Ak si po tvrdom náraze neprizná pravdu a neadaptuje sa, tak neprežije. Ešte pred týždňom panovalo presvedčenie, že mierové rokovania o Ukrajine medzi Ruskom a USA zamrzli. Donald Trump si vraj nevedel dať rady s Vladimirom Putinom. Z ničoho nič niekto riadene vypustil informácie o pripravovanom 28-bodovom mierovom pláne. Je zrejmé, že obe veľmoci za zatvorenými dverami rokovali už dlhšie. Pripustiť takúto možnosť bolo neprípustné. Po víkende je všetko inak. Čo to svedčí o našom svete, stave politiky? Postavenie Európy vo svete sa dramaticky zmenilo.

Američania, najmä prezident Donald Trump, už získali skúsenosti z rokovaní o mieri. V Gaze sa podarilo po nemalých komplikáciách dojednať celkom slušný návrh, ktorý pod tlakom akceptovali Izrael i Hamas. Povzbudený a poučený zložitými rokovaniami o Gaze sa Biely dom snaží preklopiť rovnaký scenár do ukončenia vojny na Ukrajine. Mier sa zdá byť konečne na dohľad.

Nečudo, obe strany sú vyčerpané. Rusko čelí útokom ukrajinských dronov hlboko vo vnútrozemí. Obyčajní Rusi cítia vojnu na vlastnej koži. Napätie v spoločnosti preto narastá. Hoci Moskva má v Doneckej i Luhanskej oblasti na fronte navrch, dobytie území, na ktoré má zálusk, je v nedohľadne. Vojna trvá už veľmi dlho, takmer ako Veľká vlastenecká vojna. Rusi jej majú tiež po krk, i keď viacerí pozorovatelia pripomínajú, že Putinovi vojna vlastne vyhovuje.

Na Ukrajine korupčný megaškandál rozkrádania zahraničnej pomoci v energetike a zbrojárstve (z piatich miliárd eur zmizlo 100 miliónov) siaha priamo až k prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Až čas ukáže, či o korupcii najbližších spolupracovníkov niečo vedel. Spoločnosť je pobúrená, nálada otrávená, dôveryhodnosť celého Zelenského manšaftu klesá. V tejto situácii vedeniu štátu neostáva nič iné, ako podniknúť radikálne kroky k ukončeniu vojny so cťou.

Svet sa zmenil, v Európe by sme si tento fakt mali konečne uvedomiť – najmä „veľmoci“ Nemecko, Francúzsko, Británia. Ak sa EÚ neadaptuje na zmenený svet, nevydá sa novou cestou, neprežije. To je poučenie z (rysujúcej sa) prehry s Ruskom.

Na stole sú dva plány: pôvodný a po rokovaniach v Ženeve upravený európskymi mocnosťami (Nemeckom, Francúzskom a Veľkou Britániou) – nie EÚ! Ide o detaily, hoci podstatné. Rokovania budú pokračovať. Dôležité je niečo iné. Stratégia Európy (EÚ plus Británia) a amerických demokratov zlyhala. Medzi Ruskom, Ukrajinou a NATO sa podpíše komplexná dohoda o neútočení – po nej Rusko volalo viac ako desať rokov. Ukrajina nevstúpi do NATO. Nie NATO môže (okrem zmlúv s Moskvou) garantovať dlhodobú bezpečnosť Kyjeva, budú to Spojené štáty – Ukrajinci o nič neprídu. NATO sa nerozšíri o Ukrajinu. A Kyjev prijme pravidlá EÚ týkajúce sa náboženskej tolerancie a ochrany jazykových menšín. Prečo sa tak nemohlo stať dávno?

Čo sa stane s Moskvou okupovanými (ulúpenými) územiami, je zatiaľ hmlisté. Podstatný je fakt, že územia nepripadnú Rusku a Ukrajina ich môže v budúcnosti nevojenskou cestou získať späť. Hoci mnohí sú v tomto ohľade skeptickí, vývoj ukáže. Nič nie je nemožné.

Áno, Kyjev nevychádza z rokovaní víťazne. Lenže existuje iná cesta, ako mnohí doteraz bájili? Chyby sa stali v minulosti. Európa a celý Západ totiž precenili svoje sily. Ekonomické sankcie nezabrali, ako sa predpokladalo. Z jednoduchého dôvodu: EÚ už nemá dostatočný finančný a ekonomický výtlak. Rusi ich cez nové ekonomické centrá moci v Ázii dokázali obchádzať (Čína, India, arabský svet). Moskva i Washington ani politicky nerešpektujú Európu: doba, keď vo svete rozkazovala, sa skončila. Nemá ani ekonomickú, ani vojenskú (jadrové zbrane), ani technologickú moc. USA a Čína sú jednoznačne silnejšie, Rusko vojensky a India a arabské krajiny oplývajú slušnou ekonomickou silou.

Svet sa zmenil, v Európe by sme si tento fakt mali konečne uvedomiť – najmä „veľmoci“ Nemecko, Francúzsko, Británia. Ak sa EÚ neadaptuje na zmenený svet, nevydá sa novou cestou, neprežije. To je poučenie z (rysujúcej sa) prehry s Ruskom./agentury/

X X X

 Bývanie na vode si získava Európu. Pre niekoho únik, pre iného rozumná alternatíva

Život na rieke sa v Európe čoraz viac udomácňuje ako plnohodnotná forma bývania. V krajinách ako Holandsko, Francúzsko či Nemecko už nejde o výnimku, ale o bežnú súčasť mestského aj vidieckeho života. Čo na ňom ľudí láka – a prečo o tejto možnosti začínajú uvažovať aj Slováci?

 V posledných rokoch vidíme rastúci záujem o alternatívne formy bývania. Nie z rozmaru, ale z praktických dôvodov – dostupnosť nehnuteľností klesá, ceny rastú a štandardné riešenia už mnohým prestávajú dávať zmysel. Jednou z ciest, ktorú si ľudia volia, je bývanie na vode, konkrétne na riečnych hausbótoch.

Hoci to znie nezvyčajne, v západnej Európe ide o overený spôsob života, ktorý kombinuje mobilitu, nižšie prevádzkové náklady a kontakt s prírodou. Zároveň však poskytuje plnohodnotné bývanie – nie v stane, nie v karavane, ale v dobre vybavenom priestore, ktorý sa prakticky vyrovná bytu alebo rekreačnému domu.

Ako vyzerá moderný riečny hausbót?

V praxi nejde o žiadnu improvizáciu. Na trhu sú dnes riečne lode, ktoré sú od základu navrhnuté na pohodlný dlhodobý pobyt. Jedným z príkladov je loď s dĺžkou 19,95 m a šírkou 4,85 m, ktorá spĺňa technické aj komfortné požiadavky pre bývanie počas celého roka.

Vo vnútri sa nachádzajú: 4 samostatné kajuty (celkovo 8 lôžok), 3 kúpeľne so sprchou a WC, priestranný spoločenský priestor s veľkými oknami, plne vybavená kuchyňa, kvalitný interiér z dreva a trvácnych materiálov.

Loď má ponor len 1 meter, čo umožňuje plavbu po väčšine európskych riek a kanálov. Vďaka tomu je možné meniť lokalitu podľa sezóny, potrieb alebo len zmeny prostredia.

Pre koho to dáva zmysel?

Nie každý hľadá trvalé bývanie mimo pevniny. No pre ľudí, ktorí chcú viac flexibility, alebo zvažujú investíciu do nehnuteľnosti s ďalším potenciálom využitia, môže byť riečny hausbót praktickou voľbou.

Medzi najčastejšie dôvody patria:

možnosť presúvať sa bez sťahovania, nižšie prevádzkové náklady v porovnaní s domom pri vode,vhodné aj na prenájom – ako zážitkové ubytovanie alebo krátkodobý pobyt, neviazanosť na lokalitu a možnosť meniť miesto podľa sezóny.

Z pohľadu investora ide o zaujímavú príležitosť – hausbóty sú v zahraničí dlhodobo vyhľadávané ako netradičná forma ubytovania, a podobný dopyt začína rásť aj v našom regióne.

Technický stav a výbava rozhodujú

Dôležité je, aby bola loď po technickej stránke pripravená na okamžité využitie. Spomínaná loď bola vyrobená v roku 2014 a prešla kompletným servisom – vrátane motorov a elektroinštalácie. V praxi to znamená bezproblémovú prevádzku na najbližšie sezóny.

