Po ruskom vpáde na Ukrajinu sa európske štáty rozhliadajú široko-ďaleko po nových dodávateľoch energetických surovín. V prípade plynu prichádza do úvahy aj Afrika. Pred inváziou členské krajiny EÚ pokrývali jeho celkovú spotrebu až 45 percentami dovozu z Ruska.
V únii nastala zhoda na tom, že sa európska dvadsaťsedmička postupne úplne odstrihne od ruského plynu. O dve tretiny menej by ho do EÚ malo prúdiť na konci tohto roku a do roku 2030 by plynovody nemali prepravovať ani kubický meter plynu z Ruska. Afrika má bohatú ponuku, ale skrýva sa v nej veľa úskalí.
Do biznisu s Európanmi by mohlo vstúpiť viacero afrických štátov, ale každý má svoje veľké problémy. „Mozambik má obrovské zásoby zemného plynu, ktorý keby bol efektívne využívaný, mohol by pomôcť svetu, ktorý sa po ruskej vojne proti Ukrajine snaží nájsť dostatok zemného plynu na vykurovanie domácností a pre priemysel,“ zdôraznila stanica CNN. Lenže Mozambik sužujú boje proti islamistom v provincii Cabo Delgado, kde sa nachádzajú bohaté ložiská plynu. Štyri roky trvajúci ozbrojený konflikt si vyžiadal približne 4-tisíc mŕtvych a takmer milión obyvateľov vyhnal z ich domovov.
Predpokladá sa, že investičné rozhodnutia o ťažbe plynu v Mozambiku a rovnako v Tanzánii, s ktorou susedí na severe, môžu padnúť najskôr o dva roky. Z technických dôvodov by to znamenalo, že náleziská by sa dali využívať až okolo roku 2030. Bola by to zlatá baňa, pretože zásoby plynu v Mozambiku sú dokonca porovnateľné s ruskými podzemnými zdrojmi.
Obrovským objemom plynu sa môžu pochváliť aj Mauritánia a Senegal. Viaceré skúsenosti z minulosti však vyznievajú pesimisticky, čo sa môže opakovať. „Subsaharským krajinám trvalo približne dvanásť rokov, kým prešli od objavu nálezísk plynu k produkcii, často dlhšie, ako pôvodne predpovedali vlády a plynárenské spoločnosti,“ upozornil server African Arguments.
EÚ sa môže pozerať aj na africké štáty, ktoré sa nachádzajú pozdĺž brehov Stredozemného mora. Napríklad Nemecko sa už zaujíma o možné dodávky plynu z Alžírska a Egypta. Alžírčania sú dokonca desiaty najväčší producent plynu na svete. Tankery so skvapalneným plynom (používa sa jeho anglická skratka LNG) už premávajú do Európy. Nie jeho však toľko, ako by mohlo byť. „Napriek tomu, že potenciál existuje, v ceste stoja vážne prekážky a slabá ponuka,“ zhodnotila stanica Deutsche Welle (DW) celkovú situácia s plynom v Afrike.
DW citovala Alice Gowerovú, riaditeľku programu geopolitiky a bezpečnosti londýnskej analytickej spoločnosti Azure Strategy, ktorá poukázala na to, že náleziská alžírskeho plynu sú technologicky nerozvinuté. Niečo sa síce pohlo dopredu, ale začatie rozsiahlej ťažby je blízkom čase nemožné. „Začiatkom tohto roka alžírska štátna ropná a plynárenská skupina Sonatrach oznámila veľký investičný balík v hodnote v prepočte 36 miliárd eur na päťročné obdobie, ale to neznamená, že Alžírsko môže vstúpiť na trh v krátkodobom horizonte,“ poznamenala Gowerová.
Výhodou Alžírska je to, že nemusí exportovať LNG, pretože so Španielskom ho priamo spája podmorský plynovod Medgaz. Problém však spočíva v tom, že ho nedokáže dostatočne naplniť.
Uvažovať sa dá aj o ďalších dvoch štátoch v oblasti Stredozemného mora. Zásoby plynu v Líbyi sú odhadované na 1,4 bilióna kubických metrov. „Krajina je však tak politicky rozdelená, že sa ani nenachádza na zozname štátov vyvážajúcich plyn do Nemecka,“ upozornila DW, pričom za ďalšiu prekážku označila slabo rozvinutú infraštruktúru.
Egypt nemá priame prepojenie s Európou, preto exportuje iba LNG. „Čína mu ponúkla dlhodobé kontrakty s dobrými podmienkami. Pre Egypt má teda zmysel zostať jej spoľahlivým dodávateľom a udržať si podiel na čínskom trhu,“ nepriamo komentovala Gowerová možnosti EÚ zvýšiť import egyptského LNG./agentury/
X X X
Možnosť voliť predčasne využilo vyše 45 miliónov Američanov, viac ako v minulosti
Viac ako 45 miliónov ľudí v Spojených štátoch pred utorňajšími parlamentnými voľbami využilo možnosť odovzdať hlas predčasne. Uviedol to inštitút pre výskum verejnej mienky US Election Project. Pred štyrmi rokmi takýchto voličov bolo asi 39 miliónov, v roku 2014 len 20,5 milióna.
Američania si volia tretinu (35) zo 100 senátorov (každý štát má dvoch senátorov) a všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov (miesta sa delia podľa počtu obyvateľov jednotlivých štátov). V 36 štátoch vrátane Floridy sa konajú aj voľby guvernérov či ďalších predstaviteľov úradov.
V skoro všetkých amerických štátoch je možné odovzdať hlas buď vo volebnej miestnosti, alebo ho poslať poštou pred oficiálnym termínom volieb, podmienky sa ale v jednotlivých štátoch líšia. To, že takýmto spôsobom odvolí veľký počet ľudí nemusí znamenať, že celková volebná účasť bude vysoká, píše agentúra DPA. Správanie voličov totiž zmenila napríklad pandémia covidu-19. Pri voľbách, ktoré sa konajú v polovici funkčného obdobia prezidenta, býva tradične nižšia volebná účasť ako pri voľbách, ktoré sú v rovnakom termíne ako tie prezidentské.
Možnosti odovzdať svoj hlas pred riadnym termínom volieb využil okrem iného aj súčasný americký prezident Joe Biden, ktorý hlasoval spolu s 18-ročnou vnučkou Natalie už na konci októbra.
Trump predpovedal pre republikánov skvelú noc
Bývalý americký prezident Donald Trump v utorok povedal, že v doplňujúcich voľbách do amerického Kongresu volil úradujúceho guvernéra Floridy Rona DeSantisa, ktorý sa uchádza o znovuzvolenie. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice CNN.
Exprezident takisto predpovedal skvelú noc pre Republikánsku stranu. „Som presvedčený, že to pre nás bude skvelá noc a je to vzrušujúce,“ povedal.
Trump odvolil krátko po 11.30 miestneho času (17.30 h SEČ) v Palm Beach v štáte Florida. Toto mesto je vzdialené len niekoľko minút cesty od jeho sídla Mar-a-Lago. K volebnej schránke prišiel v sprievode svojej manželky Melanie.
Trumpova politická budúcnosť sa môže vo veľkej miere odvíjať od výsledkov utorkových volieb, píše CNN. Exprezident podporuje kandidátov na viaceré kľúčové posty na federálnej úrovni či v jednotlivých štátoch.
Republikáni sa v týchto voľbách usilujú získať v Kongrese väčšinu, ktorá by paralyzovala agendu demokratického prezidenta Bidena na nasledujúce dva roky a pripravila potenciálnemu kandidátovi republikánov Trumpovi návrat do Bieleho domu, pripomenula agentúra AFP.
V Spojených štátoch má právo voliť každý občan starší ako 18 rokov, volieb sa môžu zúčastniť napríklad aj občania Portorika. Vo väčšine štátov nemôžu voliť väzni. Všetci ostatní sa musia pred hlasovaním registrovať na príslušnom úrade./agentury/
X X X
Martin Behula: Poslanci by si zaslúžili ohnúť cez koleno
Parlament bez pevnej väčšiny často býva zároveň parlamentom bez pravidiel. Poslanci sa po prestávke vynútenej zle zapojeným káblom poslanca Roberta Haláka a dobre naplánovanou dovolenkou Borisa Kollára v Dubaji vrátili do Národnej rady. Na programe bolo takmer sto zákonov, no hneď v prvý deň sa ukázalo, že mali radšej ešte zostať doma.
