Jak přežijeme zimu s extrémním El Niňo, ohrožením zásobováním ropou a válkou zpřetrhanými dodavatelskými řetězci? Ještě o prázdninách jsme byli v klidu, když se zdálo, že íránská válka končí a vše se zase srovná. To se nepotvrdilo. Američané znovu zaútočili a Írán přitvrdil s blokádou Hormúzu a odvetnými údery na americké základny a energetickou infrastrukturu v sousedních zemích. To je jeho hlavní zbraň, že americká válka se prodraží celému světu.

Jako kdyby to však nestačilo, množí se předpovědi, že historicky nejdrsnější klimatický jev El Niňo ukáže v zimě svou plnou sílu.  

Co to znamená pro Evropu? Jak vyplývá to z mého rozhovoru s umělým inteligentem, bude prý trochu tepleji, ale potřebné menší množství energie bude ve výsledku mnohem dražší.

Náš rozhovor jsem otevřel otázkou, jak se vyvíjí cena ropy ve světě a jaké jsou názory na další trendy.

Co jsem se dozvěděl:

Aktuální vývoj ceny

Cena ropy je nyní vysoko, ale od konce týdne mírně klesá. Severomořská Brent se obchoduje za 104,61 USD za barel (pokles za den o 2,81 %), americká WTI za 100,05 USD (-2,37 %). Ropa Brent se tak pohybuje blízko svého letošního maxima — za posledních 12 měsíců kolísala mezi 58,72 a 119,40 dolary.

Za prudkým růstem stojí eskalace na Blízkém východě. Na začátku září poprvé od 24. července cena Brentu překonala 100 dolarů, když za pouhých pět dní zdražila o 9 procent a vystoupala o více než třetinu oproti letnímu minimu 72 dolarů. Růst táhly útoky na saúdskou energetickou infrastrukturu, obnovená čínská dovozní poptávka a rizika spojená s průlivem Hormuz.

Názory na další trendy

Pohledy analytiků se výrazně rozcházejí v závislosti na předpokladu, jak se vyvine geopolitika.

Krátkodobě optimistický scénář — pokud zůstane Hormuz omezený — počítá s cenami kolem 90 dolarů. Americký úřad EIA v zářijovém výhledu očekává Brent průměrně kolem 90 USD/barel v druhé polovině roku 2026. eia

Scénář uklidnění — který nastoupil po dohodě USA a Íránu o znovuotevření Hormuzu — je výrazně nižší. Po této dohodě řada velkých bank odhady cen ropy zkrouhla: Goldman Sachs očekává ve 4. čtvrtletí Brent kolem 80 dolarů (dříve 90). Morgan Stanley vidí 90 USD ve 3Q, a pak už jen 80 USD ve 4Q. Nejvíc medvědí je Citi— 75 dolarů ve 3Q i na konci roku. J.P. Morgan počítá se zhruba 86 dolary ve 3Q, 80 ve 4Q a 78 ke konci roku. jpmorgan+1

Průzkum agentury Reuters z konce srpna odhaduje Brent průměrně na 85 dolarů za rok 2026. reuters

Výhled na rok 2027 je konzistentně nižší, protože produkce roste a zásoby se obnovují: EIA počítá s postupným poklesem na průměrně 74 dolarů v roce 2027, Goldman Sachs vidí 75 a Citi 65 dolarů. eia+1

Společným jmenovatelem všech scénářů je strukturální převis nabídky — rostoucí produkce (zejména americká břidlice a OPEC+), obnova zásob a jen mírný růst poptávky tlačí ceny dolů, zatímco geopolitická rizika (Hormuz, sankce na Rusko, útoky na infrastrukturu) je tlačí vzhůru. Proto zůstává trh mimořádně volatilní a rozptyl odhadů je nezvykle široký, odpovídá umělý inteligent sršící optimismem.

Takže je to dobré? Když jsem položil doplňkové otázky, dost otočil.

– Jak předpovědi reagují na útoky Huthiů na úžinu Bad al Mandeb, na obsazení jemenského pobřeží Huthii a na poškození saúdského ropovodu, který měl obejít uzavřený Hormúz?

– Je tu také vyhlídka podstatně větší energetické pomoci Ukrajině, která zvýší poptávku po ropě.

– Jak je to se zásobami ropy v Evropě? A jaký vývoj lze čekat u cen benzínu a nafty? Jak se tam vyvíjejí zásoby a zpracovatelské kapacity?

– Liší se nějak situace Česka od zbytku Evropy?

Doplňuji aktuální kontext, reaguje umělý inteligent. Jde o rychle se vyvíjející krizovou situaci, takže jednotlivé predikce zastarávají doslova ze dne na den.

Co jsem se dozvěděl tentokrát:

Jak trh reaguje na postup Huthiů a uzavření ropovodu

Události posledních dní podstatně změnily obraz. Huthiové 11. září dobyli přístav Mocha, zhruba 75 km severně od průlivu Bab el-Mandeb, čímž získali podle zmocněnce OSN Hanse Grundberga „přímou přítomnost na přístupech k jedné z nejdůležitějších úžin světa“. Útočí i na vesnice Dhubab a ostrov Perim v nejužším místě průlivu. Od července navíc zasáhly dva tankery se saúdskou ropou. bloomberg+1

Klíčovou změnou je poškození saúdského ropovodu East-West (kapacita 7 mil. barelů denně), který měl obcházet Hormuz. Dne 10. září byl několikrát zasažen a společnost Aramco jej preventivně odstavila; část zpráv útok připisuje dronům odpáleným z Iráku. Čerpací stanici na jeho rudomořském konci zasáhla už v dubnu íránská raketa. Výsledek je dramatický: podle Kpleru saúdský export přes Bab el-Mandeb spadl z téměř 4 mil. barelů denně v červnu na něco přes 200 000 barelů v srpnu, tedy o zhruba 3,8 mil. barelů denně. argusmedia

To posouvá predikce k hornímu okraji dosavadních scénářů. Zatímco ještě v srpnu po dílčím otevření Hormuzu banky odhady snižovaly, nové události zvyšují tlak na ceny. IEA konstatuje, že od začátku války klesly světové pozorované zásoby o 507 mil. barelů, z toho jen v srpnu o 95 mil. barelů (3,1 mil. barelů denně), a cena Brentu vystoupala 9. září na 113,48 dolaru. iea

Pomoc Ukrajině a poptávka po ropě

Vaše premise je správná jen zčásti. Nepůjde ani tak o to, že by „energetická pomoc“ přímo zvyšovala poptávku po ropě — peníze EU směřují hlavně do elektroenergetiky, plynu a obnovy sítě. Skutečný tlak na ropný trh jde jinudy: ruské údery téměř zničily ukrajinské rafinerie, takže Ukrajina se stala dovozcem paliv a v zimě dosahoval dovoz paliv až zhruba 1 milion tun měsíčně. Tato poptávka — zejména po naftě — soutěží s evropskými odběrateli na už tak napjatém trhu s naftou a dále ho utahuje. commission.europa+2

Zásoby v Evropě

Situace je špatná. Podle Eurostatu k červnu 2026 držela EU průměrně jen 74,1 dne zásob benzinu a 67,2 dne leteckého paliva — tedy pod povinným 90denním minimem — a nafta byla s 93,8 dny jen těsně nad hranicí. V hubu Amsterdam–Rotterdam–Antverpy klesly zásoby nafty a kapalného plynu na 1,61 mil. tun, tedy o 24 % méně než před rokem, a zásoby benzinu na 752 000 tun, nejníže od září 2021. Zásoby ropy v Evropě jsou podle ABN AMRO blízko nejnižší úrovně od roku 2012 a bude je nutné doplnit. eurooilwatch+3

Ceny benzinu a nafty a rafinérské kapacity

Ceny paliv rostou rychle. Průměr EU dosáhl k 7. září 1,907 €/l benzinu (+23,2 % meziročně) a 2,028 €/l nafty (+35,4 % meziročně). Růst táhne hlavně výpadek rafinérské kapacity. Válka vyřadila přes 20 % rafinérské kapacity Blízkého východu (z 9,6 mil. barelů denně) a celosvětově téměř 9 % kapacity; evropské rafinerie proto jedou na hraně limitů s rekordními maržemi. Nafta je nejzranitelnější, protože ji stlačují obě války najednou a před zimou se očekává další zhoršení. reuters+3

Specifika Česka

Česko je v řadě ohledů v lepší pozici. Už od poloviny 2025 je podle premiéra Fialy nezávislé na ruské ropě — po rozšíření ropovodu TAL/IKL proudí ropa do středočeského skladu Nelahozeves. Země má dvě rafinerie: Litvínov (5,4 mil. tun ročně, je napojený na Družbu i IKL) a Kralupy (3,3 mil. tun ročně, jsou napojeny na TAL z Terstu), dohromady zpracují asi 8 mil. tun ropy ročně. Přerušení dodávek ruskou Družbou — které se letos opakovalo — tak Česko neohrožuje na zásobách, ačkoli zvyšuje ceny. euractiv+2

Cenově je na tom Česko nadprůměrně dobře: benzin kolem 1,74–1,76 €/l a nafta kolem 1,90 €/l jsou podstatně pod unijním průměrem. To odráží relativně nízké spotřební daně a vlastní rafinérskou kapacitu, která kryje domácí spotřebu. Výhled je ale shodný se zbytkem Evropy: ceny u pump budou dál tlačeny drahou ropou a utaženým trhem s naftou, přičemž hlavní riziko je na straně nafty před topnou sezonou.

