Viete, že Československo bolo jediným štátom protihitlerovskej koalície, ktorý vyšiel z druhej svetovej vojny s územnou stratou? Pritom Josif Stalin ubezpečoval prezidenta Edvarda Beneša, že sa obnoví v pôvodných hraniciach. Ale práve sovietsky vodca z neho pred 80 rokmi odkrojil celú Podkarpatskú Rus a na dôvažok aj kus Slovenska. Samozrejme, po dohode s Benešom.

 Podpis zmluvy o pripojení Podkarpatskej Rusi k ZSSR v Moskve. V popredí predsedovia vlád ZSSR a Československa Vjačeslav Molotov a Zdeněk Fierlinger.

Dnes si už málokto vie predstaviť, čo to bolo za krajinu – tá Podkarpatská Rus. Mala rozlohu 12 656 km2, asi toľko, ako majú Žilinský a Banskobystrický kraj dokopy. Po prvej svetovej vojne ju obývalo vyše 600-tisíc ľudí, prevažne Karpatských Rusínov. Preto ju niekedy volali Rusínskom a ešte – Podkarpatskom. Vlastne oficiálne sa začala nazývať Podkarpatskou Rusou až po pristúpení k Československu.

So Slovenskom mala priezračnú, nechránenú krajinskú hranicu so živým spojivom. Veď najmä na Zemplíne a v Šariši takisto žili Rusíni, pravda, našskí, slovenskí či „predkarpatskí“, oddelení od pobratimov za Karpatmi len kopcami a miestami aj pralesom. Žili tam prinajmenšom od čias valašskej kolonizácie, čiže od 14. storočia.

Treba ešte vedieť, že územia Slovenska i Podkarpatska veľmi dlho patrili do jedného štátneho útvaru – Uhorského kráľovstva a spoločne s ním do habsburskej monarchie. Karpatskí Rusíni v nej zdieľali s inými národmi a národnosťami spoločný osud od 18. storočia a neskôr mali, podobne ako Slováci, aj svojich zástupcov v Uhorskom sneme. Preto keď sa roku 1918 rozpadla rakúsko-uhorská ríša, vznikla dilema, do ktorého nástupníckeho štátu bude patriť Podkarpatsko: do Maďarska či Československa? Alebo si ho rozdelia Maďarsko a Poľsko?

Nápad, aby sa Podkarpatská Rus podieľala na konečnom sformovaní budúceho Československa, vznikol na sklonku prvej svetovej vojny v prostredí amerických Rusínov. Zakladatelia ČSR pôvodne s niečím takým nerátali.

Tomáš G. Masaryk zahrnul do prvého náčrtu budúceho štátu, ktorý roku 1915 predložil britskému ministrovi zahraničných vecí Edwardovi Greyovi, len krajiny Koruny českej – Čechy, Moravu, Sliezsko, Lužicu – a „slovenské kraje v severnom Uhorsku“, ako to formuloval.

Svoj názor zmenil po boľševickej revolúcii a najmä po tom, čo Rusko prišlo na mierových rokovaniach s Nemeckom v marci 1918 o značnú časť svojho územia.

„Prehra Ruska poskytla možnosť pričleniť Podkarpatskú Rus k našej republike,“ napísal Masaryk o sedem rokov neskôr. „Spočiatku to bolo len zbožné želanie, ale v Rusku a na Ukrajine som sa musel týmto plánom zaoberať, lebo ukrajinskí vodcovia so mnou neraz rokovali… A proti pričleneniu Podkarpatskej Rusi k nám námietky nemali.“

Otázka Podkarpatska musela Masarykovi napadnúť v súvislosti s východnou i južnou hranicou budúceho štátu, s jeho perspektívnymi susedmi: s Maďarskom, Poľskom, ale – prečo nie? – aj s Rumunskom. Napokon, keď sa na parížskej mierovej konferencii, niekoľko mesiacov po vojne, opýtali Beneša, prečo je jeho vláda za pripojenie Podkarpatskej Rusi k ČSR, odpovedal bez váhania: „Umožnilo by nám to susediť s Veľkým Rumunskom, čo je veľmi dôležité pre obe krajiny vzhľadom na maďarské nebezpečenstvo…“

Dodajme: dôležitejšie o to viac, že o pripojenie Podkarpatska k nedávno vytvorenej Maďarskej republike sa intenzívne usilovala Budapešť a mnohorakými sľubmi vábila karpatských Maďarov do svojho košiara.

Preto nezodpovedali historickej pravde tvrdenia Beneša, vyslovené o štvrťstoročie neskôr, že z pričlenenia Podkarpatska k ČSR nebol nadšený ani Masaryk, ani on sám. „Vedel som, že to bude skôr bremeno ako dar,“ povedal Beneš pri jednej príležitosti. A pri druhej: „S Masarykom sme razili vtedy názor, že tento cíp bude československým len dočasne, kým sa Rusko nespamätá.“

To však exilový prezident povedal v súkromnom rozhovore s Ladislavom Feierabendom (exilovým ministrom financií) v novembri 1944. Medzitým už so Stalinom tajne dohodol, že Podkarpatsko pripadne po vojne Sovietskemu zväzu.

Ale vráťme sa ešte na chvíľu späť – zo sklonku druhej svetovej vojny na koniec prvej svetovej, takzvanej Veľkej vojny.

 Česko-slovensko-rusínska federácia?

Už sme sa zmienili o amerických Rusínoch. V USA ich vtedy žilo okolo 200-tisíc. Vraj ako sa tam dostali? Podobne ako Slováci, ktorí ešte v druhej polovici 19. storočia odchádzali hľadať si obživu za „veľkú mláku“. A podobne ako americkým Slovákom aj im ležal na srdci osud rodákov v starej vlasti. Chceli ich vymaniť zo „žalára národov“, za aký považovali Uhorsko maďarizujúce všetkých.

Americkí Slováci sa dali dovedna s americkými Čechmi a podporili projekt zakladateľov Československa. Čo keby sa k nim pridali ešte aj americkí Rusíni?

Americkú národnú radu Uhro-Rusínov navonok prezentoval mladý advokát Gregor (Grigorij) Žatkovič, v tom čase právny zástupca firmy General Motors. Päť dní pred vyhlásením ČSR, 23. októbra 1918, sa stretol s Masarykom, ktorý sa práve nachádzal vo Washingtone. Slovo dalo slovo a – dohodli sa.

 Prvý gubernátor Podkarpatskej Rusi Gregor Žatkovič vydržal vo funkcii iba rok.

Národná rada Uhro-Rusínov požiadala oficiálne o pripojenie Podkarpatska k Československej republike 12. novembra 1918, dva týždne po vzniku nového štátu. V žiadosti si kládla viacero podmienok a na prvom mieste – územnú autonómiu. Masaryk ju sľúbil v Pittsburskej zmluve Slovákom, prečo by to isté neprisľúbil aj Rusínom? Zároveň v oboch prípadoch zdôraznil, že konečné slovo budú mať nie Amerikáni, ale domáce obyvateľstvo a jeho zvolení zástupcovia.

Ale nepredbiehajme. V Paríži sa medzitým (18. januára 1919) začala mierová konferencia, na ktorej víťazné mocnosti prekresľovali hranice Európy. Na Masarykov návrh pozvali dvoch zástupcov rusínskej rady – Gregora Žatkoviča a Júliusa Gardoša. Tí sa pred zástupcami veľmocí vyslovili za „česko-slovensko-rusínsku federáciu“, v ktorej by Podkarpatská Rus mala autonómne postavenie. A ktorá by obsiahla aj časti východného Slovenska, kde žili Rusíni.

Beneš v Paríži Žatkovičovi radil, aby na tom netrvali: „Víťazné mocnosti môžu schváliť jedine takú hranicu Slovenska s Podkarpatskom, ktorá povedie po rieke Uh, presviedčal. Žatkovič ustúpil s tým, že definitívna hranica sa dorieši v budúcnosti.

Zmluvu o pripojení Podkarpatska k ČSR podpísali účastníci mierovej konferencie 10. septembra 1919 v parížskom zámku Saint Germain.

Čo dala Podkarpatsku prvá republika

Pripojením Podkarpatskej Rusi teda nevznikla Česko-slovensko-rusínska republika, ako navrhoval premenovať nový štát Žatkovič. Zato česká ľudová tvorivosť prišla s riekankou: „Od Jasini do Aše republika je naše!“ Na vysvetlenie – v obci Jasiňa bola potom takmer 20 rokov najvýchodnejšie položená železničná stanica v ČSR.

