Bankér: Dobiehanie ČR sa zastavilo. Model rastu sa vyčerpal. Fico sa dostal na čelo SR. Vražda Tupého, advokát Puškár do väzby

Model rastu sa vyčerpal. Situácia na trhoch s energiami nie je tak kritická ako v roku 2022, no môže sa stať, že napriek tomu budú regulované ceny rásť ďalej. Inflačný výhľad do roku 2024 preto nie je zďaleka istý, hoci situácia by sa mala zlepšovať. „Stále ale platí, že len malá časť nárastu cien na svetových trhoch sa preniesla na obyvateľstvo. Tam je najväčšia hrozba aj na rok 2024,“ hovorí v rozhovore pre denník Pravda hlavný analytik Tatra banky Róbert Prega.

 X Ekonomických dát, ktoré môžeme sledovať je veľa, mnohé sú negatívne. Čo by ste vybrali z toho všetkého ako naopak najpozitívnejšiu správu pre slovenskú ekonomiku?

Pozitívne určite je, že sa Slovensko pravdepodobne v tomto roku vyhne recesii. Zďaleka to nevyzeralo jednoznačne ešte pred niekoľkými mesiacmi. Rovnako dobrou správou je, že ťažkým obdobím prechádzame bez toho, aby nám rástla miera nezamestnanosti. To je určite dobrý výsledok. Veríme tomu, že aktuálne sa nachádzame v najhoršom období a už v druhej polovici roka by sa mala situácia viditeľne zlepšovať.

X Aký je praktický dosah situácie, keď ekonomika o jedno percenta vzrastie, v porovnaní so situáciou, keď by o jedno percento klesala? Čo to znamená pre bežného človeka?

Treba povedať, že pomyselná nula, nie je magickou hranicou, ktorá by znamenala ostrý zlom. Rozdiel v raste dvoch percentuálnych bodov už ale môže byť citeľný pre obyvateľstvo. Prejavovať sa to môže v miere nezamestnanosti. Je pravdepodobné, že ak by ekonomika o jedno percento nerástla, ale klesala, miera nezamestnanosti by stúpala. Tiež by pravdepodobne bol menší tlak na rast miezd. Ten by mal byť podľa nás v tomto roku silnejší ako v roku 2022. Každý percentuálny bod rastu je cítiť pozitívne.

X Cítili by sme to teda najmä na trhu práce.

Áno, ale tých aspektov je viac. Hurbý domáci produkt (HDP) sleduje celkový výkon ekonomiky, takže ak by prišiel pokles HDP, štát by menej vybral na daniach, bol by vyšší deficit a štát by musel možno viac uvažovať napríklad o valorizácii dávok, celkovo by musel prísnejšie pozerať na svoje výdavky.

X Jednoznačne negatívna správa je vysoká miera inflácie. Ako hodnotíte stav ekonomiky v tejto oblasti?

Sme vo fáze, keď aj počas aktuálnej krízy zažívame vôbec najvyššie medziročné nárasty, súhrnne sme nad hranicou pätnásť percent. Teda spotrebiteľské ceny celkovo za posledných dvanásť mesiacov vzrástli o viac ako 15 percent, no v jednotlivých kategóriách sú veľké rozdiely. Napríklad ceny potravín sú medziročne vyššie o 28 percent, navyše majú veľký podiel na celkových výdavkoch domácností. Pokiaľ sa pozrieme na celú Európu, infláciu ťahajú ceny energií. Aj u nás taktiež nastal začiatkom roka dvojciferný nárast cien energií. Stále ale platí, že len malá časť nárastu cien na svetových trhoch sa preniesla na obyvateľstvo. Tam je najväčšia hrozba aj na rok 2024. Stále môžeme čeliť vysokému nárastu cien elektrickej energie a plynu z dôvodu, že ich doterajší rast, aj keď bol možno bolestivý, stále nedosahoval mieru rastu, ktorá bola na trhoch.

X Aký máme teda výhľad?

Očakávame ale, že súčasná 15-percentná inflácia poklesne a na konci roka môžeme byť niekde na úrovni piatich percent. Výhľad na rok 2024 je ale neistý práve kvôli cenám energií.

X Akú rolu zohrávajú dotované ceny energií a to, že domácnosti ten nárast cien nepocítia?