Minister práce Milan Krajniak síce predtým naznačoval, že SaS sa už nevie dočkať, kedy bude môcť znova zablokovať parlament, no bývalá koaličná strana urobila len mini obštrukciu. Nejde o to, že by parlament nefungoval. Problémom je to, ako funguje.
Hulvátske spôsoby
Poslanec Sme rodina Miloš Svrček predložil na poslednú chvíľu pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý mal dočasne znížiť DPH na lanovky a vleky o polovicu. Návrh podpísal aj šéf ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák z OĽaNO. Hlasovanie o zákone ako celku však presunuli až na koniec schôdze.
SaS totiž vytiahla karty a parlament tak nebol uznášaniaschopný. Chcela tým protestovať proti „hulvátskemu spôsobu“ legislatívneho procesu a vedenia parlamentu. A to je podľa Richarda Sulíka ešte mierne pomenovanie.
So samotným znížením DPH pritom sulíkovci, samozrejme, súhlasia. Svrčekov návrh nepodporilo ani občiansko-demokratické krídlo OĽaNO, no to od Sme rodina čaká vysvetlenie, prečo je takáto zmena potrebná. Nevylúčilo, že za návrh napokon zahlasuje. Nevieme, ako inak by im to mohol Kollár vysvetliť, než tým, že návrh príde vhod jeho lanovkám, ale liberáli z OĽaNO sú známi tým, že sa nechajú poľahky presvedčiť.
Aby toho nebolo málo, OĽaNO (tentoraz celé), žiada od Kollára vysvetlenie, prečo Sme rodina nepodporila novelu ústavného zákona o spolupráci Národnej rady a vlády, ktorá mierne rozširuje právomoci výboru pre európske záležitosti.
Dopoludnia SaS na Twitteri ironicky oznámila, že za prvé dve hodiny sa muselo na neskôr odložiť až deväť návrhov zákonov, z toho tri vládne a dva od koaličných poslancov. Nuž, keď sa im nedarí v politike, ide im to aspoň na sociálnej sieti
Medzitým sa SaS pohádala aj s poslancom OĽaNO Györgyom Gyimesim, ktorý takisto na poslednú chvíľu predložil viaceré zmeny vládnej novely zákona o DPH. Podľa SaS tým porušil Ústavu a rokovací poriadok. Gyimesi sa bránil, že rokovací poriadok porušuje aj SaS. Takisto sme sa od neho dozvedeli, že banky má rád ako „koza nôž“ a keby to bolo na ňom, dávno by platili bankový odvod.
Parlament bez pravidiel
Úspech si pripísal Milan Krajniak, ktorému prešli zmeny v druhom pilieri. Podarilo sa to však len vďaka Martinovi Klusovi, ktorý sa pri hlasovaní zdržal, a parlament tak bol uznášaniaschopný. Hlasovalo totiž iba 76 poslancov. Klus obštrukciu svojich bývalých kolegov zo SaS odmietol, pretože podľa neho jej ľudia nerozumejú. Za Krajniakov návrh boli aj štyria kotlebovci.
Táto situácia je natoľko absurdná, že azda ani nepotrebuje komentár, no predsa si to zhrňme. Sme rodina bez hanby predkladá zákony, z ktorých profituje podnikanie jej predsedu a obchádza pri tom riadny legislatívny proces. Pod návrh sa im podpíše predseda ústavnoprávneho výboru, ktorý by mal dbať práve na čistotu tvorby zákonov v parlamente.
Gyimesi tiež nerešpektuje riadny legislatívny proces, ale je to podľa neho v poriadku, pretože ho porušujú aj ostatní. Ešte aj predseda parlamentu to považuje za ohýbanie a prelamovanie cez koleno. Najobľúbenejší poslanec Igora Matoviča zároveň používa rétoriku priamo prebratú od Roberta Fica (ktorý hovoril o koze a noži v súvislosti s finančnými skupinami) a rozpráva o bankovom odvode, ktorý Matovič slávnostne zrušil.
Martin Klus má pravdu, že verejnosť obštrukciám nerozumie. Od poslancov čaká, že budú pracovať, hoci sama celkom nevie, ako a na čom pracujú. Parlament bez väčšiny však často býva parlamentom bez pravidiel. Ak sa poslancom nechá pri práci príliš voľná ruka, trpia tým výsledky, teda zákony.
Metaforicky povedané, niektorí poslanci dobre vedia, aké škody narobia, keď sa im do rúk dostane kábel, ktorý tam nepatrí. Tento parlament však tomu nedokáže zabrániť. Vládne najsilnejší, a to je momentálne Boris Kollár. Ten hovorí o ohýbaní a prelamovaní cez koleno. Ak však bude jeho parlament pracovať takto, ohnúť cez koleno by si zaslúžili skôr poslanci, aktuality.sk
X X X
Kollár: Ako koaličná strana nemôžeme hlasovať za odvolanie ministra
Niektorí poslanci Národnej rady (NR) SR zo Sme rodina by hlasovali za odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO), no ako koaličné hnutie nemôžu hlasovať za odvolanie koaličného ministra. Vypláva to z vyjadrenia predsedu parlamentu a lídra Sme rodina Borisa Kollára. Nevylúčil, že niektorí poslanci by aj napriek jeho nesúhlasu či odporúčaniu mohli dodať hlasy.
„Máme problém s Mikulcom už dávno,“ uviedol Kollár s tým, že problémy vnímajú v riadení rezortu aj v aktuálnej migračnej kríze. Situáciu podľa jeho slov ministerstvo nezvláda, poukázal na dianie pri českých hraniciach. Mikulcovi vyčíta, že neurobil opatrenia na slovensko-maďarskej hranici. „Nemôžeme riešiť situáciu tak, že českú políciu obviníme z prevádzačstva,“ podotkol predseda parlamentu. Najprv by sa podľa neho mala slovenská polícia pozrieť do svojho taniera a začať konať.
Nezaradení poslanci z mimoparlamentného Hlasu podporujú vyslovenie nedôvery Mikulcovi. „Hrozí nám migračná kríza spôsobená nielen udalosťami na Ukrajine, ale aj utečencami z tretích krajín a naše hranice sú ako deravý ementál,“ vyhlásil líder strany Peter Pellegrini. Exministerka vnútra a nezaradená poslankyňa Denisa Saková skonštatovala, že Mikulec a jeho nominanti situáciu s migráciou nezvládajú od začiatku a vyčíta im nekonanie. Dodala, že je na rozhodnutí SaS a nezávislých poslancoch, či minister vo funkcii ostane alebo sa vytvorí priestor na lepšiu náhradu.
SaS avizovala, že pri hlasovaní o odvolávaní Mikulca sa poradí poslanecký klub. Šéf liberálov Richard Sulík je za jednotný postoj strany.
Opozičný Smer počas dňa podal návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR s cieľom vysloviť nedôveru ministrovi vnútra. Vyčíta mu situáciu na hraniciach s Českou republikou, ktorá obnovila kontroly.
Minister vnútra je podľa svojich slov pripravený čeliť odvolávaniu. Považuje za legitímne právo poslancov iniciovať jeho odvolávanie. Hovorí však o klamstvách opozície. Slovensko podľa neho migračnú vlnu zvláda dobre. Poukázal na policajné hliadky po celom Slovensku, spoločné hliadky s Maďarskom aj na policajtov na srbsko-maďarskej hranici na posilnenie vonkajšej hranice. Zdôraznil, že nemá zmysel zavádzať vnútorné kontroly. Slovensko preto podľa neho vytvára tlak na riešenie situácie zo strany Európskej komisie./agentury/
X X X
Vojna na Ukrajine: Rusi dali Iráncom za drony 140 miliónov eur a ukoristené zbrane Západu
Irán dostal za bojové drony od Rusov aerickú protitankovú strelu Javelin či protilietadlovú raketu Stinger.
Rusko vyplatilo Iránu za bojové drony 140 miliónov eur v hotovosti a dodalo mu britské a americké zbrane, ukoristené vo vojne na Ukrajine. V utorok to napísala britská spravodajská stanica Sky News, informuje TASR.
