Český expremiér Andrej Babiš po porážke v januárových prezidentských voľbách zostane predsedom hnutia ANO aj členom Poslaneckej snemovne. Chce naďalej obhajovať záujmy ľudí, ktoré podľa neho vláda ignoruje. Sústrediť sa hodlá aj na mladú generáciu, uviedol v stredu po zasadnutí predsedníctva hnutia ANO, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Musíme dobudovať štruktúru hnutia, sústrediť sa na mladú generáciu a hľadať nové tváre. Teraz bude časť nabrať sily, pripraviť ďalšiu stratégiu do európskych a krajských volieb v roku 2024 a do volieb do Poslaneckej snemovne v roku 2025,“ načrtol svoj plán Babiš.
Okrem toho sa chce venovať aj charite, chodiť do regiónov a pomáhať ľuďom. „Svoje mediálne a spoločenské aktivity obmedzím, aby som mediálnej a politickej scéne zobral hlavný terč obsesívnej nenávisti,“ dodal.
Odteraz bude podľa svojich slov chodiť častejšie aj do Snemovne. „Konečne som pochopil, ako to tam funguje. Musíte tam byť vždy, keď sa kliká,“ povedal s úškrnom expremiér.
Hlavnou úlohou ANO bude teraz podľa neho presvedčiť voličov SPD a ČSSD, že jeho hnutie je jediné, ktoré bude obhajovať ich záujmy. Mnohí vraj zabudli, čo skratka ANO znamená – je to Akcia nespokojných občanov.
Predsedníctvo sa tiež uznieslo, že hlavnými tvárami hnutia budú Alena Schillerová a Karel Havlíček ako predseda tieňovej vlády.
Bývalý český premiér mal po prezidentských voľbách niekoľko dní „politický detox“, už v utorok sa však objavil na zasadnutí Poslaneckej snemovne. Zo všetkých poslancov patrí k najväčším absentérom.
Na stredajšom zasadnutí predsedníctva sa funkcie podpredsedu hnutia vzdal hajtman Moravskosliezskeho kraja Ivo Vondrák. Opakovane kritizoval kampaň svojho straníckeho šéfa pred prezidentskými voľbami a verejne podporil jeho protikandidáta Petra Pavla. Podobne sa vyjadroval aj primátor Ostravy Tomáš Macura. Politológovia predpokladali, že by v rámci hnutia mohli založiť názorovú platformu.
Niektoré české médiá v stredu písali o tom, že by podľa zdrojov z prostredia hnutia mal Babiš zostať v Snemovni do jari, potom sa vzdať mandátu a pripravovať sa na kampaň pred budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu, krajskými a senátnymi voľbami. Zároveň by vraj mal pripraviť potenciálneho lídra do parlamentných volieb, ktoré budú v roku 2025. Ním by mal byť podpredseda hnutia Karel Havlíček./agentury/
X X X
Rozkol v SR pokračuje: Pramiér Heger kritizuje obedy zadarmo a dementuje bankový odvod
Dotácie na obedy pre všetky deti v poslednom ročníku materských škôl a na základných školách, ktoré sa majú obnoviť od mája tohto roka, nie sú adresným riešením. Myslí si to dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO), ktorý na toto opatrenie ani po jeho schválení Národnou radou nezmenil názor a nesúhlasí s ním.
„My sme ako vláda priniesli do parlamentu, a parlament ju aj schválil, výraznú pomoc rodinám v podobe daňového bonusu a prídavku na dieťa, ktorý je enormne zvýšený v porovnaní s vládami Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Takže dávame dostatočnú pomoc,“ zdôraznil Heger v stredu na brífingu v parlamente. Pripomenul, že deti rodičov v hmotnej núdzi dostávali príspevok štátu na obedy aj doteraz.
Dočasne poverený premiér zároveň upozornil aj na nevyhnutnosť správať sa rozpočtovo zodpovedne. „Treba si uvedomiť, že v decembri bol schválený rozpočet. Je to zákon, ktorý presne hovorí, aké výdavky budú počas roka financované z verejných peňazí. Tam sa poslanci zaviazali, ktoré výdavky budú súčasťou výdavkov v roku 2023,“ argumentoval.
Ak chce akákoľvek strana predložiť návrh, ktorý navyšuje výdavky, musí podľa Hegera nevyhnutne priniesť aj návrh na jeho kompenzáciu. Poslanci Sme rodina aj OĽANO už avizovali, že dodatočné peniaze do rozpočtu chcú získať rozšírením osobitného odvodu pre regulované subjekty.
„Áno, teraz bude diskusia práve o tej kompenzácii. Rokovania budú prebiehať v najbližších dňoch a budúci týždeň,“ potvrdil Heger, ktorý je tiež dočasne poverený vedením ministerstva financií. Informácie o tom, že osobitný odvod by sa mal vzťahovať aj na banky, označil za nepresné. „Počkajme si na vývoj tých rokovaní,“ dodal poverený premiér.
110 miliónov eur
Dotácie na obedy pre všetky deti v poslednom ročníku materských škôl a na základných školách sa od mája tohto roka obnovia. Zmenu prináša novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorú v utorok (7.2.) schválila Národná rada. V rámci nej poslanci súhlasili s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložila poslankyňa Petra Krištúfková (Sme rodina).
Dotácia bude predstavovať 1,4 eura pre materské školy, 2,1 eura pre prvý stupeň a 2,3 eura pre druhý stupeň základných škôl. Rodič bude musieť o poskytnutie dotácie požiadať pri zápise dieťaťa na stravovanie v školskej jedálni. Tohtoročné náklady štátu na toto opatrenie by mali dosiahnuť 110 miliónov eur./agentury/
X X X
Príde sudca Truban o miesto? Nevylúčil sa z rozhodovania o Bödörovej väzbe, teraz čelí disciplinárke
Dlhoročný sudca Michal Truban označil jeho disciplinárku ako návrh s politickým kontextom. Priznať si chybu nie je slabosť, zopakoval jeho šéf Ján Hrubala, ktorý navrhuje kolegu potrestať.
Sudca Špecializovaného trestného súdu Michal Truban je disciplinárne stíhaný. Prvýkrát si tak okúsil, aké je to sedieť na opačnej strane pojednávacej miestnosti a brániť sa voči disciplinárkam.
Návrh naňho podal jeho vlastný šéf, predseda súdu Ján Hrubala a šéf Súdnej rady Ján Mazák. V stredu odzneli záverečné reči, senát chce vyhlásiť rozhodnutie 8. marca, teda o mesiac.
Kolegovia zoči-voči
Verejnosti sa naskytol nezvyčajný pohľad. Dvaja známi sudcovia – jeden v pozícii „žalobcu“, druhý v pozícii akoby „obžalovaného“ a päťčlenný disciplinárny senát v talári s fialovým lemom, ktorý má rozhodnúť.
Truban je stíhaný za to, že sa v lete 2022 nevylúčil z rozhodovania o väzbe Norberta Bödöra, hoci v spise Dobytkár sa spomínalo aj jeho meno a eurofondový projekt jeho dcéry. Jeden zo svedkov v prípade Dobytkár totiž tvrdil, že v prípade penziónu Trubanovcov sa lobovalo. Po prevalení kauzy sa zistilo, že sudca mal aj kontakty na advokáta Jána Gajana, ktorý je v kauze Dobytkár stíhaný a spolupracuje s políciou.
Dlhoročný sudca Špecializovaného trestného súdu Truban však akékoľvek disciplinárne previnenie odmieta. Už v decembri minulého roku pri spontánnej časti výpovede povedal, že v čase rozhodovania o väzbe nepoznal ani nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra, ani spoluobvineného Petra Kubu v kauze Dobytkár.
„Som stíhaný za rozhodnutie, ktoré má značný politický kontext, lebo som nerozhodol tak, aká tu bola predstava politikov a médií,“ dodal Truban s tým, že Bödör bol v tom čase medializovaný ako oligarcha opozičnej strany Smer.
„Je to selektívny postup a každému zainteresovanému je zrejmý,“ sťažoval sa pred disciplinárnym senátom.
Disciplinárny návrh na Trubana podali šéf Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala a predseda Súdnej rady Ján Mazák. Trubanovi hrozí preloženie na nižší súd. V súčasnosti pritom má na stole aj medializované kauzy ako napríklad korupčný prípad Dušana Kováčika a Petra Košča alebo spis obvineného oligarchu Miroslava Výboha.
Hrubala: priznať si chybu nie je slabosť
„Ospravedlňujem sa za ,traumatizpvanie justície‘,“ začal so záverečnou rečou Ján Hrubala. Priznal, že sa necíti komfortne v situácii, v ktorej sa nachádza. Stojí totiž oproti svojmu kolegovi zo súdu a navrhuje jeho potrestanie. „Nevyžívam sa v pasážach ohľadom trestu či v pasážach, ktoré sú veľmi kritické, no nemožno ich nespomenúť,“ dodal Hrubala.
Hrubala pripomína, že niekedy netreba veľa námahy, aby sa dala konštatovať nezávislosť. „Ak niečo vyzerá ako kačka, kváka ako kačka, zrejme ide o kačku,“ uviedol príklad. „Nejde o jednoduchú situáciu. Sudca nesúdil svedka, ktorý o ňom vypovedal nepríjemné skutočnosti,“ uznal Hrubala. Zároveň ale dodáva, že zazneli negatívne informácie, ktoré sa nemali vytesniť.
Hrubala sa v záverečnej reči dotkol rozporov, ktoré vznikli pri vysvetľovaní vzťahu sudcu Trubana s advokátom Gajanom. Najprv sa popisovalo ako neformálne stretnutie, potom sudca pripustil niekoľko stretnutí na káve či v kancelárii.
„To, čo hovorí Marek Kodada (svedok v kauze Dobytkár, pozn. red.) o Michalovi Trubanovi, nesvedčí nielen sudcovi, ale komukoľvek,“ podotkol sudca Hrubala na margo vybavovaní eurofondovových projektov.
„Buď kolega Truban je nepoučiteľný, nerozumie teórii nespôsobilosti konať, alebo ide ešte o horší scenár. Ostávam pri tom prvom. To však nič nemení na tom, že ide o závažné konanie a nepoučení sa z neho. Je to problematické,“ dodal Hrubala, ktorý navrhuje poslať sudcu Trubana na nižší súd.
Šéf Špecializovaného súdu reagoval na niektoré hlášky stíhaného sudcu počas pojednávaní. Upozorňuje, že problematické nebolo samotné prepustenie Bödöra na slobodu. „Štekaním psa sa nezaoberáme, keď nešteká, ale až vtedy, keď štekne,“ dodal Hrubala. Reagoval na hlášku Trubana, ktorý povedal, že ak by Bödöra v lete 2020 vzal do väzby, „po prípade ani pes neštekne“.
Truban ako jeden z argumentov povedal, že z rozhodovania o väzbe pre Bödöra ho nenamietal ani dozorový prokurátor kauzy Dobytkár. „Premietnuté na tento prípad, ak prokurátor nechce, aby sa sudca nezamyslel nad svojím postavením, nedáva to právo sudcovi sa týmto nezaoberať,“ pripomína Hrubala.
