Redaktorka Stanislava Harkotová: Odstúpil po závažných podozreniach. Ukrajinský generálny prokurátor v noci opustil územie Ukrajiny. Odstúpil po závažných podozreniach. Ukrajinský generálny prokurátor Ruslan Kravčenko nastúpil do funkcie v júni 2025. Ruslan Kravčenko tvrdí, že je na služobnej ceste. Z Ukrajiny podľa Ukrajinskej pravdy vycestovala aj jeho manželka. Prezident Zelenskyj Kravčenka v pondelok odvolal z funkcie.

Ukrajinský generálny prokurátor Ruslan Kravčenko, ktorý minulý týždeň odstúpil z funkcie po tom, ako sa prevalili podozrenia, že na generálnej prokuratúre mohli kryť podvodné call centrá okrádajúce ľudí o peniaze, v noci z nedele na pondelok opustil územie Ukrajiny.

Denník Ukrajinská pravda s odvolaním sa na zdroje v orgánoch činných v trestnom konaní píše, že Kravčenko prešiel hranicu na služobnom aute o 2:30 miestneho času a ako dôvod uviedol služobnú cestu do Litvy.

Z Ukrajiny takisto vycestovala Kravčenkova manželka, uviedol denník. Zároveň spresnil, že tá vycestovala v noci z 11. na 12. septembra.

Podľa zdrojov webu Suspiľne si Kravčenko zorganizoval služobnú cestu sám, a to nie do Litvy, ale do Paríža, aby sa údajne zúčastnil vypočutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Kravčenko si služobku podpísal na päť dní od 13. septembra 2026, za hranice plánoval odísť autom.

Denník Európska pravda píše, že v stredu 16. septembra sa v Paríži skutočne uskutoční niekoľkohodinové zasadnutie rady, no v aktuálnom programe, ktorý informuje o externých účastníkoch, sa nespomína žiadny zástupca ukrajinskej prokuratúry.

Ukrajinská generálna prokuratúra sa otriasa v základoch. Kryli podvodnícke call centrá, ktoré oberali ľudí o peniaze?

Kravčenko sa obul do protikorupčných úradov

Ukrajinské Centrum boja s korupciou na sociálnej sieti uviedlo, že Kravčenko pred odchodom do zahraničia nahral video, v ktorom obvinil z údajného páchania trestnej činnosti riaditeľa Národného protikorupčného úradu (NABU) aj osobu blízku šéfovi Špecializovanej protikorupčnej prokuratúry (SAP). Práve tieto dve inštitúcie vyšetrujú podozrenia, že Kravčenkovi podriadení kryli za úplatky podvodníkov z call centier.

Kravčenko vo videu, ktoré zverejnil ráno, zároveň obvinil NABU a SAP, že ich vyšetrovatelia počas razií nezákonne zaistili materiály z trestných konaní.

„Takzvaná operácia Kartágo nebola namierená len proti mne. Jej ozajstným cieľom bolo dostať sa k materiálom trestných konaní voči vedúcim a pracovníkom NABU a SAP, a potom odstaviť generálneho prokurátora a zastaviť schválenie procesného rozhodnutia v týchto konaniach,“ povedal odstupujúci generálny prokurátor.

„Voči riaditeľovi NABU Semenovi Kryvonosovi doteraz neboli oficiálne vznesené žiadne podozrenia,“ reagoval na Telegrame Národný protikorupčný úrad.

NABU zároveň tvrdí, že kroky generálneho prokurátora hodnotia ako pokračovanie systémového útoku na nezávislé protikorupčné úrady. „Tento útok sa nezačal dnes. Jeho aktívna fáza odštartovala ešte počas minulého leta, keď jedným z hlavných cieľov bol pokus podriadiť NABU aj SAP Kancelárii generálneho prokurátora,“ napísal v stanovisku.

Kauza krytia podvodných call centier: Ukrajinský generálny prokurátor odstúpil z funkcie.

Prezident Zelenskyj odvolal Kravčenka

Ruslan Kravčenko v pondelok ráno potvrdil, že je v zahraničí. Tvrdí, že je na služobnej ceste a má naplánovaných viacero stretnutí, počas ktorých má v úmysle „informovať medzinárodných partnerov o reálnom stave vecí v systéme protikorupčných orgánov“.

Prezident Volodymyr Zelenskyj pritom krátko predtým na sociálnej sieti napísal, že „pre tohto generálneho prokurátora existuje len jedna cesta: odvolanie z funkcie“. „Presne to som mu povedal. Ukrajina videla všetky dôvody,“ vyhlásil Zelenskyj, ktorý zároveň vyzval poslancov, aby bezodkladne zahlasovali za Kravčenkovo odvolanie.

Na oficiálnom webe hlavy štátu v pondelok nakoniec zverejnili prezidentský dekrét, ktorým Zelenskyj Kravčenka odvolal z funkcie. Podľa platnej legislatívy môže prezident počas stanného práva odvolať funkcionára, ktorého vymenovanie a odvolanie patrí do jeho kompetencie.

Centrum boja s korupciou tvrdí, že Kravčenkovo vycestovanie za hranice bolo možné len s povolením prezidenta. Riaditeľ centra Vitalij Šabunin zároveň pripomenul, že Zelenskému nič nestálo v ceste, aby Kravčenka dekrétom odstavil už minulý týždeň.

Viacerí ľudia z okolia prezidenta však pre web RBK-Ukrajina povedali, že o Kravčenkovom konaní údajne nikto nevedel a ide o amatérizmus generálneho prokurátora. „Zbláznil sa,“ povedal jeden z nich.

„Všetko toto je nenormálne a totálne to škodí imidžu Ukrajiny vo svete,“ okomentoval aktuálne udalosti pre Ukrajinskú pravdu šéf prezidentskej kancelárie Kyrylo Budanov.

Aktuality.sk nedávno priniesli rozhovor s českým manažérom, ktorý v roku 2024 pôsobil v podvodnom call centre v Dnipre, z ktorého volávali vytypovaným Čechom aj Slovákom, aby ich s vidinou rýchleho zbohatnutia pripravili o úspory:

Slúžil investičnej mafii: na okrádanie ľudí vás vyškolia za 5 miliónov korún

Hľadá sa nový generálny prokurátor

Na Ukrajine sa medzičasom začala debata o tom, kto by v najbližšom čase mohol Kravčenka nahradiť vo funkcii.

Niektoré ukrajinské médiá v pondelok informovali, že kandidátom na nového generálneho prokurátora by sa mohol stať poslanec a šéf parlamentného finančného výboru Danylo Hetmancev, ktorý má podľa Ukrajinskej pravdy blízko k šéfovi poslaneckého klubu Sluha ľudu Davydovi Arachamijovi.

Hetmancev to však na svojich sociálnych sieťach poprel. „Priatelia, ja na čele generálnej prokuratúry – to je nočná mora všetkých korupčníkov. (…) Takže zatiaľ nie, nie s naším šťastím,“ napísal.

V uplynulom týždni sa v niektorých ukrajinských telegramových kanáloch takisto šírili špekulácie, že generálnu prokuratúru by mohol viesť bývalý šéf Bezpečnostnej služby Ukrajiny Vasyľ Maľuk. Ukrajinské médiá pripomínali, že túto informáciu nikto oficiálne nepotvrdil.

Operácia Kartágo

Ruslan Kravčenko minulý týždeň odstúpil po tom, čo Ukrajinou otriasla ďalšia kauza, tentokrát spojená s generálnou prokuratúrou.

Podľa verzie detektívov ukrajinských protikorupčných úradov mala na generálnej prokuratúre pôsobiť organizovaná skupina, ktorej členovia kryli kontroverzné podvodné call centrá, ktoré o peniaze obrali množstvo Ukrajincov aj cudzincov. Podozriví mali zároveň preprať milióny hrivien.

Hlavou tejto skupiny bol podľa protikorupčných vyšetrovateľov zástupca šéfa oddelenia medzinárodnej právnej spolupráce, prokurátor Serhij Kropyva. Podľa prokurátora SAP spája Kropyvu a Kravčenka kamarátsky vzťah. Kropyva mal Kravčenkovi napríklad pomáhať s rekonštrukciu domu, v ktorom Kravčenko žije s rodinou.

Generálny prokurátor odmietol, že by mal s prípadom, ktorý dostal názov Kartágo, niečo spoločné.

X XX

Prezident SR Peter Pellegrini v pondelok požiadal v zmysle zákona Národnú radu (NR) SR o vystúpenie v pléne so správou o stave Slovenskej republiky. Informovala o tom prezidentská kancelária.

Hlava štátu avizovala septembrové vystúpenie už pred prázdninami. V relácii Politika 24 televízie Joj 24 v polovici júna Pellegrini naznačil, že bude vo svojej bilancii reagovať aj na pripravovaný budúcoročný štátny rozpočet, rovnako tak i na strategický dokument Vízia Slovensko 2040.

Septembrová schôdza NR SR sa začne v utorok (15. 9.) popoludní. V jej programe je takmer 300 bodov. Trvať by mala štyri týždne, predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) však pripustil, že vzhľadom na počet návrhov môže trvať dlhšie.

