Pri útoku amerických jednotiek v Afganistane, ku ktorému došlo počas uplynulého víkendu, zahynul Ajman Zawahrí, vodca teroristickej siete al-Káida, informuje agentúra AP. Niekdajší vodca teroristickej siete al-Káida Usáma bin Ládin sedí v novembri 2001 v Kábule so svojím poradcom Ajmanom Zawahrím počas rozhovoru s pakistanským novinárom Hamídom Mirom.

Tvrdenia o zabití Zawahrího sa k americkým predstaviteľom dostali už v nedeľu, informácie však nezverejnili dovtedy, kým jeho smrť nebola potvrdená, uviedol zdroj pod podmienkou zachovania anonymity. Líder al-Káidy podľa neho zahynul pri útoku dronom.

Biely dom podľa AP odmietol smrť Zawahrího potvrdiť, vo vyhlásení však uviedol, že „Spojené štáty podnikli protiteroristickú operáciu proti významnému cieľu z al-Kádiy v Afganistane“. „Operácia bola úspešná a nedošlo k žiadnym obetiam v radoch civilistov,“ dodal Biely dom.

S podrobnosťami o tejto protiteroristickej operácii vystúpi v príhovore k národu v pondelok večer miestneho času (v utorok o 1.30 h SELČ) americký prezident Joe Biden, spresnila agentúra DPA./agentury/

X X X

 Výrazné zdražovanie by sa malo zastaviť až v budúcom roku

Pokiaľ sa neupokojí geopolitická situácia a ceny energií neklesnú, ľudia sa zlacňovania nedočkajú. Slováci majú z mesiaca na mesiac čoraz hlbšie do peňaženky. Tento neutešený trend sa tak skoro nezastaví. Ako ukázali posledné čísla Eurostatu, na Slovensku dosiahla inflácia (HICP) za minulý mesiac medziročne 12,6 percenta. Oproti predchádzajúcemu mesiacu sa tak tempo zdražovania zrýchlilo o 0,8 percentuálneho bodu.

Podobný negatívny vývoj zažívajú ľudia aj vo zvyšku Európy, ako aj v USA. A predpovede analytikov nenaznačujú nič dobré ani na nasledujúce mesiace.

Energie a Ukrajina

„Očakávame, že aj v nasledujúcich mesiacoch bude inflácia u nás dvojciferná a v letných mesiacoch bude prekračovať hranicu 13, respektíve 14 percent. Zároveň predpokladáme, že priemerná inflácia za celý tento rok sa bude približovať k úrovni 12 percent,“ približuje analytička 365.bank Jana Glasová.

Smerom nahor budú infláciu tlačiť hlavne vysoké ceny potravín, ropy a energií, ktoré prudko rastú ako dôsledok vojny na Ukrajine. Podľa Glasovej nás budú drahé potraviny trápiť celý tento rok a ich zdražovanie bude ešte pokračovať. Vojna na Ukrajine totiž prispieva k zdražovaniu potravín dvoma spôsobmi.

Prvým z nich je spomínané zdražovanie energií a benzínu, čo sa následne premieta do cien všetkých ostatných tovarov a služieb. Druhým spôsobom je priame zvyšovanie cien obilnín, rastlinných olejov či kŕmnych zmesí, keďže Ukrajina aj Rusko sú ich dôležitými exportérmi.

 Tlaky tak skoro nepominú

Podobne to vidí aj analytik spoločnosti Fingo.sk František Burda. „Nespoliehal by som sa na to, že inflácia už v tomto roku začne prudko spomaľovať. Stále sme svedkami silných inflačných tlakov, ktoré ju ženú hore. Pretrváva aj obrovské geopolitické riziko, ktoré môže hnať ceny energií a agrokomodít ešte vyššie.“

Ekonómovia očakávajú, že situácia by sa mohla v nasledujúcich mesiacoch mierne upokojiť, avšak začiatkom budúceho roka príde ďalší tlak. Ako uvádza Národná banka Slovenska, teraz by sa mala inflácia stabilizovať, no od januára 2023 sa budú zvyšovať regulované ceny, čím sa môže opäť zrýchliť. Nad tým však visia veľké otázniky, pretože ministerstvo hospodárstva predstavilo opatrenia na zmiernenie drahej elektriny a plynu, ale regulačný proces zatiaľ nebol dokončený.

