Juraj Mesík, analytik globálnych trendov:                                                       Fantazmagória alebo realita? Kroky politikov majú často opačné účinky, ako plánovali. Od momentu, keď americký „proletariát“ vrátil Donalda Trumpa do Bieleho domu, je očividné, že jedným z jeho cieľov je zachrániť Moskvu pred porážkou a rozpadom Ruska. Zachraňovať Rusko nie je v americkej politike nič nové: v 20. storočí ho USA zachránili najmenej trikrát. Okrem vernosti k tradíciám má Trump aj osobné dôvody. Existujú špekulácie, že práve stovky miliónov dolárov z Ruska ho spasili pred bankrotmi, navyše sa zdá, že diktatúry sú mu oveľa sympatickejšie, ako demokracie s ich voľbami, inštitúciami, nezávislými súdmi a slobodnými médiami.

Napriek tomu tarify zatlčú posledný klinec do rakvy ruského impéria, dnes maskovaného pod menom „federácia“. Trump uvalil tarify na obchod s Čínou, Európou aj tučniakmi. Výnimku v colnej vojne dostali len noví spojenci USA – Rusko a Severná Kórea. I tak Trumpov boj zasadí Moskve smrteľnú ranu.

Fantazmagória či reálna hrozba?

Hovoriť časti Slovákov o blížiacom sa páde Ruska je rovnako zbytočné, ako keby ste na jeseň 1989 v Československu hovorili, že do konca roka bude po komunizme, alebo na jeseň 1991 hovorili Rusom, že 31. 12. bude „večný“ Sovietsky zväz mŕtvy. Racionálnych ľudí zaujímajú čísla. Tie sú jasné. Na vojnu treba, slovami postavy z Tisícročnej včely, tri veci: „Peniaze, peňeži, peníze.“ Polovica až dve tretiny príjmov Moskvy pochádzajú z vývozu ropy, a do „samovraždy“ Gazpromu aj z vývozu zemného plynu. Bez príjmov z ropy nie sú Rusi schopní dovážať tovary nutné pre udržanie chodu ekonomiky, platiť žoldnierov vraždiacich Ukrajincov ani kryť platy v zbrojovkách zásobujúcich vojnu zbraňami, muníciou a všetkým ostatným. A ani platiť dôchodky 42 miliónom dôchodcov, poberajúcich priemerné penzie 25 000 rubľov – asi 260 eur.

Ceny ropy nesú jeden z prvých úderov tarifnej vojny. Od jej vyhlásenia padli ceny ropy Brent aj WTI o viac ako 10 dolárov, cena WTI klesla pod 60 dolárov. Pre kontext: na jar 2022, keď Rusi prepadli Ukrajinu, stál barel 100 až 110 dolárov. Pád ropy o 10 dolárov je pritom zrejme len začiatok: mnoho analytikov očakáva, že dôsledkom tarifnej vojny bude globálna recesia, zníženie kúpyschopného dopytu, výroby, dopravy a s tým spojený pokles spotreby ropy a pád jej cien.

Doplnková zlá správa pre Kremeľ je, že sa rozpadajú dohody o obmedzení ťažby ropy v rámci kartelu OPEC+ a na trh vstupujú noví producenti. Situácia smeruje k tvrdému boju o prerozdelenie trhov, prípadná recesia tento boj urýchli. Rusko v ňom ťahá za kratší koniec. Staré ropné polia sú vyčerpané a ležia ďaleko od trhov, do novej ťažby ropy sa neinvestuje, lebo peniaze žerie vojna. Ruská ropa má vysoké náklady na ťažbu, a ak svetové ceny padnú pod 50 dolárov, stane sa jej ťažba stratovou. Aj ZSSR, štát oveľa väčší a silnejší ako Rusko, pochoval pád cien ropy a vojna v Afganistane.

Trumpova obchodná vojna výrazne priblížila čas konečného rozpadu Ruska. Európa by sa naň mala včas pripraviť, aby zoči-voči novej realite neimprovizovala.

Trumpov nechcený úder hlavnému zdroju Ruska prichádza v čase, keď sú ruské ekonomické a vojenské rezervy vyčerpané. Rusi síce stále každý týždeň dobijú ďalšiu ukrajinskú dedinku, videá z bojísk však ukazujú, že z armády, ktorá sa pred tromi rokmi považovala za „druhú na svete“, zostali trosky zbedačených starcov, útočiacich na starých žigulíkoch a zásobovaných oslíkmi. Zásoby zbraní a munície chystané desaťročia na svätú vojnu proti Západu sú prázdne. Bojaschopnosť armády závisí od dodávok munície, zbraní a vojakov od verného spojenca, Severnej Kórey. Napriek plnej mobilizácii priemyslu dokážu Rusi dopĺňať len tretinu zbraní stratených v bojoch.

Problémy ruskej ekonomiky

Ruská ekonomika sa dostala na hranicu, odkiaľ hrozí iba pád. Úroková sadzba centrálnej banky je už pol roka na úrovni 21 %. V komerčných bankách nedostanú ani veľké firmy úvery s úročením pod 25 %, spotrebné úvery pre obyvateľstvo sú 40 % i viac. Aby ste mohli splácať také pôžičky, musíte mať zisk na vyššej úrovni, čo je nemožné. Všetky investície sú preto zmrazené, a zmrazených je čoraz viac transakcií. Rastie platobná kríza: firmy zdržujú platby dodávateľom. Ak platbu držíte tri mesiace a peniaze „sušíte“ v banke, dostanete za tie tri mesiace zisk 6–7 %. Pre firmy je oveľa výnosnejšie držať peniaze v banke, ako investovať do podnikania. Čo to znamená? Údržba rozpadajúcej sa infraštruktúry sa odkladá, farmári nemajú za čo kupovať osivá, opravovať traktory, o kúpe nových strojov firmy ani nesnívajú.

Za tri roky vojny sa peňažná masa v Rusku zdvojnásobila, čo rozháňa infláciu. Oficiálna bola v roku 2024 10 %, skutočná okolo 20 %. Rozpočtový deficit za prvé dva mesiace roku 2025 dosiahol 45 miliárd dolárov. To prevyšuje celú likvidnú časť Fondu národného blahobytu (38 miliárd USD). Likvidné aktíva FNB pozostávajú z jüanov a zlata. Množstvo zlata vo fonde kleslo od konca 2024 o 40 %. Hodnotu jüanov zníži devalvácia čínskej meny, ktorou Čína odpovie na Trumpove clá. Obchodná vojna navyše vyvolá v Číne vážnu hospodársku krízu, čo zníži aj podporu Moskve.

