Favorizovaní sú Trumpovi republikáni, ale súboj bude napínavý. Polčasové voľby v USA rozhodnú o budúcnosti Ameriky na najbližšie roky. Trumpovci sa môžu vrátiť k reálnej moci.

Nie sú také sledované ako americké prezidentské voľby, ale v skutočnosti sú podobne dôležité. Milióny Američanov dnes rozhodujú o tom, akým smerom sa bude v nasledujúcich rokoch uberať ich krajina a čo ešte bude môcť presadiť ich prezident Joe Biden.

Začínajú sa voľby, ktoré v Spojených štátoch označujú ako „midterms“, v preklade niečo ako „polčasové voľby“.

Polčasové preto, lebo sa pravidelne konajú vždy okolo polovice funkčného obdobia prezidentov a sú akýmsi vystaveným vysvedčením o tom, ako si počína šéf Bieleho domu dva roky pred novými prezidentskými voľbami.

No za posledných sto rokov je len minimum prípadov, keď americkí voliči počas midterms vystavili svojmu prezidentovi dobrú známku.

Všetko nasvedčuje tomu, že to bude aj prípad súčasného prezidenta Joea Bidena, ktorého popularita v prieskumoch sa už dávnejšie prepadla pod kľúčovú hranicu 50 percent.

Jeho Demokratická strana tak s veľkou pravdepodobnosťou a podľa väčšiny volebných modelov príde o väčšinu v dolnej komore Kongresu, teda v Snemovni reprezentantov. V hornej komore, Senáte, bude však súboj medzi Bidenovými demokratmi a republikánmi exprezidenta Donalda Trumpa tesnejší.

No oba súboje v dvoch komorách Kongresu rozhodnú o tom, či Biden ešte stihne presadiť boj proti klimatickým zmenám, pomoc ľuďom počas rekordnej inflácie, ale aj o tom, či sa jeho predchodca Donald Trump ešte bude môcť vrátiť na čelo krajiny.

Do kampane sa priamo vložil tak Trump, ako aj jeho prezidentskí predchodcovia z Demokratickej strany Bill Clinton či Barack Obama.

 Kto rozhodne teraz? Ako sa zrodila futbalová mama

Američania milujú zjednodušenia, prirovnania a metafory a o médiách to často platí dvojnásobne. Tak sa pred niekoľkými desaťročiami zrodil aj výraz „soccer mum“, v preklade „futbalová mama“.

Je to beloška, žije spravidla na predmestiach a nie v meste, na deťoch jej záleží viac ako na nej samotnej a voľný čas trávi vozením detí na krúžky na svojom veľkom aute typu SUV. Práve ona mala byť rozhodujúcim prototypom voličky, o ktorej priazeň sa uchádza každý politik. Futbalová mama mala byť akýmsi jazýčkom na váhach v takzvaných swing states, teda v štátoch, kde si voliči raz volia demokratov a inokedy republikánov a pomer medzi podporovateľmi oboch táborov je tam viac-menej vyrovnaný.

Keď Bill Clinton v roku 1996 bojoval o znovuzvolenie za prezidenta, v ceste mu stál republikán Bob Dole. Práve tu niekde sa znovuzrodil výraz futbalová mama (v skutočnosti ho prvýkrát médiá použili už v 80. rokoch).

Clinton dokázal presvedčiť biele ženy s priemerným príjmom, taký bol záver niektorých analytikov. Futbalová mama sa však odvtedy zmenila, lepšie povedané, tento stereotyp už v dnešnej Amerike až tak neplatí.

Predmestia obýva čoraz viac „nebielych“ Američanov, zároveň bývanie na okrajoch miest je oveľa menej dostupné aj pre stredné príjmové skupiny. Futbalová mama ako fenomén už prakticky neexistuje, aspoň nie vo forme rozhodujúceho voliča.

 Amerika sa odvtedy zmenila

Kto je novou futbalovou mamou, teda typickým nerozhodnutým americkým voličom počas týchto volieb, nad tým sa teraz zamýšľajú mnohí analytici.

Etnické zloženie amerických predmestí sa od roku 1996 radikálne mení. Kým v 90. rokoch tvorili biele ženy až 84 percent predmestskej populácie, teraz je to len 60 percent.

Ich podiel radikálne klesá, najmä v prospech černochov a Latinskoameričanov.

Práve oni teraz môžu rozhodnúť voľby do Kongresu. Historicky oveľa viac Latinskoameričanov hlasuje v prezidentských voľbách za demokratov a logicky to súvisí najmä s postojom radikálnejších republikánov voči imigrácii.

No v každom štáte USA bude súboj medzi oboma stranami prebiehať na iných frontoch.

Vrah šteniatok vs. dvojmetrový progresívec

Jedným zo zaujímavejších príkladov môže byť Pensylvánia (kde mimochodom žije štvrť milióna Američanov so slovenskými koreňmi a tvoria celkom veľkú, dvojpercentnú menšinu).

Pensylvánia je považovaná za spomínaný swing state, aj keď v amerických podmienkach sa často používa aj výraz „battleground state“, teda štát, kde prebieha ostrý súboj medzi demokratmi a republikánmi, keďže výsledok tam vopred nikdy nie je istý.

V boji o kreslo v Senáte tam proti sebe stoja zaujímaví kandidáti. Mimochodom, ako ukazuje nasledujúci graf, pomer senátnych kresiel je dnes rozdelený presne 50 na 50 (nezávislí sú v praxi považovaní za demokratov). No Bidenova viceprezidentka Kamala Harrisová má v kľúčových hlasovaniach hlas navyše a hornú komoru Kongresu ovládajú prakticky demokrati.

 Presne preto bude zaujímavý súboj práve v Pensylvánii, ktorý môže prispieť k preklopeniu tohto pomeru.

Volá sa Mehmet Oz, aj keď celá Amerika ho pozná skôr pod pseudonymom „Doktor Oz“. Republikánsky kandidát na senátora v Pensylvánii sa preslávil prostredníctvom najznámejšej americkej moderátorky Oprah Winfrey a neskôr spustil vlastnú televíznu šou, v ktorej Američanom vysvetľoval, ako riešiť zdravotné problémy.

