Bulharský premiér Rumen Radev ve středu během bruselského summitu Euronews o obraně a vesmíru vyzval Evropskou unii k posílení diplomatické spolupráce s Ruskem s cílem ukončit válku na Ukrajině. Premiér zpochybnil strategii pokračování dodávek zbraní Kyjevu a poukázal na riziko jaderné eskalace.

„Pouhé dodávky zbraní a podpory mají své limity, protože konečného míru bude dosaženo diplomacií, nikoli dodávkami zbraní. Proto vyzýváme k vzájemnému naslouchání a otevření komunikačních linek,“ řekl Radev.

Bulharský premiér se rovněž zmínil o předchozích pokusech o zprostředkování příměří a zahájení jednání mezi Moskvou a Kyjevem. Připomněl návrhy předložené po nástupu amerického prezidenta Donalda Trumpa do úřadu a porovnal je s postojem některých evropských lídrů, kteří se zasazují o pokračující vojenskou podporu Ukrajiny.

Radev poukázal na to, že prodloužená válka by na Ukrajině znamenala další oběti a ničení a konečné řešení konfliktu by vyžadovalo diplomatické kroky.

Jedním z hlavních prvků Radevova projevu byla hrozba, kterou představuje rozsáhlý ruský jaderný arzenál. Bulharský premiér argumentoval, že evropská bezpečnostní strategie by měla zohlednit možnost další eskalace konfliktu.

„Problém je v tom, že nikdo nezmiňuje otázku jaderného rizika. Existuje? Možná ne, nevím, ale riziko existuje,“ řekl premiér.

Radev zdůraznil, že při plánování bezpečnostní politiky by se měl brát v úvahu i ten nejhorší možný scénář.

„Vždycky musíme myslet na nejhorší možný scénář. Jsme na to připraveni? Mluví někdo o posouzení rizik? Existuje vůbec? Protože se snažíme dosáhnout konvenčního vítězství proti největší jaderné mocnosti,“ dodal.

Bulharský premiér odmítl označení své vlády za proruskou a argumentoval, že je pro vytvoření realistické strategie k ukončení války. „Ještě jsme nevyčerpali potenciál diplomacie. Musíme více jednat a mluvit,“ uzavřel Radev.

Server vasevec.cz

X X X

 RUSKO  K  VÁLCE  NASTRČENÉHO  KOMIKA  ZELENSKÉHO,  ZÁPADU

„Už neexistujú žiadne pravidlá.“ Putin mal vydať rozkaz, ktorý mení pravidlá vojny

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil predstaviteľom ruských ozbrojených síl, aby prestali dodržiavať pravidlá vojny, čo viedlo k prudkému nárastu útokov na civilné ciele na Ukrajine. V rozhovore pre denník Financial Times (FT) to vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého krajina od februára 2022 čelí ruskej invázii.

Dobrovoľníci Červeného kríža pomáhajú zranenej po ruskom útoku na obytnú štvrť v Kyjeve

„Povedal, že teraz už neexistujú žiadne pravidlá,“ uviedol Zelenskyj o Putinovi s tým, že tieto informácie získali ukrajinské tajné služby. Príslušný rozkaz podľa Zelenského vydal Putin v septembri, keď Rusko začalo zintenzívňovať útoky na Kyjev. Terčom sa stávajú školy, nemocnice či dátové centrá.

Podľa Zelenského sa Rusko pripravuje aj na intenzívnejšie útoky na ďalšie veľké ukrajinské mestá, ktoré chce počas prichádzajúcej zimy izolovať od zvyšku krajiny. Poznamenal, že popri Kyjeve budú výrazným útokom čeliť aj Charkov či Odesa.

Ukrajinskí aj európski bezpečnostní predstavitelia predpokladajú, že intenzívnejšie útoky budú smerovať aj na Ľvov na západe Ukrajiny, ktorý je v blízkosti hraníc s Poľskom dôležitým dopravným uzlom. Ukrajinskí predstavitelia tiež uviedli, že Moskva má v úmysle útočiť aj na jadrové zariadenia a odpojiť ich od energetickej siete. Cieľom je prinútiť Kyjev, aby sa začiatkom roka 2027 podrobil ruským požiadavkám.

Ruská kampaň je podľa FT zároveň reakciou na ukrajinské útoky proti rafinériám hlboko v ruskom vnútrozemí. Tieto útoky, ktoré Ukrajina odôvodňuje snahou pripraviť Rusko o príjmy na financovanie vojny, spôsobili na viacerých miestach Ruskej federácie nedostatok pohonných látok.

Americký prezident Donald Trump nedávno navrhol obom krajinám energetické a obilné prímerie, v rámci ktorého by armády neútočili na energetickú infraštruktúru a umožnili by vývoz obilia. Zelenskyj povedal, že ak by na to Rusko pristúpilo, urobila by tak aj Ukrajina. Moskva označila Trumpov návrh za zaujímavý, zároveň však vyzvala na súčasné zrušenie sankcií.

Ukrajinské úrady v utorok vyjadrili pobúrenie nad videom, na ktorom utekajúceho muža prenasleduje dron v meste Cherson a označili to za cielený „lov“ civilistov. „Takto Rusi ‚bojujú‘. Cielene lovia civilistov,“ uviedla ukrajinská polícia vo vyhlásení na sociálnych sieťach. „Tento barbarský vojnový zločin Ruska v Chersone si zaslúži medzinárodné odsúdenie a spravodlivosť,“ uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha

Zatiaľ čo Ukrajina v minulosti opakovane navrhovala okamžité zastavenie všetkých bojov a začatie rokovaní, Rusko spája prípadné prímerie s viacerými podmienkami. Požaduje napríklad medzinárodné uznanie ruskej anexie okupovaných ukrajinských území a zároveň trvá na odovzdaní celého Donbasu, teda aj území, ktoré ruská armáda dosiaľ nedokázala obsadiť. Moskva tiež požaduje rokovať o základných príčinách konfliktu – medzi ne Rusko zaraďuje zámer Kyjeva vstúpiť do NATO či zvrhnutie proruského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča v roku 2014.

X XX

 PAPEŽ  ZACHRAŇUJE  ŽENU  V  USA  PŘED  SMRTÍ

 Pápež žiadal zastaviť popravu ženy v Tennessee. Úrady mu podľa médií neodpovedali.

Vatikán dlhodobo odmieta trest smrti a podľa talianskych médií intervenoval aj v prípade Christy Pikeovej. Po neúspešnom výkone popravy ju previezli do nemocnice.

Pápež Lev XIV. žiadal o zastavenie popravy 50-ročnej Christy Gail Pikeovej v americkom štáte Tennessee, no od amerických orgánov nedostal pred stredajším vykonaním rozsudku smrti žiadnu odpoveď. V piatok o tom informoval portál La Repubblica, píše TASR. Vatikán bezprostredne nepotvrdil túto správu.

Agentúra DPA informuje, že Vatikán je proti vykonávaniu popráv a Lev XIV. v apríli vyzval na zrušenie trestu smrti. Pri príležitosti 15. výročia jeho zrušenia v americkom štáte Illinois v apríli hlava katolíckej cirkvi uviedla, že ľudská dôstojnosť sa nestráca ani po spáchaní veľmi závažných zločinov a ľudský život podľa jeho slov treba chrániť.

Výzvy na záchranu Pikeovej

Svätá stolica sa podľa talianskeho portálu usilovala o zastavenie popráv aj v minulosti, a to prostredníctvom diskrétnych žiadostí o milosť. Tú v prípade Pikeovej Vatikán údajne podal už dávnejšie. La Repubblica informuje, že v menej známych prípadoch bola milosť udelená bez toho, aby sa to dostalo na titulné stránky novín.

Na odloženie výkonu popravy Pikeovej vyzvali republikánskeho guvernéra Tennessee Billa Leeho aj traja tamojší biskupi. Vo vyhlásení uviedli, že sa budú naďalej „zasadzovať za ochranu života vo všetkých otázkach a obhajovať ľudskú dôstojnosť, ktorú má každý ako Božie dieťa“.

Priebeh popravy a jej dôsledky

Pikeová je odsúdená za vraždu z roku 1995 a v stredu ráno vo väznici v Nashville mala byť popravená ako prvá žena v štáte za posledných vyše 200 rokov. Úrady v Tennessee však nedokázali dokončiť jej popravu ani po dvoch dávkach látky pentobarbital, ktorá spôsobuje hlboké bezvedomie a následne zlyhanie životných funkcií. Ženu následne previezli do zdravotníckeho zariadenia mimo väznice a jej právnici vo štvrtok informovali, že je v kritickom stave.

 XX X

 USA udelili výnimku zo sankcií. Iránske aerolinky môžu opäť lietať do Iraku

Bagdad žiadal Washington o zmiernenie obmedzení najmä pre pútnikov, pacientov a ďalších cestujúcich. Letecké spojenie s Iránom bolo minulý týždeň pre sankcie prerušené.