V záverečnej reči sa dotkol aj vzťahov medzi Trubanom a advokátom Gajanom, ktorý svedčí v kauze Dobytkár a ktorý sa mal zaujímať o eurofondový projekt Trubanovej dcéry. Sudca totiž priznal, že u advokáta sa zaujímal aj o možnosti zamestnať jeho dcéru v advokátskej kancelárii. „Ak niekto vykonáva funkciu sudcu, narozdiel od súkromného podnikateľa, sudca nemôže ako kamarát vybavovať zamestnanie pre svoje dieťa,“ povedal Hrubala.
Ak vyriešime vec tak, že sudca sa nemá vylúčiť, ak na neho kydá svedok, pripustíme tragické riešenie, upozornil predseda Špecializovaného súdu. Podľa neho sa nedá pripustiť, aby v prípadoch, akým bol tento, nemôže sudca len pokrčiť plecami.
„Ide o inteligentného a pracovitého kolegu,“ dodal na adresu Trubana s tým, že mu nejde o prísnosť trestu ale o uvedomenie si previnenia. Stíhanému sudcovi totiž hrozí preradenie na nižší súd.
Mandzák: traumatizovanie justície
Obhajca sudcu Trubana Michal Mandzák na úvod ocenil slová predsedu súdu Hrubalu. Zároveň vysvetlil, prečo si myslí, že tento prípad je traumatizovaním slovenskej justície. Upozorňuje na to, že sa týmto splsobom zasahuje do súkromia sudcov.
„Buď sa zaujatý cítim alebo nie,“ upozornil Mandzák. Nepripúšťa situáciu, že sudca sa zaujatý necíti, no z objektívneho hľadiska sa tak môže zdať. Označuje to ako simulovanú námietku zaujatosti a odvoláva sa na Ústavný súd. „Je to preventívne opatrenie, nie oznamovanie zaujatosti. Mačkopes,“ zhrnul advokát.
Nepozdáva sa mu, že navrhovateľ disciplinárky Hrubala sa v záverečnej reči vyjadroval aj k veciam, ktoré neboli predmetom dokazovania. „Navrhujem, aby senát oslobodil disciplinárne stíhaného sudcu Trubana,“ povedal na záver.
Stíhaný sudca: nebol som zaujatý
Michal Truban ako disciplinárne stíhaný sudca prednášal záverečnú reč ako posledný v poradí. Nemal ju napísanú, hovoril z hlavy.
„Pán Kodada na mňa nič nekydá, bol svedkom,“ povedal na úvod o svedkovi, ktorý v spise Dobytkár spomína lobing v prospech eurofondového projektu Altmayer rodiny Trubanovcov.
Sudca Truban potvrdzuje, že s výpoveďou svedka Kodadu sa oboznámil, no vysporiadal sa s tým tak, že sa nevylúčil. „Necítil som sa vo veci zaujatý, lebo nešlo o moju vec, nemal som pomer k tejto prejednávanje veci, rozhodol som sa ako som sa rozhodol,“ povedal stíhaný sudca.
Opäť pripomína, že nemohla ani vzniknúť pochybnosť nestranného pozorovateľa, že vo veci konal nie nestranný sudca.
Sudca Truban v záverečnej reči spomína kauzu Očistec, ktorá mu pôvodne bola náhodným výberom pridelená. Vylúčil sa napríklad pre vzťahy s Dušanom Kováčikom. „Síce som sa necítil zaujatý, ale vylúčil som sa z opatrnosti.“ Najvyšší súd ale skonštatoval, že vylúčenie sudcu nemôže byť založené na opatrnosti. Senát vtedy skonštatoval, že sudca sa nemôže z obavy z disciplinárky vylučovať z prípadov len tak preventívne.
„V prípade môjho odsúdenia, aký to bude mať dopad na slovenskú justíciu?“ opýtal sa rečnícku otázku Truban. Citoval totiž jedno z rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktoré vystríhalo sudcov pred vylučovaním sa z prípadov z opatrnosti.
„Nedá sa to hodnotiť inak ako to, že sa chcú zbaviť sudcu Špecializovaného trestného súdu,“ hodnotí Truban trest, ktorý mu navrhuje jeho šéf a predseda Súdnej rady. Porovnáva to s prípadom inej sudkyni, jeho kolegyne, ktorá nezaslala Najvyššiemu súdu sťažnosť obvineného, čoho dôsledkom bolo prepustenie stíhaného na slobodu. Túto sudkyňu predseda súdu Hrubala disciplinárne nechcel stíhať ani trestať, vybavil to v rámci pohovoru.
„Konanie z politických dôvodov,“ zopakoval Truban, čo si myslí o svojej disciplinárke. Kritický je aj k samotným navrhovateľom jeho disciplinárky – k predsedovi Špecializovaného súdu Hrubalovi a k Mazákovi zo Súdnej rady. Vyčíta, že po podaní návrhu si zvolali tlačovku a „presviedčali verejnosť“, prečo bolo potrebné podať disciplinárku.
Truban rozvíja ešte jednu rovinu príbehu – tú politickú. O potrebe podať disciplinárny návrh totiž informoval politik Juraj Šeliga, ktorý kandidoval za stranu Andreja Kisku Za ľudí. Ján Mazák ako Šéf súdnej rady ale v minulosti pôsobil ako poradca prezidenta Andreja Kisku. Týmto považuje Truban za preukázané, že ide o politický kontext jeho stíhania. Dopĺňa aj ďalšiu rovinu – v niekdajšej advokátskej kancelárii Jána Hrubalu v minulosti pracovala Mária Kolíková, ktorá sa po voľbách 2020 stala ministerkou spravodlivosti a ktorá tiež kandidovala za stranu Za ľudí Andreja Kisku. „Kruh sa uzavrel,“ povedal Truban.
Jeho záverečná reč je najobšírnejšia, má viac ako 40 minút. V závere sa prihovára senátu a upozorňuje členov, že rozhodnutie o jeho disciplinárke bude zásadné do budúcnosti. „Vykonávam prax sudcu od roku 1996. Vždy som ctil zákon, správal som sa eticky, bol som hodnotený ako výborný a nemal som žiadne problémy až do momentu, kým som sa znenávidel niektorým politikom, novinárom či politickým aktivistom. Prosím, aby ste nepripustili, aby sa toto stalo iným sudcom,“ dodal na záver, aktuality.sk
X X X
Stúpol počet obetí zemetrasenia v Turecku a Sýrii, presiahol 12 000
Záchranári sa naďalej usilujú čo najrýchlejšie vyslobodiť ĺudí, ktorí uviazli pod troskami zrútených budov.
Počet obetí ničivého zemetrasenia, ktoré v pondelok postihlo oblasti Turecka a Sýrie, v stredu presiahol 12 000, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Záchranári sa naďalej usilujú čo najrýchlejšie vyslobodiť ĺudí, ktorí uviazli pod troskami zrútených budov. Záchranné práce komplikuje mrazivé počasie.
Podľa miestnych predstaviteľov a zdravotníkov zahynulo 9057 ľudí v Turecku a 2992 osôb prišlo o život v Sýrii.
Pondelkové ničivé zemetrasenie s magnitúdou 7,8 si tak podľa najnovšej bilancie vyžiadalo najmenej 12.049 životov, spresňuje AFP.
Desaťtisíce ľudí utrpeli v dôsledku zemetrasenia a následných dotrasov zranenia a milióny ďalších osôb prišli o strechu nad hlavou, aktuality.sk
X X X
Nesúhlas a protesty pre pozastavenie rezidentského programu. Lengvarský odpovedá, že ho idú opraviť
Podľa posledných údajov ministerstva zdravotníctva chýba na Slovensku 223 detských lekárov.
Potom, čo poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský pozastavil rezidentské štúdium pre pediatrov a ďalšie špecializácie, sa ozývajú kritické hlasy samosprávnych krajov aj odbornej spoločnosti.
Obzvlášť v prípade pediatrie to vyvolalo vlnu nevôle, keďže detských lekárov je málo naprieč celým Slovenskom.
„Odborná spoločnosť primárnej pediatrie vyjadruje nesúhlas a protestuje proti prerušeniu rezidentského programu v odbore pediatria, ktorý podporoval vzdelávanie mladých lekárov pre prácu v ambulanciách primárnej pediatrie,“ napísala vo svojom stanovisku.
Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter to zase označil za najabsurdnejší krok v tomto roku.
Lengvarský hovorí, že idú program opraviť a od jesene bude opäť fungovať.
Nedostatok pediatrov
Rezidentský program bol spustený ešte v roku 2014 ako reakcia na nedostatok všeobecných lekárov pre dospelých aj deti. Rokmi sa otvoril aj pre iné odbornosti.
Ide o špecializačné štúdium, ktoré je financované zo štátneho rozpočtu. Štát platí mzdu mladému lekárovi, kým naberá prax v nemocnici a ambulancii.
Lengvarský nateraz rezidentské štúdium ponechal len pre všeobecných lekárov pre dospelých. Pre ostatné odbornosti ho pozastavil.
Obzvlášť citlivo je to vnímané pri pediatrii.
Podľa posledných údajov ministerstva chýba 223 detských lekárov. Lunter hovorí, že v banskobystrickom kraji im chýba 12 pediatrov, čo zasahuje 14-tisíc detí, ktoré tak nedokážu mať včasnú starostlivosť alebo musia dochádzať za lekárom do veľkej vzdialenosti.
Okrem toho, že je pediatrov málo, mnohí z nich sú navyše v dôchodkovom veku. Ako budú postupne odchádzať do dôchodku, čo sa deje už dnes, situácia sa bude zhoršovať a nápor na ostatné ambulancie zvyšovať.
„Primárni pediatri sa rok za rokom vysporiadavajú so stále sa zvyšujúcim počtom detských pacientov, narastajúcimi nárokmi a pribúdajúcimi administratívnymi povinnosťami. A kým pediatri na úkor svojho zdravia a rodín zachraňujú starostlivosť o slovenské deti, kompetentní aj nekompetentní robia zásadné rozhodnutia, ktoré podkopávajú akúkoľvek nádej na zlepšenie,“ uviedla Slovenská spoločnosť primárnej pediatrickej spoločnosti (SSPPS).
Namieta, že rozhodnutie o zastavení rezidentského programu s nimi nebolo diskutované. Ministerstvo hovorí, že to komunikovalo so štyrmi lekárskymi fakultami.
Lengvarský: opravujeme ho
Do rezidentského programu sa lekári zaraďujú v dvoch termínoch a to k 1. februáru alebo k 1. októbru. Lengvarský povedal, že oželeli februárový termín, kde sa hlásili v priemere štyria ľudia ročne, aby mohli rezidentský program opraviť.
„Keď štát vloží financie do rezidentského štúdia, tak si tu tých ľudí potom musíme udržať, zaviazať ich, aby odpracovali na Slovensku nejakú dobu. Sú tam niektoré ďalšie veci, ktoré musíme opraviť tak, aby bolo nastavenie viac proklientské a lepšie manažované,“ povedal v rozhovore pre Aktuality.sk.