 Životný štýl, nie len bývanie

Nie každý sa rozhodne pre život na vode. No tí, ktorí to urobili, často hovoria o výraznej zmene v kvalite života – pokojnejšie prostredie, menej ruchu, viac flexibility.

Je to alternatíva, ktorá osloví ľudí hľadajúcich kombináciu funkčného bývania a určitej miery slobody. A to bez toho, aby museli robiť kompromisy v pohodlí./agentury/

X X X

 Rusko si môže diktovať podmienky. Európa ho na ukrajinskom bojisku nezasiahla

„Európania sa môžu pripraviť na budúcnosť, v ktorej sa Spojené štáty zo starého kontinentu stiahnu a Rusko zostane hrozbou. V určitom bode sa musíme začať vážne zaoberať európskymi bezpečnostnými záujmami bez toho, aby sme si neustále mysleli, že USA budú vždy stáť pri nás, aby nás chránili,“ povedal pre Pravdu Daniel Fiott, profesor z Centra pre bezpečnosť, diplomaciu a stratégiu na Vrije Universiteit v Bruseli. Odborník v súvislosti s mierovými plánmi týkajúcimi sa ruskej vojny pripomenul, že Európa si nemôže dovoliť, aby sa na Ukrajine zrodilo riešenie, ktoré by ohrozilo jej bezpečnostné záujmy na desaťročia dopredu.

Dánski vojaci na cvičení v Grónsku.

Napísali ste, že ruská vojna proti Ukrajine trvá už dosť dlho na to, aby sa Európa spamätala, no neurobila to. Aké sú teda z vášho pohľadu hlavné a konkrétne dôvody, prečo sa to nepodarilo?

Európa zvolila príliš bojazlivý prístup. Trvalo nám veľmi dlho, kým sme naplno zamerali naše úsilie na ruskú ekonomiku. Konkrétne hovorím o závislosti od fosílnych palív. Niektoré zbraňové systémy sme Ukrajine dodávali extrémne pomaly a ešte sme sa pritom hlavne zaoberali tým, čo to znamená pre nás. Je pravda, že sme Kyjev podporili peniazmi a nejakými zbraňami, no nerobili sme to s cieľom skutočne zmeniť situáciu na bojisku. Rusko sa cíti pomerne komfortne, keď si diktuje mierové podmienky. A je to práve preto, že sme mu na bojisku nedokázali spôsobiť vážne škody. Európa je príliš rozdelená v jednej kľúčovej veci.

Vládca morí proti Rusom. Ukrajinci nasadili ničivú raketu Neptun

 Ak to s podporou Ukrajiny a snahou dosiahnuť trvalý mier na starom kontinente myslíme skutočne vážne, musíme byť pripravení ísť aj do rizika. Áno, z toho vyplýva nebezpečenstvo eskalácie konfliktu s Ruskom a to, že Európa by sa mohla dostať do situácie, keď bude musieť konať viac-menej osamote, teda bez Američanov. Na tieto dva možné scenáre však nie sme dostatočne pripravení, respektíve nemáme vôľu, aby sme s nimi niečo spravili. 

Po ženevských rozhovoroch s ministrom zahraničných vecí USA Marcom Rubiom sa ukázalo, že by mohla existovať cesta, ako presvedčiť Američanov, že ich 28-bodový plán nemôžu Ukrajina a Európa plne akceptovať. Prišla alternatíva, ktorá však vychádza z predloženého návrhu. Teraz to vyzerá tak, že Kyjev by mohol s niečím súhlasiť, ale stále sa riešia citlivé body týkajúce sa územia a podobne. Nemali by sa však Európania v spolupráci s Ukrajinou pokúsiť predložiť skutočnú alternatívu plánu založenú na dôveryhodnej politickej, vojenskej a finančnej podpore? A ako by na to reagovali Američania?

Z toho, čo som videl v médiách, to vyzerá tak, že európskych plánov je viacero. Ak je to pravda, nepôsobí to dobre. Nie je čas na to, aby bola Európa v týchto záležitostiach rozdelená, a mala by predložiť jeden koherentný plán. Obávam sa však, že návrhy zostavené Európou a Kyjevom sa v konečnom dôsledku nebudú pozdávať ani USA, ani Rusku. V takom prípade budeme opäť na začiatku. Znamená to, že Európa musí byť oveľa dôslednejšia vo vojenskej podpore Kyjevu a v tom, aké bezpečnostné záruky mu vie ponúknuť. Nemôžeme si dovoliť, aby sa na Ukrajine zrodilo riešenie, ktoré by ohrozilo európske bezpečnostné záujmy na desaťročia dopredu. Nikto nedostane úplne všetko, čo chce, ale Európania sa môžu pripraviť na budúcnosť, v ktorej sa Spojené štáty zo starého kontinentu stiahnu a Rusko zostane hrozbou. V určitom bode sa musíme začať vážne zaoberať európskymi bezpečnostnými záujmami bez toho, aby sme si neustále mysleli, že USA budú vždy stáť pri nás, aby nás chránili. 

Slovensko a Maďarsko majú momentálne vlády, pri ktorých sa dá povedať, že sú minimálne do istej miery v trumpovsko-putinovskom tábore. Predstavuje to pre EÚ problém?

Je to problém, s ktorým sa však musíme naučiť žiť. Nie som si vždy istý, že keď Slovensko a Maďarsko niečo hovoria, nakoľko podľa toho aj skutočne konajú. Nezabúdajme, že mnohé západoeurópske a juhoeurópske štáty majú tiež určité výhrady týkajúce sa prístupu ku Kyjevu, no verejne o nich tak hlasno nehovoria. Myslím si však, že všetky vlády, ktoré plne nepodporujú Ukrajinu, by sa mali pozrieť do zrkadla a spýtať sa samých seba, či konajú v európskom záujme alebo len zasievajú sváry, ktoré prospievajú len Kremľu a jeho podporovateľom.

Podarí sa do konca roku dohodnúť mier na Ukrajine?

Musím povedať, že si nemyslím, že Európa jasne chápe, čo pre ňu Ukrajina skutočne znamená, a aké miesto by mala mať v rámci európskej bezpečnostnej architektúry. Ako to vidíte vy?

To je naozaj dobrá otázka. Cynik vo mne si myslí, že Ukrajinu sme doteraz vo veľkej miere vnímali ako príležitosť na robenie vojenských obchodov. Nechápte ma zle, viem, že musíme Ukrajine predávať zbrane. Ale chýba nám skutočná diskusia o bezpečnostných zárukách pre Kyjev. Hoci vidím, že Európania hovoria o koalícii ochotných, ale tieto návrhy sú stále založené na predpoklade, že podpora z USA bude pokračovať. Čo sa však stane, ak Washington už túto úlohu nebude chcieť plniť? A zdá sa, že práve to sa nám Američania usilujú naznačiť. Čo bude potom? Je Európa ochotná poskytnúť Ukrajine vlastné bezpečnostné záruky bez USA? To je, obávam sa, jediná skutočná otázka, ktorou sa musíme zaoberať. A odpoveď na ňu nám veľa napovie o tom, ako Európa vyzerá./agentury/

X X X

Medzi top 20 proruských europoslancov patrí päť Slovákov. Najvýraznejším podporovateľom Kremľa je Blaha

Od zvolenia nového Európskeho parlamentu v júni 2024 europoslanci hlasovali najmenej o 14 uzneseniach týkajúcich sa Ruska a Ukrajiny. Na základe týchto hlasovaní spravodajský web EUobserver a ruská redakcia Novaja Gazeta Europe zverejnili top 20 proruských poslancov v Európskom parlamente. Na tomto zozname sa objavilo päť slovenských europoslanc

Najvyššie je Milan Mazurek (Republika/Európa suverénnych národov) spolu s tromi europoslancami za krajne ľavicovú nemeckú stranu BSW. Vysoko je aj líder krajne pravicového hnutia Republika a nový podpredseda frakcie Európa suverénnych národov Milan Uhrík.

Bielorusko čistejšie než Brusel

Vo vyjadrení pre Novaja Gazeta Europe Uhrík obvinil EÚ z „dvojitých štandardov“. Tvrdil, že tí, ktorí odsudzujú Moskvu, „prehliadajú ešte brutálnejšie činy, ktorých sa dopúšťajú západné krajiny alebo ich spojenci“. Uhrík v lete prvýkrát navštívil Bielorusko, kde v štátnej televízii vyhlásil, že krajina je „čistejšia ako Brusel“ a vyzýval Európu, aby „normalizovala vzťahy“ s Minskom a Moskvou.