Pre Čechov, predovšetkým Pražanov, Zakarpatsko predstavovalo exotický, zabudnutý a neznámy kraj. Ešte menej známy ako pre Bratislavčanov. „Bol pre nich akýmsi temným kútom v strednej Európe, Áziou za Košicami,“ približoval profesor Ivan Pop, rusínsky historik, ktorý predvlani zomrel v Chebe (po rozpade ZSSR žil v Českej republike).

Preto najmä mladí českí úradníci, učitelia, lekári, železničiari išli radšej pracovať do Užhorodu, Mukačeva či Chustu ako niekde na Kysuce alebo Oravu, kde ich tiež naliehavo potrebovali. Tu i tam síce mali nárok na tučné príplatky k platu za sťažené podmienky, ale pobyt v divokej prírode na podkarpatskej Verchovine sľuboval navyše aj veľké dobrodružstvo.

Pred sto rokmi bolo Podkarpatsko ešte chudobnejšie a najmä zaostalejšie ako Slovensko. „Chudobnejšie ako najzaostalejšie časti Indie,“ napísali dvaja britskí novinári roku 1913 po ceste horným Uhorskom.

ČSR sa za 20 rokov zaslúžila najmä o kultúrne povznesenie Podkarpatskej Rusi. Veď viac ako polovica jej obyvateľstva bola negramotná. Vybudovala sa sieť škôl, osvetových a zdravotníckych zariadení.

To kladne hodnotí aj súčasná ukrajinská historiografia. Ale kolektív autorov vysokoškolskej učebnice Dejiny Ukrajiny pod vedením historika Jurija Mycyka zároveň dodáva: „Oblasť bola len surovinovým príveskom českého priemyslu. Životná úroveň jej obyvateľstva nikdy nedosiahla československý priemer.“ Najmä v industrializácii sa Podkarpatsko ďaleko nedostalo. Nevznikol tam jediný priemyselný závod, ktorý by zamestnával viac ako 100 zamestnancov. Uvádza to český historik ekonomiky Václav Průcha.

Oficiálne Kyjev tiež nikdy nepriznával – a dodnes nepriznáva – Rusínom postavenie národnosti. Považuje ich za jednu z vetví ukrajinského národa a rusínčinu za nárečie ukrajinského jazyka.

V Podkarpatsku vznikla štruktúra miestnej štátnej správy a desať zástupcov regiónu zasadlo v celoštátnom parlamente – v Národnom zhromaždení. Podľa mierovej zmluvy však Praha mala poskytnúť Podkarpatskej Rusi rozsiahlu autonómiu.

V priebehu prvej republiky vypracovali síce niekoľko jej projektov, prijatie zákona sa však stále odkladalo. Neskôr aj preto – ako vyplýva z archívnych dokumentov – že by to mohlo vyvolať „veľmi negatívnu ozvenu na Slovensku“: posilnilo by požiadavky ľudákov a celého tunajšieho autonomistického bloku.

Ako odpoveď na neochotu Prahy plniť Masarykov sľub odstúpil už po roku z funkcie prvý gubernátor Podkarpatskej Rusi Žatkovič a sklamaný sa vrátil i do USA.

V regióne začali silnieť politické strany, ktoré hlásali orientáciu na Moskvu a Kyjev. Napríklad miestni komunisti tvrdili, že ich domovina sa stala českou kolóniou, drancovanou českými kapitalistami. V Podkarpatsku však žilo aj okolo 100-tisíc Maďarov, tí sa zase prikláňali k iredentistickej politike Budapešti.

 Nečudo, že v parlamentných voľbách 1935 získali strany podporujúce pražskú vládnu politiku len 25 percent hlasov, rovnako ako komunisti. Ďalšie volebné zisky si rozdelili Zjednotená maďarská strana a autonomistické zoskupenia.

Koncom septembra 1938 prišla ČSR rozhodnutím Mníchovskej konferencie veľmocí o Sudety. Praha sa konečne spamätala a poskytla autonómiu Slovensku i Podkarpatskej Rusi. Tam sa ujala vlády nacionalistická strana ukrajinofila Augustína Vološina, ktorá premenovala región na Karpatskú Ukrajinu.

Ale Hitlera to nezastavilo a rozbíjanie spoločnej, pre zmenu už federatívnej ČSR pokračovalo. O mesiac ju nacistické Nemecko donútilo odstúpiť Maďarsku južné oblasti Slovenska i Podkarpatskej Rusi.

Po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 vyhlásila samostatnosť i oklieštená Karpatská Ukrajina. Budapešť sa ju rozhodla okupovať a obsadila pritom aj časť východného Slovenska. Rozkaz maďarského vládcu Miklósa Horthyho vojskám znel: „Postúpiť tak ďaleko na západ, ako sa len dá.“ Prepukla slovensko-maďarská „Malá vojna“. Berlín síce schladil ďalšie Horthyho územné chúťky, ale po rokovaniach si Budapešť predsa len ponechala dva východoslovenské okresy – Sninský a Sobranecký.

 Ako vznikala Zakarpatská Ukrajina

Vo vzťahoch medzi Bratislavou a Budapešťou nechýbalo počas vojny napätie, ale najmä rivalita. Tak Tisov, ako aj Horthyho režim sa usilovali o väčšiu priazeň svojho nacistického tútora. Podporovali ho vyslaním expedičných zborov na východný front. Slovensko sa však národným povstaním na sklonku vojny pripojilo k protihitlerovskej koalícii.

Vo vyhlásení povstaleckej Národnej rady sa 29. septembra 1944 uvádzalo: „Sme za Československú republiku ako samostatný štát troch slovanských národov: Čechov, Slovákov a Karpatských Ukrajincov na základe princípu rovného s rovným.“

O mesiac Červená armáda oslobodila Mukačevo aj Užhorod. Na štátny sviatok vzniku ČSR 28. októbra obsadili sovietske jednotky mestečko Čop. Na uliciach síce viseli transparenty s nápismi „Nech žije Československo“, ale na verejných zhromaždeniach v podkarpatských mestách už komunistickí rečníci vyzývali za pripojenie regiónu k ZSSR. Osobitne v tom vynikal Ivan Turianica, ktorého o tri týždne na konferencii Komunistickej strany Zakarpatskej Ukrajiny zvolili za jej tajomníka.

 Ivan Turianica chcel pripojiť k Sovietskemu zväzu aj Prešovsko.

Vraj akej Zakarpatskej Ukrajiny? Komunisti už stihli takto premenovať Podkarpatskú Rus. Beneš síce poslal z Londýna do Užhorodu svojho splnomocnenca Františka Němca, ktorého úrad mal podľa dohody prevziať od veliteľstva Červenej armády správu oslobodeného územia. Aj ju formálne prevzal, ale bol tam piatym kolesom na voze. Správa veci verejných sa v Podkarpatsku nachádzala v celkom iných rukách. V nedeľu 12. novembra 1944 sa regiónom prevalila vlna mítingov za jeho pripojenie k ZSSR.

 Vítanie červenoarmejcov v neznámej podkarpatskej obci, október 1945.

Stalo sa tak po tom, čo oslobodené územie navštívil Nikita Chruščov, vtedy premiér sovietskej Ukrajiny. Ako píše jeho americký životopisec William Taubman, Chruščov sa stretol s miestnymi komunistami a poradil im, ako postupovať vo veci pripojenia „Zakarpatska“ k Ukrajine. Neskôr na schôdzke so Stalinom Chruščov tvrdil, že „miestne obyvateľstvo je jednomyseľne za pripojenie“.

Doložil to manifestom z 1. zjazdu národných výborov Zakarpatskej Ukrajiny, ktorý 24. novembra 1944 zvolal do Mukačeva Turianica. Vyše 660 delegátov, dôkladne vybraných komunistami, naozaj jednohlasne schválilo odčlenenie „Zakarpatska“ od Československa a požiadali Moskvu o pripojenie k sovietskej Ukrajine.

Podľa súčasnej ruskej historičky Valentiny Marjinovej (zomrela začiatkom októbra minulého roku) rozohrala Moskva s Kyjevom divadlo, ktoré sa Sovietom osvedčilo už začiatkom leta 1940 v Litve, Lotyšsku a Estónsku. „Išlo o to vyvolať dojem masového a živelného, nezávisiaceho od sovietskej okupačnej moci národného hnutia za pripojenie k ZSSR. Beneš a spol. mali v tejto inscenácii úlohu pasívnych pozorovateľov.“

 Trh s domácim plátnom v Užhorode, 20. roky minulého storočia.