Hovoril tiež, že musia upratať peniaze a spraviť to viac výhodné pre štát aj pre rezidentov.
Na jeseň by sa mal rezidentský program opäť spustiť.
Hovorí, že záujemcovia sa stále môžu prihlásiť na špecializačné štúdium mimo rezidentského programu a v októbri prestúpiť do rezidentského programu a o nič neprídu.
Zmeny bez diskusie
Podľa Lengvarského bude súčasťou zmien aj zapracovanie požiadaviek Lekárskeho odborového združenia (LOZ).
Tieto sa ale z časti nepáčia pediatrickej spoločnosti.
„Išlo o významné legislatívne zásahy, z ktorých niektoré sú prínosom, ale viaceré zásadným spôsobom zmenili nastavenie a spochybnili filozofiu rezidentského programu,“ uviedla SSPPS.
LOZ na čele s Petrom Visolajským presadilo, že rezidenti môžu byť iba zamestnancami nemocníc. Doteraz sa mohli rozhodnúť či budú zamestnancami nemocníc, alebo ambulancií.
„Ak budú zamestnávať rezidentov ústavné zdravotnícke zariadenia, majú lepšiu možnosť skutočne realizovať štúdium podľa študijného plánu a byť kvalitne vzdelávaný,“ tvrdil Visolajský s tým, že na praxi lekárov sa nič nezmení a stále budú cirkulovať aj v ambulancii.
Odborná spoločnosť aj Szalay namietajú, že sa tieto zmeny prijali bez diskusie, a že to podkopáva fungovanie rezidentského programu.
Szalay hovorí, že bratislavskému kraju to skrížilo plány. Mali záujem rozbehnúť krajský rezidentský program. Keďže nemajú nemocnicu, chceli to robiť v ambulanciách. „Touto zmenou sa nám zakázala možnosť pripravovať budúcich rezidentov do praxe a riešiť tak problém, ktorý nás trápi. Považujem to za škodlivé a nesprávne,“ povedal, aktuality.sk
X X X
V košickom dopravnom podniku hrozí ostrý štrajk, rušenie spojov a prepúšťanie
MHD potrebuje peniaze, už začiatok roka znamenal pre Košičanov obmedzenie liniek. Mesto nemá rozpočet, doteraz eviduje výpadok 31 miliónov eur.
KOŠICE: Rušenie ďalších spojov mestskej hromadnej dopravy a prepúšťanie zamestnancov v košickom dopravnom podniku je možný scenár, ak mestská spoločnosť nedostane od zriaďovateľa a 100-percentného akcionára, mesta Košice, potrebné financie na chod firmy. Upozorňujú na to odborári, ktorí oznámili prípravu ostrého štrajku. Termín zatiaľ nestanovili. Potvrdili, že by mal byť ešte vo februári.
Radnica reaguje na aktivitu v mestskom podniku a ich požiadavky rešpektuje. Pripomína, že od roku 2021 vyzýva Dopravný podnik na optimalizáciu a racionalizáciu. Mesto ešte nemá prijatý tohtoročný rozpočet, schvaľovať by ho mali poslanci na marcovom mestskom zastupiteľstve. Už teraz radnica eviduje výpadok 31 miliónov eur na tento rok.
Postupne redukujú spoje
Začiatok roka znamenal pre Košičanov, cestujúcich mestskou hromadnou dopravou, obmedzenie liniek. Dopravný podnik informoval, že aj po 9. januári doprava pokračuje v takzvanom prázdninovom režime až do odvolania.
„Z dôvodu neschváleného rozpočtu mesta na rok 2023 a z toho vyplývajúceho rozpočtového provizória dopravný podnik nedisponuje dostatočným objemom financií na bežné fungovanie a prevádzku mestskej hromadnej dopravy,“ vysvetlila vtedy kroky podniku Vladimíra Bujňáková, hovorkyňa Dopravného podniku mesta Košice. Nevylúčila, že možno v blízkej budúcnosti predpokladať ďalšie obmedzenia.
V režime pracovné dni – školské prázdniny zostala premávať autobusová doprava, školské spoje a električková doprava prešla na režim „dni školského vyučovania.“
O niekoľko dní neskôr mestský dopravca informuje o obmedzení autobusovej linky 37. Zdôvodňuje to nízkym využití, a tak spoje premávajú v skrátenom čase a s menším počtom.
Už o päť dní dochádza k úpravám cestovných poriadkov električkových liniek R, ktoré jazdia do železiarní. Zrušené boli spoje na električkovej linke R1 počas pracovných dní po 16. hodine, okrem dovozu a odvozu z pracovných zmien a počas voľných dní počas celého dňa taktiež okrem dovozu a odvozu zo zmien. Došlo aj k redukcii spojov R2 a R4.
Nateraz poslednou zmenou sú od 30. januára úpravy cestovných poriadkov na šiestich nočných autobusových linkách N1, N2, N4 až N7.
Dopravný podnik nevylučuje, že v priebehu februára dôjde k redukcii ďalších spojov. Mestská spoločnosť zaviedla aj iné úsporné opatrenia, ktoré cestujúci nepocítia. Šetrí na energiách, a tak v piatky až do marca bude v budove iba temperovať a zamestnanci zostanú doma na 60 percentách mzdy.
Hrozí úplné odstavenie dopravy
Odborári Dopravného podniku mesta Košice o vyhlásené ostrého štrajku informovali tento utorok, no v štrajkovej pohotovosti sú už od 10. januára 2022.
Štrajk odborárov dopravného podniku má byť neobmedzený a účasť má byť dobrovoľná.
„Pokiaľ sa doň zapojí 100 percent vodičov, mestská hromadná doprava v Košiciach vôbec nebude premávať,“ zdôraznila Andrea Vindišová, predsedníčka Základnej organizácie Integrovaného odborového zväzu pri Dopravnom podniku mesta Košice.
Zapojiť by sa mali nielen vodiči, ale aj ďalší zamestnanci spoločnosti. Od štrajku by odborári upustili, ak by dostali výhodnú ponuku od mesta Košice, ktorá by nezahŕňala obmedzenia v mestskej hromadnej doprave.
Situáciu spôsobil zriaďovateľ, ktorý nehodlá naplniť požiadavky dopravného podniku v rozpočte mesta,“ konštatovala Vindišová.
Ivan Horvath, predseda základnej organizácia Vodičov mestskej hromadnej Dopravy pri košickom dopravnom podniku potvrdil, že o ostrom štrajku informovali nielen vedenie ale aj zriaďovateľa.
„Zlú situáciu riešime už od decembra 2022. Je február a nič sa zatiaľ neudialo. Úsporné opatrenia sa zavádzajú, posledným bodom je prepúšťanie,“ konštatuje Horváth.
Situácia sa môže dostať podľa neho do štádia, že sa obmedzí až 30 percent dopravných výkonov, čo by znamenalo značné redukovanie dopravy v Košiciach.
„Počas voľných dní by sme jazdili v takte 30 a 60 minút. Dostali by sme sa na úroveň dopravy, ako jazdí SAD v Trebišove. Ešte horšie by to mohlo byť počas týždňa, a teraz ešte nevieme, aké budú podmienky, čo sa týka vstupov. No a poslednou možnosť je prepúšťanie,“ zdôrazňuje odborový predák.
Mesto Košice po oznámení odborárov dopravného podniku o príprave ostrého štrajku reagovalo, že za posledných päť rokov postupne navýšilo príspevok pre dopravný podnik o 11,9 milióna eur.
„Na vysvetlenie treba povedať, že sa zabudlo na vstupy, ktoré dopravný podnik za tých päť rokov mal. Navýšenia spôsobili rôzne legislatívne zmeny, ako napríklad príplatky za nočné a víkendy, zvýšili sa ceny pohonných hmôt, energie, ako aj ceny náhradných dielov. Vozový park je zastaralý,“ vymenúva Horváth.
Ostrý štrajk nie je nevyhnutný, ak by sa obe strany vedeli dohodnúť. „Všetko sa dá zastaviť,“ dodal Horváth.
Mesto: Treba šetriť
Košický magistrát reagoval na oznámený štrajk, požiadavky odborárov chápe a rešpektuje ich práva.
„Je v záujme mesta, aby dopravný podnik nemusel prepúšťať zamestnancov. Dlhodobo čelíme poklesu cestujúcich v mestskej hromadnej doprave a zároveň zvyšujúcim sa prevádzkovým nákladom. Práve preto od roku 2021 vyzývame Dopravný podnik na optimalizáciu a racionalizáciu, nie však za cenu zvyšovania cestovného alebo prepúšťania zamestnancov,“ tlmočil stanovisko radnice jej hovorca Dušan Tokarčík.
Radnica zdôraznila, že mesto každý rok od nástupu nového vedenia prispieva na dopravný podnik viac. Za posledných 5 rokov postupne navýšilo príspevok pre dopravný podnik o 11,9 milióna eur, „čo predstavuje aj s úhradou strát navýšenie príspevku mesta o takmer 40 percent.“
Očakáva preto, že sa so vzniknutou situáciou vysporiada vedenie mestského dopravcu tak, aby naplnilo nielen očakávania cestujúcej verejnosti ale aj odborárov.
„Košice sa aktuálne nachádzajú v rozpočtovom provizóriu, a to aj dôsledkom neodborných a nekoncepčných rozhodnutí vlády SR, ktoré pripravili Košičanov len v roku 2023 o vyše 31 miliónov eur. Na záver je potrebné dodať, že racionalizačnými opatreniami aktuálne prechádzajú aj ďalšie dopravné podniky v krajských mestách vrátane Bratislavy,“ doplnil Tokarčík.
Dostali o tri milióny menej
O kritickej finančnej situácii informoval dopravný podnik zriaďovateľa už v septembri 2022. Žiadal o dofinancovanie v sume 6,42 milióna eur kvôli výpadku tržieb, pokles počtu cestujúcich či nárast cien.
Poslanci na mestskom zastupiteľstve v novembri 2022 sa dozvedeli, že spomenutá suma sa medzitým zvýšila na 7,72 milióna eur. Napokon pre dopravný podnik schválili necelých 4,45 milióna. Dohodli sa, že o zvyšnej sume, ktorú dopravný podnik potrebuje, budú rokovať v polovici decembra 2022.
Poslanci iba vzali na vedomie informáciu o dofinancovaní dopravného podniku v roku 2022 a primátora požiadali, aby zabezpečil v programovom rozpočte na rok 2023 dofinancovanie preukázanej straty dopravného podniku za rok 2022.
„Tento rok uzavrieme na sume 31 miliónov eur po štyroch rokoch. Požiadavka podniku na rok 2023 je 36 miliónov. Nesúhlasím, nemôžeme takto hazardovať s verejnými prostriedkami, lebo ohrozujeme chod samotného mesta. Niekoľkokrát som upozornil generálneho riaditeľa, že týmto spôsobom nemôžeme ďalej ísť,“ povedal vtedy primátor Košíc Jaroslav Polaček.
