„Vystavujete sa smrteľnému nebezpečenstvu.“ Rusko vyzvalo diplomatov a cudzincov, aby opustili Kyjev. Varuje pred masívnymi údermi. Moskva v sobotu zopakovala svoje varovanie, podľa ktorého by zahraniční diplomati a cudzinci mali odísť z Kyjeva. Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení zároveň uviedlo, že veľké útoky na ukrajinské hlavné mesto budú pokračovať. Ruské sily v posledných týždňoch zintenzívnili útoky na Kyjev a zameriavajú sa na dôležitú infraštruktúru.

Ruský dron zasiahol strategický most v Kyjeve.

 Jeden človek zahynul a traja ľudia utrpeli zranenia pri ruskom útoku na nákladnú loď plaviacu sa pod vlajkou Libérie a zakotvenú v jednom z čiernomorských prístavov v Odeskej oblasti. Uviedla to dnes podľa agentúry Reuters ukrajinská prístavná správa. Dvaja ľudia prišli o život pri dronových úderoch na Ruskom okupovanú Luhanskú oblasť a jeden človek zahynul pri ukrajinskom útoku v ruskej Belgorodskej oblasti, píšu agentúry Reuters a TASS.

Ukrajinská prístavná správa oznámila, že 13 ďalších členov posádky zasiahnutej lode bolo evakuovaných do bezpečia. Rusko od leta prakticky obnovilo svoju blokádu ukrajinských prístavov v Čiernom mori, čím narúša obchodné trasy, poznamenala agentúra Reuters. Dochádza tak k narušeniu vývozu obilia či ocele, čo má negatívny vplyv na ukrajinskú ekonomiku.

V Luhanskej oblasti sú okrem dvoch obetí traja zranení, napísal dnes Moskvou dosadený šéf správy regiónu Leonid Pasečnik na platforme Telegram. Ukrajinský dron podľa neho zasiahol vozidlo idúce po diaľnici, pričom zahynuli vodič a pasažier. Tretí muž vo vozidle prežil. Ďalší dvaja ľudia tiež utrpeli zranenia pri útokoch na vozidlá, uviedol.

O jednom mŕtvom a desiatich zranených v Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou informovala agentúra TASS.

Aj Kramatorsk zasiahla séria útokov dronmi. Ruské údere poškodili obytné domy, administratívnu budovu aj autá a v meste vyvolali niekoľko požiarov.

x XX

Rusko dnes vyzvalo zahraničných diplomatov a cudzincov v Kyjeve, aby mesto opustili, píše agentúra AFP. Ruské ministerstvo zahraničia varovalo, že ruská armáda bude aj naďalej podnikať masívne údery na metropolu, ktoré označilo za odvetné. Zodpovednosť za prípadné negatívne dôsledky budú niesť výlučne tí, ktorí budú toto varovanie ignorovať, dodalo ministerstvo.

Moskva v poslednom čase zintenzívnila útoky na Kyjev. Ruské dronové útoky v uplynulých dňoch poškodili dôležitý Južný most cez rieku Dneper a dnes zasiahli aj Severný most. Ukrajina čelí ruskej invázii od roku 2022.

Ruské ministerstvo zahraničia v dnešnom vyhlásení uviedlo, že už v minulosti vyzvalo zahraničných občanov a diplomatov v Kyjeve, aby mesto opustili a Ukrajinu nenavštevovali. „So znepokojením pozorujeme, že nie všetci sa týmto varovaním riadili a že sa niektorí ľudia vedome vystavujú smrteľnému nebezpečenstvu,“ uviedlo.

Moskva už v máji vyzvala pracovníkov diplomatických misií v Kyjeve, aby ukrajinské hlavné mesto opustili v súvislosti s možným ruským úderom, ku ktorému by mohlo dôjsť v prípade, že by Ukrajina svojimi útokmi na Rusko narušila oslavy Dňa víťazstva 9. mája.

„Ozbrojené sily Ruskej federácie budú naďalej podnikať masívne odvetné údery,“ varovala ruská diplomacia. Ukrajinskú armádu zároveň obvinila z útokov na ruské civilné obyvateľstvo a infraštruktúru.

Kyjevský starosta Vitalij Kličko v piatok vyhlásil, že Kyjev sa nachádza vo veľmi vážnej situácii. Rusko podľa neho ničí mestskú infraštruktúru, logistiku, obytné budovy, sociálne zariadenia a opäť aj energetickú infraštruktúru. „Nepriateľ devastuje Kyjev,“ povedal starosta.

V ukrajinskej metropole v piatok zasadal mestský obranný výbor, ktorý podľa starostu rokoval o fungovaní mesta v podmienkach neustálych ruských útokov.

X  XX

 Pri hľadaní mieru pre Ukrajinu má ísť aj o lukratívny biznis. Pozornosť pútajú najmä väzby tých, ktorí by z pripravovanej dohody mohli profitovať.

Letisko v litovskom Vilniuse v sobotu na necelú hodinu uzavreli po hlásení o podozrivom drone, ktorý mal do krajiny prilietať z Bieloruska. Do vzduchu na ochranu vzdušného priestoru vzlietli stíhačky Severoatlantickej aliancie (NATO).

X XX

 Ruský útok zasiahol jeden z hlavných mostov v Kyjeve, uviedol v sobotu starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko. Ide o ďalší úder na ukrajinskú infraštruktúru, ktorý prispel k dopravnému chaosu v meste, píše AFP.

Útok na Severný most prišiel deň po tom, čo bol zasiahnutý Južný most v rámci vlny útokov, o ktorých mestskí predstavitelia hovoria, že „trhajú Kyjev na kusy“.

„Severný most bol zasiahnutý,“ uviedol starosta Kyjeva na sieti Telegram a dodal, že záchranné zložky mieria na miesto udalosti. V ďalšom vyhlásení Kličko informoval, že útok poškodil vozovku a trolejové vedenie na moste. „Doprava cez most z ľavého brehu na pravý breh je momentálne blokovaná,“ napísal.

 Najnovší útok nasleduje po viacerých úderoch na mosty cez Dneper, ktoré spájajú východnú a západnú časť Kyjeva. Po piatkovej vlne náletov dronov s prúdovým pohonom úrady uzavreli Južný most, jeden z ôsmich v metropole, a na ďalšom obmedzili premávku. Mesto zaplnili kolóny áut a autobusov. Ľudia dochádzajúci do práce hľadali náhradné trasy, niektorí museli pokračovať pešo.

Pred ruskou inváziou vo februári 2022 žila približne tretina obyvateľov trojmiliónového Kyjeva na ľavom brehu Dnepra. Väčšina z nich však pracuje na pravom brehu, kde sídli aj väčšina firiem a vládnych úradov, píše Reuters.

Podľa BBC môže zameranie na mosty, na ktoré Rusko dovtedy neútočilo, znamenať novú fázu útokov na ukrajinskú metropolu. Obe strany v poslednom čase zintenzívnili vzdušné údery. Rusko útočí vo dne aj v noci a nasadzuje aj drony s prúdovými motormi, ktoré sa ukrajinskej armáde ťažšie zostreľujú.

Ukrajina sa ruskej invázii bráni piaty rok. Pozemné boje sa sústreďujú najmä na východ krajiny. Kyjev bol dosiaľ do veľkej miery ušetrený rozsiahleho spustošenia, aké zasiahlo oblasti pri frontovej línii.

X XX

JEDNÁNÍ  O  UKRAJIĚ  I  O  ROPNÝ  OBCHOD

Rokovania o Ukrajine sa rozšírili o miliardový ropný obchod. Kto by na ňom zarobil?

Rozhovory americkej vlády s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine sa rozšírili o ropnú dohodu v hodnote miliárd dolárov, z ktorej by mali prospech podnikatelia z Blízkeho východu prepojení s vyjednávačmi USA. Informoval o tom v sobotu americký denník New York Times, píše Reuters.

Americkí vyslanci Jared Kushner a Steve Witkoff s Vladimirom Putinom.

Dohodu podľa správy musia schváliť americká vláda i Kremeľ a údajne sa týka rozsiahlej skupiny ropných polí, rafinérií a čerpacích staníc po celom svete, ktoré vlastní ruský energetický koncern Lukoil.

