Mierový plán amerického prezidenta Donalda Trumpa by už viedol k mieru na Ukrajine, keby ho európski lídri nesabotovali. Podľa servera telex.hu to povedal v utorok na okraj medzinárodnej energetickej konferencie v Bukurešti maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Informuje o tom budapeštiansky spravodajca TASR.

„Postoj Maďarska bol vždy jasný: stále sme podporovali prímerie a mierové rokovania. Preto sme boli v posledných rokoch neustále terčom útokov,“ citoval Szijjártóa server hotnews.ro.

„Veríme, že tento mierový plán je obrovskou šancou na dosiahnutie mieru. Ukrajinci a my Európania sme v tejto vojne stratili priveľa a nechceme platiť ešte vyššiu cenu za vojnu, za ktorú nenesieme žiadnu zodpovednosť,“ dodal maďarský minister.

Szijjártó zdôraznil, že Budapešť podporuje Trumpa a žiada lídrov v Bruseli i štátoch západnej Európy, aby rokovania nesabotovali.

X X X

 Vo vyjednávaní o mieri na Ukrajine sa Spojeným štátom podarilo dosiahnuť mimoriadny pokrok, je presvedčená hovorkyňa amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podľa Karoline Leavittovej zostáva pár citlivých, ale nie neprekonateľných detailov.

„Za posledný týždeň Spojené štáty dosiahli mimoriadny pokrok smerom k mierovej dohode tým, že priviedli k rokovaciemu stolu ako Ukrajinu, tak Rusko,“ napísala na X Leavittová. „Zostáva niekoľko citlivých, avšak nie neprekonateľných detailov, ktoré je potrebné vyriešiť a ktoré budú vyžadovať ďalšie rozhovory medzi Ukrajinou, Ruskom a Spojenými štátmi,“ doplnila bez toho, aby uviedla, o aké detaily ide.

x X X

Konečne existuje šanca dosiahnuť skutočný pokrok smerom k trvalému mieru medzi Ukrajinou a Ruskom, uviedol dnes pri otvorení videokonferencie takzvanej koalície ochotných francúzsky prezident Emmanuel Macron. K stretnutiu krajín podporujúcich Ukrajinu brániacu sa ruskej vojenskej agresii sa podľa neho pripojí tiež americký minister zahraničia Marco Rubio, informovala agentúra AFP. Britský premiér Keir Starmer na úvod rokovania uviedol, že jeho krajina v najbližších dňoch poskytne Ukrajine ďalšie strely.

„Absolútnou podmienkou pre trvalý mier je rad robustných bezpečnostných záruk, a to nielen na papieri,“ uviedol francúzsky prezident na začiatok rokovania. Napadnutá krajina podľa neho už zažila množstvo nesplnených sľubov pri opakovaných ruských agresiách, a preto sú pevné záruky nevyhnutné.

Britský premiér Starmer na začiatku videokonferencie prisľúbil, že jeho krajina dodá Ukrajine ďalšie protilietadlové strely. Podľa agentúry Reuters tiež uviedol, že je Londýn pripravený asistovať EÚ v snahách poskytnúť podporu Ukrajine prostredníctvom zmrazeného ruského majetku. „Je to najlepší spôsob ako ukázať (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi, že by mal vyjednávať, a zároveň najlepší spôsob, ako byť pripravený podporovať Ukrajinu vo vojne aj v mieri,“ doplnil Starmer.

Dnešné rokovanie koalície ochotných reaguje na najnovší vývoj ohľadom amerického 28-bodového plánu, ktorý mal viesť ku koncu vojny na Ukrajine. Stratégia, ktorú USA pripravili po konzultáciách s ruskými činiteľmi, počítala okrem iného s tým, že Ukrajina príde o značnú časť územia, vrátane oblastí, ktoré Moskva nedokázala vojensky obsadiť. Ďalej navrhovala, že Ukrajina početne obmedzí svoju armádu maximálne na 600.000 vojakov a zaviaže sa, že nevstúpi do NATO. Mnohí upozorňovali, že tieto návrhy jednoznačne vychádzali v ústrety Rusku a že ich prijatie by znamenalo pre Ukrajinu kapituláciu.

 X X X

Trumpov mierový plán už neexistuje. Zmizlo deväť bodov. Šéf Bieleho domu sa so Zelenským napokon nestretne.

Predstavitelia Spojených štátov počas rokovaní v Ženeve tlačili na zástupcov Kyjeva, aby Ukrajina prijala americký návrh na ukončenie vojny s Ruskom. Pre agentúru AFP to pod podmienkou zachovania anonymity povedal vysokopostavený predstaviteľ oboznámený s rokovaniami.

Zdroj tvrdí, že hoci sa tlak počas nedeľňajších rokovaní v Ženeve zmiernil, „celkový tlak“ pretrvával.

Vo švajčiarskej Ženeve v nedeľu rokovala ukrajinská delegácia so zástupcami Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska a inštitúcií EÚ a predstaviteľmi Spojených štátov o americkom mierovom pláne.

 Denník Financial Times v pondelok informoval, že Spojenými štátmi vypracovaný plán na ukončenie vojny na Ukrajine bol počas rokovaní v Ženeve zredukovaný z 28 na 19 bodov. Zdroje denníka súčasne neuviedli, ktoré body boli z návrhu mierového plánu odstránené.

Prvý námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Serhij Kyslycia však uviedol, že politicky najcitlivejšie otázky a kontroverzné body – vrátane územných otázok a vzťahov NATO, Ruska a USA – vyjednávači ponechali na rozhodnutie prezidentov oboch krajín: Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského.

Kyslycia, ktorý bol na rokovaní v Ženeve členom ukrajinskej delegácie, označil toto stretnutie za „náročné, no produktívne.“ Konštatoval, že jeho výsledkom je úplne prepracovaný návrh dokumentu. Obidve strany z rokovania odchádzali s pozitívnym X XXpocitom, doplnil ukrajinský diplomat./agentury/

X X X

Mierový plán amerického prezidenta Donalda Trumpa by už viedol k mieru na Ukrajine, keby ho európski lídri nesabotovali. Podľa servera telex.hu to povedal v utorok na okraj medzinárodnej energetickej konferencie v Bukurešti maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Informuje o tom budapeštiansky spravodajca TASR.

„Postoj Maďarska bol vždy jasný: stále sme podporovali prímerie a mierové rokovania. Preto sme boli v posledných rokoch neustále terčom útokov,“ citoval Szijjártóa server hotnews.ro.

„Veríme, že tento mierový plán je obrovskou šancou na dosiahnutie mieru. Ukrajinci a my Európania sme v tejto vojne stratili priveľa a nechceme platiť ešte vyššiu cenu za vojnu, za ktorú nenesieme žiadnu zodpovednosť,“ dodal maďarský minister.

Szijjártó zdôraznil, že Budapešť podporuje Trumpa a žiada lídrov v Bruseli i štátoch západnej Európy, aby rokovania nesabotovali.

X X X

Vo vyjednávaní o mieri na Ukrajine sa Spojeným štátom podarilo dosiahnuť mimoriadny pokrok, je presvedčená hovorkyňa amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podľa Karoline Leavittovej zostáva pár citlivých, ale nie neprekonateľných detailov.

„Za posledný týždeň Spojené štáty dosiahli mimoriadny pokrok smerom k mierovej dohode tým, že priviedli k rokovaciemu stolu ako Ukrajinu, tak Rusko,“ napísala na X Leavittová. „Zostáva niekoľko citlivých, avšak nie neprekonateľných detailov, ktoré je potrebné vyriešiť a ktoré budú vyžadovať ďalšie rozhovory medzi Ukrajinou, Ruskom a Spojenými štátmi,“ doplnila bez toho, aby uviedla, o aké detaily ide.

X XX

Konečne existuje šanca dosiahnuť skutočný pokrok smerom k trvalému mieru medzi Ukrajinou a Ruskom, uviedol dnes pri otvorení videokonferencie takzvanej koalície ochotných francúzsky prezident Emmanuel Macron. K stretnutiu krajín podporujúcich Ukrajinu brániacu sa ruskej vojenskej agresii sa podľa neho pripojí tiež americký minister zahraničia Marco Rubio, informovala agentúra AFP. Britský premiér Keir Starmer na úvod rokovania uviedol, že jeho krajina v najbližších dňoch poskytne Ukrajine ďalšie strely.

„Absolútnou podmienkou pre trvalý mier je rad robustných bezpečnostných záruk, a to nielen na papieri,“ uviedol francúzsky prezident na začiatok rokovania. Napadnutá krajina podľa neho už zažila množstvo nesplnených sľubov pri opakovaných ruských agresiách, a preto sú pevné záruky nevyhnutné.

Britský premiér Starmer na začiatku videokonferencie prisľúbil, že jeho krajina dodá Ukrajine ďalšie protilietadlové strely. Podľa agentúry Reuters tiež uviedol, že je Londýn pripravený asistovať EÚ v snahách poskytnúť podporu Ukrajine prostredníctvom zmrazeného ruského majetku. „Je to najlepší spôsob ako ukázať (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi, že by mal vyjednávať, a zároveň najlepší spôsob, ako byť pripravený podporovať Ukrajinu vo vojne aj v mieri,“ doplnil Starmer.

Dnešné rokovanie koalície ochotných reaguje na najnovší vývoj ohľadom amerického 28-bodového plánu, ktorý mal viesť ku koncu vojny na Ukrajine. Stratégia, ktorú USA pripravili po konzultáciách s ruskými činiteľmi, počítala okrem iného s tým, že Ukrajina príde o značnú časť územia, vrátane oblastí, ktoré Moskva nedokázala vojensky obsadiť. Ďalej navrhovala, že Ukrajina početne obmedzí svoju armádu maximálne na 600.000 vojakov a zaviaže sa, že nevstúpi do NATO. Mnohí upozorňovali, že tieto návrhy jednoznačne vychádzali v ústrety Rusku a že ich prijatie by znamenalo pre Ukrajinu kapituláciu.

x XX 

Ukrajinská delegácia sa s delegáciou Spojených štátov dohodla na podmienkach možnej mierovej dohody, ktorá bude predložená Rusku, uviedol v utorok pre americkú stanicu ABC News nemenovaný vysoký americký predstaviteľ, píše TASR.

„Ukrajinci súhlasili s mierovou dohodou. Je potrebné vyriešiť ešte niektoré menšie detaily, ale súhlasili s mierovou dohodou,“ povedal nemenovaný americký predstaviteľ.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pritom ešte v pondelok večer vo svojom prejave uviedol, že na upravenom pláne je potrebné ešte popracovať.

Pôvodný 28-bodový mierový plán bol podľa viacerých svetových médií zredukovaný na 19 bodov, pričom nový plán už podľa stanice ABC News nezahŕňa amnestiu za zločiny spáchané počas vojny ani obmedzenie počtu vojakov ukrajinskej armády.

X XX

Švédska armáda chce zaobstarať strely s plochou dráhou letu s dlhým doletom schopné zasiahnuť ciele hlboko na území iných krajín.

X X X 

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa v piatok 28. novembra stretne v moskovskom Kremli s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

X XX 

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov nazval slovenského premiéra Roberta Fica, maďarského premiéra Viktora Orbána a pravdepodobného budúceho českého premiéra Andreja Babiša príkladmi európskych politikov, ktorí myslia na svojich občanov.

X X X 

Ruská armáda sa pokúša v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny prerušiť pozemnú cestu medzi mestami Myrnohrad a Pokrovsk. „Nepriateľ tlačí na Myrnohrad,“ uviedol ukrajinský 7. zbor rýchlej reakcie, informuje web Ukrajinská pravda.

„Povaha nepriateľských akcií naznačuje zámer prerušiť v blízkej budúcnosti pozemné spojenie medzi Myrnohradom a Pokrovskom. Rusi sa snažia obkľúčiť mesto postupom smerom k osadám Rivne a Svitle,“ konštatoval 7. zbor. Ukrajinskí vojaci posilňujú svoje zoskupenie v meste, aby chránili jeho južné okraje. V tejto zóne sa Rusi snažia zhromaždiť ľudskú silu pre ďalšie pokusy o postup.

Myrnohrad leží zhruba 50 kilometrov severozápadne od Donecka, ktorý Rusi ovládajú od roku 2014.

x XX

Poľský prezident Karol Nawrocki nemá dôveru k prípadným dohodám, ktoré by mal podpisovať ruský prezident Vladimir Putin, uviedol v utorok šéf prezidentskej kancelárie pre medzinárodnú politiku Marcin Przydacz. Dodal, že o pláne mierových rokovaní medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou zatiaľ neprebehla žiadna priama komunikácia medzi prezidentmi USA a Poľska. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

„V tejto fáze ešte k rozhovoru medzi prezidentmi nedošlo,“ odpovedal Przydacz v televízii Polsat News na otázku, či americký prezident Donald Trump kontaktoval Karola Nawrockého v súvislosti s rokovaniami o americkom mierovom pláne pre Ukrajinu. Zdôraznil však, že poľský prezident nemá ani zrnko dôvery k dohodám, ktoré by mal podpisovať Vladimír Putin, pretože Rusko podľa neho nedodržiava žiadne záväzky.