Nie je prekvapením, že hlasoval proti všetkým trom rezolúciám, ktoré odsudzujú bieloruský režim.

Na čele Blaha

V zozname sa nachádzajú aj poslanci zo strany Smer-SD Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Ľuboš Blaha.

Najvýraznejším podporovateľom Kremľa je Blaha. Ako dlhoročný zástanca užších vzťahov s Moskvou ospravedlňoval anexiu Krymu v roku 2014. Od zvolenia do Európskeho parlamentu v roku 2024 dvakrát navštívil Rusko, kde sa stretol so šéfom zahraničnej spravodajskej služby Sergejom Naryškinom./agentury/

X X X

 Putin kritizuje americký mierový plán. Niektoré body nazval absurdnými a vyjadril pochybnosti

 Putin označil ukrajinskú vládu za nelegitímnu a odmieta s ňou podpísať dokumenty. Pokračovať v rokovaniach má americká delegácia budúci týždeň v Moskve.

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že Rusko ukončí boje na Ukrajine vtedy, keď sa ukrajinské jednotky stiahnu z oblastí, ktoré si Moskva nárokuje.

V opačnom prípade ich plánuje zabrať silou, píše TASR podľa správ agentúr Reuters, AFP a TASS.

„Ak ukrajinské sily opustia územia, ktoré okupujú, zastavíme bojové operácie. Ak neodídu, dosiahneme to vojenskými prostriedkami,“ uviedol Putin počas zasadnutia lídrov Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) v kirgizskom Biškeku.

Útok na Európu? Nezmysel, tvrdí Putin

Ruský prezident zároveň opäť označil americký mierový plán za možný základ budúcej mierovej zmluvy.

„Vo všeobecnosti súhlasíme, že by to mohlo byť základom pre budúce dohody,“ zopakoval Putin. Podľa jeho slov však treba každý jeden bod vážne prediskutovať a „preložiť do diplomatického jazyka“, pretože niektoré body, napríklad ten o útoku Ruska na Európu, znejú „absurdne“.

Šéf Kremľa označil tvrdenia, že by Rusko malo zaútočiť na niektorý z európskych štátov za „lži a nezmysly“. „Ťažko povedať, čo ich motivuje, ale z nášho pohľadu ide o úplnú lož – je to čistý nezmysel,“ konštatoval Putin.

Američania pricestujú do Moskvy

Ruský líder zároveň tvrdí, že podpisovať s Ukrajinou akékoľvek dokumenty je bezvýznamné, pretože tamojšia vláda je podľa neho „nelegitímna“. Legitimitu údajne stratila po tom, čo odmietla organizovať voľby po vypršaní mandátu prezidenta Volodymyra Zelenského. Kyjev však argumentuje, že voľby sa nemôžu konať v čase platnosti stanného práva, napísal Reuters.

Ruský prezident tiež potvrdil, že americká delegácia pricestuje v prvej polovici budúceho týždňa do Moskvy na rokovania o ukončení vojny na Ukrajine.

Doplnil, že sa na stretnutia pripravuje aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Na rokovaniach by mali byť prítomní aj ďalší predstavitelia ministerstva zahraničných vecí či Putinovi poradcovia Vladimir Medinskij a Jurij Ušakov, aktuality.sk

X X X

 Merkelová otvorene o vypuknutí vojny na Ukrajine: Všetci sme zlyhali

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že nikdy neobviňovala pobaltské štáty a Poľsko zo spoluzodpovednosti za vypuknutie vojny na Ukrajine, pretože zablokovali formát dialógu s Ruskom, ktorý navrhla v roku 2021. Uviedla to v rozhovore pre verejnoprávny televízny kanál Phoenix.

Merkelová uviedla, že išlo vraj o nesprávnu interpretáciu toho, čo povedala. „Všetci sme zlyhali, všetci – ja, všetci sme zlyhali v tom, aby sme zabránili tejto vojne,“ dodala k vojne na Ukrajine.

Pokrovsk sa nevzdáva. „Nepriateľa nepustíme,” odkazujú vojaci a ukazujú tvrdý odpor

Bývalá kancelárka začiatkom októbra v rozhovore pre maďarský server Partizán uviedla, že tzv. minské dohody, ktoré v roku 2014 a 2015 pomáhala vyjednať a ktoré mali zastaviť konflikt na východnej Ukrajine, priniesli v rokoch 2015 až 2021 „pokoj“ a dali Kyjevu „príležitosť nabrať silu“.

„V júni 2021 som však cítila, že (ruský prezident Vladimir) Putin už neberie minské dohody vážne. Chcela som preto presadiť nový formát, v rámci ktorého by sme ako EÚ s Putinom naďalej hovorili,“ povedala Merkelová v interview, z ktorého citoval nemecký denník Bild.

Štyri krajiny to však podľa nej odmietali. „Niektorí to nechceli podporiť. Boli to predovšetkým pobaltské štáty, ale aj Poľsko bolo proti,“ povedala bývalá kancelárka. „V každom prípade k tomu nedošlo. Potom som odišla z úradu a nato začala Putinova agresia,“ dodala Merkelová, ktorá ako kancelárka skončila v decembri 2021 a tri mesiace potom ruské jednotky vtrhli na Ukrajinu.

Bild vtedy upozornil, že Merkelová „zabudla“ povedať, že Rusko v rokoch 2015 až 2021 zabilo alebo zranilo viac ako päťtisíc ukrajinských vojakov a že teda Putinova agresia „sa v žiadnom prípade nezačala až po skončení funkčného obdobia kancelárky“. Navyše už od jari 2021 Rusko pripravovalo proti Ukrajine plnohodnotnú inváziu.

 Poľský expremiér Mateusz Morawiecki aj predseda výboru pre zahraničné veci estónskeho parlamentu Marko Mikhelson na adresu bývalej kancelárky nešetrili kritikou. Svojimi neuváženými slovami o úlohe pobaltských krajín a Poľska v rozpútaní ruskej vojny dokázala, že patrí medzi najškodlivejších nemeckých politikov posledného storočia, vyhlásil vtedy Morawiecki. Jeho estónsky kolega dodal, že Merkelová klesla na naozaj nízku úroveň a že to vrhá tieň na celé jej kancelárske obdobie. 

Merkelová pôsobila ako kancelárka v rokoch 2005 až 2021 a odvtedy sa do verejnej diskusie zapája pomerne zriedkavo. Teraz v rozhovore pre kanál Phoenix zároveň vyzvala etablované nemecké politické strany, aby sa nenechali manipulovať Alternatívou pre Nemecko (AfD) a namiesto toho formulovali a presadzovali svoju vlastnú politiku. V rozhovore povedala tiež, že by nemohla spolupracovať so stranami, ktoré sú proti Európskej únii, majú úplne iný vzťah k Rusku než ona a neobhajujú liberálnu demokraciu.

„Hľadanie väčšiny s AfD je vylúčené už na základe toho, ako sa definuje,“ povedala Merkelová. Svoje poznámky adresovala stredoľavým Sociálnym demokratom (SPD) aj kresťanskodemokratickej aliancii CDU/CSU, ktorú kedysi viedla.

AfD je najsilnejšou nemeckou opozičnou stranou a nedávne prieskumy verejnej mienky ju umiestňujú na rovnakú úroveň ako CDU/CSU alebo dokonca pred ňu.

Naposledy sa verejne vyjadrila k politickým otázkam v januári počas kampane pred parlamentnými voľbami, keď kritizovala šéfa CDU Friedricha Merza za schválenie návrhu na obmedzenie migrácie s podporou AfD./agentury/

X X X

Namíbijský politik Adolf Hitler si nechal zmeniť meno

Namíbijský politik doteraz známy ako Adolf Hitler Uunona si nechal zmeniť meno. Zo svojich oficiálnych dokumentov si dal odstrániť meno Hitler, píše TASR podľa správy agentúry DPA.

Voľby v Namíbii.

„V minulosti som videl, že ma ľudia volali Adolf Hitler a snažili sa ma spájať s niekým, koho ani nepoznám,“ uviedol politik v stredu pre miestne noviny. Uunona teraz denníku The Namibian povedal, že ho jeho prostredné meno, ktoré neodráža jeho charakter ani jeho ambície, už unavovalo.

