Roman Laml: Ochrana Leyenovej poškodzuje EÚ: Nevypovídala před prokuraturou. Zákaz Rakousku. Prezident Polska se vrací do vlasti, chaos na súde? Vo voľbách do Kongresu v predstihu rekordný počet voličov. Boj právníků o život Pikeové. Havel & Partners čelí sporu o milion. GP Žilinka nariadil vyšetrovať darovanie vojenskej techniky Ukrajine
Pfizergate: Keď ochrana von der Leyenovej poškodzuje EÚ. Portál Politico uvádza: „Ursula von der Leyenová zatiaľ osobne nevypovedala pred Európskou prokuratúrou (EPPO) v rámci vyšetrovania nákupu vakcín proti koronavírusu. Uviedla to osoba zapojená do vyšetrovania, ktorá hovorila pod podmienkou anonymity, aby sa mohla otvorene vyjadriť.“
Je zvláštne, že táto situácia necháva chladných našich, ale nielen našich europoslancov, ktorí často opakujú nutnosť dôkladne preverovať všetky pochybnosti a podozrenia.
Je to už viac ako päť rokov, čo von der Leyenová osobne viedla predbežné rokovania so šéfom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. V máji 2021 bola podpísaná zmluva na nákup 900 miliónov dávok vakcíny s možnosťou objednať ďalších 900 miliónov. Pri využití celej opcie sa jej hodnota odhadovala na približne 35 miliárd eur. Táto suma však nepredstavuje potvrdené skutočné výdavky a presná suma zaplatená na základe tejto zmluvy nie je verejne dostupná.
Európsky dvor audítorov neskôr konštatoval, že do predbežných rokovaní o tejto zmluve nebol zapojený spoločný vyjednávací tím, hoci stanovený postup s jeho účasťou počítal. Komisia neposkytla požadované podklady k týmto rokovaniam ani audítorom.
Von der Leyenová a Bourla komunikovali prostredníctvom textových správ a telefonátov. Keď novinári žiadali sprístupnenie správ, Komisia tvrdila, že ich nemá k dispozícii. Európska ombudsmanka už v roku 2022 označila spôsob vybavenia žiadosti novinárov za nesprávny úradný postup.
Rozhodnutie Komisie odmietajúce prístup k správam zrušil v máji 2025 Všeobecný súd EÚ. Komisia podľa neho vierohodne nevysvetlila, ako ich hľadala, prečo ich nemá a či boli vymazané. Predmetom tohto súdneho konania bol prístup k dokumentom a súd nerozhodoval, čo došlo ku korupcii alebo k úmyselnému zničeniu správ.
Kauza má však aj trestnoprávny rozmer. Európska prokuratúra v októbri 2022 potvrdila vyšetrovanie nákupu vakcín v EÚ. Podrobnosti o jeho skutkových zisteniach nezverejnila s odôvodnením, že nechce ohroziť výsledok vyšetrovania. Politico v apríli 2024 uviedlo, že vyšetrovanie von der Leyenovej je vedené pre „zasahovanie do výkonu verejných funkcií, ničenie SMS správ, korupciu a konflikt záujmov“
Hlavná európska prokurátorka Laura Codruța Kövesiová teraz pre Politico uviedla, že sa stretla s predstaviteľmi EÚ, ktorí nereagovali na predvolania jej úradu. „Niektorí politici si myslia, že sú nad zákonom,“ povedala, a dodala: „Otvorene vám poviem, že najmä keď vo vyšetrovaní figurujú vplyvní ľudia – či už vysokopostavení politici, alebo bohatí ľudia s väzbami na politické kruhy – máme problémy s uplatňovaním našich právomocí.“ Na otázku, či medzi spomínaných predstaviteľov patrí aj von der Leyenová, odpovedala, že ku konkrétnym vyšetrovaniam sa nebude vyjadrovať.
Kauza, mediálne označovaná ako Pfizergate, viedla aj k návrhu na vyslovenie nedôvery Európskej komisii. Pri hlasovaní 10. júla 2025 naši europoslanci za PS a Miriam Lexmann za KDH tento návrh odmietli. PS to zdôvodňovalo najmä nesúhlasom s politickou iniciatívou krajnej pravice; Lexmann poukazovala na následky pádu celej Komisie a chýbajúcu alternatívu.
Napríklad Lexmann bola v rozhovore pre Aktuality k von der Leyenovej veľmi kritická. Žiadala vysvetlenie komunikácie s Pfizerom, zverejnenie SMS alebo ich poskytnutie vyšetrovateľom. Kritizovala aj značne začiernenú zmluvu, z ktorej podľa nej poslanci nemohli podstatné okolnosti skontrolovať. Napokon však hlasovala za zachovanie Komisie pod jej vedením.
Po rozsudku z mája 2025 europoslanec z PS Martin Hojsík označil rozhodnutie súdu za víťazstvo transparentnosti. Uviedol, že jeho frakcia požadovala transparentnosť nákupu vakcín od roku 2020 a sprístupnenie SMS od roku 2021, aby verejnosť viac dôverovala celému procesu. Pred júlovým hlasovaním však v mene PS odmietol návrh na nedôveru. Argumentoval tým, že jeho predkladateľom nejde o úprimné presadzovanie zodpovednosti, ale o oslabovanie dôvery v európske inštitúcie. Po hlasovaní Hojsík povedal: „Demokratická väčšina jasne ukázala, že nebude tancovať tak, ako extrémna pravica a Putinovi trollovia pískajú.“
Škoda, že v tejto argumentácii nevenoval rovnakú pozornosť tomu, ako dôveru v európske inštitúcie oslabujú roky nezodpovedaných otázok a nepresvedčivé vysvetlenia Komisie. Práve politika dvojakého metra dáva Putinovi a ďalším odporcom EÚ argumenty, ktoré im Hojsík a spol. sami vkladajú do rúk.
Ľubica Karvašová, taktiež z PS, s vyslovením nedôvery nesúhlasila a uviedla: „Nevidím dôvod pomáhať silám, ktoré dlhodobo podkopávajú EÚ.“
Lenže EÚ podkopáva najmä nimi aplikovaný prístup, rozpor medzi deklarovanými princípmi a ich uplatňovaním, keď sa týkajú vlastných predstaviteľov. Ak najsilnejšie politické frakcie odmietali návrh svojich politických rivalov, mohli samy presadiť dôveryhodné riešenie a vyvodenie zodpovednosti.
Miriam Lexmann v spomínanom rozhovore povedala: „Aj tu platí prístup ‚Padni, komu padni‘.“ Prečo potom nedokázali presadiť taký postup, ktorý by viedol k úplnému vysvetleniu prípadu alebo k zmene na čele Komisie? Máme skutočne veriť, že von der Leyenová je natoľko nenahraditeľná, že jej výmena nie je možná bez vážnych politických otrasov? Ak je to tak, sme na tom horšie, než si chceme priznať!
Kauza Pfitzergate sa ťahá už niekoľko rokov. Vyšetrovanie je utajené, verejnosť nie je informovaná, existujú aj rozhodnutia európskych orgánov, že postup EK a von der Leyenovej nebol v poriadku, ale karavána ide ďalej, akoby sa nič nestalo.
Ak bol postup von der Leyenovej v poriadku, prečo ho Komisia nedokáže verejnosti vierohodne vysvetliť a obhájiť? Ak nebol, musí nasledovať vyvodenie zodpovednosti, pričom na vyvodenie politickej zodpovednosti netreba čakať až do právoplatného trestného rozsudku.
Dajme bokom úvahy o prípadnej trestnej zodpovednosti a zostaňme pri doložených faktoch. Európska únia aj jej výkonný orgán, Európska komisia, majú svoje pravidlá fungovania. Európsky dvor audítorov upozornil na nedodržanie stanoveného postupu pri predbežných rokovaniach o nákupe vakcín, európska ombudsmanka konštatovala nesprávny úradný postup pri vybavovaní žiadosti o prístup k textovým správam a Všeobecný súd EÚ zrušil rozhodnutie Komisie, ktorým tento prístup odmietla.
Tieto zistenia sa netýkajú nejakého bežného administratívneho pochybenia, ale zmluvy za miliardy eur, najväčšej zmluvy Európskej komisie na nákup vakcín proti covidu a postupu Komisie v záležitosti, ktorú osobne riešila jej predsedníčka Ursula von der Leyenová. Z hľadiska kredibility EÚ je preto nielen odôvodnené, ale aj principiálne nutné vyžadovať vysvetlenia a očakávať vyvodenie politickej zodpovednosti. čNamiesto toho však verejnosť dostáva výhovorky a mnohé otázky zostávajú roky nezodpovedané.
Takýto prístup len otvára dvere konšpiračným teóriám o pozadí kauzy, o samotnej Ursule von der Leyenovej aj o tom, čie záujmy Európska komisia vlastne zastupuje. Súčasná europarlamentná väčšina v konečnom dôsledku poškodzuje Európsku úniu oveľa viac než rôzni „Putinovi trollovia“, populisti a pravicoví extrémisti, za ktorých sa jej predstavitelia tak radi pokrytecky skrývajú.
Evropská komise vyzvala země EU, aby na 12 měsíců pozastavily práci na národních zákonech omezujících přístup dětí k sociálním médiím, pokud budou v rozporu s připravovanou legislativou EU. První rozhodnutí se dotklo Rakouska, které chtělo zakázat osobám mladším 14 let používání těchto platforem. Vídeň postoj Bruselu ostře kritizovala.
První zemí, která takové opatření přijala, je Rakousko. Vídeň vypracovala návrh zákona zakazujícího používání sociálních médií osobami mladšími 14 let a v červenci požádala Evropskou komisi, aby ověřila jeho soulad s právem EU.
Lhůta pro odpověď Bruselu vypršela ve čtvrtek. Komise rozhodla, že Rakousko by mělo odložit přijetí své legislativy o rok. „Je nepřijatelné, aby Brusel blokoval členské státy v přijímání národní legislativy, aniž by předložily hotové evropské řešení,“ řekl rakouský státní tajemník Alexander Pröll.
Podobný názor vyjádřil i vicekancléř a ministr pro média Andreas Babler. „Nechápu rozhodnutí Evropské komise odložit rakouský zákaz sociálních médií,“ prohlásil. Také oznámil, že Rakousko bude pokračovat v přípravě vlastního zákona, aby mohl vstoupit v platnost ihned po skončení dvanáctiměsíčního období odkladu.
Evropská komise tvrdí, že je zapotřebí jednotné řešení pro celou EU. „Evropský problém vyžaduje společnou evropskou reakci,“ uvedl mluvčí Komise Thomas Regnier. Dodal, že by se členské státy nyní měly zaměřit na jednání o zákoně EU o dětech.
Návrh zákona, předložený v září, si klade za cíl zavést společná pravidla pro přístup nezletilých k sociálním médiím v celé EU. Ve většině případů by osobám mladším 13 let byl přístup k těmto platformám zakázán, zatímco na osoby mladší 15 let by se vztahovala dalekosáhlá omezení. Projekt zahrnuje také požadavky na návrh bezpečných digitálních služeb, včetně platforem sociálních médií, videoher a tzv. společníků založených na umělé inteligenci.
Navzdory návrhu EU některé země stále pracují na vlastních řešeních. Řecko a Dánsko již dříve argumentovaly, že nechtějí čekat na dokončení legislativního procesu EU. Řecko již přijalo vlastní pravidla pro osoby mladší 15 let a pravděpodobně je bude moci zachovat, protože proces zahájilo před předložením návrhu Komisi.
Konečná podoba zákona o dětech se musí ještě dohodnout mezi členskými státy, Evropským parlamentem a Evropskou komisí. Teprve poté budou v celé EU zavedena společná pravidla. Server vasevec.cz
X XX
TV Číny: Izraelská armáda se dopustila zločinů proti lidskosti
Nezávislá mezinárodní vyšetřovací komise OSN předložila Valnému shromáždění novou zprávu. Zpráva shledala izraelské činy proti palestinským nezletilým zločinem proti lidskosti založeným na diskriminaci na základě věku, informovala čínská zpravodajská televizní stanice CGTN.
Komise dospěla k závěru, že činy izraelských sil proti palestinským dětem představují zločiny proti lidskosti, včetně pronásledování na základě věku (spolu s národností, rasou atd.). Komise zjistila, že izraelské síly se úmyslně zaměřovaly na palestinské děti.
Počet úmrtí dětí uvedený ve zprávě je skutečně ohromující. Podle zprávy, zveřejněné v červnu 2026 a zveřejněné v říjnu, bylo od 7. října 2023 do 31. března 2026 v pásmu Gazy zabito více než 20 000 palestinských dětí (přesné číslo se pohybuje mezi 20 179 a 21 500), dalších 44 000 bylo zraněno, což představuje přibližně 30 % z celkového počtu obětí.
Zpráva výslovně uvádí, že i po dosažení dohody o příměří v říjnu 2025 izraelské síly nadále používaly těžké zbraně, drony a odstřelovačskou palbu v hustě osídlených oblastech, což mělo za následek smrt nejméně několika stovek (podle různých zdrojů asi 265 nebo 300) palestinských dětí.
Izrael zprávu kategoricky odmítl a označil ji za „dezinformační kampaň“ a „dokument zaměřený na démonizaci Izraele“ a prohlásil, že s jejími zjištěními nepřijímá.
Server vasevec.cz
X XX
PREZIDENT POLSKA SE RYCHLE VRACÍ DO VLASTI
Dramatická situácia v Poľsku, prezident sa urýchlene vracia do vlasti. Na ústavnom súde je chaos, priestor pred ním obsadila polícia
V Poľsku sa vyostril spor o ústavný súd, pri jeho budove zasahovala polícia. Časť sudcov tvrdí, že doterajšiemu predsedovi a podpredsedovi pozastavili výkon funkcie. Generálny prokurátor, ktorým je minister spravodlivosti Waldemar Žurek, požiadal, aby boli obaja zbavení imunity. Ďalší sudcovia túto verziu odmietajú a hovoria o nelegálnom prevzatí súdu, informujú poľské médiá.
Ústavný súd, až doteraz ovládaný sudcami spätými s terajšou opozičnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS), sa pokúšajú ovládnuť sudcovia zvolení súčasnou vládnou koalíciou, napísal server Onet. Situácia je podľa portálu Wirtualna Poľska chaotická.
Prezident Karol Nawrocki, vnímaný ako spojenec konzervatívnej opozície, zrušil návštevu Senegalu a vracia sa do vlasti. „V takejto chvíli prezident musí byť v Poľsku. Prerušujem let do Senegalu. Vraciam sa,“ napísal na sociálnej sieti X.
Poľská polícia obsadzuje priestor pred ústavným súdom
„Šokujúce scény v Poľsku. Polícia, vyslaná Tuskovou vládou, násilne vnikla do nezávislého Ústavného súdu. Bezpečnostný personál, ktorý strážil budovu a dokumenty tribunálu, bol odstránený. Podpredsedovi súdu je odopretý vstup do priestorov. Ide o porušenie všetkých demokratických princípov,“ uviedla poľská epremiérka a súčasná europoslankyňa Beata Szydłová (Právo a spravodlivosť – PiS) na sociálnej sieti a zverejnila video, ktoré má ukazovať zásah polície na súde.
Dlhotrvajúci politický spor okolo ústavného súdu túto inštitúciu fakticky paralyzoval, napísala agentúra Reuters. Pripomenula, že Nawrocki, ktorého označila za spojenca bývalej poľskej nacionalistickej vlády, odmietol uviesť do úradu troch zo šiestich sudcov zvolených poslancami v tomto volebnom období. Týmto sudcom, zvoleným terajšou parlamentnou väčšinou, doterajší predseda ústavného súdu Bogdan Šwienczkowski a podpredseda Bartlomiej Sochański odmietali umožniť výkon funkcie.
Keď sudcovia zvolení poslancami vstúpili do sídla ústavného súdu, nebol tam žiadny zo sudcov, zvolených teraz opozičnou stranou PiS. Do budovy sa pokúšal vstúpiť podpredseda Bartlomiej Sochański, ale nebol vpustený, napísal Onet.
Pred súdom sa pomaly schádzajú ľudia, zatiaľ ich je vyše 100 a hovorí k nim predseda PiS Jaroslaw Kaczyński. Na mieste sú aj ďalší opoziční poslanci. Dorazil tiež bývalý premiér Mateusz Morawiecki, ktorý sa nedávno rozišiel s Kaczyńského stranou. „Teraz je chvíľa, keď musíme byť spolu. Jednota je jednota,“ vyhlásil Kaczyński k Morawieckému, ako napísala Gazeta Wyborcza.
Policajti zadržali tri osoby, ktoré preskočili cez plot a vtrhli na územie ústavného súdu, oznámila varšavská polícia. Dodala, že strážcovia zákona sa snažia obnoviť poriadok a verejnú bezpečnosť, ale hádzali po nich nebezpečnými predmetmi. Neskôr dodala, že polícia je pri budove na žiadosť sudkyne ústavného súdu o zabezpečenie bezpečnosti. „Polícia nevykonáva žiadne akcie v sídle súdu, obmedzuje ich výlučne na vonkajší priestor, a tiež pečuje o poriadok a bezpečnosť na verejne prístupnom mieste,“ zdôraznila.
Vládni predstavitelia argumentujú aj verdiktom Súdneho dvora EÚ, ktorý na konci minulého roka dospel k rozhodnutiu, že poľský ústavný súd porušil niekoľko základných zásad práva Európskej únie a nespĺňa požiadavky kladené na nezávislý a nestranný súd kvôli nezrovnalostiam pri vymenovaní troch jeho členov a vtedajšej predsedníčky.
Súd v Luxemburgu rozhodoval o žalobe Európskej komisie, podanej ešte v čase, keď v Poľsku bola pri moci vláda teraz opozičné strany Právo a spravodlivosť. Súčasná poľská vláda verdikt únijného súdu privítala, zatiaľ čo poľský ústavný súd ho odmietol.