Trumpova obchodná vojna výrazne priblížila čas konečného rozpadu Ruska. Európa by sa naň mala včas pripraviť, aby zoči-voči novej realite neimprovizovala, ako tomu bolo po páde komunizmu v roku 1989 a po rozpade ZSSR./agentury/

X X X

Pezident Pellegrini udelil svoju prvú milosť. Dostal ju muž, ktorý spôsobil tragickú nehodu

Prezident SR Peter Pellegrini udelil z humánnych dôvodov milosť 43-ročnému mužovi, ktorý z nedbanlivosti zapríčinil dopravnú nehodu a jednou z jej obetí bol aj jeho jediný desaťročný syn. Ide o prvú milosť udelenú súčasnou hlavou štátu. Uviedli to z Kancelárie prezidenta SR.

 Prezident sa rozhodol vyhovieť žiadostiam o milosť na základe dôsledného preverenia celého prípadu, ale najmä na základe prosby pozostalých ďalších obetí, ktorí sa za odsúdeného muža prihovorili. Mužovi odpustil trest odňatia slobody vo výmere dva roky pod podmienkou, že po dobu dvoch rokov odo dňa udelenia milosti nespácha úmyselný trestný čin.

 Po cerých nešťastných okolností došlo k dopravnej nehode s mimoriadne tragickými následkami. Išlo o neúmyselný prečin, za ktorý vinník ponesie doživotný trest v podobe straty jediného vlastného dieťaťa. O jeho omilostenie požiadali okrem miestnych a cirkevných autorít aj samotní pozostalí ďalších obetí s tým, že voči nemu necítia žiadnu zášť a podobná tragédia sa mohla stať za volantom komukoľvek z nich. Preto som dospel k presvedčeniu, že trest odňatia slobody by už nesplnil svoj zákonný účel. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere šesť rokov a šesť mesiacov ostáva naďalej v platnosti,“ uviedol prezident.

Matúš C. bol odsúdený za spáchanie prečinov z nedbanlivosti pri vedení motorového vozidla. V dôsledku zlého technického stavu vozovky a zlej techniky jazdy v daždivom počasí dostal v zákrute šmyk. Neprekročil pri tom maximálnu povolenú rýchlosť ani nepožil alkohol. Po následnej zrážke s protiidúcim vozidlom zomrelo päť ľudí, medzi nimi aj jediný, v tom čase desaťročný syn odsúdeného. Aj toto bol dôvod, pre ktorý sa pozostalí ďalších obetí vyslovili za udelenie tejto milosti. O tento krok požiadali prezidenta aj primátor mesta Stropkov a vysokí predstavitelia rímskokatolíckej cirkvi./agentury/

X X X

Ak neuspejú rokovania s Trumpom, EÚ by mohla zdaniť veľké technologické firmy, tvrdí von der Leyenová (rozhovor Financial Times)

Predsedníčka Európskej komisie pre Financial Times uviedla, že chce „vyváženú“ dohodu, ale v rámci odvety by mohla zasiahnuť americké služby.

Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times. Ďalšie články nájdete tu.

EÚ je pripravená nasadiť svoje najsilnejšie obchodné opatrenia. Môže uvaliť dane na americké digitálne spoločnosti, ak rokovania s Donaldom Trumpom neukončia jeho colnú vojnu proti Európe.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pre Financial Times uviedla, že EÚ sa bude usilovať o „úplne vyváženú“ dohodu s Washingtonom počas Trumpovej 90-dňovej prestávky v uplatňovaní dodatočných ciel.

Predsedníčka Komisie však varovala, že je pripravená dramaticky rozšíriť transatlantickú obchodnú vojnu na služby, ak tieto rokovania stroskotajú, a to potenciálne vrátane dane z príjmov z digitálnej reklamy, ktorá by zasiahla technologické skupiny ako Amazon, Google a Facebook.

Nikdy sa nevrátime k status quo

„Pripravujeme odvetné opatrenia,“ povedala von der Leyenová a vysvetlila, že by mohli zahŕňať prvé použitie nástroja EÚ proti nátlaku s právomocou zasiahnuť vývoz služieb. „Existuje široká škála protiopatrení . . v prípade, že rokovania nebudú uspokojivé.“

Podľa jej slov by mohli zahŕňať clá na obchod so službami medzi Spojenými štátmi a EÚ, pričom zdôraznila, že presné opatrenia budú závisieť od výsledku rokovaní s Washingtonom. „Príkladom je, že by ste mohli zaviesť daň z príjmov z reklamy na digitálne služby.“

Toto opatrenie by bolo clom uplatňovaným na celom jednotnom trhu. Tým sa líši od daní z digitálneho predaja, ktoré ukladajú členské štáty individuálne.

Šéfka exekutívy EÚ von der Leyenová uviedla, že Trumpova obchodná vojna spôsobila „úplný zlom v globálnom obchode“. „Je to bezpochyby bod obratu vo vzťahu k Spojeným štátom,“ povedala a dodala: „Už nikdy sa nevrátime k status quo.“

„Neexistujú víťazi, len porazení,“ pokračovala narážajúc na otrasy na akciových a dlhopisových trhoch. „Dnes vidíme cenu chaosu… náklady na neistotu, ktorú dnes zažívame, budú vysoké.“

Nulové clo na priemyselný tovar neprešlo

Komisia sa odvolala na potrebu rokovať s Washingtonom a vo štvrtok pozastavila plánované odvetné opatrenia proti americkým clám na oceľ a hliník, ktoré boli zavedené minulý mesiac. Opatrenia by zasiahli dovoz zo Spojených štátov v hodnote približne 21 miliárd eur vrátane hydiny, pomarančového džúsu a jácht.

Von der Leyenová, ktorá dohliada na obchodnú politiku v mene 27 členských štátov EÚ, uviedla, že Komisia sa predtým pokúsila rokovať so Spojenými štátmi, ale dostala odporúčanie počkať na Trumpovo oznámenie z 2. apríla, ktorým na EÚ uvalil 20-percentné „recipročné“ clo.

Verejne ponúkla dohodu o nulovom cle na priemyselný tovar, ale Washington, kde sa úradníci sťažujú na údajné necolné obchodné prekážky EÚ, ako je DPH a výrobkové normy, na to veľmi nereagoval.

Von der Leyenová povedala, že je otvorená diskusii o zosúladení noriem EÚ a Spojených štátov, ale uviedla, že to pravdepodobne prinesie len obmedzené výsledky.