Zmena trendu najskôr v roku 2023

Analytici predpokladajú, že výrazné zdražovanie by malo pominúť až v priebehu budúceho roka, prípadne až v roku 2024.

„Cenové tlaky budú slabnúť pravdepodobne až v rokoch 2023 a 2024. Ako prvé môžu klesnúť regulované ceny po vyriešení otázky dodávok plynu. Následne by mohli postupne začať klesať ceny potravín, čo sa bude odvíjať od vyriešenia otázky fungovania poľnohospodárstva na Ukrajine a následne od vývozu agrokomodít,“ hovorí Burda.

Podľa analytika spoločnosti Finax Šimona Pekara by ľudia mohli pocítiť zlacňovanie aj pri nehnuteľnostiach a niektorých službách.

„V prípade nehnuteľností dokážu vyššie splátky a rekordné ceny rýchlo skresať záujem nakupujúcich. Druhou možnosťou sú služby, na ktoré rýchlo vplýva vyčerpávanie úspor a zdražovanie základných tovarov v rodinných rozpočtoch. Rekreácia, kultúra, gastronómia či Netflix sa totiž dajú nahradiť alebo oželieť,“ dodáva Pekar.

Bez lacných energií to nepôjde

Odborníci sa zhodujú, že pokiaľ by sa mal súčasný trend zdražovania zastaviť, tak v prvom rade musia zlacnieť energie.

„Tie potrebuje náš priemysel a taktiež bežní ľudia k svojmu životu. Pokiaľ nedôjde k vyriešeniu dodávok plynu mimo Ruska, tak nervozita na trhu v Európe nepoľaví. Tiež je veľmi dôležité, aby Ukrajina dokázala zožať čo najväčšie množstvo úrody a dostať ju na medzinárodné trhy. Dovtedy nemôžeme ani len uvažovať o nejakom zlacňovaní,“ uzatvára Burda, aktuality.sk

X X X

Prokurátor Lipšic sa sťažuje na Ústavnom súde. Nepáči sa mu trest za to, že sa zastal kolegov a policajtov

„Rozhodnutie rešpektujem, ale nesúhlasím s ním,“ povedal špeciálny prokurátor bezprostredne po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu.

Prokurátor Daniel Lipšic sa počas vojny v polícii zastal vyšetrovateľov NAKA a svojich podriadených na Úrade špeciálnej prokuratúry. Podľa Najvyššieho správneho súdu tým však porušil povinnosť prokurátora, čím spáchal disciplinárne previnenie. Súd ho za to v máji potrestal – dostal písomné pokarhanie.

Špeciálny prokurátor však so súdnym verdiktom nesúhlasí a obrátil sa preto so sťažnosťou na Ústavný súd. Tam ho zastupuje advokát Peter Kubina.

„Ide o ústavnú sťažnosť podanú proti rozhodntiu Najvyššieho správneho súdu v disciplinárnom konaní, ktorým bol uznaný vinným z disciplinárneho previnenia. Sťažnosť je založená na hmotnoprávnych, ako aj procesných dôvodoch,“ vysvetlil Kubina.

Rešpektujem, ale nesúhlasím

Lipšic už priamo po rozhodnutí správneho súdu vyhlásil, že si za svojimi slovami stojí a kedykoľvek by ich znovu zopakoval.

„Rozhodnutie rešpektujem, ale nesúhlasím s ním. Pokiaľ budú moji koleogia škandalóznym spôsobom napádaní, ja sa ich zastanem,“ vyhlásil. Tvrdil tiež, že v iných prípadoch sa zasa kolegovia prokurátori vyjadrovali k prípadom pod dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry a na tých nikto disciplinárny návrh nepodal.

