Zelenského bývalá hovorkyňa narazila v Štrasburgu: do europarlamentu ju nepustili. „Je za tým Zelenskyj,“ tvrdí. Bývalá hovorkyňa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho súčasná kritička Julija Mendelová v stredu uviedla, že jej znemožnili vystúpiť v Európskom parlamente v Štrasburgu. Zákaz vstupu pripísala sankciám, ktoré na ňu Zelenskyj uvalil len niekoľko dní predtým.

„V deň môjho vystúpenia mi zakázali vstúpiť do Európskeho parlamentu,“ uviedla Mendelová vo videu na platforme X. Dodala, že „prejav aj tak zaznie“, pretože podľa nej zastupuje „veľkú časť spoločnosti, ktorá túži po mieri a chce byť vypočutá“.

Mendelová mala vystúpiť na podujatí organizovanom Alternatívou pre Nemecko (AfD). Stranu úrady na ochranu ústavy v Sasku-Anhaltsku klasifikovali ako pravicovo-extrémistickú.

Bývalá prezidentská hovorkyňa pôsobila v Zelenského tíme od jeho zvolenia v roku 2019 do roku 2021, teda do obdobia niekoľko mesiacov pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Po odchode z funkcie sa postupne stala otvorenou kritičkou svojho niekdajšieho šéfa.

V májovom rozhovore s americkým moderátorom Tuckerom Carlsonom napríklad označila Zelenského za „jednu z najväčších prekážok na ceste k mieru“ na Ukrajine.

Ukrajinská prezidentská kancelária v nedeľu oznámila sankcie voči Mendelovej a viacerým ďalším osobám. Zdôvodnila ich tým, že mali šíriť „dezinformácie a ruskú propagandu“. Mendelová tieto obvinenia odmieta a zákaz svojho vystúpenia v Európskom parlamente spája práve s uvalenými sankciami.

Zelenského kancelária ani Európsky parlament sa k jej tvrdeniam bezprostredne verejne nevyjadrili. Zároveň nie je jasné, či zákaz vstupu a vystúpenia v europarlamente skutočne súvisel s ukrajinskými sankciami.

X X X

Rudolf Huliak: Vzťahy medzi firmami Roberta Kaliňáka a českého zbrojára Michala Strnada nie sú v poriadku. 

Rudolf Huliak: Vzťahy medzi firmami Roberta Kaliňáka a českého zbrojára Michala Strnada nie sú v poriadku

Medializované informácie o finančných prepojeniach firiem ministra obrany Roberta Kaliňáka s českým zbrojárom Michalom Strnadom vyvolali pred stredajším rokovaním vlády kritické reakcie. Rudolf Huliak vyhlásil, že tieto vzťahy nie sú v poriadku, zatiaľ čo minister informatizácie Samuel Migaľ vníma situáciu ako možný konflikt záujmov.

Vzťahy medzi firmami ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD) a českého zbrojára Michala Strnada, ktoré vyplývajú z medializovaných informácií českých investigatívnych novinárov, nie sú v poriadku. Myslí si to minister športu Rudolf Huliak (nezávislý). Podľa ministra informatizácie Samuela Migaľa (nezávislý) sa informácie javia ako konflikt záujmov, no nebude ich hodnotiť. Ministri to uviedli novinárom pred stredajším rokovaním vlády.

• Minister športu Rudolf Huliak považuje podnikateľské vzťahy Kaliňáka a Strnada za problematické.
• Huliak vyzýva novinárov a verejnosť, aby vytvárali silný spoločenský tlak.
• Minister informatizácie Samuel Migaľ vníma situáciu ako možný konflikt záujmov.
• Český portál Seznam Zprávy odhalil že česká firma Kallan Consulting obdržala miliónové platby od CSG.
• Robert Kaliňák aj skupina CSG zhodne odmietajú akýkoľvek vzniknutý konflikt záujmov.

Huliak apeluje na novinárov

Huliak si myslí, že vzťahy firiem sú jednou z mnohých káuz. Na rokovaní vlády sa však tieto otázky podľa neho neriešia a novinárom odkázal, aby vytvorili verejný tlak. „Na to sú ľudia v parlamente, a na to ste vy novinári, aby sa pýtali,“ vyhlásil.

Migaľ pre médiá na túto tému iba uviedol, že sa celá vec javí ako konflikt záujmov. „V tejto chvíli ja nebudem to nijako hodnotiť, pretože nepoznám argumenty druhej strany. To znamená, že rád by som si vypočul, ako to v skutočnosti je, a podľa toho zaujmem stanovisko,“ dodal tiež. Na otázku, či mu to neprekáža odpovedal, že mu „prekáža veľmi veľa vecí“.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) sa ku vzťahom ministra a českého miliardára nechcel vyjadriť. Dodal, že k tomu nemá žiadne informácie.

Zistenia českých investigatívcov

Na spoluprácu Kaliňákovej firmy so spoločnosťou spadajúcou do skupiny českého zbrojára Michala Strnada upozornil český portál Seznam Zprávy. Spoločnosť Kallan Consulting mala za služby inkasovať milióny českých korún. Opozičné strany PS a Za ľudí v utorok (15. 9.) skonštatovali, že minister je pri nákupoch pre slovenskú armádu v konflikte záujmov s jedným z hlavných dodávateľov pre Ozbrojené sily SR.

Kaliňák v utorok popoludní potvrdil, že jeho spoločnosť Kallan Consulting v minulosti poskytovala služby spoločnosti Army Trade spadajúcej do skupiny CSG. Spolupráca sa podľa jeho vyjadrenia pre TASR skončila koncom roka 2023, konflikt záujmov pri súčasných nákupoch pre slovenskú armádu minister odmieta.

Konflikt záujmov pre predchádzajúcu spoluprácu s firmou súčasného ministra obrany nevidí ani skupina CSG. „Z pohľadu CSG išlo o štandardný a legitímny obchodný vzťah. Nemáme žiadne zistenie, že by v súvislosti s projektom došlo k porušeniu právnych predpisov, pravidiel compliance alebo k stretu záujmov. Projekt v Spojených arabských emirátoch nemal vecnú súvislosť s neskoršími zákazkami slovenského ministerstva obrany pre spoločnosti skupiny CSG,“ skonštatoval hovorca skupiny CSG Andrej Čírtek.

x X X

Francúzsko chce vyňať Usmanova zo sankcií EÚ. Dôvodom majú byť zadržaní Francúzi v Azerbajdžane

 Rozhodnutie Paríža prekvapilo viacerých európskych diplomatov. Podľa zdrojov za ním môže byť spor s Azerbajdžanom, ktorý zadržiava dvoch francúzskych občanov.

Francúzsko sa snaží o vyradenie rusko-uzbeckého miliardára Ališera Usmanova zo sankčného zoznamu Európskej únie, pretože je pod tlakom Azerbajdžanu, kde sú zadržiavaní dvaja Francúzi. S odvolaním sa na troch európskych diplomatov o tom v stredu informovala agentúra Reuters.

Veľvyslanci členských štátov EÚ v pondelok predĺžili platnosť sankcií voči viac než 3 000 ruským jednotlivcom a spoločnostiam zodpovedným za narúšanie územnej celistvosti Ukrajiny len o jeden týždeň. Na riadnom šesťmesačnom predĺžení sankcií sa nedohodli pre nesúhlas Francúzska a Slovenska. Platnosť sankcií predĺžili do 22. septembra, aby získali čas na ďalšie rokovania.

Tlak Azerbajdžanu na Paríž

Paríž a Bratislava podľa informácií portálu Euronews trvajú na vyradení Usmanova zo sankčného zoznamu EÚ. Prečo sa Francúzsko zrazu pridalo k požiadavke Slovenska, ktoré to presadzuje dlhodobo, nebolo dosiaľ jasné, európski diplomati však pre Reuters naznačili, že je za tým tlak Azerbajdžanu.

Francúzske diplomatické zdroje tvrdia, že Francúzsko sa tak rozhodlo z dôvodov národnej bezpečnosti a chce vraj „pozitívne reagovať“ na podnety medzinárodných partnerov, ktorí sa naň obracajú v súvislosti s Usmanovom.

