Satanizmus, pentagram a brutálna vražda. V americkom štáte Tennessee sa schyľuje k mimoriadnej poprave. V stredu 30. septembra má byť vykonaný trest smrti nad 50-ročnou Christou Pikeovou, ktorá už približne tri desaťročia čaká v cele smrti. Ak sa poprava uskutoční, pôjde o prvú ženu popravenú v Tennessee za približne 200 rokov.

Táto nedatovaná fotografia, ktorú zverejnilo Ministerstvo nápravných zariadení štátu Tennessee, zachytáva Christu Pikeovú.

Pikeová bola odsúdená za mimoriadne brutálnu vraždu 19-ročnej Colleen Slemmerovej z roku 1995. V čase činu mala iba 18 rokov. Spolu so svojím vtedajším priateľom a ďalšou mladou ženou vylákala Slemmerovú na odľahlé miesto. Motívom mala byť žiarlivosť – Pikeová bola presvedčená, že jej obeť sa pokúša získať jej priateľa.

Nasledovalo niekoľkohodinové týranie. Slemmerovú bili, rezali a bodali. Na hrudi jej vyrezali pentagram, päťcípu hviezdu spájanú aj so satanistickou symbolikou. Pikeová sa v tom období spolu so svojím partnerom intenzívne zaujímala o satanizmus. Slemmerovú pritom poznala z programu určeného pre sociálne znevýhodnených mladých ľudí.

Útok sa napokon skončil smrťou mladej ženy. Pikeová jej podľa súdnych zistení opakovane udierala hlavou o asfalt. Po vražde si dokonca z miesta činu odniesla časť lebečnej kosti obete ako „suvenír“.

Posledné pokusy zastaviť popravu

Pikeovej právnici sa v uplynulých týždňoch pokúšali dosiahnuť odklad popravy alebo zmenu trestu na doživotné väzenie. Najvyšší súd štátu Tennessee však ich žiadosti zamietol.

Neuspela ani požiadavka odsúdenej, aby namiesto smrti smrtiacou injekciou mohla zomrieť obesením. Popravu tak v tejto chvíli môže zastaviť už len zásah Najvyššieho súdu Spojených štátov alebo guvernéra Tennessee.

Obhajoba namieta aj proti samotnému spôsobu vykonania rozsudku. Tvrdí, že poprava smrtiacou injekciou môže viesť k vážnym komplikáciám, najmä pri zavádzaní intravenózneho prístupu.

Právnici zároveň poukazujú na Pikeovej minulosť. Podľa nich bola v detstve sexuálne zneužívaná a znásilnená a následky prežitých tráum ju sprevádzali aj v mladosti.

Pikeová v písomnom vyjadrení pre švédsky denník Göteborgs-Posten uviedla, že samotnej smrti sa nebojí. „Nemám strach zo smrti. Mám strach z nekompetentnosti ľudí, ktorí ma chcú zabiť,“ napísala. Tvrdí tiež, že svoj čin dnes ľutuje. „Každý deň cítim výčitky. Ľutujem, že som spôsobila bolesť toľkým rodinám a jednotlivcom,“ uviedla.

AP / UncreditedNa tomto zábere z videa, ktorý poskytla televízia WBIR-TV, Christa Pikeová plače po tom, ako ju 30. marca 1996 v Knoxville v štáte Tennessee odsúdili na trest smrti.

Tri desaťročia v malej cele

Podľa jej advokáta strávila Pikeová posledných 30 rokov v mimoriadne obmedzených podmienkach. „Posledné tri desaťročia prežila v malej cele, približne veľkej ako parkovacie miesto. Von môže ísť jednu hodinu denne. Takmer celý ten čas bola jedinou ženou v cele smrti,“ uviedol právnik.

S blížiacim sa termínom popravy sa sprísnil aj dohľad nad odsúdenou. Pred jej celou nepretržite sedí pracovníčka, ktorá zaznamenáva prakticky každý jej pohyb. Podľa obhajcu ide zrejme o opatrenie, ktorého cieľom je zabrániť prípadnému pokusu o samovraždu.

Matka obete milosť odmieta

Pikeová pritom nemôže očakávať podporu zo strany rodiny zavraždenej Colleen Slemmerovej.

Matka obete tvrdí, že odsúdená ju počas troch desaťročí nikdy nekontaktovala. Na poprave chce byť osobne prítomná. Podľa britského denníka Daily Mail plánuje sedieť medzi svedkami v prvom rade a držať pritom fotografiu svojej dcéry.

X X X

V  ČR  V  PONDĚLI  DEN  STÁTNOSTI

Česi oslavujú sviatok štátnosti a sviatok svätého Václava Havla.

Na deň Svätého Václava čakali na Čechov otvorené dvere Úradu vlády, ako aj kultúrne podujatia na Vltave.

Štátny sviatok Deň českej štátnosti, ktorý pripadá na dnešný deň (28. september), je súčasne dňom sviatku svätého Václava, patróna Čiech a Moravy. V tento deň sa totiž pripomína zavraždenie kniežaťa Václava, ktorý sa stal symbolom českej štátnosti.

Štátnym sviatkom je 28. september od roku 2000, kedy Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky schválila príslušný návrh parlamentného Výboru pre vedu, vzdelávanie, kultúru, mládež a telovýchovu. Zákon č. 245/2000 Zb. nadobudol účinnosť 9. augusta 2000.

Občania tak mohli pri tejto príležitosti využiť deň otvorených dverí Strakovej akadémie a prezrieť si Úrad vlády, kde ich osobne vítal český premiér Andrej Babiš.

K významným objektom, ktoré pripomínajú pamiatku českého patróna, patrí jazdecká socha sv. Václava na Václavskom námestí v Prahe, socha svätého Václava na Karlovom moste, socha svätého Václava na Vyšehrade či bazilika svätého Václava v Starej Boleslavi. V tomto starobylom meste sa v deň sviatku svätého Václava každý rok koná tradičná Národná svätováclavská púť, ktorej sa toho roku zúčastnil aj prezident republiky Petr Pavel.

