáže to být docela děsivé,“ popisuje MacDonald.

      „Symbolické i smutné.“ Na Mont Blancu zemřel známý horský vůdce i další Čech

      „Nejděsivější je, že občas tohle kamení padá na trasy, které jsme touhle roční dobou v předchozích letech běžně využívali. Když se podíváte na trasu, kterou jste třeba loni v červenci nebo v srpnu prošli, a vidíte, že teď by to bylo nemožné, dokáže to být depresivní,“ dodal.

      x X X

      POVSTALCI  OVLÁDLI   OSTROV  PERIM,  VOJENSKOU  TECHNIKU
      Húsíové se chlubí ukořistěnou americkou technikou. Saúdové vás prodali, vzkázali
      Húsíové se po postupu jemenským pobřežím zmocnili amerických obrněných vozidel dodaných Saúdské Arábii, uvádí televize Al-Džazíra. Povstalci zároveň ovládli strategický ostrov Perim v průlivu Báb al-Mandab. Získali tak nejen vojenskou techniku, ale i důležitou pozici u jedné z hlavních námořních tras Rudého moře.

      Na záběrech zveřejněných Al-Džazírou jsou vidět americká obrněná vozidla MRAP, která Saúdská Arábie dodala svým spojencům v Jemenu.

      Video zachycuje situaci na jihozápadě země. Húsíové se techniky v hodnotě milionů dolarů zmocnili během rychlého postupu.

      Jeden z povstalců na záběrech oslovuje Tárika Sáliha, jemenského vojenského velitele a člena Prezidentské rady, vládního orgánu země. „Saúdové vás prodali za almužnu,“ vzkázal.

      „Průšvih epických rozměrů.“ Všichni hledají viníka bleskového úspěchu Húsíů v Jemenu

      Húsíové ve čtvrtek ovládli rozsáhlé části pobřeží Rudého moře a o den dříve také přístavní město Mokka. Skupina tvrdí, že vytlačila saúdskoarabské spojence z území o rozloze 5400 kilometrů čtverečních.

      Rychlý postup podle expertů odhalil slabou koordinaci a nedostatečné vyzbrojení vládních jednotek.

      Ještě významnější kořistí se pro povstalce stal ostrov Perim. Území o rozloze 13 kilometrů čtverečních leží uprostřed průlivu Báb al-Mandab, který rozděluje na dvě námořní trasy. Húsíové tak získali základnu přímo v jedné z nejdůležitějších námořních úžin světa.

      Húsíové ovládli klíčový ostrov Perim v Rudém moři, Trump odmítl pomoci Saúdům

      Báb al-Mandab spojuje Rudé moře s Adenským zálivem a představuje jižní vstup k Suezskému průplavu. „Kontrola ostrova spolu s ovládnutím celého jemenského pobřeží dává Húsíům skutečnou možnost námořní dopravu průlivem omezit nebo zcela zastavit,“ uvedl analytik Wolfgang Pusztai.

      Pro Írán, který povstalce podporuje, navíc představuje další páku v širším konfliktu se Spojenými státy.

      Húsíové tvrdí, že běžná námořní doprava v Rudém moři a Báb al-Mandabu zůstane bezpečná. Výjimku mají tvořit lodě spojené se Saúdskou Arábií. „V reakci na saúdskou blokádu budeme pokračovat ve strategii obležení za obležení,“ oznámil Jahjá Sarí, mluvčí Húsíů.

      Další útoky v oblasti by mohly mít citelné dopady na světový obchod. Húsíové už v minulosti zaútočili na více než stovku obchodních lodí. Pokud nyní rozšíří své cíle i na další plavidla, jejich pozice u Báb al-Mandabu jim může útoky výrazně usnadnit. Růst cen pojištění a přepravy by se následně mohl promítnout do cen energií či kontejnerové dopravy.

      X XX

      Inkluze se nepovedla nikde ve světě. Možná to není správná idea, říká Sárközi

      Už je to tady zase, žáci se vrátili do lavic. Prezident Pedagogické komory Radek Sárközi popisuje, co je ve vzdělávání nového. „Hodně se změnil vztah mezi školou a rodinou,“ říká mimo jiné v rozhovoru pro magazín Víkend DNES.

      Má stát nějakou dlouhodobou vizi nebo představu, jak české školství posunout? Nebo se to s každým ministrem chaoticky mění?

      Existuje oficiální koncepce s názvem Strategie vzdělávací politiky České republiky do roku 2030+. Místo jejího naplňování ale politici jen hasí požáry. Příliš mnoho energie se vyčerpává na řešení akutních problémů, o kterých se vědělo už dávno. Příkladem může být nedostatečný počet míst na středních školách v Praze. Před deseti lety politici nevěděli, kdy dospějí silné populační ročníky? Máme nedostatek kvalifikovaných učitelů. Před deseti lety stačilo navýšit kapacity pedagogických fakult. Ne, „vyřešilo“ se to tím, že ředitel školy může uznat vzdělání člověku, který učitelství nevystudoval. Snižuje to kvalitu výuky.