„Myslím si, že rozhodne stojí za to pozrieť sa na to, kde môžeme zosúladiť naše normy a štandardy, aby sme uľahčili obchod. Takže som tomu otvorená,“ povedala. „Nemali by sme však príliš dvíhať očakávania, pretože… často existujú rozdielne normy, pretože existujú rozdiely v spôsobe života a v kultúre.“

Dobrý biznis v službách

Vylúčila revíziu „nedotknuteľných“ nariadení EÚ o digitálnom obsahu a trhovej sile, ktoré Trumpovi predstavitelia považujú za faktickú daň pre americké veľké technologické firmy. S EÚ nebude rokovať ani o DPH, ktorá je podľa nej ekvivalentom americkej dane z predaja: „Toto nie je v balíku rokovaní, pretože ide o naše suverénne rozhodnutia.“

Ak by rokovania zlyhali, EÚ by automaticky obnovila odvetné opatrenia plánované v reakcii na americké clá na oceľ a hliník.

Okrem toho von der Leyenová uviedla, že ďalšie protiopatrenia voči Trumpovým tzv. recipročným clám by sa mohli zamerať na obrovský prebytok Spojených štátov voči EÚ v oblasti služieb. Americký prezident do svojich údajov o obchode započítava len tovar, pričom vylučuje služby vyvážané zo Spojených štátov do zvyšku sveta.

„Spoločnosti, ktoré ponúkajú služby, robia na tomto trhu [EÚ] dobrý biznis. A drvivá väčšina služieb, 80 percent služieb, pochádza zo Spojených štátov. Takže opäť chceme dohodnuté riešenie, ktoré bude najlepšie pre nás, pre nás všetkých,“ povedala.

Okrem možného zamerania sa na obchod so službami von der Leyenová uviedla, že Brusel zvažuje aj také kroky, ako je možné zavedenie poplatku na vývoz kovového šrotu do Spojených štátov, kde majú americké oceliarne veľký dopyt po dodávkach z EÚ.

Nepremárnite dobrú krízu

Pokiaľ ide o potenciálny reťazový účinok globálnej obchodnej vojny, von der Leyenová uviedla, že EÚ „nebude tolerovať“ presmerovanie čínskeho tovaru, na ktorý Spojené štáty uvalili clá, do Európy, a dodala, že Brusel „prijme ochranné opatrenia“, ak nový monitorovací mechanizmus zistí nárast čínskeho dovozu.

Von der Leyenová uviedla, že tento týždeň na to upozornila čínskeho premiéra Li Kianga v telefonáte a on jej odpovedal, že „takéto riziko neexistuje, pretože by stimulovali spotrebu v Číne“.

Bez ohľadu na výsledok rokovaní so Spojenými štátmi Trumpova politika radikálne zmenila globálne obchodné vzťahy, uviedla von der Leyenová, a podnietila rokovania medzi EÚ a mocnosťami vrátane Malajzie, Thajska, Filipín, Indonézie a Spojených arabských emirátov.

„Toľké krajiny na celom svete majú záujem spolupracovať s nami bližšie, spoločne, aby sme vyvážili systém a aby voľný obchod skutočne súťažil o kvalitu, a nie o clá,“ povedala von der Leyenová. Spojené štáty aj EÚ sa zhodujú, že pravidlá Svetovej obchodnej organizácie nezabezpečili rovnaké podmienky, keďže Čína dotuje časť svojej výrobnej produkcie, čím zaplavuje svetové trhy.

Obchodná vojna teraz podnietila diskusie o tom, „ako môžeme modernizovať, reformovať a stabilizovať Svetovú obchodnú organizáciu“. „Dôraz sa však musí klásť na modernizáciu a reformu, nemôže to byť zachovanie toho, čo máme dnes, pretože je tu príliš veľa problémov,“ povedala. „Nikdy nepremárnite dobrú krízu.“, aktuality.sk

X X X

EÚ schválila finančnú pomoc pre Jordánsko vo výške 500 miliónov eur

EÚ schválila 500 miliónov eur pre Jordánsko na posilnenie hospodárskej stability a podporu reforiem čeliacich vnútorným a vonkajším výzvam.

Členské štáty na zasadnutí Rady Európskej únie v pondelok v Luxemburgu definitívne schválili poskytnutie makrofinančnej pomoci (MFA) pre Jordánsko vo výške 500 miliónov eur, informuje TASR.

Finančná pomoc v podobe pôžičiek má posilniť hospodársku stabilitu krajiny a podporiť jej prebiehajúci reformný program, ktorý vzdoruje narastajúcim vnútorným a vonkajším výzvam, píše sa v tlačovej správe Rady. Dvadsaťsedmička týmto rozhodnutím reaguje na žiadosť Jordánska o dodatočnú podporu.

Podmienky pomoci

Predpokladom poskytnutia finančnej pomoci EÚ je dodržiavanie demokratických princípov, právneho štátu a ľudských práv. Bude ich monitorovať Európska komisia v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (EEAS).

Pomoc pre Jordánsko odobril 1. apríla aj Európsky parlament. Europoslanci podporu odhlasovali 571 hlasmi za, 59 ich bolo proti a 46 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Dlhodobá podpora

EÚ poskytla od roku 2013 Jordánsku 1,08 miliardy eur prostredníctvom troch predošlých programov MFA. Posledný z nich, MFA-III, prebiehal v rokoch 2020 až 2023 a zahŕňal 700 miliónov eur na podporu reforiem v oblasti verejných financií, sociálnej politiky a správy vecí verejných.

EÚ a Jordánsko sú od roku 2002 prepojené Asociačnou dohodou. V roku 2022 podpísali priority partnerstva, ktorých cieľom je posilniť spoluprácu a ktoré budú usmerňovať partnerstvo do roku 2027. Blok zároveň podľa správy pomáha Jordánsku zmierniť dopady konfliktu v Sýrii a zvládať situáciu súvisiacu s veľkým počtom utečencov. Od vypuknutia sýrskej krízy v roku 2011 EÚ zmobilizovala pre Jordánsko už približne štyri miliardy eur., aktuality.sk

X X X

Fico: Odsudzujem všetko zabíjanie, k útoku na Sumy nemám dostatok informácií

V súvislosti s nedeľňajším ruským raketovým útokom na ukrajinské mesto Sumy premiér SR Robert Fico v pondelok uviedol, že odsudzuje všetko zabíjanie.

 „Ja odsudzujem zabíjanie, všetko zabíjanie odsudzujem. Vždy som to robil a budem to robiť, ale nemám dostatok informácií, aby som teraz len tak niečo povedal,“ uviedol na pondelkovom brífingu v Košiciach.

 Pri ruskom raketovom útoku na severoukrajinské mesto Sumy v nedeľu dopoludnia zahynulo podľa tamojších úradov najmenej 34 ľudí vrátane dvoch detí, ďalších viac ako 100 osôb utrpelo zranenia. Dve balistické strely zasiahli centrum mesta, keď sa na Kvetnú nedeľu na uliciach schádzalo množstvo civilistov.