Zadržaní Francúzi v Azerbajdžane

V súkromí ale Paríž dal najavo, že Baku Usmanova využíva na „vydieranie“ v prípade dvoch francúzskych občanov zadržiavaných v Azerbajdžane. Jeden z nich je vraj zadržiavaný bezdôvodne, Baku ho odsúdilo na základe obvinenia zo špionáže.

O spojitosti s Azerbajdžanom ako prvý informoval v pondelok denník Financial Times. Dôvod, prečo sa o vyškrtnutie Usmanova zo sankčného zoznamu EÚ usiloval Azerbajdžan, nebol jasný. Reuters ale pripomína, že azerbajdžanský prezident Ilham Alijev zaňho už v minulosti loboval. Podľa citovaných zdrojov sa Francúzsko domnieva, že Azerbajdžan v jeho úsilí podporili Katar a Kazachstan.

Usmanov čelí sankciám

EÚ uvalila sankcie na Usmanova po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 pre jeho údajne blízke vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Usmanov, ktorý patrí medzi najbohatších ľudí v Rusku, podal v Európe viacero žalôb, ktoré majú za cieľ zrušenie sankcií. Jeho právnici spochybňujú medializované vyhlásenia, ktoré poslúžili ako dôvod na ich uvalenie.

X XX

Rozšíri sa Európska únia o Kanadu? Práve sme jej otvorili dvere, za je aj Šefčovič

 EÚ chce z Kanady urobiť prvého pridruženého člena a tým prehĺbiť alianciu demokratických spojencov. Krok však môže ešte viac vyhrotiť napätie s Washingtonom.

Európska únia sa môže prvýkrát rozrásť o neurópskeho člena, aj keď zatiaľ je to len v rovine úvah. A nebude to úplne „klasické“ členstvo. Plus všetko ešte musia schváliť existujúci členovia EŮ.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas stredajšej správy o stave Únie prekvapila mnohé členské štáty vyhlásením, že Brusel plánuje z Kanady urobiť svojho prvého „pridruženého člena“. Tento historický krok však môže viesť k ďalšej nespokojnosti Washingtonu, kde administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa stojí za eskalovaním obchodnej vojny s Ottawou.

Prejavu v štrasburskom Európskom parlamente sa osobne zúčastnil aj kanadský premiér Mark Carney, ktorý po kolapse obchodných rokovaní s USA hľadá spôsoby, ako znížiť závislosť svojej krajiny od južného suseda a vybudovať alianciu rovnako zmýšľajúcich demokracií. Von der Leyenová zdôraznila, že ponuka užších väzieb nie je namierená proti nikomu, ale ide o krok pre budovanie spoločnej sily v čase, keď je narušený medzinárodný systém založený na pravidlách.

Čo znamená pridružené členstvo v praxi?

Hoci presné kontúry tohto úplne nového štatútu zatiaľ nepoznáme, v európskej diplomacii pôjde takmer určite o veľkú zmenu. Ako vysvetlil podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič (v Komisii má na starosti obchod), titul pridruženého člena doteraz patril výlučne krajinám, ktoré sa pripravovali na plnohodnotný vstup do EÚ, akou bolo v minulosti aj Slovensko. Pre Kanadu tak bude musieť tento formát dostať nový a detailnejší obsah.

Brusel a Ottawa už teraz vedú rokovania o zapojení Kanady do výmenného programu Erasmus+, do výskumného programu Horizon Europe a o vzájomnom uznávaní pracovných kvalifikácií. EÚ chce ísť však ešte ďalej. Očakáva sa posun od súčasnej dohody o voľnom obchode (CETA) k takzvanej „Aliancii pre budúcnosť“, ktorá má vytvoriť spoločný priestor pre prosperitu a ekonomickú bezpečnosť.

X X X

Brutálna vražda v Nemecku. Migrant odrezal hlavu manželke, aby neprišiel o sociálne dávky

Začalo sa to zneužívaním sociálneho systému a skončilo vraždou. Prípad, ktorým sa od utorka zaoberá krajinský súd v Mníchove, šokuje svojou brutalitou. Obžalovaným je 37-ročný migrant z Jemenu. V júni minulého roka beštiálnym spôsobom zavraždil manželku, pretože sa s ním chcela rozviesť a pohrozila, že ho udá pre podvod – od štátu totiž neoprávnene poberal sociálne dávky na deti, ktoré ani neboli jeho. Ak ho uznajú za vinného, hrozí mu doživotný trest za mrežami.

 Kedy by sa mala týraná žena obrátiť na políciu?  Kde a ako sa podáva trestné oznámenie? Čo môže robiť obeť domáceho násilia, ak ju na polícii odmietnu? V relácii Ide o právo odpovedala Jana Alušíková z advokátskej kancelárie act MPH.advocates.

Ako informoval portál Focus Online, Danon Muhammad Saíd G. ušiel z Jemenu do Nemecka začiatkom augusta 2022 a dostal tam štatút doplnkovej (subsidiárnej) ochrany. Ten sa udeľuje utečencom, ktorým by v domovskej krajine hrozilo nebezpečenstvo alebo prenasledovanie.

V apríli 2025 Jemenčan využil právo na zlúčenie rodiny a do Nemecka prišla i jeho 29-ročná manželka Šahíra so šiestimi deťmi vo veku od štyroch do 10 rokov. Až neskôr vyšlo najavo, že dve z nich vôbec neboli ich.

Veľká rodina bola súčasťou rafinovaného podvodu, ktorý obžalovaný naplánoval už doma v Jemene. Ako vzor mu údajne poslúžil jeho brat. Ten sa v Nemecku usadil už v roku 2019 a od štátu poberal prídavky na deti, ktoré vydával za svoje.

Danon si preto už vo vlasti zohnal doklady s falošnými údajmi o tom, že má šesť detí. Pôvodne vraj uvažoval aj o viacerých, ale nakoniec sa uspokojil so štyrmi vlastnými a dvoma „prisvojenými“. Čí potomkovia to boli a kde ich zohnal, na súde zatiaľ nerozoberali.

Jemenčan potom Šahíru údajne prinútil, aby za ním prišla so všetkými deťmi. Krátko nato sa rozhodol zariskovať a na úrade práce v meste Starnberg neďaleko Mníchova požiadal o sociálnu podporu – zatiaľ iba pre chlapca a dievča, o ktorých tvrdil, že sú jeho.

Úradníci bez akéhokoľvek podozrenia uznali jeho dokumenty z Jemenu a vyplatili mu sociálne dávky v celkovej výške asi 3 700 eur.

Migranta to tak povzbudilo, že nestrácal čas a o mesiac neskôr sa na bavorské úrady obrátil so žiadosťou o prídavky na všetkých šesť detí. To, že dve z nich nie sú jeho, prirodzene, zamlčal.

Vytúžené peniaze však nakoniec nedostal, lebo na podaných žiadostiach chýbal podpis jeho manželky. Predpokladá sa, že na Šahíru preto naliehal, aby potrebné doklady podpísala, no vzťahy medzi nimi boli čoraz napätejšie.

V ich byte v obci Krailling na predmestí Mníchova opakovane dochádzalo k domácemu násiliu. Obžalovaný raz ženu dokonca zbil drevenou palicou a na niekoľko hodín ju zavrel v kúpeľni.

Vyhrážal sa, že ak zavolá políciu, zabije ju i jej rodinu v Jemene. Aby mu náhodou neušla, zobral jej cestovný pas a zamykal ju v byte, kde žili aj s deťmi.

Šahíra sa však v novej krajine rozhodla, že nebude znášať manželovo týranie, a keď ju začiatkom mája minulého roka opäť zbil, privolala políciu.

Keď na muža podala trestné oznámenie, úrady prijali opatrenia, ktoré ju mali ochrániť – Danon mal na istý čas zakázané vstúpiť do bytu a nesmel ju ani kontaktovať. Muž však nariadenie porušoval a domov sa niekoľkokrát vrátil. Žene sa opäť vyhrážal smrťou a znova ju zbil.