Tolik odpověď. Je tu však ještě něco, na co se musím zeptat, aby si udělal představu o   konkrétních podmínkách letošní zimy:

– Jaké jsou předpovědi nadcházející zimy za extrémního El Niňo? 

– Co všechno nejrůznější prognózy nabízejí?

– Uvažuje někdo o tom, co lze očekávat v energetice a dopravě, když se zakomponuje i tento faktor?

A zde jsou odpovědi:

Jak silné El Niño se čeká

Máte pravdu, že to není okrajové téma — naopak jde o historickou anomálii. Americké NOAA/Centrum pro předpověď klimatu (CPC) ve zprávě z 10. září uvádí, že El Niño sílí, s pravděpodobností přes 90 %, že půjde o velmi silný jev během podzimu a zimy 2026–27; teplotní anomálie mořské hladiny ve východním Pacifiku už přesáhla +3,0 °C. V sezoně říjen–prosinec dává CPC 75% šanci historickému jevu, který by překonal vše od roku 1950. Světová meteorologická organizace (WMO) hovoří o téměř 100% jistotě, že El Niño přetrvá do února 2027, a britský Met Office jej označuje za „pravděpodobně největší od počátku měření“. cpc.ncep.noaa+3

Důležité je načasování: jev má vrcholit až na přelomu zimy, tedy s dopady soustředěnými do prvního čtvrtletí 2027.

Co to znamená pro energetiku

Klíčová otázka je plyn, protože El Niño obvykle přináší mírnější zimu do severní Evropy, což by teoreticky srazilo poptávku po vytápění. Prognózy jsou tu ale opatrné:

Rystad Energy spočítal, že jen výjimečně silné El Niño (minimálně o 2 °C teplejší zima, než je historický průměr) by smysluplně snížilo evropskou potřebu LNG — a to je podle nich „long shot“. Závěr je nepříjemný: i s El Niňem ve prospěch Evropy bude region potřebovat zhruba 15 milionů tun LNG navíc oproti loňsku, protože zásobníky jsou podprůměrné (v základním scénáři jen 76 % plnosti k 1. listopadu). Index teploty vody v Indickém oceánu kolem 2,0 °C totiž historicky znamená jen asi 1 °C oteplení evropské zimy. rystadenergy

Morgan Stanley navíc v září zvýšil odhady zimních cen plynu, a ICIS upozorňuje, že kombinace rekordního El Niña s chystaným zákazem ruského LNG od ledna 2027 vytváří obousměrné cenové riziko. Už v květnu obchodovaly evropské zimní kontrakty na elektřinu s prémií přes 20 %, nejvyšší od krize 2022. reuters+2

Je tu i druhý směr působení: El Niño zvyšuje globální soutěž o plyn a uhlí (chladnější zima v Asii a na jihu USA, vyšší poptávka po chlazení), takže „zachránce“ v podobě teplé zimy může být částečně vykompenzován vyšší konkurencí o dodávky. spglobal

Co to znamená pro dopravu

Zde El Niño funguje hlavně přes Panamský průplav, který se — po suchu z let 2023–24 — může stát dalším úzkým hrdlem vedle Hormuzu, Rudého moře a Černého moře. Sucho snižuje hladinu panamského jezera Gatún a nutí spráce průplavu omezovat ponor lodí, což zdržuje a zdražuje kontejnerovou dopravu mezi Asií a východním pobřežím USA. mykn.kuehne-nagel+1

Širší dopad na námořní dopravu shrnuje pojišťovna Steamship Mutual: rostoucí El Niño zvýší výkyvy počasí, omezí klíčové trasy a naruší dodavatelské řetězce. Deutsche Bank celou situaci označila za „multi-kanálový nabídkový šok“, který najednou zasáhne zemědělství, energetiku, lodní dopravu i obchod. steamshipmutual+1

Kdo to integruje dohromady

Ano, existují analýzy, které El Niño započítávají do energetiky i dopravy zároveň — nejkomplexněji je skládají specializované komoditní briefingy (např. Energy Reader systematicky modeluje dopady „super El Niña“ na poptávkové křivky všech hlavních energetických trhů, a Oilprice ukazuje, jak nejsilnější El Niño v historii dopadá na „nejnapjatější trh s energií za mnoho let“). Světové ekonomické fórum pak El Niño řadí mezi systémová rizika s dopadem na uhlí, zemědělství a obchodní toky. spglobal+2

Shrnutí odhadu: konsenzus je, že extrémní El Niño znamená pro Evropu naději na mírnější zimu, ale ne jistotu — a ani teplá zima plně nevyřeší podprůměrné zásoby plynu, utažený trh s LNG a současné narušení námořních tras. Pro nákladní dopravu je El Niño spíše další negativní faktor: k válečným úzkým hrdlům se může přidat omezený Panamský průplav, což by dál prodlužovalo trasy a tlačilo sazby nahoru.

Tolik umělý inteligent a jeho seriózní přístup k dotazům.

Co z toho vyvodit?

I vzdálené války nás ohrožují. Každá je prohraná, ať dopadne jakkoliv.

Zásobování z dálky začíná být trvale nebezpečné.

Kdo může, ať si pořídí soláry na střechu a elektrické auto na dvorku.

Kdo může, ať jezdí tramvají, metrem a vlakem. Jsou na elektřinu vyráběnou doma.

Kdo může, ať topí dřevem z blízkého lesa.

A kdo nemůže, ať tlačí na vládu, aby pomohla a soustředila se na skutečné problémy našich lidí, i kdyby to měly odnést nějaké ty tanky a stíhačky. (zf)

 X XX

TRUMP  MYSLÍ  NA  LIDI,  MOTORISTY,  PODNIKY  DOPRAVY,  TEPLO  LIDÍ

Trump by rád zasahoval do ukrajinskej stratégie. Zelenskému diktuje, kde v Rusku môže a kde nemôže útočiť

Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby Kyjev prestal útočiť na ruské naftové zariadenia, keďže to podľa neho spôsobuje nedostatok nafty. Ostatné ciele však podľa jeho slov Ukrajina zasahovať môže. TASR o tom informuje podľa agentúr AFP a AP.

Reportér sa Trumpa počas návštevy jeho golfového klubu v írskom Doonbegu opýtal, či po svojom nedávnom rozhovore s ruským prezidentom Vladimirom Putinom hovoril so Zelenským. Trump na to reagoval výzvou adresovanou Zelenskému, aby zastavil útoky na ruskú naftu.

„Zelenskyj musí urobiť jednu vec. Musí prestať ničiť naftu v Rusku,“ povedal Trump. „Nech útočí na ciele, ale nie na naftu, lebo spôsobuje jej nedostatok,“ vyhlásil.

Ukrajina už niekoľko mesiacov útočí na ruský ropný a plynárenský priemysel, ktorý podľa Kyjeva nielen financuje, ale aj priamo podporuje viac ako štyri roky trvajúcu inváziu. Útoky ukrajinských dronov viedli k zavedeniu prídelového systému na palivo v celom Rusku, hoci Moskva patrí k hlavným vývozcov ropy a zemného plynu.

Trump ozrejmil, že so Zelenským hovoril o ukrajinských útokoch na ruský energetický priemysel. „Existuje množstvo iných cieľov. Neútočte na naftu, lebo to škodí. Poškodzuje to celý svet. Nechceme, aby útočil na naftu… On útočí na naftové rafinérie,“ povedal.

AFP konštatuje, že vzhľadom na opätovnú eskaláciu konfliktu na Blízkom východe ceny ropy prudko vzrástli, čo viedlo k nárastu cien pohonných hmôt v USA a k inflácii. Nárast cien vyvolal špekulácie, že americký Federálny rezervný systém (Fed) zvýši úrokové sadzby. V USA sa pritom o necelé dva mesiace uskutočnia voľby do Kongresu v polovici funkčného obdobia prezidenta.

X XX

 Cena ropy znovu letí nahor a Európe chýba plyn. Prečo nás už čoskoro čaká zdražovanie všetkého? 

Zatiaľ čo my riešime každodenné starosti, na svetových trhoch sa schyľuje k dokonalej búrke, ktorú už čoskoro pocítime vo vlastných peňaženkách. Útoky na tankery na Blízkom východe a najprázdnejšie európske zásobníky plynu za posledné roky vysielajú jasný signál. Viac sa dočítate v našej pravidelnej rubrike – týždeň vo svetovej ekonomike.

Vojnové konflikty tisíce kilometrov od našich hraníc sa už čoskoro nepríjemne odrazia na našich peňaženkách. Kým svet so zatajeným dychom sleduje eskaláciu napätia na Blízkom východe, trhy s energiami už reagujú miernou panikou. Európa stojí na prahu energetickej krízy, ktorá predraží nielen kúrenie a tankovanie, ale postupne aj všetky bežné tovary v obchodoch.

Ropa v plameňoch: Doprava sa predraží

Svetové ceny čierneho zlata vyleteli raketovým tempom a prekročili hranicu 109 dolárov za barel. Dôvodom je vyostrujúci sa konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom, ktorý sa preniesol aj na more. Hormuzský prieliv, kľúčová tepna pre prepravu ropy, je pre útoky na tankery a námorné blokády výrazne obmedzený. Irán hlási útoky na desiatky lodí, kým spojenecké sily zasahujú iránske tankery. Situáciu komplikujú aj jemenskí húsíovia, ktorí obsadili dôležitý prístav, čím ohrozujú dopravu v Červenom mori.