Veľmi veľkú, bez zásahu štátu by sme nehovorili o náraste o dvadsať percent, ale o viac ako sto percent. Cenou za to sú výdavky na strane štátu v miliardách eur. V tomto roku to vláda môže uniesť, no je otázkou ako dlho. Je veľmi pravdepodobné, že to je neudržateľné. Môže sa teda stať, že štát pristúpi ku kombinácii zvyšovania regulovaných cien a nižších dotácií.

X Považujete za dobré riešenie, že sa ceny zastropovali plošne? Sú domácnosti, ktoré by aj väčší nárast cien zvládli.

Myslím si, že v takejto miere nemalo byť plošné. Navyše si myslím, že vláda poslala domácnostiam slabý signál o tom, ako veľmi ceny na trhoch stúpli, aj keď vyšší rast cien by bolel. Myslím si, že celkové priemerné tempo zvyšovania cien mohlo byť vyššie, navyše som presvedčený, že túto pomoc sa štát mal snažiť poskytovať adresnejšie.

 X Ministerstvo financií k tomuto hovorí, že je presvedčené, že sa situácia upokojuje, že štát občanov zakryl dáždnikom v najťažšom období a situácia sa stabilizuje ako to vnímate?

Aj teraz sa dlho diskutovalo o tom, aké časové obdobie sa zobralo ako základ pre regulované ceny. Neviem, ako to bude v budúcom roku. Treba ale povedať, že aj napriek výraznému poklesu cien elektriny na svetových trhoch aj tie súčasné úrovne stále vyvolávajú potrebu silného dvojciferného nárastu cien. Dokonca si myslím, že Inštitút finančnej politiky hovorí o viac ako stopercentnom náraste cien plynu. Súčasný pokles cien na svetových trhoch je veľmi priaznivý, no ak aj pretrvá, stále nezaručuje to, že by ceny energií pre domácnosti nemali stúpať.

X To všetko súvisí aj s vojnou na Ukrajine, keby vojna nebola, tá situácia by nebola taká vážna. My sme ale krajina, ktorá susedí s územím, kde je vojna, vplyvy na Slovensko sú teda pravdepodobnejšie významnejšie. Ako veľmi slovenskú ekonomiku vojna ovplyvňuje?

Nejaký rozdiel tam v porovnaní s inými krajinami je, no povedal by som, že ďaleko väčší je rozdiel medzi Európou a USA. Ceny energií veľmi podobným spôsobom zasahujú všetky krajiny Európy. My sme špecifickí v tom, že miera dovozu energetických surovín je väčšia, sme teda zraniteľnejší. Ak by sme boli samostatná krajina, boli by sme veľmi zraniteľní, to, že sme súčasťou EÚ nám veľmi pomáha v tom, že sme stabilnejší. To, že sme členmi EÚ nám do značnej miery kompenzuje našu blízkosť k vojnovému regiónu. Na druhej strane, citlivejšie to vnímajú finančné trhy.

X Čo znamená citlivejšie?

Medzinárodné finančné trhy sú citlivejšie na celý región, nielen Slovensko. Cena, za ktorú si požičiavame, sa zmenila, v porovnaní s krajinami južnej Európy si požičiavame o pol percenta drahšie a to je možno tá prirážka za vojnu.

Slovensko aj v dobrých rokoch nedokázalo hospodáriť prebytkovo, dlh výrazne rastie. Aký vážny je to problém?

Je to najmä strednodobý a dlhodobý problém. Je vážny najmä preto, že nemôžeme takýmto spôsobom v budúcnosti hospodáriť. Bezprostredné dôsledky rastu dlhu doteraz neboli výrazné, ale vieme, že súčasné výdavky verejných financií nie sú udržateľné. Myslíme si, že vláda bude musieť hľadať dôveryhodný a dlhodobý spôsob znižovania deficitu, ktorý by pomohol držať na akceptovateľnej úrovni aj dlh.

X Čo to bude znamenať pre bežného človeka? Čo reálne vláda podľa Vás môže urobiť aby konsolidovala?

Veľmi bude závisieť od priorít budúcej vlády a jej nastavenia príjmov a výdavkov. Dá sa očakávať, že to bude kombinácia príjmových a výdavkových opatrení. Ťažko hľadať na strane príjmov cestu vo forme ďalšieho zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia. Dajú sa robiť zmeny v parametroch daňového systému, no priestor na plošné zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia je veľmi obmedzený. Priestor by mohol byť v oblasti majetkových daní, tie máme nízke. Tieto diskusie sme tu už mali, no nikam sme sa v tejto téme nepohli. Konsolidácia tak bude zrejme najmä o výdavkoch a tam bude záležať na prioritách vlády.