Przydacz dodal, že podľa prezidenta nie je možné rozhodovať o budúcnosti Ukrajiny bez jej priameho zapojenia do diskusie. Zároveň pripustil, že neprítomnosť poľského zástupcu na nedeľných rozhovoroch v Ženeve o budúcnosti strednej Európy nie je z hľadiska poľských záujmov optimálna, no podľa neho by za to mala niesť zodpovednosť vláda.

X X X

Rusko bude pre Európu predstavovať nebezpečenstvo aj v prípade, že sa podarí dosiahnuť dohodu na ukončení vojny na Ukrajine. Na konferencii o zahraničnej politike, ktorú organizuje nadácia Körber-Stiftung, to dnes povedal nemecký minister zahraničia Johann Wadephul. Varoval, aby Európania Rusko nepodceňovali.

X X X 

Moskva doteraz nedostala revidovaný plán na ukončenie vojny na Ukrajine a nemá čo povedať k údajnému rokovaniu predstaviteľa amerického ministerstva obrany s ruskou delegáciou v Abú Zabí, uviedol dnes hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Tiež ruský minister zahraničia Sergej Lavrov povedal, že Rusko na novú, dočasnú podobu plánu stále čaká. Informovala o tom agentúra Reuters. Posledné body zmeneného plánu by mohol ešte tento týždeň vo Washingtone doladiť ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom, uviedol medzitým nemenovaný popredný vyjednávač za Ukrajinu.

Denník Financial Times (FT) dnes s odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že do Abú Zabí v pondelok pricestoval námestník amerického ministra obrany Dan Driscoll, aby tam rokoval so šéfom ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) Kyrylom Budanovom a ruskou delegáciou v rámci snáh USA ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine. Rozhovory medzi Driscollom a ruskými zástupcami sa podľa denníka začali v pondelok večer a dnes majú pokračovať.

X X X

Hlavný ukrajinský vyjednávač a tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustem Umerov v utorok vyhlásil, že Ukrajina by chcela zorganizovať návštevu prezidenta Volodymyra Zelenského v USA v čo najskoršom možnom termíne v novembri. Jej cieľom by bolo dokončiť posledné kroky v súvislosti s navrhovaným mierovým plánom pre Ukrajinu a uzavrieť dohodu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Informoval o tom na sociálnej sieti X, píše TASR.

„Oceňujeme produktívne a konštruktívne stretnutia ukrajinskej a americkej delegácie v Ženeve, ako aj vytrvalé úsilie prezidenta Trumpa o ukončenie vojny,“ uviedol Umerov. „Naše delegácie dosiahli spoločnú dohodu o základných podmienkach dohody, o ktorej sa rokovalo v Ženeve. Teraz sa spoliehame na podporu našich európskych partnerov pri našich ďalších krokoch,“ dodal.

11:21 Plán Spojených štátov na ukončenie vojny medzi Ruskom a Ukrajinou obsahuje časti hodné diskusie, uviedol v utorok francúzsky prezident Emmanuel Macron. Varoval však pred „kapituláciou“ Kyjeva a hrozbou pre Európu zo strany Ruska, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Chceme mier. Ale nie mier, ktorý je v podstate kapituláciou, ktorý Ukrajinu stavia do bezvýchodiskovej situácie a dáva Rusku úplnú voľnosť pokračovať ďalej,“ poznamenal francúzsky prezident v rozhovore pre rozhlasovú stanicu RTL. Americký mierový plán označil za krok „správnym smerom“ s časťami, ktoré ešte treba „prediskutovať, vyjednať a zlepšiť“.

Francúzsky prezident v rozhovore zdôraznil, že o osude zmrazených ruských aktív v EÚ musia rozhodnúť európske krajiny. Reagoval na návrh v americkom mierovom pláne, ktorý počíta s využitím týchto aktív na Washingtonom vedenú obnovu Ukrajiny po uzavretí prímeria. Tento návrh by podľa magazínu Politico mohol ohroziť snahu Únie zmobilizovať 140 miliárd eur z týchto aktív na financovanie takzvanej reparačnej pôžičky pre Kyjev.

Macron poznamenal, že Francúzsko nesmie prejaviť „slabosť“ tvárou v tvár hrozbe z Ruska. Moskva podľa neho zaujíma oveľa agresívnejší postoj ako v predošlých rokoch. „Mýlili by sme sa, keby sme pred touto hrozbou ukazovali slabosť. Ak sa chceme chrániť, my Francúzi, čo je moja jediná starosť, musíme ukázať, že nie sme slabí voči moci, ktorá nás najviac ohrozuje,“ uviedol.

X XX

Ak sa rysujú nejaké vyhliadky na koniec vojny na Ukrajine, tak nie v prospech napadnutej krajiny, ale smerujú k ťažkému kompromisu. Bude mať pravdepodobne zásadný vplyv na celú Európu, povedal pri utorkovom zahájení veliteľského zhromaždenia českej armády v Prahe prezident Petr Pavel.

X XX 

Štátny tajomník pre pozemné sily amerického ministerstva obrany Dan Driscoll v pondelok viedol rokovania v Abú Zabí s predstaviteľmi Ruska o mierovom urovnaní situácie na Ukrajine. V utorok ráno o tom informovala agentúra Reuters s odvolaním na nemenovaného amerického predstaviteľa.

Rokovania by mali pokračovať aj v utorok a Driscoll by sa mal stretnúť aj so zástupcami Ukrajiny. Personálne zloženie ruskej a ukrajinskej delegácii nie je jasné.

Stretnutie sa uskutočnilo po tom, ako sa predstavitelia USA a Ukrajiny v Ženeve pokúšali zmierniť vzájomné rozpory v súvislosti s plánom na ukončenie vojny na Ukrajine a dohodli sa na úprave amerického návrhu, ktorý Kyjev a jeho európski spojenci považovali za zoznam želaní Kremľa.

Znenie pôvodného 28-bodového plánu zverejnili svetové médiá, ktorý okrem iného predpokladá, že Ukrajina odstúpi Rusku celý Donbas, že jej armáda bude mať maximálne 600-tisíc príslušníkov a nikdy nevstúpi do NATO.

Denník Financial Times v pondelok informoval, že plán bol počas rokovaní v Ženeve zredukovaný z 28 na 19 bodov. Prvý námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí a člen delegácie Serhij Kyslycia uviedol, že politicky najcitlivejšie otázky a kontroverzné body – vrátane územných otázok a vzťahov NATO, Ruska a USA – vyjednávači ponechali na rozhodnutie prezidentov oboch krajín: Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského. (reuters, tasr)

X X X

Rusko zaútočilo dronmi v utorok skoro ráno na ukrajinské hlavné mesto Kyjev a zasiahlo najmenej dve obytné budovy, pričom vypukol i požiar, uviedli tamojší predstavitelia. Pri útokoch zahynuli dve osoby a šesť utrpelo zranenia.

Jednotky protivzdušnej obrany zasahovali v okolí ukrajinskej metropoly. Primátor Kyjeva Vitalij Kličko na platforme Telegram oznámil, že po zásahu v štvrti Pečersk v centre mesta bola evakuovaná výšková budova. Kličko takisto informoval o prerušení dodávok elektriny a vody vo viacerých častiach mesta.

Na neoficiálnych kanáloch na sociálnych sieťach sa zverejnili fotografie zobrazujúce časť budovy v plameňoch. Šéf kyjevskej vojenskej správy Tymur Tkačenko uviedol, že došlo aj k zásahu ďalšej výškovej obytnej budovy v štvrti na opačnom brehu rieky Dneper.

Podľa ukrajinského ministerstva energetiky prebiehal „rozsiahly kombinovaný útok nepriateľa na zariadenia energetickej infraštruktúry“. „Pracovníci energetiky začnú vyhodnocovať následky a vykonávať opravy a údržbu hneď, ako to bezpečnostná situácia dovolí,“ doplnilo ministerstvo na Telegrame.

Ukrajinské letecké útoky si vyžiadali najmenej tri obete v ruskej Rostovskej oblasti, uviedol v utorok tamojší gubernátor Jurij Sľusar. „Dnešný útok nepriateľa spôsobil veľký smútok – v (meste) Taganrog zahynul jeden človek… lekári nedokázali zachrániť ani ďalších dvoch ľudí, ktorí podľahli zraneniam v nemocnici,“ napísal na Telegrame.

Gubernátor ruského Krasnodarského kraja Veniamin Kondratiev označil nočné bombardovanie za jeden z najintenzívnejších a najrozsiahlejších útokov Kyjeva. (reuters, afp, tasr)

6:00 Situácia na fronte sa pre ukrajinské obranné sily len zhoršuje – nepriateľ sa v súčasnosti ‚teší‘ výraznému zlepšeniu svojej celkovej operačnej pozície. Uviedol to podplukovník Maksym Žorin z Ukrajinských ozbrojených síl z Tretieho armádneho zboru na svojom Telegram kanáli, píše ukrajinská agentúra Unian.

Podľa neho, zatiaľ čo všetci diskutujú o mierových rozhovoroch a každom bode „mierového plánu“ samostatne, front nezmizol, „a situácia sa tam len zhoršuje“.

„V niektorých oblastiach bude bez urgentných zmien situácia už kritická. V skutočnosti som už dlho nevidel nepriateľa postupovať takým rýchlym tempom. Problémom teraz nie je strata konkrétnych osád, ale skôr výrazné zlepšenie operačnej pozície nepriateľa v celých sektoroch,“ povedal Žorin.

Čo sa týka „mierového plánu“, je presvedčený, že nech už budú akékoľvek, jednoducho sa nebudú dodržiavať – „tak zo strany Ruskej federácie, tak aj z hľadiska ‚bezpečnostných záruk‘ zo strany Západu“.

5:55 Najmenej dvaja ľudia prišli o život a niekoľko ďalších utrpelo zranenia pri ruskom útoku na Kyjev a okolie, informovali ukrajinské úrady. Jeden človek bol zabitý a traja ďalší boli zranení pri nálete ukrajinských dronov na Taganrog, uviedla starostka tohto ruského mesta pri Azovskom mori Svetlana Kambulovová. Šesť ľudí, z toho štyria v Novorossijsku, zranili ukrajinské drony pri útokoch v Krasnodarskom kraji na juhu európskeho Ruska, oznámil gubernátor Veniamin Kondraťjev.

Ruské ministerstvo obrany hlásilo zostrelenie 249 ukrajinských dronov, približne polovicu nad Čiernym morom.

Ukrajina počas noci opäť čelila rozsiahlemu ruskému útoku, podniknutému počas noci za pomoci bezpilotných lietadiel, striel s plochou dráhou letu a rakiet. V Kyjeve boli počuť výbuchy, v obytných budovách o desiatich a 22 podlažiach vypukli požiare, informovali médiá s odvolaním sa úrady.

„Bohužiaľ, máme potvrdené, že pri útoku bol jeden človek zabitý. Podľa aktualizovaných informácií je sedem zranených, „napísal na sociálnej sieti náčelník vojenskej správy Kyjeva Tymur Tkačenko.

V meste Bila Cerkva pri ukrajinskej metropole bol pri ruskom útoku jeden človek zabitý a zranenia utrpelo 14-ročné dievča, oznámil starosta Volodymyr Vovkotrub a šéf vojenskej správy Kyjevskej oblasti Mykola Kalašnyk.

Ukrajina sa od februára 2022 bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii. Súčasťou bojov sú vzdušné útoky, ktoré podnikajú obe krajiny. Rusko v posledných týždňoch opäť zintenzívnilo údery na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Moskva sa od začiatku invázie každý rok s prichádzajúcou zimou snaží ochromiť ukrajinskú energetickú sieť v snahe narušiť morálku obyvateľov napadnutej krajiny a tiež jej vojenskú výrobu, napísala už skôr agentúra AP.

Kyjev v posledných mesiacoch čoraz častejšie zameriava údery popri ruských vojenských objektoch tiež na energetické a priemyselné zariadenia. Deklarovaným zámerom je obmedziť bojaschopnosť Moskvy a oslabiť jej možnosti financovať vojnu peniazmi z predaja ropy a plynu.

V noci ukrajinské drony znovu zaútočili na čiernomorský prístav Novorossijsk, cez ktorý sa uskutočňuje časť vývozu ruskej ropy. Miestne úrady najprv ohlásili jedného zraneného a poškodenie niekoľkých domov. Gubernátor Kondraťjev neskôr spresnil, že pri jednom z najdlhších a najrozsiahlejších ukrajinských útokov na Krasnodarský kraj bolo zranených šesť ľudí a škody utrpelo minimálne 20 domov v piatich obciach. Hasiči zápasia s plameňmi na streche domu v Tuapse, najhoršia je ale situácia v Norossijsku a Gelendžiku, dodal.