 X XX

 Trump ohlásil dohodu Ukrajiny a Ruska: Energetické ciele majú zostať nedotknuté. Za drahú naftu viní vojnu

Ukrajina a Rusko súhlasili s ukončením vzájomných útokov na energetickú infraštruktúru, uviedol dnes americký prezident Donald Trump. Podľa neho tieto útoky, a nie jeho vojna v Iráne, viedli k nárastu globálnych cien nafty. Trump to napísal v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Prvá bitka robotov na mori. Dva bojové stroje sa pustili do seba v Čiernom mori.

„Ukrajina súhlasila, že nebude útočiť na ruské energetické ciele. Rusko súhlasilo, že urobí to isté! Rast cien nafty na svetových trhoch je spôsobený predovšetkým vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou, nie Iránom,“ napísal Trump.

Minulý týždeň Trump telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Po rozhovore šéf Bieleho domu povedal, že Putin si želá uzavrieť dohodu o ukončení vojny na Ukrajine a bolo by pekné, keby si to želal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Rusko vo februári 2022 na Putinov rozkaz a v rozpore s medzinárodným právom rozpútalo proti Ukrajine útočnú vojnu a tvrdilo, že jeho cieľom je susednú krajinu demilitarizovať a denacifikovať. Moskva si na prípadné ukončenie najväčšieho konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny kladie podmienky, ktoré sú pre Ukrajinu neprijateľné aj vzhľadom na jej ústavu. Ide napríklad o odstúpenie územia. Putin takisto spochybnil štátnosť Ukrajiny a legitimitu Zelenského.

Trump hovoril s Putinom po skončení misie amerických vyjednávačov Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera, ktorí sa stretli s Putinom v Moskve a následne so Zelenským v Kyjeve s cieľom sprostredkovať mierové riešenie vojny.

V nedeľu Trump počas návštevy Írska povedal, že Zelenského vyzval, aby prestal útočiť na ruskú ropnú infraštruktúru. „Hovorili sme o tom s pánom Zelenským. Existuje množstvo iných cieľov. Neútočte na palivo. Škodí to celému svetu,“ povedal Trump. Rovnako v nedeľu Trump odmietol spájať rast ceny ropy s konfliktom, ktorý sa začal americko-izraelskými údermi na Irán koncom februára a viedol k ochromeniu prepravy ropy v Hormuzskom prielive.

X X X

Európsky plyn melie z posledného. Za rovnaké objemy platíme desaťkrát viac ako Američania, priemyslu dochádza dych

Veľkoobchodná cena plynu v Európskej únii je aktuálne takmer desaťnásobne vyššia ako v Spojených štátoch. Holandský kontrakt TTF, ktorý určuje ceny aj pre strednú Európu, sa pohybuje okolo 84 eur za megawatthodinu. Je to najviac od roku 2022.

Nákladné lode a obchodné plavidlá kotviace v Hormuzskom prielive pri Bandar Abbas v Iráne.

Upozorňuje na to hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda. Najbližší americký kontrakt Henry Hub stojí zhruba 2,90 dolára za milión britských termálnych jednotiek, čo po prepočte meny a jednotiek zodpovedá približne 8,6 eura za megawatthodinu.

Rozdiel nie je omylom obchodníkov. „Tak mimoriadny rozdiel nie je chybou trhu,“ konštatuje Kovanda. Európsky a americký trh s plynom sú podľa neho síce prepojené, no zďaleka nie tak dokonale ako napríklad svetový trh s ropou.

Plynovod cez Atlantik nie je

Dôvod je fyzický. Medzi Texasom či Louisianou a Európou nevedie potrubie. Plyn treba skvapalniť, naložiť na špeciálny tanker, previezť cez Atlantik, znovu splynovať a až potom dopraviť európskou sústavou.

Hlavnou brzdou je ale strop prepravných kapacít. Spojené štáty vyviezli v prvom polroku rekordných 17,4 miliardy kubických stôp skvapalneného plynu denne. Viac jednoducho nestihnú. „Ani sebevyššia európska cena nevie počas niekoľkých týždňov vytvoriť nové skvapalňovacie terminály,“ pripomína Kovanda. Tie sa stavajú roky.

Doma majú Američania plynu dostatok. Úrad pre energetické informácie (EIA) očakáva, že ťažba tento rok dosiahne nový rekord a zásoby budú koncom októbra na úrovni 3,969 bilióna kubických stôp, teda zhruba päť percent nad päťročným priemerom. Cenu navyše stláča nadol pridružený plyn z ropných vrtov, ktorý sa na trh dostáva aj vtedy, keď sa jeho vlastná ťažba producentom neoplatí.

Súboj o každý tanker

Európa si svoju zraniteľnosť zároveň sama prehĺbila. Po obmedzení ruských dodávok sa stala štrukturálne závislejšou od globálneho trhu s LNG. Kým v roku 2021 tvoril skvapalnený plyn asi 20 percent dovozu do Únie, v roku 2025 to bolo už 45 percent.

Závislosť od ruských plynovodov tak klesla, no cena sa naviazala na svetovú súťaž. Európa dnes o ten istý náklad súperí s Japonskom, Kóreou, Čínou či Indiou a musí ponúknuť toľko, aby tanker zamieril do Rotterdamu, nie do Ázie.

Tento rok sa slabina prejavila naplno. Konflikt okolo Iránu a problémy s prevádzkou v Hormuzskom prielive narušili dodávky z Perzského zálivu, časť katarskej exportnej kapacity je mimo prevádzky. Európa zároveň vstupuje do vykurovacej sezóny s nezvyčajne nízkymi zásobami. Na začiatku septembra boli európske zásobníky naplnené približne z dvoch tretín, najmenej za pätnásť rokov.

Výsledkom je podľa Kovandu kombinácia dvoch extrémov. „Americké zásobníky sú nadpriemerne plné, zatiaľ čo európske sú pred zimou nezvyčajne prázdne,“ dodáva.

Účet platí priemysel

Najtvrdšie to dopadá na výrobu. Americká chemička, výrobca hnojív či skláreň nakupuje základnú energetickú surovinu za zlomok ceny svojho európskeho konkurenta.

„Pre európsky priemysel ide o mimoriadne závažnú konkurenčnú nevýhodu,“ upozorňuje ekonóm. Od ceny plynu sa navyše odvíja cena elektriny, čo Spojeným štátom prináša ďalšiu výhodu — napríklad pri rozvoji umelej inteligencie, kde Európa už dnes zaostáva.

Priepasť sa podľa Kovandu môže držať široká dovtedy, kým výrazne nevzrastie globálna ponuka LNG, Európa nedoplní zásobníky a nepoľaví geopolitické napätie okolo Perzského zálivu.

X XX

 Ľudí okradol o miliardy. Podvodník Kožený je v nemocnici, údajne dostal mŕtvicu

Sledovaný príbeh českého finančníka a symbolu kupónovej privatizácie Viktora Koženého, ktorý sa roky ukrýva pred spravodlivosťou na Bahamách, má novú kapitolu.

Podľa aktuálnych informácií českých médií skončil Kožený v nemocnici, konkrétne v liečebni pre dlhodobo chorých. Údajne dostal mŕtvicu.

Kožený, ktorý je dlhodobo terčom medzinárodného zatykača a trestného stíhania pre miliónové podvody spojené s privatizačnými fondmi, čelí v pokročilom veku zdravotným problémom. Jeho pobyt v karibskom raji bol roky poznačený snahami o vydanie do Spojených štátov či Česka, ktorým sa úspešne vyhýbal.

Aktuálne správy o jeho hospitalizácii v zariadení typu LDN naznačujú, že zdravotný stav niekdajšieho výrazného aktéra ekonomickej transformácie sa zhoršil. Bližšie podrobnosti o jeho presnej diagnóze a aktuálnom stave zatiaľ zverejnené neboli.

Koženého v októbri 2012 Vrchný súd v Prahe odsúdil za vytunelovanie harvardských fondov k desiatim rokom väzenia. Spolu s Borisom Vostrým mal navyše uhradiť škodu desať miliárd českých korún a k tomu úroky,.

Zakladateľ harvardských fondov Viktor Kožený bol obžalovaný z toho, že na základe plnej moci od harvardských fondov uskutočnil veľké množstvo nevýhodných transakcií s akciami spoločnosti SPT Telecom, Sklo Union Teplice a Spolana. Kožený bol odsúdený za transakcie pred júnom 1997, keď začal v Českej republike platiť nový obchodný zákonník. Ten zrušil možnosť premeny investičných fondov na akciové spoločnosti, ktoré by potom nepodliehali takému prísnemu dozoru ako fondy.

Vtedajšie harvardské fondy sa preto do konca júna 1997 rýchle zmenili na akciové spoločnosti a potom sa so spoločnosťou Sklo Union Teplice zlúčili do Harvardského priemyselného holdingu (HPH). Akcie firiem, ktoré holding vlastnil, boli prevedené na cyperské firmy, ktoré ovládal Kožený. HPH za ne nezískal peniaze, ale neobchodovateľné akcie cyperskej firmy Daventree Resources, o aktivitách ktorej bolo ťažké získať akékoľvek informácie.

Kožený sa pred spravodlivosťou ukrýva v zahraničí už od roku 1994. O jeho vydanie sa snaží nielen Česká republika, ale aj Spojené štáty. Vostrý sa pred českými úradmi skrýva v juhoamerickom štáte Belize.