X Dôležitou témou je trh s bývaním. Upozornili ste na to, že objem hypoték vyjadrený ako podiel na HDP výrazne stúpol a predbehli sme okolité krajiny. Aká je z vášho pohľadu situácia na tomto trhu?

Dopyt po bývaní je na Slovensku dlhodobo silný a rastúci. Je na to dobrý dôvod, v počte bytov na jedného obyvateľa, prípadne v počte metrov štvorcových obytnej plochy na jedného obyvateľa, stále skôr zaostávame za ostatnými krajinami v regióne. Je prirodzenou snahou obyvateľstva zvyšovať svoj bytový štandard. Na Slovensku je navyše veľmi silná preferencia vlastnenia bytov. Patríme ku krajinám, kde je podiel ľudí, ktorí bývajú vo vlastnom, najvyšší. Navyše v krajine je málo nájomných bytov, to vytvára dopyt po hypotékach. Rast bol dlhodobý, stabilný a prirodzený a bol spojený s obdobím veľmi nízkych úrokových sadzieb. Prostredie bolo veľmi naklonené rastu realitného trhu a rastu hypoték. Navyše do toho vstupuje aj demografický vývoj, Slovensko má veľkú časť populácie vo veku, keď prirodzene rieši svoje bývanie. Slovensko sa tým pádom výrazne posunulo pokiaľ ide o podiel hypoték na HDP, stúpla teda zadlženosť obyvateľstva. Ten podiel hypoték bol v roku 2021 až 33,9 percenta HDP. Patríme medzi najzadlženejšie krajiny a to je otáznik smerom do budúcna.

X Je táto miera zadlženia hrozbou?

Voči tomu dlhu existuje aktívum, teda nehnuteľnosť. Nenazýval by som to hrozbou, no je to faktor, ktorý je opodstatnené sledovať, lebo vývoj na Slovensku je iný ako v ostatných krajinách.

Už niekoľko mesiacov sú ceny na trhu stabilné, prípadne mierne klesajú. Ľudia prirodzene nechcú kupovať nehnuteľnosti na cenovom vrchole. Dá sa očakávať výrazný pokles?

Dopyt prirodzene poklesol pri vyšších úrokových sadzbách, vyššej inflácii a popri poklese reálnych miezd. Tomu sa ale prispôsobila aj ponuka. Výsledkom je pokles aktivity na realitnom trhu. Sme možno v najhoršom bode s najvyššou infláciou a najvyššou neistotou. Veríme, že ekonomické prostredie sa bude v najbližších mesiacoch samé o sebe stabilizovať. Počítame so zrýchlením tempa rastu miezd. Predpokladáme, že obidve strany, teda aj ponuka aj dopyt, sa budú zvyšovať. Stále vidíme mierny pokles cien, predávajúci sa nemajú kam ponáhľať. S plošným poklesom cien nepočítame. Ceny počas tohto roka budú tam, kde sú dnes, možno mierne nižšie. Postupné oživenie dopytu a ponuky následne celý trh podľa nás rozhýbu.

X Taký pokles, ako v roku 2008 teda nehrozí?

Myslíme si, že sa to nestane. Nenastal prudký nárast nezamestnanosti, stále existuje dopyt, len je utlmený. Aj stranu ponuky ovplyvňuje vysoká inflácia, keďže rastú ceny stavebných materiálov a stavebných prác, to najmä pri nových bytoch obmedzuje priestor na pokles ceny.

 X Keď sa pozrieme na hypotéky, na jar boli úrokové sadzby pod jedným percentom, teraz sú okolo troch. V minulosti boli hypotéky aj výrazne drahšie, no na druhej strane ich cena je len počas niekoľkých mesiacov zhruba o trojnásobná. Ako vnímate túto situáciu?