Generálny riaditeľ dopravného podniku Vladimír Padyšák zdôvodnil sumu 36 miliónov tým, že v roku 2023 odjazdí mestská hromadná doprava 15,1 milióna kilometrov.
„Mesto nám však listom z decembra minulého roka oznámilo, že pre nás má len 26 miliónov, teda o 10 miliónov menej,“ povedal pre denník Korzár v januári 2023 Padyšák.
Mesto v odpovedi reagovalo, že podnik žiada, aby spracoval kompletnú ponuku služieb mestskej hromadnej dopravy v Košiciach na rok 2023, vrátane optimalizácie prepravných výkonov a racionalizácie dopravných liniek v nadväznosti na objem pridelených finančných prostriedkov, ktoré má mesto pre nás k dispozícii.
„Jedným z nich bolo práve pokračovanie v prázdninovom režime i po 9. januári. To by nám malo priniesť úsporu nejakých 700-tisíc eur oproti štandardnej výprave. Plánované sú a mestu sme predostreli aj kritické opatrenia, ktoré budú mať po zavedení zásadný vplyv na MHD a zníženie jej atraktivity,“ doplnil pre Korzár Padyšák.
Spoločnosť podľa generálneho riaditeľa ponúkla strategické opatrenia, medzi nimi napríklad zmenu linkového vedenia, ktorá sa nemenila od roku 2008.
Úspešné ostré štrajky
Odborári v košickom dopravnom podniku štrajkovali aj v roku 2019 a 2021.
V marci 2019 vstúpili do štrajkovej pohotovosti po tom, čo sa takmer rok s vedením podniku nedohodli na kolektívnom vyjednávaní. Už vtedy poukazovali, že problémom je dlhoročné podfinancovanie podniku zo strany mesta.
„Na základe výsledkov práce komisie ešte z roku 2017 bolo podfinancovanie vyčíslené na 4 milióny eur ročne,“ reagoval vtedy Horváth.
Odborári žiadali zvýšenie tarifnej mzdy, ktorá bola u mnohých zamestnancov na hranici minimálnej mzdy.
Vodiči košickej mestskej dopravy 9. mája 2019 zorganizovali od 7. do 9. hodiny ostrý štrajk a v celom meste sa zastavili električky a autobusy. Počas štrajku nejazdilo približne 97 percent vozidiel, vypravené boli iba električky do železiarní a školské spoje. Iba malá časť vodičov autobusov sa do štrajku nezapojila.
Druhýkrát sa ostrý štrajk uskutočnil 22. mája, vtedy zastavili mestskú hromadnú dopravu na štyri hodiny. K dohode medzi mestom a odborármi došlo až v júni 2019.
Ostrý štrajk zorganizovali odborári z košického dopravného podniku aj v apríli 2021. Vtedy s ním súhlasilo aj mesto Košice, pretože dôvodom dvojhodinového výstražného štrajku bolo upozorniť na finančné straty, ktoré pre pandémiu utrpel dopravný podnik.
V Košiciach nejazdilo približne 90 percent spojov MHD, do výstražného štrajku sa vtedy s rovnakou požiadavkou zapojil aj bratislavský dopravný podnik.
Pohotovosť aj v bytovom podniku
V štrajkovej pohotovosti sú od januára aj zamestnanci ďalšej mestskej spoločnosti – Bytového podniku mesta Košice. Hlavnými dôvodmi majú byť platy aj obavy o pracovné miesta.
„Súčasný návrh rozpočtu pre BPMK je takmer o milión eur nižší ako minulý rok. Zároveň sú avizované znížené objemy prác a činností od jediného spoločníka, ktorý doteraz odoberal viac ako 90 percent celého objemu,“ potvrdila Zuzana Mesterová, predsedníčka odborárov v bytovom podniku.
Mesto Košice ako zriaďovateľ a 100-percentný akcionár reagovalo, že od manažmentu očakáva, že sa so vzniknutou situáciou vyrovná, vnímajúc súčasne jej sociálny aspekt a ekonomické záujmy města, aktuality.sk
X X X
Vláda bez dôvodu odvolala dlhoročného IT experta. Remišová: Štandardné rozhodnutie
Po 18 mesiacoch skončil vo funkcii štátneho tajomníka pre informatizáciu Ján Hargaš. Stalo sa tak na žiadosť vicepremiérky Veroniky Remišovej (Za ľudí).
Hargaš mal na ministerstve informatizácie na starosti problematiku IT, ako expert v tejto oblasti pôsobil na poste štátneho tajomníka od júla 2021. O jeho odchode sa začalo špekulovať na začiatku februára, spomínalo sa jeho možné spájanie so stranou Progresívne Slovensko (PS). V mimovládnej organizácii Slovensko.Digital podobne ako Hargaš pôsobil podpredseda PS Michal Truban. Ten bol i jedným zo spoluzakladateľov.
„Bolo to štandardné manažérske rozhodnutie. O tomto kroku som informovala pani prezidentku, povedala som jej dôvody a ona ich akceptovala,“ uviedla Remišová. Aké boli dôvody tohto štandardného manažérskeho rozhodnutia však odmietla komentovať. „Za toto volebné obdobie sa vymenilo 30 štátnych tajomníkov,“ priblížila Remišová.
Podľa Hargaša bol jedným z dôvodov prečo bol z ministerstva odvolaný, že dočasne poverená ministerka Remišová si chcela pripísať jeho úspechy. „Poviem to preto celkom otvorene. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že nemalou motiváciou kroku pani Remišovej je snaha priamejšie si tieto výsledky pred nadchádzajúcimi voľbami pripísať. A to je pre mňa veľkým sklamaním,“ napísal na sociálnej sieti.
Podľa Remišovej je tento dôvod „nezmyselný“. „Zodpovednosť za chod ministerstva, za dobré aj zlé veci má minister. Za dobré veci sme sa mu poďakovali, dobré veci sme prezentovali spolu,“ ozrejmila odvolaná ministerka.
Či je za tým otázka jeho politickej budúcnosti priblížiť nechcela. „Bolo to štandardné manažérske rozhodnutie, chcem aby sa niektoré veci pohli rýchlejším tempom. Chcem aby sme niektoré projekty dokončili a je právo ministra nastaviť si tím, taký aký považujem za potrebné,“ uzavrela a odišla.
Hargaša vo funkcii štátneho tajomníka nahradí Jozef Granačka. Nový štátny tajomník pôsobil ako finančný riaditeľ v Slovensko IT a podľa Remišovej má v oblasti informatiky bohaté skúsenosti.
Granačka pôsobil od roku 2021 na viacerých pozíciách na ministerstve investícií a informatizácie. V auguste sa stal aj finančným riaditeľom a členom predstavenstva štátnej firmy Slovensko IT. Granačka takmer 12 rokov strávil vo firme SkyToll. Spoločnosť je dodávateľom mýtneho systému, pri ktorom existujú dlhodobé podozrenia z predraženia.
Ministri potom, ako bola vláde 16. decembra vyslovená nedôvera nemôžu samovoľne predkladať na rokovania vlastné materiály. Tie najskôr musia zaslať do prezidentskej kancelárie a pani prezidentka Zuzana Čaputová ich musí odobriť. Napríklad taký odvolaný minister zahraničných vecí Rastislav Káčer má takto povinnosť hlásiť svoje zahraničné cesty. Priznal, že jedna mu bola zamietnutá, no odmietol priblížiť aká. Verejnosť ani médiá totižto nemajú možnosť zistiť, čo prezidentská kancelária zamietne./agentury/
X X X
Keď im tečie do topánok, je dobré aj smerácke opatrenie
Bolože to kriku zo strany opozície, keď v roku 2019 Smer zavádzal na školách obedy zadarmo. Dnes, keď koaličným stranám pred voľbami tečie do topánok, je im dobré aj smerácke opatrenie.
Ešte cez víkend otáľali. Ale keď Sme rodina z ničoho nič predložila v parlamente návrh na stôl, nedalo sa odmietnuť. Veď treba myslieť na každý hlas. To nie je kritika obedov zadarmo, práve naopak. Tu ide o to, akí falošní sú naši politici. Dotovanie obedov nie je ani tak o potrebách a rovnosti detí, zdravej, teplej a energetickej strave, ani o pochopení zhoršujúcej sa sociálnej situácie rodín, ale o predvolebnej kalkulácii.
Dobre nebolo ani v roku 2021, keď koalícia obedy zadarmo rušila, respektíve postavila rodičov do ponižujúcej dilemy – buď daňový bonus, alebo príspevok na obedy. Zrazu majú nárok na oboje. Kde je tá povestná adresnosť, sloboda voľby a rôzne iné falošné argumenty?
Maslo na hlave majú paradoxne aj sociálni demokrati. Obedy zadarmo, ako aj iné prospešné sociálne opatrenia, zaviedli ako blesk z jasného neba, bez konzultácií, a tak sa dočkali prudkej reakcie. Nie pre samotnú podstatu opatrení, ale preto, kto s nimi prišiel. Pretože na to sa u nás v politike – a nielen v nej – pozerá v prvom rade.
Ešte nie je vyhraté. Či budú obedy zadarmo úplne, alebo si rodičia priplatia, rozhodnú podľa aktuálnych nákladov samosprávy. Poslanci síce odklepli, že štát zafinancuje obedy, ale nemá z čoho. V štátnom rozpočte sa s obedmi nepočítalo. Koštujú 110 miliónov eur. OĽaNO chce peniaze na to vziať zavedením špeciálnej dane na regulované subjekty, banky.
Dobre, mnohé veľké korporácie na pandémii i predražených cenách energií veľmi dobre zarobili, a mali by sa podeliť s tými, ktorí iba tratili. Ale takto sa politika nerobí. Tu ide iba o kalkul, vydieranie a rukojemníctvo. A to si deti nezaslúžia./agentury/
X X X
GP Žilinka pred poslancami: Za slová o únose Vietnamca sa neospravedlním
Generálny prokurátor Maroš Žilinka vyhlásil, že politici o prípade komunikujú zavádzajúco. Za všetkými svojimi doterajšími vyjadreniami si stojí a nemieni sa za ne ospravedlňovať.
„Odmietam manipulovanie vyhlásení prokuratúry,“ zdôraznil Žilinka. „Dôrazne sa ohradzujem voči zavádzajúcim tvrdeniam, že v prípade sa nekoná,“ vyhlásil generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Žilinka v úvode svojho vystúpenia poukázal na „zavádzajúce, nepodložené a politický motivované“ vyjadrenia predsedu výboru Juraja Krúpu, ktorý o zvolanie výboru požiadal.
Národná rada prostredníctvom svojho brannobezpečnostného výboru sa zaoberá kauzou štátneho únosu, pri ktorom malo vietnamskej tajnej službe pomôcť aj Slovensko.
Poslanci žiadajú o vysvetlenie generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorému vyčítajú pomalé vyšetrovanie. Spolu s ním sa mimoriadneho zasadnutia výboru zúčastňuje aj bratislavský krajský prokurátor Rastislav Remeta.
Deje sa tak aj preto, že už druhý súdny proces v Nemecku potvrdil, že Slovensko bolo v roku 2017 zaangažované do tohto únosu poskytnutím vládneho špeciálu.