Rusi ukoristili vojenskú zásielku
Moskva 20. augusta v skorých ranných hodinách letecky tajne prepravila do Teheránu hotovosť, britskú protitankovú raketu NLAW, americkú protitankovú strelu Javelin a protilietadlovú raketu Stinger, povedal nemenovaný zdroj. Zbrane boli súčasťou zásielky britskej a americkej vojenskej techniky určenej pre ukrajinskú armádu, ktorá „padla do rúk Rusom“.
Iránska armáda tak bude môcť skúmať ich technológie a využiť pre svoj arzenál zbraní, domnieva sa zdroj televízie Sky News, ktorý si želal ostať v anonymite. „Pravdepodobne budú reverzne skonštruované a použité v budúcich vojnách,“ povedal.
Podľa tohto zdroja Teherán ako protihodnotu dodal Moskve viac ako 160 bezpilotných lietadiel, vrátane 100 bojových dronov Šáhid-136. Zdroj televízie Sky News navyše tvrdí, že Irán sa s Ruskom dohodol na ďalšom predaji dronov v hodnote 200 miliónov eur. Teherán ani Moskva bezprostredne nereagovali na žiadosť Sky News o vyjadrenie.
Peskov iránske drony popiera
Ukrajina a jej spojenci tvrdia, že ruská armáda používa pri útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru iránske bezpilotné lietadlá. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v októbri takéto tvrdenia poprel.
Iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján v sobotu po prvý raz priznal, že Irán Rusku dodal bojové drony. Podľa jeho slov však išlo len o obmedzené množstvo ešte pred začiatkom vojny na Ukrajine. Zároveň poprel ďalšie dodávky zbraní či rakiet v období po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, aktuality.sk
X X X
Mikuláš Černák sa možno už o pár mesiacov ocitne na slobode. Už ho čaká zrekonštruovaný dom
Štyri mesiace chýbajú do lehoty stanovenej zákonom, keď súd môže rozhodovať o priepustke na slobodu pre Mikuláša Černáka, bossa banskobystrického podsvetia. Hlavnou podmienkou je dobré správanie počas pobytu za mrežami a verdikt psychológa o predpoklade jeho resocializácie.
Šancu na prepustenie však výrazne zvyšuje aj jasne určené miesto, kam po odchode z väzenia zamieri. Mnohonásobný vrah by sa podľa informácií týždenníka Plus 7 dní mohol po odpykaní si 25-ročného trestu z pôvodne doživotného vrátiť do zrekonštruovaného rodičovského domu v Telgárte v okrese Brezno, na ktorom sa v ostatnom čase horúčkovito pracovalo.
„Ak má prichystané ubytovanie, to mu len pomôže. Veľmi dôležité je, aby vedel súdu preukázať, že neostane na ulici a bude mať aj z čoho žiť. Lebo keby nemal kam ísť, aký by bol predpoklad, že sa rýchlo nedostane zase na šikmú plochu?“ vysvetľuje advokátka Eva Mišíková, ktorá ako prokurátorka sama pracovala na prípadoch spáchaných černákovcami a pričinila sa o odsúdenie Černáka za vraždu poľského milionára Szymaneka, hoci v pôvodnom konaní bol v tejto veci oslobodený.
Príchod Černáka a ďalších mafiánov na súdne pojednávanie v kauze vraždy Volzovej
„Som presvedčená o tom, že keby Černák žil v iných časoch, aj by viedol iný život. Bosa z neho spravila spoločnosť. Nadobudol pocit, že je všemocný. No predsa len – on nezastrelil dieťa ako niekto iný. Treba si uvedomiť, že odsedieť si dvadsaťpäť rokov vo väzení je veľmi tvrdý trest. To si my zvonka nevieme ani predstaviť,“ uviedla pre Plus 7 dní Mišíková s tým, že sledovala, ako sa Černák časom menil. „Mám pocit, že dnes je mentálne niekde inde. Vie si ľahko spočítať, či sa mu oplatí čo i len jediný prešľap. Lebo potom by šiel okamžite naspäť do basy. Prepustenie v prípade doživotného trestu je len podmienečné,“ doplnila.
Rekonštrukciu rodičovského domu v Telgárte podľa týždenníka financuje Černák. Vo väzení totiž napísal knihu, ktorá sa predávala dobre. V katastri nehnuteľností je ako majiteľka domu evidovaná matka Mikuláša Černáka. Barák totiž Černákovci už dávno predali niekomu zo vzdialenej rodiny, no asi dvadsať rokov v ňom nikto nebýval a nehnuteľnosť chátrala. Osemdesiatročná bossova mama ho nedávno získala späť aj s okolitým veľkým pozemkom na základe kúpnej zmluvy, píše týždenník.
Mikulášovi Černákovi polícia aj prokuratúra pripisujú desiatky vrážd, pričom k mnohým sa aj sám priznal. Odsúdený je síce na doživotie, podľa zákona však môže po dvadsiatich piatich rokoch vo väzení požiadať o podmienečné prepustenie. V decembri ale odsedených dvadsaťpäť rokov ešte mať nebude, pretože na prelome rokov 2002 a 2003 strávil štyri mesiace na slobode. Za mreže sa vrátil po tom, ako sa dostal do menšieho konfliktu na lyžiarskom svahu, kde sa práve nachádzal aj vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda./agentury/
X X X
Výpovede lekárov: Lengvarský ako riešenie ponúka memorandum
Memorandum nesvedčí o ochote vlády dohodnúť sa, pretože nerieši osem požiadaviek, sú to len vágne sľuby do budúcnosti, reaguje predseda LOZ Peter Visolajský.
O tri týždne uplynie viac ako 2000 lekárom výpovedná lehota. Ak sa dovtedy nedohodnú s vládou ohľadom svojich požiadaviek hrozí, že odídu z nemocníc.
Po rokovaniach, ktoré zatiaľ neviedli ku konkrétnemu výsledku, sa teraz Lengvarského ministerstvo zdravotníctva pokúša zvrátiť hromadné odchody lekárov memorandom, ktoré ponúka Lekárskemu odborovému združeniu (LOZ).
Odbory ho môžu ešte pripomienkovať.
Ide o „Memorandum spoločného postupu k zlepšeniu systému poskytovania zdravotnej starostlivosti“. Redakcia Aktuality.sk ho má k dispozícií.
Rezort do memoranda zahrnul nielen lekárskych odborárov, ale aj asociácie združujúce nemocnice, lekárov či ďalšie odbory a tiež sa na ňom majú podieľať aj vláda, ministerstvo školstva, ministerstvo investícií, či lekárske fakulty. Celkovo ide o 16 subjektov.
„Nakoľko si plnenie úloh vyžaduje kooperáciu viacerých ministerstiev a subjektov, ministerstvo navrhuje, aby sa k memorandu pripojili aj ďalšie inštitúcie – exekutívne, odborné či profesné,“ vysvetľuje tlačové oddelenie ministerstva zdravotníctva, prečo zapojilo do memoranda toľko strán.
LOZ: vágne sľuby
LOZ dostalo memorandum od ministerstva v pondelok večer, v utorok doobeda si zvolalo tlačovú konferenciu, na ktorej memorandum skritizovalo.
Zatiaľ ho kritizovali len vo všeobecnej rovine, bod po bode sa k nemu vyjadria zajtra.
„Memorandum nesvedčí o ochote vlády dohodnúť sa, pretože nerieši osem požiadaviek, sú to len vágne sľuby do budúcnosti, ktoré vládu a ministerstvo zdravotníctva k ničomu nezaväzujú. Sú to sľuby do budúcna, kde už ani títo kompetentní nemusia byť na svojich pozíciách,“ povedal predseda LOZ Peter Visolajský.
Odborárom sa nepáči ani to, že v memorande je 16 subjektov. „Ak niekto nechce, aby sa niekto dohodol, tak prizve čo najviac ľudí, aby sa podpísali. Takže aj z tohto dôvodu nevidíme dobrý úmysel ministerstva na dohodu,“ povedal Visolajský.
Opakoval, že chcú konkrétne záväzky a nevylúčil, že by prišli aj s vlastným memorandom.
O čom je memorandum?