Tento chaos znamená jediné: ropy je na trhu menej a cesta k zákazníkom je nebezpečnejšia. Analytici navyše varujú, že ak sa prebudí čínsky priemysel a začne vo veľkom nakupovať, ceny ropy môžu stúpnuť ešte vyššie. Dôsledky už cítiť aj za oceánom, kde galón benzínu zdražel, čo zhoršuje obavy z celkovej inflácie. Pre bežného človeka to znamená drahšie palivá na čerpacích staniciach, čo následne dvíha ceny akejkoľvek prepravy. Ak je drahšia doprava, automaticky zdražie aj bežný tovar v supermarkete.

Zásobníky plynu zívajú prázdnotou

Európske ceny plynu zaznamenávajú najrýchlejší rast od leta. Kvôli blízkovýchodnému konfliktu prišiel svet zhruba o pätinu dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG). Do toho vstupuje obrovský predzimný boj a preteky o každú dostupnú loď s plynom pred blížiacou sa vykurovacou sezónou.

Európa je pritom na túto situáciu pripravená najhoršie za posledné roky. Naše plynové zásobníky sú naplnené len na niečo vyše 67 percent. Ide o najnižšiu úroveň pre toto ročné obdobie od roku 2009, odkedy sa vôbec vedú štatistiky. Odborníci varujú: Domácnosti sa musia pripraviť na nárast účtov za energie o 30 až 40 percent.

Zmrzneme v zime? Nie, ale priplatíme si

Dobrou správou je, že priamy nedostatok plynu nám zatiaľ nehrozí. Energetický expert Walter Boltz upokojuje, že vďaka dostatočne silnému globálnemu trhu so skvapalneným plynom (LNG) by sme mali najbližšiu zimu prežiť bez fyzických obmedzení či vypínania kúrenia. Tou zlou správou sú však účty, ktoré nám následne pristanú v schránkach.

X XX

 Mierové rozhovory v októbri? Kremeľ pripustil obnovenie rokovaní Ruska, USA a Ukrajiny

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov potvrdil, že trojstranné rokovania medzi Ruskom, USA a Ukrajinou by sa mohli obnoviť v októbri. Moskva však zároveň vylúčila možnosť priameho stretnutia lídrov v Miami a zdôrazňuje, že medzi oboma stranami nateraz neexistuje dohoda, ktorá by slúžila ako základ pre ďalšie rozhovory.

Kremeľ nevylučuje možnosť, že trojstranné rokovania o vojne na Ukrajine za účasti Ruska, Spojených štátov a Ukrajiny sa obnovia v októbri. V nedeľu to podľa agentúry AFP citujúcej ruské tlačové agentúry uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

• Kremeľ pripúšťa obnovenie trojstranných rokovaní s USA a Ukrajinou už v októbri.
• Posledné trojstranné rokovania o vojne na Ukrajine prebehli vo februári 2026 v Ženeve.
• Washington sa pokúša oživiť mierové úsilie, americkí vyjednávači boli v Kyjeve aj Moskve.

Október podľa Peskova nemožno vylúčiť

„Áno, takúto možnosť nevylučujeme. Hovoríme práve o dohľadnej budúcnosti. Október teda nemožno vylúčiť,“ povedal Peskov novinárom v odpovedi na otázku ruskej agentúry Interfax.

Naposledy sa trojstranné rokovania vo formáte Rusko–USA–Ukrajina uskutočnili v Ženeve 17. a 18. februára 2026. Išlo o tretie kolo rokovaní v tomto formáte. Predtým sa rokovalo v Abú Zabí.

Peskov počas brífingu s novinármi doplnil, že ruský prezident Vladimir Putin počas návštevy Indie o situácii na Ukrajine stručne informoval aj hostiteľa podujatia, premiéra Naréndru Módího.

USA tlačia na dialóg

Putin podľa neho stručne načrtol situáciu na bojisku. Podrobnejšie informácie o výsledku svojho stretnutia s americkými vyslancami Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom mu však pre nedostatok času neposkytol, dodal Peskov.

AFP doplnila, že Washington sa snaží oživiť dlho stagnujúce úsilie o ukončenie vojny trvajúcej už vyše štyroch rokov; americkí vyjednávači navštevujú Kyjev a Moskvu a prezidenti USA a Ruska, Donald Trump a Vladimir Putin, spolu telefonicky rokujú.

Viaceré predchádzajúce kolá rokovaní stroskotali aj pre pretrvávajúce maximalistické požiadavky Moskvy vrátane požiadavky, aby Ukrajina odstúpila Rusku územia na východe krajiny, ktoré ruské jednotky dosiaľ nedobyli.

Dôležitá je otázka území

Putinov poradca Jurij Ušakov sa v nedeľu pred novinármi uviedol, že Rusko a Ukrajina zatiaľ nemajú dohodu, ktorá by mohla slúžiť ako základ pre ďalšie rokovania. „V súčasnosti sa musíme dohodnúť najmä na otázke území, ale otvorených je aj mnoho ďalších otázok,“ dodal.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore zverejnenom v sobotu vyhlásil, že by bol ochotný stretnúť sa s Putinom a rokovať s ním na decembrovom summite G20 v Miami na Floride. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však túto možnosť okamžite vylúčil ako „nemožnú“; v sobotu v Naí Dillí pre agentúru AFP zopakoval požiadavku Moskvy, že k stretnutiu môže dôjsť len v ruskom hlavnom meste.

Trump sa sústreďuje na konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom

AFP doplnila, že úsilie o ukončenie vojny na Ukrajine vedené USA uviazlo na mŕtvom bode aj pre to, že Trump sa momentálne sústreďuje na konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom na Blízkom východe.

Putin v nedeľu odcestoval z Naí Dillí, kde sa zúčastnil na dvojdňovom summite skupiny BRICS. Pred odletom z Indie Putin vyhlásil, že tento 11-členný blok pracuje na vytvorení „nového, spravodlivejšieho multipolárneho svetového poriadku“.

X XX

 Poľsko varuje pred eskaláciou ruskej agresie. Nápor útokov na Ukrajinu môže zasiahnuť aj našich severných susedov

Poľský premiér Donald Tusk v nedeľu upozornil, že zvýšené množstvo ruských útokov na Ukrajinu môže v nasledujúcich týždňoch priamo ovplyvniť Poľsko. Vyjadril sa tak po núdzovom zasadnutí po zásahu lokomotívy v ukrajinsko-poľskom pohraničí ruským dronom. TASR o tom píše podľa agentúr AFP a PAP.

„Nasledujúce týždne a mesiace budú obdobím veľmi intenzívnych krokov zo strany Ruska,“ povedal Tusk. Vláda preto podľa neho „nemôže vylúčiť, že táto eskalácia zasiahne aj poľské územie“. Poľský premiér uviedol, že Rusko sa môže pokúšať o paralyzovanie ukrajinských hraničných priechodov, pričom k takémuto útoku už došlo v Moldavsku.

Zásah lokomotívy dronom

Vo štvrtok na tlačovej konferencii v Bratislave Tusk oznámil, že v noci na štvrtok sa podarilo odvrátiť priame ohrozenie jedného z hraničných priechodov. Od šéfa americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Johna Ratcliffa tiež dostal správu o možnom vývoji udalostí v najbližších mesiacoch.

V ukrajinsko-poľskom pohraničí v nedeľu ruský dron zasiahol lokomotívu vlaku smerujúceho z Kyjeva do Varšavy. K incidentu došlo vo Volynskej oblasti, asi dva kilometre od hraníc s Poľskom. Poľský železničný dopravca PKP Intercity uviedol, že vlak mal na palube 206 cestujúcich. Podľa zástupcu Ukrajinských štátnych železníc Olexandra Ševčenka pri útoku neutrpeli zranenia žiadni cestujúci.

Reakcia Ruska a politikov

Rusko uviedlo, že útok cielil na „železničnú infraštruktúru“ na západe Ukrajiny, ktorá slúži na „prepravu vojenského nákladu“ z Európy.

Denník Financial Times upozornil, že len niekoľko minút pred útokom ruského dronu prešiel po rovnakej trati špeciálny vlak so zahraničnými politikmi a ďalšími prominentmi a expertmi. Cestovali v ňom okrem iných bývalý britský premiér Boris Johnson, švédsky expremiér Carl Bildt či poradca nemeckého kancelára Friedricha Merza pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Günter Sautter.

K incidentu sa popoludní vyjadril aj poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, ktorý je aktuálne na návšteve Kyjeva. „Ide o eskaláciu, ide o ďalšiu veľkú výzvu pre Ukrajinu a pre potenciálne budúce obete ruskej agresie, a to znamená, že by sme mali zintenzívniť naše úsilie na podporu obetí agresie,“ povedal.

X X X

 TUMP  O  IRSKU

Donald Trump vyhlásením o podpore zjednotenia Írskej republiky a Severného Írska vyvolal diplomatickú roztržku

 Americký prezident Donald Trump pokračuje v návšteve Írska, počas ktorej spôsobil medzinárodný diplomatický spor vyhlásením o tom, že podporuje zjednotenie Írskej republiky so Severným Írskom. Program návštevy završuje na golfovom turnaji Amgen Irish Open vo svojom rezorte v Doonbeg za účasti írskeho premiéra Micheála Martina.

