Doteraz sme nepočuli nahrávky z odposluchov. Pracujú na najzávažnejších kauzách, pred rokom ich inšpekčný tím Oblúk zadržal a obvinil. Stíhanie piatich policajtov stojí na odposluchoch z ich kancelárií, ktoré dodnes nepočuli. „Keby nám ich dali a dostalo by sa to nedajbože von, tak by všetci videli, aká je to nafúknutá bublina,“ hovorí advokát Peter Kubina.

Peter Kubina ako advokát zastupuje Jána Čurillu a ďalších policajtov z Národnej kriminálnej agentúry, ktorí riešia najväčšie aktuálne kauzy. Vlani začali vyšetrovať aj podozrenia voči ľuďom z policajnej inšpekcie a tajnej služby. V tom čase však nevedeli, že ich celé mesiace odpočúvajú policajti z inšpekčného tímu Oblúk.

Práve tieto odposluchy viedli k ich obvineniu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločinu marenia spravodlivosti. Po vyšetrovateľoch tento rok obvinili aj dvojicu policajných operatívcov. Prípad je súčasťou udalostí, ktorým sa začalo hovoriť vojna v polícii.

 X O pár dní uplynie rok od zadržania policajných vyšetrovateľov Jána Čurillu a Pavla Ďurku. Bola to podľa vás súčasť takzvanej vojny v bezpečnostných zložkách alebo nie?

Z hľadiska mediálnej prezentácie tých udalostí asi áno. Bola to asi druhá akcia v rámci procesu, ktorý sa nazýva vojna v polícii. Vojna by však mala mať nejakú viditeľnú stratégiu, nejaký postup a cieľ, ale tu žiadny uchopiteľný cieľ nie je.

Použijúc názvoslovie dnešnej doby, je to skôr „špeciálna vojenská operácia“ než vojna. Videli sme len čiastkové útoky ako stíhanie spolupracujúcich obvinených, potom zadržanie mojich klientov, ale celé to bolo robené na kolene.

X Čiže to bol rozruch bez jasného cieľa?

Ak má byť cieľom každú trestnú vec kvalitne a čo najrýchlejšie vyšetriť a dostať ju pred súd, tak toto na obzore nevidím. Myslím si, že sa to ani nestane.

X Pamätám si váš rozhovor s novinármi po tom, čo okresný sudca vzal obvinených policajtov do väzby. Pôsobili ste nahnevane a okrem iného ste povedali, že „nič slušné vám nenapadá“.

Na tom aj stále trvám.

X Keď už ale emócie opadli, ako by ste okomentovali tento prípad jednou vetou dnes?

Moje dojmy sa od večera, keď som utrúsil ten komentár, nijako neposunuli. Stále si o tom nemyslím nič slušné a publikovateľné. A trvám aj na tom, že odôvodnenie sudcu o vzatí mojich klientov do väzby bolo odôvodnené na spôsob platobného rozkazu – čiže nijako. Neskôr to obšírnejšie povedal aj krajský súd, teda mi v tomto dal za pravdu. Neviem, čo si o tom mám myslieť, ale vidím, ako sa narába s informáciami z tohto trestného stíhania, a preto si o tom nemôžem myslieť nič dobré.

Prebiehajú tlačovky určitej skupiny ľudí, ktorí sú teraz sami stíhaní, sústavne spochybňujú prácu týchto vyšetrovateľov na konkrétnych trestných veciach. Vedel som, že asi toto bude jeden z cieľov, ale nečakal som, že to bude cieľ dominantný. Dúfal som, že to bude chcieť niekto aj reálne vyšetrovať.

 X Prípad vyšetruje policajná inšpekcia a dozoruje ho bratislavská prokuratúra. Kto a prečo podľa vás vyšetrovanie naťahuje?

Nevidím im do hláv. Už to raz na súde bolo a vieme, ako to dopadlo (krajský súd skonštatoval neopodstatnené stíhanie vyšetrovateľov, pozn. red.). Keď to tam pôjde znova, dopadne to rovnako. Mám dojem, že trestné konanie sa vedie len preto, aby sa viedlo. Aby sa dalo niekoho taký dlhý čas, ako to len pôjde, označovať za stíhaného, obvineného, dôvodne podozrivého.

X Môže to súvisieť aj s aktuálnou politickou situáciou? Otvorene sa hovorí o predčasných voľbách a o tom, že súčasná vládna garnitúra nemusí dovládnuť do konca riadneho obdobia, môžu nastať zmeny.

Nemám na to dôkazy, či takým spôsobom uvažujú aj orgány, ktoré toto konanie vedú a dozorujú. Celá tá kauza bola od začiatku politicky zneužívaná, po prvej správe o zadržaní už bola tlačovka. Preto nevylučujem, že to tak je, ale nemám na to dôkazy.

X Keby ste si dnes mali tipnúť, ako sa prípad okolo Čurillu a spol. skončí, čo by ste povedali?

Že to bude prebiehať niekoľko rokov v takom stave, v akom je to teraz, teda v stave zamrznutého opotrebovávacieho konfliktu vedeného voľným štýlom, bez myšlienky a bez pravidiel. Budú sa robiť kroky, aby sa to naťahovalo. A potom to nejakým spôsobom pôjde do stratena, nepôjde to ani na súd. A keby to na ten súd aj išlo, tak sa to skončí oslobodením, alebo zastavením stíhania.

X Obaja obvinení policajti majú dôveru vedenia zboru a ďalej naďalej pracujú v polícii. Ján Čurilla bol dokonca povýšený na funkcionára NAKA. U obvinených ľudí vo funkcií pritom býva zvykom, že sami odídu alebo ich postavia mimo služby, verejnosť očakáva nejakú štábnu kultúru. Prečo sa takto nerozhodli aj títo policajti?

Z týchto obvinených sú vo výkonnej funkcii vyšetrovateľa Pavol Ďurka, Štefan Mašin a Milan Sabota. Ján Čurilla nevyšetroval už ani vtedy, keď ich obvinili. Krajský súd povedal, že to stíhanie je neopodstatnené.

 X Ale obvinení stále sú. Nevysiela to potom negatívny signál smerom k verejnosti?

Keby to bolo naopak, že by sa vzdali funkcie a išli mimo služby, vyslalo by to signál opačný. Že tí, ktorí ich teraz účelovo stíhajú, si môžu na hocikoho dovoliť, na hocikoho bezdôvodne ukázať prstom a stačí, žemu vznesú obvinenie, akokoľvek nedôvodné. Len sa vyvarujú chyby, ktorú spravili v našom prípade, že navrhnú väzbu, aby súd opäť nekonštatoval, že na stíhanie nie je dôvod. Proste budú len držať obvinenie a vynútia si tak, aby ten človek skončil.

Myslím si, že takéto prípady treba posudzovať individuálne, nie sa na ne pozerať jedným plošným metrom. Nedovolím si povedať, či by zostali na svojich miestach, ak by súd rozhodol inak. V ten večer, keď boli vzatí do väzby, sme nevedeli, čo bude, pracovali sme aj s verziou, že budú musieť ísť aspoň dočasne mimo služby.

xTakže ich podporilo rozhodnutie krajského súdu?

Áno, lebo vtedy sa na to pozrel súd a právoplatne rozhodol, že ani nemali byť obvinení. V takýchto veciach niet v právnom štáte vyššej autority ako je súd. Vo všetkých prípadoch, ktoré sú mi profesijne známe, ak súd v konaní o väzbe rozhodol, že stíhanie je nedôvodné, tak vzápätí na to nasledovalo zrušenie obvinenia prokurátorom – či už na základe sťažnosti, alebo paragrafu 363. Napríklad Branislav Zurian (bývalý šéf NAKA), starosta Rudolf Kusý, Ľudovít Makó a Boris Beňa, ďalší prípad Jaroslav Haščák. V našom prípade ako jedinom sa to nestalo.

Keď sa orgány činné v trestnom konaní (OČTK), teda bratislavská krajská prokuratúra a generálna prokuratúra rozhodnú zjavne umelo držať nad vodou vznesené obvinenia, aby sa predstieralo nejaké vyšetrovanie, a rozhodnú sa to robiť päť rokov, tak tí ľudia nemajú mať päť rokov robotu? Je to neudržateľné. Avšak presne k takémuto výsledku by to smerovalo.

Dva týždne vo väzbe

X Predseda koaličnej strany Boris Kollár dokonca nazval obvinených policajtov čurillovskou mafiou, čo hojne používajú aj opoziční politici či verejnosť.

Áno, zľudovel.

X Vnímali to vaši klienti osobne?

Nie sú to ľudia, ktorí by boli nejaké padavky a v tomto sú aj zdržanliví, na takéto podnety bežne nereagujú. To by sme posledný rok nerobili nič iné. Nechceme týmto emočným poryvom prichádzajúcim z politiky dodávať legitimitu tým, že by sme sa nimi zaoberali.

V akom je to stave?

Čakáme na nariadenie pojednávania. V jeho prípade sme podali žalobu iba dôvodu, že v tomto prípade to bolo prvýkrát, potom to všetci preberali, a tiež kvôli jeho vážnosti jeho ústavnej funkcie, ktorá zvyšuje váhu jeho vyjadrení. Nie preto, že je to občan alebo poslanec Boris Kollár, ale preto, že je to druhý najvyšší ústavný činiteľ. Naproti tomu, keď to bude hoci aj stokrát denne vykrikovať občan a poslanec Blaha alebo iní jeho kolegovia, tak od nich to vnímame ako pochvalu a skôr by sme sa cítili rozpačito, ak by mojim klientom títo ľudia ďakovali za kus dobrej roboty a mali ich za hrdinov.

X Pre vašich klientov bol pobyt vo väzbe novou skúsenosťou. Ako to znášali? Boli tam zhruba dva týždne.

Bolo to dosť náročné. Keď boli vzatí do väzby, súd ich všetkých umiestnil do ústavu v Bratislave. Hneď v ten večer alebo na druhý deň ráno som písal prokurátorovi, že ho prosím, aby ich nechal v Bratislave, aby ich nepremiestňoval, aby bol výkon obhajoby efektívny. Keďže všetky úkony sa robia tu, obhajcovia sú tu, nebol dôvod, aby išli preč.

Na druhý deň bol jeden klient premiestnený do Žiliny a druhý do Prešova. Môžete sa pýtať pána dozorového prokurátora, akým spôsobom to pomohlo vyšetrovaniu. Akým spôsobom to pomohlo efektívnemu napĺňaniu práva na obhajobu.

X O žilinskej väznici sa pre tamojšie podmienky hovorí, že je za trest. Bolo to tak aj v tomto prípade?

Keby taký úmysel prokurátor mal, nevyzeralo by to inak. Ale nebudem mu taký zlý úmysel verejne podsúvať. V zisťovaní, prečo to urobil, by som začal otázkou, ako to pomohlo vyšetrovaniu a efektívnemu výkonu práva na obhajobu.

 X Ste dlhoročný advokát a viete, že tieto premiestňovania do rôznych väzobných ústavov sa dejú z každej strany a rôznych prokuratúr. Niekto môže namietať, že to isté robí aj špeciálna prokuratúra. Takže toto nie je ojedinelý prípad.

Môže to byť tak. A nevylučujem, že to mohol byť revanš: ak vy niekomu, tak aj my vám. Nemám na to dôkazy. Ale ja s tým nesúhlasím, nech to robí ktokoľvek komukoľvek. Ak je nutné, aby bol človek vo väzbe, tak má byť čo najbližšie – aj k advokátovi, aj k rodine, aj k úkonom, ktoré sa robia.

Ak potrebujeme zabrániť kontaktu medzi obvinenými osobami, nech mi nikto nevraví, že v 21. storočí sa to nedá urobiť aj v jednej väznici. A ak už nie v jednej väznici, tak nablízku máme napríklad Nitru, nie Prešov a Žilinu. Tak prečo práve tieto? Počas tých necelých dvoch týždňov som stihol po jednej návšteve a som rád, že potom súd ich väzbu ukončil.

X Ako zvládali samotný pobyt vo väzbe?

Myslím, že v rámci možností daných tým prostredím veľmi dobre. Ťažko špekulovať, ako by to vyzeralo po nejakej dlhšej dobe. Ale vedeli, že nič neurobili a sú tam nevinne. To je niečo, čo človeka možno hnevá, ale zároveň ho to motivuje bojovať. Našťastie sme o prepustenie nemuseli bojovať príliš dlho, za čo som naozaj a úprimne vďačný.

X Krajský súd v Bratislave prepustil vašich klientov na slobodu. Zároveň konštatoval, že celé ich stíhanie je neopodstatnené. Podľa názoru súdu si vyšetrovanie ľudí z inšpekcie či SIS účelovo nevymysleli, ale mali o tom bežné pracovné porady. Viete vysvetliť, prečo sú napriek tomu už takmer rok stíhaní?

Ja nie som o nič múdrejší, než som bol v ten prvý deň. Akurát, že v ten prvý deň som mal pochopenie, prečo niektoré veci v spise nie sú, hoci by mali byť. Dnes už to pochopenie nemám.

