Najskôr strašili krachmi a nakoniec jeho firmy rekordne zarobili. Mali to byť najhoršie výsledky v histórii. Vysoké ceny energií a najmä plynu boli dôvodom paniky aj v koncerne Agrofert Andreja Babiša. Napokon jeho firmy na Slovensku zažili rozprávkový rast.

Firmy patriace najbohatšiemu Slovákovi Andrejovi Babišovi (oficiálne tieto akcie vložil do zvereneckého fondu vzhľadom na to, že je v politike, pozn. red.) v minulom roku neustále strašili čiernymi scenármi. Slovenskú vládu tak neustále vydierali, aby štát pomáhal podnikateľskému sektoru vzhľadom na energetickú krízu a rastúcu infláciu.

Nakoniec sa však ukázalo, že ich katastrofické predpovede sa nenaplnili. Naplnili sa však ich vrecká, keďže väčšina firiem si výrazne polepšila, a to nad úrovňou inflácie. Babišove spoločnosti na Slovensku tak dosiahli v minulom roku historické tržby a zisky.

Aktuality.sk prinášajú prehľad hospodárskych výsledkov desiatky najväčších firiem z Babišovho holdingu Agrofert na Slovensku.

1. Duslo

Tržby: 1 021 559 000 eur

Zisk: 107 786 000 eur

Sliepkou, ktorá nesia zlaté vajcia v rámci Babišovho biznisu na Slovensku, je chemický podnik Duslo. Tento šaliansky závod si v minulom roku zaknihoval rekordné tržby a zisk.

Svoje hospodárenie firma zlepšila oproti predchádzajúcemu obdobiu viac ako 21-násobne, keď zisk prekonal úroveň 107 miliónov eur.

Duslo je najväčší producent čpavku a kyseliny dusičnej na Slovensku. Tieto produkty následne využíva na výrobu minerálnych hnojív. Do výrobného portfólia Dusla patria okrem iného aj základné druhy stabilizátorov a urýchľovačov pre výrobcov pneumatík a technickej gumy.

Túto spoločnosť Babišov Agrofert ovládol v roku 2004, keď začal vo veľkom skupovať zamestnanecké akcie. To sa nepáčilo predstavenstu na čele s Jozefom Kollárom, ktorý podnik vzkriesil a prebudoval na ziskový biznis. Vtedajšie vedenie nakoniec kapitulovalo, keďže Babišovej ponuke neodolala väčšina zamestnancov, ktorá si neuvedomovala, aké hodnotné sú ich akcie.

2. Agropodnik

Tržby: 227 031 822 eur

Zisk: 8 942 632 eur

Agropodnik patrí medzi najvýznamnejších hráčov v poľnohospodárskom biznise. Firma totiž poskytuje farmárov komplexné služby počnúc predajom priemyselných hnojív, pesticídov, osív a nafty až po výkup rastlinných komodít, ktoré následne predáva finálnym spracovateľom na domácom aj zahraničnom trhu.

Spoločnosti šéfuje mediálne známy manažér Emil Macho, ktorý zároveň zastáva aj funkciu predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Aj Agropodniku sa vlani výrazne darilo, keď svoj zisk viac ako strojnásobil oproti roku 2021. Firma tak skončila v profite takmer deväť miliónov eur.

3. ACHP Levice

Tržby: 172 107 471 eur

Zisk: 1 076 039 eur

Firma ACHP Levice v podstate zabezpečuje odbyt výrobných podnikov v rámci Agrofertu. Podobne ako Agropodnik predáva priemyselné hnojivá a osivá. Popritom zabezpečuje konzultačné a poradenské činnosti.

Zisk spoločnosti sa v minulom roku oproti predvlaňajšku nezmenil, avšak tržby ACHP Levice vzrástli o viac ako 40 percent a presiahli hranicu 170 miliónov eur, čo predstavuje historicky najlepší výsledok.

4. Hyza

Tržby: 122 909 909 eur

Zisk: 1 051 841 eur

Tento Babišov podnik patrí k najväčším spracovateľom hydiny na Slovensku. Denná výrobná kapacita predstavuje 100-tisíc kurčiat. Agrofert ovládol Hyzu v roku 2006. Aj táto firma si výrazne polepšila v minulom roku.

Hyza skončila v profite viac ako milión eur a oproti predchádzajúcemu obdobiu si trojnásobne polepšila. Za ziskami z rokov 2018 až 2020 však mierne zaostala.

5. Penam

Tržby: 79 792 038 eur

Zisk: 340 917 eur

Vlaňajšok prial aj pekárenskému biznisu Andreja Babiša. Skupina Penam, ktorá patrí k najväčším hráčom na Slovensku a Česku v rámci pekární, sa konečne u nás dostala do čiernych čísel. Penam v roku 2022 skončil po prvýkrát v zisku, a to takmer 341-tísíc eur.

Firme výrazne narástli aj tržby, keď z predvlaňajších 56,5 milióna poskočila až na takmer 80 miliónov eur.

Pozitívne hospodárske výsledky pekárenského biznisu však najnovšie zatienilo obvinenie zo strany Protimonopolného úradu (PMÚ). Úrad, ktorý dozerá na dodržiavanie hospodárskej súťaže, totiž uložil Agrofertu pokutu vo výške 21 miliónov eur. Ide o historicky jednu z najvyšších sankcií, akú kedy uložil PMÚ jednej firme.

Kontrolórom sa totiž nepozdáva prevzatie Prvej bratislavskej pekárenskej a žilinskej pekárne Peza. Tie sa pred časom stali súčasťou skupiny Penam prostredníctvom nepriamej akvizície, keď ich najskôr ovládol iný subjekt.

6. Tajba

Tržby: 69 447 676 eur

Zisk: 3 035 498 eur

Táto akciovka je hlavným poľnohospodárskym podnikom skupiny Agrofert na východnom Slovensku. Tak ako Agropodnik Trnava, aj Tajba disponuje veľkou kapacitou na uskladnenie poľnohospodárskych produktov a okrem týchto služieb ponúka aj predaj hnojív a osiva. Okrem toho sú súčasťou podniku Tajba aj dve firmy, ktoré sa zaoberajú poľnohospodárskou produkciou. Východoslovenská vetva Babišovho biznisu má síce zo skupiny poľnohospodárskych podnikov najnižšie tržby, no v roku 2022 dosiahla rekordný zisk bezmála tri milióny eur.

7. Agrotec Slovensko

Tržby: 35 358 106 eur

Zisk: 709 996 eur

Spoločnosť zaoberajúca sa predajom a servisom poľnohospodárskej techniky, ktorá má zastúpenie prakticky na celom Slovensku. Funguje od roku 1993 a neustále sa jej zvyšujú tržby až na aktuálnu úroveň viac ako 35 miliónov eur. Napriek poklesu zisku oproti minulému roku o približne 200-tisíc eur je firma Agrotec pre Babišov poľnohospodársky biznis na Slovensku významná – ide totiž o ďalší biznis, ktorým vie česko-slovenský magnát uzatvoriť celý výrobno-odberateľský reťazec v rámci poľnohospodárstva.

8. GreenChem SK

Tržby: 24 030 049 eur

Zisk: 886 604 eur

Spoločnosť je výrobcom, distribútorom a predajcom prímesi AdBlue. Ide o zriedenú močovinu, ktorá sa pridáva do výfukového systému dieselových vozidiel, aby sa znížili emisie oxidov dusíka – namiesto nich vzniká voda a dusík. GreenChem patrí k najrýchlejšie rastúcim Babišovým biznisom, za uplynulé tri roky strojnásobila svoje tržby a zisk išiel hore z približne 200-tisíc na minuloročných takmer 900-tisíc eur. Produkty tejto značky sa predávajú aj na viac ako 60 čerpacích staniciach po celom Slovensku.

9. AgriCS Slovakia

Tržby: 23 230 397 eur

Zisk: 503 672 eur

Podobne ako Agrotec, aj AgriCS je predajcom a servisom pre poľnohospodársku techniku. Poľnohospodárom ponúka aj finančné služby spojené s predajom či lízingom strojov. Firme stabilne rastú tržby každý rok a zisk za rok 2022 je tak ako aj pri iných biznisoch Babiša rekordný.

10. Poľnoslužby Bebrava

Tržby: 20 470 294 eur

Zisk: 208 734 eur

Akvizícia z roku 2017 Babišovho koncernu Agrofert je opäť z prostredia poľnohospodárskych služieb. Firma po vstupe do skupiny Agrofert síce znížila svoje tržby, no súčasne aj výrazne ozdravila svoju ziskovosť – v roku 2016 stratila 1,6 milióna eur. Po nástupe nových majiteľov sa zisk firmy ustálil a v posledných troch rokoch sa dostala do mierneho zisku, stúpajú aj jej tržby. Spoločnosť sa zameriava na výrobu kŕmnych zmesí, skladovanie poľnohospodárskych produktov, predaj hnojív a osív a inými službami pre poľnohospodárov.

Medzi ďalšie najväčšie Babišove firmy na Slovensku patria pekárne PEZA, vydavateľstvo Mafra, farmaceutické firmy Imunoglukan a Pleuran, realitná spoločnosť Istrochem reality, spoločnosť poskytujúca zdravotnícku starostlivosť Iscare a predajca vstupeniek Ticketportal.

Ako sa darilo Agrofertu v Česku

Skupia Agreofert v Českej republike (materskom koncerne) dosiahla zisk 13 miliárd českých korún (cca. 541 miliónov eur), je to viac ako dvojnásobný rast oproti toku 2021. O tretinu sa koncernu zvýšili aj tržby na 245 miliárd českých korún (cca. 10 miliárd eur). Ťahúnmi skupiny Agrofert boli (tak ako aj na Slovensku) chemické závody Deza a Synthesia, ktoré profitovali z nárastu cien hnojív.

Agrofert však informuje, že v roku 2023 očakáva horšie výsledky. Už prvý polrok tohto roku to naznačuje a výsledky sú horšie ako v roku minulom. Na svedomí to má podľa predsedu predstavenstva Zbyňka Průšu konflikt na Ukrajine, vysoké ceny energií a vysoké úrokové sadzby. Aj napriek negatívnym výhliadkam by podľa výročnej správy Agrofertu v roku 2023 preinvestovať viac peňazí ako v roku 2022. Okrem toho, Agrofert dokončí v tomto roku akvizíciu divízie na spracovanie dusíku rakúskej firmy Borealis, pod Agrofert tak bude patriť niekoľko tovární v západnej Európe, aktuality.sk

X X X

Sudkyňu Záleskú v SR o sviniach v justícii nevylúčili z kauzy exsudcu Lindtnera

David Lindtner namietal sudkyňu Pamelu Záleskú vo svojom prípade ako zaujatú, pričom poukazoval aj na jej kritické vyjadrenia z marca 2020 počas diskusie členov Celorepublikovej rady Združenia sudcov Slovenska (ZSS). Tá sa udiala krátko po policajnej razii Búrka, pri ktorej zadržali viacero sudcov, ktorí sa podľa obvinení mali spreneveriť svojmu povolaniu.

Bývalý šéf Okresného súdu Bratislava III David Lindtner neuspel so svojou sťažnosťou, ktorá smerovala proti sudkyni Špecializovaného trestného súdu Pamele Záleskej. Lindtner sa na Najvyššom súde sťažoval, že Záleská sa nevylúčila z jeho korupčnej kauzy, v ktorej má čeliť obžalobe.

„Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Petra Štifta a JUDr. Emila Klemaniča v trestnej veci obvineného JUDr. D. L. pre prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 24. júla 2023 v Bratislave prerokoval sťažnosť obvineného podanú proti uzneseniu samosudkyne Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 12. októbra 2022, sp. zn. 3T/9/2022, a takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obvineného JUDr. D. L. sa zamieta,“ informoval Najvyšší súd.

Prokuratúra s polícou Lindtnerovi pripisujú tri skutky, týkajúce sa trestných činov nepriamej korupcie a zasahovania do nezávislosti súdu. Dnes advokát a predtým sudca Lindtner je známy tým, že si v minulosti písal s Marianom Kočnerom a dnes pôsobí v advokátskej kancelárii exministra vnútra Roberta Kaliňáka.

Namietal ju za verejnú kritiku justičného stavu

Lindtner namietal Záleskú vo svojom prípade ako zaujatú, pričom poukazoval aj na jej kritické vyjadrenia z marca 2020 počas diskusie členov Celorepublikovej rady Združenia sudcov Slovenska (ZSS). Tá sa udiala krátko po policajnej razii Búrka, pri ktorej zadržali viacero sudcov, ktorí sa podľa obvinení mali spreneveriť svojmu povolaniu.

„Aká prezumpcia neviny? Tú nech rešpektujú príslušné orgány v rámci trestného konania, ale my musíme vyzvať každého, kto sa špinavo spreneveril sudcovskému poslaniu, aby išiel do čerta z justície preč. Sám. Hneď. Skôr, než začnú vypadávať zo zoznamu skorumpovaní sudcovia xxxxxxxx. Nech ukážeme, aký priepastný rozdiel je medzi sviňami, ktoré na celé roky zašpinili justíciu a dlhé roky ju systematicky krivili a tými ostatnými, ktorí vyhrali poctivo výberové konanie a vážia si talár a všetko, čo to povolanie predstavuje a má predstavovať,“ citoval Lindtner v pôvodne podanej námietke slová, ktoré v spomínanej diskusii použila Záleská.

Sudkyňa však protiargumentovala – „obvineného som menovite nespomenula“. Záleská vysvetľovala, že jej výroky sa týkali výlučne konkrétnej potreby zaujať stanovisko k udalosti, ktorá sa bezprostredne vzťahovala k vtedy aktuálnemu dianiu v slovenskej justícii s tým, že fakticky uviedla, že „nepostačuje odsúdiť len korupčné správanie“, ale predovšetkým je potrebné chrániť nezávislosť justície.

„Neboli teda mierené ani mienené na jednotlivcov, ale na systémovú chybu,“ dodala v uznesení Špecializovaného trestného súdu, ktorým sa z Lindtnerovho prípadu nevylúčila.

Sudkyňa: Nehovorila som o živej veci

Sudkyňa akceptovala, že pokiaľ ide o „živé veci“, štýl komunikácie sudcu musí byť nanajvýš zdržanlivý a nesmie evokovať jeho postoj, na čej strane stojí.

„V predmetnej veci však o takýto prípad nejde, a to predovšetkým s prihliadnutím na vyjadrenia a názory sudkyne (sudkyňa obvineného nemenovala) a celkový kontext správ začlenených v komunikačnom vlákne, keď išlo o kritiku súdneho stavu najmä pre jeho neschopnosť klásť dôraz na etický aspekt a nepredstierať neexistenciu systémovej chyby, keď nie malá časť tohto stavu bola podozrivá z vážnej trestnej činnosti.“

Napísaný text teda podľa súdu nevyvoláva pochybnosti o nezaujatosti sudkyne, keďže sa nevyjadrovala k vine obvineného, nevyjadrovala svoj názor na trestnú vec obvineného a neriešila žiadnu otázku, ktorá bude predmetom prejednania a rozhodovania v jeho kauze.

Pozná ho len ako bývalého sudcu

Záleská odmieta, že by mala k Lindtnerovi akýkoľvek priateľský či nepriateľský vzťah – síce ho pozná, ale len ako bývalého sudcu. Nemala a nemá s ním osobný či pracovný konflikt ani dlhodobejší bezprostredný osobný alebo pracovný kontakt, „nakoľko pre sudkyňu je obvinený osobou z tohto hľadiska neznámou“.

Stretla sa s ním dovedna dvakrát, aj to pred rokmi a nehovorili spolu. Hoci Lindtner vraví, že si tykajú, Záleská si nie je vedomá, že by si niekedy potykali. Okrem toho Lindtner tvrdí, že majú úplne odlišné hodnotové postoje – to Záleská nevie posúdiť, lebo jeho hodnotové postoje nepozná.