Beneš: „Prečo to Rusi robia?!“

V skutočnosti Beneš nemlčal nad správami, ktoré dostával do Londýna od vládneho delegáta Němca. „Nechápem, prečo to Rusi robia,“ rozčuľoval sa v úzkom kruhu. „Ak chceli Podkarpatsko, mohli to povedať, nikdy som ho nechcel udržiavať za cenu, že si znepriatelíme Rusov!“

Keď v marci 1945 navštívil pri ceste z Londýna do Košíc Moskvu, dohodol Beneš so Stalinom, že celá záležitosť s Podkarpatskom – Zakarpatskom sa dorieši až po oslobodení Prahy. Vodca KSČ Klement Gottvald, ktorý sa počas vojny nachádzal v moskovskom exile, Beneša varoval: „Nemá význam to veľmi naťahovať, lebo republika môže prísť aj o východné Slovensko!“

Na Prešovsku sa totiž rozprúdilo hnutie za pripojenie k sovietskej Ukrajine. Vo svojich posmrtne vydaných pamätiach sa o ňom zmieňuje aj Chruščov. Vraj niekedy v marci 1945 ho v Kyjeve navštívila delegácia „komunistov Rusínov“ zo severovýchodu Slovenska. „Žiadali ma, aby ich územie bolo pripojené k ZSSR,“ spomínal. Povedal im, že to sotva bude možné. Veď ako by reagovali Česi a najmä Slováci? „Odišli nespokojní,“ dodal Chruščov.

Po odchode delegácie sa telefonicky spojil so Stalinom. Ten vraj okamžite vytušil, že ide o ďalší „kúsok“ Ivana Turianicu. „Odovzdajte mu odkaz, nech s tým prestane a stiahne svoje oddiely, veď vy máte naňho veľký vplyv,“ povedal Stalin. „Hneď som to vybavil, Turianica si dal poradiť,“ spomínal Chruščov.

Aj podľa dochovaných archívnych materiálov i korešpondencie medzi Stalinom a Benešom sovietska strana vtedy nejavila vážnejší záujem o územie severoslovenských okresov. Jej tajné služby síce podnecovali aktivity takzvanej Ukrajinskej rady v Prešove, ale pravdepodobne len preto, aby týmto spôsobom donútili Prahu čo najskôr sa vzdať Podkarpatskej Rusi. Čo sa aj stalo.

A prečo sa jej Beneš vzdal až tak ľahko? Podľa niektorých historikov rozmýšľal o možných územných ziskoch pre ČSR na iných miestach a o politickom obchode. „Odstúpením Podkarpatskej Rusi sa možno uchádzal o priazeň Moskvy a vytváral si výhodnú pozíciu na rokovaniach s poľskou vládou, kde sa rozhodovalo o území okolo Těšína,“ uvažoval nahlas v našom rozhovore nebohý historik Michal Barnovský. „Kým Podkarpatsko patrilo medzi ekonomicky nerozvinuté oblasti republiky, těšínsky kraj bol bohatý na uhlie i huty.“

Nakoniec si však Poľsko ponechalo väčšinu sporného územia, ktoré získalo roku 1938. A Československo prišlo nielen o Podkarpatskú Rus, ale aj o Čop a niekoľko okolitých obcí, ktoré patrili k Slovensku. Medzištátnu zmluvu s týmto obsahom podpísali v Moskve 29. júna 1945, Národné zhromaždenie v Prahe ju schválilo o päť mesiacov neskôr.

Lekárovce nám vrátili ako veľkodušný dar

Všetky slovenské denníky 7. apríla 1946 referovali o „dare sovietskej vlády Slovensku“. Záležitosť bola predmetom diplomatickej nóty, ktorú veľvyslanec ZSSR Valerian Zorin odovzdal najvyšším československým predstaviteľom. Hovorilo sa v nej o odstúpení časti pohraničného územia v obvode obce Lekart, dnešných Lekároviec, na východe Slovenska v prospech ČSR. Sovietsky zväz sa ich vraj zriekol.

Spravodajská agentúra Slovenska (ZAS) priniesla podrobnosti. Vyplývalo z nich, že Moskva prikázala svojej delimitačnej komisii, aby pri vytýčení hraničnej čiary medzi ZSSR a ČSR ju viedla „vo vzdialenosti nie viac ako 1 kilometer od obvodu obce Lekart, pričom obec a územie k nej priliehajúce zostanú na československej strane“.

Niektoré noviny sa ešte v ten istý deň poponáhľali s komentármi. „Táto správa vzbudí iste radostný ohlas najmä na Slovensku,“ napísal denník Demokratickej strany (DS) Čas. „Kde ju prijmú s pocitom najúprimnejšej vďaky nášmu veľkému slovanskému spojencovi, veď rozhodnutie prišlo už po stanovení hraníc medzi oboma štátmi.“

Nikde ani slovo o tom, že Lekart – Lekárovce – sa pred vojnou nachádzal v administratívnych hraniciach Slovenska. A už vôbec ani slova o tom, že v júni 1945 prišlo Slovensko (a celá ČSR) o mestečko Čop a dvanásť okolitých dedín. „Pribalili“ ich k medzištátnej dohode, ktorou sa Podkarpatská Rus stávala súčasťou sovietskej Ukrajiny, a teda ZSSR.

Denník Čas sa aspoň zmienil o žiadosti československej vlády, ktorá predchádzala rozhodnutiu Moskvy ohľadne obce Lekart. Mal zrejme informácie od Jána Ursinyho, lídra DS a vtedy vicepremiéra. Podľa zistení českého historika Davida Hubeného práve na Ursinyho sa obracali obyvatelia Lekároviec so sťažnosťami, že „k Rusku“ pripojili len ich obec, ale nie extravilán jej katastrálneho územia. Inými slovami – pozemky Lekárovčanov zostali na Slovensku.

Prípad mal na starosti Vladimír Clementis, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí ČSR. Úloha znela: vybaviť odovzdanie Lekároviec Československu. Po opakovanej žiadosti v mene pražskej vlády jej Moskva napokon vyhovela. Okresné riaditeľstvo národnej bezpečnosti (polície) v Sobranciach poslalo 6. apríla 1946 do Bratislavy správu, že pred tromi dňami sovietski pohraničníci opustili obec Lekárovce. „Vzali so sebou dve kompletné mláťačky s traktormi a asi 200 metrákov pšenice a raže.“

Do republiky sa tak vrátilo 345 domov a 1 460 obyvateľov: Slovákov, Rusínov i Maďarov.

„Miestne obyvateľstvo, ktoré pripojenie obce k ČSR žiadalo, prijalo toto rozhodnutie s veľkou radosťou,“ informovala dobová tlač./agentury/

X X X

 Americký prezident Donald Trump uznal, že Rusku sa darí vyrovnávať so sankciami, ktoré boli proti nemu uvalené, a ruského prezidenta Vladimira Putina označil za profesionála, informovala ruská tlačová agentúra TASS.

 „Veľa sme hovorili o sankciách,“ poznamenal americký líder, keď hovoril o telefonickom rozhovore s ruským prezidentom, ktorý sa uskutočnil 3. júla. Šéf washingtonskej administratívy v sobotu odpovedal na otázky novinárov na palube svojho lietadla počas letu do New Jersey.

„Dokázal sa vysporiadať so sankciami,“ zdôraznil Trump podľa TASS, keď hovoril o ruskom lídrovi. „Ale sú to dosť tvrdé sankcie,“ dodal s odkazom na možnosť zavedenia nových protiruských obmedzení v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. „Veľa sme hovorili o sankciách. On chápe, že môžu nasledovať. Je profesionál,“ povedal šéf washingtonskej administratívy. „Môžu nasledovať,“ zopakoval Trump. Podľa jeho názoru ruský prezident z tejto možnosti „nie je nadšený“. Trump tiež vyjadril presvedčenie, že bol „prísnejší voči Rusku ako voči Iránu“.

X X X

 Rusko bude schopné poslať na Ukrajinu aj 1000 „šáhidov“ denne, ba aj viac. Podľa agentúry Unian o tom informoval veliteľ síl bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny Robert „Maďar“ Brovdi. Odvoláva sa na analýzu spravodajských údajov.