Spojené štáty udelili výnimku zo sankcií iránskym leteckým spoločnostiam, ktorá im umožňuje prevádzkovať lety do irackého mesta Nadžaf, uviedla v piatok kancelária irackého premiéra Alího az-Zajdího. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

Z vyhlásenia úradu premiéra vyplýva, že Bagdad dosiahol „dohodu, ktorá umožňuje iránskym leteckým spoločnostiam s výnimkou Mahan Air prevádzkovať 40 letov denne do Nadžafu a späť“.

Rozsah výnimky pre lety

Washington minulý mesiac oznámil nové rozsiahle sankcie namierené proti iránskym leteckým spoločnostiam s cieľom vyvinúť tlak na Teherán. Obe strany pritom stále nedosiahli mierovú dohodu v niekoľko mesiacov trvajúcom konflikte.

Irak minulý týždeň, okrem iných, na letisku v Nadžafe v súlade so sankciami pozastavil všetky lety z a do Iránu, čo prinútilo cestujúcich hľadať alternatívne trasy. O niekoľko dní neskôr USA udelili výnimku spoločnosti Iraqi Airways, aby mohla pokračovať vo svojich letoch do islamskej republiky.

Pozitívna reakcia USA

Kancelária irackého premiéra vo vyhlásení privítala „pozitívnu reakciu vlády USA“ a uviedla, že najnovšia výnimka „uľahčí pohyb pútnikov a cestujúcich, najmä tých, ktorí cestujú za lekárskou starostlivosťou, náboženskými návštevami a turizmom“.

Reuters dodáva, že Spojené štáty obviňujú iránsku leteckú spoločnosť Mahan Air z prepravy príslušníkov Revolučných gárd, ako aj zbraní a dronov.

X XX

POZOR  NA  PODVODNÍKY  PENĚZ

Už neútočia na účty, ale na emócie. VÚB banka spúšťa masívnu kampaň proti podvodníkom

Stačí jeden telefonát, e-mail či „výhodná“ investícia a útočníci vás presvedčia, aby ste im peniaze poslali sami – dobrovoľne a z vlastného účtu. Deepfake videá, vydieranie cez webkameru aj podvrhnuté QR kódy už nie sú sci‑fi. Čo musíte vedieť, aby ste neprišli o úspory?

Doba, keď sa kyberzločinci snažili prechádzať cez zložité bezpečnostné hradby finančných inštitúcií, sa pomaly končí. Útočníci si našli oveľa jednoduchšiu cestu – namiesto bankových systémov začali manipulovať priamo ľudí. VÚB banka preto spúšťa osvetovú kampaň, ktorá má verejnosť varovať pred najnovšími trikmi online podvodníkov v ére umelej inteligencie.

Odborníci upozornili, že podvody sa dnes pohybujú od zneužívania deepfake videí známych osobností cez investičné podvody až po takzvaný sextortion, teda citové vydieranie cez e-mail.

Útočníkom stačí obyčajný telefón

Banka už dnes primárne nebojuje len so zneužitím technických zraniteľností, ale najmä so psychologickou manipuláciou. Podvodníkom pri tom pomáha stres, strach aj túžba po rýchlom zisku.

„Z pohľadu banky vidíme celkom zásadný posun. Útočníci odchádzajú od priameho prekonávania technického zabezpečenia banky a presúvajú sa k manipulácii klientov. Pre útočníkov je to jednoduchšie. Nemusia byť špičkoví vývojári, stačí im telefón a schopnosť presvedčiť klienta, aby peniaze na podvodný účet previedol sám,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk Juraj Praženka, vedúci tímu prevencie podvodov vo VÚB banke.

Práve preto, že transakciu nakoniec vykoná samotný autorizovaný klient zo svojho vlastného zariadenia, je pre bankové systémy mimoriadne náročné takýto podvod odhaliť. Aj napriek tomu sa VÚB darí zachytiť drvivú väčšinu pokusov. „Dobrou správou je, že vďaka našim technológiám a tímu sa nám darí zachytiť a zastaviť približne 65 % až 75 % podvodných pokusov. Keď klienti stratia milión eur, znamená to, že sme im ďalšie tri milióny zachránili,“ dopĺňa Praženka.

Najrizikovejšou skupinou zostávajú ľudia vo veku od 50 do 70 rokov, no hranica sa najnovšie posúva už k veku 45 rokov. Dôvodom je vyšší objem úspor, menšia zbehlosť v moderných technológiách a rešpekt voči autoritám. Práve ten zneužívajú útočníci pri scenároch „Falošný policajt“ či „Falošný bankár“, kde obete pod hrozbou straty úspor prevedú svoje peniaze na takzvaný „bezpečný účet“.

Vydieranie cez e-mail generuje milióny

Jednou z hrozieb, na ktorú si posvietila spoločnosť ESET, je sextortion. Ide o e-mailovú kampaň, v ktorej sa podvodník obeti vyhráža, že zachytil jej kompromitujúci materiál pri sledovaní stránok pre dospelých a žiada výkupné v kryptomenách.

„Útočník tvrdí, že nainštaloval do vášho zariadenia škodlivý kód, ktorý zachytil pornografický obsah, na ktorý ste sa pozerali, a zároveň si vás natočil cez webkameru. Celý ten e-mail je ale podvod. Je to len správa, ktorú si niekto vymyslel a útočník nemá v podstate žiadne dáta,“ objasňuje Ondrej Kubovič, ESET špecialista na digitálnu bezpečnosť.

Aj keď ide o nepravdivé zavádzanie, útočníkom sa tento biznis vypláca. Analýza ESET-u ukázala, že hoci len malý zlomok ľudí zaplatí, cez sledované bitcoinové peňaženky pretieklo od roku 2017 do roku 2026 približne 3,5 milióna eur. Trend navyše neustále rastie a na Slovensku vzrástol počet týchto vydieračských e-mailov v druhej polovici roka o 50 percent.

Deepfake: Ako spoznať podvod?

Ďalšou masívnou hrozbou sú investičné podvody, ktoré vďačia za svoj rozmach práve rozvoju umelej inteligencie. Zločinci generujú takzvané deepfake videá známych tvárí zo šoubiznisu či politiky, ktoré ľudí lákajú na výhodné investície. Hoci má video dokonalý hlas a podobiace sa črty, generované prostredie býva statické a neprirodzené.

Odborníci zároveň varujú pred novými formami phishingu, ako sú vishing (falošné telefonáty s AI hlasom) či qishing (podvrhnuté QR kódy, napríklad na parkoviskách). Pri e-mailoch útočníci čoraz viac využívajú model „Malware as a Service“. Za mesačný poplatok zaobstarajú hotový škodlivý kód, ktorý sa šíri ako maskovaná faktúra v priloženom súbore faktura.pdf.exe. Práve takáto kampaň zasiahla nedávno aj vyše 1 300 slovenských používateľov.

AI proti AI

Riešením narastajúcej hrozby je nasadenie rovnako pokročilých technológií na strane banky a bezpečnostných analytikov. VÚB banka využíva umelú inteligenciu pri overovaní identity na diaľku a AI dokáže odhaliť, či tvár na kamere nie je nahradená fiktívnym 3D modelom. Ochrana však siaha ešte ďalej.

„AI vie nájsť správanie klienta, ktoré vybočuje. Vie pochopiť, že ja keď som klient za internet bankingom a chytím myšku, tak sa pohybujem určitou rýchlosťou a klikám na tlačidlá v určitom poradí. Ona sa to naučí. Zrazu sa vám tam dostane niekto iný, chce rýchlo ukradnúť peniaze a AI zbadá, že táto transakcia je čudná – napríklad si navýšil limit, ktorý si predtým nenavýšil päť rokov,“ uviedol v rozhovore pre Aktuality.sk Juraj Praženka.

Aká je teda najlepšia obrana proti podvodníkom, ktorí vás tlačia do rozhodnutí pod vplyvom stresu? Základné pravidlo znie spomaliť a myslieť kriticky.

„Jediná vec, čo môže naozaj zafungovať, je zastaviť sa a zamyslieť sa, či tá situácia je naozaj realistická, teda či mi môže volať nejaký policajt s tým, že moje peniaze sú v ohrození a mám ich previesť na iný, bezpečný účet. Ak si nie ste istí, je lepšie položiť telefón a zavolať niekomu priamo na oficiálnu infolinku banky,“ poradil čitateľom Aktuality.sk Ondrej Kubovič z ESET-u.

Zároveň dodáva, že obeťou podvodu sa v nepozornosti či pri únave môže stať každý a nie je dôvod na hanbu. Ak už k podvodu dôjde, základom je neusilovať sa situáciu tajomne vyriešiť sám, ale okamžite kontaktovať svoju banku a políciu.

Kampaň VÚB banky STOP podvodom bude prebiehať celoročne prostredníctvom edukatívnych článkov, podcastov a cielených obsahov pre jednotlivé vekové kategórie od seniorov až po mladých ľudí. Informácie o tom, ako sa chrániť pred najčastejšími podvodmi sú dostupné na internetovej stránke kampane www.vub.sk/stoppodvodom.