Komunálny politik za volebný obvod Ompundja z vládnucej strany Ľudová organizácia Juhozápadnej Afriky (SWAPO) v minulosti svetové médiá zaujal svojim menom, ktoré je rovnaké ako meno vodcu nacistického Nemecka.

Uunona vo viacerých rozhovoroch uviedol, že s nacistickou ideológiou nemá „nič spoločné“ a Adolf, ako aj iné nemecké mená, je v Namíbii, ktorá bola kedysi nemeckou kolóniou, bežným krstným menom.

Podľa Uunonu vybral jeho otec meno Hitler bez toho, aby vedel, čo predstavuje. Politik sa v stredu uchádzal o znovuzvolenie vo svojom volebnom obvode, v ktorom vyhráva od roku 2004. Tamojší voliči tvrdia, že jeho meno nie je dôležité a pri voľbe svojho zástupcu hľadia skôr na výsledky.

Namíbia bola v rokoch 1884 až 1915 nemeckou kolóniou s názvom Nemecká juhozápadná Afrika. Počas povstania tamojších etnických skupín Namov, Hererov a Sanov v rokoch 1904 až 1908 zahynuli tisíce ľudí. Historici tieto udalosti označujú za prvú genocídu 20. storočia.

Po prvej svetovej vojne sa Namíbia dostala pod správu Juhoafrickej únie (neskoršej Juhoafrickej republiky) ako Juhozápadná Afrika, nezávislosť získala v roku 1990. V krajine sa stále vyskytuje množstvo nemeckých názvov miest a žije tam i malá nemecky hovoriaca komunita./agentury/

X X X

 Kamenického pochválili v Bruseli, opozícia mlčí. Stav ekonomiky však nie je dobrý, dôvody sú celoeurópske

Minister financií Ladislav Kamenický žiaril radosťou. Pochválil sa, že Európska komisia v najnovšom hodnotení (prognóze) verejných financií Slovensko hodnotila pozitívne. To je skutočne prekvapenie. Ešte nedávno sme totiž patrili medzi sedem problémových krajín.

Čo vlastne komisia na Slovensku ocenila? Konštatovala, že štátny rozpočet na budúci rok je v súlade s európskymi pravidlami a slovenská vláda sa správa zodpovedne. Nič extra, to by mal byť štandard, lenže často nie je. A Slovensko dostalo aj jedno špeciálne vyznamenanie: pri hodnotení tzv. čistých výdavkov (to sú tie, ktoré môže ovplyvniť, zoškrtať) sme obsadili prvé miesto. Ak započítame do nich aj výdavky na obranu (požiadavka NATO, u nás sú nižšie), tak sme skončili na druhom mieste za Lotyšskom.

Inak, celé hodnotenie je napísané príliš úradníckym jazykom – o plnení úloh, pravidiel a plánov. Žiadne „živé“ hodnotenie stavu ekonomiky. Lenže úradníckym žargónom sú písané všetky prognózy a hodnotenia. Ak sa v nich vyskytne čo len jedna negatívna zmienka o našej ekonomike či rozpočte, opozícia i niektorí analytici sú na nohách: údaje nafukujú, donekonečna pranierujú vládu i ministra Kamenického. Teraz opozícia mlčí.

No pozor, komisia nezatvára oči pred rôznymi úskaliami, napríklad na strane príjmov – daní. Je pravdou, že výber daní na Slovensku zaostáva. Ministerstvo financií výpadok kompenzuje zvyšovaním daňových sadzieb. Je to zlá cesta. Lenže ktoré európske štáty sú na dobrej ceste? Ktorej európskej ekonomike sa darí? Donedávna vychvaľovanému Fínsku komisár pre ekonomiku Valdis Dombrovskis riadne klepol po prstoch. Fínsky rozpočet patrí medzi najhoršie v Európe. Druhým dychom komisár dodáva, že treba brať do úvahy vojnu na Ukrajine, Rusko. Pri Slovensku a Maďarsku nie?

Keby opozícia prevzala aj zajtra žezlo vládnutia, zázraky by neurobila. Ak by radikálnejšie škrtala, spôsobila by iba recesiu ekonomiky, ktorá aj tak „neprekvitá“.

Považovať slovenské verejné financie za dobré by bol však veľký omyl. No Európska komisia vidí všetky rozpočty a dokáže posúdiť vývoj objektívnejšie ako my doma, kde na všetko pozeráme s politickými klapkami na očiach. Ktorá krajina má prebytok? Dánsko, Cyprus, Írsko? Takmer v každej krajine sa konsoliduje. Belgickom tento týždeň zatriasol celonárodný štrajk, stála doprava. Dôvod? Vláda schválila rozpočet. Ľuďom prekážajú zmeny v dôchodkovom a daňovom systéme, poplatky v zdravotníctve. Londýn ochromil protest farmárov – nesúhlasia s novou daňou. Návrh britského rozpočtu unikol na verejnosť, vyvolal búrlivé reakcie.

To je reálny stav európskej ekonomiky. Z deficitov a dlhov sa dá vyrásť nielen šetrením a zvyšovaním daní, ale aj silným ekonomickým rastom. Lenže európska ekonomika – takmer vo všetkých štátoch – sa vlečie (z jednej krízy do druhej), zatiaľ čo ekonomiky najväčších rivalov EÚ – USA a Číny – rastú veľmi slušným tempom: priepasť sa prehlbuje. Brusel a európski politici kopia od vypuknutia covidu jednu chybu za druhou: zlý plán obnovy (na Slovensku sa minie aj na vzdelávanie učiteliek v materských školách – aký to má význam pre oživenie ekonomiky?), zle fungujúci trh s energiami, protiruské sankcie, ktorými si strieľame (na rozdiel od Američanov) do vlastnej nohy, drahé energie, prehnané ekologické požiadavky, nejednotný trh, závislosť od dodávok nerastných surovín. V tejto situácii je rast HDP skôr zázrakom.

A z tohto uhla pohľadu treba hodnotiť i stav slovenskej ekonomiky a konsolidáciu. Keby opozícia prevzala aj zajtra žezlo vládnutia, zázraky by neurobila. Ak by radikálnejšie škrtala, spôsobila by iba recesiu ekonomiky, ktorá aj tak „neprekvitá“. Korene krízy siahajú oveľa hlbšie a sú celoeurópske./agentury/

X X X

 Ukrajina má minimálnu šancu na priaznivejšiu dohodu, hovorí analytik Smetana. Prečo Západ nedokáže predstaviť lepší plán?

„Ukrajinské víťazstvo“ v tejto fázy vojny nebude spravodlivé, ale stabilizačné, hovorí analytik Michal Smetana v relácii PRAVDA VO SVETE.

 Mierový plán pre Ukrajinu sa neobmedzuje len na ukončenie bojov. To čo navonok pôsobí ako cesta k ukončeniu vojny môže zásadne ovplyvniť bezpečnostnú pozíciu celej Európy. Podľa analytika Michala Smetanu má Ukrajina v súčasnosti len malú šancu presadiť si inú, pre ňu výhodnejšiu mierovú dohodu.

„Ukrajinské víťazstvo je naozaj koncept, s ktorým sa dá teraz ťažko pracovať. Myslím si, že tá debata je skôr o tom, ako dosiahnuť stav, ktorý bude dlhodobo stabilný, ale už pravdepodobne nebude nikdy spravodlivý, respektíve v žiadnom súčasnom nastavení, ak by sa zásadným spôsobom nezmenila politika Európy a Spojených štátov smerom k konfliktu a nedošlo k výraznejšej eskalácii a vlastne k nejakej forme tlaku,“ uviedol Smetana.

V podstate je nemysliteľné, aby Ukrajina mohla dosiahnuť víťazstvo v zmysle navrátenie veľkých území vrátane Krymu, povedal analytik a dodal, že to by musela Európa a USA dlhodobo tlačiť na Rusko, aby sa vzdalo maximalistických požiadaviek. V súčasnosti ide o to, či sa tých nejakých maximálnych požiadaviek Rusko vzdá a „rozhodne bude veľmi ťažké niečo z toho vydávať za ukrajinské víťazstvo“.

Podľa Konečného Európa musí byť pripravená na to, že rokovania stroskotajú, lebo návrhy dohody, ktoré by boli bližšie k pozícii Ukrajiny, budú Moskvou odmietnuté. „Vylepšovanie“ mierovej dohody podľa neho nie je cesta.