„Bude aj 1000 kusov denne, aj viac. Nikoho nestraším. Analýza spravodajských údajov. Treba chladnokrvne zapnúť rozum. Okamžite a všetci, ktorí sú v obraze,“ napísal.Podľa jeho slov bude nepriateľ zvyšovať masové používanie „lacného, ale všade dostupného šáhidu“, pričom Ukrajina pod týmto tlakom nebude schopná operatívne predvídať všetky možnosti zdokonaľovania nepriateľských útočných dronov.

Agentúra Unian už skôr priniesla informáciu, že expert v oblasti elektronického boja a elektronickej spravodajskej služby Serhij Bezkrestnov s volacím znakom „Blesk“ varoval, že na Ukrajinu by mohlo za noc útočiť 700 – 800 “ šáhidov“. Podľa neho trvalo Rusom niečo vyše roka, kým päťnásobne zvýšili výrobu útočných dronov, takže podľa neho by sme o rok mohli vidieť útok 700 – 800 bezpilotných lietadiel za noc. „Blesk“ podľa Unianu dodal, že Ruská federácia spustila v Iževsku druhú výrobu „šáhidov“.

X X X

Ruské jednotky protivzdušnej obrany zostrelili desiatky ukrajinských bezpilotných lietadiel v rôznych častiach krajiny, vrátane dvoch v blízkosti druhého najväčšieho mesta v krajine, pri Petrohrade. Uviedla to agentúra Reuters s odvolaním sa na vyjadrenia predstaviteľov krajiny.

Gubernátor Leningradskej oblasti Alexander Drozdenko na sociálnej sieti Telegram napísal, že dva drony boli zostrelené v rôznych oblastiach južne od mesta. Hlásené podľa neho nie sú žiadne škody ani zranenia. Na petrohradskom letisku Pulkovo ale bola na určitý čas prerušená prevádzka.

Gubernátor Smolenskej oblasti na západe Ruska oznámil, že protilietadlové jednotky zostrelili tri drony. Ani v tomto prípade neboli hlásené zranenia ani žiadne škody. Gubernátor Voronežskej oblasti susediacej s Ukrajinou oznámil zničenie „viacerých“ dronov.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že za tri hodiny zničilo Rusko celkovo 42 dronov, z toho 37 v troch oblastiach susediacich s Ukrajinou – Belgorodskej, Brjanskej a Kurskej.

Ukrajina čoraz častejšie nasadzuje bezpilotné lietadlá pri útokoch na vzdialené ciele na ruskom území. Pri jednej sérii úderov minulý mesiac v rámci operácie nazvanej Pavučina bolo zasiahnutých niekoľko ruských bombardérov na rôznych leteckých základniach.

Taktiež ruské sily používajú čoraz väčší počet dronov na útoky na ukrajinské mestá. Podľa ukrajinského letectva bolo v noci na štvrtok proti Ukrajine nasadených rekordných 539 dronov a 11 rakiet.

X X X

 Robert Fico na Devíne: Bezbrehý progresivizmus a liberalizmus môžu Slovensko len zničiť

 Na oslavy výročia príchodu Cyrila a Metoda vyčlenila vláda 750-tisíc eur. Pred rokom stáli o tretinu menej. Vládne limuzíny prišli na Devín podvečer, pre politikov a hostí bol vyčlenený priestor okolo pódia. Verejnosť sa pohybovala vo zvyšku areálu hradu.

Po roku sa vládne špičky vrátili na hrad Devín. Na mieste, ktoré kedysi stálo na hranici medzi západným a východným blokom Premiér Robert Fico rečnil o vzniku novej železnej opony. Kritizoval západné krajiny, že Slovensku nedovolia hovoriť o mieri na Ukrajine a vyzýval na prijatie zmeny ústavy.

„Každý, čo vyjadrí pochopenie pre dianie za oponou, je obviňovaný zo zrady európskych hodnôt,” hovoril Fico a upozorňoval, že Slovensko je opäť na križovatke.

 „Staré ideologické dogmy, s tým a s tým na večné časy a byrokratické dogmy sa menia za pochodu a priamo pre našimi očami. Nie všetky zmeny sú pozitívne. Z medzinárodného práva sa stal iba súbor účelovo využívaných pravidiel v prospech veľkých a silných a očakávaním poslušnosti menších a slabých. Naši oponenti sa na všetkých frontoch pustia do každého, kto si dovolí postaviť otázku o našom osude v tomto premenlivom svete,” pokračoval Fico.

Koaliční politici posledné mesiace opakovane hovoria o potrebe prehodnotiť členstvo Slovenska v medzinárodných spolkoch. Napríklad predseda SNS Andrej Danko v máji hovoril, že sa blíži chvíľa kedy bude musieť Slovensko odísť z Európskej únie a NATO.

„Ja si myslím, že prichádza čas keď budeme musieť z Európskej únie odísť,“ prihováral sa Danko na videu spred parlamentu ľudom, ktorí zbierali podpisy pod petíciu na vystúpenie Slovenska z NATO a EÚ. Robert Fico zas v polovici júna vyhlásil, že „v týchto nezmyselných časoch zbrojenia by Slovensku veľmi svedčala neutralita“.

Hrádza proti progresivizmu stále nestojí

Robert Fico sa vo svojom prejave na hrade Devín vrátil aj k nesplnenému sľubu spred roka. Vo svojom prvom verejnom prejave po atentáte vtedy hovoril o potrebe stavať na Slovensku hrádzu proti progresivizmu. „Musíme postaviť obrovskú hrádzu progresívnym a liberálnym ideológiám, ktoré sa šíria ako rakovina a vznikli asi len predvčerom,“ povedal Fico pred rokom.

Dnes vyzval na prijatie zmeny ústavy.

„Vyslovujem želanie, že na septembrovej schôdzi vyhrá zdravý rozum a potrebná väčšina podporí v záverečnom hlasovaní návrh novelizácie ústavy. Ak sa už na Slovensku nedokážeme dohodnúť, že existujú dve pohlavia a že v školách sa má učiť, len to, čo je v ústave, vrátane manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy, sme na veľmi nebezpečnej ceste pre celú krajinu. Bezbrehý a zvrátený progresivimus a liberalizmus môžu našu krajinu len zničiť,“ dodal Fico.

Hlasovanie o zmene ústavy politici v júni odložili, keď nemali istotu 90 hlasov. Jasnú podporu nevedel v júni deklarovať poslanec Hlasu Ján Ferenčák, viacerí poslanci opozičného KDH vopred oznámili, že vládny návrh nepodporia.

Viacerí právnici v odbornom stanovisku varovali, že novela ústavy je nezlučiteľná so záväzkami vyplývajúcimi z práva EÚ a medzinárodného práva, vytvára právny základ na vzdialenie sa od hodnôt Európskej únie a výrazne by oslabila ochranu ľudských práv jednotlivcov.

Vládni politici sa v prejavoch vracali aj k slovám arcibiskupa Dominika Duku, ktorý o sto kilometrov ďalej dnes celebroval omšu v Nitre. Na veriacich sa obrátil „s pokornou prosbou o odpustenie za tých pánov, ktorí majú pocit, že vás môžu poučovať o demokracii a slobode“.

Duka sa ospravedlnil za Čechov, ktorí slovenskú vládu kritizujú za odklon od demokracie. Pripomenul aj historické napätie medzi Slovákmi a Čechmi, hlavne protesty proti pražskej vláde počas púte v roku 1933. „História sa, bohužiaľ, znepokojujúco opakuje,“ povedal podľa provládneho serveru Štandard.

Premiér mu poďakoval. „Veľká vďaka zato, čo ste dnes v Nitre povedali,” odkázal Dukovi.

Oslavy za 750-tisíc eur

Pódium a jeho okolie bolo ohradené zábranami, na galavečer sa dostali len politici a pozvaní hostia. Vládne limuzíny začali prichádzať na Devín podvečer. Ostatní návštevníci mohli prejavy sledovať na LED obrazovke. Pre verejnosť bol vyčlenený zvyšok areálu.

Kam šlo 750-tisíc, ktoré vyčlenila vláda na cyrilometodské oslavy, mohli návštevníci vidieť všade okolo seba. Od pódia za 171 990 eur, na ktorom vystúpili s prejavmi traja najvyšší ústavní činitelia, cez technickú podporu za ďalších 90-tisíc eur až po pečeného býka za osemtisíc tisíc eur či kyvadlovú dopravu za necelých 20 a prenájom areálu hradu, ktorý bol verejnosti neprístupný celý týždeň, dal štát necelých 70-tisíc eur.