Predminulý víkend ukrajinský útok na Novorossijsk na dva dni prerušil nakladanie ropy v tomto prístave. Export z prístavu dosahuje 2,2 milióna barelov ropy denne, čo zodpovedá dvom percentám svetovej ponuky, napísala vtedy agentúra Reuters. Na celkovom vývoze ropy z Ruska sa Novorossijsk podieľa zhruba pätinou. Úder bol podľa Reuters doteraz najničivejším ukrajinským útokom na ruskú infraštruktúru pre vývoz ropy cez Čierne more. Ukrajina uviedla, že na útok využila okrem iného svoju strelu s plochou dráhou letu Neptún s predĺženým doletom.

X XX

Ukrajinskí predstavitelia v Ženeve argumentovali, že „neboli oprávnení“ rozhodovať o otázke územia, najmä nie o jeho odovzdávaní – takýto proces si podľa ukrajinskej ústavy vyžaduje usporiadanie celoštátneho referenda.

Nový návrh sa podľa Kyslyciu len málo podobá na verziu mierového plánu, ktorá na prelome tohto a minulého týždňa unikla do médií a vyvolala pobúrenie v Kyjeve i u jeho západných spojencov. „Z pôvodnej verzie zostalo veľmi málo,“ ubezpečil ukrajinský diplomat.

 „Vypracovali sme pevný základ konvergencie a niekoľko bodov, na ktorých môžeme robiť kompromisy,“ dodal. „Zvyšok bude vyžadovať rozhodnutia vedenia krajiny,“ konštatoval.

Kyslycia informoval, že americká delegácia – vrátane ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ministra armády Daniela Driscolla, špeciálneho vyslanca pre Rusko Stevea Witkoffa a Trumpovho zaťa Jareda Kushnera – bola otvorená návrhom Ukrajiny a takmer všetky odporúčania Ukrajiny boli zapracované do textu.y

Rokovaniam predchádzala napätá atmosféra – Američanov rozladil únik informácií do médií i verejná diskusia o pôvode prvého návrhu. Napätie sa podarilo uvoľniť až po takmer dvoch hodinách rokovaní medzi šéfom Zelenského kancelárie Andrijom Jermakom a ministrom Rubiom.

Následne boli v konštruktívnej atmosfére prerokované všetky body návrhu vrátane počtu vojakov ukrajinskej armády a amnestie pre potenciálne vojnové zločiny. 

Kyslycia informoval, že americká strana prejavila ochotu stiahnuť návrh na zavedenie stropu 600.000 vojakov pre ukrajinskú armádu. Dodal, že americkí vyjednávači si pozorne vypočuli argumenty ukrajinskej delegácie a súhlasili s tým, že tieto body zohľadnia.

„Zhodli sa na tom, že počet príslušníkov ukrajinskej armády v uniknutej verzii (návrhu mierového plánu) – nech už bol autorom ktokoľvek – už nie je na stole,“ povedal Kyslycia s tým, že diskusia o tejto téme bude pokračovať.

Návrh na všeobecnú amnestiu pre potenciálne vojnové zločiny v pôvodnom návrhu bol prepracovaný tak, aby reflektoval „krivdy tých, ktorí trpeli vo vojne,“ ubezpečil Kyslycia.

 Neskôr sa k rokovaniu pripojili aj európski spojenci vrátane zástupcov Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska a inštitúcií EÚ. Ukrajina pred stretnutím s USA viedla súkromné konzultácie s poradcom pre národnú bezpečnosť európskych krajín, aby koordinovala pozície a identifikovala spoločné priority.

Každá delegácie predloží teraz pracovné návrhy prezidentom USA a Ukrajiny. Americká administratíva mala následne osloviť Moskvu, aby sa rokovania posunuli ďalej, uviedol Kyslycia.

V súčasnosti nie je jasné, či bude Trump požadovať Zelenského podpis na návrhu mierového plánu. Ukrajina je však ochotná pokračovať v práci na spravodlivom ukončení vojny a cestovať „kamkoľvek“, aby rokovací proces pokračoval.

 Washington sa teraz musí rozhodnúť, ako a kedy predloží návrh mierovej dohody Rusku. Kremeľ v pondelok uviedol, že americko-ukrajinský návrh ešte nevidel a nebol o ňom ani informovaný.

Trump pôvodne oznámil, že Zelenskyj by mal podporiť návrh mierového plánu do štvrtkového Dňa vďakyvzdania.

Kyslycia zdôraznil širší význam ženevského stretnutia. „Hlavným úspechom Ženevy je, že sa nám podarilo zachovať funkčné partnerstvo a dialóg s Američanmi,“ konštatoval. „Napriek medializácii a sociálnym sieťam obe strany ukázali, že partnerstvo je silné a schopné vytvoriť pre lídrov životaschopný dokument.“

Napriek pozitívnemu výsledku Kyslycia zostáva opatrný. Uviedol, že „sme nesedeli v sídle Netflixu a nepísali scenáre (filmov ašpirujúcich) na Oscara“. Podľa neho sa teraz treba nechať viesť zodpovednosťou a zložitosťou otázok, nie sa nechať ovplyvniť prehnanou medializáciou alebo tlakom verejnosti.

 Podľa FT sa diskutovalo aj o Trumpovom stretnutí so Zelenským, ktoré sa malo konať tento týždeň vo Washingtone. Časť ľudí z okolia ukrajinského prezidenta však Zelenskému radí, aby zostal v Kyjeve a neriskoval vzplanutie ďalšieho konfliktu s Trumpom, ktoré by mohlo zmariť pokrok dosiahnutý v Ženeve.

Zelenskyj v pondelok krátko po poludní informoval, že večer očakáva od ukrajinských vyjednávačov správu o rokovaniach v Ženeve.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová neskôr informoval, že stretnutie prezidentov tento týždeň nie je v pláne. Zelenskyj v pondelok večer povedal, že bude o najcitlivejších bodoch rokovať s Trumpom.

Leavittová tiež odmietla tvrdenia, že by Trump v rokovaniach stranil Rusku. Podľa hovorkyne americký prezident vyvíja tlak na Zelenského aj Putina, aby ukončili vojnu.

Biely dom v noci na dnes uviedol, že americkí a ukrajinskí vyjednávači spresnili návrh predložený Spojenými štátmi minulý týždeň na ukončenie vojny na Ukrajine. Podľa médií však rokovania nevyriešili všetky body, čo dnes večer nepriamo potvrdil aj Zelenskyj./agentury/

X X X

Balogh bol v pondelok v budove parlamentu, vystúpiť na brannobezpečnostnom výbore však nemohol

Žilinský krajský prokurátor Tomáš Balogh a prokurátor Martin Kováč boli v čase konania zasadnutia brannobezpečnostného výboru parlamentu v pondelok 24. novembra osobne prítomní v budove Národnej rady SR, pričom boli pripravení zúčastniť sa rokovania v prípade, že by to generálny prokurátor Maroš Žilinka umožnil. Vyplýva to z Baloghovho stanoviska s tým, že keďže generálny prokurátor účasť dvojice nepovolil, nastal nerovnovážny stav, kedy jedna strana má na výbore neobmedzený priestor na vyjadrenie sa na tému vzájomného konfliktu a druhá ju nemá.

 „Tým pádom som nemohol na rokovaní výboru prezentovať svoje argumenty a predkladať najmä objektívne dôkazy, ktoré jednoznačne vyvracajú tvrdenia pána generálneho prokurátora vo vzťahu k ekonomickému dôvodu môjho odvolania z funkcie krajského prokurátora v Žiline a naopak potvrdzujú skutočnosť, že takýto dôvod je iba zástupným vo vzťahu k skutočnému dôvodu, ktorým je moja rezistencia voči zásahom nadriadených prokurátorov, najmä pána generálneho prokurátora v predmetných trestných veciach, realizovaným spôsobom presahujúcim rámec zákona.,“ skonštatoval Balogh. 

Predseda brannobezpečnostného výboru Richard Glück (Smer-SD) sa generálneho prokurátora na začiatku pondelkového zasadnutia výboru pýtal, či nepovolí aj účasť Balogha a Kováča, Žilinka však odmietavý postoj nezmenil. Na zasadnutí následne povedal, že krajský prokurátor šíri nepravdivé, ničím nepodložené a zavádzajúce tvrdenia. Balogh totiž adresoval parlamentnému brannobezpečnostnému výboru list, v ktorom obvinil generálnu prokuratúru zo zasahovania do trestných konaní dozorovaných na žilinskej prokuratúre, konkrétne kauzy MH Manažment týkajúcej sa šéfa úradu vlády Juraja Gedru a trestnej veci švagra predsedu vlády Roberta Fica Svetozára Chabadu. Za tvrdeniami Balogha stojí aj prokurátor Kováč.

Žilinka, ktorý Baloga plánuje odvolať v súvislosti s nadlimitnou zákazkou na nábytok v hodnote 150-tisíc eur argumentuje, že v rámci dohľadovej povinnosti generálna prokuratúra zistila, že sa vo veciach na žilinskej prokuratúre plynule nekonalo, pričom v jednej z nich zistili rok trvajúci prieťah./agentury/

X X X

Danko vyzval PS upustiť od témy Benešových dekrétov. Inak si dá spraviť právnu analýzu. Kritika prišla aj z KDH

Predseda SNS Andrej Danko vyzval všetky politické strany vrátane Progresívneho Slovenska (PS), aby neriešili tému Benešových dekrétov. Ak bude v tom PS pokračovať, SNS pre to pripraví právnu analýzu. Šéf národniarov o tom informoval na utorkovej tlačovej konferencii.

 Podpredsedovia NR SR Tibor Gašpar a Andrej Danko počas 43. schôdze Národnej rady v Bratislave 25. novembra 2025.

„Vyzývame všetky politické strany, aby dali ruky preč od Benešových dekrétov,“ zdôraznil Danko s tým, že je zdesený, ako niektoré politické strany túto tému otvárajú. „Ak bude PS ďalej pokračovať v téme Benešových dekrétov, pripravíme právnu analýzu a obrátime sa aj na generálneho prokurátora,“ avizoval.

 Poukázal na to, že v Českej republike boli niektoré združenia už v prípravnej fáze zrušené, pokiaľ otvárali otázku Benešových dekrétov. Výzva SNS sa osobitne týka aj stanoviska maďarskej politickej strany na Slovensku. „Má svoj program dokonca schválený, že Stop Beneš,“ priblížil Danko.

Ako skonštatoval, nie je dobré otvárať traumu z obdobia povojnového usporiadania. Zároveň pripomenul, že Benešove dekréty sú stále platným ustanovením. Kritizoval aj ďalšie tvrdenia PS týkajúce sa života na južnom Slovensku „Nemyslím si, že južné Slovensko trpí na infraštruktúru,“ uviedol. Ako napokon zhodnotil, hnutie chce len vyvolať napätie medzi SR a Maďarskom. 

Aj šéf Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok kritizoval vyjadrenia PS. „Navrhlo zastavenie uplatňovania Benešových dekrétov. Vzťahy s Maďarskom máme dnes najlepšie v histórii, tak prečo do nich nehodiť granát, že? Ibaže progresívci ho neomylne hádžu na slovenskú stranu Dunaja,“ napísal na sociálnej sieti.

Kriticky sa k iniciatíve PS stavia aj KDH. Zdôraznilo význam maďarskej komunity ako prirodzenej a lojálnej súčasti Slovenska, za správne preto považuje, ak sa i v rámci politickej práce hľadajú rôzne formy spolupráce. „Nebezpečné však je, ak sa to robí lacným otváraním starých historických rán. PS si zjavne myslí, že maďarskému voličovi imponuje, keď začne hovoriť o Benešových dekrétoch. V skutočnosti tým nerobí nič iné, len vnáša do spoločnosti napätie a prebúdza staré krivdy, ktoré môžu uškodiť nám všetkým – Slovákom aj Maďarom,“ upozornil podpredseda KDH Viliam Karas. Zdôraznil, že krivdy minulosti treba vedieť pomenovať aj odsúdiť, najmä tie založené na princípe kolektívnej viny. „No spochybňovať právne základy povojnového usporiadania je slepá ulička. Neprinesie spravodlivosť, neprinesie zmierenie – prinesie len nové rozdelenie,“ vyhlásil.

Mimoparlamentná Maďarská aliancia tvrdí, že prostredníctvom tzv. Benešových dekrétov sa i v súčasnosti vykonávajú tzv. retroaktívne konfiškácie, ktoré sa po novom nazývajú korekciou chýb v minulosti. „Možno by bolo načase pomenovať veci pravými menami, aby pre túto ‚korekciu chýb‘ neprichádzali občania o svoj nehnuteľný majetok ešte aj dnes,“ uviedla hovorkyňa Maďarskej aliancie Klára Magdeme. Informovala, že strana sa na sobotňajšom (29. 11.) sneme má venovať návrhom zmeny zákonov, ktorý sa problematikou zaoberá.