Biely dom, americké ministerstvo financií ani Lukoil zatiaľ na žiadosti o vyjadrenie nereagovali.

Podľa NYT chce dohodu uzavrieť skupina, do ktorej patria americký investor a miliardár Todd Boehly, dve blízkovýchodné skupiny, ktoré v minulosti obchodovali s rodinami vyjednávačov USA Jareda Kushnera alebo Stevea Witkoffa, ako aj inštitúcia spadajúca pod vládu Spojených štátov.

Ruský prezident Vladimir Putin o tejto dohode hovoril na stretnutí s Witkoffom a Kushnerom 5. septembra v Kremli, napísal NYT s odvolaním sa na osoby oboznámené so schôdzkou. Putin podľa jedného zdroja navrhol uzavrieť túto dohodu ako spôsob, ako Rusom ukázať, že môžu obchodovať s USA.

 X X X

 FICO  VYNECHAL  PROGRAM

Fico pre virózu vynechal oslavy na Dukle. Zrušil aj cestu na míting Vučičovej strany

Premiér Robert Fico (Smer) v sobotu pre chorobu neodcestuje do Srbska, kde mal vystúpiť na predvolebnom mítingu vládnej Srbskej pokrokovej strany (SNS). Oznámil to tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR. Premiér už predtým pre pretrvávajúcu virózu zrušil účasť na oslavách 82. výročia Karpatsko-duklianskej operácie na Dukle.

Prezident Pellegrini na Dukle, varuje pred rizikom konfliktu NATO a Rusko

Fico ešte dopoludnia pripúšťal, že by večernú cestu do Belehradu mohol absolvovať. „Ospravedlňujem sa z dnešného podujatia na Dukle, na ktoré som sa veľmi tešil. Celý týždeň bojujem s virózou a potrebujem doslova na pár hodín vypnúť, aby som mohol plniť ďalší pracovný program. Skúsim sa dať dohromady tak, aby som večer mohol cestovať do Belehradu,“ napísal na sociálnej sieti. Úrad vlády následne oznámil, že neuskutoční ani túto cestu.

Na Dukle mal premiér predniesť príhovor pri Pamätníku československého armádneho zboru. Oslavy výročia sa konajú v areáli pamätníka s vojnovým cintorínom a v areáli Vojenského historického múzea vo Svidníku. Ústavní činitelia, zahraniční hostia, predstavitelia diplomatického zboru, účastníci protifašistického odboja a verejnosť si pripomínajú jednu z najťažších vojenských operácií na našom území, ktorou sa začalo priame oslobodzovanie Československa.

Ficovu plánovanú účasť na sobotňajšom mítingu SNS oznámil v piatok večer bývalý srbský prezident Aleksandar Vučič. Podujatie v Belehradskej aréne je súčasťou kampane pred predčasnými parlamentnými voľbami vypísanými na 25. októbra. Strana na ňom predstaví svoj program.

Vučič najskôr avizoval príchod špeciálneho európskeho hosťa bez uvedenia mena. Neskôr oznámil, že pôjde o Fica, ktorého označil za veľkého priateľa Srbska. Slovenský premiér podľa neho dôsledne rešpektuje územnú celistvosť Srbska a považuje Kosovo za jeho súčasť.

Vučič zároveň vyjadril očakávanie, že SNS získa vo voľbách samostatnú väčšinu, a avizoval rozsiahle reformy justície a prokuratúry.

Vučič sa uchádza o post premiéra

Päťdesiatšesťročný Vučič v nedeľu večer v príhovore vysielanom stanicou RTS oznámil, že odstupuje z funkcie prezidenta, ktorú zastával od mája 2017, aby mohol kandidovať na post premiéra v predčasných parlamentných voľbách.

Jeho odchod z prezidentského úradu prišiel po takmer dvoch rokoch protivládnych protestov. Tie sa začali po zrútení prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade v novembri 2024, pri ktorom zahynulo 16 ľudí. Z pôvodne študentských protestov sa postupne stalo rozsiahle hnutie namierené proti vláde a korupcii.

X XX

FIRMY  SR  CHTĚJÍ  ZNÁT  ROZPOČET  SR

Rozpočet ešte nevideli, no už o ňom majú rokovať. Zamestnávatelia vláde poslali ostrý odkaz

Avizovaný pondelňajší termín (5. 10.) mimoriadneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady SR (tripartita) k návrhu štátneho rozpočtu nedáva priestor na posúdenie jeho vplyvov a prípravu odborného stanoviska. V sobotu na to upozornila Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), ktorá sa preto na zasadnutí tripartity nezúčastní.

Mesiace bez reálnej diskusie nemožno na konci procesu nahradiť niekoľkými hodinami formálneho rokovania a hrdo to nazývať fungujúcim sociálnym dialógom, uviedla RÚZ.

 Únia zdôraznila, že návrh rozpočtu doteraz nemá. „Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov takýto postup odmietajú. Ak má tripartita slúžiť iba na formálne odškrtnutie sociálneho dialógu pred schválením rozpočtu, RÚZ na takejto hre participovať nebude,“ uviedla RÚZ.

Hospodárska a sociálna rada SR nemá byť podľa zamestnávateľov formálnou pečiatkou vlády ani kulisa na tlačové brífingy, na ktorých sa dobre hovorí o „fungujúcom“ sociálnom dialógu. Tripartita je najvyšším poradným orgánom vlády a jej zmyslom je, aby sociálni partneri mali reálnu možnosť ovplyvniť podobu zásadných rozhodnutí ešte pred ich prijatím, nie až vtedy, keď je prakticky rozhodnut.

RÚZ pripomenula ustanovenie rokovacieho poriadku, podľa ktorého pri mimoriadnom plenárnom zasadnutí musí byť materiál sociálnym partnerom doručený najneskôr tri kalendárne dni pred rokovaním. Únia vyzývala vládu, aby včas otvorila diskusiu o štátnom rozpočte, predstavila prorastové opatrenia na podporu ekonomiky a začala riešiť ďalšie smerovanie hospodárskej politiky.Zamestnávatelia vyzývali vládu, aby využila aj letné mesiace, pretože ekonomika spomaľuje a konkurencieschopnosť Slovenska sa zhoršuje.

„Priestor na diskusiu bol celé mesiace. Vláda ho, žiaľ, nevyužila. Namiesto toho opäť prichádza s rozpočtom na poslednú chvíľu a sociálnych partnerov stavia pred hotovú vec. Rovnaký modus operandi, ktorý sa opakuje už pri treťom štátnom rozpočte zo štyroch rokov súčasného volebného obdobia,“ dodala RÚZ.

X X X

 ANGLIE  NAŠLA  TATRY,  SR,  POLSKA

BBC „objavila“ Tatry. Ale iba tie poľské. Čo má Poľsko lepšie? A v čom zasa boduje Slovensko?

Britská BBC zaradila poľské Tatry medzi zaujímavé tipy na dostupné dovolenky a opisuje ich ako lacnú alternatívu k Alpám. Po návšteve Zakopaného a Tatrzańského Parku Narodowego ich redaktorov nadchli dramatické štíty, zamrznuté Morskie Oko, turistické chodníky, dostupná doprava aj ceny. Lenže článok má jeden háčik: Tatry sa nekončia na hranici s Poľskom. A niektoré veci, ktoré BBC ospevuje na severe, máme na slovenskej strane minimálne v rovnakej, v niektorých prípadoch ešte výraznejšej podobe.

Tri tajomstvá Tatier: Ako prišli k svojmu menu? Ktorý štít bol kedysi najvyšší a prečo klesol? Čo má Kriváň spoločné s mimozemskými bytosťami?

Autorka Rebecca Crowe strávila päť dní v Zakopanom s partiou desiatich ľudí. Práve Zakopané je jedným z hlavných dôvodov, prečo jej poľské Tatry vyšli ako mimoriadne pohodlná a lacná destinácia. Z mesta sa dá dostať k turistickým nástupom autobusmi, mikrobusmi či Boltmi, bez potreby prenajímať auto. BBC osobitne vyzdvihuje lacné busy, ktoré odchádzajú smerom k turistickým atrakciám, keď sa naplnia.

