Územné nároky Ruska komplikuje mierový proces na Ukrajine. Spojené štáty presadzujú pokrok v rokovaniach, ale Kyjev zdôrazňuje nutnosť dôkladného preskúmania dohody. Územná otázka je stále najproblematickejšou záležitosťou v rámci rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. V pondelok to povedal pre agentúru AFP zdroj blízky rokovaniam pred stretnutím ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s európskymi spojencami v Londýne, informuje TASR.

„(Územie je) najspornejšou otázkou. (Ruský prezident Vladimir) Putin nechce uzavrieť dohodu bez územia. Hľadajú sa teda akékoľvek možnosti, ako zabezpečiť, aby Ukrajina odstúpila územie,“ povedal predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity.

Američania vyvíjajú tlak

„Američania vyvíjajú tlak, aby to šlo rýchlejšie a rýchlejšie,“ dodal zdroj AFP a podotkol, že Ukrajina „nemôže súhlasiť so všetkým bez vyriešenia detailov“.

Vyjadrenia prišli po rokovaní predstaviteľov USA a Ukrajiny, ktoré sa v sobotu skončili bez zjavného prelomu, hoci ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zaviazal viesť ďalšie rozhovory o „skutočnom mieri“. Americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner sa predtým stretli s Putinom v Moskve, ktorá časti návrhu USA odmieta.

Úprava amerického plánu

Americký plán prešiel od svojho prvého predstavenia v novembri viacerými úpravami, pretože podľa kritikov je príliš naklonený Rusku, ktoré napadlo Ukrajinu vo februári 2022, doplnila AFP. /aktuality/

X X X

 Rokovania v Bruseli: Minister Šutaj Eštok kritizuje nariadenia EÚ o povinnej solidarite

 Slovensko odmieta povinnú solidaritu pri prerozdeľovaní žiadateľov o azyl, minister Šutaj Eštok argumentuje prijatím desaťtisícov ukrajinských utečencov po vypuknutí vojny.

Slovenský minister vnútra Matúš Šutaj Eštok po rokovaní ministrov členských krajín Európskej únie v pondelok v Bruseli zopakoval, že Slovensko odmieta mechanizmus povinnej solidarity pri prerozdeľovaní žiadateľov o azyl. Podľa neho by mala mať krajina výnimku vzhľadom na desaťtisíce utečencov z Ukrajiny, ktorých prijala po vypuknutí vojny, informuje TASR.

Podľa dohody majú krajiny EÚ v roku 2026 buď prijať stanovený počet migrantov, zaplatiť finančný príspevok za neprijaté osoby alebo poskytnúť alternatívnu podporu štátom najviac zaťaženým migračným tlakom. Medzi tieto krajiny patria Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko.

Výnimka pre Slovensko?

Niektoré štáty, napríklad Česko či Poľsko, môžu byť od prispievania na nadchádzajúci rok oslobodené. Slovensko medzi tieto krajiny nepatrí. „Zvýraznil som pred kolegami, že nerozumiem, prečo Slovensko nebolo zaradené medzi krajiny s možnou výnimkou, keďže sme prijali desaťtisíce utečencov z Ukrajiny. Aj preto sme nemohli podporiť túto časť týkajúcu sa paktu o nelegálnej migrácii,“ uviedol Šutaj Eštok.

Ako ďalej zdôraznil, Slovensko po boku Maďarska nebude podporovať žiadnu z alternatív solidarity, pokiaľ sa neotvoria rokovania o výnimke pre SR. Uviedol tiež, že vláda nepodporuje pakt EÚ o migrácii a azyle ako celok, ako to vyplýva aj z programového vyhlásenia vlády.

Nové pravidlá pre azyl

Ministri zároveň schválili pozíciu k legislatívnym návrhom, ktoré majú zrýchliť a zefektívniť azylové konania a návraty žiadateľov, ktorí nemajú nárok na ochranu v EÚ. Ide o nariadenia týkajúce sa bezpečnej tretej krajiny a bezpečnej krajiny pôvodu. Šutaj Eštok tento krok víta. „Spolu so silnou ochranou vonkajších hraníc je to jeden z krokov, ktorý by mal pomôcť v boji s nelegálnou migráciou,“ uviedol. Zároveň vyjadril sklamanie z pomalého postupu celého procesu.

X XX

VINA  ZELENSKÉHO  VÁLKA,  AK  TVRDí  TRUMP 

ZELENSKÉHO  SA  RYCHLO  ZBAVIT,  TRESTAT  ZA  MLD.  ŠKODY,

TISÍCE  MRTVÝCH

RIAŠENIE – RYCHLÁ  KAPITULÁCIA   UKRAJINY,  ZOSTANŮ ŽIVÍ

Stojíme proti civilizácií, ktorá je ochotná obetovať i vlastný genofond. To musíme brať vážne. Tvrdí reportér Forró 

V momente ak Ukrajina padne, sa môže stať, že proti nám nebude stáť jedna, alrovno dve najlepšie vycvičené armády na svete: Ruská – a v jej radách aj časť ukrajinskej armády, varuje vojnový reportér Tomáš Forró. Ako vážne to myslíme s tým, že Európa je „našim miestom pre život,“ pýta sa.

1383 dní alebo 3 roky a vyše 9 mesiacov. Už toľko trvá vojna na území nášho východného suseda – Ukrajiny. S pôvodne Putinom ohlásenej krátkej Špeciálnej vojenskej operácie sa tak stala plnoformátová a nesmierne krvavá vojna, v ktorej Rusko deň čo deň nivočí ukrajinské domovy a zabíja ukrajinských občanov. Koniec tohto najničivejšieho konfliktu na európskom území je pritom stále v nedohľadne. Mierové pokusy z dielne amerického prezidenta Donalda Trumpa – či skôr z dielne jeho proruských vyjednávačov, sú pre Ukrajincov absolútne neprijateľné, no a Rusko o žiadny mier – aspoň taký, ktorý by nebol kapituláciou Ukrajiny, záujem nejaví.

Namiesto ukončenia bojov tak pokračujú dennodenné nálety ruských rakiet a dronov na ukrajinské mestá ako i veľmi pomalý – a za cenu brutálnych obetí vykúpený, no i tak vytrvalý postup ruskej armády. Ukrajine pritom dochádzajú vojaci a jej morálku oslabil aj obrovský korupčný škandál, v ktorom figuruje najbližšie okolie samotného prezidenta Zelenského. Takzvaná mindičgate otriasla i odhodlaním európskych donorov, bez ktorých peňazí však Ukrajina nemá šancu prežiť. No a na dvere nám už klope zima, ktorá bude podľa všetkých predpovedí pre našich východných susedov asi najnáročnejšia od začiatku vojny.

Ako tento krvavý konflikt skončí a môže skončíť v nejakej dohľadnej dobe? Ako vnímajú dnes vojnu samotní Ukrajinci a to aj tí priamo na frontovej línií? A ako otriasol korupčný škandál Zelenského blízkeho okolia ich morálkou a odhodlaním? No a prečo sa ruská agresia na Ukrajine bytostne týka aj nás, tu na Slovensku?

Čas ukáže, ukáže či Ukrajina vyhrá alebo prehrá i to, či Európa – ako ju poznáme, ostane. No ak neostane, lebo ju Rusko napadne, tak potom dospejeme k tomu, že sme nemali právo hovoriť si, že toto je „naše miesto na život.“ Ak sme neboli ochotní ho brániť a ani platiť tých, ktorí bojujú za nás, tak to znamená, že sme to právo asi nemali, hovorí Tomáš Forró.

Témy pre vojnového reportéra, ktorý situáciu na Ukrajine dobre pozná i priamo z vojnových zákopov Tomáša Forróa. Pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský./aktulity“

 X XX

Konžský prezident obvinil Rwandu. Mierové záväzky sú porušené a konflikt sa stupňuje

Prezident KDR Félix Tshisekedi obvinil Rwandu z porušovania mierovej dohody, ktorá mala zastaviť násilnosti na východe krajiny. Situácia eskalovala, povstalci obsadili strategické oblasti.

Prezident Konžskej demokratickej republiky (KDR) Félix Tshisekedi v pondelok obvinil Rwandu z porušovania záväzkov, ktoré pre ňu vyplývajú z mierovej zmluvy podpísanej nedávno v Bielom dome s cieľom ukončiť ozbrojené násilnosti na východe KDR. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

• Prezident KDR obvinil Rwandu z porušenia mierovej zmluvy.
• Povstalci podporovaní Rwandou ovládli mesto Luvungi a okolie.
• Delostrelectvo zasiahlo civilné oblasti, spôsobilo obete a škody.
• Mierová dohoda podpísaná vo Washingtone má zastaviť násilie.
• Washington dúfa v prístup k minerálnym zdrojom v regióne.