 Počas minulotýždňového výjazdu PS na južnom Slovensku prijal vo štvrtok (20. 11.) v Komárne poslanecký klub PS uznesenie k spolužitiu a rozvoju na južnom Slovensku. V ňom okrem iného vyzvali vládu, aby podnikla gestá dobrej vôle voči Maďarom na Slovensku, ku ktorým môže patriť uznanie, že sa československé orgány v povojnovom období dopustili v prípade maďarskej komunity porušení humanitárnych zásad a ďalších krívd. Rovnako k týmto gestám podľa uznesenia PS môže patriť prijatie opatrení, „aby štátne orgány pri posudzovaní žalôb na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojených s konfiškačnými rozhodnutiami dodržiavali princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti“./agentury/

X XX

Mierový plán amerického prezidenta Donalda Trumpa by už viedol k mieru na Ukrajine, keby ho európski lídri nesabotovali. Podľa servera telex.hu to povedal v utorok na okraj medzinárodnej energetickej konferencie v Bukurešti maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Informuje o tom budapeštiansky spravodajca TASR.

„Postoj Maďarska bol vždy jasný: stále sme podporovali prímerie a mierové rokovania. Preto sme boli v posledných rokoch neustále terčom útokov,“ citoval Szijjártóa server hotnews.ro.

„Veríme, že tento mierový plán je obrovskou šancou na dosiahnutie mieru. Ukrajinci a my Európania sme v tejto vojne stratili priveľa a nechceme platiť ešte vyššiu cenu za vojnu, za ktorú nenesieme žiadnu zodpovednosť,“ dodal maďarský minister.

Szijjártó zdôraznil, že Budapešť podporuje Trumpa a žiada lídrov v Bruseli i štátoch západnej Európy, aby rokovania nesabotovali.

x XVo vyjednávaní o mieri na Ukrajine sa Spojeným štátom podarilo dosiahnuť mimoriadny pokrok, je presvedčená hovorkyňa amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podľa Karoline Leavittovej zostáva pár citlivých, ale nie neprekonateľných detailov.

„Za posledný týždeň Spojené štáty dosiahli mimoriadny pokrok smerom k mierovej dohode tým, že priviedli k rokovaciemu stolu ako Ukrajinu, tak Rusko,“ napísala na X Leavittová. „Zostáva niekoľko citlivých, avšak nie neprekonateľných detailov, ktoré je potrebné vyriešiť a ktoré budú vyžadovať ďalšie rozhovory medzi Ukrajinou, Ruskom a Spojenými štátmi,“ doplnila bez toho, aby uviedla, o aké detaily ide.

x X X

Konečne existuje šanca dosiahnuť skutočný pokrok smerom k trvalému mieru medzi Ukrajinou a Ruskom, uviedol dnes pri otvorení videokonferencie takzvanej koalície ochotných francúzsky prezident Emmanuel Macron. K stretnutiu krajín podporujúcich Ukrajinu brániacu sa ruskej vojenskej agresii sa podľa neho pripojí tiež americký minister zahraničia Marco Rubio, informovala agentúra AFP. Britský premiér Keir Starmer na úvod rokovania uviedol, že jeho krajina v najbližších dňoch poskytne Ukrajine ďalšie strely.

„Absolútnou podmienkou pre trvalý mier je rad robustných bezpečnostných záruk, a to nielen na papieri,“ uviedol francúzsky prezident na začiatok rokovania. Napadnutá krajina podľa neho už zažila množstvo nesplnených sľubov pri opakovaných ruských agresiách, a preto sú pevné záruky nevyhnutné.

Britský premiér Starmer na začiatku videokonferencie prisľúbil, že jeho krajina dodá Ukrajine ďalšie protilietadlové strely. Podľa agentúry Reuters tiež uviedol, že je Londýn pripravený asistovať EÚ v snahách poskytnúť podporu Ukrajine prostredníctvom zmrazeného ruského majetku. „Je to najlepší spôsob ako ukázať (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi, že by mal vyjednávať, a zároveň najlepší spôsob, ako byť pripravený podporovať Ukrajinu vo vojne aj v mieri,“ doplnil Starmer.

Dnešné rokovanie koalície ochotných reaguje na najnovší vývoj ohľadom amerického 28-bodového plánu, ktorý mal viesť ku koncu vojny na Ukrajine. Stratégia, ktorú USA pripravili po konzultáciách s ruskými činiteľmi, počítala okrem iného s tým, že Ukrajina príde o značnú časť územia, vrátane oblastí, ktoré Moskva nedokázala vojensky obsadiť. Ďalej navrhovala, že Ukrajina početne obmedzí svoju armádu maximálne na 600.000 vojakov a zaviaže sa, že nevstúpi do NATO. Mnohí upozorňovali, že tieto návrhy jednoznačne vychádzali v ústrety Rusku a že ich prijatie by znamenalo pre Ukrajinu kapituláciu./agentury/

X X X

Vznikajúca česká koalícia hnutí ANO, SPD a strany Motoristi schválila personálne nominácie na ministrov

Predseda hnutia ANO Andrej Babiš v stredu mená osobne odovzdá prezidentovi Petrovi Pavlovi, konkrétne nominácie však zatiaľ odmietol komentovať. Babiš vyjadril nádej, že bude vymenovaný do polovice decembra, aby sa mohol zúčastniť na zasadnutí Európskej rady.

Vznikajúca koalícia hnutí ANO, SPD a strany Motoristi sebe v utorok na rokovaní koaličnej rady schválila personálne nominácie na ministrov do budúcej českej vlády. V stredu ich predseda hnutia ANO Andrej Babiš osobne odovzdá prezidentovi Petrovi Pavlovi. Babiš to uviedol po rokovaní koaličnej rady, konkrétne mená však komentovať nechcel, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Koalícia ANO, SPD a Motoristi schválila nominácie na ministrov. Babiš odovzdá nominácie prezidentovi Petrovi Pavlovi v stredu.

Babiš plánuje účasť na Európskej rade v decembri. Riešenie konfliktu záujmov Babiš predstaví na mimoriadnej schôdzi.

„Máme dohodu s pánom prezidentom, že mu zajtra predstavím návrh koaličnej vlády a pán prezident si potom pozve tých navrhnutých kandidátov,“ povedal šéf ANO. Potom to závisí od pána prezidenta, ako rýchlo tie rozhovory absolvuje… Dúfam, že to skončí tak, aby som sa mohol zúčastniť na zasadnutí Európskej rady 18. a 19. decembra. Programové vyhlásenie vlády by potom bolo na začiatku januára a následne tiež žiadosť o dôveru,“ dodal.

Otázka ohľadom riešenia konfliktu záujmov zostáva nezodpovedaná

Na otázku, kedy predstaví riešenie konfliktu záujmov, novinárom odpovedal, aby sa nechali prekvapiť na štvrtkovej mimoriadnej schôdzi Poslaneckej snemovne, ktorá sa bude týkať práve tejto záležitosti.

Predseda snemovne Tomio Okamura v utorok ešte pred schôdzkou koaličnej rady uviedol, že Babiš by podľa ideálneho harmonogramu mal riešenie svojho konfliktu záujmov predstaviť do polovice decembra a následne by ho mal prezident vymenovať za premiéra. Pavel už skôr uviedol, že rýchlosť ďalšieho vývoja závisí od toho, kedy Babiš predstaví riešenie svojho konfliktu záujmov. Bez toho ho vymenovať za predsedu vlády nechce, aktuality.sk

X X X

Európska komisia: Návrh rozpočtu SR na rok 2026 je v súlade s odporúčaniami Rady EÚ

Európska komisia (EK) v utorok v rámci jesenného balíka európskeho semestra na rok 2026 prijala usmernenia a odporúčania pre jednotlivé členské štáty. Slovensko koná v zmysle odporúčaní Rady EÚ, skonštatovala EK podľa informácií spravodajcu TASR.

 Komisia prijíma ustanovenia pre posilnené monitorovanie rozpočtových politík v eurozóne s cieľom zabezpečiť súlad vnútroštátnych rozpočtov s Paktom stability a rastu a s usmerneniami pre fiškálnu politiku.

Členské štáty eurozóny musia do 15. októbra predložiť EK a Euroskupine návrh rozpočtového plánu, v ktorom stanovia hlavné rozpočtové ciele a prognózy na nadchádzajúci rok.

Komisia vykonala celkové posúdenie rozpočtovej situácie a zohľadnila odporúčania Rady EÚ o ukončení nadmerného deficitu, o schválení národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu Slovenska a to, ktoré umožňuje SR odchýliť sa od maximálnych mier rastu čistých výdavkov (aktivácia únikovej doložky). Zohľadnila aj odporúčanie o hospodárskej, sociálnej, zamestnaneckej, štrukturálnej a rozpočtovej politike Slovenska.

 Slovenský parlament prijal zákon o rozpočte na rok 2026 skôr, ako EK mohla vydať svoje stanovisko k návrhu, čím Slovensko nedodržalo ustanovenia kódexu správania.

Rada EU v januári 2025 odporučila ukončiť situáciu nadmerného deficitu na Slovensku do roku 2027. Slovensko by malo zabezpečiť, aby rast čistých výdavkov nepresiahol 3,8 % v roku 2025, 0,9 % v roku 2026 a 1,6 % v roku 2027.

V tomto istom období Rada EÚ schválila strednodobý plán Slovenska a odporučila, že rast čistých výdavkov by nemal prekročiť 3,8 % v roku 2025, 0,9 % v roku 2026, 1,6 % v roku 2027 a 1,5 % v roku 2028.

V júli Rada EÚ prijala odporúčanie, ktoré umožňuje Slovensku aktiváciu národnej únikovej doložky.

Vládny návrhu rozpočtu predpokladá, že reálny HDP Slovenska v roku 2026 vzrastie o 1,3 %, zatiaľ čo inflácia bude na úrovni 4,8 %. Jesenná prognóza EK predpokladá, že reálny HDP Slovenska v roku 2026 vzrastie len o 1,0 %, zatiaľ čo inflácia dosiahne 4,1 %. Rozdiely medzi oboma súbormi prognóz odrážajú odlišné odhady vývoja investícií a súkromnej spotreby a odlišný očakávaný rozsah a vplyv výdavkovej zložky fiškálnej konsolidácie v roku 2026.

Podľa vládneho návrhu by mal deficit verejných financií Slovenska v roku 2026 klesnúť na 4,1 % HDP, zatiaľ čo pomer dlhu verejných financií k HDP sa má na konci roka 2026 zvýšiť na 62,8 %. Jesenné prognózy EK predvídajú, že deficit v roku 2026 klesne na 4,6 % HDP, zatiaľ čo pomer dlhu k HDP sa na konci roka 2026 zvýši na 64,0 %. Rozdiely medzi oboma súbormi prognóz odrážajú obozretnejší prístup EK k vplyvu škrtov vo výdavkoch, keďže ešte nie sú dostatočne špecifikované.

Komisia skonštatovala, že podľa jesennej prognózy, ktorá zohľadňuje návrh rozpočtového plánu, je čistá miera rastu výdavkov Slovenska v roku 2026 v rámci maximálnej miery rastu odporúčanej Radou EÚ. Celkovo sa EK domnieva, že návrh rozpočtového plánu je v súlade s maximálnym rastom čistých výdavkov s cieľom ukončiť situáciu nadmerného deficitu, berúc do úvahy flexibilitu poskytovanú národnou únikovou doložkou.

Ďalšie posúdenie vykoná EK v kontexte jarného balíka európskeho semestra, začiatkom júna 2026./agentury/

X X X

 Zelenskyj sa chce čo najskôr stretnúť s Donaldom Trumpom: Témou stretnutia budú podmienky ukončenia vojny na Ukrajine

Ukrajinský prezident sa chce čo najskôr stretnúť s prezidentom USA, aby dokončili americko-ukrajinskú dohodu o podmienkach ukončenia vojny. Podľa Andrija Jermaka, ktorý to uviedol pre web Axios, sa Washington a Kyjev už dohodli na väčšine bodov revidovaného mierového plánu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa chce s prezidentom USA Donaldom Trumpom stretnúť „čo najskôr“, aby finalizovali americko-ukrajinskú dohodu o podmienkach ukončenia vojny na Ukrajine. V rozhovore pre spravodajský web Axios to v utorok uviedol vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, informuje TASR.

Ukrajinský prezident Zelenskyj plánuje stretnutie s prezidentom Trumpom.

Prezident Zelenskyj by mal navštíviť USA okolo Dňa vďakyvzdania.

Revidovaný mierový plán obsahuje právne záväzné bezpečnostné záruky.