Mnoho Pražanov sa však rozhodlo sviatok tráviť na náplavkách pri Vltave, kde je pre nich pripravený bohatý kultúrny program v rámci akcie Poznej Vltavu. Mnohí to zobrali doslova, rieka bola posiata vodnými bicyklami a lodičkami.

X XX

NA  SLOVENSKU  NOVÉ  VOLBY?

Januárové voľby by mohli pomôcť Smeru. Vládnutie v agónii by Ficovi ešte viac uškodilo, tvrdí politológ.

Januárové voľby by mohli pomôcť Smeru. Vládnutie v agónii by Ficovi ešte viac uškodilo, tvrdí politológ.

Ak Robert Fico hovorí o voľbách v januári, nemusí ísť len o strašenie. Dovládnuť do riadneho termínu by totiž bolo ťažké, bola by to už len agónia, hovorí politológ Tomáš Koziak.

Predčasné voľby by boli škrt cez rozpočet v rokovaniach o spájaní sa opozície, Tomášovi Tarabovi by to vzalo čas budovať stranu, klesajúci Smer by nemusel stihnúť klesnúť pod Republiku a Hlas pod 5 percent.

Smeru škodí ekonomická situácia a čím dlhšie bude trvať, tým viac môže Smer klesnúť. Pre Roberta Fica je tak lepšie mať voľby čím skôr. Situácia okolo štátneho rozpočtu hrozí provizóriom a voľby by mohli byť odpoveďou na túto situáciu.

Môže sa chystať aj ďalší pokus o útek Roberta Fica na Ústavný súd SR? A komu by vyhovovalo kampaňovať v zime a počas Vianoc?

Podľa politológa Tomáša Koziaka sme doteraz nikdy neboli bližšie k pádu vlády, rozpočtovému provizóriu aj predčasným voľbám.

X XX

Fico rozohral riskantnú hru. Chmelár vysvetľuje, prečo už nechce ustupovať rebelom

Predčasné parlamentné voľby podľa politického analytika Eduarda Chmelára nemožno vylúčiť, hoci ich v tejto chvíli nepovažuje za najpravdepodobnejší scenár. Premiér Robert Fico (Smer) podľa neho pritvrdil voči koaličným partnerom preto, že už nechce byť závislý od jednotlivých rebelujúcich poslancov.

„Premiér hrá momentálne vabank,“ vyhlásil Chmelár v relácii ta3 Téma. Kritiku však nerozdeľuje iba medzi Andreja Danka (SNS) a Tomáša Tarabu (nom. SNS). Časť zodpovednosti podľa neho nesie aj samotný predseda vlády.

Fico hrá vabank, tvrdí Chmelár. Danko nechce ustúpiť a koalícia môže prísť o väčšinu

Možnosť predčasných volieb zostáva podľa Chmelára na stole. Pripomenul, že už v minulosti upozorňoval na to, že podstatné bude, na koho napokon padne zodpovednosť za ich vyvolanie.

„Stále sa hľadá, v koho ruke zostane Čierny Peter. Pretože voľby sa zvyčajne obracajú proti tomu, kto ich vyvolá,“ povedal. Robert Fico si je podľa neho tohto rizika dobre vedomý. Hoci Chmelár predčasné voľby nepovažuje za najpravdepodobnejšie riešenie, premiérove opakované vyjadrenia o tejto možnosti podľa neho nemožno odbiť iba ako blaf.

„Premiér hrá momentálne vabank. Jemu predčasné voľby ublížia najmenej. Hoci si ich neželá, ale je na ne pripravený,“ tvrdí Chmelár. Podľa neho je Fico na takýto scenár pripravený dokonca lepšie než viaceré opozičné strany.

Hoci Chmelár zdôraznil, že o predsedovi SNS Andrejovi Dankovi „nemá žiadne ilúzie“, v aktuálnom koaličnom konflikte mu v jednej zásadnej veci dáva za pravdu. Ak platí koaličná zmluva, minister podľa neho nemôže jednoducho oznámiť, že neodstúpi napriek požiadavke strany, ktorá ho do vlády nominovala.

„On nie je samostatná jednotka,“ povedal Chmelár o ministrovi Tomášovi Tarabovi. Pripomenul, že člen vlády nie je v rovnakej pozícii ako autonómny poslanec parlamentu. „Je členom vlády a v tej vláde je nominantom Slovenskej národnej strany,“ dodal.

Odmieta pritom jednoduché vysvetlenie, podľa ktorého za problémy vlády zodpovedá iba Danko. SNS podľa neho potrebovala poslancov okolo Tarabu či Rudolfa Huliaka, no zároveň aj oni potrebovali politický „výťah“, ktorý im Dankova strana poskytla.

„Je to vzájomne previazané a nemôžu si ako malé deti teraz vyhadzovať na oči, kto je zodpovedný,“ povedal.

Chybu podľa neho urobil aj Fico

Chmelár však významnú časť zodpovednosti pripisuje aj predsedovi vlády. Za Ficovu prvú chybu označil to, že v minulosti pristúpil na požiadavky nespokojných poslancov.

Tým sa podľa neho vytvoril precedens. „Všetci zistili, že sa to oplatí,“ konštatoval. Ak premiér začne fakticky rozhodovať o politických nomináciách ostatných koaličných strán výmenou za podporu poslancov, Chmelár v tom vidí vážny problém.

Koaličná vláda je podľa neho založená práve na vzájomnej závislosti jej členov. „Keby chýbal akýkoľvek hlas z nich, tak tá vláda nevznikne. A vedia to veľmi dobre,“ povedal. Ak sa partneri nedokážu dohodnúť, podľa Chmelára zostávajú v zásade dve krajné možnosti – predčasné voľby alebo úradnícka vláda.