      Jsou učitelé zaplaceni tak, aby se svým povoláním důstojně uživili? Politici slibovali platy ve výší 130 % průměrné mzdy. Splnili to?

      Ten slib padl už za ministryně Petry Buzkové, brzy tedy oslavíme jeho 25. výročí. Od té doby zazní vždy před volbami, ale splněn nikdy nebyl. České školství je dlouhodobě podfinancováno. Asi nejblíž jsme 130 % průměrné mzdy byli za minulé vlády Andreje Babiše v roce 2021, kdy učitelé brali průměrně 126 %. Další roky ale platy začaly klesat, za vlády Petra Fialy až na 108 %, což je propad na úroveň roku 2018. Počítají se do toho i vysoké platy ředitelů škol, řadový učitel se na tu částku nedostane ani před důchodem. Teď je opět naděje na zvýšení. Jsem zvědav, zda současná vláda své sliby splní.

      Ze školského zákona vypadla autonomie učitelů ve volbě vyučovacích metod a hodnocení. Učitelé tedy v tichosti přišli o právo, jak budou učit a hodnotit

      X XX

      UKRAJINA  POTŘEBUJE  NOVÉ  POLITIKY
      ZELENSKÉHO   RYCHLE  VYMĚNIT,   VADÍ  I  POLSKU
      ODSUNOUT   Z  UKRAJINY  NACISTY  HITLERA,  ŽÁDÁ  I  RUSKO

      Čím Zelenskyj Poláky tak urazil a co ještě Ukrajincům nemohou zapomenout

      Ukrajinsko-polské vztahy, které na začátku ruské invaze platily za vzor solidarity, procházejí krizí. Rostoucí napětí mezi Varšavou a Kyjevem doprovází nejen ostrá politická rétorika, ale v poslední době také nárůst protiukrajinských nálad a útoků v samotném Polsku.

      Podle polského politologa Walentyho Baluka, vedoucího Centra pro východní Evropu na Univerzitě Marie Curie-Sklodowské v Lublinu, za touto destabilizací stojí především selhání politických elit na obou stranách a neschopnost vyřešit historická traumata z minulosti. V rozhovoru pro agenturu UNIAN upozornil, že z tohoto rozkolu těží jediný aktér – Rusko.

      Past radikálního nacionalismu a populismu

      Nárůst protiukrajinských nálad v Polsku není izolovaným jevem, ale součástí širšího evropského trendu. „Nyní v různých zemích zažíváme vzestup negativního nacionalismu. Polsko ani Ukrajina nejsou výjimkou, podobné trajektorie vidíme v Německu či Francii,“ vysvětluje politolog Baluk.

      Celé toto chování politických špiček připomíná spíše děti z různých skupin, které se pohádaly na hřišti a plně nechápou, jak provádět státní politiku.

      Walenty Baluk, politolog

      Zásadní podíl na vyhrocení situace však podle něj mají polští a ukrajinští politici, kteří nedokážou vést strategickou komunikaci a místo toho se pohybují po škále negativních emocí, aby získali body u voličů.

      Jako příklad uvádí nedávné symbolické konflikty. Polský prezident Karol Nawrocki navrhl zbavit svého ukrajinského protějška Volodymyra Zelenského vyznamenání – Řádu bílého orla, což se v Polsku prezentuje jako ochrana státních zájmů.

      Protiukrajinské nálady rostou. Tři muži v Polsku zbili mladý pár, jen kvůli přízvuku

      Na druhou stranu Zelenskyj přidělil jedné z vojenských jednotek čestný titul pojmenovaný po členech Ukrajinské osvobozenecké armády (UPA), které tamější nacionalisté považují za hrdiny, aby si pojistil hlasy pravicových voličů. Na taktické úrovni politici získávají body, ale strategicky tím destabilizují ukrajinsko-polské vztahy.

      Uražená hrdost a diplomatické facky

      Krize má kořeny i v dřívějších diplomatických přešlapech. Baluk připomíná rok 2023, kdy Polsko zablokovalo tranzit ukrajinského obilí a prezident Zelenskyj na půdě OSN naznačil, že se někteří evropští partneři chovají jako moskevští agenti.

      „Polská společnost to vnímala jako extrémní urážku. Polákovi jeho duševní hrdost nedovoluje vnímat, že Polsko je Rusko,“ řekl politolog. Když pak v roce 2026 došlo na debaty o odebrání Řádu bílého orla, Zelenskyj nařídil vrátit vyznamenání poštou.

