SR, Chmelár: „Vedú nás idioti,“Predpovedá tvrdý účet za politiku Európy. Výmena Zelenského. Európa potrebuje nové politické vedenie. ČR: Babiš: EU sa prebudiť, angažovať v ukončení vojny na Ukrajine, levné rope.Covid sa šíří Evropou. Fico varuje pred krízou, tlačí na schválenie rozpočtu

Európski lídri podľa Eduarda Chmelára nedokážu dostatočne presadzovať vlastné záujmy a namiesto diplomacie uprednostňujú zbrojenie a konfrontáciu. Politický komentátor kritizoval európsku energetickú politiku, protiruské sankcie aj prístup k vojne na Ukrajine. Tvrdí, že Európa sa čoraz viac dostáva do izolácie a stráca vplyv na medzinárodné dianie. Vyjadril sa aj k Nobelovej cene za mier a k tomu, ako sa v súčasnosti mení význam politických označení ako demokrat či extrémista.

Európa podľa Chmelára dopláca na vlastné rozhodnutia

Chmelár v rozhovore pre televíziu TA3 reagoval na diskusiu o energetických dohodách medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Za podstatnejší problém než samotný postup Spojených štátov označil podľa neho neschopnosť Európskej únie presadzovať vlastné záujmy.

„To, že my kašleme na vlastné záujmy, že napriek tomu zanovito tvrdíme, že naďalej budeme škrtiť to Rusko, pričom škrtíme sami seba v skutočnosti,“ vyhlásil.

Európsku energetickú politiku považuje za nelogickú. Tvrdí, že napriek snahe obmedziť dovoz ruských surovín sa k nim európske krajiny môžu dostávať prostredníctvom sprostredkovateľov, čo podľa neho zvyšuje ich cenu. Za problematické označil aj očakávanie, že Spojené štáty budú v medzinárodných vzťahoch vždy postupovať v súlade s európskymi predstavami.

Podľa Chmelára by mal každý štát v prvom rade chrániť záujmy vlastných občanov. Práve tento princíp podľa neho Washington uplatňuje dôslednejšie než európske vedenie.

Zbrojenie podľa neho nerieši skutočné bezpečnostné hrozby

Výraznú časť rozhovoru venoval Chmelár rastúcim vojenským výdavkom. Odkázal pritom na štatistiky Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI), podľa ktorých svetové výdavky na zbrojenie v minulom roku dosiahli 2,9 bilióna dolárov.

Ako uviedol, krajiny NATO sa na tejto sume podieľali 55 percentami. Výdavky členských štátov aliancie porovnal s ruskými a tvrdil, že západné krajiny vynakladajú na obranu výrazne viac.

„Problém naozaj nie je v tom, že by sme dávali málo, nedostatočne, alebo že by odpoveďou na to muselo byť to, čo verklikujú politici. Musíme zbrojiť, zbrojiť, zbrojiť. Prečo, preboha?“ pýtal sa.

Za dôležité považuje, aby štáty pri plánovaní bezpečnostných výdavkov vychádzali z konkrétnych rizík. Okrem vojenských hrozieb spomenul prírodné katastrofy a klimatickú krízu, na ktoré by podľa neho mali krajiny takisto vyčleňovať dostatok prostriedkov.

Varoval zároveň pred tým, že ďalšie zbrojenie môže vyvolať odvetné kroky Ruska a následne ešte viac zvýšiť medzinárodné napätie. Takýto vývoj podľa neho môže viesť k nebezpečnej eskalácii.

Kriticky sa vyjadril aj na adresu európskych predstaviteľov. V súvislosti s ich politikou použil ostré slová a vyzval na výmenu súčasných lídrov. Európa podľa neho potrebuje osobnosti, ktoré budú schopné presadzovať vlastné záujmy a hľadať riešenia namiesto prehlbovania konfliktov.

Európa stráca diplomatický vplyv, tvrdí Chmelár

Podľa Chmelára je jedným z najväčších problémov Európskej únie ústup od aktívnej diplomacie. Tvrdí, že európske krajiny sa sústreďujú predovšetkým na vlastné bezprostredné problémy a nedostatočne vnímajú dianie v ďalších častiach sveta.

Ako príklad uviedol snahu Slovenska získať podporu pre kandidatúru na nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Podľa neho takáto ambícia vyžaduje, aby slovenská diplomacia komunikovala aj s krajinami mimo Európy a venovala pozornosť ich vlastným prioritám.

V tejto súvislosti kritizoval výhrady opozície voči zahraničným cestám ministra zahraničných vecí Juraja Blanára. Ak chce Slovensko získať podporu dostatočného počtu štátov, musí sa podľa Chmelára zaujímať aj o problémy Indie, afrických krajín a ďalších regiónov.

Za dôkaz oslabovania európskeho diplomatického postavenia označil aj situácie, keď rokovania o medzinárodných konfliktoch sprostredkúvajú štáty mimo Európy. Spomenul napätie medzi Belgickom a Rwandou, pri ktorom podľa jeho slov zohral úlohu Katar, aj rokovania Spojených štátov s Iránom, pri ktorých poukázal na úlohu Islamabadu.

„Toto je proste problém, že my sme rezignovali na diplomaciu a svet nás takto obchádza,“ uviedol.

Chmelár sa dotkol aj bezpečnostného postavenia Slovenska. Tvrdí, že krajina sa postupne stáva dôležitým tranzitným územím pre vojenské presuny smerom na východ. Za problematickú považuje aj dohodu o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi, pretože podľa neho vytvára možnosti, ktoré Slovensko nemá dostatočne ošetrené. V tejto súvislosti upozornil na riziká spojené s prípadným umiestnením jadrových zbraní a na možné dôsledky pre bezpečnosť krajiny.

Trump nemá rozhodovať o tom, kedy má Zelenskyj odísť

V rozhovore prišla reč aj na vyjadrenia Donalda Trumpa o ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom a možnosti prezidentských volieb na Ukrajine.

Chmelár zdôraznil, že americký prezident nemá určovať, kedy sa má vymeniť hlava ukrajinského štátu. O tom by podľa neho mali rozhodovať samotní Ukrajinci.

Zároveň však spochybnil argument, že voľby nemožno uskutočniť počas vojny. Poukázal na to, že jedným zo základných znakov demokracie je možnosť politickej výmeny. Súčasnú situáciu na Ukrajine preto označil za problém z hľadiska demokratických princípov.

Trumpove vyjadrenia podľa neho treba vnímať s rezervou. Ako príklad uviedol oznámenie o zastavení energetických útokov, o ktorom podľa jeho slov nemali informácie ani v Kyjeve, ani v Moskve.

Opätovne sa vrátil aj k energetickej závislosti Slovenska od Spojených štátov. Kritizoval predstavu, že nákup surovín cez amerických sprostredkovateľov možno automaticky považovať za úspech, ak sa tým ich cena výrazne zvýši.

Mierové rokovania podľa neho zlyhali aj pre Európsku úniu

Chmelár tvrdí, že za posledné roky nebola dostatočne využitá možnosť diplomatického riešenia vojny na Ukrajine. Podľa jeho interpretácie sa viacero rokovacích iniciatív skončilo neúspechom a Európska únia nedokázala prísť s vlastným účinným diplomatickým plánom.

Spomenul dohodu z roku 2014, minské dohody, návrhy predchádzajúce ruskej invázii aj rokovania v Istanbule. Poukázal tiež na stretnutie Trumpa s Putinom na Aljaške, pričom sa odvolával na informácie o možných ústupkoch, ktoré mali byť predmetom rokovaní.

Podľa Chmelára sa postupne vytráca dôvera v serióznosť diplomatických rokovaní, čo môže viesť k uprednostňovaniu vojenského riešenia. Zodpovednosť za tento stav pripísal najmä európskym predstaviteľom.

Jeho tvrdenia o jednotlivých rokovacích iniciatívach a o tom, kto ich odmietol, však predstavujú jeho interpretáciu udalostí a v rozhovore neboli podrobnejšie konfrontované s argumentmi druhej strany.

Nobelova cena za mier ako podpora medzinárodného práva

V závere rozhovoru sa Chmelár vyjadril k Nobelovej cene za mier. Ocenenie vníma pozitívne, pretože podľa neho vyzdvihuje potrebu rešpektovať medzinárodné právo a dohodnuté pravidlá.

Zdôraznil, že medzi presadzovaním pravidiel určovaných mocnými štátmi a dodržiavaním medzinárodného práva je zásadný rozdiel. Za dôležité považuje, aby rovnaké princípy platili pre veľké aj malé krajiny.

V tejto súvislosti kritizoval aj vojenské zásahy NATO mimo územia členských štátov. Spomenul bombardovanie Juhoslávie v roku 1999, operáciu v Líbyi aj odchod západných síl z Afganistanu. Tieto udalosti podľa neho ukazujú limity spoliehania sa na vojenské aliancie a ich rozhodnutia.

Chmelár zároveň varoval pred predstavou, že stabilitu sveta možno zabezpečiť jednoduchým rozdelením moci medzi veľmoci. Podľa neho by takýto model mohol viesť k súpereniu o sféry vplyvu. Za vhodnejšiu cestu považuje posilňovanie medzinárodných inštitúcií a systému OSN.

Politické označenia podľa neho prestávajú zodpovedať realite

Chmelár sa v rozhovore zamyslel aj nad tým, ako sa v súčasnosti používajú pojmy ako demokrat, liberál či extrémista. Upozornil na situácie, keď sa podľa neho niektorí politici označujú za liberálov, no zároveň podporujú zbrojenie, vojenské konflikty alebo reguláciu médií.

Na druhej strane spomenul predstaviteľov, ktorých zaraďujú ku krajnej pravici, no ktorí sa podľa neho vyslovujú za mier, väčšiu slobodu či presmerovanie verejných financií do regiónov.

Zároveň pripustil, že medzi takýmito politickými skupinami sú aj ľudia, ktorých možno z politologického hľadiska označiť za neonacistov. Jeho výhrada smerovala najmä k tomu, že verejná diskusia podľa neho často nedokáže dostatočne rozlišovať medzi politickými pojmami a skutočnými postojmi.

Za jeden z hlavných problémov Európy označil odklon od sociálnych tém v prospech zbrojenia. Kritizoval, že sa podľa neho čoraz viac pozornosti venuje vojenským výdavkom, zatiaľ čo sociálne programy, poľnohospodárstvo a regionálny rozvoj môžu ustupovať do úzadia.

Takýto vývoj podľa neho prehlbuje nespokojnosť obyvateľstva. Napätie v niektorých európskych krajinách preto nevysvetľuje výlučne migráciou, ale aj pocitom ľudí, že politickí predstavitelia neriešia ich každodenné problémy.

Chmelár upozornil aj na rozpor medzi podporou zbrojenia a cieľmi uhlíkovej neutrality. Podľa neho európski politici nedostatočne zohľadňujú, že vojenské výdavky, energetika, priemysel a sociálna stabilita spolu úzko súvisia.

Na záver zopakoval, že Európa potrebuje nové politické vedenie a väčší dôraz na diplomaciu. Bez zmeny prístupu podľa neho hrozí, že kontinent bude naďalej strácať vplyv a zároveň sa bude vzďaľovať od problémov vlastných obyvateľov.

X X X

 PREMIÉR  BABIŠ:  EU,  LEYENOVÁ SE  PROBUDIT

 Trumpov obchod s Putinom šokoval Európu. Babiš žiada zmenu postoja k vojne na Ukrajine

Po dohode Spojených štátov a Ruska o dodávkach ruskej nafty na americký a svetový trh by sa Európa podľa českého premiéra Andreja Babiša mala prebudiť a okrem iného sa začať angažovať v ukončení vojny na Ukrajine.

Povedal to v pondelok na tlačovej konferencii po rokovaní vlády. Zopakoval, že rozhodnutie prezidenta USA Donalda Trumpa je pre Európu šokom a nie je schopná na to reagovať, píše spravodajkyňa TASR v Prahe.

Nahnevaný Trump o Zelenskom: Mohol vojnu mnohokrát ukončiť, nechce. Chce robiť svetu problémy. Zdroj: Reuters

 Predseda Poslaneckej snemovne Tomio Okamura ešte pred Babišovou tlačovou konferenciou novinárom povedal, že ČR by na tohtotýždňovom summite EÚ v Bruseli mala na základe jeho návrhu presadzovať, aby predstavitelia Únie rokovali s Ruskom o mieri na Ukrajine. Dodal, že nikto z členov koalície proti tomu nebol.

„Žiadal som o postoj, aby sme nepodporovali vojnu na Ukrajine, k čomu som našiel porozumenie aj u koaličných partnerov vrátane pána premiéra,“ povedal Okamura s tým, že ČR bude apelovať na to, aby vedenie EÚ rokovalo s Moskvou tak, ako Spojené štáty.

Keď sa na to Babiša neskôr novinári opýtali, reagoval podráždene so slovami, že Okamura sa „nemá čo vyjadrovať k Európskej rade“. Najprv povedal, že to nie je tak, ako tvrdí šéf SPD, potom pokračoval, že nevie, čo Okamura povedal a napokon dodal, že by sa Európa mala v ukončení vojny na Ukrajine angažovať.

„To, čo urobil Trump, ten obchod s Putinom, je absolútne totálny šok a Európa by sa mala prebudiť a začať aktívne riešiť celkovo tú situáciu. A áno, tiež sa angažovať v ukončení vojny na Ukrajine. Uvidíme, či sa rétorika európskych lídrov na Rade zmení alebo nie,“ povedal Babiš a podotkol, že by to pre nich mal byť signál.

„Ja hovorím, a sú to aj ďalší lídri, že za Európu by mal niekto komunikovať. Ale ak sa väčšina Európy rozhodne, že bude pokračovať vojna, budú zomierať ďalší ľudia a budeme zase utrácať peniaze, tak ten náš hlas nie je natoľko silný, aby sme to nejako zvrátili,“ zdôraznil český premiér s tým, že na summite by mal byť prítomný aj ukrajinský prezident Zelenskyj. „Uvidíme, s čím lídri Európy prídu,“ dodal Babiš.