Ešte pred rokom pritom štát usporiadal oslavy o tretinu lacnejšie, za 456-tisíc eur. Tento rok ich pod patronát prebral minister obrany Robert Kaliňák. Zvýšenie nákladov odôvodňoval tým, že návštevníci už nebudú musieť platiť vstupné, či pripravené historické občerstvenie od šošovicových placiek, cez podpecníky až po 600-kilového býka.

Aj keď nejde o okrúhle výročie, oslavy patria medzi najdrahšie udalosti, ktoré štvrtá vláda Roberta Fica financovala. Rezortu vnútra, ktorý má zabezpečiť ochranu návštevníkov, vláda vyčlenila 20-tisíc a ministerstvu zdravotníctvu 10-tisíc eur. Zvyšných 720-tisíc má k dispozícii obrana.

„Mimoriadny život a pozoruhodné dielo oboch svätcov si zasluhuje každoročné pripomenutie, ktoré prispeje k udržiavaniu a prehlbovaniu pozitívnej národnej pamäťovej stopy, s osobitným zreteľom na príslušníkov mladšej a mladej generácie,“ píše sa v návrhu vlády, ktorým oslavy kabinet schválil, aktuality.sk

X X X

 Čína zaviedla vysoké clá na brandy z EÚ, koňakové giganty majú výnimku

 Čína pozastavila clá na brandy pre veľkých výrobcov koňaku z EÚ. Podmienkou je dodržiavanie minimálnych cien, čo má zmierniť obchodné spory a podporiť čínsky trh.

Čína ušetrila veľkých výrobcov koňaku od dovozného cla na brandy z Európskej únie (EÚ). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Peking v prebiehajúcom obchodnom spore s Bruselom zaviedol s platnosťou od soboty clá na dovoz brandy z EÚ vo výške 27,7 % až 34,9 %, ako v piatok (4. 7.) uviedlo čínske ministerstvo obchodu. Clá sa však nedotknú veľkých výrobcov koňaku Pernod Ricard, LVMH a Rémy Cointreau.

Podľa ministerstva obchodu bude väčšina francúzskych výrobcov koňaku vrátane takých značiek, ako sú Hennessy a Rémy Martin, ktoré vlastní koncern LVMH, od cla oslobodená. Podmienkou je, aby predávali za minimálnu cenu.

 Peking začal antidampingové vyšetrovanie brandy z EÚ v januári minulého roka v rámci odvety za rozhodnutie EÚ uvaliť vysoké dovozné clá na elektromobily vyrobené v Číne. Čína je najväčším svetovým trhom s koňakom. Spoločnosť Rémy Cointreau, ktorá vlastní značku Rémy Martin, uviedla, že dohoda o minimálnych cenových záväzkoch predstavuje „podstatne menej represívnu alternatívu“, čím sa umožní „posilnenie niektorých investícií v Číne“, aktuality.sk

X X X

 Pellegrini: Štátne sviatky si netreba privlastňovať, patria všetkým občanom

Štátne sviatky si netreba privlastňovať, pretože patria všetkým občanom. Mali by sme ich sláviť všetky v ich rozdielnosti, pretože je to komplex našej identity. Štátne sviatky by nás nemali rozdeľovať a nemali by byť zneužívané na akýkoľvek politický alebo iný súboj. Uviedol to prezident SR Peter Pellegrini vo svojom príhovore na hrade Devín počas sobotných celonárodných osláv príchodu Cyrila a Metoda na naše územie.

„Slovensko a jeho štátne sviatky nám dávajú mozaiku hodnôt, na ktorých je naša vlasť a náš národ postavený. Každý z nich reprezentuje niečo iné, ale spoločne dávajú obraz o hodnotách, na ktorých stojíme. Nebolo by dobré, aby sme si zo štátnych sviatkov každý vyberali len ten, ktorý sa nám páči alebo ktorý je nášmu srdcu bližší,“ uviedol Pellegrini. Ako dodal, verí, že všetky štátne sviatky si budeme na Slovensku pripomínať tak dôstojne, ako aj sviatok svätých Cyrila a Metoda.

„Ak dnes ateista alebo liberál prežil tento sviatočný deň a uctil si ho tak, ako sa patrí, tak aj konzervatívec je schopný osláviť 1. máj a takisto sociálni demokrati a ľavičiari sú schopní a budú schopní osláviť 17. november,“ poznamenal Pellegrini.

 Prezident v súvislosti so sobotňajšími oslavami pripomenul, že Cyril a Metod na územie Slovenska priniesli možnosť sláviť liturgiu v našom vlastnom jazyku. Jedným z odkazov sviatku by preto malo byť, aby sme sa zamysleli nad tým, či používame správne slová a správny jazyk. „Aby sme si vo svojom vnútri povedali úprimne, že odmietame jazyk vulgárny, jazyk útočný a jazyk, ktorý rozdeľuje,“ povedal Pellegrini.

Pri pripomínaní sviatku svätého Cyrila a svätého Metoda by sme sa podľa prezidenta nemali vracať len do histórie, odkaz vierozvestcov totiž podľa neho tkvie aj vo výraznom pokroku, ktorý priniesli. „Priniesli písmo, liturgiu v našom jazyku a posunuli nás o stáročia dopredu v rozvoji a založili základy našej dnešnej štátnosti,“ skonštatoval Pellegrini s tým, že v tento deň by sme preto mali hovoriť aj o budúcnosti našej krajiny a o tom, čo je možné urobiť pre to, aby Slovensko išlo za lepšou budúcnosťou.

 Raši: Inšpirujme sa Cyrilom a Metodom aj v našej domácej a zahraničnej politike

Inšpirujme sa svätými Cyrilom a Metodom aj v našej domácej a zahraničnej politike. Podporujme doma hodnoty vzdelania, kultúry a vzájomného porozumenia a zároveň dôsledne trvajme na mierovom spolužití národov, na tolerancii i diplomacii. Vyhlásil to v príhovore predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD) počas celonárodných osláv príchodu Cyrila a Metoda na naše územie, ktoré sa konajú na hrade Devín.

Raši pripomenul, že postoje Cyrila a Metoda sú inšpiratívne aj v súčasnosti. „Pri šírení viery a tvorbe nového písma pristupovali svätí Cyril a Metod s toleranciou a úctou k tradíciám a zvykom slovanského obyvateľstva. Vďaka tomu povzniesli staroslovienčinu na štvrtý liturgický jazyk. Zároveň priniesli do vtedajšieho spoločenstva prvé myšlienky rovnosti a presvedčenie, že každý národ má právo sláviť Boha vo svojej rodnej reči a byť si pred ním rovný,“ priblížil s tým, že vzdelanie je najväčším darom, ktorý môžeme dať mladej generácii. „A pracovitosť je cestou k tomu, ako ten dar čo najlepšie využiť,“ doplnil. Šéf parlamentu zároveň ocenil myšlienku rovnosti, pretože „všetky národy či štáty – veľké i tie malé – majú rovnaké právo na mierovú, pokojnú a slobodnú existenciu“.

Poukázal aj na to, že Cyril a Metod nás naučili byť hrdí na svoje korene a zanechali nám aj duchovný a kultúrny odkaz, že mosty medzi národmi sa budujú schopnosťou viesť dialóg. „Naučili nás aj to, že spolupráca a zjednotenie na hodnotách humanizmu, slobody a rovnosti je základom našej národnej identity. Byť hrdým Slovákom s úprimnou láskou k svojej vlasti je v súlade s pocitom Európana hrdého na hodnoty európskej civilizácie,“ dodal.