Napriek jeho výčinom sa Šahíra nedala zastrašiť. Odmietla stiahnuť trestné oznámenie, požiadala o rozvod a bola odhodlaná nahlásiť úradom aj podvody s prídavkami na deti, ktorých sa dopustil Danon i jeho brat.

Aby Jemenčan neprišiel o ľahko získané peniaze a vyhol sa trestnému stíhaniu, rozhodol sa, že ženu zabije. 14. júna 2025 si v obchode kúpil kuchynský nôž a takto vyzbrojený sa vybral za rodinou do Kraillingu.

Doma bola iba Šahíra a ich spoločná štvorročná dcéra. Keď Danon začal rozbaľovať zakúpený nôž, manželka pochopila, že je v nebezpečenstve a od strachu sa zamkla v kúpeľni. Obžalovaný však vykopol dvere a viackrát ju bodol.

Ťažko zranená mladá žena silno krvácala a spadla na zem. Hoci ešte žila a bola pri vedomí, muž jej prineseným nožom takmer úplne odrezal hlavu od tela. Podľa vyšetrovateľov chcel touto „popravou“, ktorá je skôr typická pre islamských teroristov, ukázať, kto je doma pánom.

„Tým, že jej spôsobil súvisiace fyzické a psychické muky, chcel obeť potrestať za jej správanie a demonštrovať svoju moc nad ňou aj po smrti,“ citoval prokurátorku nemecký denník Welt.

Páchateľovi ani neprekážalo, že sa na ten hrozný čin dívala ich malá dcéra. Po smrti manželky sa však upokojil. Vydesenú dcéru vyniesol na rukách pred dom a sám zavolal políciu.

Danona vyšetrili znalci z odboru psychiatrie, ktorí dospeli k záveru, že v čase spáchania skutku nebol nepríčetný a uvedomoval si, čo robí. Preto ho ani neumiestnili do zariadenia súdnej psychiatrie, ale do normálnej väzby v Mníchove. Všetkých šesť detí zverili do štátnej starostlivosti.

Súdny proces by mal mať šesť pojednávaní, rozsudok sa očakáva začiatkom októbra. Vypovedať by malo asi 20 svedkov vrátane súdnych znalcov, susedov a príbuzných obete i páchateľa.

Okrem vraždy Jemenčana obžalovali tiež z podvodu veľkého rozsahu, nebezpečného ublíženia na zdraví, nezákonného obmedzovania osobnej slobody a vyhrážania, takže vo väzení možno strávi zvyšok života.

X X X

Stáva sa z prezidenta „europesimista“? Prejav Petra Pellegriniho politológov prekvapil

Voči vláde bol kritický, ale taktný, a opozíciu prezentoval skôr ako tú časť spektra, ktorá „vyrába problémy“. Prezident Pellegrini vystúpil po druhýkrát v národnej rade so správou o stave republiky. Ktoré oblasti podľa politológov vynechal?

Pellegrini vystúpil s prejavom o stave republiky v rovnaký deň, ako šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyeová so správu o stave Európskej únie (EÚ). Išlo o jeho druhú správu o situácii na Slovensku od prevzatia prezidentského úradu v júni 2024.

Opozícia hodnotila jeho správu tentoraz menej priaznivo. Šéf SaS Branislav Gröhling napríklad vlani konštatoval, že hlava štátu sa stotožnila s ich kritikou vlády a „prejavom bol prezidentom opozície“. Tohtoročné vystúpenie už bolo pre neho sklamaním a pôsobilo na neho ako pomoc premiérovi či prosba, aby opozičníci vládu nekritizovali. Podľa lídra PS Michala Šimečku zase neuspel v snahe pôsobiť nadstranícky a prednesený prejav bol extrémne politický.

Politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka považuje prezidentov prejav za štandardný mix pochopenia aj kritiky vládnej koalície aj opozície. „Vo svojej úplnosti z nej vychádza lepšie vládna koalícia. Prezident vníma opozíciu skôr ako politického „troublemakera“ (tvorca problémov, z angl.). Prekáža mu jej malá politická konštruktívnosť – osobitne k jeho úradu a výkonu funkcie prezidenta republiky,“ zhodnotil pre Pravdu Řádek.

Obdobne to vníma aj politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity. „Prejav bol miernejší a ústretovejší voči koalícii a opozícii nič nedaroval. Kritika opozície bola priama a viac zvýraznená oproti kritike koalície,“ uviedol pre Pravdu.

Čo však Pellegrini vytkol kabinetu Roberta Fica (Smer) bola efektivita opatrení na zlepšenie ekonomiky. Zostalo podľa neho mnoho otázok, či konsolidácia bola zvolená čo najlepšie a či mix vládnych opatrení priniesol želaný efekt. Podotkol, že nikto nevie, koľko peňazí štát ušetril, a ani to, či si ľudia musia, môžu alebo majú brať dovolenku počas sviatkov, ktoré viac nie sú dňom pracovného pokoja.

Zaznela aj požiadavka, či skôr presvedčenie, že súčasťou vízie musí byť postupná premena Slovenska z „montážnej dielne Európy“ na modernú, znalostnú a ekologickú ekonomiku s vysokou pridanou hodnotou.

Aktuálnu garnitúru vyzval, aby myslela na to, že prílišné škrtenie firiem či úspešných jednotlivcov na nich pôsobí demotivujúco a môžu svoje aktivity presunúť inam. Zároveň ilustroval ako fakt, že jeho vláda v roku 2020 odovzdala krajinu s „historicky najnižším“ deficitom verejných financií. Poukázal tiež na to, že už o tri roky neskôr zaznel od predstaviteľa úradníckej vlády opak, a to, že sú v najhoršom stave od vzniku samostatného štátu.

I keď použil formuláciu, že ide o fakty a nie domnienky, Pellegriniho vyjadrenie nebolo podľa Řádeka komplexné. „Toto prirovnanie nie je úplné a prezident si ním buduje svoj pozitívny image. Bol to on, kto hovoril vtedajšej ministerke Sakovej pri prijímaní prvých protipandemických opatrení – bude to drahé („Bude to drahé. No a čo?! Veď oni na to budú hľadať peniaze.“ pozn. red.). Slovné spojenie „znalostná ekonomika“ na Slovensku poznáme 20 rokov, ale politické rozhodnutia tomu nezodpovedajú,“ zhodnotil.

Pellegrini v minulosti pôsobil na viacerých ministerstvách a zastával aj post podpredsedu vlády pre investície a znalostnú ekonomiku. „Sám mal dlhé roky možnosť zo straníckych a vládnych postov posunúť Slovensko v mnohých oblastiach, za ktoré bol zodpovedný, ale mnohokrát sa to neudialo. Apel je to správny, len je potrebné reflektovať aj vlastnú politickú minulosť a úprimne priznať, čo sa nepodarilo. Ale to by bola politická chyba a politicky naivné, takže na to upozorňujú analytici,“ zhodnotil prešovský politológ.

Řádek poukázal aj na to, že Pellegrini okrem rozpočtovej konsolidácie kritizoval aj medializáciu koaličných vzťahov a jej komunikáciu. „Prezidentova kritickosť k vládnej koalícii bola taktná,“ podotkol.

Prezident podľa Cirnera popri kritike šetriacich opatrení ocenil, že konsolidácia sa nediala na úkor sociálnych benefitov ako sú napríklad 13. dôchodky.

Pri zahraničnej politike vlani poukázal, že vláda by sa popri politike na všetky štyri svetové strany nemala vzďaľovať od západu, pretože 89 percent všetkých investícií prichádza z tohto smeru. „Repete“ sa podľa trenčianskeho politológa nekonalo. „Nie. Prezident len spomenul, že euroatlantický priestor je náš životný priestor a Slovensko nemá reálnu politickú alternatívu k jeho ukotveniu v tomto geopolitickom priestore,“ priblížil.

Posun v postoji voči Európskej únii a NATO Řádek po roku u prezidenta nevníma, téma podľa neho nepatrila k ťažiskovým bodom jeho správu. V pléne zopakoval, že Európska únia a NATO sú civilizačný, ekonomický aj bezpečnostný priestor, ktorého sa Slovensko nesmie vzdať, a to aj napriek oprávnene kritickým pohľadom. „Peter Pellegrini len zopakoval, že máme byť lojálnym a spoľahlivým partnerom,“ zhrnul.