Lindtner namietal zaujatosť Záleskej aj preto, že zastupuje dve osoby, ktoré boli v uznesení ŠTS anonymizované, ale zrejme išlo o Roberta Fica a Roberta Kaliňáka. Záleská tento argument odmieta, pretože ich osobne nepozná a nie je voči nim v žiadnom vzťahu. Neeviduje ani to, že by na ňu tieto osoby podali návrh na disciplinárne stíhanie, aktuality.sk

X X X

Slovenská diplomacia si predvolala maďarského veľvyslanca pre prejav Viktora Orbána

Csaba Balogh išiel na koberček pre neakceptovateľné vyjadrenia Viktora Orbána, ktoré sa týkajú Slovenskej republiky.

Ministerstvo zahraničných vecí si v pondelok 24. júla 2023 predvolalo veľvyslanca Maďarska na Slovensku Csabu Balogha. Rezort Miroslava Wlachovského o tom informoval v pondelok podvečer.

Veľvyslanca Balogha si predvolali v súvislosti s prejavom maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý odznel 22. júla 2023 v rumunskom meste Baile Tusnad počas festivalu Tusványos a obsahoval znepokojivé a neakceptovateľné vyjadrenia týkajúce sa Slovenskej republiky.

„Absolútne neprijateľné“

„Generálny riaditeľ Sekcie pre európske záležitosti MZVEZ SR Tomáš Kozák v tejto súvislosti požiadal maďarského veľvyslanca C. Balogha, aby vysvetlil výroky maďarského premiéra V. Orbána a tlmočil mu, že takéto vyjadrenia sú pre Slovensko absolútne neprijateľné,“ informoval rezort slovenskej diplomacie.

Zároveň zdôraznil, že „spochybňovanie územnej integrity či suverenity Slovenska akýmkoľvek priamym alebo nepriamym spôsobom nebudeme tolerovať, rovnako tak ani zasahovanie do našich vnútorných záležitostí.“

Podľa Kozáka má Slovensko záujem na budovaní normálnych susedských vzťahov s Maďarskom a chce stavať na tom, čo nás spája a pozerať sa do budúcnosti.

Orbánove výroky

Viktor Orbán sa o Slovensku či Rumunsku vyjadroval ako o „odtrhnutých územiach“. Maďarský premiér zároveň kritizoval maďarskú menšinu na Slovensku, ktorá napriek tomu, že tvorí zhruba desať percent obyvateľstva, nie je schopná zabezpečiť svoje zastúpenie v slovenskom parlamente.

„Milí Maďari z Felvidéku, je to dosť absurdná situácia. Žije tam (na Slovensku) pol milióna Maďarov. Nemôžeme povedať, že kvôli Slovákom sa nedokážeme zmobilizovať, aj keď iste aj oni robia rôzne špekulácie. To však je už súčasťou života,“ povedal. Situáciu označil za slabý výkon, pokiaľ niekto chce niečo urobiť pre svoju vlasť v „odtrhnutých častiach krajiny“.

Csaba Balogh je veľvyslancom Slovenska už druhýkrát. Poverovacie listiny odovzdal naposledy v januári tohto roka do rúk prezidentky Zuzany Čaputovej.

X X X

Kremeľ kvôli dronovým útokom na Moskvu hrozí opäť tvrdou odvetou

 Rusko tvrdí, že útoky dronov v centre Moskvy a na Ruskom anektovanom Kryme by mohli byť dôvodom na tvrdú reakciu. Ruské ministerstvo zahraničných vecí to vyhlásilo po týždni masívneho ruského ostreľovania juhoukrajinského mesta Odesa, informuje agentúra AFP.

 Tabuľa s upozornením o zákaze používania dronov sa nachádza na prázdnom Červenom námestí v Moskve, kde prebieha nácvik vojenskej prehliadky pri príležitosti Dňa víťazstva.

Vyhlásenie prichádza po tom, ako sa nemenovaný zdroj z ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) uviedol, že za operáciu v Moskve, ktorú Rusko označilo za „teroristický útok kyjevského režimu“, je zodpovedná HUR podliehajúca ukrajinskému ministerstvu obrany.

 K zodpovednosti za dronový útok na Moskvu sa v mene Ukrajiny prihlásil aj ukrajinský minister pre digitálnu transformáciu Mychajlo Fedorov, ktorého rezort dohliada na plán obstarávania „armády bezpilotných lietadiel“. Podľa Fedorova budú nasledovať ďalšie údery, citovala z jeho vyhlásenia americká spravodajská televízia CNN.

 „To, čo sa stalo, považujeme za ďalšie použitie teroristických metód a zastrašovanie civilného obyvateľstva zo strany vojenského a politického vedenia Ukrajiny,“ konštatoval ruský rezort diplomacie s tým, že tieto útoky nemali z vojenského hľadiska žiadny zmysel.

Ruské ministerstvo vo svojom vyhlásení zdôraznilo, že „Ruská federácia si vyhradzuje právo prijať tvrdé odvetné opatrenia.“

 Ruská strana sa okrem toho obrátila na medzinárodné organizácie, aby k útoku dronov zaujali stanovisko.

Vo veci náletu dronov začal ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) trestné konanie. Úrady avizovali, že „všetci (za útok) zodpovední budú nájdení a potrestaní“.

Ruská armáda predtým v pondelok uviedla, že odrazila útok 17 ukrajinských bezpilotných lietadiel na objekty na Kryme, pričom nedošlo k žiadnym obetiam.

Ruské ministerstvo obrany spresnilo, že jednotkami elektronické boja bolo zneškodnených 14 ukrajinských dronov, pričom 11 z nich sa zrútilo do vôd Čierneho mora a ďalšie tri spadli na územie Krymského polostrova. Tri drony boli eliminované protivzdušnou obranou.

Úrady okupovaného Krymu uviedli, že tento útok zasiahol aj muničný sklad v okrese Džankoj. V súvislosti s tým sa začala evakuácia obyvateľstva žijúceho v okruhu päť kilometrov od miesta incidentu.

 Pokiaľ ide o útok dronov na Moskvu, došlo k nemu v pondelok skoro ráno a dva drony zasiahli dve budovy. Jedna z nich sa nachádza v blízkosti komplexu ruského ministerstva obrany.

Ako informovala britská stanica BBC, trosky jedného dronu sa našli na ulici Komsomoľskij prospekt, druhý dron zasiahol budovu obchodného centra na Lichačovovej triede.

Ruské ministerstvo obrany zároveň tvrdí, že drony sa podarilo vyradiť z kurzu.

 Ide o tretí útok dronmi na Moskvu od začiatku mája a došlo k nemu po týždni masívneho ostreľovania juhoukrajinského prístavného mesta Odesa.

BBC dodala, že Kyjev zvyčajne nepriznáva zodpovednosť za údery na ruské územie. Pozorovatelia v súvislosti s najnovšími útokmi spochybňujú kvalitu ruskej protivzdušnej obrany a čudujú sa, ako sa pomerne veľké a hlučné bezpilotné lietadlá mohli opäť nerušene dostať do samotného centra ruského hlavného mesta./agentury/

X X X

Evakuácia z Rodosu zlyhávala, ale prežili všetci. Kto pomôže dovolenkárom bez cestovnej kancelárie?

 Teploty nad 40 stupňov, nízka vlhkosť a neustále riziko vzniku požiarov. Stredozemie, tak ako už po novom každé leto, sužujú ničivé požiare. Plamene sa šíria až tak rýchlo, že s ich hasením musia pomáhať aj hasiči zo zahraničia. Cestovné kancelárie medzitým namiesto animátorov zháňajú tzv. repatriačné lety (repatriácia je návrat osôb do vlasti, pozn. red.).

  Dovolenka desaťtisícov turistov vrátane Slovákov sa zmenila na chaos, paniku a nútenú evakuáciu. Mnohí museli svoju batožinu nechať v hoteloch. Požiare totiž odrezali prístupové a únikové cesty a dovolenkári sa museli presúvať desiatky kilometrov po pláži. „Na recepcii nás nechali stáť dve hodiny a nakoniec povedali – utekajte k moru, veci tu nechajte. My sme prišli bez kufrov,“ priblížila účastníčka zájazdu na grécky ostrov. Bola medzi tými, ktorí v nedeľu večer pristáli na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika. Niektorí namiesto nocí v štvorhviezdič­kových apartmánoch s all inclusive museli prespávať v športových halách. No tí, čo sa dostali do hál, boli ešte tí šťastnejší, niektorí z dovolenkárov museli totiž stráviť noc vo vysušenej tráve bez strechy nad hlavou.

Slovenské veľvyslanectvo v Grécku informovalo, že je v spojení so zástupcami cestovných kancelárií aj s gréckymi orgánmi. Zatiaľ nemá informácie o zraneniach občanov zo Slovenska či obetiach z ich radov. Z gréckeho pekla nepreváža ľudí mýtický Cháron, ale evakuačné lietadlá.

Návrat dovolenkárov z horiaceho Grécka: Ako na Titanicu

Šírenie lesného požiaru na ostrove Rodos spustilo najväčšiu evakuačnú operáciu, aká kedy v Grécku prebiehala. Podľa agentúry AFP muselo od soboty pred plameňmi utiecť vyše 30-tisíc turistov a miestnych obyvateľov. Médiá predtým popisovali chaotický vývoj v obľúbenej letnej destinácii, vrátane obmedzeného prístupu k informáciám aj príletu ďalších turistov. Grécki hasiči sa ľuďom ospravedlnili a varovali, že situácia by sa mohla pre nepriaznivé poveternostné podmienky ešte zhoršiť.

Požiar lesa vypukol v nedeľu aj na ostrove Korfu. Tamojšie záchranné zložky postupne rozhodli o evakuácii dvadsiatky dedín. Ako prví museli obyvatelia opustiť svoje domy v dedinách Porta, Megoula, Sinies, Santa a Perithia. Požiar má niekoľko ohnísk a nie je pod kontrolou. Dovolenkár Kamil opísal situáciu ako chaos a paniku. „Bežali sme po pláži po rozžeravenom štrku, časťami aj v mori, asi takých desať kilometrov,“ uviedol Kamil pre televíziu ta3. „Ľudia a farmári nám pomáhali, tí boli zlatí,“ dodal. Uviedol, že grécka strana nebola na požiar pripravená. „Čakalo sa, čakalo, až kým nebolo vidieť oheň, ktorý bol niekoľko sto metrov od nás. Rýchlo zavelili, aby sme všetci išli na pláž,“ opísal útek pred ohňom.

Telefónne čísla v prípade núdze

Slovenskí občania v Grécku môžu v prípade núdze volať na dve telefónne čísla, Slovenskí občania v Grécku môžu v prípade núdze volať na dve telefónne čísla, +30 210 368 1259 a +30 210 368 1350, Linka pomoci gréckeho ministerstva zahraničných vecí na letisku v meste Rodos +30 698 588 9650, „V prípade nebezpečenstva môžu volať priamo na grécku civilnú ochranu 112,“ uviedlo veľvyslanectvo.

Plamene však nie sú pre niektorých natoľko odstrašujúce, aby dovolenku na gréckych ostrovoch zrušili. „O požiaroch na Rodose sme vedeli, už keď sme objednávali letenky. Táto ťažká situácia na jednom z gréckych ostrovov nás neodradila, aby sme sa ako trojčlenná rodina nevybrali na týždennú dovolenku do tejto destinácie,“ priznala pre denník Pravda Nikola Balátová. Upokojuje ju, že ničivý živel pustoší na opačnej strane, než tam, kde majú dohodnuté ubytovanie. „Našli sme veľa správ o tom, že sever ostrova funguje bez obmedzení, akoby sa nič nedialo. Určité napätie z výletu je však citeľné, najmä u rodičov,“ priznala.

Na Rodose je momentálne jej sesternica s päťročným synom. „Sú tam už pár dní a správy od nich sú pozitívne, požiar im do dovolenky nijako nezasahuje. Máme však mierny strach zo zhoršenia priebehu, keďže nejdeme cez cestovnú kanceláriu. Obávame sa, či nemôžu nastať nejaké komplikácie, keby sme boli nútení k evakuácii,“ dodala. Má však dôveru v kompetentné úrady a „hrdinských hasičov v prvej línii, že robia, čo môžu a dúfame, že situácia sa čoskoro zlepší“.

 Útek z pekla, no i vysnívaná dovolenka

Grécki hasiči s požiarmi bojujú už deviaty deň. „Utekali sme na pláž, ktorá sa začala moriť smogom. Starých ľudí sme ťahali, ľudia nevedeli dýchať. Potom prišla loď a bolo to normálne ako v Titanicu. Všetci chceli na ňu skákať, štverali sa na ňu zboku,“ priblížil cestujúci Slovák zážitky z nedeľnej evakuácie z Rodosu. Zničený majetok ho zatiaľ netrápi, hlavné je, že prežili.

Požiar zasiahol južnú časť ostrova, momentálne s ním hasiči stále bojujú. Na severe, napríklad v turistickej obci Kolympia, o požiaroch dovolenkári len počúvajú. „Tu je situácia úplne bezproblémová, nevidíme ani necítime dym, ľudia si tu naplno vychutnávajú dovolenku,“ priznala čitateľka Lenka. Dodala, že je horúco, no pofukuje vietor, ktorý teplo trosku zmierňuje. „O požiari počúvame iba prostredníctvom správ. Veríme, že sa situácia nezhorší a my strávime zvyšok dovolenky v takom pokoji, ako doteraz,“ uzavrela dovolenkárka.

Horúčavy netrápia len život na súši

Tohtoročná vlna horúčav v severnej oblasti Atlantického oceánu môže mať katastrofálne dôsledky pre populácie rýb. Pre mnoho ľudí sú dôležitou súčasťou stravy a poskytujú im živobytie, varovali vedci a organizácia Marine Conservation Society (MCS). TASR správu prevzala z agentúry DPA. V marci namerali najvyššiu povrchovú teplotu svetových oceánov za uplynulé roky. Americký Národný úrad pre oceány a atmosféru toto oteplenie v porovnaní s dlhodobým priemerom klasifikuje ako „za extrémom“. Oceány pohlcujú 90 percent prebytočného tepla produkovaného emisiami skleníkových plynov a neustále ich otepľuje klimatická zmena spôsobená ľudskou činnosťou. Okrem toho podľa vedcov nastali prírodné javy, ktoré rekordne zvýšili teplotu vody v severnej časti Atlantického oceánu. V dôsledku klimatickej zmeny sú vlny horúčav častejšie a extrémnejšie a pre niektoré morské živočíchy môžu byť rovnako zničujúce ako pre zvieratá na súši, varovali vedci.

Cez víkend zasadal aj krízový štáb Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA). „Spolu s našimi členmi a cestovnými kanceláriami, ktoré majú na Rodose klientov, rokujeme o operatívnom riešení situácie a možnosti repatriovať evakuovaných dovolenkárov do vlasti,“ uviedol prezident SACKA Roman Berkes.

 Kde to žijeme?

No situácia pri evakuácii nie je zďaleka taká ružová, ako sa ju v médiách snažia cestovné kancelárie opísať. „Práve sme dorazili domov a všetko v nás ešte tlie. Sami neveríme tomu, že sme prežili,“ priznala sa Katarína Jurčáková pre denník Pravda. Dovolenku si užili do piatka, no od stredy boli v strese a sobota a nedeľa boli podľa jej slov masaker.

„Nič nebolo zo strany cestovnej kancelárie zvládnuté,“ priblížila Katarína Jurčáková, ktorá na Rodos cestovala s českou CK Fisher. Slovenskí delegáti s nimi komunikovať nechceli. Dôvodom malo byť, že leteli českou cestovnou kanceláriou.