Pokiaľ budeme hľadať cestu k pozdvihnutiu slovenského národa cez vzdelanie a kultúru, ako aj hľadať spôsob mierového spolunažívania národov v Európe i v celom svete, keď dokážeme v duchu tolerancie rozvíjať spoluprácu, potom môžeme podľa Rašiho hrdo povedať, že „cyrilo-metodské dedičstvo máme nielen zapísané

/sgenturyv preambule našej ústavy, ale každý jeden deň ho pretavujeme do našich životov“./agentury/

X X X

Pellegrini vyzval na jednotu a hrdosť počas sviatku sv. Cyrila a Metoda

Prezident Peter Pellegrini počas celonárodnej púte k sv. Cyrilovi a Metodovi v Nitre vyzval občanov, aby sa prestali hádať a nenávidieť, a namiesto toho sa zomkli pre spoločné dobro Slovenska. „Prestaňme sa medzi sebou hádať, prestaňme sa nenávidieť, prestaňme medzi sebou ďalej budovať veľké múry v našej spoločnosti. Ale skúsme sa zomknúť a spoločne ukázať aj my, že keď si vyhrnieme rukávy, tak vieme pre Slovensko spraviť možno toľko isto, ako pred stáročiami svätí Cyril a Metod, ktorí sú patrónmi aj Slovanov a celej Európy,“ uviedol Pellegrini.

 Prezident zdôraznil, že slová zaznievajúce počas omše presne vystihujú aktuálnu situáciu v krajine. „Myslím si, že tie slová, ktoré zazneli tu počas svätej omše, absolútne triafajú tú aktuálnu situáciu a aktuálnu dobu. Ten jeden z tých odkazov je, aby sme nezabudli na svoju identitu, na svoje korene, na svoje tradície, aby sme boli hrdí. Ale nielen na históriu, ale aby sme boli hrdí aj teraz na naše nádherné Slovensko a na našu krajinu, v ktorej žijeme,“ uviedol na brífingu Pellegrini.

Hlava štátu zároveň upozornila, že pri takýchto sviatkoch by sa spoločnosť nemala ďalej rozdeľovať a mali by sme si uvedomiť, že len spoločnými silami dokážeme Slovensko posunúť dopredu.

 „A pre mňa taký zásadný odkaz je, že to nemá byť len pripomenutie si histórie, aby sme vždy len žili z minulosti, ale aby sme spoločne začali hovoriť, aká bude naša ďalšia budúcnosť. Pretože tak, ako pred stáročiami prišli svätí Cyril a Metod k nám a priniesli nám písmo, priniesli nám liturgiu v národnom alebo v rodnom jazyku, tak je dôležité, aby aj dnes sme rozmýšľali, ako posunieme našu krajinu dopredu tak, ako oni posunuli v minulosti nás,“ skonštatoval prezident.

Pellegrini zároveň vyzdvihol potrebu nezabúdať na históriu, korene a identitu, pričom zdôraznil, že je potrebné reflektovať aj aktuálnu situáciu v spoločnosti.

Tisíce pútnikov oslávili v Nitre vierozvestcov a 30. výročie návštevy Jána Pavla II.

Na Svätoplukovom námestí si účastníci uctili odkaz svätých Cyrila a Metoda, apoštolov Slovanov, ktorí pred viac než tisícročím položili základy viery, kultúry a písomnosti na našom území. Tohtoročná púť bola výnimočná aj pripomienkou 30. výročia druhej apoštolskej návštevy svätého pápeža Jána Pavla II. v Nitre.

Vrcholom púte bola slávnostná svätá omša, ktorej hlavným celebrantom bol kardinál Dominik Duka, emeritný pražský arcibiskup. Spolu s ním slúžili liturgiu arcibiskupi a biskupi zo Slovenska a Islandu, apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli, rektor Pápežského slovenského ústavu a kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme Pavol Zvara, stovky kňazov a zasvätených. Púť sprevádzali modlitby za pokoj vo svete a úcta k duchovnému dedičstvu vierozvestcov. Kardinál Duka vo svojej homílii predstavil svätých Cyrila a Metoda ako postavy s odkazom aktuálnym aj pre dnešný svet. „Viera nie je len tradíciou, ale pravdou o človeku stvorenom na Boží obraz. Ateizmus nemá logické opodstatnenie – viera áno,“ vyhlásil kardinál. Pripomenul, že vierozvestci prišli v čase rozdelenia a ohrozenia, ktoré prežívali oveľa hlbšie a čelili mu s väčšími výzvami, než aké poznáme dnes. „Za čo vďačíme tomuto veľkému dielu cyrilometodskej misie?“ spýtal sa v homílii a poukázal na tri piliere ich odkazu: hlásanie viery, liturgiu a základy štátnosti. „Liturgia nie je spomienka, ale sprítomnenie Kristovho diela,“ zdôraznil. Svätý Metod bol podľa neho nielen duchovným vodcom, ale aj právnikom a diplomatom, ktorého vplyv presiahol hranice Veľkej Moravy. „Cesta bratov do Ríma urobila z našich národov priestor medzi Východom a Západom – a v tejto symbolike pokračujeme aj dnes,“ dodal kardinál. Na záver homílie kardinál Duka upozornil na výzvy súčasného sveta, rozmach technológií a stratu duchovnej orientácie. Vyzval na návrat k duchovným koreňom, ku kultúre dialógu a k zachovaniu kresťanských hodnôt. „Nech nás ich odkaz vedie k múdrosti, jednote a pokoju – dnes aj v budúcnosti,“ modlil sa kardinál.

Apoštolský nuncius Nicola Girasoli priniesol pútnikom pozdrav a požehnanie od pápeža Leva XIV. „Piaty júl vyznačuje našu identitu a odkazuje nás na naše dejiny a tradície. Najlepším spôsobom, ako si dnes uctiť svätých Cyrila a Metoda, je zaviazať sa k trom veciam: radosti z našej krajiny, k jednote a spolupráci a nádeji aj v náročných časoch,“ uviedol.

Na púti sa zúčastnili aj viacerí predstavitelia verejného života, vrátane prezidenta Petra Pellegriniho, bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča, poslancov NR SR, členov vlády, predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislava Becíka, primátora Nitry Mareka Hattasa, zástupcov diplomatického zboru, predstaviteľov univerzít, kultúrnych a vedeckých inštitúcií, cirkevných škôl a organizácií.

V sídle Nitrianskeho biskupstva na Nitrianskom hrade sa dnes uskutoční tradičný deň otvorených dverí, v rámci ktorého bude možné navštíviť areál hradu, Katedrálu – Baziliku sv. Emeráma a expozíciu Diecézneho múzea. Podujatie je organizované v rámci Cyrilo-metodských slávností Nitra milá Nitra 2025 v spolupráci s Nitrianskym samosprávnym krajom, mestom Nitra a Biskupstvom Nitra./agentury/

 X X X

 Proces sa skončil výsmechom do tváre preživším: Porota znásilňovaným ženám neuverila, miesto doživotia hrozí P. Diddymu maximálne 20 rokov (chronológia súdu)

Ani nie po piatich hodinách dospela porota zložená z ôsmich mužov a štyroch žien k verdiktu.

 Padol prvý rozsudok v prípade Seana Combsa, známeho ako Puff Diddy

Hudobný producent Sean Combs, známy tiež pod umeleckým pseudonymom Puff Daddy, bol v stredu oslobodený spod obvinení z obchodovania so sexom a účasti na sprisahaní za účelom páchania organizovaného zločinu.

Porota ho z piatich bodov obžaloby uznala vinným v dvoch – z prevozu ľudí za účelom prostitúcie a z opakovaného použitia násilia voči vypovedajúcej svedkyni.

Namiesto doživotného trestu, ktorý 55-ročnému producentovi hrozil, dnes Combs čelí maximálne 20 rokom za mrežami.

 Súdne konanie trvalo osem týždňov a z lavice svedkov vypovedalo 34 ľudí. Najkľúčovejšou bola pre žalobcu výpoveď Combsovej bývalej partnerky Cassie Ventury, ktorá sa na jeho pokyn zúčastňovala orgií známych ako „freaks off“. Keď sa z jednej z nich pokúsila ujsť, producent ju fyzicky napadol a následne ju odtiahol naspäť do hotelovej izby. Svedčí o tom aj záznam z hotelovej kamery, ktorý sa na internete objavil ešte pred začiatkom súdneho procesu.

Po vypočutí rozsudku v najzávažnejšom obvinení Combs neskrýval nadšenie. Zvalil sa na zem a modlil sa, následne sa otočil na svojich priaznivcov a tlieskal. „Ešte sme v tomto boji neskončili. Nezastavíme sa, kým sa z väzenia nevráti k svojej rodine ako nevinný,“ uviedol na tlačovej konferencii Marc Agnifilo, jeden z ôsmich právnych zástupcov, ktorý Combsa zastupovali. Najnižší trest, aký niekdajšiemu raperovi a producentovi hrozí, je momentálne na rozmedzí dvoch rokov. Jeho žiadosť o stíhanie na slobode po zaplatení miliónovej kaucie sudca odmietol.