X X X

„Rusko prekročilo všetky hranice.“ Armáda zhodila štvrťtonovú bombu na školu plnú detí

Ruské letectvo v utorok popoludní zhodilo štvrťtonovú bombu na budovu školy v severoukrajinských Sumách, oznámil veliteľ regionálnej vojenskej správy Serhij Kryvošejenko na svojom účte na platforme Telegram. V škole sa v tom čase nachádzali žiaci prvého až štvrtého ročníka. Nikomu z nich sa nič nestalo, učitelia deti včas odviedli do krytov. Na inom mieste v meste však nálet usmrtil dvoch ľudí a ďalších šesť zranil.

Následky ruského útoku v Sumách. Štvrťtonová bomba zasiahla školu v čase vyučovania.

„Rusko už dávno prekročilo všetky hranice a ignoruje zákony vedenia vojny. Dnes armáda agresora cielene zaútočila 250-kilogramovou leteckou bombou na školu v Sumách, keď sa v nej nachádzali žiaci,“ oznámil Kryvošejenko.

Rusko na mesto zhodilo celkovo štyri letecké bomby, ktoré okrem školy zasiahli aj cintorín a obytné domy. Z trosiek rodinných domov záchranári vyslobodili dve obete – ženu a muža. Ďalších šesť ľudí utrpelo zranenia. Medzi zranenými je aj ročné dieťa. Záchranná operácia podľa Kryvošejenka pokračuje a informácie o následkoch útoku sa ešte spresňujú.

Útok odsúdil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podobne ako pri iných podobných útokoch na civilné ciele napísal na Telegrame, že „Rusko toto šialenstvo nezastaví bez skutočného tlaku“. Ukrajina podľa neho očakáva, že „po týchto útokoch budú nasledovať konkrétne kroky a že sa to neobmedzí iba na slová“.

X X X

Násilie pribúda, Košický kraj reaguje. Bezpečnostné centrum pre školy, ženy a seniorov

Šikana, útoky na školách, podvody na senioroch či agresivita vo verejnom priestore sa stávajú čoraz vážnejšou témou. Košický samosprávny kraj preto otvára bezpečnostné centrum, ktoré má ľudí naučiť, ako reagovať v krízových situáciách.

Deň po tragédii je atmosféra v Staškove ťaživá. Na pamiatku učiteľky, ktorá prišla o život rukou žiaka, vzniklo pred školou pietne miesto. Jej kolegyne sú zdrvené, ľudia v uliciach nenachádzajú slová. Čo sa v obci teraz deje, priblížili psychológovia.

Košický samosprávny kraj (KSK) reaguje na prípady násilia, šikanovania, vyhrážania, útokov na školách, podvodov páchaných na senioroch aj rastúcej agresivity vo verejnom priestore. Obyvateľov chce pripraviť na situácie, v ktorých môžu o ich bezpečnosti rozhodovať rýchla reakcia a správne rozhodnutie.

Preto otvára Krajské bezpečnostné centrum, ktorého cieľom má byť praktická príprava ľudí na rizikové a krízové situácie. Svoje rozhodnutie opiera aj o vývoj kriminality. Podľa bezpečnostných analýz vzrástla vlani evidovaná násilná kriminalita o viac ako 23 percent. Problémy ukázal aj prieskum medzi 122 školami v Košickom kraji. Viac ako polovica z nich uviedla, že má skúsenosť s násilím, šikanovaním alebo vyhrážaním.

Zručnosťami proti násiliu

„Priznajme si otvorene, že svet je dnes komplikovanejší a menej predvídateľný ako pred desiatimi rokmi. Našou odpoveďou však nemôže byť strach ani rezignácia. Musí ňou byť pripravenosť. Ak vieme, že existujú riziká, máme povinnosť urobiť všetko pre to, aby boli obyvatelia Košického kraja pripravení zvládnuť ich,“ uviedol predseda KSK Rastislav Trnka.

Podľa neho nemá byť cieľom projektu vyvolávať obavy, ale poskytnúť ľuďom vedomosti a praktické schopnosti, ktoré môžu využiť v kritických chvíľach. „Nechceme ľudí strašiť. Chceme im dať vedomosti, zručnosti a sebavedomie, ktoré im môžu pomôcť ochrániť seba, svoje rodiny aj svoje okolie,“ dodal Trnka.

V kríze správne rozhodnutie

V prvej fáze sa Krajské bezpečnostné centrum zameria na tri skupiny – školy, ženy a seniorov. Školy čakajú praktické tréningy zamerané na zvládanie krízových situácií. Ženy sa budú venovať najmä osobnej bezpečnosti a spôsobom, ako rozpoznať riziko a správne naň reagovať.

Program pre seniorov sa má sústrediť predovšetkým na prevenciu podvodov, manipulácie a ďalších foriem zneužívania. „Neučíme ľudí bojovať. Učíme ich správne sa rozhodnúť. Rozpoznať riziko, zachovať si rozvahu, privolať pomoc alebo ochrániť seba a svoje okolie. To sú zručnosti, ktoré môžu mať v kritickej chvíli nevyčísliteľnú hodnotu,“ zdôraznil predseda KSK.

Prvé kurzy Krajského bezpečnostného centra sa uskutočnia už teraz, v októbri. Košický samosprávny kraj ich chce postupne rozširovať aj do ďalších častí regiónu. Záujemcovia sa môžu registrovať na webových stránkach Košického samosprávneho kraja a Dobrovoľného zboru civilnej ochrany KSK.

X XX

ŘEDITELKA  ZA  VRAŽDU  NEMŮŽE  V  SR  MLČET

Kde bol doteraz štát? Riaditeľka po tragédii v Staškove už nemôže mlčať a obula sa do politikov: V srdci mám bolesť a hnev

Riaditeľka základnej školy v Čadci upozorňuje, že pedagógovia čelia rastúcemu napätiu, no ich možnosti zasiahnuť sú podľa nej výrazne obmedzené. Situáciu navyše komplikuje nedostatok učiteľov, na ktorý dlhodobo upozorňujú aj údaje OECD.

Riaditeľka ZŠ v Čadci sa obáva o bezpečnosť žiakov i učiteľov.

​“Nič nemôžeme,“ odkazuje znepokojená riaditeľka základnej školy v Čadci po tragédii v Staškove, ktorá opäť otvorila otázku bezpečnosti učiteľov a žiakov. Tvrdí, že pedagógovia stoja v prvej línii, no bez výcviku, ochranných prostriedkov či dostatočných právomocí zasiahnuť. Strach z násilia pritom podľa nej pribúda a učiteľské povolanie sa stáva čoraz náročnejším aj psychicky.

Problém navyše zhoršuje akútny nedostatok pedagógov a slabnúci záujem o profesiu, na čo upozorňujú aj údaje OECD. Riaditeľka žiada okamžité a konkrétne opatrenia, ktoré by zo škôl opäť urobili miesto, kde sa deti aj učitelia cítia bezpečne.

Nemôžeme nič

„Nás učiteľov posielajú do prvej línie úplne nechránených. Máme holé ruky a sme oklieštení nariadeniami, že nemôžeme siahnuť žiakovi na zošit, lebo je to jeho majetok, nemôžeme vojsť do tašky, do skrinky, nemôžeme šacovať dieťa. Nič nemôžeme…Nič“, napísala na sociálne siete veľmi znepokojená riaditeľka ZŠ v Čadci Miroslava Habčáková Samsonová.

Neskrýva svoje rozhorčenie i smútok: „píšem tieto slová s nesmiernou bolesťou, hnevom a nepokojom v srdci. Tragédia v Staškove, kde vyhasol život pani učiteľky a malého dievčatka, mnou hlboko otriasla“. Nemôže už mlčať, lebo štát pre bezpečnosť na školách nespravil dosť a pritom ako riaditeľka školy má zodpovednosť za každé dieťa a každého zamestnanca.

Sme v ohrození

„Nemáme zbrane, nemáme za sebou výcvik, nemáme výsluhové dôchodky, lebo MY nepatríme do rizikovej skupiny …“ upozorňuje Miroslava Habčáková Samsonová. Podľa nej sa dlhé roky tvrdilo, že najnebezpečnejšie povolania sú na stavbách, v kamiónoch, policajných zboroch, vojsku, či v baniach. „Áno, z hľadiska nehôd a technických úrazov sú tie čísla vysoké. No ak sa pozrieme na to najdesivejšie riziko – na úmyselný, chladnokrvný smrteľný útok druhého človeka pri výkone práce – štatistika posledných rokov ukazuje krutú pravdu,“ píše ďalej riaditeľka ZŠ o tragických útokoch na školách na Slovensku a vymenúva ich: Vrútky, Spišská Stará Ves, Staškov,..

Podľa verejnej mienky sú vnímané nebezpečné profesie, ktoré majú aj zákonnú i reálnu ochranu. A tými sú policajti, vojaci, pracovníci SBS, či zamestnanci nočných prevádzok. „Všetky tieto profesie majú navyše výcvik, zbrane, ochranné pomôcky alebo možnosť sa brániť,“ dodáva Miroslava.