„Čo sa týka ambasád, tak česká strana nás odmietla riešiť a uviazli sme niekde medzi,“ ozrejmila. Pohoršilo ju, že aj keď si objednala zájazd cez zahraničnú, no európsku cestovnú kanceláriu, tak sa o nich nik nepostaral, ako očakávala. Ich delegátka sa navyše pod tlakom udalostí psychicky zrútila. „Celé to bolo absurdné. Keď už sme sa niekomu dovolali, tak sme sa dozvedeli len to, že máme čakať na pokyny. No keď vám horí za pätami, nebudete čakať,“ ozrejmila. Preto si preventívne objednali taxík na letisko.

 Fisher ich nakoniec poslal do zazmluvnenej siete hotelov. Tam na zemi prečkali noc. „Dostali sme najesť, no vzhľadom na to, čo sme počuli od iných, ktorí boli ubytovaní v športových halách, sme aj radi,“ podotkla. Dodala, že časť dovolenkárov sa ani nedostala do hál, ale prespávali na lúkach. „Tí, čo čakali na evakuáciu, nám cestou domov povedali, že evakuácia nebola zvládnutá. Posadili ľudí do autobusov, odviezli ich na juh do evakučného strediska Gennadi. Ale aj táto oblasť sa stala ohrozenou a ľudí opäť posadili do autobusov, odviezli na pláž, tam ich vysadili a to bolo všetko zo zvládnutej evakuácie,“ spresnila.

Priznala, že tri dni sa chodila na recepciu hotela pýtať, či je situácia bezpečná a na čo sa majú pripraviť v prípade evakuácie. „Celý čas ma ubezpečovali, že mám zostať v pokoji, nerobiť paniku. Všetci mali kamennú tvár, no mne to nedalo,“ spomínala. Evakuačné autobusy však nebrali nikoho s batožinou, všetko museli nechať na mieste, ľudia utekali a zachraňovali si holé životy. No nie všetci. Našli sa aj takí, čo sa počas evakuácie kúpali v hotelových bazénoch. „Nikdy ich nepochopím, ja som nedokázala od stresu ani jesť,“ priznala.

Na letisku strávili dosť času na to, aby si všimli, ako situáciu zvládajú iné cestovné kancelárie. Vyzdvihla prácu kancelárie TUI či leteckej spoločnosti Jet2. „Mali tam plno svojich ľudí, ponúkali občerstvenie, riešili problémy, voľné miesta v lietadlách,“ opisovala zážitok z terminálu. V jednej chvíli im ponúkali päť miest do Štuttgartu, no radšej počkali na svoj priamy let. „Paradoxom je, že v nedeľu večer sme našli šesť miest do Košíc, ale nikto vám zo Slovenska nepovie, že či nechcete ísť. Musíte si ich sami kúpiť za viac 2,3-tisíca eur,“ dodala. „Neviem, kde to žijeme, ale je to celé zle,“ uzavrela.

Extrémne horúčavy v Stredomorí

Turecko a Grécko:

Po prechode studeného frontu a následnom presune tlakovej výše nad Balkán sa v jeho cca severnej polovici horúčavy prechodne zmiernili. Tento horúci vzduch tak bol vytlačený ďalej na juh až juhovýchod, kde sa naopak ešte trochu oteplil. V Grécku tak horúčavy pretrvali aj dnes a teplota dosiahla až 46 stupňov. V Antalyi sa oteplilo až na 44,5 °C, čo ani tam nie je bežné, keďže hodnota je veľmi blízko absolútnemu miestnemu rekordu (45,4 °C, júla 2017, pozn. red.).

Južné Taliansko, Tunisko a Alžírsko:

Na severe Alžírska bolo 48 až 49 stupňov, v Tunisku tak bolo zatiaľ len vo vnútrozemí, no zajtra sa horúci vzduch dostane k pobrežiu aj tam. V Tunise sa očakáva, že teplota by mohla vystúpiť až na cca 49 °C, čo je na úrovni absolútneho rekordu v hlavnom meste (48,9 °C, august 2021, pozn. red.). Prejaví sa to aj v južnom Taliansku, no najmä na ostrovoch – na Sardínii a Sicílii. Na Sicílii v meste Catania sa očakáva ešte teplejšie ako v sobotu, keď tam bol zaznamenaný nový miestny rekord 45 stupňov. Maximá môžu byť na úrovni 47 až 48 stupňov, čo sa už približuje celoeurópskemu rekordu (48,8 stupňov, rovnako na Sicílii, august 2021, pozn. red.). ZDROJ: SHMÚ

 Na vlastnú päsť

Pomoc ponúka aj prezidentka Zuzana Čaputová. „Prezidentská kancelária je kvôli vzniknutej situácii v kontakte s ministerstvom zahraničných vecí a slovenským veľvyslanectvom v Grécku,“ informoval riaditeľ odboru komunikácie prezidentskej kancelárie Jozef Matej.

Ľudia, ktorí museli dovolenku predčasne ukončiť, majú nárok na kompenzácie alikvotnej časti vyčerpaných služieb.

Prvé lietadlo so Slovákmi z Rodosu pristálo na letisku M. R. Štefánika v nedeľu krátko po pol deviatej večer. Druhé pristálo po polnoci v Brne, ale ľudí priviezli do Bratislavy. „Momentálne sa dá povedať, že všetci tí, ktorí boli v núdzi, ktorí prišli o ubytovanie a nemohli sa vrátiť späť do hotelov, tak sú už na Slovensku,“ uviedol Berkes.

Útek z pekla, zničené majetky a strach o život však nebránia cestovným kanceláriám, aby do krajín, odkiaľ evakuujú turistov, medzitým posielali výhodné last minute ponuky. Berkes pre denník Pravda vysvetlil, že naplánované turnusy nie je možné len tak zrušiť.

Pokiaľ by sa cestovná kancelária rozhodla a zrušila by zájazd, no hotel by bol pripravený, letecká služba by fungovala, tak by hrozili žaloby od ľudí, ktorí by žiadali za zrušený zájazd kompenzácie. Ak hotel hostí prijíma a lietadlá lietajú, situácia nie je život ohrozujúca a polícia pred ničím nevaruje, podľa Berkesa legálne neexistuje dôvod na zrušenie zájazdu. „Musíme sa opierať o vyhlásenie autorít.“ Podotkol, že veľká časť horiacich ostrovov je v poriadku. Tým, čo cestujú na vlastnú päsť bez cestovnej kancelárie, je odporúčaná služba dobrovoľnej registrácie na webovej stránke Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Tá má slúžiť ako informácia pre štát, koľko ľudí by v prípade museli evakuovať.

Spresnil, že cestovné kancelárie sa v prvom rade postarajú o svojich klientov. O tých, čo sa rozhodli cestovať sami, sa v prípade núdze postará štát.

„Musia sa registrovať na stránke ministerstva zahraničných vecí, aby o nich vedeli, že tam sú. Ak sa na nás obrátia, neodmietneme ich. To je ľudskosť, no ak nemáme v lietadle miesto, nemôžeme pre nich organizovať ďalší let, musia sa spoľahnúť na vládny špeciál,“ ozrejmil. Repatriačné lety si hradia cestovné kancelárie z vlastných financií. „Ak by nebola iná možnosť, tak cestovné kancelárie pomôžu, ale nemôžeme im vybavovať lety domov,“ ozrejmil.

„V prípade individuálnych klientov je najjednoduchšou voľbou skrátenie dovolenky a kúpa novej letenky,“ ozrejmila Katarína Šuchterová, PR špecialistka pelikan.sk. Dodala, že ich klienti sa môžu kedykoľvek obrátiť na zákaznícky servis, kde cestujúcim pomôžu so zmenou letenky či kúpou novej. „V prípade urgentnejších prípadov tiež odporúčame kontaktovať slovenské ministerstvo zahraničných vecí a dohodnúť sa na ďalšom postupe,“ dodala./agentury/

X X X

Kauza Judáš: Exšéfa policajných odposluchov Reháka odsúdili na väzenie a prepadnutie majetku

Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. Bývalý policajný funkcionár ani jeho advokát na súd neprišli.

Špecializovaný trestný súd uznal exšéfa policajných odposluchov Jozefa Reháka vinným, že bol v minulosti činný pre zločineckú skupinu sýkorovcov a počas svojej policajnej kariéry opakovane prijímal úplatky. Vynášal za ne informácie o odpočúvaniach aj o tom, koho majú policajti „rozpracovaného“.

Sudca vymeral Rehákovi úhrnný trest jedenásť rokov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia majetku a zákaz činnosti na päť rokov. Rozsudok nie je právoplatný, možno sa voči nemu odvolať. Rehák ani jeho advokát si verdikt vypočuť neprišli, expolicajt však vinu od začiatku popieral a žiadal oslobodenie.

Bývalého riaditeľa úradu zvláštnych policajných činností známeho ako „Dodo“ obvinili v decembri 2020 pri akcii Judáš spolu s ďalšími. Čelil obžalobe zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a dvoch skutkov prijímania úplatku.

Šéfovi gangu sudca neuveril

Samosudca Ján Giertli je presvedčený, že prokurátor uniesol dôkazné bremeno a skutky z obžaloby sa mu podarilo preukázať.

O tom, že Rehák bol na výplatnej páske mafiánskej skupiny vypovedali odsúdení členovia gangu Martin Bihari, Martin Kováč a Jurij Fejer. Ich verziu pred súdom poprela vtedajšia hlava sýkorovcov Róbert Lališ alias Kýbel, ktorý tvrdil, že informácie od „Doda“ nedostával a ani za ne neplatil.

Sudca však práve Lališovi neuveril, ten totiž podľa neho napriek tomu, že si odpykáva trest, „neprijal žiadnu zodpovednosť za skutky, ktoré dlhoročne traumatizovali spoločnosť, najmä Bratislavu a okolie.“

Expolicajt opakovane hovoril o tom, že celá obžaloba je postavená na takzvaných „kajúcnikoch“, ktorých motivuje získanie benefitov. Za svojím trestným stíhaním videl pomstu, a to aj zo strany pôvodného dozorujúceho prokurátora Petra Kysela, s ktorým mal v minulosti pracovný spor.

Sudca však vymenoval viacerých svedkov, ktorých výpovede sa dopĺňali a kontroval, že obžaloba nebola postavená „na jedinej spolupracujúcej osobe.“

„Nepotvrdila sa ani pomsta,“ reagoval na Rehákove výhrady zo záverečnej reči.

Proti služobnej prísahe

Rehák sa podľa sudcu spreneveril poslaniu policajta a nekonal podľa prísahy, ktorú skladá každý príslušník policajného zboru.

Hoci v nej sľúbil, že svoje sily a schopnosti vynaloží na ochranu práv občanov a ich bezpečnosti a bude konať podľa zákonov, robil podľa sudcu presný opak, keď informáciami z policajného prostredia podporoval fungovanie mafiánskej skupiny.

„Nešlo pritom o radového policajta. Pôsobil na mieste, ktoré si vyžaduje špeciálne postupy, keď prokurátor na podnet vyšetrovateľa podá návrh, aby sa zasiahlo do práv chránených ústavou,“ pripomenul sudca, že Rehák mal časť svojej policajnej kariéry prístup k citlivým informáciám o odpočúvaní a sledovaní konkrétnych ľudí.

Svedok Paksi

Reháka ako exšéfa policajných odposluchov vinila obžaloba aj z prijímania úplatkov od bývalého SIS-kára Františka Böhma. K Rehákovi sa mali peniaze dostať cez jeho vtedajšieho zástupcu Norberta Paksiho.

Böhm mal „svojich“ policajtov vyplácať mesačne.

O týchto skutkoch vypovedal najmä Paksi. Ten spolupracoval s takáčovcami a sám si už odpykáva trest za korupciu, s prokurátorom sa dohodol.

Súdu opísal, že v roku 2014 ho oslovil Böhm, či ho vie nakontaktovať na vtedajšieho funjcionára finančnej správy, dnes už tiež odsúdeného Daniela Čecha.

Exsiskár Böhm napojený na takáčovcov vtedy kšeftoval s pohonnými hmotami, mal problémy a s ich riešením potreboval pomoc. „Oslovil som pána Reháka, či by sa o tom mohol porozprávať s Lučanským a vyriešiť požiadavku Böhma. Po týždni, dvoch som sprostredkovane od Reháka dostal spätnú väzbu, že sa to dá riešiť,“ vypovedal Paksi.

Nasledovalo stretnutie Böhma, Paksiho a Milana Lučanského v McDonalde na Mladej garde v Bratislave. „Tam sa dohodlo, že pán Čech bude pomáhať Böhmovi a stanovil sa mesačný paušál 10-tisíc eur,“ povedal Paksi.

Rehákov prínos mal podľa Paksiho spočívať v nakontaktovaní Lučanského, ktorého by si on sám netrúfal sám osloviť.

Dvetisíc eur išlo Paksimu, ďalšie dve tisícky dával Rehákovi a zvyšok podľa dohody posúval Lučanskému, ktorý si mal rovnako nechávať dvetisíc eur.

Zatiaľ neprávoplatne

Rozsudok nie je právoplatný. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Daniel Mikuláš sa vzdal možnosti podať odvolanie, sudca sa totiž stotožnil s argumentmi z jeho záverečnej reči, v ktorej navrhoval trest 10,5 roka, prepadnutie majetku a zákaz činnosti.

Odmietol naratív o „účelových trestných konaniach či manipulácii svedkov a ich výpovedí.“

Súd v pondelok zároveň vydal uznesenie o zaistení majetku, ktoré doručí Rehákovi aj jeho advokátovi. Možno voči nemu podať sťažnosť, tá však podľa prokurátora nemá odkladný účinok.

Vyjadrenie Jozefa Reháka ani jeho advokáta Ľudovíta Štangloviča sa nám zatiaľ získať nepodarilo, aktuality.sk

X X X

Boris Kollár: voličov lákal na to, že nie je politik. Postupne sa stal najcennejším spojencom

Pred zvolením do parlamentu sa o svoj súkromný život rád delil s bulvárnymi médiami. Keď sa dostal do politiky, imidž si začal strážiť.

Pred parlamentnými voľbami vám Aktuality.sk postupne prinesú profily lídrov všetkých relevantných politických strán. Dnes je to predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár.

Keď vstupoval do politiky s novou stranou, každý o ňom vedel najmä to, že sa rád extravagantne oblečie, má množstvo nemanželských detí a že sa pozná aj s mafiánmi. No o politických cieľoch Borisa Kollára vedel iba málokto.

Odvtedy ubehlo osem rokov, predsedovi hnutia Sme rodina sa podarilo vybudovať stranu, ktorá prežila viac ako jedno volebné obdobie, dostala sa do vlády a stala sa významným hráčom, s ktorým v budúcej koalícii počíta v podstate každý. No napriek rokom snáh sa mu nepodarilo oddeliť politiku od súkromia. To ho pravidelne dobieha.

Neúspešný štart

Jeho prvý pokus o vstup do politiky sa pritom nestretol s takým úspechom. V roku 2010 kandidoval zo siedmieho miesta strany Únia – strana pre Slovensko. Jej lídrom bol Branislav Záhradník, ktorý je dnes súčasťou kandidátky hnutia Sme rodina. Strana, ktorá kandidovala s tým, že zruší minimálnu mzdu, spraví odluku cirkvi od štátu a zmení volebný systém, však oslovila iba 0,7 percenta voličov a išla do zabudnutia.

Kollára to neodradilo. Politika bola silným lákadlom. O pár rokov neskôr našiel ten správny recept.

Koncom roka 2011 anonym zverejnil na internete údajný spis SIS s názvom Gorila. Dokument zachytával stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty a členov vlády a vysokých štátnych úradníkov z čias druhej vlády Mikuláša Dzurindu.