Presný dátum stretnutia oboch prezidentov ešte nie je stanovený.

„Dúfam, že návšteva prezidenta Zelenského (v USA) sa uskutoční čo najskôr, pretože pomôže prezidentovi Trumpovi pokračovať v jeho historickej misii ukončiť túto vojnu (na Ukrajine),“ dodal Jermak s tým, že návšteva by sa prípadne mohla konať v termíne okolo Dňa vďakyvzdania, ktorý sa v USA slávi 27. novembra.

Jermak: Kľúčovú otázku územných ústupkov musia prediskutovať obaja prezidenti

Podľa Jermaka sa Washington a Kyjev dohodli „na väčšine bodov“ plánu, ktorý bol oproti pôvodnému 28-bodovému americkému návrhu výrazne prepracovaný. Kľúčovú otázku územných ústupkov však musia prediskutovať priamo obaja prezidenti, dodal Jermak.

Revidovaný text mierového plánu obsahuje aj súbor amerických a európskych bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ktoré sú teraz „právne záväzné“, ozrejmil Jermak, ktorý zaznamenal „pozitívnu reakciu“ Washingtonu na návrh ich zakotvenia vo formálnej zmluve.

Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio predtým informoval, že v rokovaniach o mierovom pláne pre Ukrajinu sa dosiahol významný pokrok a že sa objavil nový, aktualizovaný a prepracovaný plán.

 Presný dátum stretnutia ešte nebol stanovený

Nádej na zorganizovanie návštevy ukrajinského prezidenta v Spojených štátoch v najskoršom vhodnom termíne v novembri vyjadril v príspevku na sociálnych sieťach aj tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustem Umerov.

Nemenovaný americký predstaviteľ potvrdil diskusie o stretnutí Trumpa so Zelenským, ktoré by sa mohlo konať „tento alebo na budúci týždeň.“ Presný dátum ešte nebol stanovený.

Trump má v utorok večer odcestovať z Washingtonu do svojej rezidencie v Mar-a-Lago na Floride, kde bude oslavovať Deň vďakyvzdania a zostane tam do nedele, aktulity.sk

X X X

Generálny riaditeľ SZRB: Pomáhame tam, kde komerčné banky váhajú

Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., (SZRB) zohráva dôležitú úlohu v podpore slovenského podnikania. Pomáha malým a stredným firmám rásť, prekonávať ťažšie obdobia a realizovať inovačné projekty, ktoré by bez nej často ani nevznikli. Radko Kuruc, generálny riaditeľ SZRB, hovorí o tom, ako banka pomáha podnikom prekonávať bariéry pri financovaní, prečo je jej ponuka konkurencieschopná a kam smeruje v nasledujúcich rokoch.

 Generálny riaditeľ SZRB Radko Kuruc.

Slovenská záručná a rozvojová banka je štátna špecializovaná inštitúcia. Podobné modely majú viaceré ďalšie krajiny v Európe a vo svete. Ako by ste charakterizovali poslanie a význam vašej banky pre slovenskú ekonomiku?

Naším hlavným poslaním je podporovať podnikateľské prostredie a tým prispieť k modernejšiemu Slovensku. Slovenskú záručnú a rozvojovú banku nevnímam ako typickú komerčnú inštitúciu – našou úlohou je vstupovať aj do oblastí, ktoré sú pre trh rizikovejšie alebo menej atraktívne, no pre krajinu strategické. Využívame pritom celé spektrum nástrojov financovania, aby sme vedeli pružne reagovať na potreby podnikateľov.

Podpora malých a stredných podnikov, inovácií, regiónov a investícií má pre Slovensko zásadný význam. Mnohé projekty by bez našej spolupráce vôbec nevznikli. Snažíme sa ponúknuť našim klientom najvhodnejšie financovanie pre každý druh projektu. V tomto zmysle zohrávame úlohu katalyzátora, pomáhame firmám rásť, vyrovnávať regionálne rozdiely a posilňujeme ekonomickú stabilitu.

V čom sa líši Slovenská záručná a rozvojová banka od komerčných bánk, ktoré tiež poskytujú podnikateľské úvery? Čo robí vašu ponuku pre firmy jedinečnou?

Naša banka sa od komerčných bánk odlišuje predovšetkým svojím rozvojovým poslaním. Na podporu slovenského podnikateľského prostredia využíva dostupné nástroje, ako napríklad štátne alebo európske garančné schémy, granty a špeciálne programy pre malých a stredných podnikateľov či mikropodniky.

Kým komerčné banky poskytujú úvery primárne s cieľom trhového zisku, s dôrazom na rizikovú analýzu a zabezpečenie, naša banka primárne deklaruje rozvojový cieľ. Snažíme sa vstúpiť tam, kde sú bariéry pre štandardné financovanie, napríklad podporujeme začínajúce firmy, inovácie v regiónoch a podobne.

Verejnosť často vníma štátne inštitúcie ako menej flexibilné či efektívne v porovnaní so súkromným sektorom. Ako sa v poslednom období darí Slovenskej záručnej a rozvojovej banke? Dokáže byť vaša ponuka pre podnikateľov konkurencieschopná a úspešná na trhu?

Určite áno. Ponuku Slovenskej záručnej a rozvojovej banky vnímam ako veľmi konkurencieschopnú. Vďaka podporám zo štátu či Európskej únie, možnostiam záruk a grantov, dokážeme ponúkať flexibilnejšie podmienky, ktoré sú prispôsobené potrebám našich klientov.

Mýty o tom, že štátne inštitúcie sú neefektívne, naša banka vyvracia. Sme moderne riadená banka s pevnou ekonomickou základňou, ktorá dokáže ponúknuť nielen spoľahlivé, ale aj atraktívne služby pre slovenské firmy.

Pokiaľ ide o výsledky, banka má za sebou mimoriadne úspešný rok 2024, v ktorom dosiahla zisk po zdanení vo výške 10,22 milióna eur, čo je najvyšší zisk za posledných 18 rokov. Objem nových úverov a záruk primárne pre segment malých a stredných podnikov poskytovaných za minulý rok bol 139,21 milióna eur. Tieto čísla jasne dokazujú, že fungujeme efektívne a dokážeme pružne reagovať na potreby trhu.

V posledných dvoch rokoch sa banke podarilo aj výrazne znížiť objem zlyhaných úverov, a to o viac ako 5 percentuálnych bodov. Zatiaľ čo na konci roka 2023 objem zlyhaných úverov tvoril viac ako 11 % všetkých úverov, už v roku 2024 sme tento podiel znížili o viac než 2 percentuálne body a tento rok sme zaznamenali ďalší pokles o viac ako 3 percentuálne body, čím sme sa dostali na úroveň cca 6 %. Tento pozitívny trend ukazuje, že naša obozretná úverová politika zvyšuje stabilitu banky.

Koľko firiem ste podporili za rok 2024 a aká je prognóza na rok 2025?

V roku 2024 naša banka podporila 773 firiem prostredníctvom nových úverov v celkovej hodnote viac ako 127 miliónov eur. Z hľadiska objemu poskytnutých úverov najvýznamnejší podiel tvoril sektor poľnohospodárstva, čo odráža jeho strategický význam pre našu banku. Nasledovali sektory stavebníctva, obchodu a služieb.

Objem nových úverov poskytnutých za tento rok už teraz prevyšuje úroveň minulého roka. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zaznamenala naša banka nárast objemu čerpaných úverov o viac ako 32 miliónov eur, čo predstavuje rast o 33,7 %. Kým k 31. októbru 2024 bolo načerpaných 96,72 miliónov eur, v roku 2025 k rovnakému dátumu dosiahol objem výšku 129,36 miliónov eur. Z hľadiska objemu financovania výrazný rast evidujeme v stavebníctve, ktoré sa stalo najsilnejším sektorom. Významnými piliermi našej podpory firiem v tomto roku sú aj poľnohospodárstvo, služby a výroba.

Do budúcnosti je našou ambíciou podporovať firmy ešte intenzívnejšie a zvyšovať objemy financovania, pričom veľkú úlohu budú hrať aj produkty zamerané na inovácie, ekologické a regionálne projekty.

Mnohé malé firmy či živnostníci sa ocitajú v situáciách, keď by im aj niekoľko tisíc eur pomohlo prekonať náročnejšie obdobie, vyplatiť zamestnancov načas alebo investovať do rozvoja prevádzky. Má Slovenská záručná a rozvojová banka produkty, ktoré vedia pomôcť aj takýmto malým podnikateľom menšími sumami?

Náš produkt Mikro-INVESTaktiv pomáha živnostníkom rozbehnúť podnikanie. Vďaka záruke z Európskeho investičného fondu v rámci fondu InvestEU umožňuje financovanie investičných aj prevádzkových potrieb do 30 000 eur bez potreby ručenia majetkom. Má fixnú úrokovú sadzbu počas celej doby splácania a možnosť predčasného splatenia úveru bez poplatku.

Takže áno, aj mikropodniky majú prostredníctvom tohto nášho nástroja reálnu možnosť získať financie na rozvoj či bežnú prevádzku a preklenúť finančne náročné obdobia.

 Dnes sa veľa hovorí o potrebe podporovať inovácie a regionálny rozvoj. Mnohé firmy však pri takýchto projektoch narážajú na nedostatok vlastných zdrojov a vyššie riziko pri žiadosti o komerčný úver. Aké riešenia ponúka Slovenská záručná a rozvojová banka pre takéto prípady?

Slovenská záručná a rozvojová banka ponúka pre malé a stredné podniky riešenie cez nový produkt Úver so zárukou NDF III. Tento úver umožňuje jednoduchší prístup k financovaniu rozvojových, inovačných či ekologických projektov v regiónoch. Financovanie je možné čerpať už od výšky 30 000 eur, pričom na zabezpečenie je použitá záruka od Slovak Investment Holding, a. s., až do výšky 80 % istiny úveru. Súčasťou mechanizmu je aj možnosť získať grant až do výšky 25 % hodnoty úveru, v ztivislos

ti od typu a lokalizácie projektu, čo významne znižuje skutočné náklady firmy. Pri investičných projektoch navyše banka umožňuje odklad splácania istiny až o 12 mesiacov.

Takúto pomoc považujem za ústretovú a cielenú najmä na rozvoj menej rozvinutých oblastí Slovenska. Našou snahou je podporiť podnikateľské prostredie tam, kde je najzraniteľnejšie. Tento nástroj je mimoriadne vhodný pre firmy, ktoré chcú inovovať a rozvíjať svoje podnikanie alebo pôsobia v oblastiach s vyšším podnikateľským rizikom. Zároveň prispieva k udržaniu a tvorbe pracovných miest a podporuje celkový regionálny rozvoj Slovenska.

Ako vidíte budúci smer a rozvoj Slovenskej záručnej a rozvojovej banky?

Naším cieľom je, aby sa Slovenská záručná a rozvojová banka aj naďalej profilovala ako spoľahlivý a strategický partner slovenských malých a stredných podnikateľov. Nechceme byť len poskytovateľom úverov a záruk – našou ambíciou je aktívne vstupovať do projektov, ktoré podporujú inovácie, digitalizáciu, zelenú transformáciu či rozvoj regiónov.

Usilujeme sa o to, aby banka fungovala moderne, flexibilne a efektívne. Ekonomika sa rýchlo mení a my chceme byť inštitúciou, ktorá na tieto zmeny dokáže promptne reagovať. Či už ide o zavádzanie nových technológií, obnovu po kríze alebo pomoc menej rozvinutým regiónom.

V najbližšom období sa zameriame na upevnenie našej pozície v segmentoch, ktoré budú pre budúcnosť podnikania rozhodujúce – predovšetkým v oblasti ekologických projektov, digitalizácie a regionálneho rozvoja. A v dlhodobom horizonte chceme prispieť k tomu, aby slovenské firmy rástli, boli konkurencieschopnejšie a stabilnejšie. Verím, že tým zároveň podporíme aj celkový rast hospodárstva a zamestnanosti na Slovensku./agentury/

X XX

Rozhovor lídrov USA a Číny: Si Ťin-pching a Donald Trump rokovali o Taiwane a mieri na Ukrajine

Telefonát medzi Si Ťin-pchingom a Donaldom Trumpom otvoril kľúčové témy, vrátane otázky Taiwanu, mieru na Ukrajine a obchodných dohôd medzi Čínou a USA.

Prezidenti Číny a Spojených štátov Si Ťin-pching a Donald Trump v pondelok telefonicky diskutovali o bilaterálnej spolupráci, otázke Taiwanu a vojne na Ukrajine. Podľa čínskych štátnych médií čínsky líder zdôraznil, že Peking podporuje všetky snahy o dosiahnutie mieru na Ukrajine a dúfa, že sa čo najskôr podarí dosiahnuť spravodlivú a trvalú mierovú dohodu. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúry DPA a AFP.