Teoreticky by rozhodnutie najvyššej súdnej inštancie v EÚ malo v Poľsku spustiť reformy, ktoré by obnovili nezávislosť ústavného súdu, čo je aj podmienka členstva v EÚ. V praxi sa ale dvom po sebe idúcim ministrom spravodlivosti menovaným novou liberálnou vládou, ktorá je pri moci od roku 2023, nepodarilo nezávislosť Ústavného súdu obnoviť. Hlavným dôvodom je, že súčasný aj minulý prezident, obaja spätí s PiS, buď vetovali, alebo sľúbili vetovať zmeny, ktoré by zvrátili reformy podniknuté PiS, napísala vtedy agentúra AP.
X XX
KDO BUDE VLÁDNOUT V IZRAELY?
Izrael má konečné výsledky volieb. Netanjahuov blok nemá väčšinu, rozhodovať môžu arabské strany.
Účasť dosiahla 77,9 percenta, najviac za posledné desaťročia. Prezident teraz začne konzultácie so stranami o tom, koho poverí zostavením vlády.
Podľa konečných výsledkov utorkových izraelských parlamentných volieb, ktoré v piatok skoro ráno zverejnila ústredná volebná komisia, získal blok premiéra Benjamina Netanjahua v Knesete 53 kresiel. Jeho strana Likud obsadila najviac mandátov spomedzi jednotlivých strán (27). Najväčšia opozičná strana Jašar vedená Gadim Eizenkotom získala 21 mandátov, pričom opozičný blok obsadil celkovo 48 kresiel. Väčšinu, na ktorú je v 120-člennom parlamente potrebných 61 poslancov, nemá ani jeden z blokov, keďže arabské strany získali 19 mandátov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a spravodajského portálu The Times of Israel (TOI).
Oficiálne konečné výsledky by mali prezidentovi Jicchakovi Herzogovi predložiť v stredu po tom, ako ústredná volebná komisia dokončí záverečné preverovanie prípadných chýb a sťažností.
Prezident rozhodne o kandidátovi
Následne sa Herzog stretne s lídrami jednotlivých strán, ktorí mu odporučia kandidáta, o ktorom sa domnievajú, že by mal dostať poverenie na zostavenie budúcej vlády.
Konečná volebná účasť dosiahla 77,9 percenta, čo je najvyššia hodnota za posledné desaťročia, píše TOI. Celkovo bolo podľa údajov komisie odovzdaných 5 716 665 hlasov.
Zloženie jednotlivých blokov
Blok naklonený Netanjahuovi tvorí päť politických strán. Okrem jeho strany Likud, ktorá získala 27 kresiel, sú to Ocma Jehudit (Židovská sila) so siedmimi mandátmi, Jednotný judaizmus Tóry takisto so siedmimi, Šas so šiestimi a Náboženský sionizmus so šiestimi kreslami.
Z opozičného bloku vedeného Eizenkotom získala strana Spolu 12 mandátov, Demokrati obsadili osem kresiel a strana Izrael, náš domov (Jisrael bejtenu) získala sedem mandátov.
Odmietnutie obvinení z podvodu
Arabské strany Spoločná kandidátka a Raam získali 11 a osem kresiel.
Vo svojom vyhlásení v skorých ranných hodinách v piatok komisia zopakovala vyjadrenia, ktoré vo štvrtok vyslovil jej dočasný riaditeľ Dean Livne, a odmietla tvrdenia o rozsiahlom volebnom podvode v súvislosti so správami o možnej katarskej kampani zameranej na ovplyvnenie hlasovania arabskej menšiny.
„Správy, ktoré sa v priebehu dňa objavili, sú úplne nepodložené,“ povedal Livne a dodal, že vyšetrovanie „nebude mať vplyv na konečné výsledky predložené prezidentovi a netýka sa ani žiadnej konkrétnej skupiny obyvateľstva.“
X xx
Vo voľbách do Kongresu v predstihu hlasoval rekordný počet voličov
Skoré hlasovanie v USA láme rekordy a rozhodujúce štáty hlásia prudký nárast účasti. Registrovaní demokrati pritom výrazne predbiehajú republikánov.
Rekordných 47,9 milióna Američanov už odovzdalo svoje hlasy vo voľbách do Kongresu, ktoré sa uskutočnia budúci týždeň. Účasť výrazne rastie v kľúčových štátoch, kde sa očakáva tesný súboj, pričom registrovaní demokrati majú zatiaľ náskok pred republikánmi. Vyplýva to z údajov Volebného centra Floridskej univerzity zverejnených v piatok, píše TASR na základe správy agentúry AFP.
Počet hlasov odovzdaných v predstihu tak prekonal doterajší rekord 45,9 milióna z volieb do Kongresu v roku 2022.
Nárast je obzvlášť výrazný v štátoch, kde sa očakáva tesný súboj o mandáty v Senáte. Ich výsledok môže rozhodnúť o tom, ktorá strana bude mať väčšinu v hornej komore Kongresu počas posledných dvoch rokov Donalda Trumpa vo funkcii prezidenta USA.
„Swing states“ lámu rekordy
V Texase do stredy odovzdalo svoj hlas v predstihu viac než šesť miliónov ľudí. Počet voličov, ktorí hlasovali osobne, bol približne o 50 percent vyšší ako v rovnakom období v roku 2022.
V Severnej Karolíne zaznamenali podľa tamojšej volebnej komisie takmer o 37 percent viac hlasov odovzdaných v predstihu než v rovnakom čase pred štyrmi rokmi. V Južnej Karolíne už v pondelok prekonali celkový počet takto odovzdaných hlasov v roku 2022, pričom do konca tohtoročného skoršieho hlasovania zostávalo ešte päť dní.
V Kansase, kde bojuje o znovuzvolenie republikánsky senátor Roger Marshall, bol počet hlasov minulý týždeň o dve tretiny vyšší než v roku 2022.
V štátoch, ktoré evidujú stranícku príslušnosť voličov, tvorili registrovaní demokrati výrazne vyšší podiel dosiaľ odovzdaných hlasov ako republikáni.
Väčší podiel demokratov
Volebné centrum tvrdí, že demokrati v týchto štátoch tvoria takmer 44 percent voličov, ktorí odovzdali hlas v predstihu, v porovnaní s 31 percentami republikánov. Voliči bez straníckej príslušnosti alebo registrovaní k menším politickým stranám tvoria 25 percent.
Politológ Michael McDonald z Floridskej univerzity poukázal na rastúcu účasť afroamerických a hispánskych voličov v štátoch, ktoré zverejňujú údaje o rasovom a etnickom pôvode. Mimoriadne vysokú účasť zaznamenali v oblastiach pozdĺž hranice medzi Texasom a Mexikom, kde žije početná hispánska komunita.
Rekordný počet voličov hlasujúcich v predstihu zaznamenali vo štvrtok v Georgii. Ženy pritom tvorili 56 percent odovzdaných hlasov, zatiaľ čo muži 44 percent.
Počiatočné čísla nie sú smerodajné
Odborníci však podľa AFP upozorňujú, že z týchto uvedených údajov nie je možné vyvodzovať závery o výsledku volieb. Stranícka príslušnosť voliča neprezrádza, ktorých kandidátov podporil. Navyše sa očakáva, že v utorok prídu k volebným schránkam desiatky miliónov voličov.
V posledných voľbách mali republikáni tendenciu vo väčšom počte hlasovať v deň volieb, čo môže doterajší náskok demokratov zmenšiť alebo úplne vymazať, objasňuje AFP.
Agentúra zároveň poznamenala, že väčšia účasť v skoršom hlasovaní nemusí nevyhnutne znamenať aj vyššiu celkovú volebnú účasť, keďže niektorí voliči môžu len odovzdávať svoje hlasy skôr ako v predchádzajúcich voľbách.
X XX
BOJ PRÁVNÍKŮ O ŽIVOT PIKEOVÉ
Prežila dve smrteľné injekcie. Pikeová prvýkrát od neúspešnej popravy prehovorila
Americká vrahyňa Christa Pikeová, ktorá v septembri pri poprave v Tennessee prežila dve smrtiace injekcie, odvtedy neustále trpí bolesťami. Je ale vďačná za lásku a podporu, ktoré sa jej dostáva. Uviedla to dnes v prvom verejnom vyhlásení, ktoré vydala prostredníctvom svojich právnikov, píše agentúra AP.
Pikeová oznámila, že do popravnej miestnosti vstúpila pripravená zomrieť v izbe, a prebudila sa sama a zmätená na nemocničnom lôžku. „Od tej noci nebola jediná chvíľa, kedy by som necítila bolesť. Bolí ma telo. Bolí ma ruky. Bolí ma ruky. Bolí ma v krku. Stále mám problémy hovoriť. A tá bolesť nie je len fyzická. Bolesť je aj v mojej mysli a v mojej duši,“ uviedla.
Smrtiaca injekcia nezabrala. Pikeová sa zvíjala od bolesti a ešte dlho dýchala – Reuters Zdroj: REUTERS
Na život po dátume popravy podľa svojich slov nepomýšľala. „Hlboko ma zraňuje neschopnosť, ktorá toľko ľudí dostala do tejto strašnej situácie. Stále myslím na rodinu svojej obete a na strašnú bolesť a stratu, ktoré museli vytrpieť,“ poznamenala Pikeová.
Poďakovala zdravotníkom, ktorí jej zachránili život, aj ľuďom, ktorí k nej boli láskaví. „Neviem, prečo som tú noc prežila. Neviem, čo bude ďalej. Niektoré dni je ťažšie nájsť nádej ako iné,“ doplnila.
Teraz 50-ročná Pikeová bola odsúdená na trest smrti pred tridsiatimi rokmi, a to za vraždu, ktorú spáchala ako 18-ročná v roku 1995 so 17-ročným priateľom. Svoju 19-ročnú spolužiačku Colleen Slemmerovú vylákali do lesa, kde ju mučili a kým ju zabili, vyryli jej do hrude pentagram. Pikeovej vtedajší priateľ vzhľadom na neplnoletosť dostal trest doživotia.
Poprava Pikeovej sa uskutočnila 30. septembra, ale žena prežila prvú aj druhú dávku pentobarbitalu, čo sa podľa AP ešte nikdy nestalo.
Protokol štátu Tennessee pre popravy stanovuje, že pokiaľ väzeň po podaní prvej sady injekcií nezomrie, je potrebné aplikovať druhú sadu. Neuvádza však, čo sa stane, ak je odsúdený nažive aj potom.
Právny tím Pikeovej chce, aby jej trest bol teraz zmenený na doživotné väzenie bez možnosti predčasného prepustenia.
X x x
NEPLNÍ OBJEDNÁVKY
Nemci a Dáni pri zelených zdrojoch narazili na problém, ktorý by od nich našinec nečakal
Nemecko aj Dánsko narazili pri zapájaní čoraz väčšieho počtu solárnych a veterných elektrární na problém, ktorý by našinec asi neočakával.
Nemci ani Dáni nie sú schopní dodržiavať termíny pri budovaní distribučných sietí.
Z 8000 kilometrov plánovaného vedenia v Nemecku je k dispozícii len asi 3000 kilometrov.
V Dánsku mešká údajne vyše 70 percent projektov zameraných na budovanie 2700 km sietí.
V obidvoch krajinách brzdí výstavbu byrokracia či zdĺhavé rokovania s dotknutými obyvateľmi.
Na strane druhej, v roku 2026 pribudol faktor, ktorý znásobuje potrebu zbaviť sa závislosti od ropy či zemného plynu.
Nielenže sa ložiská skôr či neskôr vyčerpajú a spaľovanie fosílnych palív devastuje planétu, ale ešte aj prepukli vojny narúšajúce dodávky.
V tomto kontexte sa zdá byť jednoznačné, či k svojej budúcnosti pristupujú zodpovednejšie Dáni a Nemci alebo napríklad Slováci.
x x x
LEYENOVÁ V KANADĚ
Slafkovský v rukách šéfky Európskej komisie. Von der Leyenovú potešil netradičný dar
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová absolvovala pracovný program v kanadskom meste Montreal, ktorý je domovom klubu Canadiens zo zámorskej hokejovej NHL.
Ursula von der Leyenová s dresom s menovkou Juraja Slafkovského.
Popri rôznych rokovaniach nemala veľa času na súkromné aktivity, navštívila preto len jednu z najikonickejších kulinárskych inštitúcií – obchod s pečivom St-Viateur Bagel.
Video z tejto návštevy, počas ktorej si pozrela výrobu legendárnych montrealských bagelov, pričom pár si ich aj kúpila a ochutnala, zverejnila na sociálnych sieťach. Uviedla tam, že náročný program jej znemožnil návštevu zápasu Habs aj s hviezdnym slovenským útočníkom Jurajom Slafkovským. Canadiens sú nevyše aktuálne na šnúre duel u súperov, vo štvrtok zvíťazili v Dallase 5:2.
V spomenutom obchode preto darovali Von der Leyenovej dres Montrealu Canadiens s číslom 20 a menovkou košického rodáka Slafkovského. Tento dar ju mimoriadne potešil.
„Keď som bola v Montreale, tak som nemohla navštíviť zápas Canadiens, ale dostala som tento úžasný dres Juraja Slafkovského a videla aj to, ako sa vyrábajú najstaršie bagely v meste. Takže pre mňa je to výhra,“ komentovala politička návštevu.
Juraj Slafkovský pôsobí v Montreale Canadiens od leta 2022 a patrí medzi výrazné opory Habs. V NHL odohral za tento klub už 295 duelov základnej časti s bilanciou 74 gólov a 119 asistencií, v play-off pridal 24 dx xxuelov a 14 bodov (8+6).
X XX
CO ČEKA TRUMPA V USA?
Otáčajú sa mu chrbtom už aj skalní prívrženci. Čaká Trumpa drsný debakel?
Bez ohľadu na to, kto sedí v Bielom dome alebo kto ovládne Kongres, Spojené štáty sa čoraz menej zaoberajú európskymi problémami a očakávajú, že si ich vyriešime sami, vysvetľuje redaktor zahraničia Pavol Štrba.
Americké „polčasové“ voľby (midterms) síce pútajú menej pozornosti než tie prezidentské, no spoľahlivo ukazujú rozpoloženie celej spoločnosti. V praxi fungujú ako hodnotenie úradujúceho prezidenta – v tomto prípade Donalda Trumpa.
Republikáni v nich môžu prísť o väčšinu v oboch komorách Kongresu. Ak sa tak stane, administratíva stratí možnosť presadzovať domáce reformy a Trumpov vplyv sa zúži prevažne na zahraničnú politiku.
Hlasovanie prebehne už v utorok a pôjde o kľúčový politický moment posledných rokov. Čo všetko je v hre a ako môžu výsledky zasiahnuť Európu, vysvetľuje redaktor Aktuality.sk Pavol Štrba.
Spojené štáty americké o pár dní čakajú takzvané midterms. Čo tieto voľby znamenajú, o čom sa v nich rozhoduje?
Midterms znamenajú polčasové voľby. Uskutočňujú sa každé dva roky, vždy v polovici funkčného obdobia daného prezidenta. Američania si v nich volia členov Kongresu, ktorý je na rozdiel od nášho jednokomorového parlamentu zložený z dvoch komôr.
Dolnou komorou je Snemovňa reprezentantov a hornou komorou je Senát. Každé dva roky sa obmieňa celá Snemovňa reprezentantov a približne tretina Senátu.
Vieme, že Donald Trump sa momentálne nachádza na jednej z najnižších úrovní podpory vôbec. Čo môžu nadchádzajúce výsledky ukázať?
Nachádza sa na historických minimách – a to nie len vo svojom vlastnom prípade, ale v porovnaní s akýmkoľvek novodobým americkým prezidentom. Jeho podpora sa pohybuje tesne nad 30 percentami, čo je historicky najnižšie číslo.
Tieto voľby sú dôležité najmä pre samotných Američanov, smerom dovnútra ich krajiny, kým pre nás až takú priamu rolu nehrajú. Prieskumy naznačujú, že pravdepodobne dôjde k prekresleniu volebnej mapy. V súčasnosti majú republikáni väčšinu v oboch komorách Kongresu, no o túto väčšinu pravdepodobne prídu.
Čo to bude znamenať, ak Kongres ovládnu demokrati? Dokáže to Donaldovi Trumpovi výraznejšie zviazať ruky?
Áno, najmä vo vnútroštátnej politike. Bez súhlasu Kongresu totiž prezident nedokáže presadiť legislatívu. V tomto je dôležitý rozdiel oproti Slovensku. Na Slovensku sme zvyknutí, že cez vládne strany väčšinou neprejde žiaden opozičný návrh. V Amerike to tak neplatí. Tam sa demokrati a republikáni vedie na jednotlivých zákonoch dohodnúť ad hoc. Ak by mali demokrati väčšinu v Kongrese, neznamená to, že republikánom neprejde vôbec nič.
Na druhej strane má americký prezident pomerne široké právomoci aj bez Kongresu. Videli sme to aj v nedávnej minulosti – môže napríklad vyhlásiť vojnu Iránu alebo zavádzať rôzne opatrenia voči svojim spojencom, čo sa dotklo aj nás. Americkí prezidenti často vládnu prostredníctvom takzvaných executive orders, teda dekrétov. Tie síce Kongres v niektorých prípadoch môže zastaviť, ale stáva sa to len veľmi výnimočne.
X xx
NOVÉ VYŠETŘOVÁNí
Veľký zvrat v kauze zbraní pre Ukrajinu. Žilinka nariadil nové vyšetrovanie, Naď reaguje
Generálny prokurátor Slovenskej republiky Maroš Žilinka opäť nariadil vyšetrovať darovanie vojenskej techniky Ukrajine.
Pozrite si video Ozbrojených síl SR. Ministerstvo obrany informovalo, že prvé štyri stíhačky MiG-29 sú už na Ukrajine.