Krieda, či zbraň

​Škola by mala byť najbezpečnejším prístavom na svete. ​“Sme to my, učitelia a vedenie škôl, kto sa v reálnych číslach dokonaných vrážd stal najohrozenejšou skupinou civilných pracovníkov na Slovensku. Chodíme do práce s láskou k deťom, no v hlave nám čoraz častejšie beží strach, či sa popri kriede a knihách nebudeme musieť vlastným telom stavať pred nôž alebo zbraň, aby sme chránili to najcennejšie, vaše deti,“ prihovára sa rodičom žiakov. „Cítim žiaľ, cítim ľútosť a cítim hnev.“

Ako riaditeľka školy chce okamžitú a reálnu zmenu: „Štát musí začať bezpečnosť v školách riešiť hneď a bez výhovoriek, kým nebude neskoro pre ďalších z nás“, dodáva. Na jej príspevok reagovali tisíce ľudí. Väčšina z nich uznáva, že byť učiteľom je v súčasnosti veľmi problematické a žiaci strácajú sa rešpekt voči autoritám.

Nedostatok učiteľov je akútny

Aj z tohto dôvodu a tiež nízkemu finančnému ohodnoteniu sa záujem o učiteľské povolanie stráca. Nielen na Slovenku. Podľa najnovších prieskumov OECD (Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) nedostatok učiteľov postihuje väčšinu vzdelávacích systémov, ale keď sa jeho rozsah a forma sa líšia.

„Vzdelávacie systémy sú len také silné, ako silní sú ich učitelia,“ uvádza sa v analýze. V krajinách OECD je čoraz ťažšie prilákať, rozvíjať a udržať si kvalitných učiteľov. V minulom roku tu nebolo až 9,1 % učiteľov základných a stredných škôl plne kvalifikovaných a z nich až 6,4 % opustilo svoje povolanie počas školského roka 2024/25. Starnutie učiteľského zboru tento nedostatok len prehĺbi. V celej OECD má totiž každý štvrtý učiteľ na stredných školách 55 rokov alebo viac.

X XX

Psychologička o tragédii v Staškove: Vysvetľuje, prečo dnes dokážu žiaci na našich školách aj zabíjať

Tragédia v Staškove otriasla celou krajinou.

Jedna obeť, zranená učiteľka a dieťa v kritickom stave. Taká je zatiaľ bilancia utorkovej tragédie na základnej škole v Staškove. No v priebehu ani nie dvoch rokov ide už o druhý prípad, keď žiak školy na Slovensku zobral do ruky nôž a otočil ho proti učiteľom i spolužiakom. Sú deti agresívnejšie ako v minulosti a sú školy bezpečným miestom? Aj na to sme sa pýtali školskej psychologičky a predsedníčky Asociácie školskej psychológie Lucie Košťálovej.

Slovenskom otriasla tragédia, keď žiak základnej školy pobodal dve učiteľky aj spolužiačku, jedna z učiteliek útok neprežila. V priebehu ani nie dvoch rokoch je to už druhý podobný prípad na slovenskej škole. Máme nejaké vysvetlenie pre to, prečo deti pristupujú k takýmto činom? Stúpa medzi deťmi v školách agresivita?

Veľmi ťažko sa k tomu vyjadruje aj vzhľadom na to, že dnes prebiehalo súdne pojednávanie v súvislosti s prípadom, ktorý sa stal v škole v Spišskej Starej Vsi. Nechcem to spájať, ani hľadať kauzalitu, no je desivé, že v deň súdneho procesu, keď súdime útočníka, sa odohrá ďalší takýto smrteľný útok.

Prečo sa to zopakovalo? Nemám na to odpoveď. Ako aj vieme z vyjadrení ministrov vnútra a školstva, na škole, kde sa útok odohral, už bola v tej triede nejaká intervencia. Predpokladám, že sa tam niečo dialo a snažili sa to vyriešiť najlepšie, ako vedeli. Nepoznám motiváciu žiaka, ktorý má 13 rokov. Z vývinového hľadiska je to veľmi citlivý vek, ale je to aj veľmi nízky vek, aby viedol k takýmto radikálnym krokom a činom. Je to ťažko vysvetliteľné pre nás všetkých, pokiaľ nepoznáme kontext. Predpokladám, že spúšťačov tam môže byť viacero.

Pôsobíte ako školská psychologička. Vrátim sa ešte k mojej otázke: máte pocit, že medzi deťmi stúpa agresivita?

Neprehliadla som tú otázku. Toto je druhý incident v priebehu dvoch rokov. V celospoločenskej ale aj globálnej situácii, keď sa pozrieme, ako sa vyjadrujú svetoví lídri, ako narábame so slovami ako vojenský konflikt, ľudskosť, kam posúvame hranice tolerancie voči všetkému násiliu, postojom k ľudským právam… Tak áno, ako spoločnosť sme v mnohých prejavoch náchylnejší konať a reagovať agresívnejšie. Táto tendencia je viditeľnejšia.

Obracajú sa na vás deti aj s tým, že si uvedomujú svoje vlastné sklony k agresivite, ktoré by chceli riešiť?

Sporadicky. Ale bolo to aj predtým. To je tá lepšia strana mince, pokiaľ si to dieťa alebo mladý človek uvedomuje, že má pocit vnútorného napätia, agresie a je si vedomý, že by mohol reagovať agresívne. Stalo sa mi v minulosti, že prišiel žiak s takýmto problémom.

V súčasnosti v rámci preventívnych aktivít, ktoré na hodinách realizujeme, dotýkame tém, ktoré prinášajú médiá, ale aj mnohí influenceri, algoritmy sociálnych sietí a spájajú sa s násilným obsahom. Snažíme sa pristupovať k tomu, aby sme násilie nenormalizovali.

Veľká časť socializácie detí a tínedžerov sa odohráva v online priestore. Stretávajú sa tam, komunikujú, hrajú sa, alebo sa aj hádajú cez internet. Vedia dnes ešte deti riešiť konflikty „naživo?“

To, čo si vedia povedať na internete, určite nezodpovedá tomu, čo si povedia vo fyzickej podobe. Keď sa, najmä mladších detí, dopýtame: a povedal by si to takto isto aj priamo do očí? Vo väčšine prípadov povedia, že nie. Prirodzene by volili inú stratégiu, v tomto veku napríklad vyhnutie sa konfliktu. V online priestore si už niečo napíšu. Mať skúsenosť s konfliktom je prirodzené a vedieť ho riešiť nenásilne a rešpektujúco je proces učenia.

Veľa sa hovorí o tom, že dnešné školopovinné deti sú pod veľkým tlakom. Škola, výkon, krúžky, tréningy. Majú toho deti viac, ako v minulosti? Môže byť aj toto dôvodom agresívneho správania?

Neviem, či toto je priama úmera. Prirodzene toho majú veľa, upozorňujú na to napríklad aj tréneri športových klubov, že sa deťom aktivity prekrývajú, majú veľa krúžkov. Riešenie voľného času je vyťažujúce a je tam veľa ľudí, ktorí majú od dieťaťa očakávania, nie sú to len rodičia a učitelia. A dieťa to vníma.

My sa snažíme komunikovať deťom: podstatou je tvoja snaha, tvoje vedomosti, tvoje zručnosti a to, čo za to získavaš, nie je až také určujúce. To, čo je dôležité, je cesta k výsledku. A tu vzniká priestor, kde sa snažíme hovoriť aj s rodičmi a ich pozornosť odkloniť napríklad od finálnej známky k tomu, čo jej predchádzalo. .

Prejavy agresivity môžeme pozorovať už aj u malých detí, spolužiak buchne spolužiaka, kopne, dieťa pohryzne rodiča. Do určitej miery to berieme ako normálnu súčasť vývoja, dieťaťu v takomto konaní zabránime, vysvetlíme mu, prečo to robiť nesmie. Kedy by sme však mali spozornieť a povedať si – toto už nie je v poriadku a mali by sme to riešiť s odborníkom?

Určité prejavy patria k veku. Napríklad, keď dieťa v predškolskom veku vstupuje do prvého kolektívu. Veľa rovesníkov má rovnaké potreby a páči sa im tá istá hračka, činnosť. Keď sa nevie verbálne presadiť, byť prvý, tak použije aj nejakú inú formu presadenia sa. Nehovorím nutne násilie, lebo násilie má jasný úmysel – ublížiť, zničiť, dehonestovať. Toto by som tam určite rozlišovala.

Násilie tu bolo vždy, ale vždy by sme mali k nemu zaujať postoj. No ako je aj v súčasnosti veľmi polarizovaná spoločnosť, doteraz som nepočula výzvu: prosím, zastavme to, poďme k spolupráci, stíšme sa, toto nebol v poriadku výrok, nedehonestujme ženy, vráťme sa k základom, vyčistime si našu ľudskú komunikáciu. Toto neprebehlo, len sme sa viac vyhraňovali a podporovali súťaživé správanie. Doteraz som nezaregistrovala, že by sa niekto prihovoril k deťom a mladým ľuďom s výzvou či príkladom rešpektujúcej komunikácie.