Oz je vôbec prvým kandidátom do Senátu tak republikánov, ako aj demokratov, ktorý má moslimský pôvod. Má pôvod v Turecku, podporuje ho exprezident Trump a je proti potratom aj homosexuálnym manželstvám.

Mimochodom, Oprah Winfreyová podporuje jeho protikandidáta z tábora demokratov.

 Ním je John Fetterman, politik s nie celkom formálnym imidžom muža obľubujúceho teplákové kapucne, s viac ako dvojmetrovou postavou a s povesťou progresívneho ľavičiara. Svojho oponenta obviňuje z vraždy stoviek šteniatok v rámci vedeckého experimentu, na ktorom sa mal Oz ako lekár podieľať.

Ťažko preto nájsť dvoch protichodnejších kandidátov v boji o kľúčové miesto v Senáte ako práve v Pennsylvánii. Americký Senát má celkovo 100 členov, pričom každý štát USA má nárok na dve miesta. Každé dva roky sa obmieňa tretina senátorov, tentoraz sa bude voliť 35 z nich.

Aj voľby guvernérov a rôzne referendá

Republikánov všeobecne favorizujú na víťazov týchto volieb a trumpovci môžu získať väčšinu v dolnej komore Kongresu, teda v Snemovni reprezentantov. Boj o Senát bude podľa predpovedí tesnejší.

Američania si budú voliť aj 36 nových guvernérov a v jednotlivých štátoch bude prebiehať aj množstvo miestnych referend od zákazu potratov až po zákaz zbraní.

Voľby sa začínajú v utorok ráno amerického času a vzhľadom na časový posun by sme výsledky mohli poznať v mnohých prípadoch už dnes nášho času, aktuality.sk

X X X

Bulharsko kopíruje Orbána. V dodávkach zbraní Ukrajine sa už pohlo, ale ako slimák

Maďarsko a Bulharsko sú síce členské štáty NATO aj EÚ, ale na rozdiel od spojencov v obidvoch spolkoch spája Budapešť so Sofiou neochota poskytnúť Ukrajine zbrane. Nemenej to platí o nezáujme či o slabej snahe týchto dvoch krajín odpútať sa od závislosti od dodávok energetických surovín z Ruska. Určité rozdiely sa dajú nájsť, ale výsledok môže byť nakoniec podobný, ako sa ukazuje z krokov bulharských politikov.

 Ukrajinská stíhačka typu Su-25. Tieto lietadlá, ktoré by sa zišli Kyjevu, vlastní aj bulharská armáda.

Sofii sa naskytla príležitosť nahradiť ruské palivo do atómovej elektrárne americkým, ale nie je vylúčené, že dodávky zostanú po starom. A ako-tak sa rozhýbala so zámerom vojensky pomôcť Kyjevu, no výsledná podoba je nateraz viac než otázna.

Po ruskej invázii Bulharsko vyjadrilo solidaritu s Ukrajinou, ale zostalo len pri slovách: od vypuknutia vojny vo februári tohto roku jej priamo neposlalo žiadne zbrane. Bulharský prezident Rumen Radev označil za vojnových kšeftárov tých, čo podporujú zbrojné dodávky do Kyjeva (podobne nechce nič počuť o vojenskej pomoci svojho štátu pre Ukrajinu maďarský premiér Viktor Orbán). Mnohí politici v Sofii sa zjavne správajú aj podľa toho, čo vidia v prieskumoch verejnej mienky. „Približne 70 percent obyvateľov sa nazdáva, že zásielky zbraní priamo zapoja Bulharsko do ozbrojeného konfliktu,“ upozornil server Euractiv.

Bulharsko má však v skutočnosti takpovediac dvojakú identitu: jeho zbrane nepochybne prichádzajú na Ukrajinu, len sa to nedá stopercentne dokázať. Odhaduje sa, že od začiatku ruskej invázie bulharskí obchodníci predali cez sprostredkovateľov do Kyjeva zbrane za viac ako miliardu eur. Tranzitnými krajinami sa mali stať Poľsko a Rumunsko, ktoré zabezpečili reexport. Obe dve z pochopiteľných dôvodov: hraničia s Ukrajinou a zbrane sa dajú dodávať jedine pozemnou cestou, lebo ukrajinský vzdušný priestor je uzavretý a oblasti ukrajinských prístavov kontrolujú ruskí vojaci. S tvrdením o takýchto dodávkach vojenského arzenálu sa napríklad stotožnil expremiér Bojko Borisov.

 Po niekoľkých mesiacoch neochoty Sofie mohol Kyjev minulý týždeň konečne zaznamenať prvý pozitívny signál. Bulharský parlament schválil návrh vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Za hlasovalo 175 poslancov, proti bolo 49 zákonodarcov a jeden sa zdržal hlasovania.

Uznesenie však negarantuje, že ukrajinská armáda dostane čo len jeden náboj. Parlament dal totiž iba pokyn vláde, aby zostavila zoznam zbraní, ktorých zásielka by neohrozila či neznížila nevyhnutnú úroveň národnej bezpečnosti Bulharska. Konkrétnu podobu prípadnej vojenskej pomoci má predložiť do jedného mesiaca.

Výsledok hlasovania síce vyznel jasne v prospech Ukrajiny, ale predchádzala mu ostrá výmena názorov. Kým jedni apelovali na podanie pomocnej ruky Kyjevu, iní robili poplach. „Viac zbraní znamená väčšiu vojnu,“ citoval server Euronews poslankyňu Korneliu Ninovovú z Bulharskej socialistickej strany.

Vôbec nie je vylúčené, že zoznam zbraní zostavených bulharskou vládou dopadne fiaskom: aj keby ponúkla niečo, o čo má Ukrajina záujem, parlament by to poľahky mohol zmietnuť zo stola. Bulharsko má totiž prechodnú vládu, čiže sa nemôže spoliehať na to, že poslanci jej schvália, čokoľvek si zaumieni. Ďalšou možnosťou je to, že sa v podstate zachová nejako alibisticky – ako to urobila v inej dôležitej záležitosti.

 Bulharská jadrová elektráreň Kozloduj.