Cirnera prezident pri EÚ prekvapil. I keď sa jeho základný postoj nezmenil, čo považuje za podstatné, bol kritickejší. „Tentoraz viac kritizoval EÚ a jeho naratívy sa viac podobali na to, čo hovoria predstavitelia vládnej koalície. Je to prekvapujúce, Pellegrini bol vždy výrazne proeurópsky a proatlantický, teraz to bolo viac europesimistické, dokonca zaznela aj kritika USA,“ zhodnotil.

Hlava štátu pri bezpečnosti hovorila aj o takzvaných rizikových štvrtiach, pričom Slovensko označila za krajinu, kde sa možno prejsť po uliciach bez obáv aj polnoci. To podľa neho neplatí pre niektoré mestá vo svete, kam sa neodvážia vstúpiť ani policajti. „Otvoril aj témy bezpečnosti, takzvaných no go zón v EÚ a vyjadril sa aj k imigrácii v zmysle, ktorý kopíruje názory aktuálnej vládnej zostavy,“ podotkol Cirner.

Ako evanjelici a katolíci

Správu o stave republiky začal aj ukončil zmienkou na národnú púť v Šaštíne. V úvode zdôrazňoval potrebu porozumenia cez príklad spolupráci evanjelikov a katolíkov pri presadzovaní spisovného jazyka a odbojárov počas SNP. Premostil tak na potrebu pokúsiť sa spolupracovať s nositeľmi iných politických názorov v mene vyššieho cieľa.

Řádek podotkol, že slovenská spoločnosť bola vo svojej modernej ére vždy hlboko rozdelená, čo ovplyvnilo aj súčasné politické konflikty. Pellegrini podľa jeho mienky pracoval s historickým obrazom slovenskej religiozity z dvoch dôvodov.

„Je si vedomý, že ako hlava štátu má vystupovať inkluzívne, pričom vyznie jeho politická osobnosť štátnicky a súčasne široká verejnosť odkazom na vieru veľmi dobre rozumie, pretože viera je pre relatívne veľkú časť verejnosti stále súčasťou vlastnej identity,“ komentoval trenčiansky politológ.

Napriek tomu, že sa Pellegrini snaží nabádať na spájanie, výsledky podľa Cirnera nemá. „Koalícia neprestala s taktikou opozícii nič nedať a komplikovať im život v parlamente, opozícia sa zas nezúčastňuje okrem KDH väčšinou na jeho okrúhlych stoloch a iniciatíva po pokuse o atentát na premiéra, aby sa za okrúhlym stolom zišli všetci politici naprieč politickým spektrom zlyhala úplne,“ skonštatoval prešovský politológ.

Hoci v parlamente rečnil približne 50 minút, podľa Řádeka neobsiahol všetky témy, ktoré by mohol. „Opätovne apeloval na vieru Slovákov a súčasne hovoril o materiálnych témach vkusne doplnenými o historické paralely. Relatívne málo sa venoval životnému prostrediu a zahraničnej politike. Úplne absentovala oblasť zdravotníctva,“ dodal.

X X X

 MINISTR  RUSKA  LAVROV:

„Vojna bude veľmi krátka.“ Lavrov varoval Európanov

Rétorika medzi Moskvou a európskymi krajinami opäť pritvrdila. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Rusko nemá v úmysle zaútočiť na Európu, no prípadný európsky útok na Ruskú federáciu by podľa neho viedol k „úplne inej“ a „veľmi krátkej“ vojne. Odvolával sa pritom na nedávne slová prezidenta Vladimira Putina.

Čistenie oblasti Lymanu. Takto sa začalo prvé dejstvo Vivaldi

„Takto počas prvého dejstva Vivaldi pracovali piloti 20. samostatnej brigády bezpilotných systémov K-2, ktorí ničili pozície okupantov,“ napísal 3. armádny zbor

Lavrovovo vyjadrenie prišlo len deň po mimoriadne ostrej výmene medzi poľským ministrom zahraničných vecí Radosławom Sikorským a poradcom ruského prezidenta Nikolajom Patruševom. Ten pohrozil, že v prípade priameho konfliktu by Moskva použila celý svoj dostupný vojenský potenciál a „poľská štátnosť prestane existovať za dva až tri dni“.

Séria vyhlásení prichádza v čase rastúceho napätia na východnom krídle NATO, pokračujúcej ruskej vojny proti Ukrajine a čoraz častejších incidentov vo vzdušnom priestore aliančných krajín.

Lavrov: Rusko Európu napadnúť nechce

Šéf ruskej diplomacie vystúpil v stredu na Medzinárodnom festivale mládeže v Jekaterinburgu. Podľa agentúry Interfax zopakoval dlhodobú pozíciu Kremľa, že Moskva neplánuje vojenský útok proti európskym štátom.

„Opakovane sme hovorili, že nemáme v úmysle napadnúť Európu,“ povedal Lavrov. Dodal však, že ak by podľa neho Európa zaútočila na Rusko, „bude to úplne iná vojna a bude veľmi krátka“.

Lavrov tvrdil, že ide o varovanie, ktoré už formuloval aj Vladimir Putin, a vyjadril nádej, že ho „počuli v európskych metropolách“. Interfax jeho slová zverejnil 16. septembra popoludní.

Ruskí predstavitelia opakovane deklarujú, že Moskva nemá záujem o vojnu s členskými krajinami NATO. Aliancia však zároveň v posledných rokoch posilnila svoje východné krídlo. NATO uvádza, že počet narušení vzdušného priestoru ruskými lietadlami a dronmi stúpa a že ich považuje za nebezpečné pre riziko nesprávneho vyhodnotenia situácie či ďalšej eskalácie.

Sikorski: NATO má veľkú prevahu vo vzduchu

Bezprostredným pozadím najnovších ruských vyjadrení sú slová poľského vicepremiéra a ministra zahraničných vecí Radosława Sikorského na konferencii Yalta European Strategy v Kyjeve.

Sikorski 12. septembra hovoril o hypotetickej situácii, v ktorej by Rusko zaútočilo na spojencov. „Myslím, že by sme Rusko porazili pomerne rýchlo,“ vyhlásil. Argumentoval najmä výraznou prevahou aliančného letectva a počet lietadiel NATO odhadol približne na 2 500. Zdôraznil, že podľa jeho názoru by bola prevaha veľká aj bez amerických síl.

Poľský minister spomenul aj stíhačky F-35, presne navádzanú muníciu a schopnosti NATO útočiť na ciele vo veľkej hĺbke nepriateľského územia.

Sikorski zároveň prirovnal možné schopnosti európskych spojencov k ukrajinským útokom na ruské rafinérie. Tvrdil, že ak Ukrajina dokázala v priebehu mesiacov vážne poškodiť časť ruských rafinérskych kapacít, oveľa silnejšia koalícia by podľa neho mohla podobnú operáciu uskutočniť podstatne rýchlejšie.

Patrušev odpovedal hrozbou zániku Poľska

Ruská reakcia na seba nenechala dlho čakať. Putinov poradca a bývalý tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev poskytol rozhovor denníku Argumenty i Fakty.

Patrušev v ňom Sikorského obvinil z nepochopenia ruských vojenských možností a tvrdil, že ruská armáda vo vojne proti Ukrajine nevyužíva celý svoj potenciál.

„Ak Poľsko vstúpi do vojenských operácií proti Rusku,“ povedal, Moskva podľa neho nasadí celý dostupný arzenál a „poľská štátnosť prestane existovať za dva až tri dni“.

Sikorski na Patruševove slová následne reagoval tým, že podobné vyjadrenia z Ruska nie sú pre Poľsko ničím novým.