Žilinka zopakoval, že v prípade bolo vykonaných 62 výsluchov a prokuratúra požiadala o medzinárodnú právnu pomoc od Nemecka, Vietnamu aj Ruska.
„Podozrenia stále trvajú, ale nie je zatiaľ možné prijať iný záver, aký prezentoval aj generálny prokurátor,“ potvrdil aj Remeta. Vysvetlil, že Nemecko pobyt uneseného na Slovensku zatiaľ oficiálne nepotvrdila. Ich vyšetrovanie totiž podľa Remetu nezaoberalo špeciálne priebehom únosu po opustení Nemecka.
Kým na Slovensku sa prípad zatiaľ veľmi nehýbe, v Nemecku bol na konci januára ukončený už druhý súdny proces s jedným z únoscov. Ten mal vietnamského podnikateľa žiadajúceho v Nemecku politický azyl viezť autom do Bratislavy.
Skonštatoval to nemecký Najvyšší súd v odsudzujúcom rozsudku nad únoscom, ktorý za napomáhania k pozbaveniu osobnej slobody a činnosť agenta tajnej služby dostal 5-ročný trest.
Kaliňák aj GP tvrdia rovnaké
Zo spolupráce na únose s vietnamskou delegáciou bol svojimi politickými oponentami obviňovaný vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák. Ten ešte vlani v novembri pre Pravdu uviedol, že na únose sa nikto zo Slovenska určite nepodieľal vedome a verí, že nebola zneužitá ani pohostinnosť Slovenska.
Rovnaký výsledok prinieslo aj preverovanie Generálnej prokuratúry. Tá v marci 2021 zverejnila závery svojho šetrenia. Konštatovala v nej, že nebola zistená žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o vedomej participácii slovenských občanov na únose spočívajúcej v poskytnutí vládneho lietadla vietnamskej delegácii.
Prípad však stále riešiť aj Krajská prokuratúra v Bratislave. Zatiaľ bez výsledku. Navyše, aj Národná kriminálna agentúra začala vlani na konci novembra v prípade trestné stíhanie pre podozrenia z korupcie.
Žilinka odmietol, že by sa v kauze únosu nekonalo a ubezpečil, že vyšetrovanie prebieha a slovenské orgány činné v trestnom konaní pracujú. V pléne Národnej rady počas Hodiny otázok minulý štvrtok tiež zdôraznil, že ak sa zistí účasť slovenských štátnych orgánov na únose, bude vyvodená aj zodpovednosť.
Priebeh únosu
Na 5-rokov odsúdený Anh Tu L. (32) priviezol z Prahy do Berlína vozidlo použité pri zločine. V hlavnom meste Nemecka navyše špehoval budúcu obeť únosu. Ako príslušník bezpečnostných zložiek sa zapojil aj do únosu, tvrdí obžaloba. Následne ešte Anh Tu L. pomohol vyviesť uneseného Trinh Xuan Thanha zo Schengenského priestoru.
Aj Anh Tu L. potom ušiel do Vietnamu. Vlani sa však vrátil do Prahy, kde stále žila jeho matka. V Českej republike bol ale v apríli 2022 zatknutý a 8. júna vydaný do Nemecka. Tam mu bolo vznesené obvinenie z napomáhania k pozbaveniu osobnej slobody a činnosti agenta tajnej služby. Išlo tak už o druhý súdny proces v tomto prípade. V roku 2018 bol ďalší obžalovaný Vietnamec, ktorý v Prahe požičiaval autá použité na únos, odsúdený na tri roky a desať mesiacov väzenia.
Únos sa odohral 23. júla 2017 neďaleko Brandenburskej brány v centre Berlína. Vtedy 51-ročný Trinh Xuan Thanh sa v prechádzal v parku Tiergarten so svojou 28-ročnou milenkou. Krátko pred 11. hodinou pri nich na zastavil dodávka Volkswagen s českou poznávacou značkou. Niekoľko mužov vyskočilo z auta a násilne vtiahli dvojicu do auta. Políciu zalarmovali svedkovia. Vo Vietnamskom Hanoji bol neskôr v dvoch súdnych procesoch za údajné zlé hospodárenie a spreneveru odsúdený na dva doživotné tresty.
Podľa obžaloby boli obe unesené osoby premiestnené na vietnamskú ambasádu v Berlínskom Treptowe, odkiaľ podnikateľa obžalovaný Anh Tu L. previezol na aute cez Česko na Slovensko. Podľa nemeckej prokuratúry malo na vyvezenie uneseného muža zo schengenského priestoru poslúžiť stretnutie medzi vietnamským ministrom vnútra a jeho vtedajším slovenským náprotivkom Robertom Kaliňákom. Po stretnutí bolo vietnamskej delegácii podľa vyšetrovateľov prípadu poskytnuté slovenské vládne lietadlo na let do Moskvy. Nemecká justícia je presvedčená, že v lietadle sa vtedy nachádzal aj Trinh Xuan Thanh./agentury/
X X X
Rada Európy by mala zohrávať vedúcu úlohu pri zriaďovaní registra na zaznamenávanie a dokumentovanie dôkazov a tvrdení o škodách, stratách alebo zraneniach, ku ktorým došlo v dôsledku ruskej agresie proti Ukrajine. V stredu to uviedla generálna tajomníčka RE Marija Pejčinovičová Buričová.
Pejčinovičová Buričová v informačnom dokumente zaslanom vládam 46-člennej európskej organizácie spresnila, že takýto register bude dôležitou súčasťou súčasných medzinárodných iniciatív na vytvorenie kompenzačného mechanizmu za ruské zločiny počas agresie voči Ukrajine.
Generálna tajomníčka zdôraznila, že Rada Európy má dobré predpoklady na vytvorenie „registra pohľadávok“ – najmä vo svetle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) a procesu dohľadu nad rozsudkami tohto súdu. Rada Európy už poskytuje právne a politické poradenstvo a školí expertov na vyšetrovanie a odborníkov pracujúcich s obeťami násilia, najmä so ženami. Tieto a ďalšie aktivity sú zahrnuté v akčnom pláne Rady Európy pre Ukrajinu na roky 2023–26.
Informačný dokument určený európskym vládam naznačuje tiež rôzne možnosti zriadenia osobitného medzinárodného súdu a potrebu pevného právneho základu na fungovanie takéhoto súdu.
Pejčinovičová Buričová navrhuje, aby Rada Európy mohla ponúknuť pomoc pri výbere a vymenúvaní sudcov, pri vypracovávaní pravidiel dokazovania a postupu, pri poskytovaní odborných znalostí v oblasti riadenia prípadov, ako aj pri vysielaní expertov.
Rada Európy je rovnako pripravená ponúknuť svoju podporu „dočasnej prokuratúre“ pre vyšetrovanie vojnových zločinov na Ukrajine. Podľa jej vyjadrenia akákoľvek činnosť týkajúca sa osobitného súdu by mala byť koordinovaná s príslušnými existujúcimi mechanizmami, najmä s Medzinárodným trestným súdom (tasr).
X X X
Po takmer roku od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu je isté, že Moskva tam nedosiahne svoje ciele, uviedol v stredu nemecký kancelár Olaf Scholz v prejave v Spolkovom sneme (Bundestagu). „(Prezident Vladimir) Putin nedosiahne svoje ciele – ani na bojisku a ani prostredníctvom nadiktovaného mieru. Aspoň toľko je isté po roku vojny,“ povedal Scholz.
Zároveň uistil Ukrajinu, že jej budúcnosť je v Európskej únii. „Ukrajina patrí do Európy, jej budúcnosť je v Európskej únii. A tento sľub platí,“ uviedol pred summitom lídrov EÚ v Bruseli.
Scholz v prejave kritizoval súťaž medzi niektorými krajinami, založenú na tom, kto môže Ukrajine dodať lepšie zbrane. Podľa neho to poškodzuje jednotu medzi spojencami. „Túto súdržnosť zachovávame a posilňujeme tým, že rozhodnutia najskôr dôverne pripravíme – a až potom ich oznámime,“ povedal s odkazom na spoluprácu s americkým prezidentom Joeom Bidenom pri rozhodnutí o poskytnutí tankov pre Kyjev.
Nemecko, Dánsko a Holandsko ohlásili v utorok spoločný plán dodania minimálne 100 tankov staršieho typu Leopard 1 na Ukrajinu v rámci úsilia „podporiť Ukrajinu v jej úsilí odolávať ruskej agresii“. Berlín ešte predtým v januári povolil dodávky moderných tankov Leopard 2 na Ukrajinu. (afp, tasr)
X X X
Ruským médiám zakážu písať o minulosti vrahov, sexuálnych násilníkov, či zlodejov, ktorí si vykúpili slobodu bojmi na Ukrajine. Dolná komora ruského parlamentu rozšíri platnosť zákona o „diskreditácii armády“ aj na amnestovaných trestancov, ktorí si odslúžili pol roka v radoch vagnerovcov, súkromnej armády Jevgenija Prigožina.
X X X
Prisľúbiť ďalšiu časovo neohraničenú podporu Ukrajine sa na dvojdňovom vrcholnom stretnutí Bruselu chystajú prezidenti a premiéri krajín Európskej únie. Prvýkrát za takmer rok od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu by medzi nich mal podľa diplomatov osobne zavítať prezident Volodymyr Zelenskyj.
Únijní lídri budú od štvrtka počas mimoriadneho summitu hovoriť aj o tom, ako lepšie regulovať rastúci počet migrantov mieriacich do Európy alebo ako podporiť únijnú ekonomiku v čase masívnych štátnych subvencií USA a Číny. (čtk)
X X X
Použitie taktických jadrových zbraní vo vojne na Ukrajine je „nepravdepodobné“ z dôvodu, že by mali nízku vojenskú efektivitu, uviedli v stredu estónske tajné služby vo výročnej správe. Šéf estónskych tajných služieb Kaupo Rosin napísal, že Rusko má stále dosť zbraní, munície i vojakov na vedenie vojny na Ukrajine, ich nedostatok podľa neho zatiaľ nehrozí.
„Zatiaľ majú stále dostatok paliva na udržanie vojnovej mašinérie v chode… Rusku tak skoro nedôjde potrava pre delá, výzbroj zo sovietskej éry ani propagandou vyvolaný imperializmus,“ citovala jeho vyjadrenie britská spravodajská stanica Sky News.
Rosinove slová sú v kontraste s vyhláseniami iných západných predstaviteľov vrátane riaditeľa britských tajných služieb GCHQ Jeremyho Fleminga, ktorý vlani v októbri povedal, že Rusku vo vojne na Ukrajine čoraz väčšmi dochádza munícia. „Zdá sa, že Putin stále verí, že čas bude hrať v prospech Ruska… a bude môcť Ukrajinu ‚dobombardovať‘ až k rokovaciemu stolu.“ uviedli estónske tajné služby.