Reakciou občianskej spoločnosti boli masívne protesty s rovnomenným názvom. Jednou z hlavných tvárí sa stal Peter Pčolinský, dnes podpredseda hnutia Sme rodina a jeden z kľúčových spojencov Borisa Kollára.

Práve v období v období protestov sa začali ich kontakty. „Napísal mi, že nám drží palce, že konečne treba urobiť poriadok s týmito ľuďmi. Mňa to prekvapilo, lebo Borisa Kollára som vnímal ako verejne známu osobu skôr z toho bulvárneho prostredia,” spomína Pčolinský.

Odvtedy spolu udržiavali kontakt.

Kľúčoví spojenci

Po odznení protestov Milan Krajniak, ktorý je druhým dôležitým človekom pri Kollárovej ceste do politiky, založil dnes už neexistujúci portál Konzervatívny výber. Jeho významnou súčasťou bol aj Pčolinský.

„V roku 2015 sme s Borisom Kollárom urobili rozhovor. Bol to spoločensko-politický rozhovor na aktuálne témy. A keďže mal veľmi vysoké čísla čítanosti, pochopili sme, že Boris Kollár je človek, ktorého názory ľudí zaujímajú. Rozhodnutie, že založíme stranu, padlo na jeseň 2015,” vysvetľuje Pčolinský.

A tak vzniklo spojenie, ktoré prekvapilo mnohých. Milan Krajniak, ktorý si hovoril aj Posledný križiak a staval sa do pozície ochrancu kresťanských hodnôt, sa ocitol v jednej strane s Borisom Kollárom, človekom dovtedy známym z bulváru najmä pre svoje milostné aféry a stúpajúci počet nemanželských detí.

Otázkam na svoje súkromie aj minulosť čelil hneď na prvej tlačovke po ohlásení strany. A nebolo to naposledy.

„Nie som ani svätý, ani mafián”

Redaktor Denníka N Dušan Mikušovič sa ho pýtal na podnikanie s Petrom Steinhübelom a Romanom Deákom, ktorí patrili k bratislavskému podsvetiu. Kollár to obhajoval tým, že sa poznali ešte z detstva: „Keď s niekým mávate nohami na prašiaku, tak neriešite, kto je kto. Keď sme mali 15 – 16 rokov, tak som sedel na tom prašiaku a stretol som sa aj s pánom Steinhübelom, ale aj s Ignácom Pampeliškom, ktorý je dnes kňazom. Ale to neznamená, že som dnes svätý, alebo že som mafián.”

Kollár stavil na utečeneckú krízu a tentokrát bol úspešný. Jeho hnutie Sme rodina volilo viac ako 170-tisíc ľudí, čo mu vynieslo 11 poslancov.

Do politiky Kollár vstupoval ako bohatý podnikateľ, ktorému patrilo rádio a lyžiarske stredisko na Donovaloch. Aj vďaka svojmu majetku a kontaktom sa pohyboval vo vyššej spoločnosti a zaujímal sa o neho bulvár.

Zo skromných pomerov

Nebolo to tak vždy. Podľa vlastných slov pochádza predseda hnutia Sme rodina zo skromných pomerov. „Milí priatelia, vyrastal som v chudobných pomeroch. Otec od nás odišiel, keď som mal dva roky, žili sme v malom byte, mama s bratom spávali v jednej izbe a ja s babičkou v druhej,” prihovára sa návštevníkom oficiálnej stránky hnutia.

Po Nežnej revolúcii sa pustil do podnikania. A s ním prišli aj pozvánky na rôzne akcie.

„Je do určitej miery exhibicionista a večierky, kam bežne chodia ľudia z podnikateľskej brandže a miešajú sa so známymi tvárami, mu neboli cudzie. Z môjho pohľadu sa o jeho zviditeľnenie dosť postarala dramaturgička Gabriela Drobová, ktorá ‚stvorila‘ i Honzíka Novotného či Jasminu Vrbovskú Alagič,” konštatuje novinár Richard Gonda z týždenníka Šarm, ktorý sa roky venuje práve bulvárnym témam.

Médiám Kollár prinášal čísla, a tak sa stal obľúbenou postavičkou, o ktorej prinášali reportáže. „Už bolo jedno, či prišiel v drahom oblečení, doplnkoch, luxusnom aute alebo s nejakou ženou. Následne ho teda začali ešte viac pozývať na večierky, pretože mali zaručenú publicitu,” konštatuje Gonda.

No po voľbách v roku 2016 sa situácia zmenila. „Zaujímavé je, že pred politikou bol zdieľnejší a rád poskytoval vyjadrenia. Teraz sa viac stráni tém týkajúcich sa súkromia, viac sa kontroluje a viac dbá o svoj imidž,” dodáva novinár.

Téma súkromia

Jeho súkromný život sa však nedávno stal témou na niekoľko týždňov. Dôvodom bola jedna z matiek jeho detí, Barbora Richterová, ktorá Kollára obvinila, že ju pred rokmi zbil. Šéf hnutia Sme rodina priznal, že to spravil, no s vysvetlením, že chránil svoje dieťa. A dodal, že by tak spravil aj nabudúce.

Súkromie ho dobehlo aj po voľbách 2016, keď sa objavili fotografie Kollára s odsúdeným bosom piťovcov Jurajom Ondrejčákom zo spoločnej dovolenky na Kube. Predseda Sme rodina tvrdil, že išlo o náhodné stretnutie. To však vyvracia odsúdený Tomáš Rajecký, ktorý nedávno poskytol rozhovor nášmu portálu. A k tomu aj ďalšie fotografie z dovolenky.

Hoci pred voľbami 2016 si Boris Kollár postavil kampaň na tom, že mu ľudia môžu veriť, lebo nie je politik, napokon stvoril subjekt, ktorý sa stal dôležitým prvkom našej politickej scény.

Rýchlo sa ukázalo, že bude schopný dohodnúť sa s kýmkoľvek, aj preto sa stal cenným partnerom. A vďaka tomu si mohol pred voľbami 2020 dovoliť sebavedomé vyhlásenie, že jeho hnutie bude drahá nevesta.

Cenný partner

Keď sa politikov opýtate, čo majú na Kollárovi radi, jednou z odpovedí bude, že drží dohody. Po vstupe do koalície s OĽaNO, SaS a stranou Za ľudí sa aj vďaka tomu stal veľmi rýchlo oporou Igora Matoviča. Líder Obyčajných ľudí ho považoval za svojho spojenca. No táto lojalita mala aj svoju tienistú stránku.

Okrem iného sa prejavila aj tým, že koalícia s ústavnou väčšinou nebola schopná zmeniť neslávne známy paragraf 363 Trestného zákona. Proti bolo totiž hnutie Sme rodina. Parlament na čele s OĽaNO nebol schopný rozhodnúť o tom, aby väzbe pre predsedu Smeru Roberta Fica rozhodoval sudca. Proti sa postavilo hnutie Sme rodina. A naopak, Kollár si dokázal do čela generálnej prokuratúry pretlačiť Maroša Žilinku.

Na druhej strane, predseda hnutia Sme rodina, ktoré kedysi žilo aj z kritiky Západu, sa po útoku Ruska na Ukrajinu jasne postavilo na stranu obete a Kollár podporil všetku pomoc pre nášho východného suseda vrátane tej vojenskej.

To nie je málo vzhľadom na to, že partnermi Sme rodina sú na európskej úrovni napríklad strana Marine Le Penovej či Mattea Salviniho, ktorí v minulosti podporovali politiku Vladimira Putina. Po útoku Ruska na Ukrajinu však aj oni upravili svoju rétoriku.

Situácia sa od roku 2016 zmenila a s ňou sa mení aj Kollárova rétorika. Dnes už napríklad nehovorí, že jeho hnutie bude drahá nevesta. Už chce byť nevesta zodpovedná, ktorá „nezdrhne ženíchovi”. Sme rodina nevylučuje zo spolupráce v podstate nikoho, čím sa stala cenným artiklom pre každého, aktuality.sk

X X X

Aféry Milana Hodžu: politika, sex a peniaze

 Mocní muži sa odjakživa radi obklopovali krásnymi ženami. Niektorí z nich mali aj mimomanželské vzťahy a nemanželské deti. Predseda NR SR Boris Kollár sa od nich líši „len“ tým, že so žiadnu z početných matiek svojich 12 detí sa neoženil, čo vôbec netají. Pritom politici sa už dávno naučili svoju slabosť k nežnému pohlaviu a ľúbostné pletky zatĺkať. Príklad? Ak zostaneme len doma a v minulom storočí, tak najskôr Milan Hodža.

 Hodža s rodinou v roku 1923, manželka Irena vpravo celkom vzadu.

Bolo vraj len málo sukní, za ktorými by sa rodák zo Sučian neobzrel. Syn evanjelického kňaza, synovec národného buditeľa Michala M. Hodžu študoval gymnázium až na troch školách. Zo šopronskej ho vylúčili, lebo opakovane odmietol spievať maďarskú hymnu. „Mal povesť slovenského rebelanta,“ napísal o Hodžovi jeho priateľ a neskôr i blízky spolupracovník Anton Štefánek.

Vyštudoval práva v Budapešti a filozofiu vo Viedni. Už v roku 1905 sa stal poslancom Uhorského snemu. Vystupoval v ňom za práva Slovákov tak ostro, že ho dvakrát pokutovali a niekoľkokrát hlasovali za jeho zbavenie imunity. V roku 1907 Hodžu napokon na dva mesiace uväznili.

 Podieľal sa na založení Slovenskej národnej strany a stal sa vydavateľom niekoľkých novín. V roku 1909 sa oženil s o osem rokov mladšou učiteľkou Irenou Pivkovou, takisto zo Sučian, dcérou zámožného sedliaka a obchodníka. Ako neskôr spomínala, proti jej známosti s Hodžom bola dlho matka. „Hovorievala mi, že on bude väčšinu života vo väzení a nevyjde z platenia pokút pre politickú činnosť.“ Nakoniec však súhlasila: „No, vidím, že ťa láska morí, tak sa teda za Milana vydaj.“

Po svadbe sa usadili v Budapešti, pani Irena nejaký čas robila manželovi sekretárku, od roku 1910 však začali prichádzať na svet deti. Dcéru Irenku priviedla na svet v Sučanoch, syna Diška (Fedora, budúceho diplomata) – v Budapešti. To ju pripútalo k domácnosti.

Medzi príbuznými sa vedelo, že starý otec nie je svätuškár a prinajmenej jedna z týchto historiek bola pravdivá.

Ešte pred prvou svetovou vojnou si Hodža získal dôveru niektorých vplyvných kruhov vo Viedni a kontakty na panovnícky dvor. Jeden čas bol dokonca poradcom následníka trónu Františka Ferdinanda d’Este.

Zrejme už vtedy mal Hodža za sebou nejaké romániky. „Nesmierne spoločenský a inteligentný človek, podľa niektorých pamätníkov dokonca bohém,“ tak nám ho charakterizovala svojho času historička Alena Bartlová.

Stačí si pozrieť jeho fotografiu z roku 1908, keď práve vstúpil do „klubu“ tridsiatnikov. Charizmatický mladý muž, dobre vyzerajúci, sveták ovládajúci sedem jazykov a pohybujúci sa v takých kruhoch, v akých sa pohyboval, sotva nemohol mať úspech u nežného pohlavia.

V čase založenia ČSR mal Hodža už 40 rokov a na konte rokovania s českými predstaviteľmi protirakúského odboja o vytvorení spoločného štátu so Slovákmi. Prispel aj k vzniku Martinskej deklarácie, ktorou sa slovenská politická reprezentácia prihlásila k tomuto štátu.

Demokrat s manierami uhorského grófa?

Mimoriadne vyvinutý cit pre ženskú krásu Hodžu zrejme neopustil ani po tom, čo vstúpil do vrcholovej československej politiky. Najprv pôsobil necelý rok ako veľvyslanec ČSR v Maďarsku, potom nastúpil ako poslanec do československého (vtedy ešte nevoleného) parlamentu. Rodina sa presťahovala do Prahy, do vily na Smíchove.

Už v roku 1919 Hodža zasadol za agrárnikov v prvej koaličnej vláde sociálneho demokrata Vlastimila Tusára za agrárnikov ako minister pre zjednotenie zákonov na Slovensku a v Čechách. Pani Irena viedla domácnosť a zúčastňovala sa spoločenského života.

Český historik Antonín Klimek ju kedysi charakterizoval ako silne rodinne založeného človeka. Usilovala sa byť dobrou vyslankyňou slovenských žien v Prahe. Veď tam po čase založila a neskôr aj viedla filiálku ženského spolku Živena.

 Čo sa týka jej manžela, Klimek ocenil jeho riadiace schopnosti i kognitívne vlastnosti. Zároveň však poznamenal, že to bol bonviván a svojimi maniermi pripomínal uhorského grófa s „nesporným talentom zhromažďovania hmotných statkov a tiež ich premrhania“.

Historik zrejme vychádzal najmä kritických úsudkov o Hodžovi z úst jeho rivala Edvarda Beneša v úzkom kruhu londýnskeho exilu, keď vrcholil ich vzájomný konflikt i vnútorná Hodžova kríza. Napríklad Jánovi Lichnerovi, vtedy ministrovi exilovej vlády, Beneš povedal: „Hodža nemá v poriadku ani svoje veci peňažné, ani rodinné. Preto nemá poriadok ani v politike…“ Ale k tomu sa ešte vrátime.

Slovenskí historici spravidla neboli a nie sú voči Hodžovi takí tvrdí. Vyzdvihujú, naopak, jeho úlohu v politickom a spoločenskom živote prvej republiky. Valerián Bystrický a Roman Holec ho označili za najvýznamnejšieho, resp. najvplyvnejšieho slovenského politika v medzivojnovom období.

Ponovembrová slovenská historiografia sa zatiaľ len okrajovo dotýka tienistých stránok Hodžovej kariéry a problémov v súkromnom živote. Nájdu sa však aj výnimky.

 Princovia Koburgovci a krásna pani Gerta

Na jeseň 1926 prepukla v Prahe úplatkárska aféra, ktorá mala korene v sporoch o dedičstvo bulharskej cárskej rodiny Koburgovcov – na Slovensku. Po zosnulom Filipovi Koburgovi, bratovi cára Ferdinanda I., tu zostalo lesné latifundium v cene, ktorú vtedy odhadli na 520 miliónov korún.

Išlo o rozsiahle panstvo s 90-tisíc hektármi lesa a viac než 20-tisíc hektármi poľnohospodárskej pôdy. Panstvo sa rozprestieralo na území deviatich okresov a malo aj šesť zámkov.

O dedičstvo sa dovtedy prel takmer päť rokov princ Cyril, ktorý patril do slovanskej vetvy Koburgovcov, s princom Josiášom z ríšskonemeckej vetvy. Filip v poslednej reči určil za dediča majetku Cyrila, ale Josiáš to súdnou cestou napadol.

Navyše v rámci pozemkovej reformy sa majetky šľachticov nad 250 ha mali vyvlastniť, rozparcelovať a prideliť legionárom, bezzemkom, roľníkom atď. Cyril sa pokúšal tomu predísť a získať výnimku. Najal si niekoľkých advokátov, ktorým postupne vyplatil 25 miliónov korún. Jeden z nich dostal od princa plnú moc, aby 10 miliónov použil na ovplyvňovanie československých politikov, ktorí by sa zasadili o legislatívnu výnimku (dodatok ku zákonu) v prospech majetku Koburgovcov.