Americký prezident Donald Trump v nedeľu pokračuje v návšteve Írska, počas ktorej vyvolal diplomatický spor vyjadrením, že podporuje zjednotenie Írska, informovala agentúra DPA, píše TASR.

• Donald Trump podporil zjednotenie Írska a označil ho za nevyhnutný proces.
• Počas návštevy Írska sa Trump zúčastnil golfového turnaja Amgen Irish Open.
• Írsku návštevu sprevádzali rozsiahle bezpečnostné opatrenia a protesty v Dubline aj Clare.
• Britskí konzervatívci a vláda tvrdo odmietli Trumpove vyhlásenia o zjednotení Írska.
• Trump spochybnil schopnosť Británie vojensky brániť Falklandské ostrovy pred protivníkmi.

Trump na golfovom turnaji

Trump začal deň vo svojom golfovom rezorte v obci Doonbeg v grófstve Clare na juhozápade Írska, kde sa za účasti hráčov ako Rory McIlroy či Shane Lowry koná turnaj Amgen Irish Open. Na záverečný deň turnaja by mal prísť aj írsky premiér Micheál Martin a ďalší predstavitelia vlády. Trofej víťazovi turnaja odovzdá zrejme Trump, ktorý tým ukončí svoju dvojdňovú návštevu v Írsku a odletí späť do Spojených štátov.

DPA doplnila, že v sobotu večer Trump sledoval golf z balkóna nad 18. jamkou. V nedeľu by sa podľa očakávaní mohol prejsť priamo po ihrisku.

Počas Trumpovej návštevy platia rozsiahle bezpečnostné opatrenia. Írska polícia An Garda Síochána pri ich zabezpečovaní spolupracuje s ozbrojenými silami a americkou tajnou službou.

Protesty proti Trumpovej návšteve

Trumpova prítomnnosť v Írsku vyvolala protesty v Dubline aj v grófstve Clare. Šéf írskej polície Justin Kelly však uviedol, že voči narúšaniu verejného poriadku či pokusom zasahovať do „kľúčových presunov“ amerického prezidenta nebude polícia tolerantná.

Trump priletel do Írska v sobotu ráno na palube nového lietadla Air Force One, ktoré Spojeným štátom daroval Katar. Na letisku v Dubline sa stretol s írskym vicepremiérom Simonom Harrisom.

Následne ho prijala írska prezidentka Catherine Connollyová, ktorá patrí medzi jeho dlhoročné kritičky. Schôdzka sa uskutočnila v jej oficiálnom sídle Áras an Uachtaráin v dublinskom Phoenix Parku.

Vyhlásenie o zjednotení Írska

Najväčší rozruch však vyvolalo Trumpovo následné stretnutie s premiérom Martinom. Trump sa počas neho vyjadril k otázke ústavného usporiadania Írska a uviedol, že zjednotenie krajiny je podľa neho nevyhnutné. Na otázku agentúry Press Association americký prezident povedal, že by „rád videl“ zjednotené Írsko, a dodal: „Nakoniec sa to stane.“

Trumpove vyjadrenia ostro kritizovali britskí konzervatívci a vláda poukázala na odmietavý postoj premiéra Andyho Burnhama k okamžitému vypísaniu referenda o zjednotení Írska.

Burnham totiž v stredu uviedol, že referendum o zjednotení Írska by sa malo zvažovať iba pri „jasnom konsenze“ v krajine. Zástupca lídra britských konzervatívcov Alex Burghart označil Trumpove slová za „veľmi nesprávne“ a pripomenul, že Severné Írsko je súčasťou Spojeného kráľovstva.

K zjednoteniu sa vyjadrilo aj Severné Írsko

Trumpove vyjadrenia môžu skomplikovať aj vzťahy Washingtonu so severoírskymi stranami. Líder tamojšej probritskej Demokratickej unionistickej strany (DUP) Gavin Robinson zdôraznil, že o budúcnosti Severného Írska rozhodnú jeho obyvatelia. Naopak, líderka severoírskej republikánskej strany Sinn Féin Mary Lou McDonaldová vyzvala Martina, aby začal pripravovať plán na zjednotenie Írska.

Podľa Belfastskej dohody z roku 1998 môže britská vláda vypísať referendum o zjednotení, ak sa ukáže, že by zaň pravdepodobne hlasovala väčšina obyvateľov Severného Írska. Ústavná zmena si zároveň vyžaduje súhlas voličov v Írskej republike.

Trump počas návštevy v Írsku spochybnil aj schopnosť Británie brániť Falklandské ostrovy.

 X X X

„Nastáva čas národného odporu.“ Orbán po piatich mesiacoch vlády Tiszy burcuje Maďarov

Maďarský expremiér Viktor Orbán v sobotu vyhlásil, že jeho strana Fidesz reprezentuje pravicu a jej poslaním je suverénne Maďarsko. Naopak, poslaním opozičnej strany Tisza je podľa neho urobiť z Maďarska opäť kolóniu, pričom za „kolonizátora“ označil Brusel. TASR o tom informuje podľa správy agentúry MTI.

Magyar ukázal luxus Orbánovej éry. V niekdajšom premiérskom sídle našiel aj novú skartovačku

Orbán to v sobotu povedal na tradičnom politickom pikniku v obci Kötcse. Vo videu z tohto podujatia, ktoré neskôr zverejnil na sociálnej sieti, ďalej uviedol, že opozícia už ovládla politickú scénu, no druhou a väčšou časťou ich dohody s Bruselom má byť podľa neho ovládnutie maďarskej ekonomiky. Tú chcú podľa neho odovzdať do rúk cudzincov.

„Peniaze budú odtekať z krajiny, zničia veľké maďarské firmy a odovzdajú ich zahraničiu,“ vyhlásil predseda Fideszu. Orbán dodal, že „doteraz boli trpezliví, spravodliví a prehltli aj urážky“. Po piatich mesiacoch fungovania vlády strany Tisza sa však podľa neho toto obdobie skončilo a nastal čas pre „národný odpor“. „Musíme zdvihnúť hodenú rukavicu a bojovať,“ zdôraznil v závere prejavu.

X X X

 FICOVA  ŠTAFETA  OD  MAĎARSKA

Fico prevzal štafetu od Orbána a ako jediný zablokoval plán na ročné predlžovanie sankcií voči Rusku

Slovensko zostalo jedinou krajinou Európskej únie, ktorá odmietla návrh na predĺženie platnosti individuálnych sankcií proti Rusku zo súčasných šiestich na 12 mesiacov. Veľvyslanci členských krajín sa preto v stredu na zmene nedohodli. Informoval o tom portál Politico s odvolaním sa na troch diplomatov.

Robert Fico s Viktorom Orbánom počas stretnutia za okrúhlym stolom na summite EÚ v Bruseli vo štvrtok 20. marca 2025.

Individuálne sankcie EÚ voči Rusku sa v súčasnosti obnovujú každých šesť mesiacov a ich aktuálna platnosť vyprší 15. septembra. Únia chcela interval predĺžiť na jeden rok, aby sa vyhla opakovaným rokovaniam. Na zmenu je však potrebný jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov a Bratislava bola podľa Politica jediným odporcom návrhu.

„Zjavne majú nejaké námietky. Myslím si, že sme ich už počuli,“ povedal jeden z diplomatov EÚ, ktorý vzhľadom na neverejný charakter rokovaní vystúpil anonymne.

Fico sa postavil za Tarabu: Je výborný minister. Reči o jeho konci označil za politické klebety Zdroj: ta3

Slovenská vláda konkrétne dôvody svojho postoja nevysvetlila. Jej hovorca sa odmietol vyjadriť a poskytol stanovisko ministerstva zahraničných vecí. „Diskusie o pravidelnom šesťmesačnom preskúmaní sankčného režimu … pokračujú a očakáva sa, že budú ukončené do 15. septembra 2026,“ uviedol rezort diplomacie.

Šesťmesačný cyklus obnovovania sankcií bol pôvodne kompromisom, ktorý mal vyhovieť bývalému maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi. Budapešť pravidelné termíny využívala na vyvíjanie tlaku na ostatné vlády EÚ a získavanie ústupkov.

Rokovania veľvyslancov sa týkali aj návrhu zaradiť na sankčný zoznam ďalších 27 osôb a spoločností, čo by znamenalo zmrazenie ich majetku v EÚ. O navrhovaných zmenách a predĺžení sankcií budú ďalej rokovať technickí experti na sankčnú politiku.

Individuálne sankcie predstavujú jeden z dvoch hlavných sankčných rámcov EÚ voči Rusku, druhým sú ekonomické sankcie. Pôvodne sa oba režimy museli obnovovať každých šesť mesiacov. Ekonomické sankcie však Únia v júni predĺžila na 12 mesiacov a v súčasnosti platia do júla 2027.

X XX

FRANCIE  O  GAŠPAROVI

„Neslávne známy špión, ktorý vyvoláva v Európe šok,“ píšu Francúzi o Pavlovi Gašparovi a SIS označili za najhoršiu v Európe

Slovenská informačná služba utrpela na medzinárodnej scéne výraznú stratu reputácie.

V najnovšom hodnotení európskych spravodajských služieb, ktoré zostavil renomovaný francúzsky týždenník L’Express na základe rozsiahleho prieskumu v komunite tajných agentov, obsadila slovenská tajná služba posledné miesto.