Napísali tiež, že výzva, ktorú Rusko aj naďalej predstavuje, iba zdôrazňuje potrebu, aby západní spojenci pokračovali v podpore Ukrajiny. Možnosť vojenského konfliktu medzi Severoatlantickou alianciou a Ruskom by sa zvýšila, keby Moskva na Ukrajine dosiahla svoje ciele, píše sa v správe. „Víťazstvo Ukrajiny vo vojne proti Rusku by preto zlepšilo aj regionálnu bezpečnosť,“ dodali tajné služby. (theguardian.com, news.sky.com, tasr)
X X X
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pristál v stredu na londýskom letisku Stansted. Buckinghamský palác zároveň potvrdil, že Zelenskyj v ten istý deň absolvuje aj audienciu u britského kráľa Karola III.
X X X
V ropnej rafinérii v ruskej Rostovskej oblasti neďaleko hraníc s Ukrajinou vypukol v stredu požiar, ktorý sa neskôr podarilo uhasiť. Informovalo o tom ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie.
„V Rostovskej oblasti v meste Novošachtinsk… bola o 10.24 h moskovského času (08.24 h SEČ) prijatá správa o požiari na území závodu na spracovanie ropných produktov,“ uviedlo ministerstvo, ktoré citovali ruské štátne médiá.
Požiar zachvátil plochu zhruba 100 štvorcových metrov a bol uhasený približne o hodinu neskôr, informovala agentúra Interfax. Malá rafinéria patrí spoločnosti s názvom Resource LLC.
Išlo o druhý požiar ruskej rafinérie za uplynulé dva dni. V utorok vypukol požiar v závode ruskej ropnej spoločnosti Lukoil v Nižnom Novgorode, v meste ležiacom východne od ruskej metropoly Moskva. (reuters, tasr)
X X X
Ukrajine sa podarilo vrátiť z Ruska 128 detí, ktoré z ich vlasti násilne odviezli ruské okupačné úrady. Podľa agentúry Ukrinform to oznámila Julija Usenková z ukrajinskej generálnej prokuratúry, ktorá má na starosti ochranu záujmov detí. Viac ako 50 vrátených detí je so svojimi rodičmi alebo poručníkmi v krajinách Európskej únie, dodala Usenková. Podľa Ukrinformu sa v Rusku môže nachádzať viac ako 16-tisíc maloletých Ukrajincov.
„Za ich návratom do vlasti je práca veľkého množstva ľudí, ktorí mesiace robia na tom, aby vrátili aspoň jedno dieťa,“ uviedla Usenková, podľa ktorej táto snaha prináša množstvo bezpečnostných rizík aj pre ľudí, ktorí s návratom detí pomáhajú. „V tejto chvíli nemôžem hovoriť o tom, kto títo ľudia sú a ako sa všetko odohráva, pretože by to nielen poškodilo proces navracania detí, ale mohlo by to niekoho stáť aj život,“ vyhlásila.
Žena s dieťaťom z ukrajinského Mariupoľa sa lúčia s priateľom pred odchodom vlaku do Ľvova zo železničnej stanice v Záporoží
Ukrajinské úrady sa podľa nej snažia robiť, čo je v ich silách, ale nestačí to. „Nefungujú obvyklé nástroje diplomacie, požiadavky medzinárodného humanitárneho práva sa na agresora nevzťahujú, takže neexistuje jednotný mechanizmus a nefungujú štandardné pravidlá,“ dodala.
Ukrajina dlhodobo obviňuje ruské úrady z nútených deportácií detí z Ruskom okupovaných ukrajinských území. Moskva tvrdí, že obvinenia o unášaní detí z Ukrajiny nie sú pravdivé. Na území Ruska však boli skutočne odvezené stovky sirôt, napísala na svojom ruskojazyčnom webe stanica BBC, podľa ktorej mnohé z týchto detí dostali ruské občianstvo a boli umiestnené do ruských rodín. (ukrinform.ua, čtk)
X X X
Rusko požiadalo spoluzakladateľa hudobnej skupiny Pink Floyd Rogera Watersa, aby v stredu prehovoril na Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN). O jej zasadnutie s témou dodávok zbraní Ukrajine požiadala Moskva.
„Ruská diplomacia bývala vážna. Čo bude ďalej? Mr. Bean?“ povedal diplomat BR OSN pod podmienkou zachovania anonymity.
„Uvidíme, čo povie. Má pozíciu a zajtra si ju vypočujete,“ uviedol v utorok ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia a zavtipkoval: „Možno nám aj zaspieva.“
X X X
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes navštívi Britániu. Stretne sa s premiérom Rishim Sunakom a zavíta medzi ukrajinských vojakov, oznámil úrad britského premiéra. Zelenskyj sa vydáva na už druhú zahraničnú cestu od začiatku takmer rok trvajúcej ruskej invázie do jeho krajiny. V decembri navštívil Spojené štáty.
Zelenskyj navštívi ukrajinských vojakov, ktorí v súčasnosti v Británii podstupujú výcvik, a prehovorí tiež v britskom parlamente. Úrad v Downing Street 10 oznámil, že Británia sa chystá rozšíriť výcvik ukrajinských vojakov na námorníctvo a letectvo. Vycvičia pilotov bojových lietadiel či námorníkov a urýchlia dodávky vojenského materiálu.
„Návšteva Zelenského v Británii je dôkazom odvahy, odhodlania a boja jeho krajiny a dôkazom nezlomného priateľstva medzi našimi dvoma krajinami,“ dodal úrad britského premiéra.
Viaceré európske médiá tento týždeň špekulovali, že Zelenskyj by vo štvrtok mohol pricestovať do Bruselu na rokovania lídrov krajín Európskej únie. Nemenovaný činiteľ Európskeho parlamentu ČTK povedal, že v súvislosti s návštevou je zákonodarný zbor pripravený zvolať mimoriadne zasadnutie.
X X X
Ruská armáda na Ukrajine podľa Kyjeva za uplynulý deň stratila ďalších 910 vojakov? A kolko stratila Ukrajina?
Celkový počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl od začiatku vojny tak vzrástol na 134 100, uviedol v stredu na Facebooku generálny štáb ukrajinskej armády. Moskva za uplynulých 24 hodín na Ukrajine prišla aj o osem tankov, pätnásť obrnených bojových vozidiel pechoty, štyri delostrelecké systémy, jedno lietadlo a jeden vrtuľník.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo 3 253 tankov, 6 458 obrnených bojových vozidiel pechoty, 2 236 delostreleckých systémov, 295 lietadiel a 285 vrtuľníkov.
X X X
Ruské invázne sily sa snažia plne ovládnuť Doneckú a Luhanskú oblasť na východe Ukrajiny, uviedol vo svojej dnešnej operačnej zvodke ukrajinský generálny štáb. Ukrajinskí obrancovia podľa neho za uplynulý deň odrazili ruské útoky pri 22 obciach vrátane Bachmutu, o deň skôr hlásil odrazenie útokov pri desiatkach miest a dedín. Podľa agentúry Reuters Rusi zintenzívnili zimné útoky na východe Ukrajiny.
„Nepriateľ, ktorý sa snaží plne ovládnuť Doneckú a Luhanskú oblasť, naďalej sústredí svoje hlavné úsilie na vedenie útočných operácií v smeroch na Kupjansk, Lyman, Bachmut, Avdijivku a Novopavplyvku – a to pri Kreminom, Bachmute, Avdijivke, Opytne, Marjinky a Vuhledare,“ uvádza velenie ukrajinských ozbrojených síl, ktoré zároveň informuje o ruskom ostreľovaní mnohých obcí na východe a juhu krajiny vrátane Charkova.
Ukrajinský generálny štáb zároveň tvrdí, že Rusko utrpelo značné straty, najmä v ľudskej sile. Vo svojej ďalšej správe o vývoji bojov uvádza, že invázne jednotky prišli za posledný deň o 910 vojakov. O deň skôr informoval štáb o strate 1 030 ruských vojakov za deň, čo Reuters označil za najhoršiu ruskú dennú stratu.
Celkovo podľa Kyjeva invázne vojská prišli o viac ako 134 000 ľudí. Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok tvrdil, že Ukrajina v januári prišla o viac ako 6 500 vojakov. Podobné informácie jednotlivých strán konfliktu nie je možné overiť z nezávislých zdrojov a Moskva ani Kyjev svoje vlastné straty neoznamujú.
X X X
Jednu civilnú obeť si vyžiadali utorkové útoky ruských síl na Sumskú oblasť na severovýchode Ukrajiny. Vojenská administratíva oblasti uviedla, že ruská armáda zaútočila na sedem obcí. V meste Bilopilľa ruské bombardovanie zasiahlo obytnú budovu a zabilo 77-ročnú ženu. Informuje o tom portál Kyiv Independent.
X X X
Spojené štáty súhlasili s tým, že predajú Poľsku 18 presných salvových raketometov HIMARS, rakety a ďalšie vybavenie v celkovej hodnote 10 miliárd dolárov. Oznámilo to v utorok americké ministerstvo obrany. Schválený balík má zahŕňať aj 45 taktických balistických striel ATACMS a viac než 1000 rakiet GMLRS.
X X X
Americký prezident Joe Biden vo svojom stredajšom posolstve o stave únie vyzdvihol americkú podporu Ukrajine napadnutej Ruskom a povedal, že Spojené štáty zjednotili NATO, vytvorili globálnu koalíciu a postavili sa agresii ruského prezidenta Vladimira Putina. Šéf Bieleho domu sa krátko vyjadril tiež k Číne. Spojené štáty podľa neho usilujú o konkurenciu, nie o konflikt, a plánujú spolupracovať v oblastiach, kde to bude hájiť americké záujmy.
„Spoločne sme urobili to, čo Amerika vždy robí najlepšie,“ povedal Biden vo svojom druhom posolstve o stave únie, ktoré sa konalo takmer rok od začiatku ruskej invázie nie Ukrajinu. „Viedli sme. Zjednotili sme NATO. Vytvorili sme globálnu koalíciu. Postavili sme sa proti Putinovej agresii. Postavili sme sa na stranu ukrajinského ľudu,“ dodal americký prezident a poukázal na prítomnosť ukrajinskej veľvyslankyne vo Washingtone Oksany Markarovovej s tým, že zastupuje nielen svoju krajinu ale aj odvahu svojho ľudu. Amerika je podľa Bidena zjednotená v podpore Ukrajiny a bude ju podporovať tak dlho, ako to bude potrebné.
X X X
Obedy zadarmo sú späť. Prínos je veľký, ukazujú štúdie. Schválili ich však „na hulváta“
Dotácie na obedy poskytne štát plošne pre všetky deti v poslednom ročníku materských škôl a na základných školách.
Najskôr boli obedy zadarmo pre školákov podľa hnutia Sme rodina zbytočné. Preto ich od septembra 2021 zrušili a nahradili ich vyšším daňovým bonusom. Teraz hovoria, že je to potrebná pomoc pre rodiny, a tak ich opätovne zaviedli. Bankový odvod najskôr vládna koalícia zrušila, lebo bol nespravodlivý. Teraz chcú banky znovu zdaniť, aby našli dodatočné zdroje do štátnej kasy na zaplatenie obedov pre školákov. Nedáva to zmysel a zdá sa vám to byť absurdné?