Možno aj naše deti v správach zachytia, aká udalosť sa odohrala. Ako sa o tom máme s nimi rozprávať?

Deti to už určite zachytili na sociálnych sieťach cez rôzne statusy, influencerov, spravodajské kanály zamerané na mladých. Pre niektorých to už môže byť emocionálne zaťažujúce. Aj ja som odosielala rodičom prosbu o spoluprácu, zintenzívnenie kontaktu s dieťaťom, zvlášť vo veku základnej školy. Ten incident sa stal v prostredí, ktoré sme doteraz vnímali ako bezpečné, a môžu to asociovať aj so svojím prežívaním.

Pravdepodobná môže byť strachová reakcia, môžu byť výrazne citlivé, môžu sa cítiť ohrozene. Možno aj oni majú spolužiaka, ktorý má, napríklad, nejaké výraznejšie správanie, ktoré sa môže podobať niečomu takému. Mali by sme byť veľmi citliví na to, čo nám dieťa rozpráva, čoho sa obáva.

A moja druhá prosba bola, aby sme zregulovali prísun informácií, ktoré sa k deťom dostávajú. Skúsme nemať stále zapnutý spravodajský kanál s touto silne emotívnou správou, ale regulujme to na niečo nevyhnutné a skôr sa pripojme na prežívanie dieťaťa cez rozhovor. Ak vám to odkomunikuje, počúvajte ho, dopýtajte sa, čo si myslí. Pripájam sa k výzvam ministrov aj polície, že sa objavili rôzne špekulácie a pravdu sa naozaj nedozvieme na internete. Zamerajme sa na to, aby sme dieťa stabilizovali, boli tam s ním, povedali mu, že sme tam preňho a spolu to zvládneme.

Na záver vám položím veľmi náročnú otázku, ktorá teraz asi mnohým rodičom vŕta v hlave: sú školy pre deti bezpečné miesto?

Chcem veriť, že sú a toto bol len jeden z ojedinelých incidentov. Verím, že sa už nezopakuje. To je mojím veľkým prianím.

Xx X

Násilie pribúda, Košický kraj reaguje. Bezpečnostné centrum pre školy, ženy a seniorov

Šikana, útoky na školách, podvody na senioroch či agresivita vo verejnom priestore sa stávajú čoraz vážnejšou témou. Košický samosprávny kraj preto otvára bezpečnostné centrum, ktoré má ľudí naučiť, ako reagovať v krízových situáciách.

Deň po tragédii je atmosféra v Staškove ťaživá. Na pamiatku učiteľky, ktorá prišla o život rukou žiaka, vzniklo pred školou pietne miesto. Jej kolegyne sú zdrvené, ľudia v uliciach nenachádzajú slová. Čo sa v obci teraz deje, priblížili psychológovia.

Košický samosprávny kraj (KSK) reaguje na prípady násilia, šikanovania, vyhrážania, útokov na školách, podvodov páchaných na senioroch aj rastúcej agresivity vo verejnom priestore. Obyvateľov chce pripraviť na situácie, v ktorých môžu o ich bezpečnosti rozhodovať rýchla reakcia a správne rozhodnutie.

Preto otvára Krajské bezpečnostné centrum, ktorého cieľom má byť praktická príprava ľudí na rizikové a krízové situácie. Svoje rozhodnutie opiera aj o vývoj kriminality. Podľa bezpečnostných analýz vzrástla vlani evidovaná násilná kriminalita o viac ako 23 percent. Problémy ukázal aj prieskum medzi 122 školami v Košickom kraji. Viac ako polovica z nich uviedla, že má skúsenosť s násilím, šikanovaním alebo vyhrážaním.

Zručnosťami proti násiliu

„Priznajme si otvorene, že svet je dnes komplikovanejší a menej predvídateľný ako pred desiatimi rokmi. Našou odpoveďou však nemôže byť strach ani rezignácia. Musí ňou byť pripravenosť. Ak vieme, že existujú riziká, máme povinnosť urobiť všetko pre to, aby boli obyvatelia Košického kraja pripravení zvládnuť ich,“ uviedol predseda KSK Rastislav Trnka.

Podľa neho nemá byť cieľom projektu vyvolávať obavy, ale poskytnúť ľuďom vedomosti a praktické schopnosti, ktoré môžu využiť v kritických chvíľach. „Nechceme ľudí strašiť. Chceme im dať vedomosti, zručnosti a sebavedomie, ktoré im môžu pomôcť ochrániť seba, svoje rodiny aj svoje okolie,“ dodal Trnka.

V kríze správne rozhodnutie

V prvej fáze sa Krajské bezpečnostné centrum zameria na tri skupiny – školy, ženy a seniorov. Školy čakajú praktické tréningy zamerané na zvládanie krízových situácií. Ženy sa budú venovať najmä osobnej bezpečnosti a spôsobom, ako rozpoznať riziko a správne naň reagovať.

Program pre seniorov sa má sústrediť predovšetkým na prevenciu podvodov, manipulácie a ďalších foriem zneužívania. „Neučíme ľudí bojovať. Učíme ich správne sa rozhodnúť. Rozpoznať riziko, zachovať si rozvahu, privolať pomoc alebo ochrániť seba a svoje okolie. To sú zručnosti, ktoré môžu mať v kritickej chvíli nevyčísliteľnú hodnotu,“ zdôraznil predseda KSK.

Prvé kurzy Krajského bezpečnostného centra sa uskutočnia už teraz, v októbri. Košický samosprávny kraj ich chce postupne rozširovať aj do ďalších častí regiónu. Záujemcovia sa môžu registrovať na webových stránkach Košického samosprávneho kraja a Dobrovoľného zboru civilnej ochrany KSK.

X XX

 MACRON  ZDEVASTOVAL  FRANCII

Francúzsko zatvára stovky škôl, opozíciu opäť rozdeľuje Matovič a v Maďarsku zadržali ľudí spojených s Orbánom 

Francúzsko zatvára stovky škôl, opozíciu opäť rozdeľuje Matovič a v Maďarsku zadržali ľudí spojených s Orbánom (denný výber)

Francúzsko toto ešte nezažilo. Tínedžeri podpaľujú školy a bijú učiteľov, stovky škôl radšej zavreli

Francúzsko čelí bezprecedentnej vlne násilia na stredných školách, kde sa študentské protesty zmenili na podpaľačstvo, ničenie majetku a útoky na učiteľov. Ministerstvo školstva preto uzavrelo približne 400 škôl po celej krajine, keďže situácia prerástla do bezpečnostnej krízy.

Podľa úradov bolo od začiatku nepokojov zadržaných takmer 3 000 mladistvých, prevažne vo veku 15 až 18 rokov, pričom len za jediný deň ich polícia zadržala takmer 2 000. Poškodených bolo okolo 100 škôl, zranenia utrpeli desiatky riaditeľov a škody sa už odhadujú na stovky miliónov eur.

Pôvodne študenti protestovali proti preplneným triedam, nedostatku učiteľov a zlým podmienkam v školách, no situácia postupne eskalovala. Vláda reaguje tvrdšie, plánuje preniesť finančnú zodpovednosť za škody na rodičov neplnoletých výtržníkov a zatiaľ nevie určiť, kedy sa školy vrátia do bežnej prevádzky.

Martin Dubéci z PS žiada koniec Igora Matoviča na čele Hnutia Slovensko

Po spoločnom opozičnom postupe pri odvolávaní ministra Tarabu sa vzťahy medzi PS a Hnutím Slovensko opäť prudko vyostrili. Spor odštartoval rozhovor Michala Šimečku, ktorý zopakoval, že Igor Matovič je pre prípadnú budúcu spoluprácu nespoľahlivý partner.

Matovič reagoval ostrým útokom na sociálnej sieti, kde označil Šimečku za „papierového lídra“ bez odvahy a schopnosti poraziť Roberta Fica. Následne sa do konfliktu zapojil aj Martin Dubéci z PS, ktorý vyhlásil, že práve Matovič je hlavnou prekážkou širšej opozičnej spolupráce a vyzval na jeho výmenu vo vedení Hnutia Slovensko.

Napätie pôsobí ešte kontrastnejšie, keďže už na druhý deň Matovič verejne vyzýval opozíciu na spoločné protesty 17. novembra vo všetkých krajských mestách. Celá epizóda ukazuje, že aj keď opozícia vie občas hlasovať spolu, osobné konflikty medzi lídrami naďalej výrazne komplikujú jej jednotný postup.

Po viacerých pochybeniach končí šéfka martinských múzeí. Na prešľapy poukázali Aktuality.sk

Zuzana Ďurčová končí vo funkcii riaditeľky Slovenského národného múzea v Martine po sérii zistení o problematickom fungovaní inštitúcie počas jej vedenia. Podľa dostupných informácií ju vo funkcii nahradil etnológ Pavol Lackanič, pričom Ďurčová v múzeu zostáva pôsobiť ako kurátorka.