X X X

 COVID  SA  ŠÍŘÍ  EVROPOU

Covid sa vracia a prináša nezvyčajný príznak. Nový variant Stratus sa šíri Európou, takto ho spoznáte

Bolesti hrdla, kašeľ, horúčka, ale aj zachrípnutie či zastretý hlas. Koronavírus sa s príchodom jesene opäť dostáva do pozornosti európskych zdravotníkov. V niektorých krajinách pribúdajú nakazení aj hospitalizovaní pacienti. Na šírení ochorenia sa podieľa variant XFG, známy ako Stratus či „americký covid“.

Covid-19 sa ani po skončení pandémie nevytratil. Vírus SARS-CoV-2 naďalej cirkuluje v populácii, mutuje a pravidelne spôsobuje nové vlny infekcií. S príchodom chladnejšieho počasia sa navyše vytvárajú priaznivé podmienky na jeho šírenie.

Na rastúci počet prípadov upozornila britská Agentúra pre zdravotnú bezpečnosť (UKHSA). Podľa jej údajov zaznamenali v Anglicku za týždeň končiaci sa 4. októbra 2026 celkovo 1 638 prípadov covidu-19 identifikovaných v nemocničnom prostredí, zatiaľ čo týždeň predtým ich bolo 1 328. Podiel pozitívnych PCR testov v nemocniciach vzrástol zo 7,9 na 9,1 percenta.

Stratus sa rozšíril po svete. Odkiaľ pochádza?

Variant XFG, nazývaný Stratus, nie je úplnou novinkou. Prvýkrát ho vedci zachytili už v januári 2025. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vznikol rekombináciou dvoch starších vírusových línií LF.7 a LP.8.1.2.

WHO ho v júni 2025 zaradila medzi varianty pod monitorovaním, predovšetkým pre jeho rýchle rozširovanie.

Jeho výrazné zastúpenie potvrdzujú aj údaje Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Na prelome septembra a októbra 2026 tvoril XFG v troch sledovaných krajinách EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru medián 53,8 percenta sekvenovaných vzoriek. Údaje však nereprezentujú celú Európu.

V médiách sa objavuje aj pomenovanie „americký covid“. Ako upozornil britský denník The Telegraph, toto označenie neznamená, že vírus nevyhnutne vznikol v Spojených štátoch.

Nezvyčajný príznak môže upozorniť na nákazu

Príznaky Stratusu sa vo veľkej miere podobajú bežnému prechladnutiu alebo chrípke. Nakazení najčastejšie pociťujú bolesti hrdla, kašeľ, únavu, horúčku, bolesti hlavy a svalov či upchatý nos.

Pozornosť však púta najmä zachrípnutie, zastretý hlas alebo jeho dočasné oslabenie. Práve tieto prejavy sa v súvislosti s variantom XFG spomínajú najčastejšie. U niektorých pacientov sa môžu objaviť aj tráviace problémy, nevoľnosť či hnačka. Menej často sa vyskytuje strata čuchu a chuti.

Samotné príznaky na potvrdenie covidu nestačia. Pomôcť môže antigénový test, no ani negatívny výsledok nemusí infekciu vylúčiť. Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) preto pri pretrvávajúcich príznakoch odporúča zopakovať antigénový test po 48 hodinách.

Respiračných ochorení pribúda aj na Slovensku

Jesenný nárast chorobnosti zaznamenali zdravotníci aj na Slovensku. Podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR stúpla v 40. kalendárnom týždni chorobnosť na akútne respiračné ochorenia o osem percent.

Lekári nahlásili 32 924 prípadov, z toho 2 812 tvorili chrípka a chrípke podobné ochorenia. Najvyššiu chorobnosť zaznamenali v Nitrianskom kraji, najviac postihnutou skupinou boli deti do päť rokov. Pre zvýšenú chorobnosť prerušili vyučovanie viaceré školy. Uvedené čísla zahŕňajú všetky akútne respiračné ochorenia, nielen covid-19.

Predseda SAV Martin Venhart o očkovaní: Nesprávajme sa ľahkovážne a nezahadzujme možnosť, ktorú máme

Je nový variant nebezpečnejší?

Hoci počet infekcií v niektorých krajinách rastie, odborníci zatiaľ nepozorujú, že by Stratus spôsoboval závažnejší priebeh ochorenia než ostatné aktuálne varianty koronavírusu.

WHO vo svojom hodnotení z júna 2025 označila dodatočné globálne zdravotné riziko XFG za nízke. Podobne aj britská UKHSA upozorňuje, že vyšší počet hospitalizácií nemusí znamenať vyššiu nebezpečnosť vírusu, ale môže súvisieť s jeho intenzívnejším šírením.

Zvýšenému riziku komplikácií naďalej čelia najmä seniori, ľudia s oslabenou imunitou a pacienti s chronickými ochoreniami.

Očkovanie proti chrípke v lekárňach sa postupne stáva realitou

„Ľudia, od ktorých sa očakávajú maximálne výkony, si nemôžu dovoliť byť chorí a preto sa dávajú každoročne očkovať proti chrípke. Tak, ako napríklad futbalisti Ronaldo alebo Lewandowski sa každoročne dávajú očkovať,“ hovorí Zuzana Krištúfková, prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.

Prečo sa covid opäť šíri a ako sa chrániť?

Za jesenným nárastom infekcií stojí kombinácia viacerých faktorov. Ľudia sa častejšie zdržiavajú v uzavretých priestoroch, kde sa vírusy ľahšie prenášajú. Zároveň postupne slabne ochrana pred infekciou získaná očkovaním alebo prekonaním ochorenia.

Dôležitú úlohu pri prevencii závažného priebehu zohráva očkovanie. Európska lieková agentúra (EMA) v máji 2026 odporučila pri aktualizácii vakcín na sezónu 2026/2027 uprednostniť práve variant XFG, pričom pripustila aj použitie ďalších príbuzných variantov.

Odborníci pripomínajú aj význam pravidelného vetrania, hygieny rúk a obmedzenia kontaktu s rizikovými osobami počas choroby.

X X X

 VOJNA  MODERNÉ  OTROCTVO?

 Bohatí si kúpia náhradníka, chudobných unesú. Systém odvodov sa zmenil na „moderné otroctvo“

Zin Win Paing čakal po práci na autobus domov, keď ho v Rangúne odviedla skupina mužov. Jeho rodina tvrdí, že ho následne predali za 15 miliónov mjanmarských kyatov, približne 3 800 dolárov, ako nového vojenského odvedenca. Dostal nové doklady, absolvoval vojenský výcvik a skončil na fronte. Domov sa už nevrátil.

Vojenskí predstavitelia Mjanmarska prichádzajú na zasadnutie parlamentu Únie v mjanmarskom meste Nay Pyi Taw, 12. októbra 2026

V máji 2026 zahynul v bojoch proti Arakanskej armáde v Jakchainskom štáte. Jeho prípad je jedným z viac než 30, ktoré pri niekoľkomesačnom vyšetrovaní zdokumentovala služba Radio Free Asia.

Výpovede rodín, miestnych úradníkov a bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek opisujú systém, v ktorom sa z povinného náboru stal lukratívny obchod s ľuďmi.

Jedného kúpia za tisíc, predajú za štyri

Mechanizmus je pritom podľa odhalení jednoduchý. Každá obec, mestská štvrť či okres dostáva kvótu ľudí, ktorých má dodať do armády. Ak dobrovoľní alebo riadne povolaní muži nenastúpia, miestni predstavitelia musia chýbajúce čísla doplniť iným spôsobom.

A práve tu vstupujú do hry sprostredkovatelia. Jeden z miestnych administrátorov opísal RFA, že ľudí zadržaných skupinami napojenými na armádu možno získať približne za štyri až päť miliónov kyatov, teda v prepočte 1700 až 2100 eur. Sprostredkovateľ ich následne môže ďalej „predať“ za približne 15 miliónov.

Pri zdravom mužovi schopnom vojenskej služby môže cena podľa zistení vystúpiť až na 30 miliónov kyatov, teda približne 7 500 dolárov.

Systém má ešte jeden paradox: bohatší človek si môže zaplatiť náhradníka. Bremeno vojenskej služby sa tak môže presúvať na ľudí z chudobnejších rodín, ktorí nemajú peniaze na úplatky ani možnosť odísť do zahraničia.

Zvárača uniesli cestou domov

Podobný príbeh opisuje rodina muža označovaného pseudonymom Aung Ko Ko. Pracoval ako zvárač v priemyselnej zóne v Rangúne. Keď sa 3. mája vracal domov, zadržali ho. Rodina tvrdí, že bol následne predaný za 12 miliónov kyatov do vojenskej služby pre inú oblasť krajiny.

Ďalšieho mladíka zlákali na falošnú pracovnú ponuku. Sľúbili mu prácu pri nakladaní stavebného materiálu za 40-tisíc kyatov denne.

Namiesto pracoviska ale skončil vo vojenskom náborovom systéme. Rodine sa ozval až po 18 dňoch z výcvikového tábora a povedal jej, že ho „predali“. V iných oblastiach sú ľudia podľa miestnych správ odvádzaní priamo z ulíc, kontrolných stanovíšť alebo zo svojich domov.

Organizácia Human Rights Foundation of Monland zaznamenala v juhovýchodnom Mjanmarsku prípady, keď vojaci chodili po nociach od domu k domu a odvádzali mladých mužov. Iní boli zastavení na cestách či mostoch.

Rodina môže svojho syna „vykúpiť“

Pre rodiny tým vznikol ďalší trh. Ak chcú zabrániť tomu, aby uneseného človeka poslali na vojenský výcvik, niekedy musia zaplatiť výkupné. RFA zdokumentovala rodinu, ktorá za prepustenie syna zaplatila 20 miliónov kyatov, približne 5-tisíc dolárov.

Iné rodiny podľa ľudskoprávnych organizácií predávajú autá, pozemky či kauciujú domy. Ani zaplatenie pritom nemusí zaručiť návrat človeka domov.

„Je srdcervúce, že si v našej vlastnej krajine musíme kupovať späť vlastné životy,“ povedal RFA príbuzný jedného z unesených.

Mladí muži prestávajú vychádzať

Dôsledkom nie je iba viac vojakov na fronte. Mení sa bežný život v mestách. Ľudia vo veku vhodnom na odvod sa podľa miestnych správ vyhýbajú nočným cestám, hlavným ťahom aj kontrolným stanoviskám. Niektorí zostávajú doma, iní sa skrývajú alebo sa snažia odísť z krajiny.

V Hpa-An miestni obyvatelia tvrdili, že počas leta bezpečnostné zložky zadržiavali približne 20 mužov za noc. V Dawei zas rodiny opisovali nočné razie v domoch pod zámienkou kontrol registrácie obyvateľov.

Analýza organizácie Myanmar Witness poskytuje aj širší dátový signál. Preskúmala 477 oznamov o nezvestných osobách zverejnených na Facebooku medzi rokmi 2021 a 2025. V januári 2021 zaznamenala štyri takéto prípady. V januári 2025 ich bolo už 82.

Väčšinu nezvestných tvorili muži a chlapci a niektorých neskôr identifikovali vo vojenských výcvikových centrách alebo vo väzbe. Samotná analýza nedokazuje, že za všetky nezvestnosti môže armáda, ale ukazuje výrazný nárast po zavedení odvodov.

Povinnú službu spustili po veľkých stratách

Mjanmarská armáda aktivovala zákon o povinnej vojenskej službe vo februári 2024, tri roky po prevrate, ktorým zvrhla civilnú vládu.

Na mužov sa vo všeobecnosti vzťahuje vo veku 18 až 35 rokov. Opatrenie prišlo v období, keď armáda utrpela výrazné straty v bojoch s etnickými ozbrojenými skupinami a prodemokratickým odporom.

Reuters koncom roka 2025 uvádzal približne 80-tisíc nových odvedencov. Myanmar Institute for Peace and Security neskôr odhadoval, že od spustenia systému ich mohlo pribudnúť už viac než 130-tisíc. Presný počet ľudí, ktorí boli odvedení násilím alebo prostredníctvom obchodníkov, však nie je možné spoľahlivo určiť.

Do systému vstupujú aj falošné doklady

Najnovší posun prišiel koncom septembra. Minister pre imigráciu a obyvateľstvo U Myint Kyaing podľa regionálnych médií priznal, že štátni zamestnanci pomáhali falšovať zoznamy domácností a preukazy totožnosti, aby mohli úrady vykázať náhradných odvedencov do svojich kvót.

Podľa správy mali byť ľudia z iných miest administratívne pripisovaní k domácnostiam, s ktorými nemali nič spoločné. V niektorých prípadoch mali byť dokonca upravované údaje neplnoletých tak, aby mohli byť evidovaní ako dospelí. Minister vyzval úrady, aby s praxou prestali.

RFA požiadala orgán zodpovedný za vojenské odvody aj kanceláriu vedenia krajiny o reakciu na obvinenia z obchodovania s ľuďmi. Odpoveď nedostala.

OSN už skôr dokumentovala únosy, zadržiavanie bez informovania rodín a nútené odvody. Upozornila, že ak by nútené zmiznutia tvorili súčasť rozsiahleho alebo systematického útoku proti civilistom, mohli by predstavovať zločin proti ľudskosti.

A tak sa v častiach Mjanmarska zmenilo niečo úplne základné. Pre mladého muža už cesta z práce domov nemusí znamenať iba cestu domov. Môže sa skončiť aj tým, že niekto určí jeho cenu, predá ho do odvodov, vystaví mu nové doklady a pošle bojovať na front.

 X X X

 NOVÝ  GENERÁL  RUSKA_

Putin siaha po mužovi, ktorého sám poslal do vyhnanstva. Na ukrajinský front sa údajne vracia obávaný „Generál Armagedon“

Sergej Surovikin, ruský generál prezývaný „Generál Armagedon“, sa má po rokoch vo vyhnanstve vrátiť k veleniu na Ukrajine. Napísal to britský bulvárny denník The Sun. Muž, ktorý sa preslávil brutalitou v Sýrii a Čečensku a na začiatku vojny podporoval použitie jadrových zbraní, zmizol z verejného života po vzbure Vagnerovcov v roku 2023. Naposledy pôsobil pri ruskej ambasáde v Alžírsku.

Denník píše, že Kremeľ po ňom siahol ako po poslednej možnosti. Informáciu zatiaľ neoverili iné médiá a oficiálne ju nepotvrdila ani ruská strana.