„Westinghouse Electric Company a atómová elektráreň Kozloduj podpísali licenčnú zmluvu na jadrové palivo, čo je významný krok v diverzifikácii energetických dodávok do Bulharska,“ oznámil vo februári 2021 americký priemyslový koncern Westinghouse. Cesta k naplneniu dohody vyzerala nádejne zvlášť po tom, čo v júli tohto roku vláda vtedajšieho premiéra Kirilla Petkova rozhodla o obmedzení nákupu ruských energetických surovín.

 Nastal však viac-menej návrat do starých koľají: prechodná vláda pred dvomi týždňami zrušila rozhodnutie kabinetu Petkova so zdôvodnením, že jeho krok poškodzoval konkurenčné prostredie v obchodovaní, pričom sa uzniesla na tom, že konečné slovo má patriť budúcej vláde.

Debata o energetickej diverzifikácii je poznačená aj ostrými výmenami názorov. Odporcovia dodávok od spoločnosti Westinghouse dokonca tvrdia, že vyhorené jadrové palivo by malo byť uskladňované v Bulharsku v oblasti prímorských letovísk, čo by malo odrádzať turistov zo zahraničia od ich pobytu na plážach Čierneho mora./agentury/

X X X

Rizikový scenár: Zima na Ukrajine vyženie na Slovensko 700-tisíc ľudí

 Vojna na Ukrajine trvá už viac ako osem mesiacov. Mnohé krajiny čelili od začiatku veľkému náporu ľudí utekajúcich pred ruskou agresiou. S blížiacou sa zimou hrozí ďalšia migračná vlna. Rezort vnútra počíta s najhorším scenárom, podľa ktorého by mohlo na Slovensko prísť až 700-tisíc utečencov z Ukrajiny a až 100-tisíc z nich by mohlo žiadať o azyl.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ varuje, že môže ísť o ďalšie migračné cunami, odborníci však nepredpokladajú takú obrovskú vlnu ako na začiatku vojny. Kombinácia ruských útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a blížiacej sa zimy však do určitej miery spustí ďalší prúd utečencov z Ukrajiny do Európskej únie (EÚ) a Slovensko nebude výnimkou. Sme na zimu pripravení?

Rusi útočia na energetickú infraštruktúru

Od začiatku vojny na Ukrajine zostáva vysídlených viac ako šesť miliónov ľudí, do EÚ prišlo zhruba 4,4 milióna Ukrajincov a odhaduje sa, že takmer 16 miliónov naliehavo potrebuje humanitárnu pomoc. Na začiatku vojny bol nápor obrovský. Ako bude migračná vlna vyzerať v zime, to si nikto netrúfa odhadnúť. Rusko aktuálne útočí na energetickú infraštruktúru Ukrajiny a podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského je z prevádzky vyradených 40 percent zdrojov. Veľké časti Kyjeva už boli v ich dôsledku dočasne bez dodávok elektriny a vody. „Ak na Ukrajine nebude dosť elektriny, vykurovania a vody, môže to spustiť nové migračné cunami,“ varoval nedávno v rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Zeitung predseda ukrajinskej vlády Šmyhaľ.

Podľa Šmyhaľa migračné toky medzi Ukrajinou a EÚ mali donedávna charakter kyvadla, čo znamená, že ľudia krajinu nielen opúšťali, ale sa aj vracali späť. Ilustroval to aj štatistikou, podľa ktorej od 24. februára opustilo Ukrajinu viac ako osem miliónov ľudí, ale vyše sedem miliónov sa vrátilo. Ak Ukrajina počas zimy nebude schopná zabezpečiť potrebné dodávky energií, vody a vykurovania obytných budov, civilnému obyvateľstvu bude doslova hroziť zamrznutie, a potom sa migračný tok rovnako ako za prvej jarnej vlny stane jednostranným. „Najhorším scenárom je, keď vôbec nebude elektrina, voda ani ústredné kúrenie. V takom prípade pripravujeme v našom meste viac ako 1000 vykurovacích miest,“ priblížil starosta Kyjeva Vitalij Kličko. Dodal, že tieto miesta budú vybavené elektrickými generátormi a zásobami základných potrieb, ako je voda.

 Ukrajinská vláda naliehavo vyzvala občanov, ktorí odišli z krajiny, aby zostali v zahraničí vzhľadom na škody na infraštruktúre, a domácich civilistov, ktorí majú v zahraničí už vybudované zázemie, povzbudzuje, aby ho využili. „Ak sa naskytne príležitosť, zostaňte a strávte zimu v zahraničí,“ povedala vicepremiérka Iryna Vereščuková. „Musíme prežiť zimu. Ak sa ľudia vrátia, elektrická sieť môže zlyhať,“ dodala. Zároveň obvinila Rusko, že vyvoláva novú humanitárnu krízu, keď núti utiecť ďalších ľudí vystrašených vyhliadkou na to, že počas zimy budú musieť prežiť bez elektriny a vykurovania. Na ďalší nápor sa musí pripraviť aj Slovensko. Ministerstvo vnútra v súčasnosti eviduje mierny nárast oproti letným mesiacom.

 Vysoko rizikový scenár

Slovenská vláda schválila koncom októbra tzv. Kontingenčný plán na október 2022 až marec 2023. Plán počíta s troma fázami rozdelenými podľa predpokladaného počtu prichádzajúcich Ukrajincov a budú aktivované na základe niekoľkých kritérií. Štát do plánu investuje takmer 32 miliónov eur mimo existujúcich rozpočtových plánov.

 Fáza pohotovosti ráta s náporom do päťtisíc osôb denne v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch, ďalšia fáza s počtom od päť do osemtisíc osôb denne a v poslednej fáze sa ráta s náporom nad osemtisíc osôb denne. Rezort vnútra sa na prípadnú ďalšiu vlnu pripravuje v troch úrovniach. „Na materiálno-technickej úrovni, ako je zabezpečenie diek, postelí, vykurovania a núdzového ubytovania, zabezpečenie dostatku registračných bodov pre možnosť požiadania o dočasné útočisko či poskytovanie stravy, ale aj logistickej – schéma triáže, strategické rozmiestnenie centier a infopointov, doprava od štátnej hranice a potom v rámci republiky až po personálnu – triáž prichádzajúcich, zabezpečenie prvotnej odbornej psychologickej a zdravotnej pomoci, zabezpečovanie výdaja jedla a rozdávania materiálu,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa rezortu vnútra Zuzana Eliášová s tým, že kľúčové bolo presné nastavanie kompetencií v rámci spolupráce so samosprávami ako aj s dobrovoľníckymi organizáciami.