„Jediná možná zmysluplná stratégia je výrazné zvýšenie tlaku na Rusko… a zároveň väčšia podpora Ukrajiny v tom zmysle, že Rusko nebude schopné dosahovať svoje ciele na bojisku a dostane sa do pozície, kedy uvidí, že nejaká forma vyjednávania je pre neho výhodnejšia,“ uviedol.

Najlepšou dlhodobou bezpečnostnou poistkou pre Ukrajinu by bolo členstvo v NATO, uviedol Konečný, ale reálna situácia je taká, že Ukrajina nemá šancu získať súhlas všetkých členov NATO na vstup do aliancie. Iná forma bezpečnostných záruk však nebude dosahovať silu piateho článku severoatlantickej aliancie./agentury/

X X X

 Právomoci obecnej polície k vodičom výrazne vzrastú. Čo sa zmení od roku 2026?

Obecní policajti budú môcť merať rýchlosť, alkohol za volantom a v určitých prípadoch aj zadržať vodičské oprávnenie.

 Obecná polícia bude mať od budúceho roku výrazne posilnené právomoci.

Od roku 2026 sa zmení nielen cestný zákon, ale aj postavenie obecných a mestských polícií. Kým doteraz mali v doprave skôr doplnkovú úlohu a väčšina vodičov si ich spájala predovšetkým s „papučami“ a dohľadom nad parkovaním, po schválení pripravovaných zákonov sa ich právomoci výrazne rozšíria. Zmena súvisí jednak s rozsiahlou novelou zákona o cestnej premávke s plánovanou účinnosťou od 1. mája 2026 a s novým zákonom o obecnej polícii, ktorý má začať platiť od 1. júla 2026.

V súčasnosti je pri dopravných priestupkoch dominantnou štátna polícia. Tá rieši prekročenie rýchlosti, jazdu na červenú, nebezpečné predbiehanie, alkohol za volantom a vážne dopravné nehody. Obecná a mestská polícia sa pohybuje najmä v oblasti statickej dopravy – kontroluje parkovanie, státie na chodníkoch, blokovanie vjazdov a porušovanie miestnych dopravných obmedzení na území obce. Pri väčšine „dynamických“ priestupkov, teda pri samotnej jazde, je odkázaná na spoluprácu so štátnou políciou a jej technikou. 

Ministerstvo vnútra už v novembri 2025 oznámilo, že tento model považuje za nedostatočný a pripravilo novelu cestného zákona, ktorá má obciam a mestám pridať výraznejšie kompetencie. Vláda návrh schválila a ak sa nebude meniť, tak od mája 2026 sa treba pripaviť na niekoľko zásadných noviniek.

Budú merať rýchlosť, nie však z auta

Najzásadnejšou zmenou bude, že samosprávy získajú zákonnú možnosť používať vlastné stacionárne radary a kamerové systémy na zaznamenávanie dopravných priestupkov. Nepôjde teda len o informačné tabule, ktoré vodičovi ukazujú rýchlosť, ale o plnohodnotné zariadenia použiteľné ako dôkaz v konaní o priestupku. Podľa odhadov má na slovenských cestách pribudnúť približne tristo radarov a kamier, ktoré budú prevádzkované alebo objednávané priamo obcami a mestami. Obce ich však nebudú môcť inštalovať všade, kde im to bude vyhovovať, ale len na miestach, schválených pre tento účel štátnou políciou.

S tým súvisí aj posilnenie takzvanej objektívnej zodpovednosti. Pri priestupkoch zaznamenaných radarom alebo kamerou nebude správny orgán skúmať, kto presne sedel za volantom. Zodpovednosť za priestupok ponesie držiteľ vozidla, teda osoba zapísaná v osvedčení o evidencii. Ak auto šoféroval niekto iný, pôjde už o súkromnoprávny vzťah medzi majiteľom a vodičom, štát ani obec do neho vstupovať nebudú. Inak povedané – pokutu bude platiť vlastník auta a ako to dorieši s vodičom, pokiaľ ním nebol on sám, už bude jeho vecou.

Čítajte viacChcete si pozrieť zoznam svojich uhradených a neuhradených pokút? Dá sa to aj online

Obce zároveň získajú prístup do registrov vozidiel vrátane cezhraničného systému EUCARIS. Prakticky to znamená, že pokuta za rýchlosť či jazdu na červenú zachytenú obecným radarom bude môcť prísť aj majiteľovi auta z iného členského štátu EÚ. Samospráva si dokáže podľa evidenčného čísla vozidla dohľadať držiteľa, podobne ako to dnes robí Policajný zbor. Samosprávy taktiež budú môcť viesť konania a ukladať sankcie za priestupky zachytené ich technikou, a to aj v prípadoch, ktoré doteraz zostávali takmer bez postihu pre nedostatok kapacít štátnych hliadok.

Nový zákon o obecnej polícii

Druhou veľkou zmenou je návrh úplne nového zákona o obecnej polícii. Ministerstvo vnútra ho v novembri 2025 predložilo do medzirezortného pripomienkového konania a navrhuje, aby začal platiť 1. júla 2026. Cieľom je modernizovať právny rámec, ktorý doteraz vychádzal zo začiatku deväťdesiatych rokov.

Z pohľadu vodičov je kľúčové, že nový zákon presne vymedzí okruh dopravných priestupkov, ktoré môže obecná a mestská polícia riešiť. Dnešná úprava je v tejto oblasti nejasná a vyvoláva rozdielne výklady, čo v praxi viedlo k sporom medzi samosprávami, štátnou políciou a súdmi. Po novom má byť zoznam dopravných deliktov explicitný – pôjde napríklad o porušenie zákazu vjazdu, nerešpektovanie značky STOP, jazdu v protismere na miestnych komunikáciách či niektoré formy ohrozovania chodcov a cyklistov.

Výrazne sa posilní aj oprávnenie obecnej polície zasiahnuť priamo voči vodičovi. Návrh počíta s tým, že mestskí a obecní policajti budú môcť vo väčšom rozsahu zastavovať vozidlá, kontrolovať doklady, vykonávať dychové skúšky pri podozrení na alkohol za volantom a v určitých situáciách zadržať vodičský preukaz. Zároveň budú mať jasnejšie kompetencie pri pátraní po vozidlách, ktoré sú predmetom exekúcie, trestného konania alebo boli nahlásené ako hľadané.

 Návrh zákona posilňuje aj možnosť využitia donucovacích prostriedkov. Obecní policajti obecní policajti budú môcť častejšie využívať technické prostriedky na zastavenie vozidla, vymedzuje sa použitie tzv. taserov a spresňuje sa, kedy môžu zasiahnuť proti osobe, ktorá odmieta spolupracovať alebo sa pokúša z miesta priestupku ujsť autom.

Obavy z nových kompetencií

Rozšírenie právomocí obcí a obecnej polície však nevzbudzuje len nadšenie. V odborných debatách sa objavujú obavy, že radary a pokuty sa môžu stať vítaným zdrojom príjmov pre samosprávy a že tlak na zvyšovanie výberu pokút bude silnejší než dôraz na dopravnú bezpečnosť. Ďalším témou je riziko rozdielnych prístupov v jednotlivých mestách, čo môže viesť k tomu, že vodič v jednej obci dostane za podobný priestupok pokutu oveľa častejšie než inde. Debata sa v neposlednom rade vedie aj o miere, v akej by mali obecní policajti disponovať novými donucovacími prostriedkami a ako má byť kontrolované ich používanie.

Ministerstvo vnútra argumentuje, že cieľom je predovšetkým zvýšenie bezpečnosti na miestnych komunikáciách, ochrana chodcov a cyklistov a lepšie postihovanie opakovaných porušovateľov pravidiel. Zmeny v cestnom zákone aj v zákone o obecnej polícii vníma ako dva prepojené kroky, ktoré majú obciam umožniť skutočne ovplyvňovať situáciu v doprave na svojom území, nie len pasívne čakať na zásah štátu./agentury/

X XX

Putin kritizuje americký mierový plán. Niektoré body nazval absurdnými a vyjadril pochybnosti

 Putin označil ukrajinskú vládu za nelegitímnu a odmieta s ňou podpísať dokumenty. Pokračovať v rokovaniach má americká delegácia budúci týždeň v Moskve.