Fico nechce byť závislý od Tarabu

Za jeden z hlavných dôvodov Ficovho tvrdého vystúpenia považuje Chmelár snahu premiéra udržať kontrolu nad politickou agendou.

„To, čo Robert Fico nechce pripustiť, je, aby jeho vláda bola závislá od Tomáša Tarabu,“ povedal. V opačnom prípade by podľa neho témy v parlamente neurčoval premiér a vedenie vlády, ale jednotliví poslanci, od ktorých by závisela väčšina.

„Vymklo sa mu to z rúk,“ zhodnotil Chmelár vývoj v koalícii. Podľa neho sa teraz Ficovi vracia spôsob riešenia vnútrokoaličných konfliktov, ktorý predtým sám pripustil.

Ak by SNS pri odvolávaní Tarabu postupovala proti dohode koaličných strán, podľa Chmelára by porušila koaličnú zmluvu. Zároveň však tvrdí, že rovnaký problém by vznikol aj v prípade, ak by premiér nerešpektoval požiadavku koaličného partnera na výmenu svojho nominanta.

Fica stále označuje za mimoriadne skúseného politického hráča. Odmieta však interpretáciu, že jeho tvrdé slová sú iba zastrašovaním partnerov.

„Nemyslím si, že robí len bububu. Hrá vabank,“ zopakoval.

V najzložitejšej pozícii je podľa neho Andrej Danko. Ak ustúpi, politicky sa oslabí. Ak neustúpi a situácia dospeje k predčasným voľbám, môže to byť vzhľadom na podporu SNS rovnako riskantné.

V hre by mohla byť aj úradnícka vláda

Chmelár pripomenul aj scenár, pri ktorom by vláda podala demisiu a krajina by do riadnych volieb fungovala pod úradníckym kabinetom. Takýto postup však podľa neho Fico momentálne nechce.

Významnú úlohu by v takom prípade získal prezident Peter Pellegrini.

„V momente, ako by nastúpila demisia vlády, keby niekto z nich vyvolal hlasovanie o dôvere vlády a vláda by padla, tak vtedy nastupuje silná úloha prezidenta republiky,“ povedal Chmelár.

Práve tomu sa podľa neho Fico chce vyhnúť. „Byť závislý od Petra Pellegriniho, to proste nie je jeho štýl,“ poznamenal.

Ak by však úradnícka vláda vznikla, Chmelár by od nej očakával najmä praktické riadenie krajiny a riešenie ekonomických problémov. „To prechodné obdobie sa musí využiť predovšetkým na tieto veci a potom už nech si to politické strany rozdajú, ako chcú,“ uviedol.

Dodržte sľub a odstúpte. SNS vyzýva Tarabu k rezignácii

Opozícia podľa neho nemá pripravený obsah

Kritický je Chmelár aj voči opozícii. Jej deklarovanú pripravenosť na predčasné voľby spochybňuje.

„Jediný tmel opozície: dať dolu Fica. Musíme poraziť Fica,“ opísal podľa seba jej súčasné nastavenie. Takáto mobilizácia podľa neho nestačí ani na efektívne vládnutie, ani automaticky na volebný úspech.

Problémom je podľa Chmelára chýbajúci konkrétny program. Osobitne spomenul Progresívne Slovensko a otázky energetiky či energopomoci, pri ktorých podľa neho opozícia neukazuje, ako by ich riešila.

„Z tohto dôvodu pochybujem, že je opozícia na tie predčasné voľby pripravená tak, ako to hlása,“ povedal.

Taraba o výzve Danka na odstúpenie.

Chmelár: Svetový poriadok je rozpadnutý

V druhej časti rozhovoru sa Chmelár venoval zahraničnej politike a Valnému zhromaždeniu OSN. Jeho záver bol jednoznačne kritický. „Uplynulý týždeň vo Valnom zhromaždení OSN predovšetkým ukázal, že svetový poriadok je definitívne rozpadnutý,“ vyhlásil.

Za nefunkčnú považuje aj dlhodobo diskutovanú reformu OSN. Rozšírenie Bezpečnostnej rady o ďalšie veľké štáty podľa neho nevyrieši jej paralýzu spôsobenú právom veta.

Ako historickú paralelu spomenul medzivojnovú Spoločnosť národov. Podľa Chmelára môže súčasné usporiadanie postupne dospieť k situácii, v ktorej sa začnú presadzovať úplne nové pravidlá svetového poriadku. Nemyslí si pritom, že hlavná iniciatíva musí prísť zo Západu.

Sankcie a európsku diplomaciu tvrdo kritizuje

Mimoriadne kriticky sa Chmelár vyjadroval aj o sankčnej politike Európskej únie. Tvrdí, že sankcie voči Rusku nepriniesli výsledok, ktorý sa od nich očakával. „Ja dlho hovorím, že žiadny,“ odpovedal na otázku, aký význam podľa neho sankcie majú.

Za cieľ politiky podľa neho nemalo byť samotné oslabovanie Ruska, ale zmena jeho správania. „Cieľ mal byť prinútiť Rusko, aby sa správalo inak,“ povedal.

Ešte ostrejšie hodnotí stav spoločnej európskej diplomacie. „Európska diplomacia dnes fakticky neexistuje,“ vyhlásil. Kritizoval pritom vysokú predstaviteľku EÚ Kaju Kallasovú aj predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, medzi ktorými podľa neho vzniká spor o kompetencie. Kallasovú označil za „totálne nekompetentnú“ a von der Leyenovej vyčíta, že zasahuje do oblastí, ktoré podľa neho nepatria do jej právomocí.