A práve tu má Poľsko pred Slovenskom viditeľný náskok. Zakopané je jednoducho oveľa väčší turistický stroj. Má obrovskú koncentráciu hotelov, reštaurácií, obchodov, dopravy a služieb na jednom mieste. Krupówki sú turistická tepna, z ktorej sa dá prakticky okamžite prepnúť z večere či nákupov na horský výlet.

BBC vyzdvihuje silnú kombináciu: veľké hory bez alpských cien. Autorka uvádza napríklad päť nocí v prenajatom dome za 1079,50 zlotého (asi 246 eur) na osobu a cestu Flixbusom z Krakova do Zakopaného od 30 zlotých (necelých 7 eur). V jej prípade teda nešlo iba o krásu hôr, ale o celý produkt, ktorý sa dá kúpiť pomerne jednoducho a lacno.

Čaro Nízkych Tatier – Donovaly, Kalište a Špania Dolina. V okolí Donovalov je nespočetné množstvo cyklotrás. Dvaja miestni nám ukážu cestu cez Kalište a Španiu dolinu. Cestou naspäť im došli baterky na e-bikoch a tak uvidíme ako vedia šliapať do kopca.

Morskie Oko je poľská turistická zbraň

Najväčším magnetom je pochopiteľne Morskie Oko. BBC opisuje desaťkilometrový výstup po ceste k jazeru, lesy, kone, horské občerstvenie a následne obrovskú kulisu štítov okolo zamrznutej hladiny.

Spomína aj Dolinu Strążyska, vodopád Siklawica, turistické chodníky, medvede a ďalšiu zver. A na záver pridáva ďalší poľský tromf – Chochołowskie Termy, veľký termálny komplex, ktorý po niekoľkých dňoch turistiky fungoval ako oddychový bonus.

Prečo BBC nespomenula Slovensko?

Tu treba článok čítať s rezervou. BBC nerobila porovnávací test Poľsko verzus Slovensko. Autorka jednoducho cestovala do Zakopaného a opisovala svoju skúsenosť. Preto z toho nemožno vyvodiť, že BBC označila poľské Tatry za lepšie než slovenské.

A keď sa na obe strany pozrieme turistickými očami, Slovensko má niekoľko veľmi silných tromfov

Väčšie tatranské územie

Slovenský TANAP zahŕňa 738 km² vlastného územia, pričom do národného parku patria Vysoké, Belianske aj Západné Tatry. Poľská strana je podstatne menšia.

To znamená aj inú turistickú ponuku.

Na slovenskej strane nájdeme Gerlachovský štít, Lomnický štít, Belianske Tatry a rozsiahle Západné Tatry. Gerlach má 2655 metrov a je najvyšším vrcholom celého Karpatského oblúka.

Poľsko má síce Rysy – 2499 metrov a najvyšší vrchol Poľska –, ale najvyšší bod Tatier je na Slovensku.

BBC nadchla sieť poľských autobusov a mikrobusov. Slovensko však má niečo, čo je z pohľadu horskej turistiky veľmi cenné: Tatranskú elektrickú železnicu. Spája Poprad-Tatry, Starý Smokovec, Štrbské Pleso a Tatranskú Lomnicu a vytvára jednu z najpraktickejších kostier verejnej dopravy priamo v horskom regióne.

Od januára 2026 navyše pribudlo aj pravidelné cezhraničné autobusové spojenie Poprad – Zakopané, štyrikrát denne v každom smere.

Čiže turista dnes nemusí Tatry vnímať ako poľské alebo slovenské. Môže bývať na jednej strane hranice a cestovať po oboch.

Kráľ Lomnický štít

Toto BBC vo svojom článku prirodzene nemohla ukázať, pretože ho nenavštívila. Na Slovensku sa lanovkou dostanete na Lomnický štít vo výške 2634 metrov. Na poľskej strane je lanovka na Kasprov vrch, no slovenský systém lanoviek ponúka rozsiahlejšiu sieť a prístup aj k ďalším vysokohorským lokalitám.

A slovenská strana má ešte jeden tromf, ktorý sa do článku BBC o lacnej dovolenke nezmestil: Beliansku jaskyňu.

Je jedinou verejnosti prístupnou jaskyňou priamo v Tatrách. Trasa meria 1370 metrov, prehliadka trvá približne 70 minút a pod zemou čakajú sintrové vodopády, jazierka či Hudobná sieň.

V turistickom marketingu a koncentrácii služieb. Poľsko dokázalo Tatry zabaliť do veľmi ľahko pochopiteľného produktu: priletíš do Krakova, autobusom prídeš do Zakopaného, ubytuješ sa, minibusom sa dostaneš pod hory, večer sa vrátiš do mesta a ideš na večeru.

Slovensko má kvalitnú prírodu a veľmi dobrú sieť tatranskej železnice, ale ponuka je rozptýlenejšia medzi Poprad, Starý Smokovec, Tatranskú Lomnicu, Štrbské Pleso a ďalšie strediská.

A práve preto môže mať zahraničný novinár pocit, že poľská strana je jednoduchšia. Lenže jednoduchosť nie je to isté ako kvalita hôr.

Čo teda môžu Poliaci závidieť nám?

Gerlach. Lomnický štít. Belianske Tatry. Západné Tatry. Tatranskú električku. Beliansku jaskyňu. A najmä oveľa väčší priestor, v ktorom sa dá objavovať Tatry mimo najväčších turistických magnetov.

A čo môžeme závidieť Poliakom?

Zakopané. Nie ako mesto samo osebe, ale ako turistický produkt. Poľská strana oveľa lepšie ukazuje, že krásne hory nestačia. Treba k nim pridať dopravu, služby, gastronómiu, ubytovanie a atmosféru, ktoré návštevník pochopí bez zložitého plánovania.

X X X

 NEJSLAVNĚJŠÍ  HORSKÁ  DRÁHA

Rýchlosť vyše 120 km/h, sedačky sa točia o 360 stupňov. Legendárna atrakcia stála viac ako 100 ľudí zranenie mozgu

Jedna z najslávnejších horských dráh definitívne zmizne z lunaparku.

X2 v kalifornskom Six Flags Magic Mountain dosahovala rýchlosť 122 km/h a jej sedačky sa počas jazdy otáčali o 360 stupňov. Po sérii vážnych zranení a žalôb sa park rozhodol atrakciu po takmer 20 rokoch prevádzky vyradiť. Podobné nehody pritom pozná aj Európa.

X2 mala byť atrakciou pre tých, ktorým obyčajná horská dráha nestačí. Ľudia na tomto adrenalínovom zariadení nesedeli nad koľajnicou ako na klasickej dráhe – ich sedačky boli po stranách trate a počas jazdy sa samostatne otáčali dopredu a dozadu.

Prvý veľký pád mal približne 66 metrov a maximálna rýchlosť dosahovala 122 km/h.

Park teraz oznámil, že X2 definitívne končí. Podľa Six Flags atrakcia počas svojej existencie privítala viac ako 16 miliónov návštevníkov a opakovane prešla bezpečnostnými testami.

Napriek tomu sa prevádzkovateľ rozhodol ju už neotvoriť s odôvodnením, že ide o správne rozhodnutie v situácii, keď je narušená dôvera návštevníkov.

Rozhodnutie prišlo po udalostiach z tohto leta. V júli 2026 skončili po jazde X2 v nemocnici dve ženy, ktoré utrpeli vážne krvácanie do mozgu. Pamela Guillen po nárazoch hlavy do opierky podľa vlastnej výpovede stratila vedomie a podstúpila urgentnú operáciu.

O šesť dní neskôr utrpela po jazde podobné zranenie Naomi Greer-Wilkinson, ktorá zostala v kóme.

A práve vtedy sa začala otvárať staršia história atrakcie.

Dve fatálne zranenia

Podľa vyšetrovania CNN sa X2 za takmer dve desaťročia spájala s viac ako desiatkou vážnych zranení a hospitalizácií. Medzi nimi boli aj prípady trvalého poškodenia zdravia a dve úmrtia.