Porušil zásadu lojality

Disciplinárny návrh na svojho námestníka Lipšica podal generálny prokurátor Maroš Žilinka po vlaňajšom zadržaní a obvinení policajtov z tímu Očistec. Špeciálny prokurátor sa podľa generálneho prokurátora previnil tým, že komentoval zatýkanie vyšetrovateľov Čurillu a spol.

„Bez znalosti spisu verejne špekulatívne a zavádzajúcim spôsobom polemizoval o vznesení obvinenia vyšetrovateľom špecializovaného tímu Úradu inšpekčnej služby v právoplatne neskončenej trestnej veci, ktorá nepatrila do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry,“ zdôvodnila vlani generálna prokuratúra disciplinárny návrh.

Daniel Lipšic sa bránil tým, že len obhajoval svojich podriadených prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa správneho súdu však pochybil.

Ak bol špeciálny prokurátor presvedčený o nezákonnosti v postupe inšpekcie a bratislavskej krajskej prokuratúry, mal podľa senátu využiť interné postupy sanovania celej záležitosti a nie svoje názory medializovať.

„Tým, že hneď reagoval prostredníctvom médií, porušil zásadu lojality,“ zdôraznila predsedníčka súdneho senátu Anita Filová.

Zneistenie verejnosti

Aktívne informovanie verejnosti má podľa záverov senátu svoje limity. „Tými je predovšetkým rešpektovanie prezumpcie neviny a záujem nezmarniť vyšetrovanie. Prokurátori sú oprávnení len vecne informovať o stave konania, avšak musia sa strániť vyjadrovania svojho názoru napríklad na dôkaznú situáciu, respektíve jednotlivé dôkazy. Verejné prezentovanie subjektívneho názoru prokurátora v neskončených veciach by mohlo byť vnímané ako zásah do prezumcpie neviny,“ zdôvodnila rozhodnutie Filová.

Žilinka Lipšicovi navrhoval aj trest v podobe zníženia jedného mesačného platu o 15 percent. S tým sa však disciplinárny senát nestotožnil.

Pokiaľ ide o trest vo forme pokarhania, senát prihliadal na závažnosť previnenia či okolnosti prípadu.

„Senát nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné vyhodnotiť toto previnenie ako závažné. Svojím konaním nezasiahol do subjektívnych práv osôb. Neprezentoval názor dotýkajúci sa ich prezumpcie neviny. Negatívnym následkom bolo predovšetkým určité zneistenie verejnosti, keďže stanovisko dal ako jeden z najvyšších predstaviteľov prokuratúry,“ konštatovala predsedníčka senátu, aktuality.sk

X X X

Viktor Orbán je v USA, vystúpi na akcii konzervatívcov

Aktuálne podujatie v USA mobilizuje desaťtisíce konzervatívcov.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán s delegáciou odcestoval v pondelok do Spojených štátov, kde sa zúčastní na letnej konferencii zorganizovanej Americkou konzervatívnou úniou (ACU), uviedol pre agentúru MTI hovorca premiéra Bertalan Havasi. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Szijjártó je s Orbánom

Výročná Konferencia konzervatívnej politickej akcie (CPAC) sa bude konať v texaskom Dallase. Orbána pozvali organizátori, aby 4. augusta vystúpil s jedným z otváracích prejavov.

Maďarského premiéra sprevádza politický riaditeľ jeho úradu Balázs Orbán, šéf diplomacie Péter Szijjártó a predseda zahraničného výboru maďarského Národného zhromaždenia Zsolt Németh.

Pravicovú politickú konferenciu CPAC každoročne od roku 1974 usporadúva ACU. V takmer polstoročnej histórii sa z nej stalo podujatie, ktoré mobilizuje desaťtisíce konzervatívcov, pripomenul v tejto súvislosti spravodajský server privatbankar.hu.