Podľa The Sun je 59-ročný Surovikin už späť v Moskve. Denník sa odvoláva na ruského vojenského komentátora, plukovníka Viktora Baranca, ktorý mal jeho presun potvrdiť. „Takíto generáli neležia na gauči. Rusko a jeho armáda takýchto generálov potrebujú,“ povedal podľa denníka.

Doplnil, že v Kremli aj na ministerstve obrany si vážne lámu hlavu nad tým, ako Surovikina, teda tvrdého, rozhodného a silného veliteľa, zasadiť do situácie, ktorá sa teraz formuje na bojisku.

Kam by ho mohli nasadiť

The Sun ďalej píše o špekuláciách, čo by mal Surovikin viesť. Podľa jednej z verzií by mal stáť na čele operácií na dobytie ukrajinských opevnených miest Slovjansk a Kramatorsk, kde ruské sily strácajú pozície. Iná špekulácia hovorí o novej ofenzíve na Kyjev cez okupovaný Černihiv.

Rozhodnutie prichádza v čase, keď Rusko čoraz viac zasahuje civilné ciele. Úrad OSN pre ľudské práva uviedol, že v prvých ôsmich mesiacoch roka 2026 na Ukrajine každý týždeň v priemere zomrelo alebo bolo zranených viac než 400 civilistov. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka ide o nárast o 55 percent. Celkovo úrad za osem mesiacov eviduje 15 280 zabitých alebo zranených civilistov.

Prezývka má opodstatnenie

Surovikin sa narodil v roku 1966 v sibírskom Novosibirsku a bojoval v Afganistane, Tadžikistane, Čečensku, Sýrii aj na Ukrajine, zhrnula ešte v roku 2023 agentúra Reuters. Prezývka Generál Armagedon pochádza zo Sýrie, kam ho v roku 2017 vyslali veliť ruským silám podporujúcim režim Bašára Asada.

Keď sa ruským jednotkám vzdala veľká skupina bojovníkov Islamského štátu, jeden z ich veliteľov pri výsluchu údajne opakovane kričal, že toto je Armagedon. Ruské médiá prezývku prevzali a používali ju pre jeho povestnú bezohľadnosť.

Hoci Rusko v tom čase popieralo, že by útočilo na civilistov, organizácia Syrian Observatory for Human Rights, ktorá monitoruje dianie v Sýrii, podľa Reuters uviedla, že ruské nálety a často nevyberavé bombardovanie zabili v dvoch rokoch do septembra 2017 celkovo 5 700 civilistov. V Čečensku sa zas preslávil rozkazom, aby za každého zabitého vojaka zničili troch povstalcov.

Na čelo celej ruskej kampane na Ukrajine sa Surovikin dostal v októbri 2022 a bol prvým človekom, ktorého v tejto úlohe Moskva verejne menovala. Do mesiaca nariadil stiahnutie ruských síl zo západného brehu Dnepra v Chersonskej oblasti, keď uznal, že im hrozí odrezanie.

Ukrajinský minister obrany aj západní diplomati podľa Reuters hodnotili, že Surovikin zlepšil disciplínu v ruských jednotkách, zároveň však zintenzívnil útoky na ukrajinskú infraštruktúru. V januári 2023 ho podriadili náčelníkovi generálneho štábu Valerijovi Gerasimovovi.

Pád po vzbure vagnerovcov

Zlom nastal v júni 2023, keď šéf žoldnierskej skupiny známej ako vagnerovci Jevgenij Prigožin ohlásil vzburu a jeho jednotky vyrazili smerom na Moskvu. Surovikin bol jedným z dvoch generálov, ktorí ho verejne vyzvali, aby od vzbury upustil. Vo videu, kde výzvu predniesol, pôsobil napäto a ťažko dýchal, opísala Reuters.

Vzbura sa skončila dohodou s Kremľom a v jej dôsledku sa podľa nepotvrdených správ začalo vyšetrovanie Surovikina pre možnú spoluúčasť. Prigožin neskôr zahynul pri havárii lietadla, za ktorú Kremeľ zodpovednosť odmietol.

Surovikin následne zmizol z verejného života. Objavil sa až v máji 2025 v Alžírsku. O jeho spozorovaní v tom čase informoval americký týždenník Newsweek s odvolaním sa na britské ministerstvo obrany.

Britské spravodajské služby uviedli, že nápadne pochudnutý Surovikin bol na fotografiách z osláv Dňa víťazstva 9. mája, ktoré zverejnila ruská ambasáda. Išlo pravdepodobne o jeho prvé verejné vystúpenie v oficiálnej úlohe od roku 2023. Podľa britských úradov v krajine pôsobil ako šéf skupiny ruských vojenských špecialistov pri ambasáde.

Rusi majú okrem Slovjansku a Kramatorsku problém aj pri Lymane. Ukrajina tam vykonala mimoriadne úspešnú operáciu. Viac sa o nej rozprával moderátor ta3 Maroš Košík s vojenským publicistom Andrejom Žiarovským:

X XX

Nafta za tri eurá? Fico varuje pred krízou a tlačí na schválenie rozpočtu

Premiér Robert Fico vyzval opozíciu na podporu štátneho rozpočtu, ktorý podľa neho Slovensko potrebuje na zvládnutie prípadnej energetickej krízy. Varoval pred výrazným zdražovaním nafty, kritizoval zahraničnú politiku Európskej únie a odmietanie ruských energií.

Schválenie rozpočtu nie je podľa predsedu vlády iba otázkou politického zápasu, ale aj pripravenosti štátu pomáhať domácnostiam a podnikom. Fico vo vyhlásení k aktuálnej politickej situácii spojil jeho prijatie s rizikom ďalšieho rastu cien energií a pohonných hmôt.

„Schválenie rozpočtu v Národnej rade SR je otázkou stability, bezpečnosti a suverenity SR,“ vyhlásil. Opozíciu aj médiá, ktoré označuje za protivládne, vyzval, aby rozpočet posudzovali aj z pohľadu schopnosti krajiny reagovať na krízové udalosti.

Nafta za tri eurá ako krízový scenár

Fico varoval, že ak bude ropná kríza pokračovať, cena nafty môže „atakovať 2,50 eur, možno 3 eurá“. Štát by podľa neho musel pomôcť domácnostiam a podnikom, na čo potrebuje schválený rozpočet. Podobne argumentoval aj pri obavách z možného nedostatku plynu na konci roka 2026.

„Ja rešpektujem aj legitímnu kritiku rozpočtu vlády SR. Ale v danom okamihu si nemôžeme dovoliť byť bez rozpočtu,“ povedal premiér.

Opozíciu obvinil, že presadzuje odmietnutie vládneho návrhu, ktoré by viedlo k rozpočtovému provizóriu. Vyrovnaný rozpočet by si podľa neho vyžiadal škrty vo výške ôsmich miliárd eur a obmedzil možnosti štátu reagovať na krízu. Predložený návrh obhajoval ako rozpočet so sociálnodemokratickými črtami, ktoré podľa neho zodpovedajú zloženiu vládnej koalície.

Spor o rozpočet má aj ústavný rozmer

Diskusia o vyrovnanom rozpočte však súvisí aj s pravidlami dlhovej brzdy. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozornila, že verejný dlh zostáva v najvyššom sankčnom pásme a vláda má povinnosť predložiť na roky 2027 až 2029 vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Vládny argument, že sa môže uplatniť výnimka pre medzinárodné finančné záväzky, označila za nepreukázaný.

Rozpočtová rada zároveň rozlišuje medzi povinnosťou vlády takýto návrh predložiť a rozhodovaním poslancov. Parlament ho nemusí schváliť v rovnakej podobe, môže opatrenia meniť či nahrádzať. Musí však rešpektovať ústavnú požiadavku dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Únii vyčíta pokrytectvo a slabý vplyv

Veľkú časť vystúpenia Fico venoval medzinárodnej situácii. Tvrdil, že spoluprácu založenú na spoločných pravidlách nahrádzajú mocenské rozhodnutia veľkých krajín. „Po slovensky povedané, veľkí si robia, čo chcú,“ skonštatoval.

Ako príklad uviedol dohodu o dodávkach ruskej nafty do Spojených štátov. Podľa jeho hodnotenia má Washingtonu pomôcť znížiť domáce ceny a Rusku zabezpečiť príjmy. Donald Trump oznámil dodávky ruskej nafty na americký aj svetový trh po rokovaniach s Vladimirom Putinom. Krok vyvolal kritiku Ukrajiny aj časti amerických zákonodarcov; analytici spochybňujú jeho schopnosť výrazne znížiť ceny.

Fico v tejto súvislosti obvinil EÚ z dvojakého prístupu k ruským energiám. Poukázal na pokračujúci dovoz ruského skvapalneného plynu a namietal, že Slovensko čelilo kritike za presadzovanie dodávok z Ruska. „Čiže veľkí môžu a malí nemôžu?“ spýtal sa.

Únii vyčítal aj nedostatočný vplyv na vojnu na Ukrajine, dianie v Gaze či konflikt medzi Iránom a Spojenými štátmi. Jej reakcie charakterizoval slovami „pokrytectvo“ a „hystéria“. Kritizoval ďalšie sankcie aj zrýchľovanie odklonu od energií z východu, ktoré podľa neho oslabujú európsku ekonomiku.

Ruský plyn chce zachovať, jadrový zdroj rieši s USA

Premiér avizoval pokračovanie zahraničnej politiky orientovanej „na všetky štyri svetové strany“. Tento prístup chce presadzovať až do parlamentných volieb, ktoré podľa jeho slov majú byť v riadnom termíne v septembri 2027.

Ako príklad uviedol žalobu proti pravidlám zákazu dovozu ruského plynu v rámci REPowerEU, ktorú podľa neho Slovensko podalo.

Európske nariadenie sa pritom vzťahuje na potrubný aj skvapalnený ruský plyn. Pri existujúcich zmluvách počíta s prechodnými obdobiami; úplný zákaz dovozu LNG má platiť od začiatku roka 2027 a potrubného plynu od jesene 2027. Únia odklon od ruských energií zdôvodňuje ruskou agresiou proti Ukrajine a bezpečnostnými rizikami závislosti od Moskvy.

Fico zároveň povedal, že Slovensko rokuje s americkou stranou o výstavbe nového jadrového zdroja s výkonom 1 200 megawattov v Jaslovských Bohuniciach. Spoluprácu s USA a záujem o pokračovanie dodávok ropy a plynu z východu predstavil ako súčasť diverzifikácie.

Na summite chce otvoriť ceny energií

Napriek ostrej kritike Bruselu premiér deklaroval, že Slovensko chce aktívne vstupovať do tvorby európskych politík. Za témy označil zelenú politiku, prístup k vojne a pokles konkurencieschopnosti.

Pred avizovaným summitom EÚ vo štvrtok a piatok upozornil na spoločné stanovisko pripravené pod slovenským predsedníctvom. Podľa jeho slov sa týka predovšetkým konkurencieschopnosti a vysokých cien energií a pohonných hmôt. „Nechceme byť pasívnym hráčom,“ vyhlásil.

Svadbu Plavákovej označil za provokáciu

Druhú výzvu opozícii Fico spojil s tým, čo označil za hodnotové oslabovanie Slovenska. V čase medzinárodného napätia podľa neho treba hľadať zhodu aspoň v otázkach mieru a postavenia krajiny.

Následne kritizoval predsedníčku parlamentného výboru pre ľudské práva. Hoci ju nemenoval, jeho vyjadrenia zodpovedajú aktuálnej správe o svadbe poslankyne PS Lucie Plavákovej s partnerkou. Plaváková sobáš oznámila na sociálnej sieti.

Premiér tvrdil, že predsedníčka výboru „flagrantne a otvorene porušuje ústavu Slovenskej republiky“. Odvolával sa na poslanecký sľub a ústavnú definíciu manželstva.

Článok 41 ústavy skutočne definuje manželstvo ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Samotné znenie tohto ustanovenia však nie je rozhodnutím o konkrétnom konaní poslankyne; obvinenie z porušenia ústavy vo vyhlásení vyslovil Fico.

Premiér uviedol, že rešpektuje páry rovnakého pohlavia, no presadenie manželstiev rovnakého pohlavia podľa neho vyžaduje volebný mandát a zmenu ústavy. Kritiku adresoval aj KDH, ktoré spájal s možnou podporou takejto zmeny. „Nerozbíjajte hodnotovo Slovensko,“ odkázal opozícii a médiám. Svadbu označil za „protiústavnú provokáciu“ a tvrdil, že podobné spory prehlbujú napätie v spoločnosti.

X XX

Robert Fico zaútočil na poslankyňu PS Plavákovú za to, že sa v zahraničí zosobášila so svojou partnerkou.

Premiér tvrdí, že sobáš Lucie Plavákovej s partnerkou je flagrantnou provokáciou a popretím ústavy. Opozíciu a médiá vyzval, aby Slovensko hodnotovo nerozbíjali.

Premiér Robert Fico v krátkom vyhlásení na Úrade vlády zaútočil na poslankyňu PS Luciu Plavákovú za to, že sa v zahraničí zosobášila so svojou partnerkou. Jej sobáš nazval „flagrantnou provokáciou“.

„Žiadam opozíciu a protivládne médiá, nerozbíjajte hodnotovo Slovensko. Nerozbíjajte ho. Ústava Slovenskej republiky je garantom určitej hodnotovej orientácie tejto krajiny,“ povedal Fico s tým, že podľa neho by poslankyňa nemala porušovať ústavu.

Podľa novely ústavy, ktorú schválil v roku 2014 Smer spolu s KDH a časťou vtedajšieho OĽaNO a SDKÚ, je manželstvo zväzok muža a ženy. Plaváková však zväzok uzavrela v zahraničí.

Progresívne Slovensko, ktorého je Plaváková členkou, už reagovalo na slová premiéra. „Odmietame útoky Roberta Fica na súkromný život Lucie Plavákovej, ku ktorým sa znížil v deň výročia teroristického útoku na Zámockej ulici. Neporušila žiaden zákon ani ústavu. My vyzývame premiéra, nech sa nestará do života iným a nech si najprv zametie pred svojím prahom. V Ústave nie je spomenuté nič o zväzku muža, ženy a troch mileniek,“ napísali v reakcii na vyhlásenie premiéra.