Prieskum vychádza zo zistení medzi šesťdesiatimi profesionálmi zo spravodajských služieb z dvadsiatich piatich krajín. Medzi respondentmi bolo aj osemnásť súčasných alebo bývalých riaditeľov inštitúcií, pričom do prieskumu sa zapojili aj agenti takých zložiek, ako sú americká CIA či izraelský Mosad. Kým na čele rebríčka sa umiestnili uznávané spravodajské organizácie ako britská MI6, francúzska DGSE a holandská AIVD, slovenská tajná služba skončila na samom chvoste. Podľa celkového konsenzu oslovených expertov sa v prípade Slovenska spája „nepotizmus s odbornou neschopnosťou a podozrivými väzbami na Ruskú federáciu“.

Pavol Gašpar povedal, kedy odstúpi, nehoda ho mrzí. Podľa šéfa SIS je Brat za brata občianske združenie

Francúzsky týždenník venoval samostatný materiál aj samotnému šéfovi slovenskej tajnej služby Pavlovi Gašparovi. Titulok článku ho označuje za neslávne známeho špióna, ktorý vyvoláva v Európe šok, pričom autorka textu ho ironicky tituluje ako „špióna v šľapkách“ v narážke na jeho minuloročnú dopravnú nehodu, pri ktorej mal obutú práve túto obuv. Zahraničné médium pripomína viacero sporných okolností jeho kariéry, najmä to, že pred nástupom do čela tajnej služby nedisponoval žiadnymi spravodajskými skúsenosťami a pri písaní svojej diplomovej práce sa mal dopustiť plagiátorstva.

Diplomovka šéfa SIS je vraj plagiát. Opozícia žiada okamžité odvolanie Pavla Gašpara. Neklamte a vráťte dotácie, odkazuje PS

L’Express zároveň poukazuje na jeho záhadné obohatenie. Spomína luxusnú vilu s výhľadom na Nitru, mestský byt či vidiecky dom. Všetky tieto nehnuteľnosti si zaobstaral v čase, keď poberal len skromný plat, z ktorého by si podobné investície realisticky nemohol dovoliť.

Francúzsky časopis si všíma aj politické pozadie jeho dosadenia do funkcie. Keďže vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová odmietala Pavla Gašpara vymenovať za riaditeľa, vládna koalícia účelovo zmenila štatút tajnej služby. Tým umožnila, aby fakticky prevzal jej riadenie z pozície námestníka. Do funkcie riaditeľa ho oficiálne vymenoval až Čaputovej nástupca Peter Pellegrini. Vysokopostavený predstaviteľ jednej z európskych tajných služieb označil celý tento postup pre francúzske médium za úplnú frašku.

Pozornosť zahraničných novinárov pútajú aj vizuálne detaily Gašparovho zovňajšku. Na jednom ramene má vytetovanú postavu mafiána z filmu Krstný otec a na druhom tvár svojho otca Tibora Gašpara, bývalého policajného prezidenta, ktorý v súčasnosti čelí obžalobe z korupcie. Nelichotivý obraz slovenskej spravodajskej služby podčiarkuje aj hodnotenie bývalého šéfa poľskej zahraničnej rozviedky. Ten konštatuje, že slovenský spravodajský sektor podlieha silnému politickému vplyvu, čo zásadným spôsobom znižuje jeho celkovú efektívnosť a dôveryhodnosť.

x X X

Zelenskyj a Budanov fakticky vyzvali Fica, aby Slovensko dalo ruky preč od potrestaných ruských boháčov

Z Kyjeva nepriamo odkázali do Bratislavy aj do Paríža, že ich nahnevala správa o prípadnom odstránení jedného Rusa zo zoznamu sakcionovaných osôb. Ide o miliardára Ališera Usmanova rusko-uzbeckého pôvodu. Portál Euronews informoval, že o jeho vyškrtnutie sa na pôde EÚ snažia dva štáty, ktorými sú Slovensko a Francúzsko.

Ališer Usmanov s Vladimirom Putinom. Ich spoločná snímka z Kremľa je z januára 2017. Bolo to zhruba tri roky po anexii Krymu a päť rokov pred rozsiahlou inváziou na Ukrajinu.

Ukrajinský líder i jeho pravá ruka dali jasne najavo, že členské štáty únie nesmú zmäkčiť svoj postoj Usmanovovi a tiež k Michailovi Fridmanovi, čo je ďalší Rus, ktorého by samostatne slovenská strana chcela vyradiť z čierneho zoznamu osôb. „Ruské podniky, ktoré platia dane do vojnového rozpočtu, a ruskí oligarchovia, bez ktorých je Putinov systém nepredstaviteľný, musia cítiť, že pre nich na svete neexistuje bezpečné útočisko, kým táto vojna pokračuje,“ napísal prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.

Prezident sa explicitne zmienil o Usmanovovi a Fridmanovi, keď poukázal na to, že sankcie EÚ uvalené na nich by ich mohli primať, aby sa angažovali v snahe o ukončenie vojnového zabíjania: „Práve ruský podnikateľský sektor musí nájsť odvahu podniknúť konkrétne kroky proti vojne,“ upozornil Zelenskyj pri zmienke o týchto dvoch boháčoch.

Zelenskyj jasne naznačil, že nepovažuje za rozumné, aby sa na pôde EÚ špekulovalo o akomkoľvek uvoľnení sankcií, keď Rusko stupňuje svoje útoky proti Ukrajine. Konkrétne poukázal na to, že ruská armáda nasadzuje denne niekedy až okolo 500 samovražedných dronov: „Toto istotne nie je čas ani len začať diskusiu o zmiernení sankcií, a to najmä voči osobám, o ktorých nikto nevie presne povedať, ako prispeli k ochrane životov a obmedzeniu Putinovej schopnosti pokračovať vo vojne. Je nevyhnutné naďalej vyvíjať na Rusko v súvislosti s vojnou komplexný tlak. Sprísnite sankcie voči Rusku, neoslabujte Ukrajinu.“

Výroky Zelenského na sociálnej sieti medzitým podporil vedúci prezidentskej kancelárie Kyrylo Budanov, ktorý rečnil na jednej konferencii v Kyjeve. „V súčasnosti sú dvaja ´vážení´ páni – ako sa hovorí v Rusku – Usmanov a Fridman presvedčení, že sankcie uvalené na nich budú o niekoľko dní zrušené. Preto vyzývam všetkých, aby režim sankcií neoslabovali a zabránili tak týmto osobám pokračovať vo financovaní ruskej vojnovej mašinérie,“ citoval Budanova server RBK-Ukrajina. Dodal,že popri uvalení nových sankcií na Ruskú federáciu je nevyhnutné monitorovať už platné obmedzenia a mariť ruské pokusy o obchádzanie sankčného režimu.

Snaha o vyradenie Usmanova i Fridmana nie je nová zo strany Slovenska. Usilovalo sa o to naposledy na jar tohto roku, keď EÚ rozhodovala predĺžení protiruských sankcií. Kroky v prospech oboch boháčov Slovensko podnikalo spolu s Maďarskom, keď na jeho čele ešte stál Viktor Orbán. Nakoniec obaja miliardári zostali na sankčnom zozname. Novinkou je teraz to, že vyškrtnutie Usmanova (nie však Fridmana) podporuje aj Francúzsko. „Spôsobilo to veľkú frustráciu medzi ostatnými členskými krajinami EÚ,“ napísal Euronews s odvolaním sa na viaceré nemenované diplomatické zdroje.

Oficiálne zdôvodnenie zmeneného postoja Paríža nie je známe (rovnako – pritom už dlhší čas – sa to dá povedať aj o slovenskej diplomacii vo vzťahu k Usmanovovi). Čo-to preniklo aspoň od nemenovaného francúzskeho diplomata, ktorého citoval portál Evropejskaja pravda. Treba však upozorniť, že z jeho vyjadrenia nič konkrétne nevyplynulo, naopak, jeho reakcia sa dá označiť viac-menej za nezrozumiteľnú: „Máme samostatnú otázku týkajúcu sa národnej bezpečnosti a radi by sme pozitívne reagovali na otázky našich medzinárodných partnerov, ktorí nás kontaktujú ohľadom pána Usmanova.“

Už v pondelok 14. septembra by malo byť jasné, či Slovensko a Francúzsko budú naďalej presadzovať vyňatie Usmanova i Fridmana spod režimu sankcií. V Bruseli totiž majú o tejto téme opäť rokovať veľvyslanci členských štátov EÚ. Rozhodnutie má padnúť do 15. septembra, čiže do utorka, keď vyprší platnosť sankcií predĺžených 15. marca tohto roku.

Pripomeňme, že rezort slovenskej diplomacie riadi Juraj Blanár, ktorý je zo Smeru rovnako premiér Robert Fico. Pochopiteľne, že predsedovi vlády na slovenskej strane patrí konečné slovo v prípade postoja k obidvom miliardárom na pôde EÚ.

Keby sme sa pustili do špekulácií, mohli by sme si položiť jednu otázku: zopakuje sa situácia z marca 2026, keď Slovensko nakoniec ustúpilo od vyradenia Usmanova s Fridmanom zo zoznamu potrestaných osôb? Vtedy sa to udialo po vážnych incidentoch v Poľsku, keď jeho vzdušný priestor opakovane narušili ruské drony, pričom ich úlomky našli na poľskom území. Nedá sa vylúčiť, že sa stane niečo podobné v najbližších hodinách. Túto nedeľu ruský dron zasiahol v západnej časti Ukrajiny vlak na trati z Kyjeva do Varšavy, keď sa nachádzal len dva kilometre od poľských hraníc. Ďalšie ruské bezpilotné lietadlo trafilo kamión len 800 metrov od hranice Ukrajiny s Poľskom.