Po preskúmaní postupu podriadených prokurátorov a vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru dospel k záveru, že pôvodné rozhodnutie o zastavení trestného stíhania pre zločiny porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a zneužívania právomoci verejného činiteľa bolo vydané predčasne.
Podľa Žilinku nebol v doterajšom prípravnom konaní dostatočne zistený skutkový stav veci potrebný na objektívne posúdenie podstaty stíhaných trestných činov. V rámci svojej právomoci preto odňal prípad doterajším orgánom a určil, že pôsobnosť prokurátora bude najnovšie vykonávať Krajská prokuratúra v Trenčíne. Tej zároveň uložil povinnosť zabezpečiť opätovné začatie trestného stíhania a riadne dokončenie vyšetrovania v súlade so zákonom.
Bývalý minister obrany a súčasný predseda mimoparlamentných Demokratov Jaroslav Naď dnešné rozhodnutie Maroša Žilinku rešpektuje. Trvá však na tom, že k trestnému činu nedošlo. Naď to uviedol pre TASR v reakcii na Žilinkovo vyhlásenie.
Exminister poukázal, že vyšetrovatelia, dozorový prokurátor, krajský prokurátor aj prokurátor Generálnej prokuratúry SR sa zhodli na tom, že k trestnému činu nedošlo. „Ak generálny prokurátor svojím osobným rozhodnutím rozhodol o opätovnom začatí trestného stíhania vo veci, rešpektujem to. Nepredpokladám však žiadne prekvapivé závery, pretože je zrejmé, že k žiadnemu trestnému činu nedošlo,“ dodal.
Orgány činné v trestnom konaní uzavreli tri zo štyroch trestných stíhaní v súvislosti s pomocou Ukrajine počas minulého volebného obdobia. Informovali o tom ešte začiatkom februára. Zastavením trestného stíhania alebo odmietnutím trestného oznámenia uzavreli OČTK prípady darovania stíhačiek MiG-29, protileteckého systému S-300 aj prípad vypovedania zmluvy s ruskou firmou zabezpečujúcou servis stíhačiek. Ministerstvo obrany vtedy informovalo, že podá podnet na preskúmanie rozhodnutí.
Predseda vlády Robert Fico (Smer) v tom čase vyhlásil, že prokuratúra vstúpila do politického boja na strane opozície. Šéf Krajskej prokuratúry v Bratislave Rastislav Remeta sa podľa Fica snaží ukázať opozícii, že je vhodný kandidát na ďalšieho generálneho prokurátora.
Generálna prokuratúra v septembri informovala, že preskúmala rozhodnutia polície a bratislavskej krajskej prokuratúry v prípade darovania vojenskej techniky Ukrajine. Podľa vtedajších záverov odboru závažnej kriminality boli rozhodnutia správne a v súlade so zákonom.
X x x
POLICIE ŠETŘIT MATKU ŠIMEČKY
HLEDAJÍ SE MILIONY?
V kauze Šimečkovej matky nastal zásadný obrat, prokurátor nariadil polícii konať
Kriminálny úrad Finančnej správy (KÚFS) mohol pri vyšetrovaní neziskovej organizácie Marty Šimečkovej postupovať v rozpore so zákonom.
Na prípadné nezákonné konanie upozornila Nadácia Zastavme korupciu ešte v apríli s tým, že podozrenia zo subvenčných podvodov spadajú do kompetencie polície, a nie KÚFS-u. Tento úrad má totiž právomoci najmä pri podvodoch s DPH a clami, zatiaľ čo neziskové organizácie nie sú platcami DPH.
Hoci Finančná správa pôvodne zistenia nadácie označila za klamstvo a hrozila trestným oznámením, najnovšie rozhodnutie prokuratúry dáva za pravdu mimovládnej organizácii. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave zrušil pôvodné odmietnutie trestného oznámenia a nariadil ho riadne prešetriť. Vo svojom zrušujúcom uznesení zdôraznil, že všeobecné oprávnenie KÚFS-u preverovať porušenia daňových predpisov samo o sebe nestačí na odôvodnenie operatívno-pátracej činnosti, ak nejde o vymedzenú trestnú činnosť patriacu do pôsobnosti finančnej správy.
Nadácia Zastavme korupciu zdôrazňuje, že sa nebráni vyšetrovaniu kauzy projektu Fórum a sama v minulosti poukázala na viaceré podozrenia. Trvá však na tom, že všetko musí prebiehať zákonným spôsobom, obzvlášť v prípadoch s výrazným politickým krytím a záujmom vládnej moci. Podľa nadácie sa totiž javí, že neštandardný a potenciálne nezákonný postup mohol byť motivovaný snahou získať informácie, ktoré by boli následne využité v politickom boji.
X X X
NÁZOR NA VOJNU?
Admirál Bauer: Vojna už začala. Putin útočí na celý systém
Donald Trump pomáha Putinovi vo vojne proti Ukrajine, no admirál Rob Bauer trvá na tom, že americký záväzok brániť spojencov v NATO stále platí. Rusko obnovuje svoju armádu už počas vojny. Európa pritom potrebuje päť až pätnásť rokov, aby si vybudovala vojenské schopnosti, v ktorých sa dnes spolieha na Američanov.
Chcem sa ešte na chvíľu vrátiť k tomu, čo si povedal v úvode, keď si rozhodnutie prezidenta Trumpa prepojil s otázkou, či je toto koniec NATO. Hoci je to pre Ukrajinu veľmi škodlivé a Európe to vôbec nepomáha, neznamená to, že NATO je dysfunkčné.
Musíme rozlišovať medzi Spojenými štátmi, ostatnými spojencami a Ukrajinou. Ukrajina nie je členom NATO. NATO pomáha Ukrajine, takže v tomto zmysle nie je úplne prospešné to, čo robí prezident Trump.
Aj v tejto situácii je však dôležité vedieť rozlišovať, pretože aj vaša krajina, Slovensko, je v mnohých ohľadoch v zložitej situácii, pokiaľ ide o súčasnú politickú realitu. Pokiaľ však ide o uzavreté formálne dohody, odhliadnuc od rétoriky vášho premiéra v rozhovoroch, tlačových správach a prejavoch, článok päť je stále úplne skalopevným záväzkom. Všetci spojenci sa stále zhodujú na tom, že to tak je.
Takže nie, rétorika nepomáha, je škodlivá. Znamená to, že Európa musí urobiť ešte viac než doteraz, aby naďalej pomáhala Ukrajine. Už aj tak zložitú situáciu vo svete to ešte komplikuje. Áno, to je pravda.
Tom Nichols, bývalý profesor na americkej námornej vojenskej akadémii, označil Ameriku za spojenca Ruska. Vystihuje to súčasnú úlohu USA v tejto vojne?
Myslím si, že je to príliš silné slovo, pretože podľa mňa všetko, čo prezident Trump robí vo vzťahu k prakticky všetkým svetovým lídrom, s ktorými rokuje, má za cieľ zabezpečiť si lepšiu pozíciu ako ostatní.
To nutne neznamená, že je spojencom prezidenta Putina, ale že všetko robí vo vlastnom záujme. Hovorí, že pracuje v záujme Spojených štátov, ale napríklad dohoda o nafte súvisí predovšetkým s voľbami a so skutočnosťou, že ceny energií sú príliš vysoké pre poľnohospodárov, vodičov nákladných áut, jednoducho pre ľudí, ktorí spotrebujú veľa nafty.
Urobil to, aby si zaistil, že títo ľudia zostanú na jeho strane alebo aspoň na strane Republikánskej strany v doplňujúcich voľbách. To neznamená, že sa mu páči všetko, čo robí Putin, ale je to všetko úplne transakčné a nie je to založené na normálnych hodnotách.
Americkí senátori Tillis a Blumenthal 19. októbra upozornili na výpadky zdieľania spravodajských informácií o odpálení ruských balistických rakiet a obmedzenia Starlinku pri zneškodňovaní dronov. Podľa nich preto umierajú civilisti vrátane detí; podľa ukrajinských predstaviteľov obmedzenia bránia aj útokom na ruské pozície a zásobovacie trasy. Ako to hodnotíš ako vojenský veliteľ? K akému mieru môže viesť oslabovanie schopnosti Ukrajiny brániť sa a chrániť svojich obyvateľov?
Myslím, že si z toho vyvodil dva unáhlené závery. Nemyslím si, že Ukrajina pre tieto obmedzenia zrazu zvažuje prijatie nejakého typu mierovej dohody. Samozrejme, výrazne jej to komplikuje situáciu. Kroky Spojených štátov, či už ide o obmedzenia služieb Starlink alebo o spomínanú dohodu o diesli, považujem za úplne nesprávne.
V tomto súhlasím so všetkými kritikmi. Tlak by sme mali predovšetkým vyvíjať na prezidenta Putina a jeho režim, nie na prezidenta Zelenského. Dôrazne nesúhlasím s rozhodnutiami, ktoré prezident Trump v posledných týždňoch prijal vo vzťahu k Rusku.
Teraz dokonca zrušil sankčný balík navrhnutý Lindsey Grahamom, a to len niekoľko hodín predtým, ako mal nadobudnúť účinnosť. Americký prezident teda nielenže ignoruje medzinárodné normy a pravidlá, ale aj vlastný Kongres, ktorý tento balík schválil väčšinou hlasov s podporou oboch strán.
To, že sa takéto veci dejú v demokracii, je naozaj veľmi znepokojujúce. Označenie amerického prezidenta za Putinovho spojenca je však podľa mňa ešte predčasné. Nemyslím si ani, že prezident Zelenskyj preto zrazu pristúpi na nejakú mierovú dohodu.
Ukrajinci ukázali obrovskú silu a v mnohých ohľadoch aj neústupnosť a húževnatosť. Trvajú na mierovej dohode, ktorú si zaslúžia. Na dohode, po ktorej Ukrajina zostane suverénnym štátom so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane ozbrojených síl, o ktorých bude rozhodovať sama. Druhou podmienkou je dostatočne silné odstrašenie, ktoré Rusku jednoducho nedovolí v dohľadnej dobe nič podobné zopakovať.
Aký dôvod má Putin robiť vojenské ústupky, keď Washington oslabuje Ukrajinu?
Myslím si, že Putin na ústupky nemal žiadny dôvod, a to ani bez Trumpovej pomoci, nieto ešte s ňou. Za rokovací stôl si nemal dôvod sadnúť z troch príčin.
Po prvé, nedosiahol ani jeden zo svojich strategických cieľov, a preto z vlastného pohľadu musí pokračovať. Ani po dvanástich rokoch vojny stále neovláda Donbas.
Po druhé, jeho vojnové hospodárstvo funguje veľmi úspešne. Prináša mu viac príjmov a vyrába viac, než potrebuje na vojnu proti Ukrajine. To znamená, že Rusko obnovuje svoje ozbrojené sily už počas vojny. Mnohé spravodajské služby pritom predpokladali, že na to bude potrebovať tri až päť rokov po jej skončení. Dnešné odhady už hovoria o jednom až troch rokoch, a to ešte počas prebiehajúcej vojny.
Po tretie, na okupovanom ukrajinskom území je sedemstotisíc ruských vojakov. Keď sa vojna skončí, vrátia sa domov a prídu o mimoriadne príjmy, ktoré im teraz prináša služba v Putinovej vojne. Sú traumatizovaní a v samotnom Rusku spôsobia veľa problémov.
Putin teda nemal dôvod vojnu ukončiť ani predtým, než mu prezident Trump začal pomáhať. S jeho pomocou je, samozrejme, pokračovať vo vojne ešte jednoduchšie, pretože uvoľňovanie sankcií prináša Rusku ďalšie peniaze.
Putin údajne navrhuje rokovať s Trumpom a so Si Ťin-pchingom o budúcnosti Ukrajiny bez Zelenského. Trump prejavil ochotu zúčastniť sa; ak som ho správne pochopil, hovoril o rokovaní o jadrových zbraniach. Aké reálne možnosti má Európa zabrániť tomu, aby sa o budúcnosti Ukrajiny rozhodovalo bez Ukrajiny?
Ukrajina dokáže pokračovať v boji aj bez americkej pomoci, čo je mimochodom už dlhší čas tak. Áno, Starlink ešte donedávna fungoval, ale dodávky zbraní a ďalšiu vojenskú pomoc USA zastavili už pred šiestimi či siedmimi mesiacmi.
Túto úlohu prevzala Európa a poskytla Ukrajine toľko zbraní, koľko mohla. Časť z nich nakupuje prostredníctvom programu PURL, teda ide o americké zbrane platené z európskych peňazí.
Nemyslím si však, že týmto sa táto diskusia skončí. Faktom napriek všetkému ostáva, že USA robia pre Ukrajinu čoraz menej a menej, a preto sa aj logicky znížila závislosť Ukrajiny od Spojených štátov.
Prekvapilo by ma to, ale samozrejme záleží na tom, aký spoločný tlak budú Čína, Rusko a Spojené štáty vyvíjať na Ukrajinu a Európu. Ak Ukrajina zvýši podporu Ukrajine [nejasné v zdroji], bude zaujímavé sledovať, ako sa situácia vyvinie.
Samozrejme, zapojenie Číny situáciu vôbec neuľahčuje. Čína totiž doteraz nerobila nič iné, len Rusko podporovala. Dodáva všetky suroviny a súčiastky na výrobu ruských zbraňových systémov a munície. Čína si teda vybrala stranu a v týchto rokovaniach nie je neutrálnym partnerom.
Veľa bude závisieť aj od vnútropolitického vývoja v Spojených štátoch a od toho, či sa spomínanú mierovú dohodu podarí uzavrieť do 3. novembra. Ak totiž Republikánska strana prehrá voľby do Kongresu, vnútropolitický tlak na prezidenta Trumpa zosilnie, pretože Demokratická strana získa lepšie postavenie v Snemovni reprezentantov aj v Senáte.
Povedal si, že spojenci sa nikdy nedohodli na stratégii, ktorá by Ukrajinu doviedla k víťazstvu. Čo chce Európa dosiahnuť a čo je pre to pripravená urobiť, keď Washington zmierňuje tlak na Rusko?
Na to neviem odpovedať. To je čisto politická otázka. Nie som politik a nezúčastňujem sa na rokovaniach. Tento alebo budúci týždeň sa však koná summit lídrov Európskej únie. Uvidíme, s čím prídu.
Som presvedčený, že pokračovať v podpore Ukrajiny je v záujme Európy. Dúfam, že v tom vytrváme, a vyzývam k tomu každého, kto ma počúva. Ide o našu bezpečnosť aj o naše demokracie. V stávke je naozaj veľa.
Prezident Trump vníma medzinárodné vzťahy výlučne ako sériu obchodov a dohôd. Tým však našu demokraciu neposilňuje, ale práveže oslabuje. A práve to vyhovuje Rusku a Číne, pretože tento náš systém nenávidia.
Prezident Trump by mal demokraciu brániť a dbať na to, aby demokratické krajiny zostali silné. Uzatváranie dohôd s autokratmi a autoritárskymi režimami však nie je správna cesta.
Prejav generála Alexa Grynkewicha z 12. októbra vo Varšave si označil za potvrdenie amerického záväzku podľa článku päť. Ten sa na Ukrajinu nevzťahuje. Prečo by však mal Putin veriť generálovým uisteniam, keď Trump, od ktorého naplnenie záväzku závisí, pomáha Rusku a oslabuje Ukrajinu?
Nie, nie. Opäť spájaš NATO a Ukrajinu spôsobom, ktorý nie je…
Čo keby Rusko napadlo člena NATO, napríklad pobaltskú krajinu či Poľsko, a napadnutý štát to vyhodnotil ako dôvod na uplatnenie článku päť?
Generál Grynkewich jasne povedal, že záväzok podľa článku päť je absolútne nepriestrelný. A to by nemohol povedať bez súhlasu Bieleho domu.
NATO je spoločenstvo tridsiatich dvoch krajín, ktoré sa dohodli, že v prípade útoku na ktorúkoľvek z nich si navzájom pomôžu. Tento záväzok platí a je skalopevný. Presne to generál Grynkewich povedal a bez podpory Bieleho domu by to povedať nemohol.
Taký je teda Trumpov postoj, keď ide o vzťah Ruska a NATO. Keďže však k medzinárodným vzťahom pristupuje ako k obchodným dohodám, o Ukrajine hovorí inak než o NATO. Takýto rozdielny prístup je síce možný, nie je prospešný a podľa mňa je aj nesprávny, ale možný je.
Mnohí analytici sa domnievajú, že európski vojenskí aj politickí predstavitelia za zatvorenými dverami považujú americkú pomoc podľa článku päť za málo pravdepodobnú. Chápem správne, že s týmto záverom nesúhlasíš?
Je veľmi zaujímavé, ako tieto diskusie prebiehajú. Rozumiem, že niektorí ľudia majú obavy. Viem si predstaviť aj obavy Dánska v súvislosti s Grónskom. A aby bolo jasné, prezidenta Trumpa nepodporujem. Vôbec.
Ak by sa však NATO malo dohodnúť, že musí vedieť konať bez USA, museli by s tým súhlasiť všetky členské štáty. Aliancia rozhoduje na základe konsenzu a takáto dohoda nikdy nevznikne. Ak o tom teda niektorí lídri hovoria, nemôže ísť o diskusiu, ktorú by viedli v rámci NATO. Tam to jednoducho možné nie je.
Takýmto krokom by ste NATO rozbili. Ak prestanete veriť v článok päť, teda v to, že spojenci svoj záväzok naozaj dodržia, bude to znamenať koniec NATO.
Úplne rozumiem tomu, že niektorí ľudia majú obavy, ale čo dosiahneme tým, že sa budeme každý deň pýtať, či článok päť naozaj zafunguje? Po prvé, s istotou to zistíme až vtedy, keď taká situácia nastane. Dovtedy ide iba o záväzok, o sľub.