Dnes si pripomíname útok na Zámockej

Vlani rozhodol Súdny dvor EÚ o tom, že členské štáty Únie sú povinné uznať manželstvá osôb rovnakého pohlavia zákonne uzavreté v inom členskom štáte. Povinnosť sa týka aj štátov, ktorých právo manželstvá osôb rovnakého pohlavia neumožňuje.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok to však odmietol a rozhodol, že takéto manželstva sa nebudú zapisovať do matriky.

„Pýtam sa, načo je dobrá provokácia hodnotová typu, že predsedníčka výboru Národnej rady Slovenskej republiky, významného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva flagrantne a otvorene zrušuje Ústavu Slovenskej republiky. My nemáme nič proti ľuďom, ktorí majú vzťahy – hovorím teraz o homosexuálnych pároch – rešpektujeme to. Vždy to tak bolo, je to tak a bude to tak. Ale Ústava Slovenskej republiky, na ktorú aj pani poslankyňa sľubovala a prisahala, hovorí veľmi jasne, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy,“ povedal predseda vlády.

Premiér na margo ľudskoprávnych tém odkázal Progresívnemu Slovensku, že ak chce presadiť uznanie homosexuálnych zväzkov, musí vyhrať voľby a zmeniť ústavu. Do tejto snahy zapojil aj Kresťanskodemokratické hnutie, ktorému odkázal, že pri takejto zmene „pravdepodobne bude“.

Ficove slová voči zväzkom LGBTI ľudí prišli v deň, keď si Slovensko pripomína štvrté výročie atentátu na Zámockej ulici v Bratislave. Pri útoku muž zavraždil Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha. Útočník ich zastrelil v podniku Tepláreň, do ktorého chodili zväčša ľudia z LGBTI komunity.

Rozpočtové provizórium a hrozba krízy

Takzvané „kultúrno-etické témy“ predseda vlády vo svojom vystúpení prepojil s apelom na schválenie štátneho rozpočtu. Prijatie zákona roka označil v aktuálnej medzinárodnej situácii za otázku národnej bezpečnosti a stability. Odmietol tlak na prijatie vyrovnaného rozpočtu, čo by podľa jeho prepočtov znamenalo okamžité škrty vo výške ôsmich miliárd eur.

Predseda vlády varoval pred blížiacou sa ropnou krízou, pri ktorej by ceny pohonných hmôt mohli atakovať hranicu dvoch a pol až troch eur za liter. Schválený rozpočet s deficitom je podľa neho jedinou cestou, ako štát dokáže situáciu dotovať.

„Ak hovoria, že nemáme prijať radšej žiadny rozpočet ako tento, tak ideme do rozpočtového provizória. A čo potom urobíme, keď dôjde k nedostatku plynu, ako sa o tom hovorí na konci roku 2026, a budeme potrebovať finančné prostriedky pre domácnosti a podnikateľskú sféru, aby sme im pomohli a ich zachránili?“ pýtal sa Fico.

Kritika Únie: Pokrytectvo a hystéria

Väčšiu časť svojho prejavu premiér venoval zahraničnej politike a kritike Európskej únie, ktorej vyčíta „pokrytectvo“ a stratu medzinárodného vplyvu.

Ako príklad uviedol dohodu o dovoze ruskej nafty do USA, ktorá má znížiť ceny pre amerických spotrebiteľov v predvolebnom období, no zároveň podľa Fica prináša ruskej štátnej pokladnici peniaze na financovanie vojny na Ukrajine.

Slovensko sa preto podľa Fica nebude podriaďovať a odmieta byť „súčasťou poslušného stáda, ktoré ide na bitúnok“.

X XX

Mladá Slovenka opäť uchvátila svet, dúhový dres však nosiť nemôže. Rozhodnutie cyklošéfov ju sklamalo

Má za sebou sezónu, v ktorej opäť potvrdila, že patrí medzi najvýraznejšie talenty svetovej cyklistiky.

Viktória Chladoňová po MS v Kanade, kde sa stala majsterkou sveta, zažiarila aj na nedávnych ME v Slovinsku, kde skončila v kategórii do 23 rokov tretia v časovke i v pretekoch s hromadným štartom.

Tínedžerka z Trenčína, ktorá o mesiac oslávi 20. narodeniny, má už teraz naprieč viacerými disciplínami a vekovými kategóriami (juniorky a U23 na ceste a v časovke, cyklokros, horská cyklistika) viac medailí, ako ich nazbieral Peter Sagan. Žilinský rýchlik ich má v zbierke celkovo deväť.

Je o vás známe, že nie ste nadšená z označenia „Sagan v sukni“, ale už teraz máte z vrcholných podujatí viac medailí ako Peter Sagan. Čo na to hovoríte?

Cením si každého úspechu, ktorý som dosiahla. Mám cenné kovy z viacerých disciplín, čiže ťažko sa porovnávajú. Som rada, že ich mám toľko a verím, že ich bude ešte viac.

Vlani ste vybojovali dva tituly vicemajsterky sveta. Bola táto sezóna úspešnejš

Zlatá medaila z MS a dúhový dres je najviac, čo som mohla získať. Takže áno, rok 2026 bol pre mňa najlepší v kariére.

Pomôže vám dúhový dres k tomu, aby ste v nasledujúcej sezóne štartovali na najdôležitejších pretekoch sezóny vrátane Tour de France?

Verím, že áno. Ako majsterka sveta som v pozícii, keď môžem vyjednávať s tímom o účasti na top pretekoch. Vo Visme vedia, že som silná v kopcoch i v časovke, čo je základ, aby som mohla jazdiť na celkové poradie. Chcem, aby ma postavili na viaceré podujatia ako líderku na celkové poradie.

Na ktoré preteky si dúhové tričko oblečiete?

Práveže na žiadne. Môžem v ňom len trénovať. Škoda, že boli zrušené preteky Tour de l´Avernir, ktoré boli pre cyklistky do 23 rokov. Tam by som mohla štartovať v dúhovom drese. Vlani sa ešte tieto preteky konali, ale tento rok ich už zrušili a už ich neplánujú obnoviť. Som veľmi smutná, pretože to bola jediná možnosť, kde by som si dres mohla obliecť.

Čo sa s ním stane?

Budem ho nosiť počas tréningov, predsa len, je pre mňa špeciálny. Potom poputuje na stenu. Zarámujem si ho a zavesím vedľa dúhového trička, ktoré som získala ako majsterka sveta v horskej cyklistike. Tam bude mať svoje miesto a bude čakať na ďalších kamarátov.

Aké boli ohlasy v cyklistickej komunite, keď ste vybojovali titul majsterky sveta?

Dostala som veľmi veľa gratulácií, za čo som vďačná. Po pretekoch v Montreale mi od množstvo správ takmer „vybuchol“ mobil. Trvalo mi niekoľko dní, pokiaľ som si úspech uležala v žalúdku a odpísala som na všetky správy. Bolo to veľmi milé, ďakujem všetkým, ktorí mi fandili.

Boli by ste pripravená ešte lepšie, ak by ste počas sezóny nemali študijné povinnosti, keďže ste maturovali na trenčianskom gymnáziu?

Ťažko povedať. Keďže som sa musela učiť, nemala som toľko priestoru na trénovanie. Po tom, ako som urobila maturitu, absolvovala som smerom k MS dvojmesačné sústredenie. Nešla som žiadne preteky a preto som veľmi nevedela, ako som na tom v porovnaní so súperkami. V tom som pociťovala malý otáznik, ale napokon to dopadlo veľmi dobre.

Nechýbala vám na MS pretekárska prax?

Možno to tak v úvode pretekov s hromadným štartom aj vyzeralo. Bola som v balíku trochu nesvoja, predsa len, dva mesiace bez súťaženia môžu človeka ovplyvniť. Napokon som to zvládla veľmi dobre. Dievčatá z reprezentačného výberu mi veľmi pomohli, aj im patrí vďaka.

Na MS i ME ste v závere predviedli veľmi solídne špurty. Trénovali ste ich pred šampionátmi?

Špeciálne nie. Skôr sme sa s trénerom zameriavali na celkový profil trate, prevýšenia a kopce. V špurtoch som využila skúsenosti z cyklokrosu, predsa len, tam sa špurtuje takmer po každej zákrute.

Cítili ste, že po minulom roku, kde ste získali titul vicemajsterky sveta, si na vás súperky dávajú väčší pozor?

Áno, bolo to tak. Na každý môj nástup niektorá z nich zareagovala. Ale je to aj tým, že sa navzájom veľmi dobre poznáme, či už je to z cestných pretekov alebo z cyklokrosu. Sú to dievčatá približne v mojom veku, súťažiť s nimi je úplne niečo iné ako so seniorkami.

Kanaďanka Holmgrenová, ktorá bola pred MS hlavnou favoritkou na zlato, vyzerala po tom, ako s vami prehrali v špurte, veľmi sklamaná. Zablahoželala vám k titulu majsterky sveta?

Isabella je moja dobrá kamarátka, úprimne mi gratulovala. Rovnako aj Belgičanka Fleur Moorsová, ktorá skončila na treťom mieste. Sú to veľmi milé a prajné dievčatá. Lepšie kolegyne do záverečného úniku som si skutočne nemohla vybrať. (úsmev)

Na budúcoročnom šampionáte „prestúpite“ medzi seniorky alebo zostanete v kategórii do 23 rokov?

To sa ukáže podľa výkonov, aké budem podávať počas sezóny. Ak dokážem, že viem konkurovať najlepším, verím, že tím ma nechá, aby som si vyskúšala elitnú kategóriu.

Na ME ste skončili v časovke tretia, ale ak by sa vám čas započítal do seniorskej kategórie, keďže seniorky išli tú istú trať ako ženy do 23 rokov, skončili by ste na celkovom ôsmom mieste. Čo na to hovoríte, že ste teoreticky mohla byť ako 19-ročná pretekárka ôsma medzi seniorkami?

Áno, je to fajn pocit. Ako som povedala, uvidím, ako sa mi bude dariť v budúcej sezóne a podľa toho sa rozhodne, či budem o rok štartovať medzi ženami do 23 rokov alebo medzi seniorkami.

Aký program vás čaká do konca sezóny?

Tento týždeň absolvujem etapové preteky Eneco Tour v Holandsku. Následne sa postavím na štart dvoch cyklokrosových podujatí a potom si konečne užijem dlhšie voľno. Sezóna bola náročná, už sa na oddych teším.

Aké máte ciele do budúcej sezóny? Je veľkou túžbou štartovať na Tour de France?

Už nebudem mať školu, čiže budem mať viac času na tréning. Áno, Tour de France je môj najväčší sen. Tieto preteky by som bola ochotná absolvovať v hocijakej úlohe – či už ako pomocníčka, domestik, podpora. Na ďalších pretekoch by som si rada v čo najväčšej miere vyskúšala pozíciu líderky, čiže pretekárky na celkové poradie. Nech viem, ako v budúcnosti celkové poradie aj vyhrať.

 X XX

 Důlní stroje mířily do Ruska: Stíhání firmy Ferrit končí po složení 26 milionů.

Státní zástupce podmíněně upustil od trestního stíhání strojírenské společnosti Ferrit, kterou policie obvinila kvůli dodávkám důlních strojů do Ruska. Žalobce firmě stanovil zkušební dobu na 12 měsíců. Informovala o tom Česká televize (ČT).

Čtyři manažeři Ferritu, včetně jednatele Petra Mohelníka, uzavřeli dohody o vině a trestu. O jejich schválení bude rozhodovat soud. Státní zástupce s nimi sjednal peněžité tresty v rozmezí od 150 000 do 500 000 korun. Stíhání dalších dvou osob žalobce podle ČT zastavil.

Kriminalisté z Národní centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) obvinili šest lidí a samotnou firmu z porušení mezinárodních sankcí loni v září. Podle vyšetřovatelů se sedm strojů dostalo do Ruska přes prostředníky v dalších státech, přestože jejich vývoz podléhal sankčním restrikcím.

Miliony korun pro oběti trestné činnosti

„V srpnu 2026 státní zástupce rozhodl usnesením o podmíněném upuštění od trestního stíhání stíhané právnické osoby,“ uvedl mluvčí olomouckého vrchního státního zastupitelství Radek Bartoš.

Firma podle něj ještě před vydáním rozhodnutí složila 1 058 635 eur (zhruba 26 milionů korun) na peněžitou pomoc obětem trestné činnosti. Zkušební dobu žalobce stanovil na 12 měsíců.

Změna vlastníků po policejním obvinění

Ferrit sídlí ve Frýdlantu nad Ostravicí na Frýdecko-Místecku. Vyrábí závěsná i pozemní kolejová vozidla pro důlní přepravu a specializuje se také na důlní nakladače. Letos v srpnu společnost změnila majitele – nově ji ovládl mostecký Sutor Holding.

Firmu do té doby vlastnily tři rodinné společnosti: Bepeko, patřící rodině jednatele Petra Kováře, Famos&Gen výkonného ředitele Petra Mohelníka a HM Family Office jednatele Miroslava Heczka. Po obvinění manažerů však dvě z těchto firem ze struktury vlastníků vystoupily a většinový podíl převzal právě Sutor Holding. Redakce České justice 

X X X

‚Nezákonný a šikanózní.‘ ČEZ se ohradil proti rozhodnutí Lucemburského soudu v kauze Diag Human

Lucemburský soud zablokoval kvůli kauze Diag Human podíly české polostátní energetické firmy ČEZ v tamních firmách, přes které ČEZ vlastní distributora plynu GasNet. Firma ČEZ to v pondělí oznámila na svém webu. Na informaci upozornil server Ekonomický deník. Společnost ČEZ označila krok lucemburských úřadů za nezákonný a šikanózní, protože se zmíněnou kauzou neměla nic společného.

Česko-švýcarský podnikatel Josef Šťáva se v kauze Diag HumAN od státu odškodnění asi 17 miliard korun.

Společnost ČEZ uvedla, že obdržela oznámení lucemburské soudní vykonavatelky o vydání dvou rozhodnutí týkajících se společností Czech Gas Networks S.à r.l. (CGN) a Czech Gas Networks Investments S.à r.l. (CGNI).

„Podle oznámení mají tato rozhodnutí za následek omezení společností CGN a CGNI v nakládání s majetkovými hodnotami náležejícími České republice a ČEZ, které mají tyto společnosti v držení,“ sdělila firma.