To len ilustruje chaos v parlamente, kam sa momentálne presunul boj o voličov po páde vlády. Za osem mesiacov, keď sa majú konať predčasné voľby, sa objaví v parlamente podobných prípadov ešte zrejme omnoho viac.
Parlament v utorok schválil dotácie na obedy plošne pre všetky deti v poslednom ročníku materských škôl a na základných školách. Obedy zadarmo sa tak pre školákov od mája obnovia. Rodič bude musieť o poskytnutie dotácie požiadať pri zápise dieťaťa na stravovanie v školskej jedálni. Poslanci novinku schválili ako prílepok ku zákonu o pomoci v hmotnej núdzi. Chýbala odborná diskusia, vyčíslenie dosahov a konkrétny spôsob financovania.
Dotácie budú v rozličnej výške pre škôlky a iné pre školy. Pre materské školy bude dotácia vo výške 1,4 eura, 2,1 eura bude výška príspevku pre prvý stupeň a 2,3 eura pre druhý stupeň základných škôl. Či budú obedy úplne zadarmo, bude záležať na tom, koľko na ne bude prispievať samospráva. Práve tá má v gescii materské a základné školy.
Tohtoročné náklady štátu na toto opatrenie by mali dosiahnuť 110 miliónov eur. Z čoho ho štát zaplatí, je nateraz otázne. Zrejme to však zaplatia banky, keďže koalícia pripravuje rozšírenie okruhu firiem, ktoré budú extra zdanené.
Matovič za pár dní zmenil názor
Návrh Sme rodina prešiel v parlamente naprieč celým politickým spektrom. Hlasovali zaň napriek počiatočnému odporu aj poslanci hnutia OĽaNO. Pridali sa aj strany Smer, Hlas či extrémisti z ĽS NS. Spolu za obedy zadarmo hlasovalo 105 poslancov.
„Nákup potravín je o 30 percent drahší, ako bol pred okom. Cítia to jedálne a aj rodiny,“ obhajuje schválenú novinku poslankyňa Petra Krištúfková (Sme rodina), ktorá pozmeňovací návrh predložila. „Pri takomto náraste cien hrozilo, že rodičia by deti zo školských obedov odhlasovali,“ povedala v diskusnej relácii na TA3.
Väčšina poslancov SaS sa pri hlasovaní zdržala. Poslanec Peter Cmorej (SaS) pripomína, že tí, ktorí sú chudobní a poberajú príspevok v hmotnej núdzi, mali obedy zadarmo aj doteraz. „Teraz dali možnosť mať obed zadarmo aj pre tých, ktorí to nepotrebujú,“ povedal.
Svoju nevôľu vyjadril dokonca aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). Hovorí, že to nie je adresné opatrenie a že naň bude treba nájsť peniaze. Bizarnosť schválenia „obedov zadarmo“ ilustruje aj postoj exministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Ešte na konci januára tohto roka upozorňoval pred nezodpovedným schvaľovaním zákonov a pred „populistickými jatkami“. O pár dní neskôr sa však už pochválil, že Slovensko sa s týmto opatrením zaradí medzi najprorodinnejšie krajiny.
Ku kritike sa pridala aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Prijatie novely zákona rezolútne odmieta a vyzýva jednotlivých politických predstaviteľov, aby skončili s krátkozrakým populistickým konaním a prijímaním zákonov na úkor podnikov a domácností. „Práve tí politici, ktorí tu argumentujú akousi adresnou sociálnou pomocou v časoch krízy pre ohrozené skupiny obyvateľstva, by si mali uvedomiť, že vo výsledku tieto opatrenia v podobe zvýšených cien tovarov a služieb zaplatia práve slovenskí obyvatelia,“ tvrdí viceprezident RÚZ Róbert Spišák.
Rovnako kritické je aj Združenie miest a obcí. V stredu vyhlásilo, že „obedy zadarmo nebudú zadarmo“. Niektoré náklady budú musieť samosprávy kompenzovať.
Dotácie na obedy sa obnovia
Dotácie na obedy poskytne štát plošne pre všetky deti v poslednom ročníku materských škôl a na základných školách. Obnova dotácií školských obedov má platiť od mája toho roka.
Dotácia bude predstavovať 1,4 eura pre materské školy, 2,1 eura pre prvý stupeň a 2,3 eura pre druhý stupeň základných škôl. Rodič bude musieť o poskytnutie dotácie požiadať pri zápise dieťaťa na stravovanie v školskej jedálni. Náklady štátu na toto opatrenie by mali dosiahnuť 110 miliónov eur.
Rodičia súbežne dostanú vyšší daňový bonus aj dotáciu na stravu. V hre je zavedenie bankového odvodu, ktorý by mal priniesť zdroje do štátnej kasy.
V hre je zdanenie bánk
Už na marcovej parlamentnej schôdzi by malo byť jasné, z čoho by mali byť obedy zadarmo pre školákov zaplatené. Rozhodovať sa totiž bude o osobitnom odvode, do ktorého by po novom mohli byť zahrnuté aj banky. Návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý predložili poslanci hnutia OĽaNO, parlament ešte vlani v novembri posunul do druhého čítania. Pozmeňovací návrh sa chystá podať György Gyimesi (OĽaNO). Vyhlásil, že banky „budú medzi regulovanými subjektmi, ktoré budú odvádzať osobitnú daň“.
Ešte začiatkom decembra líder hnutia OĽaNO Igor Matovič uisťoval, že bankový odvod určite nebude zavedený, pretože majú v tomto smere záväzok. Bankový odvod, ktorý bol v minulosti zavedený, bol podľa neho veľmi nespravodlivý. Odvod zrušila koalícia po voľbách 2020, v memorande s bankami sa k tomu zaviazalo ministerstvo financií.
Obedy zadarmo podporujú štúdie
Kvalitná strava hrá kľúčovú úlohu pri dosahovaní dobrých študijných výsledkov. Ukázalo sa, že strava v školských jedálňach pomáha znižovať nadváhu a detskú obezitu. Školské jedlá sú často výživnejšie ako jedlá, ktoré jeme inde, alebo dokonca výživovo lepšie ako napríklad balené obedy z domu. Štúdie ukázali, že prístup k školskému jedlu môže zlepšiť dochádzku, študijné výsledky a správanie žiakov.
Obedy zadarmo nemajú len kladný dosah na študijné výsledky žiakov, ale môžu byť aj pozitívnym impulzom pre lokálnu ekonomiku. Stravovanie v školách môže podľa inej štúdie stimulovať miestnu ekonomiku tým, že školy budú nakupovať od miestnych farmárov. Vytvoria sa tak nové pracovné miesta v oblasti výroby, predaja a distribúcie potravín.
Odborník na ekonomické témy Tomáš Hellebrandt z Progresívneho Slovenska v tejto súvislosti napríklad spomína štúdiu zo 60. rokov minulého storočia, ktorá sa realizovala vo Švédsku. „Výsledky ukazujú, že prístup k dotovaným obedom počas celého deväťročného obdobia v základnej škole viedol k zvýšeniu celoživotných príjmov v priemere o 3 %, čo aj po zohľadnení nákladov predstavuje obrovskú hodnotu za peniaze, porovnateľnú s najefektívnejšími intervenciami v detstve,“ píše na sociálnej sieti.
Ako ďalej poukazuje, tak efekt bol najvyšší medzi deťmi z nízkopríjmových rodín (6 %), čo asi nikoho neprekvapí. „Zaujímavejšie je, že aj deti z najbohatšej štvrtiny švédskych rodín zaznamenali pozitívny príjmový efekt (2 %),“ dodáva./agentury/
X X X
Európska komisia schválila Slovensku druhú žiadosť o platbu z plánu obnovy, oznámil Heger
Premiér poukázal, že Slovensko splnilo 16 ďalších míľnikov. Európska komisia (EK) schválila Slovensku druhú žiadosť o platbu z plánu obnovy. Na sociálnej sieti o tom informoval dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO).
„Naďalej tak patríme medzi premiantov Európy a sme šiestou krajinou, ktorej komisia schválila druhú platbu, vďaka čomu môžeme získať 815 miliónov eur z EÚ,“ povedal. Poukázal, že Slovensko zároveň splnilo 16 ďalších míľnikov.
„Doteraz sme otvorili okolo 50 výziev za vyše 1,3 miliardy eur. Čerpať z nich môžu aj samosprávy, podnikatelia, ale aj priamo občania,“ priblížil Heger. Doplnil, že rovnako bolo spustených 18 priamych vyzvaní za vyše 430 miliónov eur.
EK schválila v stredu dve kladné predbežné posúdenia žiadostí Česka a Slovenska o platby v rámci Nástroja na obnovu a odolnosť (RRF), ktorý je kľúčovým nástrojom ozdravného plánu po koronakríze EÚ budúcej generácie (NGEU). V prípade Slovenska ide o sumu vo výške 709 miliónov eur v podobe grantov, aktuality.sk
X X X
Prokuratúra zatiaľ nepotvrdila, že Vietnamca uniesli cez Slovensko. Krúpa namieta, ukazuje na dôkazy
Predseda výboru Krúpa považuje vyšetrovanie za neefektívne. Nemecké orgány chce požiadať o informácie k spolupráci so slovenskými partnermi.
Prítomnosť uneseného vietnamského občana na území Slovenskej republiky sa zatiaľ jednoznačne nepotvrdila. Vyplýva to z vyjadrení bratislavského krajského prokurátora Rastislava Remetu, ktorý poukazuje na aktuálny stav dokazovania. Uviedol to v stredu po rokovaní parlamentného brannobezpečnostného výboru, na ktorom sa zúčastnil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Predseda výboru Juraj Krúpa (SaS) naopak hovorí o jasných dôkazoch z Nemecka. Vyšetrovanie považuje za neefektívne. Nemecké orgány chce požiadať o informácie k spolupráci so slovenskými partnermi.
„Nie je možné konštatovať, že unesený občan Vietnamu bol na území Slovenska, pokiaľ o tom nebude absolútna istota. Podozrenie pretrváva, ale istota nie je,“ skonštatoval Remeta. Od Nemecka aktuálne žiada slovenská strana GPS i kamerové záznamy a ďalšie dôkazy, ktoré by mohli potvrdiť podozrenia z nemeckého rozsudku.
Prokurátor označil za hendikep, že sa únos nezačal vyšetrovať skôr. Potvrdil, že v prípade bol vypočutý aj exminister vnútra Robert Kaliňák. Celkovo vypočuli 62 osôb. Ďalšie dôkazy by podľa neho mohlo priniesť vyšetrovanie podozrení z korupcie, ktoré dozoruje Úrad špeciálnej prokuratúry.
Žilinka odmieta prieťahy vo vyšetrovaní
Generálny prokurátor sa opätovne ohradil voči vyjadreniam, že orgány prokuratúry vo veci nekonajú. „Vyšetrovanie vykonáva vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby, dozor prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava. Sú vykonávané početné dožiadania o poskytnutie právnej pomoci, ktoré reagujú na aktuálne zistenia,“ pripomenul.