Vo svojom prejave k národu Tshisekedi poukázal na útoky rwandských jednotiek, ku ktorým došlo v posledných dňoch na viacerých miestach v provincii Južné Kivu

Povstalci ovládli mesto

Podľa webu Africanews povstalci z Hnutia 23. marca (M23), podporovaní rwandskou armádou, v sobotu v regióne Južné Kivu ovládli strategické mesto Luvungi, ležiace pri hranici s Burundi, a niekoľko okolitých dedín. V dôsledku stupňujúceho sa konfliktu boli tisíce ľudí opustiť svoje domovy.

Hovorca konžských ozbrojených síl pre Africanews uviedol, že vládne jednotky sa z Luvungi stiahli, aby zabránili vážnym škodám a ochránili civilistov.

Obete medzi civilistami

V stanovisku armády KDR sa uvádza, že delostrelecké granáty vystrelené z územia Rwandy zasiahli komunity v rovinatej oblasti Ruzizi, pričom si vyžiadali obete medzi civilistami a zničili školy, zdravotné strediská a rodinné domy.

Nezávislé zdroje uvádzajú, že povstalci postupujú smerom k mestu Uvira.

Mierové rokovania vo Washingtone

Táto eskalácia bojov nastala len niekoľko dní po stretnutí lídrov KDR a Rwandy s americkým prezidentom Donaldom Trumpom vo Washingtone, kde potvrdili svoj záväzok k predchádzajúcemu mierovému plánu podpísanému v júni. Africanews pripomenul, že prezidenti afrických štátov Félix Tshisekedi a Paul Kagame si na 50 minút trvajúcom podpisovom akte nepodali ruky a sotva sa na seba pozreli.

Dohoda, ktorú Biely dom označil za „historickú“, je výsledkom intenzívnych rokovaní USA a ďalších partnerov vrátane Africkej únie a Kataru. Samostatnú mierovú dohodu podpísala KDR aj s M23.

Washington a prístup k minerálom

Podľa webu Africanews Washington si od dohody sľubuje prístup k strategickým zásobám minerálov v regióne.

Odborníci OSN uviedli, že na východe KDR je nasadených 3 000 až 4 000 vojakov rwandskej vlády, ktorí operujú po boku M23. Rwanda akúkoľvek podporu popiera, tvrdí však, že jej zásahy v konflikte majú za cieľ ochranu vlastného územia.

X x x

 Slovensko a Azerbajdžan sú spriatelené krajiny a strategickí partneri, zhodli sa Pellegrini a Alijev

Slovensko a Azerbajdžanská republika sú spriatelené krajiny a strategickí partneri. Do budúcna chcú ešte viac prehĺbiť vzájomné vzťahy a spoluprácu. Vyplýva to z vyjadrení prezidenta SR Petra Pellegriniho a prezidenta Azerbajdžanu Ilhama Alijeva na spoločnej tlačovej konferencii po pondelkovom rokovaní v Bratislave. Rokovanie sa uskutočnilo pri príležitosti historicky prvej oficiálnej návštevy hlavy štátu Azerbajdžanu na Slovensku.

„Dnešné rokovanie sa nieslo vo veľmi otvorenej a priateľskej atmosfére, pretože Slovenská republika považuje Azerbajdžan za svoju spriatelenú krajinu, s ktorou udržiava dobré vzťahy. Slovensko považuje Azerbajdžan za krajinu, ktorá predstavuje strategického hráča v danom regióne,“ vyhlásil Pellegrini.

Poukázal na to, že Azerbajdžan je ekonomicky najsilnejšou krajinou južného Kaukazu, je na spojnici medzi Európou a Áziou a je krajinou s bohatými energetickými zásobami. „Som veľmi rád, že naša obchodná výmena, ekonomická spolupráca výrazne rastie a my sme dnes spolu s pánom prezidentom a oboma delegáciami potvrdili, že ten potenciál je veľmi veľký,“ skonštatovala slovenská hlava štátu. Obe delegácie zároveň podľa nej potvrdili záujem rozvíjať strategické partnerstvo medzi krajinami.

Kaliňák: S Azerbajdžanom máme možnosť rozvíjať náš obranný priemyselVzájomná spolupráca by sa mala zintenzívniť vo viacerých oblastiach, napríklad v oblasti obrany, energetiky, moderných technológií, turistického ruchu či kultúry. Pellegrini ozrejmil, že Azerbajdžan môže hrať popri iných krajinách kľúčovú úlohu v diverzifikácii dodávok ropy a plynu. Verí, že expertné tímy oboch krajín budú ďalej rokovať o možnostiach využiť kapacity Azerbajdžanu v oblasti energií. Alijev deklaroval, že Azerbajdžan je v prípade potreby pripravený kedykoľvek Slovensku dodať akékoľvek objemy plynu.

V oblasti obrany slovenský prezident vyzdvihol obranný priemysel SR a rozmach výroby rôznej munície, pri ktorom chce krajina rovnako spolupracovať s Azerbajdžanom. „Chceme pracovať vo formáte naša technológia, azerbajdžanské financovanie, tzn. presúvať časť výroby priamo do Azerbajdžanu a pôsobiť ako partneri a spoločne sa uchádzať o odbyt týchto výrobkov na trh,“ vysvetlil Pellegrini. „Použitím slovenských technológií a finančnými zdrojmi z Azerbajdžanu, ktoré vieme skombinovať a tak prísť s novými výrobkami, ktoré budeme môcť ponúkať na medzinárodných trhoch,“ doplnil prezident Azerbajdžanu.

Pellegrini zároveň verí, že sa podarí dostať do Azerbajdžanu viac slovenských investícií či spojazdniť priamu leteckú linku medzi hlavným mestom Azerbajdžanu Baku a Bratislavou. Pogratuloval tiež Azerbajdžanu k uzavretiu mieru s Arménskom.

Alijev potvrdil, že SR a Azerbajdžan sú spriatelenými krajinami a strategickými partnermi. „Táto oficiálna návšteva poskytne konkrétny impulz pre rozvoj našich ďalších vzťahov,“ doplnil. Deklaroval, že vo všetkých spomenutých smeroch tímy oboch krajín už teraz aktívne pôsobia. „Zástupcovia oboch našich vlád dostali pokyny, aby sme ďalej pozdvihovali našu spoluprácu,“ dodal prezident. Ocenil zároveň zahraničnú politiku Slovenska, ktorú označil za nezávislú.

Na pondelkovom rokovaní v Prezidentskom paláci sa zúčastnili aj ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) a minister obrany Robert Kaliňák (Smer). Hlavy štátu sa po stretnutí presunuli položiť vence k pamätníku Brána slobody a na prehliadku hradu Devín.

V utorok (9. 12.) sa má Alijev stretnúť aj s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) a predsedom Národnej rady SR Richardom Rašim (Hlas)./agentury/

X X X

Ruské miliardy neležia len v Belgicku. Ďalšia európska krajina skrýva obrovský balík. Napätie v EÚ rastie

Francúzsko kontroluje druhý najväčší balík zmrazených ruských aktív v Európskej únii, no už viac ako dva roky odmieta zverejniť, v ktorých finančných inštitúciách sa tieto prostriedky nachádzajú.

Ukrajinské jednotky držia pozície v meste na frontovej línii a odrážajú útoky dronoV

Podľa denníka Financial Times francúzske orgány nezverejňujú, v ktorých bankách sa tieto prostriedky nachádzajú ani ako sa používajú pripísané úroky, pričom sa odvolávajú na bankové tajomstvo. Tento postup podľa FT vyvoláva rastúcu nespokojnosť medzi krajinami EÚ.

Záujem o zmrazené aktíva sa zvýšil v súvislosti s plánom Európskej komisie na tzv. „reparačný úver“ pre Ukrajinu, ktorý má byť krytý ruskými rezervami. Nový návrh počíta s využitím aktív naprieč celou EÚ, nielen 185 miliárd eur, ktoré sú uložené v belgickom depozitári Euroclear. Belgicko trvá na tom, že záťaž nemôže niesť iba Euroclear, aby depozitár nebol vystavený finančným rizikám či odvetným krokom Moskvy.