Ak mu sami neveríme, oslabujeme samých seba, pretože náš protivník o našich pochybnostiach bude jasne vedieť. Nechápte ma zle, vôbec nie som proti takejto diskusii, ale ak stále dookola spochybňujeme, či článok päť skutočne platí, pomáhame tým iba jednému človeku, a tým je Putin. Nikomu inému.
Dôveryhodnosť článku päť je základom NATO. Túto debatu však otvorili Trumpove kroky, preto považujem za dôležité otvorene hovoriť o tom, či je záväzok stále dôveryhodný.
Práve preto generál Grynkewich prišiel do Poľska a vo Varšave povedal to, čo povedal. Američania to chápu rovnako a aj oni majú obavy. Zostať v NATO je v ich záujme.
Aj preto nedošlo k útoku na Grónsko a preto prostredníctvom Grynkewicha potvrdzujú, že záväzok podľa článku päť je neochvejný. Nemôžem ľudí prinútiť, aby mu verili. Môžem však povedať, že práve na tom sa dohodli predstavitelia na najvyššej úrovni. Na summite v Ankare, ktorý sa konal v júli, všetkých tridsaťdva lídrov vrátane prezidenta Trumpa potvrdilo, že tento záväzok je neochvejný.
Áno, Trump môže na druhý deň povedať niečo iné. Viem, že sa to už stalo. NATO má však v americkom Kongrese silnú podporu oboch politických strán. Podporuje ho aj americká verejnosť a podľa prieskumov je za NATO sedemdesiat percent Američanov. Táto podpora vzrástla napriek všetkému, čo o aliancii Trump povedal.
Prezident z nej často robí obetného baránka, aby odviedol pozornosť od svojich vnútropolitických problémov. Keď sa na začiatku vojny s Iránom hneval na NATO, súviselo to priamo s problémom, ktorému v tej chvíli čelil.
Som si celkom istý, že keby sa pred začiatkom vojny v Iráne opýtal spojencov, či môže využiť ich vzdušný priestor a vojenské základne, väčšina z nich vrátane Španielska by povedala: „Áno, môžete. Nerobte okolo toho veľký rozruch, ale áno.“
On sa však s nimi vôbec neporadil. Potom sa hnevá, že mu neumožnili vstup do vzdušného priestoru iného suverénneho štátu. O španielskom vzdušnom priestore predsa nerozhoduje on a vie to. Keďže sa však nahneval a nedokáže povedať: „Prepáčte, urobil som chybu,“ začal útočiť na ostatných. Vyvršil sa najmä na Španielsku, ale aj na NATO ako celku.
Pritom nešlo o operáciu NATO. Keby ste sa amerického diplomata alebo vojenského predstaviteľa spýtali, či chápe, v čom je problém, povedal by: „Samozrejme, toto nie je operácia NATO.“
Áno, je náladový a hovorí veci, ktoré situácii neprospievajú. Rozhodujúce však budú činy. Ak nás niekto napadne a spojenci vrátane amerických vojakov urobia to, čo povedal Grynkewich, potom sa záväzok podľa článku päť naplní. V Európe je stále vyše päťdesiattisíc amerických vojakov a aj oni budú bojovať na obranu NATO. Ak sa to nestane, situácia bude iná.
Nepomáhajú ani vyjadrenia vášho premiéra Fica, keď hovorí: „Nebudem bojovať za článok päť.“ Hoci sám na summite potvrdil, že tento záväzok je neochvejný. Väčšina takýchto politikov sa podobnými výrokmi prihovára predovšetkým vlastným voličom. Nehovoria nevyhnutne v záujme inštitúcie, ktorej sa ich vyjadrenia týkajú.
Nepreceňujeme schopnosť amerických generálov a spravodajských predstaviteľov udržať Trumpa na uzde, keď autorita inštitúcií za posledné dva roky výrazne oslabila? Aký vplyv ešte majú a čo môžu zaručiť? Do akej miery dokážu zabrániť katastrofálnym následkom, ak u ich vrchného veliteľa prevážia vnútropolitické záujmy a bude ochotný obetovať viac, než si dnes pripúšťame?
V knihe, ktorú sme napísali spolu s Eleanor Russell, venujeme jednu celú kapitolu práve dôvere v odborníkov. V silnej demokracii by ich hlas mal mať váhu. Rozhodnutia, samozrejme, prijímajú politici. Rozumný politik však pri vojenských a spravodajských otázkach počúva odborné odporúčania, hoci konečné rozhodnutie je na ňom alebo na nej.
Znepokojuje ma spôsob, ktorým minister Hegseth za posledné dva roky, dalo by sa povedať, odstránil viacerých generálov a admirálov. Výmena ľudí na úrovni vrchného velenia je intenzívnejšia, než býva zvykom. Odvolaný bol dokonca aj náčelník generálneho štábu a v súčasnosti táto funkcia zostáva neobsadená. Pritom Spojené štáty vedú vojnu s Iránom, hoci sami vzájomne tvrdili, že vo vojne nie sú.
Toto všetko je veľmi nezvyčajné a vyvoláva to obavy. Americké ozbrojené sily boli stále apolitické a práve to z nich urobilo takú silnú inštitúciu.
Keď však samotní príslušníci amerických ozbrojených síl vidia, akým spôsobom minister Hegseth odvoláva a povyšuje ľudí, niektorí si povedia: „Sem už nepatrím,“ a odídu. To je jedna možnosť.
Iní však nie sú takí kritickí alebo nemajú dosť profesionálnej integrity na to, aby povedali všetko, čo povedať musia alebo čo povedať mali, bez ohľadu na to, či sa to politikom páči alebo nie. Ak si niekto povie: „Také povýšenie sa mi hodí a neprekáža mi, že zamlčím niečo, čo by som povedať mal,“ je to pre ozbrojené sily mimoriadne nebezpečné.
Aj pre samotných vojakov, pretože americkí vojaci potom pôjdu do vojny bez toho, aby rozhodnutia o ich nasadení vychádzali z riadnych odborných odporúčaní. Práve preto sú odborné hlasy naozajstných profesionálov také dôležité. Chránia vojakov na fronte, ktorí čelia najväčšiemu nebezpečenstvu. Tí musia dostať všetko, čo potrebujú, aby mohli bojovať a zvíťaziť.
Ak politikom poviete len polovicu pravdy, ohrozujete tým aj vlastných vojakov. Z toho dôvodu ide o veľmi zlý vývoj. To isté prirodzene platí aj pre príslušníkov spravodajských služieb. Ak je spolitizované úplne všetko, vôbec to nie je v poriadku.
Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Poľsko spoločne vyvíjajú systémy protivzdušnej obrany; Británia so severoeurópskymi partnermi cvičí v spoločných expedičných silách. Na čom sa európske krajiny musia dohodnúť, aby ich bezpečnosť nezávisela od Trumpovej dobrej vôle?
Opäť by sme si mali dávať pozor na príliš silné vyjadrenia. Hovoriť v rámci NATO o nezávislosti od Spojených štátov nie je namieste, pretože s nimi tvoríme alianciu.
Mali by sme byť od nich menej závislí. To áno. A práve na tom sa spojenci dohodli v Haagu v roku 2025. Dohoda vychádzala z dovtedajšieho rozdelenia úloh medzi Spojenými štátmi na jednej strane a Európou a Kanadou na strane druhej. Po novom majú Spojené štáty niesť menšiu časť spoločného bremena a Európa s Kanadou väčšiu. Presne na tom sa najvyšší predstavitelia krajín a ich vlády dohodli v júni a júli 2025.
V praxi to znamená, že si Európa a Kanada v priebehu piatich až pätnástich rokov obstarajú prostriedky na vybudovanie vojenských spôsobilostí, ktorými dnes disponujú iba Spojené štáty. Ide napríklad o satelity, presné údery na veľkú vzdialenosť či strategickú mobilitu. Teda o spôsobilosti, ktoré sú potrebné vo veľkom konflikte.
Dôvody sú dva. Po prvé, Európa a Kanada musia v NATO prevziať väčšiu časť zodpovednosti. Mali to urobiť už dávno, no doteraz sa tak nestalo. Teraz to konečne urobia. Po druhé, tým uvoľnia americké kapacity, aby sa Spojené štáty mohli viac sústrediť napríklad na Áziu a na Čínu. Taká je naša dohoda. Na tomto sme sa predsa dohodli.
Nejde o to, že ideme proti Spojeným štátom alebo bez nich. Ide o posilňovanie Európy a Kanady v rámci NATO tým, že plníme naše haagské záväzky a získavame potrebné vojenské spôsobilosti.
Vďaka tomu budeme môcť v prípade potreby konať aj bez USA, ak si tak sami zvolíme. Samotné NATO totiž nakupuje iba málo. Zbrane, zbraňové systémy a muníciu obstarávajú jednotlivé členské štáty. Keď teda európske krajiny posilnia svoje vojenské spôsobilosti, budú môcť konať aj bez účasti Spojených štátov, pretože od nich budú menej závislé.
A to všetko s americkými zbraňami?
Áno, čiastočne. Ľudia často hovoria o najhoršom scenári, teda že Američania napríklad na diaľku vypnú lietadlá F-35. Podľa mňa by sme sa však mali viac obávať toho, že nám napríklad Číňania vypnú solárne a veterné elektrárne. Dokážu to totiž urobiť na diaľku, pretože všetky elektronické súčiastky v týchto zariadeniach sú čínske. A oni to v prípade potreby aj urobia.
Podobný krok zo strany USA by prichádzal do úvahy iba vtedy, keby sme konali priamo proti nim alebo proti ich záujmom. Prezident Trump však vyhlásil, že najväčšou hrozbou pre NATO je Rusko. Bez ohľadu na ropné dohody či iné veci, o ktorých rokuje s Putinom, zostáva oficiálnym stanoviskom Spojených štátov, že Rusko predstavuje najväčšiu hrozbu pre Severoatlantickú alianciu.
Ak teda postupujeme proti Rusku, je veľmi nepravdepodobné, že by nám Američania vyradili F-35 z prevádzky. Navyše je vôbec otázne, či to dokážu urobiť takým spôsobom, aký si ľudia predstavujú.
Áno, máme americké zbrane. Viaceré krajiny ich tradične nakupovali vo veľkom. Ďalším dôvodom je, že niektoré americké zbraňové systémy sú jednoducho najlepšie na svete. F-35 sú najlepšie stíhacie lietadlá piatej generácie. Rakety Patriot sa vyrábajú iba v USA a nemajú žiadnu alternatívu.
Aj v budúcnosti preto budeme nakupovať veľa amerických zbraní, pretože v určitých kategóriách požadované systémy vyrábajú iba Spojené štáty. V iných oblastiach, napríklad pri tankoch či fregatách, však Európa ponúka kvalitnejšie alternatívy než americké tanky Abrams alebo americké fregaty. V takých prípadoch by sme mali častejšie nakupovať európske výrobky a menej americké.
Ak však alternatíva neexistuje a sme súčasťou tej istej aliancie, nie je rozumné vyhlasovať, že americké zbrane už kupovať nebudeme, pretože naším cieľom je predsa vyhrať vojnu. Prečo prezident Zelenskyj deň čo deň žiada systémy Patriot? Pretože ich potrebuje. Aj keď Spojené štáty nemá rád, bez tých systémov sa nezaobíde. Musíme preto rozlišovať medzi menšou závislosťou a úplnou nezávislosťou.
Podľa teba by USA mohli vypnúť technológie, zbrane či systémy umelej inteligencie, keby spojenci konali proti ich záujmom. Čo však Trumpove vnútropolitické záujmy? Ak tomu správne rozumiem, vedú ho k obmedzovaniu podpory Ukrajiny, pričom to nemusí súvisieť s jej postupom voči Rusku.
Ale Viktor, prosím ťa, každý politik to robí presne takto. Vezmime si napríklad španielskeho premiéra. Bol veľmi nepopulárny a má aj vnútropolitické problémy. Teraz však začal kritizovať prezidenta Trumpa a Španieli ho zrazu milujú.
Toto politici robia úplne bežne. Takto sa správajú.
Viem, že Ukrajina nie je členom aliancie. Hovorím však o tom, že Trump z vnútropolitických dôvodov obmedzil jej prístup k satelitom a neposkytol jej rakety Patriot.
Ale tu sme už so Zelenským boli. Spomeň si na jeho návštevu v Bielom dome. Veď ho tam ponižovali. A úplne bizarné bolo, že to robil viceprezident. Viceprezident hovorí s prezidentom inej krajiny a ponižuje ho pred prezidentom Spojených štátov. To bolo veľmi divné.
Potom prišlo obdobie, keď sa Trump vyjadroval o Zelenskom veľmi priaznivo a o Putinovi zase nepriaznivo. Teraz je to naopak. Je nevypočítateľný a nepredvídateľný. Predtým som povedal, že je náladový, ale to nebolo správne slovo. Je jednoducho nepredvídateľný. Preto je ťažké pochopiť a odhadnúť, aký bude jeho ďalší krok.
Sám je na to pritom hrdý. Verejne povedal: „Som hrdý na to, že som nepredvídateľný.“ Jediné, v čom je predvídateľný, je presadzovanie vlastných záujmov. To áno. Vydáva ich za záujmy Spojených štátov, ale podľa mňa ide čoraz viac o jeho osobné a rodinné podnikateľské záujmy. A práve teraz to vidíme.
Považujem za naozaj hrozné, že sa v tejto diskusii neriadime normami a pravidlami. Hovoríme predsa o ochrane suverénneho štátu, ktorý nezákonne napadol iný štát. Máme preto právo Ukrajine pomáhať v súlade s pravidlami Charty OSN. Môžeme jej poskytovať zbrane, výcvik, peniaze aj muníciu. Tým sa nestávame účastníkmi tejto vojny, ale pomáhame krajine, ktorá z pohľadu medzinárodného práva čelí nelegálnemu útoku.
Je smutné, že Spojené štáty už nepostupujú tak, ako je správne. Podporovať Rusko je nesprávne. Nechať Ukrajinu v tejto situácii v štichu je rovnako nesprávne. Automaticky z toho všetkého vyvodzovať závery o NATO je však niečo úplne iné.
Rusko v Európe útočí na priemysel a letiská, podpaľuje a preniká do politiky. Bývalý líder Reform UK Nathan Gill dostal nepodmienečný trest za prijímanie úplatkov na presadzovanie proruských záujmov, strana Marine Le Penovej si v roku 2014 požičala od ruskej banky a politikov AfD vyšetrovali pre údajné platby z Ruska. Ako majú vlády čeliť týmto útokom a ruskému vplyvu na nacionalistické strany, dodržiavať pritom princípy právneho štátu a posilňovať bezpečnosť Európy aj NATO?
Áno, jednoznačne. Mali by sme. Naše demokracie musíme chrániť aj proti týmto ruským aktivitám.
Hybridné útoky sa neobmedzujú iba na podpaľačstvo, pokusy niekoho zabiť, dronové útoky a ďalšie prípady, ktoré sme tu už videli. Patrí k nim jednoznačne politické ovplyvňovanie. Ide o všetko, čo destabilizuje jednotlivé krajiny a tým aj ich spojenectvo s ostatnou časťou aliancie. Našou najväčšou silou je totiž jednota.
Zároveň je to naša Achillova päta. Vo vojenskej terminológii by sme ju označili za ťažisko, za základ, na ktorom stojí naša sila. A práve túto jednotu sa Rusi usilujú narušiť.
Pokúšali sa o to aj za sovietskych čias, takže nejde o nič nové. Sociálne siete a umelá inteligencia im však umožňujú osloviť omnoho viac ľudí a preniknúť do ich domácností a domovov oveľa hlbšie než v časoch, keď mali k dispozícii len rozhlas, televíziu a noviny.
Je krajina so silnejšou armádou, ale rozdelenou spoločnosťou, ktorej členovia neveria vláde ani sebe navzájom, skutočne bezpečnejšia? Čo popri nákupoch vojenskej techniky potrebujeme, aby boli európske krajiny a európska časť aliancie odolnejšie a účinnejšie odstrašovali protivníka od útoku?
Staviaš to ako voľbu medzi dvomi nezávislými možnosťami. Pre mňa to však nie je otázka buď, alebo. Potrebujeme väčšie a silnejšie ozbrojené sily, pretože sme do nich tridsať rokov neinvestovali dostatočne veľa. Mysleli sme si, že mier máme zaručený, a prestali sme investovať do obrany. Svet sa tým však nestal bezpečnejším. Práve naopak, stal sa nebezpečnejším.
Diskusia o investovaní 3,5 percenta hrubého domáceho produktu a o zvyšovaní vojenských výdavkov vychádza práve z toho, že sme v aliancii prepracovali vojenské plány zamerané na ruskú hrozbu. Teraz vieme, čo nám chýba a čo musíme obstarať, aby sme jej dokázali čeliť. Preto potrebujeme silnejšie ozbrojené sily.
Vraciame sa ku kolektívnej obrane namiesto vojen, do ktorých sme sa rozhodli vstúpiť, ako v Afganistane a v Iraku. Pri obrane si však nevyberáme, kedy sa vojna začne. O tom rozhoduje protivník vtedy, keď na nás zaútočí. Musíme byť preto lepšie pripravení, mať väčšie rezervy a ďalšie zbraňové systémy. Musíme pritom vychádzať aj zo skúseností z Ukrajiny.
To je logika, ktorá stojí za tými 3,5 percenta. Popritom potrebujeme aj silnejšiu spoločnosť. Na to je určených ďalších 1,5 percenta z celkových piatich.
Z finančného hľadiska sa teda diskusia o odolnosti týka týchto 1,5 percenta. Mnohé krajiny však zatiaľ nepredložili konkrétne plány, ako tieto výdavky financovať a zabezpečiť peniaze na odstránenie slabín, ktoré vznikli počas štyridsiatich rokov, keď sme kládli dôraz na efektívnosť. Snažili sme sa míňať čo najmenej a dosahovať pritom čo najväčší účinok.