Liberalizmus prirovnal ku komunistickej diktatúre

Orbán 19. mája vystúpil s prejavom aj na budapeštianskej konferencii CPAC, ktorú prvýkrát usporiadali v Európe. „Problémom v Amerike i západnej Európe je dominancia progresívnych liberálov,“ vyhlásil vtedy predseda maďarskej vlády, ktorý liberalizmus Západu prirovnal ku komunistickej diktatúre, aktuality.sk

X X X

Blaha si koleduje o pokuty v desiatkach tisíc eur. O to nám ale nejde, tvrdí právny zástupca prezidentky

 Krajský súd v Bratislave v plnom rozsahu potvrdil, že poslanec Ľuboš Blaha zo Smeru svojimi nepravdivými výrokmi zasahuje do práv prezidentky Zuzany Čaputovej. Je povinný zdržať sa ďalších verbálnych útokov a šírenia nepravdivých informácií. Ak nebude rozhodnutie súdu akceptovať, do hry môže na popud prezidentky vstúpiť aj exekútor a poslancovi dať pokuty. Hovorí pre podcast denníka Pravda právny zástupca prezidentky v spore s Blahom Ján Lazur s tým, že dôležitejšie ako trestanie poslanca je pre nich posolstvo verdiktu súdu.

 Podľa advokáta Jána Lazura rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave týmto aj nepriamo dokázalo opodstatnenosť zrušenia profilu poslanca Blahu na Facebooku a mohlo by byť prelomové v boji proti klamstvám vo verejnom priestore. V ňom síce aktuálne prehrávame, ale ešte nie je stratený, tvrdí v podcaste denníka Pravda politológ Tomáš Koziak./agentury/

X X X

 Podvodníci sa vydávajú za Centrum právnej pomoci. Od ľudí v núdzi pýtajú peniaze za vypísanie formulára

 Podvodníci vám môžu zazvoniť doma a opýtať sa, či náhodou nemáte dlhy, s ktorými potrebujete pomôcť. Tvrdia, že sú z Centra právnej pomoci, pritom vás len oberú o peniaze.

Na Slovensku žije pod hranicou chudoby vyše 600-tisíc ľudí. Podľa štatistického úradu sú ňou najviac ohrozené viacdetné domácnosti, neúplné domácnosti (jeden rodič s aspoň jedným dieťaťom) a deti mladšie ako 18 rokov.

Ľudia v hmotnej núdzi sa pritom často ocitnú v právnych problémoch, čo už tradične zneužívajú podvodníci. Tí sa vydávajú za pracovníkov Centra právnej pomoci a oberú ľudí vo finančných ťažkostiach aj o zvyšok peňazí. Účtujú si pritom za niečo, čo centrum robí zadarmo.

„Mnohé spoločnosti zneužívajú naše meno. Ponúkajú vlastne sprostredkovanie osobného bankrotu. Dajú ľuďom naše formuláre, ktoré sú dostupné zadarmo na internete, a vypýtajú si za to od nich peniaze. Potom ľudí pošlú s tlačivom k nám,“ vysvetľuje riaditeľka Centra právnej pomoci Zuzana Števulová.

Trestné oznámenia im zamietli

Podvodnú reklamu nájdete aj na internete, podvodníci vám môžu zazvoniť dokonca aj doma. Obyvateľom na juhu Slovenska dávajú so schránok letáky v maďarčine, kde ponúkajú takúto vymyslenú službu sprostredkovania.

Na právnu pomoc pritom majú nárok zadarmo všetci tí, ktorí majú mesačný príjem do 1,4-násobku životného minima. Ak je príjem vyšší, Centrum navrhne spoluúčasť. „Buďme realisti, aj keď máme ľudí, ktorí zarábajú minimálnu mzdu a prekračujú tie naše limity, nemajú možnosť si zaplatiť právnu pomoc. Môžu prísť k nám,“ priznala Števulová. Žiadosti posudzujú individuálne a prihliadajú aj na situáciu, v ktorej sa žiadateľ nachádza.

 Centrum sa snažilo na tento problém upozorniť aj políciu a podalo tri trestné oznámenia na rôzne subjekty. Tie však boli opakovane zamietnuté, pretože podľa orgánov činných v trestnom konaní ich činnosť nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu podvodu ani neoprávneného podnikania. Podľa ich argumentov neposkytujú právne poradenstvo, ale v podstate len „pomáhajú“ vypĺňať tlačivá Centra právnej pomoci.