X X X

UKRAJINA   NIČÍ  SVĚTU  NAFTU

JAK  DLOUHO  JEŠTĚ  BUDE  TRUMP \MLČET  K  NIČEN/I  PHM?

DOŽENE  RUSKO   K  RADIKÁLNĚJŠÍMU  ŘEŠENÍ?

Trump tvrdí, že dohoda s Putinem o dovozu nafty je v zájmu USA. Za její nedostatek viní Ukrajinu

Americký prezident Donald Trump v pondělí na své sociální síti obhajoval svou dohodu o dodávkách nafty s ruským prezidentem Vladimirem Putinem. Šéf Bílého domu na Truth Social napsal, že se rozhoduje v zájmu USA a bez bližších podrobností tvrdil, že Evropská unie zaplatila Rusku za energie 250 miliard dolarů, ale že o tom ‚falešná média‘ odmítají informovat

Trump v pátek překvapivě oznámil, že Rusko okamžitě dodá na americký a světový trh přes 300 tisíc tun nafty, v dalších měsících pak mají následovat ještě vyšší dodávky.

EU schválila další balík protiruských sankcí. Podle Kallasové by fungovaly líp, kdyby je podpořil Trump.

Dohodu o dodávkách sjednal při telefonickém rozhovoru s Putinem. Putin následně prohlásil, že Rusko je připraveno dodávat ropu a ropné produkty do zahraničí a že tyto dodávky budou mít příznivý vliv na světovou ekonomiku. Trumpovo oznámení ovšem vyvolalo kritiku opozičních demokratů i řady představitelů členských států EU a NATO, které roky podporují Ukrajinu v její obraně proti ruské agresi.

„Evropská unie zaplatila Rusku 250 miliard dolarů za energii, ale média šířící falešné zprávy se k tomuto tématu nechtějí ani přiblížit. Udělal jsem správné rozhodnutí pro americký lid. Amerika je vždy na prvním místě,“ uvedl Trump.

Nepodložený výrok

V příspěvku neupřesnil, za jak dlouhé časové období se týká částka, kterou EU údajně zaplatila Rusku, ani další údaje, kterými by své tvrzení podložil.

Demokraté k Trumpově dohodě s Putinem: Zoufalé ujednání s ‚vrahounským diktátorem‘.

EU zavedla po Putinově celoplošné invazi na Ukrajinu v únoru 2022 sankce proti Rusku a provedla kroky ke snížení energetické závislosti na Rusku. Ministři zahraničí unijních zemí v pondělí uvedli, že sankce proti Moskvě zůstanou v platnosti navzdory dohodě mezi USA a Ruskem.

Americký prezident se v posledních měsících snaží svalit vinu za rekordní ceny nafty v USA na Ukrajinu, nikoli na válku vedenou USA proti Íránu, která vyhnala vzhůru ceny energií na světovém trhu, poznamenala agentura Reuters. Děje se tak necelý měsíc před volbami do amerického Kongresu, v němž si chtějí Trumpovi republikáni zachovat většinu.

USA přitom spotřebují přibližně 3,6 milionu barelů nafty denně, takže i kdyby Rusko tento měsíc dodalo slíbených 300 tisíc tun, představovalo by to necelou polovinu americké denní spotřeby.

X XX

VE  VARECH  S  ANO

Karlovy Vary povede koalice ANO, Karlovaráků a ODS. Vedení města se nemění, přibude náměstek

Karlovy Vary povede koalice ANO, Karlovaráků a ODS. Zástupci stran v pondělí podepsali memorandum o spolupráci. Strany ještě jednají o rozdělení funkcí, primátorkou bude potřetí Andrea Pfeffer Ferklová z vítězného ANO. Ve svých funkcích budou pokračovat náměstci Martin Dušek a Lubomír Kovář (oba ANO) i Miroslav Vaněk (Karlovaráci) a přibýt by měl čtvrtý náměstek.

Jednání završené podpisem koaliční smlouvy chtějí strany dokončit příští týden 

Novým náměstkem pravděpodobně bude Václav Skuhravý (Karlovaráci), řekla primátorka. Koalice bude mít v 35členném zastupitelstvu 18 mandátů. Jednání završené podpisem koaliční smlouvy chtějí strany dokončit příští týden.

Jak dopadly komunální volby v Karlových Varech: vyhrát by mělo hnutí ANO, druhé místo obsadily Vary

„Dnes (v pondělí) jsme podepsali memorandum o další spolupráci a o tom, že končíme vyjednávání s ostatními stranami. Hnutí ANO, Karlovaráci a ODS se domluvila na tom, že v rámci zastupitelstva města Karlovy Vary budeme mít většinu, tedy 18 mandátů,“ řekla Pfeffer Ferklová pro Český rozhlas Karlovy Vary s tím, že jde o těsnou většinu.

„Už během tohoto volebního období se ukázalo, že body a kroky, které řešíme v rámci jednání zastupitelstva, jsou vždycky projednávány i s opozicí a nikdy jsme neměli problém. Vždycky jsme tam měli shodu i napříč ostatními stranami, takže já předpokládám, že to takto bude i nadále. Všem jde o to stejné, to znamená o rozvoj našeho města, tak přece není důvod, abychom se na těch základních bodech neshodli,“ dodala.

Adam Klsák, lídr opoziční kandidátky Vary+, v pondělí řekl, že dokud není podepsaná koaliční smlouva, mohou se ještě věci změnit. „Koalice v tomhle složení má velmi křehkou většinu, takže my uvidíme, co se bude dál dít, ale ještě to bereme tak, že můžou nastat nějaké situace, které umožní návrat k jednání,“ uvedl Klsák.

Jak doplnil, to že se s dosavadní koalicí na mnoha věcech opozice shodla, neznamená, že ve všem. A posun voličů k opozičním stranám naznačuje, že chtějí změny. A ty chce Vary+ v zastupitelstvu prosazovat.

Pokračování spolupráce

Rada města zůstane devítičlenná. „My jsme vždy měli čtyři náměstky, ale ten jeden během druhého volebního období odstoupil a už jsme ho nenahradili,“ řekla Pfeffer Ferklová.

Smlouvu by strany měly podepsat příští týden, následně zveřejní programové prohlášení. „Vzhledem k tomu, že tady už sedíme nějakou dobu, přesně víme, co je potřeba ve městě Karlovy Vary dopracovat, jaké projekty jsou rozpracovány, tak také předpokládám, že to nebude nějaká dlouhá doba, ale neumím říct přesné datum,“ dodala.

Vojkovice vede od roku 1990, ve volbách opět vyhrál. Garaj si ale bude muset vyjednat podporu

V pátečních a sobotních komunálních volbách sice ANO v Karlových Varech proti předešlým volbám oslabilo, přesto volby vyhrálo se ziskem 26,43 procenta hlasů a deseti mandáty. Druhá v pořadí skončila koalice Vary+, která spojuje hnutí KOA, Piráty, TOP 09 a KDU-ČSL, získala 22,74 procenta hlasů a devět mandátů.

Po šesti mandátech pak získali Karlovaráci a Starostové a nezávislí (STAN), dva mandáty mají i SPD a ODS.

Před čtyřmi lety v Karlových Varech vyhrálo ANO, získalo 14 mandátů v zastupitelstvu, které má 35 členů. Druzí skončili Karlovaráci s pěti mandáty. Třetí SPD získalo čtyři zastupitele, stejně jako Spolu i hnutí KOA. Piráti měli dva mandáty, stejně jako STAN.

Koalici nejprve vytvořili ANO s Karlovaráky a Spolu. Po obvinění radního Petra Bursíka (ODS) se koalice omezila jen na spolupráci ANO a Karlovaráků. I tak měla koalice většinu 19 mandátů.

X X X

PODLE  PREMIÉRA  ANGLIE   ZA\  NEPOŘÁDEK  V  ZEMI  RUSKO?

Obrat v Británii. Rusko ovlivňovalo brexit, přiznal Burnham a varoval Němce

Rusko zasahovalo do referenda o odchodu Velké Británie z Evropské unie v roce 2016, uvedl premiér Andy Burnham. Podobné aktivity se podle něho odehrávají také v Německu. Je to poprvé, co britský premiér řekl, že se Rusko snažilo ovlivnit hlasování o brexitu, ačkoli varování ohledně snah Kremlu o ovlivňování britské politiky se objevují dlouho.

Labouristický ministerský předseda teď uvedl, že se na možné ruské vměšování do britského hlasování v roce 2016 ptal po svém nedávném nástupu do úřadu.

„Dostalo se mi jasné odpovědi, že ano, že bylo (ruské vměšování). Myslím, že jsme v této věci zaujali příliš pasivní postoj a dostatečně jsme neinformovali veřejnost o tom, do jaké míry se aktéři ze zahraničí snaží narušovat politický proces,“ prohlásil.

Burnham připustil návrat Británie do EU. Skvělé, pojďte, reaguje Macron a Sánchez

Burnham také řekl, že hovořil o ruském vměšování s německým kancléřem Friedrichem Merzem a že z Ruska do německé politiky pronikají dezinformace.

„Tyto věci je nyní důležité jasně zaznamenat a věřím, že to pomůže voličům v Německu a ve Francii pochopit, že část této politiky je podněcována našimi nepřáteli, konkrétně Ruskem,“ řekl britský premiér.

Podrobnosti o povaze či rozsahu aktivit Moskvy během britského referenda o odchodu z EU nesdělil, stejně jako to, koho se na vměšování ptal. Burnhamovo vyjádření představuje výrazný odklon od postoje předchozích konzervativních vlád, které trvaly na tom, že neexistují důkazy o úspěšném ruském zásahu do hlasování v referendu, podotýká deník The Guardian.

Brexit napáchal víc škody než užitku, řekl britský premiér. Chce lepší vztahy s EU

Rusko se k Burnhamově prohlášení zatím nevyjádřilo, obvykle podobná obvinění popírá.

Británie vystoupila z Evropské unie v roce 2020, tomuto kroku předcházelo referendum v zemi, které vyhlásil konzervativní premiér David Cameron.

Brexit napáchal více škody než přinesl užitku, prohlásil na konci září Burnham a přislíbil představit možnosti, které podle něj existují ve vztazích mezi ostrovním královstvím a unijní sedmadvacítkou. Později podle médií nevyloučil návrat Británie do EU jako jednu z možných variant posílení vztahu země s unií.
X XX
VELKÝ  DLUH  FINSKA,  PŘEHNALI  ZBROJENÍ

Finsko tíží dluhy. Nejšťastnější zemi na světě tak čekají škrty

Finsko už devět let vede žebříček nejšťastnějších zemí světa. Nyní ho však čeká nepříjemné období. Veřejný dluh rychle roste a vláda musí hledat další miliardové úspory. Škrty se mohou dotknout zdravotnictví, sociálních dávek i penzijního systému. O jejich rozsahu se přitom politici přou jen několik měsíců před parlamentními volbami.

Finské veřejné finance jsou v nejhorším stavu za několik desetiletí. Zadlužení země dosáhlo ve druhém čtvrtletí letošního roku 90,3 procenta HDP. Ještě před pandemií se pohybovalo kolem 65 procent. Situace se navíc dál zhoršuje. Vláda počítá na příští rok se schodkem rozpočtu ve výši 12,3 miliardy eur (295,2 miliardy korun), píše Deutsche Welle.

Současné potíže nevznikly během jedné zimy. Finsko hospodaří v minusu od světové finanční krize v roce 2008. Příjmy rozpočtu brzdí nevýrazný růst ekonomiky. Počet seniorů navíc zvyšuje náklady na zdravotní péči. K tomu přišla pandemie a prudké zdražení energií.

Daně ve státech EU tvoří skoro polovinu ceny benzinu. Nejvíc vybírá Nizozemsko

Příčinou i stále trvající válka na Ukrajině

Velkou roli sehrála také válka na Ukrajině. Finsko, které sdílí s Ruskem dlouhou hranici, se odřízlo od části dřívějších energetických dodávek a v roce 2023 vstoupilo do NATO. Výdaje na obranu v posledních letech citelně vzrostly. Země mimo jiné objednala 64 amerických stíhaček F-35 za přibližně 8,4 miliardy eur (201,6 miliardy korun) a hodlá posílit vojenský rozpočet na 3,2 procenta HDP.

Na Helsinky zároveň tlačí Evropská unie. Ta v lednu zahájila s Finskem řízení kvůli nadměrnému schodku a požaduje, aby jej země do konce roku 2028 snížila pod tři procenta HDP. Vláda tak musí rozhodnout, kde ušetřit.

Ultimátum a hrozba odvetou. Obchodní jednání EU s Čínou se vyostřují

Premiér Petteri Orpo prosazuje další škrty bez zvyšování daňové zátěže. Úspory chce hledat především v sociálním systému a zdravotnictví. Opoziční sociální demokraté naopak počítají s kombinací nižších výdajů a vyšších daní.

„Schodek je tak vysoký, že bude nutné přistoupit ke zvýšení daní i omezení výdajů,“ uvedl pro Deutsche Welle Jarkko Kivistö z finské centrální banky. Podle odhadů bude příští vláda muset přijmout další úsporná opatření v rozsahu osmi až jedenácti miliard eur (192 až 264 miliard korun).

Evropa musí šetřit, varuje Brusel. Situace na trzích začíná být znepokojivá

Navzdory rostoucímu zadlužení si Finsko stále půjčuje za poměrně výhodných podmínek. Výnos desetiletých státních dluhopisů byl 6. října pouze o 0,38 procentního bodu vyšší než v Německu. Ve Francii činil rozdíl 1,28 bodu a v Itálii 1,07 bodu.

Nejvyšší nezaměstnanost v EU

Další škrty přitom mohou zhoršit už tak složitou hospodářskou situaci. Finsko se potýká s nejvyšší nezaměstnaností v Evropské unii. V srpnu dosáhla 10,3 procenta, mezi mladými lidmi dokonce přesáhla 23 procent.

Ekonomové navíc upozorňují, že případné propouštění ve veřejném sektoru může přimět domácnosti k většímu šetření. Nižší spotřeba by následně oslabila podniky a zpomalila očekávané oživení ekonomiky.

Další komplikace mohou přinést vysoké ceny energií. Finská centrální banka upozorňuje, že pokud ropa a plyn zůstanou drahé, hospodářský růst v příštím roce zpomalí a inflace se zvýší.