Vytvorili sme však kritické miesta, pri ktorých zlyhanie jedného prvku môže naozaj ochromiť celý systém. Odvážim sa povedať, že sa to týka všetkých našich členských krajín.
Príkladom sú modely „just in time“, teda práve včas, a „just enough“, čiže akurát koľko treba. Ide o dodávky presne vtedy, keď ich potrebujeme, a o zásoby len v nevyhnutnom množstve. Všetko funguje veľmi efektívne, kým nedôjde k prudkému nárastu dopytu. Videli sme to počas pandémie covidu v zdravotníctve a teraz to vidíme pri vojenskom vybavení a munícii. Efektívna výroba potrebuje stabilný dopyt. Ten umožňuje presne plánovať a problém nastáva, keď dopyt náhle vyskočí.
Keď si objednáš auto a povedia ti, že ho dostaneš v prvom štvrťroku 2027, buď to berieš na vedomie, alebo nie. Zvyčajne sa s tým zmieriš a počkáš. Lenže teraz akoby sme predajcovi povedali: „Zajtra potrebujeme dvadsaťtisíc áut.“ Povie ti, že to nie je možné. A vy na to, že možno to nie je možné, ale je to nevyhnutné, inak prehráme vojnu.
Presne na takéto obmedzenia dnes narážame v obrannom priemysle. Silná priemyselná základňa je súčasťou odolnosti. Priemysel by sme mali vnímať ako súčasť síl, ktorými vedieme vojnu.
Ako si správne povedal, armády vyhrávajú bitky, ale vojny vyhrávajú ekonomiky. Naša ekonomika je silnejšia než ruská, a preto v dlhodobom horizonte tú vojnu vyhráme. Som však toho názoru, že by sme s potrebnými krokmi nemali čakať až do vypuknutia vojny. Urobiť ich máme vopred. Práve o tom je táto diskusia.
Ľudia sa pýtajú: „Ale stojí to veľa peňazí. Naozaj to musíme urobiť už teraz?“ Odpovedám im, že o tom už za nás rozhodli Rusko a Čína.
Vedieme vojnu v kyberpriestore. Vedieme vojnu aj na poli dezinformácií. Nejde už len o tanky v uliciach Bratislavy alebo Amsterdamu, ale aj o všetky ostatné veci. Putin útočí na celý systém, nielen na jeho vojenskú zložku.
Keď sa však pozrie na naše ozbrojené sily, povie si: „Sú silnejší než ja, túto vojnu prehrám.“
Pozrie sa na nás a povie si: „Veď nemajú zásoby ani rezervy a ja dokážem vydržať prvé štyri či päť týždňov alebo dva mesiace. Môžem sa dostať do výhodnejšej pozície. Nemajú totiž toľko zásob ako ja a moje vojnové hospodárstvo vyrába oveľa viac a funguje oveľa lepšie. Čo by teda znamenalo, keby som ich teraz napadol? Mal by som veľké straty, ale z dlhodobého hľadiska by som to mohol vydržať.“
Potom sa aj kvantita stáva kvalitou. To je opäť vojenská stránka veci. Odolnosť sa však týka aj potravinovej bezpečnosti, výroby elektriny, kybernetickej bezpečnosti či zásobovania vodou.
K odolnosti patrí napríklad aj to, že sa staráte, aby hladina mora nestúpla nad úroveň, ktorá by bola nebezpečná. V Holandsku potrebujeme udržiavať vodnú hladinu pod kontrolou. Tretina krajiny leží pod úrovňou mora a vďaka hrádzam a čerpadlám zostávame v suchu. Keby Rusi prenikli do týchto systémov a vypli ich, mali by sme vážny problém.
Oni sa sústredia na celý systém, zatiaľ čo my iba na armádu. Kniha, ktorú sme napísali, nie je o armáde, ale o všetkom ostatnom. Preto hovorím, že nejde o „alebo“, ale o „aj“. Musíme posilniť ozbrojené sily aj zvyšok spoločnosti vrátane jednotlivých občanov.
Silná armáda automaticky neznamená silnú spoločnosť. Potrebujeme oboje.
Fínsko desaťročia buduje spoluprácu štátu, firiem, občianskej spoločnosti a obyvateľov. Čo robí krajinu odolnou a ako má táto spolupráca fungovať? Ako má postupovať Slovensko, kde celospoločenský prístup k bezpečnosti zostáva iba v strategických dokumentoch?
Úplne kľúčová vec v tejto debate je dôvera. Potrebuješ dôveru medzi občanmi a vládou, medzi vládou a súkromným sektorom aj medzi občanmi a firmami. V niektorých krajinách je táto dôvera silnejšia než v iných.
Napríklad vo Fínsku a vo Švédsku ľudia dôverujú vláde a fungovaniu systému viac než v mnohých iných štátoch. To uľahčuje celú debatu aj uskutočňovanie prijatých opatrení.
Predstava, že štát je nepriateľom občana, nie je podľa mňa správna. Nehovorím o autokraciách, ale v skutočnej demokracii má štát slúžiť ľuďom. Musíme preto vyžadovať, aby naši volení predstavitelia plnili svoje sľuby, a brať ich na zodpovednosť vtedy, keď ich neplnia.
Zároveň však musíme pochopiť, že naše problémy za nás vždy nevyrieši niekto iný. Niekedy musíme sami prispieť k ich riešeniu. Spoločnosť, v ktorej si ľudia myslia, že platením daní akoby outsourcovali vlastnú bezpečnosť na ozbrojené sily, je úplne absurdná.
Ľudia si doslova myslia, že keď zaplatia dane, vykúpia sa z povinnosti brániť svoju krajinu. Problém vo vojne je taký, že profesionálni vojaci síce za nás do vojny pôjdu. Naozaj pôjdu, ale za prvých pár dní tí prví padnú. Čo si myslíš, kde bude potom štát hľadať nových? Samozrejme, v radoch civilného obyvateľstva.
To je úplne logické. Prečo by mal Slovensko brániť niekto úplne iný než jeho vlastní občania? Prečo by mali Holandsko brániť iní ľudia ako Holanďania a Nemecko iní ako Nemci?
Výhoda NATO je, že keď nás napadnú, vzájomne si pomôžeme. Ale predstavte si, že by ste mali ísť brániť Nemecko a vedeli by ste, že samotní Nemci svoju krajinu brániť nechcú, ale očakávajú, že za ňu budú umierať ľudia zo zahraničia. To by bolo zvláštne, nie?
Myslím, že s individualizmom sme zašli až desivo ďaleko. Moje práva, moje súkromie, moje šťastie. Všetko je moje a všetko sa točí okolo mňa. Všetko sa točí okolo jednotlivca a myslím, že sme prekročili rozumnú mieru.
Súčasťou odolnosti musí byť aj to, že si ľudia znovu uvedomia, že patria k spoločenstvu, bez ktorého nedokážu prežiť. Že ho potrebujú, pretože bez neho neprežijú. Toto spoločenstvo sa dohodlo na spôsobe, akým si spravuje svoje záležitosti prostredníctvom volieb a vlád na rôznych úrovniach.
To však znamená, že nemôžeme mať vždy všetko podľa svojich predstáv. Niekedy musíme robiť aj veci, ktoré sa nám nepáčia, ale sú potrebné. Dnes sa však ľudia natoľko sústreďujú na seba samých, že zabúdajú na svoj príspevok k tomuto spoločenstvu, k vlastnej krajine a cieľu, ktorý ich presahuje. Aj o tom by sme sa podľa mňa mali rozprávať.
Ochota Slovákov brániť krajinu so zbraňou podľa prieskumov klesla z 22 percent pred niekoľkými rokmi na približne 12,5 percenta a ďalej klesá. Budovanie odolnosti si bez dôvery v štát a politických lídrov ťažko viem predstaviť. Čo musia podľa tvojich skúseností politici presadzovať a konkrétne urobiť, aby ľudí presvedčili, že naše demokracie stoja za obranu?
Hovorte o tom. Presne to sa snažím robiť aj ja a preto som prijal pozvanie do tvojho podcastu. Chcem ľudí presvedčiť, že je to naozaj potrebné. Nemusia so mnou súhlasiť. To je úplne v poriadku. Mojou úlohou je predkladať argumenty, ktoré ich môžu presvedčiť.
Začína sa to odvahou otvárať aj témy, o ktorých vieme, že o nich nikto rád nehovorí. Nejde však o to, či je nám takáto diskusia príjemná. Musíme sa naopak pýtať: Aké nebezpečné je, keď o tom hovoriť nebudeme? Aké nebezpečné je, keď nebudeme pripravení? Môžeme si dovoliť tieto otázky ignorovať a zostať nepripravení?
Ľudia si podľa mňa nie vždy uvedomujú, aké veľké nebezpečenstvo nám naozaj hrozí a ako veľmi sme zraniteľní. Pritom máme úplne všetko, čo potrebujeme na riešenie našich problémov. Máme peniaze, máme spravodajské služby, máme tých najlepších ľudí. Napriek tomu nám chýba sebavedomie a dôvera vo vlastný systém.
Ľudia z Ukrajiny mi stále hovoria, že svojej vláde okolo roku 2020 dôverovali iba veľmi málo. Aj predtým, aj v roku 2014. Keby ste sa niekoho z Ukrajiny v roku 2013 na ulici opýtali, či by bol ochotný zomrieť za svoju vlasť, odpovedal by podobne ako ľudia dnes na Slovensku. To vôbec nie je prekvapujúce. Ľudia si jednoducho nedokážu predstaviť, čo vojna znamená.
Prechádzate sa po Bratislave, za „zlaté macchiato“ [nejasné v zdroji] bez pravého mlieka a bez skutočnej kávy zaplatíte päť eur a všetci to považujú za normálne. V takom živote si iba ťažko predstavíte skutočnú vojnu, v ktorej zomierajú ľudia a v ktorej musíte brániť svoju krajinu.
Ukrajinci to dnes už chápu. Začalo sa to v roku 2014 a ešte tvrdšie ich to pravdepodobne zasiahlo v roku 2022. Vedia, že ak dnes prestanú bojovať, o svoju krajinu prídu. Už nebudú hovoriť po ukrajinsky, prídu o svoju históriu aj o všetko ostatné.
Preto bojujú. Preto v zákopoch umierajú aj členovia baletu Národnej opery. Pred desiatimi rokmi by to bolo niečo úplne nepredstaviteľné. Ľudia totiž chápu, že Ukrajinu musia brániť sami Ukrajinci, pretože nikto iný to za nich neurobí.
Verím, že keby konflikt vypukol aj na Slovensku, ľudia by to pochopili. Vaše postoje by sa zmenili veľmi rýchlo a urobili by ste to, čo urobiť musíte.
Ľudia si niekedy myslia, že vojaci chcú umierať. Lenže to nie je dôvod, prečo do armády vstúpili. Vstúpili do nej, pretože v niečo veria, chcú byť súčasťou niečoho väčšieho, ako sú oni sami, spoločenstva, slúžiť svojej krajine a vyššiemu cieľu. Uvedomujú si, že jedným z možných dôsledkov ich služby je aj smrť pri obrane vlasti.
X x X
PROMLČENÝ MILION?
Havel & Partners čelí sporu o milion. Advokát musí informace aktivně zjišťovat, řekl soud.
Ostravská firma se na advokátní kancelář Havel & Partners obrátila kvůli vymáhání pohledávky. Žaloba ale přišla pozdě a úrok z dluhu přesahujícího milion korun se promlčel. Spor o náhradu škody se vleče už osm let. Nejvyšší soud v něm rozhodoval potřetí, tentokrát ve prospěch klienta. Kancelář Havel & Partners k případu uvedla, že bývalého klienta v něm zastupoval ostravský advokát Aleš Klech, který od roku 2015 už nepracuje.
Původní spor odstartovala inventura. Odhalila manko a ostravský krajský soud v roce 2012 rozhodl, kdo za škodu odpovídá. Ostravská společnost Hot – Energy měla pravomocně přisouzenou jistinu, kterou vymáhala v exekuci. Od dlužníka zbývalo získat ještě zákonný úrok z prodlení z částky 1,1 milionu korun. S tím se firma obrátila na jednu z největších advokátních kanceláří v zemi Havel & Partners. Ta zastoupení převzala na začátku listopadu 2013.
Úrok, který se promlčel
U úroku z prodlení rozhoduje den, kdy byl dlužník vyzván k zaplacení. Náhrada škody je podle tehdy platného obchodního zákoníku splatná až po výzvě. Následující den se dlužník dostává do prodlení a s tím běží promlčecí lhůta. Po jejím uplynutí se právo na úrok celé promlčí.
Soudy dospěly k závěru, že dlužník byl k zaplacení vyzván už na inventarizační schůzce v únoru 2010. Promlčecí lhůta tak skončila zhruba tři měsíce poté, co kancelář případ převzala.
Žalobu o úrok ale Havel & Partners podali až v březnu 2015. Dlužník vznesl námitku promlčení a uspěl. Ostravský soud firmě přiznal jen úrok z menší části dluhu, zatímco z 1,1 milionu korun ho zamítl. Hot – Energy proto advokáty zažalovala. Žádá téměř milion korun jako ušlý úrok, náklady prohraného sporu a slevu z ceny právních služeb.
Peníze tam a zpátky
První kolo ostravská firma vyhrála. Obvodní i Městský soud v Praze jí v roce 2021 přiznaly náhradu a kancelář v prosinci 2021 zaplatila. Nejvyšší soud ale v květnu 2022 obě rozhodnutí k dovolání kanceláře zrušil. Vytkl soudům, že nezkoumaly, kolik úroku by firma skutečně dostala, kdyby nebyl promlčen. Nevypořádaly se ani s námitkou kanceláře, že inventarizační zápis o žádné výzvě dlužníkovi nic neříká.
Druhé kolo dopadlo stejně. Soudy firmě znovu vyhověly, ta mezitím peníze z první platby vrátila. Advokátní kancelář tak zaplatila podruhé, tentokrát přes 1,6 milionu korun. Firma vrátila náhradu nákladů řízení a ponechala si 1 094 363 korun. Nejvyšší soud v listopadu 2024 k dovolání kanceláře verdikt znovu zrušil, opět mimo jiné kvůli nevyjasněné otázce výzvy.
Pak přišel obrat. Obvodní soud pro Prahu 1 loni v srpnu žalobu zamítl a Městský soud v Praze to letos v dubnu potvrdil. Podle nich kancelář z podkladů nemohla poznat, že byl dlužník vyzván už v únoru 2010. Kancelář nepostupovala špatně, protože „při stanovení počátku promlčecí doby vycházela z neúplných informací poskytnutých klientem“. Odvolací soud navíc uzavřel, že firma, která si peníze ponechala, se bezdůvodně obohatila.
Peníze máte, žaloba neuspěje
Nejvyšší soud v nejnovějším rozsudku sp. zn. 25 Cdo 2156/2016 popsal, jak se situace mezitím otočila: „Zatímco ve svém druhém zrušujícím rozsudku dovolací soud posuzoval situaci, v níž měla předmětnou částku žalovaná, v tuto chvíli ji má žalobkyně.“ Žaloba proto musela být v každém případě zamítnuta, protože kancelář už zaplatila. Spor se vede jen o to, proč.
Klient nemusí vědět všechno. Nejvyšší soud
vytkl soudům přístup ke sporu s Havel &
Partners. Ilustrační foto: Wikimedia/fext
„Výrok rozhodnutí bude tedy po formální stránce vždy zamítavý a pouze důvod, který vedl k zamítnutí žaloby, umožní rozlišit, zda jde o rozhodnutí ve prospěch žalobce či žalovaného,“ připomněl senát předsedy Roberta Waltra. Díky tomu mohla klientka výjimečně napadnout i samotné důvody rozhodnutí.
Ptát se je povinnost
Nejvyšší soud proto poprvé rozhodoval o dovolání klientky a logiku nižších soudů obrátil. Není podle něj podstatné jen to, co firma kanceláři řekla, ale také to, na co se advokáti měli zeptat. Otázku rozsahu advokátovy ověřovací a poučovací povinnosti za takových okolností dovolací soud podle svých slov dosud neřešil.
Už samotná pozdní žaloba podle senátu ukazuje na problém „Již tato skutečnost nasvědčuje porušení povinností advokáta,“ konstatuje Nejvyšší soud. Kancelář se podle soudu neměla spolehnout na podklady, které dostala. „Nesmí se spokojit s objemem či rozsahem poskytnutých informací, ale jejím úkolem je zjistit úplný a objektivní stav věci,“ uvádí odůvodnění. „Žalovaná tak měla aktivně činit kroky směřující ke zjištění, kdy byl dlužník vyzván ke splnění dluhu a zda se tak nestalo dříve než podáním žaloby ohledně jistiny pohledávky žalobkyně.“
Stejně podstatné je podle soudu poučení. Firma, za kterou nejednají právníci, nemusela vůbec tušit, že den výzvy je pro celý postup klíčový. „Pokud se žalobkyni v tomto smyslu nedostalo od žalované potřebného poučení, těžko bylo možné automaticky očekávat, že si bude rozhodných souvislostí vědoma a sdělí žalované všechny podstatné skutečnosti,“ vysvětlil senát. Splnění poučovací povinnosti by se podle něj mělo odrazit v dokumentaci, kterou advokát musí vést. „Uvedenými otázkami se však soudy nezabývaly,“ vytkl nižším instancím Nejvyšší soud.
Liknavost advokátů?
Soud se pozastavil také nad dobou mezi převzetím věci a podáním žaloby. Mezitím uplynulo zhruba 16 měsíců, „což rovněž vzbuzuje pochybnosti ohledně řádného výkonu advokacie“. Zákon sice advokátovi lhůtu nestanoví, bez objektivní překážky nebo strategického důvodu ale taková prodleva podle senátu stěží obstojí.