Centrum už žalovalo aj spornú stránku pre reklamu na Google, zatiaľ však bez úspechu. Podali aj podnet na vykonanie kontroly Slovenskou obchodnou inšpekciou, či sú sporné reklamy v súlade so zákonom. Na stanovisko čakajú.

Chýba nám finančná gramotnosť

Medzi najväčšiu agendu Centra právnej pomoci patria osobné bankroty, ktorých na Slovensku výrazne neubúda. Veľa ľudí sa totiž dostane do dlhovej pasce, nezvláda splácať záväzky, ktoré len rastú a kopia sa. Zoberú si na splatenie podlžností ďalšie pôžičky a to ich dovedie do začarovaného kruhu, z ktorého sa už nevedia dostať von.

Na centrum sa s osobným bankrotom ročne obráti približne 100-tisíc ľudí. Za šesť mesiacov tohto roka odkonzultovali 51 248 žiadateľov. Problémom je podľa Števulovej zlá finančný gramotnosť Slovákov.

„Už deti na základných školách by sa mali učiť o finančnej gramotnosti. Nemali by sme potom toľko bankrotov,“ objasnila šéfka centra Števulová s tým, že mnohí nechápu pôžičkový systém a nevedia si zhodnotiť to, či vôbec pôžičku zvládnu splácať.

Týka sa to celého spektra ľudí, nielen tých z vylúčených komunít. „Sú to aj ľudia zo strednej vrstvy, ktorí podnikali a dostali sa do dlhov,“ pokračuje riaditeľka. Medzi rizikové patria aj nízkopríjmové rodiny, kde je matka samoživiteľka. Vtedy si zvyknú požičať peniaze len na to, aby vôbec prežili.

Problémy nás ešte len čakajú

Pracovníci z Centra právnej pomoci zadarmo pomáhajú aj vo veľkokapacitných centrách či v ubytovniach odídencom z Ukrajiny. Zavolať môžu aj na infolinku, kde síce nie je ukrajinsky hovoriaci pracovník, prepojí však hovor s tlmočníkom.

Právne potreby utečencov sa od vypuknutia vojny menili. V prvých mesiacoch potrebovali pomoc najmä s dočasným útočiskom na Slovensku. Teraz sa na centrum obracajú Ukrajinci skôr s pracovnými zmluvami či dokladmi.

Ako uviedla Števulová, problematickou oblasťou je opatrovníctvo. Veľa detí z Ukrajiny prišlo na Slovensko bez svojich rodičov, napríklad v sprievode známeho, suseda alebo inej rodiny. Bez zákonného zástupcu však nemôžu nastúpiť do škôl a ich opatrovníci tiež nemôžu poberať dávku v hmotnej núdzi.

Tu podľa riaditeľky nastáva problém, pretože na uznesenie súdu čakajú opatrovníci niekedy aj mesiac. „Vnímam to veľmi kriticky. Vo veciach maloletých sa má konať bezodkladne,“ objasnila Števulová.

Právne problémy však Ukrajincov na Slovensku len čakajú. „Ukrajinci sú už vo fáze, že si uvedomujú, že vojna nebude len pár mesiacov. Veľa z nich sa stále nevie zmieriť s tým, že tu ostanú. Zrazu majú rozmýšľať nad tým, že tu si založia svoju existenciu,“ povedala. Problém podľa jej slov môže nastať až vtedy, keď štát prestane dávať Ukrajincom príspevky.

Už pred vojnou bola migrácia od nášho východného suseda na Slovensku pomerne veľká. Prichádzali však muži, ktorí išli pracovať do závodov a fabrík. Mali tak plán, kde budú bývať a na akom mieste pracovať. Na Slovensko prišli od začiatku vojny predovšetkým ženy s deťmi, seniori či zdravotne znevýhodnení ľudia. „Bude naozaj ťažké vymyslieť, ako sa o týchto ľudí postarať a zaradiť ich do pracovného procesu,“ zamýšľala sa Števulová.