Francúzski predstavitelia podporujú myšlienku reparačného úveru, no odmietajú schému, ktorá by zahŕňala aktíva uložené v komerčných bankách. Argumentujú tým, že tieto banky majú „iné zmluvné záväzky než Euroclear“.

Podľa údajov FT zmrazili krajiny EÚ približne:

Belgicko – 192 miliárd eur

Francúzsko – 18 miliárd eur

Nemecko – 200 miliónov eur

Cyprus – menej než 100 miliónov eur

Švédsko a Luxembursko – približne 10-tisíc eur

Takmer všetkých dodatočných 25 miliárd eur aktív mimo Euroclear sa podľa FT nachádza vo francúzskych a belgických komerčných bankách. Vo Francúzsku je 18 miliárd eur uložených prevažne v súkromných inštitúciách. Zdroj FT uvádza, že značná časť môže patriť banke BNP Paribas, ktorá však — rovnako ako Crédit Agricole, Société Générale, belgické KBC a Belfius — odmietla komentovať situáciu s odvolaním sa na dôvernosť.

Euroclear profitoval, komerčné banky môžu dlžiť úroky Rusku

Euroclear, ktorý nemá povinnosť vyplácať Rusku úroky zo zmrazených aktív, zaznamenal podľa FT výrazné neočakávané zisky: 5,4 miliardy eur v roku 2023 a 2,4 miliardy eur v prvej polovici 2024.

Veľká časť týchto príjmov bola použitá na financovanie úveru pre Ukrajinu.

Na rozdiel od neho môžu byť komerčné banky v závislosti od zmluvných podmienok povinné vyplácať Rusku časť úrokov z týchto vkladov. Niektoré banky podľa zdrojov už úroky kumulujú.

„Francúzske banky sú v tejto otázke konzistentné – nechcú sa zapájať do diskusií,“ uviedol jeden zo zdrojov oboznámený so situáciou.

Paríž mlčí, kde presne sú aktíva uložené

Francúzske oficiálne inštitúcie „nekomentujú, kde presne sa zmrazené aktíva nachádzajú“. Isté je len to, že po začiatku rozsiahlej invázie Francúzsko oznámilo zmrazenie približne 22 miliárd eur aktív ruskej centrálnej banky a zabavenie jácht a nehnuteľností sankcionovaných osôb. Finančná rozviedka Tracfin v tom čase uviedla, že jedna z veľkých francúzskych bánk upozornila úrady na pokus Moskvy repatriovať tieto prostriedky.

EÚ čakajú sporné rokovania

Lídri EÚ majú otázku reparačného úveru prerokovať na nadchádzajúcom samite o dva týždne. Postoj Francúzska je podľa FT jedným z hlavných zdrojov napätia.

Francúzsko totiž kontroluje významný objem zmrazených aktív, no naďalej odmieta zverejniť, v ktorých konkrétnych bankách sa nachádzajú a ako sa narába s úrokmi z nich.

Útok na ruský prístav Temriuk na pobreží Azovského mora.

Európska komisia 3. decembra zverejnila dlho očakávaný návrh na využitie zmrazených ruských aktív na zabezpečenie úveru pre Ukrajinu. Ide o sumu približne 210 miliárd eur, uvádza The Economist.

Podľa návrhu by Ukrajina mohla najprv dostať 90 miliárd eur, pričom konečná suma môže byť výrazne vyššia. Toto rozhodnutie umožní krajine financovať vládu a vojenské operácie počas nasledujúcich rokov. Belgicko, kde sa nachádza väčšina zmrazených ruských aktív, však tento plán kritizovalo.

Lídri siedmich členských štátov EÚ vyzvali partnerov, aby rýchlo prerokovali návrh na využitie zmrazených ruských aktív na financovanie Ukrajiny. List adresovaný vedeniu Rady EÚ a Európskej komisie podpísali lídri Estónska, Fínska, Írska, Lotyšska, Litvy, Poľska a Švédska./agentury/

X X x

 Maďarsko a Slovensko dajú zákaz dovozu ruského plynu a ropy na súd

Maďarsko a Slovensko budú na Súdnom dvore EÚ iniciovať zrušenie chystaného zákazu dovozu ruských energetických surovín do Európskej únie. Oznámil to v nedeľu na facebooku maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó.

Bratislava a Budapešť podľa neho budú tiež požadovať pozastavenie tohto plánu, známeho pod označením REPowerEU, počas súdneho konania.

Fico: V súvislosti s prerušením dodávok ruského plynu podáme žalobu

Orgány EÚ podľa šéfa maďarskej diplomacie chcú na budúci týždeň hlasovať o nariadení o zákaze dovozu ruskej ropy a plynu do Európy, čo by podľa jeho slov znemožnilo zabezpečenie dodávok energie pre Maďarsko a Slovensko a viedlo by k prudkému nárastu cien.

„Toto nariadenie je tiež obrovským právnym podvodom, pretože zjavne ide sankčné opatrenie, ktoré by si vyžadovalo jednomyseľný súhlas,“ povedal. „Je v rozpore aj so zmluvami EÚ, v ktorých sa uvádza, že energetická politika je v kompetencii jednotlivých štátov, a odporuje dokonca aj vlastnému stanovisku Bruselu,“ dodal.

Predbežnú dohodu o návrhu nariadenia v rámci iniciatívy RePowerEU, ktorý počíta s právne záväzným a postupným zákazom dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) a plynu prostredníctvom plynovodov z Ruska do Európy najneskôr do jesene 2027, dosiahli v noci. /agentury/

X X X

 Nebotyčná drzosť: násťroční chlapci zobrali útokom drogériu i potraviny. Polícia chytila aj sériových zlodejov

Polícia v Medzilaborciach obvinila dvoch chlapcov vo veku 15 a 14 rokov z trestného činu krádeže, ktorého sa mali dopustiť spolu s ďalšími chlapcami vo veku od 11 do 15 rokov.

Skutky spáchali formou spolupáchateľstva v noci zo 4. na 5. decembra. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jana Ligdayová.

Zlodeji sa vlámali do ružinovského kostola. Poznáte ich?

Ako uviedla, najskôr násilím otvorili dvere do predajne drogérie v Medzilaborciach. Z regálov si odniesli parfumy, sladkosti a žuvačky. Keďže v predajni nenašli peniaze, z miesta odišli. Okrem škody spôsobenej krádežou vznikla aj škoda poškodením zariadenia. O niekoľko hodín neskôr skupina násilím otvorila vstupné dvere do predajne potravín. Po vstupe do predajne sa spustil alarm a z miesta ušli. „V tomto prípade vznikla len škoda poškodením zariadenia, ktorá bola vyčíslená približne na 600 eur,“ dodala hovorkyňa.

Aj v tomto prípade boli chlapci vo veku 15 a 14 rokov obvinení z trestného činu krádeže spáchaného v štádiu pokusu. „Vzhľadom na to, že ide o mladistvých, podľa zákona im hrozí polovičná trestná sadzba,“ doplnila Ligdayová.

Sérioví zlodeji

Policajti v uplynulých dňoch objasnili aj dva prípady opakujúcich sa krádeží v Trnavskom kraji. Obvineniu čelia dvaja muži. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave o tom informovalo na sociálnej sieti.

Pokračovacieho prečinu krádeže sa mal dopustiť 31-ročný Hlohovčan v rôznych predajniach v Hlohovci. „Jeho nákupný košík obsahoval najmä pracie prášky, posteľné obliečky, kávy a čokoládové sladkosti. Predajne opúšťal bez zaplatenia, zato pomerne často. Celkovo spôsobil škodu 1 168,12 eura,“ priblížila polícia. Stíhaný je väzobne.

Skalický okresný vyšetrovateľ obvinil 22-ročného Bratislavčana, ktorý je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody za inú trestnú činnosť. „Obvinený mladík mal v Skalici v priebehu dvoch mesiacov spáchať sériu krádeží. Od reproduktora, rádioprijímača, mobilného telefónu až po horský bicykel. Pokúsil sa odcudziť aj elektrobicykel,“ ozrejmili policajti.

Pri poslednom skutku ho zadržala policajná hliadka. Keďže bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za obdobný čin právoplatne odsúdený, za tento pokračovací trestný čin krádeže mu hrozí trest odňatia slobody na dva až osem rokov.

So zbraňou v ruke lúpil v novinovom stánku

V novinovom stánku v Topoľčanoch lúpil so zbraňou v ruke neznámy muž. V sobotu 6. decembra večer vošiel do stánku so zakrytou tvárou a na predavačku namieril zbraň. Opakovane žiadal peniaze. Predavačka mu zo strachu dala z pokladne približne 270 eur, informovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre.