Jedným z nich bol 22-ročný Christopher Hawley, ktorý X2 absolvoval v roku 2022. Po vystúpení sa potácal, stratil vedomie a neskôr zomrel na poranenie hlavy. Jeho rodina tento rok so Six Flags uzavrela mimosúdne vyrovnanie.

Ďalší prípad siaha ešte ďalej. Hilda Farias mala 28 rokov, keď v roku 2010 absolvovala jazdu X2 a následne utrpela krvácanie do mozgu, ktoré skončilo jej smrťou. Prípad sa objavil v súdnych dokumentoch.

Najnovšie právnici zastupujúci poškodených uviedli, že ich kontaktovalo viac ako 100 ďalších ľudí, ktorí tvrdia, že po jazde v posledných dvoch rokoch utrpeli poškodenia mozgu. Ide však o tvrdenia poškodených a predmet prebiehajúcich sporov, nie o súdom potvrdený počet obetí ani definitívne preukázanú príčinnú súvislosť.

Park stále tvrdí, že atrakcia opakovane prechádzala bezpečnostnými testami, žalobcovia však namietajú, že bežné testovanie nemusí dostatočne zachytiť špecifické rotačné a uhlové sily pôsobiace na hlavu. Kalifornské úrady udalosti z júla stále vyšetrujú.

Päť najnebezpečnejších jedál sveta: Adrenalín na tanieri alebo smrť na jazyku?

Nie je to len americký problém

Európske zábavné parky tiež nie sú bez nehôd. Najvýraznejším prípadom posledných rokov je britský The Smiler v Alton Towers.

V júni 2015 došlo na atrakcii ku kolízii vozňa s prázdnym vozňom stojacim na trati. Zranilo sa 16 ľudí a dve mladé ženy utrpeli amputácie nôh. Britský Health and Safety Executive neskôr zistil, že zásadným problémom nebola chyba koľajníc či samotného riadiaceho systému, ale séria zlyhaní pri bezpečnostnom rozhodovaní a práci personálu. Prevádzkovateľ dostal pokutu 5 miliónov libier.

Ešte novší prípad pochádza zo Švédska.

Na atrakcii Jetline v stockholmskom Gröna Lund sa v júni 2023 počas jazdy odtrhlo podporné rameno prvého vozňa. Podvozok narazil do spojov trate, nasledovalo prudké zabrzdenie a tri osoby boli vymrštené z vozňa. Jeden človek zomrel a deväť ďalších sa zranilo.

Vyšetrovanie následne odhalilo problém pri objednaní a výrobe náhradného dielu. V januári 2026 štokholmský súd rozhodol, že Gröna Lund konal nedbanlivo a uložil spoločnosti pokutu; zodpovednosť sa týkala aj firmy, ktorá chybný diel vyrábala.

Lepší koniec mal incident britskej Hyperie v Thorpe Parku, ktorá sa v roku 2024 krátko po otvorení opakovane dostala do technických problémov. Pri jednej poruche zostali návštevníci približne hodinu visieť vo výške 72 metrov. Atrakcia bola následne zatvorená.

Pilot balóna Roman Serbinčík navštívil reláciu Ide o nás a porozprával o svojej vášni, ktorá sa zároveň stala jeho povolaním.

Navštívil rôzne krajiny po celom svete, z balóna obdivuje krajinu, ktorá vyzerá ako maketa. S balónom „skončil“ v močiari aj v ryžovom poli alebo letel nad luxusnou usadlosťou Alexandra Lukašenka. Viac si vypočujte v relácii Ide o nás.

Extrémne atrakcie po celom svete

X2 patrila do veľmi špecifickej kategórie tzv. 4D horských dráh, kde sa okrem pohybu vlaku otáčajú aj samotné sedačky.

Jej najbližšími príbuznými sú napríklad Eejanaika v japonskom Fuji-Q Highland a Dinoconda v čínskom Changzhou. Eejanaika dosahuje 126 km/h, má 1 153 metrov trate, 89-stupňový prvý pád a počas jazdy absolvujú sedačky spolu 14 rotácií.

Jjaponský park má pre Eejanaiku mimoriadne podrobné zdravotné obmedzenia. Neodporúča ju napríklad ľuďom s ochoreniami mozgových ciev, nervového systému, chrbtice, krku či srdca a jazdu nepovoľuje ani ľuďom s niektorými ďalšími zdravotnými problémami.

To však neznamená, že každá extrémna horská dráha je nebezpečná. Dáta z Európy ukazujú, že vážne nehody sú stále pomerne zriedkavé. Podľa európskeho bezpečnostného reportu IAAPA za rok 2024 pripadalo na milión návštevníkov 4,6 zranenia vyžadujúceho viac než prvú pomoc a na milión jázd 0,8 takéhoto zranenia. Približne 8 percent zaznamenaných zranení bolo klasifikovaných ako vážnych.

 X XX

VÝZNAMNÍ  POLITICI  SR

Jozef Leikert o významných Slovákoch: Rudolfovi Schusterovi vždy išlo o Slovensko a postavám, ktoré stvárnil Jozef Kroner, veríme aj po rokoch

Jozef Leikert sa stal jedným z troch tohtoročných laureátov Štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana, ktorú udelil predseda NR SR Richard Raši. Leikert patrí medzi významné osobnosti slovenskej literatúry a stal sa prvým univerzitným profesorom kulturológie na Slovensku.

Na snímke ocenený vysokoškolský profesor, historik a spisovate¾ Jozef Leikert a predseda NRSR Richard Raši poèas ude¾ovania Štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana v Bratislave 16. septembra 2026. 

Ste autor viacerých cenných literárnych diel. Bez zveličenia vám otvorili svoju dušu slovenskí velikáni. Ako sa podarilo presvedčiť ich, aby vám porozprávali o veľmi zaujímavých veciach?

Písal som o žijúcich i nežijúcich osobnostiach. Tých, ktorí už nie sú medzi nami, som sa neraz v duchu pýtal, či mám vôbec právo vstupovať do ich životov a zaoberať sa nielen ich dielom, ale aj súkromím. Akokoľvek to robím seriózne a korektne, navyše po archívnom výskume, štúdiu dobových materiálov či po stretnutí s pamätníkmi, ktorí dotyčných poznali a mali k nim blízky vzťah, zakaždým som na pochybách.

Štefan Beňuš o knihe, za ktorú získal cenu Literárneho fondu

Zvažujem, či nikomu neublížim, ale na druhej strane, či niekoho neprimerane nevyzdvihnem. Aj preto premýšľam nad každou vetou, ktorú napíšem. Pri žijúcich osobnostiach je podstatné získať si ich dôveru, ale aj rešpekt, aby uverili, že čokoľvek sa dozviem alebo zistím archívnym výskumom, nezneužijem. Ak sa mi to podarí, zvyčajne mi otvoria nielen dvere, ale aj dušu.

Medzi hercami ste venovali knižnú pozornosť Jozefovi Kronerovi. V roku 2000 ho filmoví novinári v ankete vybrali za slovenského herca 20. storočia. V čom ste vy videli jeho výnimočnosť a to sa dovolím pýtať nielen na jeho stvárnenie postáv pred kamerou i v divadle.

Kronerova výnimočnosť spočívala v prostote a úprimnosti. Hoci aj on, podobne ako iní, neraz zakopol a spadol, vedel vstať, oprášiť sa a slušne a korektne ísť ďalej. Akým bol hercom, takým bol aj človekom. Na nič sa nehral, aj keď hral… Postavám, ktoré stvárnil, veríme aj po rokoch, lebo bol úprimný, presvedčivý a navyše ľudský. To bolo v jeho prípade najpodstatnejši

Ladislav Mňačko – skvelý spisovateľ a zároveň presvedčený komunista v období gottwaldovskej neslobody. Nemali ste vnútorný problém s tým, že vy ako človek, ktorý nikdy do komunistickej strany nevstúpil, viedol rozhovory s Mňačkom, ktorý kedysi patril medzi exponentov totalitného režimu? A uverili ste jeho prerodu zo zanieteného komunistu v slobodne zmýšľajúceho človeka?