„To platí obzvláště v situaci, kdy se v daném případě jednalo o žalobu toliko ohledně úroku z prodlení a samotná jistina již byla žalobkyni pravomocně přisouzena, takže ani nešlo o komplikovanou kauzu,“ připomíná rozsudek.
Nemají vyhráno
Ostravské firmě ale soud situaci neusnadnil. Objektivní odpovědnost advokáta podle něj neznamená, že by se obrátilo důkazní břemeno. Firma musí sama prokázat, že nárok byl při převzetí věci ještě vymahatelný, že by při včasném postupu uspěla a že jí vznikla konkrétní škoda.
Neprošlo ani čestné prohlášení jednatelky firmy sepsané letos v březnu. Podle Nejvyššího soudu jím firma chtěla obejít koncentraci řízení důkazem, „který ona sama, respektive její jednatelka, vytvořila“.Martin Drtina, ceskajustice.cz
X XX
Krajský súd zastavil trestné stíhanie Paulínyho v kauze Chachaland, dôvodom je premlčanie
Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok Mestského súdu Bratislava I z decembra 2024 v kauze Chachaland.
Odvolací súd zároveň zastavil trestné stíhanie z dôvodu premlčania. Pre TASR to potvrdil hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak. Na rozhodnutie súdu upozornil denník Sme.
Krajský súd rozhodol o zastavení trestného stíhania na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2026. „Súd v tomto čase vyhotovuje písomné rozhodnutie,“ doplnil Adamčiak.
Mestský súd Bratislava I pôvodne uznal Romana Paulínyho za vinného zo sexuálneho zneužívania. Uložil mu trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na dva roky. Krajský súd tento rozsudok zrušil.
Roman Paulíny čelil podozreniam zo sexuálneho zneužívania bývalej chovankyne tábora. K udalostiam v tábore malo dochádzať v rokoch 2003 až 2006.
X X X
PŘEVRAT V POLSKU?
DEMONSTRACE U ÚSTAVNÍHO SOUDU ZASAHUJE POLICIE
U polského Ústavního soudu zasahuje policie, opozice hovoří o převratu
V Polsku se vyostřil spor o Ústavní soud, u budovy zasahuje policie. Opozice hovoří o převratu, polský premiér Donald Tusk zase o obnovení právního státu. Prezident Karol Nawrocki zrušil svou cestu do Senegalu a vrátil se do vlasti. Podstatou sporu je budoucnost dosavadního předsedy a místopředsedy tohoto soudu. Generální prokurátor požádal, aby byli oba zbaveni imunity. Další soudci však hovoří o nelegálním převzetí soudu.
Podle novináře portálu Gazeta Wyborcza k budově soudu během večera dorazil dosavadní předseda Ústavního soudu Bogdan Šwienczkowski. Ten se dožadoval zámečníka, aby přeřezal řetězy. Také se ptal, jestli někdo nemá páčidlo. Poslanci strany Právo a spravedlnost (PiS) s ním čekali, aby vyrazili bránu.
Soudce policistům vyhrožoval, že „pokud se ho dotknou, budou toho litovat“. A nakonec se podle posledních informací skutečně dostal dovnitř poté, co přelezl plot. Policistům ukázal svůj průkaz předsedy Ústavního soudu a požadoval vstup do budovy. Shromážděný dav skandoval: „Vpusťte prezidenta dovnitř!“ informuje list. Předseda také tvrdil, že správcem budovy je „výlučně on sám“.
„Pamatujte, že soud se skládá z lidí a soudců. Zítra zde budou před Ústavním soudem všichni legitimní soudci. Nicméně opakuji: budova je jen budova,“ řekl také předseda s tím, že „všechna rozhodnutí uzurpátorů jsou od začátku do konce nezákonná.“ „To, co se zde děje, je mimořádné. Jsem jediným správcem budovy Ústavního soudu,“ zdůraznil Šwienczkowski.
Ústavní soud byl až dosud ovládaný soudci spjatými s nynější opoziční stranou Právo a spravedlnost (PiS). Nyní se jej však pokoušejí ovládnout soudci zvolení současnou vládní koalicí, píše portál Onet. Když se nově zvolení soudci dostali do budovy soudu, nebyl tam žádný z „opozičních“ soudců. Do budovy se pak pokoušel vstoupit místopředseda Sochański, ale nebyl vpuštěn.
Situace je nicméně chaotická. Premiér Donald Tusk k ní napsal, že „po letech bezpráví za vlád PiS je to proces (obnovy právního státu) obtížný, občas bolestný, a vyžaduje rozhodné kroky“. „Ale není jiné cesty,“ dodal.
Prezident se vrátil do vlasti
Prezident Nawrocki, vnímaný jako spojenec konzervativní opozice, mezitím zrušil svou návštěvu Senegalu a vrátil se do vlasti. „V takové chvíli prezident musí být v Polsku. Přerušuji let do Senegalu. Vracím se,“ napsal na síti X a lidé na před budovou soudu údajně skandují, aby přišel za nimi. On už však zamířil do prezidentského paláce, kde se má setkat se Šwienczkowským.
Opoziční politici pak hovoří o převratu, například vůdce krajně pravicové Konfederace Sławomir Mentzen. „Vyzývám prezidenta, aby ještě dnes večer svolal Radu národní bezpečnosti. Toto už není ústavní krize; jsme na pokraji převratu. Představitelé politických stran by měli co nejdříve prodiskutovat, zda není nejvyšší čas se zastavit a dosáhnout dohody!“ napsal Mentzen na sítích. Podle polských novinářů na místě dochází k potyčkám a páteční dění už odsoudil i předseda Nejvyššího soudu.
Dlouhotrvající politický spor kolem Ústavního soudu tuto instituci fakticky paralyzoval, napsala agentura Reuters. Připomněla, že Nawrocki odmítl uvést do úřadu tři ze šesti soudců. Těmto soudcům, zvoleným nynější parlamentní většinou, dosavadní předseda Šwienczkowski a místopředseda Bartlomiej Sochański odmítali umožnit výkon funkce.
Právě o budoucnost těchto dvou mužů nyní jde. Generální prokurátor a ministr spravedlnosti Waldemar Žurek požádal, aby byli oba zbaveni imunity. V souvislosti s náhlým koncem těchto funkcionářů média skloňují ještě jméno soudkyně Anny Korwin-Piotrowské. Právě ona oba své kolegy odvolala a ocitla se tak uprostřed tohoto sporu.
„Zákon ze dne 30. listopadu 2016 stanovil situaci, kdy musí existovat osoba, která musí jednat, a to i proti předsedovi Ústavního soudu. Protože v Polsku nikdo nestojí nad zákonem. Ustanovení zákona, konkrétně čl. 12 odst. 4, stanoví, že v případě, že předseda Ústavního soudu nemůže pověřit nikoho vedením Ústavního soudu, stává se jeho zástupcem osoba s nejdelší dobou služby,“ zdůraznila.
„V současné době rozhoduje soud s hrubě nevhodným složením. Všem Polákům vzkazujeme, že tribunál vrátíme jeho občanům. Ústavní soud bude fungovat ve své řádné podobě,“ zdůraznila Korwin-Piotrowská.
„Z obavy o život a zdraví lidí v budově Ústavního soudu a jejím okolí nesouhlasím se vstupem kohokoliv do prostor Ústavního soudu. S prezidentem Polské republiky se můžeme setkat v Prezidentském paláci,“ řekla později.
Kaczyński před soudem mluví k davu
Před soudem se už během večera začali scházet lidé, ke kterým hovoří předseda PiS Jaroslaw Kaczyński. Dav více než stovky lidí mimo jiné křičí „Toto je Polsko“ či „Pryč s komunismem“. Na místě jsou také další opoziční poslanci. Dorazil i bývalý premiér Mateusz Morawiecki, který se nedávno rozešel s Kaczyńského stranou.
„Teď je chvíle, kdy musíme být spolu. Jednota je jednota,“ prohlásil Kaczyński k Morawieckému. Nawrockého předchůdce Andrzej Duda pak jako komentář k situaci citoval ustanovení zákona o trestech za státní převrat.
Policisté zadrželi tři lidi, kteří přeskočili přes plot a vtrhli na území soudu, sdělila varšavská policie. Dodala, že strážci zákona se snaží obnovit pořádek a veřejnou bezpečnost, ale lidé po nich házeli nebezpečnými předměty. Později dodala, že policie je u budovy na žádost soudkyně o zajištění bezpečnosti. „Policie neprovádí žádné akce v sídle soudu, omezuje je výhradně na venkovní prostor, a také pečuje o pořádek a bezpečnost na veřejně přístupném místě,“ zdůraznila.
Vládní představitelé argumentují verdiktem Soudního dvora EU, který na konci loňského roku dospěl k rozhodnutí, že polský Ústavní soud porušil několik základních zásad práva Evropské unie a nesplňuje požadavky kladené na nezávislý a nestranný soud kvůli nesrovnalostem při jmenování tří jeho členů a tehdejší předsedkyně.
Chystá se převrat, tvrdí polský soudce. Dejte pokoj, směje se Tusk od ping-pongu
Soud v Lucemburku rozhodoval o žalobě Evropské komise, podané ještě v době, kdy v Polsku byla u moci vláda nyní opoziční strany Právo a spravedlnost. Nynější polská vláda verdikt unijního soudu uvítala, zatímco Ústavní soud jej odmítl.
Teoreticky by rozhodnutí nejvyšší soudní instance v EU mělo v Polsku spustit reformy, které by obnovily nezávislost tohoto soudu, což je i podmínka členství v EU. V praxi se ale dvěma po sobě jdoucím ministrům spravedlnosti jmenovaným novou liberální vládou, která je u moci od roku 2023, nepodařilo nezávislost soudu obnovit.
Hlavním důvodem je, že současný i minulý prezident, oba spjatí s PiS, buď vetovali, nebo slíbili vetovat změny, které by zvrátily reformy podniknuté PiS, napsala tehdy agentura AP.
„Dnešní dění u ústavního soudu pohřbívá tuto instituci – a spolu s ní i právní stát – na dvě desetiletí. Záběry ozbrojených policistů v kombinaci s právními výklady, podle nichž může ministr spravedlnosti odvolat předsedu Ústavního soudu pouhým nařízením, vyvolají silnou reakci namířenou proti právnímu státu, jejíž dopady budeme pociťovat ještě dlouhá léta,“ usoudil odborník na ústavní právo, profesor Marcin Matczak, jehož názor citoval list Rzeczpospolita.
Předseda Ústavního soudu Šwienczkowski Tuskovu vládu už loni v únoru obvinil, že chystá státní převrat. Své podezření proto sepsal jednomu z prokurátorů a ten zahájil vyšetřování. Tuska však nařčení rozesmálo. „Dejte pokoj. Máme vážnější problémy,“ vzkázal tehdy od stolního tenisu.
Návrat polského prezidenta z cesty do Afriky zaznamenala aplikace Flightradar.
X X X
DOHODA RUSKA S UKRAJINOU MĚLA BÝT UŽ DÁVNO
VÁLKU ROZPOUTAL ŠÍLENEC ZELENSKÝ
DRŹÍ NA UKRAJINÉ STÁLE I NACISTY HITLERA, A TO RUSKO NECHCE
Jiskřička naděje. Olešky naznačily, že Kyjev a Moskva se mohou dohodnout
Ve válce na Ukrajině se objevila věc nevídaná: klid zbraní. Šestidenní lokální příměří v Oleškách podle optimistických hlasů nabízí návod, jak překonat hlubokou nedůvěru mezi Moskvou a Kyjevem. Pesimisté tomu moc nedávají, ale pokud skutečně vydrží až do sobotního večera, mohlo by se za čas zopakovat.
Dmytru Lubincovi není co závidět.
Ukrajinský zmocněnec pro lidská práva si dnes ze všeho nejvíc musí připadat jako rukojmí – rukojmí ruské armády, Putinova propagandistického aparátu, Trumpovy administrativy, která se před volbami do Kongresu chce blýsknout úspěchem, a v neposlední řadě i ukrajinské veřejnosti, jež má k jeho cestě do Olešek řadu otázek.
Je to téměř neuvěřitelná věc: ruští a ukrajinští představitelé se zdraví stiskem ruky. Je noc, jsme na čerpací stanici v Chersonské oblasti a mluví se rusky.
X X X
DEMONSTRACE VE FRANCII ZA LEPŠÍ ŽIVOT
Nastavili jsme mladým zrcadlo konečnosti světa. Tak vyšli do ulic, říká spisovatelka k protestům ve Francii
Francie už několik týdnů čelí vlnám masivních protestů. Nejdřív začali demonstrovat studenti kvůli špatným podmínkám v některých školách. Akce se pak v deseti městech proměnily v rabování a žhářství. Protesty pak ale zorganizovaly i odbory, které do ulic přivedly tisíce lidí nespokojených s vysokými životními náklady. „Rebelii mají tak trochu geneticky zakódovanou,“ říká spisovatelka Lenka Horňáková-Civade, která ve Francii žije už přes 30 let.
Podle Lenky Horňákové-Civade je nyní atmosféra po sérii protestů v zemi taková francouzská. Je prý ale důležité odlišit, že rabování a žhářství se ve Francii na manifestace spíše nalepilo.
O co demonstrantům ve Francii jde a můžou se tyhle události odrazit i na výsledku prezidentských voleb v příštím roce? Poslechněte si Osobnost Plus s českou spisovatelkou Lenkou Horňákovou-Civade
„Ono to nevzniklo v těch manifestacích. To jsou dva rozdílné jevy. Ten druhý je častokrát průvodem manifestací, ale rozhodně z nich nevychází. Je docela těžké neustále udržovat ten rozdíl mezi tím, kdo manifestuje a proč a co se děje kolem manifestací jako průvodní jev, který jim samozřejmě škodí,“ poznamenává spisovatelka.
Záběry rabování, zapalování a ničení majetku, které se objevily na sociálních sítích, pokládá Horňáková-Civade za malou, ale nesmírně viditelnou a mediálně vděčnou část francouzských manifestací a je to podle ní velký problém.
„Tady je otázka toho, na co se chceme dívat, co chceme vnímat, že se děje. Myslím si, že ani samotní Francouzi nejsou spokojení s tím, že první informace je o rabování a o žhářství, a o protestech, které mají nějaký základ a nějaké důvody, se mluví až podružně, případně se o nich přestává mluvit úplně,“ vysvětluje.
Odbory se podle jejích slov přidaly k manifestacím proto, aby je ochránily od průvodních projevů. „Jsou trestu- a odsouzeníhodné, o tom nikdo nepochybuje. Ať jsou to manifestanti, vláda, nebo lidé v jakýchkoli městech nebo vesnicích ve Francii. Všichni samozřejmě odsuzují tohle chování. To, že existují a z čeho vychází, je druhá věc.“
Obřích sobotních protestů se nejen v Paříži zúčastnily statisíce lidí, policie zadržela 142 demonstrantů
„Manifestace mají nějaký základ, nespokojenost ve školství a tak dále. A když se pak dostanou opravdu všechny strany k jednacímu stolu, tak se zjistí, že ty první důvody jsou možná jenom zástěrkou jiných, hlubších důvodů, a o těch se musí hovořit. A Francie umí dělat manifestace i debatovat,“ říká Lenka Horňáková-Civade.
Demonstrující národ
Francouzi jsou podle české spisovatelky na demonstrace zvyklí. Tyto demonstrace ale byly v něčem jiné. „Mají trochu jiný základ a jiný kontext, než měly možná ty manifestace dodnes.“
Největší, které si i v České republice uvědomujeme a pamatujeme, byly demonstrace v roce 1968, pokračuje Horňáková-Civade. „Tam bylo heslo: buďme rozumní, žádejme nemožné. To už teď studenti a mladí lidé žádat nemohou. Oni si uvědomili, že svět je konečný.“
„My jsme jim docela dost nastavili zrcadlo konečnosti světa, apokalypsy všeho druhu, nebudeme mít neustálý ekonomický růst, nebudeme mít možnost se uplatnit v profesním životě. Teď nám umělá inteligence zabírá pracovní místa nebo znemožňuje se nějakým způsobem projevit a uplatnit v životě,“ vysvětluje spisovatelka s tím, že si mladí lidé uvědomují, že nemohou žádat nemožné.
„A jakým způsobem být nerozumní nebo rozumní? Tak vyšli do ulic a říkají nám: kde je naše místo, co můžeme s tím světem dělat,“ dodává.
Otázka je, jak na mladé demonstrující lidi reagují Francouzi a Francouzky, zda pro ně mají pochopení. Lenka Horňáková-Civade si není jistá, že k bodu pochopení už došli.
„Oni mají samozřejmě tu rebelii tak trochu geneticky zakódovanou někdy už od středověku. Navíc existuje výraz pařížský lid, takže vždycky všechno začíná nebo mohutní a projevuje se právě v Paříži,“ podotýká spisovatelka. „Každých 20 let je potřeba zatřást tou velkou dámou, kterou je Paříž, ona se otřepe a život jde dál.“
Podle jejích slov je to tentokrát jiné, protože nastávají velké změny s příchodem digitální revoluce, která hluboce otřese budoucností všech, a u mladých lidí je budoucnost velká otázka.
„Až přejde ta první revoluční a hlasitá vlna v ulicích, tak si sednou k jednacímu stolu a budou opravdu jednat. Tam je to o tom pochopení, schopnosti slyšet názor druhého, obavy a možná, že budeme od studentů nebo od mladých požadovat: dejte návrhy,“ podotýká Horňáková-Civade.
Schopnost pochopení názoru a umění naslouchat Francouzů a Francouzek je podle spisovatelky těžké posuzovat, jelikož toto můžeme hodnotit jen historicky a nejde říct dopředu, jak to nyní dopadne.