V čase lúpeže vošla do stánku vedúca predajne, ktorá lúpežníka uchopila za bundu. Ten sa otočil, namieril jej zbraň pred tvár, udrel ju do čela, sotil a následne z miesta ušiel.

Notorický zlodej sa neštítil použiť aj päste, zaútočil na sbskára. Kradnúť išiel ďalej

Policajti lúpežníka na základe popisu bezprostredne po čine vypátrali. Podozrivému 42-ročnému mužovi za použitia donucovacích prostriedkov obmedzili osobnú slobodu a predviedli ho na obvodné oddelenie. Následne zistili, že muž nemal pri sebe skutočnú zbraň, išlo o plastovú napodobeninu.

Vyšetrovateľ Policajného zboru vzniesol mužovi obvinenie za zločin lúpeže a bol podaný podnet na návrh na vzatie obvineného do väzby./agentury/

X X X

 Vianočné trhy v Prahe sú riziko, varujú nemecké médiá. Bild píše o smrteľnom nebezpečenstve

Nemecké médiá kvôli žltačke typu A varujú pred rizikami, ktoré sú podľa nich spojené s návštevou vianočných trhov v Prahe.

Pohľad na vianočné trhy na Staroměstskom námestí v Prahe, 30. novembra 2025

Bulvárny denník Bild píše o smrteľnom nebezpečenstve, ktoré číha medzi vareným vínom a trdelníkom. Verejnoprávny spravodajský web Tagesschau píše, že sa žltačka v Česku síce šíri, pri dodržiavaní základných hygienických pravidiel ale vážne nebezpečenstvo nehrozí.

Česko momentálne čelí zrejme najväčšej epidémii žltačky typu A posledných desaťročí. Tento rok do začiatku decembra lekári nahlásili 2 880 nakazených, je to 4,5-krát viac ako za celý minulý rok a najviac od roku 1984. Posledná veľká epidémia hepatitídy A bola v Česku v roku 1979, keď bolo chorých vyše 32-tisíc.

Bulvárny denník Bild nemeckých turistov mieriacich na vianočné trhy do Prahy varoval, že medzi „vareným vínom a trdelníkom číha smrteľné nebezpečenstvo“. Na žltačku A tento rok v Česku zomrelo 31 ľudí. Vlani to boli dvaja. „Nebezpečenstvo, že sa človek smrteľným vírusom nakazí, je vraj na vianočných trhoch obzvlášť veľké,“ dodal Bild. Aj podľa webu bavorského denníka Münchner Merkur by mali nemeckí turisti v Česku kvôli žltačke dôsledne dodržiavať hygienické zásady. 

O nebezpečenstve nákazy žltačkou na vianočných trhoch v Prahe informuje aj web Tagesschau, podľa ktorého je to kvôli spôsobu, akým sa choroba prenáša. Vírus totiž prežíva dlho na povrchoch. „Kto je klobásu, trdelník alebo zemiak rukami, dáva vírusu šancu,“ napísal Tagesschau.

Zároveň s odvolaním sa na Katarínu Fabiánovú zo Štátneho zdravotného ústavu (SZÚ) dodáva, že kto je očkovaný alebo dodržiava dôsledne hygienu, nemusí si robiť starosti. Situácia je pritom podľa webu v Česku porovnateľná s Rakúskom, ktoré tiež eviduje mnoho nových prípadov.

Na konci novembra nemecké ministerstvo zahraničia vyzvalo občanov, aby pri cestách do Česka kvôli šíreniu žltačky typu A dodržiavali hygienické návyky a dôsledne si umývali ruky. V aktualizovaných cestovných a bezpečnostných upozorneniach tiež odporučilo, aby boli pri cestách do Česka proti žltačke očkovaní.

Príznaky žltačky typu A sa spočiatku podobajú chrípke, objaví sa teplota, nechutenstvo, nevoľnosť, pobolievanie pod pravým rebrom a bolesť brucha. Neskôr sa ochorenie prejavuje zožltnutím kože a očných bielkov typickým pre zápaly pečene, ďalej tmavým močom, svetlou stolicou a svrbením kože. Vážne ochorenie alebo vyššie riziko úmrtia majú ľudia s poškodenou pečeňou. Proti hepatitíde A je možné sa nechať očkovať./agentury/

X XX

Pellegrini, Raši a Fico privítajú doživotného prezidenta. Vládcu, ktorý prinútil Putina, aby sa ospravedlnil

Ilham Alijev, ktorý vládne už viac ako dve desaťročia, dnes priletí na dvojdňovú návštevu Slovenska. Prezidenta Azerbajdžanu čakajú postupne rokovania so všetkými tromi najvyššími slovenskými ústavnými činiteľmi. O čo ide vo vzťahoch medzi krajinou pod Tatrami a štátom na pobreží Kaspického mora? A v čom stojí za pozornosť 63-ročný Alijev? V neposlednom rade: pripisuje nejaký dôležitý členský štát EÚ podobný význam Azerbajdžanu, ako to robí Ficova vláda?

Ilham Alijev a jeho manželka Mehriban Alijevová. Snímka z Baku je zo septembra 2024, keď prišli odovzdať svoj hlas v parlamentných voľbách.

Alijev si najprv vyskúšal vládnutie krátku dobu od augusta 2003, keď sa stal predsedom vlády. Pred smrťou svojho vážne chorého otca Hejdara Alieva, ktorý zomrel v decembri toho roku, takpovediac v predstihu zdedil po ňom funkciu hlavy štátu. V októbri 2003 nikto nepochyboval o tom, že štátny aparát zabezpečí, aby vznikla mocenská dynastia Alijevovcov: Ilham Alijev zvíťazil v prezidentských voľbách so ziskom bezmála 77 % hlasov (Isu Gambaru Musavata podporilo necelých 14 % voličov a Lalu Ševketovú len 3,6 % hlasujúcich občanov)

Slovensko, Azerbajdžan, zbrojárstvo

Slovenský premiér navštívil Baku v máji 2024, kde rokoval aj s tamojším lídrom. „Myšlienka dovozu plynu z Azerbajdžanu cez kontaktný bod na rusko-ukrajinskej hranici v objeme až 20 miliárd kubických metrov musí byť pre každého zaujímavá,“ poznamenal vtedy Robert Fico. Dodal, že medzi Slovenskom a Azerbajdžanom sa rozbieha spolupráca v obrannom priemysle. Aj preto v jeho delegácii bol minister obrany Robert Kaliňák. Ten už pritom navštívil Baku v januári 2024, keď tam debatoval o zbrojárstve, pričom ho prijal aj Alijev.

V novembri tohto roku Kaliňák znovu priletel do Baku, čiže už tretíkrát vo funkcii ministra obrany. Po rokovaniach informoval, že Azerbajdžan prejavil záujem o mínomety, ktoré vyrába štátny podnik ZTS Špeciál v Dubnici nad Váhom. Ide o viac-menej o novinku tejto zbrojovky: firma predstavila samohybný mínomet kalibru 120 mm na veľtrhu IDEB vlani na jar v Bratislave.

Významný exportér plynu

Vráťme sa k energetike, ktorá súvisí s diverzifikáciou importu na Slovensko. Objem potvrdených zásob zemného plynu sa v prípade Azerbajdžanu odhaduje na 35 biliónov kubických metrov. S prihliadnutím na to, koľko tejto suroviny tento štát spotrebuje, mohol by vyvážať plyn do zahraničia ešte takmer sto rokov.

Pri odstrihnutí sa od dodávok plyn z Ruska sa začalo obzerať po Azerbajdžane aj Nemecko. Nadnárodná firma SEFE, ktorá má sídlo v Berlíne, v júni tohto roku podpísala veľký kontrakt s azerbajdžanským dodávateľom. Má platnosť na desať rokov, ráta s ročným dovozom plynu v objeme 1,5 miiardy kubických metrov. „Vďaka tomuto partnerstvu otvárame novú trasu pre významné objemy plynu do Európy, čím robíme diverzifikáciu nášho portfólia a zvyšujeme bezpečnosť dodávok pre našich zákazníkov,“ zdôraznil vtedy vo vyhlásení šéf SEFE Egbert Laege.

Berlín a Baku plánujú aj zintenzívniť politický dialóg: nemecký kancelár Friedrich Merz pred niekoľkými dňami telefonoval s Alijevom. Azerbajdžanského prezidenta pozval na návštevu Nemecku a ten mu to opätoval so slovami, že by ho potešilo, keby aj on pricestoval.

