Miliardové, škody, miliony mrtvých ľuďí, delfínov, množstvo trosiek z domov. Aký trest Zelenskému? Zničené lesy, zatopené mestá, mŕtve delfíny, míny… Ukrajina sa bude liečiť generácie. Prečo je na tom horšie ako iní? Devastácia životného prostredia pri ruskej invázii na Ukrajine je podľa odborníkov obrovskou tragédiou, ktorá ovplyvní ďalšie generácie.

Napísala to agentúra AFP a odvoláva sa napríklad na Douga Weira z britskej mimovládnej organizácie Conflict and Environment Observatory (CEOBS), ktorá sa venuje vplyvom vojenských konfliktov na prírodu.

 Hoci sú všetky konflikty pre životné prostredie škodlivé, v prípade Ukrajiny to podľa Weira platí obzvlášť. Frontová línia je podľa neho veľmi dlhá – tiahne sa stovky kilometrov – a boje sa vlečú.

Životné prostredie znečisťujú okrem intenzívnej delostreleckej paľby aj časté útoky na energetickú infraštruktúru a obrovské množstvo trosiek kvôli bombardovaniu miest, uviedol šéf CEOBS.

Náklady škôd spôsobených touto vojnou na životnom prostredí boli v novembri vyčíslené na 56 miliárd dolárov. Rozsah tragédie je podľa neho obrovský.

Podhodnotené odhady

Odborníci na životné prostredie pritom do veľkých častí Ukrajiny nemajú prístup – či už preto, že ich Rusi okupujú, alebo preto, že sú blízko frontovej línie, poznamenala AFP. Vedci preto škody niekedy odhadujú napríklad pomocou satelitných snímok alebo záberov zo sociálnych sietí.

Foto: SITA/AP, Mstyslav Chernov

Ukrajinský vojak prechádza cez zničený les niekoľko kilometrov od Andrijivky.

Presne určiť nemožno ani napríklad počet zabitých delfínov v Čiernom mori, ktoré sa tiež stalo dôležitým bojiskom. „Oficiálne registrujeme tisíc mŕtvych delfínov,“ uviedol ukrajinský minister životného prostredia Ruslan Strilec, podľa ktorého mnoho týchto zvierat sa našlo na plážach, kde skončili dezorientované kvôli zvukom sprevádzajúcim vojenské aktivity.

Odborníci však uvádzajú počet mŕtvych delfínov rádovo desiatky tisíc, dodal Strilec.

Zničené lesy

Vojenský konflikt podľa neho zasiahol aj takmer 30 percent ukrajinských lesov a približne 20 percent národných parkov. Napríklad na východe krajiny, kde sa teraz odohrávajú jedny z najťažších bojov, vojna úplne zničila dubový les starý viac ako 300 rokov, upozornil Bohdan Vychor, šéf ukrajinskej pobočky Svetového fondu na ochranu prírody (WWF).

Boje majú na svedomí približne 150 miliónov ton emisií, čo je viac, než vyprodukuje Belgicko za rok, oznámila podľa AFP na okraj klimatickej konferencie COP28 námestníčka ukrajinského ministra životného prostredia Viktorija Kirejevová.

 Ukrajinské úrady ďalej uvádzajú, že zhruba 30 percent územia Ukrajiny je, alebo by mohlo byť, zamínovaných, pričom likvidácia nevybuchnutej munície môže trvať desiatky rokov.

Záplavy

O niektorých ničivých dopadoch na životné prostredie médiá intenzívne informovali, čo sa týka napríklad tohtoročného zničenia Kachovskej priehrady na rieke Dneper, ktoré spôsobilo rozsiahle a smrtiace záplavy na juhu Ukrajiny.

Jehor Hrynyk z Ukrajinskej skupiny na ochranu prírody (UNCG) sa však obáva, že konflikt môže mať aj menej viditeľné dopady na prírodu, napríklad by mohol prinútiť krajinu k väčšiemu využívaniu prírodných zdrojov ako je drevo, aby sa pokryli náklady na drahú vojnu./agentury/

X X X

Únia autodopravcov Slovenska obnoví v pondelok blokádu na hraničnom priechode Vyšné Nemecké

Únia autodopravcov Slovenska (UNAS) obnoví od pondelka od 15.00 h blokádu na hraničnom priechode Vyšné Nemecké – Užhorod. Protest autodopravcov potrvá do odvolania. Rozhodlo o tom predsedníctvo únie.

 „Blokovaný bude vstup na územie Slovenskej republiky pre kamiónovú dopravu. Osobná doprava nebude nijako obmedzovaná,“ uviedla únia. Dodala, že predsedníctvo sa takto rozhodlo na základe vyhodnotenia získaných informácií a ich dosahov na slovenský trh cestnej dopravy.

UNAS dlhodobo nesúhlasí so zrušením povoleniek pre ukrajinských dopravcov v Európskej únii a pridal sa k protestu ich poľských kolegov na hraniciach s Ukrajinou./agentury/

X X X

Novinári sú ohrozenejší ako pred rokom. Pri výkone práce tento rok ich vo svete zabili 94

Doterajší tohtoročný počet zabitých novinárov je vyšší ako vlani za rovnaké obdobie.

V roku 2023 pri výkone práce vo svete zabili 94 novinárov a ďalších pracovníkov médií. Izraelsko-palestínsky konflikt si pritom vyžiadal viac novinárov, ako ktorýkoľvek iný konflikt za ostatných 30 rokov. V piatok o tom informovala Medzinárodná federácia novinárov (IFJ), podľa ktorej je tiež takmer 400 mediálnych pracovníkov vo väzení.

Doterajší tohtoročný počet zabitých novinárov je vyšší ako vlani za rovnaké obdobie, keď ich bolo 67. V porovnaní s rokom 2021 je to dvojnásobok. Skupina vyzvala na lepšiu ochranu pracovníkov médií, vyšetrovanie zločinov a na to, aby útočníci boli braní na zodpovednosť.

 Od začiatku vojny medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas zomrelo pri výkone práce 68 novinárov. To je podľa IFJ viac ako jeden za deň a je to tiež 72 percent zo všetkých úmrtí pracovníkov médií po celom svete za tento rok. Väčšina z týchto novinárov boli Palestínčania v Pásme Gazy, kde Izrael pokračuje so svojou ofenzívou.

Nebezpečnou krajinou pre novinárov zostáva naďalej aj Ukrajina, kde Rusko pokračuje so svojou vojnou. Tá si tento rok vyžiadala životy troch reportérov alebo iných pracovníkov médií.

 Medzinárodná federácia novinárov tiež odsúdila úmrtia novinárov v Afganistane, na Filipínach, v Indii, Číne a v Bangladéši, ako aj v Kamerune, Sudáne a Lesothe. Poznamenala však, že klesol počet zabitých novinárov v Severnej a Južnej Amerike, a to z 29 vlani na sedem tento rok. Traja Mexičania, jeden Paraguajčan, jeden Guatemalčan, jeden Kolumbijčan a jeden Američan prišli o život, keď vyšetrovali ozbrojené skupiny alebo spreneveru verejných financií, uviedla IFJ.

Vo väzení je dosiaľ tento rok 393 zamestnancov médií. Najväčší počet väznených je v Číne a v Hongkongu, a to 80 novinárov. Nasledujú Mjanmarsko (54), Turecko (41), Rusko a ním okupovaný Krym (40), Bielorusko (35) a Egypt (23)./agentury/

X X X

Menej mreží, viac domáceho väzenia. Trestný zákon sa po rokoch rýchlo a výrazne mení, ukrýva aj perličky

 Miernejšie tresty za korupciu a drogy, viac domáceho väzenia či zmeny u kajúcnikov a k tomu zrušenie špeciálnej prokuratúry. To je len niekoľko bodov z najväčšej novely Trestného zákona za posledných 18 rokov, ktorú vláda Roberta Fica (Smer) prijala v stredu. Tvrdí, že chce poľudštiť tresty a priblížiť slovenské právo európskym štandardom.

 Ak novela prejde v parlamente, pôjde o najväčšie úpravy v Trestnom zákone od roku 2005. Čo prináša?

alternatívne tresty – elektronický náramok, domáce väzenie, miernejšie tresty pri korupcii a drogách, zmeny pre kajúcnikov, možnosť pre ministra preskúmať dohody o vine a treste, prehodnotenie dohody o vine a treste ministrom

Jednu z najvýraznejších zmien Trestného zákona za posledných 18 rokov musí ešte odobriť Národná rada (NR) SR. K zmenám sa vláda Smeru, Hlasu a Slovenskej národnej strany (SNS) zaviazala vo svojom programovom vyhlásení. Návrh predkladal na vládu minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) a druhým súvisiacim bodom bol návrh schváliť novelu v skrátenom legislatívnom konaní. úpravy, ktoré sa dotknú trestov za korupciu či drog a hovoria o zániku Úradu špeciálnej prokuratúry, tak majú prejsť bez odbornej diskusie. Na schválenie stačí Ficovej vláde 76 poslaneckých hlasov, pričom koalícia ich má v parlamente 79.

Premiér Fico v stredu po rokovaní vlády zopakoval, že nerobia nič, čo by nesľubovali pred voľbami. Odvoláva sa na skúsenosti z Českej republiky, Rakúska a Nemecka a podnety z domácej praxe. Schválené úpravy majú priblížiť slovenské právo k európskym štandardom a trendom najvyspelejších krajín Európskej únie. Či to tak bude sa ukáže po tom, čo sa zavedie 67-stranový návrh do praxe.

 Náhle zmeny po 18 rokoch

Novelu Trestného zákona priniesol na stôl ešte minister spravodlivosti z vlády Eduarda Hegera Viliam Karas (KDH). Vtedajšie vedenie rezortu deklarovalo, že jej cieľom je priniesť viac spravodlivosti a lepšie využívanie moderných európskych nástrojov trestného práva.

Karasova novela mala 440 novelizačných bodov. Obsahovala napríklad rýchlejšie postihovanie alkoholu za volantom, odlíšenie užívateľov drog od dílerov či tolerantnejší prístup k mladistvým ľuďom. Zahŕňala aj nižšie sadzby za ekonomické trestné činy a korupciu a spomínala tiež alternatívne tresty vrátane verejnoprospešných prác. Na návrhu vtedy pracovala asi stovka odborníkov, vrátane predstaviteľov súdov, prokurátorov či profesorov trestného práca Eduarda Burdu a Jozefa Čentéša a Slovenskej advokátskej komory (SAK).

Komora advokátov novelu Ficovej vlády privítala. Po úpravách podľa nej volala veľká časť verejnosti už roky. SAK sa vyjadrila v rovnakom duchu ako premiér – novinky v Trestnom zákone priblížia Slovensko k európskym štandardom, no v porovnaní s inými krajinami zostanú tresty stále prísnejšie ako inde aj po zmenách.