X XX

Experti ukázali Slovensko v roku 2040. Pomenovali problémy, ktoré už klopú na dvere

Slovensko potrebuje dlhodobý plán, ktorý presiahne jedno volebné obdobie. Tak znie hlavné posolstvo dokumentu Vízia Slovensko 2040, ktorý pripravila Slovenská akadémia vied (SAV) a ktorý následne schválila aj vláda.

Slovensko zaostáva. Experti ukázali cestu von

Predseda SAV a jadrový fyzik Martin Venhart v rozhovore pre televíziu ta3 uviedol, že cieľom vízie je vytvoriť krajinu, v ktorej sa bude oplatiť žiť, pracovať, podnikať, vychovávať deti aj vrátiť sa zo zahraničia.

Venhart zdôraznil, že dokument nevznikol ako ďalšia čiastková stratégia, ale ako komplexný pohľad na budúcnosť Slovenska. Pri jeho príprave odborníci analyzovali viac ako 250 existujúcich materiálov a zapojili stovky expertov z rôznych oblastí.

„Je to ucelená vízia. Nesústredí sa len na jednu konkrétnu oblasť, ako to býva pri mnohých stratégiách,“ povedal predseda SAV. Na príprave sa podľa neho podieľalo viac ako 350 odborníkov, zástupcovia podnikateľského prostredia, občianskej spoločnosti aj regiónov. Do procesu zároveň prišlo viac ako 2300 pripomienok od vyše 450 subjektov.

Cieľom je Slovensko, kde sa oplatí zostať

Podľa Venharta je hlavnou myšlienkou dokumentu vytvoriť Slovensko roku 2040 ako krajinu, ktorá bude atraktívna pre život aj prácu.

„Hlavný motív je, aby Slovensko v roku 2040 bolo štátom, v ktorom sa oplatí žiť, pracovať, podnikať, tvoriť, vychovávať deti a kam sa oplatí vrátiť,“ uviedol.

Súčasná realita však podľa neho ukazuje viaceré problémy. Slovensko dlhodobo zápasí s odchodom vzdelaných ľudí do zahraničia a začína pociťovať nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

„Vidíme veľký odliv. Ľudia nám odchádzajú zo Slovenska. Odchádzajú nám vzdelaní ľudia a dramatickým spôsobom začíname pociťovať ich nedostatok,“ povedal Venhart.

Investície do ľudí preto podľa neho patria medzi najdôležitejšie oblasti budúcnosti. Vízia sa pritom podľa predsedu SAV nezameriava iba na ekonomický rast, ale aj na otázky ľudskej dôstojnosti, spoločenských vzťahov či kvality životného prostredia.

Najväčšou výzvou bude starnutie populácie

Za jeden z najvážnejších problémov Slovenska označil Venhart demografický vývoj. Prognózy ukazujú, že krajina bude v nasledujúcich desaťročiach čeliť výraznému úbytku obyvateľstva v produktívnom veku.

Podľa odhadov môže Slovensku do roku 2040 chýbať približne 280-tisíc pracujúcich ľudí v porovnaní so súčasnosťou. To by vytvorilo ďalší tlak na verejné financie.

„Demografické prognózy sú na rozdiel od mnohých iných veľmi presné. To, čo si Slovensko nebude môcť dovoliť, je vynechať kohokoľvek z ekonomického procesu,“ upozornil.

Riešením podľa neho nebude iba zvyšovanie pôrodnosti, ale aj lepšie využitie potenciálu celej spoločnosti. Hovoril napríklad o väčšom zapájaní marginalizovaných skupín, rozumnej migračnej politike či rozvoji takzvanej striebornej ekonomiky – teda zapojení starších ľudí, ktorí chcú zostať aktívni.

„Ľudia v dôchodkovom veku, ktorí sa ešte cítia dobre a majú záujem pracovať, dnes nie vždy tú možnosť majú. Toto potrebujeme rozvíjať,“ uviedol.

Klimatická zmena si vyžiada adaptáciu

Ďalšou zásadnou témou podľa predsedu SAV bude klimatická zmena. Slovensko podľa neho nemôže očakávať, že ju dokáže úplne zastaviť, musí sa však pripraviť na jej dôsledky.

„My sa budeme musieť adaptovať na klimatickú zmenu,“ povedal Venhart. Ako príklad uviedol poľnohospodárstvo, ktoré bude musieť pracovať s odolnejšími plodinami, efektívnejším hospodárením s vodou a energiami.

Upozornil zároveň, že klimatický vývoj je menej predvídateľný ako demografické zmeny. Slovensko podľa neho musí reagovať najmä na rastúce teploty, extrémne sucho a častejšie klimatické rekordy.

Venhart odmietol zjednodušený pohľad na ľudí, ktorí klimatickú zmenu spochybňujú. Podľa neho existujú skupiny ľudí, ktorým chýbajú najmä zrozumiteľné informácie.

„Možno sú to len ľudia, ktorým chýba niektorá informácia. A často môžu mať relevantné otázky. Keď nedostanú odpoveď, ktorá by im bola zrozumiteľne podaná, môžu sa začať prikláňať k extrémnejším názorom,“ uviedol.

Geopolitika a umelá inteligencia menia pravidlá

Medzi ďalšie výzvy zaradil predseda SAV nestabilnú geopolitickú situáciu a prudký rozvoj technológií.

Konflikty vo svete, narušené dodávateľské reťazce či napätie okolo Taiwanu podľa neho ukazujú, že Slovensko musí byť pripravené na nečakané zmeny.

„Je to niečo, čo Slovensko nedokáže ovplyvniť, ale veľmi to bude mať vplyv na nás,“ povedal.

Významnou témou bude aj umelá inteligencia. Venhart upozornil, že technológie môžu pomôcť riešiť viaceré problémy, zároveň však prinášajú bezpečnostné riziká.

Ako príklad uviedol využívanie autonómnych systémov vo vojenských konfliktoch, kde umelá inteligencia dokáže vyhodnocovať ciele bez priameho rozhodnutia človeka.

„To je niečo, čo donedávna bolo v arzenáli sci-fi filmov,“ uviedol.

Vízia je prvý krok, teraz musí prísť stratégia

Predseda SAV upozornil, že samotná vízia ešte neznamená konkrétne reformy. Dokument podľa neho určuje smer, ktorým by sa krajina mala vydať, no teraz musí nasledovať náročnejšia fáza – vytvorenie konkrétnej stratégie.

Tá musí podľa neho obsahovať jasné opatrenia, zodpovednosť jednotlivých aktérov, časový harmonogram aj finančné krytie.

„Človek, ktorý nevie, kam ide, sa tam nikdy nedostane. Vízia nám hovorí, kam chceme ísť. Tie konkrétne opatrenia sú však ešte len pred nami,“ vysvetlil.

Za dôležité považuje prepojenie dokumentu s národnými a regionálnymi plánmi, investíciami a budúcim využívaním eurofondov.

Dokument nemá byť vládnym ani opozičným programom

Venhart odmietol, že by Vízia Slovensko 2040 bola provládnym dokumentom len preto, že ju schválila vláda.

„Ten proces bol postavený mimo jednej inštitúcie. Uchopili sme to veľmi široko a pripomienkovací proces by sa nedal nadiktovať zhora,“ uviedol.

Podľa neho by dokument nemal byť volebným programom žiadnej politickej strany, ale skôr podkladom, z ktorého môžu jednotlivé strany vychádzať.

Za oblasti, v ktorých vidí rozdiel oproti súčasnej vládnej politike, označil najmä prístup k obnoviteľným zdrojom energie a využívaniu geneticky modifikovaných organizmov v poľnohospodárstve.

Vízia podľa neho počíta s rozvojom obnoviteľných zdrojov popri jadrovej energetike tam, kde to dáva zmysel. Pri geneticky modifikovaných organizmoch argumentuje potrebou odolnejších plodín v súvislosti s klimatickou zmenou.

„Budeme potrebovať odolnejšie plodiny v budúcnosti vzhľadom na klimatickú zmenu a nevyhneme sa tomu,“ uviedol.

Podľa predsedu SAV bude najväčšou výzvou pre Slovensko nielen vytvoriť dlhodobú predstavu o budúcnosti, ale najmä nájsť politickú a spoločenskú vôľu túto predstavu postupne napĺňať.

X XX

PREMIÉR  BABIŠ  O  ROZPOČTU  ČT

 Nebudeme dávat dárečky, ale investovat do lidí, hájil Babiš schodek 389 miliard

Premiér a předseda ANO Andrej Babiš hájí navržený schodek rozpočtu 389 miliard korun. „Deficit je jeden z nejnižších v Evropské unii,“ řekl po jednání vlády. „Nebudeme dávat dárečky, budeme investovat do lidí,“ prohlásil. Lídři ANO, SPD a Motoristů v pondělí znovu projednávají návrh státního rozpočtu, který by měla vláda schvalovat za týden, v pondělí 21. září.

Ministryně financí za ANO Alena Schillerová navrhla schodek 389 miliard korun. S takovou navrženou výší nejsou spokojeni politici Motoristů sobě ani SPD a chtějí jeho snížení.