 Ministerstvo nepredpokladá, že situácia by mohla byť horšia ako na začiatku vojny. „Maximálna priepustnosť hraničných priechodov s Ukrajinou je 15-tisíc osôb za jeden deň, čo boli aj čísla prichádzajúcich na začiatku vojny. Počet osemtisíc osôb za deň je však dolná hranica, pri ktorej budú naplno aktivované všetky mechanizmy vytýčené v kontingenčnom pláne,“ povedala Eliášová. Podľa vysoko rizikového scenára by v poslednej fáze mohlo dôjsť k presunu až 700-tisíc nových utečencov pri nepretržitom prekračovaní hraníc v priebehu obdobia troch mesiacov. Zriadené budú tranzitné centrá v Michalovciach a Humennom.

Rezort rovnako počíta aj s tým, že počet osôb, ktoré požiadajú o štatút dočasného útočiska, bude mierne vyšší ako v prvom polroku 2022, teda približne na úrovni 15 percent, čo tvorí predpoklad približne 100-tisíc odídencov. Doteraz požiadalo o dočasný štatút 10 percent z ľudí, ktoré prešli hranice. Princíp rozmiestňovania odídencov do núdzového ubytovania „Posledná míľa“ vychádza z modelu z prvej polovice tohto roka. Núdzové ubytovanie sa poskytuje do 10 dní.

Sme na zimu pripravení?

Analytik a poradca premiéra Eduarda Hegera Alexander Duleba neočakáva, že zimná migračná vlna bude podobná tej zo začiatku vojny, keď ľudia utekali z viacerých pohraničných oblastí a front sa zúžil z dvetisíc kilometrov na 900. „Ukrajinská vláda ráta s tým, že bude v zime evakuovať okolo dvoch miliónov ľudí z oblastí, kde sa bojuje – Doneck, Záporožská a Chersonská oblasť. Nemyslím si však, že sa zopakuje takáto vlna, lebo nemá z čoho,“ povedal pre Pravdu s tým, že polovica nemôže ujsť, lebo ide o mužov, a druhá polovica sú ženy, deti a starí ľudia, ktorí odišli. „Ďalší veľký migračný zdroj nevidím, lebo toho obyvateľstva toľko nie je,“ uviedol.

 Do popredia sa však dostáva otázka, aká časť ľudí z tých, ktorí žijú v oblastiach čeliacich útokom na energetickú štruktúru, sa pohne do ďalších krajín. „Určite sa nepohne všetkých 12 miliónov zo západných a centrálnych oblastí, kde Rusi útočia, pretože to opravujú a krajiny im dodávajú potrebné zariadenia na opravu. Ak by neboli tie útoky, myslím si, že by nebola už žiadna vlna,“ uviedol Duleba s tým, že hlavným dôvodom sú práve ruské útoky, ktoré by mohli nechať ľudí bez elektriny, tepla a vody. Čo sa týka plánu rezortu vnútra, podľa Dulebu je lepšie byť pripravený na niečo horšie, ako byť prekvapený.

 Analytik Asociácie pre medzinárodné otázky Pavel Havlíček súhlasí, že nápor bude menší. „Kľúčovým faktorom bude nielen ďalší vývoj vojny a umožnenie Ukrajine zaistiť efektívnejšiu obranu kritickej infraštruktúry, ale tiež tzv. proces adaptácie na zimu – winterizácia, ktorá by mala zaistiť čo najväčšiemu počtu Ukrajincov zodpovedajúce podmienky na prečkanie zimy v ťažkých podmienkach,“ povedal pre Pravdu. Rusko využíva podľa Havlíčka teroristické metódy, aby podkopalo odolnosť ukrajinského národa ďalej vzdorovať ruskej agresii.

 „Robí to aj z dôvodu vyvíjania tlaku na Ukrajinu a tiež západné spoločenstvo, aby muselo vynakladať na podporu krajiny vyššie finančné prostriedky a aby sa toto prepojenie čo najskôr pretrhlo,“ skonštatoval. Slovensko i ďalšie krajiny však podľa odborníka zvládnu prípadnú ďalšiu vlnu. „Bude to však vyžadovať spoluprácu na úrovni EÚ 27 a tiež v regióne strednej a východnej Európy, ktorá zo strany Slovenska v poslednej dobe rozhodne nebola dostatočná,“ dodal.

Podľa hovorkyne neziskovej organizácie Človek v ohrození Simony Stískalovej môže prichádzajúca zima zvýšiť počet ľudí migrujúcich z Ukrajiny. Neziskovka pravidelne prechádza všetkými troma hraničnými priechodmi a situácia je podľa nich zatiaľ pokojná. Ako to bude o pár dní alebo týždňov, to sa nedá predpokladať. „Ale zima a útoky môžu spôsobovať zvýšenú migráciu. Táto migrácia môže ostať ohraničená v rámci Ukrajiny, ale časť z nej môže smerovať i do zahraničia – toto nevieme predpovedať,“ skonštatovala Stískalová. Na Slovensku boli okrem toho zriadené aj tzv. body prvého kontaktu v Ubli, Vyšnom Nemeckom, Veľkých Slemenciach a Čiernej nad Tisou na pomoc ľuďom utekajúcim z Ukrajiny./agentury/

X X X

Vyše 1,7 milióna dôchodcov príde o desiatky až stovky eur. Kollárova poslankyňa pretlačila zásadnú zmenu

V najbližších rokoch sa mnoho ľudí dočká nižšej penzie z druhého piliera. Čím viac človek zarába a odvádza odvodov, o to viac príde. V niektorých prípadoch pôjde o stovky eur za rok. Ku koncu októbra tohto roka tam mali ľudia nasporených vyše 11,7 miliardy eur. V súčasnosti si sporí v druhom pilieri vyše 1,75 milióna ľudí.