Rozšíření EU o Albánii a Černou Horu má potenciál. Lákat může firmy i turisty

Příznivější zprávy přicházejí alespoň z průmyslu. Finské loděnice a podniky zpracovávající kovy získávají nové zakázky, které by mohly pomoci nastartovat hospodářský růst.

„Je možné, že nás z recese vytáhne vývoz,“ uzavřel pro Deutsche Welle ekonom Lauri Holappa, s tím, že rozhodující podle něj bude, zda zahraniční poptávka zůstane dostatečně silná.

X X X

U  ŽEN  MILION  VAJÍČEK,  POSTUPNĚ  STÁRNOU,  ZMIZÍ

MĚSíĆNĚ   ŹENA   15  VAJÍĆEK,  ALE  DOZRAJE  TŘEBA  JEN  JEDNO

TAKŽE  MUSÍ  MÍT  ŠTĚSTÍ,  ABY  HO  ZÍSKALA,  MĚLA  DÍTĚ

MOŽNÁ  PROSPĚJE  ČASTÉ  MILOVÁNí

VE  FRANTIŠKOVÝCH  LÁZNÍCH   V  HOTELU   PAWLIK  KAŽDÝ  ROK

PŘES  30  ŽEN,   CO  TAM  STÁLE  JEZDÍ,  ALE  ŠTĚSTÍ  NEMAJÍ

JE  HODNĚ  PŘÍPADŮ,  CO  SE  PARTNEŘI  ZMĚNILI  A  ŽENÁM  TO  POMOHLO…

ZLÍ  JAZYKOVÉ  TVRDÍ,  ŽE  NEJVÍCE  DÉTÍ  SE  RODí  PO  PLESE  HASiČŮ,

SPORTOVCŮ,  KDE  JE  DOBRÁ  NÁLADA  A  PAK  JSOU  i  DĚTI

Ženy neodkládají těhotenství kvůli kariéře. Absence partnera jednoznačně převažuje, vysvětluje lékař

Česko zažívá výrazný pokles počtu narozených dětí, loni se jich narodilo nejméně za posledních 240 let. Rodičovství se zároveň posouvá do vyššího věku, prvorodičkám je v průměru 29 let. Důvodů může být několik, často ale nejde o prosté upřednostnění kariéry. „Úplně jednoznačně převažuje absence partnera, se kterým je žena rozhodnutá to dítě mít,“ poukazuje lékař a specialista na reprodukční medicínu Pavel Otevřel, působící na klinice Reprofit.

Těhotná žena by měla během těhotenství podstoupit nejméně tři ultrazvuková vyšetření.

„Věk ženy ovlivňuje celou její reprodukční šanci. Čím později začne, tím menší šanci má na otěhotnění i na to, že bude mít víc dětí než jedno,“ upozorňuje vedoucí lékař IVF ve vysílání Českého rozhlasu.

 V Česku se rodí rekordně málo dětí. Proč a co se s tím dá dělat? Poslechněte si Leonardo Plus se specialistou na reprodukční medicínu Pavlem Otevřelem

Propad narozených dětí v Česku podle odborníka souvisí i s nedostatkem žen narozených v 90. letech. Dnes mohou lidé rodinu odkládat kvůli nejistému finančnímu nebo sociálnímu zázemí, bezpečnostní situaci ve světě či absenci vhodného partnera.

„V současné době není modelem ženy odkládající těhotenství nějaká manažerka, vzdělaná, cestující žena, která dítě nechce z kariérních důvodů,“ objasňuje lékař. „Ale úplně jednoznačně převažuje absence partnera, se kterým je žena rozhodnutá to dítě mít.“

Asistovanou reprodukci česká právní úprava podmiňuje společnou žádostí ženy a muže. Podle lékaře ovšem převažují argumenty pro to, aby takovou možnost měly i samotné ženy nebo lesbické páry.

„Vnímám to tak, že jsou to ženy, které na to jsou připraveny, mají dobré zázemí a ví, proč dítě samy chtějí,“ nastiňuje. „Navíc ne všechny rodiny jsou úplné a k rozchodům dochází většinou za pro dítě horších podmínek než tak, aby se narodilo přímo jedné ženě.“

Vajíčka, spermie a stárnutí

Nejen v případě asistované reprodukce je častým tématem kvalita a počet vajíček. Žena se rodí asi s milionem vajíček, která v průběhu života stárnou a ubývají. Laický pohled na menstruační cyklus ale může být často zavádějící, zdůrazňuje lékař a objasňuje:

„U ženy se třikrát za měsíc na vaječnících vytvoří vlna vajíček po patnácti vajíčkách, které jsou nachystány dozrát. A hormonální stav v těle ženy, který je přesně synchronizovaný, vede k tomu, že z těchto tří vln dozraje jen jedno vajíčko – zbývající nenávratně zmizí.“

Máme málo žen ve věku, kdy nejčastěji rodí. Přídavky na dítě v porodnosti nehrají roli, domnívá se sociolog.

U spermií jsou ale situace i ovlivnění věkem odlišné. Nové spermie se tvoří 10 až 12 týdnů, a k jejich zlepšení proto může dojít až za relativně delší dobu. Zatímco vajíčko 40leté ženy je 40 let staré, spermie stejně starého muže má stále jen zhruba 10 týdnů, vysvětluje lékař.

„Mužská plodnost je taková Popelka,“ ilustruje a dodává, že zásadní pokles kvality spermií současné studie nepotvrzují. „Pokud je léčba možná, například na podkladě nějaké hormonální podpory, tak je to vždy běh na dlouhou trať s nejistým výsledkem.“

„Proto je bohužel léčba mužské neplodnosti v praxi opomíjená, protože pokud muž, který má třeba i řešitelný problém se spermiemi, přijde s partnerkou blížící se čtyřicítce – což je náš denní chleba –, tak my nemůžeme říct, ať se věnuje teď rok sám sobě, protože mezitím partnerka třeba promešká poslední roky.“

Šance na geneticky zdravé embryo, které laboratoře označují zeleně, je totiž u čtyřicetiletých žen statisticky stejná, jako že jim při hodu kostkou padne šestka, přibližuje lékař příkladem, který sděluje i svým pacientkám.

„Aby se alespoň jedno embryo vrátilo označené zeleně, je, jako kdybyste chtěli hodit šestku – někdy ji nehodíte a někdy máte tři po sobě, ale taková je realita,“ uzavírá specialista na reprodukční medicínu a vědecký sekretář Sekce asistované reprodukce České gynekologické a porodnické společnosti České lékařské společnosti Jana Evangelisty Purkyně.

x X X

TRUMP  JEDNÁ  O  DOHODĚ  RUSKA  S  UKRAJINOU

Putin chce dohodu víc než Zelenskyj, příměří porušují obě strany, prohlásil Trump

Ruský prezident Vladimir Putin má větší zájem dohodnout se než hlava ukrajinského státu Volodymyr Zelenskyj. V pondělí to prohlásil americký prezident Donald Trump. Trump také na otázku dodržování jím oznámeného energetického příměří řekl, že jeho porušování vidí na obou stranách. Ukrajina od února 2022 čelí ruské invazi.

Na otázku jedné novinářky, co říká na to, že Rusko porušilo Trumpem oznámené energetické příměří, odpověděl americký prezident, že by se na to musel nejdříve podívat. „Protože k porušením docházelo na obou stranách,“ řekl.

Ukrajina by měla mít nového prezidenta, řekl Trump. Poslední útok Kyjeva odsoudil

Zelenskyj v pondělí řekl, že se o ohlášení energetického příměří dozvěděl z médií. Řekl také, že Rusko tento klid zbraní porušilo a že Ukrajina v noci na pondělí na ruské rafinerie neútočila. Ukrajinský prezident rovněž vyzval USA, aby donutily Moskvu příměří dodržovat.

Trump v neděli uvedl, že v rusko-ukrajinské válce začalo s okamžitou platností platit energetické příměří. Obě válčící strany s tím podle něj vyjádřily souhlas. Moskva věc nekomentovala, Kyjev naopak uvedl, že ho bude dodržovat, pokud Rusko učiní to samé.

Další otázka novinářů na Trumpa se týkala toho, jak přinutí Putina energetické příměří dodržovat. Na to americký prezident odpověděl, že šéf Kremlu má zájem na dosažení dohody a že je třeba přesvědčit Zelenského, aby o ni stál také. „Věřím, že k dohodě dospějí. Vlastně věřím, že o dohodu má Putin větší zájem než Zelenskyj,“ dodal.

Bulharsko dnes ráno oznámilo dronový útok na dvě lodě u svého pobřeží. Jedna z nich se potopila, píší agentury. Premiér požádal o asistenci EU a NATO.

Ukrajina v noci na úterý podnikla rozsáhlý vzdušný úder na ruský Stavropolský kraj, kde trosky sestřeleného dronu poškodily průmyslovou zónu v Něvinnomyssku.

Ruský prezident Vladimir Putin má větší zájem dohodnout se než hlava ukrajinského státu Volodymyr Zelenskyj. V pondělí to prohlásil americký prezident Donald Trump.

Trump minulý týden v pátek oznámil, že se s Putinem, který válku rozpoutal, dohodl, že Rusko okamžitě dodá na americký a světový trh přes 300 tisíc tun nafty (zhruba 2,2 milionu barelů), v dalších měsících pak budou následovat ještě vyšší dodávky.

Podle pozorovatelů si od toho šéf Bílého domu slibuje zlevnění nafty před listopadovými volbami do Kongresu, v nichž jsou vysoké ceny pohonných hmot pro řadu voličů důležitým tématem.

USA přitom spotřebují bezmála čtyři miliony barelů nafty denně, takže pokud by Rusko tento měsíc dodalo celé slíbené množství, představovalo by to přibližně polovinu americké denní spotřeby.

Rusové jsou z Trumpa nadšení, jeho příměří už porušili. USA dál hrozí Kyjevu

Trumpovo dočasné zmírnění sankcí na ruskou naftu vyvolalo pobouření evropských spojenců i Kyjeva. Zelenskyj označil Trumpův krok za projev očividné slabosti.

Zelenskyj v minulosti opakovaně navrhoval bezpodmínečné příměří, což ale Moskva odmítla. Zastavení bojů podmiňuje mimo jiné vydáním celého Donbasu včetně částí, které dosud ruské síly nedobyly. S tím Kyjev nesouhlasí.
x X X
DRONY  OHROŹUJí  OBCHODNí  LODÉ  U  BULHARSKA

Další útok na lodě u pobřeží Bulharska, jedna se potopila. Premiér žádá o pomoc

Bulharsko ráno oznámilo nový dronový útok na dvě lodě u svého pobřeží v Černém moři. Jedna ze zasažených lodí se potopila. Premiér Rumen Radev požádal o asistenci Evropskou unii a Severoatlantickou alianci. Nechal také povolat ruskou velvyslankyni Eleonoru Mitrofanovovou. Podobný útok Bulharsko zaznamenalo ve své námořní ekonomické zóně i minulý týden.

Radev uvedl, že nejsou jasné důkazy, kdo se útoku dopustil. „Logika situace napovídá, že prospěch z toho má Ruská federace,“ uvedl nicméně premiér.

„Poslední útok na obchodní lodě v těsné blízkosti bulharských výsostných vod je zcela nepřijatelný,“ uvedl premiér. V Bulharsku bude jednat o incidentu bezpečnostní rada státu. Radev bude o situaci hovořit s generálním tajemníkem NATO Markem Ruttem. Sofia bude žádat o asistenci v posilování kontroly nad vzdušným a námořním prostorem.

Válka v Černém moři se vymkla kontrole. Střední mocnosti tlačí Putina k příměří

Podle šéfky Evropské komise Ursuly von der Leyenové se ruská válka proti Ukrajině rozšířila i na Černé moře. „To je nepřijatelné,“ uvedla von der Leyenová, která incident odsoudila. „Stojíme na straně Bulharska a děkujeme jeho záchranářům za rychlou reakci,“ dodala.

Bulharské úřady obdržely informace o útoku krátce po půlnoci. Jedním z poškozených plavidel je loď plující pod vlajkou Malty s ukrajinským vlastníkem. Posádku bulharské složky evakuovaly. Jednalo se o 15 lidí z Ukrajiny a Ázerbájdžánu, z nichž pět bylo zraněno. Z potopené lodi byl evakuován jeden člen posádky. Úřady neuvedly, kolik lidí bylo na této lodi.

Drony zasáhly dvě lodi v ekonomické zóně Bulharska, jedna z nich se potopila

Minulé úterý drony zaútočily na dvě nákladní lodě v bulharské ekonomické zóně. Jedno plavidlo se potopilo a posádka je od té doby nezvěstná. Pátrání po ní bulharské úřady minulý týden ukončily.

X X x

TRUMP  DO  KLDR?

Možná ano, bylo by to vzrušující, nevyloučil Trump schůzku s Kim Čong-unem

Prezident Spojených států Donald Trump nevyloučil setkání se severokorejským diktátorem Kim Čong-unem během své listopadové návštěvy Asie. Trump novinářům sdělil, že si s Kimem rozumí. Americký prezident se v listopadu zúčastní summitu Asijsko-pacifického hospodářského společenství (APEC) v čínském Šen-čenu.

„Možná ano. Bylo by to vzrušující, že? Ale vycházím s ním,“ řekl Trump.

Přítel Kim má velký jaderný arzenál, ale svět se nemusí bát, dokud tu jsem já, řekl Trump

Trumpovo vyjádření následuje po pondělní zkoušce balistické rakety, kterou KLDR provedla. Severokorejská agentura KCNA v úterý bez podrobností uvedla, že pondělní test potvrdil úspěšnou technickou modernizaci klíčové části střely. Kim v neděli řekl, že KLDR bude ještě intenzivněji pokračovat ve vývoji zbraní, které posilují severokorejské postavení.

Na raketové zkoušky hledí s obavami Jižní Korea i Japonsko. Jihokorejský Úřad pro národní bezpečnost svolal po posledním testu mimořádné zasedání, na němž odsoudil odpálení raket jako porušení rezolucí Rady bezpečnosti OSN. Severní Korea podléhá od roku 2006 sankcím OSN, jejichž cílem je zastavit tamní vývoj jaderných zbraní a balistických raket.

X X X

NAFTA  RUSKA   NA  PUMPÁCH  S  NÁLEPKOU  USA?