Memorandu, ktoré poslalo ministerstvo zdravotníctva odborárom stanovuje štyri ciele, v rámci ktorých sú opísané jednotlivé body, ako by mali byť tieto ciele napĺňané a kto ich má napĺňať. (Celé znenie memoranda – cieľov- nájdete na konci článku).
Aj keď Visolajský hovorí, že ide o vágne sľuby, niektoré z nich majú uvedené termíny, dokedy sa majú plniť. Na druhej strane, pri niektorých bodoch zase chýbajú.
„Rokovania so zainteresovanými subjektami (napríklad minulý týždeň s lekárskymi fakultami) prebiehajú a aj na základe týchto rokovaní sa určujú reálne termíny. Ministerstvo zdravotníctva má záujem, aby sa podpísané memorandum, na rozdiel od minulosti, plnilo v termínoch, ktoré v ňom budú uvedené,“ uviedol rezort zdravotníctva.
V rámci štyroch cieľov sa napríklad vôbec nespomína zvýšenie platov lekárov, ktoré má LOZ v požiadavkách. Pre vysvetlenie, hoci sa zvýšenie platov lekárov, aj ostatných zdravotníkov už schválilo, odborári to považujú za nedostatočné a žiadajú viac.
V memorande sa nespomína ani požiadavka LOZ ohľadom nepeňažného plnenia, pretože už je v riešení.
Prvý cieľ
Prvým cieľom memoranda je „zabezpečenie platieb zo zdravotných poisťovní pre nemocnice vo výške, ktorou budú pokryté všetky oprávnené náklady súvisiace s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou“.
Vláda a ministerstvo zdravotníctva sa zaväzujú, že urobia všetko preto, aby od 1. januára 2024 mali zdravotné poisťovne povinnosť uzatvoriť zmluvu s nemocnicami prostredníctvom systému DRG. V rámci toho sa má meniť zákon, zaviesť povolanie DRG kóder, či zabezpečiť kvalitné dáta.
Niektoré z úloh sa majú splniť do konca novembra, iné do konca budúceho roka.
Vláda v spolupráci s ministerstvom financií sa v rámci napĺňania prvého cieľa tiež zaviazala, že „zabezpečí všetky kroky k tomu, aby nárast celkových výdavkov štátneho rozpočtu na zdravotnú starostlivosť v roku 2023 v rámci verejného zdravotného poistenia, pri dôslednom dodržiavaní princípu hodnoty za peniaze vzrástol o 0,3 percentuálneho bodu HDP, so strednodobým cieľom dosiahnuť priemer Európskej únie vyjadreného ako percento HDP.“
Druhý cieľ
Druhým cieľ je „navýšenie počtu lekárov, sestier a pôrodných asistentiek v nemocniciach tak, aby bolo garantované a splnené personálne zabezpečenie nemocníc“.
Tu sa zaväzuje, že pripraví Národnú stratégiu stabilizácie a riadenia ľudských zdrojov, ktorej cieľom bude súhrn opatrení a plánov, kde bude predikované slovenské zdravotníctvo do roku 2030. Termín dokedy sa tak má stať, ale rezort neuviedol.
Sľubuje tiež, že „zrealizuje úkony smerujúce k digitalizácii ošetrovateľskej dokumentácie.“ Skúšobnú fázu chce urobiť do konca novembra budúceho roka.
Avizuje aj zmenu výnosu, ktorý hovorí o personálnych požiadavkách a nahradí ho dvomi vyhláškami, jedna bude pre ambulancie a druhá pre nemocnice. Vyhlášky by mali byť pripravené najneskôr do konca budúceho roka.
Tretí cieľ
Tretím cieľom je „stabilizácia zdravotníckych pracovníkov vo vzťahu k reforme vzdelávania a vo vzťahu k navýšeniu počtu slovenských študentov doktorského študijného odboru všeobecného lekárstva na lekárskych fakultách“.
V tomto bode sľubuje okrem iného aj to, že bude prehodnotená nielen štruktúra vzdelávania, „ale aj dĺžka trvania špecializačných študijných programov a rozsah povinnej odbornej praxe na jednotlivých pracoviskách“. Toto sa má udiať najneskôr do 31. decembra 2024.
Ďalší prísľub je, že vytvorí podmienky, aby mohlo byť na lekárske fakulty prijímaných maximálne o 500 študentov viac.
Podporovať sa má aj rezidentské štúdium lekárov „s cieľom jeho efektívnejšieho prepojenia na personálne potreby poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, najmä v regiónoch“. Termín je do 30. júna 2024.
Na naplnenie tretieho cieľa má ministerstvo financií zabezpečiť financie najneskôr do 1. septembra 2023.
Štvrtý cieľ
Štvrtým cieľom je „zabezpečenie realizácie optimalizácie siete nemocníc Slovenska a výsledného stavu z pohľadu personálneho, materiálno-technického zabezpečenia tak, aby bolo garantované konzistentné poskytovanie zdravotnej starostlivosti.“
Tento bod nie je bližšie rozpísaný a nemá ani konkrétne termíny.
Hovorí o tom, že vláda a rezort zdravotníctva zabezpečia poskytovanie konzistentnej zdravotnej starostlivosti všetkým pacientom v rámci realizácie optimalizácie siete nemocníc. Optimalizácia siete je zjednodušene povedané reforma nemocníc, aktuality.sk
X X X
Brusel prešetruje plánovanú akvizíciu Activision Blizzard zo strany Microsoftu
Plánované prevzatie herného vydavateľstva môže poškodiť hospodársku súťaž.
Európska komisia (EK) sa obáva, že prevzatie herného vydavateľstva Activision Blizzard koncernom Microsoft môže poškodiť hospodársku súťaž, a preto spustila hĺbkové vyšetrovanie fúzie. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a DPA.
Najväčší obchod v histórii herného priemyslu
Microsoft oznámil akvizíciu spoločnosti Activision Blizzard za 68,7 miliardy USD (68,73 miliardy eur) v januári. Malo ísť o najväčší obchod v histórii herného priemyslu.
EK v utorok oznámila, že hĺbkovo preskúma dohodu. Jej predbežné vyšetrovanie totiž ukázalo, že transakcia môže znížiť konkurenciu „na trhoch distribúcie videohier pre konzoly aj osobné počítače,“ vrátane predplatiteľských služieb a cloudového hrania.
Akvizícia by mala výrazne posilniť pozíciu Microsoftu na rýchlo rastúcom trhu videohier. EK uviedla, že do 23. marca 2023 rozhodne, či dá transakcii zelenú alebo ju zablokuje. Britský protimonopolný úrad má podobné obavy ako EK a takisto akvizíciu ešte neschválil, aktuality.sk
X X X
Stráca SaS dych? Osobnosti odchádzajú, no Sulík ostáva. Politológ: Ako si zasvietil, tak si aj zhasne
Richard Sulík je na čele SaS trinásť rokov a svojich vnútrostraníckych konkurentov dokázal vždy odstaviť na vedľajšiu koľaj. Názorové nezhody sa nakoniec nepodarilo vyriešiť, čo viedlo k viacerým personálnym zemetraseniam. Kritici postupne zo strany odišli, no Sulík zostal.
Poslednou stratou je bývalý štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus. V parlamentných voľbách oslovila SaS menej voličov ako hnutie Borisa Kollára (Sme rodina) či Mariana Kotlebu (ĽS¤NS). Aktuálne sú liberáli podľa prieskumov treťou najsilnejšou stranou, no odchod z koalície ich oslabil. Konkurenciou by sa teraz mohla stať bývalá dvojka Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Rokovanie s Mihálom aj s Mackom
Sama rok po voľbách svoju materskú stranu opustila. Liberáli podľa nej už nemajú čo ponúknuť a ich hodnoty sa dávno zmenili. Europoslankyňa aktuálne pracuje na novom projekte, z ktorého by mohla časom vzniknúť strana. „Desiatky ľudí sú priamo v tíme (50 a viac) plus rokujeme o spájaní s ďalšími tímami, ktoré majú tiež zosieťované desiatky ľudí,“ povedala pre Pravdu. SaS podľa nej spočiatku liberálna bola, no časom sa od svojich hodnôt vzdialila. Hovorí, že zo SaS odišli už takmer všetci, ktorí boli nositeľmi iných ako ekonomických liberálnych tém. „Richard Sulík nie je a nikdy nebol etalónom liberálneho politika, úprimne zapáleného za boj za tradičné liberálne témy, ako práva menšín, ľudské práva a podobne,“ zhodnotila.