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že Rusko ukončí boje na Ukrajine vtedy, keď sa ukrajinské jednotky stiahnu z oblastí, ktoré si Moskva nárokuje.

V opačnom prípade ich plánuje zabrať silou, píše TASR podľa správ agentúr Reuters, AFP a TASS.

„Ak ukrajinské sily opustia územia, ktoré okupujú, zastavíme bojové operácie. Ak neodídu, dosiahneme to vojenskými prostriedkami,“ uviedol Putin počas zasadnutia lídrov Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) v kirgizskom Biškeku.

Útok na Európu? Nezmysel, tvrdí Putin

Ruský prezident zároveň opäť označil americký mierový plán za možný základ budúcej mierovej zmluvy.

„Vo všeobecnosti súhlasíme, že by to mohlo byť základom pre budúce dohody,“ zopakoval Putin. Podľa jeho slov však treba každý jeden bod vážne prediskutovať a „preložiť do diplomatického jazyka“, pretože niektoré body, napríklad ten o útoku Ruska na Európu, znejú „absurdne“.

Šéf Kremľa označil tvrdenia, že by Rusko malo zaútočiť na niektorý z európskych štátov za „lži a nezmysly“. „Ťažko povedať, čo ich motivuje, ale z nášho pohľadu ide o úplnú lož – je to čistý nezmysel,“ konštatoval Putin.

Američania pricestujú do Moskvy

Ruský líder zároveň tvrdí, že podpisovať s Ukrajinou akékoľvek dokumenty je bezvýznamné, pretože tamojšia vláda je podľa neho „nelegitímna“. Legitimitu údajne stratila po tom, čo odmietla organizovať voľby po vypršaní mandátu prezidenta Volodymyra Zelenského. Kyjev však argumentuje, že voľby sa nemôžu konať v čase platnosti stanného práva, napísal Reuters.

Ruský prezident tiež potvrdil, že americká delegácia pricestuje v prvej polovici budúceho týždňa do Moskvy na rokovania o ukončení vojny na Ukrajine.

Doplnil, že sa na stretnutia pripravuje aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Na rokovaniach by mali byť prítomní aj ďalší predstavitelia ministerstva zahraničných vecí či Putinovi poradcovia Vladimir Medinskij a Jurij Ušakov., aktuality.sk

X XX

 Putin hrozí silou, ak sa Ukrajina nestiahne. Zelenskyj prehovoril o rokovaniach v USA

Ruský vodca Vladimir Putin vyhlásil, že Moskva ukončí svoju ofenzívu na Ukrajine, ak sa Kyjev stiahne z území, ktoré Rusko považuje za svoje.

 V opačnom prípade ich podľa neho Kremeľ získa silou. „Ak ukrajinské sily opustia územia, ktoré kontrolujú, zastavíme bojové operácie,“ povedal Putin počas návštevy Kirgizska. „Ak nie, dosiahneme to vojenskými prostriedkami,“ dodal.

Rusko v súčasnosti kontroluje približne pätinu ukrajinského územia. Otázka okupovaných teritórií, ktorých sa podľa vlastných slov Kyjev nikdy nevzdá, sa stala hlavným bodom sporu v mierových rokovaniach.

 Putin opäť tvrdil, že ruské jednotky obkľúčili ukrajinské sily pri Pokrovsku a Myrnohrade v Doneckej oblasti. Obe mestá sú pre Moskvu strategickým cieľom. Dodal, že Moskva postupuje aj pri Vovčansku a Siversku a približuje sa k dôležitému logistickému uzlu Huľajpole, ktoré leží v Záporožskej oblasti.

Ruskú ofenzívu „je prakticky nemožné zastaviť, takže sa s tým veľa urobiť nedá,“ povedal šéf Kremľa. Ukrajina tieto tvrdenia odmietla a uviedla, že mestá Pokrovsk a Myrnohrad nie sú obkľúčené a že jej sily naďalej držia frontovú líniu.

 Ukrajinci budú rokovať o mieri a zárukách

Ukrajinskí vyjednávači budú koncom tohto týždňa rokovať s Američanmi o mieri a bezpečnostných zárukách, uviedol vo štvrtok večer na sociálnej sieti telegram ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Tieto rokovania budú podľa prezidenta nadväzovať na nedeľné rozhovory v Ženeve, kde predstavitelia USA, Ukrajiny a európskych krajín rokovali o úpravách amerického návrhu ohľadom ukončenia rusko-ukrajinskej vojny. Ten pripravili USA po konzultáciách s Rusmi a mnoho odborníkov aj krajín ho vnímala ako proruský.

 „Teraz je rovnako dôležitá naša obrana, náš odpor na fronte ako spoločná práca s partnermi v prospech lepších diplomatických pozícií,“ napísal Zelenskyj. Ukrajinský tím bude s americkými zástupcami koncom tohto týždňa pokračovať na zbližovaní stanovísk do podoby, ktorá má viesť k dosiahnutiu mieru a bezpečnostných záruk, dodal.

„Ukrajinská delegácia bude dobre pripravená a zameria sa na vecnú prácu,“ prisľúbil prezident, ktorého krajina sa s podporou Západu bráni ruskej agresii od februára 2022. /agentury/

X X X

 Pivo si nedá už ani spolujazdec. Zmena v zákone by mala priniesť koniec alkoholu pre spolujazdcov. Ak ich prichytí polícia, zaplatia pokutu až do výšky 100 eur

Ministerstvo vnútra navrhlo rozsiahle zmeny v zákone o cestnej premávke, ktoré vláda schválila na začiatku novembra. Návrh teraz smeruje do parlamentu a očakáva sa, že nové pravidlá začnú platiť v máji 2026. Novela má posilniť bezpečnosť na cestách, sprísniť sankcie a zaviesť nové pravidlá a kompetencie aj pre samosprávy.

Významná časť novely sa týka ochrany chodcov. Tí sú v cestnej premávke považovaní za najohrozenejšiu skupinu. Nová novela zákona má zabezpečiť aj ich bezpečnejší prechod cez priechod. Úpravy sa inšpirujú pravidlami, ktoré už roky fungujú v iných štátoch Európskej únie.

 Ďalšou zmenou je sprísnenie pravidiel týkajúcich sa alkoholu a návykových látok. Po novom nebude zákaz platiť iba pre vodičov, ale aj pre spolujazdcov na motocykloch, štvorkolkách či viacmiestnych bicykloch. Dôvodom je bezpečnosť: ak je spolujazdec pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, môže vodiča vyrušiť alebo nečakane zasiahnuť do riadenia, čo zvyšuje riziko nehody.

Nové pravidlá pre spolujazdcov

Súčasťou pripravovanej novely je aj sprísnenie pravidiel týkajúcich sa požitia alkoholu alebo návykových látok počas jazdy. Zákaz sa už nebude vzťahovať len na vodičov, ale aj na osoby, ktoré sa vezú vo vozidle a môžu svojím správaním ovplyvniť priebeh jazdy.

Týka sa to spolujazdcov na motocykloch, štvorkolkách, viacmiestnych bicykloch či malých elektrických vozidlách určených pre dve a viac osôb.

Ako sme spomínali aj vyššie, hlavným dôvodom je to, že spolujazdec môže svojím správaním ovplyvňovať jazdu. Aj keď priamo neriadi vozidlo, jeho nečakané pohyby môžu narušiť bezpečnosť jazdy.

Spolujazdci budú mať povinnosť podrobiť sa dychovej skúške alebo testu na drogy, ak o to požiada polícia. V prípade odmietnutia alebo porušenia pravidla im bude hroziť pokuta, a to na mieste do 50 eur a v správnom konaní až do 100 eur, informujú v dôvodovej správe.

Cieľom tejto úpravy je zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky a predísť situáciám, keď opitý spolujazdec ohrozí vodiča aj ostatných účastníkov premávky.

Vodičské skúšky čakajú veľké zmeny

Ďalšou veľkou zmenou v pripravovanej novele je úprava samotných skúšok na vodičský preukaz. Po novom už žiadatelia o vodičák nebudú robiť teóriu a prax naraz. Najskôr sa budú učiť pravidlá cestnej premávky a potom spravia teoretickú skúšku. Až keď ju zvládnu, môžu pokračovať v jazdách a neskôr ísť na praktickú skúšku. Termín si budú môcť vybrať sami a prihlásiť sa cez internet.