Slovenský prezident Peter Pellegrini v nedeľu odsúdil ako brutálny ruský útok na Sumy. „Medzinárodné spoločenstvo musí vynaložiť všetko diplomatické úsilie a tlak, aby sa toto vraždenie skončilo a Rusko začalo riešiť otázky mieru pri rokovacom stole, a nie riadenými strelami, ktoré zabíjajú nevinných ľudí,“ uviedol.

V ten istý deň líder opozície a predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka vyzval premiéra Fica a ministra zahraničia Juraja Blanára, aby tiež oni ruský útok odsúdili. „Hroznú tragédiu rieši celý civilizovaný svet, ale naša vláda zase strká hlavu do piesku,“ uviedol Šimečka. „Vláda Roberta Fica hanlivo mlčí, prípadne prázdne reční o tom, ako miluje mier,“ dodal.

 Fico sa ako jeden z mála európskych politikov už vlani v decembri stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Práve na Putinov rozkaz ruské vojská vo februári 2022 vpadli do susednej krajiny a rozpútali tak najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny. /agentury/

X X X

Známa továreň na výrobu obuvi v Martine končí. O prácu prídu stovky ľudí, správa prišla nečakane

Dánska spoločnosť ECCO ukončuje výrobu obuvi vo svojom závode v Martine. Informáciu o plánovanom zatvorení oznámilo vedenie firmy zamestnancom v pondelok. Produkcia sa má zastaviť počas letných mesiacov, pričom k úplnému ukončeniu činnosti dôjde do konca kalendárneho roka. O prácu príde celkovo 643 ľudí. Rannú zmenu opúšťali zamestnanci v šoku, keďže nič nenasvedčovalo tomu, že by mal závod v blízkej budúcnosti ukončiť prevádzku.

 Informovala o tom televízia ta3. „Vzhľadom na celosvetový obchodný a ekonomický vývoj sa spoločnosť ECCO rozhodla pristúpiť k zmene počtu svojich výrobných závodov tak, aby zodpovedali potrebám trhu. V dôsledku toho počas leta príde k ukončeniu výroby v závode v Martine. Chceli by sme vyjadriť vďaku zamestnancom za ich prácu v našom takmer 30-ročnom pôsobení na Slovensku,“ uviedla firma vo svojom oficiálnom stanovisku.

 Spoločnosť zároveň deklarovala, že pre zamestnancov pripravuje kompenzačné balíčky a ďalšie opatrenia vyplývajúce z kolektívnej zmluvy, ktoré presahujú zákonné povinnosti. Cieľom týchto krokov je čo najviac zmierniť negatívne dôsledky zatvorenia závodu.

Odbory kritizovali vedenie

Zástupca odborov Pavol Húšťava však vo svojom vyjadrení poukázal aj na chyby v najvyššom vedení spoločnosti. „Zatvorenie nášho závodu je dôsledkom situácie na trhu, ale aj zlých manažérskych rozhodnutí na globálnej koncernovej úrovni. Vrcholoví manažéri, ktorí tieto rozhodnutia prijali, boli síce už vymenení. Zrejme na rozlúčku so zlatými padákmi, ktoré im zabezpečia pohodlný život na dlhé obdobie. Čo je v ostrom kontraste s dopadom, ktorý bude mať uzavretie závodu na prepustených zamestnancov na Slovensku,“ vyhlásil.

Dodal, že medzi prepustenými sú aj ľudia vo vyššom veku, niektorí s hypotékami či zodpovednosťou za domácnosť ako jediní živitelia rodiny. „Mnoho z nich bude mať ťažkosti nájsť si rovnako platenú prácu a zabezpečiť si základné životné potreby. Preto nemáme dôvod prijať rozhodnutie o zatvorení nášho závodu s pochopením,“ uzavrel Húšťava./agentury/

X X X

Diskriminačné, nacenené a v rozpore so zákonom. Zastavme korupciu podáva námietky voči nákupu ministerstva vnútra

Nadácia Zastavme korupciu podáva podnet na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) pre nákup uniforiem na Ministerstve vnútra (MV) SR. Nastavenie podmienok považuje za diskriminačné a v rozpore so zákonom.

 „Mohlo dôjsť k obmedzeniu hospodárskej súťaže a nehospodárnemu nakladaniu s verejnými prostriedkami,“ upozornila riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

Šutaj Eštok predstavil nový dizajn policajných áut, tvrdí, že je unikátny. Mikulec ich nazval „pohrebákom

Výhrady nadácie sa týkajú jednak ceny v prípade nákupu vrchných odevov pre príslušníkov Policajného zboru (PZ) a Hasičského a záchranného zboru (HaZZ). Mimovládka poukázala na to, že ministerstvo ju nacenilo na 21,4 milióna eur, do súťaže sa však zapojil len jeden uchádzač, ktorý uniformy ponúkol a nakoniec aj dodal o šesť miliónov eur drahšie. „Tento postup vzbudzuje vážne pochybnosti o hospodárnosti verejného obstarávania a môže byť v rozpore s princípom efektívneho využívania verejných prostriedkov,“ uviedla Petková.

Námietka a žiadosť o preverenie postupu sa týka aj nákupu tričiek a polokošieľ a podmienky, aby textílie obsahovali polyamidové vlákno modifikované škrupinami kávových zŕn. „Ide o mimoriadne špecifický materiál, ktorý je dostupný len u obmedzeného počtu výrobcov,“ priblížila Petková, poukazujúca na to, že požiadavka mohla byť nastavená účelovo, aby zvýhodnila konkrétneho dodávateľa, čo by bolo v rozpore so zákonom. Zavedenie požiadavky na kávové vlákna podľa nadácie nemá opodstatnenie z pohľadu funkčnosti alebo komfortu používateľa.

Ministerstvo vnútra (MV) SR oznámilo 18. marca, že uzatvorilo rámcovú dohodu na nákup vrchných odevov pre policajtov, hasičov a lesníkov – zamestnancov okresných úradov v celkovej hodnote približne za 24 miliónov eur bez DPH. Zároveň informovalo o prebiehajúcej súťaži na tričká a polokošele pre policajtov, hasičov a lesníkov s predpokladanou hodnotou takmer 24 miliónov eur bez DPH. V súvislosti s podmienkou na vlákna modifikované škrupinami kávových zŕn rezort uviedol, že špecifikácia uniforiem a použitých materiálov na ich výrobu vychádza z požiadaviek výkonu služby príslušníkov PZ./agentury/

X X X

EÚ reaguje na Trumpa. Recipročné clá sa nebudú uplatňovať do 14. júla

EÚ a USA pozastavili recipročné clá na 90 dní, čím otvorili priestor na rokovania. Brusel je však pripravený na tvrdšie kroky, ak dohoda nebude dosiahnutá.