 Od nového roka totiž presadila poslankyňa za hnutie Sme rodina Petra Hajšelová pozmeňujúci návrh, ktorý zmrazí odvody do druhého piliera. Parlament ho nedávno schválil.

Príspevková sadzba do druhého dôchodkového piliera sa mala od budúceho roka zvýšiť z 5,5 percenta na 5,75 percenta. V roku 2024 na 6 percent. No neudeje sa tak.

Sadzba vo výške 5,5 percenta hrubej mzdy, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby sa má uplatňovať aj v rokoch 2023 a 2024.

 Bývalý minister práce Jozef Mihál najnovšie prepočítal, o koľko peňazí prídu sporitelia kvôli tomuto zmrazeniu. Mihál to vníma kriticky a napísal, že „aj vaše peniaze bude Sociálna poisťovňa potrebovať na rodičovské dôchodky“.

Mihál všetky zmeny v dôchodkov okomentoval takto: „Rodičovské dôchodky sa musia z niečoho zaplatiť. Aj preto sa bude zvyšovať dôchodkový vek, budú sa znižovať novopriznávané dôchodky, bude sa pokračovať v slabej valorizácií už vyplácaných dôchodkov, aj preto sa sprísnia podmienky na priznanie predčasných dôchodkov a nebudú sa zvyšovať minimálne dôchodky,“.

Ak niekto zarába 600 eur v hrubom, kvôli zmrazeniu príde od roku 2023 až po rok 2026 dokopy o 90 eur. Ak niekto zarába 1000 eur v hrubom, za tieto štyri roky príde dokopy o 150 eur. Ak niekto zarába 1800 eur v hrubom, za štyri roky príde o 270 eur. Ak niekto zarába 2500 eur, príde kvôli zmrazeným odvodom dokopy o 375 eur.

Denníku Pravda ministerstvo odpísalo, že predpokladajú, že uvedeným opatrením dôjde k zvýšeniu príjmov Sociálnej poisťovne v roku 2023 o cca 57 miliónov eur a v roku 2024 o cca 125 miliónov eur v porovnaní so scenárom pokračovania rastu sadzby povinných príspevkov do II. piliera na úroveň 6 % v roku 2024. Pre porovnanie, rodičovský dôchodok (bonus) má stáť od budúceho roka 250 miliónov ročne.

Aktuálne sú zmeny druhého piliera v parlamente, kde by ich mal parlament na novembrovej schôdzi schváliť. Navrhuje sa v nej automatický vstup pre tých, ktorí začnú pracovať a platiť odvody a ešte nemajú 40 rokov. Presunú sa úspory do akcií tým, ktorí nič so svojimi peniazmi nespravili a nechali ich v dlhopisových fondoch. Štát tiež zadefinuje tzv. predvolenú investičnú stratégiu – teda kde by mali mať najmä mladší sporitelia uložené peniaze. Jednorazový výber by mal byť zachovaný, no v hre je aj jeho zdanenie.

 Aktuálne platný zákon pritom počítal s tým, že sadzba príspevkov do druhého piliera sa zvýši od budúceho roka na 5,75 percenta a od roku 2024 na 6 percent. Na 5,75 percenta sa má sadzba do druhého piliera zvýšiť až od začiatku roka 2025 a má sa uplatňovať aj v roku 2026.

Od roku 2027 sa má sadzba do sporivého piliera zvýšiť na 6 percent hrubej mzdy, resp. vymeriavacieho základu SZČO./agentury/

X X X

   Martin Behula: Fico si pýta lízanku od Putina

Šéf Smeru je hysterický, ako keby sa v referende hlasovalo o pripojení Slovenska k USA

Dvadsiateho prvého januára budúceho roka bude sobota, meniny bude mať Vincent a bude sa konať ôsme neplatné celoštátne referendum. Skrátka, nič prevratné. Podľa hysterických reakcií Roberta Fica sa však zdá, že občania budú v ľudovom hlasovaní rozhodovať minimálne o tom, či sa Slovensko stane 51. štátom USA.

Politici a obvinení

Fico prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorej najnovšie nepovie inak ako Sorosovo dieťa, neobviňuje len zo zmarenia referenda, ale aj zo zmarenia kampane. „Čaputová je tak pod vplyvom Sorosoveho okolia, že počúvla jeho pokyn. Sorosovcom je dostatočne zrejmé, že v predvianočnom období sa kampaňovať nedá a že život začína na Slovensku až po 6. januári.“

Nuž, politici a obvinení môžu v záujme úspechu vo voľbách a vyhnutia sa trestu klamať, koľko len chcú, a Robert Fico je zhodou okolností oboje. Snáď by však tej hystérie už aj stačilo. Ak by Ústavný súd podanie prezidentky zamietol, predseda Smeru by mal na výčitky právo. Keďže však ochrancovia ústavnosti dali Čaputovej za pravdu, jeho sťažnosti sú zjavne neopodstatnené.

Výčitka, že nemôže kampaňovať, lebo Slovákov cez sviatky viac zaujíma štedrovečerný zemiakový šalát a silvestrovská kapustnica ako politika, je úplne absurdná. Fico predsa vedie referendovú kampaň už skoro dva roky.

Verejnosť ňou masíruje od vlaňajšej jari, keď spustil prvú petíciu za referendum o predčasných voľbách. Znenie referendovej otázky sa odvtedy síce zmenilo, no podstata a politický zmysel referenda nie. Ak si ľudia doteraz nevšimli, že sa chystá, februárový (ani žiadny iný) termín už Fica nezachráni.

Kiska na Piatej avenue

Navyše, ak má široká verejnosť naozaj taký obrovský odpor proti vláde, ako naznačuje Fico (a prieskumy dôveryhodnosti), hluché povianočné obdobie ju nemôže odradiť. K referendu príde za každých okolností. Netreba ju ani presviedčať.

Stačí, ak si do kalendára poznačí dátum, a tým je celá kampaň vybavená. A keby aj nie, nič sa nedeje. Fico ako líder opozície predsa môže dohodnúť podporu zmeny ústavy v parlamente. Taký Boris Kollár určite nebude proti. Nepotrebuje na to ľud, len vlastné politické schopnosti.