Doteraz sa podľa neho nezistila vedomá participácia občanov Slovenska na únose, napriek tomu sa podozrenie preveruje ďalej. Prieťahy vo vyšetrovaní odmieta. Rovnako nesúhlasí s tým, že niektorí ochrankári neprišli vypovedať, lebo sa cítili zastrašení.
Podľa predsedu výboru existujú „jasné, rukolapné dôkazy z Nemecka“, ktoré ukazujú, že vietnamského občana uniesli cez Slovensko. „Dve hodiny sme žiadali generálneho prokurátora a krajského prokurátora, aby sa k tomu vyjadrili. Za dve hodiny sme tu mali len samé zahmlievanie, výhovorky a vyhýbanie sa niektorým otázkam,“ komentoval. Nemecké orgány chce oficiálne požiadať o informácie o priebehu spolupráce so slovenskými orgánmi a kto ju brzdí.
Poslanec Marián Saloň (Smer-SD) zdôraznil, že ak sa má nájsť pravda, malo by to byť na základe objektívnych dôkazov. „Generálny prokurátor s pokojom zodpovedal na každú otázku, hovoril presne o tom, aké postupy vykonali, aké vykonávajú, nielen pri domácom vyšetrovaní, ale aj v spolupráci s nemeckými orgánmi,“ zhodnotil po výbore.
K únosu vietnamského podnikateľa a funkcionára tamojšej komunistickej strany Trinh Xuan Thanha z Berlína do Vietnamu došlo v roku 2017. Vietnamec bol v Nemecku v azylovom konaní, bol tak oficiálne chránený nemeckými úradmi. V roku 2018 právoplatne odsúdili v Nemecku za účasť na únose Longa N. H. na takmer štyri roky väzenia. V januári zatiaľ neprávoplatne odsúdili aj druhého obžalovaného L. Anh Tua na päť rokov odňatia slobody, aktuality.sk
X X X
MS: Mikaela Shiffrinová sa počas rozhovoru rozplakala: Dokážem to? Neviem, zrejme nie
Prekliate veľkých podujatí sa skončilo. Mikaela Shiffrinová získala na majstrovstvách sveta v alpskom lyžovaní striebornú medailu v super-G. Zobralo ju to emočne natoľko, že sa v rozhovore rozplakala.
Americká lyžiarka vypadla pred rokom na olympiáde v Pekingu v slalome, obrovskom slalome aj alpskej kombinácii. Nečakane nezískala ani jednu medailu. Potom sa jej však darilo, najmä aktuálnu sezónu Svetového pohára má veľmi vydarenú.
Už získala malý glóbus za slalom a nemal by jej utiecť ani veľký. Štrnásťkrát bola na pódiu, z toho jedenásťkrát vyhrala. Čakalo sa, že dominanciu prenesie aj na majstrovstvá sveta, potvrdiť to mala v prvej disciplíne, v alpskej kombinácii bola najväčšou favoritkou na zlato.
A bola k nemu blízko, lenže tri bránky pred koncom vypadla, začali sa reči o olympiáde, vynorili sa spomienky a pochybnosti. Prekliate sa ale skončilo dnes v super-G, získala striebornú medailu.
SLZY PRED KAMEROU
Na štart išla ako deviata, do cieľa prišla na priebežnom druhom mieste a musela dlho čakať, či ju niekto z pódia nezosadí. V polke pretekov išla na rozhovor pre rakúsku televíziu ORF, kde ju značne premohli emócie.
„Bol to môj najlepší výkon, aký som na tejto trati v super-G vedela podať. Neviem, či to bolo vidno v televízii, ale v jednej zákrute som takmer vypadla. Je to naozaj ťažká zjazdovka, dala som do toho najviac čo som vedela. Som naozaj šťastná,“ odpovedala na otázku redaktora, ktorý jej povedal, že jej jazda bola v úvode ako rock’n’roll a závere už skôr ako blues.
Potom sa jej opýtal, či si myslí, že jej to bude stačiť na medailu. „Ja len…,“ povedala Shiffrinová a následne zostala na niekoľko sekúnd ticho so sklonenou hlavou. Redaktor sa jej tak spýtal, či je nahnevaná. „Nie som nahnevaná, jasné že nie som nahnevaná,“ zasmiala sa, no v hlase jej už bol počuť smútok, na to si zložila okuliare a ukázala slzavé oči.
„Neviem či to vyjde. Som naozaj šťastná. Premohli ma emócie, pretože mám pocit, že by som nemala získať medailu zo super-G. Je tu toľko lyžiarok, ktoré sú naozaj silné a rýchle. Úprimne, ak dnes získam medailu…,“ zostala na záver bez slov Shiffrinová.
Keď už bolo po pretekoch a medailu mala istú, vrátila sa späť všetko vysvetliť. „Ľudia si myslia, že asi nie som šťastná, ale som tak extrémne šťastná, ani neviem ako to vysvetliť. Som aj trochu smutná, teda nie smutná, poznáte to, keď niekedy plačete od šťastia? Nemôžem tomu uveriť, proste tomu nemôžem uveriť,“ povedala Shiffrinová, ktorá potom priznala, že mala svoje emócie lepšie vysvetliť a nenechať si divákov myslieť, že je sklamaná. „Úprimne, je to moja chyba a je lepšie to vysvetliť.“
NIE VŽDY JE ĽAHKÉ SA POCHOPIŤ
K celej situácii sa vrátila aj na tlačovej konferencii po pretekoch, kde prezradila, že zle pochopila otázku rakúskeho redaktora.
„Zle som pochopila, čo sa redaktor snažil povedať. Zobrala som to mierne ofenzívne a snažila sa vysvetliť, že som šťastná, ale vyzeralo to tak, že nie som. Pre ľudí to muselo byť divné.
Ako športovkyňa sa stále učím, ako zvládať tieto momenty, či už sú dobré alebo zlé. Čo môžem robiť lepšie je ísť na rozhovor, až keď budem pripravená odpovedať čo najlepšie ako viem, pretože som sa nevedela dobre vyjadriť.
A jeho teraz ľudia kritizujú, ale nebola to jeho chyba, len sme sa nepochopili. Snáď sa fanúšikovia ohľadom toho upokoja. Vás novinárov potrebujeme, aby ste prerozprávali naše príbehy a nie vždy je ľahké sa navzájom dobre pochopiť,“ vyjadrila sa na tlačovej konferencii, o ktorej referovala Medzinárodná lyžiarska federácia.
Následne dostala aj otázku, prečo tak veľa a najmä obsiahlo a otvorene hovorí o lyžovaní či sebe. „Milujem tento šport a chcem, aby ľudia mohli zdieľať to nadšenie so mnou. Je naozaj veľké privilégium robiť lyžovanie profesionálne a naozaj si to uvedomujem.
Chcem to zdieľať so svetom a spraviť ho prístupnejším, nech ľudí baví nás sledovať. Snažím sa, pretože to, čo my lyžovanie dáva, nikdy nedokážem vrátiť späť, a to najlepšie, čo môžem robiť, je zdieľať to s ľuďmi.“
DVA NÁROČNÉ DNI
Emócie ju prepadli aj preto, že v cieli dlho čakala a sledovala, či ju ďalšie lyžiarky ešte neprekonajú. Na štarte boli po nej Lara Gutová-Behramiová, Sofia Goggiová, Federica Brignoneová či Ragnhild Mowinckelová.
„Je to šialené, dnešok bol naozaj bláznivý. V cieli som len dúfala, že ma už nikto nepredbehne. Veľa dievčat malo rýchle časy a bolo to naozaj tesné. Myslela som na to, že ešte ma niekto určite predbehne a skončím štvrtá alebo pokojne až šiesta.“ Do straty jednej sekundy na víťazku sa napokon zmestilo až trinásť lyžiarok.
K medaile sa dostala aj svojou prácou za posledných 48 hodín. Po alpskej kombinácii analyzovala svoj výkon v super-G. „Samo o sebe je táto medaila dôležitá a po alpskej kombinácii je o niečo špeciálnejšia. Sú to ale dva úplne odlišné dni. Ak by som v kombinácii získala medailu, bolo by to kvôli môjmu slalomu.
Vedela som, že super-G som nemala dostatočne dobré a nebude to stačiť na medailu. Mala som dva dni, aby som zmenila svoje mentálne nastavenie. Pozrela sa na zjazdovku z iného uhľa pohľadu, vizualizácia, analýza videa, proste všetko, aby som dnes dokázala zájsť dobrú jazdu. Boli to pomerne stresujúce dni. Som za to všetko veľmi šťastná a hrdá.“
Čakajú ju ešte obrovský slalom a slalom, kde bude taktiež patriť k favoritkám na medailu. Uvedomuje si však, že nič nie je vôbec isté a môže sa stať veľa vecí, ktoré jej cestu k ďalšiemu cennému kovu sťažia. „Môže sa stať hocičo. V lyžovaní sa môže stať toľko vecí, ktoré si ľudia ani neuvedomujú. A my ich nedokážeme kontrolovať, v žiadnom inom športe to takto asi nie je. Môže sa cez deň zmeniť počasie, počas vašej jazdy sa zrazu zmení tieň zo stromu, trať sa ničí počas jázd…
Je náročné, aby všetko bolo na vašu jazdu perfektné. Ak sa vám podarí podať výkon ako dnes mne alebo Marte Bassinovej, musíte byť na to hrdí. Pretože je toľko vecí, ktoré sa môžu otočiť vo váš neprospech. Dnes to bolo ale skvelé, takto to milujeme, bolo slnko aj skvelá zjazdovka.“
DOKÁŽEM TO?
A na záver Shiffrinová aj prezradila, aké mala mentálne nastavenie, na čo myslela, či aké mala za posledné dni o sebe pochybnosti.
„Bola to kombinácia viacerých vecí. Posledné štyri týždne, vlastne posledný rok, ale hlavne posledné týždne som musela odpovedať na stovky otázok o majstrovstvách.
Či sa nebojím, že to dopadne ako na olympiáde, či sa nebojím zlyhania. Stále som hovorila, že keď som prežila olympiádu, tak majstrovstvá bez medaily ma nezabijú.
Ale je ťažké udržať si dobre nastavenú hlavu a myslieť pozitívne, že to dokážem, že dokážem dokončiť preteky, keď sa vás to stále pýtajú. A po kombinácii som si len povedala, to si musíte robiť srandu.
Asi polovica nedokončený pretekov v mojej kariére bola na veľkých podujatiach… Bolo mi to skoro až vtipné. A teraz je to vtipné, lebo už mám medailu.
Tlak zo mňa neopadol, ale trochu sa mi uľavilo. Zároveň je to ale úžasný pocit, pretože som nevedela, či dokážem super-G zajazdiť naozaj dobre. Vedela som si to predstaviť, ale nebola som si istá, či to dokážem. Je to boj medzi tým, čo naozaj dokážete a vašimi pochybnosťami. Na štarte som s tým bojovala, mala som to v hlave. Dokážem to? Neviem, zrejme nie. Snáď, uvidíme. A zrazu som bola v cieli, a potom ma čakalo dlhé čakanie, či to naozaj vyjde.“, aktuality.sk