Předseda Sněmovny a SPD Tomio Okamura před koaličním jednáním s ANO a Motoristy řekl, že u inkluze ve školství vidí možnost škrtů za až tři miliardy korun. „Na inkluzi si snad stěžují úplně všichni,“ řekl Okamura při příchodu na Úřad vlády.

„Je mou povinností jako ministra školství, abych trpělivě vysvětloval, že pojem zrušení inkluze je pojem nesmyslný. Za prvé, dneska na základních školách máme přes 100 tisíc dětí, které mají nějaké podpůrné opatření. Pokud byste je chtěli dávat do speciálních škol, tak za prvé upozorňuju, že speciální školy jsou třikrát dražší na jednoho žáka než školy běžné. Za druhé, většina dětí do speciálních zvláštních škol nepatří, jsou inteligentní, potřebují jenom podporu. Pokud to někdo potřebuje vysvětlit více krát, jsem připraven,“ hájil minulý týden před novináři inkluzi ministr školství za ANO Robert Plaga.

Šéf Motoristů sobě, ministr zahraničí Petr Macinka, mluvil dříve o snížení schodku „alespoň“ o 20 miliard korun, ministryně financí Schillerová ale řekla, že změny jsou možné jen v řádu jednotek miliard.

Ministr dopravy za SPD Ivan Bednárik uvedl, že návrh státního rozpočtu počítá s tím, že slevy na jízdném ve veřejné dopravě pro seniory a studenty zůstanou ve výši 50 procent. Na jejich zvýšení na 75 procent, s čímž počítá programové prohlášení vlády, totiž není dost peněz.

X XX

Politickí šašovia oligarchov, výzva Dankovi aj kritika opozície. Chmelár si nedával servítku pred ústa: A teraz poviem niečo veľmi tvrdé o Robertovi Ficovi

Nie je otázka či minister Tomáš Taraba skončí, ale kedy sa to stane. Uviedol v relácii ta3 Téma dňa Eduard Chmelár. Komentátor však očakáva, že v parlamente premiérovi Robertovi Ficovi narobí väčšie problémy niekto iný.

Spor ministra Tarabu so šéfom SNS Andrejom Dankom je „stránke politických pravidiel úplne jasný. Podľa koaličnej zmluvy, kreslo ministra patrí SNS a tak považujem vyjadrenia Tomáša Tarabu, že on sám neodstúpi, za nielen arogantné, ale až nenáležité,“ zhodnotil Chmelár.

Podpredseda parlamentu Danko „musí z tejto situácie nie len vykorčuľovať osobne, ale aj jeho strana tak, aby z toho bol aj nejaký prínos pre štát. Som presvedčený, že prezident Peter Pellegrini má právo povedať že Filip Kuffa nie je vhodný kandidát na túto funkciu. Preto nechápem prečo SNS vyskakuje ako čertík z krabičky a hneď sa vyhráža kompetečnou žalobou,“ dodal.

Chmelár pokračoval témou preferencií SNS, ktoré sú dlhodobo pod piatimi percentami a rok pred voľbami nič nenasvedčuje tomu, že sa dostane do parlamentu. „Andrej Danko bude musieť, niekoho, s kým sa ešte nestihol pohádať a kto by ho zobral do volebnej spolupráce. A nemyslím si, že to bude Republika. Pravdepodobnejšie sa javí Zoroslav Kollár prípadne spojenectvo so Štefanom Harabinom,“ mieni komentátor.

Andrej Danko má podľa Chmelára už len jedinú rozumnú možnosť. „Keď tak kritizuje stav ministerstva životného prostredia a tvrdí, že by to vedel robiť lepšie, tak podľa môjho názoru by tú funkciu mal prevziať on sám a urobiť tam poriadok. Tak ako si to predstavuje Slovenská národná strana,“ adresoval Chmelár zaujímavú výzvu.

„A ak by sa mu to podarilo, tak by to bol jednoznačne jeho kapitál do volieb. Ak nie, tak to bude opäť len také typické mravčanie Andreja Danka na všetky strany. Sťažovanie sa, ako mu robia zlé, jeden, druhý, tretí, štvrtý,“ uzavrel Chmelár.

Akým smerom sa vyberie Tomáš Taraba po prípadnom konci na ministerskej stoličke? „Ak sa rozhodne pre samostatnú stranu, bude brať samozrejme aj voličov Smeru. Teraz je otázne, či to pomôže tejto koalícii, alebo uškodí. Ak sa mu ale podarí načrieť do obrovského tábora nevoličov, ktorí sa zgrupujú predovšetkým z radov sklamaných voličov koalície, tak to môže mať efekt aj na celú súčasnú koalíciu. Čiže v konečnom dôsledku by jej to mohlo pomôcť,“ uviedol Chmelár.

Zoberie Fico Tarabu na kandidátku?

Ďalšou možnosťou pred voľbami 2027 môže byť pre Tarabu miesto na kandidačnej listine niektorých z existujúcich strán. „Napriek tomu, že Robert Fico pri každej príležitosti hovorí, že Tomáš Taraba je vynikajúci minister, on si ho na kandidátku nezoberie. Jemu vždy prekážalo a prekáža najviac to, že Tomáš Taraba má povesť intrigána. Takého človeka si on neuviaže na krk,“ uzavrel Chmelár.

Podľa neho smerovanie Tarabu do parlamentu môže znamenať problém v celej koalícii. „Andrej Danko by však mohol zavariť oveľa viac ako Tomáš Taraba. A premiér Robert Fico nemá veľký manévrovací priestor. Koalícia musí niečo urobiť, ak sa chce nejakým spôsobom udržať. Pretože jej výsledky sú, povedzme si to úprimne, katastrofálne,“ skritizoval pomerne ostro Chmelár.

Podľa komentátora sa do volieb budú vládni politici „chvastať drobnosťami. Keď to zoberieme vcelku, tak tie výsledky, ktoré doručujú voličom, sú katastrofálne žalostné. Ešte aj voliči vládnej koalície už pochopili, že tie zmeny v trestnom zákonníku sa neudiali v ich prospech, ale v prospech niekoľkých obvinených,“ pripomenul Chmelár a dodal, že vládna koalícia sa zaoberá predovšetkým sama sebou a to je pre voličov mimoriadne frustrujúce zistenie.

O opozícii: Nemaľujme si ružové obrazy

Čo však slovenskému voličovi ponúka opozícia na čele s Progresívnym Slovensko? „Nemaľujme si ružové obrazy, že opozícia vie, čo s týmto stavom robiť. Neukazuje žiadnu kompetenciu, že by to mohla zmeniť. A teraz poviem niečo veľmi tvrdé. Ale už to tu musí zaznieť. 16 rokov bránim Roberta Fica, že kauza Gorilla je kauzou druhej Dzurindovej vlády. Ale nebol to Mikuláš Dzurinda, kto rehabilitoval pána Haščaka,“ uviedol Chmelár.

Na Slovensku podľa Chmelára už dávno nefunguje demokratický, ale oligarchický systém. „Všetkým by prospelo, keby sa oligarchia prestala skrývať za tých politikov a prevzala tie opraty moci priamo. Pretože ja mám pocit, že dnešní politici sú šašovia. Najatí vyjednávači s verejnosťou, ktorých úlohou je obkecať to, o čo v tej politike skutočne ide,“ hovorí o stave, ktorý podľa neho nikomu neprospieva.

Chmelár sa pristavil aj pri prieskume, ktorý ukázal rastúci trend Republiky a to až do takej miery, že ohrozuje Smer. „Nebudem prekvapený, ak do roka Republika predbehne Smer. Všade, kam sa pozriete, rastie nespokojnosť. A Republika berie tých nespokojných voličov z vládnych strán. Oni nemusia robiť vôbec nič, len poukazovať na tie nesplnené sľuby koalície,“ mieni Chmelár s tým, že vo voľbách Republika ešte prekvapí.

Ide však o stranu, ktorá by dokázala prevziať opraty vládnutia v krajine? „Mňa by zaujímalo, či si uvedomujú voliči, ktorí si ju vyberú, akí ľudia za stranou stoja a akí ľudia by následne mali viesť krajinu. Teraz sú vo výhode, pretože kritizujú a nerobia žiadny odpočet svoje práce, pretože žiadnu za sebou nemajú. Pretože nie sú v parlamente, tak potom sa kritizuje jednoduchšie,“ pomenoval komentátor.

„Len veľmi ťažko si viem predstaviť nejakých politikov Republiky vo vládnych funkciách. Keby to ale Robertovi Ficovi vo voľbách vyšlo, tak sa pripravme na to, že predsedom parlamentu bude Milan Uhrík,“ uzavrel Chmelár.

Smer hľadá vinníka

Minulý týždeň rozvíril politické vody premiér Fico, keď generálnemu prokurátorovi adresoval výzvu, aby odstúpil. „Smer si pripravuje alibi pre možnosť, že trestné procesy nedopadnú v jeho prospech a hľadajú vinníka. Pretože hovoriť, že Maroš Žilinka je nominant opozície, je úsmevné. Stačí sa pozrieť ako hlasovali za jeho vymenovanie do funkcie. Do nohy všetci, od Fica až po Blahu, do nohy všetci smeráci,“ pripomenul Chmelár.