Pri tomto lobovaní mala pomôcť aj barónka Gerta – Luise von Einem, ktorá nás spomedzi hlavných aktérov tejto kauzy najviac zaujíma. Denník Národní listy totiž 10. decembra 1926 napísal:

„Predovšetkým to bola pani von Einem, ktorá zohrala v celom prípade nezanedbateľnú úlohu. Jej skúsenosti agentky počas svetovej vojny na to dozaista stačili. S Hodžom, vtedy ministrom poľnohospodárstva, sa niekoľkokrát stretli vo Viedni i v Bratislave, hovorilo sa, že aj intímnejšie. Čoskoro vyzvedela, že Hodža má ambície stať sa ministrom zahraničných vecí a okamžite túto informáciu odovzdala Cyrilovi Koburgovi, pre ktorého pracovala.“

  Kto bola barónka von Einem? Podľa údajov nemeckého biografického archívu Munzinger sa narodila v roku 1889 ako dcéra pruského generálporučíka Hermanna von Scheurnschloss. V roku 1911 sa vydala za rakúsko-uhorského spravodajského dôstojníka, vtedy vojenského atašé v Berne Williama von Einem. Neskôr sa s nim rozviedla.

Krásna Gerta sa pohybovala v najvyšších medzinárodných kruhoch, medzi umelcami, finančníkmi a štátnikmi. Elegantná svetáčka cestovala vždy s vlastným šoférom a so slúžkou, ubytovávala sa v luxusných hoteloch. Rodina vraj netušila, kto jej tieto náklady financuje. Vlastnila veľkú nehnuteľnosť v Nemecku a niekoľko bytov v rôznych krajinách.

Ak na chvíľu predbehneme udalosti, tak v čase druhej svetovej vojny si barónka za svoju výzvednú činnosť vyslúžila označenie Mata Hari č. 2. Po vojne ju Francúzi súdili za údajnú spoluprácu s nemeckou vojenskou spravodajskou službou Abwehr, ale rýchlo ju oslobodili. Ktovie, s kým všetkým pani von Einem spolupracovala…

V čase koburskej aféry mala 37 rokov a vystupovala pod iným menom. Český historik Jiří Kovtun našiel v Masarykovom archíve záznam hlásenia čs. spravodajskej služby o Hodžových stykoch s krásnou barónkou, údajne „nebezpečnou maďarskou špiónkou“. V Prahe ju preto sledovali dvaja agenti.

Nie je slasť byť ženou muža politicky činného a v takom malom národe, ako sme my Slováci.

Policajti zadržali pani Einem už v októbri 1926 spolu s Cyrilovým advokátom Norbertom Eislerom a ďalším lobistom, viedenským novinárom Stefanom Steinerom. Po výsluchu ich však všetkých prepustili.

Senátor Franz Heller zo strany nemeckých (sudetských) agrárnikov poukázal v hornej komore Národného zhromaždenia na to, že do vyšetrovania museli zasahovať najvyššie miesta, ináč by nebol odvolaný vyšetrujúci sudca a prípad nebol odobratý aj právnemu zástupcovi bez akéhokoľvek vysvetlenia. Pani Einem a Steiner mohli bez prekážok prekročiť štátneho hranice a odísť do cudziny.

Hodža v parlamente vyjadril počudovanie nad tým, že ho o sledovaní barónky ako osoby podozrivej zo špionáže neinformovali. Veď bol členom vlády! Rozhodne odmietol všetky obvinenia z bratia úplatku.

Považoval to za politický útok predstaviteľov politických strán zoskupených okolo Hradu. Hodža mal totiž výrazný podiel na vzniku takzvanej pánskej koalície z pravicových strán bez socialistov. A mal zrejme záujem obsadiť post šéfa diplomacie, čím by z tohto postu vytlačil národného socialistu Beneša.

Odvtedy sa datujú ich vzájomné animozity. Napokon, aféru rozvíril národnosocialis­tický publicista Jaroslav Stranský v Lidových novinách na popud Beneša. Tak to aspoň opisuje v jednej zo svojich esejí o „skrytých dejinách“ spisovateľ a historik Otakár Březina.

„Ak chcete niekoho zastrašiť, u mňa nepochodíte, mňa neodstrašíte, mňa neuštvete!“ vyhlásil Hodža pred poslancami 10. decembra 1926.

A dohra aféry? Hodža obsadil v novej koalícii „len“ kreslo ministra školstva, Koburgovci prišli po mnohých peripetiách o svoje dedičstvo. Pravdepodobná korupcia v politických špičkách sa zamietla pod koberec. Poslanci, ktorí obviňovali Hodžu zo stykov s agentkou cudzej mocnosti, sa mu museli verejne ospravedlniť. Pravdu o prípadných intímnostiach v ich vzťahu si obaja protagonisti odniesli do hrobu. Lenže, ako sa vraví, bez vetra sa ani lístok nepohne…

Sanácia bánk a záhadná dcéra Jaruška

Koburská aféra Hodžu nezlomila, onedlho však lietal v ďalšej – týkala sa dvoch bánk a ich sanácie, čím by sa vyhli bankrotu. Podľa zistení historika Ľudovíta Hallona sa Hodža v tomto procese priamo angažoval. Mal z neho prospech on i jeho strana. „Protihodnotu za poskytnutú podporu si totiž vybral formou úverov pre agrárnu stranu,“ tvrdí historik. Išlo spolu takmer o dva milióny korún od Tatra banky na konto tejto strany i osobne Hodžu. Prezident Tomáš G. Masaryk mu vtedy odporučil, aby odstúpil z politických funkcií a utiahol sa prechodne do ústrania. Čo aj urobil koncom februára 1929.

Netrvalo však dlho a Hodža sa znovu dostal do vedenia strany agrárnikov a od októbra 1932 opätovne zastával post ministra poľnohospodárstva vo vláde Jana Malypetra. Napokon začiatkom novembra 1935 sa Hodža stáva prvým Slovákom v kresle predsedu československej vlády a bude ním až takmer do konca septembra 1938. To už nastal súmrak prvej republiky…

Hodža bol v tých rokoch pracovne veľmi vyťažený, ale žeby si nenašiel čas ani na letnú dovolenku s rodinou? Zo spomienok jeho dcér vyplýva, že rodina trávila leto väčšinou v ich obľúbenej vile v Tatranskej Lomnici. Otec ich tam chodil „občas“ navštevovať.

 Z roku 1937 však pochádza list od údajnej Hodžovej milenky, v ktorej si od neho pýta ďalšie peniaze pre ich „malú dcéru Jarušku“. Tento archívny dokument z roku 1937 držala v ruke historička Alena Bartlová. „Je zaiste otázne, nakoľko oprávnene si pisateľka robila finančné nároky a či si všetko nevymyslela,“ poznamenala v našom rozhovore.

Vedela o tom rodina? V médiách sa vtedy špinavá bielizeň politikov veľmi neprala. Existovala nejaká nepísaná dohoda medzi politickými stranami, ktorým vtedy patrili mienkotvorné noviny, že útočiť na konkurentov môžu, koľko chcú, ale ich súkromie musí byť tabu.

Hodžov vnuk John Palka sa nám pred rokmi zdôveril, že historky o Hodžovom sklone k mimomanželským aféram sa dostali inými cestami aj k rodine. „Medzi príbuznými sa vedelo, že starý otec nie je svätuškár a prinajmenej jedna z týchto historiek bola pravdivá,“ povedal.

Išlo o záležitosť, ktorá sa udiala už po rozbití Československa, keď Hodža odišiel do emigrácie, najprv do Švajčiarska a potom cez Francúzsko do Británie. „Benešova skupina v Londýne využila vtedy istú ženu v snahe vytesniť Hodžu na politickú perifériu spôsobom, ktorý by sa dal nazvať vydieraním,“ dodal Palka.

Vďaka výskumom historika Dušana Segeša vieme dnes o tejto veci podstatne viac.

 Falošná neter a Benešova podpásovka

Segešove zistenia potvrdzujú, že v pozadí aféry bolo súperenie medzi bývalým prezidentom a niekdajším premiérom ČSR o líderstvo v zahraničnom odboji. Beneš si chcel Hodžu stoj čo stoj podriadiť, preto exprezidentova spravodajská služba vedená plukovníkom Františkom Moravcom zbierala na slovenského politika kompromitujúce informácie, ešte keď bol v Paríži.

Preto im prišlo vhod, že mal po svojom boku rozvedenú Annu S. Mayerovú, 38-ročnú československú štátnu príslušníčku nemeckej národnosti. Hodža s ňou pravdepodobne udržiaval ľúbostný pomer už v Prahe. Mayerová ho potom sprevádzala aj po odchode do emigrácie. V Londýne údajne robila vtedy 62-ročnému Hodžovi sekretárku a vydávala sa za jeho neter. Kde bola vtedy Hodžova manželka? Pani Irena sa s deťmi usadila v Paríži.

Moravcovi agenti získali želaného informátora, ktorý bol schopný všetkého, v osobe istého českého obchodníka, ktorý žil cez vojnu v Londýne a Mayerovú dobre poznal ešte z Prahy. Tvrdil, že je v službách nacistov, a že Hodža je plne pod jej vplyvom.

Moravec odovzdal tieto a ďalšie informácie metropolitnej politickej polícii Scotland Yardu, ktorá 20. júla 1940 vtrhla do londýnskeho hotela Carlton. V izbe Mayerovej zastihla aj Hodžu, ktorý dosvedčil, že je to jeho neter. Zatkli ju a eskortovali do ženského väzenia.

 Hodžovi nebola Mayerová očividne ľahostajná, lebo internoval za jej oslobodenie u Beneša a keď nepochodil, tak aj na britských ministerstvách zahraničných vecí a vojny. Prepustili ju až po štyroch mesiacoch, keď Hodža pristúpil na Benešove politické podmienky a prijal preňho ponižujúcu funkciu podpredsedu exilovej Štátnej rady.

Jan Masaryk, takisto bohém a bonviván, sa pri jednej príležitosti vyjadril, že Hodžu by bolo veľmi zložité k tomu „dokopať“, keby Mayerová nebola internovaná. Hodža síce podradný post prijal, ale funkciu nikdy nevykonával.

Významného slovenského politika teda na konci kariéry dobehli – povedané slovami Segeša – „škandáliky a pikantérie z jeho súkromia“. Ba čo viac, prispeli k tomu, že sa napokon naplnil cieľ organizátorov ešte koburskej aféry – uštvať ho a vyštvať na okraj politiky.

Nie je slasť byť ženou politika

V jeseni 1941 sa rozhodol odísť z Londýna do Spojených štátov. Ale ešte predtým dal na účet Mayerovej previesť 60-tisíc libier šterlingov, čo bol vtedy veľký peniaz.

Milenka ho však nasledovala aj do Chicaga a ďalej z neho ťahala peniaze, ktoré mu potom chýbali na politickú činnosť. Podľa niektorých zdrojov v tom čase už pracovala pre Moravcovu výzvednú skupinu. Po roku 1941 Hodža čoraz viac chorľavel, mal rakovinu hrubého čreva a na túto zákernú chorobu aj zomrel 27. júna 1944 v meste Clearwater na Floride.

Na pohrebe bola rodina vrátane pani Ireny, z československých exilových politikov sa zúčastnil na smútočnom obrade Jan Masaryk, ktorý aj rečnil. O prítomnosti Mayerovej sa žiaden zdroj nezmieňuje. V roku 1945 poskytla Hodžova manželka jediné interview v svojom živote. „Nie je slasť byť ženou muža politicky činného a v takom malom národe, ako sme my Slováci. To vyžaduje mnoho osobných obetí a často aj mnoho hmotného strádania!“

Hodžovi životopisci tvrdia, že napriek občasným románikom politik skutočne miloval vo svojom živote iba dve ženy: matku a manželku./agentury/

X X X

Na Ukrajine sa zrútil most cez rieku aj s autami

 Most ponad rieku Terešva plánovali opraviť v roku 2021. Celé roky bol v havarijnom stave.

V Zakarpatskej oblasti, ktorá hraničí so Slovenskom, sa v pondelok večer zrútila časť cestného mosta aj s kamiónom a osobným auto, ktoré práve vtedy tadiaľ prechádzali.

V osobnom aute Škoda s poľským evidenčným číslom sa viezli piati ľudia. Traja z nich utrpeli zranenia, najťažšie ranená je žena. Ďalší v aute sa podľa ukrajinských médií nezranili. Zranenia neutrpel ani vodič kamióna. Úsek je neprejazdný, obchádzka je dlhá 35 km.

Polícii nahlásili zrútenie mosta o 19:00. O moste bolo dlhodobo známe, že jeho stav je havarijný. Od roku 2019 na most nesmeli vozidlá s hmotnosťou nad sedem ton. Opravovať ho mali už v roku 2021, úrady vtedy ľudí informovali, že rekonštrukcia mosta potrvá dva roky.

Na most len dočasne naniesli tenkú vrstvu asfaltu, keďže ide o strategicky dôležitú stavbu. Nachádza sa na ceste, ktorá spája Mukačevo, Rachiv, Ivano-Frankivs a Ľvov. Práve z tejto cesty zároveň vedú výjazdy k hraniciam so štyrmi krajinami EÚ – Poľskom, Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom.

Nová asfaltová vrstva mala len zabezpečiť prejazd po moste, jej položenie bolo krokom, ktorý predchádzal rekonštrukcii, aktuality.sk

X X X

Pápežov rabín Skorka: Musíme pracovať na spiritualite ľudskosti (podcast)

 Brat a priateľ – slová, ktoré o ňom vyslovil pápež František. Obsahom ich však naplnil ešte v čase, keď nestál v čele vyše miliardy katolíkov.

To „brat a priateľ“ ale neadresoval katolíkovi. Obracia sa ním na brata vo viere, ktorá tú kresťanskú ešte predchádza.

K židovskému rabínovi z jeho Buenos Aires, ktorý si prišiel na Slovensko prevziať čestný doktorát. A opäť: nie niektorej zo židovských univerzít, ale univerzitnej ustanovizne, ktorú zakladali ešte spolubratia pápeža Františka – jezuiti v Trnave.

Hosťom RánoNahlas je Františkov spolurodák s poľskými koreňmi – rabín Abraham Skorka.

X Vypočujte si reprízu podcastu Ráno Nahlas s rabínom Abrahamom Skorkom:

Rabín Abraham Skorka v súčasnosti pôsobí na prestížnej Georgetownskej univerzite v Spojených štátoch ako hlavný výskumník pre židovské štúdiá a medzináboženské vzťahy.

Počas predchádzajúceho pôsobenia v Latinskej Amerike sa venoval aj židovskému právu a bol riaditeľom rabínskej školy. Pôsobil tiež ako rektor a profesor židovského a rabínskeho práva v Latinsko-americkom rabínskom seminári.

Prítomnosť rabína Skorku na Slovensku si všimol aj jeho vatikánsky priateľ pápež František. Na slávnosť odovzdania čestného doktorátu na Trnavskej univerzite mu poslal pozrav v podobe listu.

František si v ňom spomína aj na svoju návštevu Bratislavy a osobitne na stretnutie so židovskou komunitou na Rybnom námestí. Priateľstvo s rabínom Skorkom v liste označuje za dar.

Brat a priateľ – rabín a pápež

X Brat a priateľ – ako sa to počúva od pápeža? Lebo takto to naformuloval vo vašej spoločnej knihe rozhovorov, ktorá vyšla, ešte keď bol len miestny arcibiskup.

„Náš blízky vzťah predchádza momentu, keď bol zvolený za pápeža. Datuje sa ešte do čias, keď zastával post arcibiskupa Buenos Aires v Argentíne. Jeho zvolenie za pápeža ma veľmi zasiahlo. Bol to taký mix pocitov. Na jednej strane mal môj rešpekt a zrazu som sa ocitol pred človekom, ktorý bol pápežom. Hlavou vyše miliardy veriacich. Na druhej zostáva stále pokorným, mne veľmi blízkym. Stále je tu ten pocit, že som v spoločnosti priateľa. Veľmi dobrého a verného priateľa.