Európska únia pozastavila uplatňovanie odvetných dovozných ciel na americké tovary do 14. júla. Oznámenie bolo zverejnené v úradnom vestníku štyri dni po tom, ako predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že Brusel odložil odvetné clá na americké produkty o 90 dní. EÚ tak reagovala na predchádzajúci krok amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa minulý týždeň rozhodol pozastaviť platnosť recipročných ciel práve na 90 dní. Informovala o tom agentúra DPA.

Členské štáty EÚ pritom v stredu (9. 4.) hlasovali za návrh Európskej komisie (EK) na zavedenie obchodných protiopatrení voči Spojeným štátom a zhodli sa na tom, že clo na tovary z USA sa začne vyberať od 15. apríla. Boli to prvé odvetné opatrenia proti clám na európsku oceľ a hliník, ktoré americký prezident zaviedol ešte v marci.

V stredu však Donald Trump oznámil, že takzvané recipročné clá, ktoré v ten deň vstúpili v USA do platnosti, odkladá o 90 dní. Na druhý deň šéfka Európskej komisie uviedla, že v reakcii na to Európska únia pozastavila odvetné clá pre dovoz z USA, a to rovnako na 90 dní. Ako vtedy informovala, EÚ tak dáva šancu rokovaniam. Ak však nebudú úspešné, Brusel je pripravený prijať ďalšie protiopatrenia., aktuality.sk

X X X

Volkswagen v Bratislave sa zbavuje pracovníkov. Koho sa to týka?

Viac ako tisíc zamestnancov bratislavskej fabriky Volkswagen prišlo o prácu, vyhlásil bývalý premiér Eduard Heger (Demokrati). Podľa podpredsedu mimoparlamentnej strany zostali „otcovia a živitelia rodín bez príjmu“ z dôvodu zavádzania ciel na tovary zo strany USA. Automobilka však upozorňuje, že zmeny vo výrobe boli spustené ešte pred zavádzaním ciel. Prepúšťanie sa zároveň netýka kmeňových zamestnancov.

  Povedal, že strane sa ozývajú bývalí zamestnanci nemeckej automobilky, ktorí mali prísť ešte v priebehu minulého týždňa o prácu. „Podľa ich slov ide o viac ako tisíc ľudí, z ktorých polovica sú Slováci – otcovia, živitelia rodín. Zo dňa na deň sa ocitli bez práce. V čase, keď ceny rastú a mnohé rodiny žijú od výplaty k výplate, je takáto strata práce doslova devastujúca,“ zdôraznil bývalý predseda vlády.

„Z informácií, ktoré nám podali zamestnanci, vyplýva, že jedným z dôvodov, ktorým bola ozrejmená výpoveď, bolo práve zavedenie ciel zo strany USA,“ povedala pre Pravdu hovorkyňa opozičnej strany Martina Kakaščíková.

 Demokrati dodávajú, že clá budú pre niektoré fabriky fatálne a kvôli prepúšťaniu, o ktorom hovoria ekonómovia aj politici, sa môžu tisícky rodín dostať do existenčných problémov.

Heger vyzval aktuálnu vládu na čele s premiérom Robertom Ficom (Smer), aby pristúpila k využitiu takzvaného kurzarbeitu. Ide o štátom podporovaný program, ktorý bol u nás využívaný pred niekoľkými rokmi v období pandémie koronavírusu. V praxi to funguje tak, že vo firme, kde je nedostatok práce (napríklad v prípade krízy či spomínanej pandémie), sa namiesto prepúšťania zamestnancov zavedie skrátený pracovný čas, pričom firma ľuďom vyplatí iba časť ich mzdy. Časť výplaty potom bude dotovať štát. Ak človek zarába napríklad 1¤000 eur mesačne a počas krízy odrobí iba polovičný úväzok, zamestnávateľ mu zaplatí 500 eur a štát ďalších 300 či 400 eur (v závislosti od toho, ako je systém nastavený).

Zástupcovia zamestnancov vo firme, Moderné odbory Volkswagen, však pre Pravdu povedali, že informácie, ktoré strana zverejnila, nezodpovedajú aktuálnej situácii v závode. „Skončenia pracovných pomerov zamestnancov sa uplatňujú odchodom do starobného dôchodku alebo uplynutím doby určitej, na ktorú boli pracovné pomery uzatvorené. Nemáme informáciu o tom, že by zamestnávateľ prijal organizačnú zmenu, v dôsledku ktorej by sa kmeňoví zamestnanci stali nadbytočnými a zamestnávateľ si v tomto zmysle ani voči našej odborovej organizácii neplnil zákonné povinnosti vyplývajúce z takejto prípadnej situácie (teda prerokovanie skončení pracovného pomeru alebo prerokovanie organizačnej zmeny),“ skonštatovala predsedníčka odborovej organizácie Jolana Julkeová.

Odborári zároveň pripomínajú existenciu takzvanej garancie zamestnanosti. Tá chráni kmeňových zamestnancov pred podobnými situáciami, pričom je súčasťou novej kolektívnej zmluvy, ktorá je platná do konca roka 2027.

Končia agentúrni zamestnanci

Spojené štáty, ktorých prezident uvaľuje clá doslova na celý svet, patrili v priebehu posledných rokov medzi päť najväčších exportných trhov pre Volkswagen. Spoločnosť do USA minulý rok vyviezla 16 percent áut, ktoré vyrobila – v celkových číslach to bolo 55-tisíc vozidiel.

Spoločnosť za Atlantický oceán vyváža modely Porsche Cayenne, Audi Q7 a Q8. Značka Audi však aktuálne zápasí s klesajúcim dopytom na globálnom trhu – v prvom štvrťroku tohto roka spadol o 3,4 percenta. Dcérska spoločnosť nemeckého koncernu Volkswagen mala problémy aj na začiatku apríla, keď zadržala dodávky áut, ktoré sa dostali do prístavov v USA. Stálo za tým zavedenie cla vo výške 25 percent na dovoz áut zo zahraničia.