Organizácia pre ženské práva UltraViolet označila tento rozsudok ako výsmech do tváre preživším, aktuality.sk

X X X

 Hasiči v tureckých provinciách pokračujú v boji s ničivými požiarmi

 Požiare v tureckej provincii Hatay si vyžiadali evakuáciu tisícok ľudí. Záchranné tímy čelia silnému vetru a členitému terénu s nasadením vrtuľníkov a lietadiel.

Hasiči v provincii Hatay na juhu Turecka pokračujú v boji s ničivými požiarmi. Celú noc sa snažili uhasiť požiar, ktorý vypukol v piatok popoludní v lese v okrese Dörtyole a rýchlo sa šíril pre silný vietor. Informovala o tom v sobotu agentúra Anadolu Ajansi.

Od rána sú opäť nasadené aj vrtuľníky a hasičské lietadlá, ktoré z bezpečnostných dôvodov zvyčajne operujú iba za denného svetla. Guvernér provincie Hatay uviedol, že doteraz bolo evakuovaných deväť horských pasienkov a takmer 2000 ľudí prepravili do bezpečia. Prácu viac ako 1000 záchranárov komplikujú poveternostné podmienky a členitý terén.

V posledných dňoch vypukli v Turecku desiatky požiarov, z ktorých desať podľa ministra poľnohospodárstva a lesníctva Ibrahima Yumakliho zasiahlo lesné porasty. Najviac postihnutá je provincia Izmir na západe krajiny, kde sa požiare podarilo dostať pod kontrolu.

 Medzi obeťami boli aj ľudia pomáhajúci pri hasení

Požiare si doteraz vyžiadali tri obete. Už vo štvrtok prišiel o život 81-ročný muž pripútaný na lôžko, ktorý uhorel vo svojom dome, a lesný robotník, ktorý zomrel pri hasení požiarov. Yumakli v sobotu na sieti X oznámil, že v nemocnici podľahol svojim zraneniam ďalší lesný robotník, aktuality.sk

X X X

 Euro nepreberie úlohu dolára ako svetová rezervná mena, tvrdí guvernér z ECB

 Gabriel Makhlouf, člen Rady guvernérov ECB, tvrdí, že euro zatiaľ nie je pripravené nahradiť dolár. Na dosiahnutie tejto ambície je nevyhnutná hlbšia ekonomická integrácia.

Euro nie je pripravené nahradiť dolár v úlohe hlavnej rezervnej meny, myslí si člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Gabriel Makhlouf. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Spoločná európska mena nemôže rýchlo nahradiť dolár v úlohe kotvy svetového finančného systému, keďže krajiny, ktoré ju používajú, majú pred sebou ešte dlhú cestu k finančnej a ekonomickej integrácii, uviedol člen Rady guvernérov ECB Makhlouf.

Podľa guvernéra írskej centrálnej banky sa síce dominancia dolára v dlhodobom horizonte oslabí, Európa však zatiaľ nie je fiškálne jednotná, takže neemituje podobne bezpečné aktíva, ako sú vládne dlhopisy USA.

 Posilnenie eura spôsobili obavy

„Úprimne povedané, európsky ekonomický systém sa ešte nesformoval,“ povedal Makhlouf na ekonomickej konferencii v Aix-en-Provence vo Francúzsku. Posilnenie eura voči doláru v posledných mesiacoch je podľa neho skôr dôsledkom obáv investorov o dodržiavanie zákonov v USA. „Hovoriť, že euro náhle nahradí dolár, je príliš trúfalé, keďže euro na to nie je pripravené.“

Makhlouf sa však pripojil k výzvam kolegov z ECB, aby Európa využila súčasnú situáciu globálnej neistoty ako príležitosť na posilnenie vlastnej bezpečnosti, odstránenie prekážok na jednotnom trhu a zvýšenie financovania spoločných cieľov. „Tieto príležitosti na skutočné posilnenie postavenia EÚ, posilnenie jej suverenity a autonómie sú dôležité a je potrebné ich využiť,“ uviedol Makhlouf, aktuality.sk

X X X

Emeritný pražský arcibiskup Duka sa Slovákom ospravedlnil za Čechov, ktorí ich poučujú o demokracii

Kardinál Dominik Duka, emeritný pražský arcibiskup, dnes v kázni na cyrilo-metodskej púti v Nitre prosil Slovákov o odpustenie za Čechov, ktorí ich poučujú o demokracii a slobode. Informovali o tom slovenské médiá. Púte sa zúčastnili stovky veriacich, Duka celebroval slávnostnú omšu a v úvode hovoril po slovensky.

 Omšu v Nitre mal podľa denníka Sme pôvodne celebrovať kardinál Robert Prevost, ale z plánu zišlo po tom, čo bol v máji zvolený za pápeža Leva XIV.

Duka pripomenul aj historické napätie medzi Slovákmi a Čechmi, hlavne protesty proti pražskej vláde počas púte v roku 1933. „História sa, žiaľ, znepokojujúco opakuje,“ povedal podľa serveru Štandard a ospravedlnil sa Slovákom za tých Čechov, ktorí ich v súčasnosti chcú poučovať o demokracii a slobode. „Zabudli, že demokracia, ako hovoril (prvý československý prezident Tomáš Garrigue) Masaryk, predpokladá úctu, zbožnosť a toleranciu. Takže odpustite,“ ospravedlnil sa kardinál podľa portálu.

Kardinál sa podľa Sme obrátil na veriacich „s pokornou prosbou o odpustenie za tých pánov, ktorí majú pocit, že vás môžu poučovať o demokracii a slobode“.

 V kázni Duka uviedol, že misia vierozvestcov sa opiera o tri piliere: o vieru, ktorá nie je len tradíciou, ale aj odkazom pravdy o Bohu Stvoriteľovi a človeku stvorenom na boží obraz – mužovi a žene. „Nie je tu potrebné diskutovať o tom, že kto má viac či menej práv. Rovnosť znamená slobodu a zodpovednosť za mužov aj ženu. Práve viera, ktorá je spätá s poznaním, vytvára to, čo nazývame kresťanskou civilizáciou,“ citoval kardinálove slová Štandard.

Za druhý pilier označil liturgiu ako zviditeľnenie Kristovho diela a ako tretí pilier potom dimenziu štátnosti, pretože sviatok svätých Cyrila a Metoda nie je len cirkevný, ale aj štátny. Vyzdvihol význam vierozvestcov pri formovaní základov štátnosti v strednej Európe. „Ich cesta do Ríma urobila z našich krajín pápežské léno a priestor, kde sa vyrovnávala moc medzi Západom a Východom,“ povedal kardinál podľa portálu.

 V Nitre bol aj prezident Peter Pellegrini. „Zomknime sa a ukážme, že aj my dokážeme pre Slovensko urobiť toľko, ako to dokázali Cyril a Metod. Je dôležité, aby sme rozmýšľali, ako posunieme našu krajinu dopredu tak, ako oni v minulosti,“ uviedol. „Prestaňme sa medzi sebou hádať, prestaňme sa nenávidieť, prestaňme medzi sebou stavať veľké múry v našej spoločnosti, ale pokúsme sa zomknúť,“ apeloval.

Oslavy sviatku slovanských vierozvestcov sa dnes konajú aj v Bratislave na hrade Devín. Vyvrcholiť majú večer prejavmi najvyšších ústavných činiteľov./agentury/

X X X

 Elon Musk zakladá novú politickú stranu v USA. Volá sa „Amerika“

 Miliardár Elon Musk zakladá politickú stranu Amerika. Kritizuje korupciu a nezodpovedné výdavky hlavných amerických strán.

Americký miliardár a podnikateľ Elon Musk oficiálne oznámil vznik novej politickej strany v Spojených štátoch amerických. Strana nesie názov „Amerika“ a podľa zakladateľa má predstavovať alternatívu k tradičnému duopolu Republikánov a Demokratov.

Musk svoj krok prezentoval ako reakciu na „systémovú nefunkčnosť“ súčasnej politickej scény. „V pomere 2:1 chcete novú politickú stranu a budete ju mať! Dnes vznikla strana Amerika, aby vám vrátila slobodu,“ napísal v sobotu (5. 7.) na sociálnej sieti X, ktorú sám vlastní.