Dobre ste to popísali. Na druhej strane, keď si človek bral hypotéku na úrovni jedného percenta, bolo to pre neho pozitívne, no ťažko mohol počítať s tým, že sa dostane ešte nižšie. Dnes sú úvery s vyššou sadzbou, to predražuje splátku. No klient môže odôvodnene očakávať, že pri ďalšej refixácii sa dočká aj nižšej sadzby. Sme vo fáze cyklu, keď sú sadzby vyššie, no je perspektíva, že v budúcnosti môžu sadzby klesnúť.

X Odporúčate teda sadzby s kratšou fixáciou, dá sa očakávať pokles sadzieb na horizonte dvoch až troch rokov?

Prognózovať je vždy náročné, nedá sa nič garantovať. Existuje predpoklad, že možno aj v roku 2024, prípadne 2025, sa môžeme dočkať mierneho poklesu úrokových sadzieb. Strednodobá fixácia je podľa mňa dobrým kompromisom, ktorý dáva rodinnému rozpočtu určitú stabilitu, no zároveň klient má šancu vyťažiť aj z prípadného poklesu úrokových sadzieb.

X Ako sa pozeráte na budúcnosť slovenskej ekonomiky?

Rovnako ako iné krajiny sme nemohli očakávať pandemickú krízu, ani vojnový konflikt, nevieme garantovať, že sa nestane niečo neočakávané. Napriek tomu môžeme dúfať, že práve teraz sme v tom najhoršom bode a už v druhej polovici roka sa situácia bude zlepšovať. Verím, že by to mohli pocítiť aj obyvatelia. Strednodobý vývoj nezávisí len od týchto vonkajších vplyvov, ale aj od politického smerovania a novej vlády. Slovensko dobiehalo úroveň západných krajín, aj pod vplyvom týchto kríz sa to ale zastavilo. Ak chceme aby konvergencia znovu pokračovala, musíme investovať do našej dlhodobej budúcnosti, do vzdelávania a výskumu.

X Zatiaľ sme nedobehli ani Česko. Prečo?

Na jednej strane sme Česko nedobehli, no v mnohých aspektoch sa rozdiel medzi krajinami znížil. Opäť ale platí, že dobiehanie sa zastavilo. Nielen u nás ale aj v Česku sa model ekonomického rastu do veľkej miery vyčerpal, hovoríme o raste postavenom na zahraničných investíciách a exporte. O budúcom úspechu Slovenska nerozhodne, či bude mať šiestu, prípadne siedmu automobilku. Rozhodujúce bude, či budeme schopní zvyšovať podiel práce s vyššou pridanou hodnotou, ktorá je spojená a s vyššími mzdami. Dôležitá teda bude zmena vnútornej štruktúry ekonomiky.

X Ako máme v tomto smere našliapnuté? Dôvod na optimizmus asi nemáme.

Sme vo fáze, keď sa za uplynulé roky sa nerobili žiadne hlbšie zmeny, ktoré by viedli týmto smerom, možno už sme aj neboli schopní o nich dostatočne diskutovať. Musíme sa vrátiť k týmto základom.

Róbert Prega

Je hlavný analytik Tatra banky. V tejto spoločnosti pôsobí od roku 1999. Venuje sa najmä analýze vývoja slovenskej ekonomiky, bankového sektora a strategickému plánovaniu. Vyštudoval Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave so zameraním na peňažníctvo./agentury/

X X X

Vražda Daniela Tupého: Súd poslal advokáta Puškára do väzby

Obvinený Adam Puškár podal sťažnosť proti rozhodnutiu o vzatí do väzby, o ktorej bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Obvinený advokát Adam Puškár bude stíhaný väzobne. Rozhodol o tom sudca Okresného súdu v bratislavskej Petržalke. V nedeľu podvečer to oznámil hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.

Sudca odkázal vedeniu polície, aby bolo zdržanlivejšie

„Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava V sa stotožnil s návrhom prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave a rozhodol tak, že vzal obvineného A. P. do väzby, a to z dôvodov tzv. útekovej a kolúznej väzby,“ uviedol Adamčiak.

Priblížil, že to je z dôvodnej obavy, že by sa mohol vyhýbať trestnému konaniu a utiecť a z dôvodnej obavy, že by mohol ovplyvňovať svedkov,“ doplnil hovorca súdu.

Sudca podľa jeho slov vyzval širokú verejnosť na rešpektovanie prezumpcie neviny obvineného a najmä na zdržanlivosť pri informovaní o tejto trestnej veci. Výzva sudcu smeruje aj k vrcholným predstaviteľom policajného zboru.