 Spoločnosť pre Pravdu priblížila, že autá vyrába v troch segmentoch, v troj- a dvojzmennej prevádzke v závislosti od výrobného plánu, ktorý je podľa potreby aktualizovaný. „Je potrebné naň flexibilne reagovať aj s ohľadom na vývoj dopytu na globálnych trhoch a efektívne riadenie výroby. Od 7. apríla sme preto prešli v jednom zo segmentov z trojzmennej na dvojzmennú prevádzku. Dôvodom je úprava výrobného plánu na základe požiadaviek jednotlivých značiek, ku ktorej prišlo ešte pred rozhodnutím USA o zavedení ciel na dovoz vozidiel,“ vysvetlila hovorkyňa spoločnosti Lucia Kovarovič Makayová.

Spoločnosť približuje, že v rámci úpravy zmenových modelov bolo niekoľko stoviek zamestnancov presunutých na nové pracovné miesta. Bratislavská fabrika zároveň pristúpila k „menšiemu rozsahu využívania pracovníkov agentúr dočasného zamestnávania“.

Znamená to, že v spoločnosti končia zamestnanci pracovných agentúr. „Vzhľadom na zmeny výrobného programu skutočne prichádza k menšiemu využívaniu pracovnej sily agentúrnych zamestnancov predovšetkým z tretích krajín, keďže táto potreba je nahrádzaná pracovnými silami kmeňových zamestnancov,“ hovorí Julkeová z odborovej organizácie automobilky. Podľa zástupcov zamestnancov ide o prirodzené organizačné rozhodnutie firmy v čase, keď sa znižuje potreba pracovnej sily.

Aj strana Demokrati pre Pravdu spresnila, že informácie, ktorými disponuje, hovoria, že o prácu mali prísť agentúrni zamestnanci a tiež ľudia pracujúci pre priamych subdodávateľov firmy.

Ľudia môžu pre clá strácať prácu

Aktuálna situácia v bratislavskej fabrike tak priamo nesúvisí s uvaľovaním ciel zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa. Odborníci, ale aj politici napriek tomu upozorňujú, že by v súvislosti so zvyšovaním poplatkov za tovar dovážaný do Spojených štátov mohli na Slovensku prísť o prácu tisícky ľudí.

Podľa najhoršieho scenára Národnej banky Slovenska by dosah amerických opatrení mohol pre Slovensko znamenať pokles hrubého domáceho produktu (HDP) o 2,7 percenta v priebehu troch rokov a stratu 20-tisíc pracovných miest. O rovnakom čísle hovorí aj súčasný predseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, ktorý s Američanmi rokuje o obchodných clách.

Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka môžu opatrenia USA zasiahnuť najmä slovenský automobilový sektor. Ten totiž tvorí veľkú časť nášho exportu do Spojených štátov. Podľa odborníka by HDP Slovenska mohol byť v priebehu najbližších troch rokov nižší o 1,5 percenta – čo by znamenalo stratu miliárd eur. „Prinesie to negatívny dosah aj na trh práce v podobe nárastu nezamestnanosti o niekoľko desatín,“ hovorí ekonomický expert./agentury/

X X X

Blanár odsúdil útok na Sumy. Podporil výcvik ukrajinských vojakov na Slovensku

Rada EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu podľa šéfa slovenskej diplomacie Juraja Blanára (Smer) odsúdila útok na ukrajinské mesto Sumy, ktorý si vyžiadal najmenej 34 obetí a viac než 100 zranených. Blanár tento úder označil za neprijateľný a za dôkaz toho, že vojna si nevyberá obete. Zdôraznil, že útok je potrebné odsúdiť.

Slovenský minister podľa svojich slov podporil pokračovanie výcviku ukrajinských vojakov na území Slovenska aj ambíciu Ukrajiny stať sa členskou krajinou EÚ.

Podotkol, že SR nebude brániť iným členským krajinám EÚ pri poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine na bilaterálnej báze, ale bude podporovať všetky aktivity spojené so zmierňovaním utrpenia civilistov vrátane dodávok elektrickej energie či logistickej infraštruktúry.

Rada EÚ taktiež vyjadrila podporu mierovému úsiliu administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa a snahám uzavrieť prímerie čím skôr.

 Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová na tlačovej konferencii pripomenula, že Ukrajina dala súhlas s bezpodmienečným pozastavením útokov už pred mesiacom, zatiaľ čo Rusko podľa jej slov zdržiava a o mier nemá záujem. „Jediný spôsob, ako prinútiť Rusko k serióznym rokovaniam, je vyvinúť naň väčší tlak,“ podotkla Kallasová s tým, že EÚ chystá 17. balík sankcií voči Moskve.

V súvislosti s vojnou v Pásme Gazy Kallasová povedala, že všetky členské štáty EÚ podporujú dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu. Súčasnú situáciu v palestínskej enkláve označila za znepokojivú. Zdôraznila, že Izrael má právo na obranu, no jeho súčasné kroky podľa nej presahujú rámec primeranej sebaobrany.

Rada EÚ podľa Blanára prijala so zármutkom prerušenie krehkého prímeria medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas a trvá na prepustení všetkých zvyšných rukojemníkov, ktorých militanti zadržiavajú v Pásme Gazy, ako aj na zastavení operácií zo strany izraelskej armády. Ministri tiež odsúdili útok strelnými zbraňami, pri ktorom pri Rafahu minulý týždeň zahynulo 15 lekárov a záchranárov, a bombardovanie nemocnice v meste Gaza, dodal Blanár./agentury/

X X X

Costa vyzdvihol rozširovanie EÚ o Balkán ako prioritu i geopolitickú investíciu

Rozširovanie EÚ o západný Balkán je prioritou, Costa ocenil pokrok Albánska v prístupových rokovaniach a plánuje otvoriť ďalšie kapitoly.

Rozširovanie Európskej únie o krajiny západného Balkánu je pre blok jasnou politickou prioritou, skutočným záväzkom voči regiónu a najdôležitejšou geopolitickou investíciou na zabezpečenie mieru, prosperity a stability. V pondelok to pred štvrtou Medzivládnou konferenciou EÚ – Albánsko vyhlásil predseda Európskej rady (ER) António Costa.

Costa po boku albánskeho premiéra Ediho Ramu potvrdil otvorenie nového klastra (skupina tematicky rozdelených prístupových kapitol, pozn. TASR). „Našou ambíciou je (tiež) otvoriť ďalšie rokovania o klastroch v priebehu tohto roka, pretože máme veľmi konkrétny plán a chceme ho splniť,“ zdôraznil a ocenil pokrok Tirany v prístupových rokovaniach.

Plány rokovaní

Šéf ER oznámil, že v polovici mája osobne navštívi všetkých šesť krajín západného Balkánu. Costa chce s Ramom tiež hovoriť o nadchádzajúcom summite Európskeho politického spoločenstva, ktorý sa uskutoční 16. mája v Tirane. „Európa je viac ako Európska únia a viac ako kedykoľvek predtým je veľmi dôležité, aby sme boli všetci spolu, jednotní, pretože jednotní sme silnejší a svet potrebuje silnejšiu Európu,“ poznamenal na záver.