Mňačko vstúpil do komunistickej strany hneď po skončení druhej svetovej vojny, plný ideálov a presvedčený, že tento systém zmení svet k lepšiemu. Keď zistil, že sa všeličo deje nezákonne, búril sa ako spisovateľ, novinár i človek. Zo dňa na deň, respektíve z noci do rána, sa spamätal, keď sa ako novinár zúčastnil na vykonštruovanom procese s generálnym riaditeľom Východoslovenských mlynov Ladislavom Galanom, a stal sa veľkým kritikom režimu. Dokazujú to nielen knihy Kde končia prašné cesty, Oneskorené reportáže či Ako chutí moc, ale aj emigrácia v roku 1967 a druhá emigrácia o rok neskôr. Do vlasti sa vrátil až po novembrových udalostiach v roku 1989. Ľahko sa dá spočítať, koľko rokov bol horlivým komunistom a koľko rokov nebojácnym kritikom zriadenia, ktoré predtým pomáhal budovať. Vychádza nám, že omnoho dlhšie brojil a búril sa, než spoločenské pomery chválil. Mrzí ma, že Ladislava Mňačka nehodnotíme komplexne, ale jeho činy vytrhávame z kontextu.

Z pohľadu historiografie patrí medzi vaše významné diela kniha rozhovorov so spisovateľom Ladislavom Ťažkým, pretože vám povedal veľa neznámych vecí aj o Alexandrovi Dubčekovi. Denník Pravda nedávno na svojom webe zverejnil kompletnú časť otázok a odpovedí venovaných Dubčekovi, pristavme sa preto teraz pri samotnej osobe Ťažkého. Čím bol zaujímavý nielen ako literát?

Ladislava Ťažkého som osobne spoznal až po novembrových udalostiach 1989. Dovtedy som ho vnímal len prostredníctvom jeho tvorby. Počas rozhovorov do knihy Testament svedomia sa otvoril, spomínal a hodnotil. Aj on prešiel dlhým vývojom. Počas druhej svetovej vojny bojoval so slovenskou armádou na východnom fronte, po oslobodení bol straníckym funkcionárom a neskôr vychyteným spisovateľom. Potom bol niekoľko rokov zakazovaným autorom, ktorý sa odoprel kajať a neodvolal svoj postoj k udalostiam 21. augusta 1968. Po zmene režimu v novembri 1989 sa mu dostalo zadosťučinenia, úcty i vážnosti. V tom období odmietol ponúkané funkcie – od ministra kultúry až po kandidatúru na prezidenta republiky. Ostal sám sebou, verný svojim zásadám a presvedčeniu. Isto aj preto sa v polovici septembra každoročne stretávajú nielen blízki priatelia, ale aj širšia verejnosť pri jeho hrobe, aby si naňho zaspomínali.

Mali ste možnosť takpovediac nazrieť pod pokrievku politiky, pretože ste pôsobili ako hovorca a tiež ako osobný poradca prezidenta Rudolfa Schustera. Dočkajú sa čitatelia vašich spomienok z Grasalkovičovho paláca a ako si spomínate na pána Schustera? Zažili ste s ním aj momenty, keď ste si spolu neporozumeli?

Zatiaľ sa nechystám písať spomienky na obdobie v Grasalkovičovom paláci, keď som pracoval pri pánovi prezidentovi Schusterovi ako jeho hovorca a riaditeľ komunikačného odboru, neskôr jeho osobný poradca. Keďže som sa s ním zúčastňoval takmer na všetkých rokovaniach doma a v zahraničí, videl som a počul naozaj dosť. Napriek dobrej pamäti, podrobným poznámkam i odloženým podkladovým materiálom ma zatiaľ neláka spracovať toto obdobie. Mám rozpracovaných viac literárnych a historických projektov, ktoré ma dostatočne motivujú a zamestnávajú. Pritom úplne nevylučujem, že sa k tejto etape nielen svojho života vrátim. Všetko potrebuje svoj čas… Hoci je pán prezident Schuster svojrázny, náš vzťah nikdy nebol problematický. Dodnes oceňujem jeho pracovitosť, korektnosť a serióznosť. Vždy mu išlo o Slovensko. Videl som, akej veľkej úcte a vážnosti sa tešil u svojich kolegov v zahraničí. Cez neho rovnako vnímali aj našu krajinu. Pre Slovensko urobil veľmi veľa, všetky jeho klady zhodnotí história až s odstupom rokov.

Vlani vám vyšla kniha s názvom Viliam Gérik – O milosť som sa nedoprosoval. Ako dlho ste ju písali? Pýtam sa preto, že má osemsto strán. A prečo by Slováci mali poznať príbeh Gérika, o ktorom nepochybne väčšina ľudí nikdy nepočula?

Slovensko malo a má veľa osobností, o ktorých by mohla vzniknúť nejedna kniha. Niektorí boli hrdinami, iní sa nimi mohli stať. Viliam Gérik bol počas druhej svetovej vojny vycvičený vo Veľkej Británii ako parašutista a v roku 1942 vysadený na území bývalého Československa ako telegrafista. Bol mladý, šikovný, v niečom naivný a dôverčivý. Nie všetky nástrahy zvládol a dostal sa do rúk gestapa. V niečom zlyhal, ale nie natoľko, aby ho po oslobodení v roku 1947 popravili. Aj o takýchto osobnostiach treba písať, najmä ak ich knihy ľudsky očistia. Tak to bolo v prípade Viliama Gérika, ktorý pochádzal z dnešného Palárikova. Nebol som pritom jeho žalobcom, ani obhajcom ani sudcom, ale pravdivým životopiscom.

Rozprávame sa hlavne o vašej literárnej tvorbe, ale žiada sa mi na záver opýtať sa vás niečo iné. Najprv váš starší výrok: „Skutočne slobodným, sám sebou, som vtedy, keď môžem dať krídla myšlienkam a fantázii.“ A teraz moja otázka: Vyslovili ste tieto slová v spojitosti s veršami, pretože ste aj básnik?

V poézii zachytávam prežité a cez seba sa pozerám na ľudí a svet vôkol, ale unášam sa aj obraznosťou. Pri písaní literatúry faktu s fantáziou vyslovene nepracujem, a ak áno, opieram ju o výskum či osobné poznanie pamätníkov. Poézia vždy bola a je mojou úprimnou spoveďou. Pri jej tvorbe sa naozaj cítim sám sebou, slobodný, otvorený, nespútaný. Môžem vyrozprávať čo cítim, čo som prežil a prežívam, otváram dušu i srdce. Škoda, že v ostatnom období mám rozpracovaných viac projektov literatúry faktu a nezostal mi čas na poéziu, lebo cestovanie za pamätníkmi, archívny výskum či samotné písanie, je časovo veľmi náročné. No vnútorne cítim, že poézia mi chýba a verím, že po dokončení rozpracovaných kníh príde pokojnejšie obdobie a budem sa môcť k nej vrátiť.

X XX

 MINISTER  ŠAŠKO  ODMÍTÁ  NOVÉ  VOLBY

 Minister Šaško o hrozbe predčasných volieb: Hlas nepodporí scenár, ktorý by viedol k pádu vlády

Napätie v parlamente pri tesnej väčšine 76 hlasov, hrozba rozpočtového provizória aj alarmujúci stav duševného zdravia mládeže. Diskusia Sobotné dialógy priniesla konfrontáciu ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) a opozičného poslanca Mareka Krajčího (Hnutie Slovensko). Dejiskom sporu sa stala koaličná kríza aj kľúčové výzvy zdravotníctva.

Atmosféru v koalícii vyhrotil návrat Tomáša Tarabu do poslaneckých lavíc a odchody poslancov, v dôsledku čoho koalícia disponuje len tesnou väčšinou 76 hlasov. Na priamu otázku, za akých okolností by bola strana Hlas-SD ochotná zahlasovať za skrátenie volebného obdobia a predčasné voľby, však minister Kamil Šaško reagoval nekompromisným odmietnutím.

„Ja si toto absolútne nepripúšťam,“ vyhlásil Šaško s tým, že Hlas dal voličom jasný sľub doručovať konkrétne riešenia pre ľudí. Podľa neho sa strana mieni v zostávajúcom roku plne sústrediť na plnenie svojich priorít, akými sú 13. dôchodky či ďalšie sociálne opatrenia, ktoré sú však často prekrývané koaličnými spormi. Šaško zdôraznil, že Hlas konflikty nevyvoláva a nevie si predstaviť, že by niekto z koalície hlasoval proti vlastnej vláde.