Na jednu vec je však referendum dobré ešte skôr, než sa uskutočnilo. Ukázalo, ako veľmi sa Smer zmenil. Keď Robert Fico prvýkrát verejne vytiahol Sorosa, bolo pár dní po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Premiér bol viditeľne nesvoj a triasol sa mu hlas. Vyzeralo to ako krok zo zúfalstva a bezradnosti. Fico predviedol verbálny ekvivalent milióna na stole.

Teraz to vyzerá ako racionálny a premyslený krok. Antiamerikanizmus Smeru momentálne vyhovuje. Fico to nehovorí preto, lebo si to myslí. Predstava, že Čaputová marí referendum, pretože je to v americkom záujme, je rovnako smiešna ako konšpirácia, že Andrej Kiska na Piatej avenue vybavil pád Ficovej vlády.

Kaliňáka Američania milovali

Jeho voliči však chcú počuť, že prezidentka je slúžka amerických záujmov, ktorá si zaslúži „lízatko“ od Bidena. A najmä chcú, aby to bola pravda. Pravda je však trochu inde. A hoci pre politika nie je pravda preferovaným pracovným nástrojom, práve preto nezaškodí pripomenúť si ju.

„Kaliňáka spravodajské služby Spojených štátov milovali. (…) Za Ficových vlád sme mali takú proamerickú politiku, že to ani nemôžem povedať, lebo je to prísne tajné“, povedal v marci bývalý veľvyslanec v Spojených štátoch a súčasný minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Azda nikto to nemôže z prvej ruky vedieť tak dobre ako on.

Svojim spôsobom to bolo upokojujúce. Vtedajší Fico bol síce pokrytec, ktorý doma hovoril o štyroch svetových stranách, no jeho zahraničná politika bola pragmatická. Pri dnešnom Ficovi takúto istotu už nemáme. Za to, čo hovorí, by si zaslúžil minimálne lízanku. Od Vladimira Putina, aktuality.sk

X X X

Leyenová podpísala vznik partnerstva medzi EÚ a Kazachstanom

Šéfka eurokomisie v stanovisku pre médiá spresnila, že cieľom dohody je zabezpečiť rozvoj bezpečných a udržateľných dodávok surovín a rafinovaných materiálov.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v pondelok oznámila, že spolu s predsedom vlády Kazachstanu Alichanom Smajlovom počas klimatickej konferencie COP27 v egyptskom Šarm aš-Šajchu podpísala memorandum o porozumení, ktorým sa vytvára partnerstvo medzi EÚ a Kazachstanom.

Dohoda sa tiež zameriava na rozvoj obnoviteľných vodíkových a batériových hodnotových reťazcov s cieľom podporiť zelenú a digitálnu transformáciu ekonomík oboch strán.

„Bezpečné a udržateľné dodávky surovín, rafinovaných materiálov a obnoviteľného vodíka sú kľúčové na vybudovanie nového, čistejšieho základu pre naše hospodárstva, najmä keď sa vzďaľujeme od našej závislosti od fosílnych palív,“ vysvetlila Leyenová.

Tri oblasti spolupráce

Podľa jej slov partnerstvo s Kazachstanom ukazuje odhodlanie EÚ spolupracovať s partnerskými krajinami na spoločných záväzkoch pre dosiahnutie ekologickejšej a odolnejšej budúcnosti.

Partnerstvo EÚ s Kazachstanom sa sústredí na tri oblasti spolupráce. V prvom rade to bude užšia hospodárska a priemyselná integrácia do strategických hodnotových reťazcov surovín, batérií a obnoviteľného vodíka. Dosiahnuť sa to má identifikáciou spoločných projektov v rámci príslušných hodnotových reťazcov vrátane recyklácie a prilákania súkromných investícií, zosúladením environmentálnych, sociálnych a riadiacich noriem a modernizáciou ťažobných a rafinačných procesov a technológií.

V druhom rade pôjde o zvýšenie odolnosti dodávateľských reťazcov surovín, batérií a obnoviteľného vodíka a to aj prostredníctvom zvýšenie transparentnosti a informovanosti o opatreniach týkajúcich sa investícií, operácií a vývozu relevantných pre rozsah tohto partnerstva.

Výskum a inovácie

Do tretice pôjde o užšiu bilaterálnu spoluprácu v oblasti budovania kapacít, zručností, výskumu a inovácií v uvedených oblastiach. Dosiahnuť sa to má prostredníctvom dekarbonizácie hodnotového reťazca surovín vrátane využívania obnoviteľnej energie a digitalizácie, ekologizácie a udržateľnosti ťažobných procesov a zhodnocovaním priemyselného nerastného odpadu a ťažbou kritických surovín z neho.

Podľa Leyenovej EÚ a Kazachstan sa zaviazali vypracovať plán na roky 2023 – 2024 s konkrétnymi spoločnými akciami dohodnutými do šiestich mesiacov od podpisu partnerstva.

Šéfka EK sa v utorok v Šarm aš-Šajchu stretne s prezidentom Namíbie Hageom Geingobom, aby s ním podpísala podobné partnerstvo medzi EÚ a Namíbiou, aktuality.sk

X X X

Generál Macko o kauze vývozu do Ruska: Šéf colníkov by mal odstúpiť

 Slovensko vyvážalo techniku a materiál, ktorý zrejme skončil vo vojenskej výzbroji ruskej armády. S podozreniami prišli investigatívni novinári z Denníka N, ktorí získali zoznam tisícov položiek sporných tovarov. Išlo napríklad o ložiská, stroje na výrobu časti pneumatík alebo o celé motory. Zatiaľ čo si štátni predstavitelia prehadzujú zodpovednosť medzi sebou ako horúci zemiak a problém skôr zľahčujú, generál Pavel Macko hovorí o pravdepodobnom zlyhaní viacerých inštitúcií. V menšej miere ministerstva hospodárstva, už vo väčšej premiéra a tajných služieb, ale najmä colníkov./agentury/

X X X

Dá sa postaviť sedem nemocníc za štyri roky? Tá v Martine už mala byť otvorená

Peniaze by pri výstavbe nových nemocníc na Slovensku nemali hrať rolu. Z plánu obnovy ide totiž do zdravotníctva približne 1,3 miliardy eur bez DPH a len na výstavbu nových nemocníc je určených zhruba 900 miliónov eur. Z tejto sumy zhltnú 611 miliónov eur dva projekty – výstavba nemocníc na bratislavských Rázsochách a v Martine. No pri čerpaní zhruba miliardy eur z plánu obnovy na nové nemocnice je namieste obava, či štát sľúbené míľniky stihne.