Na jej pôsobenie sa viazali viaceré kontroverzie vrátane výskytu propagačných predmetov strany Smer v priestoroch múzea, čo je v rozpore s princípom politickej neutrality štátnej kultúrnej inštitúcie. Objavili sa aj informácie o jej možnom prepojení na regionálnu stránku strany Smer-SD Žilina.

Ďalšou závažnou témou bolo fungovanie Krčmy z Oravskej Polhory v Múzeu slovenskej dediny, kde po zrušení pôvodného nájmu prevádzku prevzal nový podnikateľ s väzbami na riaditeľku. Múzeum s ním uzavrelo zmluvu bez nájomného, pričom redakcia zistila, že podnik fungoval denne a zákazníkom nevydával bločky, hoci vedenie tvrdilo niečo iné.

Spor o čestné občianstvo v Kežmarku: Kňazi bojkotujú slávnosť pre minulosť kandidáta v ŠtB

V Kežmarku vypukol spor pre plánované udelenie titulu Čestný občan mesta bývalému šéfovi Slovenského olympijského výboru Františkovi Chmelárovi. Proti rozhodnutiu sa postavili miestni rímskokatolícki, evanjelickí aj gréckokatolícki duchovní, ktorí oznámili, že slávnostné zasadnutie zastupiteľstva bojkotujú.

Kňazi svoju neúčasť zdôvodnili tým, že podľa archívov Ústavu pamäti národa Chmelár pôsobil ako agent ŠtB pod krycím menom „Ekonóm“ a za svoju činnosť poberal odmenu. Zdôraznili, že odpustenie a pokánie neznamenajú automaticky nárok na verejné ocenenie a mesto tým podľa nich vysiela neželaný hodnotový signál.

Radnica namieta, že ocenenie schválili poslanci mestského zastupiteľstva vrátane jedného z kritikov, farára Romana Porubäna. Duchovní však tvrdia, že meno kandidáta bolo doplnené až priamo na rokovaní bez riadneho prerokovania, čo otvára širšiu debatu o transparentnosti rozhodovania a morálnych kritériách pri udeľovaní mestských poct.

Politik od Zoroslava Kollára postavil na Donovaloch chatu z eurofondov. Teraz v nej na papieri býva a kandiduje na starostu

Martin Halás, dnes kandidát na starostu Donovál za stranu Právo na pravdu spájanú so Zoroslavom Kollárom, si prihlásil trvalý pobyt v rekreačnej chate, ktorú jeho firma kedysi postavila s pomocou 445-tisíc eur z eurofondov. Formálne tým síce zákon neporušuje, no prípad vyvoláva otázky o vhodnosti takéhoto postupu pri uchádzaní sa o verejnú funkciu.

Halás tvrdí, že objekt naďalej slúži na ubytovanie a oba apartmány boli doteraz komerčne prenajímané, pričom podmienky projektu už splnil, keďže päťročné obdobie udržateľnosti dávno uplynulo. Zároveň však platí, že od decembra má byť na prenájom dostupný už iba jeden apartmán, teda práve v čase, keď by v prípade úspechu nastupoval do funkcie starostu.

Príbeh dopĺňa aj Halásova pestrá politická minulosť – od SDĽ cez Hlas až po súčasné pôsobenie po boku Zoroslava Kollára. Kauza tak spája tému eurofondových rekreačných nehnuteľností, lokálnej politiky aj otázku, kde sa končí formálna zákonnosť a začína verejný konflikt záujmov.

Ferrari, vily v Karibiku a zničené rodiny: Ako sa zrútil rozprávkový sen o ťažbe kryptomien za 4,5 miliardy

Projekt Glocin lákal tisíce ľudí na sľubované výnosy 10 až 20 percent ročne z údajnej ťažby kryptomien, no po jeho páde zostali investorom len obrovské straty. Do insolvenčného konania prišlo asi 7 000 prihlášok v hodnote približne 180 miliónov eur a česká polícia už obvinila troch hlavných aktérov z podvodu.

Vyšetrovanie ukázalo, že deklarované datacentrum v Bratislave nevytváralo reálny zisk a sľubovaný biznis model nefungoval. Slovák Maroš Mikláš sa bránil tvrdením, že peniaze na odškodnenie investorov mal uložené v hardvérových kryptopeňaženkách v budove očnej kliniky, ku ktorým vraj stratil prístup, no bývalá konateľka kliniky jeho verziu spochybňuje.

Polícia zároveň zistila, že peniaze investorov končili v luxusnom majetku: vo Ferrari, nehnuteľnostiach pri Jadrane, domoch, dovolenkách aj stavbe vily v Karibiku. Hoci sa podarilo zaistiť časť majetku, nádej poškodených na návrat životných úspor je podľa všetkého veľmi malá.

Polícia začala so zatýkaním Orbánových ľudí. Spomínajú sa škody, ktoré si bežný človek sotva vie predstaviť

V Maďarsku sa približne pol roka po parlamentných voľbách začína trestnoprávny tlak na ľudí spojených s érou Viktora Orbána. Polícia zadržala bývalého ministra kultúry a inovácií Balázsa Hankóa, ktorý je podozrivý zo spôsobenia škody vo výške asi 47 miliónov eur, a preveruje aj exministra rozvoja Miklósa Sesztáka pre škodu 33 miliónov eur.

Prípad signalizuje, že vyšetrovatelia sa zameriavajú na osoby, ktoré mali profitovať z predchádzajúceho mocenského systému. Pri Hankóovi sa po zadržaní spomína aj pokus vyvolať súcit cez vlastnú rodinu, no jadrom prípadu zostávajú podozrenia z vážneho porušovania povinností pri správe majetku.

Parlament medzičasom zbavil imunity aj premiéra Pétera Magyara, hoci v jeho prípade ide o podstatne menej závažný skutok. Podľa dostupných informácií mal v roku 2024 mužovi, ktorý ho natáčal v nočnom klube, vytrhnúť mobil z ruky a hodiť ho do Dunaja, čo sa vyšetruje ako krádež.

X XX

Za príbeh zo Staškova schytali naše televízie kritiku. Podľa najnovších informácií je obzvlášť smutným – Daniel vedel, čo ho čaká

Za príbeh zo Staškova schytali naše televízie kritiku. Podľa najnovších informácií je obzvlášť smutným – Daniel vedel, čo ho čaká

Tragédia, ktorá sa odohrala na základnej škole na Kysuciach, si vyžiadala život dvoch ľudí. Stav tretej zranenej osoby je stabilizovaný. Tento príbeh nenecháva chladným nikoho a ako sa ukazuje, ide o obzvlášť krutý a smutný príbeh zo všetkých strán.

V utorok v ranných hodinách došlo na Základnej škole s materskou školou v Staškove (okres Čadca) k útoku nožom. Podozrivým je len 13-ročný žiak ôsmeho ročníka, ktorý spôsobil smrteľné zranenia 61-ročnej učiteľke a svojej tiež 13-ročnej spolužiačke. Tá rozsiahlym zraneniam podľahla po viac ako 48 hodinách intenzívnej snahy lekárov. V pléne Národnej rady to oznámil predseda parlementu Richard Raši.

„Bohužiaľ, napriek obrovskej snahe lekárov sa nepodarilo zachrániť život mladého dievčaťa. Myslím, že nikto z nás si nevie predstaviť žiaľ, čo musia jej rodičia prežívať. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť celej rodine a blízkym,“ oznámil Raši. Parlament si následne obete uctil minútou ticha.V nemocnici je aj ďalšia zranená učiteľka.

Stav 44-ročnej pedagogičky je momentálne stabilizovaný a podľa medializovaných informácií je mimo ohrozenia života.

Daniel vedel, že ho ďalšie dni bude riešiť škola aj úrady

Už krátko po útoku sa k celej situácii vyjadril aj minister školstva Tomáš Drucker. Potvrdil, že problémy v škole boli hlásené už v piatok. „Okamžite prišli psychológovia z centra prevencie a poradenstva. V pondelok mali s celou triedou dvojhodinové sedenie, ktorým sa snažili spracovať problémy, ktoré zachytili a ktoré boli nahlásené v piatok,“ uviedol.

Ako pre magazín Najmama.sk prezradil zdroj, ktorého meno máme v redakcii k dispozícii, dôvodom bola nevhodná koláž. Cez umelú inteligenciu ju ešte minulý týždeň vytvoril 13-ročný Daniel, ktorý ju následne odoslal do skupinového chatu na sociálnej sieti. Tá podľa našich informácií zobrazovala dve učiteľky na ceste do koncentračného tábora. Aj keď po niekoľkých minútach príspevok vymazal, screenshotnúť si ho stihla spolužiačka Nela, ktorá to na ďalší deň oznámila učiteľke.