Kaliňák: S Azerbajdžanom máme možnosť rozvíjať náš obranný priemysel

Naopak, väčšine členov Európskeho parlamentu sa nepozdáva zbližovanie s režimom Alijeva. V októbri 2024 prijali návrh uznesenia, v ktorom dôrazne odsúdili dlhodobé represie proti aktivistom, novinárom a opozičným politikom. V tejto súvislosti zároveň apelovali na ukončenie závislosti EÚ od vývozu plynu z Azerbajdžanu bez ohľadu na to, že tento export by mohol čiastočne pokryť spotrebu po zrieknutí sa importu z Ruska.

Na pomery v Azerbajdžane dlhodobo poukazujú medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv. „Nezávislé mimovládne organizácie a médiá naďalej čelia svojvoľným obmedzeniam vrátane odmietnutia registrácie a prísnych požiadaviek na podávanie správ,“ upozornila okrem iného Amnesty International. Human Right Watch v hodnotiacej správe za minulý rok o Azerbajdžane konštatovala aj toto: „Úrady sa v roku 2024 zamerali na významných kritikov v novej vlne zatýkania nadväzujúc na podobné zásahy z predchádzajúcich rokov. Vzniesli nepravdivé alebo skresľujúce obvinenia proti politickým oponentom, novinárom a občianskym aktivistom.“

Alijev má povesť autokratického vládcu, ktorý zvýrazňuje svoju moc napríklad tým, že jeho pravou rukou sa stala manželka. V roku 2017 vytvoril funkciu viceprezidenta a do tejto funkcie vymenoval svoju ženu Mehriban Alijevovú. Silné slovo jej patrilo už predtým, lebo od roku 2013 je podpredsedníčka vládnuce strany, ktorú vedie jej manžel.

Existuje vysoká pravdepodobnosť, že Alijev sa udrž pri moci až do konca svojho života. V referende, ktoré sa uskutočnilo v marci 2009, si dal schváliť zmenu ústavy, ktorá mu poskytuje možnosť uchádzať sa bez obmedzenia o funkciu hlavy štátu. Dovtedy mohol kandidovať v prezidentských voľbách iba dvakrát, ako býva pravidlom v demokratických štátoch vrátane Slovenskej republiky. Po tejto zmene sa o ňom hovorí ako o doživotnom prezidentovi.

Zostrelenie lietadla deň po narodeninách

V ostatných mesiacoch Alijev pútal pozornosť na medzinárodnej scéne v dvoch prípadoch. V auguste 2025 v Bielom dome podpísal mierovú dohodu, ktorú sprostredkoval prezident USA Donald Trump. Jej cieľom sa stalo ukončenie dlhoročného konfliktu v Náhornom Karabachu (Arménsko zastupoval vo Washingtone premiér Nikol Pašinjan). Druhý prípad sa týka vyostrených vzťahov Baku s Moskvou.

Kauza súvisí takpovediac s krvavým darčekom pre Alijeva: narodeniny oslavuje 24. decembra a 25. decembra 2024 ruská protivzdušná obrana omylom zostrelila azerbajdžanské civilné lietadlo na trase Baku – Groznyj. Namiesto ukrajinského dronu Rusi zasiahli v hustej hmle stroj s 62 osobami na palube. Lietadlo sa zrútilo pri pokuse o núdzové pristátie.

V Moskve popierali svoju zodpovednosť. Dokonca sa snažili zvaliť vinu na zrážku stroja s vtákmi. Medzi Ruskom a Azerbajdžanom vypukla najväčšia roztržka od zániku Sovietskeho zväzu. Alijev nevidel ochotu Kremľa urovnať spor a preto v máji tohto roku neprišiel do Moskvy na oslavy 80. výročia víťazstva nad nacistickým Nemeckom. Medzištátne vzťahy sa zhoršili aj v súvislosti s raziami proti Azerbajdžancom v Rusku a zároveň proti Rusom v Azerbajdžane.

Ukončenie roztržky

Ruský prezident Vladimir Putin síce po tragédii vyjadril ľútosť, ale o nijakej zodpovednosti svojich vojakov sa nezmienil. Alijev neprestal žiadať dôkladné vyšetrenie (respektíve pomenovanie vinníkov) a vyplatenie finančnej kompenzácie pozostalým a zraneným. Nakoniec Putin sľúbil vyplatenie peňazí v októbri tohto roku, keď sa s Alijevom stretol v Tadžikistane. Šéf Kremľa zároveň povedal, že v blízkosti lietadla vybuchli dve ruské protilietadlové strely. Alijev označil slová Putina za uspokojivé vrátane finančného odškodnenia.

V tomto prípade sa lídrovi Azerbajdžanu podarilo dosiahnuť u Putina, čo ten doteraz odmieta priznať v prípade zostrelenia civilného lietadla nad východnou Ukrajinou v júli 2014. Medzinárodné vyšetrovanie pritom dokázalo, že stroj letiaci z Malajzie do Holandska zlikvidovali proruskí separatisti, ktorí použili systém protivzdušnej obrany privezený z Ruska. Vyplynulo to zo záverov Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo.

Kaliňák o pomoci pre Ukrajinu: Išlo o odmínovacie zariadenia, zdravotnícke pomôcky a naše známe slovenské UDS

Na záver ešte o programe Alijeva na Slovensku. Najprv sa stretne s prezidentom Petrom Pellegrinim. Po rokovaní v Grasalkovičovom paláci sa obaja zúčastnia kladenia vencov k pamätníku Brána slobody a následne ich čaká prehliadka hradu Devín. V utorok azerbajdžanského lídra prijme predseda NR SR Richard Raši a potom sa Alijev presunie na Úrad vlády SR za Ficom./agentury/

X X X

Zamestnanci sa potešia, Zákonník práce sa novelizoval, od januára prináša výrazné zmeny. Týkajú sa aj pracovného času

Od začiatku roka 2026 vstupuje do platnosti novela Zákonníka práce, ktorá prináša viacero zmien týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov. Jednou z najvýraznejších úprav je nová definícia závislej práce. Hoci na prvý pohľad ide len o malú zmenu, v praxi má širší význam.

Konsolidačné opatrenia ovplyvnili aj oblasť pracovného práva. Vláda totiž zavádza novú úpravu pre pojem závislá práca, ktorý sa nachádza v Zákonníku práce. Tento pojem určuje hranicu medzi zamestnaním a podnikaním, preto je dôležité, aby sme ho vedeli správne rozlíšiť.

Závislá práca sa môže vykonávať len v pracovnom pomere alebo v podobnom type pracovného vzťahu. Zákon však umožňuje výnimky len v ojedinelých prípadoch.

Pracovný pomer vzniká tým, že zamestnávateľ a zamestnanec podpíšu pracovnú zmluvu. Takáto práca sa nemôže vykonávať na základe iných zmlúv, napríklad ako živnosť alebo obchodná dohoda. Ak človek pracuje pod vedením zamestnávateľa, podľa jeho pokynov a v jeho mene, musí mať klasickú pracovnú zmluvu.

Zmeny od roku 2026

Od 1. januára 2026 nadobudnú platnosť nové pravidlá. Ako píšu aj na portáli Inšpektorátu práce Slovenskej republiky, z definície závislej práce sa odstraňuje pojem „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Hlavným dôvodom je to, že v súčasnosti množstvo ľudí pracuje na takzvaný home office, čiže pracuje z domu. Firma však aj naďalej bude sledovať, čo urobíte a akým spôsobom to spravíte.

Po novom, teda od roku 2026, sa bude závislá práca definovať ako práca:

Tento krok nie je náhodný. Zákonník práce už teraz umožňuje, aby si zamestnanci mohli prácu časovo prispôsobiť. Existuje totiž viac druhov pracovného času, ktoré dávajú pracovníkom väčšiu voľnosť.

V Zákonníku práce totiž existuje takzvaný pružný čas. Pružný pracovný čas je spôsob, pri ktorom si zamestnanec môže časť pracovného dňa určiť sám. Zamestnávateľ ho môže zaviesť v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov.

x x x

Ján Ferenčák odmietol ponuku Smeru. Nie je to ľahké vládnutie, priznal Tibor Gašpar

Peter Žiga zase tvrdí, že Hlas dokáže, že nebude handrou.

Poslanec Ján Ferenčák (Hlas) odmietol ponuku strany Smer, ktorá mala pomôcť zabezpečiť koaličnú stabilitu. V diskusnej relácii V politike na TA3 to potvrdil podpredseda národnej rady Tibor Gašpar (Smer). Verejnosť by sa budúci týždeň mala podľa Petra Žigu (Hlas) dozvedieť, čo bude s rebelujúcim poslancom.