 Cieľom zmien je, aby na jazdy išli len žiadatelia, ktorí už dobre poznajú dopravné pravidlá a majú základné vedomosti. Predpokladá sa, že vďaka tomu bude výcvik bezpečnejší a efektívnejší. Pri vodičáku skupiny B pribudne aj nová požiadavka. Uchádzač bude musieť mať aspoň ukončené nižšie stredné vzdelanie.

X X X

 Rusko označilo nadáciu Navaľného vo vyhnanstve za teroristickú organizáciu

 Najvyšší súd Ruska označil Navaľného nadáciu za teroristickú skupinu. Organizácia reagovala kriticky, pričom Amnesty varuje pred represáliami.

Najvyšší súd Ruskej federácie vo štvrtok rozhodol označiť exilovú skupinu Nadácia proti korupcii založenú nebohým opozičným lídrom Alexejom Navaľným za teroristickú organizáciu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Rusko týmto krokom zakázalo skupine registrovanej v Spojených štátoch a riadenej Navaľného niekdajšími spolupracovníkmi akúkoľvek činnosť v krajine.

Súd tvrdí, že nadácia je „zameraná na propagáciu, ospravedlňovanie a podporu terorizmu“.

Označenie za teroristov

Navaľnyj a jeho organizácie boli dosiaľ v Rusku označené za extrémistické. Takéto označenie má však podobné právne dôsledky ako označenie za teroristickú skupinu vrátane zákazu činnosti.

Podľa agentúry AFP Kremeľ často využíva toto označenie s cieľom útočiť na politických oponentov.

„Skutočnými teroristami sú (ruský prezident) Vladimir Putin a jeho komplici – ľudia, ktorí začali vojnu, zabíjajú civilistov a politických oponentov a väznia ľudí,“ uviedla v reakcii Nadácia proti korupcii. Krok označila za „politickú taktiku“ na umlčanie opozície.

Varovanie od Amnesty International

Ľudskoprávna organizácia Amnesty International v októbri varovala, že takéto označenie súdom „by mohlo spustiť vlnu masových represálií“.

Opozičný politik Alexej Navaľnyj zomrel 16. februára 2024 vo veku 47 rokov vo väzenskom tábore Polárny vlk v mestečku Charp, ktoré leží v Jamalskoneneckom autonómnom okruhu za polárnym kruhom.

Jeho spojenci tvrdia, že bol otrávený, čo Moskva popiera, aktuality.sk

X X X

 Viktor Orbán vyzdvihuje spoluprácu medzi Maďarskom a Srbskom

 Orbán a Vučič posilňujú vzájomnú spoluprácu. Spoločne prevzali cenu Istvána Pásztora počas konferencie v Subotici a riešili kritické témy energetiky a mieru.

Srbi sa v týchto ťažkých časoch môžu spoľahnúť na pomoc Maďarov. Podľa agentúry MTI to vyhlásil predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vo štvrtok na spoločnej tlačovej konferencii so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom v Subotici, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Orbán označil za česť prevziať spoločne s Vučičom cenu Istvána Pásztora, bývalého predsedu Zväzu vojvodinských Maďarov (VMSZ). Premiér sa poďakoval za podporu, ktorú Maďarsko dostalo od Srbska a od prezidenta Vučiča, a potvrdil, že Srbi sa tiež môžu vždy spoľahnúť na pomoc Maďarov „v týchto ťažkých časoch“.

Témy pracovného stretnutia

Podľa maďarského ministerského predsedu program popoludňajšieho pracovného stretnutia so srbským prezidentom bude zahŕňať dodávky energie, sankcie, dodávky ropy do Srbska, ako aj otázku dosiahnutia mieru na Ukrajine, aktuality.sk

X X X

 Pápežova cesta nie je márna

Pre mnohých západoeurópskych kresťanov alebo ľudí hlásiacich sa k nejakej forme kresťanského kultúrneho dedičstva sú návštevy rímsko-katolíckych pápežov, trúfam si povedať, skôr vecou prestíže.

V privilegovanom svete rezonujú skôr konflikty s cirkvami zasahujúcimi do sfér života, ktoré zväčša považujeme za výsostne súkromné. Pri tom však pomerne povrchne zabúdame, že čím menej kolektívnej istoty zažívajú krajiny smerom na východ, tým skutočnejšou sa stáva aj viera ich obyvateľov. Preto ani návšteva súčasného pápeža Leva XIV. v Turecku a jeho ďalšia cesta do Libanonu nie je pre blízkovýchodných kresťanov len udalosť, na ktorej „treba byť videný“.

Pri príležitosti 1700. výročia Nicejského koncilu zvolaného cisárom Konštantínom, ktorý presídlil hlavné mesto rímskej ríše z Ríma do Konštantínopolu, dnes tureckého Istanbulu, pápež Lev napĺňa plány predchádzajúceho, všeobecne obľúbeného pápeža Františka. Zosnulý pápež si úctu vyslúžil najmä tým, že zo svojej pozície zrozumiteľným jazykom nabúral autoritu všetkých, ktorým vyhovujú vojny, konflikty medzi náboženstvami a vyvyšovanie jednej geografickej svetovej strany nad ostatné. Symbolika miesta hovorí za mnohé: územie starovekých orientálnych kultúr, starogréckej civilizácie, byzantskej ríše a križovatka vplyvov zo strednej aj ďalekej Ázie a Afriky pripomínajú, že Turecko, tak ako nijaký národný štát na svete, vonkoncom nedokazujú, že umelo narysované hranice štátov, náboženstiev a kultúr sú zárukou spravodlivejšieho života pre ľudí, ktorí v tzv. národných štátoch žijú.

Najpočetnejšou a dlho perzekvovanou kresťanskou komunitou v Turecku sú sýrski kresťania, jedni z najstarších kresťanov vôbec. Veľmi dobre vieme, aký vzťah zaujíma Turecko voči Arménom, pre ktorých národný turecký štát znamenal genocídu. A vieme aj to, čo znamená koncept moderného národného štátu európskeho typu na Blízkom východe dnes. Je jasné, že ani zástupcovia cirkví, ani najrešpektovanejší duchovní a osvietené mysle sveta nemajú v moci zastaviť to, čo nechcú zastaviť politici. Ale stále je tu nádej, ktorá, paradoxne, býva najsilnejšia práve tam, kde jej situácia sľubuje najmenej.  /agentury/

X X X

 Babiš varoval pred „slovenským scenárom“. Pri slovách o synovi tiekli slzy

Predseda hnutia ANO Andrej Babiš na stredajšej mimoriadnej schôdzi Poslaneckej snemovne českého parlamentu, ktorú zvolali strany končiacej vlády pre Babišov konflikt záujmov súvisiaci s vlastníctvom holdingu Agrofert, v pléne vyhlásil, že ho chce údajne opäť niekto zabiť. České médiá podľa jeho slov vytvárajú atmosféru ako médiá na Slovensku a pripomenul atentát na slovenského premiéra Roberta Fica. K téme schôdze uviedol, že Agrofert sa stal terčom politického boja a strany končiacej vlády o ňom klamú, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

 „Koľkokrát ma už chceli zabiť. Minulý týždeň tu bola opäť polícia, zase ma chce niekto zabiť. Médiá si ani neuvedomujú, že tu vytvárajú atmosféru, ktorú vytvorili médiá na Slovensku. A vieme, ako to skončilo s Ficom. Všetci viete, o čo ide. Zastrašovanie… Je to výsledok vybraných médií,“ vyhlásil Babiš.

K rečníckemu pultu prišiel s piknikovým košom plným dokumentov, ktoré si na pult postupne povykladal. Do kamery ukázal hrubú knihu o Agroferte, ktorú okomentoval slovami „Agrofert, moje dieťa budované 30 rokov“. V prejave vymenovával rôzne kauzy súvisiace s Agrofertom či s jeho osobou a komentoval ich. Vyvracal napríklad to, že by si vytváral nejaké zložky na poslancov, dotkol sa tiež káuz otrava rieky Bečva, dotácie pre Čapí hnízdo či nehnuteľnosti vo Francúzsku.

 Zdôraznil, že nerozumie tomu, prečo budúca opozícia schôdzu zvolala, keď má vraj s prezidentom jasnú dohodu na tom, ako ho postupne nominanti do budúcej koaličnej vlády navštívia a akým spôsobom on oznámi riešenie konfliktu záujmov. Vzápätí dodal, že žiaden nemá.