 „Drakonické trestné sadzby viedli k mnohým anomáliám v trestnom práve. Výsledkom sú preplnené väznice, takmer rekordný počet väznených osôb na počet obyvateľov a mizerné výsledky z hľadiska nápravy odsúdených a prevencie kriminality. Zároveň sa domnievame, že neodôvodnene vysoké trestné sadzby mohli byť v minulosti zdrojom korupcie a opakovaného zneužívania moci,“ uviedla komora vo svojom stanovisku. Vládnej novele dala síce „palec hore“ a ocenila, že ministerstvo prizvalo ku konzultáciám aj ju, no neodpustila si kritiku. Prerokovať tak zásadné zmeny v skrátenom konaní nie je podľa nej najšťastnejšie. Premiér obhajuje skrátený proces tým, že sú porušované ľudské práva a treba konať.

Proti náhlym zmenám bez odbornej prípravy sa postavila v piatok hlava štátu. „Argumenty, ktoré vládna koalícia na skrátené legislatívne konanie uvádza, podľa môjho presvedčenia takýto postup neodôvodňujú a považujem za postup v rozpore s princípmi právneho štátu,“ vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová. Vládny návrh zmien podľa nej oslabuje aj ochranu oznamovateľov korupcie a vyjadrila sa aj k úprave sadzieb viacerých trestných činov. „Európska únia totiž vyžaduje, aby za podvody na eurofondoch hrozili odrádzajúce tresty. Vystavujeme sa tým aj potenciálnemu riziku pozastavenia eurofondov,“ podotkla.

 Podľa dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduarda Burdu, súčasné navrhované znenie viacej zodpovedá návrhom širokého spektra odborníkov či už zo strany súdov, prokuratúry, advokácie, alebo akademickej obce. „Samozrejme, výnimkou boli zástupcovia NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí sa snažili, aby zmeny v oblasti trestania boli čo najmenšie, pán riaditeľ NAKA Danko to opakovane odôvodnil potrebou vysokých trestov, aby ich hrozba pôsobila na vytváranie prípadných kajúcnikov,“ uviedol pre Pravdu.

Viac domáceho väzenia

„Išli sme plošne do všetkých trestných sadzieb v rámci majetkovej, hospodárskej, ekonomickej trestnej činnosti a čiastočne drogovej trestnej činnosti s výnimkou trestných činov proti životu a zdraviu, respektíve násilných trestných činov,“ povedal o novele minister spravodlivosti Boris Susko. Za inšpiráciou vláda nešla ďaleko. Humanizovať trestné sadzby navrhuje po vzore Česka, Rakúska a Nemecka. Súvisí s tým aj ukladanie trestov. Novinky majú prispieť k odbremeneniu slovenských väzníc, z ktorých už roky zaznieva, že praskajú vo švíkoch. Novela uprednostňuje alternatívne tresty namiesto pobytu za mrežami vrátane nosenia elektronického náramku, verejnoprospešných prác či domáceho väzenia, ktoré môže súd uložiť až na päť rokov.

Burda vysvetlil, že štúdie z krajín západnej Európy potvrdzujú, že pobyt vo väzení dlhší než päť rokov nevedie k náprave páchateľa ale naopak, posilní jeho kriminálne správanie. „Tak ako sa v minulosti upustilo od telesných trestov a tortúry, tak v západnej Európe v ostatných desaťročiach prešli na prednosť alternatívnych trestov oproti trestu odňatia slobody, do väzení posielajú už iba páchateľov násilných trestných činov, ktorých pobyt na slobode je fyzicky nebezpečný pre iných ľudí alebo evidentne ťažko napraviteľných recidivistov,“ ozrejmil dekan s tým, že v porovnaní s rokom 2006 máme na Slovensku permanentne 40 až 50 percent viac väzenskej populácie.

„Ak chceme, aby počet páchateľov trestných činov a teda aj počet trestných činov výraznejšie klesol, musíme prejsť na širšie uplatňovanie alternatívnych trestov spojených s prácou mediačných a probačných úradníkov s odsúdenými a so zapojením odsúdených do resocializačných programov v motivujúcom prostredí, teda nie „v base“, aby sa odsúdeným nepopretrhávali rodinné a pracovné väzby (ak ich majú, ak nie, je potrebné ich pomôcť vytvoriť), ktoré sú často dôležitým stabilizačným prvkom v procese nápravy páchateľa,“ pokračoval.

K samotnej korupcii premiér uviedol, že nemôžeme posadiť niekoho na tri roky do väzenia za fľašu koňaku. Ako príklad použil prípad bývalého druhého muža Slovenského futbalu Vladimíra Wänkeho, ktoré prichytili pri preberaní úplatku vo forme debničky jabĺk, peňazí a vína.

 Susko kritizoval sadzby, ktoré nastavil ešte ako minister Daniel Lipšic. Zákony navrhuje upraviť tak, aby mohli individualizovať jednotlivé tresty. „To znamená, aby sudca mal možnosť rozhodnúť od najnižšej hranice až po najvyššiu možnú hranicu, ktorú sme stanovili, (…), aby mohol individualizovať trest pre jednotlivých páchateľov s dôrazom na to, aby používal prostriedky takzvanej restoratívnej justície,“ avizoval minister. Viac by sa teda mali používať alternatívne tresty ako domáce väzenie, verejnoprospešné práce, alebo finančný trest.

Podľa Suska to neznamená, že by sa zavedením nižších sadzieb alebo alternatívnych trestov oplatilo kradnúť ani páchať inú trestnú činnosť. Poukázal aj na to, že ak je odsúdený príliš dlho vo väzení, tak stráca sociálne väzby a jeho návrat do spoločnosti je náročný. Zároveň zvýšili možnosť uloženia finančnej pokuty zo 133-tisíc eur až na tri milióny eur.

 „Finančné sankcie, ktoré bude možné uložiť páchateľom za majetkovú ekonomickú trestnú činnosť sú naozaj tak vysoké, že alternujú odstrašujúci účinok trestného práva z hľadiska trestu odňatia slobody,“ dodal minister. Premiér deklaroval že nikomu, kto dnes sedí vo výkone trestu odňatia slobody sa nebudú odpúšťať ani skracovať tresty a žiadna „z mediálne citlivých politických vecí“ návrhom zákona nebude dotknutá.

Minister spravodlivosti tvrdí, že finančné sankcie, ktoré bude možné uložiť páchateľom za majetkovú ekonomickú trestnú činnosť sú tak vysoké, že alternujú odstrašujúci účinok trestu odňatia slobody. Odstrašia ich podľa vás vyššie peňažné pokuty?

Eduard Burda: V súčasnosti je možné fyzickej osobe uložiť peňažný trest do 331 930 eur, podľa navrhovanej novely do 3 000 000 eur, teda ide o deväťnásobné zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby peňažného trestu. Môžete byť akokoľvek bohatý, tri milióny prosto pocítite. Takže v tomto ohľade prináša novela Trestného zákona omnoho vyššiu penalizáciu, teda sprísňovanie trestu. Aj z toho môžeme vidieť, že cieľom predkladanej novely Trestného zákona nie je zjednodušovanie pomerov pre páchateľov trestných činov, cieľom predkladanej novely je zmena prístupu k páchateľom trestných činov a to tak, aby za svoj čin dostatočne pykali, ale aby ich prístup štátu nemotivoval k ďalšej trestnej činnosti, pretože v súčasnosti náš trestný systém prispieva k výrobe recidivistov.

Zmeny sa dotknú aj kajúcnikov

Novela umožní okrem iného ministrovi preskúmať dohody o vine a treste. Tie sa dotýkajú napríklad aj takzvaných spolupracujúcich obvinených, inak povedané kajúcnikov. Šéf rezortu Susko tvrdí, že v posledné roky sa tento inštitút často zneužíval. V posledných rokoch sa dostali viac do povedomia najmä v súvislosti s veľkými kauzami, napríklad bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze a Bernard Slobodník. Vysoké sadzby pri kajúcnikoch minister označil za nadhodnocované. Na spolupracujúcich obvinených podľa neho pôsobili až „vydieracky“.

„S hrozbou trestu odňatia slobody ich presvedčovali, že ak sa priznajú, tak môžu vyviaznuť s podmienkou a smiešnym finančným trestom,“ povedal. Susko si myslí, že novela napomôže tomu, že kajúcnici budú môcť bez manipulácií vypovedať o tom, čo si skutočne myslia.

Burda je presvedčený, že inštitút kajúcnikov bol zneužívaný a dúfa, že „sa pri všetkom pokoji, štandardne a zákonne vyšetrí. Pokiaľ sa mýlim, budem len rád, ale vyšetriť to treba“.

„Je dôležité stanoviť transparentné podmienky poskytovania výhod kajúcnikom, urobiť o nich záznam tak, aby boli kedykoľvek preveriteľné a samozrejme, aby tieto výhody boli úmerné samotnej vine kajúcnika. Kajúcnik má byť motivovaný k spolupráci, ale nemá byť motivovaný k vymýšľaniu si. Jeho výpoveď treba samozrejme verifikovať ďalšími aspoň nepriamymi dôkazmi. Upozorňujem, že nie inými výpoveďami kajúcnikov, ktoré trpia rovnako zvýšenou mierou pochybnosti o ich vierohodnosti. Práve tieto problémy sa aspoň čiastočne snaží vyriešiť novela Trestného poriadku, čo možno hodnotiť len kladne,“ myslí si dekan.

Novela sa dotkne tiež priestupkov, prináša totiž zvýšenie minimálnej škody z 266 eur na 700 eur. Kým podľa aktuálne platnej legislatívy sa krádež v hodnote, povedzme za 600 eur, považuje za trestný čin, po novom to bude už „len“ priestupok.

Burda hodnotu túto zmenu kladne, pretože sa pri nej zohľadní inflácia za 18 rokov. „Do roku 2006 sa výška škody určovala každoročne podľa minimálnej mzdy, takže len príde k úprave na tú výšku škody, ku ktorej by sme sa za tie roky aj tak dostali. Výška minimálnej mzdy je v tomto roku 700 eur za mesiac. Samozrejme, napríklad krádeže, podvody a iné majetkové a ekonomické delikty, ktoré nebudú napĺňať výšku tejto škody, budú aj tak podliehať sankciám, iste, nie sankciám podľa trestného práva v trestnom konaní, ale sankciám podľa správnoprávnych zákonov v správnom konaní,“ dodal.

 Aby mladí ľudia nekončili za mrežami

Liberálnejšiu cestu si Ficov kabinet vybral aj pri drogách. V prekladacej správe, ktorá je súčasťou vládneho materiálu sa píše, že sa nanovo upravuje drogová trestná činnosť tak, že „sa zavádza objektívnejší a exaktnejší spôsob založený na množstve materiálu alebo množstve účinnej látky v tomto materiáli alebo na počte pestovaných rastlín.“ Vláda neupravuje samotné užívanie drog, ale navrhuje upraviť tresty za prechovávanie, distribúciu a pestovanie, respektíve výrobu nelegálnych látok.

„Robíme veľmi jasný rozdiel medzi tým, kto používa drogu na osobný účel a tým, kto obchoduje s drogami,“ vysvetľoval premiér. Dôvodom na nižšie tresty má byť aj to, aby mladí ľudia, ktorých chytia policajti pri fajčení – slovami premiéra „trávy“ – nekončili za mrežami.