Fico vidí na pumpách ruskú naftu s americkou nálepkou. Expert hovorí o bizarnej predstave

Budeme už čoskoro tankovať americké palivá, ktoré pochádzajú z Ruska? Predseda vlády Fico takýmto scenárom straší celú Európsku úniu (EÚ). Reaguje tak na dohodu Trumpa s Putinom, podľa ktorej má Rusko postupne dodať na americký a svetový trh milióny ton nafty.

Washington mu za to uvoľnil sankcie až do apríla budúceho roka. Ceny ropy však po oznámení klesli len na pár hodín a analytici pochybujú, že Rusko dokáže sľúbené množstvo vôbec dodať.

Fico sa k dohode svetových lídrov vyjadril vo svojom pravidelnom vyhlásení na Facebooku. Trump a Putin podľa neho kašlú na celý svet a pozerajú na svoje národno-štátne záujmy. „Varujem ameriko- a rusofóbnych politikov, že onedlho môžu na pumpách v EÚ tankovať drahú americkú naftu ruského pôvodu,“ zdôraznil premiér.

Lenže na Slovensku sa nafta z ruskej ropy predáva už dlhé roky. Bratislavský Slovnaft ruskú ropu spracúva vďaka výnimke od Európskej komisie (EK) a krajina jej ročne dovezie necelých šesť miliónov ton. Lacnejšie palivo to aj tak Slovákom neprinieslo. Liter nafty stál začiatkom októbra na Slovensku podľa týždenného ropného bulletinu EK v priemere 1,97 eura. Je to o 42 percent viac ako v januári, keď nafta stála necelých 1,39 eura. V susednom Česku, ktoré ruskú ropu nespracúva, tankovali vodiči naftu o dva centy lacnejšie.Dovoz ruských ropných produktov do Únie navyše od roku 2023 zakazuje embargo. „Ich samotné presmerovanie cez USA by tento zákaz neobišlo,“ upozornil pre Pravdu analytik XTB Ondrej Greguš.

Riziko obchádzania sankcií cez prekládky medzi tankermi či zastieranie pôvodu nákladu podľa Greguša existuje, zatiaľ však naň nie sú konkrétne dôkazy. Podstatnejší je nepriamy efekt. Ak budú USA spotrebúvať viac ruskej nafty, uvoľnia viac vlastnej na vývoz do Európy. „To však neznamená, že by automaticky išlo o naftu ruského pôvodu alebo že by musela byť drahšia,“ dodal Greguš.

Aby sa ruská nafta vôbec dostala na svetový trh, musí ju Rusko najprv vyrobiť. Jeho rafinérske kapacity sú však pre ukrajinské útoky stále znížené, zdôrazňuje energetický analytik portálu energie-portal.sk Radovan Potočár. „Takýto scenár by bol naozaj bizarným vyústením vzniknutej situácie a štáty EÚ by sa určite snažili takémuto reexportu ruskej nafty cez USA brániť,“ hovorí expert o Ficovom varovaní.

Nafta na deväť dní

Rusko prisľúbilo postupne uvoľniť až 4,8 milióna ton nafty. Na pomery amerického trhu to veľa nie je. Spojené štáty podľa amerického Úradu pre energetické informácie (EIA) spotrebujú denne približne 3,85 milióna barelov nafty a vykurovacieho oleja, čo je zhruba 520-tisíc ton. Celý ruský prísľub tak podľa Greguša zodpovedá približne deviatim dňom americkej spotreby stredných destilátov. Prvých 300-tisíc ton paliva, ktoré má Moskva na trh dodať okamžite, by podľa neho nestačilo ani na jeden deň. Navyše ide o dodávky pre celý svetový trh a ich realizácia zostáva neistá. „Ruské dodávky môžu krátkodobo zmierniť tlak na ceny nafty, ale výraznejšie zlacnenie by som zatiaľ neočakával,“ hovorí analytik.

Trump dohodou podľa odborníkov rieši predovšetkým domáci problém. Galón (3,785 litra) nafty stál v USA minulý piatok podľa motoristickej asociácie AAA v priemere v prepočte asi 5,60 eura, teda zhruba 1,48 eura za liter. Ešte v septembri pritom cena atakovala rekordných približne 5,82 eura a do volieb do Kongresu zostávajú tri týždne. Ani americkí analytici však zázrak nesľubujú. Napríklad Patrick De Haan z portálu GasBuddy odhaduje, že nafta vďaka dohode zlacnie v Spojených štátoch najviac o dva až päť centov na liter, a aj to len nakrátko.

Na burze sa však dohoda prejavila výraznejšie ako pri rope. Plynový olej, od ktorého sa odvíjajú veľkoobchodné ceny nafty v Európe, v pondelok zlacnel o 4,6 percenta na v prepočte približne 1 260 eur za tonu. Na pumpy sa takýto pokles dostáva s oneskorením a navyše len čiastočne. Drahé tankovanie tak Slovákom pravdepodobne ešte nejaký čas vydrží. „Konkrétne zlacnenie na slovenských čerpacích staniciach preto zatiaľ nevieme spoľahlivo vyčísliť. Oveľa dôležitejší bude vývoj konfliktu s Iránom, ktorý výrazne narušil globálne dodávky ropy a ropných produktov,“ upozorňuje Greguš.

Nafta na európskom trhu v posledných týždňoch mierne zlacnela, ceny však podľa Potočára zostávajú naďalej extrémne vysoké. Pokles bol podľa neho skôr reakciou na ohlásené ďalšie uvoľnenie núdzových zásob. Po dohode Washingtonu s Moskvou ale výraznejšie zlacnenie neprišlo. „Trh s ropou a palivami sa už musel vysporiadať s viacerými vyhláseniami Trumpa, ktoré sa napokon nepretavili do praxe,“ pripomína Potočár.

Výnimka, ktorú Putin nepotreboval

Rusko by podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu vývoz nafty obnovilo aj bez dohody s Trumpom. Jeho rafinérie jej vyrábajú viac, než krajina spotrebuje. V roku 2024 spracovali podľa oficiálnych údajov 266,5 milióna ton ropy a podľa zdrojov z odvetvia, ktoré citovala agentúra Reuters, z nej vyrobili približne 86 miliónov ton nafty.

Doma sa z toho minulo len zhruba 56 miliónov ton. Bez exportu by sa rafinériám plnili zásobníky a museli by obmedziť aj výrobu benzínu či leteckého paliva. Ruský vicepremiér Alexander Novak preto už na začiatku októbra pripustil, že krajina bude musieť vlastný zákaz vývozu nafty čiastočne zrušiť. Aj nafta smerujúca napríklad do Brazílie by pritom uvoľnila iné dodávky pre Európu či USA, keďže ceny sa tvoria na prepojenom svetovom trhu. „Rusko mohlo na svetové ceny nafty tlačiť smerom nadol aj bez Trumpovej sankčnej úľavy,“ píše Kovanda vo svojom komentári.

Pred rovnakým problémom pritom v septembri stál aj Trump. Zvažoval zákaz vývozu americkej nafty, jeho minister energetiky Chris Wright ho však varoval, že rafinériám by sa nafta začala hromadiť v skladoch a museli by obmedziť aj výrobu ďalších palív. Trump preto od zákazu ustúpil. Rusko svoj zákaz zaviedlo, a to v čase, keď jeho rafinérie ničia ukrajinské drony. Podľa augustového odhadu agentúry S&P Global Energy bola pre útoky mimo prevádzky takmer polovica rafinérskej kapacity krajiny. Moskva tak potrebovala zabrániť, aby preplnené sklady zastavili aj tie rafinérie, ktoré ešte fungujú.

Aktuálna americká výnimka platí až do 7. apríla budúceho roka. Kovanda upozorňuje, že môže rozšíriť okruh odberateľov ruskej nafty, uľahčiť jej financovanie a prepravu a zvýšiť cenu, ktorú ruskí producenti skutočne dostanú. Moskva pritom potrebuje peniaze na pokračovanie vojny. Putinov vyslanec Kirill Dmitrijev dohodu privítal s tým, že spolupráca Ruska a USA v oblasti nafty a energetiky prospeje svetu. „Účinné ukrajinské útoky na ruský rafinérsky priemysel tak Putin obrátil na americký sankčný ústupok voči Rusku, ktorý ani nebol potrebný,“ uzatvára Kovanda.

Kyjev reagoval ostro. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že akékoľvek zmiernenie sankcií bez jasnej dohody o deeskalácii je prejavom slabosti a Rusko sa za naftu „odvďačí“ ďalším terorom. Trump v nedeľu vyhlásil aj okamžité energetické prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou. Kyjev sa o ňom dozvedel až z jeho príspevku na sociálnej sieti, Moskva prímerie nepotvrdila a podľa Zelenského len o pár hodín zasiahla charkovskú teplárň. „Dary Putinovi neprinesú mier ani nijaký úžitok civilizovanému svetu,“ odkázal Zelenskyj.

Výnimku chce aj Slovensko

O americké výnimky sa uchádza aj Slovensko. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) minulý týždeň rokovala vo Washingtone. Spolu so zástupcami SPP a Slovnaftu sa v Bielom dome stretla s Trumpovým poradcom a výkonným riaditeľom Rady pre energetickú dominanciu Jarrodom Agenom, na americkom ministerstve financií so štátnym tajomníkom Francisom Brookom. Slovensko chce dovážať ruskú ropu aj v roku 2027 a bez výnimky by mu hrozili sankcie, ktorými Američania hrozia krajinám kupujúcim ropu z Ruska. „Zo strany administratívy USA bola prisľúbená realizácia všetkých potrebných krokov na umožnenie ukončenia dodávok ruskej ropy do konca roka 2027,“ uviedla Saková.

Jedinou reálnou alternatívou k ropovodu Družba je podľa ministerky ropovod Adria z chorvátskeho pobrežia. Zatiaľ však nikto neotestoval, či jeho kapacita postačí Slovensku aj Maďarsku. Preprava cez Adriu je navyše podľa odborníkov pre skupinu MOL, ktorá vlastní Slovnaft, výrazne drahšia. Saková preto s Američanmi hovorila aj o dodávkach ich ropy. „Samozrejme, budeme radi, ak nájdeme partnera na americkej strane, ktorý nám bude dodávať ropu za prijateľných cenových podmienok,“ povedala.

Pre Úniu ako celok však už ruská ropa takmer nehrá rolu. Ešte v roku 2021 tvorila zhruba štvrtinu dovozu surovej ropy do EÚ. Po zákaze dovozu ruskej ropy po mori, ktorý platí od decembra 2022, a embargu na ropné produkty od februára 2023 klesol jej podiel podľa údajov Eurostatu v druhom štvrťroku tohto roka na jedno percento. Slovensko ju môže naďalej dovážať, keďže k nám prúdi ropovodom, na ktorý sa zákaz dovozu po mori nevzťahuje. Najviac ropy dnes Únia kupuje zo Spojených štátov, ktoré tvoria 18,8 percenta dovozu. Nasleduje Nórsko so 14,3 percenta a Kazachstan s 13,4 percenta.

Ak Trump dokázal pred voľbami uvoľniť sankcie na ruskú naftu, ponúka sa otázka, či by podobnú ústretovosť prejavil aj voči Slovensku. Jednoznačná odpoveď však zatiaľ neexistuje. „Prognózovať budúce rozhodnutia Donalda Trumpa je chôdzou po tenkom ľade podobne ako interpretovať tie súčasné,“ hovorí Potočár.

x X X

BABIŠ  O  POVOLENKÁCH  V  EU

Babiš bude chtít odklad povolenek. Pustil se do Okamury, že není mluvčí vlády

Premiér ANO Andrej Babiš bude na jednání Evropské rady prosazovat odložení emisních povolenek ETS 2. Kritizoval dohodu amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentem Vladimirem Putinem o ruské naftě a pustil se i do šéfa Sněmovny a SPD Tomia Okamury. Ten totiž řekl novinářům, jaké postoje bude Babiš na jednání Evropské rady zastávat ohledně Ruska a války na Ukrajině.

Vláda projednávala mandát pro předsedu vlády, který se bude účastnit jednání Evropské rady 15. a 16. října.

„Já tam odlétám už ve středu. Jednak tam bude jednání V4, jednání Patriotů pro Evropu, a hlavními tématy jsou konkurenceschopnost a víceletý finanční rámec migrace a rozšíření,“ řekl Babiš.

„Naše pozice je stále stejná. My jsme k tomu psali několik dopisů, my určitě chceme odložit implementaci ETS 2, je tedy rozhodnuto, ale česká vláda to odmítá, že to má být od roku 2028. Dle našeho názoru to povede k dalšímu omezení kapacit rafinérií v Evropě,“ prohlásil premiér.

Jednání Evropské rady se bude účastnit i Zelenskyj

Babiš také po jednání vlády řekl, že jednání Evropské rady by se měl účastnit ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajinu i evropské lídry šokovala dohoda amerického prezidenta Donalda Trumpa s vládcem Kremlu Vladimirem Putinem o okamžitém uvolnění ruské nafty pro americký a globální trh.

Čeští politici většinově odsoudili Trumpovu dohodu s Ruskem. SPD ji chápe

Babiš řekl, že je zvědav, jak se k tomu Evropská rada postaví. Dohodu Trumpa s ruským prezidentem odsoudil už o víkendu.

„Je to šokující záležitost. Prezident Trump nám dlouhodobě vyčítal, že kupujeme tyto suroviny z Ruska. Je to obrovská facka. Jsem zvědavý, co na to řeknou v Evropské radě,“ řekl o víkendu Babiš.

Evropa je v šoku a není schopna vůbec reagovat, prohlásil Babiš

Po jednání vlády Babiš pokračoval v kritice dohody Trumpa s ruským prezidentem, jehož země rozpoutala válku proti Ukrajině.

Vidíme, jak se zachoval pan prezident Trump, a Evropa je v šoku a není schopná vůbec reagovat. Ano, my jsme se zbavili fosilních paliv z Ruska, na druhé straně máme Hormuz a my máme velký problém. Takže to jsou ETS 2, ETS 1, kde český průmysl prodělal už 159 miliard, tak tam bojujeme za to, abychom získali nějakou výhodu,“ řekl Babiš.