Chmelár je presvedčený, že Európa by sa mala viac sústrediť na diplomatické riešenia vojny na Ukrajine. Za nedostatočné považuje sústredenie sa na ďalšie dodávky zbraní. „Cesta k skončeniu vojny na Ukrajine nie je dodávať viac rakiet a dronov, ale uvedomiť si, že deštrukcia nie je stratégia,“ uzavrel jednu z hlavných téz svojej kritiky súčasnej európskej politiky.

X X X

V  SR  SKLIZEŃ  CHMELE

Poslednému slovenskému chmeliarovi pomohli s tohtoročnou úrodou dáta z projektu Pre Chmeľ

Zber úrody chmeľu je na konci. Na Slovensku sa táto surovina nevyhnutná pre výrobu piva pestuje už iba na jedinom mieste – v Nemšovej v okrese Trenčín. Pestovanie chmeľu však, podobne ako pri ďalších plodinách, ovplyvňuje klimatická zmena. Aby chmeliar lepšie porozumel vplyvu počasia na pestovanie chmeľu, využíva od marca tohto roka dáta z aplikácie PRO CHMEL, ktorú vyvinul Plzeňský Prazdroj spoločne s partnermi. Vďaka tomu mal pestovateľ jedinečný prehľad o miestnom počasí a stave pôdy, čo mu počas pestovateľskej sezóny pomohlo s efektívnejším využívaním závlahy a starostlivosťou o rastlinu.

Tento rok priniesol počas vegetačnej sezóny chmeľu mimoriadne suché a veľmi teplé počasie. To potvrdzujú aj dáta z dvoch špeciálnych meteostaníc, ktoré boli v rámci projektu PRE CHMEĽ osadené priamo na chmeľniciach PD Vlára Nemšová. Údaje ukazujú, že priemerná teplota vzduchu počas vegetačného obdobia bola 17,2 °C, pričom teplota pôdy bola iba o dva stupne menej, teda 15,2 °C. Dáta označili za najteplejší deň na chmeľnici 30. jún, kedy priemerná teplota dosiahla 29,2 °C. Hneď deň na to, 1. júla, spadlo na pôdu až 20 mm zrážok a šlo teda o najdaždivejší deň počas meraného obdobia.

„Z dát môžeme vidieť klimatickú zmenu v praxi. Tá má zásadný vplyv na pestovanie všetkých plodín, aj chmeľu. Obdobia sucha striedajú často silné búrky prinášajúce síce množstvo vody, ktoré sa ale nestihne vsiaknuť. Aj keď sa môže podľa meraní zrážok na povrchu zdať, že napršalo dosť, v hlbších častiach pôdy sa to neprejaví, pretože voda stečie po suchom povrchu. Vďaka hĺbkovému meraniu pôdy a dátam z aplikácie vidí chmeliar reálny stav pôdnej vlhkosti a na základe toho môže pri pestovaní prijať vhodné opatrenia,“ hovorí Jakub Zaoral, manažér udržateľnosti Plzeňského Prazdroja.

Meteostanica na chmeľnici

Svetovo unikátna aplikácia PRO CHMEL, ktorú majú zadarmo k dispozícii nielen chmeliari na Slovensku, ale tiež v Česku, ukazuje aj priemernú vlhkosť pôdy. Tá bola v Nemšovej počas sezóny 29 %. Celkové množstvo zrážok, od marca do zberu chmeľu koncom augusta, dosiahlo 190 mm. Merania v rámci projektu PRO CHMEL, ktoré prebiehalo v rokoch 2022 až 2024 v Česku, pritom ukázali, že aby rastlina chmeľu prosperovala, potrebuje v priemere 800 litrov vody počas celej sezóny.

Údaje z chmeľníc, ako aj ďalšie dáta v aplikácii, tak pomáhali pestovateľovi detailnejšie sledovať potrebu zavlažovania a zabezpečiť chmeľu dostatok vlahy v období, keď ju najviac potreboval. Vďaka tomu, že PD Vlára Nemšová má k dispozícii zavlažovanie chmeľu, čo veľa chmeľníc v iných krajinách nemá, mali agronómovia lepšiu možnosť ovplyvniť prísun vody rastlinám, keď to bolo nutné. Aplikácia tak doplnila skúsenosti pestovateľa a poskytla mu moderný nástroj pri starostlivosti o chmeľ.

Aplikácia PRO CHMEL

„Projekt PRE CHMEĽ nám priniesol nový pohľad na podmienky pestovania priamo na našich chmeľniciach. Dáta, ktoré sme počas sezóny získavali, nám pomohli lepšie porozumieť tomu, ako počasie a iné faktory ovplyvňujú rast chmeľu, kedy mu treba pomôcť závlahou, prípadne výživou. Ukázalo sa, že spojenie našich dlhoročných skúseností, nového závlahového systému a moderných technológií prinieslo oveľa lepšiu úrodu. Veríme, že aj vďaka tejto symbióze budeme schopní aj naďalej udržiavať a snáď aj rozširovať kvalitnú produkciu slovenského chmeľu,“ hovorí Branislav Židek, predseda predstavenstva PD Vlára Nemšová, ktoré je posledným pestovateľom chmeľu na Slovensku.

Chmeľ

Hi-tech radca bude radiť naďalej

Nový projekt PRE CHMEĽ priniesol prvé poznatky o tom, ako môžu technológie pomôcť pri pestovaní chmeľu na Slovensku. Dáta z meteostaníc umiestnených priamo na poslednej slovenskej chmeľnici v Nemšovej poskytli chmeliarovi detailnejší pohľad na aktuálny vývoj počasia, zrážky, vlhkosť vzduchu aj pôdy. Tie v aplikácii PRO CHMEL doplnili ďalšie údaje, ako satelitné snímky, historické údaje, predpovede počasia a iné. Výsledkom je jedinečný radca, ktorý v sebe zahŕňa nielen dôležité informácie z danej lokality, ale aj odporúčania týkajúce sa závlahy zohľadňujúce cielený výnos a alfa kyseliny chmeľu, ktorá je pre horkosť piva zásadná.