Exminister spravodlivosti Viliam Karas považuje takéto posudzovanie za efektnejšie. Nepríjemne ho však prekvapilo, zníženie trestných sadzieb pri díleroch drog. Prispeje však novela k tomu, aby mladí ľudia neprišli pre malé množstvo drog o mladosť? „Čiastočne prispeje, ale novela sa nijakým spôsobom nevenuje mladistvým a tzv. drogovým priestupkom, kde by mohlo dôjsť práve k prevencii zo strany štátu a zabráneniu vytvorenia stavu závislosti u mladistvých, ktorí sa s drogou stretávajú prvýkrát,“ uviedol.

Odborník na drogovú politiku Jakub Popík zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva si myslí, že navrhované zmeny síce zásadne zlepšia aktuálnu situáciu, ale nie preto, že by boli prelomové, ale preto, že súčasný stav je „katastrofálny a neudržateľný“. Väčšina zmien, ktorú prináša Ficova vláda, je podľa neho skopírovaná alebo inak prevzatá z návrhov bývalých ministrov. Aj s chybami. Nemyslí si, že vládny návrh prináša systematickú zmenu drogovej politiky. „Súčasná podoba trestov je však tak neprimeraná a neudržateľná, že ak by nedošlo aspoň k nejakej úprave, mohlo by to vyústiť až do tlaku od Európskej komisie, či Ústavného súdu, ktoré sa neprimeranosťou týchto trestov v súčasnosti zaoberajú,“ myslí si Popík.

 O dekriminalizácii či depenalizácii sa však podľa neho nemožno rozprávať. „Napríklad pri marihuane vláda navrhuje stanoviť hornú hranicu nepatrného množstva na 2 gramy, pričom zákon stanovuje aj výšku trestu odňatia slobody pri tomto množstve,“ reagoval. Nepreháňal by to ani s výrazom „liberalizácia“ trestov, keďže zákon v Česku a Nemecku pracuje s oveľa väčšími množstvami pre osobnú spotrebu. Kategorizácia látok podľa množstva a ceny drogy v čase záchytu však podľa neho prispieva k zvyšovaniu právnej istoty. „Zákon, ktorý chce naozaj chrániť „obyčajných užívateľov“ im musí vyjsť v ústrety, napríklad aj určením vyššej hranice pre osobnú spotrebu tak, ako v Česku, Holandsku, na Malte a v iných krajinách,“ uviedol pre Pravdu.

Súčasný návrh novely trestného zákona má podľa Popíka aj konkrétne perličky. „Napríklad za 100 gramov kokaínu môžete mať nižší trest ako za 100 gramov pervitínu,“ podotkol. Za riziká zmeny považuje nedostatočnú progresívnosť, víziu do budúcnosti a aplikačnú prax. „Zákon síce umožňuje udeľovať aj iné tresty ako trest odňatia slobody a vyzýva k využívaniu napríklad trestu domáceho väzenia, či peňažných trestov, no stále je možnosť aj pri nepatrných množstvách uložiť aj trest odňatia slobody. Stále je ponechaný veľmi široký priestor súdom na určenie výšky trestu, čo môže negatívne vplývať na predvídateľnosť a právnu istotu,“ uzavrel./agentury/

X X X

Šutaj Eštok je za zrušenie ÚŠP, Mikulec na to nevidí dôvod

Súčasný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a jeho predchodca Roman Mikulec (hnutie Slovensko) sa nezhodujú v otázke rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Kým Šutaj Eštok trvá na dôvodnosti prijatia zmeny v skrátenom legislatívnom konaní i na potrebe zrušiť úrad, Mikulec na to nevidí dôvody. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo.

 Šutaj Eštok argumentuje ohrozením ľudských práv a slobôd, pričom poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré sa podľa neho týkali aj konania prokurátorov ÚŠP. Hovorí o zneužívaní tzv. kajúcnikov, neprimeraných metódach väzby a podobne. „Každý deň existencie ÚŠP prináša riziko, že to bude pokračovať,“ podotkol. Ani jeho však neteší nedostatok priestoru na väčšiu diskusiu. Poznamenal však ,že za to môže neskorý termín predčasných volieb. Zdôraznil, že vláda dostala mandát od voličov a svoje zámery im tlmočila už pred voľbami.

Exminister a poslanec Národnej rady SR Mikulec odmieta argumenty svojho nástupcu. Poznamenal, že ak koalícia argumentuje rozhodnutiami súdov, tak by mala zrušiť aj generálneho prokurátora vzhľadom na rozhodnutia Ústavného súd SR týkajúce sa využívania paragrafu 363 Trestného poriadku. Predloženie návrhu do parlamentu a ešte v skrátenom konaní označil za atentát na spravodlivosť. Pýta sa prečo súčasnej koalícii neprekážalo fungovanie úradu za čias bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, pričom rovnako argumentuje rozhodnutiami sú­dov.

Kolíková žiada dôkazy na rušenie ÚŠP, podľa Gašpara ich zverejnia

Poslankyňa parlamentu Mária Kolíková (SaS) vyzvala vládu, aby zverejnila všetky dôvody, pre ktoré chce rušiť Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Kritizuje, že argumentuje 27 rozhodnutiami Ústavného súdu (ÚS) SR o porušení základných ľudských práv a v navrhovanom materiáli zverejnila len tri. „Budeme ich zverejňovať a dostanete ich na tanieri,“ reagoval poslanec Tibor Gašpar (Smer-SD). Uviedli to v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.

„V samotnom materiáli sú uvedené tri prípady, z toho jeden z roku 2018, ktorý sa netýka tejto situácie,“ povedala Kolíková. Podotkla, že zo spomínaných 27 rozhodnutí Ústavného súdu sa viaceré vôbec netýkajú špeciálnej prokuratúry. „Niektoré boli aj v prípadoch rozhodnutí súdov a neznamená to, že ideme zrušiť najvyšší súd,“ dodala. Gašpar v tejto súvislosti podotkol, že každý prípad začína systémovo u policajta, pokračuje na ÚŠP a na základe ich práce pokračuje ďalej na súdy. Tie podľa neho rozhodovali o už zmanipulovaných prípadoch.

Kolíková skritizovala, že vláda sa snaží meniť Trestný zákon, vrátane rušenia ÚŠP bez diskusie a v skrátenom legislatívnom konaní. Tvrdí, že s rušením ÚŠP nesúhlasí ani verejnosť, čo vyjadruje svojou účasťou na protestoch. „Nesúhlasia s tým. Obzvlášť, keď koalícia nevie argumentovať. Je to hrubá arogancia moci,“ povedala. Gašpar to odmieta. Podotkol, že Smer-SD už pred parlamentnými voľbami transparentne komunikoval, aký má so špeciálnou prokuratúrou zámer. „Mali sme tu voľby a koalícia dostala silný mandát, aby splnila sľuby, ktoré dala,“ uviedol. Dodal, že opozícia bude mať v parlamente priestor o návrhu diskutovať a pýtať sa otázky.

Neobáva sa, že by zrušením špeciálnej prokuratúry a presunom jej agendy na krajských prokurátorov hrozili prieťahy v konaniach. Kolíková s ním nesúhlasí, môže sa tiež podľa nej stať, že niektoré prípady „pôjdu do stratena“. Argumentuje tým, že krajskí prokurátori, ktorým prípady pridelia, nemusia byť špecializovaní na danú oblasť. Gašpar sa toho neobáva, špecialisti sú podľa neho aj na krajských súdoch. Podotkol tiež, že ešte nie je jasné, či sa budú spisy prerozdeľovať./agentury/

 X X X

 SNS pôjde vo voľbách prezidenta svojou cestou, ak sa Pellegrini nevyjadrí. Ideálom je pre neho Fico

Slovenská národná strana dala šéfovi Národnej rady (NR) SR Petrovi Pellegrinimu (Hlas) čas, aby sa tento týždeň rozhodol o svojej kandidatúre na prezidenta, inak sa rozhodne ísť vlastnou cestou. Vyplýva to z vyjadrenia predsedu SNS Andreja Danka v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Danko nemá ambíciu byť prezidentom, hoci v strane také hlasy podľa jeho slov sú. Za ideálneho prezidenta považuje naďalej premiéra a lídra Smeru Roberta Fica.

 Danko priblížil, že rozhodovať o postupe v prezidentských voľbách bude stranícky snem zrejme medzi sviatkami. Ak Pellegrini nestojí o podporu strany v prvom kole volieb, strana sa podľa Danka zrejme rozhodne inak. Ozrejmil, že časť SNS hovorí o podpore Štefana Harabina a časť o tom, že je Dankovou povinnosťou kandidovať v záujme zachovania zjednocovania národných strán.

Čo sa týka budúcnosti vládnej koalície, SNS sa podľa Danka nechce hádať. „Chcel som, aby vznikla iná vláda ako Ódorova, Robert Fico vie, že sa môže na SNS spoľahnúť,“ deklaroval. Dodal však, že národniari nešli do vlády, aby hlasovali za zákony Smeru-SD a Hlasu-SD. Poukázal aj na ambíciu zlepšiť situáciu v oblasti cestovného ruchu, k čomu prispeje zriadenie nového ministerstva a zjednotenie agendy pod jeden rezort. Danko tvrdí, že zavedú systematické opatrenia a tie budú Slovensku zarábať peniaze.

X X X

 Je hanbou akademickej obce, povedala exministerka Mária Kolíková o dekanovi Eduardovi Burdovi

Mária Kolíková označila dekana Eduarda Burdu z Univerzity Komenského v Bratislave za karieristu a oportunistu.

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda v uplynulých dňoch kritizoval prácu prokurátorov Úradu špecializovanej prokuratúry (ÚŠP). Keď sa na jeho slová moderátorka RTVS opýtala exministerky spravodlivosti a v súčasnosti poslankyne SaS Márie Kolíkovej, tá reagovala: „Je hanbou akademickej obce.“

Podľa jej slov je Burda karierista a oportunista. „Vôbec by som nepracovala s akýmikoľvek jeho výrokmi,“ vyjadrila sa politička vo verejnoprávnej televízii. V stredu sa prokurátori ÚŠP dôrazne ohradili voči vyjadreniam dekana Burdu pre Ficovu vládu.

Smerácky poslanec, niekdajší prezident policajného zboru a nedávno opäť obvinený Tibor Gašpar uviedol, že poslankyňa Kolíková by sa takto na adresu dekana univerzity nemala vyjadrovať.

Pripomíname, že Daniela Lipšica nominovala ako kandidáta na funkciu špeciálneho prokurátora práve Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

„Víťaz nemôže všetko“

Mária Kolíková vyčíta Tiborovi Gašparovi, že prípady, ktorými Ficova vláda argumentuje pri pláne zrušiť špeciálnu prokuratúru, sú „rozprávky starej matere“ a vyzýva ho, aby zverejnil, o ktoré rozhodnutia ide.

Poslankyňa za SaS pokračovala v kritike krokov vlády. „Víťaz nemôže všetko,“ tvrdí. Nemôžete valcovať ústavu a zákony tak, ako sa vám zapáči,“ pokračuje vo výhradách k chystaným legislatívnym zmenám, ktoré sa koalícia snaží pretlačiť v zrýchlenom legislatívnom konaní.

„Konáme v súlade so zákonom, v súlade s právom Európskej únie,“ oponuje Gašpar opozičnej poslankyni. Podľa jej slov to však aj tak skončí na Ústavnom súde.