Smer však avizoval úpravu legislatívy o prokuratúre a nájdenie spôsobu, ako Maroša Žilinku z funkcie dostať. „Na to nemajú páky, pretože KDH do toho nepôjde. A na to potrebujete ústavnú väčšinu. Reforma prokuratúry je úplne legitímna otázka, ale nie v spojitosti s takouto účelovou kauzou,“ uzavrel Chmelár.

X XX

Ťažké údery pre ropnú veľmoc. Saudská Arábia čelí najhoršiemu možnému scenáru

Saudská Arábia sa ocitla v čoraz zložitejšej situácii v dôsledku vojny medzi Spojenými štátmi a Iránom. Kráľovstvo čelí útokom spojencov Teheránu z viacerých smerov a zároveň podľa analytikov narastá jeho frustrácia z neochoty Washingtonu vojensky zasiahnuť proti jemenským povstalcom húsíom.

Muž kráča pred nástennou maľbou v Jemene symbolizujúcu obmedzenia lodnej dopravy v prielive Báb al-Mandab.

Podľa bývalých diplomatov a odborníkov oslovených denníkom The New York Times (NYT) Rijád v súčasnosti zvažuje obmedzené možnosti reakcie. Útoky húsíov podporovaných Iránom ohrozujú schopnosť krajiny vyvážať ropu a vytvárajú tlak na globálne energetické trhy.

Napätie sa zvýšilo po tom, čo bola odložená plánovaná schôdzka predstaviteľov Iránu, Saudskej Arábie a ďalších štátov Perzského zálivu. Rokovania mali pomôcť zmierniť regionálne napätie, no podľa zdrojov zostali postoje jednotlivých strán výrazne vzdialené.

Dôležitý ropovod poškodený dronom Saudi odstavili. Satelit ukazuje prečo

Snímky z roku 2025 a 13. septembra tohto roku ukazujú ťažko poškodené budovy a infraštruktúru potrubia po útoku vo štvrtok 10. septembra 2026. Zdroj: Reuters

„Saudovia sú teraz skutočne frustrovaní. V istom zmysle je to ich najhorší scenár,“ uviedol Michael Ratney, bývalý americký veľvyslanec v Saudskej Arábii pre NYT.

Kráľovstvo sa v prvých mesiacoch konfliktu vyhýbalo rozsiahlejším iránskym odvetným útokom v porovnaní s niektorými susednými krajinami. Situácia sa však zmenila. Za posledné dva týždne podľa amerického denníka čelila Saudská Arábia útokom podporovaným Iránom z východu, juhu aj severu.

Na konci augusta zasiahli útoky saudský ropný tanker v Hormuzskom prielive, pri ktorom zahynuli dvaja námorníci. Húsíovia zároveň pokračovali v hrozbách voči saudským ropným dodávkam cez Červené more a podľa zdrojov obsadili územie pri dôležitej námornej trase Bab al-Mandab, kde porazili sily podporované Rijádom.

V rovnakom období Saudská Arábia oznámila odstavenie významného ropovodu, ktorý bol kľúčovou alternatívnou trasou pre vývoz ropy po tom, čo Irán obmedzil využívanie Hormuzského prielivu. Rijád z útoku na ropovod obvinil Iránom podporované iracké milície.

Situácia zároveň preveruje dlhoročné bezpečnostné partnerstvo medzi Saudskou Arábiou a Spojenými štátmi. Podľa Michaela Ratneyho je práve ochrana pred podobnými krízami dôvodom, prečo Saudská Arábia dlhodobo investovala do vzťahov s Washingtonom.

„Dôvod, prečo krajina ako Saudská Arábia tak výrazne investuje do bezpečnostného partnerstva so Spojenými štátmi, je práve takáto situácia,“ povedal Ratney.

Saudský korunný princ a faktický vládca krajiny Mohammed bin Salmán mal podľa zdrojov blízkych rozhovorom minulý týždeň požiadať amerického prezidenta Donalda Trumpa o vojenskú akciu proti húsíom. Trump však odmietol zasiahnuť.

Saudskí predstavitelia aj komentátori blízki vláde zdôrazňujú, že kráľovstvo nechce proti húsíom bojovať samo. Rijád má skúsenosť s predchádzajúcou vojenskou kampaňou v Jemene, ktorá sa zmenila na desaťročný konflikt bez jasného víťazstva.

„Toto si vyžaduje medzinárodnú podporu, nielen zo strany Saudskej Arábie a regionálnych krajín,“ napísal Abdulrahman al-Rashed, komentátor blízky saudskému vedeniu, v štátom vlastnených novinách.

Washington sa podľa analytikov zdráha otvoriť ďalší vojenský front. Dan Shapiro, bývalý vysokopostavený predstaviteľ Pentagonu pre Blízky východ počas administratívy Joea Bidena, uviedol, že vzhľadom na už prebiehajúci konflikt s Iránom je opatrnosť USA očakávaná.

„Keď už čelí jednému otvorenému konfliktu s Iránom, s preťaženým námorníctvom a klesajúcimi zásobami munície, nie je prekvapujúce, že nechce otvoriť nový front. Pre Saudov je to však trpké sklamanie,“ povedal Shapiro.

Trump cez víkend novinárom počas návštevy Írska povedal, že húsíovia ho kontaktovali a nechcú bojovať so Spojenými štátmi. Predstaviteľ húsíov Mohammed al-Buchajtí toto tvrdenie odmietol a uviedol, že skupina s Trumpom nekomunikovala ani ho nežiadala, aby proti nej nezaútočil.

Podľa viceadmirála Johna W. Millera, bývalého veliteľa amerického námorníctva na Blízkom východe, Washington naďalej poskytuje Saudskej Arábii spravodajskú podporu a otázka prípadného zapojenia USA v Jemene zostáva predmetom diskusií.

Analytici očakávajú, že Rijád sa teraz bude viac spoliehať na diplomaciu. Barbara Leafová, bývalá námestníčka ministra zahraničných vecí USA pre záležitosti Blízkeho východu, uviedla, že napriek rokom vojenských operácií proti húsíom nikto nedosiahol trvalé vojenské riešenie.

Trosky prieskumného dronu ‚Karayel‘, využívané Saudskou Arábiou. Dron mal byť zostrelený protivzdušnou obranou.

Saudská Arábia by podľa nej mohla spolupracovať so susedmi aj s Iránom na dohode, ktorá by pomohla ukončiť konflikt, hoci by išlo o kompromisné a neideálne riešenie. Rijád by sa mohol obrátiť aj na Čínu, ktorá v roku 2023 sprostredkovala obnovenie vzťahov medzi Saudskou Arábiou a Iránom, no tento proces sa odvtedy oslabil.

Napriek rastúcej nespokojnosti so Spojenými štátmi však podľa analytikov Saudská Arábia pravdepodobne nebude verejne vystupovať proti Washingtonu. Skôr sa bude snažiť nájsť nové diplomatické cesty, ako obmedziť dopady konfliktu.

X XX

Ťažké údery pre ropnú veľmoc. Saudská Arábia čelí najhoršiemu možnému scenáru

Saudská Arábia sa ocitla v čoraz zložitejšej situácii v dôsledku vojny medzi Spojenými štátmi a Iránom. Kráľovstvo čelí útokom spojencov Teheránu z viacerých smerov a zároveň podľa analytikov narastá jeho frustrácia z neochoty Washingtonu vojensky zasiahnuť proti jemenským povstalcom húsíom.

Muž kráča pred nástennou maľbou v Jemene symbolizujúcu obmedzenia lodnej dopravy v prielive Báb al-Mandab.

Podľa bývalých diplomatov a odborníkov oslovených denníkom The New York Times (NYT) Rijád v súčasnosti zvažuje obmedzené možnosti reakcie. Útoky húsíov podporovaných Iránom ohrozujú schopnosť krajiny vyvážať ropu a vytvárajú tlak na globálne energetické trhy.

Napätie sa zvýšilo po tom, čo bola odložená plánovaná schôdzka predstaviteľov Iránu, Saudskej Arábie a ďalších štátov Perzského zálivu. Rokovania mali pomôcť zmierniť regionálne napätie, no podľa zdrojov zostali postoje jednotlivých strán výrazne vzdialené.

Dôležitý ropovod poškodený dronom Saudi odstavili. Satelit ukazuje prečo

Snímky z roku 2025 a 13. septembra tohto roku ukazujú ťažko poškodené budovy a infraštruktúru potrubia po útoku vo štvrtok 10. septembra 2026.

„Saudovia sú teraz skutočne frustrovaní. V istom zmysle je to ich najhorší scenár,“ uviedol Michael Ratney, bývalý americký veľvyslanec v Saudskej Arábii pre NYT.

Kráľovstvo sa v prvých mesiacoch konfliktu vyhýbalo rozsiahlejším iránskym odvetným útokom v porovnaní s niektorými susednými krajinami. Situácia sa však zmenila. Za posledné dva týždne podľa amerického denníka čelila Saudská Arábia útokom podporovaným Iránom z východu, juhu aj severu.

Na konci augusta zasiahli útoky saudský ropný tanker v Hormuzskom prielive, pri ktorom zahynuli dvaja námorníci. Húsíovia zároveň pokračovali v hrozbách voči saudským ropným dodávkam cez Červené more a podľa zdrojov obsadili územie pri dôležitej námornej trase Bab al-Mandab, kde porazili sily podporované Rijádom.