Aj slovenské matky samoživiteľky majú problém uniesť ťažobu životných nákladov. Musia si nájsť zamestnanie, ktoré zladia s výchovou dieťaťa. Teraz sú na Slovensku ukrajinské ženy a deti, ktoré neovládajú jazyk a aj keď majú vyššie vzdelanie, nevedia si zatiaľ nájsť adekvátnu prácu, lebo nevedia po slovensky alebo nemajú kde nechať dieťa.

Keď dostane peniaze na ruku

Ľudia z tretích krajín sú radi, ak na Slovensku dostanú akúkoľvek prácu. V niektorých prípadoch nemajú ani pracovnú zmluvu alebo majú na papieri podpísanú len minimálnu mzdu a zvyšok dostanú na ruku. „Takto fungujú najmä tí, ktorí pochádzajú z krajín, kde je rozvrátený sociálny systém, ako je Afganistan či Somálsko. Nie sú zvyknutí na to, aby by si sporili na dôchodok, nepoznajú zdravotné poistenie,“ vysvetlila riaditeľka Centra právnej pomoci. Všetky zarobené peniaze posielajú potom domov rodine. V takýchto prípadoch je veľmi náročné naučiť migrantov rozmýšľať o financiách dlhodobo.

Števulová tiež spomína, že keď viedla Ligu za ľudské práva, veľakrát mali prípady, keď ľudí z Vietnamu či Srbska nalákali podvodníci na Slovensko za vidinou dobre platenej práce. Zobrali im doklady a držali ich tu nasilu. Pri ľuďoch z Ukrajiny však tento problém podľa centra nehrozí. Predpokladá však, že práve oni budú nútení robiť tie povolania, ktoré sú hlboko pod ich vzdelaním a nebudú mať inú možnosť.

Centrum je závislé od rozpočtu, ktorý dostane od štátu, a plánuje vždy na tri roky vopred. S vojnou na Ukrajine nerátali, napriek tomu majú ambíciu spustiť rôzne prednášky a semináre práve preto, aby pomohli ľuďom z Ukrajiny a tí neboli ich budúcimi klientmi, aktuality.sk

X X X

Ford chce v priebehu štyroch rokov navýšiť výrobu elektrických áut, čo sa odrazí na jeho ziskovosti

Výrobcovia elektroáut vrátane Fordu sa momentálne boria s viacerými problémami v rámci dodávateľských reťazcov.

Americká automobilka Ford plánuje do roku 2026 vyrábať viac ako dva milióny elektromobilov. To by malo predstavovať približne tretinu z jej celkovej ročnej produkcie vozidiel. Zároveň by sa tým mala zvýšiť aj ziskovosť celej spoločnosti, keďže marža pri autách s elektrickým pohonom je vyššia oproti tradičným spaľovacím pohonným jednotkám.

Ako informovala televízia CNBC, výrobcovia elektroáut vrátane Fordu sa momentálne boria s viacerými problémami v rámci dodávateľských reťazcov. Aktuálne je na trhu nedostatok batérií. Zároveň výrazne zdražujú drahé kovy ako nikel či kobalt, ktoré sú nevyhnutné pri ich výrobe.

Strata dôvery

Investori a analytici vo všeobecnosti prijali plány Fordu pozitívne, avšak niektorí sú voči zámerom automobilky mierne skeptickí vzhľadom na to, či sa firme podarí prekonať súčasné problémy na trhu. Analytik banky Morgan Stanley sa vyjadril, že voči tejto spoločnosti stratil dôveru. Podľa neho si Ford nedokáže zabezpečiť dostatok základných materiálov na výrobu batérií.

Samotná automobilka totiž minulý týždeň vo svojom vyhlásení vyjadrila obavy, že sa jej nemusí do roku 2026 podariť vyrobiť dostatok batérií pre svoju plánovanú produkciu elektroáut.