Napětí tam bylo
Zpravodaj Českého rozhlasu v Paříži Marcel Faltys hovořil o protestech jako o papiňáku, který vybuchl. I podle Lenky Horňákové-Civade je ve Francii napětí cítit už nějakou dobu.
Francouzský soud uvalil vazbu na dvojici podezřelou ze založení požáru na radnici v Limoges
„Je na více frontách. Co se týče politiky vůbec, tak samozřejmě rozpuštění parlamentu v roce 2024 zůstalo nepochopené, nebo možná i nepochopitelné. Zamíchalo to vládní stabilitou a není možné teď nějakým způsobem klidně vládnout, reformovat, nabízet nějaké změny a tak dále,“ popisuje spisovatelka s tím, že prezidentské volby, které Francii čekají za půl roku, živí debatu.
„Ať už je to veřejná debata, nebo i debata doma u nedělního stolu, je to něco, co Francouzi zase mají velmi rádi, ale je to otázka velmi ožehavá a žhavá.“
X XX
MÍSTO KAPITULACE UKRAJINY STŘELY Z USA NA VRAŽDĚNÍ LIDÍ
USA prodají pět set střel pro systém Patriot Ukrajině, uvedlo ministerstvo
Americké ministerstvo zahraničí dnes oznámilo, že schválilo prodej 500 střel PAC-3 do systémů protiraketové obrany Patriot Ukrajině. Odhadovaná cena je 2,1 miliardy dolarů (45,8 miliardy Kč) a financovat nákup budou „partneři a spojenci“, uvedl úřad Marca Rubia.
Ukrajina požádala o nákup pěti set raket PAC-3. Součástí dodávky bude také menší obranné vybavení: utajené i neutajené náhradní díly pro rakety PAC-3 v rámci programu Missile Segment Enhancement (MSE), jakož i další související prvky logistické a softwarové podpory.
První mimo USA. Střely pro protiraketové systémy Patriot bude servisovat Polsko
„Tento navrhovaný prodej podpoří cíle zahraniční politiky a národní bezpečnosti Spojených států tím, že zvýší bezpečnost partnerské země, která je hybnou silou politické a ekonomické stability v Evropě,“ uvedlo ministerstvo.
Ukrajina tuto zakázku uhradí z darů od Kanady, Německa a Norska v rámci programu JUMPSTART (Joint Ukraine Multinational Programme – Services, Training and Articles Rapid Timeline) a z národních prostředků financovaných z úvěru Evropské unie na podporu Ukrajiny. Do této transakce nejsou zapojeny žádné prostředky USA, zdůraznil úřad.
„Navrhovaný prodej zlepší schopnost Ukrajiny čelit současným i budoucím hrozbám tím, že posílí její integrované schopnosti protivzdušné a protiraketové obrany.“
x x x
SOUDCI V POLSKU BOJUJí O MOC
Polský prezident se vrátil kvůli sporu o ústavní soud. V budově došlo k potyčkám
Polský prezident Karol Nawrocki vstoupil v noci na sobotu do budovy ústavního soudu. Budovu, v níž je shromážděna část soudců, hlídá kordon policistů. Nawrocki se kvůli krizi kolem ústavního soudu v pátek pozdě večer vrátil do země. Podstatou sporu je budoucnost dosavadního předsedy a místopředsedy tohoto soudu, opozice mluví o převratu, vláda o navrácení právního státu.
Krátce poté, co Nawrocki vstoupil do budovy soudu, došlo ke slovním potyčkám mezi zástupci prezidentské kanceláře a osobami shromážděnými uvnitř. Podle serveru Onet je na záznamu slyšet, jak se Nawrocki obrací na soudkyni Annu Korwin-Piotrowskou se slovy: „Vy nejste soudci ústavního soudu.“
Nawrocki kvůli krizi zrušil návštěvu Senegalu. Po návratu do země v prezidentském paláci jednal s předsedou nejvyššího soudu Zbigniewem Kapińským a předsedou ústavního soudu Bogdanem Šwienczkowským. Později dorazil před sídlo soudu, kde se setkal s demonstranty podporujícími dosavadní vedení instituce.
U polského Ústavního soudu zasahuje policie, opozice hovoří o převratu
V pátek dopoledne část soudců ústavního soudu na webu oznámila, že jeho nejdéle sloužící soudkyně Anna Korwinová-Piotrowská pozastavila výkon funkce předsedovi Šwieczkowskému a místopředsedovi Bartlomieji Sochańskému. Podle oznámení v čele soudu nyní stojí právě Korwinová-Piotrowská.
Ústavní soud, který byl až dosud ovládaný soudci spjatými s nynější opoziční stranou Právo a spravedlnost (PiS), se pokoušejí ovládnout soudci zvolení současnou vládní koalicí, napsal server Onet.
Nawrocki dříve odmítl uvést do úřadu tři ze šesti soudců zvolených poslanci v tomto volebním období. Soudcům zvoleným nynější parlamentní většinou Šwienczkowski a Sochański odmítali umožnit výkon funkce.
V pátek večer se před budovou soudu shromáždily stovky demonstrantů za silné policejní přítomnosti, zatímco pravicoví politici v projevech k davu obviňovali vládu premiéra Donalda Tuska ze státního převratu proti soudu.
Vládní představitelé naopak argumentují verdiktem Soudního dvora EU, který na konci loňského roku dospěl k rozhodnutí, že polský ústavní soud porušil několik základních zásad práva Evropské unie a nesplňuje požadavky kladené na nezávislý a nestranný soud kvůli nesrovnalostem při jmenování tří soudců a tehdejší předsedkyně.
Protiústavní, řekl polský soud o registraci sňatků homosexuálů. Vláda se bouří
Soud v Lucemburku rozhodoval o žalobě Evropské komise podané ještě v době, kdy v Polsku byla u moci vláda PiS. Nynější polská vláda verdikt unijního soudu uvítala, zatímco polský ústavní soud jej odmítl
Teoreticky by rozhodnutí nejvyšší soudní instance v EU mělo v Polsku spustit reformy, které by obnovily nezávislost ústavního soudu, což je i podmínka členství v EU. V praxi se ale dvěma po sobě jdoucím ministrům spravedlnosti jmenovaným novou liberální vládou, která je u moci od roku 2023, nepodařilo nezávislost ústavního soudu obnovit. Hlavním důvodem je, že současný i minulý prezident, oba spjatí s PiS, buď vetovali, nebo slíbili vetovat změny, které by zvrátily reformy podniknuté PiS, napsala tehdy agentura AP.
X X X
ZMĚNA NÁZVU SRANY BY PROSPĚLA, UDÉLALI TO i V SR
Realitka KSČM. Straně se ve volbách nedaří, za byznys s nájmy inkasuje miliony
Čistě pragmaticky vzato, komunisté se nemají špatně. V celostátní politice už sice reálně neexistují, ale mají pořád obrovský majetek a velkou naději, že se o ně „matka strana“ postará. Komunistická strana Čech a Moravy totiž disponuje mnoha nemovitostmi, ze kterých ročně vybere nájem v řádu desítek milionů korun.
Jen za rok 2025 KSČM získala od nájemníků bezmála 25 milionů, které podle zjištění iDNES.cz využila především na výplaty pro své zaměstnance a politiky.
Komunisté po celé zemi poskytují prostory spolkům, pojišťovnám, restauracím, ale i dalším obchodním společnostem. Podle stanoviska dohledového úřadu nicméně strana pronájmem svých nemovitostí neporušuje zákon.
Vybrané peníze z nájmů komunisté využívají na mzdy pro 181 stranických zaměstnanců. Počtem zaměstnanců se výrazně odlišují od většiny stran.
X XX
NASAZENÝ ZELENSKÝ VRAŹDÍ LIDI UKRAJINY MÍSTO KAPITULACE
ZASÁHNOUT RUZUMNÍ GENERÁLOVÉ ZÁLUŽNÝ, FEDOROV,
JAKO V NĚMECKU PO HITLEROVI
Každá cesta může být bojem o život. Ruské drony zaměřují ukrajinské železnice
Ve vlaku, který ráno vyrazil z ukrajinského hlavního města Kyjeva do Poltavy, vzdálené asi 300 kilometrů na východ, byla čtyřiadvacetiletá Daryna Styrčuková nervózní. Cesta vlakem je pro ni jediným způsobem, jak se dostat za rodinou. Masivní ruské útoky na vlaky, nádraží a železniční infrastrukturu však proměnily běžné cestování v nebezpečný a vyčerpávající zážitek, který navíc provázejí značná zpoždění.
„Nespala jsem dobře. Bála jsem se poplachů před leteckými útoky, zpoždění a evakuací,“ řekla během cesty agentuře AFP. Ve čtvrtek, týden poté, co Styrčuková cestovala, narazil ruský dron do nástupiště vedle dvou stojících vlaků v Dnipru a zabil nejméně 14 lidí.
Během téměř pětileté ruské invaze na Ukrajinu se železnice stala klíčovým dopravním prostředkem. Vzhledem k uzavření vzdušného prostoru pro civilní letectví se Ukrajinci při cestování po zemi i do zahraničí a zpět ve velké míře spoléhají právě na vlaky. Podle údajů ukrajinských železnic poškodily ruské útoky jen od začátku letošního roku celkem 4856 železničních objektů, včetně 380 lokomotiv a 146 vagonů.
Noční údery: Mrtvý po ruském náletu na Dnipro, Ukrajinci udeřili v Brjansku
„Nepřítel si za cíl vybral naši osobní dopravu,“ řekl šéf státní společnosti zajišťující osobní železniční dopravu Oleh Holovaščenko. Vzhledem k nárůstu počtu útoků začaly vlaky při hrozícím nebezpečí zastavovat a cestující se evakuují. V současnosti se každý den uskuteční 100 až 200 evakuací, což způsobuje rozsáhlá zpoždění, často i několikahodinová, po celé zemi.
Noční poplach a běh do úkrytu
Trasa mezi Charkovem a Kyjevem spojuje dvě největší města Ukrajiny. Vlaky, které míří na severovýchod k Charkovu, vzdálenému asi 30 kilometrů od ruských hranic, často zastavují kvůli hrozbě útoku.
Když noční vlak odjížděl z Charkova, byli cestující chystající se ke spánku varováni, že jejich odpočinek může přerušit nouzová evakuace. „Vzali jsme je do vlaku, musíme je dopravit na místo určení živé,“ řekl agentuře AFP padesátiletý průvodčí Mykola Kryvenko.
Po několika hodinách jízdy náhle přerušily ticho spěšné kroky a klepání na dveře kupé. „Evakuace, evakuace,“ budil průvodčí spící cestující. V okolí se nacházely ruské drony.
Během několika minut zaplnili nástupiště znepokojení lidé a napjatě naslouchali zvukům na obloze.
Průvodčí je mezitím nabádali, aby se vzdálili od vagonů. Zvuk blížícího se dronu sílil. Někteří začali utíkat do úkrytu. Vtom oblohu rozzářil nedaleký výbuch. Většina cestujících se bez zranění vzdalovala od vlaku stále dál. Mezi nimi byla i marketingová specialistka Kateryna Kumratovová se svou čtyřletou dcerou Ninou. Na otázku, jak se cítila, odpověděla jediným slovem: strach.
Tři letadla přepravující evakuované obyvatele města Olešky, které se nachází na území Ukrajiny okupovaném Ruskem, přistála na letišti u běloruského města Gomel. Informovala o tom v sobotu běloruská státní tisková agentura Belta.
Tři letadla s evakuovanými obyvateli města Olešky, jež se nachází na území Ukrajiny okupovaném Ruskem, přistála na letišti u běloruského města Gomel.
Při ukrajinském dronovém útoku na soukromý dům v ruské Brjanské oblasti zemřeli dva lidé a dalších pět utrpělo zranění, uvedly tamní úřady. Ruské vojenské síly podle nich v Brjanské oblasti za posledních 24 hodin zničily 29 ukrajinských dronů.
Zatímco se na obloze stále občas ozývaly drony, Kumratovová s dcerou zamířila do úkrytu. „Všechno se ve vás sevře, když si uvědomíte, že úkryt je ještě daleko a dítě máte po boku,“ řekla, jakmile se dostala dovnitř.
Ozval se další výbuch, ale za několik minut se všichni začali vracet do vlaku. Posádka oznámila, že nebezpečí pominulo, a souprava mohla pokračovat v cestě.
Blížící se zima podle očekávání cestování vlakem ještě více zkomplikuje. Mnoho Ukrajinců se obává, že bude nejtvrdší od začátku války. Úřady varují před možnými výpadky elektřiny, vody a topení kvůli intenzivním ruským útokům na energetickou infrastrukturu. Jakmile teploty klesnou pod bod mrazu, budou případné evakuace ještě náročnější.
Tři letadla přepravující evakuované obyvatele města Olešky, které se nachází na území Ukrajiny okupovaném Ruskem, přistála na letišti u běloruského města Gomel. Informovala o tom v sobotu běloruská státní tisková agentura Belta.
Tři letadla s evakuovanými obyvateli města Olešky, jež se nachází na území Ukrajiny okupovaném Ruskem, přistála na letišti u běloruského města Gomel.
Při ukrajinském dronovém útoku na soukromý dům v ruské Brjanské oblasti zemřeli dva lidé a dalších pět utrpělo zranění, uvedly tamní úřady. Ruské vojenské síly podle nich v Brjanské oblasti za posledních 24 hodin zničily 29 ukrajinských dronů.
Ukrajinské železnice plánují zavést preventivní zastávky, během nichž by cestující mohli zůstat ve vlaku. Připraveny jsou také deky a vyhřívací podložky, aby se lidé mohli zahřát, uvedl Holovaščenko.
Kumratovová s sebou už nyní nosí další batoh s teplým oblečením a nezbytnými věcmi, aby případnou evakuaci usnadnila sobě i své malé dceři. „I přes evakuace je pořád lepší cestovat s dítětem vlakem,“ řekla.
Ačkoli byla zjevně znepokojená, Styrčuková uvedla, že podle ní neúprosné ruské útoky pomohly lidi zocelit. „Myslím, že teď jsme připraveni na cokoli,“ dodala.
X X X
SPOR O VOLBY, TRUMP BOJUJE O VÍTĚZSTVÍ
Soudkyně se postavila Trumpovi. Zakázala mu vyhrožovat volebním úředníkům.
Americká federální soudkyně nařídila ministerstvu spravedlnosti, aby přestalo vyhrožovat trestním stíháním státním a místním volebním úředníkům, kteří nevyhoví požadavkům administrativy republikánského prezidenta Donalda Trumpa ohledně údajného hlasování osob bez amerického občanství, informuje server NBC News.
Volby v polovině prezidentského funkčního období 3. listopadu rozhodnou o rozložení sil v Kongresu, v jehož obou komorách, tedy Sněmovně reprezentantů a Senátu, mají nyní republikáni těsnou většinu. Ačkoliv několik klání bude zřejmě těsných, podle průzkumů by opoziční demokraté mohli ovládnout Sněmovnu reprezentantů a mají skutečnou šanci zajistit si většinu i v Senátu.
Trump čelí modrému převratu. Demokraté sahají po dříve nemyslitelných státech
Trumpova administrativa zaujala tvrdý přístup k dohledu nad volbami, například tlakem na státy, aby poskytly údaje o registraci voličů. Zároveň uvedla, že k zajištění bezpečnosti voleb a důvěry veřejnosti v hlasování jsou zapotřebí přísnější opatření.
Kalifornská soudkyně Trina Thompsonová v souvislosti s žalobou podanou odbory volebních pracovníků a některými dalšími skupinami ale v pátek (v noci na sobotu SEČ) rozhodla, že vláda překročila své pravomoci, když začala hrozit trestním stíháním státních a okresních úředníků, kteří nespolupracují s iniciativami Trumpovy administrativy souvisejícími s volbami.
V osmistránkovém nařízení Thompsonová, kterou jmenoval bývalý demokratický prezident Joe Biden, zakázala jakékoliv jednání, které by mohlo „ohrožovat, zastrašovat nebo nutit státní či místní volební úředníky či pracovníky, aby zastavili zpracování hlasovacích lístků jakéhokoli registrovaného voliče pouze na základě toho, že daný hlasovací lístek patří osobě, o které (administrativa) tvrdí, že není oprávněna volit“.
Nařízení navazuje na snahy přimět státy Washington a Kalifornii, aby vyřadily hlasovací lístky, o nichž vláda tvrdí, že je mohly odevzdat osoby bez občanství. Odvolací soud v Kalifornii tento týden rozhodl proti vládě; případ ve státě Washington je zatím v řízení.
Ukradli mi volby, takže mám právo znovu kandidovat, oznámil Trump
„Ačkoli žalovaní tvrdí, že jejich kroky mají za cíl zabránit nezákonnému hlasování osob bez občanství, jejich jednání s největší pravděpodobností povede k narušení průběhu voleb a k zbavení volebního práva oprávněných voličů,“ uvedla Thompsonová.
Nařízení platí do 16. listopadu, tedy téměř dva týdny po dni voleb. Ministerstvo spravedlnosti se k němu bezprostředně nevyjádřilo. Trump ale v minulosti šířil nepravdivá tvrzení o volbách, včetně toho, když odmítl uznat svou porážku v prezidentských volbách v roce 2020, kdy jej porazil jeho demokratický soupeř Biden.
X X X
Íránský nejvyšší duchovní Chameneí varoval USA před obnovením bojových operací
Íránský duchovní vůdce Modžtaba Chameneí nařídil ozbrojeným silám reagovat na hrozby okamžitě a bez geografických omezení, píše agentura Reuters s odkazem na prohlášení zveřejněné na platformě Telegram. Podle agentury AFP se jedná o otevřené varování Spojeným státům, aby neobnovovaly bojové operace proti Íránu.