V rovnakom období Saudská Arábia oznámila odstavenie významného ropovodu, ktorý bol kľúčovou alternatívnou trasou pre vývoz ropy po tom, čo Irán obmedzil využívanie Hormuzského prielivu. Rijád z útoku na ropovod obvinil Iránom podporované iracké milície.

Situácia zároveň preveruje dlhoročné bezpečnostné partnerstvo medzi Saudskou Arábiou a Spojenými štátmi. Podľa Michaela Ratneyho je práve ochrana pred podobnými krízami dôvodom, prečo Saudská Arábia dlhodobo investovala do vzťahov s Washingtonom.

„Dôvod, prečo krajina ako Saudská Arábia tak výrazne investuje do bezpečnostného partnerstva so Spojenými štátmi, je práve takáto situácia,“ povedal Ratney.

Saudský korunný princ a faktický vládca krajiny Mohammed bin Salmán mal podľa zdrojov blízkych rozhovorom minulý týždeň požiadať amerického prezidenta Donalda Trumpa o vojenskú akciu proti húsíom. Trump však odmietol zasiahnuť.

Saudskí predstavitelia aj komentátori blízki vláde zdôrazňujú, že kráľovstvo nechce proti húsíom bojovať samo. Rijád má skúsenosť s predchádzajúcou vojenskou kampaňou v Jemene, ktorá sa zmenila na desaťročný konflikt bez jasného víťazstva.

„Toto si vyžaduje medzinárodnú podporu, nielen zo strany Saudskej Arábie a regionálnych krajín,“ napísal Abdulrahman al-Rashed, komentátor blízky saudskému vedeniu, v štátom vlastnených novinách.

Washington sa podľa analytikov zdráha otvoriť ďalší vojenský front. Dan Shapiro, bývalý vysokopostavený predstaviteľ Pentagonu pre Blízky východ počas administratívy Joea Bidena, uviedol, že vzhľadom na už prebiehajúci konflikt s Iránom je opatrnosť USA očakávaná.

„Keď už čelí jednému otvorenému konfliktu s Iránom, s preťaženým námorníctvom a klesajúcimi zásobami munície, nie je prekvapujúce, že nechce otvoriť nový front. Pre Saudov je to však trpké sklamanie,“ povedal Shapiro.

Trump cez víkend novinárom počas návštevy Írska povedal, že húsíovia ho kontaktovali a nechcú bojovať so Spojenými štátmi. Predstaviteľ húsíov Mohammed al-Buchajtí toto tvrdenie odmietol a uviedol, že skupina s Trumpom nekomunikovala ani ho nežiadala, aby proti nej nezaútočil.

Podľa viceadmirála Johna W. Millera, bývalého veliteľa amerického námorníctva na Blízkom východe, Washington naďalej poskytuje Saudskej Arábii spravodajskú podporu a otázka prípadného zapojenia USA v Jemene zostáva predmetom diskusií.

Analytici očakávajú, že Rijád sa teraz bude viac spoliehať na diplomaciu. Barbara Leafová, bývalá námestníčka ministra zahraničných vecí USA pre záležitosti Blízkeho východu, uviedla, že napriek rokom vojenských operácií proti húsíom nikto nedosiahol trvalé vojenské riešenie.

Trosky prieskumného dronu ‚Karayel‘, využívané Saudskou Arábiou. Dron mal byť zostrelený protivzdušnou obranou.

Saudská Arábia by podľa nej mohla spolupracovať so susedmi aj s Iránom na dohode, ktorá by pomohla ukončiť konflikt, hoci by išlo o kompromisné a neideálne riešenie. Rijád by sa mohol obrátiť aj na Čínu, ktorá v roku 2023 sprostredkovala obnovenie vzťahov medzi Saudskou Arábiou a Iránom, no tento proces sa odvtedy oslabil.

Napriek rastúcej nespokojnosti so Spojenými štátmi však podľa analytikov Saudská Arábia pravdepodobne nebude verejne vystupovať proti Washingtonu. Skôr sa bude snažiť nájsť nové diplomatické cesty, ako obmedziť dopady konfliktu.

X XXd

Rastislav Trnka spochybňuje postup polície: Príkaz na zatknutie a načasovanie pred voľbami

Trnka mieri na Úrad inšpekčnej služby a hovorí o citlivom predvolebnom načasovaní príkazu na jeho zatknutie. Tvrdí že polícia ignorovala bežné kontakty.

Podnet na preverenie zákonnosti postupu polície pri doručovaní dokumentov dáva predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka a plánuje sa obrátiť aj na Úrad inšpekčnej služby.

V oficiálnom stanovisku reaguje na informácie o vydaní príkazu na zatknutie, o ktorých Aktuality.sk informovali ako prvé. Príkaz bol vydaný, pretože ho nevedela zastihnúť polícia. „Okresný súd Námestovo ešte 27. augusta vydal príkaz na zatknutie obvineného Ing. R. T., keďže ani cestou polície sa mu nepodarilo obžalobu doručiť,“ informovala vtedy hovorkyňa Krajského súdu v Žiline Anna Dudová Záborská. Napokon si prišiel po obžalobu osobne a ešte v ten deň príkaz zrušili.

Predseda Košického kraja a zároveň kandidát o túto funkciu poukazuje na účelovosť postupu, citlivé predvolebné načasovanie celej situácie a realizuje právne kroky, aby sa už nikomu nič podobné v budúcnosti nedialo.

Rastislav Trnka upozorňuje, že štandardná úradná i poštová korešpondencia mu býva doručovaná na pracovisko aj na adresu trvalého pobytu bez akýchkoľvek problémov a zdržaní poštou, ale aj inými úradmi.

„Až koncom minulého týždňa sa ku mne oficiálne dostali oficiálne dokumenty, ako polícia postupovala pri doručovaní zásielky. Ako verejný činiteľ som dlhodobo verejne činný a plne zastihnuteľný 7 dní v týždni. Na Úrade KSK vedia v pracovné dni (štandardne od 7:00 do 21:00 hod.) poskytnúť informácie, kedy a kde je možné ma zastihnúť. Preto je pre mňa nepochopiteľné ako postupovala polícia,“ vysvetľuje Rastislav Trnka.

X XX

Ťažké údery pre ropnú veľmoc. Saudská Arábia čelí najhoršiemu možnému scenáru

Saudská Arábia sa ocitla v čoraz zložitejšej situácii v dôsledku vojny medzi Spojenými štátmi a Iránom. Kráľovstvo čelí útokom spojencov Teheránu z viacerých smerov a zároveň podľa analytikov narastá jeho frustrácia z neochoty Washingtonu vojensky zasiahnuť proti jemenským povstalcom húsíomI.

Muž kráča pred nástennou maľbou v Jemene symbolizujúcu obmedzenia lodnej dopravy v prielive Báb al-Mandab.

Podľa bývalých diplomatov a odborníkov oslovených denníkom The New York Times (NYT) Rijád v súčasnosti zvažuje obmedzené možnosti reakcie. Útoky húsíov podporovaných Iránom ohrozujú schopnosť krajiny vyvážať ropu a vytvárajú tlak na globálne energetické trhy.

Napätie sa zvýšilo po tom, čo bola odložená plánovaná schôdzka predstaviteľov Iránu, Saudskej Arábie a ďalších štátov Perzského zálivu. Rokovania mali pomôcť zmierniť regionálne napätie, no podľa zdrojov zostali postoje jednotlivých strán výrazne vzdialené.

 Dôležitý ropovod poškodený dronom Saudi odstavili. Satelit ukazuje prečo

Kráľovstvo sa v prvých mesiacoch konfliktu vyhýbalo rozsiahlejším iránskym odvetným útokom v porovnaní s niektorými susednými krajinami. Situácia sa však zmenila. Za posledné dva týždne podľa amerického denníka čelila Saudská Arábia útokom podporovaným Iránom z východu, juhu aj severu.

Na konci augusta zasiahli útoky saudský ropný tanker v Hormuzskom prielive, pri ktorom zahynuli dvaja námorníci. Húsíovia zároveň pokračovali v hrozbách voči saudským ropným dodávkam cez Červené more a podľa zdrojov obsadili územie pri dôležitej námornej trase Bab al-Mandab, kde porazili sily podporované Rijádom.

V rovnakom období Saudská Arábia oznámila odstavenie významného ropovodu, ktorý bol kľúčovou alternatívnou trasou pre vývoz ropy po tom, čo Irán obmedzil využívanie Hormuzského prielivu. Rijád z útoku na ropovod obvinil Iránom podporované iracké milícIe.

Situácia zároveň preveruje dlhoročné bezpečnostné partnerstvo medzi Saudskou Arábiou a Spojenými štátmi. Podľa Michaela Ratneyho je práve ochrana pred podobnými krízami dôvodom, prečo Saudská Arábia dlhodobo investovala do vzťahov s Washingtonom.

„Dôvod, prečo krajina ako Saudská Arábia tak výrazne investuje do bezpečnostného partnerstva so Spojenými štátmi, je práve takáto situácia,“ povedal Ratney.