Krajský súd v minulosti vytkol, že prokurátor ani neoznačil citácie z odposluchov (policajtom odpočúvali kancelárie, pozn. red.), ktoré by mali predstavovať trestnú činnosť. A také sa nevyskytlo ani doteraz. Vysvetlím názorne: kto chodí do kostola,vie, že hriech sa dá spáchať myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého.

Trestná činnosť sa však naproti tomu dá páchať iba skutkami. Na tých častiach prepisov nahrávok, ktoré sú nám známe, odzneli len slová. Nie je tam žiadny skutok, ktorý predstavuje trestnú činnosť. Nikomu naozaj nezhorelo auto, dokonca nikto za tým účelom nezháňal ani kanister s benzínom. Rovnako nikto nebol bezdôvodne zadržaný ani obvinený. Ak moji klienti spáchali svojimi slovami alebo myšlienkami hriech, tak nech ho oľutujú, nech sa vyspovedajú a život ide ďalej bez toho, aby to bol dôvod na ich trestné stíhanie.

Ak by takéto niečo malo byť trestné, tak by bol každý tretí človek v republike (vrátane mňa) stíhaný za to, že myšlienkami alebo slovami vyslovenými v neformálnom a nadsadenom rozhovore zabil niekoľko desiatok ľudí.

 „Doznávam sa“ ako magická formulka

X Jeden z obvinených policajtov Milan Sabota sa hneď v prvom výsluchu po zadržaní v podstate priznal. Použil výraz, že sa doznáva a dokonca akoby oľutoval spoluprácu s vašimi klientmi. Vy ste sa ho na výsluchu ešte dopytovali, či sa priznáva priamo k trestnej činnosti – na to však už neodpovedal. Túto výpoveď považuje generálna prokuratúra za usvedčujúcu…

Na tom výsluchu som bol, videl som, akým spôsobom a tónom to povedal, preto som to chcel nechať objasniť. Povedal prvú vetu, že sa doznáva, ale ďalej vysvetľoval, prečo to nie je trestným činom a že nič zlé nerobili. Priznal sa k tomu, čo bolo zachytené v odposluchoch a čo bolo zosumarizované v uznesení. A keďže tam vtedy nemal svojho vlastného obhajcu, tak ja som sa ako obhajca iných obvinených opýtal, či to máme chápať tak, že sa priznal k trestnému činu. Pri rozhodovaní o väzbe vysvetlil, že to nepovažuje za trestný čin, potvrdil to aj jeho obhajca.

X Okresný sudca Juraj Kapinaj vyhodnotil, že sa tento obvinený priznáva.

Tak ja môžem takisto teraz skonštatovať, že prší a je zima, hoci všetci pri pohľade z okna vidíme, že neprší a je teplo.

X Podľa vás to teda bola dezinterpretácia?

Jednoznačne áno. To nehovorím len ja, ale aj krajský súd, ktorý rozhodoval necelé dva týždne na to a vyhodnotil rozhodnutie sudcu Kapinaja ako nepreskúmateľné, teda svojvoľné. V prvých hodinách po zadržaní sa dejú s človekom veci, ktoré si možno ani nevieme predstaviť, ani jeden sme to na vlastnej koži neprežili.

Keď vyslovíte pred vyšetrovateľom alebo prokurátorom „doznávam sa“, je to naozaj magická formulka – ako keď komár vidí v miestnosti červené svetlo na mieste, kde je živý človek. Tak na to zaostrí a začne s tým pracovať. Aj s týmto pracoval prokurátor najlepšie, ako vedel, aby z toho vyrobil priznanie. Ale z vody sa polievka nedá navariť.

X Z nahrávok z kancelárie vyšetrovateľov NAKA vyplýva, že pri plánovaní vyšetrovania sa snažili, aby prípad dozorovala špeciálna prokuratúra. Napríklad tak, že tam spomínali podozrenia z korupcie, ktorú rieši práve ÚŠP. Nie je to dôkaz o účelovosti?

S podozreniami (o ľuďoch z prostredia SIS, inšpekcie), ktoré mali, išli najprv policajti NAKA na bratislavskú krajskú prokuratúru, stretli sa s krajským prokurátorom Rastislavom Remetom a s prokurátorom Jurajom Chylom. V tom čase sa ešte nevedelo, či a čo sa na inšpekcii vyšetruje a akým smerom to ide. Vyšetrovatelia mali reálne podozrenia, s ktorými obvyklým spôsobom pracovali – existujú o tom úradné záznamy s konkrétnymi dátumami – a s týmito informáciami boli za spomínanými prokurátormi. Tí si ich len vypočuli si ich a nič, žiadna reakcia.

X Čiže ak nepochodili na krajskej prokuratúre v Bratislave, tak je v poriadku, že sa prípad snažili nasmerovať na špeciálnu prokuratúru v Pezinku?

Samo osebe to dôvod nie je, ale ide o obsah tých podozrení. Podozrenia sa postupne vyvíjali a pokračovaním operatívno-pátracej činnosti boli zistené informácie aj o skutkoch, ktoré spadajú pod špeciálnu prokuratúru.

X Jednoduchá otázka ale znie, či NAKA tie podozrenia, napríklad o korupcii, nehromadila účelovo tak, aby prípad mohla dozorovať špeciálna prokuratúra.

Ja to vylučujem, nemám žiadne dôkazy, že by to malo byť opačne. A navyše, krajský súd doslova vylúčil, že si obvinení vyšetrovatelia tie podozrenia vymysleli.

 Preteky s inšpekciou

X Generálna prokuratúra tiež tvrdí, že policajti z NAKA sa v podstate predbiehali s inšpekciou, kto udrie skôr. Zároveň generálna prokuratúra dodala, že vaši klienti si doslova za pochodu vymýšľali dôkazy, aby mohli otvoriť prípad okolo ľudí z SIS a inšpekcie.

Ja tvrdím opak. Sú indície, že to bolo opačne. Moji klienti robili úkony, no nie invazívne. Začali trestné stíhanie vo veci, postupne vypočúvali svedkov. Nerobili žiadne domové prehliadky, odposluchy, nikoho nezadržiavali ani neobvinili. Výpoveďami svedkov sa ich podozrenia iba potvrdzovali a dokresľovali, dôkazná situácia sa posilňovala. Ale nikam sa neponáhľali. Veď pracovali zhruba od polky júla a do polovice septembra nikoho ani len nezadržali.

Preto to vnímam opačne. Inšpekcia s prokuratúrou odpočúvali mojich klientov a predpokladám, že tie zvukové záznamy z odposluchov priebežne tiekli a oni ich počúvali a čítali. Z toho videli, že podozrenia (okolo ľudí z inšpekcie a SIS, pozn. redakcie) sa postupom času potvrdzujú. Priebežne teda videli, že stúpa tlak a že ak to takto pôjde ďalej, tak časom by mohlo k niečomu dôjsť, a preto urobili preventívny úder ako prví. Moji klienti sa s vyšetrovaním nikam neponáhľali a nič tomu nenasvedčovalo.

Naopak, vyšetrovateľom NAKA bolo 13. septembra vznesené obvinenie za dva skutky, na základe výpovede ich exkolegu Jána Kaľavského. Poobede však na inšpekcii v inej trestnej veci vypovedal svedok Peter Petrov, ktorý to celé rozbil a vyvrátil svedectvo Kaľavského.

Inšpekcia s prokuratúrou vedeli, že ak by s tým išla na súd v tomto stave, tak väzbu by im neodklepol azda ani ich preferovaný sudca. Preto na druhý deň 14. septembra potrebovali vyšetrovateľom pridať ešte niečo ďalšie. A tak im vzniesli obvinenie na základe odposluchov. Bolo to narýchlo, na kolene a nepripravené.

X Je však pravdou, že vyšetrovatelia NAKA v polovici júla pracovali veľmi pilne, dokonca cez víkend. Po roku je stav taký, že síce sa stále vyšetruje nejaká zločinecká skupina, no nikto nie je obvinený, nepoznáme mená, kto z inšpekcie, SIS alebo podnikateľského prostredia sú aktéri skupiny. Nedáva tento stav za pravdu práve generálnej prokuratúre, resp. bratislavskej krajskej prokuratúre a inšpekcii, že sa vyšetrovatelia NAKA naozaj účelovo ponáhľali?

To pôvodné trestné stíhanie (okolo ľudí z SIS a inšpekcie), na ktorom vlani pracovali, bolo zrušené. A keďže sú v tejto súvislosti obvinení, taký prípad by ani ďalej robiť nemohli, čiže moji klienti už dnes na tejto údajnej zločineckej skupine nepracujú.

X Ale vieme, že zrejme podobnú zločineckú skupinu vyšetruje NAKA-východ. (V tejto súvislosti napríklad pred pár mesiacmi zaisťovali utajovanú prílohu na Okresnom súde v Bratislave.)

O tejto veci viac neviem, zachytil som len slová policajného prezidenta, ktorý niečo také spomínal v nejakom rozhovore alebo na tlačovej konferencii. A k otázke, prečo dodnes nie je nikto z tej údajnej zločineckej skupiny obvinený, sa mne ponúka skôr taká odpoveď, že nikto nechce strieľať od pása a na obvinenie treba mať nepriestrelné dôkazy.

Ani v lete minulého roka, keď na prípade pracovali moji klienti, to zatiaľ nesmerovalo k obvineniu konkrétnych ľudí. Nemám také informácie, že by vznášanie obvinení vtedy bolo na programe dňa.

X Odposluchy zachytili, ako vyšetrovateľ Ján Čurilla hovorí: „Len, aby sme, ja len to, že aby neprepálili. Vieš? Aby sme dačo neboli takí, že nakoniec skončíme my jak najväčší ko.oti.“ Neznamená to, že aj tí vyšetrovatelia si sami uvedomovali, že v tom zápase niečo preženú a prepália?

Ak má policajt nejaký balík informácií a pretvára ich do formy uznesenia, tak áno, dáva si pozor na to, aby nezašiel príliš ďaleko, aby neprepálil. Pán Čurilla bol vtedy funkcionár, nie priamo výkonný vyšetrovateľ. Podľa mňa je to bežná obava niekoho, kto je v manažérskej pozícii a kontroluje prácu podriadených. Tí sa aktívne snažia, aby to bolo v rámci zákona čo najostrejšie, on ich zasa upozorňuje, aby to neprepálili. Aby všetko, čo tam napíšu, bolo podložené. V tomto výroku nevidím problém.

X Čurilla v prepise odposluchov pokračuje v obavách: „Poberú nám spisy a povedia, že je to účelová pomsta z našej strany, že bez dôkazov a bez ničoho zrazu, eh totok, lebo sme chceli vedieť, čo kto na nás vypovedá.“

Hovoril to v čase, keď už im predtým niekoľko spisov inšpekcia zobrala. Čiže opäť je to len logická obava, že dávajte si pozor, aby všetko, čo tam napíšete, bolo podložené, lebo ak to neurobíte, tak nás budú obviňovať, že sa mstíme za zobraté spisy.

X Čiže to, čo generálna prokuratúra považuje za potvrdenie, že obvinení vyšetrovatelia v skutočnosti nemali žiadne dôkazy o trestnej činnosti, vy vnímate skôr ako vhľad nadriadeného, aby sa veci neprepálili?

Samozrejme, že áno. My by sme tie odposluchy chceli celé, štyri mesiace by som tu sedel so slúchadlami a počúval tie štyri nahraté mesiace. Z tých odposluchov a z celého kontextu by to bolo zrejmé. Už aj teraz, keď sa pozrieme na dostupnú časť, tak je to zrejmé, ale z kompletných nahrávok by to bolo úplne jasné aj tomu, kto pochybuje.

To je presne dôvod, prečo nám tie odposluchy nechcú dať. Keby nám ich dali a dostalo by sa to nedajbože von, tak by všetci videli, aká je to nafúknutá bublina. Celý prípad by sa im rozpadol v priamom prenose.

 SPIS BEZ NAHRÁVOK

X Je štandardné, že po roku vyšetrovania nemáte k dispozícii surovinu v podobe zvukových nahrávok odposluchov?

Nie je to štandardné a nebolo to štandardné ani v ten prvý deň, keď bolo obvinenie vznesené. Zákon jasne hovorí, že keď sa odposluchy majú použiť ako dôkaz, tak musia byť v celosti v spise od prvého dňa. Ak by ich nepoužili ako dôkazy, tak by tam byť nemuseli. Ale keď ich použili, tak tam byť musia od okamihu prvého použitia, no nie sú tam dodnes.

Už dostať sa k nazretiu do spisu bol problém, kým som si jedného dňa nepovedal, že budem posielať žiadosť každý týždeň. Hovoril som si, že keď sa ich tam nahromadí 50, tak nás snáď už pustia. Asi po štyroch týždňoch kapitulovali a pustili nás tam.

X Kedy sa to udialo?