Možný šéf SIS

Niekdajší policajný prezident sa vyjadril aj k téme jeho ďalšieho možného pôsobenia. „Verejne som nikdy neprezentoval ambíciu, že chcem byť šéfom SIS,“ tvrdí. Poslanec Smeru zároveň vyhlásil, že keď budú splnené podmienky, môže sa stať šéfom Slovenskej informačnej služby, aktuality.sk

X X X

Robert Fico trvá na zrýchlenom zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry po obvinení Gašpara

Úrad sa voči tvrdeniam ohradil. Trvá na zákonnosti konaní.

Premiér a líder Smeru-SD Robert Fico trvá na zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) aj dôvodnosti skráteného legislatívneho konania. Vyhlásil to na tlačovej konferencii, kde kritizoval, že informácie o vznesení obvinenia poslancovi Národnej rady (NR) SR Tiborovi Gašparovi (Smer-SD) mali prvé médiá. Úrad sa voči jeho tvrdeniam ohradil. Trvá na zákonnosti konaní. Odmieta tiež, že mali uznesenie o vznesení obvinenia k dispozícii neoprávnené osoby.

„Nemôže mať takáto inštitúcia porušujúca ľudské práva miesto v slovenskom trestnoprávnom systéme,“ vyhlásil Fico s tým, že sú potrebné funkčné orgány činné v trestnom konaní. V Národnej kriminálnej agentúre a na ÚŠP podľa neho existovala a ešte stále pôsobí skupina „angažovaných“ vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorých úlohou bola likvidácia bývalej politickej opozície. Zopakoval, že zákony umožňujú navrhnúť skrátené legislatívne konanie, aj ak sú ohrozené základné slobody a ľudské práva. Odmieta účelovosť zmeny Trestného zákona v prospech niektorých osôb.

Čo sa týka obvinenia Gašpara, Fico poznamenal, že o skutkoch, ktoré sa mu kladú za vinu, mal vypovedať jeden spolupracujúci obvinený už dávnejšie. Pripomenul, že medzitým bol Gašpar aj vo väzbe a pýta sa, prečo sa nekonalo skôr. Gašpar rovnako tvrdí, že obvinenie je založené na výpovedi jedného kajúcnika, tvrdí, že uznesenie mu ešte nedoručili. Pýta sa, či je toto elitná práca elitných vyšetrovateľov a prokurátorov na ÚŠP. Hovorí aj o znemožňovaní využívania opravných prostriedkov. Jeho advokát Marek Para doplnil, že aktuálne sa prešetruje aj podozrenie voči prokurátorom za to, že neoprávnene poskytli výhody jednému zo spolupracujúcich obvinených.

ÚŠP vysvetlil, že na základe otázok médií len poskytol informáciu o vznesení obvinenia bez akejkoľvek špecifikácie skutku a mien, len s iniciálkami. Zdôraznil tiež, že skutkový stav v danej veci nie je založený len na svedeckých výpovediach, ale aj na ďalších objektívnych dôkazoch. Poznamenal tiež, že po doručení uznesenia o vznesení obvinenia ho môžu obvinené osoby zverejniť, aby si mohla verejnosť urobiť vlastný názor.

„Nikdy nebolo v rámci procesných rozhodnutí Policajného zboru pod dozorom ÚŠP, ako aj v rámci rozhodnutí ÚŠP relevantné, o akú osobu sa jedná, prípadne akú verejnú funkciu zastáva. Pred zákonom sú si všetci rovní, a to aj v prípade, že by sa malo jednať o poslanca NR SR,“ podotkol úrad. Pripomenul, že v tomto prípade boli obvinení aj Norbert B. a Ľudovít M., a to aj za korupčné trestné činy, aktuality.sk

 X X X

 Novak Djokovič to trafil! Vyjadrenie Srba o očkovaní nadchlo Roberta F. Kennedyho Jr.

Srbský tenista Novak Djokovič sa dočkal pochvaly od amerického environmentálneho právnika a antivakcinačného aktivistu Roberta F. Kennedyho Jr. za nedávne vyjadrenia týkajúce sa očkovania.

 Ako je známe, Djokovič sa počas pandémie odmietol očkovať proti covid-19, kvôli čomu vynechal niekoľko veľkých turnajov vrátane Australian Open a US Open v roku 2022.

V nedávnom rozhovore v programe 60 Minutes televízie CBS povedal, že hoci ho verejnosť vykresľovala ako niekoho, kto je proti očkovaniu, nie je to pravda.

 „Ľudia sa ma snažia označiť za antivaxera. Nie som antivaxer, ale ani jeho propagátor. Som za slobodu voľby,“ uviedol v rozhovore Djokovič.

Na tieto slová zareagoval na Twitteri Kennedy Jr., ktorý je synovcom bývalého prezidenta USA Johna F. Kennedyho. Djokoviča za jeho slová pochválil a uviedol, že má v tejto otázke podobný postoj. „Djokovič to trafil. To je aj moja pozícia. Tvoje telo, tvoja voľba,“ napísal Kennedy na Twitteri.

Svetová jednotka vyhrala v poslednej sezóne sedem turnajových titulov vrátane troch grandslamov a Turnaja majstrov v Turíne. Už ôsmykrát ukončí rok ako svetová jednotka a na čele svetového rebríčka strávil už rekordných viac ako 400 týždňov.

Djokovič ukončil ročník na finálovom turnaji Davisovho pohára, na ktorom Srbskom skončilo v semifinále po prehre s neskorším víťazom z Talianska 1:2.

Novú sezónu odštartuje srbský tenista na turnaji reprezentačných tímov United Cup. V E-skupine sa Srbskom stretne s Čínou a Českom. Po ňom sa Djokovič predstaví na Australian Open v Melbourne, kde sa pokúsi získať už 25. grandslamo­vý titul./agentury/

X X X

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa krátko rozprával s maďarským premiérom Orbánom

 Ukrajina nedávno vstúpila do druhej zimy bojov s Rusmi počas vojny, ktorú Vladimir Putin rozpútal proti bratskému národu.

V argentínskom Buenos Aires v nedeľu zložil prezidentský sľub pravicový ekonóm Javier Milei. Jeho inaugurácie sa zúčastnili aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a maďarský premiér Viktor Orbán.

Pri pomerne zriedkavom stretnutí obaja prehodili pár slov, čo si hneď všimli ukrajinské aj svetové médiá. Orbán je totiž často označovaný za trójskeho koňa Vladimira Putina v Európskej únii.

Podobne ako súčasná vláda Roberta Fica aj tá Orbánova má plno výhrad k vojenskej pomoci bratovražednou agresiou zasiahnutému ukrajinskému ľudu.

Narozdiel od Fica či Orbána, ktorí ľuďom v prejavoch sľubujú najmä udržanie sociálnych štandardov, argentínsky prezident Milei v inauguračnom prejave vyhlásil, že Argentína nemá dostatok peňazí a hrozia jej „šokové reformy“.

O čom sa Zelenskyj a Orbán rozprávali, nie je z argentínskeho televízneho záznamu zrejmé. Ich slová totiž prekrýva komentár k Mileiovej inaugurácii v španielčine.

 Ďalšiu finančnú pomoc Ukrajine nedávno v USA zablokovali Republikáni. Téme sa podrobnejšie venuje Zolo Mikeš. The Guardian prišiel s informáciou, že za zatvorenými dverami vo Washingtone sa majú Republikáni stretnúť s Orbánovými spojencami a presviedčať ich, aby Ukrajincom nepomáhali.

Už zajtra sa začne dvojdňové podujatie organizované konzervatívnym think-tankom Heritage Foundation, kde budú mať možnosť intervenovať u Republikánov rokovať členovia Maďarského inštitútu pre medzinárodné záležitosti a pracovníci maďarského veľvyslanectva vo Washingtone, aktuality.sk

X X X

Tisíce Slovákov odchádzajú študovať do zahraničia. Motivujte ich k návratu, zhodli sa europoslanci

 „Česi si pomerne skoro uvedomili potenciál Slovenska ako zdroja študentov a nastavili veľmi ústretové prijímacie konanie,“ hovorí sociológ Miroslav Bahna. Prečítajte si príbehy Slovákov a Sloveniek, ktorí odišli.

Slovensko trpí odlivom mozgov do zahraničia, čo potvrdzuje aj Inštitút vzdelávacej politiky (IVP), podľa ktorého každý piaty slovenský vysokoškolák študuje v zahraničí. Mladí ľudia, ktorí odišli, hovoria, že si našli študijné odbory, ktoré Slovensko neponúka, ale sú aj nespokojní so životnou úrovňou či politickou situáciou v domovskej krajine.

Poslanci navrhujú zlepšenie verejných služieb, ale aj politickej kultúry. Lucia Ďuriš Nicholsonová upozorňuje, že cieľom štátu nie je udržať študentov doma, ale motivovať ich k návratu zo zahraničia.

Tento rok opäť vycestovali do zahraničia tisíce študentov. Martin Kremnický študuje aplikovanú umelú inteligenciu na univerzite v Holandsku. Po skončení stredoškolského štúdia o slovenských vysokých školách neuvažoval.

Vybral si študijný odbor, ktorý bol dostupný len v zahraničí. Hovorí, že odišiel aj pre nízku životnú úroveň v rodnej krajine. „Kvalita života v Holandsku sa tu na Slovensku nedá dosiahnuť,“ opisuje jeden z dôvodov svojho odchodu.

Podľa údajov OECD študovalo v roku 2016 v zahraničí 17 % všetkých slovenských vysokoškolákov a v roku 2020 to bolo až 20 %. Česká republika je dlhodobo najobľúbenejšou krajinou medzi mladými ľuďmi. Kým z Čiech odchádza ročne študovať do zahraničia len niečo vyše 10 000 mladých a talentovaných študentov, zo Slovenska ich odchádza trikrát viac.

 Prispôsobili si prijímačky

Podľa sociológa Miloslava Bahnu zo Slovenskej akadémie vied je dôležitým faktorom prijímacie konanie na českých školách. „Česi si pomerne skoro uvedomili potenciál Slovenska ako zdroja študentov a nastavili veľmi ústretové prijímacie konanie,“ hovorí a dodáva, že to všetko sa deje v čase klesajúcej demografickej krivky, ktorej si je Česko vedomé.

Pri výbere vysokej školy Martin porovnával politickú situáciu alebo stav zdravotníctva v oboch štátoch. „Premýšľal som aj o tom, koľko by som mohol potenciálne zarobiť po škole na Slovensku,“ hovorí.

Páčilo sa mu, že holandská spoločnosť je otvorenejšia a tolerantnejšia. Domáce univerzity boli pre neho poslednou, záchrannou možnosťou. Ak by sa nedostal do Holandska, uvažoval aj o Českej republike.

Sociológ Bahna potvrdzuje, že dôvodom odchodu nie je len túžba študovať v rozvinutejšej a bohatšej krajine, ktorú študenti spájajú s lepšími možnosťami uplatnenia po štúdiu, ale aj štúdium na prestížnej univerzite, ktorej diplom im dáva výhodu na trhu práce v ich domovskej krajine.