Kritika súčasného politického systému

Zakladateľ Tesly a SpaceX ostro kritizoval fungovanie oboch hlavných amerických strán. „Systém Republikánov a Demokratov je v skutočnosti systém jednej strany. Nie je to demokracia, ale korupčný kartel,“ uviedol Musk. Dodal, že nezodpovedné výdavky a korupcia vedú krajinu ku krachu.

 Konflikt s Donaldom Trumpom

Hoci bol Elon Musk v minulosti spojencom prezidenta Donalda Trumpa, dokonca ho finančne podporoval, ich vzťahy sa v uplynulých mesiacoch výrazne zhoršili. Kľúčovým bodom sporu sa stal tzv. „veľký, krásny zákon“ o znižovaní štátnych výdavkov, ktorý Musk verejne kritizoval. Ich politická roztržka eskalovala v júni, kedy Musk avizoval potrebu tretej strany.

Kontext a výhľad

Vznik strany „Amerika“ prichádza menej než 18 mesiacov pred prezidentskými voľbami v USA. Otázne zatiaľ zostáva, či Musk plánuje kandidovať osobne, alebo bude hľadať kandidáta, ktorého strana podporí. Politológovia upozorňujú, že úspech tretej strany v americkom volebnom systéme je historicky zriedkavý, no vzhľadom na Muskovo médiálne postavenie a zdroje nemožno projekt podceniť., aktuality.sk

X X  X

 Michael Douglas sa predviedol na festivale v Karlových Varoch: Už dorazila aj Dakota Johnson

Legendárny herec Michael Douglas sa predviedol na festivale v Karlových Varoch. Už tam dorazila aj jeho kolegyňa z brandže, Dakota Johnson. Tieto dve zahraničné hviezdy však prekvapili svojím odlišným správaním.

 Americký herec Michael Douglas na červenom koberci pred hotelom Thermal.

Práve včera sa začal 59. ročník medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch. Na červenom koberci sa predviedli domáce hviezdy a azda najviac prekvapila misska Krystyna Pyszková, ktorej spod šiat vykúkalo tehotenské bruško.

 Dnes festival pokračuje a opäť je plný prekvapení. Vystúpila zahraničná hviezda Michael Douglas, ktorý predstavil zreštaurovanú verziu snímky Prelet nad kukučím hniezdom. Film z réžie Miloša Formana totiž tento rok oslavuje 50 rokov od svojej premiéry a na svojho kolegu si zaspomínal aj samotný ikonický herec. „Je skvelé byť späť. Bol som tu pred rokmi a je skvelé sa sem vrátiť a uctiť si Miloša. Je to naozajstná pocta, som rád, že tu môžem byť,“ povedal po prílete novinárom, ako uvádza portál Blesk.

Potom, čo Douglas dorazil, ochotne sa popodpisoval fanúšikom, prehodil s nimi pár slov, vyfotil sa s nimi a rozdával úsmevy na všetky strany. Následne išiel na obed, kde mu robil spoločnosť výkonný riaditeľ festivalu Kryštof Mucha. Na slávnostnú projekciu filmu zamieril hneď potom, pričom sa ani neprezliekol. Na červenom koberci si ešte na svoj telefón nezabudol natočiť skvelú atmosféru, ktorú vytvoril burácajúci dav.

 Do Karlových Varov už prišla aj ďalšia zahraničná hviezda. Jej príchod ale bol diametrálne rozličný. Ako uvádza portál Blesk, hviezda filmu 50 odtieňov sivej vyšla z letiska v pohodlnom bielom tričku bez podprsenky, vo voľných nohaviciach, na hlave mala šatku a na očiach nasadené slnečné okuliare. Podpísala sa niekoľkým fanúšikom, zamávala a zakrátko zmizla v aute. To ju zaviezlo do podzemných garáží Grandhotela Pupp, kde sa má chystať na večerný program. Uvedie jeden zo svojich posledných filmov a v nedeľu prevezme cenu prezidenta festivalu./agentury/

X X X

Kliknete a stratíte všetko. Slovensko zaplavuje nový podvod. Dajte si pozor na takéto správy

Internetom sa šíri nová vlna podvodov, ktorá cieli na Slovákov hľadajúcich pracovné príležitosti. Útok je mimoriadne prepracovaný a vyvoláva dojem dôveryhodnej ponuky práce od známej firmy. V skutočnosti však ide o phishingovú schému, ktorej cieľom je získať prístup k vášmu Gmail účtu – a to dokonca aj bez toho, aby ste útočníkom odovzdali heslo.

 Na nebezpečný podvod upozornil používateľ Tomáš vo Facebookovej skupine Marketéri. Ako prvý o ňom informoval portál Vosveteit.sk.

Dôveryhodná pracovná ponuka ako návnada

Podvodný e-mail začína pomerne nevinne. Príde vám správa s ponukou na spoluprácu, ktorá vyzerá seriózne. Text je napísaný bez gramatických chýb, čo je často slabé miesto podobných pokusov. Nechýba ani logo „Google Careers“, ktoré má umocniť dôveryhodnosť. V e-maile sa píše, že si vás „vyhliadli“ na základe vášho profilu – zrejme z LinkedInu.

Ako upozorňuje Tomáš, aj meno osoby, ktorá vás kontaktuje, patrí reálnej osobe. Ak si ju vyhľadáte, nájdete jej profil online. Útočníci totiž často zneužívajú skutočné identity – ukradnuté alebo zneužité bez vedomia pôvodného vlastníka. Dôveryhodne vyzerá aj samotná e-mailová adresa odosielateľa.

Krok za krokom k účtu

Na konci správy ste nenásilne vyzvaní, aby ste vyplnili krátky formulár a dohodli si rozhovor. Až na poslednom kroku príde zásadný zvrat – stránka vás pošle na podvodný web s výzvou na prihlásenie sa cez váš Google účet.

Tomáš opísal svoju skúsenosť:

„Vyplnil som falošné údaje (všetko vyzeralo legit) a v poslednom kroku na mňa vyskočilo prihlásenie cez Google účet, samozrejme na tej fake doméne. Ak vám niečo podobné príde, buďte obozretní.“

Prečo nestačí neprezradiť heslo

Možno si poviete: „Veď som nezadal heslo, tak čo by sa mohlo stať?“ Omyl. Útočníci v tomto prípade zneužívajú funkciu autorizácie aplikácie. Ak pri prihlasovaní cez Google účet nepozorne potvrdíte prístup pre aplikáciu vytvorenú podvodníkmi, môže to stačiť na to, aby získali prístup k vašim dátam – e-mailom, dokumentom, kontaktom či dokonca k účtu samotnému.

Tento spôsob je zákerný práve tým, že používateľ má pocit, že nezdieľa nič citlivé. V skutočnosti však udeľuje útočníkovi oprávnenie, ktoré mu umožní účet ovládnuť./agentury/

X X X

 Čína zaviedla vysoké clá na brandy z EÚ, koňakové giganty majú výnimku

 Čína pozastavila clá na brandy pre veľkých výrobcov koňaku z EÚ. Podmienkou je dodržiavanie minimálnych cien, čo má zmierniť obchodné spory a podporiť čínsky trh.

Čína ušetrila veľkých výrobcov koňaku od dovozného cla na brandy z Európskej únie (EÚ). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Peking v prebiehajúcom obchodnom spore s Bruselom zaviedol s platnosťou od soboty clá na dovoz brandy z EÚ vo výške 27,7 % až 34,9 %, ako v piatok (4. 7.) uviedlo čínske ministerstvo obchodu. Clá sa však nedotknú veľkých výrobcov koňaku Pernod Ricard, LVMH a Rémy Cointreau.

Podľa ministerstva obchodu bude väčšina francúzskych výrobcov koňaku vrátane takých značiek, ako sú Hennessy a Rémy Martin, ktoré vlastní koncern LVMH, od cla oslobodená. Podmienkou je, aby predávali za minimálnu cenu.

 Peking začal antidampingové vyšetrovanie brandy z EÚ v januári minulého roka v rámci odvety za rozhodnutie EÚ uvaliť vysoké dovozné clá na elektromobily vyrobené v Číne. Čína je najväčším svetovým trhom s koňakom. Spoločnosť Rémy Cointreau, ktorá vlastní značku Rémy Martin, uviedla, že dohoda o minimálnych cenových záväzkoch predstavuje „podstatne menej represívnu alternatívu“, čím sa umožní „posilnenie niektorých investícií v Číne“, aktuality.sk