Opozičný poslanec Marek Krajčí oponoval, že Hnutie Slovensko si skorý koniec súčasnej vlády želá a považuje ho za jediné dobré riešenie pre krajinu. Realisticky však poznamenal, že predčasné voľby nateraz nie sú na dnešnom programe, pretože „kapre si väčšinou svoje rybníky nevypúšťajú“ a väčšina poslancov si uvedomuje, že by sa po voľbách do parlamentu už nedostala.

Štátny rozpočet a hrozba provizória: Cesta do pekla

Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír aj ekonomickí experti varujú pred rizikom schvaľovania štátneho rozpočtu. Kamil Šaško pred rozpočtovým provizóriom rázne varoval a označil ho za „cestu do pekla“. Výhrady koaličných partnerov k návrhu rozpočtu označil za záležitosť, ktorú treba vyriešiť za zatvorenými dverami, pričom vyjadril presvedčenie, že koalícia sa dohodne.

Marek Krajčí súhlasil, že provizórium by bolo pre štát katastrofou, najmä pre rozostavané projekty nemocníc, ktoré potrebujú plynulé prefinancovanie z plánu obnovy na štátny rozpočet. Upozornil však, že deficit verejných financií ohlásený ministrom financií Kamenickým dosahuje 4,94 %, čo je viac, než zanechala Ódorova vláda. Šaško oponoval správou Európskej komisie, podľa ktorej bývalá vláda odovzdala verejné financie v najhoršom stave v celej EÚ.

Tragédia v Staškove, duševné zdravie a stopka pre sociálne siete

Diskusia sa dotkla aj tragického útoku na škole v Staškove, kde neplnoletý žiak nožom usmrtil učiteľku a spolužiačku. Kamil Šaško vyjadril hlboké zhrozenie a vyzval na stíšenie a zmiernenie agresivity. Zdôraznil potrebu ochrany učiteľov ako spoločenskej elity. Ako kľúčovú iniciatívu Hlasu oznámil presadzovanie zákazu sociálnych sietí pre deti do 16 rokov spolu s balíkom opatrení na ochranu mládeže.

Marek Krajčí pripomenul, že Slovensko čelí zanedbanej epidémii duševných porúch u detí. Poukázal na to, že ešte ako minister zdravotníctva presadil z plánu obnovy 105 miliónov eur na starostlivosť o duševné zdravie a zriadil Radu vlády pre duševné zdravie. Podľa Krajčího je nevyhnutné posilniť prítomnosť psychológov v školách a nevnímať bezpečnostné opatrenia či detektory kovov ako tabu.

Stavenisko nemocníc, 133 zmien pri liekoch a spor o záchranky

V oblasti zdravotníctva Šaško vyzdvihol, že zo Slovenska sa stáva „veľké stavenisko nemocníc“. V budúcoročnom rozpočte sa počítalo so sumou 200 až 300 miliónov eur na pokračovanie stavieb v Martine či Banskej Bystrici tak, aby prví pacienti vošli do nových priestorov v roku 2029.

Pri liekovej politike minister oznámil rozsiahlu novelu so 133 konkrétnymi zmenami, ktorá ruší systém výnimiek poisťovní a zavádza priamy právny nárok pacienta na modernú liečbu. Krajčí síce zaplátanie dier v reexporte liekov privítal, no kritizoval ročné zmrazenie kategorizácie nového liekopisu, kvôli ktorému slovenskému pacientovi chýbajú inovatívne lieky. Opozičný poslanec zároveň skritizoval provizórny stav v miliardovom tendri na záchranky. Šaško obvinenia odmietol s tým, že poradná komisia odborníkov pripravuje finálne riešenie a záchranná služba funguje bezchybne.

X XX

 V  SR  STÁLE  MYSLÍ   NA  POLITIKA  DUBČEKA

Vzácne svedectvo o Dubčekovi od jeho priateľa Ťažkého. Husáka označoval za gunára a čo zažil po únose u Brežneva?

Ladislav Ťažký patril viac ako tri desaťročia medzi úzky okruh ľudí, ktorým Alexander Dubček najviac dôveroval. Aj preto, že uznávaný spisovateľ sa k nemu neobrátil chrbtom po jari 1969, keď ho odstránili z funkcie prvého tajomníka KSČ a neskôr sa ocitol pod stálym drobnohľadom eštebákov.

Alexander Dubček vo svojom dome v Bratislave. Býval pod Slavínom.

Ťažký a Dubček sa zoznámili v roku 1958. Na futbalovom zápase v Banskej Bystrici, v ktorom proti sebe hrali zamestnanci strany a pracovníci krajského národného výboru. „Zapamätal som si, ako Dubček zapálene hral, bežal za každou loptou, v tvári bol celý červený a spotený. Žiaden úsmev, žiadne gestikulovanie ani hnevanie sa, keď sa nám nedarilo. Avšak po zápase bol priateľský a celý čas vtipkoval. Mal hlasitý, hrdelný smiech,“ povedal Ťažký v sérii rozhovorov, ktoré s ním v období 1994 – 1995 viedol uznávaný autor literatúry faktu a básnik Jozef Leikert.

V roku 1996 mu vyšla kniha s názvom Testament svedomia, ktorá má podtitul Rozhovor so spisovateľom Ladislavom Ťažkým. V roku 2001 vyšla kniha v Českej republike. Neskôr nasledovalo druhé slovenské vydanie a teraz tretie. V ňom čitatelia nájdu novú časť rozhovorov aj o Alexandrovi Dubčekovi.

V mnohom je to mimoriadne cenné svedectvo o udalostiach, o ktorých sa doteraz vôbec nevedelo. Prečo až po troch desaťročiach od prvého vydania? „Kniha mala veľký úspech a mnohí nás nabádali, aby sme urobili pokračovanie. Aj sme začali na nej pracovať, ale sme ju nedokončili. Možno sme boli unavení, ale skôr sme boli obidvaja zavalení povinnosťami a projektami spojenými s vlastnými knihami, naviac som ešte vyučoval na vysokej a škole mal aj ďalšie záväzky. Po smrti Ladislava Ťažkého som ľutoval, že sme knihu nenapísali. Keď sa naskytla príležitosť vydať nové vydanie našej knihy rozhovorov (celkovo štvrté,, zaradil som do poslednej kapitoly otázky a odpovede, ktoré boli pripravené do knižného pokračovania a neboli uverejnené,“ objasnil Jozef Leikert.

Ťažký by sa bol dožil na jeseň 2024 sto rokov. Narodil sa v Čiernom Balogu 19. septembra 1924, zomrel 20. januára 2021.

Doplnené štvrté vydanie pod názvom Testament svedomia po rokoch obsahuje aj dôležité fakty o Dubčekovi, ktoré boli doteraz neznáme. Podobne to platí o rôznych detailoch. Jeden z nich: keď Dubčeka odvolali z čela KSČ, vymyslel prezývku Gustávovi Husákovi, ktorý ho vo funkcii nahradil a vykonával ju až do decembra 1987. Akú? Gunár. „Po svojom odvolaní a vymenovaní Husáka za prvého tajomníka ho nenazval inak ako gunárom – sipiacim, zlým gunárom, ktorý ochraňoval len seba,“ podotkol Ťažký.

Čítanie knihy je chvíľami veľmi napínavé – odhaľuje totiž, ako Dubček prežíval svoj únos do Moskvy, keď okupačné vojská v auguste 1968 vtrhli do Československa. Ťažký ozrejmuje, ako vyzeralo ponižujúce rokovanie v Kremli, kde hlavné slovo patrilo sovietskemu vodcovi Leonidovi Brežnevovi.