V skratke:

Prezidenti Číny a USA diskutovali o spolupráci a Taiwane

Si Ťin-pching zdôraznil nutnosť mieru na Ukrajine

Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia

Si Ťin-pching podľa čínskych médií počas telefonátu objasnil Trumpovi aj zásadný postoj Čínskej ľudovej republiky k taiwanskej otázke a zdôraznil, že „návrat“ tohto ostrovného štátu pod správu Číny je dôležitou súčasťou povojnového poriadku. Čína a USA kedysi bojovali „bok po boku“ proti militarizmu a teraz by mali spolupracovať na zachovaní víťazstva v druhej svetovej vojne.

Taiwan a Japonsko

Peking považuje Taiwan za súčasť Číny a chce tento nezávisle spravovaný ostrovný štát dostať opäť pod svoju kontrolu – ak to bude potrebné aj vojenskými prostriedkami. Taiwan považuje USA za svojho najdôležitejšieho spojenca, ktorý mu pomáha najmä vo vojenskej období.

Napätie v tejto otázke zvýšili nedávne vyjadrenia japonskej premiérky Sanae Takaičiovej, ktorá naznačila, že Tokio by mohlo vojensky zasiahnuť pri akomkoľvek útoku na Taiwan, pretože Japonsko by sa tak ocitlo v situácii ohrozujúcej jeho vlastnú existenciu.

Obchodné dohody

Biely dom nezverejnil podrobnosti o témach telefonátu. Nie je známe ani to, kto ho inicioval. Čínske ministerstvo zahraničných vecí však vo vyhlásení uviedlo, že obe strany implementujú všetko to, na čom sa dohodli obaja prezidenti koncom októbra na stretnutí v juhokórejskom meste Pusan.

Spojené štáty vtedy okrem iného súhlasili so znížením ciel na čínske výrobky, Čína bola zasa ochotná pozastaviť nové obmedzenia vývozu vzácnych zemín, ktoré sa používajú v elektrických a elektronických súčiastkach, laseroch, sklách, magnetických materiáloch a pri najrôznejších priemyselných procesoch.

Nový impulz pre vzťahy

„Vzťahy medzi Čínou a USA sú od stretnutia v Pusane vo všeobecnosti stabilné a vyvíjajú sa pozitívne,“ uviedol rezort čínskej diplomacie.

Si Ťin-pching v tejto súvislosti podľa agentúry Sin-chua Trumpovi povedal, že „úspešné“ stretnutie v Južnej Kórei pomohlo „dať nový impulz rozvoju vzťahov medzi Čínou a USA“, aktuality.sk

X X X

 

 

 

X X X

Rok veľkých zmien v doprave? Diaľnice, obchvaty aj železnice, tieto projekty vám skrátia cestu ešte tento rok

Dopravná situácia Slovenska nie je ideálna. Kolóny sú čoraz horšie a dočasné rozkopanie krajiny je síce pozitívne, no zároveň stojí obyvateľstvo množstvo času aj nervov. Ohlásenej záchrany mostov aj rozsiahlej modernizácie koľajníc či vlakových staníc sa nedočkáme tak skoro, no niektoré projekty pribudnú ešte v tomto roku. Mali by uľahčiť život cestujúcim aj skrátiť šoférom dobu strávenú v aute

Otvorenie R2 v úseku Kriváň – Mýtna prebehlo 20. novembra. Časť má najdlhšiu estakádu Slovenska a vzhľadom na svoje okolie okamžite získala prezývku „cesta v korunách stromov“.

Udalosťou, na ktorú čakáme od konca minulého storočia je otvorenie tunela Višňové. Minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer) ho plánuje na posledný týždeň v roku, na 22. decembra. Nachádza sa na diaľnici D1, pričom celkovo bude mať jej úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala a Hubová – Ivachnová 13,5 km. Z toho tunel zaberie 7,5 km, čím sa stáva najdlhším na Slovensku.

Zároveň ide preto o projekt, ktorý mal najnáročnejší priebeh. „Tieto dva úseky budú zároveň pre vodičov predstavovať aj najvýraznejšiu časovú úsporu,” dodala hovorkyňa ministerstva dopravy Petra Poláčiková.

Eurofondy sa minuli na podstatnú infraštruktúru, no PPP projekty nemusia byť najlepším riešením financovania dopravných projektov, na ktoré štát nemá. Môžu byť až o 40 % drahšie, než keby ich staviame sami.

„Každá stavba má svoje špecifiká. Pri niektorých úsekoch je náročná realizácia konkrétneho stavebného objektu, napríklad tunela alebo mostu a pri iných zase geologické podmienky,” doplnila Národná diaľničná spoločnosť (NDS).

Projekt bol spočiatku plánovaný cez PPP (verejno-súkromné partnerstvo), no po prestojoch bolo v roku 2010 zrušené. Štyri roky na to ho prevzal iný zhotoviteľ, no bez výsledku. V roku 2021 započala dokončenie firma Skanska. Pri zmenách stavebníkov došlo k prestojom, ktoré spôsobili zhoršenie stavu tunela, riešilo sa aj nie úplne jasné financovanie a jeho predraženie v priebehu dvoch desaťročí. Vyjsť mal na 255 miliónov eur, no realistickejšie odhady hovoria až o 400 miliónoch.

Višňové vedie pod pohorím Malá Fatra a razenie prebiehalo od roku 1999 pod tlakom hory a za prítomnosti silných tokov podzemnej vody. Ide však o zásadný úsek, ktorý spája západ a východ Slovenska, teda Bratislavu s Košicami. Vo finálne má odľahčiť okolité cesty, urýchliť trasu o 15 minút a výrazne pomôže s plynulosťou dopravy medzi Žilinou a Martinom, aj na úseku Strečno – Vrútky.

„Ambíciou v dohľadnej dobe je otvoriť aj úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala. Dokončuje sa aj úsek D1 Hubová – Ivachnová,” uviedla mediálna komunikácia Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). V očakávaní sú vodiči aj pri rýchlostnej ceste R2 Kriváň – Mýtna, ktorú šéf dopravy otvoril práve 20. novembra.

Trasa pri Lučenci je pomerne náročný dopravný projekt, s estakádou dlhšou než 4,3 km vo výške 45 metrov. Po spustení vyplní chýbajúcu časť R2 medzi Pstrušou a Kriváňom a tiež medzi Mýtnou a Tomášovcami. Juh Slovenska tak čaká dôležité prepojenie. „Sprevádzkovanie nového úseku vždy závisí od povoľovacích procesov konkrétneho úseku, akonáhle sú vydané potrebné rozhodnutia, pristupujeme k jeho otvoreniu,” dodala NDS.

Celkovo ju stavalo v jednom období 40 žeriavov súčasne, spolu so 450 stavbármi. Komplikáciou bola skládka odpadu, ktorú objavili a stála stavbu o milióny eur viac – z 232 miliónov sa vyšplhala na 271 miliónov eur. Zaujímavosťou je aj to, že 30-tisíc vysadených stromov a zelene nemá iba pohlcovat hluk a znečistenie, ale aj držať svah.

Diaľnice sú podľa NDS nadradenou infraštruktúrou a tak k nim bude pristupovať aj v novom roku. „Majú vo všeobecnosti veľký význam najmä pri redukovaní tranzitnej dopravy prechádzajúcej intravilánmi miest a obcí. V budúcom roku sa plánujeme zamerať najmä na výstavbu všetkých troch úsekov kysuckej D3-ky. Súčasne sa bude pokračovať v ostatných rozostavaných projektoch. Popri výstavbe je však našou prioritou aj údržba existujúcej diaľničnej infraštruktúry,” priblížili z PR oddelenia NDS. „Sú dlhodobou prioritou nášho rezortu a pomôžu vyriešiť chronické dopravné problémy na Kysuciach,” dodala Poláčiková.

Pri posledných troch úsekoch D3, teda diaľnice do Poľska je ale problém s tým, kde na ne vziať financie. Hoci rezort už našiel zhotoviteľa a hovorí o začatí stavby ešte v tomto roku, je zjavné, že do roku 2027 sa nepostaví. Nedá sa to stihnúť a eurofondy sa dovtedy vyčerpajú. Možnosťou je aj PPP – teda partnerstvo medzi štátom a súkromnou firmou, ktorá by ich mohla zaplatiť a Slovensko by projekt postupne dekády splácalo.

Pokles príjmov železničiarov spôsobilo zastavenie výroby viacerých surovín v krajine, akými je železo či uhlie. Týka sa to tak štátnych prepravcov, ako súkromných.

Prvá časť, Čadca, Bukov – Oščadnica (s tunelom Horelica), je v súčasnosti iba v polovičnom profile a potrebuje rozšíriť. Odhadované náklady sú takmer 200 miliónov eur. Druhý úsek, Kysucké Nové Mesto – Oščadnica, má byť dlhý približne 11 km a súčasťou bude aj mimoúrovňová križovatka pri Krásne nad Kysucou. Nedávno bol vyhlásený kontrakt v hodnote 230 miliónov. Posledná časť, Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto je najdlhším a najdrahším z chýbajúcich. Plánuje sa preto, že bude budovaný ako samostatný projekt.

Napriek tomu, že premiér Robert Fico oznámil rozkopanie krajiny a teda aj zásadnú opravu aj budovanie nových ciest, realita je iná. Viacero odborníkov, vrátane Ondreja Mateja – šéfa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, upozornilo na to, že rezort dopravy iba dokončuje projekty svojich predchodcov.

Tiež pre Pravdu uviedol, že nové úseky D3 napredovať nebudú a štát ich nakoniec bude musieť zaplatiť z vlastných peňazí, nie tých európskych. Navyše, podľa dát NDS vlani neodovzdali ani jeden kilometer diaľnic. Tento rok však dokončili viacero úsekov, ktoré premávke pomohli – bez ohľadu na to, či ministrovi projekty iba pristáli na stole.

 Rýchlostná cesta R2 Kriváň – Mýtna je už otvorená.

„V lete tohto roka sa sprejazdnila rýchlostná cesta R3 Tvrdošín – Nižná, ktorá už priniesla aj prvé merateľné benefity: každodenne odbremeňuje Tvrdošín o tisícku kamiónov. Okrem toho sa v septembri tohto roka odovzdal do prevádzky aj rýchlostný obchvat Košíc, ktorý významne zlepšil dopravnú situáciu v metropole východného Slovenska,” uviedla NDS.

V úvode novembra merania NDS ukázali, že po obchvate R3 prejde denne takmer tisíc kamiónov, ktoré by inak zaťažovali centrum. Podľa šéfa NDS Filipa Macháčka sa obyvateľom uľavilo, pretože z mesta zmizol hluk, prach aj smog a jazda sever–juh je rýchlejšia a bezpečnejšia. Počet nákladných áut v Tvrdošíne klesol medziročne o 71 percent. Obchvat financovaný z eurofondov už odviedol viac než 400-tisíc áut aj kamiónov.

K dokončeným projektom sa pridávajú aj vetvy diaľnic D1 / D4 v bratislavskom regióne, ktorých križovatky odklonili z bratislavského Prístavného mosta 2-tisíc kamiónov denne. Tie totiž nemali na výber a most používali ako tranzit, no teraz môžu mesto obísť bez prejazdu centrom. Jedna z posledných nových vetiev je z D1 od Trnavy na D4 smer Jarovce. D1/D4 smerom z Trnavy do bratislavskej Rače. Kľúčová bude aj pri budovaní nemocnice vo Vajnoroch.

Železnice sa tiež zlepšia

Okrem už známych projektov v nadväznosti na nedávne vlakové nehody minister Ráž oznámil, že v najbližšej dobe prijmú opatrenie na ich predchádzanie. To predstavuje zavedenie takzvanej “slepej koľaje”. V praxi to znamená, že jednokoľajová trať, na ktorej hrozí riziko zrážky, dostane výhybku.

Bude slúžiť tak, že ak vlak, ktorý smeruje na jednokoľaj prejde na semafore červenú, tá ho automaticky nasmeruje mimo trať – výhybka vlak postaví mimo nej, čím sa vyhne zrážke. Podľa hlavy rezortu sa bude zavádzať súčasne s modernizáciou na úsekoch, ktoré sú na to vhodné. Je teda možné, že to bude lokálne ešte tento rok, no realistickejší termín je ten budúci.

 Hovorkyňa rezortu dopravy však pripomenula, že do konca roka otvoria aj dôležité železničné stavby. „Spustíme po elektrifikácii trať Bánovce nad Ondavou – Humenné, zmodernizovanú trať Čadca – Svrčinovec, úsek štátnej hranice s ČR či zmodernizovanú trať Hronský Beňadik – Nová Baňa. Všetky tieto projekty sú vo svojej finálnej fáze. Odovzdávame ich vždy hneď, keď je to možné,” vymenovala.