Minulý týždeň navštívila Tiranu šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová. Privítala „ambiciózny“ program krajiny, ktorej cieľom je uzavrieť rokovania o plnom členstve v EÚ do dvoch rokov. Politické strany v krajine vyzvala na podporu náročných reforiem.

Postup Albánska

Albánsko požiadalo o členstvo v EÚ v apríli 2009, štatút kandidátskej krajiny získalo v júni 2014. Členské krajiny v prvej polovici roku 2020 súhlasili so začatím prístupových rokovaní a EÚ prvé kapitoly otvorila v októbri minulého roka., aktuality.sk

X X X

Kaliňák ukázal oblečenie premiéra Fica s dierami po guľkách. Tvrdí, že fotky spravil hneď po atentáte

 Kaliňák uviedol, že ich odfotil v handlovskej nemocnici, kde Fico minulý rok v máji bojoval o život po atentáte. Vraj ich odfotil bezprostredne po útoku. Snímky ukázal počas rozhovoru u influencera Oskara Baramiho.

„Urobil som fotky v podstate hneď v handlovskej nemocnici, pretože, samozrejme, ho museli vyzliecť,“ ozrejmil Kaliňák v podcaste.

Kaliňák uviedol, že s premiérom po atentáte komunikoval. „Mal plus-mínus normálnu farbu. Akurát ho umývali od krvi,“ opísal jeho stav krátko po útoku. Tvrdí, že Fico mal v tele stále guľky a nikto netušil, aké budú následky a „koľko sa mu podarí prežiť“.

 Náboje mu z tela vybrali až počas „veľkej operácie“, ktorú premiér podstúpil v banskobystrickej nemocnici. Presný rozsah zranení však doteraz nezverejnil ani premiér, ani nikto z jeho okolia.

Fico v nedeľu na sociálnej sieti priznal, že následky atentátu cíti dodnes. „Ostatné tri dni mi zranenie spôsobené pri atentáte spôsobovalo trampoty. Musel som dokonca časť svojho programu, predovšetkým v piatok, zrušiť. Ospravedlňujem sa každému, koho sa toto zrušenie programu týkalo,“ uviedol vo videu na Facebooku./agentury/

X X X

Starosta tvrdí, že keď prileteli ruské rakety, v centre mesta si vojaci mali prevziať vyznamenania

Má masaker spáchaný ruskou armádou nepriameho spoluvinníka na ukrajinskej strane? Zazneli tvrdenia, že v meste Sumy bol v deň strašného útoku naplánovaný vojenský ceremoniál. Keby to bola pravda, asi by to znamenalo, že Rusi sa o tom vopred dozvedeli a rozhodli sa udrieť na príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl, ktorí si mali prevziať vyznamenania.

 Pripomeňme, že Sumy sa stalo v nedeľu dejiskom obrovskej tragédie, pri ktorej podľa najnovších údajov zomrelo až 34 ľudí. Medzi mŕtvymi sú aj dve deti. „Zranenia utrpelo 117 osôb, z toho 15 detí,“ informovala agentúra UNIAN. „V nemocniciach lež 68 zranených, osem z nich sa nachádza vo vážnom stave,“ uviedol server RBK-Ukrajina.

Ruský útok na Sumy

Niekoľko hodín po ruskom útoku starosta mesta Konotop na sociálnej sieti Facebook zverejnil videonahrávku, na ktorej obvinil dvoch hlavných predstaviteľov Súm z trestuhodného počínania. Arťom Semenichin dal najavo, že nepriamy podiel na masakre má v prvom rade šéf vojenskej správy Sumskej oblasti Volodymyr Arťuch: „V Sumách organizoval vyznamenávanie vojakov 117. brigády. Čo už teraz viem, tak ho upozorňovali, že sa to robiť nemôže.“ Dodal, že ukrajinským vojakom sa nič zlé nestalo, pretože v čase ruského úderu sa nachádzali v kryte.

Semenichin, ktorý riadi mesto Konotop v Sumskej oblasti, v ktorej sa nachádza i mesto Sumy, poukázal nato, že Rusi použili aj kazetovú muníciu, ktorá umožňuje pozabíjať čo najviac ľudí v okolí svojho dopadu. Zdôraznil, že ju využili, lebo chceli zlikvidovať veľa ukrajinských vojakov a tak by sa snažili ospravedlniť nasadenie tejto zbrane. Kazetová munícia je forma munície typu vzduch-zem alebo zem-zem. Pri zásahu sa uvoľňuje menšia munícia (prípadne kovové guľôčky), aby počet mŕtvych bol čo najvyšší.

Na videonahrávke Semenichin zdôraznil, že vinu za masakru dáva ruským teroristom, no apeluje na vedúcich predstaviteľov Sumskej oblasti, aby rezignovali na svoje funkcie. Konkrétne menoval zmieneného regionálneho šéfa Arťucha a šéfa miestnej tajnej služby.

 Semenichin ešte poznamenal, že v Kyjeve už začínajú vyšetrovať súvislosti vedúce k masakre. Tvrdí, že na objasnenie tragédie osobne dohliada hlavný riaditeľ tajnej služby Vasyl Maljuk. Semenichin doplnil, že je nepochopiteľné, ako niekto mohol súhlasiť s udeľovaním vyznamenaní vojakom v centre mesta, ktoré je vzdialené od hraníc s Ruskom iba tridsať kilometrov.

Tvrdenie Semenichina podporila aj poslankyňa Marijana Bezuhlá a tiež dva nemenované zdroje, na ktoré sa odvoláva denník Ukrajinskaja pravda. Oficiálna reakcia Kyjeve na túto informáciu zatiaľ nie je známa.

Bezuhlá sa obrátila na prezidenta Volodymyra Zelenského aj na hlavného veliteľa ozbrojených síl Oleksandra Syrského, aby zabránili zhromaždeniu viacerých vojakov na jednom mieste za účelom ich vyznamenania, a to zvlášť v mestách, v ktorých sa nebojuje. „Existujú ľahostajní regionálni šéfovia, ktorí otvorene šíria informácie o (takých) stretnutiach, a pritom zostávajú vo svojich funkciách,“ upozornila Bezuhlá na sociálnej sieti Telegram.

 Čo sa týka krvavého ruského úderu, šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov zverejnil informáciu, podľa ktorej dve rakety prileteli z Kurskej oblasti a z Voronežskej oblasti. Oba tieto ruské regióny sa nachádzajú v blízkosti ukrajinského územia.