Kniha zaznamenáva aj život Dubčeka počas dvadsiatich rokov neslobody, ktoré nastali po brutálnom potlačení obrodného procesu v Československu. Napríklad aj nasledujúcu historku. Keď sa sovietsky líder Michail Gorbačov chystal na svoju prvú návštevu Československa v apríli 1987, Dubček dúfal, že sa s ním stretne. „Veril tomu, dokonca si naivne myslel, že ho navštívi u neho doma na Mišíkovej ulici v Bratislave. Radil sa so mnou, čím ho má ponúknuť, keď príde. Pýtal sa ma aj na názor, či si myslím, že bude s ním hovoriť osamote alebo bude počas rozhovoru prítomný niekto ďalší. A či zo sovietskej, alebo z našej strany. A čo ak ho bude sprevádzať sám Gustáv Husák? Brzdil som ho, aby nefantazíroval. Bolo by to pekné, keby prišiel, ale nepríde, ani sa s ním nikde inde nestretne. Aj on si bol toho vedomý, napriek tomu naivne veril a chcel… Gorbačov nebol pripravený na také veľké gesto, hoci sa možno chcel s ním stretnúť, ale perestrojka ešte nebola tak ďaleko. Neviem, možno o stretnutí uvažoval, ale ho odhovorili,“ povedal Ťažký.

Spomienky Ladislava Ťažkého na Alexandra Dubčeka, ktoré Jozef Leikert exkluzívne ponúkol Pravde, sme rozdelili na päť častí. Prvú z nich si na www.pravda.sk môžete prečítať dnes večer od 18. hodiny, ďalšie štyri časti zverejníme postupne od soboty 22. augusta do utorka 25. augusta.

 X X X

INCIDENT  VE  STAŠKOVE  V  SR  POKRAČUJE

Po tragédii v Staškove musela polícia riešiť ďalší incident: Danielova mama sa mala vyhrážať riaditeľke školy! Vzali ju do väzby

Riaditeľka základnej školy v Staškove Miroslava Kubincová.

 Po tragédii v Staškove musela polícia riešiť ďalší incident: Danielova mama sa mala vyhrážať riaditeľke školy! Vzali ju do vazby.

Obec Staškov sa spamätáva z nepredstaviteľnej tragédie, ktorá otriasla celou miestnou školou. Po utorkovom útoku nožom podľahla zraneniam priamo na mieste učiteľka († 61) a o dva dni neskôr v nemocnici zomrela aj žiačka Nela. Z obzvlášť závažného zločinu vraždy je podozrivý žiak ôsmeho ročníka Daniel (13), ktorého polícia bezprostredne po čine zadržala. Chlapec sa podľa STVR nachádza na psychiatrickom oddelení v martinskej nemocnici a vo veci prebieha trestné stíhanie.

 Atmosféra v obci zostáva mimoriadne napätá, k čomu podľa webu Plus 7 dní prispeli aj ďalšie šokujúce udalosti. V rukách polície mala skončiť aj 30-ročná matka podozrivého školáka, ktorú príslušný súd po incidente vzal do väzby. Dôvodom boli jej nebezpečné vyhrážky adresované riaditeľke školy, ktorej sa mala verejne vyhrážať zabitím.

Pre matku pritom nemá ísť o prvý stret s mužmi zákona – ako užívateľka omamných látok už v minulosti čelila stíhaniu pre drogovú trestnú činnosť. Pohľad na rodinné zázemie mladého útočníka odhaľuje dlhodobé sociálne a právne problémy. Za mrežami v minulosti skončil aj chlapcov otec, ktorého len pred rokom prepustili z výkonu trestu za drogovú a majetkovú kriminalitu.

Práve zložité pomery boli dôvodom, prečo bol Daniel oficiálne zverený do opatery starých rodičov, ktorí sa mu podľa susedov snažili vytvoriť stabilný domov. „Chlapec oslovoval starkú mama,“ uviedla jedna z obyvateliek Staškova s tým, že matka mala problémy s drogami už v čase, keď sa do obce prisťahovala.

X X X

HVĚZDA   USA   V  POTÍŽÍCH

Hollywoodska hviezda čelí obvineniam zo škrtenia vlastného syna (12): K exmanželovi sa nesmie ani priblížiť!

Americká herečka Halle Berry.

 Hollywoodska hviezda čelí obvineniam zo škrtenia vlastného syna (12): K exmanželovi sa nesmie ani priblížiť!

Bitka o dieťa naberá mimoriadne drsné obrátky.

Francúzsky herec Olivier Martinez (60) získal podľa denníka New York Post výlučnú starostlivosť o syna Macea (12), ktorého má s bývalou manželkou Halle Berry (60). Súd vo štvrtok 1. októbra vyhovel aj jeho žiadosti o zákaz priblíženia pre expartnerku. Herečka sa tak k nemu nesmie priblížiť na sto metrov. Prostredníctvom svojej advokátky odkázala, že obvinenia svojho bývalého odmieta.

 Doterajšiu starostlivosť rozdelenú medzi rodičov rovným dielom nahradil nový systém, pri ktorom má Martinez výlučnú starostlivosť a Berry súd stanovil termíny návštev. Syna môže vídať cez deň dva dni v týždni a každý druhý víkend. Od Martineza musí udržiavať odstup najmenej 91,44 metra. Ďalší termín na súde majú 16. októbra.

Martinez v súdnom podaní tvrdí, že k napadnutiu došlo 26. septembra. Podľa jeho verzie sa situácia vyhrotila po tom, čo herečka syna urážala pre hranie sa s okuliarmi pre virtuálnu realitu. Tvrdí, že chlapca chytila za krk a začala ho škrtiť. Maceo ho potom podľa jeho vyjadrenia v panike požiadal, aby po neho prišiel. Martinez uvádza aj údajné skoršie násilie voči synovi.

 Advokátka Marina Beck označila Martinezovo podanie za úplne neopodstatnené a zámerne zavádzajúce. Vo vyjadrení pre New York Post naopak tvrdí, že Martinez opakovane porušoval súdne príkazy a zasahoval do potrebných terapeutických a vzdelávacích opatrení na úkor syna. Podľa jej vyjadrenia už bol za toto konanie sankcionovaný. Beck mu pripisuje aj históriu nevyspytateľného, majetníckeho a násilného správania.

„Halle je na takéto poburujúce konanie pána Martineza zvyknutá,“ uviedla advokátka. Dodala, že herečku situácia hlboko zarmucuje, ale neodradí ju od boja za to, čo je pre Macea najlepšie, ani od poskytovania lásky a podpory, ktorú potrebuje. Dvojica sa rozišla v októbri 2015 po dvoch rokoch manželstva. Dokončenie rozvodu trvalo osem rokov.

X X X

ODEŠEL  SOUDCE  VS  SOVÁK

Ve věku 76 let zemřel bývalý soudce pražského vrchního soudu Zdeněk Sovák, který čelil obžalobě z korupce a ovlivňování soudních jednání. Na úmrtí upozornil server Seznam Zprávy s odkazem na justiční Spolek Šalamoun, jehož byl Sovák členem.

Hlavní líčení se nacházelo ve fázi před přednesem závěrečných řečí, smrt obžalovaného však znamená zákonný důvod pro zastavení trestního stíhání. Sovák vinu od počátku odmítal.

Smrt před koncem procesu

Místopředseda Spolku Šalamoun Václav Peričevič potvrdil, že se o soudcově úmrtí dozvěděl přímo od jeho rodiny. Sovák byl obžalován zejména z přijímání úplatků a zneužití pravomoci úřední osoby, za což mu hrozil trest v rozmezí pěti až dvanácti let vězení.

Policie jej obvinila v prosinci 2020, na samotném sklonku jeho kariéry v souvislosti s dosažením věkové hranice 70 let. Po zatčení strávil tři měsíce ve vazbě.

Desítky milionů za mírnější tresty

Podle vyšetřovatelů Sovák požadoval desítky milionů korun za to, že zajistí mírnější trest pro stavební společnost Metrostav. Soud se obžalobou zabýval od roku 2024. Sovák vinu popíral a obsah policejních odposlechů vysvětloval tím, že v nich vedl pouze „kecy“ nebo se „chvástal“.

Během celého procesu si stěžoval na špatný zdravotní stav a opakovaně žádal o zastavení stíhání. Kvůli jeho kolapsům muselo být jednání často odročováno a několikrát jej od soudu odvážela sanitka.