Saudský korunný princ a faktický vládca krajiny Mohammed bin Salmán mal podľa zdrojov blízkych rozhovorom minulý týždeň požiadať amerického prezidenta Donalda Trumpa o vojenskú akciu proti húsíom. Trump však odmietol zasiahnuť.

Saudskí predstavitelia aj komentátori blízki vláde zdôrazňujú, že kráľovstvo nechce proti húsíom bojovať samo. Rijád má skúsenosť s predchádzajúcou vojenskou kampaňou v Jemene, ktorá sa zmenila na desaťročný konflikt bez jasného víťazstva.

„Toto si vyžaduje medzinárodnú podporu, nielen zo strany Saudskej Arábie a regionálnych krajín,“ napísal Abdulrahman al-Rashed, komentátor blízky saudskému vedeniu, v štátom vlastnených novinách.

Washington sa podľa analytikov zdráha otvoriť ďalší vojenský front. Dan Shapiro, bývalý vysokopostavený predstaviteľ Pentagonu pre Blízky východ počas administratívy Joea Bidena, uviedol, že vzhľadom na už prebiehajúci konflikt s Iránom je opatrnosť USA očakávaná.

„Keď už čelí jednému otvorenému konfliktu s Iránom, s preťaženým námorníctvom a klesajúcimi zásobami munície, nie je prekvapujúce, že nechce otvoriť nový front. Pre Saudov je to však trpké sklamanie,“ povedal Shapiro.

Trump cez víkend novinárom počas návštevy Írska povedal, že húsíovia ho kontaktovali a nechcú bojovať so Spojenými štátmi. Predstaviteľ húsíov Mohammed al-Buchajtí toto tvrdenie odmietol a uviedol, že skupina s Trumpom nekomunikovala ani ho nežiadala, aby proti nej nezaútočil.

Podľa viceadmirála Johna W. Millera, bývalého veliteľa amerického námorníctva na Blízkom východe, Washington naďalej poskytuje Saudskej Arábii spravodajskú podporu a otázka prípadného zapojenia USA v Jemene zostáva predmetom diskusií.

Analytici očakávajú, že Rijád sa teraz bude viac spoliehať na diplomaciu. Barbara Leafová, bývalá námestníčka ministra zahraničných vecí USA pre záležitosti Blízkeho východu, uviedla, že napriek rokom vojenských operácií proti húsíom nikto nedosiahol trvalé vojenské riešenie.

Trosky prieskumného dronu ‚Karayel‘, využívané Saudskou Arábiou. Dron mal byť zostrelený protivzdušnou obranou.

Saudská Arábia by podľa nej mohla spolupracovať so susedmi aj s Iránom na dohode, ktorá by pomohla ukončiť konflikt, hoci by išlo o kompromisné a neideálne riešenie. Rijád by sa mohol obrátiť aj na Čínu, ktorá v roku 2023 sprostredkovala obnovenie vzťahov medzi Saudskou Arábiou a Iránom, no tento proces sa odvtedy oslabil.

Napriek rastúcej nespokojnosti so Spojenými štátmi však podľa analytikov Saudská Arábia pravdepodobne nebude verejne vystupovať proti Washingtonu. Skôr sa bude snažiť nájsť nové diplomatické cesty, ako obmedziť dopady konfliktu.

X X X

Slovensko spadlo na chvost Európy. Firmy dávajú vláde ultimátum: máte mesiac na to, aby ste s tým niečo urobili

Slovensko je podľa rebríčka IMD World Competitiveness Ranking 2026 na poslednom mieste spomedzi krajín Európskej únie. Predbehlo nás aj Rumunsko či Grécko. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) preto žiada vládu o mimoriadne rokovanie tripartity a chce konkrétny termín.

Minister financií Slovenskej republiky Ladislav Kamenický (Smer)

Vyplýva to z výzvy, ktorú firmy adresovali členom vlády. Ich argument spočíva v tom, že do predloženia štátneho rozpočtu Národnej rade SR zostáva približne mesiac, termín je 15. októbra. Zajtra sa navyše začína parlamentná schôdza, na ktorej sa budú prerokúvať návrhy s dopadom na podnikateľské prostredie, ekonomiku aj domácnosti.

„Ak majú byť prorastové opatrenia súčasťou hospodárskej politiky na rok 2027 a priniesť výsledky už od budúceho roka, diskusia o ich konkrétnej podobe sa musí začať teraz,“ píše RÚZ.

Sľub z leta

Komplexnejší balík opatrení avizovala samotná vláda. Prvú časť predstavila v júni, zvyšok presunula na jeseň. Zamestnávatelia jej to teraz pripomínajú bez okolkov.

„Ešte pred letom vláda avizovala ich predstavenie v septembri. September je tu a zamestnávatelia sú pripravení aktívne sa zapojiť do diskusie o ich konkrétnej podobe,“ uvádza únia.

Materiál majú podľa vlastných slov pripravený. RÚZ predložila štátu vyše 200 konkrétnych návrhov na podporu rastu a zlepšenie podnikateľského prostredia.

Dôsledky pritom podľa nej nekončia pri firmách. „Slabšia ekonomika znamená menej priestoru na investície, rast miezd a tvorbu pracovných miest a v konečnom dôsledku sa premieta aj do životnej úrovne obyvateľov Slovenska,“ upozorňuje únia.

Osobitnú kapitolu venujú zamestnávatelia transakčnej dani. Vyjadrenia premiéra o jej zrušení vítajú, pripomínajú však, že na jej negatívne dôsledky upozorňujú dlhodobo a jej zrušenie opakovane požadovali.

Zároveň pridávajú podmienku, ktorá je v liste formulovaná najostrejšie. „Nebolo by preto žiaduce, aby jej zrušenie sprevádzalo zavádzanie nových sektorových či odvetvových daní, zvyšovanie existujúcich daní alebo ďalší rast odvodov,“ píše RÚZ.

Dôvod vysvetľuje priamo. „Vyššie zaťaženie podnikania totiž nekončí pri firmách. Premieta sa do ich schopnosti investovať, zvyšovať mzdy a udržiavať pracovné miesta a môže sa prejaviť aj vo vyšších cenách tovarov a služieb,“ tvrdí únia.

Cieľom má byť podľa nej skutočné znižovanie zaťaženia ekonomiky, nie jeho presúvanie medzi jednotlivými daňami či medzi podnikateľmi a domácnosťami.

Tri podmienky

Svoju pozíciu zhrnuli zamestnávatelia do troch bodov: zrušenie transakčnej dane bez jej nahradenia akýmikoľvek daňami a odvodmi, prijatie komplexných prorastových opatrení a pokračovanie konsolidácie s dôrazom na úspory a efektívnejšie fungovanie štátu.

Únia sa pritom odvoláva na to, čo vláda sama deklarovala. „Vláda zároveň opakovane deklarovala, že ďalšia konsolidácia nebude postavená na ďalšom zvyšovaní daní a odvodov a že Slovensko potrebuje ísť cestou hospodárskeho rastu,“ pripomína RÚZ.

Výzva prichádza v čase, keď slovenská ekonomika rastie najpomalšie za posledný rok. Hrubý domáci produkt sa v druhom štvrťroku medziročne zvýšil o 0,8 percenta a dynamika do jedného percenta tak vydržala už šiesty štvrťrok za sebou. Investície v rovnakom období klesli o 0,3 percenta. Národná banka Slovenska počíta pre tento rok s rastom na úrovni 0,5 percenta.

List sa končí priamou požiadavkou. „Žiadame preto vládu preto o návrh konkrétneho termínu rokovania v najbližšom možnom čase.“

X X Xd

Študentská rada žiada preverenie podozrení z plagiátorstva na Právnickej fakulte UMB

Študentská rada žiada prešetrenie podozrení z porušenia akademickej etiky na právnickej fakulte UMB. Funkcionári mali odovzdať vedeckú prácu, ktorá údajne obsahovala pasáže z diplomovovej práce študentky.

Študentskú radu vysokých škôl (ŠRVŠ) znepokojili informácie o možnom porušení akademickej etiky a vedeckej integrity na Právnickej fakulte (PF) Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. Podľa Denníka N mali dvaja funkcionári fakulty ako svoju vedeckú prácu odovzdať diplomovú prácu jednej zo študentiek. ŠRVŠ žiada o bezodkladné prerokovanie veci Etickou komisiou UMB. Profesor Jaroslav Klátik, uvedený ako jeden z autorov práce, pre TASR povedal, že pôvodne bola omylom zverejnená verzia, ktorá nebola určená na publikovanie.

V skratke:

• Študentskú radu znepokojili podozrenia z porušenia akademickej etiky na právnickej fakulte UMB
• Dvaja funkcionári fakulty mali publikovať vedeckú prácu založenú na diplomovke študentky
• V príspevku mali byť celé skopírované strany a chybné bibliografické údaje
• Študentská rada žiada zásah etickej komisie a preverenie univerzitných kontrolných mechanizmov

Prípad sa týka vedeckej práce Klátika, ktorý je vedúcim Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky na PF UMB a členom Súdnej rady, a prodekana pre vedu a výskum UMB Jozefa Michalka. Ich spoločný príspevok bol zaradený do vedeckého zborníka školy a vydaný v univerzitnom vydavateľstve. Podľa medializovaných informácií mali byť v príspevku skopírované celé strany diplomovej práce študentky, obsahovať mal aj chybné údaje v zozname použitej literatúry.