Prekvapivo dobré hospodárske výsledky

Ford minulý týždeň prekvapil svojimi hospodárskymi výsledkami za druhý štvrťrok. Prevádzkový zisk spoločnosti sa strojnásobil a dosiahol 3,7 miliardy dolárov (3,6 mld. eur). Dôvodom takéhoto nárastu je zvýšený predaj najnovších luxusnejších modelov. Firma zároveň oznamália zvýšenie dividend o 15 centov na každú akciu.

Pozitívne hospodárske výsledky sa odrazili aj na raste akcií. Tie v priebehu troch dní za minulý týždeň posilnili o vyše 15 percent, aktuality.sk

X X X

Koľko zarobí Cehlárik pod Alpami? Švajčiari odhalili platy cudzincov

Najvyššia hokejová súťaž NLA sa rozšírila o jeden tím. Navyše namiesto doterajších štyroch zahraničných hokejistov môžu v tímoch pôsobiť až šiesti. Peter Cehlárik bol na ZOH v Pekingu asistentom kapitána Mareka Hrivíka.

Podľa Blicku sa tak pred sezónou 2022/23 vytvorila až 32 nových miest pre cudzincov. Pre pretrvávajúci konflikt na Ukrajine sa najvyššia súťaž vo Švajčiarsku stala pre mnohých špičkových hokejistov jedinou alternatívou voči KHL.

A práve z ruskej ligy prišlo pred sezónou najviac cudzincov – 16, medzi nimi aj bronzový medailista z olympiády v Pekingu Peter Cehlárik. V porovnaní s KHL museli ísť zahraniční hráči s platom výrazne dole, minimálne o 150-tisíc švajčiarskych frankov (necelých 154-tisíc eur).

 Okrem Cehlárika súťaž oživia hráči ako Mikko Lehtonen, Markus Granlund, Joakim Nordström alebo Dán Nicklas Jensen. Podľa Blicku, ktorý sa odvoláva na informácie od hráčskych agentov a ďalších expertov, sa ročné platy hokejistov tejto úrovne pohybujú medzi 300 až 400-tisíc frankov v čistom.

Po KHL je druhou najväčšou zásobárňou cudzincov švédska Elitserien, z ktorej si to do NLA namierilo desať hokejistov. Podľa zasvätených sa príjem špičkového hráča vo Švédsku pohybuje na úrovni 200 až 300-tisíc frankov./agentury/

X X X

Neuverejnený rozhovor Dominika Hašeka pre ruskú televíziu. Prečítajte si, čo v ňom povedal

 Výroky Dominika Hašeka odcudzujúce ruskú inváziu na Ukrajinu upútali na seba pozornosť aj v krajine vojenského agresora. Legendárneho českého brankára totiž nedávno oslovil moderátor ruského kanálu Match TV Anton Anisimov, ktorý ho požiadal o rozhovor.

Dominik Hašek poslal svoje odpovede na položené otázky včas a prostredníctvom emailu. S Antonom Anisimovom boli dohodnutí, že rozhovor bude publikovaný v plnom znení so všetkými otázkami a aj odpoveďami.

Podľa informácií portálu iSport.cz dostala bývalá opora českej hokejovej reprezentácie avízo, že by mal byť rozhovor zverejnený ešte minulý týždeň v stredu. To sa nestalo, a tak sa Dominik Hašek rozhodol publikovať položené otázky spolu so svojimi odpoveďami na vlastnú päsť práve prostredníctvom stránky iSport.cz.

HAŠEK POSLAL JASNÝ ODKAZ AJ VŠETKÝM RUSKÝM ŠPORTOVCOM

Jeden z najlepších hokejových brankárov histórie naposledy verejne kritizoval prestup českého útočníka Dmitrija Jaškina do KHL. Podľa Dominika Hašeka by mal štát zakázať všetkým svojim občanom prácu v Rusku.

Do jednej zo svojich odpovedí preto napísal: „Práca z definície vytvára hodnoty. To znamená, že českí občania u vás svojou prácou vytvárajú hodnoty pre ruský štát. Tým automaticky podporujú ruský štát a jeho agresiu voči nášmu spojencovi, demokratickej Ukrajine, ktorú ste vojensky napadli.