Sulík býval podľa Ďuriš Nicholsonovej výraznou osobnosťou. „Ale na osobnom spore s Igorom Matovičom vyplytval zásoby sily a motivácie pre svoje ďalšie pokračovanie v politike. Potrebuje dlhý oddych na ranči v Austrálii. Už to nevidím ani na reštart, a na čele SaS ho nemá kto nahradiť,“ povedala.
Náhradníkom Sulíka mohol byť bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Podľa našich informácií sa stále rozhoduje medzi politickou a diplomatickou kariérou. No nateraz sa v politike a ani v projekte Ďuriš Nicholsonovej angažovať neplánuje. „Naposledy sme si vymenili zopár správ v lete. Nič, čo by viedlo ku konkrétnej spolupráci,“ ozrejmila. Ďalších saskárov neplánuje osloviť a nerokuje ani s nikým z frakcie okolo Márie Kolíkovej, ktorá po rozkole v Za ľudí zakotvila v poslaneckom klube SaS.
Exministri SaS po podaní demisie
V rozhovore pre HN europoslankyňa uviedla, že z SaS odišiel aj Jozef Mihál a je zatiaľ jediným potvrdeným menom, ktoré je súčasťou nového projektu, čo potvrdil aj pre Pravdu. „Máme dlhodobo výborný vzťah a aktuálne sme sa dohodli na spolupráci. Som v prípravnom tíme, ktorého iniciatíva môže v budúcnosti viesť k založeniu nového politického subjektu,“ povedal. „Ako vidím, tak každý deň sa pridávajú ďalší, ktorí nechcú pasívne sledovať, čo sa na Slovensku deje,“ uviedol Mihál. Ten SaS už raz opustil, keď sa v roku 2017 podieľal s Miroslavom Beblavým na vzniku strany Spolu.
Do SaS sa vrátil po neúspechu koalície PS/Spolu v roku 2020. Koalícia Progresívneho Slovenska (PS) a Spolu totiž vo voľbách pred dvoma rokmi pohorela a nedosiahla sedempercentnú hranicu potrebnú na to, aby sa dostala do parlamentu. PS aktuálne vedie Michal Šimečka, ktorý prevzal žezlo po Irene Bihariovej. V prieskumoch majú okolo desať až jedenásť percent a držia sa v blízkosti SaS. Zároveň ide o jedinú stranu, s ktorou si vie Ďuriš Nicholsonová predstaviť spoluprácu. Odchodom Mihála a Klusa už SaS podľa europoslankyne nemá koho ponúknuť.
S Ďuriš Nicholsonovou rokoval aj generál vo výslužbe Pavel Macko, ktorý je šéfom strany ODS. Subjektom, s ktorými rokuje, dal aj ponuku na spoluprácu s ODS alebo vstup do strany. Cieľom je vytvoriť silný demokratický blok. Hovoril však aj s bývalým premiérom Mikulášom Dzurindom. „Konzultovali sme aj s pánom Dzurindom a nič nezatvárame ani neotvárame,“ povedal pre Pravdu. S europoslankyňou sa rozprávala aj Jana Kiššová, bývalá členka SaS, líderka Demokratickej strany (DS) a exporadkyňa Sulíka na ministerstve hospodárstva. Na spoluprácu to však zatiaľ nevyzerá. „Spolu s manželom sa venujem nášmu biznisu a okrem toho akciovým trhom. Návrat do politiky síce neplánujem, no ak by som ho ešte niekedy zvažovala, bola by to SaS,“ uviedla pre Pravdu.
Vlna odchodov
V prípade Klusa či Mihála to nie je to prvýkrát, čo sa zo strany SaS rozhodlo odísť zvučné meno. História personálnych zemetrasení v strane siaha niekoľko rokov dozadu a ťahá sa s ňou prakticky od jej vzniku. Na druhom sneme bol Sulíkovým protikandidátom Jozef Kollár, ktorý mu vyčítal nepopularitu a to, že nie je tímový hráč. Naopak, Sulík mal obavy, že s Kollárom na čele sa nedostanú do parlamentu. Za Sulíkom vtedy stáli Ľubomír Galko či Ďuriš Nicholsonová, za Kollárom Juraj Miškov či Daniel Krajcer.
Na kongrese SaS zvíťazil Sulík. Jeho oponent Kollár odmietol miesto podpredsedu a spory sa im nepodarilo prekonať. Kollár napokon opustil SaS spolu s Miškovom, ktorý neskôr s odídencami z SaS založil stranu Slovenská občianska koalícia (SKOK!) Do parlamentu sa jej nikdy nepodarilo dostať.
Ďalšie veľké otrasy s podobným scenárom sa udiali tesne pred parlamentnými voľbami 2020. Skupinka okolo Galka, vrátane Natálie Blahovej, Jany Kiššovej a Jozefa Rajtára, sa rozhodla odísť a založila platformu Demokratické jadro SaS. Predchádzala tomu kritika zo strany galkovcov a opäť aj kongres, na ktorom si Sulík potvrdil svoje prvenstvo. „Strana SaS sa zmenila. Stratila morálny kompas,“ uviedli vtedy odídenci.
Galko a spol. potom vstúpili do Demokratickej strany (DS). Kampaň síce bola dravá, urážok padlo mnoho, no DS presvedčila len niečo vyše štyritisíc ľudí. Netreba zabúdať ani na to, že súčasťou poslaneckého klubu SaS bol aj Igor Matovič a ďalší traja členovia občianskeho združenia Obyčajní ľudia, ktorí sa v roku 2010 cez liberálov prekrúžkovali do parlamentu. Toto malé krídlo sa od strany odtrhlo v novembri 2011 a do ďalších volieb išlo samostatne už ako hnutie OĽaNO.
V posledných parlamentných voľbách sa SaS, podobne ako ostatné liberálne a pravicové strany, cítila silná a poháňaná vpred slovami o veľkej zmene. Súčasťou koalície sa liberáli stali, no získali len niečo vyše šesť percent. Už od začiatku mal Sulík spor s Matovičom, ktorý bol v tom čase premiérom. Zo šarvátok SaS preferenčne vyťažila a pomohol jej aj postoj počas koronakrízy. Hádky nakoniec vyústili v neriešiteľný spor a SaS z koalície odišla. Prišla však aj o časť voličov. Čoraz viac začala SaS tlačiť na predčasné voľby, čo bolo aj dôvodom odchodu Martina Klusa z poslaneckého klubu a z pozície podpredsedu a tímlídra. „Martinovi Klusovi prajem všetko dobré,“ vyjadril sa stručne Sulík.
Viaceré vzostupy aj pády zažila s SaS tiež Ďuriš Nicholsonová. Členkou bola od jej vzniku. V roku 2019 si pozastavila členstvo kvôli interným záležitostiam. O rok neskôr sa do SaS vrátila veľkolepo ako dvojka na kandidátke do parlamentných volieb. S liberálmi sa definitívne rozlúčila po eurofondovom konflikte s Veronikou Remišovou. Liberáli tak časom načrtli obraz strany, z ktorej odchádzajú silné osobnosti, no Richard Sulík ostáva. SaS sa aj podľa politológa Radoslava Štefančíka dlho prezentovala ako strana odborníkov, hoci išlo od začiatku o dosť uzavretý subjekt. „Problém je v tom, že odborníci sa pomaly vytrácajú a teraz sa už len čaká, kedy posledný zhasne svetlo. Vyzerá to tak, bude to na začiatku aj na konci len a len Richard Sulík,“ skonštatoval pre Pravdu.
Bez potenciálu 20 percent strana nevznikne
Otázkou ostáva aj to, či by mala hypotetická strana potenciál osloviť voličov, respektíve nevoličov či tých, ktorí sa nevedia rozhodnúť. Už v minulosti totiž bolo Slovensko svedkom viacerých projektov, ktoré stroskotali. Výnimkou nie je ani spomínaná koalícia PS/Spolu, ale ani strana exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí, ktorá v preferenciách dosahuje okolo troch percent.