„Neschováte sa nikde.“ Ukrajinský pluk ukázal, ako drony hľadajú ruských vojakov v úkrytoch

Ukrajinské špeciálne sily zverejnili zábery útokov dronov na ruské pozície v lesoch. „Ruskí okupanti sa ako šváby snažia rozliezať v malých skupinách a upevňovať svoje pozície v našich lesoch. Len čo vbehnú do zelene, cítia sa v bezpečí. Koordinovaná práca pilotov našich útočných a prieskumných dronov však odhalí každého – v hustom lese aj v hlbokom bunkri,“ uviedol pluk

Napätie nie je iba slovné

Ostré vyhlásenia prichádzajú v období, keď sa bezpečnostná situácia okolo východnej hranice NATO opakovane dostáva do centra pozornosti.

NATO na svojej oficiálnej stránke uvádza, že Rusko v posledných rokoch čoraz častejšie testuje reakcie Aliancie na jej východnom krídle. Po sérii narušení vzdušného priestoru viacerých spojencov Aliancia posilnila leteckú obranu, prieskum aj vojenskú prítomnosť od Baltického po Čierne more. NATO tieto opatrenia charakterizuje ako obranné a odstrašujúce.

Aj poľské ministerstvo zahraničných vecí tento mesiac upozorňovalo na narušovanie vzdušného priestoru a ďalšie nepriateľské aktivity. Sikorski počas návštevy Lotyšska začiatkom septembra povedal, že Poľsko a Lotyšsko čelia podobným bezpečnostným hrozbám vrátane incidentov spojených s Ruskom.

Napätie zvyšujú aj ruské útoky tesne pri hraniciach členských štátov NATO. Reuters napríklad informoval, že 13. septembra ruský útok zasiahol cieľ pri ukrajinsko-poľskom hraničnom priechode Dorohusk–Jahodyn a jeho prevádzka bola dočasne prerušená. Moskva tvrdila, že cieľ súvisel s prepravou európskeho vojenského materiálu.

X XX

Brutálna vražda v Nemecku. Migrant odrezal hlavu manželke, aby neprišiel o sociálne dávky

Začalo sa to zneužívaním sociálneho systému a skončilo vraždou. Prípad, ktorým sa od utorka zaoberá krajinský súd v Mníchove, šokuje svojou brutalitou. Obžalovaným je 37-ročný migrant z Jemenu. V júni minulého roka beštiálnym spôsobom zavraždil manželku, pretože sa s ním chcela rozviesť a pohrozila, že ho udá pre podvod – od štátu totiž neoprávnene poberal sociálne dávky na deti, ktoré ani neboli jeho. Ak ho uznajú za vinného, hrozí mu doživotný trest za mrežami.

 Kedy by sa mala týraná žena obrátiť na políciu?  Kde a ako sa podáva trestné oznámenie? Čo môže robiť obeť domáceho násilia, ak ju na polícii odmietnu? V relácii Ide o právo odpovedala Jana Alušíková z advokátskej kancelárie act MPH.advocates.

Ako informoval portál Focus Online, Danon Muhammad Saíd G. ušiel z Jemenu do Nemecka začiatkom augusta 2022 a dostal tam štatút doplnkovej (subsidiárnej) ochrany. Ten sa udeľuje utečencom, ktorým by v domovskej krajine hrozilo nebezpečenstvo alebo prenasledovanie.

V apríli 2025 Jemenčan využil právo na zlúčenie rodiny a do Nemecka prišla i jeho 29-ročná manželka Šahíra so šiestimi deťmi vo veku od štyroch do 10 rokov. Až neskôr vyšlo najavo, že dve z nich vôbec neboli ich.

Veľká rodina bola súčasťou rafinovaného podvodu, ktorý obžalovaný naplánoval už doma v Jemene. Ako vzor mu údajne poslúžil jeho brat. Ten sa v Nemecku usadil už v roku 2019 a od štátu poberal prídavky na deti, ktoré vydával za svoje.

Danon si preto už vo vlasti zohnal doklady s falošnými údajmi o tom, že má šesť detí. Pôvodne vraj uvažoval aj o viacerých, ale nakoniec sa uspokojil so štyrmi vlastnými a dvoma „prisvojenými“. Čí potomkovia to boli a kde ich zohnal, na súde zatiaľ nerozoberali.

Jemenčan potom Šahíru údajne prinútil, aby za ním prišla so všetkými deťmi. Krátko nato sa rozhodol zariskovať a na úrade práce v meste Starnberg neďaleko Mníchova požiadal o sociálnu podporu – zatiaľ iba pre chlapca a dievča, o ktorých tvrdil, že sú jeho.

Úradníci bez akéhokoľvek podozrenia uznali jeho dokumenty z Jemenu a vyplatili mu sociálne dávky v celkovej výške asi 3 700 eur.

Migranta to tak povzbudilo, že nestrácal čas a o mesiac neskôr sa na bavorské úrady obrátil so žiadosťou o prídavky na všetkých šesť detí. To, že dve z nich nie sú jeho, prirodzene, zamlčal.

Vytúžené peniaze však nakoniec nedostal, lebo na podaných žiadostiach chýbal podpis jeho manželky. Predpokladá sa, že na Šahíru preto naliehal, aby potrebné doklady podpísala, no vzťahy medzi nimi boli čoraz napätejšie.

V ich byte v obci Krailling na predmestí Mníchova opakovane dochádzalo k domácemu násiliu. Obžalovaný raz ženu dokonca zbil drevenou palicou a na niekoľko hodín ju zavrel v kúpeľni.

Vyhrážal sa, že ak zavolá políciu, zabije ju i jej rodinu v Jemene. Aby mu náhodou neušla, zobral jej cestovný pas a zamykal ju v byte, kde žili aj s deťmi.

Šahíra sa však v novej krajine rozhodla, že nebude znášať manželovo týranie, a keď ju začiatkom mája minulého roka opäť zbil, privolala políciu.

Keď na muža podala trestné oznámenie, úrady prijali opatrenia, ktoré ju mali ochrániť – Danon mal na istý čas zakázané vstúpiť do bytu a nesmel ju ani kontaktovať. Muž však nariadenie porušoval a domov sa niekoľkokrát vrátil. Žene sa opäť vyhrážal smrťou a znova ju zbil.

Napriek jeho výčinom sa Šahíra nedala zastrašiť. Odmietla stiahnuť trestné oznámenie, požiadala o rozvod a bola odhodlaná nahlásiť úradom aj podvody s prídavkami na deti, ktorých sa dopustil Danon i jeho brat.

Aby Jemenčan neprišiel o ľahko získané peniaze a vyhol sa trestnému stíhaniu, rozhodol sa, že ženu zabije. 14. júna 2025 si v obchode kúpil kuchynský nôž a takto vyzbrojený sa vybral za rodinou do Kraillingu.

Doma bola iba Šahíra a ich spoločná štvorročná dcéra. Keď Danon začal rozbaľovať zakúpený nôž, manželka pochopila, že je v nebezpečenstve a od strachu sa zamkla v kúpeľni. Obžalovaný však vykopol dvere a viackrát ju bodol.

Ťažko zranená mladá žena silno krvácala a spadla na zem. Hoci ešte žila a bola pri vedomí, muž jej prineseným nožom takmer úplne odrezal hlavu od tela. Podľa vyšetrovateľov chcel touto „popravou“, ktorá je skôr typická pre islamských teroristov, ukázať, kto je doma pánom.

„Tým, že jej spôsobil súvisiace fyzické a psychické muky, chcel obeť potrestať za jej správanie a demonštrovať svoju moc nad ňou aj po smrti,“ citoval prokurátorku nemecký denník Welt.

Páchateľovi ani neprekážalo, že sa na ten hrozný čin dívala ich malá dcéra. Po smrti manželky sa však upokojil. Vydesenú dcéru vyniesol na rukách pred dom a sám zavolal políciu.

Danona vyšetrili znalci z odboru psychiatrie, ktorí dospeli k záveru, že v čase spáchania skutku nebol nepríčetný a uvedomoval si, čo robí. Preto ho ani neumiestnili do zariadenia súdnej psychiatrie, ale do normálnej väzby v Mníchove. Všetkých šesť detí zverili do štátnej starostlivosti.