„Obvinený podal sťažnosť proti rozhodnutiu o vzatí do väzby, o ktorej bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave,“ doplnil Adamčiak.

 Prokurátorke by jedna výboveď svedka nestačila

Dozorová prokurátorka Soňa Juričková po dnešnom rozhodnutí súdu uviedla, že podľa súčasnej dôkaznej situácie, ktorá vyplýva zo spisového materiálu, práve Adam Puškár bol páchateľom trestného činu.

„Tým, že je to dosť citlivá vec. Obvinený má postavenie, aké má, tak zrejme nie je jednoduché počuť z našej strany, že teda navrhujeme niekomu Áčkovú a Béčkovú väzbu,“ vysvetľovala prokurátorka, prečo výsluch na súde trval tak dlho.

Advokát Puškár podľa jej slov dnes ku skutku nevypovedal. „Je to dosť citlivá kauza, kde vyšetrovanie trvá už 18 rokov a ja osobne zastávam názor, že čím menej sa vec prezentuje zo strany ľudí, ktorí nie sú OČTK, tým je to pre naše prípravné konanie a pre celé trestné konanie lepšie,“ tvrdí Juričková.

Ďalej argumentuje, že ak by existovala len jedna svedecká výpoveď proti trestne stíhanému, určite by neakceptovala vznesenie obvinenia a nepodávala by ani návrh na vzatie do väzby.

„Odposluchy boli robené, ale nie už v tomto štádiu,“ približuje ďalej dôkaznú situáciu. O kolúznom konaní obvineného od jeho zadržania v uplynulom týždni prokurátorka nemá vedomosť.

„O zázemí v zahraničí neviem, ale obava z toho, že by sa vyhýbal úkonom trestného konania tam bola. Z jeho strany boli vykonané takéto úkony, a preto som dávala návrh aj na útekovú väzbu,“ vysvetľuje svoj postup dozorová prokurátorka.

Potvrdila, že v prípade vraždy Daniela Tupého bola stotožnená DNA, ale nie taká, ktorá by patrila obvinenému. K prípadnému nálezu vražedného nožíka sa nechcela vyjadriť. Rovnako odmietla hodnotiť prácu prokurátorov, ktorí dozorovali prípad v minulosti.

 Jediná vec, ktorá sa nedá vyvrátiť

Puškár podľa jeho advokáta nevypovedal k samotnému skutku, vyjadril sa len k vtedy ešte navrhovaným dôvodom väzby. Sudca ich uznal, ale Puškár so svojim obhajcom s nimi nesúhlasia a podali sťažnosť, o ktorej rozhodne krajský súd.

Na otázku, či Puškár priznáva, že bol na mieste činu, jeho obhajca Michal Ellinger poznamenal: „To je jediná vec, ktorá sa nedá vyvrátiť.“

Na doplňujúcu otázku, či jeho klient finálne potvrdzuje, že bol na mieste činu, dodal, že sa k skutku zatiaľ nevyjadruje. Kolúzny dôvod väzby má prameniť z potreby vypočuť niektorých svedkov. Títo svedkovia podľa Ellingerovej kolegyne neboli definovaní.

Podľa obhajcu bol Puškár už k tejto veci raz predvolaný a vypovedal. Malo sa tak stať v roku 2020. Jeho súčasný advokát však obsah tejto výpovede nepozná.

Na margo výpovede svedka, ktorý vypovedá, že práve Puškár mal napadnúť obeť, teda Tupého, obhajca Puśkára uviedol: „Treba si uvedomiť, že to je človek, ktorý bol na mieste činu, a viete, ako je to, bol tam s ním, takže..“

Piťovcov pred rokmi oslobodili

Prípad, ktorý pred sedemnástimi rokmi rezonoval v spoločnosti rovnako ako dnes. Najprv vlna odporu proti prejavom neonacizmu, potom obvinení ľudia spájaní so zločineckým gangom piťovci a ich následné oslobodenie.

Z vraždy študenta Daniela Tupého, na ktorého sa spolu s jeho kamarátmi vyrútila banda útočníkov 4. novembra 2005, napokon tento týždeň obvinili mediálne známeho bratislavského advokáta Adama Puškára.