      Žádné drony, žádné migy. Spor Polska s Ukrajinou graduje, vadí panteon hrdinů

      Podle Baluka šlo o další komunikační chybu: „Vyznamenání dostal ukrajinský lid. S úctou k Polsku měl prezident Zelenskyj polského velvyslance předvolat osobně a řád mu předat, nikoli ho poslat poštou. Poláci to opět cítili jako urážku celé země,“ podotkl.

      Walenty Baluk

      „Naši politici se pohybují po škále negativních emocí, aby získali politické dividendy a podporu voličů. Získávají tak pozitivní věci pro sebe na taktické úrovni, ale strategicky destabilizují vzájemné vztahy.“

      Chyby vidí politolog i na polské straně. Stát má podle něj plné právo omezovat balíčky pomoci pro uprchlíky, kterých je v Polsku na 900 tisíc. „Ale způsob, jakým to politici dělají, je populistický. Pokud chce Nawrocki měnit pravidla pomoci, měl pozvat zástupce ukrajinské komunity a uprchlíků a své jednání jim lidsky vysvětlit,“ řekl.

      Volyň, neuzavřená rána

      Největším balvanem ve vzájemných vztazích zůstává historické hodnocení Volyňské tragédie. Zatímco ukrajinská strana se snaží prosadit symetrický přístup – šlo o tragédii, kde umírali lidé na obou stranách), polská společnost symetrii odmítá a požaduje jasné uznání etnických čistek, které prováděla UPA.

       

      Deklarativní hesla jako „Odpouštíme a prosíme o odpuštění“, která v minulosti iniciovala církev a tehdejší politici, už dnes nestačí. Je potřeba přejít od slov k činům, soudí politolog.

      Klíčovou chybou podle Baluka bylo, že se před desetiletími neprovedla kompletní exhumace, pohřbení a řádné připomenutí civilních obětí. Prezidenti nebo šéfové vlád obou zemí by měli podepsat společné prohlášení, že proces exhumací obětí Volyňské tragédie nebude z žádné strany nikdy blokován.

      VIDEO: Za Volyň! Jednooký lídr polských nacionalistů mlátil do pomníku banderovců

      Do toho se podle Baluka musí zapojit média, akademici a také církve – včetně pravoslavné církve Ukrajiny a řeckokatolické církve. Symboly smíření musí zahrnovat společné oslavy a obnovu zničených kostelů na ukrajinské Volyni i v polském Lemkovsku.

      „Pokud uvažujeme o strategickém partnerství, musíme projít procesem smíření – přijmout pravdu takovou, jaká je. Není to snadné, ale musí se to udělat,“ uzavřel Baluk.

      Právě neschopnost obou národů najít společnou řeč v historii a současné politice otevírá dveře třetí straně. V rámci probíhající informační války se tyto vnitřní spory stávají snadným terčem pro ruskou propagandu, jejímž primárním cílem je poštvat Ukrajince proti Polákům a rozbít spojenectví, které přímo ohrožuje imperiální ambice Kremlu.

      X X X

      TRUMP   PŘÍKAZ  ZELENSKÉMU,  UKRAJINĚ,

      NEÚTOČIT  NA  ROPU  RUSKA
      ŠKODÍTE  CELÉMU  SVĚTU
      ROPU  POTŘEBUJE  I  KUBA

      Neútočte na ruskou ropu, škodíte tím celému světu, vyzval Trump Zelenského.

      Americký prezident Donald Trump vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby přestal útočit na ruskou ropnou infrastrukturu. Trump také prohlásil, že ukrajinské údery vedou k nedostatku paliva, což má negativní dopady pro celý svět. Ukrajinské útoky na ruské ropné rafinerie v posledních měsících vedly k poklesu zásob pohonných hmot.

      Ukrajina, která se pátým rokem brání ruské agresi a čelí pravidelným ruským útokům na svou vlastní energetickou infrastrukturu, uvádí, že rafinerie jsou legitimními vojenskými cíli.

      Ruské rafinerie zpracovávají nejméně ropy za jednadvacet let. Vláda škody tají

      Průměrná cena nafty v USA, kterou využívají nákladní automobily, vlaky, lodě a zemědělská technika, ve čtvrtek poprvé překročila hranici šesti dolarů (125 Kč) za galon (3,8 litru), jak uvádí server GasBuddy sledující vývoj cen. Růst cen je jedním z témat před listopadovými kongresovými volbami, v nichž se očekávají ztráty Trumpových republikánů ve prospěch opozičních demokratů.

      „Pan Zelenskyj musí udělat jednu věc: musí přestat ničit zásoby nafty v Rusku,“ řekl Trump novinářům během návštěvy turnaje Irish Open, který se koná na západě Irska na golfovém hřišti patřícím jeho rodině. „Mluvili jsme o tom s panem Zelenským. Existuje spousta jiných cílů. Neútočte na palivo. To škodí celému světu,“ dodal.