Teraz v auguste. Ja som čakal, že tam už tie nahrávky budú, ale ony tam nielenže neboli. Vyšetrovateľ navyše povedal takú zaujímavú vec, že on má len to, čo mu dajú z nejakého zberného spisu. Ten spis má číslo 171. Ja som na to reagoval, že mu musia zo spisu dať všetko, čo si vypýta.

Na otázku, prečo si nahrávky, ktoré sú v tomto prípade podľa neho kľúčovým dôkazom, nevypýtal, som už odpoveď nedostal. Ak vyšetrovateľ povie, že narába vo svojom prípade len s tým, čo mu dá niekto iný, tak kde je procesná samostatnosť a kto v skutočnosti vedie vyšetrovanie??

X Kto je ten niekto iný?

Teraz už viem, ktorý vyšetrovateľ má pridelený ten spis aj ktorý prokurátor ho má v dozore. Na jednu zo žiadostí o nahrávky mi totiž odpísal dozorujúci prokurátor nášho prípadu Juraj Chylo, že on ich nemá, že sú v zbernom spise č. 171. Podal som teda žiadosť podľa Trestného poriadku o nazretie do toho iného spisu.

ná osoba ako obvinený alebo poškodený môže nazrieť do spisu, ak jej to umožní orgán činný v trestnom konaní a ten je povinný tak urobiť, ak je to potrebné na ochranu jej práv v inom konaní. Prokurátor Chylo moju žiadosť posunul tomu dozorujúcemu prokurátorovi a mne prišla odpoveď od vyšetrovateľa Vavrinca, ktorý má ten zberný spis pridelený.

Odpísal mi, že prístup do spisu mi nedá, pretože prokurátor vydal opatrenie, ktorým zakázal poskytovať informácie z tohto spisu akejkoľvek inej osobe. Súčasťou jeho odpovede bola aprobácia od dozorujúceho prokurátora Martina Kováča, ktorý je už verejnosti dobre známy z kauzy obvinených Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu.

Aj tých obvinili z krivej výpovede v kauze Pčolinský a chceli ich dostať do väzby. Celá kauza sa však skončila už na okresnom súde. Už ten konštatoval, že ich trestné stíhanie je absolútne nedôvodné. Neskôr to isté potvrdil aj krajský súd, čiže celý ten prípad skončil pre prokuratúru úplným fiaskom. Dozor mu bol následne z tohto dôvodu odňatý, presunutý do Košíc, kde obvinenia zrušili.

X Stretli ste sa už niekedy s takým opatrením prokurátora, že vyšetrovateľ nemôže sprístupniť zo spisu nikomu nič okrem neho samotného?

Ja som také opatrenie ešte nevidel, ale netvrdím, že ho nikdy nikto nevydal. Žiadny pokyn nemôže ísť proti Trestnému poriadku. Ak ten hovorí, že niekto má mať za určitých okolností prístup, tak ho má dostať. Ja som pritom nežiadal prístup k celému spisu, ktorý nepotrebujem poznať, len k nahrávkam, ktoré by v našom spise mali byť celé, pretože sa používajú ako dôkaz proti mojim klientom.

Jediná odpoveď, ktorá sa mi ponúka, je, že v tom zbernom spise a zrejme aj v samotných nahrávkach je asi niečo, čo by nebolo dobré, keby sa dozvedel niekto iný. A nemyslím si, že je to preto, lebo je v spise niečo supertajné, dôležité pre vyšetrovanie. Ak by to niečo také bolo, tak už by to dávno zrealizovali. Je to preto, že potrebujú niečo tajiť.

X Znamená to teda, že podľa vás je v tom spise alebo na samotných nahrávkach niečo, čo by mohlo niekomu prekážať?

Je viacero možností. Buď tam je niečo, čo by našej obhajobe veľmi pomohlo – v takom prípade by celé stíhanie išlo k vode. Druhá možnosť je, že je tam niečo, čo by veľmi uškodilo niekomu inému, keby sa to dostalo von. Za štyri mesiace sú tam určite zaznamenané aj porady o kauzách, ktoré sa vtedy vyšetrovali. Keby sa dalo do súvislosti, kto kedy prestal byť dostihnuteľný pre účely trestného konania, tak by sa možno došlo k nejakým súvislostiam…

X Nedá sa to interpretovať tak, že prokurátor Kováč je jednoducho veľmi opatrný a nechce, aby sa narušilo vyšetrovanie iných závažných káuz, a preto nedal súhlas vyšetrovateľovi, aby poskytoval informácie zo spisu iným osobám?

To by mu, samozrejme, slúžilo ku cti a keby to tak bolo, tak by som bol priam nadšený. Ale ani takáto ušľachtilá pohnútka nemôže brániť tomu, aby sa niekto mohol efektívne obhajovať. Moja odpoveď by bola taká, že dobre, keď je to takto, vylúčte to z dôkazov aj v tejto veci a dokazujte vinu inak. V súčasnosti sú tie odposluchy pre inšpekciu a prokuratúru jediný aspoň zdanlivo relevantný dôkaz. Ak by padli, tak nemajú nič. Vylúčiť ich úplne teda nevedia a celé nám ich tiež z nejakého dôvodu dať nechcú. A na tom dôvode nemôže byť nič dobré.

X Hovoríte, že nahrávky vám možno nedali preto, že by pomohli obhajobe. Tvrdíte teda, že v kontexte by vety uvedené v odôvodnení obvinenia vyzneli inak?

Som si tým istý. Spomína sa napríklad výrok Pavla Ďurku, kde sa píše, že časť slov je nezrozumiteľná. On si potom spomenul, aké slová to boli a s nimi to dáva úplne iný zmysel. My nevieme v tejto chvíli vylúčiť ani to, že keď niekto robil prepisy, označil ako nezrozumiteľné účelovo aj tie slová, ktoré zrozumiteľné v skutočnosti sú, len to vyznieva inak.

X Keby sme pripustili možnosť, že došlo k úmyselnej dezinterpretácii odposluchov, kto by to robil a prečo?

Kto a prečo vôbec vedie toto trestné stíhanie? Iba ak preto, aby mojich klientov a kredibilitu po nejaký čas spochybňoval. A každý, kto tomu pomáha, tomu cieľu slúži. A čo je ten cieľ a komu sa tým má pomôcť, to už dnes môžeme vidieť na rôznych tlačovkách a na obhajobe viacerých obvinených osôb.

X Akú rolu v tomto celom zohráva tajná služba a obvinenie jej šéfa Vladimíra Pčolinského?

V našom spise nie je nič z produkcie Slovenskej informačnej služby. Vidím tam len časovú súvislosť, že týmto smerom sa začali veci uberať až potom, ako obvinili pána Pčolinského. Dovtedy nikto relevantný vyšetrovanie a prácu mojich nespochybňoval. K reálnym trestnoprávnym dôsledkom došlo až po tom, ako bola vyprodukovaná známa správa SIS. V prípade Makó – Beňa je to inak. Ten stál zásadným spôsobom na produkcii SIS. Povedal by som, že až stopercentne.

X Myslíte si, že stíhanie vašich klientov je pomstou za to, že pri vyšetrovaní rúbali príliš vysoko?

Ak by to tak bolo, nevyzeralo by to inak. Ale nemám dôkaz, ktorým by som to potvrdil.

 Obvinenie operatívcov

X K pôvodne stíhaným policajtom Čurillovi a spol. pribudli tento rok obvinenia aj ich dvom kolegom – operatívcom, ktorí s nimi spolupracujú. Prečo ich obvinenie padlo až o deväť mesiacov neskôr? Objavili sa nejaké nové dôkazy?

Ich obvinenie bolo vznesené opäť len na základe odposluchov a tie existovali už pred rokom – 13. – 14. septembra, keď vzniesli obvinenie pôvodnej pätici ľudí. Je to vyslovene krok na to, aby sa zlegalizovalo ďalšie naťahovanie času.

Vyšetrovateľ od minulého roka urobil okolo 20 výsluchov. Nijakým spôsobom to nezhoršilo našu situáciu, skôr to oslabilo situáciu OČTK. Vypočutí boli aj operatívci, ktorí boli teraz obvinení, niektorí policajní funkcionári a ďalší ľudia, ktorí môžu o prípade niečo vedieť.

My sme navrhli okolo 25 svedkov, z toho bolo vypočutých len pár. Tí najdôležitejší ešte nie. Doteraz nebola vypočutá ani bývalá šéfka tímu Oblúk Diana Santusová.

X Prečo podľa vás ide o naťahovanie času?

Doteraz vyšetrovateľ urobil nejakých 20 úkonov. V momente, ako v tom istom spise obvinil ďalšie osoby, všetky výsluchy sa musia zopakovať. Týmto krokom si teda zlegalizoval to, že ak ďalší rok bude robiť len to isté, čo doteraz, nemusí sa vôbec nikam posunúť.

V tých odposluchoch vystupujú aj ďalší ľudia, aj mená, ktoré sú známe. Vôbec by som nepokladal za nereálne, že ak tu takto budeme sedieť o rok, budú obvinení ďalší ľudia a vyšetrovanie sa tak natiahne o ďalší rok.

Za ďalší dôkaz, že sa prípad umelo naťahuje, považujem aj postup v stíhaní Pavla Ďurku za to, že po obvinení Františka Böhma zabudol kontaktovať príslušný policajný útvar aby zaistil jeho zbrane a ten sa potom jednou z nich zastrelil a postrelil svoju manželku. Tento skutok bol absolútne preukázaný. Pavol Ďurka sa priznal, že sa to stalo, akurát odmietame, že je to trestný čin.

My si myslíme, že to nie je trestný čin, ale disciplinárne previnenie. Ale stalo sa to. Bolo to zadokumentované na sto percent. Bol obvinený a zostávalo formálne prepočuť jednu vyšetrovateľku a vec mohla ísť na súd. Namiesto toho, aby sa tak stalo, pripojili aj tento prípad k „hlavnému“ stíhaniu, ktoré sa ťahá už rok a ešte sa dlho bude. Kde je tu efektívnosť konania? Ako tento krok pomohol efektívnemu a rýchlemu právoplatnému skončeniu tejto trestnej veci Pavla Ďurku?

X Už ste povedali, že ste sa v auguste dostali do spisu. Opíšte nám, čo ste tam vlastne našli.

Oproti koncu minulého roka tam bol navyše zväzok prepisov z odposluchov, ale bez kontextu nám to veľmi nepomôže, a zápisnice z výsluchov svedkov, ktoré sme dostávali aj priebežne. Čo mne vadí, je, že tam nie je ten surový materiál zo štyroch mesiacov odpočúvania, ktorý je v spise č. 171, odkiaľ sa v nejakých kusých častiach postupne na základe mne neznámeho kľúča dostáva do tohto nášho spisu. Či a kedy to bude kompletné, to si netrúfam odhadnúť.

X Čo je vlastne za spis tá záhadná 171? Sú to tie pôvodné podozrenia, že dochádza k manipulácii svedeckých výpovedí?

Nevidel som doň, takže neviem, ale z útržkovitých informácií, ktoré mám z nášho spisu, sa domnievam, že je to asi ten prvý spis, kde začali stíhanie vo veci, zbierali dôkazy a realizovali odposluchy.

Hneď ako chceli niekoho obviniť, vylúčili to na samotné konanie, a tak budú pokračovať aj do budúcna. Zaručujem vám, že v tomto spise nebude nikdy nikto stíhaný, pretože tam sústreďujú informácie, ktoré nechcú, aby sa dostali von. Keby niekoho obvinili, už to má k dispozícii obvinený, obhajoba, už je to vonku. Či je to štandardné, na to sa ma nepýtajte.

 O temných silách

X V súvislosti so stíhaním ľudí z NAKA zaznelo množstvo vyhlásení o súboji dobra a zla, temných silách či chlapcoch so správne nastaveným morálnym kompasom. Ako to vnímate vy?

Neviem, či by som to volal temné sily, nemám také poznatky, aby som to takto mohol nazvať. Môžem povedať, že vidím rozdielny prístup. Už som spomínal niekoľko prípadov, keď bolo obvinenie po rozhodnutí súdu o nedôvodnosti stíhania zrušené.

Postupovalo sa teda konzistentne rovnakým spôsobom, len v našom prípade sa tak nepostupuje. Prečo? Ja odpoveď nemám.

Pre mňa je dôležité, že sa to nedá právne odôvodniť. Neprospieva to dôveryhodnosti orgánov činných v trestnom konaní. Nech by takto postupoval ktokoľvek a v akejkoľvek inej veci, nedáva to zmysel a je to nesprávne.

o ma privádza k tomu, že najvyšším cieľom je spochybniť inštitúcie presadzovania práva ako také. Aby aj v čase, keď niektoré kauzy dospejú do právoplatných odsudzujúcich rozsudkov, výsledok stíhaní ľudí polarizoval. Aby veľká časť spoločnosti tým rozsudkom neverila.

X Vráťme sa v čase k rozhodnutiu bratislavského krajského súdu, že nie je dôvod na väzbu vašich klientov, lebo ich stíhanie je nedôvodné. Očakávali ste vtedy, že generálna prokuratúra zruší ich obvinenia?