Súdny proces by mal mať šesť pojednávaní, rozsudok sa očakáva začiatkom októbra. Vypovedať by malo asi 20 svedkov vrátane súdnych znalcov, susedov a príbuzných obete i páchateľa.

Okrem vraždy Jemenčana obžalovali tiež z podvodu veľkého rozsahu, nebezpečného ublíženia na zdraví, nezákonného obmedzovania osobnej slobody a vyhrážania, takže vo väzení možno strávi zvyšok života.

 X XX

 Orlen reaguje na obmedzenie saudskej ropy. Zabezpečil 16 nových dodávok pre Poľsko, Česko a Litvu

Poľský štátny energetický gigant Orlen si zabezpečil dodatočné objemy ropy pre svoje rafinérie po tom, ako Saudská Arábia oznámila obmedzenie dodávok európskym zákazníkom.

Šéf Slovnaftu nevylúčil, že cena nafty prekročí dve eurá za liter

Slovensko má podľa šéfa Slovnaftu Gabriela Szabóa druhé najlacnejšie palivá vo V4 a patrí k najlacnejším v EÚ. Varoval, že zásah do cien pokriví trh, vyvolá palivovú turistiku alebo zastaví import. Upozornil aj na náročné hľadanie alternatív k rope, lebo ponuky zo sveta sú drahé a meškali by. Dodávky cez ropovod Družba sú však nateraz bezpečné.

 „V súvislosti so situáciou na komoditnom trhu si skupina Orlen od piatka (11. 9.) zazmluvnila 16 dodatočných dodávok určených pre Poľsko, Česko a Litvu, a to z krajín, ako Nórsko, Spojené kráľovstvo, Alžírsko, Kazachstan, Azerbajdžan či z oboch Amerík,“ oznámila tlačová služba spoločnosti na sociálnej sieti.

Koncern dodal, že zvyšnú časť dopytu pokryl okrem iného aj zmluvou, ktorú v auguste uzavrel s nórskou energetickou spoločnosťou Equinor. Orlen uviedol, že pozorne sleduje vývoj na globálnom komoditnom trhu a že dodávky do jeho rafinérií v Poľsku i v zahraničí pokračujú bez prerušenia a plne pokrývajú dopyt. Bezpečnosť dodávok spoločnosť pripísala svojmu diverzifikovanému portfóliu zdrojov.

 Agentúra Reuters v utorok (15. 9.) informovala, že Saudská Arábia ruší časť dodávok ropy európskym odberateľom v dôsledku nedávneho útoku jemenských povstalcov na ropovod Východ – Západ. Tento ropovod sa v čase eskalujúceho konfliktu na Blízkom východe stal pre Rijád alternatívnou vývoznou trasou po tom, ako Irán do značnej miery zablokoval Hormuzský prieliv – kľúčovú morskú cestu pre globálny obchod s energiami.

Saudská Arábia zabezpečuje približne 40 % ropy spracovávanej v rafinériách skupiny Orlen.

X X X

Saková stráca atómku z rúk. Fico jej berie najdrahší projekt v histórii krajiny a dáva ho bývalému šéfovi z Trnavy

Cena je daná, spor sa skončil. Nezávislý posudok od KPMG potvrdil cenu 189,4 milióna eur za 49-percentný podiel ČEZ vo firme JESS, ktorá pripravuje nový jadrový blok v Jaslovských Bohuniciach – presne toľko, koľko počítala už skoršia analýza EY, a podľa hovorcu JAVYS-u Pavla Machavu v nej KPMG nenašiel jedinú chybu.

Baláž o spore Fica so Sakovou: Toto by som za priznanie zlyhania nepovažoval

Spor sa pritom ťahal mesiace: ministerstvo hospodárstva navrhovalo len 117 miliónov eur, ČEZ si podiel vo vlastných knihách vedie na stovke miliónov a bývalý premiérov poradca Eduard Chmelár hovoril o pokuse „urvať“ až 90 miliónov navyše. Verdikt je teraz definitívny – a spolu s ním sa po mesiacoch pohla aj samotná príprava 15-miliardového projektu.

Po zverejnení posudku vláda posúva prípravu atómky o dva kroky vpred. Prvým je vyhlásenie projektu za strategickú investíciu. JESS síce koncom augusta podala žiadosť o územné rozhodnutie, tá je však neúplná – pozemky pod plánovanými líniovými stavbami, teda prívodom vody, odvodom odpadových vôd a vedeniami na vyvedenie výkonu, patria tisíckam rôznych vlastníkov. Dotknuté územie s rozlohou vyše 1 400 hektárov (presne 14 098 874 m²) zasahuje tri okresy – Trnavu, Piešťany a Hlohovec. Strategický status má výkup pozemkov zrýchliť a dať projektu prednosť pred inými investíciami.

Materiál predložený na rokovanie vlády vyčísľuje investičné náklady na najmenej 10,94 miliardy eur – teda nižšie, než sa doteraz uvádzalo v odhadoch na úrovni 15 miliárd. Harmonogram počíta so štartom výstavby v roku 2027 a dokončením do roku 2040.

Druhým krokom je zmena vedenia projektu. Riadenie a koordináciu prípravy formálne preberá vládny splnomocnenec pre jadrovú energetiku Peter Líška, bývalý manažér trnavskej jadrovej firmy VUJE. Premiér Robert Fico pritom v posledných týždňoch opakovane kritizoval ministerku hospodárstva Denisu Sakovú, že prípravu brzdila. Podľa predkladacej správy pritom nejde o presun štátnej správy z ministerstva, ale len o projektové riadenie – podobný model vláda použila napríklad pri vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros alebo pri investícii Jaguar Land Rover v Nitre v roku 2015.

Uznesenie zároveň ruší dve staršie úlohy z minulého roka a z júna tohto roku, ktoré ukladali zabezpečiť vysporiadanie vlastníckych podielov s cieľom dosiahnuť plnú štátnu kontrolu nad projektom. Namiesto toho má ministerka hospodárstva do 17. septembra zariadiť, aby orgány JESS mohli rozhodovať bez súhlasu jediného akcionára v rámci schválenej realizačnej a finančnej štruktúry.

Na dodávateľa reaktora si Slovensko zatiaľ zmluvu nepodpísalo, ako favorit sa však už dlhšie spomína americký Westinghouse – čo súvisí aj s medzivládnou dohodou o spolupráci v civilnej jadrovej energetike, ktorú Slovensko podpísalo s USA v januári tohto roka. Jadro dnes tvorí približne 67 percent slovenskej výroby elektriny, po dobehnutí štvrtého bloku Mochoviec na plný výkon by mal podiel stúpnuť na zhruba 75 percent.

xXX

Trnka po zatykači hovorí o necitlivom načasovaní i nepochopiteľných krokoch. Polícia má inú verziu

Predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka sa vyjadril k vydaniu zatykača, polícia reagovala.

Podľa informácií, ktoré priniesol denník Korzár, bol na košického župana Okresným súdom Námestovo vydaný príkaz na zatknutie 27. augusta, a to v súvislosti s kauzou sypačov a teplomerov. Portál Aktuality.sk neskôr informoval, že Trnka si obžalobu prevzal osobne 3. septembra na súde v Námestove, kam sa dobrovoľne dostavil. Trnka v súvislosti s medializovanými informáciami o vydaní príkazu na zatknutie vydal oficiálne stanovisko, v ktorom poukázal na účelovosť postupu, spomenul tiež citlivé predvolebné načasovanie celej situácie. Predseda KSK sa v októbrových voľbách do orgánov samospráv chystá opätovne obhajovať svoj mandát. Avizoval tiež, že v súvislosti so situáciou podniká právne kroky.