Podľa Ďuriš Nicholsonovej tieto projekty stroskotali na nedostatku politickej pokory a na tom, že nepracovali s dátami. Práve preto neplánuje nechať nič na náhodu a všetko chce merať v podrobných prieskumoch. „Ak nám čísla ukážu, že nemáme potenciál 20 percent, ale len ďalšieho politického planktónu, žiadna strana nevznikne. Urobíme všetko pre to, aby sme sa stali alternatívou ako pre nevoličov, tak aj pre frustrovaných a znechutených voličov, ktorí odchádzajú od SaS, OĽaNO a ďalších,“ dodala.
Podľa Štefančíka mala europoslankyňa ťah na bránu v roku 2020, keď získala druhý najväčší počet preferenčných hlasov, čo znamenalo istý potenciál. „Problém je však v tom, že pani Nicholsonová sa niekedy javí ako keby odtrhnutá od slovenskej reality, čo jej môže byť viac na škodu. Vrcholom jej mentálneho sveta je úvaha o tom, že Veľká noc je prejavom rodového násilia,“ uviedol. „Pani Ďuriš Nicholsonová je práve prípad tej kategórie politikov, ktorí na jednej strane majú potenciál pritiahnuť veľký počet voličov, ale na druhej strane môže ešte väčšiu skupinu potenciálnych voličov odradiť,“ zhodnotil s tým, že nie je reálne, aby dosiahli volebný potenciál 20 percent.
Aké bude zameranie strany, to je v tejto chvíli predčasné povedať, keďže nie je istý ani jej vznik. „Diskutujeme, ja napríklad prinášam pohľad na to, ako má vyzerať kvalitný sociálny systém na Slovensku. Sme len skupina slušných a vzdelaných ľudí, nespokojných s tým, kam krajina smeruje. Nechceme len sedieť a kritizovať, ale chceme sa aktívne podieľať na zmene,“ dodal Mihál./agentury/
X X X
Poslanci schválili ďalšie zmeny v dôchodkoch. Dotknú sa vdov, vdovcov či poberateľov opatrovateľského
Vdovám a vdovcom, ktorí vychovali aspoň jedno dieťa, sa veková hranica opätovného vzniku nároku na vdovský a vdovecký dôchodok zníži z dôchodkového veku na vek 57 rokov. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú v utorok schválil parlament. Novelu zákona do parlamentu predložil nezaradený poslanec Martin Čepček.
V súčasnosti zákon podľa poslanca nezakotvuje žiadne zvýhodnenie pre vdovy, ktoré vychovali jedno dieťa, oproti tým, ktoré nevychovali žiadne dieťa. Schválená novela zákona ponecháva zvýhodnenie v prípade vychovania dvoch detí, ako aj zvýhodnenie v prípade vychovania aspoň troch detí, avšak dopĺňa aj zvýhodnenie pre vdovy a vdovcov, ktorí vychovali aspoň jedno dieťa. V takýchto prípadoch nárok na vdovský a analogicky na vdovecký dôchodok vznikne dovŕšením veku 57 rokov.
Nebude sa krátiť suma opatrovateľského príspevku pre penzistov
Poberateľom dôchodku, ktorí opatrujú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, sa suma opatrovateľského príspevku od júla budúceho roka nebude krátiť na polovicu. Vláda od druhej polovice budúceho roka nariadením zvýši sumu opatrovateľského príspevku pre penzistov na 75 percent výšky opatrovateľského príspevku, na ktorý majú nárok osoby v produktívnom veku.
Od júla 2024 bude výška opatrovateľského príspevku pre dôchodcov rovnaká ako suma príspevku pre ľudí v produktívnom veku. Vyplýva to z novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia od nezaradenej poslankyne Národnej rady SR Jany Žitňanskej (Za ľudí), ktorú schválil parlament.
Novela zákona tiež umožňuje zvýšenie príspevku na opatrovanie o 100 eur mesačne, ak osoba opatruje jedno alebo viacero nezaopatrených detí s ťažkým zdravotným postihnutím. Zo štátneho rozpočtu si tieto opatrenia vyžiadajú 70 miliónov eur ročne.
Na Slovensku je viac ako 24-tisíc opatrovateľov, ktorí sú zároveň poberateľmi dôchodkovej dávky. „Všetkým týmto opatrovateľom je príspevok na opatrovanie krátený, pričom tieto osoby poskytujú rovnakú starostlivosť a významne odľahčujú sociálne služby, ktoré by mal poskytovať štát,“ upozorňuje Žitňanská.
Tvrdí, že takéto krátenie nemá svoje odôvodnenie v zníženom rozsahu alebo kvalite poskytovania opatrovania fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. „Odstránenie neodôvodneného krátenia peňažného príspevku na opatrovanie by nielen výrazne pomohlo rodinám osôb so zdravotným postihnutím, kde jeden z príbuzných pôsobí ako opatrovateľ osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ale zároveň by aj pomohlo zlepšiť postavenie opatrovateľov a oceniť ich prínos pre spoločnosť,“ dodala nezaradená poslankyňa./agentury/
X X X
Rusi dali Iráncom za drony 140 miliónov eur a ukoristené zbrane Západu
Irán dostal za bojové drony od Rusov aerickú protitankovú strelu Javelin či protilietadlovú raketu Stinger.
Rusko vyplatilo Iránu za bojové drony 140 miliónov eur v hotovosti a dodalo mu britské a americké zbrane, ukoristené vo vojne na Ukrajine. V utorok to napísala britská spravodajská stanica Sky News, informuje TASR.
Rusi ukoristili vojenskú zásielku
Moskva 20. augusta v skorých ranných hodinách letecky tajne prepravila do Teheránu hotovosť, britskú protitankovú raketu NLAW, americkú protitankovú strelu Javelin a protilietadlovú raketu Stinger, povedal nemenovaný zdroj. Zbrane boli súčasťou zásielky britskej a americkej vojenskej techniky určenej pre ukrajinskú armádu, ktorá „padla do rúk Rusom“.
Iránska armáda tak bude môcť skúmať ich technológie a využiť pre svoj arzenál zbraní, domnieva sa zdroj televízie Sky News, ktorý si želal ostať v anonymite. „Pravdepodobne budú reverzne skonštruované a použité v budúcich vojnách,“ povedal.
Podľa tohto zdroja Teherán ako protihodnotu dodal Moskve viac ako 160 bezpilotných lietadiel, vrátane 100 bojových dronov Šáhid-136. Zdroj televízie Sky News navyše tvrdí, že Irán sa s Ruskom dohodol na ďalšom predaji dronov v hodnote 200 miliónov eur. Teherán ani Moskva bezprostredne nereagovali na žiadosť Sky News o vyjadrenie.
Peskov iránske drony popiera
Ukrajina a jej spojenci tvrdia, že ruská armáda používa pri útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru iránske bezpilotné lietadlá. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v októbri takéto tvrdenia poprel, aktuality.sk
X X X
Dôchodkyňu, ktorá chcela atropínom otráviť veriteľky, poslal súd na 25 rokov do basy
Rozhodnutie súdu je právoplatné.
Dôchodkyňa Terézia Gyönyörová zo Šiah (okres Levice) dostala za viaceré pokusy o úkladnú vraždu troch osôb a podvody úhrnný 25-ročný trest odňatia slobody. Najvyšší súd (NS) SR o tom rozhodol v utorok na verejnom zasadnutí. Rozhodnutie je právoplatné.
Trest si Gyönyörová odpyká v maximálnom stupni stráženia. Dostala tiež ročný ochranný dohľad a povinnosť nahradiť škodu poškodeným. „Jednoznačne odmietam všetky obvinenia voči svojej osobe,“ vyhlásila. Na utorkové verejné zasadnutie bola predvedená políciou.
Priťažujúca okolnosť
Vinná je z piatich skutkov pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy, spáchaného v štádiu pokusu, a tiež z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu. Podľa obžaloby sa snažila v roku 2015 otráviť tri svoje veriteľky jedom atropín.
Senát Najvyššieho súdu rozhodoval o odvolaniach Gyönyörovej a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý žiadal doživotie. Senát zistil pochybenie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) spočívajúce v súbežnom použití priťažujúcej okolnosti, preto v prípade skutkov úkladnej vraždy prvostupňové rozhodnutie zrušil a sám rozhodol. Tiež z toho dôvodu, že v skutkoch úkladnej vraždy nebol obsiahnutý úmysel zakryť iný trestný čin.