 Dozorová prokurátorka pre neho žiada útekovú a kolúznu väzbu, sudca Okresného súdu v bratislavskej Petržalke o tomto návrhu v nedeľu rozhodol. Okrem Puškára nie je obvinený nikto a to aj z dôvodu, že ostatní podozriví z bitky na Tyršovom námestí by mohli čeliť stíhaniu za skutky, ktoré sú už po rokoch premlčané.

Ublížiť, zbiť, udrieť si

Podľa vzneseného obvinenia mal Puškár v osudnú noc doraziť na Tyršovo nábrežie na petržalskej strane Dunaja spolu s pomerne početnou skupinou útočníkov. Viacerí vtedy patrili k popredným osobám futbalových chuligánov a prívržencov neonacizmu. Ich jediným cieľom bolo niekomu ublížiť, zbiť ho, udrieť si.

Keď bitkári vystúpili z áut, mali zbadať skupinu mladých ľudí, ktorí tam prichádzali zo Starého Mesta cez most a mierili do miestneho podniku Propeler. Napadli ich odzadu, začali ich biť.

Jeden z členov skupiny po rokoch polícii opísal, ako mal Puškár útočiť na jednu z týchto osôb – bol to Daniel Tupý. Tento svedok policajtom uviedol, že videl obvineného, ako so zatvorenou päsťou udiera neznámeho muža. Ten ležal na zemi a Puškár nad obeťou. Svedok rozprával, ako Puśkára videl vykonávať pohyb zhora nadol v hornej časti tela obete. Pohyb podľa jeho slov viackrát zopakoval. Po dobodaní mal obvinený advokát podľa svedka na chvíľu odísť k Dunaju. Svedok priznal, že aj on potom napadnutého niekoľkokrát udrel.

 Michala Ellingera, ktorý zastupuje Adama P., jeho klient vinu odmieta. „Môj klient sa žiadneho skutku, ktorý mu je kladený za vinu v uznesení nedopustil a akékoľvek ďalšie informácie nemôžem poskytnúť, lebo by som mohol zmariť zachytenie skutočného páchateľa,“ povedal advokát.

Naposledy bol Ellinger s klientom Puškárom v sobotu. „Dobre zvláda situáciu,“ povedal právny zástupca obvineného pred nedeľňajším súdom.

Viacerí svedkovia, ktorí mali patriť do skupiny útočníkov, priznali, že práve ich partia bola na Tyršovom nábreží v osudnú noc a bitky sa zúčastnili, aktuality.sk

X X X

Rusko tvrdí, že v Kirejevsku explodoval ukrajinský dron naložený trhavinou

Explóziu v stredoruskom meste Kirejevsk spôsobil ukrajinský prieskumný dron Tu-141 Striž naložený trhavinou. Uviedla to agentúra TASS s odvolaním sa na informácie úradov. V centre mesta v Tulskej oblasti mohutný výbuch vyhĺbil veľký kráter, zranili sa najmenej traja ľudia, poškodené boli podľa TASS aj obytné budovy.

 Mesto Kirejevsk s 25 000 obyvateľmi leží asi 200 kilometrov južne od Moskvy a 300 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. V Tulskej oblasti sa zrútilo bezpilotné lietadlo bez identifikačných znakov tiež pred týždňom, podobný incident bol z regiónu hlásený aj na začiatku marca.

 Úrady v ruských regiónoch od začiatku invázie na Ukrajinu pravidelne informujú o zrútených či zostrelených dronoch. Ukrajina sa k útokom na ruskom území nehlási.

Tento týždeň gubernátor ruskej Brjanskej oblasti Alexander Bogomaz oznámil, že ukrajinské sily vykonali dronový útok na prekladisko ropy Novozybkov. Dronový útok ohlásilo aj mesto Džankoj na polostrove Krym. Rusi predpokladajú, že Ukrajinci pomocou upravených prieskumných dronov Striž podnikli vlani v decembri spektakulárne útoky na letisko ruských strategických bombardérov používaných k útokom proti ukrajinským mestám, hoci tieto letecké základne sú vzdialené stovky kilometrov od ukrajinských hraníc. /agentury/

X X X

Fico sa dostal na čelo v ďalšom prieskume. Heger by vytlačil Matoviča z parlamentu

 Prieskumy preferencií politických strán viacerých agentúr naznačili, že Smer sa opäť derie na čelo sympatií voličov. Potvrdil to aj prieskum, ktorý v dňoch 14. až 22. marca na vzorke 1 018 respondentov realizovala agentúra Focus pre reláciu TV Markíza Na telo.