X XX

 Boje v Jemene eskalujú: Húsíovia útočia na mestá Taizz a Marib a ohrozujú globálny trh s ropou

Proiránski povstalci húsíovia pokračujú v masívnej ofenzíve proti silám medzinárodne uznávanej jemenskej vlády. Po ovládnutí mesta Mokka a prielivu Báb al-Mandab postupujú smerom k strategickému mestu Marib. Útoky na saudskoarabskú infraštruktúru navyše odstavili kľúčový ropovod, čo vyvoláva obavy z ovplyvnenia štyroch percent celosvetových dodávok ropy.

V Jemene pokračujú intenzívne boje medzi proiráskymi povstalcami húsíami a jednotkami podporujúcimi medzinárodne uznávanú vládu sídliacu v prístave Aden. Podľa televízie al-Džazíra k najväčším zrážkam v nedeľu došlo v oblasti Makbana juhozápadne od mesta Taizz, informuje TASR.

• V Jemene prebiehajú intenzívne boje medzi húsíami a vládnymi jednotkami.
• Húsíovia útočia na Marib a narážajú na silný ozbrojený odpor.
• Marib je posledným významným ropným a plynárenským centrom pod kontrolou vlády.
• Húsíovia ovládli celé červenomorské pobrežie Jemene vrátane prielivu Báb al-Mandab.
• Boje prinútili opustiť svoje domovy už najmenej 85-tisíc ľudí.

Marib a Taizz sú baštami jemenskej vlády

Podľa televízie ide prvé priame ozbrojené strety medzi húsíami a silami medzinárodnej vlády od pádu mesta Mokka na červenomorskom pobreží. Zdroje al-Džazíry tiež tvrdia, že húsíovia postupujú smerom na strategické severojemenské mesto Marib, kde však narazili na silný odpor.

Panarabská stanica pripomína, že Marib a Taizz sú baštami medzinárodne uznávanej vlády, pričom Marib je posledným významným ropným a plynárenským centrom pod kontrolou vlády v Adene. Nachádzajú sa tam významné vojenské zariadenia a mesto slúži ako hlavná logistická základňa vlády na severe. Pád Maribu by mohol viesť ku kolapsu pozícií vlády v severnom Jemene.

Húsíovia obsadili kľúčový prieliv Báb al-Mandab

Húsíom sa tento týždeň podarilo obsadiť celé červenomorské pobrežie Jemene vrátane kľúčového prielivu Báb al-Mandab a ostrovov v ňom. Ten spája Červené more s Adenským zálivom na dôležitej obchodnej trase zo Stredozemného mora cez Suezský prieplav do Indického oceánu.

Saudskej Arábii, ktorá je hlavným regionálnym spojencom vlády v Adene, sa svojimi vzdušnými údermi nepodarilo zastaviť ofenzívu húsíov. V piatok vysoký vojenský predstaviteľ medzinárodne uznávanej vlády pre AP uviedol, že za úspechom húsíov je „nedostatočná koordinácia“ medzi jemenskou armádou a viacerými spojeneckými milíciami. Proiránskym povstalcom to podľa neho poskytlo „neoceniteľnú príležitosť“. Rovnaký zdroj tiež potvrdil, že saudskoarabské sily vôbec nezakročili, aby zabránili dobytiu mesta Mokka.

Cieľom útokov sa stala aj Saudská Arábia

Napriek vojenským zlyhaniam sa sily podporujúce medzinárodnú vládu zaviazali s húsíami bojovať. Jemenský národný odboj pod vedením Tárika Sáliha – synovca zosnulého jemenského vodcu Alího Abdalláha Sáliha – uviedol, že bude „pokračovať v boji až kým nebude Jemen oslobodený od proiránskych síl“.

Saudská Arábia sa tiež stala terčom viacerých útokov zo strany húsíov. V piatok bol Rijád nútený odstaviť ropovod vedúci z Perzského zálivu do Červeného mora po útoku dronu vypusteného z iracko-iránskeho pohraničia. Aktuálne nie je jasné, ako dlho potrvá jeho oprava.

Svoje domovy opustilo už 85-tisíc ľudí

Saudskí odberatelia a obchodníci s ropou tvrdia, že výpadok ropovodu by mohol ovplyvniť štyri percentá celosvetových dodávok ropy, ak sa prevádzka ropovodu neobnoví v priebehu niekoľkých dní, informovala agentúra Reuters.

Boje v Jemene ešte viac prehlbujú humanitárnu krízu v krajine, kde od roku 2014 zúri občianska vojna. Od začiatku terajšej ofenzívy muselo svoje domovy opustiť 85-tisíc ľudí, pričom väčšina z nich bola nútená ujsť tento týždeň. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu asi 2-tisíc z nich tento týždeň prišlo do Džibutska ležiaceho na africkej strane Báb al-Mandabu, upozornila AFP.

X XX

 Kosovský parlament schválil novú vládu na čele s premiérom Albinom Kurtim 

Poslanci kosovského parlamentu v nedeľu vyslovili dôveru novej vláde úradujúceho premiéra Albina Kurtiho, čím sa ukončila trojmesačná povolebná patová situácia. Kabinet dominantne tvorený členmi hnutia Sebaurčenie (Vetëvendosje) podporilo 62 zo 120 poslancov. Kurti označil za hlavnú prioritu sociálne otázky a získanie štatútu kandidátskej krajiny EÚ.

Kosovský parlament v nedeľu schválil novú vládu na čele s úradujúcim premiérom Albinom Kurtim. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej sa tým skončila tri mesiace trvajúca povolebná patová situácia.

• Kosovský parlament schválil novú vládu vedenú úradujúcim premiérom Albinom Kurtim.
• Nový kabinet podporilo 62 zo 120 poslancov kosovského parlamentu.
• Kurti označil sociálne otázky a kandidatúru do Európskej únie za priority novej vlády.
• Pretrvávajúca politická kríza brzdí reformy a ohrozuje kosovské predvstupové fondy Európskej únie.

Tesná väčšina v parlamente a eurointegračné ciele

Vládny kabinet, v ktorom majú prevahu členovia Kurtiho strany Sebaurčenie (Vetëvendosje), podporilo 62 poslancov zo 120-členného zhromaždenia, uviedla predsedníčka parlamentu Albulena Haxhiu.

Kurti vo svojom prejave pred hlasovaním ubezpečil, že medzi priority jeho novej vlády budú patriť sociálne otázky. Vyhlásil tiež, že získanie štatútu kandidátskej krajiny EÚ zostáva „hlavným cieľom a najvyššou strategickou prioritou“.

V Kosove vládne politická nestabilita, pretože Kurtiho strana potrebuje na zvolenie prezidenta podporu opozície. Zakaždým, keď sa v parlamente nepodarí zozbierať dvojtretinovú väčšinu hlasov a zvoliť prezidenta, musia byť vypísané nové predčasné voľby.

Hospodárske zaostávanie a riziko straty eurofondov

Kurtiho strana zvíťazila vo všetkých troch parlamentných voľbách konaných od februára 2025, vrátane dvoch predčasných volieb – v decembri 2025 a v júni 2026. Doteraz sa jej však nepodarilo získať dostatočnú podporu na zvolenie hlavy štátu.

V prejave prednesenom pred hlasovaním parlamentu Kurti uistil, že sociálne otázky budú patriť medzi priority jeho novej vlády, a uviedol, že získanie štatútu kandidátskej krajiny EÚ zostáva „hlavným cieľom a najvyššou strategickou prioritou“.

Kosovo, jedna z najchudobnejších ekonomík Európy, zaostáva v reformách smerujúcich k EÚ pre pretrvávajúcu politickú krízu, čo ho vystavuje riziku straty časti predvstupových fondov.

X XX

 Po Brači požiar zasiahol ďalšiu obľúbenú destináciu Slovákov. Chorváti nasadili lietadlá

 Ostrov Brač sužuje katastrofický požiar už od piatka.

V nedeľu popoludní zasiahol požiar ďalšiu obľúbenú dovolenkovú destináciu Slovákov v Chorvátsku. Po tom, ako plamene pohltili zhruba desať percent vyhľadávaného ostrova Brač a museli odtiaľ evakuovať stovky ľudí, požiar zasiahol aj Sevid na moru na Trogirskej riviére na pobreží Jadranského mora.

Aktuality.sk o tom informovali dovolenkujúci čitatelia. Podľa ich slov zasahujú pri požiari, ktorý sa už rozšíril k tamojším domom, aj dve hasičské lietadlá. „Obrovské plamene rozfúkaval vietor,“ opísala situáciu Barbora Kasperová, ktorá išla na dovolenku do Chorvátska z Banskej Bystrice.

X XX

 Pellegrini vyzval Slovákov k zmiereniu: Musíme k sebe hľadať cestu aj tam, kde sa zdá, že už nie je.

Prezident SR Peter Pellegrini v nedeľu na národnej púti v Šaštíne-Strážach zdôraznil potrebu hľadať cesty k sebe a viesť v spoločnosti dialóg aj tam, kde sa už zdá, že nie je možný. Zároveň pripomenul nutnosť rešpektovať sa navzájom napriek rozdielnym názorom.