Trnka v súvislosti s informáciami o vydaní zatykača uviedol, že považuje za dôležité uviesť veci na pravú mieru. Upozornil na to, že štandardná úradná i poštová korešpondencia mu bez problémov či zdržania poštou alebo inými úradmi býva doručovaná ako na pracovisko, tak aj na adresu trvalého pobytu. „Až koncom minulého týždňa sa ku mne oficiálne dostali dokumenty, ako polícia postupovala pri doručovaní zásielky. Ako verejný činiteľ som dlhodobo verejne činný a plne zastihnuteľný sedem dní v týždni. Na Úrade KSK vedia v pracovné dni (štandardne od 7:00 do 21:00) poskytnúť informácie, kedy a kde je možné ma zastihnúť. Preto je pre mňa nepochopiteľné, ako postupovala polícia,“ uviedol Trnka. Vyjadril prekvapenie nad tým, že v tomto prípade neboli využité bežné a dostupné možnosti, ako ho kontaktovať alebo zastihnúť na adrese trvalého pobytu či na pracovisku, kde sa pravidelne zdržiava. „Namiesto toho polícia doručovala poštu na adresu, kde 15 rokov nebývam, a na adresu, ktorá bola proaktívne nahlásená, kde sa nezdržiavam,“ dodal.

Prečo práve teraz?

Načasovanie celej situácie pred voľbami podľa Trnku vyvoláva pochybnosti i opodstatnené otázky o účelovosti takého postupu polície. „Považujem za úplne legitímne pýtať sa, prečo sa práve teraz, v citlivom období pred voľbami, vytvára dojem, že som pre orgány nedostupný, keď som denne verejne zastihnuteľný,” vraví. „Prečo nebolo možné doručiť zásielku spôsobom, akým mi ju pošta bežne doručuje? Prečo nebol využitý kontakt na pracovisku, kde sa pravidelne zdržiavam? Prečo sa neunúvali ísť na adresu trvalého pobytu? Nebol postup polície pod vedením strany protikandidáta účelový? Nebol tento postup účelový, aby došlo k vydaniu zatykača, o ktorom navyše nikto nevedel ani neinformoval?” spytoval sa ďalej. Odmietol tiež zneužívanie právnych či procesných postupov na politický boj, deklaroval i to, že je pripravený spolupracovať so štátnymi orgánmi. „V rámci férovej kampane, ktorú sme pred časom predstavili, odmietam, aby sa pochybné právne či procesné postupy – bez ohľadu na to, koho sa týkajú a kto je práve pri moci – stávali nástrojom politického zápasu alebo vyvolávali oprávnené pochybnosti, že sa tak deje. Aj preto, aby sa také niečo nikomu inému v budúcnosti neudialo, podávam podnet na preverenie zákonnosti postupu polície pri doručovaní. Následne budú nasledovať podnety na Úrad inšpekčnej služby,“ avizoval v závere stanoviska.

Polícia sa voči Trnkovým vyjadreniam vymedzila. Ako uviedli z odboru komunikácie a prevencie Prezídia PZ, trestná vec v prípade nákupov bezkontaktných prechodových teplomerov a štyroch sypačov na zimnú údržbu bola vedená na Protikorupčnej jednotke ÚBOK Prezídia PZ, ktorá ukončila vyšetrovanie v prípravnom konaní návrhom na podanie obžaloby, no ÚBOK neposkytoval súčinnosť pri doručovaní obžaloby neposkytoval. „V mesiaci júl 2026 bola Obvodnému oddeleniu PZ Košice – Staré Mesto z Okresného súdu Námestovo doručená žiadosť o doručenie písomnosti určenej do vlastných rúk adresátovi Ing. Rastislavovi T., a to na adresu uvedenú príslušným súdom, na ktorej má adresát nahlásený trvalý pobyt. Viacnásobné pokusy o doručenie písomnosti na adrese trvalého pobytu, ako aj na adrese určenej na doručovanie písomností, boli neúspešné. S uvedenou osobou sa opakovane nepodarilo skontaktovať ani osobne, ani telefonicky,” uviedli z policajného prezídia. Rastislava T. sa podľa ich vyjadrenia nepodarilo zastihnúť ani pri viacnásobných pokusoch o doručenie na adrese výkonu jeho povolania, zásielka teda bola vrátená späť odosielateľovi, čiže Okresnému súdu Námestovo.

Košický primátor priblížil dôvody prevádzkovania elektrobusov

„Začiatkom septembra 2026, Okresný súd Námestovo požiadal o súčinnosť pri vyhlásení pátrania po osobe Ing. Rastislava T., nakoľko vydal príkaz na zatknutie. Táto žiadosť bola doručená Okresnému riaditeľstvu PZ v Dolnom Kubíne, ktoré vzhľadom na svoju nepríslušnosť na vyhlásenie pátrania po uvedenej osobe, odstúpilo predmetný príkaz na zatknutie spolu so žiadosťou o vyhlásenie pátrania podľa vecnej a miestnej príslušnosti Okresnému riaditeľstvu PZ Košice,” uviedla ďalej polícia dodávajúc, že dotknutý útvar bezprostredne po obdržaní žiadosti z dôvodu príslušnosti vyhlásil pátranie po osobe Ing. Rastislava T. Na ďalší deň ale Okresné riaditeľstvo PZ v Dolnom Kubíne obdržalo od Okresného súdu Námestovo odvolanie pátrania po uvedenej osobe, keďže dotyčný si prevzal obžalobu. „Príslušník PZ zaradený na Okresnom riaditeľstve PZ v Dolnom Kubíne preto bezodkladne vyrozumel o odvolaní pátrania po tejto osobe Okresné riaditeľstvo PZ Košice, ktorému bola zároveň postúpená aj žiadosť o zrušení príkazu na zatknutie Okresného súdu Námestovo,” doplnila polícia s tým, že pátranie po Rastislavovi T. bolo následne odvolané, vzhľadom na to, že dôvody pátrania vyhláseného Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach pominuli.

Policajné prezídium sa dôrazne ohradilo voči tvrdeniam kandidáta na predsedu samosprávneho kraja o účelovosti, politickej motivácii či časovej koordinácii postupu polície v súvislosti s predvolebným obdobím. Polícia podľa neho v danej veci postupovala štandardným spôsobom, v súlade s platnou legislatívou a v rámci svojich zákonných kompetencií. „Všetky vykonané úkony boli realizované na základe zákonného postupu a bez ohľadu na politické postavenie či kandidatúru dotknutých osôb. Odmietame preto akékoľvek tvrdenia, ktoré spochybňujú zákonnosť alebo nestrannosť postupu polície a vytvárajú dojem, že orgány činné v trestnom konaní konajú z politických alebo iných účelových dôvodov,” prízvukovalo Prezídium PZ. Doplnilo, že polícia si uvedomuje citlivosť súčasného obdobia a s ním spojeného možného subjektívneho vnímania dotknutých osôb, no načasovanie jednotlivých úkonov podľa nej vyplýva z priebehu a okolností konkrétneho konania s dodržaním princípov objektivity.

 X XX

Lizcová: AfD roste kvůli chybám demokratů i pocitu, že rozumí lidem.

Germanistka Zuzana Lizcová vysvětluje, proč kontroverzní partaj AfD vítězí v německých zemských volbách, proč tradiční demokratické strany ztrácejí důvěru a jaké chyby dělají v komunikaci i práci s voliči.

Vedoucí Katedry německých a rakouských studií na Institutu mezinárodních studií Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovy také popisuje, jak si AfD buduje podporu, proč ji voliči považují za kompetentní a proč se lidé k demokratickým stranám nevrátí sami od sebe.

První zářijovou neděli proběhly zemské volby v Sasku-Anhaltsku. Podle očekávání je vyhrála AfD vedená Ulrichem Siegmundem. Co podle vás způsobilo tak drtivé vítězství partaje, která je podle tajných služeb pravicově extremistická?

Za velkým volebním vítězstvím strany vždy stojí několik důvodů. V Sasku-Anhaltsku získala AfD voliče díky silnému a populárnímu lídrovi, dobře vedené kampani a pocitu, že může přinést pozitivní změnu. Ve spolkové zemi, která se potýká s postkomunistickým dědictvím, slabšími hospodářskými výsledky a odchodem mladých a motivovaných lidí, to hraje velkou roli.

Skutečnost, že místní organizace AfD je podle Zemského úřadu pro ochranu ústavy pravicově extremistická, její příznivce neodradila. Z povolebních průzkumů vyplynulo, že 87 procent místních voličů AfD si myslí, že strana stojí spíše ve středu politického spektra a extrémní je jen část jejích politiků.