Hlas chce Ferenčáka zosadiť z postu predsedu Výboru pre európske záležitosti po tom, čo sa do parlamentu vrátil Peter Kmec. Ten odstúpil pre pochybné prideľovanie dotácií na Úrade podpredsedu vlády pre Plán obnovy. Hlas teraz chce, aby šéfoval európskemu

Gašpar spresnil, že Smer ponúkol Jánovi Ferenčákovi riešenie, ktoré však odmietol. Nešpecifikoval, o čo konkrétne išlo. Počas týždňa prichádzali informácie, že koaličný Smer by mohol pomôcť Ferenčákovi a ponúknuť mu miesto v jednom z výborov, ktoré vedie Smer. Mohlo by ísť o Výbor pre obranu a bezpečnosť alebo o Zahraničný výbor. Gašpar potvrdil, že rokujú o zmenách vo výboroch: „Ale v zásade nešpecifikovalo sa, že ktorý výbor by bol v hre.” Kompromisy a ústupky sú podľa neho v politike bežné.

Podpredseda parlamentu Gašpar priznal, že za uplynulé roky koalícia čelila „rôznym krízam”. Bez rebelujúceho poslanca Ferenčáka by mali v parlamente 78 hlasov — v minulosti už viackrát nepodporil koaličné zákony. Gašpar v relácii kritizoval Ferenčáka, že niečo hovorí v osobných rozhovoroch a následne sa v médiách vyjadrí inak. „Ja trošku beriem s rezervou vyjadrenia pána Ferenčáka,” dodal.

Nie je to ľahké vládnutie, dodal podpredseda národnej rady. „Táto koalícia si musí riešiť aj vnútorné problémy,” skonštatoval v relácii. Podľa jeho slov hľadajú naďalej riešenia ako udržať 79 poslancov v parlamente a ak sa to vraj nepodarí, budú fungovať so 78 hlasmi.

Témy sa dotkol aj minister sociálnych vecí Erik Tomáš (Hlas), ktorý v Na telo povedal, že pôsobenie Jána Ferenčáka nie je zásadná vec v súčasnej politickej situácii. „My sa s s tým vysporiadame, ale určite to nie je veľká záťaž pre politickú scénu,” vyjadril sa minister. Opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) potvrdil, že nevidí dôvod, prečo by nezahlasoval za odvolanie Ferenčáka. Poslankyňa Zuzana Števulová (Progresívne Slovensko) kritizovala, že koalícia venuje čas vlastným sporom a nie vedeniu krajiny. „Ste najrozhádanejšia koalícia v histórii,” povedala. /aktuality/

X XX

 „To nie je naša vojna.“ Ruský dôstojník utiekol z frontu: prehovoril o manipuláciách aj streľbe do vlastných

Ruský vojak Jevgenij Korobov, ktorý po úteku z armády žije v kazašskej Astane, prehovoril o pomeroch v ruskej armáde a svojich skúsenostiach z ukrajinského bojiska.

Ukrajinské jednotky držia pozície v meste na frontovej línii a odrážajú útoky dronov

Po dezertovaní dnes pomáha ďalším vojakom uniknúť z vojny. O svojom príbehu hovoril pre nemeckú stanicu ARTE a jeho výpoveď cituje portál iDNES.cz.

Korobov pochádza z Krasnojarsku, vyštudoval armádnu akadémiu a stal sa dôstojníkom s hodnosťou nadporučíka. Pôsobil aj v Sýrii. Jeho jednotku presunuli pár týždňov pred začiatkom invázie v februári 2022 na ukrajinské hranice. Velenie im tvrdilo: „Vojna nebude, v marci ste doma.“

Ruské jednotky obsadili dve obce na Ukrajine, uviedlo ministerstvo obran

Po začatí útoku mal Korobov za úlohu doprovod konvojov a prieskum trás. Počas jednej z akcií sa jeho kolóna dostala pod prepad ukrajinských síl. Podľa jeho slov pomohol viacerým vojakom zachrániť si život. Príbeh bol však v Rusku medializovaný ako veľké hrdinstvo. Ruské médiá písali, že jeho jednotka zničila tri obrnené formácie, dve mínometné posádky a najmenej pätnásť ukrajinských nacionalistov. Korobovi následne dali rozkazom, že musí vystúpiť v televíznej show Andreja Malachova.

Úmyselné zranenie ako jediná možnosť

Krátko po incidente utrpel Korobov zranenie – podľa vlastných slov úmyselne. Mal priniesť späť dron, ktorý uviazol na strome v blízkosti ukrajinských pozícií. Tvrdí, že išlo o nezmyselný príkaz. Splnenie úlohy by podľa neho niekoho z jeho formácie stálo život.

Pri priblížení sa k ukrajinským líniám sa rozhodol konať. „Vytiahol som zbraň a vystrelil na svojich vlastných mužov. Jedného som trafil, druhého minul a potom som sa strelil do nohy. Tak som ich zachránil – a seba tiež,“ povedal Korobov. Evakuačnému tímu potom tvrdil, že sa dostali pod nepriateľskú paľbu.

Po ukončení liečby mu hrozil návrat na front napriek námietkam, a tak v januári 2023 utiekol do Kazachstanu. Dnes pracuje ako barman v Astane a priznáva, že počas bojov zabil niekoľko ukrajinských vojakov. Tvrdí, že konal zo strachu o život. „Tí, ktorí nesú zodpovednosť za vojnu, si zaslúžia trest,“ hovorí a dodáva, že sa snaží svoju vinu napraviť tým, že pomáha ďalším ruským vojakom dezertovať.

Tresty pre ruských vojakov priamo na fronte

Podľa CNN čelia ruskí vojaci, ktorí odmietajú bojovať, brutálnym trestom priamo na mieste. Zákony síce stanovujú za dezerciu 15 rokov väzenia, ale podľa videí na sociálnych sieťach dochádza k okamžitým fyzickým trestom s cieľom zastrašiť ostatných.

Organizácia Strať sa (predtým Ideme lesom), ktorá sídli v Barcelone, podľa svojho šéfa Grigorija Sverdlina pomohla dezertovať už 1 700 vojakom. Sverdlín hovorí, že násilie je motorom a tmelom ruskej armády. Odhaduje, že celkovo môže ísť o desaťtisíce dezertérov. Americký Inštitút pre štúdium vojny na základe uniknutých dát z ruského ministerstva obrany uviedol, že by ich mohlo byť najmenej 50 tisíc./agentury/

X X x

Európa si prerozdelí migrantov, neuspešní žiadatelia odídu. Slovensko nedostalo výnimku, Šutaj Eštok nesúhlasí

Ministri vnútra členských štátov Európskej únie v pondelok v Bruseli dosiahli politickú dohodu o mechanizme povinnej solidarity pri prerozdeľovaní žiadateľov o azyl na rok 2026. Nový systém má uľahčiť situáciu najviac zaťaženým krajinám s vysokým počtom príchodov. Slovensko túto iniciatívu dlhodobo odmieta. Štáty EÚ sa tiež zhodli na nových pravidlách zaisťujúcich rýchlejšie a efektívnejšie navracanie neúspešných žiadateľov o azyl do krajín, odkiaľ prišli.

Migranti pred budovou Nemeckého spolkového snemu v Berlíne protestujú proti sprísneniu azylovej politiky a zákazu zlučovania rodín utečencov

Návrh musia členské štáty po splnení procesných krokov schváliť kvalifikovanou väčšinou na ďalšom zasadnutí Rady. Podľa zdroja TASR sa tak pravdepodobne stane 16. decembra, najneskôr však do konca roka.

Podľa nového systému by krajiny EÚ museli prijať stanovený počet migrantov, uhradiť finančný príspevok za každého neprijatého migranta alebo poskytnúť operatívnu a technickú podporu štátom najviac vystaveným migračnému tlaku. V roku 2026 sa počíta s premiestnením celkového počtu 21-tisíc migrantov.

Je na rozhodnutí každého členského štátu, aký typ solidárneho opatrenia prisľúbi vrátane kombinácie rôznych opatrení.

Nárok na prostriedky z Fondu solidarity EÚ by mali mať v dôsledku migračných tlakov Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko. Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko môžu požiadať o vyňatie z prispievania do fondu na nadchádzajúce roky z dôvodu výrazného migračného tlaku v uplynulých piatich rokoch. Niektoré vrátane Česka a Poľska to už urobili.