Čakal som to, ale ukázalo sa, že som bol prílišný optimista. Ako právnik žijem z toho, že orgány, ktoré konajú vo veci mojich klientov, rozhodujú konzistentne. Veď od toho sa odvíja dôvera v inštitúcie. Je veľmi dôležité, aby v rovnakých veciach rozhodovali rovnako, a to sa tu nestalo.

X Generálna prokuratúra prípad posúdila, dala za pravdu inšpekcii a bratislavskej krajskej prokuratúre, že stíhanie je zákonné a odôvodnené. Nie je tu jednoducho istota generálnej prokuratúry, že rozhoduje zákonne a spravodlivo?

To, čo hovoríte, by bolo možné, ak by sme tu nemali jasné rozhodnutie súdu. Ak sa hádajú dve inštitúcie, rozhodujúce je to, čo povie súd. Ten jednoznačne povedal, že stíhanie je nedôvodné, a to musí prokurátor rešpektovať.

To sa nerobí tak, že poviem, že rozhodnutie rešpektujem, ale urobím si po svojom. V tomto prípade išiel prokurátor rozhodujúci o sťažnosti proti právoplatnému súdnemu rozhodnutiu. To je podľa mňa celkom neštandardné. Neviem si vysvetliť, prečo k tomu došlo.

X V prípade Jaroslava Haščáka tiež nekonal dozorujúci prokurátor, ale až generálna prokuratúra na základe paragrafu 363, hoci Najvyšší súd rozhodol jednoznačne…

Beriem. Z môjho pohľadu to ale nie je správny postup, nech sa ho dopustí ktokoľvek. V našom prípade by mi na konci dňa bolo jedno, či mojim klientom zruší obvinenie dozorujúci prokurátor na základe sťažnosti alebo generálny prokurátor na základe paragrafu 363. Problém je, že v našom prípade ako jedinom z tých, ktoré poznám, k takémuto postupu nedošlo, a dôvody sú právne nevysvetliteľné a nepochopiteľné.

X Váš bývalý kolega z advokátskej kancelárie Dentons Daniel Lipšic sa stal špeciálnym prokurátorom. Zmenilo to nejakým spôsobom vašu prácu alebo reputáciu kancelárie?

Kolega si odstup odo mňa a od nás ako advokátskej kancelárie dôsledne stráži. Stretol som ho za ten čas spolu možno dva-trikrát. Až na jedno stretnutie to vždy bolo náhodné, v prítomnosti aj iných osôb. Len raz som sa s ním stretol cielene, a to kvôli jeho ústavnej sťažnosti v súvislosti s disciplinárnym rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu.

X Najbližšia súvislosť je teda fakt, že dozoroval prípad, pre ktorý sú vaši klienti obvinení?

To áno, ale dozvedel som sa to až spätne, keď ich obvinili, a keď jeden z obvinených vyšetrovateľov (nie môj klient) vypovedal, že práve pán Lipšic bol dozorovým prokurátorom v tej veci, za ktorú ich inšpekcia obvinila. Táto skutočnosť však nemá žiadny dopad na kauzu a ani na môj výkon obhajoby. Špeciálny prokurátor bol navrhnutý na vypočutie ako svedok, podľa informácií zo spisu bol na tento účel aj zbavený mlčanlivosti, no z neznámych dôvodov stále nedošlo k jeho výsluchu.

X Nepoužíva to niekto proti vám?

Meno Lipšic v istých kruhoch „predáva“. Ak chce niekto vytvoriť nejakú emotívnu konšpiráciu, tak ho veľmi ochotne použije. Ale my sa k sebe priznávame, pracovali sme niekoľko rokov spolu v jednej firme. Nie je to tak, že by som sa teraz tváril, že neviem, kto to je. Ale žiaden sociálny kontakt nepestujeme a vo veciach, ktoré naša kancelária zastupuje, musí on byť vylúčený. Zrejme to tak bude fungovať celé jeho funkčné obdobie.

Zatiaľ ani nenastala taká situácia, že by on mal rozhodovať v nejakej našej veci, takže aj ten reálny pracovný kontakt medzi nami je prakticky vylúčený. A ak by niekto kvôli našej spoločnej profesionálnej minulosti mal voči mne nejaké pochybnosti alebo mi podsúval nejaké nekalé úmysly, tak ma zrejme buď vôbec nepozná a nevie, akým spôsobom pracujem, alebo veľmi podceňuje môj sebazáchovný inštinkt, aktuality.sk

X X X

Brusel odpovedá energetickej vojne Kremľa. Prichádzajú revolučné návrhy pre boj s cenami plynu a elektriny

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu oznámila zámer prijať súbor piatich opatrení proti vysokým cenám elektriny. Informuje o tom spravodajca TASR z Bruselu.

 Šéfka eurokomisie vo vystúpení pred novinármi v Bruseli Rusko označila za nespoľahlivého dodávateľa, ktorý manipuluje s energetickými trhmi. Uviedla, že EK diverzifikáciou dodávok plynu zaistila naplnenosť spoločných zásobníkov na úrovni 82 percent. Podarilo sa to zvýšenými dodávkami skvapalneného plynu (LNG) a plynu cez plynovody z USA, Nórska, Alžírska a Azerbajdžanu. Len Nórsko teraz dodáva viac plynu ako Rusko.

 „Manipulácia trhov s plynom má vedľajší účinok na trh s elektrinou. Sme konfrontovaní s astronomickými cenami elektriny pre domácnosti a firmy. Predložíme súbor okamžitých opatrení, ktoré ochránia zraniteľných spotrebiteľov a podniky,“ povedala Von der Leyenová.

V prvom rade pôjde o „inteligentné úspory elektrickej energie“ na vyrovnanie špičiek spotreby. V druhom rade pôjde o návrh zastropovať nadmerné zisky výrobcov elektriny s nízkymi nákladmi. Komisia navrhne presmerovať tieto zisky na podporu zraniteľných ľudí a spoločností. Do tretice nový návrh EK postihne nadmerné zisky ropných a plynárenských spoločností pomocou solidárneho príspevku. „Všetky zdroje energie musia pomôcť pri riešení tejto krízy,“ uviedla šéfka eurokomisie. Členské štáty EÚ by mali z týchto príjmov podporiť zraniteľné domácnosti a investovať do čistých domácich zdrojov energie.

 Štvrté opatrenie podporí energetické spoločnosti voči nestálosti trhov. „Aktualizujeme dočasný právny rámec, aby sme umožnili rýchle poskytovanie štátnych záruk,“ opísala situáciu.

Piate opatrenie sa týka zastropovania cien pre dovážaný ruský plyn. „Cieľ je jasný, musíme znížiť príjmy Ruska, ktoré Putin používa na financovanie vojny proti Ukrajine,“ zdôraznila Von der Leyenová. Na začiatku vojny cez ruské plynovody prúdilo do Európy 40 percent plynu, dnes je to už len deväť percent.

„Toto sú ťažké časy. Som však presvedčená, že Európania majú ekonomickú silu, politickú vôľu a jednotu, aby túto situáciu zvládli,“ uviedla v závere svojho vyhlásenia./agentury/

X X X

Slovenské lesy drvia na štiepku kvôli dotáciám

 Definícia lesnej biomasy sa na Slovensku zmenila v roku 2018. Teraz sa na to chystá aj Európska únia. Pôvod drevnej štiepky pre slovenské spaľovne je však naďalej problematický.

Z vysokého nerezového komína obrovskej oplechovanej budovy bardejovskej elektrárne stúpa natlakovaný biely dym. Vedľa vo dvore je obrovská kopa štiepky. Oproti cez cestu naplno pracuje píla miestneho podnikateľa. Z jej brány každých 15 minút vyjde traktor s vlečkou plnou čerstvo zoštiepkovaných kmeňov. Prejde cez cestu, vojde do areálu spaľovne a vysype štiepku na kopu.

O chvíľu sa to, čo zostalo zo stromov, zmení v peciach biomasovej elektrárne na teplo a elektrinu. Ide o podstatu biznisu bardejovskej elektrárne s drevnou štiepkou. Aj keď na Slovensku môže byť dnes dotovaná iba elektrina vyrobená z biomasy pochádzajúcej z drevospracujúceho priemyslu alebo energetických porastov, v praxi to vyzerá úplne inak.

Bez štiepky a bez dotácií

Slovensko v roku 2018 schválilo, že lesná drevná biomasa nemá byť považovaná za obnoviteľný zdroj energie. O zmene smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, takzvanej smernici RED – Renewable Energy Directive, bude v utorok 13. septembra hlasovať Európsky parlament. Zmena sa týka aj lesnej biomasy.

V prípade schválenia zmeny členské štáty Únie nebudú môcť zároveň od roku 2026 dotáciami podporovať výrobu elektriny z lesnej biomasy tak, ako sa to deje v súčasnosti.

A lesy horia v peciach

Dve najväčšie súkromné biomasové elektrárne na Slovensku s výkonom 8 MW (megawattov) a výrobou 65-tisíc MWh (megawatthodín) elektrickej energie sú v Bardejove a Topoľčanoch. Spaľovaním biomasy, v tomto prípade drevnej štiepky v obrovských kotloch, vyrábajú elektrinu a teplo.

Elektrinu dodávajú do distribučnej sústavy a ďalej domácnostiam v regióne. Domácnostiam v blízkych mestách dodávajú aj teplo ako odpadový produkt z výroby. Aby biomasové elektrárne fungovali a boli ziskové, potrebujú dve základné veci – dostatok drevnej štiepky a dotácie na vyrobenú elektrinu.

Predbehli zákon

Keďže Európska únia zaväzuje členské štáty vyrábať 30 percent energie z obnoviteľných zdrojov a drevná biomasa sa považuje za obnoviteľný zdroj energie, schválil v roku 2009 slovenský parlament zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Ľudovo sa mu hovorí zákon o dotáciách na spaľovanie biomasy. Už predtým sa v Bardejove a Topoľčanoch začali stavať súkromné kogeneračné jednotky – teda elektrárne na biomasu.

 V Bardejove sa začalo spaľovať v januári 2010, v Topoľčanoch o rok neskôr. Ľudia z okolia zaregistrovali zvýšený pohyb kamiónov naložených drevom, ktoré smerovali do nových spaľovní.

Zlatá éra biomasy

Prijatím zákona o dotáciách na biomasu sa zo všetkých slovenských domácností, ktoré platia účty za elektrinu, stali sponzori dotačného biznisu s lesnou biomasou. Do splátky za elektrickú energiu sa pod zeleným naratívom obnoviteľných zdrojov a ekologickej elektriny zahrnula aj položka určená na podporu spaľovania drevnej štiepky.

Výška dotácie pre biomasové elektrárne spôsobila, že z drevnej štiepky z akéhokoľvek zdroja, či už išlo o odpad z konárov, alebo o kvalitnú guľatinu, sa zo dňa na deň stala cenná komodita. Vďaka štátnej dotácii na výrobu elektriny z biomasy si jej nákupcovia mohli dovoliť nakupovať aj kvalitné a zdravé drevo na spálenie. Za cenu až 70 eur za meter kubický.

Tento stav trval takmer 10 rokov – od júna 2009 do decembra 2018. Pre dve biomasové elektrárne to bolo zlaté desaťročie. Každá z nich spálila za týždeň sto kamiónov naložených guľatinou a štiepkou.

Tisícom domácností v Topoľčanoch a Bardejove navyše kogeneračky bez súťaže a výberových konaní, napríklad iba na základe zmluvy na podporu budúcej investície schválenej mestskou samosprávou, začali predávať odpadové teplo. V tom im zasa pomohli lojálni primátori a mestskí poslanci.

Vďaka štedrej dotácii až 90 eur na jednu megawathodinu elektriny (ročne ich bardejovská kogeneračka vyrobí 65-tisíc) tak štát kompletne pokryl náklady biomasových elektrární na nákup dreva.

Odkiaľ sa berie štiepka

Koncom roka 2018 sa ochranárom z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK podarilo situáciu zvrátiť. Po štyri roky trvajúcej kampani Biomasaker a 38-tisíc podpisoch, vyzbieraných pod petíciou za zákaz dotácií na spaľovanie kvalitného dreva, parlament schválil novelu zákona, ktorá dotácie na elektrinu vyrobenú z lesnej biomasy zakázala.

Slovensku sa ako prvému štátu v Európskej únii podarilo do legislatívy zapracovať takú definíciu biomasy, ktorá chráni lesy a zabraňuje spaľovaniu kvalitného dreva z lesov a chránených území za účelom výroby elektrickej energie. Teraz ide Európsky parlament schvaľovať pre členské štáty rovnakú normu. Téme z celoerópskeho hľadiska sa tento týždeň venovali v The New York Times .

Drevná biomasa je u nás od roku 2019 považovaná za obnoviteľný zdroj iba v prípade, že ide o odpad z drevospracujúceho priemyslu alebo pochádza zo špeciálnych, na takéto účely pestovaných energetických porastov.