O konkrétnostiach masakry na Kvetnú nedeľu týždeň pred Veľkou nocou informoval šéf vojenskej správy Súm Serhij Kryvoščejenko. Na sociálnej sieti Telegram napísal, že väčšinu ľudí zabila druhá ruská balistická raketa, pretože tá obsahovala kazetovú muníciu. „K výbuchu došlo približne 200 metrov od dopadu prvej rakety,“ spresnil Kryvoščejenko. Zrejme najviac mŕtvych bolo vo vozidle mestskej verejnej dopravy: ukrajinské médiá píšu o„ trolejbuse smrti“ (nachádzal sa v epicentre výbuchu rakety s kazetovou muníciou).

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý dôrazne odsúdil ruský útok na civilistov vrátane detí, uviedol, že čo sa týka materiálnych škôd, dve rakety poškodili niekoľko obytných domov, kaviareň, budovu súdu a viacero obchodov. Zničených bolo veľa automobilov, niektoré úplne zhoreli./agentury/

X X X

V prístave KĽDR sa rodí niečo veľké. Kim chce obnoviť zastarané námorníctvo

Severná Kórea stavia svoje doteraz najväčšie bojové plavidlo. Ukazujú to aktuálne satelitné snímky z prístavu v meste Nampcho. Zábery obrovskej lode odvysielala aj statná televízia KCTV, prístav opakovane navštívil aj severokórejský líder Kim Čong-un. Pokiaľ sa moderné plavidlo podarí dokončiť, môže to podľa armádnych expertov zmeniť dynamiku vo východoázijskom regióne.

 Satelitné snímky zverejnili spoločnosti Maxar Technologies a Planet Labs. Je na nich viditeľné veľké plavidlo v pokročilej fáze výstavby, dočasným domovom mu je prístav Nampcho, ležiaci asi šesťdesiat kilometrov juhozápadne od Pchjongjangu. Podľa analytikov možno zo snímky vyčítať, že do trupu už inžinieri inštalujú pokročilé navigačné a zbraňové technológie. Zjavné sú aj šachty pre navádzané strely s kolmým štartom.

„Plavidlo je dlhé asi 140 metrov, čo by z neho robilo najväčší takýto stroj vyrobený v KĽDR,“ uviedli pre CNN Joseph Bermudez a Jennifer Junová z Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá. Pre porovnanie: chystaná fregata z americkej triedy Constellation bude dlhá asi 150 metrov.

Vývoj nového plavidla zodpovedá aktuálnym rozkazom severokórejského vedenia, Kim zavelil v posledných rokoch k radikálnej modernizácii armádnej výbavy vrátane vývoja konkurencieschopných balistických hypersonických rakiet s dosahom až na územie Spojených štátov. Pchjongjangu sa darí obchádzať sankcie OSN, ktoré majú za cieľ obmedziť režimu prístup ku kľúčovým materiálom.

KĽDR sa v tomto ohľade, najmä po invázii ruských vojsk na Ukrajinu, spolieha na pomoc Moskvy. Nejde len o materiálnu spoluprácu. Kremeľ Severokórejcom pomáha s vývojom a technologickou stránkou veci. Kim za to posiela svojich vojakov na ruské a ukrajinské bojiská. Vojaci tam síce oslňujú odvahou, po taktickej stránke však na moderne vedený konflikt nestačia.

 Postaviť loď je jednoduché

Prvé správy o vývoji nového plavidla sa objavili vlani po zjazde Kórejskej strany práce, počas ktorého Kim zavítal práve aj do prístavu Nampcho, odkiaľ stanica KCTV odvysielala dlhú reportáž. Nová pýcha severokórejského námorníctva je vidieť na niekoľkých záberoch.

Podľa armádnych expertov bude kľúčové, ako sa Severokórejcom podarí spojiť jednotlivé časti stroja do funkčného celku. Carl Schuster, niekdajší kapitán Námorníctva Spojených štátov amerických, vysvetľuje, že výroba trupu lode je v podstate jednoduchá, ale u moderných plavidiel ide o oveľa viac. „Kľúčová je integrácia elektroniky, zbraní, elektronických a akustických senzorov a systému komunikácie, čo je pomerne komplikované,“ myslí si.

Modernizácia je pre severokórejské námorníctvo nutnosťou, aktuálne má vo svojej flotile 400 malých pátracích plavidiel a 70 zastaraných ponoriek rôznych veľkostí. Analytik Joseph Dempsey v januári tohto roku na svojom blogu uviedol, že iba dve povrchové plavidlá sú schopné ostrého nasadenia – ide o fregaty triedy Najin zo sedemdesiatych rokov minulého storočia./agentury/

X X X

Slovenskému tenistovi praskli nervy: Je mi jedno, že ste si stavili, kričal Gombos na divákov v Madride

Slovenský tenista Norbert Gombos sa musel na challengerovom turnaji v Madride vysporiadať s netradičnými podmienkami.

 Norbert Gomobs neudržal po prehratom semifinálovom zápase emócie na uzde. Challengerový sa konal minulý týždeň a Gombos sa do hlavnej súťaže prebojoval po úspešne zvládnutej kvalifikácii. Ako informoval web tennistemple.com, podujatie značne narušila prítomnosť tipujúcich na tribúnach, ktorí neváhali hlasno fandiť hráčom, na ktorých stavili, a zároveň rozptyľovať ich súperov.

Na toto ich nevhodné správanie doplatil slovenský tenista počas sobotňajšieho semifinále proti Poliakovi Kamilovi Majchrzakovi. Nespratní diváci viackrát počas stretnutia Gombosa rozhodili najmä pískaním pri jeho podaní.

Po dvojchybe Slováka sa jeho tréner, ktorým je Ladislav Simon, obrátil na empajrového rozhodcu s otázkou: „Mali by ste niečo povedať. Počuli ste to pred podaním?“ Arbiter sa dostal s koučom do menšej konfrontácie, no nič neurobil.

Gombos napokon prehral trojsetovú bitku až v záverečnom tajbrejku, v ktorom značne rozhodený dokázal uhrať jediný bod – stretnutie sa napokon skončilo po 153 minútach výsledkom 6:7(2), 6:3, 6:7(1).

Po prehratom zápase neudržal Slovák emócie na uzde a na tipujúcim na tribúnach, ktorí si zjavne želali víťazstvo Poliaka, nakričal z plného hrdla:

„Ste šťastní? Ste šťastní? Vy všetci, ste šťastní? Zničili ste hru, pískali ste celý čas. Prečo ste pískali počas hry? Je mi jedno, že ste si stavili, mňa to nezaujíma,“ vypenil Gombos. Pozrite si jeho monológ s divákmi./agentury/