V marci oproti prieskumu Focusu pre TV Markíza z februára 2023 vzrástli preferencie Smeru o 3 percentuálne body (p.b.) na 17,6 percenta, naopak, Hlasu klesli o 3,7 p.b. na 17,1 %. Progresívne Slovensko stúplo o 1,1 p.b. na 12,1 %. Republika poskočila tiež o 1,1 p.b. na 9,6 %. Sme rodina zostala na tom, čo mala a dosiahla 7,7 %.

SaS stratila 0,2 p.b., KDH 1,1 p.b. Demokrati povereného premiéra Eduarda Hegera by dosiahli rovných päť percent.

V parlamente by, naopak, neboli Aliancia (4,7 %), OĽANO (4,3 %), SNS (3,4 %) ani ĽSNS (2,7 %). Miesto v zákonodarnom zbore by nemali ani Maďarské fórum (1,5 %), Dobrá voľba a Umiernení (1,4 %) a Za ľudí (1,2 %).

Strana Smer by mala podľa prieskumu v Národnej rade 33 kresiel, Hlas-SD 32, Progresívne Slovensko 23. Republika by získala 18 kresiel, Sme rodina 14 a KDH 11 miest v parlamente. SaS by získala desať a Demokrati deväť kresiel./agentury/

X X X

Prepočítali, o koľko zdražie nové auto, ak sa prijmú nové emisné normy

 Pripravovaná emisná norma Euro 7 by mohla zvýšiť cenu nového auta v priemere o 2 000 eur. Také sú odhady Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA). Norma by mala byť zavedená už v júli 2025. Asociácia pritom kompetentným odkazuje, že je možné súčasne zlepšiť kvalitu ovzdušia, znížiť vplyv na životné prostredie ako aj zachovať konkurencieschopnosť európskych automobiliek.

„Nedávny návrh normy Euro 7 o emisiách znečisťujúcich látok je ukážkovým príkladom nariadenia, ktoré zvýši neistotu ohľadne kľúčových rozhodnutí ako aj investícií európskych výrobcov vozidiel bez toho, aby prinieslo výhody pre životné prostredie,“ skonštatovala generálna riaditeľka ACEA Sigrid de Vries. V súčasnosti platná norma Euro 6 má pritom podľa nej spolu s nárastom počtu elektrických vozidiel potenciál priniesť až 80-percentné zníženie emisií.

 Ako zdôraznil prezident ACEA a generálny riaditeľ skupiny Renault Luca de Meo, výzvy a rovnako tak tlak na automobilový priemysel sú obrovské. „V Európskej únii ubúdajú stimuly na nákup vozidiel s nulovými emisiami, no zaznamenávame masívnu podporu našich konkurentov v Číne a USA. Toto všetko sa deje v kontexte, keď celková európska konkurencieschop­nosť klesá,“ skonštatoval./agentury/

X X X

Kollár považuje výmenu stíhačiek a vrtuľníkov za dobrú, Fico nesúhlasí

Výmenu stíhačiek za bojové vrtuľníky Viper považuje predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) za dobrý obchod. Naopak, poslanec Národnej rady SR a predseda Smeru Robert Fico s tým nesúhlasí. Slovensko podľa neho bojové vrtuľníky nepotrebuje, vyhlásil v relácii TV Markíza Na telo.

Smer má podľa Fica v pondelok (27. 3.) podať trestné oznámenie na členov vlády, ktorí rozhodovali o poslaní stíhačiek na Ukrajinu. Podľa jeho slov bolo toto rozhodnutie protiústavné. Šéf parlamentu pripomenul, že stíhačky sme na rozdiel od Ukrajiny už nevedeli využiť. USA sa však podľa Fica zbavuje starej olietanej techniky. „Tieto vrtuľníky nikdy neboli plánované. Sú to stroje, ktoré nepotrebujeme,“ vyhlásil šéf Smeru. Kollár to považuje za výhodnú ponuku a Slovensko s ňou nemusí súhlasiť.

Obaja diskutujúci sa dotkli aj témy zvyšujúcich sa cien potravín. Kollár považuje zastropovanie cien potravín za marketingový ťah obchodných reťazcov. Myslí si, že v tejto veci by mal zasiahnuť Protimonopolný úrad SR. Fico pripomenul, že budúci týždeň organizujú k tejto problematike okrúhly stôl. Obaja plánujú v tejto veci nájsť konsenzus.