Agrofert sa podľa jeho slov stal predmetom politického boja a končiaca Fialova vláda nerobila nič iné, len naň útočila. Tvrdenie, že ak holding nedostane dotácie, tak zbrankrotuje, je podľa Babiša klamstvo. Dodal, že podiel dotácií na tržbách Agrofertu je 0,7 percenta. „Ten zlý Agrofert za posledných 20 rokov odviedol do európskych rozpočtov 103 miliárd korún, z toho v ČR 60 miliárd korún, a zamestnáva až 40-tisíc rodín,“ vyhlásil šéf ANO.

 Po takmer hodine a pol sa dostal ku kauze údajného zavlečenia svojho syna na Krym. Označil to za to najhoršie, čo sa vyskytlo v českej žurnalistike, pretože novinári podľa neho jeho syna zneužili. „Toto bol najväčší hyenizmus… to je niečo také strašné, možno ma rodičia pochopia,“ povedal Babiš. Keď rozprával o svojom synovi, rozplakal sa a musel svoj prejav na chvíľu prerušiť. Nakoniec sa dostal aj ku kauze svojej evidencie vo zväzkoch Štátnej bezpečnosti. „Nikdy som nič nepodpísal,“ zopakoval.

Podpredsedníčka hnutia ANO Alena Schillerová avizovala, že zo strán vznikajúcej vlády vystúpi len Babiš, iní poslanci z hnutí ANO, SPD a strany Motoristi vystupovať neplánujú./agentury/

X X X

Odmietol Real, po pivnom incidente a urážke prezidenta Husáka putoval do liečebne. Neskutočná hrôza, opísal pobyt český búrlivák

Real Madrid za neho ponúkol milión dolárov, čo bola v 80. rokoch obrovská suma za prestup. Jan Berger do Španielska neodišiel, ale zato sa preslávil svojimi alkoholovými incidentmi. Český web sport.aktualne.cz si ho pri príležitosti jeho životného jubilea (27.11. sa dožíva 70 rokov) pripomenul známym prešľapom z čias socializmu.

Jan Berger (v strede) po silvestrovskom derby Sparta-Slavia 2003.

So Spartou vyhral dva tituly, ďalší pridal s Duklou a pomohol národnému tímu vyhrať olympijské zlato a bronz z majstrovstiev Európy

Bývalý stredopoliar a sparťanská legenda bol známy tým, že rád posedel s kamarátmi a dal si aj nejaký ten pohárik navyše. Potom vypúšťal z úst slová, ktoré spôsobovali problémy a konflikty.

K dramatickému incidentu došlo v jednom z podnikov na pražskej Letnej. Berger usúdil, že čašníčky nestíhajú obsluhovať, a tak si sám začal čapovať pivo.

Manažér zavolal políciu a Berger sa bránil tým, že o dva dni letí do Švédska a za týchto okolností emigruje. Celú scénu zavŕšil verejným urážaním vtedajšieho prezidenta Gustáva Husáka.

 35 dní strávil vo väzbe, opustil súd s podmienečným trestom a strávil tri mesiace v liečebni pre alkoholikov. Počas pobytu za mrežami mu bolo útechou skandovanie väznených, ktoré si vypožičali od fanúšikov Sparty. „Honza nie je človek, Honza je boh!“ vypočul si Berger známy pokrik z tribún.

Potom nasledoval štvrťrok v liečebni. „Zažil som tam neuveriteľné veci a s hrôzou som sledoval, čo alkohol robí s ľuďmi. Tréner Václav Ježek mi veľmi pomohol, najmä psychicky, tým, že ma navštevoval. Keď som sa vrátil na ihrisko a stal sa Futbalistom roka, bol to úžasný pocit.

Bol som šťastný, že som to dokázal a nesklamal som ľudí, ktorí vo mňa nikdy neprestali veriť a ktorí mi pomohli vrátiť sa späť z najnižšieho bodu môjho života,“ nikdy neskrýval svoje pocity.

„Futbalu obetoval všetko. Dostal sa na hranicu, ale dosiahol to, čo málokto. Má jedinečnú morálku, je to osobnosť. Preukázal veľkú vôľu a preto ho rešpektujem,“ povedal tréner Vladimír Táborský. „Mal problémy, ale v srdci je to dobrý človek. Z výtržníka sa stal rytierom športovej arény,“ dodal Ježek.

 Aj na vrchole slávy bol známy niektorými incidentmi s trénermi. Jiří Rubáš raz prinútil svojich hráčov behať v blate, čo sa im nepáčilo. Berger vydal pokyn a celý tím prestal trénovať.

„Rubáš si kľakol a prosil nás, aby sme pokračovali v tréningu, inak budú problémy. Ale my sme ho aj tak neposlúchli,“ spomína.

Niečo podobné sa stalo aj za Jána Zachara. Tréning sa opäť konal v blate, ale Berger požiadal trénera, aby tréning v týchto nepriaznivých podmienkach skrátil alebo úplne ukončil. Zachar túto žiadosť odmietol, a tak Berger odviedol celý tím do šatní.

„Pred príchodom do Sparty som sa dozvedel, že Berger bol kráľom celej pražskej Letnej. Nikdy by mi však nenapadlo, že ma počas tréningu nechá bezmocného a úplne samého na ihrisku. Cítil som sa hrozne a nevedel som, čo mám robiť,“ priznal Zachar.

V roku 1985 dostal angažmán vo Švajčiarsku, kde zostal 13 rokov a pôsobil v piatich kluboch aj ako správca športového areálu.

„Objavil som tam úplne nový svet. Po návrate do Prahy som hral za niekoľko menších klubov, venoval som sa trénovaniu a vrátil som sa k svojej pôvodnej profesii maliara, takže si stále privyrábam pár korún na prilepšenie,“ usmieva sa oslávenec.

V roku 1983 odmietol ponuku, za ktorú by nejeden futbalista zabíjal. Real Madrid mu núkal rovných milión dolárov, na tie časy neskutočnú sumu, ak emigruje a bude nastupovať za ‚biely balet‘.

Podľa jubilanta Bergera to musí pre dnešnú generáciu pôsobiť nepochopiteľne. „Real Madrid je najlepší klub na svete, nemôžete ho odmietnuť. Ale musel som to urobiť kvôli svojej rodine.

Nebol som dosť starý, aby ma komunisti pustili. Keby som emigroval, rok by som nehral a musel by som podať žiadosť cez Červený kríž, aby som mohol vidieť svoje dve deti.

Navyše, môj synovec Patrik v tom čase práve začínal hrať futbal. Nechcel som ohroziť nikoho z mojej rodiny tým, že odídem,“ povedal olympijský víťaz z Moskvy a bronzový medailista z EURO 1980 v Taliansku./agentury/

X X X

Veľký návrat Kildeho, pred zrakom Shiffrinovej podal solídny výkon. Úvodný super-G sezóny ovládol Odermatt

Švajčiarsky lyžiar Marco Odermatt triumfoval v úvodnom super-G novej sezóny Svetového pohára.

 V americkom stredisku Copper Mountain zvíťazil pred trojicou Rakúšanov, druhý Vincent Kriechmayr za ním zaostal o osem stotín sekundy, tretí skončil Raphael Haaser (+0,13) a štvrtý Stefan Babinsky (+0,39).

Dvadsaťosemročný Odermatt predviedol čistú dynamickú jazdu, rozhodujúce stotiny na Kriechmayra získal v záverečnej pasáži pred cieľom.

Obhajca veľkého glóbusu nadviazal na triumf z úvodného obrovského slalomu sezóny na ľadovci v rakúskom Söldene a slávil celkovo už svoje 47. víťazstvo v prestížnom seriáli, z toho 16. v super-G. 

„Stotinky boli dnes na mojej strane. Rakúšania boli veľmi silní, vôbec ma to však neprekvapuje. Od štartu do cieľa som išiel podľa plánu a držal som si líniu,“ povedal Odermatt podľa portálu laola1.at.

Aleksander Aamodt Kilde pri svojom návrate na súťažné svahy po 683 dňoch zaostal za víťazom 1,25 sekundy. Skúsený Nór, ktorý mal v januári 2024 ťažký pád na zjazde vo Wengene, pauzoval pre operáciu kolena a ramena takmer dva roky.

Slovensko nemalo v súťaži zastúpenie. V piatok pôjdu muži v Copper Mountain obrovský slalom (18.00/21.00 SEČ)./agentury/