Znamená to, že ak biomasové elektrárne nepreukážu pôvod štiepky buď z drevospracujúceho priemyslu, alebo z energetických porastov, nemôžu už dostávať na vyrobenú elektrinu žiadne dotácie. A to je iba pri objeme bardejovskej a topoľčianskej spaľovne – 100-tisíc ton drevnej štiepky ročne pre každú z nich – prakticky nemožné.

 Z dvoch dôvodov. Prvým je fakt, že podľa údajov Národného lesníckeho centra vo Zvolene sa v súčasnosti na Slovensku aktívne obhospodaruje iba necelých 250 hektárov energetických porastov, pričom ich ročná produkcia palivovej biomasy sa odhaduje na slabých dvetisíc ton. Takéto množstvo štiepky spália dve biomasové elektrárne za necelé tri dni.

Druhým je skutočnosť, že podľa informácií od štyroch najväčších spracovateľov dreva na Slovensku, spoločnosti Mondi SCP (Ružomberok), Rettenmeier Tatra Timber (Liptovský Hrádok), PRP (Tomášovce) a Bukóza Holding (Hencovce, Vranov nad Topľou), spracujú ročne viac ako 4,2 milióna kubíkov dreva a vyprodukujú 800-tisíc ton drevnej štiepky. Štiepku však v prevažnej väčšine aj sami zužitkujú. Spália v kotloch na teplo a elektrinu, spracujú na pelety alebo vyvezú do zahraničia.

Dotované štátom

Podľa verejne dostupných údajov z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) dostala v roku 2020 biomasová elektráreň TeHo Bardejov za vyrobených 69 427 MWh dotáciu takmer 6,3 milióna eur, TeHo Topoľčany za 69 435 MWh dokonca vyše 6,4 milióna eur (približne 90 eur na 1 MWh).

Bardejovský mestský podnik Bardterm zároveň v tomto roku nakúpil teplo vyrobené v biomasovej elektrárni za 2,8 milióna eur. Ročný zisk TeHo Bardejov z predaja elektrickej energie a tepla tak mohol dosiahnuť až 9 miliónov eur.

Za 10 rokov tak súkromná firma dotovaná štátom mohla na biznise s biomasovou elektrinou a teplom zarobiť viac ako 80 miliónov eur, pri investícii 32 miliónov eur do výstavby elektrárne. Otázka je, prečo sa do takéhoto biznisu pred 13 rokmi vôbec nehrnuli samosprávy ani štát. Obzvlášť v Bardejove, ktorý roky patrí medzi najmenej rozvinuté okresy.

Pochybný pôvod

Podľa dokumentov z ÚRSO dodávalo v roku 2020 do biomasovej elektrárne TeHo Bardejov štiepku 21 dodávateľov, do TeHo Topoľčany iba 11 dodávateľov. Každý z nich by v prípade Bardejova musel dodať priemerne 5-tisíc ton štiepky ročne, v prípade Topoľčian by toto množstvo bolo až 9-tisíc ton.

To je od každého dodávateľa priemerne jeden 20-tonový kamión denne pre Bardejov, resp. dva plne štiepkou naložené kamióny denne pre Topoľčany. Stále hovoríme o odpade z drevospracujúceho priemyslu a energetických porastoch. Z piatich oslovených dodávateľov štiepky pre biomasovú elektráreň v Bardejove iba jeden potvrdil, že v roku 2020 bol schopný dodávať jeden kamión štiepky denne. Ďalší štyria dodávali dva až tri kamióny týždenne, prípadne len jeden kamión za dva týždne.

Len u dvoch z nich išlo výlučne o odpad z drevospracujúceho priemyslu, ďalší traja, ktorí dodávali nepomerne väčšie množstvá štiepky, potvrdili, že z drevospracujúceho priemyslu pochádzalo iba 10 percent nimi dodaného množstva. Až 90 percent štiepky pochádzalo z lesov v okolí Bardejova, dokonca aj z územia európskeho významu Natura 2000 v blízkom Čergovskom pohorí.

Problémy s platbami

Ťažobný podnikateľ z Bardejovského okresu, ktorý chce zostať v anonymite, hovorí, že v roku 2020 do Bardejova dodával päť kamiónov štiepky za týždeň. „Stále odo mňa chceli nejaké papiere a potvrdenia o pôvode štiepky, 90 percent išlo všetko z lesa z nášho urbáru. Nie je možné, aby mali 100-tisíc ton ročne z malých píl v okolí. Navyše po zmene majiteľov majú veľké problémy so splatnosťou, takže všetko teraz vozím do Bukózy,“ dodáva.

Na problémy s platením tejto spoločnosti po zmene vlastníka sa sťažujú aj ďalší dvaja dodávatelia štiepky z okresu Bardejov.

Podľa obchodného registra vlastnila od roku 2009 do roku 2018 biomasové elektrárne eseročka Bioenergy, ktorej jediným spoločníkom bola v Bardejove eseročka R GES, tú vlastní päť firiem. V Topoľčanoch mala Bioenergy okrem spoločnosti R GES ešte jedného spoločníka, akciovku Slov Invest Holding rovnakých majiteľov.

V roku 2018 sa novým majiteľom biomasových elektrární stala eseročka TeHo, ktorej jediným vlastníkom je spoločnosť ARCA CAPITAL Slowakei Beteiligungs GmbH so sídlom vo Viedni. Tú zase vlastnia spoločnosti Arca Capital Slovakia, a. s., v reštrukturalizácii a ARCA CAPITAL LTD. so sídlom v Londýne, všetko z portfólia známej finančnej skupiny Arca Capital. Zatiaľ čo pre Bioenergy nakupovala od roku 2009 do roku 2018 drevnú štiepku spoločnosť DAH BIOMASA, po zmene majiteľov prebrala dodávateľov eseročka ACS BIOMASA.

Biomasaker

„Sme presvedčení, že výrobou elektriny a tepla z obnoviteľných zdrojov robíme dôležitú službu pre obyvateľov mesta a celého regiónu. Hlavne v súvislosti s obrovskými nárastmi cien energií,“ komentuje situáciu Jaroslav Hanzely, riaditeľa biomasových elektrární v Bardejove a Topoľčanoch.

„Je najvýhodnejšie, ak sa obnoviteľný zdroj energie využíva čím bližšie k miestu získania. Ušetria sa tým veľké množstvá emisií, ktoré by vznikli pri presune týchto obnoviteľných zdrojov, v našom prípade drevnej štiepky do iných regiónov Slovenska alebo do zahraničia.“

 Hanzely hovorí, že biomasaker sa tu deje už desaťročia. „Bol tu aj pred naším príchodom do Bardejova, má formu vývozu vzácnej suroviny, ktorá sa vyťaží v zmysle plánu starostlivosti o les. Avšak úžitok z toho nemajú obyvatelia regiónu. Ten ostane veľkým spoločnostiam, ktoré drevo vyvezú do zahraničia buď priamo, alebo vo forme výrobkov,“ dodáva.

Kontrola nefunguje

O biomasovom dotačnom biznise hovorí Juraj Lukáč, šéf Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. „Najľahšie sa podniká za cudzie peniaze a za dotácie. Mafia si v roku 2009 najprv pripravila s politikmi a s naivnými zelenými zmenu zákona a postavila veľké závody na spaľovanie biomasy z našich chránených lesov.“

Biomasové elektrárne ďalej spaľujú štiepku pochádzajúcu priamo z lesov a chránených území, dokonca z oblastí Natura 2000. „Evidentne tu neexistuje účinná kontrola dodržiavania zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie,“ argumentuje Lukáč.

Celý biznis s alternatívnymi zdrojmi energie, či už ide o biomasu, fotovoltiku, alebo elektromobily, je podľa ochranárov zo združenia politicky postavený na dotáciách pre zelené technológie.

Zmiznuté lesy

„Nejde o to zakázať lokálne kúrenie drevom. Aj ja doma kúrim drevom, ale nikto mi za to nezaplatí. Malo by to byť ekonomické a ekologické. To znamená neprevážať drevo na veľké vzdialenosti a nedotovať ho,“ hovorí Lukáč.

Lesoochranári z VLK-a spolu s medzinárodnou ochranárskou organizáciou Environmental Investigation Agency (EIA) stále intenzívne hľadajú súvislosti medzi ťažbou dreva v lokalitách Natura 2000 na Slovensku a spaľovaním dreva na energetické účely.

Za 10 rokov zmizlo podľa údajov Lesoochranárskeho združenia VLK zo Slovenska 700 kilometrov štvorcových lesov. „Spaľovanie biomasy je energetický nezmysel, ktorý poškodzuje našu klímu, žije z toho pár ľudí a ničí to naše spoločné lesy. Kvôli biomasovým elektrárňam nám pred očami doslova zmizli lesy. Každý, kto chodí do lesa a pozná ich, musí vidieť, že lesov je menej a menej,“ dodáva.

Lobing a veda

Jedným z iniciátorov zmeny európskej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie je slovenský europoslanec Michal Wiezik. „Biomasa je energeticky neefektívna. Na jednotku energie uvoľní pri pálení viac emisií ako uhlie. Benevolentný prístup k biomase je kontraproduktívny aj vo vzťahu k využívaniu iných obnoviteľných zdrojov.“

Súčasné nastavenie využívania biomasy ako uhlíkovo neutrálneho zdroja energie považuje za nesprávne, príliš benevolentné a založené viac na politickom lobingu ako na vedeckých faktoch.

Na Slovensku závratne stúpa spotreba palivového dreva. Podľa europoslanca je výsledok absurdný – plníme si záväzky voči Európskej únii vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Nepotrebujeme na to solárne, veterné ani geotermálne elektrárne, stačí páliť drevo.

„Biomasa je nebezpečná. Skrývame sa za jej údajnú uhlíkovú neutralitu, no následky, ktoré má na lesy a život v nich, sa skryť nedajú. Tento rok bude rokom biomasy. Mojím cieľom je, aby sme obmedzili využívanie surového dreva na energetické účely,“ dodáva Wiezik.

Európsky parlament bude hlasovať o vyradení spaľovania primárnej drevnej biomasy, teda dreva získaného priamo z lesov, zo zoznamu oprávnených zdrojov obnoviteľnej energie, aktuality.sk

X X X

 Eliška Mintálová: Mám pocit, že sa rozpadám

 V súčasnosti naša najlepšia kajakárka vo vodnom slalome Eliška Mintálová má za sebou najúspešnejšiu sezónu v kariére. Na jej začiatku sa najprv stala v Liptovskom Mikuláši seniorskou majsterkou Európy a neskôr k tomu pridala aj triumf na svetovom šampionáte do 23 rokov v talianskej Ivrei. Dva skvelé výsledky, ktoré ju razom zaradili medzi najväčšie favoritky aj na vrcholnom podujatí roka – majstrovstvách sveta v nemeckom Augsburgu.

Tam sa však nedostala ani do finále a nevydarený záver sezóny spečatila v piatok v španielskom La Seu d’Urgell vo finálovom piatom kole Svetového pohára, kde sa dokonca z kvalifikácie neprebojovala ani do semifinále. Nečudo, že po nevydarených dvoch kvalifikačných jazdách nemala najlepšiu náladu, ale nielen na záver tejto sezóny sa pozrela reálnymi očami.

SLOVENSKÁ KAJAKÁRKA ELIŠKA MINTÁLOVÁ NIELEN O NEVYDARENOM FINÁLE SVETOVÉHO POHÁRA VO VODNOM SLALOME V LA SEU D’URGELL

Čo sa stalo, že ste sa v La Seu d’Urgell nedostali ani do semifinálovej tridsiatky?

„Neviem, asi som už stará… Ťažko povedať, boli tu však aj staršie, takže tým to určite nebude. To je však len tak na odľahčenie. Vôbec mi kvalifikačné jazdy nesadli. Ráno pred pretekmi som sa zobudila už o štvrtej, mala som nejaké bolesti a podľa toho to aj tak vyzeralo. Snažila som sa síce nejako nabudiť, aj som sa potom cítila celkom fajn, ale žiaľ, ,naťukala’ som.

V prvej jazde som dokonca dostala ,päťdesiatku’, takže už bolo jasné, že z nej nepostúpim. V druhej som sa snažila dať do toho všetko, ale znovu som mala dva dotyky bránok, bez ktorých by som sa pohodlne dostala do finále. Žiaľ, na takejto ľahkej trati sa nemôže robiť toľko chýb. Tie štyri trestné sekundy už boli jednoducho veľa.“

X Cítili ste pri druhej jazde väčší tlak, keďže na rozdiel od prvej nepostupovalo dvadsať pretekárok, ale iba desať?

„Ja si to tak nepripúšťam. V takejto pozícii som sa ocitla aj minulý rok na majstrovstvách Európy v talianskej Ivrei, kde sme bojovali o olympijskú miestenku a druhú kvalifikačnú jazdu som tam s prehľadom vyhrala. Dokonca som zašla aj v porovnaní s prvou najrýchlejší čas zo všetkých kajakárok, takže takto by som to nebrala. Skôr zohralo svoju rolu to, že som naozaj nebola úplne v pohode. Ako som už povedala, chcela som sa čo najviac nabudiť, ale jednoducho to nešlo podľa mojich predstáv.“

X Bolo to aj z toho, že ste po náročnej sezóne už cítila únavu?