 Skutočná výstavba nového zdravotníckeho zariadenia by mala začať v roku 2023 a trvať približne tri roky. Prví pacienti by tak mali byť v Univerzitnej nemocnici sv. Martina ošetrení už v roku 2026.

Termínom, keď musia byť peniaze preinvestované, je rok 2026. Štát má pri výstavbe martinskej nemocnice ambiciózne plány. Prvý pacient by mal do nej vkročiť už o štyri roky, teda začiatkom roku 2026. Na tento termín sú tiež nadviazané európske peniaze, no výstavba nemocnice stále čaká na zazmluvnenie kľúčových dodávateľov. Na porovnanie, finančná skupina Penta začala stavať súkromnú nemocnicu Bory ešte v roku 2018. Jej výstavba má trvať päť rokov a prvého pacienta očakávajú na jar 2023.

 Slovensko skúsenosti s výstavbou nemocníc vo svojej samostatnosti nemá. Od 60. do 80. rokov minulého storočia sanedostatočné kapacity lôžok riešili veľkoplošné nemocnice.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) v prípade odovzdania projektov inej vláde problém nevidí a verí, že výstavba bude pokračovať aj po voľbách. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) odmietal debaty o tom, či sa nové nemocnice stihnú postaviť. Hovoril o „maľovaní čertov na stenu“. Heger potvrdil, že Slovensko má vyčlenené peniaze. „Už nás nemôže nič zastaviť,“ dodal. Nová Univerzitná nemocnica v Martine pritom mala byť podľa pôvodných plánov už otvorená.

Šibeničné termíny plánu obnovy však môžu byť podľa riaditeľa inštitútu INEKO Dušana Zachara, kvôli krízam a vojne, posunuté.

 Nelichotivá história

Projekt novej martinskej nemocnice sa minulý piatok dočkal poklepania základného kameňa. Trvalo to štyri roky, odkedy vláda výstavbu schválila. Projekt modernej nemocnice dostal zelenú ešte v decembri 2018. Nová nemocnica má byť špičkou nielen na Slovensku, ale aj v celej V4. Vzniknú v nej robotické chirurgie, bude „smart aj ecofriendly”.

 Sprava predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO), minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO), predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová, riaditeľ UNM Dušan Krkoška a primátor mesta Martin Ján Danko počas poklepania základného kameňa novej Univerzitnej nemocnice sv. Martina v Martine 4. novembra 2022.

Náklady na jej výstavbu si vyžiadajú sumu 330 miliónov eur z plánu obnovy a vznikne v nej 660 lôžok. „Univerzitná nemocnica sv. Martina bude inovatívnou nemocnicou. Okrem súčasných pracovísk v nej bude fungovať aj moderný urgentný príjem druhého typu, centrálne laboratórium či polysonografické centrum,“ priblížil Lengvarský. Podľa riaditeľa nemocnice Dušana Krkošku ide o najväčšiu investíciu do zdravotníctva v Žilinskom samosprávnom kraji. „Spádová oblasť pre túto nemocnicu bude viac ako jeden milión ľudí,“ podotkol Heger.

 Zo starých pavilónov sa v súčasnosti uvažuje o využití pavilónu psychiatrickej kliniky, ktorý by sa mal rekonštruovať pre zvýšenie kapacít a humanizáciu lôžok. „Po vybudovaní novej nemocnice bude tento pavilón slúžiť následnej psychiatrickej starostlivosti pre deti i dospelých. Ďalšie objekty nemocnice sa budú postupne pasportizovať a bude sa zvažovať ich možnosť využitia predovšetkým pre dlhodobú a následnú starostlivosť. Časť areálu by sa mala odpredať,“ priblížila hovorkyňa rezortu zdravotníctva Petra Lániková.

 Víťazný návrh novej nemocnice. Autori: Ing. arch. Tomáš Auxt, Ing. arch. Peter Kožuško. Spolupráca: Ing. arch. Mgr. art. Peter Hudač, PhD., Ing.arch. Martin Šimon, Bc. Miloš Diežka, Ing. arch. Pavlína Kolcunová, Bc. Natália Vajdečková, Ing. Lukáš Zachar

Dodala, že nemocnica bola už od začiatku pripravovaná ako univerzitná s dôrazom na vzdelávanie a odbornú prípravu. „Zásadným spôsobom ovplyvní kvalitu vzdelávania lekárov, sestier i ostatných zdravotníckych profesionálov, a to nielen pre-, ale aj postgraduálne,“ spresnila.

Slovensko však skúsenosti s výstavbou nemocníc vo svojej samostatnosti nemá. Najviac sa stavali od 60. do 80. rokov minulého storočia, keď nedostatočné kapacity lôžok vyriešili nové „veľkoplošné“ nemocnice. Výstavba sa po zmene režimu zastavila a bývalé pýchy socialistickej výstavby zošediveli.

Najmladšou je Nemocnica sv. Cyrila a Metoda v bratislavskej Petržalke. Práce na nej sa začali v roku 1986, otvorili ju až o 11 rokov neskôr. Postavená je podľa rovnakého návrhu ako Nemocnica sv. Barbory v Rožňave. Jediným projektom od novembra 1989 bola bratislavská Nemocnica sv. Michala. Nemocnica sv. Michala v Bratislave začala fungovať od novembra 2015 pričom výstavba stála 50 miliónov eur.

Sedem nemocníc

Keď premiér 1. júla oznamoval výstavbu dvoch nemocníc, priznal plány na sedem projektov. O výstavbu nemocníc z projektu obnovy v Humennom a Rimavskej Sobote mala záujem finančná skupina Penta. Výzva na ich výstavbu však do dnešného dňa nebola. Ďalšie tri projekty nemocníc v Trnave, Prešove a Košiciach neboli podľa Hegera dostatočne pripravené. Premiér však sľúbil, že sa k nim vráti. Financovať by ich chcel z eurofondov a štátneho rozpočtu.