Závažné pochybenie

„Ak sa tieto zistenia potvrdia, bude to vážne porušenie základných princípov akademickej čestnosti. Každý vedecký a vysokoškolský pracovník je povinný rešpektovať autorstvo iných osôb, dôsledne uvádzať prevzaté časti a pracovať so zdrojmi pravdivo a presne. Osobitne vysoké nároky musia platiť pre akademikov zastávajúcich vedúce funkcie v rámci univerzity. Práve oni majú akademické hodnoty strážiť, presadzovať a dodržiavať v najvyššej možnej miere,“ uviedla ŠRVŠ v stanovisku zverejnenom na sociálnej sieti s tým, že prípad môže u študentov a verejnosti vyvolávať dojem, že pravidlá akademickej etiky sa neuplatňujú voči všetkým rovnako.

ŠRVŠ tiež upozorňuje, že predmetný príspevok prešiel recenzným a redakčným procesom. Preverenie podozrení by sa preto nemalo obmedziť iba na konanie jeho autorov, ale zamerať by sa malo aj na fungovanie kontrolných mechanizmov. Rektora UMB vyzývajú, aby bola vec bezodkladne prerokovaná Etickou komisiou UMB, žiadajú tiež o prizvanie nezávislých externých odborníkov.

Výzva na dôkladné preverenie

„Prešetrené by mali byť aj ďalšie publikačné výstupy zainteresovaných osôb, aby sa zistilo, či ide o ojedinelé pochybenie, alebo či k podobnému konaniu nedochádzalo aj v minulosti,“ uviedla ŠRVŠ.

Klátik v stanovisku pre TASR uviedol, že príspevok vznikol v spolupráci s Michalkom aj študentkou, ktorej diplomová práca bola použitá. Vydanie príspevku bez použitia mena študentky označil za náhodnú chybu.

„Omylom sa priložila do mailu predsedovi edičnej komisie verzia, ktorá bola jednou z mnohých, ktoré sa upravovali a nebola určená na publikovanie. Konečný príspevok sa omylom nevložil. Ihneď po zistení sa chyba opravila. V našej verzii, ktorá bola konečná a nepripojila sa k mailu na odoslanie článku, spoluautorka uvedená bola,“ poznamenal Klátik s tým, že prípad vníma ako snahu poškodiť jeho členstvo v Súdnej rade. Podľa medializovaných informácií bola nová verzia zborníka zverejnená dva týždne po odhalení pochybení.

X X  X

Podozrenia z plagiátorstva na UMB: Prodekan Jozef Michalko sa vzdal funkcie, prípad preveruje ministerstvo.

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici reaguje na podozrenia, že pedagógovia právnickej fakulty vydávali prácu študentky za vlastný vedecký výstup.

Univerzita Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici sa dištancovala od akejkoľvek formy plagiátorstva alebo neetického akademického správania sa zo strany svojich zamestnancov. Reagovala tak na prípad týkajúci sa vedeckej práce vysokoškolských pedagógov Právnickej fakulty (PF) UMB, ktorí mali vydávať prácu študentky za vlastný vedecký výstup. V prípade, že sa toto podozrenie potvrdí, išlo by podľa ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas-SD) o mimoriadne závažné porušenie akademickej integrity. Jozef Michalko, uvedený ako jeden z autorov práce, po prešetrení situácie vyvodil osobnú zodpovednosť a vzdal sa funkcie prodekana pre vedu a výskum UMB.

„Plagiátorstvo zásadným spôsobom porušuje zásady vedeckej práce, podkopáva dôveru v akademické inštitúcie a je v rozpore so základnými hodnotami, na ktorých je postavená naša univerzitná komunita. Univerzita dôsledne a proaktívne podporuje kultúru akademickej etiky, zodpovednosti a integrity. Tieto hodnoty podporujeme prostredníctvom transparentných postupov, neustáleho vzdelávania a prísneho dodržiavania národných a medzinárodných štandardov dobrej akademickej praxe. Akékoľvek potvrdené porušenie týchto zásad riešime s najväčšou vážnosťou a v súlade s platnými predpismi,“ napísala UMB. Zároveň deklarovala, že chce naďalej vytvárať prostredie, v ktorom sú čestnosť, originalita a rešpekt k intelektuálnej práci každého člena akademickej obce základnými piliermi akademického života.

Minister školstva reaguje

Minister školstva v súvislosti s prípadom reagoval, že od ľudí, ktorí vzdelávajú budúcich právnikov a sami hodnotia práce študentov, sa musí očakávať najvyšší štandard profesionálnej a akademickej etiky. „Ak sa vo vedeckom výstupe skutočne nachádza formulácia ‚cieľom tejto diplomovej práce‘, oprávnene to vyvoláva vážne pochybnosti o pôvode textu. Prípad preto musí byť dôsledne a transparentne prešetrený. Konečný záver musí vychádzať z riadneho preverenia, tieto podozrenia však nemožno zľahčovať,“ doplnil minister.

Zároveň podotkol, že personálne rozhodnutia patria do kompetencie univerzity. Stanovisko rektora UMB Vladimíra Hiadlovského vníma vážne a v prípade potvrdenia podozrení očakáva jasné vyvodenie zodpovednosti. Drucker sa obráti na Slovenskú akreditačnú agentúru pre vysoké školstvo, aby v rámci svojich kompetencií dohliadla na to, či univerzita pri riešení prípadu postupuje v súlade so svojím vnútorným systémom zabezpečovania kvality. Prípad zároveň postúpi Národnej komisii pre výskumnú integritu a etiku na posúdenie z pohľadu pravidiel výskumnej integrity a akademickej etiky.

„Akademická integrita musí platiť rovnako pre študentov aj pedagógov,“ dodal minister.

Sporný príspevok v zborníku

Michalko, uvedený ako jeden z autorov práce, pre TASR uviedol, že príspevok bol v spoluautorstve troch spoluautorov pod vedením vedúceho Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky na PF UMB a člena Súdnej rady Jaroslava Klátika. Ten podľa Michalka spolu s ním spolupracoval na príspevku so študentkou. Spoluprácu so študentkou pritom podľa neho nadviazal profesor Klátik. Michalko to nepovažoval za neštandardné. „Máme šikovných študentov, ktorí nás oslovujú s možnosťou spolupráce na vedeckej činnosti v rôznom rozsahu, či už ide o Študentskú vedeckú a odbornú činnosť, participáciu na organizačnom zabezpečení konferencií alebo aj priamo v rámci spoluautorstva na príspevkoch. Mali sme dokonca študentku, ktorá v magisterskom štúdiu pripravila vedeckú monografiu. Do zborníka bola vložená pracovná verzia, ktorá nebola určená na publikovanie,“ podotkol Michalko.

Tvrdí, že pracovná verzia neobsahovala text, na ktorom sa on spoluautorsky podieľal alebo ktorý vytvoril alebo autorizoval. Spoluautorsky sa podľa svojich slov podieľal na konečnej verzii, ktorá vyšla v zborníku po oprave. Ako doplnil, v zborníku, rovnako aj v evidencii publikácií Univerzitnej knižnice, je v autoroch okrem profesora Klátika a neho aj študentka, ktorej diplomová práca je v príspevku aj riadne odcitovaná, rovnako ako ostatná literatúra.

Chyba pri publikovaní

Zároveň uviedol, že na príspevok neboli ani nebudú použité žiadne finančné prostriedky z projektu VEGA. Vzniknutá situácia bola podľa jeho slov interne prešetrená dekanom fakulty Adriánom Vaškom, až po riadnom prešetrení bol umožnený postup opravy zborníka, pričom oprava prešla riadnym edičným procesom. „V rámci prešetrenia neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali porušenie predpisov alebo akademickej etiky. Z chýb, ktoré sú v pôvodnom príspevku, je jednoznačné, že nemohlo ísť o konečnú verziu,“ povedal Michalko. Išlo podľa neho o chybu, ktorá vznikla pri odovzdávaní príspevku nahratím nesprávnej pracovnej verzie a táto chyba bola odstránená riadnym edičným procesom, a to až po prešetrení celej vzniknutej situácie dekanom fakulty. „Takéto chyby by sa nemali stávať, preto som ihneď po prešetrení situácie vyvodil osobnú zodpovednosť a vzdal som sa funkcie prodekana,“ dodal.

O prípade odovzdania vedeckej práce Klátika a Michalka informoval Denník N. Ich spoločný príspevok bol zaradený do vedeckého zborníka školy a vydaný v univerzitnom vydavateľstve. Podľa medializovaných informácií mali byť v príspevku skopírované celé strany diplomovej práce študentky, obsahovať mal aj chybné údaje v zozname použitej literatúry. Aj Klátik vydanie príspevku bez použitia mena študentky označil za náhodnú chybu. Študentská rada vysokých škôl vyzvala na preverenie podozrení, ktoré by sa podľa nej nemalo obmedziť iba na konanie autorov práce, ale zamerať by sa malo aj na fungovanie kontrolných mechanizmov. Upozornila tiež, že predmetný príspevok prešiel recenzným a redakčným procesom.

X XX

Zeman volí stejnou strategii v boji o Hrad jako Pavel. Lidé se mohou podobat