„Ja som už na majstrovstvách sveta v Augsburgu bola fyzicky na hrane. Dokonca sa mi sem ani veľmi nechcelo ísť, pretože ma všetko bolí a na divokej vode si to neužívam.“

X Takže druhá polovica sezóny už nebola taká, ako by ste chceli?

„Áno, nebola. Žiaľ… Treba to len nejako vstrebať a začnem sa pomaly pripravovať na novú. Pozriem sa na všetky chyby, ktoré som v tejto sezóne spravila. Všetko sa spolu s trénerom Petrom Cibákom mladším pokúsime zanalyzovať, aby som ich napravila a do nadchádzajúcej išla s novými výzvami a najmä dobre pripravená.“

X Keď sa však pozriete spätne na tento rok, tak s ním musíte byť spokojná. Veď ste sa v jeho úvode stala v Liptovskom Mikuláši seniorskou majsterkou Európy a neskôr v Ivrei zase svetovou šampiónkou do 23 rokov. To sú skvelé úspechy, nie?

„Áno, začiatok sezóny mi vyšiel perfektne. Už nominačné preteky do reprezentácie ukázali, že mám dobrú formu. Vyhrala som a moje jazdy boli naozaj veľmi dobré. Následne prišiel európsky šampionát na Liptove, ktorý mi vyšiel parádne a na majstrovstvách sveta do 23 rokov v Taliansku som v pozícii jednej z najväčších favoritiek ukázala, na čo mám.

Toto sú super úspechy, ktoré mi nikto nevezme a z nich môžem ťažiť. Samozrejme, potom však prišli aj neúspešné preteky a z nich ma najviac mrzí najmä svetový šampionát v Augsburgu, ale, žiaľ, tam som bola fakt chorá a nevládala som fyzicky. A odvtedy to išlo so mnou dolu vodou.“

X Predsa len, čakali ste pred sezónou, že po jej skončení budete mať takéto dva cenné tituly?

„Veľmi som po tom túžila a snažila som sa ísť za tým. Boli to moje prioritné túžby, ktoré som chcela splniť a veľmi ma teší, že to vyšlo. Žiaľ, nevedela som sa potom už tak správne nastimulovať, že chcem podávať rovnaké výkony aj na ďalších podujatiach. Nebola som pred tými pretekmi správne vzrušená a možno preto mi to tak nešlo, ako by som chcela.“

X Takže aj toto by mohlo byť akési poučenie, aby ďalšia sezóna bola konzistentná dobrými výkonmi od začiatku až do konca?

„Určite. Lenže prvotné bude moje zdravie, pretože počas tejto sezóny som sa s ním fakt trápila. Najprv som mala covid, ktorý ma odstavil pomaly na mesiac a následne už na mládežníckom svetovom šampionáte v Ivrei som ochorela, bola som na antibiotikách a takto som potom išla na seniorský ,svet’ do Augsburgu. To sú veci, ktoré potom pretekár nedokáže dobehnúť a následne to nepridá ani na jeho sebavedomí. Na tomto musím zapracovať. Starať sa o svoje zdravie po celý čas a myslím si, že potom prídu aj ďalšie úspešné výsledky.“

X Teraz je už koniec sezóny, čo budete najbližšie robiť. Oddychovať a liečiť sa?

„Liečiť sa. Zdravá som, len sa cítim veľmi unavená. Po tejto dlhej a náročnej sezóne ma všetko bolí, mám pocit, že sa rozpadám. Ako som povedala na začiatku, že som stará, aspoň mám taký vnútorný pocit. Áno, teraz bude najprv nejaký oddych, dovolenka a potom začnem písať bakalárku. Máme ešte jesenné sústredenia v Paríži a Londýne, predtým ešte aj nejaké testovania, aby sme vstúpili správnou nohou do zimnej prípravy a vedeli, ako na tom sme a na čom musíme pracovať. A makať, makať, makať…“

X Nadchádzajúci rok bude dôležitý, pretože začnete už bojovať aj o olympijské miestenky do Paríža 2024.

„Áno. Ja som to však už zažila pred Tokiom, takže viem, do čoho idem a aj sa celkom na to teším. Hlavne sa však teším na zimnú prípravu, pretože už mám toho naozaj dosť v tomto roku na divokej vode. Bude to príjemná zmena, ktorej sa už neviem dočkať. Chcem sa dobre pripraviť a uvidíme, ako to potom bude.

Verím však, že keď všetko pôjde podľa plánu a v poriadku bude aj moje zdravie, tak aj nadchádzajúca sezóna bude dobrá. To je však ešte veľmi ďaleko. Nikdy neviete, čo sa môže stať – najmä pri mojom zdravotnom stave, ale dám to toho maximum svojho úsilia, popracujem na všetkých stránkach, ktoré mi túto sezónu nešli. Potom uvidíme, na čo to bude stačiť.“

X Ste majsterka Európy, takže je jasné, že ste na Slovensku v pozícii favoritky na olympijskú miestenku do Paríža. Tak to cítite aj vy?

„Myslím si, že áno, ale aj Zuzka Paňková dokáže predviesť výborné jazdy, čo ukázala už viackrát. Určite bude aj ona bojovať zo všetkých síl. Rozhodne sa na vode.“

x Kam pôjdete na dovolenku a ako budete oddychovať?

„Asi na Sardíniu, teraz hneď po prílete domov. A oddych? Budem sa snažiť čo najviac si oddýchnuť a zbehnem aj do školy. Dlhý čas na oddych však nebudem mať, pretože už 25. septembra odchádzame do Paríža a ešte predtým budú spomínané testovania pred zimnou prípravou, takže to bude možno iba taký krátky desaťdňový oddych.“

X Ste zvedavá, ako vyzerá olympijský kanál v Paríži?

„Áno, samozrejme, že som zvedavá, ale už som mala nejaké odozvy od ľudí, ktorí tam boli a tie neboli veľmi pozitívne. Môžem si to vyskúšať na vlastnej koži a potom si spravím vlastný názor. Ja sa však teším najmä do Londýna, odkiaľ mám veľmi príjemné spomienky. Na budúci rok sa tam uskutočnia majstrovstvá sveta, na ktorých bude prvoradé vyjazdiť olympijskú miestenku pre krajinu, ak to nevyjde predtým na európskom šampionáte v Krakove. Tam to však bude veľmi ťažké, pretože ju získa pre krajinu len ten, kto skončí prvý.“

X Už viete, čomu sa budete venovať vo vašej bakalárskej práci?

„Neviem, ešte si to musím domyslieť, pretože tam budú nejaké zmeny.“

KTO JE ELIŠKA MINTÁLOVÁ

NARODENÁ: 29. marca 1999

KATEGÓRIA: kajakárka

KLUB: KTK Dukla Liptovský Mikuláš

TRÉNER: Peter Cibák mladší

NAJLEPŠÍ VÝSLEDOK: majsterka Európy 2022 a majsterka sveta do 23 rokov 2022

V REBRÍČKU KAJAKÁROK ICF: 16.

X X X

Brankár Slovana Adrián Chovan: Akoby som prežil smrť

 Nosiť dres Slovana nie je ľahké. Kto si to neskúsil, zrejme nedokáže pochopiť tlak, ktorí hráči nášho úradujúceho majstra cítia. Obzvlášť to platí o brankároch. Svoje o tom vie jednotka medzi žrďami Bratislavčanov Adrián Chovan.

Stále len 26-ročný odchovanec trenčianskeho futbalu to naplno pocítil v minulej sezóne, svojej prvej na Tehelnom poli, keď po jeho chybe v predĺžení Slovan prehral vo finále pohára s Trnavou 1:2. Bývalý reprezentant do 21 rokov sa vyhrabal z jamy a prispel k tomu, že sa dnes belasí môžu chystať na dnešný úvodný duel skupiny Konferenčnej ligy proti litovského FK Žalgiris Vilnius.

BRANKÁR ADRIÁN CHOVAN PREKONAL KRÍZU PO CHYBE VO FINÁLE POHÁRA A V KVALIFIKÁCII EURÓPSKYCH POHÁROV PRISPEL NEMALOU MIEROU K SPLNENIU ZÁKLADNÉHO CIEĽA

Nakoľko ťažké bolo pre vás dostať sa z náročnej situácie po chybe v májovom pohárovom finále?

„Nuž, nebolo to nič príjemné. Takúto chybu človek nespraví úmyselne. Stane sa a už to nemôžete vrátiť späť… Pamätám si, že sme po zápase dostali tri dni voľno a ja som vtedy totálne vypol. Snažil som sa vyčistiť si hlavu a znova sa naštartovať, možno sa pokúsiť niečo zmeniť a myslieť pozitívne. Dostalo sa mi obrovskej podpory nielen od najbližších, ale povzbudilo ma, že mi všetko dobré do ďalšieho obdobia zaželalo aj veľa ľudí z futbalového prostredia.

Nechcem, aby to znelo pateticky, ale bolo to, akoby som prežil svoju smrť. Jednoducho, snažil som sa vstať z mŕtvych, znova bojovať a ukázať, že na to mám a právom chytám v Slovane. Recept na návrat bol jediný – tvrdá robota. Veril som, že so zodpovedným prístupom to pôjde. Hovoril som si, že toto nemôže byť moja bodka. Rozhodol som sa nepozerať dozadu a skôr sa sústrediť na to, čo ma čaká.“

X V lete sa veľa hovorilo o príchode nového brankára do Slovana Bratislava. Spomínali sa mená ako František Plach, Matúš Macík či Václav Hladký. Ako ste vnímali túto situáciu?

„Zvlášť som sa ňou nezaoberal. Som v najväčšom klube na Slovensku, čo si plne uvedomujem. Ak by v Slovane nemalo byť konkurenčné prostredie, bolo by to zlé. Snažil som sa len naďalej pracovať zodpovedne ako predtým. Prestupové špekulácie išli mimo mňa.“

X Vaše brankárske kvality v tom čase riešili médiá, rozoberali ich fanúšikovia. Pre vás to musela byť vysoká škola tlaku, hoci ste v minulosti chytali za národný tím do 21 rokov na Eure, prípadne na klubovej úrovni aj vo vtedy majstrovskom Trenčíne. Platí, že belasý dres je ťažší ako iné?

„Možno sa niekto na tom zasmeje, ale ono to tak naozaj do veľkej miery je. Opakujem, Slovan je najväčší a najúspešnejší klub na Slovensku. Jeho dres si treba vážiť a odovzdávať maximum v každom jedenom momente. Tým nemyslím len na tréningoch a v zápasoch. Každý hráč Slovana by sa mal správať aj mimo trávnika v duchu hodnôt a histórie tohto klubu. Nosiť dres Slovana síce prináša so sebou tlak, no zároveň musím povedať, že vnútroklubové prostredie je veľmi prajné, kamarátske a profesionálne zároveň. Pre mňa to znamená robiť všetko pre úspech tímu.“

X Pamätáte si na moment, ktorým ste sa takpovediac vymanili z náročného obdobia po chybe v pohárovom finále?

„Asi ani nie. Myslím si, že to bol kontinuálny proces vyplývajúci z toho, že som sa snažil myslieť pozitívne. Veľmi dôležitá bola dôvera klubu a trénerov. Opäť by som spomenul tvrdú prácu v tréningovom procese, ktorá mi určite pomohla. Som presvedčený, že tá sa vždy odzrkadlí v zápasoch.“

X V kvalifikácii európskych pohárov ste predviedli niekoľko veľmi dobrých zákrokov. Trebárs, pri prehre 0:1 na ihrisku HŠK Zrinjski Mostar ste boli najlepší hráč tímu a vaše zákroky dali mužstvu šancu vybojovať postup v odvete. Kedy ste sa vy osobne cítili najlepšie?

„Veľmi si vážim, že som dostal šancu v každom jednom zápase. Odohrali sme veľa vydarených zápasov. V Batumi sme otočili v predĺžení, super to bolo v Budapešti. Ak by som sa mal pozrieť z osobného pohľadu na najdôležitejšie momenty, myslím si, že mužstvu veľmi pomohli moje zákroky v úvode odvety proti HŠK Zrinjski. Ak by sme prehrávali aj v druhom zápase 0:1, bolo by to veľmi náročné.“

 X S každým vydareným zákrokom v Európe rástlo vaše sebavedomie?

„Áno, ale to rastie aj po vydarených maličkostiach ako dobrá prihrávka či chytený center.“

X Nastali v predkolách momenty, ktoré si vyčítate? Jednoducho situácie, po ktorých ste si uvedomili, že musíte pokračovať v napredovaní?

„Určite áno. Po zápase vždy rozmýšľam, čo som mohol spraviť inak, aby som v danom momente neinkasoval. Viem, že gól v Batumi ide sčasti aj na moje triko. Góly doma proti Ferencvárosu boli z kategórie, keď sa možno dal urobiť krok navyše. Gól, ktorý som dostal doma od Mostaru, som určite mohol riešiť inak. Mal som loptu vyraziť do strany.“

X Aké pocity ste prežívali po tom, čo Slovan Bratislava splnil základný cieľ – účasť v skupine Konferenčnej ligy?