„Nevyhoveli sme prokurátorovmu odvolaniu, lebo sme nevideli dôvod na uloženie doživotného trestu odňatia slobody. V podstate sme nevyhoveli ani odvolaniu obžalovanej, pretože na to nebol dôvod,“ priblížil predseda senátu Najvyššieho súdu Peter Paluda.
Šálka s atropínom
Dodal, že v čase uzatváranie pôžičiek si odsúdená musela byť vedomá, že dlžnú sumu nebude schopná splatiť. Poukázal tiež na to, že dôkaz v podobe šálky s obsahom atropínu, ktorú vydala orgánom činným v trestnom konaní jedna z poškodených, nebol rozhodujúcim pre usvedčenie Gyönyörovej.
„Aj v prípade, ak by súd na tento dôkaz neprihliadal, skutkový stav veci by bol dostatočným spôsobom preukázaný výpoveďami jednotlivých poškodených, svedkov, lekárskymi správami, zvyšnými znaleckými posudkami a napokon aj časovou súvislosťou,“ podotkol Paluda, aktuality.sk
X X X
Zmiznutý Čech sa nenašiel. Na povrch vyplávali škaredé veci zo súkromia
Český skokan na lyžiach Antonín Hájek je už mesiac nezvestný.
Pred pár dňami sme o ňom písali. Jeho bývalá manželka Veronika Pánková teraz poodkryla ďalšie detaily ich vzťahu. Napriek tomu, že ju podvádzal s jej kamarátkou, dúfa, že je jej expartner v poriadku, zverila sa denníku Blesk.
Hájek v roku 2008 prekonal národný rekord na vtedy najväčšom mostíku na svete, doletel na métu 236 metrov. Česko reprezentoval na dvoch olympiádach – 2010 a 2014. O rok neskôr ukončil kariéru.
Teraz po ňom už mesiac pátra polícia. Čo je za jeho zmiznutím, ale stále nie je jasné.
Športovec údajne riešil vážne osobné problémy. Po tohtoročných olympijských hrách v Pekingu, kde viedol českú výpravu skokaniek, sa totiž prevalil jeho vzťah s jednou z pretekárok. „Od marca, keď som sa dozvedela o jeho nevere, spolu nežijeme,“ povedala CNN Prima NEWS bývalá Hájkova manželka Veronika Pánková.
Športovkyňa, ktorá stála za rozpadom manželstva, bola navyše jej kamarátka. „Podvádzal ma s Karolínou Jindráčkovou. Bolo to pre mňa dvojnásobné sklamanie. Ako v manželove, tak v kamarátke, pre ktorú som dva roky robila úplne všetko,“ smúti.
Napriek sklamaniu vraj svojmu exmanželovi nepraje nič zlé.
„Aj napriek tomu všetkému, čo urobil, sú tu stále ľudia, čo ho majú radi, napríklad jeho rodina. Vždy sa dá predsa začať odznova. A hlavne dúfam, že je v poriadku, že je šťastný a len si vzal chvíľku, aby bol sám so sebou,“ uviedla jeho exmanželka./agentury/
X X X
Klimatická kríza: Prezidentka Čaputová verí, že musíme zapojiť ďalšie generácie
Slovensko poskytuje rozvojovú pomoc v Keni a je odhodlané v nej pokračovať.
Nemôžeme hovoriť o klimatickej kríze bez zapojenia budúcej generácie. V utorok to na klimatickej konferencii OSN (COP27) v Egypte uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Pre úspech ekologickej transformácie je podľa nej potrebné, aby sa vzdelávanie o klíme stalo bežnou súčasťou vyučovacieho procesu v školách.
Záujem o spoluprácu s Keňou
Prezidentka sa počas samitu v Šarm aš-Šajchu zúčastnila na debate lídrov štátov o podpore klimatického vzdelávania. Pre médiá priblížila, že rokovala aj o slovenských záujmoch v oblasti riešenia energetickej krízy, okrem iného s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou a vyslancom prezidenta USA pre klímu Johnom Kerrym.
Absolvovala tiež bilaterálne stretnutia zamerané na to, aby sa slovenským podnikateľom otvorili možnosti pre nové investície. Medzi ne patrilo stretnutie s prezidentom Kene Williamom Rutom.
„Slovensko má dlhodobo záujem o spoluprácu s Keňou, poskytujeme tam rozvojovú pomoc a vyzerá to, že je tam záujem o slovenské know-how, skúsenosti a podnikateľov, pokiaľ ide o zelenú tranzíciu, elektromobilitu,“ povedala prezidentka.
Len spoločne
S Rutom hovorila o prehĺbení vzťahov oboch krajín, najmä v oblastiach, ktoré nám pomôžu riešiť klimatickú krízu a pokročiť v ekologickej transformácii, doplnila na sociálnej sieti. Slovensko je podľa Čaputovej odhodlané pokračovať v rozvojovej pomoci Keni, keďže klimatickú krízu a bezpečnostné výzvy možno prekonať len spoločne.
Prezidentka o tejto téme hovorila aj uplynulý pondelok v prejave na COP27. Spomenula, že medzi opatrenia v oblasti klímy, ktoré SR začleňuje do rozvojovej pomoci v Európe, Afrike a Ázii, patrila podpora 16.000 farmárov v Keni vo forme vysadenia milióna kešu stromov.
Počas svojho druhého dňa na svetovom klimatickom fóre sa hlava štátu zúčastnila tiež na schôdzke s predstaviteľmi menších ostrovných krajín, ktoré už teraz pociťujú dôsledky klimatickej krízy a hrozí im zaplavenie územia. „Aj toto je dôležité počuť a vidieť na konferencii, ako je táto,“ zdôraznila, aktuality.sk
X X X
Brusel prešetruje plánovanú akvizíciu Activision Blizzard zo strany Microsoftu
Plánované prevzatie herného vydavateľstva môže poškodiť hospodársku súťaž.
Európska komisia (EK) sa obáva, že prevzatie herného vydavateľstva Activision Blizzard koncernom Microsoft môže poškodiť hospodársku súťaž, a preto spustila hĺbkové vyšetrovanie fúzie. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a DPA.
Najväčší obchod v histórii herného priemyslu
Microsoft oznámil akvizíciu spoločnosti Activision Blizzard za 68,7 miliardy USD (68,73 miliardy eur) v januári. Malo ísť o najväčší obchod v histórii herného priemyslu.
EK v utorok oznámila, že hĺbkovo preskúma dohodu. Jej predbežné vyšetrovanie totiž ukázalo, že transakcia môže znížiť konkurenciu „na trhoch distribúcie videohier pre konzoly aj osobné počítače,“ vrátane predplatiteľských služieb a cloudového hrania.
Akvizícia by mala výrazne posilniť pozíciu Microsoftu na rýchlo rastúcom trhu videohier. EK uviedla, že do 23. marca 2023 rozhodne, či dá transakcii zelenú alebo ju zablokuje. Britský protimonopolný úrad má podobné obavy ako EK a takisto akvizíciu ešte neschválil, aktuality.sk
X X X
Ceny ropy v utorok výrazne klesli
V pondelok sa ceny oboch referenčných druhov ropy dostali na najvyššie úrovne od augusta. V utorok však ceny ropy opäť poklesli.
Ceny ropy v utorok výrazne klesli. Čína totiž zopakovala, že bude pokračovať vo svojej striktnej protipandemickej politike.
Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v decembri sa v utorok večer o 19.53 h SEČ predával so stratou 2,40 USD alebo 2,61 % po 89,39 USD (89,43 eura). Januárový kontrakt na severomorskú ropnú zmes Brent zlacnel o 2,31 USD alebo o 2,36 % a o 19.57 h SEČ sa predával po 95,61 USD za barel.
V pondelok (7. 11.) sa ceny oboch referenčných druhov ropy dostali na najvyššie úrovne od augusta, keď ich podporili správy, že Peking sa chystá uvoľniť svoje striktné protipandemické opatrenia. Avšak nárast počtu prípadov nákazy ochorením COVID-19 v Kantone a ďalších mestách tieto nádeje udusil, aktuality.sk
X X X
Pôvodne chcela byť chemičkou. Režisérka kultových komédií Marie Poledňáková objavila pre film Jula Satinského
Vo veku 81 rokov zomrela Marie Poledňáková, slávna režisérka filmov ako S tebou mě baví svět či Jak vytrhnout velrybě stoličku. Pôvodne pritom chcela byť chemička.