Slovensko chce výnimku

Rokovania sú politicky citlivé, keďže vlády v celej Únii čelia tlaku na sprísnenie migračných opatrení. Slovensko na pondelňajšom zasadnutí Rady EÚ zastupuje minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý v nedeľu avizoval odmietavý postoj Slovenska k navrhovaným opatreniam.

„Odmietame nelegálnu migráciu, odmietame povinné relokácie, presadzujeme ochranu hraníc a trváme na suverénnom práve rozhodovať o tom, kto bude žiť na našom území,“ uviedol Šutaj Eštok.

Minister vnútra po rokovaní ministrov členských krajín Európskej únie v pondelok v Bruseli zopakoval, že Slovensko odmieta mechanizmus povinnej solidarity pri prerozdeľovaní žiadateľov o azyl. Podľa neho by mala mať krajina výnimku vzhľadom na desaťtisíce utečencov z Ukrajiny, ktorých prijala po vypuknutí vojny s Ruskom.

Systém solidarity je súčasťou širšieho balíka návrhov, o ktorých ministri diskutujú paralelne s iniciatívami na sprísnenie migračných pravidiel. Tie zahŕňajú vznik tzv. „návratových centier“ mimo územia EÚ pre odmietnutých žiadateľov o azyl, sprísnené sankcie pre migrantov odmietajúcich odchod a možnosť návratu osôb do tretích krajín, ktoré EÚ považuje za bezpečné.

Navrhovaný mechanizmus je súčasťou širšieho Paktu EÚ o migrácii a azyle, ktorý stanovuje záväzné pravidlá riadenia migrácie v rámci Únie a vytvára spoločný azylový systém. Pakt bol prijatý v roku 2024, proti hlasovali Poľsko, Slovensko a Maďarsko. Účinnosť nadobudne 12. júna 2026.

Zhoda na rýchlejšom a efektívnejšom návrate migrantov

Štáty EÚ sa v pondelok zhodli na nových pravidlách zaisťujúcich rýchlejšie a efektívnejšie navracanie neúspešných žiadateľov o azyl do krajín, odkiaľ prišli. Informovala o tom Rada EÚ, ktorá zastupuje členské štáty.

Zhody dosiahli na svojom rokovaní v Bruseli únijní ministri vnútra. Návratové nariadenie, ktoré dopĺňa migračný a azylový pakt, má tiež umožniť niektoré nové riešenia problémov s nelegálnou migráciou, napríklad uľahčiť vznik návratových centier pre migrantov v krajinách mimo Európskej únie./agentury/

XX X

 Dostanete budúci rok energopomoc? Štát spustil nástroj na overenie nároku

Ministerstvo hospodárstva spustilo informačnú kampaň zameranú na adresnú energopomoc. Tá má oboznámiť domácnosti s jednoducho dostupnými nástrojmi, ktoré umožnia rýchlo a pohodlne zistiť, či majú nárok na adresnú energopomoc.

Všetky dôležité informácie, ako aj nástroje na overenie nároku na pomoc, sú zverejnené na webovom sídle energopomoc.sk, uviedlo v pondelok MH.

Rezort hospodárstva priblížil, že stačí zadať informácie o svojich odberných miestach potrebné na overenie odberu – EIC kód pre elektrinu, POD kód pre plyn a v prípade tepla kraj, mesto, ulicu a popisné číslo bytového domu, ktorý odoberá teplo cez centrálne zásobovanie tepla (CZT).

„Pre jednoduchšie pochopenie sú na stránke zverejnené praktické ilustrované grafiky, ktoré ukazujú, kde nájsť tieto kódy na faktúrach. K dispozícii sú aj videonávody, ktoré návštevníkom krok za krokom vysvetlia, ako správne zadať údaje a vykonať overenie nároku,“ spresnilo MH. Videá sú prístupné nielen na webovej stránke, ale aj na sociálnych sieťach ako Facebook, Instagram a YouTube. Na stránke sú taktiež uvedené praktické príklady výpočtu bonity, čo pomáha domácnostiam lepšie pochopiť, ako systém funguje.

Občania taktiež môžu získať potrebné informácie prostredníctvom infolinky na čísle 02/3300 3300, ktorá je k dispozícii počas pracovných dní od 8.00 h do 16.00 h. Potrebné informácie môžu občania získať aj na okresných úradoch alebo na klientskych pracoviskách.

Rezort hospodárstva dodal, že intenzívne spolupracuje so všetkými dotknutými subjektmi, aby bola adresná energopomoc čo najprístupnejšia a najefektívnejšia. Súčasná legislatíva napríklad neumožňuje zohľadniť dividendy ako príjem pri výpočte bonity domácnosti. „Rezort hospodárstva preto inicioval novelizáciu zákona o dani z príjmov, ktorej návrh je už v legislatívnom procese a očakáva sa jeho schválenie v Národnej rade SR,“ uviedlo ministerstvo. Po prijatí novely budú môcť byť dividendy zohľadnené pri výpočtoch bonity energetickej domácnosti, čo zabezpečí adresnejší systém poskytovania adre.Maďarsko a Turecko posilňujú energetickú spoluprácu na strategickej úrovni

Maďarsko a Turecko sa dohodli na posilnení energetickej bezpečnosti a rozšírení leteckého spojenia. Rokovania podporujú mier na Ukrajine a odmietajú násilie v Čiernom mori.

Maďarsko a Turecko spoločne podporujú rokovania o ukončení vojny na Ukrajine a spoločne odsudzujú útoky na ropovody či na tankery v Čiernom mori. V príspevku zverejnenom na Facebooku to v pondelok uviedol maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

• Maďarsko a Turecko podporujú rokovania o ukončení vojny.
• Obe krajiny odsudzujú útoky na ropovody a tankery.
• Maďarsko prijíma zemný plyn cez plynovod TurkStream.
• Stretnutie lídrov posilňuje energetickú bezpečnosť a spoluprácu.
• Budapešť bude priamo spojená letmi s tureckými mestami.

Šéf maďarskej diplomacie v Istanbule zdôraznil, že Turecko je spoľahlivým a férovým tranzitným partnerom a že tento rok do Maďarska dorazí cez plynovod TurkStream približne osem miliárd kubických metrov zemného plynu. Dodal, že sa spoločne postavia aj proti tomu, aby sa otázka dodávok energie prezentovala ako politická alebo ideologická otázka.

Energetická spolupráca

Szijjártó pripomenul, že sa v Istanbule uskutočnilo v pondelok prvé zasadnutie Spoločného konzultačného mechanizmu Turecka a Maďarska za účasti ministrov zahraničných vecí, ministrov obrany, poradcov pre národnú bezpečnosť a vedúcich predstaviteľov spoločností obranného priemyslu oboch krajín.

Podľa maďarského ministra tento formát pozdvihne bezpečnostnú politiku a energetickú spoluprácu medzi oboma krajinami na novú úroveň, s osobitným dôrazom na posilnenie energetickej bezpečnosti.

Letecká doprava a stretnutie lídrov

„Vo Washingtone sme sa dohodli, že neexistuje žiadna právna prekážka pre pokračovanie v nákupe ropy a zemného plynu z Ruska s cieľom zabezpečiť dodávky energie do našej krajiny. V Rusku sme sa dohodli, že ropu a zemný plyn nám pošlú a v Turecku nás uistili, že zabezpečia trasu. Teraz musíme denne bojovať s Bruselom a Kyjevom, aby dodávky energie do krajiny mohli pokračovať bez prerušenia v súlade s dohodou dosiahnutou s Washingtonom, Moskvou a Ankarou,“ citovala agentúra MTI vyjadrenie Szijjártóa.

Minister dodal, že podpíšu dohodu o leteckej doprave, vďaka ktorej bude Budapešť s najväčšími tureckými mestami spájať 105 leteckých spoločností týždenne, vrátane letu spoločnosti Wizz Air medzi Budapešťou a Ankarou, čo bude od budúceho leta prvé letecké spojenie medzi hlavnými mestami Turecka a Maďarska.

V Istanbule je aj predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, ktorý bude rokovať s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Podľa servera 24.hu premiér uviedol, že cieľom stretnutia je zhodnotiť európsku a euroázijskú situáciu.

/X XX

Rusi si získali hlasy sudcov, ide vraj o ich najväčšie víťazstvo od invázie. Tamojšia hviezda medzitým nad sebou stráca kontrolu

Je to vážny verdikt. Podľa niektorých najdôležitejší, ktorý od zahájenia ruskej invázie na Ukrajinu zaznel na Športovom arbitrážnom súde (CAS). Ten totiž minulý týždeň zvrátil rozhodnutie Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS).