„Teší nás, že moderné technológie z projektu PRE CHMEĽ pomohli chmeliarovi s každodennou starostlivosťou o chmeľ a efektívnejšie reagovať na jeho aktuálne potreby. Získané poznatky budeme ďalej využívať pri rozvoji nášho výskumného projektu, ktorý na chmeľnici pokračuje,“ uzatvára Jakub Zaoral.

X XX

EÚ pod tlakom Ruska Číny aj Trumpa zrýchľuje rozširovanie. Prvýkrát dá kandidátom jasné dátumy a zároveň nastaví mechanizmy proti maďarskému scenáru.

Obdobie nečinnosti sa končí a Európska únia začína konať. Tvárou v tvár rastúcemu tlaku z Pekingu, agresii Moskvy a nevyspytateľnej obchodnej politike Washingtonu pod taktovkou Donalda Trumpa si európski lídri uvedomili krutú realitu: ak Únia nezačne konať proaktívne a nerozšíri zónu svojho vplyvu, jej rivali ju čoskoro vytlačia na vedľajšiu koľaj.

Zdá sa tak, že po rokoch sľubov prichádza konkrétny plán. Prvýkrát v histórii dostanú najsľubnejší kandidáti na členstvo jasné termíny a harmonogramy. Únia však zároveň pripravuje drastické poistky, aby sa už nikdy nezopakoval „maďarský scenár“.

Musia si splniť domáce úlohy

Až doposiaľ pripomínal prístupový proces do Európskej únie nekonečnú čakáreň bez akýchkoľvek záruk. Ako však potvrdili vysokopostavení predstavitelia Európskej komisie pre bruselský portál Politico, Brusel v týchto dňoch finalizuje cielené harmonogramy pre štvoricu vyvolených: Čiernu Horu, Ukrajinu, Moldavsko a Albánsko.

Obrovská armáda a nárazník proti Rusku. Čo v skutočnosti získa Európa vstupom Ukrajiny do EÚ?

Nejde pritom len o ďalšie byrokratické vyhlásenia. Kandidátom vôbec po prvý raz presne načrtnú, kedy a za akých podmienok formálne uzavrú kľúčové reformné bloky, takzvané vyjednávacie klastre. Zjednodušene povedané, ak tieto krajiny splnia svoje „domáce úlohy“, Únia sa zaväzuje, že ich prijme, a dokonca im ponúkne orientačné časové osi.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá v týchto dňoch osobne navštevuje Balkán, tento prístup avizovala už vo svojej správe o stave Únie, keď sľúbila masívnu podporu tým, ktorí preukázali najväčší progres.

Miliardový účet pre Čínu, európske zbrane a tvrdý zákon pre sociálne siete. Čo čaká Úniu v najbližších rokoch?

Zoznam krajín však aj naďalej zostane prísne selektívny. Členské štáty, ktoré v reformách zaostávajú alebo bojujú s vnútornou politickou nestabilitou, ako Kosovo, Severné Macedónsko či Bosna a Hercegovina, si na podobné výsady budú musieť počkať. Úplne mimo hry sa momentálne ocitli Gruzínsko, Turecko a Srbsko, ktorých prihlášky uviazli na mŕtvom bode pre vážne obavy z úpadku demokracie a právneho štátu.

Trauma menom Orbán

Ponuka zrýchleného členstva má však jeden háčik. Lídri členských štátov, najmä z Francúzska, Nemecka či Holandska, sú totiž pri predstave prijímania nových krajín extrémne opatrní. Dôvodom je dlhoročná frustrácia z krokov maďarského premiéra Viktora Orbána.

Ten v minulosti opakovane využíval právo veta na blokovanie sankcií voči Rusku či finančnej pomoci Ukrajine, kým mu Brusel nezmrazil vyše 10 miliárd eur z eurofondov. Únia je teraz odhodlaná zabrániť tomu, aby sa podobná situácia zopakovala.

Nová eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kos je v tomto smere nekompromisná. „Ak bude nový členský štát dodržiavať pravidlá, nič sa nestane. Ak ich však poruší, poistky budú tvrdo hrýzť. Presne takýto systém práve budujeme,“ uviedla v Luxemburgu, kde sa symbolicky otvárali prvé detailné prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom.

Slovensko pre zlý imidž prichádza o milióny. Ukrajinci radšej nakupujú zbrane inde, tvrdí Lucia Yar

Tieto nové záchranné brzdy, ktoré momentálne Komisia konzultuje s členskými štátmi, môžu zahŕňať prechodné obdobia, počas ktorých nováčikovia nezískajú okamžite všetky členské práva, vrátane spomínaného práva veta.

Akýmsi pokusným králikom tohto nového prístupu bude Čierna Hora. Táto 600-tisícová balkánska krajina, ktorá má reálnu šancu stať sa prvým novým členom od vstupu Chorvátska v roku 2013, už začala písať svoju prístupovú zmluvu.

Podľa Kosovej práve tento dokument zadefinuje model, ako zabezpečiť poslušnosť nováčikov aj päť, desať či pätnásť rokov po vstupe. Čiernohorský premiér Milojko Spajić už avizoval, že jeho krajina sa prísnym mechanizmom brániť nebude, ak budú pravidlá hry jasné a predvídateľné.

Hľadanie spojencov za oceánom

Transformáciou neprechádza len samotný akt prijatia, ale aj fáza, ktorá mu predchádza. EÚ si uvedomuje, že reformy trvajú roky, počas ktorých môžu obyvatelia kandidátskych krajín okrem iného podľahnúť tlaku z Moskvy či Pekingu. Dokument o takzvanej „pred-rozširovacej“ politike preto navrhuje stratégiu postupného začleňovania.