„Krásne. Niekto možno povie, že vzhľadom na zázemie klubu je pre Slovan povinnosť postúpiť do skupinovej fázy niektorej z európskych súťaží. Ja osobne si však myslím, že slovo povinnosť nie je úplne správne. My sme to najmä chceli dosiahnuť, no každý, kto zažil kvalifikáciu pohárov, vie, že je to veľmi náročné. Opäť sa mi to potvrdilo. Nájdu sa ľudia, čo povedia, že sme mali proti Zrinjski aj šťastie. To sa však na nás neusmialo v dueloch s Olympiakosom. Je skvelé, že sa nám podarilo postúpiť. Zažiť pohárovú jeseň dva roky po sebe je pekný úspech.“

X Bolo tento rok pre vás náročnejšie postúpiť do Konferenčnej ligy v porovnaní s vlaňajškom?

„Áno, pretože minulý rok sme dostali v 3. predkole Európskej ligy gibraltársky Lincoln Red Imps. Pri všetkom rešpekte k súperovi, bol to asi náš najľahší európsky protivník za posledné dva roky.“

X V štyroch predkolách ste trikrát absolvovali predĺženie a dvakrát dokonca penaltový rozstrel. Nakoľko tieto skúsenosti zocelili mužstvo?

„Myslím si, že najdôležitejší moment z pohľadu uvedomenia si našej kvality a vnútornej sily nastal v Batumi, keď sme v riadnom hracom čase uhrali výsledok 0:0, v predĺžení sme prehrávali, no dokázali sme otočiť na 2:1 pp. Následne nám dodal ďalšie sily duel na trávniku Ferencvárosu, keď sme takisto v závere z 0:1 otočili na 2:1.

Síce sme potom odvetu nezvládli, ale už v tom čase nám tréner hovoril, že máme na to, aby sme niečo dosiahli, len musíme plniť veci, ktoré nám vyplývajú z pokynov realizačného tímu a prípravy na zápasy, a zároveň musíme hrať od začiatku až do konca na tej istej úrovni a nezľahčovať si veci.“

 X Frázu „nesmieme si zľahčovať veci“ často vyslovujete v pozápasových rozhovoroch v mixzóne. Zdá sa, že so slovami trénera ste sa vy osobne stotožnili.

„Áno. Viem, že stopercentná koncentrácia je kľúč k úspechu.“

X Dnes stojíte na prahu novej výzvy. Aké boli vaše pocity, keď ste sa dozvedeli, že v Konferenčnej lige budete čeliť trojici FC Bazilej, Žalgiris Vilnius a Pjunik Jerevan?

„Všetci sme si želali jedného veľkého súpera, proti ktorému by sme nastúpili na krásnom a vypredanom štadióne. V prvom momente po žrebe to vyzeralo ako papierovo menej nabitá skupina než pred rokom (vlani Slovan čelil FC Kodaň, FC PAOK a Lincolnu Red Imps). Keď si človek bližšie pozrie súperov, zistí, že nás nečaká prechádzka ružovou záhradou. Budú to tvrdé boje. Už len fakt, že sa tieto tímy dostali do skupiny, o niečom svedčí. Verím, že keď sa dobre nachystáme, môžeme pomýšľať na úspech.“

X Už dnes vás čaká prvý zápas proti FK Žalgiris Vilnius. Aký duel očakávate?

„O súperovi som si už niečo pozrel a videl som, že má v ofenzíve zaujímavých legionárov, ktorí sú ťahoví smerom na bránku. Nebude to ľahké, Žalgiris vyradil Malmö a takisto sa do posledných chvíľ bil o skupinovú fázu Európskej ligy s Ludogorcom Razgrad. Nadobudol som pocit, že litovský šampión je silnejší v ofenzíve a snaží sa hrať útočne, čo by sme mohli využiť a z brejkov ťažiť zo strát súpera.“

X Rovnako ako proti HŠK Zrinjski sa musíte vyrovnať s úlohou mierneho favorita. Aspoň tak to vníma laická verejnosť, keďže Litva je skôr basketbalová krajina.

„Jedna vec je názor verejnosti, druhá samotný zápas. Neraz sme videli, že v takýchto dueloch je dôležité príkladné nastavenie a nasadenie v zápase. Keď poľavíte v detailoch, môže vás potrápiť aj ten najmenší trpaslík, nieto účastník Konferenčnej ligy. Žalgiris možno nie je z pohľadu histórie veľký klub, no v prvom rade my musíme podať taký výkon, aby sme mali šancu vyhrať.“

X Aj predstavitelia odbornej verejnosti tvrdia, že v konkurencii v rámci H-skupiny by Slovan mal zabojovať aspoň o druhé barážové miesto…

„Kiežby sme naplnili predpoklady odbornej verejnosti. Všetci si želáme to, aby sme zažili aj jarné pohárové boje. Musíme ísť od zápasu k zápasu, vždy podať stopercentný výkon a uvidíme, na čo to bude stačiť. Ale áno, chceme postúpiť. Ak by sme s týmto nastavením nešli do zápasov, bolo by to nesprávne. Verím, že sa pobijeme o ďalšie úspechy.“, aktuality.sk

X X X

 Z Japonska až do V. ligy na Oravu a odtiaľ medzi elitu. Slovenský futbal neprestáva prekvapovať

Japonskí futbalisti vo Fortuna lige už nie sú žiadnym prekvapením. Za pozornosť však stojí ich cesta, po akej kráčali až na prvoligové slovenské trávniky.

Legionári v našej najvyššej futbalovej lige už dávno nie sú ničím výnimočným. Slovenský prvoligový futbal otvára dvere hráčom širokého spektra a naozaj z každého kúta celej planéty.

A teraz čítajte pozorne – podľa dostupných štatistík si aspoň minútu pripísali na konto v slovenskej najvyššej súťaži, za celú históriu v ére samostatnosti, futbalisti až zo 104 rôznych krajín sveta!

Patrí medzi nich aj ďaleké Japonsko. Už nikomu nepríde zvláštne, keď sa zamyslí nad faktom, že po slovenských ligových trávnikoch mali možnosť behať aj futbalisti z krajiny „vychádzajúceho slnka”. Celkovo boli doteraz vo Fortuna lige traja a v súčasnosti sa bije o šancu presadiť sa len jeden, konkrétne Juši Šimamura.

 Rovnako ako Cubasa Niši v roku 2018 a ešte donedávna aj Takuto Ošima, aj Juši dostal priestor v drese klubu MFK Zemplín Michalovce.

Zaujímavý je takisto príbeh, ako sa dostali títo hráči z východu Ázie až na futbalové trávniky krajiny spod Tatier a následne na Zemplín. Cubasa Niši prišiel do MFK zo susedného Poľska, ale Takuto Ošima s Jušim Šimamurom prekvapujúco zo IV. slovenskej ligy.

Ošima, dnes už dôležitý hráč základu poľskej Cracovie Krakov, zamieril do Michaloviec z klubu TJ Družstevník Župčany, nuž a jeho krajan Juši Šimamura z tímu ŠK Tvrdošín. Dnes oba spomenuté celky hrávajú ešte o jedno ligové poschodie nižšie.

 Z ĎALEKÉHO JAPONSKA AŽ NA ORAVU

Porozprávali sme sa s Petrom Machunkom, ktorý je najvyšším mužom futbalového klubu Tvrdošína, teda mužstva, ktoré je otvorené angažmánom zahraničných hráčov, čo jasne potvrdzujú ďalší dvaja Japonci v Tvrdošíne Tacuja Onodera a Rjoudai Išimaru. Okrem nich „kope” na Orave aj Srb Andrija Dunisijevič a záložník z ďalekej Kolumbie Fabrizzio Tamasco Sanchéz.

Ani fakt, že v piatoligovom slovenskom klube hrávajú štyria cudzinci, dnes nie je vyslovenou raritou, lenže pri pomyslení, že za Tvrdošín derú kopačky dvaja japonskí hráči, a to nie sú prvými v klube, nejednému istotne podvihne obočie.

„Mám veľmi dobrého priateľa v Japonsku, ktorý mi dohadzuje na Slovensko tamojších mladých futbalistov,” vysvetľuje pre ŠPORT.sk Peter Machunka, ktorý sa v Tvrdošíne nestará len o chod klubu, ale je dokonca aj brankárom ŠK.

„V prvom rade ide o to, aby sa tu ukázali v dobrom svetle a následne sa predali v Európe. Chcú byť na Slovensku, v Česku alebo Poľsku. Prví dvaja Japonci, ktorých sme tu mali, bol Rjuki Hajaši a Jun Jamamoto. Obaja výborní hráči. Rjuki je už starší a teraz robí futbalového manažéra, čo postupne prevzal po mojom priateľovi z Japonska,” pokračuje prezident ŠK Tvrdošín.

 Z ARGENTÍNY NA POL ROKA NA ORAVU. ZA 70 EUR

Absolútne najúspešnejším Japoncom, ktorý prešiel cez Tvrdošín, je 22-ročný kreatívny záložník Juši Šimamura. V súčasnosti hráva za MFK Zemplín Michalovce. Na Oravu pritom zamieril z úplne opačného konca planéty – z Argentíny, kde to skúšal v rezerve známeho klubu Newell’s Old Boys.

„Ozval sa a povedal, že by sa rád prišiel ukázať. Videl, že našim japonským futbalistom sme poskytli ubytovanie, stravu a nejaké financie, aby mali z čoho žiť a okrem toho ich aj zaveziem a priveziem na letisko. Povedal, že to nie je problém a všetko si pokryje, len že sa chce prísť ukázať,” opisuje Peter Machunka prvé stretnutie so Šimamurom.

„Bol u nás tri týždne na konci sezóny a ihneď pri jeho prvých dotykoch s loptou sme videli, že je výborný futbalista. Okamžite som skonštatoval, že takýto hráč nemá u nás vo IV. lige čo hľadať a musí ísť vyššie,” rozhovoril sa gólman Tvrdošína, „povedal som mu, aby sa vrátil späť do Japonska a v zime prišiel opäť k nám a odohral pol sezóny s možnosťou dostať sa ďalej. Bolo na ňom vidieť, že výkonnostne mal na oveľa vyššiu ligu.”

 „Samozrejme, I. liga je veľký skok. Hral a trénoval u nás pol roka a medzitým som oslovil Mira Nemca, ktorý bol v tom čase trénerom Michaloviec a povedal mu, akého hráča máme v mužstve. Nech ho teda vyskúšajú. Keď budú spokojní, tak ho môžu prípadne angažovať,” povedal Peter Machunka na adresu rodáka z Tokia a ešte sa v krátkosti vrátil k jeho angažovaniu z ďalekej Argentíny.

„Keď skončil školu, tak sme si ho odtiaľ vyžiadali do Tvrdošína. Stál nás 70 eur, pretože išiel k nám ako amatér. Ale po tom, ako absolvoval u nás pol roka a nenašli by sme mu nič, tak by sa asi vybral späť do Japonska. Som rád, že sa nakoniec rozhodol ostať a teraz má už aj prvé minúty za Michalovce. Juši je skvelý hráč a aj keď mu Norbert Hrnčár nedáva toľko príležitostí, tak som presvedčený, že jeho čas príde,” tvrdí.

 UČENIE SA „RÝDZEJ” SLOVENČINY A SPOJENIE DVOCH SVETOV

Pre každého človeka nie je ľahké len tak zmeniť prostredie a prispôsobiť sa. Všetko je pre vás nové, potrebujete si na všetko zvyknúť a zžiť sa s prostredím. Častokrát je to náročné, ak len zmeníte adresu v rámci Slovenska. Nie to, keď hovoríme o Japoncoch, ktorí sa rozhodli skúšať šťastie na Orave.

„Poviem vám otvorene – bol som z toho tiež prekvapený, že títo chalani prejavili záujem ísť do týchto končín,” smeje sa Peter Machuka, „Tacuja Onodera je u nás vďaka Jušimu, pretože sú priatelia. Bol v II. lige na Malte, kde však neuspel kvôli tomu, že už mali príliš veľa cudzincov. Zobrali sme ho s tým, že tu bude musieť tvrdo pracovať, aby sa potom dostal niekam ďalej.”

Tvrdošínčania si mladých futbalistov z ďalekej Ázie ihneď obľúbili. „Bál som sa, že tunajší ľudia sa k nim nebudú správať dobre a budú ich obchádzať, ale deje sa pravý opak. Už len keď idú po meste, tak ich ihneď zdravia. Majú ich tu skrátka radi.

Japonským futbalistom tu urobili dobré meno najmä prví dvaja hráči, teda Rjuki Hajaši a Jun Jamamoto. Ľudia si ich obľúbili a radi chodia kvôli nim aj na futbal,” pokračuje.