Rovnako tak podporujú aj vašu agresívnu politiku voči spojencom Ukrajiny. Inými slovami, práca českých občanov v Ruskej federácii podporuje ruskú agresiu a veľmi zvyšuje nebezpečenstvo pre občanov Českej republiky a našich spojencov. A to treba zákonom urýchlene zastaviť.”

V Ovečkinovom prípade nejde o malú, ale veľkú zodpovednosť za desaťtisíce mŕtvych. A to ako Ukrajincov, tak ruských chlapcov a mužov.

Dominik HAŠEK

Ďalšia otázka ruského kanálu Match TV sa týkala priamo toho, či Dominik Hašek považuje ruských športovcov za fašistov. Rodák z Pardubíc povedal, že sa ešte nikdy nevyjadril v tom zmysle, že by Rusi boli fašisti.

Zároveň ale na adresu ruských športovcov dodal: „Všetkým ruským športovcom chcem povedať, že ma veľmi mrzí, že s nami teraz nemôžete súťažiť (áno, neplatí to pre všetky súťaže na svete). S vašou účasťou by mali súťaže ešte vyššiu úroveň a určite by sme vzájomne predvádzali ešte lepšie výkony, čo by ocenili aj naši fanúšikovia.

Nemôžeme však súťažiť a prijať medzi seba športovcov, ktorých armáda každý deň zabíja stovky a možno tisíce ľudí vrátane detí na území zvrchovanej demokratickej krajiny. Vy ste súčasťou svojej krajiny, ktorá sa rozhodla vojensky napadnúť iný národ – druhý štát. Vy ste si zvolili svojho prezidenta a svojich poslancov, ktorí sa pre toto zabíjanie a v mnohých prípadoch aj vraždenie civilistov rozhodli.

Treba si priznať, že aj každý z vás za toto a teda aj za padlé životy na Ukrajine, vrátane tých ruských, nesie určitý podiel spoluzodpovednosti. Neviňte z danej situácie nikoho iného, ​​ale predovšetkým seba a ľudí, ktorí vašu armádu vyslali na Ukrajinu zabíjať a zaberať jej územie.”

Alexander Ovečkin je od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajine kritizovaný za svoju podporu prezidenta Vladimira Putina.Zdroj: fcdm.ru

BUDEM POTOM NA VÁS VŠETKÝCH AKO BÝVALÝ SPARTAKOVEC VEĽMI HRDÝ!

Jedna z otázok smerovala aj na to, akú úlohu hrá pri vojenskej invázii na Ukrajinu útočník Washingtonu Capitals – Alexander Ovečkin. Dominik Hašek upozornil na to, že Alexander Ovečkin podporoval prezidenta Vladimira Putina aj vo voľbách, ktoré sa uskutočnili už po anexii Krymu.

Legendárny český gólman ďalej hovorí o tom, že Alexander Ovečkin v podstate podporuje Vladimira Putina aj v súčasnosti, keďže z titulnej stránky svojho facebookového profilu stále neodstránil spoločnú fotku s ruským prezidentom: „V jeho prípade nejde o malú, ale veľkú zodpovednosť za desaťtisíce mŕtvych. A to ako Ukrajincov, tak ruských chlapcov a mužov.”

Dominik Hašek dostal otázku aj o tom, či chce na obdobie svojho pôsobenia v Rusku úplne zabudnúť. Ruský kanál Match TV tiež podotkol, že český brankár mal na svojej helme isté obdobie namaľovaný Chrám Vasilija Blaženého.

„Áno, pred 11 rokmi som hral za Spartak Moskva. Vynikajúci klub s legendami ako napríklad Staršinov, Jakušev a ďalší. Bolo mi cťou a vždy na to budem rád spomínať. A aj na svojich spoluhráčov, členov realizačného tímu a našich fanúšikov.

O to viac na vás všetkých dnes apelujem, aby ste urobili všetko, čo je vo vašich silách a pomohli zastaviť agresiu svojej krajiny na Ukrajine. Budem potom na vás všetkých ako bývalý Spartakovec veľmi hrdý!” uzatvára Dominik Hašek, aktuality.sk