Stoupenci vlády mávají íránskými vlajkami a drží fotografie nově jmenovaného nejvyššího vůdce Íránu ajatolláha Modžtaby Chameneího (fotografie ze 17. března 2026) | Foto: Iranian Supreme Leader’s Office/Zuma Press | Zdroj: Profimedia
„Pokud nepřátelé znovu zahájí vojenské nebo teroristické útoky, budou to ozbrojené síly Islámské republiky a íránský lid, kdo určí okamžik a podmínky jejich ukončení,“ uvádí se v prohlášení připisovaném Chameneímu.
Chameneí se na veřejnosti neobjevil od doby, kdy byl 28. února vážně zraněn při americko-izraelských leteckých úderech, které odstartovaly válku a při nichž zahynul jeho otec a tehdejší nejvyšší duchovní Alí Chameneí.
Drahá nafta je silnější než sliby. Co Američany trápí a půjdou kvůli tomu volit?
Prohlášení zároveň nařizuje armádě, aby aktualizovala seznam vojenských cílů, aby americká a izraelská „hmotná a nehmotná“ aktiva byla v dosahu íránských sil.
Deník The New York Times nedávno napsal, že Spojené státy a Izrael plánují krátkou a intenzivní sérii úderů proti Íránu, kterou chtějí zahájit po volbách do amerického Kongresu, jež se uskuteční 3. listopadu. Útoky mají cílit na jaderná a vojenská zařízení a energetickou infrastrukturu s cílem přimět Teherán přistoupit na americké podmínky při vyjednáváních, což se Washingtonu od začátku konfliktu zatím nepovedlo.
Spojené státy na konci února rozpoutaly válku s Íránem společnými údery s Izraelem. Americký prezident Donald Trump původně tvrdil, že jejím cílem je odstranit íránský režim a že potrvá několik týdnů. Írán však v reakci na údery začal útočit mimo jiné na lodě v Hormuzském průlivu, což přispělo k výraznému růstu cen ropy, který se projevil i velkým zdražováním u amerických čerpacích stanic.
x X X
DEMONSTRACE PROTI VÁLCE, CHTĚJÍ LEPŠÍ ŽIVOT V ITÁLII
Mohutné protesty v Itálii: Do ulic vyšlo 1,5 milionu lidí
Na 1,5 milionu lidí ve více než 60 městech po celé Itálii vyšlo v pátek do ulic, aby protestovalo proti vysokým životním nákladům, bytové nouzi, zbrojení a válkám. Z toho všeho viní pravicovou vládu premiérky Giorgie Meloniové.
Demonstrace v Janově za dostupné bydlení a za omezení výdajů na válku.
„Tato náměstí vyprávějí o touze po změně, hněvu a obrovském úsilí vyjít s penězi a vyrovnat se s náklady na život,“ řekl podle webu Rainews odborový vůdce Maurizio Rimasso v Janově.
Argumentoval, že zvýšení vojenských výdajů odvádí peníze ze sociálních oblastí. Nespokojenost se podle něj týká různých částí populace. „Je to obecná nespokojenost, která spojuje studenty, dělníky, důchodce a nezaměstnané,“ prohlásil.
Itálie se v posledních letech nevzpamatovala ze ztracené kupní síly, což má vážné důsledky pro mnoho rodin. Hlavním mottem protestů je heslo: Zastavte válku, zbrojení a vysoké životní náklady. Konkrétně demonstranti nesli transparenty s nápisy proti válce USA s Íránem, která způsobila výrazné zvýšení cen pohonných hmot, informuje NBC.
Salvini hlásal konec pomoci Ukrajině. Meloniová mu hned srazila hřebínek
Protest v Janově odstartoval blokádou přístavu za pomoci pneumatik a dýmovnic. Zaměstnanci přístavu tvrdí, že „nechtějí pracovat pro válku“.
Organizátoři demonstrací v Itálii rovněž vyjádřili solidaritu s pátečními protesty v desítkách přístavů v různých zemích Středomoří, kde stávkují přístavní dělníci za lepší pracovní podmínky a na protest proti obchodu se zbraněmi a jejich přepravě přes přístavy.
V Římě protestovalo přes 100 tisíc lidí včetně zemědělců s traktory. V Neapoli na demonstraci lidé pálili fotografie premiérky Meloniové a ministryně pro vysoké školy Anny Marie Berniniové. V Padově totéž udělali s fotografií ministra školství Giuseppeho Valditary a v Turíně před budovu radnice organizátoři demonstrace nechali vysypat hnůj.
Na manifestace dohlíželo velké množství policistů kvůli obavám, aby demonstrace nepřerostly v násilnosti, jako se to stalo například 17. a 18. října v Miláně.
X XX
DEMONSTRACE ČT, ČRo ZA DOBŘE PLACENÁ KORYTA
TO ŽÁDNÁ TV NEMÁ
SNÍŽÍT POČET LIDÍ V ČT V PRAZE, BRNĚ, OSTRAVĚ
V KRAJÍCH STAČÍ JEDEN, DVA ZPRAVODAJOVÉ,
JAK MÁ KELLNEROVÁ TV NOVA
Opozice lže. Protesty byly připravené, aby se konaly kolem 17. listopadu, řekl Babiš
Minulou sobotu prosadila vládní koalice v nočních hodinách první čtení zákona o zrušení koncesionářských poplatků pro Českou televizi a Český rozhlas. Opozice nečekala, že koalice prosadí pevný termín hlasování a omezí noční debatu. Ve druhém čtení už ji však podle premiéra Andreje Babiše vláda omezovat nebude. „V prvním čtení jsme to museli udělat. Připravili si to, aby mohli demonstrovat okolo 17. listopadu,“ obvinil opozici i demonstranty Babiš.
V sobotní debatě pořadu Za pět minut dvanáct na TV Nova premiér opozici vytkl, že o připravovaném zákonu lže. Zároveň tvrdil, že demonstrace byly koordinovány tak, aby se konaly kolem 17. listopadu. „Připravili si to, aby vyšlo to hlasování na listopad a ty demonstrace byly u toho 17. listopadu. Praha je malá, všechno je to připravené,“ řekl Babiš ve vysílání.
Na každoroční pokládání věnců na Národní třídě se chystá přijít, nejspíš ráno. V minulých letech jeho účast provázely hlasité protesty.
Necháme opozici prostor a bavme se normálně, říká Babiš k rušení poplatků
Připomněl také, že při hlasování o prvním čtení nebyl přítomen. Podle svých slov to nebylo potřeba. Celou noc totiž strávil telefonováním s lidmi, kteří se mu ozvali poté, co na sociálních sítích uniklo jeho telefonní číslo.
„Demonstrace jsou velice agresivní a ty zprávy, které mně chodily, přišlo mi jich několik tisíc a bylo to mnoho výhrůžek. Určitě nechceme, aby to tady vypadalo jako ve Francii, aby tu bylo rabování. Opozice to zneužívá a rozeštvává společnost,“ doplnil premiér.
Přesná podoba zákona není jasná
Zákon o změně poplatků by podle Babiše mohl být definitivně schválen v lednu. Ve druhém čtení už vláda opozici nebude omezovat tak jako při prvním.
Premiér připustil také možnost, že by se peníze na financování veřejnoprávních médií vyplácely mimo státní rozpočet. „Budeme navrhovat dobrovolnost poplatků, kdo chce, ať platí, kdo nechce, nebude platit. My samozřejmě tam budeme garantovat nějakou částku. A chci přijít s nějakým návrhem, že ty peníze nejsou přímo z rozpočtu,“ uvedl. Dodal, že návrhem by se v pondělí měla zabývat koaliční rada.
Říkáte tomu blitzkrieg, my Velký pátek, hájil Klempíř konec poplatků. Citoval Pavla
O konečné podobě systému se ještě bude jednat. Premiér zatím nedokázal říct, ke které variantě by se chtěl přiklonit. „Mám takovou představu, kterou jsem řekl i panu generálnímu řediteli. Připravujeme návrh, domluvit se a mít schválení koaliční rady. Máme čas, začne se to realizovat příští rok. Musíme to mít podle směrnic Evropské unie, která říká, že musí být zaručena nezávislost novinářů a jmenování rad,“ řekl Babiš.
Hlasování o změně poplatků
Vládní koalice nečekaně prosadila projednání návrhu minulý pátek. Následně si odhlasovala také pevný termín hlasování na půl pátou ráno. Návrh zatím prošel pouze prvním čtením. Veřejnost dala svůj nesouhlas najevo už během projednávání, a to protestem před Poslaneckou sněmovnou na Malostranském náměstí.
V úterý 3. listopadu plánují Česká televize a Český rozhlas stávku. Její přesnou podobu se veřejnost dozví nejspíš v pondělí. Spolek Milion chvilek pro demokracii svolal na 15. listopadu demonstraci na pražskou Letnou.
Zákon by mohl být definitivně schválen už v lednu.
X X X
NOVÉ SRBSKO JDE S VELMOCÍ RUSKO
EU NEVĚŘÍ, LEYENOVÁ KOLABORANT S PADLÝM ZELENSKÝM
BUDE TRESTÁN ZA MILIARDOVÉ ŠKODY NA UKRAJINĚ, TISICE
MRTVÝCH
K EU se Srbsko zatím nepřipojí. Moskva je náš ochránce a partner, hlásá vítězné hnut
Srbsko sice mění svoje vedení, ale jeho shovívavý vztah k Rusku zjevně zůstává. I to odhalilo nedávné vyjádření Jova Bakiće, zástupce protestního hnutí Studentská kandidátka. Jak totiž řekl v rozhovoru pro ruské propagandistické médium RT Balkan, hnutí neplánuje na Rusko uvalit sankce.
„Respektujeme Rusko jako velmoc a jako našeho historicky důležitého partnera a v mnoha případech i ochránce. V této otázce se nic nezmění,“ řekl Bakić jménem Studentské kandidátky, která v nedělních předčasných parlamentních volbách porazila Vučićovu Srbskou pokrokovou stranu.
„Sankce uvalené na Rusko malým Srbskem by nic nezměnily, ale symbolicky by byly velmi špatné,“ dodal Bakić. Řekl, že jeho strana se zaměří nejprve na domácí reformy včetně reformy ministerstva vnitra a vzdělávacího systému.
Rusko udělalo pro obranu územní celistvosti Srbska v Kosovu a Metohiji více než tento režim.
X XX
VELK É DEMONSTRACE V CELÉ EVROPĚ
LEYENOVÁ V EU NEDOKÁŽE LIDEM ZAJISTIT
BOHATÝ ŽIVOT
LEYENOVOU Z NĚMECKA VYMĚNIT
NADĚLALA I MILIONOVÉ ŠKODY PŘI COVIDU
DOSUD NEBYALA TRESTÁNA
Víkendových protestů ve Francii se účastní 15 tisíc lidí. Demonstruje se i v Německu
Sobotních protestů se na řadě míst Francie účastní přibližně 15 tisíc lidí, uvedlo francouzské ministerstvo vnitra. Situace je podle něj celkově klidná, zatčeno bylo na sedmadvacet osob. Protesty hlásí také Německo či Portugalsko.
Demonstrace proti rostoucím životním nákladům a stavu školství se konají třetí sobotu v řadě, minulá shromáždění provázely násilnosti.
Policie zaznamenala po celé Francii na pětašedesát protestních akcí, kterých se ke 14:00 (SEČ) účastnilo na 15 tisíc lidí.
V davu vyniklo několik halloweenských kostýmů, mimo jiné zombie Michaela Jacksona z videoklipu „Thriller“, pirát a Spider-Man. Demonstranti čekali klidně, skandovali a zpívali přes megafony.
Corentin Cabreux, 21letý student, řekl, že bydlí ve státem spravované studentské koleji, kde „jsou podél spodní části stěn vlhké skvrny, celé části se odlupují, všude jsou švábi a krysy“.
Řekl, že doufá, že sobotní protest bude mít slavnostní charakter na počest Halloweenu, aby tak vyvrátil obraz násilí, který se s francouzskými protesty spojil.
KOMENTÁŘ: Francie se bouří proti realitě. O dvou podobách úpadku jedné společnosti
V sobotu 24. října se podle ministerstva do protestů zapojilo 37 tisíc lidí na 108 akcích a v sobotu 17. října to bylo 67 tisíc účastníků na 198 akcích.
Policie tuto sobotu podle ministerstva ke 14:00 (SEČ) zadržela sedmadvacet lidí, zatímco 24. října jich bylo 217.
Ve Francii se tentokrát celostátní den demonstrací vedle protestu proti vysokým životním nákladům koná také na obranu veřejných svobod. Hnutí žlutých vest, které k demonstracím vyzvalo, tak reaguje i na situaci před týdnem, kdy úřady množství pochodů zakázaly kvůli obavě z násilností a rabování.
Po celé Francii má na pochody stejně jako minulou sobotu dohlížet na 70 tisíc policistů a četníků.
Ministr vnitra Laurent Nuňez řekl, že sobota „představuje velmi vysoké riziko pro veřejný pořádek“ a že radikální levicové skupiny na internetu opět vyzývají k násilnostem při povolených protestech.
Rozsáhlé demonstrace očekává i zbytek Evropy
Po celém Německu a Francii se v sobotu očekávají rozsáhlé demonstrace. Zatímco v 67milionové Francii se protesty, k nimž vyzvalo hnutí žlutých vest, uskuteční už třetí sobotu v řadě, 83milionové Německo se k protestní vlně připojí poprvé. K demonstracím zde vyzvala iniciativa Gen Z regelt (Generace Z to zařídí), která požaduje více peněz pro školy a také opatření proti rostoucím životním nákladům.
Organizátoři uvedli, že se online přihlásilo více než 180 000 lidí, avšak v sobotu odpoledne se v různých městech po celé zemi zúčastnilo pochodu pouze několik tisíc lidí.
Bezpečnostní složky se podle agentury DPA na protesty připravují, jsou v kontaktu s úřady ve Francii a Itálii. Do příprav jsou zapojena i specializovaná centra pro potírání extremismu a terorismu. Spolkový ministr vnitra Alexander Dobrindt minulý týden varoval, že by protesty mohli zneužít levicoví extremisté.
Desítky tisíc Italů vyšly znovu do ulic, pálili fotky premiérky Meloniové
V nizozemském Haagu byla v sobotu odpoledne v nákupní zóně v centru města a v jejím okolí silná policejní přítomnost, a to v návaznosti na výzvy k protestům šířené na internetu a obavy z nepokojů a rabování.
V polovině odpoledne však nebyly patrné téměř žádné známky protestů a nedošlo k žádným závažným výtržnostem. Podle zpráv místních médií policie prohledala některé skupiny mladých lidí oblečených v černém a zkontrolovala jejich totožnost.
V španělské Barceloně se katalánská policie chystala vyhlásit nejvyšší stupeň pohotovosti poté, co anonymní skupina na TikToku s názvem Blocus vyzvala k novým shromážděním. Nepokoje, k nimž tam došlo minulou sobotu, vedly k zadržení přibližně 130 osob, z nichž většinu tvořili nezletilí.
Italská policie byla v pohotovosti po střetech v Miláně, Turíně a Bologni, přičemž výzvy k protestům kolovaly na TikToku také v Belgii, Nizozemsku, Rakousku, Švýcarsku a Portugalsku.
X X X
NA JIHU MOSKVY TERORISTÉ CHTĚJÍ NAPADNOUT LIDI?
USA varovaly před teroristickým útokem v moskevském parku. FSB podniká opatření
Velvyslanectví Spojených států v Moskvě v sobotu varovalo před možným útokem s velkým počtem obětí v parku Caricyno na jihu ruské metropole. Ruská tajná služba FSB podle státní agentury TASS uvedla, že od americké strany získala informace o přípravě teroristického útoku a podniká příslušná opatření.
„Velvyslanectví USA v Moskvě si je vědomo věrohodné hrozby hromadného útoku s velkým počtem obětí, který se má uskutečnit v sobotu 31. října v muzejním areálu Caricyno,“ uvedla americká ambasáda na síti X. Zároveň vyzvala lidi, aby se oblasti vyhnuli.
FSB následně oznámila, že na hrozbu reaguje. „Partnerskými kanály jsme od americké strany získali informace o přípravě teroristického útoku v Moskvě. Probíhají příslušné práce,“ citovala službu agentura TASS.
Sobotní varování připomíná upozornění, které americká strana vydala v březnu 2024 v souvislosti s možným útokem extremistů na veřejných místech v ruské metropoli. O několik dní později, 22. března 2024, zaútočili ozbrojenci na koncertní sál Crocus City Hall v Krasnogorsku u Moskvy. Při útoku a následném požáru zahynulo 151 lidí včetně těch, kteří později zemřeli v nemocnici. Dalších více než 180 lidí utrpělo zranění.
Na našem webu používáme soubory cookie, abychom vám poskytli co nejrelevantnější zážitek tím, že si zapamatujeme vaše preference a opakované návštěvy. Kliknutím na „Přijmout vše“ souhlasíte s používáním VŠECH souborů cookie. Můžete však navštívit „Nastavení souborů cookie“ a poskytnout kontrolovaný souhlas.
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may affect your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. These cookies ensure basic functionalities and security features of the website, anonymously.
Cookie
Délka
Popis
cookielawinfo-checkbox-analytics
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics".
cookielawinfo-checkbox-functional
11 months
The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional".
cookielawinfo-checkbox-necessary
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary".
cookielawinfo-checkbox-others
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other.
cookielawinfo-checkbox-performance
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance".
viewed_cookie_policy
11 months
The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data.
Functional cookies help to perform certain functionalities like sharing the content of the website on social media platforms, collect feedbacks, and other third-party features.
Performance cookies are used to understand and analyze the key performance indexes of the website which helps in delivering a better user experience for the visitors.
Analytical cookies are used to understand how visitors interact with the website. These cookies help provide information on metrics the number of visitors, bounce rate, traffic source, etc.
Advertisement cookies are used to provide visitors with relevant ads and marketing campaigns. These cookies track visitors across websites and collect information to provide customized ads.