Poukázal aj na reputačný problém slovenských škôl – nemôžu konkurovať zahraničným, pretože podľa neho niektorí naši študenti nad nimi ohŕňajú nos. „Mnohé české vysoké školy sú objektívne horšie ako tie lepšie slovenské,“ uzavrel.

Podľa odborníčky Cristiny Procházkovej Ilinitchi z Vysokej školy ekonomickej v Prahe si však Slováci vyberajú české vysoké školy nielen kvôli ich geografickej, kultúrnej a jazykovej blízkosti. „Pravdepodobne je to nižšia úroveň vysokých škôl v porovnaní s Českou republikou a nižšia ekonomická úroveň, ktorá následne ovplyvňuje mladých ľudí,“ vysvetlila.

„Nemusíme ich držať doma”

Poslanci tvrdia, že prioritou štátu nemôže byť udržanie mladých ľudí doma. „Nie je ani tak v záujme Slovenska, aby si držalo najšikovnejších študentov na slovenských vysokých školách. Je však potrebné vytvoriť podmienky, aby sa mohli vrátiť a rozvíjať svoj talent doma, ideálne vo svojom regióne,“ uviedla poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Podľa nej za úspech možno považovať už len to, že sa po desiatich rokoch vrátia. Pomôcť by mohlo aj zatraktívnenie učiteľského povolania. „Kvalitní učitelia sú príkladom pre študentov, ale zároveň ich motivujú, aby neodchádzali mimo domova,“ vysvetlila Miriam Lexmann, ktorá navrhla rozšíriť možnosti mobility učiteľov.

Migrácia študentov je fenomén, ktorý sa netýka len Slovenska. „Ako stály spravodajca Európskeho parlamentu pre Srbsko vidím, že mladí ľudia opúšťajú aj túto krajinu a ďalšie kandidátske krajiny,“ pripomenul europoslanec Vladimír Bilčík. Podľa jeho slov si EÚ tento problém uvedomuje, a preto ponúka členským štátom, vrátane Slovenska, systematické nástroje podpory na zlepšenie ich podmienok.

Ako príklad uviedol Plán obnovy a odolnosti. Podľa jeho slov umožňuje Slovensku financovať reformy v hodnote viac ako šesť miliárd eur. „Som presvedčený, že ak zvýšime stav nášho školstva, zdravotníctva a ďalších verejných služieb na európsky štandard, mladí ľudia budú viac motivovaní zostať alebo sa vrátiť,“ povedal Bilčík.

 Vráti sa?

Martin Kremnický neplánuje svoj návrat tak skoro. „Ak by som sa mal vrátiť, musel by som mať nádej, že sa krajina pohne dopredu,“ hovorí. Trápi ho korupcia, stav zdravotníctva, zlá infraštruktúra a viaceré návrhy, ktoré sa nedávno dostali do slovenského parlamentu.

Štúdium ho baví, pretože sa mu páči zahraničný typ vyučovania. „Môj semester v Holandsku je rozdelený do blokov, takže máme možnosť absolvovať menej predmetov, ale podrobnejšie. Skúšky sú písomné, preto je hodnotenie objektívnejšie — na Slovensku je takých menej,“ hovorí a dodáva, že podľa neho by sa mal slovenský vzdelávací systém zreformovať. Domov by sa vrátil len kvôli rodine.

 Sleduje politickú situáciu

Veronika Baranová, študentka prvého ročníka, odišla v tomto školskom roku študovať európske a anglické právo vo Veľkej Británii. „Nemala som pocit, že by mi Slovensko mohlo ponúknuť to, čo som hľadala,“ hovorí. Jej prioritami boli dobré školy alebo viac pracovných príležitostí. O slovenských vysokých školách takmer neuvažovala.

Výsledky prijímacieho konania z Anglicka dostala oveľa skôr ako študenti na Slovensku, takže nebola nútená rozmýšľať o miestnych univerzitách. „Ak by to nevyšlo, Amerika bola moja druhá voľba,“ hovorí.

Vzhľadom na svoj študijný odbor nemá v pláne vrátiť sa domov. „Asi by som musela robiť skúšky zo slovenského práva, to ma zatiaľ neláka,“ hovorí. Pripúšťa, že jej rozhodnutie v budúcnosti ovplyvní politická situácia, ktorú pozorne sleduje.

Nechcela odísť

Kým pre iných bolo štúdium v zahraničí prvou voľbou, Natália Štojková chcela zostať doma v Bratislave. Plánovala sa venovať grafickému dizajnu. Na prijímacích skúškach však skončila druhá.

„Odísť do zahraničia vôbec nebolo mojím plánom. Skôr to bolo pre nedostatok príležitostí v kreatívnych oblastiach na Slovensku. Je to o nadviazaní správnych kontaktov, musíte poznať lektorov a možno už byť z umeleckého prostredia,“ opísala situáciu v slovenskom školstve.

Keď sa chcela vrátiť na magisterské štúdium, v Bratislave ju opäť odmietli. „Hneď mi povedali, že ich nezaujíma typ umenia, ktoré robím,“ priznala, a tak zostala v Anglicku.

„V zahraničí je veľmi ťažké vybudovať si pevné väzby, pretože tam prebieha veľká výmena študentov. Myslím, že sa chcem vrátiť,“ hovorí Natália o svojich plánoch. Najskôr si však musí nájsť prácu v zahraničí, aby mohla splatiť pôžičku na školné v Anglicku.

Analyzujú problémy v spoločnosti

Sofia Vrábková študuje hodnototvorné hospodárstvo v Holandsku. Ide o typ štúdia, ktorý slovenské vysoké školstvo neponúka. „Odbor je komplexne zameraný na rôzne podnikové procesy,“ hovorí a dodáva, že preferuje štúdium spojené s praxou.

Učí sa aplikovať podnikateľské riešenia v praxi. Hovorí, že si nevie predstaviť, že by prišla na pohovor so zamestnávateľom po tom, čo sa na vysokej škole učila len teóriu. Naráža pritom na slovenský vzdelávací systém.

„Tu sa nesedí na prednáškach a nepíšu sa poznámky. Učitelia nám predložia problém a my sa ho potom snažíme analyzovať a vymyslieť praktické riešenie.” Napriek tomu tvrdí, že by sa sem rada vrátila. „S priateľom o tom často diskutujeme. Jedného dňa by sme sa sem pravdepodobne chceli vrátiť. Je však veľa vecí, ktoré nás demotivujú. Hlavne politická situácia,“ objasňuje.

„Teórie sa neučíme“

Marcela Matisová žije v Nemecku už tri roky. „Slovenské školy nemajú takú prestíž ako zahraničné,“ hovorí študentka podnikovej ekonomiky. „Neučíme sa teórie, ktoré sa nedajú aplikovať v praxi. Namiesto toho máme prednášky s reálnymi ľuďmi, ktorí pracujú vo fungujúcich firmách. Veľmi oceňujem, a na Slovensku som o tom nepočula, že školy majú priame prepojenie na veľké firmy. Takže štúdium je spojené s praxou. Naša univerzita veľa spolupracuje so zahraničnými podnikmi, ale aj s nemeckými,“ ocenila.

Zároveň nemajú povinnú dochádzku a je na nich, ako sa na skúšku pripravia. Nad tým, či sa vráti domov, premýšľa takmer každý deň. Cíti, že život v inej krajine nie je jednoduchý. „Musíte neustále bojovať s tým, že ste v cudzej krajine a nikdy nebudete v rovnakej pozícii ako miestni. Ale zatiaľ som rozhodnutá, že by som tu chcela zostať,“ priznala Marcela, no nevylúčila, že sa to môže zmeniť.

„Očakávala by som, že slovenský vzdelávací systém najskôr prejde modernizáciou,“ spomenula s odkazom na slabú finančnú motiváciu zamestnať sa na Slovensku. „Keď porovnám naše podmienky s nemeckou minimálnou mzdou 14 eur na hodinu, určite je nad čím uvažovať,“ dodala, aktuality.sk

X X X

Národná rada SR: Oznámenia o majetku podalo 193 funkcionárov, žiaden po lehote

Verejným funkcionárom, ktorí nepodali v potrebnej lehote oznámenia o majetkových pomeroch, hrozí podľa zákona pokuta vo výške ich jedného mesačného platu.

Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov podalo do piatka 8.decembra 193 funkcionárov. Z toho bolo 154 poslancov, členov vlády, štátnych tajomníkov či generálnych tajomníkov služobného úradu. Žiaden nepodal oznámenie po lehote. Výbor Národnej rady (NR) SR pre nezlučiteľnosť funkcií sa im má venovať v stredu 13.decembra. Pre TASR to uviedla predsedníčka výboru Veronika Remišová (klub Slovensko, Za ľudí, KÚ).

„Máme tam samozrejme konania, ktoré sú buď ešte z minulého volebného obdobia, alebo sa týkajú funkcionárov, ktorí mali podať oznámenia rok po skočení funkcie. Tam sú aj nejaké začaté podania, ktoré budeme uzatvárať,“ doplnila Remišová.

Povinnosť podať oznámenia majú vždy aj novozvolení poslanci NR SR či členovia vlády, ktorí predtým neboli vo verejnej funkcii. Tí musia oznámenie podať do 30 dní odo dňa, keď sa ujali výkonu verejnej funkcie. Verejným funkcionárom, ktorí nepodali v potrebnej lehote oznámenia o majetkových pomeroch, hrozí podľa zákona pokuta vo výške ich jedného mesačného platu.

Na margo zlepšovania procesu overovania podaní Remišová uviedla, že ak by to chceli robiť dôkladne, mohli by ísť do budúcna cestou ako v niektorých iných krajinách, kde sa tomu venuje samostatný nezávislý úrad a nie traja zamestnanci NR SR. Prospela by podľa nej aj kompletná elektronizácia. Pre zlepšenie transparentnosti považuje za dobré pozrieť sa aj na majetky politikov a verejných funkcionárov skrývané vo firmách.

Povinnosť podať oznámenie o majetkových pomeroch sa podľa zákona týka prezidenta SR, poslancov NR SR, členov vlády, štátnych tajomníkov, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, sudcov Ústavného súdu SR, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu SR, členov Súdnej rady SR, generálneho prokurátora či verejného ochrancu práv. Rovnakú povinnosť majú napríklad aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, rektori verejných vysokých škôl či šéfovia Železníc Slovenskej republiky. Podať ho musia aj verejní funkcionári, ktorých do funkcie nominoval štát alebo právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, aktuality.sk

X X X

Európa zareagovala na budíček a darí sa jej zvyšovať dodávky munície pre Ukrajinu

 Dodávky zbraní a potrebnej munície od spojencov pre Ukrajinu čoraz viac ohrozujú rôzne prekážky. V USA sa stali obeťou vnútropolitického boja a v Európe ich zas brzdí byrokracia a protekcionizmus. Našťastie, biť na poplach sa začalo relatívne včas a už sa objavujú aj isté náznaky zlepšovania situácie.

 V Spojených štátoch si na nejaký prielom ohľadom hlasovania o pomoci pre Ukrajinu v tamojšom Kongrese ešte počkáme. Zlepšenie nastalo v Európe. Tá na jar ohlásila, že do marca budúceho roka dodá Kyjevu milión kusov delostreleckej munície. Za pol roka však stihla dodať len 300-tisíc kusov a tak začalo byť jasné, že svoj záväzok nesplní.