Pellegrini zdôraznil, že sviatok Sedembolestnej Panny Márie by mal byť príležitosťou na posilňovanie súdržnosti slovenskej spoločnosti, pripomínanie si spoločných hodnôt a hľadanie toho, čo nás napriek rozdielnym názorom spája. „Mali by sme sa snažiť rešpektovať jeden druhého, aby sme nestrácali silu a chuť pomáhať tým, ktorí našu pomoc potrebujú. Jednoducho, aby sme tvorili súdržnú spoločnosť, aby sa náš národ dokázal zomknúť a pripomínali sme si naše tradície, naše hodnoty, našu identitu,“ povedal.

Hlava štátu zároveň poukázala na to, že výzva na spojenie a vzájomnú toleranciu je v súčasnej spoločnosti mimoriadne naliehavá. Podľa prezidentových slov dnes často nedokážeme prekročiť osobné bariéry či nevraživosti ani vtedy, keď ide o vyššie dobro. „Pevne verím, že rešpekt a súdržnosť dokážeme preniesť aj do nášho každodenného života a spoločného konania,“ dodal Pellegrini.

X X X

 Slovenská diplomacia odsúdila výstavu o „krymskom zlate“. Rusi v Bratislave šíria obhajobu anexie Krymu.

Pred týždňom si minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) predvolal ruského veľvyslanca na Slovensku Sergeja Vadimoviča Andrejeva. Stalo sa tak po tom, ako Rusi zaútočili na ústredie Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU), ktoré sa nachádza neďaleko slovenskej ambasády v Kyjeve.

„Krymské zlato“

Aktuálne Blanárov rezort opäť kritizuje aktivity Rusov, nie však v Kyjeve, ale priamo v hlavnom meste SR, v Bratislave. „Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa nestotožňuje s prezentáciou a zverejnenými informáciami v rámci výstavy v Ruskom centre vedy a kultúry v Bratislave pod názvom ‚Krymské zlato: civilizovaná Európa drancuje ruské poklady‘,“ informoval komunikačný odbor ministerstva v sobotu popoludní.

Slovenská diplomacia vidí vo verejnej propagácii obhajujúcej odňatie územia suverénneho štátu silou rozpor so základnými princípmi medzinárodného práva zakotveného v Charte Organizácie Spojených národov a Helsinskom záverečnom akte z roku 1975. Považuje ju za neprijateľnú.

Náplňou činnosti kultúrnych inštitúcií má byť podľa Blanárovho rezortu propagácia vzájomného porozumenia a spolupráce medzi národmi a kultúrami. „Slovensko vníma pôsobenie takýchto inštitúcií na upevňovanie vzťahov. Považujeme preto za nevhodné, ak Ruské centrum vedy a kultúry v Bratislave prezentuje tému, ktorú SR jasne považuje za porušenie medzinárodného práva,“ uvádza ministerstvo ďalej v aktuálnom stanovisku.

Anexiu Krymu Rusmi Slovensko neuzná

Rezort tiež uvádza, že podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach, ktoré musia byť rešpektované a nesmú byť menené silou.

„Tak, ako Slovensko doposiaľ ako jeden z piatich členských štátov Európskej únie neuznalo jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova, tak neuznáva ruskú anexiu Krymu a ďalších oblastí na Ukrajine,“ uzatvára ministerstvo.

Nemci Ruský dom zatvorili

Pripomeňme, že kým na Slovensku ruské kultúrne centrum v Bratislave funguje, Nemci po obvinení Ruska z pokusu o dronový útok na letisku v Lipsku Ruský dom v Berlíne zatvorili.

V ostatných rokoch sa minister Blanár opakovane stretol s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Tieto kontakty kritizovala nielen opozícia, ale aj viacerí kariérni diplomati.

Bývalý diplomat Ivan Novotný (SaS) v minulosti uviedol, že viacerí noví ľudia na Blanárovom ministerstve absolvovali ruské vysoké školy, napríklad MGIMO – kde mimochodom učí Ľuboš Blaha zo Smeru-SD – alebo Petrohradskú univerzitu.

 X XX

PREMIÉRA  V SND

Krvavá vzbura, na ktorú sa zabudlo. Za obeť jej padlo aj 16-ročné dievča, povstalcom postavili pomník

Prvou tohtoročnou činohernou premiérou v Slovenskom národnom divadle (SND) je inscenácia Hlovík medzi vzbúreným ľudom. Ide o adaptáciu poviedky Jonáša Záborského, ktorá vyšla v roku 1970 v Národných novinách.

Evanjelického kňaza Adama Hlovíka stvárňuje Milan Ondrík.

Opisuje skutočné udalosti, ktoré sa odohrali počas sedliackych nepokojov v roku 1831 v Merníku.

Hru režírovala Mariana Luteránová, ktorá má v SND aj inscenáciu Akcia B, o dramaturgiu sa postaral Daniel Majling a na texte spolupracoval Jozef Jenčo.

Sedliaci verili, že ide o sprisahanie

Hlovík medzi vzbúreným ľudom sa nesie v línii programového nastavenia tejto sezóny, v ktorej sa chcú tvorcovia zameriavať na sociálne témy.

Protagonista príbehu, evanjelický kňaz Adam Hlovík, sa so Záborským osobne poznal, no ten začal o tragických udalostiach písať až 18 rokov po jeho smrti.

Svedectvo mu poskytol farár Gustáv Kacián, syn zavraždeného Hlovíkovho kolegu. Okrem Záborského sa tomuto krvavému povstaniu vo svojej tvorbe venoval aj Andrej Čorba a Janko Kráľ.

Dramaturg Daniel Majling uviedol, že k Záborskému, od ktorého smrti tento rok uplynulo 150 rokov, prišli prirodzene.

,,Keď sme študovali celú jeho spisbu a snažili sme sa nájsť uňho niečo, čo by nás nejako prekvapilo, bola to práve táto poviedka.“

Adam Hlovík ho fascinoval najmä tým, že hoci ho jeho cirkevníci chceli zabiť a dorúbať sekerou, rozhodol sa zostať a pokračovať vo svojej práci – venoval sa predovšetkým školstvu. Napriek tomu, že žil vo veľmi polarizovanej spoločnosti, nerobil podľa Majlinga hrubé čiary.

Príčinou sedliackych nepokojov bola pandémia cholery, ktorá sa v tomto období rozšírila na východnom Slovensku, a s ňou spojené opatrenia uhorskej vlády. Keďže zhoršovali ekonomickú situáciu poddaných, napríklad zrušením trhov, považovali ich za panský útlak.

,,To, že lekári prišli do ich kraja ešte v čase, keď o epidémii nikto zo sedliakov ani nechyroval, si nevysvetlili ako horlivosť úradov, ale ako vopred dohodnuté sprisahanie. Medzi ľuďmi sa začalo šíriť nebezpečné presvedčenie, že zdravotní komisári a lekári neprišli ľudí liečiť, ale zabíjať,“ píše sa v bulletine, ktorý zostavil Majling.

Pamätník na Furči

K vzburám došlo vo viacerých obciach a mestečkách, inscenácia sa však venuje predovšetkým tomu, čo sa udialo v Merníku. O život prišlo niekoľko ľudí vrátane 16-ročnej Júlie, ktorú zavraždili mimoriadne brutálnym spôsobom.

Hlavnú postavu Hlovíka stvárňuje Milan Ondrík, ktorý vyslovil obavu, že by sa to takto mohlo zvrhnúť aj v súčasnosti. ,,Keby nám ešte viac prihorelo pod zadkom, tak si myslím, že by sme tiež vešali. Pretože sme vešali pánov rovnako, ako ja sám mám teraz chuť ich povešať, až sa to bojím nahlas povedať, ale tá situácia je jednoducho taká, vygradovaná. Ide o to, do akej miery sme ľudia, či sa vieme ubrzdiť, odpustiť si a vedieť počúvať aj iný názor.“

V hre ďalej účinkuje Zuzana Kocúriková ako gazdiná, Metliarová a plačka, Gabriela Dzuríková ako mlynárka a plačka, Anežka Petrová ako Klementínka a plačka, Rebeka Poláková ako Kaciánová, Alexander Bárta ako Jonáš Záborský a Gustáv Kacián, Martin Šalacha ako gazda a Hamza, Daniel Žulčák ako Metliar a Ferdinand a Branislav Bystriansky ako starosta.

Scénu a kostýmy navrhla Diana Strauszová, o hudbu sa postaral Martin Husovský a o pohybovú spoluprácu Ladislav Cmorej.

Vzbura bola zvečnená v podobe pamätníka, ktorý postavili v roku 1938 na kopci Furča na základe rozhodnutia Jubilárneho výboru mladých Slovákov.

Ide o súsošie akademického sochára Jozefa Pospíšila a architekta Čeňka Vořecha, ktorý zobrazuje siedmich povstalcov. Na vysokom valcovom pylóne nad nimi sa nachádza bronzová socha víťazne kráčajúceho muža.

Cieľom pamätníka bolo ,,dokumentovať národnú uvedomelosť slovenského roľníckeho ľudu“ a mal slúžiť na ,,zvečnenie historickej skutočnosti, že náš ľud nebol bezcennou hmotou, neschopnou bojovať za pravdu a ideál, ale že sa vedel vzoprieť a dať histórii daň krvi“.

Zaujímavé je, že hoci režisérka Mariana Luteránová aj herec Daniel Žulčák pochádzajú z daného regiónu, ani jeden z nich o týchto udalostiach nevedel.

,,Na ten pamätník som chodila ako dieťa. Ale keď som sa potom vrátila k Záborskému, spomienku, že sme tam boli, som mala úplne vytesnenú. Nikto nám nikdy o tomto povstaní nerozprával,“ vysvetlila Luteránová s tým, že aj pre ňu ako pre krajanku to bola nová téma.