Rozprávame sa bez akýchkoľvek prekážok, zákazov, vymedzení. Hovoríme veľmi otvorene. Môžem povedať, že si otvárame srdcia.

Spomínam si, keď som raz prišiel za ním neohlásene do Vatikánu. Mal som niečo veľmi súrne na vybavenie. Jeden z kňazov ma k nemu uviedol. Bolo to včas ráno. A keď ma zbadal, jeho tvár sa zmenila. Bol zrazu vysmiaty. Všetky problémy, ktoré musel riešiť, akoby neexistovali.

Je to teda tak, že na jednej strane si uvedomujem, že je pápežom, na druhej mám rovnako silné vedomie toho, že je mojím priateľom.“

X Po tých desiatich rokoch na pápežskom stolci sa ten Jorge Mario Bergoglio – aktuálne František nezmenil?

„Ak mám hovoriť za seba, tak nie. Je to tá istá osoba.

Priateľstvom k spiritualite ľudskosti

X Čo sa muselo stať, aby sa spriatelili katolícky arcibiskup a židovský rabín?

„Ja to vidím nasledovne. Bol som riaditeľ rabínskeho seminára v Argentíne. A tiež rabínom spoločenstva, z ktorého sa vyvinule jedno z dôležitých konzervatívnych hnutí. V tom čase som tiež pravidelne publikoval články v dôležitých národných novinách, ktoré Bergoglio čítal denne.

Často som v nich písal aj o dôležitosti budovanie dialógu medzi židmi a kresťanmi. Po tých dvoch tisícročiach aj napätých vzťahov je to potrebné. Jednou z výziev pre nás židov a katolíkov je pracovať na spiritualite ľudskosti. Jednoducho vysielať posolstvo spravodlivosti, milosrdenstva. Ide o biblické hodnoty, ktoré spolu zdieľame.

On toto posolstvo prijal. Hovorím pritom o osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch. V Argentíne bolo vtedy viacero kňazov, ktorí sa snažili rozvíjať odkaz druhého vatikánskeho koncilu. Hľadali pritom partnerov, s ktorými by začali rozvíjať dialóg.

On mi vtedy otvoril dvere. Hovorím, samozrejme, metaforicky. Pozval ma k sebe. Ponúkol mi svoju blízkosť. Cestou bol pritom futbal. (smiech). Je totiž veľmi dôležitou súčasťou života v Buenos Aires. Mám s tým spojených veľa úsmevných príhod a vtipov. Dôležité však bolo to, že ja som vtedy prijal to meta posolstvo, ktoré skrývali.

Začali sme sa potom stretávať. Organizovali sme rôzne podujatia, na ktoré som ja pozýval jeho a on zas mňa. Tak sa zrodilo naše priateľstvo a akýsi podobný pohľad na život.“

Argentínčan s poľskými koreňmi

X Nachvíľu nechajme pápeža Františka, budeme sa venovať Vám. Prišli ste na Slovensko, do slovanskej krajiny. Vaše priezvisko Skorka v našich končinách vôbec neznie cudzo. Ako sa dostalo do Argentíny. Máte slovanské korene?

„Moji starí rodičia pochádzali z Poľska. Tam sa to vyslovuje skurka a označuje to kožu. V Poľsku som našiel aj mestečko s týmto názvom. Mama sa narodila v Lodzi, otec v mestečku Konskie neďaleko mesta Kielce. Starí rodičia pricestovali do Argentíny v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Utiekli pred hladom a antisemitizmom v Poľsku.“

Stihli to teda ešte pred vojnou…

„Ten útek ich zachránil pred vykynožením, ktoré postihlo obe strany rodiny, ktorá v Poľsku zostala. Z otcovej a maminej strany. Podľa niektorých prameňov skončili v Majdanku, podľa jednej mojej známej historičky, ktorá urobila aj výskum, zas vo vyhladzovacom tábore Chełmno. Je však možné, že obidve rodiny zahynuli v jednom tábore, pretože pred exportáciou boli v tom istom židovskom gete v Lodži.“

Šoa – imperatív nezabudnúť

X Pri tejto ceste do našich končín, ktoré sú vzhľadom na vzdialenosť s Argentínou ničím, nesiete si so sebou aj „rodinný smútok“? Predsa len vojna vo vašej rodine zanechala veľa smrti.

„Nesporne ma to silno zasiahlo. Šoa je veľkou témou môjho života. A musím povedať, že už od detstva. (Abraham Skorka je ročník 1950, pozn. redakcie). Rodičia prijímali tých, čo Šoa prežili. Príliš ale tému nedramatizovali, ona je dramatická sama o sebe. A dosť na to, aby rovno šokovala. Povedali mi, čo sa stalo, no chceli ma uchrániť pred šokom.

Samozrejme, neskôr som navštívil Birkenau a na vlastnej koži som pocítil hrôzy toho miesta. Tie pocity, myšlienky… Keď sa nachádzam v tejto časti sveta, silno pociťujem skutočnosť, že tu žili pred Šoa veľké komunity židov s ich silnými príbehmi. Na to sa nemôže zabudnúť.“

Šoa – smrť Boha?

X Ak niektoré hodnotenia situácie koncentračných táborov hovoria o tom, že tam „Boh ako keby zomrel“, neriešili ste v sebe pre strašnú skutočnosť Šoa dilemu, či Boh naozaj nezomrel? Nezomrel vo vás niekedy?

„Nie. Keď veríte Bohu, snažíte sa dopracovať sa k odpovedi, no nie k odpovedi, prečo došlo až k Šoa. Pokúsim sa to vysvetliť. Pomôžem si pritom anekdotou. Keď sa pýtali na Šoa Martina Bubera, ktorý je dôležitým a známym filozofom dvadsiateho storočia, kde bol Boh pri Šoa, odpovedal, že to nie je tá správna otázka. Tou správnou otázkou podľa neho je, že kde bol človek pri Šoa.

Je veľa svedectiev židov, ktorí si veľa vytrpeli, prešli strašným mučením z rúk nacistov. Keď vchádzali do plynových komôr, oni vedeli, že je to koniec, tiež koniec utrpenia. A oni vtedy zo seba vydávali tie biblické slová: Šema Israel. Ide o verše z knihy Deuteronómium, ktoré sú syntézou našej viery. Počuj Izrael, Pán, náš Boh, je Jediný. Náš život pokračuje v Ňom. A je o tom veľa svedectiev, že ľudia nestrácali svoje vieru v Boha ani v momente, keď ich násilne a strašným spôsobom pripravovali o život. A to ani v prípadoch, keď videli hynúť svoje rodiny, zabíjať svoje deti! Aj v takýchto situáciách si zachovali vieru v Jediného.

Šoa – otázky bez odpovedí

Šoa zostáva veľkou otázkou, no ja súhlasím s Buberom. Musíme sa pýtať viac na to, kde bol človek, ako na prítomnosť Boha v čase Šoa. Nevieme dať inú odpoveď.

Viete, naša židovská biblia je obdivuhodná. Nie sú v nej žiadne ohraničenia, nijaký druh nejakej cenzúry. Tóra je podľa našej tradície dielom Boha. Máme však iné druhy kníh v tretej časti biblie ako napríklad knihu Žalmov či Jóba, a tie sú napísané človekom.

Odpoveď Jóbom

Jób bol človek, ktorý pretrpel veľa. Stratil doslova všetko. Ešte aj zdravie. Videl smrť svojich detí. Napriek tomu si uchoval svoju vieru. A žiadal si od Boha: Rád by som od Teba odpoveď. Príď a vysvetli mi svoj postup.

A čo urobil Boh? Stačí si prečítať kapitolu 38, v ktorej Jóbovi hovorí o tom, ako tvoril Zem. A Jóba sa pýta: Kde si bol ty, keď som ju tvoril, keď som dával tvar kozmu a planétam. Ako si môžeš nárokovať, aby som ti ja vysvetľoval svoj postup a správanie!

A v závere knihy Boh odpovedá Jóbovi: Prosím, prines obetu na odstránenie hriechov, ktoré činia tvoji priatelia. Nik si nemôže nárokovať poznať moje cesty.

Filozof Martin Buber, ktorý analyzoval túto knihu, sa pýta, že ako je možné, že židia, ktorí prežili hrôzy Šoa, sa pokračujú modliť k takémuto Bohu? Deň čo deň ho pritom chvália a hovoria o ňom, že je dobrý, že jeho vernosť je večná! Rovnako jeho dobrota k ľudskému pokoleniu. Buber sa pýta, ako je možné, že židia toto dokážu vysloviť po Osvienčime?!

Buberova odpoveď je nasledovná: Jób zostal pokojný po tom, ako sa mu prihovoril Boh. Nedostal síce odpoveď, no spoznal, že Boh, s ktorým sa rozpráva, je mu blízky.

Buber hovorí o „zatmení“, ktoré Boh dopustil na židov, ktoré malo byť časťou ich trestu. A to zatmenie, keď sa počas vojny akoby skryl, nedokážeme pochopiť.

Veriť znamená niekedy nemať odpovede na veľké otázky našej existencie.

Viete, niektorí chasidskí rabíni hovoria, že pre niekoho, kto neverí, neexistujú odpovede. Pre toho, kto verí, neexistujú zas otázky.“

Nebezpečný „koktail“ náboženstva a politiky

X Na Slovensko ste si prišli prevziať čestný doktorát. Je za ním váš príspevok k dialógu medzi náboženstvami. História však medzi náboženstvami zaznamenávala aj nevraživosť, odpor až nenávisť, ktorá neraz viedla až k zabíjaniu. Prečo ten paradox – ak napríklad pri monoteistických náboženstvách hovoríme o Bohu ako o zdroji samých pozitívnych skutočností – Boh ako pôvodca poriadku, či Boh láska – alebo biblické obrazy Boha v pozícii starostlivého otca, ľudí náboženstvo dokázalo rozhádať – a niekedy až k besneniu, na konci ktorého boli zverstvá?

„Pozrite, je rozdiel medzi židovským a kresťanským chápaním odpustenia. Pre nás židov, ak sa dopustíš nejakého zverstva, musíš byť súdený výrokom ľudského súdu za zverstvá, ktoré si urobil. To za prvé.

Sila božieho odpustenia, áno aj tá má miesto v židovských rabínskych prameňoch. Ale čo je odpustenie? Nemôžem odpustiť, že tu došlo k okolnostiam, výsledkom ktorých bolo šesť miliónov zavraždených židov. Neexistuje žid, ktorý by povedal, že toto sa dá odpustiť.

Našou povinnosťou je udržiavať pamäť, stáť blízko pri tých, ktorých sa zverstvá vojny dotkli, uznať ich a urobiť všetko pre to, aby sa nezopakovali v budúcnosti. A to nielen židom, ale nikomu z ľudí.

Nemecko zaujalo práve tento postoj. Jeho vláda pred mnohými rokmi vyslovila, že sú so židovským národom prepojení s drámou, v ktorej my sme boli vrahovia a židovský národ obeťou. Vydali sa cestou dlhého procesu, v ktorom sa priznajú chyby a jasne sa deklaruje, že sa to nemôže viac opakovať.

Dnes je jedným najlojálnejších krajín pre židov práve Nemecko. Môžete tam nájsť celú škálu inštitúcií, ktoré uchovávajú dokumenty z obdobia Šoa a učia o nich nové generácie. My to robíme tiež.

A teraz k prvej časti vašej otázky, v ktorej zaznieva to, že ako je možné, že sa náboženstvá so svojimi predpismi robiť dobro, byť milosrdní, v rôznych momentoch dejín ocitli až v agresívnych náboženských vojnách.

Odpoveďou je fakt, že náboženstvá sa miešajú s politikou a inými záujmami. Vzniká z toho veľmi nebezpečný koktejl, povedal by som.

Pri istej príležitosti som povedal pápežovi Františkovi: Vieš, kresťanstvo stratilo veľa zo svojej prvotnej čistoty. A to v momente, keď sa stalo náboženstvom impéria za čias rímskeho cisára Konštantína.“

Človek – veľmi osobitá bytosť

X V ekonomicky vyspelých krajinách, ako sú USA, Európa, Japonsko zaznamenávame odklon od tradičných prejavov náboženstva – obľubu nadobúdajú alternatívne formy. Náboženstvom sa stáva aj to, ako človek vyzerá, čo je… teda móda, stravovacie návyky. Aký je váš obraz Boha?

„O živote a o Bohu musíme začať hovoriť úplne jednoduchým spôsobom. Zároveň jasne a inteligentne. V prvom rade musím poukázať na to, že osobný život má zmysel. Ža naša existencia nie je nejakým kapricom, náhodou kdesi v zabudnutí prírody, ale že ide pri nej o neporovnateľne viac.

Musíme hovoriť o spirituálnom rozmere života, ktorý si zaslúži pozornosť človeka, ktorý si zaslúži hlbší vhľad.

Na začiatku nemôžu byť ceremónie, náboženské praktiky, ako sa to deje tak u nás židov, ako u kresťanov. Prvé miesto, ako to vnímam ja, patrí vedomiu spirituálneho. Že nie všetko je len zábava či sex. Všetko musí byť prepojené láskou.

Na mladých sa rád obraciam aj takto: Prosím vás, zahľadte sa do svojho vnútra a všimnite si, že ste veľmi osobité bytosti.

X Zo Slovenska si odnesiete čestný doktorát. Keď budete hovoriť s pápežom Františkom, čo mu poviete o Slovensku? Akú krajinu ste tu našli?

„Nemôžem hovoriť o celej krajine, ale to, čo som videl a zažil, našiel som tu veľmi dobrých ľudí, ktorí bojujú za to isté čo on: za hodnoty a posolstvá, ktoré z nás urobia prínos pre budúcnosť ľudstva.“, ktuality.sk

X X X

Kajúcnik opísal, ako fungoval fiktívny obchod podtatranských hydinárov s technológiami

Prípad súvisí s DPH kauzami okolo spoločností Podtatranská hydina a Hydina Slovensko.

PREŠOV: Polícia, prokuratúra a aktuálne už aj súdy postupne rozplietajú sieť obchodníkov naviazaných na podtatranských hydinárov z Kežmarku na čele s podnikateľom Pavlom Konkoľom, ktorý si pre podozrenia z daňových podvodov pred časom posedel vyše roka vo väzbe.

Na konci ich fiktívneho obchodovania mali byť neoprávnené vratky DPH a krátenie daní. Celková škoda spôsobená štátu z jednotlivých prípadov sa pritom šplhá vysoko cez 10 miliónov eur. V marci tohto roka schválil Okresný súd v Prešove dohodu o vine a treste s Košičanom Erikom Brezom, ktorú koncom januára 2023 obžalovaný podnikateľ uzatvoril s Úradom špeciálnej prokuratúry.

„Spoločne s ďalšími fyzickými osobami a právnickými osobami, ktorých vec je vedená v samostatnom trestnom konaní a o vine ktorých doposiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo, ako organizovaná skupina za účelom skrátenia dane z pridanej hodnoty vytvorili reťazec spoločností, bez existencie hospodárskej podstaty a zmysluplnosti,“ konštatuje v právoplatnom rozsudku sudca Marián Vorobel. Dialo sa to v období najmenej od 1. 12. 2017 do 31. 1. 2018.

V rozsudku sa ďalej uvádza, že nepravdivo deklarovali nákup a predaj tovaru – technológie na spracovanie hydiny, pričom do predmetného reťazca začlenili viaceré obchodné spoločnosti

Fiktívne predaje linky na spracovanie hydiny

Podstatou takto umelo vytvoreného dodávateľsko-odberateľského obchodného reťazca bolo vystavovanie nepravdivých účtovných dokladov, na základe ktorých si simulovaným spôsobom vytvorili podmienky potrebné na uplatnenie odpočtov DPH alebo sa cez fiktívne náklady vyhýbali daňovej povinnosti, ktorá im vyplývala z iných reálnych zdaniteľných plnení.