„Zatím se nám povedlo, že do toho systému bude dodáno vícero těch povolenek zdarma, ale je to nedostatečné. Rozhodnutí Evropského parlamentu o zastropování ETS 2 na 45 euro odmítám, je to nesmysl. Všechno tohle zdraží životy Evropanů a samozřejmě obyvatel České republiky,“ zdůraznil premiér.

Premiér se ohradil kvůli slovům Okamury

Na otázku, zda je pravda, jak tvrdí šéf Sněmovny a SPD Tomio Okamura, že při jednání koaliční rady řekl, že bude na jednání Evropské rady prosazovat, aby Evropská unie začala jednat s Ruskem, nejprve odvětil, že Okamura není mluvčí vlády.

„Uvidíme, s čím lídři Evropy vlastně přijdou. Já jsem s nimi samozřejmě o tom mluvil opakovaně, naposledy i s italskou premiérkou i s polským prezidentem. Nebudu vám říkat, o čem se bavíme na čtyři oči, to se nedělá. Jenom říkám, že to, co udělal Trump, ten obchod s Putinem, tak je absolutně totální šok, a Evropa by se měla probudit a začít aktivně řešit celkovou situaci, a ano, taky se angažovat v ukončení války na Ukrajině. Takže uvidíme, jestli se rétorika lídrů na té radě změní, nebo ne,“ řekl Babiš.

Když dostal znovu dotaz, zda český postoj bude takový, jak ho prezentoval Okamura, že bude premiér prosazovat na jednání Evropské rady, aby Evropská unie komunikovala s Ruskem, Babiš doslova odvětil: „Já říkám, a jsou to i další lídři, že za by za Evropu někdo měl komunikovat. Ale pokud se samozřejmě většina Evropy rozhodne, že bude pokračovat válka, tak samozřejmě ten náš hlas asi není až natolik silný, abychom to nějakým způsobem odvrátili.“

Koalici dělí inkluze. Motoristé přišli s návrhy, se kterými se Babiš ztotožňuje

Když se rodič dopustí domácího násilí, soud bude řešit, zda ho zbaví rodičovské odpovědnosti

Vláda v pondělí také schválila změnu občanského zákoníku, která má posílit ochranu práv dětí a umožní rozvod manželství bez nařízení jednání v případě manželů bez nezletilých dětí.

„Pokud se některý z rodičů dopustí domácího násilí, soud se bude muset zabývat tím, zda bude zbaven rodičovské odpovědnosti,“ řekl po jednání vlády ministr spravedlnosti za ANO Jeroným Tejc.
X X X

ČEZ se bude nařízení v kauze Diag Human bránit u soudu, sdělil Babiš

Polostátní energetická společnost ČEZ se bude nařízení v kauze Diag Human bránit u lucemburského soudu. Zástupci ČEZ jsou přesvědčeni, že uspějí, řekl premiér Andrej Babiš (ANO). Aktivit ani zákazníků v ČR se to podle něj nedotkne.

ČEZ v pondělí na webu oznámil, že lucemburský soud zablokoval kvůli kauze jeho podíly v tamních firmách, přes které ČEZ vlastní distributora plynu GasNet. V kauze Diag Human se česko-švýcarský podnikatel Josef Šťáva domáhá od státu odškodnění asi 17 miliard korun.

„ČEZ se podle mých informací proti tomu nařízení bude bránit u lucemburského soudu a jsou přesvědčeni, že uspějí. Každopádně se to nijak nedotkne jejich aktivit ani zákazníků v České republice. Celá ta kauza je příběh z roku 1992, kdy politici ODS v té věci podepsali rozhodčí doložky a tím zásadně poškodili stát. Stát ale nikdy ani na okamžik nepřipustil legitimitu nároku Diag Human, a my se samozřejmě budeme bránit dál,“ uvedl Babiš.

Lucembursko blokuje podíly ČEZ kvůli kauze Diag Human. Šikana, říká firma

Předseda vlády dál připomněl, že stát nikdy nepřipustil legitimitu nároku Diag Human a bude se podle něj bránit dál. Uvedl, že za jeho řízení vláda vždy dělala maximum, aby v tomto sporu uspěla. U exministrů financí Zbyňka Stanjury (ODS) a Miroslava Kalouska spojovaného s podnikatelem Šťávou lze podle Babiše těžko říct, na čem se domlouvali.

Společnost ČEZ uvedla, že obdržela oznámení lucemburské soudní vykonavatelky o vydání dvou rozhodnutí týkajících se společnosti Czech Gas Networks S.à r.l. (CGN), v níž má ČEZ podíl zhruba 55 procent, a společnosti Czech Gas Networks Investments S.à r.l. (CGNI), kterou stoprocentně vlastní CGN. CGNI je vlastníkem české firmy Czech Grid Holding, které patří firmy GasNet a GasNet Služby. Většinovým vlastníkem ČEZ je stát s podílem asi 70 procent. Rozhodnutí navazují podle ČEZ na kroky, které v Lucembursku činí společnost Diag Human v souvislosti s odškodným, jež požaduje po českém státu.

Odškodné 17 miliard za Diag Human je skandál, měli by někoho zavřít, řekl Babiš

Kauza začala v roce 1991, kdy ministerstvo zdravotnictví vyhlásilo soutěž na zpracování krevní plazmy. Předběžně se dohodlo se společnostmi Novo Nordisk a Conneco, ze které se později stala firma Diag Human. V roce 1992 tehdejší ministr Martin Bojar společnosti Novo Nordisk sdělil, že výběrové řízení nevyhrála a v dopise od ministerstva zdravotnictví pro firmu Novo Nordisk zazněly pochybnosti o solidnosti Conneca.

Šťáva se od té doby s Českem soudí, přičemž verdikt londýnského soudu loni potvrdil jeho nárok. Server HlídacíPes.org letos v lednu uvedl, že firma Diag Human zahájila právní kroky pro vymáhání odškodného a zaměřila se na dvě firmy, v nichž má podíl ČEZ. Společnost ČEZ tehdy sdělila, že fungování firmy GasNet se to nedotklo.
X X X
ĆHTĚJÍ  ZLIKVIDOVAT  EU  A  NATO.?

„Zelení mužíčci zčernali.“ Skupina se hlásí k průniku do Lotyšska, chce pád EU a NATO

V Lotyšsku vyplouvají na povrch nové informace k incidentu na hranicích s Běloruskem, který se odehrál počátkem října. Agresivní pašeráci migrantů tehdy vyhrožovali pohraničníkům a poškodili lotyšskou infrastrukturu. K události se nyní přihlásila skupina Černí Rusové a hrozí, že totéž hodlá opakovat i jinde.

„Byla to jen zkouška, kterou v Lotyšsku nezvládli. Brzy uvidíte něco podobného i v jiných oblastech naší hranice. Evropská unie a NATO jsou kolos na hliněných nohách, který se po našem prvním úderu zhroutí,“ oznamuje na videu zveřejněném na Telegramu maskovaný muž, jenž si říká Neman. Na záznamu má pozměněný hlas.

Patří nicméně ke skupině, jež si říká Černí Rusové a hlásí se k incidentu z noci na 6. října. Nejméně trojice ozbrojených mužů se tehdy pokusila vniknout na lotyšské území spolu s dvěma desítkami nelegálních migrantů. Cílem bylo dostat běžence z Běloruska do Lotyšska. Tam je však zastavili lotyšští vojáci, kvůli čemuž jim ozbrojenci začali vyhrožovat.

Lotyšsko odhalilo tunel pod hranicí s Běloruskem. Sloužil migrantům

Později se ovšem muži vrátili, Lotyšům poškodili rozvodnou skříň, ukradli kamery a „zůstali nepovšimnuti“, jak tvrdí Černí Rusové, neboli odjeli zpět do Běloruska. A podle odborníků citovaných lotyšským portálem LSM nemohli pracovat na vlastní pěst. Experti se domnívají, že jde o zástěrku ruských a běloruských tajných služeb.

„Jedná se zřejmě o projekt tajných služeb. Jak reálné to je, nevíme. Ale vypadá to, že jde o nějakou proxy strukturu sloužící k zakrytí určitých aktivit, na kterou bude možné v případě potřeby svést různé události, diverzní akce na hranicích a podobně. Tedy: ‚My za to nemůžeme, to jsou takoví aktivní občané, kteří vyjadřují svůj postoj.‘ Jako obvykle jde o ony zelené mužíčky, jen na nové úrovni. Byli zelení a teď zčernali. Je to prostě velmi pohodlná zástěrka či legenda pro cokoliv,“ míní běloruský novinář žijící v Polsku Dzmitryj Halko.

Pobaltí utiskuje ruskojazyčnou menšinu, reagujeme jen humanitárně, řekl Putin

Dodal, že podobné provokace budou podle něj pokračovat, a to ještě ve větším měřítku. Jak Bělorusko, tak Rusko se však bude moci odkázat na Černé Rusy.

Lotyšské úřady už v souvislosti s incidentem zahájily trestní řízení pro založení zločinecké organizace a ministr obrany Raivis Melnis ocenil práci vojáků. Podle údajů lotyšského ministerstva vnitra se od začátku letošního roku podařilo zabránit v nelegálním vstupu do země zhruba 12 tisícům lidí. Svážení běženců na hranice a snaha protlačit je do zemí Evropské unie je jedním z nástrojů ruské a běloruské hy

Běloruský vládce Alexandr Lukašenko naopak prohlásil, že incident na hranicích zorganizovalo samotné Lotyšsko, aby prý „získalo peníze od Evropské unie“, a že Minsk s tím nemá nic společného. „Takové operace s vniknutím na území sousedního státu nejsou možné bez souhlasu prezidenta. Se mnou se takové věci nekonzultovaly. A to znamená, že se ani neuskutečnily. To vím jistě,“ citovala Lukašenka agentura Belta.

X X X

ZRÁDCE  NĚMECKA, NDR,  VÝCHODU  PAVEL  ZLOBÍ  NÁROD  ČR
LIDEM,  FIRMÁM   V  NIČEM   NEPROSPÍVÁ,,  NEJLEPŠÍ  NA  ROZLOUČENÍ

Poslanci mají jednat o cestě Pavla do Maroka, prosadila vládní koalice.

Poslanci vládní koalice ANO, SPD, Motoristé sobě prosadili do programu jednání výzvu Poslanecké sněmovny prezidentovi Petru Pavlovi, aby zveřejnil informace o financování své soukromé dovolené v Maroku. Navrhl to poslanec SPD, předseda strany PRO Jindřich Rajchl.

„Tady jsme byli svědky toho, že prezident republiky si odcestoval soukromým proudovým letadlem na dovolenou v Maroku, následně přicestoval jiným soukromým letadlem zpátky na volby, odcestoval znovu letadlem na pokračování své dovolené a zřejmě přicestuje dalším soukromým letadlem zpátky,“ zdůvodnil Rajchl návrh, aby Sněmovna zařadila do programu výzvu Poslanecké sněmovny prezidentovi Petrovi Pavlovi ke zveřejnění nákladů na jeho soukromou dovolenou v Maroku.

„Ponechávám stranou, že kolegové ze Zelených by měli protestovat jako první, protože tím vyprodukoval asi 25 až 30 tun emisí CO2, to je jedna věc. Ale především by nás mělo zajímat, kdo to platil. Ano, víme, že to letadlo patřilo společnosti Creditas, nicméně někdo je objednával a to už nevíme kdo. A ani nevíme, jakým způsobem tedy hradil tu svoji údajnou část prezident republiky, a samozřejmě nevíme, jak a jakým způsobem bylo hrazeno to letadlo, se kterým přiletěl na odvolení do Černoučku a zpět,“ řekl ve Sněmovně Rajchl.

Blesková volební otočka. Prezident Pavel odletěl tryskáčem do Casablanky

Pro jeho návrh hlasovalo 92 ze 174 přítomných poslanců. Poslankyně SPD Lucie Šafránková, která podle statistiky hlasování nepodpořila Rajchlův návrh řekla, že hlasovala pro. Pět poslanců ANO se zdrželo hlasování.

Prezident odcestoval do zahraničí 2. října. Podle informací Hradu se má k pracovnímu programu vrátit v pondělí 19. října.

Do Maroka letěl prezident v tryskáči miliardáře a zakladatele skupiny Creditas

Do Maroka odletěl Pavel v soukromém tryskáči, který patří miliardáři a zakladateli skupiny Creditas Pavlu Hubáčkovi. Náklady si podle Hradu rozdělili mezi sebe s ostatními účastníky expedice.

Po kritice, že dal přednost soukromé dovolené před tím, aby šel volit, minulý týden v pátek krátce vrátil do Česka.

Prezident odletěl do Maroka soukromým tryskáčem miliardáře Hubáčka

Odvolil v obci Černouček na Litoměřicku, kde má trvalé bydliště, a hned se vrátil na pražské letiště Václava Havla a odletěl zpět do Casablanky soukromým letadlem Hawker 900XP marockých aerolinek Sarah Airways. Náklady na cestu si Pavel podle Hradu platí ze svého.

„Já bych jenom chtěl připomenout, že pokud se tady bavíme neustále o tom, že chceme patřit na Západ, tak v roce 2012 ve Spolkové republice Německo rezignoval tehdejší prezident Christian Wulff proto, že v době, kdy působil jako premiér Dolního Saska, tak za prvé přijal zvýhodněnou půjčku a za druhé to, co mu definitivně zlomilo vaz, byla skutečnost, že mu bylo prokázáno, že mu dovolené platily soukromé subjekty. To znamená, že od spřízněných subjektů měl hrazenou svoji soukromou dovolenou. Christian Wulff, německý prezident, v roce 2012 na základě této skutečnosti rezignoval,“ řekl ve Sněmovně Rajchl.

„Tak jestli chceme patřit na Západ, tak ať nám pan prezident vysvětlí, z čeho tedy tu dovolenou platil, kdo mu ji platil, jestli ji platil sám, ať nám prokáže tedy, že to skutečně uhradil ze svého účtu a ať nám sdělí, kdo to letadlo objednával, jestli tady není náhodou podezření na quid pro quo, že za to tedy také něco chtěl,“ prohlásil poslanec a navrhl, aby bod poslanci projednali jako poslední bod jednání.

Koalice hned po začátku schůze prosadila, že v úterý mohou poslanci v úterý jednat i hlasovat i po 21:00, až do noci.

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.