Výluky sú problém nielen pre cestujúcich, ktorí sa denne potýkajú s miestami aj niekoľko hodinovým meškaním, či náročnými prestupmi kým prejdú jednu trasu. Život komplikujú aj ekonomike. Nákladní dopravcovia sa zhodujú, že úsekov, ktoré štát začal opravovať, je veľa a prebiehajú súčasne. Preto sa im nie vždy podarí prispôsobiť na poslednú chvíľu grafikon a ich dodávky meškajú.

Peter Kiss, riaditeľ Metrans upozornil na to, že je dôležité trate obnovovať po úsekoch logicky, aby mali aj vlaky s nákladom, nielen ľuďmi, možnosť využívať koľaje na plno. Aktuálne však nariadenie únie uprednostňuje prepravu cestujúcich pred prepravou tovaru, čo ešte viac spomaľujú modernizácie a nehody.

„Pri výlukových úsekoch je osobná doprava nahradená náhradnou autobusovou dopravou, ale nákladná železničná doprava musí riešiť obchádzkové trasy. Tie sú v mnohých prípadoch dlhšie o niekoľko stoviek kilometrov oproti pôvodným, čo spôsobuje dopravcom vysoké finančné náklady a výrazne predlžuje časy prepravy tovarov,” posťažoval sa Matej Franc, šéf Asociácie železničných dopravcov Slovenska s tým, že ale každá oprava je nutná a dobrá, no aj komplikovaná.

Podľa Poláčikovej dokončenie spomenutých železničných projektov prinesie návrat vlakov na tieto trate, ktoré boli dlhodobo odstavené. „Cestujúci tak budú mať k dispozícii rýchlejšiu, bezpečnejšiu a pohodlnejšiu železničnú dopravu,” dodala.

Hlavná vlaková stanica v Bratislave sa tento rok tiež začala riešiť, hoci dokončenie obnovy bude až v roku 2028. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) plánujú investovať v podstate do nutných opráv 20 miliónov eur čiastočne z eurofondov.

Cieľom je modernizovať – pribudnú eskalátory, výťahy, informačné systémy, nové zákaznícke centrá a čakárne, a rekonštruovať chcú aj interiéry. Dotkne sa aj energetickej efektívnosti, keďže stanica od 80. rokov neprešla nijakou zásadnou premenou. Budovu zateplia a plne sklimatizujú, a debarierizujú – pričom treba podotknúť, že v iných európskych mestách ide o bežný štandard.

ŽSR vyhlásili verejné obstarávanie na projektovú dokumentáciu (teda na stavebný zámer a realizačný projekt) v hodnote takmer 2,8 milióna eur. Podľa dokumentov bude mať zhotoviteľ 9 mesiacov na vypracovanie projektovej dokumentácie, čo umožňuje začať prípravné práce ešte v priebehu roka 2025. Vedenie železníc to však oficiálne nepotvrdilo./agentury/

X X X

Poslanci EP diskutovali o stave právneho štátu v Maďarsku

 Budapešť/Štrasburg 25. novembra (TASR) – Naďalej zdieľame mnohé obavy, ktoré vyjadril Európsky parlament vo svojom návrhu zo septembra 2018, na základe ktorého bolo začaté proti Maďarsku právne konanie podľa článku sedem Zmluvy o EÚ. Podľa agentúry MTI to povedal v pondelok v Štrasburgu eurokomisár pre spravodlivosť, demokraciu a právny štát Michael McGrath v plenárnej rozprave EP o porušovaní základných hodnôt EÚ v Maďarsku. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Komisár pripomenul, že Európska komisia pravidelne a dôsledne hodnotí situáciu v oblasti právneho štátu v Maďarsku a vo svojich výročných správach naďalej identifikuje závažné nedostatky. Zdôraznil, že Európska rada doteraz uskutočnila deväť vypočutí v rámci postupu podľa článku sedem, pričom vo väčšine otázok sa „nedosiahol žiadny podstatný pokrok“.

McGrath zdôraznil, že Komisia pozastavila približne 18 miliárd eur z finančných prostriedkov v rámci niekoľkých mechanizmov vrátane fondu obnovy a rozpočtovej podmienenosti, z ktorých jedna miliarda eur už bola stratená.

Holandská europoslankyňa za Zelených Tineke Striková v rozprave uviedla, že sedem rokov po začatí postupu podľa článku sedem sa porušovanie hodnôt EÚ v Maďarsku zhoršilo. Striková je zodpovedná za správu o Maďarsku a kritizovala oslabenie nezávislosti súdnictva, pretrvávajúci stav právneho štátu, rozšírenú korupciu, potláčanie plurality médií, brzdenie organizácií občianskej spoločnosti a obmedzovanie práv LGBTQI.

Podľa jej slov sa Maďarsko stalo „volebnou autokraciou, hybridným režimom“. Striková vyzval EK a Radu, aby podnikli zásadné kroky – dokonca aj zmrazením sto percent fondov EÚ – na zastavenie ďalšieho zhoršovania právneho štátu.

Europoslankyňa za Demokratickú koalíciu Klára Dobrevová vo svojom prejave zdôraznila, že dvojtretinová moc vlády sa v Maďarsku stala „totálnou mocou“, pričom kontrolné mechanizmy zmizli. Trhovú ekonomiku nahradila „politická mafia a korupcia“.

Europoslankyňa za Fidesz Kinga Gálová uviedla, že proti Maďarsku už 15 rokov prebieha „politický hon na čarodejnice“ s čoraz absurdnejšími obvineniami. Kritika Budapešti podľa nej pramení z tvrdení „aktivistických mimovládnych organizácií“, ktoré plnia zahraničné objednávky. Uviedla, že Maďarsko je napádané, pretože chráni národné záujmy, odmieta nelegálnu migráciu, rodovú ideológiu a urýchlený vstup Ukrajiny do EÚ., aktuality.sk

X X X

Trump, Ukrajina a ruská vojna. Úplne neschopná Európa zachraňuje, čo sa dá, tvrdí analytik

Ako posúdi história úlohu Európanov v ruskej vojne proti Ukrajine? Na to sa pýta Daniel Fiott, profesor z Centra pre bezpečnosť, diplomaciu a stratégiu na Vrije Universiteit v Bruseli.

 Európu momentálne zastupujú britský premiér Keir Starmer (vľavo), francúzsky prezident Emmanuel Macron (v strede) a nemecký kancelár Friedrich Merz.

Bola to jeho reakcia na 28-bodový mierový plán pre Ukrajinu, ktorý predložili Američania, a ktorý sa prakticky rovnal kapitulácii Kyjeva. Fiott si myslí, že to bol šok, ale Európania si za to môžu v prvom rade sami, hoci obviňujú prezidenta USA Donalda Trumpa. A v zásade nie je ani podstatné, či návrh Spojených štátov naozaj vznikol v Moskve ako výsledok spolupráce amerického vyslanca Steva Witkoffa a šéfa Ruského fondu priamych investícií Kirilla Dmitrijeva. Viacerí odborníci upozornili na to, že formulácie v pláne znejú, akoby ich písali Rusi.

 Premárnený čas

„Len si pripomeňme, že európski lídri mali už tri roky. Vojna trvá dosť dlho na to, aby sa Európa dala dokopy, ale neurobili sme to. My v Európe môžeme obviňovať Trumpa, koľko chceme, ale je na mieste trochu sebareflexie. Premárnili sme toľko času. Ako nás posúdia dejiny?“ napísal Fiott na sociálnej sieti Blue Sky.

Čo na poslednú chvíľu zachráni horúčkovitá diplomatická aktivita? Dnes sa v on-line formáte stretla koalícia ochotných, aby riešila ďalšiu podporu pre Ukrajinu. Európania boli schopní k 28-bodovému plánu z Ameriky predložiť alternatívu. Tá pre Kyjev určite vyznieva priaznivejšie. Napríklad nepredpokladá, že Ukrajinci odovzdajú Rusom celý Donbas a Kyjev môže mať k dispozícii až 800-tisícovú armádu, kým pôvodný návrh hovoril o počte 600-tisíc vojakov. Európsky plán tiež nezatvára Ukrajine cestu do Severoatlantickej aliancie.

Financial Times sa na rokovaniach Američanov, Ukrajincov a Európanov v Ženeve zrodila ďalšia verzia návrhu, ktorá má 19 bodov. Plán však nerieši najcitlivejšie body, ako sú územná celistvosť Ukrajiny či prípadné členstvo v NATO a súvisiace bezpečnostné záruky pre Kyjev. Tieto otázky by mali byť súčasťou priamych rokovaní Trumpa s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Biely dom však ohlásil, že tento týždeň návštevu ukrajinskej hlavy štátu neočakáva. Trump pôvodne chcel, aby sa zainteresované strany dohodli na mieri do zajtrajška, keď je v USA Deň vďakyvzdania.

Televízia CNN citovala nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa americkej vlády, ktorý tvrdí, že Kyjev už súhlasil s mierovým plánom. Nie je však jasné, o ktorom z návrhov anonymný zdroj hovoril. „Ukrajinci súhlasili s mierovou dohodou. Ešte treba doladiť niekoľko drobných detailov, ale súhlasili s mierovou dohodou,“ povedal zástupca Bieleho domu.

Podarí sa do konca roku dohodnúť mier na Ukrajine?

„V skutočnosti je nešťastné, že európsky a ukrajinský návrh nebol predložený skôr a že teraz sa musíme zaoberať 28 bodmi od Američanov. Ale v USA tiež spustil tento plán rozruch a zmätok. To je priestor na to, aby Európa a Kyjev tlačili na zmeny. Nie je to jednoduché, ale iná cesta vpred neexistuje. Faktom totiž je, že akýkoľvek plán sa dá prijať a predovšetkým zrealizovať len s podporou Ukrajiny a Európy,“ reagoval pre Pravdu Volodymyr Dubovyk, expert na medzinárodné vzťahy z Odeskej národnej univerzity I. I. Mečnikova.

Bez strategickej vízie

Veľmi kriticky sa na úlohu Európy pozerá expert na bezpečnosť Artur Gruszczak z Jagelovskej univerzity v Krakove. Upozorňuje na pomalé a nejednotné rozhodnutia a nedostatok strategického myslenia. Podľa Gruszczaka je starý kontinent vo vleku revizionistických mocností, ku ktorým zaradil okrem Ruska a Číny aj Trumpove Spojené štáty.

 „Európania mali už dávno prevziať iniciatívu a vytvoriť dôveryhodný plán na ukončenie vojny na Ukrajine. Namiesto toho sa ukázalo, že sú úplne neschopní vytvoriť spoločný postoj alebo sami seba prezentovať ako zmysluplnú alternatívu ku globálnym revizionistickým mocnostiam. Teraz sme svedkami oneskoreného a zúfalého pokusu popredných európskych štátov – Francúzska, Nemecka a Británie – zachrániť posledné zvyšky svojho významu na medzinárodnej scéne. Európsky protinávrh k americkým 28 bodom predložili teda tieto krajiny E3 bez akéhokoľvek formálneho mandátu hovoriť v mene EÚ. Nie je to skutočný európsky prístup. V najlepšom prípade to môžeme pokladať za gesto, ktoré čiastočne maskuje strategickú impotenciu únie. Chronickým problémom Európy je, že ju systematicky ignorovali kľúčoví aktéri vojny na Ukrajine, teda revizionistické mocnosti – Spojené štáty, Rusko a Čína. Tie bezohľadne zneužívajú vnútornú nejednotu EÚ, jej štrukturálne ekonomické závislosti a vojenskú slabosť,“ vysvetlil pre Pravdu Gruszczak.

Analytik pripomenul, že hoci Európania predložili alternatívu k americkému návrhu, tento krok nevychádzal z nejakej strategickej vízie.

„Bol viac založený na zranenej hrdosti, pocite poníženia v brutálnej mocenskej hre o budúcnosť Ukrajiny a pretrvávajúcom mýte o Európe ako globálnom aktérovi. V praxi sú to kozmetické snahy zmierniť nehanebne cynický a morálne pochybný návrh, ktorý Európu degradoval na úlohu bohatého strýka, od ktorého sa očakáva, že bude financovať nejednoznačné bezpečnostné záruky Ameriky a obnovu vojnou zdevastovanej Ukrajiny. Je to jasný dôkaz slabosti EÚ a jej neschopnosti vytvoriť vlastnú mierovú iniciatívu založenú na dôveryhodných diplomatických, finančných a vojenských základoch. Ale platí aj to, že keby takýto plán predsa len vznikol, Moskva by ho takmer určite odmietla. Putinov režim nemá skutočný záujem ukončiť vojnu, pokiaľ nedosiahne svoj konečný cieľ, ktorým je podmanenie si Ukrajiny, jej politická kapitulácia a prevzatie strategickej kontroly nad ňou,“ povedal Gruszczak./agentury/

X XX

Ferenčák sa o vlastnom odvolaní dozvedel z médií. Tvrdí, že Hlas nevie komunikovať ani dovnútra

Hlas rieši výmenu na poste predsedu európskeho výboru, no nezvláda vnútornú komunikáciu. Poslanec Ján Ferenčák sa o svojom odvolaní dozvedel až z médií a hovorí o tom, že v strane nie je priestor na iný názor. Koalícia sa pre jeho protest ocitla len na 78 hlasoch.