Vecou sa okrem triednej učiteľky, ktorej podobizeň bola na obrázku, zaoberalo aj vedenie školy a následne polícia. V nadväznosti na to bola na ďalší deň dohodnutá prednáška s pracovníkmi centra psychologického poradenstva.

Podľa našich informácií vedel Daniel nielen meno žiačky, ktorá na koláž upozornila, ale aj to, čo ho čaká. Prišiel zákaz miništrovania, čakali ho ďalšie špeciálne sedenia v škole a v stredu sa mal podrobiť psychiatrickej diagnostike, ktorá by rozhodovala o ďalšom postupe. Nakoľko je kvôli problematickej minulosti svojej mamy v opatrovníctve starých rodičov, nebolo by to prvýkrát, čo sa rodinou zaoberali sociálni pracovníci.

Tieto informácie potvrdil aj dedinský farár, ktorý pre Postoj uviedol, že chlapcovi bol v piatok uložený zákaz miništrovať. To ho zarmútilo aj kvôli tomu, že sa v kostole cítil akceptovaný a prijatý. V predstave o budúcnosti sa dokonca videl aj na pozícii farára. Indície zatiaľ nasvedčujú tomu, že útok nebol náhodný.

Aj podľa výpovede, ktorú máme k dispozícii, žiaci vedeli o naplánovanom výpadku elektriny. Daniel si s nožom počkal na vhodnú chvíľu cez prestávku a na chodbe s krikom vyhľadal Nelu, kde na ňu zaútočil. V tom čase pri nej stála 44-ročná učiteľka Ivana, ktorá sa ju snažila ochrániť. Daniel ju napadol tiež a následne sa po schodoch rozbehol za triednou učiteľkou. Tam sa ho pokúsila zastaviť 61-ročná Božena, ktorú usmrtil.

Žiaci sa na povel ďalších učiteľov zabarikádovali v triedach. Spacifikovať útočníka sa podarilo zástupcovi školy, pričom o jeho zadržanie sa pred príchodom polície zaslúžila riaditeľka školy Miroslava Kubincová. Tá je vyštudovanou špeciálnou pedagogičkou a v minulosti pôsobila aj v centre poradenstva a prevencie.

Tri slovenské televízie skritizovala Liga za duševné zdravie

Traumatizovanie spoločnosti znásobujú aj niektoré médiá. Brutalita skutku pohla celou krajinou. Vzhľadom na jeho závažnosť a raritnosť vzbudzuje aj pochopiteľný záujem médií a občanov, ktorí chcú vedieť konkrétne detaily. Práve tam sa podľa odborníkov prekračuje čiara medzi tým, čo ako spoločnosť v tejto chvíli potrebujeme vedieť – a tým, čo vzbudzuje krutú senzáciu.

Neetický postup si podľa Ligy za duševné zdravie zvolili viaceré médiá. Tie sa na otázky súviace s útokom pýtali maloletých detí.Odborníci sa zhodujú na tom, že ide o nepotrebné znásobovanie už aj tak veľkej traumy.

„Považujeme za absolútne neprijateľné, keď novinári bezprostredne po takejto udalosti kladú otázky traumatizovaným deťom. Ani nezverejnenie ich tvárí samo osebe nerobí takýto postup citlivým či etickým. Využívať bezprostredný šok a traumu detí na získavanie výpovedí a ďalšieho obsahu považujeme za neetické. V takých chvíľach nesmieme zabúdať na ľudskosť a súcit.

Pravidlá zodpovedného informovania o tragických udalostiach existujú preto, aby chránili ľudí, ktorí ich prežili, pred ďalšou ujmou a zároveň pomáhali znižovať riziko napodobňovania násilia.

Liga za duševné zdravie upozorňuje médiá, aby o tejto téme informovali eticky a najmä citlivo. Deti by nemali byť respondentmiZdroj: Liga za duševné zdravie

Spôsob, akým niektoré médiá o tejto udalosti informujú, podľa nás tieto hranice prekračuje. Informovať verejnosť neznamená vyťažiť z tragédie každý dostupný detail ani bezprostredne po takejto udalosti žiadať od traumatizovaných detí, aby o svojich zážitkoch hovorili. Nie všetko, čo možno zistiť, treba zverejniť a nie každý, koho možno osloviť, má byť v takejto chvíli postavený pred kameru či mikrofón,“ upozorňuje Liga za duševné zdravie.

O stanovisko sme požiadali aj televízie. Televízia TA3 reagovala nasledovne:

„Tejto téme sme sa samozrejme venovali, avšak reportáž kde je respondentom dieťa, ako uvádzate, spravodajská ta3 neodvysielala v TV ani na sociálnych sieťach či iných platformách ta3. Redaktori v teréne nahrávajú a získavajú rôzne výpovede a zábery z miesta, ktorých relevanciu následne overujú a vyhodnocujú. Výsledná reportáž prechádza od jej textovej až po obrazovú podobu ďalšími stupňami redakčnej editácie a kontroly, aby sme predchádzali aj takýmto situáciám. Zverejnená fotografiapravde podobne vznikla z nejakého neidentifikovateľného reelska iného média.

Reagovala aj televízia Markíza:

„Televízia Markíza neodvysielala žiadny rozhovor s maloletým respondentom v súvislosti s reportážou o tragédii na ZŠ v Staškove, ani žiadny takýto rozhovor neiniciovala. V rámci štandardného editorského procesu sme vyhodnotili, že materiál, ktorý získal štáb na mieste, nespĺňa redakčné a etické štandardy, ako aj zákonné požiadavky na použitie vo vysielaní.“

Televízia Joj na naše otázky zatiaľ nereagovala. Po ich vyjadrení článok aktualizujeme o stanovisko.

Pýtanie sa maloletých, hoci nebolo odvysielané, je však podľa odborníkov samo o sebe neetické.

Ako k deťom a mladým v takýchto prípadoch pristupovať?

Celý prípad je momentálne predmetom vyšetrovania. Vzhľadom na jeho komplexnosť je vysoko nepravdepodobné, že je za skutkom len jedna jednoduchá príčina.

Vzhľadom na kumulujúci strach rodičov redakcia Najmama.sk oslovila detskú psychologičku Natáliu Zajacovú, ktorá radí, akým spôsobom môžeme deti oznamujúce nevhodné správanie iných chrániť.

„Deti potrebujú mať skúsenosť, že keď sa ozvú, dospelý ich vypočuje, nebude ich zosmiešňovať, nebude ich nútiť konfrontovať druhé dieťa,“ vysvetľuje a pokračuje v konkrétnom príklade zo svojej praxe:

„Keď sa na mňa v škole obrátilo dieťa s informáciou o nevhodnom správaní spolužiaka, snažila som sa situáciu riešiť tak, aby nebolo spätne identifikovateľné, od koho informácia prišla. Následne som pracovala s celou triedou. Deti mali vždy možnosť anonymne napísať, čo ich v triede trápi alebo čo by potrebovali zmeniť, prostredníctvom schránky bezpečia. Odpovede som následne vyhodnotila a podľa nich nastavila ďalšiu prácu s triedou. Dieťa tak vedelo, že jeho podnet nezostal bez reakcie, ale zároveň nebolo vystavené riziku, že bude označené za toho, kto niečo nahlásil.“

Pocit dôvery je dôležitý nielen z hľadiska bezpečnosti, ale aj záruky toho, že sa dieťa nebude báť ozvať aj v inom, možno závažnejšom prípade. „Dôvera vzniká až vtedy, keď dieťa vidí, že jeho oznámenie má bezpečný a predvídateľný následok. A práve tu je zodpovednosť predovšetkým na dospelých, nie na deťoch. Bezpečný systém musí počítať aj s tým ako ochrániť žiaka, ktorý na správanie upozorní pred odvetou alebo ďalším sociálnym tlakom.“

x xx 

Úřad obesílá tisíce firem kvůli bezpečnosti. Přes hrozbu pokut ji polovina zanedbává

Český úřad pro kybernetickou a informační bezpečnost (NÚKIB) začal aktivně oslovovat firmy a další organizace, u nichž má za to, že by měly spadat pod nový zákon o kybernetické bezpečnosti. Rozeslal už přibližně 3600 datových zpráv a více než 800 e-mailů. Celkem tak oslovil přes 4400 organizací. Podle odborníků ale část firem stále zůstává u formálního plnění povinností a ke skutečnému posílení kybernetické bezpečnosti se zatím nedostala.

Nový zákon o kybernetické bezpečnosti nabyl účinnosti 1. listopadu 2025. Od splnění podmínek pro registraci běží subjektům lhůta 60 dnů na ohlášení regulované služby na Portál NÚKIB. „To se moc ‚okecat‘ nedá,“ varuje partner a specialista na IT právo advokátní kanceláře Sedlakova Legal Jiří Hradský. Pro drtivou většinu organizací lhůta pro registraci uplynula posledním dnem loňského roku. „Takže pokud je tady nějaká organizace, která by měla být pod zákonem a neregistrovala se, je už nyní v prodlení se splněním této povinnosti,“ pokračuje Hradský.