Znamená to, že krajiny by získavali prístup k ekonomickým benefitom či spoločným európskym projektom postupne, ako odmenu za čiastkové reformy, a nemuseli by čakať až na definitívny vstup. Myšlienku fázovanej integrácie výrazne podporujú aj nemecký kancelár Friedrich Merz či francúzsky prezident Emmanuel Macron.

„Sme vo vojne, len si to nechceme priznať.“ Bývalá ministerka obrany varuje pred naivitou Európy

Tieto zmeny budú hlavnou témou blížiaceho sa dvojdňového októbrového samitu lídrov EÚ. Podľa návrhu programu sa hlavy štátov zamerajú nielen na rozširovanie a s ním spojené vnútorné reformy, ale čakajú ich aj tvrdé boje o nový dlhodobý rozpočet vo výške dvoch biliónov eur, riešenie migrácie a budovanie európskej obrannej pripravenosti.

Zároveň však platí, že Únia nehľadá partnerov len vo svojom bezprostrednom susedstve. V ére nového amerického izolacionizmu sa Brusel prekvapivo obracia k Severnej Amerike, konkrétne ku Kanade. Keďže Donald Trump uvalil na svojho severného suseda nové clá a hrozí, že z Kanady spraví „51. americký štát“, kanadský premiér Mark Carney hľadá záchranu v Európe.

Rozšíri sa Európska únia o Kanadu? Práve sme jej otvorili dvere, za je aj Šefčovič

Predsedníčka Komisie von der Leyenová len nedávno zaskočila viaceré členské štáty návrhom udeliť Kanade štatút prvého „pridruženého člena“ EÚ. Predseda Európskej rady António Costa tento krok obhajuje snahou o čo najužšiu spoluprácu v oblasti obrany, umelej inteligencie a ochrany demokracie. Hoci Kanada z geografických dôvodov do EÚ vstúpiť nemôže, októbrový samit v Montreale má položiť pre toto nečakané spojenectvo základy.

Napriek tomu, že sa takto Brusel snaží predať členstvo v EÚ ako veľké lákadlo pre ostatné štáty, len nedávno sa ukázalo, že podobne to nevnímajú všetci obyvatelia kandidátskych krajín. V prípade Islandu, bohatého ostrovného štátu, ktorý si mal v čase vojny na Ukrajine a rastúcej globálnej neistoty vybrať Úniu ako záruku bezpečnosti, dostal Brusel nepríjemnú facku.

V nedávnom referende Islanďania návrat k prístupovým rokovaniam síce tesne, ale jasne odmietli. Kým pre chudobnejšie štáty na východnej hranici je EÚ synonymom bezpečnosti a prosperity, pre Island, ktorý je zakladajúcim členom NATO a užíva si ekonomické výhody členstva v Európskom hospodárskom priestore, je to inak.

Strach z Trumpových nálad na severe nezafungoval tak, ako sa čakalo. Islanďania si spočítali, že vzdanie sa suverenity a kontroly nad svojimi lukratívnymi rybolovnými vodami im za to nestojí.

Islandské „nie“ tak pripomína, že Únia nemôže svoju atraktivitu brať ako samozrejmosť. Ak chce prežiť a prosperovať, musí dokázať, že jej nový prístup k rozširovaniu – kombinácia lákavých ekonomických výhod a nekompromisných pravidiel – bude fungovať aj v praxi, a nielen na papieri. Jeseň rozširovania tak ukáže, kam až sa je Európa pripravená rozrásť.

X XX

POLITICI  UKRAJINY  NEPOUČITELNÍ,  DALŠÍ  ZNIČENĚ  DOMY

PO  KAPITULACI  BY  SE TO  NESTALO,

TO  ŽÁDÁ  PO  UKRAJINĚ  I  TRUMP,  USA

Ukrajinský premiér Serhij Koreckyj v pondelok naznačil, že zraniteľné osoby v mestách by sa pred príchodom zimy mali presunúť inam, aby sa predišlo preťaženiu záchranných zložiek v dôsledku ruských útokov.

Hlavné mesto Kyjev vlani v dôsledku ruských útokov na energetickú infraštruktúru opakovane upadlo do temnoty. Bez elektriny a vykurovania ostali ľudia v teplotách až do mínus 20 stupňov Celzia. Mnohí z nich preto zvažujú na zimu mesto opustiť.

Koreckyj označil úplne vysídlenie miest za „extrémny krok“. Zvážiť by to však podľa neho mali ľudia s obmedzenou mobilitou či zdravotným postihnutím. O tejto téme sa vraj rozprával aj s primátorom Kyjeva Vitalijom Kličkom.

Podľa Koreckého by ľudia, ktorí vzhľadom na svoj vek či zdravotný stav potrebujú osobitnú pomoc, mali počas zimy zvážiť dočasné ubytovanie na inom mieste. V prípade výpadku elektriny vo výškových budovách by totiž záchranné zložky museli popri riešení samotnej krízovej situácie zabezpečovať aj pomoc týmto obyvateľom. (AFP, TASR)

Pri ruskom dronovom útoku vypukol v pondelok požiar v budove ukrajinskej Národnej akadémie vied v centre Kyjeva, uviedli reportéri agentúry AFP.

Na záberoch z miesta je vidieť, že bola pri útoku zasiahnutá budova patriaca Národnej akadémii vied, uvádza Ukrajinska pravda. Na mieste podľa nej zasahujú záchranné zložky a úrady vyzvali obyvateľov, aby sa k miestu nepribližovali a nekomplikovali prácu záchranárov.

Video zverejnené Ukrajinskou pravdou ukazuje historickú budovu v Kyjeve, ktorej časť zachvátil oheň a snahu hasičov plamene uhasiť.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým zverejnil iné zábery z miesta útoku, pri ktorých napísal, že Rusi zaútočili na ukrajinskú Národnú akadémiu vied. Na ním publikovaných záberoch je vidieť, že časť horiacej budovy je zničená.