FIS podľa súdu už nemôže uplatniť plošný zákaz účasti všetkých ruských a bieloruských športovcov. Z toho vyplýva, že viacerí z nich budú môcť súťažiť vo Svetovom pohári ako „individuálni neutrálni športovci“ a teda budú môcť bojovať o miestenky na ZOH.

Ešte pred mesiacom sa svetové médiá predbiehali v správach, že ruskí a bieloruskí športovci budú vylúčení zo všetkých kvalifikačných podujatí FIS pred zimnou olympiádou 2026. Ak by nemohli štartovať v kvalifikácii, nepustili by ich ani na olympiádu. Médiá to prezentovali ako definitívnu vec – „Rusko je mimo hry.“

Minulý týždeň však nastal veľký obrat…

CAS v Lausanne vyhovel odvolaniam ruských a bieloruských športovcov a organizácií. FIS je teda nútená umožniť im štart ako individuálnym neutrálnym športovcom. Stále tak platí, že ruské a bieloruské vlajky v Cortine neuvidíme, no niektorí športovci z týchto krajín sa predsa len na štart postavia.

„Venovali sme obrovské úsilie angažovaniu tých najlepších možných právnikov vo Švajčiarsku. Už večer pred prejednávaním prípadu sme vycítili, že nálada sudcov je naklonená skôr nám,“ potvrdil Michail Degťarjov, ruský minister športu.

Nastane tak podobná situácia ako v Paríži 2024. Športovci z Ruska budú musieť splniť dve podmienky: 1.: Že nikdy verejne nepodporovali vojnu proti Ukrajine. 2. Sú ochotní podstúpiť nezávislé antidopingové kontroly.

A v platnosti zostávajú aj ďalšie obmedzenia: Nezávislí športovci budú môcť štartovať iba v individuálnych disciplínach. V žiadnych štafetách či tímových pretekoch.

Bez hymien a bez vlajok. Ak vyhrajú zlato, hudbu na stupňoch víťazov vyberie MOV a nad športovcom nebude visieť žiadna ruská ani bieloruská vlajka. Výzor ich výstroja tiež musí schváliť MOV.

Toto všetko znamená, že ruskí športovci sa na trati mohli objaviť (napokon neštartoval nik, pozn. red.) už počas uplynulých pretekov Svetového pohára v Trondheime – v domovskom meste Johannesa Klaeba a jednej z bášt nórskeho bežeckého lyžovania. A práve Nóri boli doteraz asi najhlasnejšími odporcami návratu Rusov na medzinárodné podujatia.

„Rozhodnutie CAS je úplne zlé. Vari je možné dovoľovať Rusom pretekať v medzinárodných súťažiach, kým trvá ich invázia na Ukrajine?“ opýtal sa pred pár dňami nahnevaný starosta Trondheimu Kent Ranum.

Povráva sa, že do dejiska najbližšieho podujatiia v Davose by ich zasa nemuseli pustiť miestne orgány.

Výber ruských športovcov však je napriek tomu značne obmedzený. Najväčšie ruské hviezdy, ktoré otvorene podporovali inváziu na Ukrajinu – ako trebárs olympijský šampión z Pekingu 2022 Alexander Bolšunov – sú automaticky diskvalifikované.

Špecializovaný portál fasterskier.com označil rozhodnutie CAS za logické a spravodlivé. Podľa neho stanovy FIS jasne zakazujú diskrimináciu športovcov z politických dôvodov.

„Už len to malo byť dostatočným signálom, že kolektívne tresty – kde boli všetci ruskí a bieloruskí športovci hádzaní do jedného vreca – nebudú udržateľné. Podľa vlastných pravidiel FIS nemôže zakázať účasť športovca len preto, že pochádza z Ruska FIS len urobila svoje politické gesto, povedala, že sa jej nepáči, čo Rusko robí, ale tým sa príbeh končí. Arbitrážny súd rozhodol jasne,“ komentuje.

Pripomína, že nejde o jediné podobné rozhodnutie posledných týždňov. Medzinárodná korčuliarska únia tiež oznámila, že po preverení schválila účasť troch neutrálnych športovcov. Očakávajú sa vraj tiež paralelné rozhodnutia pre rýchlokorčuliarov a „šorttrekárov“. Podobné oznámenia prišli aj od medzinárodných federácií v sánkovaní, boboch, skeletone a biatlone.

Pochopiteľne, mnohým rozhodnutie súdu v Lausanne leží v žalúdku.

Ozvala sa napríklad Charlotte Kallaová, švédska bežkyňa na lyžiach, olympijská víťazka. Situáciu označila za hroznú, pre Aftonbladet vyhlásila, že súd sa nepostavil za ľudskosť.

„Vedela som, že CAS sa prípadu ujme, ale aj tak ma to prekvapilo. Je to zlé. Nič sa nestalo, nič sa nezmenilo od vypuknutia vojny.“

Kritický bol aj švédsky minister športu Jakob Forssmed. „Toto, žiaľ, prispieva k normalizácii vojny. Pre Ukrajincov sa nič nezmenilo. Sú to ich aktívni členovia, ktorí sú ostreľovaní, ich školitelia, ktorí vo vojne umierajú, a je to ich infraštruktúra, ktorá je ničená.“

Na otázku, či by mal švédsky olympijský tím počas olympijských hier nejakým spôsobom protestovať, Forssmed odpovedal: „Švédske športové hnutie sa vyjadrilo veľmi jasne a ja som za to veľmi rád. Naozaj preukázalo vodcovstvo vo všetkých medzinárodných kontextoch. Myslím si, že svoje už urobili.“

Divoký Bolšunov

„Spravodlivosť začína opäť víťaziť,“ nechala sa počuť legendárna krasokorčuliarka Irina Rodninová, poslankyňa Štátnej dumy za Putinovo Jednotné Rusko. Avšak napriek pozitívnej správe tamojšie médiá situáciu vykresľujú tak, že športovci sú beztak diskriminovaní.

Správa o verdikte CAS však akosi aj tak nerezonuje, to skôr víkendový konflikt medzi jej športovcami. Ústrednou postavou bol hviezdny Bolšunov, ktorý sa počas víkendových pretekov neovládol a opäť potvrdil, že nad sebou príliš často stráca kontrolu.

Dvadsaťosemročná hviezda pekinskej olympiády počas sobotňajších šprintérsky pretekov v Ruskom pohári v cieľovom priestore nepochopiteľne vyštartovala po súperovi Alexandrovi Bakurovovi. Nahnevaný Bolšunov nečakane trafil lakťom 22-ročného pretekára do chrbta s takou silou, že ten musel z ďalších pretekov odstúpiť.

K incidentu došlo po tom, čo medzi lyžiarmi došlo na trati ku kontaktu. „Chcem, aby to bola férová súťaž od začiatku až do konca,“ soptil slávny športovec pre ruský Sport-Express. „Nahneval som sa, pretože Bakurov mi v poslednej zákrute opäť narazil do lyže a ja som kvôli tomu spadol,“ pokračoval.

Televízne zábery však jeho verziu nepotvrdili, bol to skôr nezavinený stret. Bolšunova zo súťaže šprintérov diskvalifikovali, jeho trest potrvá, kým sa Bakurov neuzdraví. Reakcia ruských médií bola napriek tomu prudká.

„Je ťažké uveriť, že keby Johannes Klaebo urobil niečo podobné v Nórsku, vyviazol by len s takýmto dištancom. Majú tam veľa hrdinov a na olympiáde ho môže nahradiť ktokoľvek, zatiaľ čo my tu máme stále kastu nedotknuteľných.

To je celý rozdiel. Preto by Rusi aj bez Nórska na Hrách – skúsme si to predstaviť – sotva získali rovnakú medailovú úrodu. V prvom rade si musíte vážiť samých seba a pravidlá súťaženia,“ napísal vo svojom komentári portál sport.ru.

„Bolšunovovo konanie bolo maximálne nevhodné. Aj keby FIS nemala voči nemu žiadne námietky – čo je nepravdepodobné – takýto človek nie je hodný reprezentovať Rusko. Jeho čas sa skončil,“ dodal autor.

Nie je to totiž prvýkrát, čo sa Bolšunov pustil do svojich súperov na trati alebo mimo nej. Mnohí si pamätajú na štafetu na MS 2021, keď za cieľovou čiarou udrel Fína Joniho Mäkiho po tom, čo ho Fín predbehol./agentury/