Vazby na kauzu Rath i úplatky v obrazech

Vinu odmítají i spoluobžalovaní Milan Bíba a Robert Plevač, kteří podle státního zástupce soudci zprostředkovávali kontakt s Metrostavem. Zástupcům firmy údajně nabízeli, že Sovák za úplatu zruší tříletý zákaz plnění veřejných zakázek, který společnost dostala v korupční kauze Davida Ratha.

Součástí obžaloby bylo i tvrzení, že Sovák výměnou za obrazy zrušil nepravomocný šestiletý trest za vydírání arménskému podnikateli Gagiku Tonyanovi. Bíbova přítelkyně Charlotte Mulénová pak podle vyšetřovatelů pomáhala prát špinavé peníze.Redakce České justice

X X x

AGENTURA  EU  NEPLNÍ  ÚKOLY,  TRAGEDÍE  V  DOBĚ  COVIDU

VINA  LEYENOVÉ  Z  NĚMECKA?

Evropská agentura porušuje práva uprchlíků a vyhýbá se odpovědnosti, varuje expertka

Evropské hranice se stále přísněji střeží. Pravidla určující, kdo za ně nese odpovědnost, za tímto vývojem ale zaostávají, varovala právní expertka Laura Salzanová.

Z původního koordinátora ochrany evropských hranic se za dvě desetiletí stal mocný orgán, nad jehož fungováním ale chybí dostatečná kontrola. Frontex čelí vážným podezřením z porušování lidských práv na vnějších hranicích Unie, uvedla právnička Laura Salzanová. Současný způsob řízení migrace slouží podle ní jako barometr krize dodržování práva v rámci evropského bloku.

Evropská unie zřídila Frontex v roce 2004, aby koordinoval kontrolu vnějších hranic. Od té doby se pravomoci i zdroje agentury rozšířily, avšak pravidla týkající se její právní odpovědnosti tomuto vývoji neodpovídají. V rozhovoru pro EU Perspectives to prohlásila právní expertka z rakouského Institutu Ludwiga Boltzmanna pro základní a lidská práva Laura Salzanová.

Evropská komise představí svůj návrh reformy koncem října. Především se jedná o posílení počtu pohraničníků, rozšíření pravomocí pro navracení migrantů a monitorování sociálních sítí.

Jak jste se k tématu agentury Frontex vlastně dostala?

Studovala jsem práva a studium jsem dokončila v roce 2016. Už jako teenagerka a později během vysokoškolského studia jsem získávala zkušenosti díky dobrovolnické práci s migranty v rámci skautského oddílu, jehož jsem byla členkou.

V mém životě byly okamžiky, které představovaly jasný předěl – dobu „předtím“ a „potom“. Jedním z nich byl moment, kdy jsem poprvé viděla připlouvat loď do přístavu Messina na Sicílii. Bylo to obrovské plavidlo určené k přepravě lidí z Lampedusy do Messiny a bylo zcela zaplněné. Jako právnička jsem nedokázala pochopit, co se vlastně děje.

Již tehdy jsem pracovala na své diplomové práci z unijního práva. Později jsem v Parmě dokončila magisterské studium práva a přestěhovala se do Bruselu, kde jsem pracovala v Evropském parlamentu pro tehdejší poslankyni Barbaru Spinelliovou, která se věnovala otázkám migrace. Později jsem se rozhodla přestěhovat na Lampedusu.

Byl to další zlomový okamžik. Můj pohled na migraci se změnil a začala jsem pracovat na výzkumném projektu týkajícím se agentury Frontex.

Tragédie v době covidu

Způsobila nějaká konkrétní událost, že se specializujete na agenturu Frontex?

Během pandemie covidu došlo ke katastrofálnímu ztroskotání plavidla se stovkami lidí na palubě, kteří volali o pomoc, ale žádné záchrany se jim nedostalo. Oficiální počet obětí se pohyboval kolem stovky, ačkoli se tehdy hovořilo o mnohem vyšším čísle. Nikdy se to nedozvíme jistě, protože plavidlo se nikdy nenašlo. ​​Události se kvůli nouzovému stavu spojenému s covidem dostalo jen malé pozornosti. Agentura Frontex přitom o situaci měla informace.

Pracovala jsem v organizaci Migration Observatory a po této události jsem vypracovala návrh svého dalšího výzkumu. Odjela jsem do Barcelony studovat otázku odpovědnosti agentury za porušování základních práv. Později jsem rok spolupracovala s poradním fórem při Radě Evropy, který sdružuje odborníky na lidská práva.

Právní expertka z rakouského Institutu Ludwiga Boltzmanna pro základní a lidská práva Laura Salzanová. Foto: Laura Salzanová/LinkedIn

Proč EU zřídila agenturu Frontex a co bylo podle vás od počátku špatně?

Agentura Frontex vznikla v roce 2004 a svou činnost zahájila v roce 2005. Zpočátku šlo o agenturu velmi odlišnou od té, kterou známe dnes. Původním cílem bylo vytvoření agentury, která koordinuje orgány odpovědné za kontrolu hranic.

Schengenský systém zahrnuje důkladné kontroly na vnějších hranicích. Považují se za nezbytné pro udržení prostoru svobody, bezpečnosti a práva bez kontrol na vnitřních hranicích. Záměrem bylo vytvoření evropského orgánu, který by činnost národních států koordinoval. Zpočátku Frontex členským státům především poskytoval podporu.

Od roku 2016, kdy Frontex převzal svou současnou roli evropské agentury pro pohraniční a pobřežní stráž se problémy staly zřetelnějšími. Agentura se již neomezuje pouze na podporu členských států, ale převzala mnohem výraznější roli. Problém je v nejasném rozdělení odpovědnosti. Výsledkem je velmi složitý systém, ve kterém je obtížné určit, kdo má za konkrétní incident odpovědnost. Máme tedy agenturu, která funguje již 20 let a čelí četným obviněním z porušování základních práv.

Barometr krize právního státu

Co řízení migrace vypovídá o dodržování zásad právního státu v EU?

Řízení migrace v Evropě slouží jako barometr krize právního státu. Nejsou to jen migranti, kdo již není v bezpečí. Aktivisté a nevládní organizace byly prvním terčem útoků a nyní začínáme vidět problémy i pro novináře. To je nepřijatelné. V roce 2025 vynesly evropské soudy první rozsudky, které znovu otevřely otázku odpovědnosti Frontexu.

Co víme o nadcházející reformě Frontexu?

O reformě máme jen velmi málo informací. Víme, že dojde k úpravám pravidel ochrany údajů, zejména pokud jde o to, co je Frontex oprávněn dělat v oblasti výměny údajů a jeho vztahu s Europolem. Mnoho z těchto činností se již provádí, ale zatím nejsou plně pokryty unijním nařízením. Víme také, že by členské státy rády změnily způsob, jakým Frontex funguje mimo Evropskou unii.

To nás přivádí k návratový centrům mimo EU pro osoby, kterým bylo nařízeno opustit evropský blok. Jaká jsou rizika?

Je to velmi citlivá otázka. Frontex by neměl mít povoleno spravovat návratová centra, protože při působení v zahraničí požívá imunity a rámec odpovědnosti je ještě vágnější a méně jasný.

Frontex by neměl mít povoleno působit v zahraničí bez jasného rámce odpovědnosti a odpovídajících mezinárodních dohod.

Co vás na dalším vývoji agentury Frontex nejvíce znepokojuje?

Pravomoci agentury Frontex dalece přesahují otázku migrace. Pokud si Evropská unie chce udržet důvěryhodnost v očích svých občanů, nemůže tolerovat existenci orgánů, které stojí nad zákonem a postrádají minimální míru transparentnosti.

Tuto záležitost je nutné vyřešit co nejdříve, neboť je neslučitelná se zásadami právního státu. Máme příležitost tento problém napravit. Uvidíme, jak se bude dále vyvíjet schvalování nových pravidel pro Frontex. Členské státy mají zájem na posílení této agentury, neboť jim to umožňuje přenést na ni odpovědnost, kterou by jinak nesly samy.

Federica Tessari, ceskajustice.cz

X X X

Levici v Berlíně vede žena se slabostí pro teroristy. Židé se jí bojí.