Žulčák, ktorý pochádza z obce len tri kilometre od Kladzian, kde Hlovík pôsobil ako kňaz, v tejto súvislosti zdôraznil dôležitosť neustáleho vzdelávania.

V tom s ním súhlasí aj Alexander Bárta, ktorý prízvukoval, že hra je veľmi dobre napísaná a zachytáva množstvo tém ako dedina, viera, alkohol v spoločnosti, hoaxy či zloba. ,,Šialené na tom, je, že tým žijeme aj teraz,“ dodal.

Zároveň uviedol, že v období, keď sa vedú debaty, čo na dosky SND patrí a čo nie, je toto inscenácia, ktorá tam jednoznačne má svoje miesto./agentury/

X XX 

Případy z Ruska už nedosáhnou do Štrasburku. Soud škrtá 879 stížností, chybí důvody i peníze.

Co se děje v Rusku, přestává Evropský soud pro lidská práva zajímat.

Soud ve Štrasburku už nebude řešit stížnosti jednotlivců proti Rusku. Nemá na to prostředky ani oprávnění. Evropský soud pro lidská práva vyškrtl 879 stížností pocházejících z této země. Případy spojené s Krymem, Ukrajinou a Azovským mořem chce ale soud dál řešit. Rusko opustilo Radu Evropy a lidskoprávní úmluvy v březnu 2022. Přesto Štrasburk od té doby rozhodl 17 000 stížností proti válčící zemi a vydal na to i nemalé prostředky.

Evropský soud pro lidská práva (ESLP) oznámil rozhodnutí o konci posuzování stížností z Ruska v rozsudku Tatyana Aleksandrovna Lebedeva v. Rusko a 878 dalších stížností. Případ nemá kromě oznámení a shrnutí vývoje žádný další obsah.

Roky v mimořádné situaci

Soud čtyři roky projednával stížnosti na Rusko ve výjimečné situaci. „Konkrétně tím, že tento stát přestal být smluvní stranou Evropské úmluvy o lidských právech,“ vysvětluje soud.

Rusko bylo vyloučené, nebo vystoupilo (podle úhlu pohledu) z Rady Evropy 16. března 2022. V prosinci 2022 pak Rada Evropy odtajnila dokument, podle kterého Ruská federace dluží Evropskému soudu pro lidská práva za rozsudky do roku 2022 přes dvě miliardy euro. O procesu vyloučení i o strategickém dokumentu k Rusku Česká justice podrobně informovala. Rusko v něm označilo postup v Radě Evropy za nesprávný.

Rusko mlčí, Štrasburk soudí do zdi

Poslední oficiální sdělení, které Štrasburk obdržel od Ruské federace, bylo datované 28. březnem 2022. V něm Rusko uvedlo, že od 16. března 2022 nevykonává rozsudky Evropského soudu pro lidská práva. „Od tohoto data ruské orgány nepředložily žádná vyjádření k probíhajícím případům a nezabývaly se korespondencí soudu,“ uvádí se v nynějším rozhodnutí Lebedeva v. Rusko.

Veškeré kontakty mezi evropským soudem a Ruskou federací byly přerušené. Soud přesto nechal otevřenou webovou platformu, kde mohly ruské orgány reagovat na stížnosti, aby „byla zajištěna kontradiktorní povaha řízení“. Na stížnosti ale nikdo z Ruska nereaguje.

Ještě před dvanácti lety, v únoru 2014 přitom Evropský soud pro lidská práva oznámil, že Ruská federace řádně přebírá judikaturu soudu. Pokrok v dodržování Úmluvy a lidských práv v Rusku zdůraznil tehdy i předseda ESLP Dean Spielmann na zahájení soudního roku.

Štrasburk vrhl do ruských případů vlastní zdroje

Po konci Ruska v Radě Evropy rozhodl soud pro lidská práva, že jurisdikce soudu je výhradně věcí soudu. Pokračoval v projednávání stížností proti Rusku i přes konec členství v Úmluvě, uvádí se v rozsudku Lebedeva v. Rusko.

Proč? Aby se Ruská federace nevyhnula odpovědnosti za závažná porušení Úmluvy, k nimž došlo před kritickým datem, odpovídá Štrasburk. Vlastní zdroje vrhl na případy „největšího významu.“ Čtyři roky tak chrlí týdně stovky rozsudků v souvislosti s Ruskem.

Evropský soud pro lidská práva ve Štrasburku. Ilustrační foto: Pixabay

Muže s papírovou figurou našla rozpoznávací kamera

První skupina těchto případů se týkala politické opozice a aktivistů v Rusku. Soud se mimo jiné zabýval případem Navalnyj, Němcovova v. Rusko, či kriminalizací pokojného protestu a použitím technologie k rozpoznávání obličeje v případu Glukhin v. Rusko.

Nikolaj Sergejevič Glukhin jezdil s papírovou postavou aktivisty Kotova moskevským metrem. Protestoval proti jeho obvinění nápisem „děláš si ze mě pr*el“. Česká justice o případu podrobně informovala. Štrasburk v něm Rusko odsoudil k zaplacení 9800 euro (asi 240 000 korun) za porušení práva na soukromý život a svobodu projevu.

Ruská policie totiž přečetla nápis a totožnost muže zjistila srovnáním obrazu z kamerového systému s jeho účtem na Telegramu. V Moskvě je více než 3000 kamer vybavených systémem živého rozpoznávání obličeje.

Soud vydal 14 500 rozsudků ke stížnostem proti Rusku

Další skupina případů se týkala potlačování nevládních organizací a náboženských komunit prostřednictvím „extremistických aktivit“, „zahraničních agentů“, „nežádoucích organizací“ a represivních zákonů. Třetí skupinou jsou mezistátní případy vyvolané vojenskými akcemi Ruska proti Gruzii nebo Ukrajině. Případy z této skupiny Evropský soud pro lidská práva dále rozhoduje.

V době vystoupení Ruska z Úmluvy bylo soudem přijato přibližně 15 800 individuálních stížností proti tomuto státu, s výjimkou případů souvisejících s konfliktem. „Od té doby soud vyřídil velkou většinu těchto stížností. Do 1. května 2026 zbývalo méně než 1000 individuálních stížností,“ uvádí nyní Štrasburk.

„Soud v tomto období vynesl rozsudky v přibližně 14 500 stížnostech proti Ruské federaci, zatímco přibližně 2500 dalších stížností bylo prohlášeno za nepřípustné nebo vyškrtnuto z rejstříku,“ vypočítává ESLP.

Další souzení by stálo zdroje na úkor jiných států

Kromě případů spojených s válkami zůstalo nevyřízených 879 individuálních stížností. Podle soudu jsou jejich obsahem „potenciálně opodstatněné stížnosti“ na porušení práva na spravedlivý proces, na majetková práva, svobodu projevu, podmínky zadržování, imigrace nebo omezení svobody pohybu a ochranu osobních údajů.

Soud o nich vynesl jeden společný rozsudek 3. září 2026. „Individuální posouzení každé z těchto stížností by si vyžádalo značné další zdroje, potenciálně na úkor jiných stížností vyžadujících rozhodnutí ve vztahu k jiným státům. Soud dále usoudil, že hlavní otázky Úmluvy již byly řešeny v rozsudcích vydaných proti Rusku od roku 2022,“ uvedl k rozsudku Lebedeva v tiskové zprávě Evropský soud pro lidská práva.

Na souzení Ruska padly značné prostředky

Na zpracování stížností proti Rusku se již vynaložily značné prostředky, aby se zajistilo, že se Rusko nevyhne odpovědnosti za závažná porušení Úmluvy, dodává k tomu ESLP.

„Soud dospěl k závěru, že již není oprávněný tyto stížnosti posuzovat,“ uvedl nyní. Proto jednomyslně rozhodl o vyškrtnutí těchto stížností ze svého seznamu případů. Tím nebyla dotčená pravomoc soudu vrátit stížnost na seznam, pokud by to považoval za odůvodněné. Například kdyby se Rusko vrátilo do Rady Evropy, stojí v rozsudku.

Dalších 5500 válečných stížností na Rusko vyřídí

V současné době zůstává nevyřízených 5550 individuálních stížností spojených s událostmi na Krymu, na východ od Ukrajiny a v Azovském moři, jakož i s ruskými vojenskými operacemi na území Ukrajiny od 24. února 2022. Velká většina těchto stížností je namířená proti Rusku. Strany již byly informovány o přibližně 2150 stížnostech, dodává soud.

V řízení je také přibližně 150 individuálních žádostí, které se týkají ozbrojeného konfliktu v Gruzii v roce 2008. V červnu 2026 tak Evropský soud pro lidská práva vynesl například rozsudek v případu mučení a zabíjení gruzínských válečných zajatců. Irena Válová, ceskajustice

X X X

ZELENSKÝ  GAUNER,  ŠKODÍ  LIDEM  UKRAJINY,  TVRDÍ  EXPERTI

USA,  TRUMP,  ŽALOBCI  EU  SKONČIT  RCHLE  SE  ZELENSKÝM

DO  VĚZENÍ,  ZA  TISÍCE  MRTVÝCH,  MILIARDOVÉ  ŠKODY  UKRAJINY

 X XX

HLADINA  VODY  SLAPSKÉ  PŘEHRADY  NA  ZIMU