„Kľúčové v zmysle naplnenia míľnikov plánu obnovy bude zazmluvnenie dodávateľov do začiatku roka 2024 a realizácia všetkých stanovených opatrení do roku 2026,“ priblížila pred časom Barbora Belovická, vedúca komunikačného oddelenia Národnej implementačnej a koordinačnej autority na Úrade vlády.

No ak sa na Slovensku rozbehne v najbližších rokoch nevídaná výstavba, je otázne, kto a z čoho bude nakoniec stavať. Problémy môžu nastať pri dodávkach ocele, železa, betónu či dreva. Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik upozorňuje, že dnes od dodávateľa stavebnej ocele nie je možné dostať ponuku na väčšie množstvo ako päťdesiat ton naraz.

Aké nemocnice chce vláda postaviť?

Univerzitná nemocnica v Bratislave

Počet lôžok:653, Miesto:Bratislava, Lamač, lokalita Rázsochy, Rozloha:119 774 m2, Koľko bude stáť:281 miliónov eur bez DPH, Cena lôžka:430-tisíc eur bez DPH

Univerzitná nemocnica svätého Martina v Martine

Počet lôžok:660, Počet operačných sál:19, Obdobie realizácie:jún 2022 – jún 2026, Koľko bude stáť nemocnica:330 miliónov eur bez DPH, Stavebné náklady:235 miliónov eur bez DPH, Medicínske technológie a vnútorné vybavenie:81 miliónov bez DPH

 Na novú nemocnicu od roku 1989 čaká aj Bratislava. Projekt legendárnych Rázsoch sa spomína aj v programovom vyhlásení vlády. „Verejné obstarávanie takého veľkého projektu, ako je nemocnica, má kopec potenciálnych úzkych hrdiel. Napríklad manažérska kontinuita, zosúladenie predstáv viacerých zainteresovaných hráčov, legálne prekážky ako perfektné dodržanie procesov, ktoré si neúspešní uchádzači budú starostlivo strážiť, až po kontinuitu finančnú,“ podotkol zdravotnícky analytik INESS Martin Vlachynský. Doplnil, že martinská nemocnica je projektovo ďalej ako bratislavské Rázsochy a podľa Vlachynského ju sprevádza aj menej kontroverzií. „Dávam jej preto väčšie šance,“ dodal.

Krízy môžu pomôcť

Ak sa projekty martinskej nemocnice a Rázsoch stihnú dokončiť tak, ako je naplánované, tak do roku 2026 na Slovensku pribudne aspoň 1 313 moderných lôžok. Do martinskej nemocnice budú prichádzať prví pacienti a rezort zdravotníctva bude obstarávať materiálno-technické vybavenie do Rázsoch prostredníctvom eurofondov.

Každá nová nemocnica, ktorá je postavená na základe aktuálneho medicínsko-ekonomického poznania, má podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušana Zachara potenciál poskytnúť pacientom kvalitnejšiu, bezpečnejšiu a komfortnejšiu zdravotnú starostlivosť a súvisiace služby. „Verím, že nová martinská nemocnica nebude výnimkou,“ podotkol Zachar.

Zdôraznil, že aj relatívne nízky počet výpovedí lekárov z Univerzitnej nemocnice Martin naznačuje, „že zdravotnícki pracovníci dôverujú projektu výstavby a tešia sa na nové a výrazne lepšie podmienky pre ich prácu, a preto chcú v Martine zostať pracovať“. Podľa hovorkyne martinskej nemocnice Kataríny Kapustovej doteraz podalo výpovede sedem lekárov z pracovísk, ktoré bezprostredne neohrozia chod nemocnice. „Aktuálne máme v pracovnom pomere 566 lekárov,“ uviedla hovorkyňa nemocnice.

Na porovnanie, v susednej Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline je v dvojmesačnej výpovednej lehote v súvislosti s hromadnými výpoveďami 43 lekárov z ôsmich oddelení, pričom ide prevažne o nechirurgické oddelenia.

Podľa analytika Zachara bolo už na začiatku projektu zrejmé, že pôjde o šibeničný dátum a aby sa stihol, musí všetko do seba zapadať – od povolení v rámci územného a stavebného konania cez verejné obstarávanie zhotoviteľa stavby a samotnú výstavbu, vybavenie až po jej kolaudáciu.

„Nebude to určite med lízať a každý zo zainteresovaných si v kútiku duše želá vyrokovanie nejakého predĺženia termínu alebo benevolentnejších kritérií s Európskou komisiou,“ priznal Zachar. Vojna na Ukrajine, energetická a inflačná kríza budú v tomto smere podľa neho určitým nechceným „pomocníkom“./agentury/

X X X

WHO: Počas horúčav zomrelo tento rok v Európe viac ako 15 000 ľudí

Najmenej 15.000 ľudí zomrelo tento rok v Európe v dôsledku rekordných horúčav.

V pondelok to uviedol riaditeľ regionálneho úradu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu Hans Kluge. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Na základe doteraz získaných údajov odhadujeme, že v roku 2022 zomrelo (v Európe) v dôsledku horúčav najmenej 15.000 ľudí,“ povedal Kluge. Počas troch letných mesiacov zomrelo v Španielsku takmer 4000 osôb, viac ako 1000 úmrtí hlásilo Portugalsko, vyše 3200 ľudí zomrelo v Spojenom kráľovstve a približne 4500 obetí zaznamenali v Nemecku.

„Očakáva sa, že tento odhad sa zvýši, keďže nadmerné úmrtia v dôsledku tepla hlási viacero krajín,“ dodal Kluge.

Obdobie od júna do augusta bolo v Európe dosiaľ najteplejšie od začiatku meteorologických meraní. Mimoriadne vysoké teploty viedli k najhoršiemu suchu, aké postihlo Európu od stredoveku, píše AFP.

Vedci tvrdia, že čoraz častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav, suchá a prívalové povodne sú výsledkom klimatickej zmeny, ktorú spôsobilo ľudstvo, aktuality.sk