Táto Jóbova zvesť však neznamenala, že by Európa na svoje ciele rezignovala. Naopak, začala sa snažiť ešte viac, aby sa k nim čo najviac priblížila. Z najnovších údajov vyplýva, že Ukrajine dodala už pol milióna delostreleckých granátov. Znamená to, že kým za prvých šesť mesiacov to bolo 300-tisíc kusov, za ďalšie tri mesiace už 200-tisíc kusov, čo je významné zrýchlenie. Na sľúbený milión to síce do marca stále nevyzerá, ale trend sa zlepšuje.

 Nemecko a Fínsko

Dobré správy pre Ukrajinu prichádzajú najmä z Nemecka. Tamojšia spoločnosť Rheinmetall oznámila, že získala zákazku na delostrelecké granáty za 142 miliónov eur. Objednala si ich nemenovaná členská krajina NATO, ktorá dlhodobo podporuje Ukrajinu. Túto muníciu vyrobí španielska pobočka Rheinmetallu. Ukrajina ju dostane v roku 2025. Dôvod tohto zdržania nie je pre Kyjev až taký nevýhodný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať – ešte pred naplnením tejto objednávky musí totiž spoločnosť vyrobiť pre Ukrajinu muníciu z troch predchádzajúcich kontraktov.

 V roku 2024 Rheinmetall dodá 40-tisíc delostreleckých granátov z predošlej objednávky. V októbri tohto roku nemecká vláda objednala pre Kyjev 100-tisíc kusov munície kalibru 155 mm, ktoré takisto vyrobí španielska pobočka. A v novembri vláda v Berlíne objednala aj 100-tisíc mínometných granátov kalibru 120 mm, ktoré budú taktiež dodané Ukrajine. Očakáva sa, že v najbližších dvoch rokoch obdrží Kyjev od Rheinmetallu 4-tisíc kusov munície mesačne.

V najbližších týždňoch zvýši produkciu delostreleckej munície pre Ukrajinu aj Fínsko. Povedal to fínsky minister obrany Antti Häkkänen v rozhovore pre noviny Iltalehti. „Dokončili sme rokovania o tom, ako môže Fínsko pokračovať vo zvyšovaní výroby munície pre Ukrajinu, povedal Häkkänen s tým, že definitívne rozhodnutie padne ešte pred Vianocami. Fínska vláda na tento účel investuje desiatky miliónov eur. Podpora Ukrajiny je totiž podľa ministra pre Helsinki kľúčová.

 Fínsko si podalo prihlášku do NATO minulý rok po nevyprovokovanej agresii Ruska voči Ukrajine, Členom aliancie sa stalo na jar tohto roka. Predtým si ako neutrálna krajina Fínsko vybudovalo pomerne silnú armádu, najmä čo sa týka delostrelectva. Okrem iného má viac ako 800 mínometov kalibru 120 mm a 170 ťahaných húfnic kalibru 155 mm. Všetky tieto zbrane sú domácej výroby. Priemyselné kapacity na pomoc Kyjevu teda Helsinki majú dostatočné.

Azerbajdžan dodáva 122 mm granáty

Ukrajina sa nemusí spoliehať len na európskych spojencov a ich dodávky munície „západného“ kalibru 155 mm. Na ukrajinských sociálnych sieťach sa objavili aj fotografie z výroby munície kalibru 122 mm milimetrov. Tieto granáty Ukrajina potrebuje pre ťahané húfnice D-30 a samohybné húfnice Gvozdika. Obe zbrane pochádzajú ešte z čias Sovietskeho zväzu. Ich bežný dostrel je 15 km, so špeciálnou muníciou až 22 km.

Pre Ukrajinu ide o dôležité zbrane. Pred vojnou mala vyše 600 Gvozdík a 130 húfnic D-30. Po začatí ruskej invázie dodali Estónsko a Chorvátsko ďalších 50 kusov D-30. Z Poľska prišlo 70 Gvozdík, Česko a Bulharsko dodali ďalšie v bližšie nespresnenom počte. Oba typy používa aj ruská armáda.

Lokalita, kde sú výrobné haly 122 mm munície umiestnené, nebola spočiatku zverejnená. Uvádzalo sa len to, že ide o jednu z partnerských krajín, Dlho to však v utajení nezostalo. Podľa rôznych detailov sa ukázalo, že ide o závod spoločnosti Palladium Group v Azerbajdžane. Zábery už vyrobenej munície znamenajú, že na ňu Ukrajina nemusí dlho čakať.

 Kyjev však nečaká len na pomoc zo zahraničia. Koncom tohto týždňa sa Ukrajina dohodla s dvoma americkými firmami na spoločnej výrobe granátov kalibru 155 milimetrov. Uviedol to ukrajinský minister pre strategický priemysel Olexandr Kamyšin. Potrvá však najmenej dva roky, kým sa podarí spustiť výrobu na Ukrajine. Ktoré americké firmy sa na tomto spoločnom projekte budú podieľať, nie je známe. Minister ich nemenoval./agentury/

X X X

Otázka, či bude Tibor Gašpar šéfom SIS, podľa neho nie je na stole

Bývalý policajný prezident a poslanec parlamentu Tibor Gašpar (Smer) nikdy verejne neprezentoval zámer stať sa šéfom Slovenskej informačnej služby. Uviedol to v diskusnej relácii O 5 minút 12 RTVS s tým, že takáto otázka momentálne nie je na stole.

 „Ja som aktívny v parlamente, chcem pracovať,“ povedal Gašpar. Na druhej strane podľa neho v situácii, že by boli splnené zákonné podmienky, nevidí dôvod, prečo by riaditeľom SIS nemohol byť. „Ale musia byť splnené zákonné podmienky,“ dodal Gašpar.

X X X

Z členov vlády má najväčšiu dôveru občanov Drucker, najmenšiu Susko

 Spomedzi členov vlády má najväčšiu dôveru občanov minister školstva Tomáš Drucker (Hlas), najmenšiu minister spravodlivosti Boris Susko (Smer).

 Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza, ktorý sa konal od 15. do 22. novembra na vzorke 1015 respondentov.

Drucker požíva dôveru 43 percent opýtaných. Nasledujú ďalší ministri Hlasu, a to ministerka vnútra Denisa Saková (43 percent), minister práce Erik Tomáš (43 percent), minister investícií Richard Raši (41 percent) a ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (38 percent).

Ďalší z hľadiska dôveryhodnosti sú za Smer šéf diplomacie Juraj Blanár (37 percent) a minister financií Ladislav Kamenický (37 percent). Nasleduje šéf envirorezortu za SNS Tomáš Taraba (35 percent). Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas-SD) vo vedení rezortu vnútra dôveruje 35 percent opýtaných a Robertovi Kaliňákovi zo Smeru ako ministrovi obrany 34 percent.

Nasledujú minister pôdohospodárstva za Smer-SD Richard Takáč (32 percent), ministerka kultúry za SNS Martina Šimkovičová (31 percent), minister dopravy za Smer Jozef Ráž (28 percent) a podpredseda vlády za Hlas Peter Kmec (24 percent).

Suskovi vo vedení rezortu spravodlivosti dôveruje 24 percent opýtaných. Po Kmecovi, ktorému nedôveruje 38 percent respondentov má Susko zároveň druhú najnižšiu mieru nedôveryhodnosti, a to 39 percent.

Najvyššiu nedôveru spomedzi ministrov má podľa prieskumu Kaliňák (61 percent). Nasledujú Šimkovičová (57 percent), Šutaj Eštok (53 percent) a Blanár (50 percent). V poradí nasledujú Raši a Tomáš (zhodne 49 percent), Saková, Taraba a Ráž (48 percent), Drucker (47 percent), Kamenický (45 percent), Takáč (42 percent) a Dolinková (41 percent)./agentury/

X X X

Kde zmizla lyžiarska hviezda? Američanka priznala vyšetrovanie. V hre je dopingové podozrenie

V štartových listinách na preteky super G a zjazdu Svetového pohára vo švajčiarskom Moritzi chýbalo meno hviezdnej americkej lyžiarky Breezy Johnsonovej.

 Breezy Johnsonová sa pravidelne umiestňovala v najlepšej desiatke v zjazde.

Prečo špecialistka na rýchlostné disciplíny pod Alpami chýbala, nebolo do nedele oficiálne známe. No v lyžiarskych kruhoch sa hovorilo o možnom dopingovom prehrešku.

Johnsonová skončila minulú zimu päťkrát v najlepšej desiatke v zjazde. V St. Moritz dosiahla svoj najlepší výsledok v sezóne, piate miesto. V kariére bola len osemkrát lepšia – trikrát druhá, štyrikrát tretia a raz štvrtá.

 Jej mama nedávno do facebookovej skupiny napísala, že jej spôsobuje problémy zápal v kolennom kĺbe a že bola na terapii v USA. Toto zranenie mohlo súvisieť s jej pádom na tréningu pred dva a pol mesiacom. Vtedy si vyvrtla kolenný kĺb.

V priebehu nedele sa k situácii vyjadrila aj samotná Johnsonová. Uviedla, že nebude pretekať pokým bude čeliť vyšetrovaniu domácej antidopingovej agentúry. Špecialistke na zjazd hrozí dvojročný zákaz činnosti.

Johnsonová informovala, že vyšetrovanie Americkej antidopingovej agentúry (USADA) súvisí s možným porušením pravidiel o nahlásení miesta pobytu pre možnosť dopingovej kontroly.

„Z úcty k mojim kolegom pretekárom som sa rozhodla, že nebudem súťažiť, kým sa celá táto záležitosť nevyrieši,“ uviedla Američanka podľa agentúry AP.

 Portál skinews.ch ešte v sobotu informoval, že mala porušiť požiadavky americkej antidopingovej agentúry USADA. Dôvodom má byť skutočnosť, že Johnsonová vynechala tri dopingové testy, pretože nebola na mieste, ktoré určila USADA.

 Švajčiarsky Blick sa po ženskom zjazde snažil získať odpovede na otázky od hlavného trénera amerického tímu Paula Kristofica. „Nič k tomu nepoviem,“ uviedol. Na otázku, či sú dopingové podozrenia nesprávne, sa tiež nevyjadril. „Nebudem to komentovať.“

Kristofic potvrdil, že Johnsonová bola priamo v St. Moritzi a plánovala v dejisku Svetového pohára trénovať a súťažiť. No nič z toho nebolo. „Odletela naspäť do USA, pretože sa necítila dobre. Doma jej skontrolujú koleno,“ uzavrel americký tréner./agentury/

X X X

Slovensko pre Ukrajinu: Rusko trpí syndrómom sebaľútosti. Humanitárna pomoc vojnu neukončí

 Vojaci nepotrebujú proteínové tyčinky, potrebujú muníciu, hovorí Slovák, ktorí im s kamarátkou pravidelne na front vozí humanitárnu pomoc či vojenskú techniku.