„Obvinený zároveň do reťazca spoločností, ktoré slúžili na vytvorenie zdania legálneho podnikania pri predaji linky č. 1 a linky č. 2 zaradil okrem iných aj spoločnosti, ktoré vystupujú toho času ako ,stratení obchodníci‘ a kde za konateľov dosadil takzvané biele kone, aby vytvorili takzvanú ,nárazníkovú‘ spoločnosť na zneprehľadnenie a kamuflovanie jej obchodných činností cez fiktívne náklady,“ píše sa v rozsudku prešovského súdu.

Na začiatku tohto podvodného reťazca stála podľa rozsudku spoločnosť Podtatranská hydina Kežmarok ako vlastník použitej technológie na spracovanie hydiny. S jej technológiou fyzicky umiestnenou v prevádzke spriaznenej spoločnosti Hydina Slovensko sa pritom čulo cez fiktívne faktúry obchodovalo napriek tomu, že nikdy neopustila Slovensko, a z miesta, kde bola inštalovaná, sa podľa polície nepohla minimálne od decembra 2016 do januára 2020.

Najprv ju „dépeháčkari“ z východu Slovenska rozdelili na dve časti – linku na pitvanie a linku na chladenie – a takto ju ako prvá v reťazci spoločnosť‘ Podtatranská hydina za sumu v celkovej výške 1,85 milióna eur fiktívne odpredala do Českej republiky – spoločnosti Present Watches z Brna s dosadeným bielym koňom Jozefom Červeným z Košíc. Toho, ako aj ďalších konateľov firiem v umelo vytvorenom reťazci obchodníkov riadil práve Košičan Erik Brezo, a to aj na základe pokynov od Pavla Konkoľa.

Škoda na daniach vyše 800-tisíc eur

Česká firma Present Watches technológie predala ďalej s navýšením celkovej ceny na dva milióny eur. Obchody sa niekoľkokrát v kolotoči zopakovali s tým, že cena technológie postupne narástla až na koncových 2,52 milióna eur, pričom papierovo opäť skončila v spoločnosti zo Slovenska.

„Obvinený za spolupráce s ďalšími osobami do tejto skupiny obchodných spoločností osobne dosadil konateľov, prípadne spoločníkov, na ktoré zabezpečil aj prevod obchodných podielov spoločností,“ spresňuje v rozsudku sudca Vorobel.

Tieto osoby podľa pokynov obvineného, ako uvádza rozsudok, zriadili bankové účty spoločností a k nim disponentské oprávnenie pre osoby určené obvineným.

Obvinení tak mohli v týchto „nárazníkových“ a „stratených“ obchodných spoločnostiach riadiť, ovplyvňovať a kontrolovať ich obchodnú činnosť.

„Cieľom bolo znižovanie základu DPH u iných obchodných spoločností za jednotlivé zdaňovacie obdobia na príslušných daňových úradoch. Dával tiež pokyny bielym koňom k výberu, respektíve ďalšiemu prevodu prevedených finančných prostriedkov z fiktívnych obchodov. Takto umožnil podávanie nepravdivých daňových priznaní, a tým za obdobie 12/2017 a 01/2018 celkovo skrátili DPH vo výške 823 720 eur,“ vysvetľuje sudca Vorobel.

Erik Brezo tak podľa prešovského súdu skrátil daň vo veľkom rozsahu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – organizovanou skupinou, čím sa dopustil pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného. Odsúdený bol preto k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou na päť rokov.

Zároveň má počas skúšobnej doby uložený probačný dohľad, ako aj peňažný trest vo výške 21-tisíc eur. V prípade, že ho nezaplatí, tak sa peňažný trest premení na dva roky pobytu vo väzení.

Okrem toho ešte dostal súdny zákaz stretávania sa s osobami zapletenými do podvodných schém obchodovania okolo Podtatranskej hydiny a Hydiny Slovensko okrem úradných úkonov pred políciou, prokuratúrou či súdmi.

Policajným agentom v inom prípade

V prípade Erika Breza ide o takzvaného kajúcnika, ktorý z trestnej činnosti usvedčuje ďalšie osoby, a to aj v iných kauzách. V kauze Syseľ vystupuje ako jeden zo svedkov proti vybavovačovi rozsudkov na východoslovenských súdoch Mariánovi Sisákovi z Vranova nad Topľou. Toho spolu s ďalšími vybavovačmi súdi Špecializovaný trestný súd.

Na súde v Starej Ľubovni totiž čelil obžalobe z prečinu ublíženia na zdraví po automobilovej nehode. Za vybavenie nižšieho trestu si mal od neho Vranovčan vypýtať 12-tisíc eur. Časť peňazí mala byť vo forme pôžičky a časť na úplatky pre sudcov Okresného súdu v Starej Ľubovni a Krajského súdu v Prešove.

Erik Brezo bol najprv v septembri 2019 v Starej Ľubovni uznaný za vinného s podmienečným trestom 14 mesiacov s odkladom na dva roky a zároveň dostal zákaz šoférovania na dva roky. Prešovský krajský súd v januári 2020 tento rozsudok zrušil, pričom podmienečný trest nahradil peňažným trestom vo výške tisíc eur a dvojročný zákaz šoférovania ostal v platnosti.

Brezo na súde priznal, že v tomto prípade sa z neho stal policajný agent. Niektoré stretnutia so Sisákom preto nahrala polícia.

Sisák po výpovedi Breza vyhlásil, že svedok hovoril pravdu len z malej časti. Celú sumu si mal od neho požičať na podnikanie v poľnohospodárstve, keďže potreboval preklenúť finančné problémy pri čakaní na agrodotácie.

Letamo.sk: Objavte najnovšie zľavy a letáky obchodných reťazov ako Tesco, Kaufland či Lidl, aktuality.sk

X X X

Dedina s najvyšším počtom cudzincov. Útoky nožmi sú minulosťou, prekvapili turbany a pokoj

Na život po boku viacerých národností si roky zvykajú v obci Zavar. Väčšina cudzincov sem prišla za zárobkom v neďalekej trnavskej automobilke. Podľa sčítania obyvateľov v roku 2021 je ich toľko, že to obci vynieslo prvenstvo. Majú v Zavare ešte stále problémy, aké zažívali s prišelcami v počiatkoch? Stretávajú sa s nevraživosťou samotní cudzinci?

 Sídlisko Poronda v Zavare dala vybudovať trnavská automobilka pre svojich zamestnancov.

Keď v októbri 2006 slávnostne otvorili trnavský automobilový závod PSA Peugeot Citroën (dnes Stellantis Slovakia, pozn. red.), na okraji Zavara čakalo na prebudenie „pežoťácke“ sídlisko Poronda. Prvé byty stihli odovzdať zamestnancom automobilky ešte pred Vianocami. Postupne ich obsadili najmä zahraniční pracovníci.

Ukrajinskí pediatri jednoduchšie získajú uznanie kvalifikácie na Slovensku

Podľa údajov zo sčítania v roku 2021 je Zavar samosprávou s najvyšším podielom cudzincov. „V obci žije 2 383 obyvateľov, z toho je 371 cudzincov,“ priblížila hovorkyňa pre Sčítanie obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021 Jasmína Stauder.

Zavar je prvou dedinou smere od Trnavy. Cesta, ktorá pretína polia, vedie popri automobilke. Už krátko popoludní pulzoval utorňajším centrom obce život. Ľudia mierili za sladkým osviežením v kornútku, požičať si knihy do knižnice, do zdravotného strediska alebo čakali na autobusový spoj. Na prvý pohľad nebolo po cudzincoch ani stopy.

Úplnou náhodou sme na jedného z nich natrafili v cukrárni. Macedónec Shani Fejzulai v nej predáva vlastnú zmrzlinu, v deň našej návštevy si mohli zákazníci vybrať z 15-tich príchutí. V Zavare pôsobí od roku 2018, no jeho príbeh sa od ostatných cudzincov líši.

Foto: Žaneta Mikulíková

Macedónec Shani Fejzulai má v Zavare od roku 2018 prenajaté priestory miestnej cukrárne. V začiatkoch fungoval celoročne, teraz chodí na Slovensko sezónne.

„Už predtým som pracoval v Bratislave,“ prezrádza a zároveň vstáva, aby išiel obslúžiť zákazníka. Pôsobisko zmenil aj preto, že tu má bližšie ku kamarátov. Dosiaľ k nemu nebol nikto z miestnych nevraživý. Ako na zavolanie zdraví zdvihnutím ruky okoloidúcu ženu.

V Zavare však nebýva, do obce dochádza zo Serede. V Macedónsku naňho čaká manželka synom. Letné prázdniny však zvyknú tráviť na Slovensku. Viackrát sa rozprávali o tom, že by sa za ním presťahovali na Slovensko. „Rozhodnutie možno padne budúci rok, uvidíme,“ vraví.

 Do obecného života sa nezapájajú

„Vnímam, že sa tu menia národnosti, no osobne sa ma to nedotýka. S cudzincami sa stretnem, keď idem na autobus, no to je málokedy,“ vraví Zavarčanka Vanesa (23). Ako dodáva, v minulosti sa niektorí cudzinci správali v ich obci veľmi nepríjemne. „Necítila som sa úplne bezpečne,“ dodáva.

O rozruch v obci sa nedávno postarali Indovia v turbanoch. „Dnes ich už s turbanmi nevídam, bolo to skôr v začiatkoch,“ približuje. Jedno z vysvetlení podľa nej je, že ich zrejme prestali nosiť. Môže byť za tým snaha prispôsobiť sa okoliu, v ktorom žijú.

Rokmi sa to zlepšilo

Trojica obecných poslancov sa však zhoduje, že situácia sa v dedine rokmi zlepšila. Hrany sa obrúsili, domáci sa čiastočne zvykli. Na obdobia, keď polícia mávala na sídlisko pravidelné výjazdy, už len spomínajú.

„Vnímam, že vzájomné vzťahy sa zlepšili,“ hovorí poslanec Marián Šeliga, no druhým dychom dodáva, že býva v inej časti obce ako zavarskí cudzinci. On sám sa spriatelil s niekoľkými Indmi. „Stretávame sa v kostole. S niektorými udržujeme priateľské vzťahy, píšeme si,“ opisuje.

Nielen on má dobré vzťahy s niektorými cudzincami. Aj jeho kamarát, ktorý kedysi býval na Poronde, si rozumel so srbskou komunitou, v niektorých prípadoch dokonca aj lepšie ako s miestnymi.

Konflikty podľa neho pramenia najmä z charakteru jednotlivých ľudí a nie z toho, odkiaľ pochádzajú. „Nehádzal by som preto cudzincov do jedného vreca. Určite sa medzi nimi nájdu konfliktné typy, ale aj priateľskí a milí ľudia.“ vraví poslanec.

„Zo začiatku to tu bol divoký západ. Každú chvíľu sme museli volať políciu,“ priblížila poslankyňa Elena Majtánová, ktorá býva v dotyku sídliska. Prvý prílev cudzincov zaznamenali v dedine v roku 2007. Zvykať si museli popri východniaroch najmä na Rumunov. Neskôr prišli aj Srbi. Bulhari, Macedónci či Ukrajinci.

„Počiatočné problémy boli možno spôsobené tým, že išlo o ľudí z náročného sociálneho prostredia a nie tým, že to boli cudzinci,“ myslí si poslankyňa Zuzana Moncmanová. Domácim strpčovali život napríklad kradnutím úrody zo záhrad. „Stalo sa aj to, že ľudia boli v noci hore, aby si strážili autá,“ uvádza niekoľko príkladov.

Napriek tomu, že sa situácia zmenila k lepšiemu, u niektorých Zavarčanov má sídlisko rovnako zlú reputáciu ako na začiatku. Poronda pritom podľa nej prechádza revitalizáciou. Cieľom je prebudovať ju na rezidenčnú štvrť pre rodiny.

Podľa starostu Lukáša Sochora k zlepšeniu situácie prispelo aj to, že v dedine zostali naozaj len tí, ktorí prišli na Slovensko za prácou. „Problémoví ľudia časom odišli. Nehovorím, že teraz problémy nie sú, ale je ich podstatne menej ako voľakedy,“ dodáva.

Niektorí si priviedli rodiny

Aj dnes, keď príde nová vlna cudzincov, podľa Majtánovej vždy istý čas trvá, kým sa situácia utrasie. Ak sa hneď pri úvodných nezhodách privolá niekoľkokrát polícia, cudzinci sa naučia, čo si môžu dovoliť a čo nie. V súčasnosti asi najviac zasahujú do života dedinčanov svojou hlučnosťou.

„Robia si tu rôzne „bašavely“, no väčšinou to býva počas dňa. Večer sa zvyčajne stíšia a ak nie, stačí zavolať políciu,“ podotýka poslankyňa. Iné výtržnosti nezaznamenala. Hlučnosť u cudzincov potvrdzuje aj Šeliga, napríklad v autobuse. Vníma to však ako ich prirodzenosť, s akou bežne fungujú vo svojej domovine.

Starosta spomenul situáciu okolo využívania futbalového tréningového ihriska s umelou trávou, ktoré nakoniec museli oplotiť. „Je určené pre profesionálne tréningy a verejnosť si na ňom môže zašportovať len za poplatok, no cudzinci to nevedeli pochopiť,“ opisuje Sochor. Ak by tam bol voľný pohyb, trávnik by sa mohol podľa neho znehodnotiť.

Dedinčania mali spočiatku obavy aj z príchodu Indov, ktorých je v dedine vidieť najmä v posledných mesiacoch. Ako Majtánová vraví, pre viacerých to bol kultúrny šok, keď ich videli prechádzať sa po uliciach v turbane. „Veľmi milo nás prekvapilo, že sú pokojní a úctiví. Uhnú sa aj na chodníku. Niektorí idú v tlupách a pomaly musíte skákať do jarku,“ opisuje.

Majtánovej napadli asi tri prípady, kedy sa za pracujúcim mužom prisťahovala do Zavara aj jeho rodina. „Majú tu prenajaté či kúpené domy, žijú tu s nami,“ podotýka. Osobne má dobré vzťahy s gruzínskou rodinou. „Sú to takmer susedia, takže si pomáhame, aj deti chodia spolu do školy,“ dodáva.

K prepájania komunít cez športové či kultúrno-spoločenské akcie nedochádza. V minulosti sa nejakí cudzinci zapísali do miestnemu futbalového klubu. V súčasnosti nefiguruje v klube žiadny hráč mimo Slovenska. Podľa starostu sa cudzinci do diania v dedine nezapájajú. „Na Poronde si žijú vlastným životom,“ dodáva.

Majtánová hovorí, že jej ideou je vytvoriť podujatie, na ktorom by jednotlivé národnosti žijúce v Zavare priblížili niečo zo svojej kultúry. Aj podľa Šeligu, ide o dobrú myšlienku, ktorá by mohla zblížiť cudzincov s miestnymi. Mnoho ľudí spoza hraníc sa tu však dlho neohreje. Buď sa vrátia domov alebo sa presunú za lepším platom./agentury/

X X X

Talianska polícia zakročila proti mafii, zatkla desiatky podozrivých

Rozsiahlu operáciu podnikla polícia v pondelok. Zadržala pritom 82 osôb podozrivých z pašovania a predaja drog, nelegálnej držby zbraní a vydierania.

Talianska polícia v pondelok podnikla rozsiahlu operáciu voči mafii v provincii Foggia na juhovýchode Talianska. Zadržala pritom 82 osôb podozrivých z pašovania a predaja drog, nelegálnej držby zbraní a vydierania, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a ANSA.