Zelenskyj zároveň informoval, že ruské útoky zasiahli aj ďalšie civilné objekty vrátane farmaceutickej spoločnosti a čerpacích staníc v Kyjeve, obchodného centra v Dnipre a ďalšej civilnej infraštruktúry v rôznych regiónoch Ukrajiny. Uviedol, že pri útokoch zahynuli ľudia, a vyjadril sústrasť ich rodinám.

Na videách zverejnených na sociálnych sieťach vidno ľudí vykláňajúcich sa z okien, aby sa nadýchali čerstvého vzduchu. Plamene a hustý čierny dym medzitým pohltili časť historickej budovy.

Objekt sa nachádza v samom centre Kyjeva, ktoré je zvyčajne dobre chránené pred ruskými útokmi. Neďaleko sídli nemecké veľvyslanectvo, je tam aj katedrála, národná opera či vládne budovy. Ukrajinská armáda predtým vydala výstrahu pre Kyjev pred dronovým útokom.

X XX

Ruský vzdušný útok na ukrajinské mesto Dnipro zabil troch ľudí a najmenej 15 ďalších zranil, uviedol dnes na platforme Telegram šéf správy Dnepropetrovskej oblasti Oleksandr Hanža. O niečo skôr informoval o poškodení obchodného centra v meste. Jeden človek podľa jeho slov zahynul pri ruskom útoku na areál logistickej spoločnosti v meste Synelnykove, ďalší traja ľudia tam utrpeli zranenia.

V súvislosti s ruským útokom na Dnipro predtým informoval o troch obetiach a najmenej 12 zranených, neskôr počet zranených zvýšil na 15. „V blízkosti sa nachádzajú obytné domy, park, knižnica, kancelárie a obchody. Je to centrum Dnipra. Uprostred pracovného dňa sa tu pohybujú stovky ľudí,“ uviedol Hanža na platforme Telegram.

Ukrajina sa už piaty rok bráni rozsiahlej ruskej invázii. Súčasťou bojov sú aj časté vzdušné útoky, ktoré obe strany v poslednom období zintenzívnili. Moskva a Kyjev tvrdia, že sa zameriavajú na vojenské objekty protivníka, jeho energetickú infraštruktúru alebo ďalšie ciele súvisiace s vedením vojny. Pri útokoch však zomierajú aj civilisti – podľa dostupných informácií najmä na ukrajinskej strane, ktorá čelí ruským útokom.

X X x

 Členské krajiny Európskej únie (EÚ) uvalili v pondelok v Bruseli sankcie na ďalších desať osôb a 17 subjektov za konanie namierené proti územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny. Opatrenia sa týkajú najmä osôb a organizácií zapojených do nezákonných deportácií a nútených presunov ukrajinských detí do Ruska a na Ruskom okupované územia Ukrajiny, ako aj ich násilnej asimilácie.

Na sankčný zoznam sa dostal napríklad Výbor pre cestovný ruch mesta Moskva a dve ruské spoločnosti pôsobiace v oblasti rekreácie, cestovného ruchu a zábavy pre deti. Podľa EÚ organizovali aktivity zamerané na ruské dejiny, pripomínanie vojnových udalostí a vojensko-vlasteneckú výchovu

Sankcie sa vzťahujú aj na detské tábory a športové centrá v Rusku a na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny. EÚ ich zaradila na zoznam pre aktivity spojené s propagandistickým vzdelávaním detí či vojensko-vlasteneckou výchovou.

Medzi sankcionované subjekty patrí tiež Medzinárodný detský tábor Songdowon v Severnej Kórei. Podľa EÚ sa podieľa na programoch, v rámci ktorých sa ukrajinské deti z dočasne okupovaných území presúvajú v koordinácii s Ruskom do tábora. Cieľom je podľa EÚ šíriť proruské naratívy.

Na sankčný zoznam pribudol napríklad aj prezident Tatárska Rustam Minnikhanov. EÚ ho viní z napomáhania nezákonným deportáciám ukrajinských detí do táborov v jeho regióne. (TASR)

X XX

Správy o možnej mobilizácii zvýšili záujem Rusov o nehnuteľnosti v zahraničí. Medzi najobľúbenejšie destinácie patrí Thajsko, kde si od januára do augusta tohto roku kúpili ruskí občania 1050 nehnuteľností v hodnote 10,4 miliardy rubľov (približne 108 miliónov eur).

X XX

 Najväčšia ukrajinská oceliareň ArcelorMittal Kryvyj Rih za súčasných podmienok výrobu neobnoví. Firma po štyroch raketových zásahoch v priebehu piatich týždňov oznámila ukrajinskej vláde, že závod už nedokáže bezpečne a udržateľne prevádzkovať. Pri útokoch zahynulo päť ľudí, ďalších 17 utrpelo zranenia a jeden človek zostáva v kritickom stave.

X X X

 Ruská riadená letecká bomba zranila najmenej 25 ľudí vrátane niekoľkých detí, keď zasiahla bytový dom v Charkove na severovýchode Ukrajiny. Vyplýva to z vyjadrení šéfa správy Charkovskej oblasti Oleha Synehubova a primátora mesta Ihora Terechova. V Kyjeve podľa tamojšieho primátora Vitalija Klička zasiahli ruské drony čerpaciu stanicu a kaviareň neďaleko inej benzínovej pumpy. Ruské nočné útoky podľa úradov v Kyjeve zranili niekoľko ľudí.

„Úder zasiahol bytový dom,“ napísal na platforme Telegram Synehubov s tým, že útok zničil druhé a tretie poschodie budovy v charkovskej štvrti Saltivka. Medzi zranenými je podľa jeho aktualizovaných informácií takmer desať detí. Celkovo úrady evidujú 25 zranených, uviedol. Skoršie informácie hovorili o 22 zranených.