Ak niekomu tvrdíte, že sa má zle, pretože niekto iný sa má lepšie, primiešate národnú neznášanlivosť a z nepriateľa urobíte niečo menejcenné, je pomerne jednoduché ho presvedčiť. Tak to robili nacisti a tak to robia aj Rusi, hovorí ítečkár a fotograf na voľnej nohe Marcel REBRO, ktorý spolu s fotoreportérkou Janou Čavojskou už viac než rok vozí humanitárnu pomoc na Ukrajinu. Peniaze zbiera cez súkromný účet, ale napríklad aj na portáli Donio, kde momentálne zháňa peniaze na drony.

Predtým bol častým návštevníkom odľahlej ruskej tundry. Do tisícky kilometrov vzdialeného kraja, kde na niektoré miesta nevedú žiadne cesty, by poslal každého, kto k Rusku bezbreho vzhliada.

Na Ukrajinu ste prvýkrát cestovali v roku 2023. Dovtedy ste často chodili fotiť do ruskej tundry, navštívili ste napríklad aj Náhorný Karabach. Prečo ste sa rozhodli pre Ukrajinu?

V januári tohto roka som zasa chcel ísť do ruskej tundry, požiadal som o víza a odpovedali mi, že nie som v tejto situácii žiaduca osoba. Tak som išiel do Bangladéša. S parťákom Garikom Avanesianom sme sa zhovárali, kam pôjdeme ďalej, a on dostal nápad, že na Ukrajinu. Dohodli sme sa teda, že pôjdeme v marci.

X Šli ste tam naprázdno alebo ste už počas prvej cesty zaviezli nejakú pomoc?

Keď sa kamaráti dozvedeli, že idem na Ukrajinu, povedal mi, že keď tam idem, mal by som niečo zobrať. Vedel som, že ľudia robia nejaké zbierky. Vtedy to ešte šlo mimo mňa. Napísal som teda na Facebook, že ideme na Ukrajinu, a ak niekto chce, môže nám priniesť veci, ktoré by sa tam hodili, prípadne prispieť finančne. Medzitým sme sa spojili s vojakmi, ktorí nám poslali zoznam toho, čo potrebujú. Začal som teda zbierať peniaze a nakoniec z toho bola slušná suma. A tak sme nakúpili veci, zohnali väčšie auto od kamaráta z požičovne a vyrazili na hranice. Predstavte si, že idete s autom polepeným reklamou z požičovne do vojny. Bolo to komické.

X Humanitárnu pomoc ste viezli vôbec prvýkrát. Vedeli ste, čo všetko treba urobiť, aby ste ju mohli previezť mimo hraníc EÚ?

Netušil som, ako funguje humanitárna pomoc. Prišiel som na colnicu a povedal som, že niečo veziem na Ukrajinu. Spýtali sa, kde mám deklaráciu. Povedal som, že nemám nič. Nejaká Ukrajinka zo špedičnej firmy ma vzala dozadu a pomohla mi vyplniť papiere. Potrebovala odo mňa kód jednotky. Tak som telefonoval vojakom, aby mi ho nadiktovali. Bola to úplná „punkáčina“. Nevedeli sme ani, kadiaľ máme ísť, zrazu sme sa ocitli medzi dvomi kamiónmi, pretože sme išli s dodávkou cez priechod pre nákladné vozidlá.

X Kam ste smerovali potom?

Po troch dňoch sme prišli do Odesy. Tam sa to vo mne prvý raz zlomilo. Stretli sme koordinátorku zdravotníkov Irinu. Keď som jej dal krabicu so sto turniketmi, rozplakala sa. Povedal som jej, nech neblbne, že veď jej nedávam diamanty. Ona mi však povedala: „Ty si neuvedomuješ, že každá táto vec je potenciálny zachránený ľudský život. Možno si teraz zachránil sto ľudí.“ Vtedy som povedal Garikovi, že keď sa aj teraz rovno otočíme a pôjdeme domov, naša cesta mala zmysel. Nič sme ešte nemali nafotené.

 X Mnoho ľudí, ktorí prvýkrát zavítajú na Ukrajinu, vidia miesta a veci, ktoré nikdy predtým nevideli. Ako si na prvú návštevu spomínate vy?

Prvýkrát sme sa dostali do pekla. Videl som zdemolované ukrajinské dediny. Stretli sme ľudí, ktorí nám rozprávali svoje príbehy o tom, že mali farmy, hospodárstva, dobytok a zrazu priletela raketa. A nemali nič. Zo dňa na deň sa z nich stali bezdomovci. Ukazovali nám rozmlátené domy, autá. Vtedy som vedel, že sa tam ešte vrátim a že im pomôžem.

X Čiže predpokladám, že po návrate domov ste uvažovali, čo ďalej a začali ste znova zbierať peniaze…

Napísal mi Boris Buchman – fotograf z Odesy, že chlapci na fronte potrebujú auto. Tak som napísal na Facebook, že potrebujeme auto, a skutočne sa podarilo peniaze vyzbierať. Garik, ktorý bol so mnou predtým, už nemohol ísť. Zhodou okolností sa mi ozvala kamarátka a fotoreportérka Jana Čavojská, že chce ísť na Ukrajinu. Ona tam chodí od roku 2015. Bola na Donbase, v Chersone a Buči po oslobodení. Chcela si požičať prilbu a nepriestrelnú vestu. Povedal som, že potrebujem niekoho, aby mi odviezol auto. A tak sme šli.

X S prevozom auta cez hranice to však nie je také jednoduché, ako s humanitárnou pomocou.

Nejako sme to na colnici uhrali a auto sme odovzdali. Dostali sme sa na miesta, kam sa novinári bežne nedostanú. Aj vďaka tomu, že sme niesli pomoc. Odvtedy sme tam boli štyrikrát, vyzbierali sme vyše 70-tisíc eur. Materiálnu pomoc ani nerátam.

X Na vašej stránke ste písali o tábore pre ukrajinské siroty. Ako ste sa dostali k ukrajinským matkám, ktoré prišli o mužov v boji?

Je to krásny príbeh. Ivan Sýkora z Prievidze, ktorý Ukrajine pomáha cez OZ Berkat, robí aj tábory pre ukrajinské deti. Napísal mi, že chce niečo poslať, nech sa zastavíme na západe Ukrajiny, môžeme tam aj niečo pofotiť. Prišli sme tam za tými deťmi. Bolo to super. Ale zároveň bolo hrozné počúvať príbehy žien, ktoré prišli o mužov. Niektoré deti boli úplné siroty. A tak sme sa rozhodli urobiť ďalšiu zbierku pre tieto ženy a deti, pretože ich je skutočne veľa.

 X Koľko sa vám ich podarilo dostať do tábora?

Najskôr sme mali plán, že vyzbierame pre 50 detí, potom som zvýšili na 55, pretože sa práve blížili moje 55. narodeniny. Ukrajinka Tatiana, ktorá tábory organizuje, ma vtedy vylákala do Rivného a urobili mi narodeninové prekvapenie. Bolo to milé. Nakoniec sa nám podarilo vyzbierať vyše 11-tisíc eur a do tábora mohlo ísť 110 detí. Tábor stojí 105 eur. Na naše pomery super cena, ale tie matky dostávajú dávku 50 eur mesačne. Na Ukrajine je síce lacno, ale toto im skutočne nestačí.

X Tábory sú pre deti miestom, kde si oddýchnu, načerpajú nové zážitky, získajú novú motiváciu. Bolo to tak aj v tomto prípade?

Áno. Bol to pre nich týždeň skvelého programu – arteterapie, hrnčiarske dielne, hry. Je to veľmi dôležitá vec aj pre tie matky. Sú stratené v čase a priestore. Predstavte si, že prídete o všetko – mali ste manžela, bývanie a zrazu nemáte nič. Sú rady, že prežívajú, zavreté doma čakajú na nejakú dávku alebo pomoc. Nič nerobia. Treba ich prebrať k životu a práve tieto tábory tomu pomáhajú. Sú to mladé ženy, 30-40-ročné.

Chceli by sme urobiť ešte jednu vec – na jar ich doviesť na Slovensko na Liptov. Na to však potrebujeme dohodnúť lepšie ceny a vyzbierať peniaze.

 X Na stránke ste písali aj o mobilnej ambulancii Frida, ktorú ste na Ukrajine videli. Ako táto izraelsko-poľská iniciatíva funguje v praxi?

Dobrovoľníci – lekári, ktorí cez týždeň normálne pracujú na klinikách, sadnú cez víkend do áut a idú do blízkosti frontových línií. Tam je problémom so zdravotnou starostlivosťou, základná infraštruktúra je zničená. Ráno prídu, zriadia mobilnú ambulanciu – internista, gastroenterológ, očný, ortopéd… Ľudia sa zaregistrujú a absolvujú vyšetrenia. Chodia tam, samozrejme, aj psychológovia, pretože veľká časť problémov je psychických alebo psychosomatických. Všetko je zadarmo, sú to ľudia, ktorí nemajú na základné potraviny. Bez dobrovoľníkov by neprežili.

X Ukrajine pomáha skutočne veľké množstvo dobrovoľníkov zo Slovenska i zahraničia. Hovorí sa, že bez nich by Ukrajina neexistovala. Ako to vnímate vy?

Áno. Keď som tam šiel prvýkrát a zbadal som vojakov na blockposte, najskôr som si myslel, že je to domobrana – jeden mal poľskú, druhý britskú a tretí českú uniformu. Jednoducho, kto čo zohnal. Naposledy sme im kupovali topánky, pretože potrebovali nové na zimu. Keď sme boli na fronte, pýtal som sa jedného veliteľa, prečo on musí zháňať dron cez dobrovoľníkov, prečo mu to nezabezpečí armáda tak ako náboje. Odpovedal, že armáda nemá ani náboje a on drony potrebuje, pretože inak posiela svojich mužov na smrť. „Pošlem ich dopredu, a keď nevidím, čo tam je, a nespravím prieskum dronmi, neviem, či je to pokryté mínometnou paľbou.“ Ak ide vojak, je to prieskum bojom, a keď sa bojuje, tak sa zomiera.

 X Čiže ste na vlastnej koži zažili, že Ukrajinci bojujú s nedostatkom vojenskej techniky a munície…

Aby ste zasiahli cieľ mínometom, potrebujete tri výstrely. To je štandard, tak funguje celý svet. Ukrajinci idú na prvú, lebo ich nemajú a nemôžu si dovoliť, aby ich Rusi odhalili

X Posielajú vám vojaci zoznamy vecí, ktoré aktuálne potrebujú?

Áno, napríklad cez leto potrebovali veľmi veľa sprejov proti komárom. Zákopy boli plné vody a hromadil sa tam tento nepríjemný hmyz. Na zimu sme vozili veľa liekov. Potrebujú tiež veľké množstvo vlhčených utierok, pretože hygiena v zákopoch je naozaj biedna. Potrebovali aj papier, drony alebo turnikety, či špeciálne škrtidlá na vnútorné krvácanie.

X Spomínali ste svoje výlety do Ruska. Ako vnímajú vaši priatelia odtiaľ situáciu na Ukrajine?

Mám kamaráta Rusa, ktorý keď videl moje fotografie z Ukrajiny, povedal, že je to zinscenované. Že v tom sú Ukrajinci dobrí a je to najmä pre fotografov a žurnalistov. Rusi podľa neho neútočia na civilné ciele a dediny. Robia to iba vtedy, keď sú tam skrytí vojaci.