Na operácií s označením „Koniec hry“, ktorá bola zameraná voči mafiánskej organizácii známej pod názvom Società foggiana, sa podieľalo približne 500 príslušníkov polície. Okrem podozrivých osôb bolo zaistených aj množstvo zbraní a drog.

Minister vnútra Matteo Piantedosi vyzdvihol tento „veľmi razantný zásah proti mafii z Foggie“, ktorú označil za jednu z najnebezpečnejších a najnásilnejších zločineckých organizácií operujúcich v Taliansku.

Financie

Podľa zistení polície miestna mafia zarábala na predaji kokaínu najmenej 200 000 eur mesačne. Veľké finančné prostriedky získavala aj prostredníctvom prepracovaného mechanizmu vydierania miestneho obyvateľstva; z týchto peňazí okrem iného podporovala rodiny väznených mafiánov.

AFP vysvetľuje, že talianske úrady sa v posledných desaťročiach sústreďovali najmä na boj so sicílskou Cosa Nostrou, kalábrijskou ‚Ndranghetou či neapolskou Camorrou. To prispelo k nárastu moci mafie v provincii Foggia, ktorá má v súčasnosti tretí najvyšší počet vrážd spomedzi všetkých regiónov Talianska. Za posledných sedem rokov sa uskutočnili už tri veľké razie voči Società foggiana, pričom za mrežami skončilo aj viacero jej lídrov, aktuality.sk

X X X

Markíza predstavila svojho budúceho generálneho riaditeľa

Televízia Markíza potvrdila špekulácie z médií a v utorok oznámila, že od 1. septembra 2023 nastúpi do funkcie jej generálneho riaditeľa a konateľa Peter Gažík.

Matthias Settele sa po 10 rokoch vo funkcii generálneho riaditeľa rozhodol venovať iným profesionálnym príležitostiam. Aktuality.sk o tom informoval Lukáš Kočišek z PR oddelenia stanice.

„Matthias Settele zotrvá v TV Markíza ako konateľ do 31. októbra 2023, aby bola zabezpečená kontinuita riadenia a plynulý prechod všetkých zodpovedností. Po svojom odchode z TV Markíza zostane Matthias Settele členom redakčnej rady CME,“ doplnil.

Po desiatich rokoch tak bude viesť Markízu znovu manažér zo Slovenska.

„Peter Gažík má niekoľkoročné topmanažérske skúsenosti, naposledy pôsobil ako generálny riaditeľ telekomunikačného operátora Yettel Hungary, túto funkciu zastával od januára 2021. Predtým šesť rokov viedol telekomunikačného operátora O2 Slovakia ako jeho generálny riaditeľ. Znalosti nadobudnuté v oblastiach B2C, tímového líderstva a digitálnej transformácie zúročí pri ďalšom rozvoji obsahových a distribučných stratégií TV Markíza, ktorá bude diváčkam a divákom naďalej poskytovať najvyššiu možnú kvalitu mediálneho a zábavného obsahu, ktorú očakávajú,“ podotkol Kočišek.

„Médiá a zábavný priemysel sú z jednej časti o kreativite a inováciách a z druhej časti o plne angažovanom riadení, budovaní vzťahov a manažmente talentov. Peter, ktorého vítame späť v TV Markíza, kde v roku 2004 začínal ako zahraničný spravodajca, preukázal a potvrdil svoje líderské zručnosti a schopnosť adaptovať sa a učiť sa v každej fáze svojej kariéry. Teším sa, že sa pripojí k tímu TV Markíza a zlepší už aj tak veľmi silnú pozíciu TV Markíza,“ vyjadril sa zástupca generálneho riaditeľa CME Dušan Švalek.

Reakcia Setteleho

„TV Markíza a CME by sa chceli Matthiasovi Settelemu poďakovať za jeho prínos za posledných 10 rokov vo funkcii generálneho riaditeľa, počas ktorých Matthias úspešne viedol spustenie nových televíznych staníc skupiny, implementáciu digitálnej stratégie CME, dozeral na dlhodobo zvyšujúcu sa sledovanosť a nedávne spustenie ESG iniciatívy CME Cares. Z postu generálneho riaditeľa odchádza v čase, kedy má TV Markíza silnú pozíciu na trhu,“ dodal Švalek.

„Som vďačný za čas strávený s úžasným tímom TV Markíza. Po desiatich rokoch som sa však rozhodol odovzdať zodpovednosť novému manažérovi a pokračovať v projektoch mojej vlastnej poradenskej činnosti. Spoločne sme toho dosiahli naozaj veľa, vďaka čomu sa TV Markíza stala vedúcou televíznou skupinou a prevádzkovateľom najlepšej lokálnej streamovacej platformy. Teraz nastal čas, aby som sa posunul ďalej,“ dodal Settele, aktuality.sk

X X X

Do ľudí protestujúcich proti súdnej reforme v Izraeli vrazilo auto

Traja ľudia sú ľahšie poranení. Polícia oznámila, že medzičasom zadržala vodiča, ktorý si autom agresívne kliesnil cestu cez demonštrantov blokujúcich cestu.

Traja ľudia v strednom Izraeli utrpeli ľahšie zranenia, keď do demonštrantov protestujúcich proti súdnej reforme, ktorej kľúčovú časť v pondelok schválil izraelský parlament, vrazilo auto. Informuje o tom TASR na základe správ online denníka The Times of Israel, denníka Haarec a agentúry Reuters.

K incidentu došlo na ceste pri meste Kfar Saba. Polícia oznámila, že medzičasom zadržala vodiča, ktorý si autom agresívne kliesnil cestu cez demonštrantov blokujúcich cestu. Vodič je vo veku niečo cez 20 rokov.

Na sociálnych sieťach sa objavili zábery bieleho minivanu vrážajúceho do demonštrantov stojacich na ceste. Auto prešlo aj cez horiaci oheň na ceste a pokračovalo v jazde.

Kľúčový zákon izraelskej justičnej reformy obmedzujúci právomoci Najvyššieho súdu schválil v pondelok Kneset po búrlivom rokovaní a bojkote hlasovania zo strany opozície. Tá oznámila, že proti zákonu podá už v utorok podnet na Najvyšší súd. Medzičasom sa v krajine opätovne zdvihla vlna verejných protestov proti tejto reforme, aktuality.sk

X X X

Na svadbe Kočnerovho advokáta sa objavili politické špičky Smeru. Nechýbal Fico, Kaliňák ani Bödör

 Na svadbe prominentného advokáta Mareka Paru, ktorý obhajuje obvineného podnikateľa Mariána Kočnera, sa objavili politické špičky strany Smer Robert Fico a Robert Kaliňák. Nechýbali ani bývalý prezident Policajného zboru Tibor Gašpar, kontroverzný podnikateľ Norbert Bödör a poslanec parlamentu za Sme rodina Martin Borguľa.

 Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar sa po prepustení z väzby zastrájal, že očistí svoje meno a možno vstúpi aj do politiky. Doteraz sa objavuje na tlačových konferenciách strany po boku šéfa Smeru, Roberta Fica. Kajúcnik Bernard Slobodník na súde tvrdil, že Gašpar vynášal Ficovi z vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Bol obvinený v kauze Súmrak. Okrem neho sú v kauze boli obvinení aj Fico a Robert Kaliňák, ako aj Norbert Bödor.

Ako referuje portál Plus jeden deň, kontroverzný právnik Marek Para sa ženil s advoktákou Alexandrou cez víkend v luxusnom zámockom areáli v českej obci Mcely. Zábava pre stovku ľudí tu vyjde približne na 83-tisíc eur. Na svadbe sa zúčastnilo približne 50 ľudí, medzi ktorými boli špičky slovenskej politiky, kontroverzní podnikatelia a tváre šoubiznisu.

 Robert Fico prišiel bez manželky, spoločnosť mu však robila mladá Katarína Szalayová, ktorá v minulosti pracovala na prokuratúre a neskôr ako koncipientka Kaliňákovej advokátskej firmy KALLAN Legal./agentury/

X X X

Herci sa boja, že ich umelá inteligencia pripraví o prácu. Štúdiá ju využívajú už dnes

Filmové štúdia plánujú začleniť AI nielen do procesu postprodukcie, ale nahradiť ňou aj samotné nakrúcanie.

Hollywoodske štúdiá sa už vyše mesiaca nevedia dohodnúť s hercami ohľadom podmienok ich zmlúv. Filmári totiž už teraz vnímajú potenciál umelej inteligencie (AI) a snažia sa v zmluvách pripraviť na jej širšie využitie až do takej miery, že ich hviezdy sa začínajú obávať o budúcnosť svojej profesie. Téme sa venovala agentúra Reuters na svojom webe.

AI vytvorí virtuálneho herca

Hlavnou obavou hercov sú predovšetkým ich kompletne digitálne náhrady, takzvaní „metaherci“. AI by v takom prípade vytvorila celkom nového človeka vo virtuálnom prostredí a na plátne by ho zasadila do role presne podľa pokynov režiséra.

TIP na podcast: Ako mení umelá inteligencia naše životy? Máme sa jej báť? Odpovedajú odborníci

Hoci to môže znieť ako sci-fi, pripomeňme, že už pred takmer piatimi rokmi demonštrovala firma Nvidia podobnú technológiu. Jej nástroj konkrétne umožnil generovať tváre ľudí, ktorí v reálnom svete neexistujú.

Podľa herečky Carly Turro filmové štúdiá odmietajú pridať do zmlúv dodatok s prísľubom, že niečo také neurobia. Tvrdí, že je to zlým znamením pre niekoho, kto premýšľa nad kariérou v zábavnom priemysle aj do budúcnosti.

Chcú právo na digitálnu kópiu

Hviezdy sa okrem „metahercov“ obávajú taktiež možnosti, že filmári jednoducho použijú umelú inteligenciu na to, aby v nových dielach obsadili herca do role bez reálneho nakrúcania. Ba v horšom prípade aj bez primeraného honorára.

Práve pri ľuďoch, ktorí profesionálne vystupujú pred kamerami, totiž majú štúdiá k dispozícii dostatok predchádzajúcich záznamov na to, aby z nich s využitím AI vygenerovali nové diela. Zdroje agentúry Reuters síce tvrdia, že vo filmárskom priemysle sa toto ešte v praxi nedeje, no filmové štúdia si na to už chcú začať vyhradzovať právo v zmluvách s hercami.

Ako môže herca nahradiť AI?

Digitálne náhrady, ktorých rozmachu sa herci obávajú, sa v praxi dajú považovať za akýsi variant deepfake videí. Proces tvorby nového videa je totiž do veľkej miery rovnaký.

Začína sa trénovaním neurónovej siete na veľkom množstve existujúcich videí alebo fotografií, ktoré obsahujú tvár osoby vkladanej do nového videa. Následne sa na základe týchto trénovacích dát vytvára model schopný generovať falošné médiá. Podrobnosti sme popísali v samostatnom článku.

Výsledky sa môžu zdať autentické a ťažko rozoznateľné od skutočných záznamov, hoci veľa závisí od výkonu použitého hardvéru. Napriek tomu v súčasnosti slúžia deepfake videá predovšetkým hackerom, šíriteľom falošných správ či rôznym propagandistom.

Ako ďalej informuje spravodajská agentúra, na stranu hercov sa už najnovšie pridali aj odbory Screen Actors Guild (SAG-AFTRA). Tieto naprieč svetom zastupujú zhruba 160-tisíc mediálnych osobností.

Návrhy filmárov sa im vraj zdali nedostatočné

Odbory zastupujúce znepokojených hercov dodávajú, že ich cieľom nie je úplne zakázať použitie AI vo filmovom priemysle. Dožadujú sa len férového prístupu a zavedenia istej formy schvaľovacieho procesu pred tým, než filmové štúdio do role obsadí virtuálneho človeka namiesto reálneho herca.

Zdroje agentúry Reuters prinášajú aj hlbší náhľad do priebehu vyjednávania medzi filmármi a hercami. Aliancia filmových a televíznych producentov (AMPTP) vraj napríklad odborom navrhla, že v prípade komparzu a rolí na pozadí bude vytvárať digitálne kópie hercov len s ich výslovným súhlasom.

Odbory však vidia problém v tom, že štúdiá chcú súhlas od herca vyžadovať okamžite pri uzatváraní zmluvy. Podľa nich by takto nesúhlasiaci herci mohli byť diskriminovaní a znevýhodňovaní počas konkurzov.

AI vie aj pomôcť

Na záver dodajme, že virtuálni herci či deepfake nahrávky reálnych hercov nie sú jedinými využitiami AI, nad ktorými filmári v súčasnosti uvažujú. Umelú inteligenciu chcú štúdiá podľa Reuters hlbšie začleniť do celého procesu postprodukcie.

S pomocou AI vedia editori napríklad upraviť oblečenie, ktoré má na scéne herec oblečené, či napraviť menšie omyly v dialógu. Takisto dokáže umelá inteligencia po skene hlavy hlavného herca digitálne dosadiť jeho tvár na dabléra, ktorý ho napríklad zastupoval pri akrobatických kúskoch. Štúdio týmto spôsobom ušetrí „státisíce dolárov“, ktoré by inak zaplatilo za opätovné nakrúcanie tej istej scény, aktuality.sk

X X X

Sulík tvrdí, že za minimálnu mzdu nemôže osud. Kočner s Bašternákom ti je lepší, tvrdí Remišová

Bývalí kolegovia z koalície sa už nemusia pretvarovať, že sú partnermi pracujúci pre Slovensko. Dnes stačí pracovať na strhávaní pozornosti voličov na seba.

 Predseda liberálov Richard Sulík sa v rozhovore pre portál Refresher vyjadril, že ak niekto zarába minimálnu mzdu, nemôže za to osud.

„Kebyže ja zarábam minimálku, spravím všetko pre to, aby som zarábal viac. Nie je údel osudu a nariadenie všemohúceho, že budete tak málo zarábať do konca života,“ vyhlásil Sulík.

Svoje presvedčenie spresnil, že sú regióny, kde sa firmám neoplatí ľudí zamestnávať ani za dnešnú ‚minimálku‘. „Otázka je skôr, či je lepšie, aby ľudia stratili prácu a mali ešte menej peňazí, alebo chodili do práce a mali šancu svoje príjmy zvýšiť,“ dodal.

 Sulík však nikde v rozhovore priamo nepovedal, že by ten, kto zarába viac, bol schopnejší no aj tak sa táto myšlienka dostala do titulku rozhovoru.

To zaskočilo šéfku Za ľudí Veroniku Remišovú. „Podľa takejto zvrátenej logiky strany SAS sú najschopnejšími ľuďmi na Slovensku Bašternák, Kočner alebo Kičura so zlatými tehlami! Poznám mnoho schopných, šikovných otcov a matiek rodín, ktorí tvrdo pracujú, no nie sú bohatí na peniaze, ale sú bohatí na rodinu, vzťahy, priateľov, skrátka na obyčajné šťastie,“ ozrejmila na sociálnej sieti Remišová.

Remišová dodala, že pozná mnoho ľudí, ktorí sa venujú charitatívnej činnosti, pomoci druhým, aktivitám v neziskovom sektore a tiež nie sú bohatí. „No ich bohatstvom je empatia, porozumenie a ľudskosť k blížnym. Povedať o nich, že sú menej schopní je na uterák a padák z politiky,“ vyhlásila. Podľa nej „tak, ako Fico robí politiku pre svoju skupinku zlodejov, ktorí dlhé roky okrádali Slovensko a plánujú ho okrádať po voľbách ďalej, Sulík robí politiku pre úzku skupinu najbohatších ľudí, čo dokonca v rozhovore verejne priznáva a uráža väčšinu obyvateľov Slovenska. Takýto prístup považujeme za zničujúci pre súdržnosť krajiny“./agentury/