 Otvorenie 43. schôdze Národnej rady so sebou prinieslo ďalšie trhliny v koalícii. Tentoraz ide o vnútorné problémy v strane Hlas. Strana rozhodla odvolať z čela parlamentného Výboru pre európske záležitosti vlastného nominanta Jána Ferenčáka a namiesto neho navrhuje Petra Kmeca, ktorý sa do NR SR vracia po odchode z funkcie vicepremiéra pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Výmenu na čele výboru už skôr naznačil podpredseda Hlasu Tomáš Drucker. Ferenčák sa o celej záležitosti dozvedel z druhej ruky. Vedenie strany kritizuje pre zlú komunikáciu.

Drucker potvrdil, že v strane Hlas sa môže meniť pohľad na pôsobenie Ferenčáka na čele výboru. „Nie je to žiadne tajomstvo. Pán Kmec je uznávaný diplomat a považujeme ho za najvhodnejšieho kandidáta na vedenie Výboru pre európske záležitosti,“ odpovedal Drucker na otázky novinárov. Zároveň však vylúčil, že by príchod Petra Kmeca do parlamentu automaticky znamenal odchod alebo vylúčenie Ferenčáka z poslaneckého klubu. „Pán Ferenčák hlasoval za zákon roka, za rozpočet. To, že príde pán Kmec do parlamentu, neznamená, že pán Ferenčák odíde,“ dodal Drucker.

 O výmenu na poste predsedu európskeho výboru požiadali samotní poslanci Hlasu. Uvádzajú, že keďže sa Kmec vrátil do parlamentu, považujú za vhodné, aby výbor viedol práve on. Čiastočne to odôvodnili tým, že má „dlhoročné skúsenosti, roky odbornej praxe, veľmi dobré kontakty a dobré meno v diplomatickej oblasti“. Koaličný partner Smer avizoval, že návrh podporí, no len za predpokladu, že koalícia bude mať aj po tejto zmene garantovaných 79 hlasov.

Pre Ferenčáka bolo podľa jeho slov veľkým prekvapením, keď sa dozvedel o predložení návrhu na jeho odvolanie z funkcie predsedu výboru. „O návrhu na moje odvolanie som sa dozvedel z médií a bolo to predložené vo štvrtok, tesne predtým, ako sa uzatváral program. Napriek tomu, týždeň predtým som sedel aj s pánom ministrom Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas), kde sme sa dohodli, že naša komunikácia bude otvorenejšia a on bude tá osoba, ktorá bude so mnou komunikovať nielen o výkone, strane ako takej, o vízii strany, ale aj o programe,“ uviedol Ferenčák a dodal, že sa mu v tejto veci neozvali ani radoví, ani vrcholní predstavitelia strany Hlas.

 Zdôraznil, že celú situáciu nevníma osobne. „Ja som povedal, že funkcia nie je prilepená k nikomu, to znamená ani ku mne. Mňa skôr mrzí tá forma komunikácie v rámci strany Hlas,“ vyhlásil. Ďalej kritizoval, že napriek tomu, čo strana hlása, iný názor nie je v Hlase tolerovaný. „Ak máte iný názor, tak strana hľadá cestu, ako vás vyhodiť,“ dodal na záver.

Ferenčák pred začiatkom schôdze vysvetlil, že v programe pribudol bod o jeho odvolaní z predsedníctva európskeho výboru. Preto predložil procedurálny návrh, aby sa o tomto bode hlasovalo hneď po schválení programu, nie až ako o bode 135 plánovanom na 2. decembra. „Dovtedy, kým sa tak nestane a kým nebude jasná pozícia okolo mojej osoby, sa pri hlasovaní nebudem prezentovať. Takže súčasná koalícia bude mať 78 hlasov,“ dodal. Jeho návrh však neprešiel a poslanec sa neprezentoval pri schvaľovaní návrhu programu schôdze./agentury/

X X X

Siniša Karan sa stal víťazom predčasných volieb v Republike srbskej

 Siniša Karan sa stal novým prezidentom Republiky srbskej po Dodikovi. Predbežné volebné výsledky priniesli tesné víťazstvo nad Brankom Banušom z SDS.

V predčasných prezidentských voľbách v Republike srbskej (RS) v nedeľu zvíťazil Siniša Karan, kandidát Aliancie nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) a blízky spojenec odvolaného prezidenta Milorada Dodika. Vyplýva to z predbežných oficiálnych výsledkov, ktoré podľa agentúry AFP zverejnila ústredná volebná komisia, píše TASR.

Siniša Karan vyhral prezidentské voľby v Republike srbskej. Kandidát SNSD získal 50,89 % hlasov, porazil Branka Banuša. Budúce funkčné obdobie Karana potrvá do októbra 2026.

Karan nahradí z funkcie odvolaného prezidenta Milorada Dodika.Srbi neuznávajú legitimitu vysokého predstaviteľa.

Niekdajší minister vnútra RS Karan získal 50,89 percenta hlasov, zatiaľ čo jeho hlavný súper a opozičný kandidát Branko Banuš zo Srbskej demokratickej strany (SDS) 47,81 percenta. Tieto výsledky podľa komisie vychádzajú z hlasov spočítaných z takmer 93 percent volebných miestností. SDS podľa agentúry Reuters avizovala, že pre závažné nezrovnalosti požiada o opakovanie hlasovania v troch volebných miestnostiach.

Karan nahradí Dodika

Víťaz predčasných volieb prevezme úrad prezidenta RS po Dodikovi, ktorého z funkcie odvolali za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH Christiana Schmidta. Súdy zamietli Dodikove odvolania a potvrdili mu zbavenie mandátu a šesťročný zákaz zastávať politickú funkciu. Parlament RS 18. októbra vymenoval za dočasnú prezidentku Anu Trišičovú-Babičovú.

Dodik, ktorý napriek zákazu zostáva predsedom SNSD, podľa agentúry AP v nedeľu deklaroval víťazstvo Karana a ostro kritizoval postup, ktorý viedol k jeho odvolaniu z prezidentského úradu. „Chceli Dodika zvrhnúť v nespravodlivom procese a teraz majú dvoch Dodikov a budú nás každý deň sledovať,“ povedal. Karan dodal, že v rámci politiky „budeme pokračovať tam, kde sme skončili“.

**Krátke funkčné obdobie**

Zvolený kandidát prevezme úrad na necelý rok – jeho funkčné obdobie sa skončí v októbri 2026, keď sa budú konať najbližšie riadne voľby.

Bosna a Hercegovina je federálny štát. Okrem RS so srbskou väčšinou ho tvorí aj Federácia Bosny a Hercegoviny, v ktorej dominujú Bosniaci a Chorváti. Oba štátne subjekty boli vytvorené na základe Daytonskej mierovej dohody, ktorá ukončila vojnu v rokoch 1992 – 1995. Na jej plnenie dozerá vysoký predstaviteľ vymenovaný medzinárodným spoločenstvom. Jeho legitimitu bosnianski Srbi neuznávajú., aktuality.sk

X X X

Slovensko čaká veľká zmena. Na cestách pribudne takmer 300 radarov a kamier. Pokuty budú chodiť automaticky

Na slovenských cestách pribudnú nové radary a kamery. Ministerstvo vnútra plánuje zaviesť spolu 279 zariadení, ktoré budú sledovať dodržiavanie pravidiel cestnej premávky. Pôvodne mali fungovať už v roku 2025, no termín sa posúva a naplno sa majú používať až v roku 2026. Cieľom je zlepšiť bezpečnosť na cestách a znížiť počet nehôd.

 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ešte minulý rok vyhlásilo verejnú súťaž s názvom Automatizovaný systém odhaľovania porušení pravidiel cestnej premávky. V zmluve o dielo sa píše, že cieľom je vybudovať a spustiť nový systém, ktorý bude automaticky zaznamenávať dopravné priestupky.

Dodávateľ má celý systém navrhnúť, nainštalovať, otestovať a odovzdať tak, aby bol plne funkčný. Zariadenia budú automaticky zaznamenávať porušenia pravidiel a ukladať všetky potrebné údaje. Systém potom tieto informácie spracuje tak, aby bolo možné pokutu vystaviť bez toho, aby do toho musel zasahovať človek.

Hlavným cieľom projektu je zlepšiť bezpečnosť na cestách a znížiť počet dopravných nehôd. Systém má tiež zabezpečiť, aby sa pokuty vybavovali rýchlo, férovo a bez možnosti ovplyvňovania. Vďaka tomu by sa mali dopravné pravidlá dodržiavať rovnako vo všetkých regiónoch Slovenska.

Nové radary na slovenských cestách

Na Slovensku má pribudnúť 213 pevných radarov, 48 kamier na sledovanie premávky a 18 úsekových meraní rýchlosti. Celý projekt bude stáť viac ako 64 miliónov eur a časť nákladov je hradená z Plánu obnovy. Podľa ministerstva majú tieto zariadenia prispieť k tomu, aby vodiči jazdili bezpečnejšie a dodržiavali rýchlosť.

Radary mali byť nainštalované už nejakú dobu, avšak z informácií, ktoré naša redakcia obdržala v apríli tohto roka, sa výstavba presúva až na rok 2026.

Na jar sme vás informovali, že štát plánuje nakúpiť takmer 300 radarov a inteligentných kamier určených na kontrolu dopravy. Hodnota celej zákazky je približne 64,7 milióna eur bez DPH. Projekt je súčasťou Plánu obnovy a z tejto sumy má Európska únia prispieť približne 30 miliónov eur.

Keďže ide o financovanie z európskych zdrojov, celý proces má presne stanovené termíny. Pôvodne mali byť radary aj kamery zakúpené, dodané, namontované a spustené do prevádzky do konca roka 2024.

Ministerstvo vnútra však harmonogram nestihlo a projekt tým pádom meškal. Počíta sa však s tým, že celý systém bude plne funkčný až do júna 2026. Ak sa to nepodarí, Slovensko bude musieť vrátiť časť európskych prostriedkov.

„Plánovaný harmonogram pre nákup je naďalej aktuálny. Inštalácia a plná funkčnosť 279 zariadení na odhaľovanie porušení pravidiel cestnej premávky je plánovaná najneskôr do konca júna 2026,“ odpísal rezort na otázky redakcie ešte v apríli 2025.

Bezpečnosť na cestách

Ministerstvo vnútra očakáva, že nový systém pomôže znížiť počet dopravných nehôd. Radary sa majú umiestňovať najmä tam, kde sa nehody opakujú najčastejšie. Vodiči budú mať o týchto miestach vopred informácie, takže nepôjde o skryté merania.

Na webe ministerstva financií sa nachádza interaktívna mapa, ktorá ukazuje miesta s najčastejšími dopravnými nehodami. Práve tieto úseky sú považované za najrizikovejšie a je pravdepodobné, že práve tam budú nové radary postupne umiestnené. Rezort vnútra očakáva, že ich zavedenie pomôže zvýšiť bezpečnosť na cestách a znížiť počet nehôd.

Interaktívna mapa nehodovosti na Slovensku

Nové radary a právomoci v obciach

V novembri 2025 poslanci odsúhlasili novú novelu zákona o cestnej premávke. Nové zmeny majú prispieť k väčšej bezpečnosti na cestách a ochrániť najmä ľudí v obciach, kde vodiči často jazdia rýchlejšie, než je povolené. Ak celý proces schvaľovania prebehne bez zmien, nové opatrenia by mali začať platiť od mája 2026.

„Súčasťou úsilia o bezpečné Slovensko je aj vyššia bezpečnosť na našich cestách. S týmto cieľom prichádza rezort vnútra so sériou opatrení, ktoré sa zameriavajú na viacero aspektov – od ochrany zraniteľných účastníkov cestnej premávky, cez odhaľovanie najzávažnejších priestupkov a prísnejšie postihy, po osvetu a skvalitnenie prípravy budúcich vodičov,“ informoval štátny tajomník ministerstva vnútra Patrik.

Po novom budú mať samosprávy väčšie kompetencie. Mestá a obce budú môcť používať vlastné radary a kamery, vďaka ktorým budú pokutovať priestupky. Novela zavádza aj nový spôsob udeľovania pokút. Ak radar zachytí priestupok, zodpovednosť automaticky nesie majiteľ auta. Nebude sa už riešiť, kto sedel za volantom v čase porušenia pravidiel. Ak vozidlo šoféroval niekto iný, majiteľ si môže náklady neskôr od neho pýtať. Takýto postup má zabezpečiť rýchlejšie vybavovanie pokút a jednotné pravidlá pre všetkých vodičov./agentury/