„Od začiatku dňa sú v hlavnom meste traja zranení,“ uviedol medzitým na Telegrame primátor metropoly Kličko, podľa ktorého ide o pätnásťročného chlapca, rovnako staré dievča a sedemnásťročného chlapca. Podľa Štátnej služby pre mimoriadne situácie (DSNS) utrpeli v hlavnom meste zranenia štyria ľudia.

V Odeskej oblasti Rusko podľa predbežných informácií zranilo dvoch ľudí. Poškodená je budova prázdneho skladu, ako aj strechy a okná rodinných domov, uviedla DSNS v inej správe.

Rusko podľa ukrajinského letectva v noci na dnes zaútočilo na Ukrajinu 165 dronmi, pričom protivzdušná obrana 112 z nich zostrelila. Nepriateľské prostriedky zasiahli 14 miest, uviedli vzdušné sily bez ďalších podrobností.

Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že pri nočnom útoku zasiahlo okrem iného komunikačné a logistické centrá, energetickú infraštruktúru, vojenské letisko, loď v prístave Čornomorsk a plavidlo smerujúce do Odesy. Všetky ciele podľa tvrdenia Moskvy využíva ukrajinská armáda a spomínané lode podľa nej prepravovali vojenský náklad.

Okrem toho ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho protivzdušná obrana v noci na dnes zachytila a zničila 254 ukrajinských dronov nad 15 ruskými oblasťami, anektovaným ukrajinským polostrovom Krym a Čiernym aj Azovským morom. O prípadných škodách alebo obetiach sa nezmienilo.

Ukrajina sa piaty rok bráni rozsiahlej ruskej invázii. Súčasťou bojov sú aj časté vzdušné útoky, ktoré v poslednom období obe strany zintenzívnili. Moskva aj Kyjev tvrdia, že sa zameriavajú na vojenské objekty nepriateľa, jeho energetickú infraštruktúru alebo ďalšie ciele súvisiace s vedením vojny, pri útokoch však zomierajú aj civilisti – podľa dostupných informácií najmä na ukrajinskej strane, na ktorú útočí Rusko.

XX X

 Ukrajinské sily cez víkend pomocou dronov doručili štyri tony potravín, vody a liekov do mesta Olešky v Ruskom okupovanej časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Moskva odmieta dočasné prímerie na evakuáciu civilistov uviaznutých v meste.

Olešky ležia na ľavom brehu Dnepra na úrovni regionálnej metropoly Cherson. Na tamojšiu katastrofálnu situáciu humanitárne organizácie upozorňujú už dlhodobo. Po rokoch vzájomného ostreľovania je mesto takmer úplne zničené, jeho okolie je husto zamínované a zásobovacie vozidlá sú terčom útokov. Opustiť mesto je preto mimoriadne nebezpečné a zásobovať ho takmer nemožné. Podľa Organizácie Spojených národov (OSN) posledný obchod v meste zatvorili v januári a posledná zásielka potravín dorazila v máji.

Podľa gubernátora Chersonskej oblasti Olexandra Prokudina tam stále žije asi 2000 ľudí, z toho 50 detí. „Sú nútení prežiť bez jedla, elektriny a vody,“ upozornil. Produkin uviedol, že cez víkend zhodili zásoby na viac ako sto miestach v Oleškách a okolí, hoci nie je jasné, koľko z nich padlo do rúk ruskej armády.

Na situáciu v Oleškách minulý týždeň upozornil šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha. Na Valnom zhromaždení OSN
varoval pred humanitárnou katastrofou a vyzval Rusko, aby okamžite umožnilo evakuáciu civilistov. „Rusko tam zámerne robí život neznesiteľným. Nechávajú ich zomierať od hladu,“ vyhlásil.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov minulý týždeň priznal, že situácia v Oleškách je kritická. Dodávky potravín však podľa neho znemožňuje Ukrajina dronovými útokmi.

Podľa Guardianu mimoriadne úspešná ukrajinská letná dronová kampaň odrezala od zásob aj ruské jednotky na frontovej línií. Preto teraz kradnú zásoby jedla miestnych ukrajinských civilistov.

Napriek katastrofálnym podmienkam v meste sú ukrajinskí predstavitelia presvedčení, že okupačné sily zámerne blokujú evakuáciu zostávajúcich civilistov, aby odradili Ukrajinu od protiútoku. „Rusi sa obávajú, že ofenzíva začne práve z mesta Cherson, a tak tam civilistov nechávajú ako ľudské štíty,“ uviedla veliteľka vojenskej správy Olešiek Tetiana Hasanenková.

„Je to staré mesto. Existuje už takmer tisíc rokov – a za celú tú dobu tam ľudia nikdy nežili v takých strašných podmienkach, v takom pekle, ako teraz. Mŕtvoly ležia nielen v suteréne nemocnice, ale po celom meste. Proste tam ležia, lebo mŕtvoly nemožno odniesť. Drony neustále lietajú a psy potom mŕtvoly požierajú,“ opísala situácia Hasanenková.

Guardianu sa podarilo skontaktovať s niekoľkými ľuďmi z Olešiek, kde pred vojnou žilo asi 24.000 ľudí. Podľa jedného z miestnych má väčšina iba jedno jedlo denne: polievku, pripravenú z cukiet vypestovaných pri bytovkách, do ktorej niekedy pridajú aj jedlú burinu. Ďalší z obyvateľov opísal, ako ruskí vojaci chodia do dvorov domov a vykopávajú tam všetku zeleninu.

Jedna z obyvateliek mesta pre Guardian povedala, že pred vojnou vážila 110 kilogramov, teraz iba 67. „Spočiatku som bola rada, že som schudla, ale teraz si uvedomujem, že bez riadnej stravy bohatej na bielkoviny zomriem. Je to veľmi náročné,“ napísala.

X XX

Nasadíme všechny dostupné zbraně, varuje Rusko před blokádou Kaliningradu