      Ruská krize nabývá obřích rozměrů. I u Moskvy už čekají na benzin tři hodiny

      Trump, který od konce února vede konflikt s Íránem, což vedlo mimo jiné k výraznému omezení přepravy ropy v Hormuzském průlivu, také řekl, že za globální nedostatek paliva „nemůže Blízký východ, nýbrž to, co se děje mezi Ruskem a Ukrajinou“.

      Rusko podle předběžné vládní prognózy, do které nahlédla agentura Reuters, kvůli válce snížilo odhad produkce ropy pro letošní rok na nejnižší úroveň za posledních 17 let a revidovalo výhled vývozu paliv pro roky 2026 a 2027.

      X XX

          NA  OSTROVECH  KASPICKÉHO  MOŘE  VLCI,  KANCI,  VINA  RUSKA?

          Z vysychajícího Kaspického moře se noří nové ostrovy. Obydleli je vlci a kanci

          Nejméně dva nové ostrovy identifikovali vědci za poslední dva roky v Kaspickém moři. Hladina největšího jezera světa rychle klesá, což se projevuje dramatickými změnami krajiny v jeho severní, podstatně mělčí části.

          Tulení ostrovy najdete v severovýchodním cípu Kaspického moře, jen dvacet kilometrů od břehů Kazachstánu. První zprávy o nich pocházejí z roku 1667, kdy se na nich ukryli příznivci kozáckého rebela a piráta Stěnky Razina a z Astrachaně proti nim vyplula trestná výprava asi čtyřiceti lodí.

          Na největším z ostrovů se kdysi lovili tuleni a škvařil se tam jejich tuk, ještě za Stalina tam stávala rybářská vesnička. Dnes je souostroví zcela pusté, pokud nepočítáme meteorologickou stanici a stanoviště kazachstánských pohraničníků.

          Kaspické moře vysychá čím dál rychleji. Kazachstán kromě klimatu viní i Rusko

          K pěti největším ostrovům nedávno přibylo několik nových. Jeden z nich se vynořil asi třicet kilometrů od pobřeží, dostal jméno Rybářský a podle záběrů dostupných na internetu je už slušně zarostlý trávou. Na některých nových ostrovech prý dokonce žijí vlci, divoká prasata a jezevci.

          Podobný objev minulý rok v květnu oznámili vědci z Širšovova oceánologického ústavu Ruské akademie věd. Nedaleko Astrachaně, asi třicet kilometrů jihozápadně od ostrova Malyj Žemčužnyj, zmapovali zcela nový ostrov, jehož existenci již dříve naznačovaly satelitní snímky.

          Ruští vědci ho natočili z dronu, výsadek kvůli špatnému počasí a mělkým vodám nebyl možný. „V době průzkumu se povrch ostrova jevil jako vlhká rovina členěná hřbety písečných vln,“ stojí ve zprávě Širšovova ústavu. „Pokud bude hladina Kaspiku nadále klesat, ostrov se může zvětšit a stát se útočištěm pro ptáky a tuleně kaspického.“

          Jak je dobře známo, Kaspické moře není moře, ale bezodtoké jezero s mírně slanou vodou. Zatímco na jihu u břehů Íránu dosahuje hloubky až tisíc metrů, jeho severní část je velmi mělká a právě zde jsou v posledních letech nejvíce patrné dopady jeho rychlého vysychání.

          Satelitní data ukazují, že hladina Kaspiku klesá o sedm centimetrů ročně a do konce století může spadnout až o 21 metrů. To by znamenalo, že severní část největší vnitrozemské vodní plochy světa do roku 2050 téměř zmizí. Hlavní příčinou je klimatická změna a snížený přítok z Volhy, která zajišťuje přes 86 procent přítoku.
          X XX
          V  KLDR  NOVÉ  KAVÁRNY,  OBCHODY,  LYŽAŘSKÁ  STřŘEDISKA

          Zbraně, umělé vlasy a masážní křesla. Severní Korea roztáčí válečné miliardy

          KLDR zažívá nečekaný spotřební boom luxusního zboží. Zisky z války, kyberútoků a exportu investuje režim do luxusních center i velkých vojenských projektů. Cílem je podle analytiků nasměrovat úspory střední třídy do státem kontrolované ekonomiky, upevnit moc režimu a získat další peníze.

          Severní Korea, země historicky spojovaná s odříkáním a mezinárodní izolací, prochází nečekanou vlnou konzumního způsobu života. Vůdce Kim Čong-un po celé zemi otevírá nové kavárny, aquaparky, lyžařská střediska a luxusní nákupní centra, uvádí agentura Reuters.

          Mezinárodní agentura pro atomovou energii nedávno varovala před novým zařízením na obohacování uranu v komplexu Jongbjon, které by podle odhadů mohlo ročně vyprodukovat materiál až pro čtyři jaderné hlavice.

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

          Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.