Dvacátého září jsou další zemské volby v Berlíně a v Meklenbursku-Předním Pomořansku. Dá se i tam očekávat podobný nástup AfD?

I tam se dá očekávat silný výsledek AfD, ale podle průzkumů nebude tak výrazný. V Meklenbursku-Předním Pomořansku, kde AfD vede před SPD, pravděpodobně získá kolem 35 procent hlasů a může zvítězit. V Berlíně se výsledek bude lišit v jednotlivých, velmi rozdílných čtvrtích. Celkově je AfD s preferencemi kolem 18 procent třetí za Levicí a CDU.

Případný zákaz AfD jako extremistického subjektu je podle Zuzany Lizcové velmi kontroverzní. Zastánci mluví o ochraně demokracie. Foto: Zuzana Lizcová

V Česku, zejména od politiků z SPD a Motoristů, zaznívají směrem k AfD pochvalné hlasy. Václav Klaus a Tomio Okamura zavítali na konferenci této partaje. Uvědomují si podle vás vůbec čeští politici, čemu vzdávají hold?

Nevím, zda si to uvědomují. Tyto politické síly pojí s AfD hlavně odpor proti Bruselu, imigraci, liberálním hodnotám, tradičním stranám a veřejnoprávním médiím.

Spojuje je i důraz na prosazování národních zájmů. Jak by mohla fungovat spolupráce mezi našimi zeměmi, pokud bude každý myslet jen na sebe, příliš neřeší.

Politici úspěch AfD odůvodňují odporem proti byrokratům v Bruselu. Co podle vás reálně stojí za úspěchem AfD u voličů – boj proti migraci, antibruselismus, nostalgie, nebo jiná témata?

Z povolebních průzkumů vyplývá, že voliči AfD přisuzují straně kompetence hlavně v oblasti bezpečnosti a migrační politiky. Považují ji za advokáta východoněmeckých zájmů.

Relativně vysoko hodnotí i její schopnosti v ekonomice, hospodářství a zajištění pracovních míst.

Je úspěch AfD opravdu odplatou za letitou politiku liberálně-demokratických stran, jak zní od řady analytiků?

Do značné míry ano. Ze Saska-Anhaltska jasně zaznívá, že AfD si svůj úspěch odpracovala. Dlouhá léta budovala pozice zdola, navazovala dialog s občany i v odlehlých obcích a dávala lidem pocit, že zná jejich problémy a zajímá se o ně.

Tradiční demokratické strany tento pocit velké části veřejnosti dát nedokázaly. Navíc byly slabší v kampani i komunikaci na sociálních sítích.

AfD má navíc blízko k Putinovu Rusku, které Polsko vnímá jako zásadní ohrožení své bezpečnosti, vysvětluje si tvrdou reakci polského premiéra Donalda Tuska Zuzana Lizcová. Foto: Zuzana Lizcová

Už delší dobu je zřejmé, že evropské intelektuální a politické elity selhávají v pochopení příčin současného vývoje. Jste téhož názoru?

Toto tvrzení je příliš obecné. Historické paralely jsou vždy problematické. Nemyslím si, že intelektuální a politické elity selhávají jako celek. Tradiční strany udělaly řadu chyb, ale čelí mnoha současným výzvám.

Protivníci typu AfD s nimi nehrají férovou hru. Populisté nabízejí jednoduchá řešení, která jsou v praxi těžko prosaditelná. Strany politického středu by to měly vysvětlovat a ukázat, jaká řešení nabízejí ony. Zároveň se musí naučit komunikovat úplně jinak. Jejich zavedené způsoby selhávají.

Jaké jsou hlavní politické vize a teze AfD, se kterými nyní extrémně úspěšně oslovuje voliče?

V Sasku-Anhaltsku AfD shrnula svůj dlouhý předvolební program do deseti jednoduchých bodů. Patří mezi ně vypovězení smluv o veřejnoprávních médiích, zostření migrační politiky, omezení financování neziskového sektoru, zavedení speciálních třídních škol pro děti žadatelů o azyl, podpora tradiční rodiny a zákaz vyvěšování duhových vlajek na školách.

Není podle vás revizionismus AfD jistou paralelou k NSDAP?

Historická přirovnání zpravidla nesedí. Podle dlouholetého zkoumání AfD má strana vazby na pravicově extremistické kruhy. Prosazuje etnickou definici národa, což znamená, že nepovažuje všechny obyvatele Německa za sobě rovné.

Snaží se přispět k erozi demokratických institucí a oslabení spolupráce v Evropské unii. Prosazuje zrušení sankcí proti Putinovu režimu a obnovu dodávek energetických surovin z Ruska. Pro tradiční model německé demokracie představuje zásadní výzvu.

Polský premiér Donald Tusk reagoval na vítězství AfD velmi ostře. Na lidi, oslavující úspěch této strany, zareagoval slovy o „idiotech a zrádcích“. Jak čtete jeho veřejný vzkaz?

Podle mě jde o drsné vyjádření názoru, že vzestup nacionalismu a silně pravicových nálad v Německu nemůže sousedům přinést nic dobrého. Polsko má s tímto vývojem tragické historické zkušenosti.

AfD má navíc blízko k Putinovu Rusku, které Polsko vnímá jako zásadní ohrožení své bezpečnosti.

Zákaz AfD by byl velmi kontroverzní

Jakou roli podle vás dnes hraje Česko-německá deklarace z roku 1997? Je její duch ohrožen?

Česko-německá deklarace je velmi důležitý mezistátní dokument. Obě strany se v něm zavázaly ke spolupráci, kterou nebudou zatěžovat sdílenou a traumatickou historií.

Volby v Sasku-Anhaltsku AfD vyhrála s velkým náskokem, ale jde o spolkovou zemi, která tvoří jen 2,5 procenta německé populace.

Navíc nezískala většinu v parlamentu. Podobné otázky by se (pokud vůbec)
nabízely pouze v případě, že by se AfD otevřela perspektiva získání moci na celostátní úrovni. 

Kde bere AfD inspiraci pro tvorbu svých politických vizí a témat pro voliče? Inspiruje se MAGA, Trumpem, Faragem nebo Le Penovou?

Ano, tito političtí aktéři se bezpochyby navzájem inspirují a jsou v úzkém kontaktu. V Německu vzbudily před spolkovými volbami pozornost snahy o podporu AfD ze strany Elona Muska. On i Donald Trump AfD k triumfu v Sasku-Anhaltsku gratulovali.

Když německé tajné služby označují AfD za extrémně pravicový subjekt, proč podle vás Německo nesáhne ke zrušení této partaje?

Za pravicově extremistické smějí být označeny jen některé stranické organizace AfD v jednotlivých spolkových zemích. AfD jako celek byla Spolkovým úřadem pro ochranu ústavy také takto kategorizována, ale strana se proti verdiktu odvolala a věc se dál zkoumá.

Zákaz AfD je velmi kontroverzní. Zastánci mluví o ochraně demokracie.

Odpůrci upozorňují na složitý proces s nejasným výsledkem. Příznivci AfD by po případném zákazu strany nezmizeli a nezačali automaticky volit tradiční politické strany.

Může mít změna nálady voličů v Německu, Francii a Velké Británii dopad i na české voliče?

Vzestup podobných stran vidíme v Evropě delší dobu. Čeští voliči nepotřebují inspiraci ze zahraničí. Stačí se podívat na složení současné české vlády.

Existuje podle vás výhled, kdy voliči „prozřou“ a vrátí se od extrémně populistických subjektů zpět k demokratickým stranám?

Demokratické strany nemůžou spoléhat na to, že se populisté nebo extrémisté sami znemožní a jejich voliči se automaticky vrátí „zpět“. Musí zjistit, co lidi skutečně pálí. Potřebují přehodnotit své programy i komunikaci. Jen strategie, které působí věrohodně a nabízejí srozumitelná řešení současných problémů, mohou obnovit důvěru. Jan Hrbáček, ceskajustice.cz

X XX

Americká centrální banka zvýšila základní úrokovou sazbu, poprvé po třech letech