Za poskytování regulovaných služeb bez registrace přitom hrozí vysoké pokuty. Dosáhnout mohou až 250 milionů korun nebo 2 % celosvětového ročního obratu.

Zareagoval zhruba každý čtvrtý

Aktuální cílená kampaň kybernetického úřadu navazuje na několik předchozích let obecné osvětové činnosti, se kterou začal už v době přípravy zákona v roce 2022. „I díky ní se pod zákon ohlásilo během prvních dvou měsíců více než 4500 organizací,“ uvádí mluvčí NÚKIB Jakub Neščivera.

Praxe podle něj ukazuje, že zejména menší organizace a subjekty v režimu nižších povinností si zpočátku často nebyly jisté, zda se na ně zákon vztahuje. NÚKIB proto průběžně posiloval metodickou podporu, komunikaci a vysvětlující materiály. 

„Z dosavadních zkušeností vidíme, že tento přístup funguje. Kampaň probíhá od března a od jejího spuštění evidujeme více než tisíc nových registrací,“ pokračuje Neščivera. Tím firmy zvládly ale jen první krok v dlouhém řetězci povinností. Následuje:

• 30 denní lhůta na doplnění kontaktních údajů, 
• 12 měsíců na zahájení zavádění bezpečnostních opatření, 
• 12 měsíců na to začít hlásit kybernetické bezpečnostní incidenty.

Ty nejdůležitější termíny tak doběhnou řadě společností na konci letošního roku. Jenže právě nato nejsou české firmy a instituce často vůbec připravené.

Registrace není konec. Skutečná práce tím začíná

„Po registraci nastal pocit, že ‚máme hotovo‘, a skutečná práce se odsouvá,“ popisuje svou zkušenost z terénu Jiří Hradský.

Ještě kritičtější pohled na stav českých firem má Václav Svátek, ředitel společnosti ČMIS, která poskytuje firmám různé bezpečnostní nástroje a provádí bezpečnostní prověrky. Podle jeho zkušenosti lze společnosti rozdělit zhruba do tří skupin.

První skupinu tvoří firmy, které už byly regulované před účinností evropské směrnice NIS 2 a českého zákona o kybernetické bezpečnosti. Ty se rychle adaptovaly i na nová pravidla. Podle Svátka reálně posílily svou kybernetickou bezpečnost, reporting, procesy i manažerské řízení bezpečnosti. „Jenže takovýchto firem, které to opravdu mají na solidní úrovni, je, když budu optimista, v Česku jen 10 až 15 %,“ odhaduje Svátek. Jde například o energetiku, telekomunikace nebo finanční sektor, kde se navíc řeší ještě jiné evropské nařízení – DORA. „Pro ně jde spíš o rozšíření něčeho, co už znají,“ doplňuje Hradský.

Druhou výrazně větší skupinu tvoří společnosti, které se na nové povinnosti připravují především formálně. „Snaží se vymyslet, co mají dělat, obsadit pozici manažera kybernetické bezpečnosti. Píšou šanony, vymýšlí, jak by co zlepšili, ale reálně nějaký dramatický praktický posun kyberbezpečnosti neudělali,“ popisuje Svátek.

Firmy z této kategorie podle něj například pořídí nový firewall nebo antivirus, drobně upraví některé procesy. Jde ale spíše o administrativní přípravu.

A pak je tu podle něj ještě třetí skupina, která kybernetickou bezpečnost prakticky neřeší. „Takových firem je v Česku zhruba polovina,“ tvrdí Svátek.

Jen loni policie zaznamenal přes 22 tisíc kybernetických trestných činů. Ilustrační foto: Pixabay

Proč firmy čekají, až přijde útok?

Důvodem rezignace velké části firem na kybernetickou bezpečnost, která se ale v době hybridní války stává klíčovým tématem bezpečnosti celé Evropské unie, nejsou podle expertů primárně peníze. Jde spíš o to, kam šéfové firem směřují pozornost.

„Potřebné informace leží na různých místech firmy, zákon navíc výslovně odpovědnost klade na statutární orgán. Ten ale agendu často jen deleguje, místo aby ji řídil,“ popisuje Hradský. Za další výraznou překážku skutečného posílení bezpečnosti pak považuje nedostatek kvalifikovaných manažerů kybernetické bezpečnosti. „Nová agenda pak často padne na IT oddělení jako práce ‚navíc‘,“ podotýká advokát.

Překážkou na cestě ke zlepšení je v neposlední řadě i to, že kybernetická bezpečnost na rozdíl od samotného produktu nevydělává. Její skutečný význam se projeví až ve chvíli, kdy dojde k útoku. „Firmy doufají, že se jim to nestane, že se jim to vyhne, anebo že ještě stihnou udělat za rok, za dva, za tři,“ říká Svátek.

Riziko kybernetický útoků přitom každoročně roste. Jen v roce 2025 Policie ČR zaznamenal přes 22 tisíc kybernetických trestných činů. Opatření, která dokážou většině z nich zabránit, jsou přitom často jednoduchá. Například zavedení vícefaktorové ověření dokáže podle Microsoft Digital Defense Report 2025 zabránit 99 % útoků, které využívají běžné přihlašovací údaje.

Nejdřív zjistit, co firma vlastně chrání

Jednu z nejčastějších chyb při posilování kybernetické bezpečnosti podle Hradského představuje také snaha přeskočit základní fáze přípravy a rovnou nakoupit nějaké technologické řešení.

„Než si každá organizace odpoví na otázku ‚jak‘ se budu chránit, tedy implementovat opatření, musí si odpovědět na to, ‚co‘ bude chránit, tedy zmapovat si aktiva,“ radí advokát.

Firma tak musí nejprve vědět, jaké systémy a data jsou pro její fungování klíčové, jaké má závislosti a jaká rizika jí hrozí. Teprve potom má smysl nastavovat konkrétní bezpečnostní opatření.

NÚKIB zároveň upozorňuje, že bezpečnostní opatření nelze zavést jednorázově a následně považovat kybernetickou bezpečnost za vyřešenou. Organizace musí průběžně reagovat na nová rizika a svá opatření jim přizpůsobovat.

Ředitel Národního úřadu pro kybernetickou a informační bezpečnost (NÚKIB) Lukáš Kintr. Ilustrační foto: NÚKIB

NIS 2 není jediná regulace. Přichází CRA

Firmám navíc přibývá další evropská regulace – Cyber Resilience Act (CRA). Ta se na rozdíl od NIS 2 zaměřuje na kybernetickou bezpečnost produktů s digitálními prvky. A na rozdíl od NIS 2, která je směrnicí, nevyžaduje CRA převedení do českého právního rámce. Platí přímo.

„Je nutné uvést, že oba předpisy mají různou logiku. NIS 2 a zákon o kybernetické bezpečnosti reguluje organizaci a služby, které poskytuje. CRA je produktová regulace, dopadá na hardware a software uváděný na trh,“ vysvětluje Hradský.

Pro většinu firem se proto podle něj uplatní pouze jedna z regulací. Souběh se týká především výrobců hardwaru nebo softwaru, kteří současně poskytují regulovanou službu, například provozují vlastní cloudové řešení.

Pro ty může být kombinace obou předpisů výrazně náročnější. Mají totiž odlišné spouštěče i lhůty a jedna událost může být současně incidentem podle zákona o kybernetické bezpečnosti i hlášenou zranitelností podle CRA. Vedle toho se s narůstající regulací zvyšuje i únava firem z množství nových povinností.

Tři základní otázky

Ať už firma spadá pod jednu, nebo obě regulace, měla by si podle expertů v první řadě odpovědět na tři základní otázky.

Co chráním? Firma musí mít přehled o svých systémech, datech a dalších aktivech a určit, která jsou kritická.

Co budu dělat, když přijde útok? Musí vědět, kdo incident řeší, koho informovat, kde má zálohy a jak rychle dokáže obnovit provoz.

Co mohu udělat, aby k útoku nedošlo? Firma musí sledovat, co se v jejích systémech děje, vyhodnocovat podezřelou aktivitu a reagovat na potenciální útoky.

Právě tento posun od papírového splnění povinností k reálnému řízení rizik je klíčový.

NÚKIB přitom připomíná, že nový zákon nemá zavést stejnou úroveň zabezpečení pro všechny. Povinnosti se liší podle významu organizace a míry rizik, kterým čelí. „Jinou úroveň požadavků tak bude mít například velká nemocnice nebo významný poskytovatel služeb a jinou menší regulovaný subjekt,“ upozorňuje Neščivera.

Společným cílem ale je zvýšit odolnost České republiky vůči kybernetickým hrozbám a zajistit lepší ochranu klíčových služeb, na kterých jsou závislí občané, firmy i veřejná správa. Avšak reálně ještě potrvá roky, než se z povinnosti „mít NIS 2 splněnou“ stane skutečně lepší ochrana před útoky.

Alžběta Vejvodová, ceskajustice.cz

X X