X Ako ste reagovali?

Spýtal som sa ho, kto im dal morálne právo bombardovať ľubovoľnú dedinu. Alebo že neútočia na civilné ciele? Keď sme boli v Odese, zbombardovali sklad potravín nachádzajúci sa 500 metrov od nášho hotela. Zabili troch ľudí. Tých príbehov je veľmi veľa.

Neviem, ako týmto ľuďom otvoriť oči. Keď robím prednášky o Bangladéši, hovorím, nech deti pošlú do fabrík, kde ich rovesníci 16 hodín denne za tri misky ryže šijú oblečenie. Choďte sa pozrieť na Ukrajinu. Väčšina tých ľudí, aj Slovákov, by tam však nešla. Neviem, čo s nimi.

X Hovoríte, že robíte prednášky o Bangladéši. Robíte prednášky aj o svojich skúsenostiach Ukrajiny?

Áno. Vyberáme dobrovoľné vstupné a z toho potom nakupujeme pomoc. Treba o tom hovoriť. Možno aj niekoho presvedčíme, aj keď si myslím, že takí ľudia na takéto akcie nechodia. Ale aj keď len jednému človeku dobijeme baterky, má to zmysel, ukazovať, ako to tam naozaj vyzerá. Niektorí totiž majú zasa predstavu, že prídete do Užhorodu, nasadíte si vestu a prilbu a plížite sa bojovým poľom. Nie je to tak.

X Znamená to, že život ide ďalej a ľudia normálne fungujú?

Najbližšia kaviareň bola v Chersone istý čas od frontu vzdialená 800 metrov. Nataša, ktorá ju prevádzkuje, sa ma spýtala, že čo má robiť, jednoducho musí žiť ďalej. Kaviareň je na západnej strane bytového bloku. Ak aj niečo doletí, nimi to „iba otrasie“. Tak nám povedala. Keď sme sa raz s Garikom ubytovali v Odese v hoteli, v miestnom podniku bola diskotéka. Najskôr ma išlo rozdrapiť od jedu, že ako si môžu užívať, keď je vojna. Na ďalší deň mi ukrajinskí priatelia povedali, že musia žiť ďalej, lebo by sa zbláznili.

 X Na Slovensku je voči Ukrajine negatívne naladených množstvo ľudí. Koniec-koncov, podnecujú to aj naši politici. Ako vy vnímate argumenty o nepotrebnej pomoci či drahých autách, na ktorých k nám vraj odídenci prišli?

Som spolumajiteľom firmy a mám auto, ktoré tomu zodpovedá. Ak budem utekať pred vojnou, čo mám urobiť? Mám ho predať a zadovážiť si Škodu 120, aby som nebol súdený za to, že som prišiel drahým autom? Tí ľudia si neuvedomujú, že utečenec, ktorý sa dostane do zahraničia, môže mať auto, môžete mu dať ubytovanie v luxusnom hoteli, všetko zadarmo. On však prišiel o domov, o všetko. To mu ničím nenahradíte. Všetko, čo dostal, má totiž na dobu určitú a sú to zlomky toho, ako vieme pomôcť. Ešte horšie sú na tom tí, ktorí nemohli ujsť.

X Spomínate ľudí, ktorí odísť nemohli. Práve s takými ste sa stretli na Ukrajine. Aké sú ich dôvody?

S Jankou sme boli v meste Časiv Jar pri Bachmute. Išli sme po ulici a zbadali sme babičku, ako tlačí vozík. Spýtali sme sa jej, čo tam robí. Odpovedala: „Keby ma presídlili, nemám ani na nájomné. Tu si aspoň niečo dopestujem. Síce bývam v pivnici, ale mám strechu nad hlavou.“ Zároveň dostáva nejakú humanitárnu pomoc, ak ju, samozrejme, po ceste nezbombardujú. Bežní ľudia si nevedia predstaviť, ako sa tam žije.

X Ukrajinci prekvapili svet svojou odvahou a nezlomnosťou, ktorí neveria v nič iné iba víťazstvo a úplné oslobodenie. Vnímate ich tak aj vy?

Stretol som zdravotnú sestru z Bachmutu, volala sa Nataša, odtrhlo jej nohu. Spýtali sme sa jej, čo bude teraz robiť. Povedala, že jej dajú protézu a vráti sa do práce. Navštívili sme aj nemocnicu v Odese, kde rehabilitujú zranení vojaci. Sú to desaťtisíce ľudí, ktorí majú amputované končatiny. Stretli sme tam pyrotechnika, ktorému tiež odtrhlo nohu. Spýtal som sa ho, čo bude robiť. Povedal, že počká na protézu a vráti sa do jednotky. Povedal som mu, že nemá nohu, aká jednotka? Odpovedal, že nepôjde do nultej línie, ale bude aj naďalej na fronte. Povedal, že invalidom bude, keď sa skončí vojna. Aj prieskumák, ktorý nás viezol, mal poškodené oko zo streľby. Aj naďalej však zostáva v armáde.

X Vojak povedal, že invalidom bude až po vojne. Precitnutie a nástup tráum sme mohli vidieť aj pri vojakoch po skončení prvej či druhej svetovej vojny. Čaká toto aj Ukrajincov?

Boli sme na fronte s prieskumákmi – sú to manažéri z Česka. Bojujú tam od začiatku vojny. Robili vo veľkých firmách, chceli pomôcť, tak išli na front. Rozprávali sme sa s nimi práve o tomto. Jeden z nich bol v Bratislave, cestoval domov. Povedal, že dva týždne pred odchodom domov mal strach – väčšina ľudí zomiera tesne predtým, ako má ísť na opušťák. Bojí sa, čo sa mu stane v hlave, kým bude doma. Už teraz to majú mnohí pošramotené z toho, čo zažili.

X Nemajú títo ľudia obavu aj z toho, že ich doma nepochopia?

Poviem to jeho slovami: „Z pohľadu vás na západe sa nič nedeje. Sme tam, kam sme to posunuli v novembri 2022. Línia sa pohybuje o kilometer sem a tam. Ale my bojujeme o každý ten kilometer.“

X Spomenuli ste svojich ruských priateľov a to, že ste im ukázali fotky z Ukrajiny. Nezmenili názor ani po roku a pol?

Väčšina sa so mnou nechce baviť a nezmenili názor. Väčšina Rusov stále podporuje Putina. Možno nie priamo vojnu, ale jeho áno. V normálnej ruskej domácnosti, keď ráno vstanete a pustíte si televíziu, bežia tam správy. Štátna televízia ľuďom tlačí propagandu do hlavy.

Ešte pred vojnou som jednému ruskému kamarátovi hovoril, aby si pozrel niečo iné. Povedal, že nič iné nechytajú. Tak nech si prečíta niečo zahraničné. Že nevie po anglicky. Odporučil som mu prekladač na Googli. Povedal: „Google založili Američania. Ako mám veriť, že prekladá správne?“ Povedal som mu, že ho spoluzakladal Rus. „Odpadlík,“ bola jeho reakcia. Toto je ich mentálne nastavenie. Rusko trpí syndrómom národnej sebaľútosti. U nich neexistuje druhá svetová vojna. Bola to pre nich veľká vlastenecká vojna. Rusko zachránilo celú Európu a celý svet pred fašistami. Nejaký druhý front – západný front pre nich neexistoval.

Kamarátka, ruská novinárka, mi raz povedala, že svet si neuvedomuje, čo preň Rusi spravili. Ako príklad uviedla Afganistan, Sýriu, Arménsko. Povedal som si, fúha, asi sa nemáme o čom baviť.

 X Napriek tomu mnoho Slovákov k Rusku vzhliada.

Títo ľudia tam buď nikdy neboli, alebo videli maximálne Moskvu a Petrohrad. Poďte sto kilometrov od Moskvy a zistíte, ako Rusko vyzerá. V každom meste majú dodnes nejakú sovietsku ulicu. Je to iný svet. Obrovské územie, kde sú dediny, kam nevedú cesty. To my na Slovensku nepoznáme a nevieme si to predstaviť. Do jednej dediny je to v lete dve hodiny loďou z miesta, kde sa končí cesta. Cez leto po ľade prejdete aj peši.

Druhá vec, ktorá je problém, je korupcia. Kamarát, ktorý mal dva obchody, mi povedal, že sa mu príliš darilo, a tak jeden musel dať miestnemu politikovi, teda jeho príbuznému. A takto to tam funguje. Rusko je skorumpované odhora až nadol.

X Možno potom nie je ťažké presvedčiť ich ísť zabíjať na Ukrajinu…

Kamarát z Buče mi ukázal, čo Rusi napísali na stenu v jednom dome: „Kto vám dál právo žiť o toľko lepšie?“ Pýtate sa, ako Rusi dokázali spáchať také zverstvá ako v Buči či Boroďanke. Ak niekomu tvrdíte, že sa má zle, pretože niekto iný sa má lepšie, primiešate národnú neznášanlivosť a z nepriateľa urobíte niečo menejcenné, je pomerne jednoduché ho presvedčiť. Tak to robili nacisti a tak to robia aj Rusi.

X Peniaze zbierate cez svoj súkromný účet, zbierky ste zverejnili aj na platforme Donio. Plánujete nejakú ďalšiu?

Ideme zbierať peniaze na maskovacie siete. Máme kamarátku Irinu, ktorá ich pletie a potrebuje peniaze na nákup materiálu. A momentálne nám beží zbierka na drony pre prieskumníkov.

X Kedy sa najbližšie chystáte na Ukrajinu?

Pravdepodobne v januári, uvidíme. Fungujeme ako punkáči – nemáme občianske združenie, transparentný účet. Ale každé euro dopravíme na Ukrajinu. Je pre mňa neuveriteľné, že aj cudzí ľudia posielajú peniaze. Netušia totiž, kto som a aj tak prispejú. Mám kamaráta z Viedne, ktorý mi vždy pošle peniaze na benzín. Svoje honoráre za fotky venujem tiež pomoci Ukrajine. Snažíme sa aj dodávateľov presviedčať, aby nám dali zľavy. Povieme, že je to pre Ukrajinu. Takto sa nám napríklad podarilo zohnať topánky od slovenského výrobcu za naozaj super ceny.

 X Čiže ľudia stále prispievajú?

Áno, je super, že ich to neprestalo baviť. Keď buchla Kachovská priehrada, šiel som do športových potrieb a kúpil som dva člny. Na Facebook som vo štvrtok napísal, že potrebujeme člny. V sobotu som mal sedem člnov od rôznych ľudí. Tak som tie dva kúpené vrátil.

Vojaci nám však hovoria, a to je odkaz aj pre našu vládu: „Tyčinky nám už neposielajte. Je super dať si niečo sladké, ale stačí nám aj chlieb s masťou. Skúšali sme po Rusoch hádzať tyčinky, ale nefunguje to. Potrebujeme granáty.“

X Veľa organizácií, s ktorými som sa rozprávala, tiež poznamenalo, že humanitárna pomoc vojnu neukončí. Je to tak aj podľa vás?

Tým, že ju nosíme, iba sanujeme problémy, ktoré vznikli. My musíme riešiť ich zdroj. A žiaľ, nejde to ničím iným len vojenskou silou, aktuality.sk