Scenáristka a režisérka Marie Poledňáková bola populárna, hoci stála za kamerou, a nie pred ňou. Obľúbené boli filmy, ktoré vytvárala, ale publikum poznalo nielen hercov z nich, ale samotnú autorku. Stala sa celebritou, jej slovo zavážilo a veľa sa o nej písalo. V posledných rokoch sa však kvôli vážnemu zdravotnému stavu z aktívneho života vytratila. Bolo priam neuveriteľné, keď sa rozchýrilo, že Marie Poledňáková, to živé striebro, leží ochrnutá. V roku 2016 utrpela vážnu mozgovú porážku. Stalo sa to na chalupe na Vysočine, mala ísť so susedkou na huby a tá ju našla odpadnutú.
Príkladne sa o ňu potom staral jej jediný syn a Marie znášala svoj stav hrdinsky. Spočiatku sa ešte občas ozvala verejnosti z lôžka, ale postupne sa odmlčala. Ľudia na ňu však nezabúdali, však jej filmy sú stále živé a obľúbené. Preto nás aj smrť Marie Poledňákovej zasiahla: žila síce kdesi bokom, ale bola stále prítomná a prihovárala sa svojmu publiku.
Marie Poledňáková – prvá dáma československého filmu
Chcela byť chemička
ve desať rokov, čo som robila rozhovor s Mariou Poledňákovou, keď v kinách začali premietať jej film Líbáš jako ďábel. Všetkých nás vtedy udivovala aj svojím zjavom. Bola už sedemdesiatnička, prišla v bielom kostýme, bola veľmi svieža. Pôsobila krehko, ale bola plná života. Svetlé vlasy jej žiarili a stále sa usmievala. Bolo jasné, že to je človek, ktorý si splnil sny, ba možno sa jej toho dostalo viac než snívala. Veď komu sa podarí nakrútiť film, a nie jeden, ktorý budú spolu pozerať rodiny a bude spájať generácie aj spoločnosť.
Ktorý film Marie Poledňákovej máte najradšej?
S tebou mně baví svět (1982), Jak vytrhnout velrybě stoličku (1977), Jak dostat tatínka do polepšovny (1978), Líbáš jako Buh (2009), Zkrocení zlého muže (1986), Dva lidi v ZOO (1989)
Na Marii Poledňákovej bolo obdivuhodné, že vo svojej umeleckej práci vystačila s obyčajnou ľudskosťou a celkom jednoduchými príbehmi, aké sa ľuďom dejú. Pôvodne sa však chcela venovať chémii a matematike, na čo som sa jej aj na začiatku rozhovoru opýtala. Prečo sa radšej venuje chémii vo vzťahoch, než tej skutočnej?
„Narodila som sa v Strakoniciach, ale keď som mala sedem rokov, presťahovali sme sa do Prahy. Môj životný príbeh je veľmi zložitý, to by bolo na dlhé rozprávanie. Chcela som však naozaj študovať matematiku a chémiu, na vysokú školu som sa ale nedostala. Musela som ísť do továrne. Raz som bola s priateľmi na večeri, na ktorej sa zúčastnil aj Jaroslav Dietl. Práve on sa ma vtedy opýtal, či by som nechcela pracovať v televízii. Povedala som si, lepšia televízia než továreň, no stále som to považovala len za prechodné riešenie. Myslela som si, že predsa pôjdem na vysokú školu a budem študovať tú matiku.
Začala som teda pracovať v televízii ako druhá asistentka a postupne som na matematiku zabudla. Neskôr som si urobila diaľkovo vysokú školu a študovala som dramaturgiu, ale nebol to môj životný sen.“ Asi to zariadil sám osud, aby sa Marie Poledňáková stretla s Jaroslavom Dietlom. Symbolicky prevzala od neho štafetu. Nie pokiaľ ide o autorské zameranie, ale aj ona dokázala divákov zaujať a získať si nielen ich pozornosť, ale aj srdce. Určite sa jej však zišiel aj matematický talent, hovorila, že všetko si vie vypočítať a nič ju nezaskočí. Prácu okolo filmu poznala od piky a so všetkým si poradila. Dokázala si sama príbehy písať aj režírovať.
V každom bolo niečo z jej vlastného života: „V každom filme je niečo moje. Začalo sa to už vo Veľrybe. Bola som čerstvo rozvedená a môj syn hľadal náhradného otecka. Hovorila som mu, že to nepôjde, ale on si vzal môj telefónny zápisník a začal menovať chlapov, ktorí tam boli. Namietala som – tento je ženatý, s tamtým to nejde… Takže som si to pretrpela. A tiež som patrila medzi matky, ktoré nemajú čas na dieťa, sú veľmi zamestnané a majú málo času. Mala som to zažité. Ale v každom filme sú aj moje príbehy, či už smutné, alebo veselé. No vo filme S tebou mě baví svět je to trošilinku inak. Je to chlapský námet z mužského sveta. Chlapi sa rozhodnú, že spolu pôjdu na výlet a nezabráni im v tom ani to, že im manželky vopchajú deti. To je klasický námet na komédiu a páčil sa mi. Odvtedy dostávam odkazy od ľudí, že ich film inšpiroval, že si také dovolenky zaviedli.“
Uznávala našich hercov
Na Marii Poledňákovej nám bolo sympatické aj to, že často obsadzovala slovenských hercov. Július Satinský alebo Kamila Magálová pomohli k úspešnosti jej diel. Prečo im verila? Na slovenských hercov sa vraj obracala vtedy, keď nenašla v Česku nikoho lepšieho. „Nikto asi nepochybuje, že Julo Satinský bol osobnosť, ktorá v Čechách ani nie je. A to bola jeho prvá filmová úloha! A bol úžasný! Aj Kamila Magálová je skvelá. V jej veku v Čechách taký typ herečky nemáme – inteligentná, pekná, ženská. Musím povedať, že sa mužom veľmi páči!“
Marie Poledňáková mi prezradila, že sa na ňu kvôli tomu rodáci aj hnevajú, asi žiarlia. „A ja sa to – tak bokom – dozvedám. Ale nič sa nedá robiť. Ja sa klebetami neriadim.“
Dovolila som si voči Márii Poledňákovej v tom rozhovore aj lichôtku: Máte veľmi pekné oči. Vy ste pred kamerou nikdy nestáli? „Nie, nikdy. Ani by som sa pred kameru nemohla postaviť. Nie som taký typ.“ Ale by iste aj dobre hrala. Škoda, že prišla choroba, možno by sa na to odhodlala.
Herci s Mariou Poledňákovou radi pracovali. Bola pojem a záruka, že o film bude záujem.A mali ju aj radi, lebo bola veselá a príjemná. Vedela vôbec aj sekírovať. Predhrávala ako režisérka? Priznala, že má presnú predstavu, a tak ju hercom aj ukáže. „Spomínam si, že Kamila Magálová mala raz v Líbáš jako bůh zvolať Karle! Stále som ju opravovala, až povedala, že to hádam už nie je možné. Ale ja som jej potom predviedla tie rôzne odtiene: raz to privolanie môže byť nežné, raz s varovaním v hlase. Intonáciu v hlase teda – napríklad – predohrávam.“
Ona mala presnú predstavu, ako má dobrý film vyzerať a vedela to z hercov dostať. V jej filmoch bolo clivo aj veselo. Mala zmysel pre humor, ktorý som si preskúšala pri rozhovore. Film Líbaš jako bůh totiž ľudia žartovne parafrázovali. Viete o tom, pýtala som sa, že ľudia obmieňali názov vášho filmu? Namiesto Líbáš jako bůh hovorili tvrdšie slangové sloveso vyjadrujúce pohlavný styk. Viete o tom? Smiala sa, že ľudovo takto premenovali film aj v Čechách. Brala to vraj ako úspech – keď sa ľudia hrajú s názvom filmu, je to len nepríjemné.
S Mariou Poledňákovou sa teda lúčime so žiaľom, ale aj s úsmevom. Zanechala nám láskavé a zábavné príbehy a spomienky./agentury/