„Ihneď sa snažili učiť anglicky, ale pochytali už aj nejaké slovenské slová. Samozrejme, ako to už býva, čo sa naučili ako prvé v kabíne, boli nadávky. To sa naučili najrýchlejšie,” smial sa Peter Machunka, „ale sú to veľmi slušní chalani, pracovití a najmä nekonfliktní.”

 RADOSŤ S NIMI PRACOVAŤ. NEKONFLIKTNÍ A PRACOVITÍ

Japonsko je známe aj svojou oddanosťou pre vec a disciplínou. Niečo podobné majú možnosť vidieť i v tvrdošínskom klube. Peter Machunka dokonca tvrdí, že s hráčmi spoza hraníc sa vraj dohodne skôr ako s domácimi.

„Títo chlapci u nás hrávajú skoro zadarmo. Majú pokryté ubytovanie a aj stravu, no a vôbec nemajú žiadne námietky. Otvorene môžem povedať, že sa skôr dohodnem so zahraničnými hráčmi ako s domácimi, ktorí na V. ligu pýtajú nehorázne peniaze, čo je trochu čudné.

Aj preto ideme radšej cestou cudzincov, ktorých máme v tíme troch alebo štyroch a ak niekto z nich vyskočí, tak z toho môže neskôr ťažiť celý klub,” vysvetľuje.

Navyše, ako tiež upozornil, s japonskými futbalistami je vraj radosť pracovať, „pretože sú absolútne nekonfliktní a všetko, čo od nich žiadame, bez slova splnia. Chalani sú u nás len kvôli tomu, lebo chcú ísť vyššie a niekam sa predať. Vidia, že Jušimu sa to podarilo a ich krajan Takuto Ošima sa cez Michalovce dostal už do poľskej Ekstraklasy.”

 FUTBALOVÝ SVIATOK A SEN O III. LIGE

Hoci je Tvrdošín okresné mesto s takmer 10-tisíc obyvateľmi, tak pôsobenie až v V. lige je podľa Petra Machunka pre ŠK neadekvátne. Klub sa pritom snaží nielen postupne krok po kroku zveľaďovať svoj areál, ale takisto aj napredovať po športovej stránke, čo potvrdzujú niektoré mládežnícke výbery Tvrdošína, ktoré hrávajú III. najvyššiu súťaž.

Ako inak, na smelšie ciele sú vždy potrebné financie. ŠK Tvrdošín sa to snaží „lepiť” z každej strany.

„Niečo dá mesto, niečo sponzori a niečo vyberieme na vstupnom. Takisto nám prinesie nejaký obnos aj bufet na štadióne. Z týchto všetkých peniažkov to vieme pokryť. Ale musíme stále niečo vymyslieť, pretože dnes vám nikto nič nedá zadarmo,” upozorňuje Peter Machunka, ktorý tiež verí, že klubu môže finančne pomôcť aj utorňajší „futbalový sviatok”, keď v rámci 2. kola Slovnaft Cupu pricestovala na Oravu Podbrezová. „Mohlo by nám to pomôcť na jednu alebo aj dve sezóny,” usmial sa.

 Veľkým plánom je však účasť v III. lige. „Cieľom bude pri každej kategórii postup vyššie. Je to našou ambíciou, ale náš A-tím musí ísť jednoznačne vyššie, pretože sme okresné mesto a mali by sme hrať minimálne III. najvyššiu súťaž. To je mojim najväčším cieľom. Nebude to vôbec jednoduché, ale chcem to dosiahnuť,” dodal Peter Machunka pre ŠPORT.sk.

Tvrdošínu po piatich odohratých kolách v V. lige Stredoslovenského futbalového zväzu patrí zatiaľ siedme miesto so ziskom siedmich bodov. Na vedúce Gbeľany stráca päť bodov, aktuality.sk

X X X

 Dominik Graňák: Bolo by legitímne, ak by hokejový zväz nepozýval do reprezentácie našich hráčov z KHL

 Dominik Graňák uvažoval po minulej sezóne v Plzni nad koncom kariéry. Novú energiu mu dodali aj letné tréningy s Duklou Trenčín. Chvíľu to vyzeralo, že by tridsaťdeväťročný obranca mohol začať ročník v rodnom klube. Ozvala sa však Sparta Praha. Slávnemu českému klubu sa zranili obrancovia a potrebovali na mesiac nájsť náhradu. Účastníkovi dvanástich majstrovstiev sveta takéto podmienky vyhovovali.

Sám si chce otestovať, či ešte na podobnú úroveň má a ako sa bude cítiť. Ostrieľaný obranca odohral mnoho sezón nielen v Česku, ale aj vo Švédsku a KHL, v ktorej drese zdvihol dvakrát nad hlavu Gagarinov pohár. „Myslím si, že by bolo správne, ak by chalani v Rusku nehrali, ale po vlastnom rozhodnutí,“ myslí si dlhoročný reprezentačný bek.

SAMOTNÍ HOKEJISTI BY NEMALI CHCIEŤ HRAŤ V RUSKU

Ako prišlo k vášmu spojeniu so Spartou Praha?

„Pripravoval som sa s chalanmi z Dukly Trenčín, kde sa mi páčilo a rozprávali sme sa o mojom možnom pôsobení v klube. Ku koncu to už bolo tak, že Robo Döme chcel mať v tíme hráčov, s ktorými môže počítať a mne sa ozvala Sparta Praha, či by som neprišiel na výpomoc. Súhlasil som.“

X Máte postavenú zmluvu tak, že budete v klube len mesiac?

„Kontrakt je platný na mesiac. Ak bude spokojnosť, môžeme sa baviť o predĺžení. Záleží to aj odo mňa, ako sa budem cítiť. S manažérom Sparty Jaroslavom Hlinkom sme dohodnutí, že ak sa im nebudem pozdávať, alebo, naopak, to bude dobré, môžeme sa v ktorýkoľvek deň dohodnúť, čo ďalej. Neviem, na akú dobu som tu, ale teraz by som kontrakt do konca sezóny nepodpísal. Potrebujem sa otestovať.“

X Nie ste už v 39 rokoch trochu starý na podobné krátkodobé kontrakty?

„Rozumiem otázke, ale beriem to trochu inak. Do Čiech som sa pôvodne vracať už ani nechcel, ale nepočítal som, že sa ozve Sparta. V Prahe mám zázemie, byt, aj keď primárne žijem na Slovensku v Trenčíne. Aj to bola jedna z vecí, prečo mi to zapadlo. Už by sa mi nechcelo ísť niekam do hotela.

Je pre mňa výhodné skúsiť si, na čo ešte mám, lebo po sezóne som riešil aj otázku, či pokračovať v kariére. Takto som dostal možnosť v špičkovom európskom klube s perfektným zázemím. Ak ma hokej nebude napĺňať v klube, ako je Sparta, potom je namieste otázka, či to siliť ďalej.“

X Zatiaľ ste odohrali jeden zápas proti švédskej Luley v Lige majstrov. Ako ste sa cítili?

„Ak by bolo na mne, nehral by som, ale tréneri chceli, aby som nastúpil. Stihlo sa to papierovo, tak som hral. Snažil som sa všetko robiť jednoducho, nepredlžovať si striedania. Necítil som sa veľmi dobre, ale obával som sa, že to bude horšie. Dopadlo to celkom v pohode.“

X Ako ste nastavený v hlave k celej sezóne?

„Prvoradé je pre mňa zistiť, ako sa cítim v tréningovom procese a v zápasoch, ak dostanem šancu. Všetko beriem deň po dni.“

X Ak by ste po mesiaci v klube skončili, chcete hrať za Duklu Trenčín?

„O všetkom sa rozhodnem až neskôr, tak sme dohodnutí s agentom. Máme všetko dobre odkomunikované. V kabíne Dukly sa mi páčilo, tréningy mali úroveň. Je fajn, kam to smeruje. Na druhej strane, minimálne tri mesiace nebudú hrať doma, keďže v Trenčíne rekonštruujú štadión. Je to vec, ktorá by mohla zavážiť pri mojom rozhodovaní.“

X Minulú sezónu ste odohrali v Plzni. Uvažovali ste po nej o konci kariéry?

„Áno, reálne som nad tým rozmýšľal. Ak by som mal ostať v Plzni, poďakujem sa im. Bol tam veľmi dobrý tím plný mladých hráčov ochotných pracovať. Mali však nevhodných trénerov, s ktorých filozofiou som sa nestotožnil. Necítil som sa tam hokejovo dobre. Ani som nehral dobre, čo vyplývalo z môjho nastavenia. Bol som však zaviazaný zmluvou a nechcel som skončiť len tak. Na príchode do Plzne som sa dohodol s pôvodným trénerom, ktorého vyhodili. Prišli tréneri, ktorí chceli hrať fyzický hokej, aj keď sme na to nemali tím.“

X V minulosti ste boli aj dosť ofenzívny obranca. Museli ste sa ku koncu kariéry nastaviť v mysli tak, že vaše úlohy sú už najmä defenzívne?

„Keď má človek dvadsaťpäť, je predsa len rýchlejší. Teraz je to iné. Okrem toho sa už ťažšie prispôsobujem. Hral som po tridsiatke vo Švédsku. SHL je fyzicky náročná, oveľa ťažšia, ako česká extraliga, aj KHL. Keď som mal viac ofenzívnejších úloh, cítil som sa dobre, bol som produktívny. Ak som mal robiť už len defenzívne veci, bolo to zlé. Rovnaké, ako minulý rok v Plzni, kde som v podstate ani nechápal, prečo ma tréneri majú v tíme. V staršom veku sa však musí človek prispôsobovať viac, lebo je logické, že väčší priestor dostávajú mladší hráči.“

Dlhší čas sa pohybujete v Česku, v Prahe máte aj spomínaný byt. V krajine našich susedov sa objavilo viacero hráčov, ktorí odmietli ísť pre vojnu na Ukrajine do KHL a aj český hokejový zväz vydal stanovisko, že hokejistov pôsobiacich v Rusku nebude pozývať do národného tímu. U nás sa v tomto smere mlčí. Ako to vnímate?

„Myslím si, že by bolo správne, ak by chalani v KHL nehrali, ale po vlastnom rozhodnutí. Vôbec by som im nevstupoval do svedomia. Tiež neviem, ako by som sa na ich mieste zachoval. Ak by som hral inú ligu a dostanem ponuku z KHL, neprijal by som ju. Iné by to asi bolo, ak by som tam pôsobil dlhšie, ako keď som hral v Diname Moskva a počas sezóny som predlžoval kontrakt. Téma sa väčšinou rozoberá tak, že chalani sú v Rusku pre peniaze a nemajú charakter.

To však vypovedá viac o ľuďoch, ktorí hovoria o chamtivosti. Upozornil by som aj na športovú stránku. Mnohí sa ale chcú posunúť aj zo športovej stránky a hrať najvyšší level, aký sa dá. Vráťme sa však k základu otázky. Súhlasím s tým, že chalani, ktorí sa rozhodli hrať v KHL, nebudú dostávať pozvánky do reprezentácie. Pre mňa to je legitímna vec. Ak si hráči povedia, že je pre nich dôležitejší klub ako národný tím, je to ich rozhodnutie. Potom by ale mali niesť následky.

Očakávam, že slovenský zväz príde s podobným rozhodnutím, aké vydal český. Bolo by fajn, ak by hráči do KHL z princípu nechceli ísť hrať, ale sám neviem, či by som bol podobne principiálny, ak by som bol na ich mieste. Nikto by im nemal nič zakazovať, ale keď to podmieni s neúčasťou v reprezentácii, príde mi to legitímne.“

X Zvláštne vyznieva aj to, že v minulosti bolo slovenských hokejistov v KHL často málo, no teraz máme najpočetnejšie zastúpenie spomedzi krajín Európskej únie. Čo na to hovoríte?

„Asi je to fakt, keď to ukazujú štatistiky. Švédi a Fíni väčšinou odmietli ísť do Ruska a otvoril sa priestor pre Slovákov. Zase je to na individuálnom rozhodnutí hráčov, ktorí tam šli. Napríklad Christián Jaroš by kvalitatívne dostal ponuku tak či tak, keď sa vracia do Európy z NHL a je v najlepších hokejových rokoch. Iní by možno podobnú príležitosť nemali.

Je to chúlostivá téma, tiež sa mi na to pozerá ťažšie. Beriem ľudský, aj športový pohľad na vec. Bolo by super, ak by tam každý nešiel pre vojnu na Ukrajine, ale nie je jednoduché sa takto rozhodnúť. Trochu to prirovnávam k minulému režimu, ktorý som zažil len ako malé dieťa.

Aj tam bola väčšina ľudí nespokojná s komunizmom, ale málokto bol hrdina a povedal to nahlas, aj keď, samozrejme, situácia za ‚železnou oponou‘ bola ďaleko zložitejšia a nemali možnosti, aké máme dnes v demokracii. Chcem tým len povedať, že by bolo ďaleko lepšie, ak by hokejisti nešli do Ruska zo svojho presvedčenia, nie preto, že im to niekto nariadi.“, aktuality.sk