Fico sa dostal na čelo v ďalšom prieskume. Heger by vytlačil Matoviča z parlamentu

Peter Pellegrini s Hlasom-SD chce podľa Fica vytvoriť vládu s Progresívnym Slovenskom, Zuzanou Čaputovou a SaS. „To sú strany, ktoré on preferuje, ja to rešpektujem,“ povedal líder Smeru. Poznamenal, že nikoho nebude prosiť, aby zmenil svoj politický postoj. Tvrdí, že musí rátať aj s tým, že Smer môže byť na 50 percent opäť v opozícii. Kollár v prípade, že sa Sme rodina dostane do parlamentu, bude rokovať s partnermi, nevylúčil spoluprácu ani so Smerom.

Šéf hnutia Sme rodina uviedol, že s dočasne povereným ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom sa zatiaľ nebavil, či bude v septembrových voľbách na kandidátke hnutia, plánuje ho osloviť. Na otázku, či by bol rád, aby bol Igor Matovič (OĽANO) po voľbách opäť ministrom, neodpovedal. Fico pripustil, že o súčasnej podobe Trestného zákona by v parlamente zahlasoval. Bol by rád, keby Robert Kaliňák opätovne kandidoval. Potvrdil, že chce vyhrať voľby, nekonkretizoval však, či by chcel byť znovu premiérom. /agentury/

X X X

Najlepšie slovenské vinárstva za rok 2023: Dominovali Šimákovci a vinári z Hlohovca a Vrábeľ

 Slovenské víno oslavuje tridsiate narodeniny ako Slovenská republika. Víno sa, pravdaže, na Slovensku pestuje oveľa dlhšie, vyše 2000 tisíc rokov. Až teraz sa však vinári usilujú jasne pomenovať črty typické pre slovenské víno. Stalo sa tak počas slávnostného vyhlásenia troch najlepších slovenských vinárstiev za rok 2023 a ocenenia osobností Slovenského vína.

 Tím Zámockého vinárstva, ktoré získalo titul Vinárstvo roka.

Ako vidno, pojem Slovenské víno už máme. Vinári ho poznali a poznajú ako galavečer, prehliadku najlepších mokov a ich tvorcov. Musel prejsť istý čas, aby symbol krásneho vína zo Slovenska naplnili novým obsahom. Je v mnohom symbolické, že sa tak stalo 30 rokov potom, čo bola založená prvá samosprávna organizácia vinárov. Tiež prešla zložitým vývojom, ktorý napokon vyústil do logického zjednocovania vinárov s vinohradníkmi. Nie je ešte stále dokončené, ale zdá sa, že sa blýska na lepšie časy.

 Viacero slovenských vinárov uspelo na vinárskej súťaži Vinalies Internationales, ktorá sa považuje za svetové majstrovstvá najlepších vín planéty.

Na začiatku tejto jari sme sa konečne dočkali prvej definície slovenského vína, ktorá môže zjednocovať jeho pestrosť a rôznorodosť v niektorých ohľadoch porovnateľnú aj s oveľa väčším Francúzskom.

Čo je slovenský originál

Skutočne máme nesmierne rozmanité nielen prírodné podmienky, obdarúvajúce víno originalitou priestor. Naše vína sa jedno od druhého však líšia filozofickým, podnikateľským prístupom k ním samým, mnohorakým pretavením skúsenosti predkov i súčasných trendov, ktoré vysielajú svetové vinárske školy.

 Všetky tieto odtienky si všimol prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Vladimír Mrva, rešpektovaný vinár, keď dal do pozornosti to, čo zjednocuje, a nie rozdeľuje slovenské víno. „Kritériom kvality slovenského vína by mal byť pôvod hrozna, kvalita vína a určite schopnosť spolupracovať, promovať – predstavovať naše víno ako víno slovenské. Takéto víno tvoria malí, strední aj veľkí vinári, rovnako autentisti, remeselní vinári či oranžisti. Som optimista a verím, že sa zmocníme potenciálu, ktorý Slovensko má, aby dorábalo kvalitné odrodové vína.“

Vladimír Mrva, prezident zväzu: Kto sú slovenskí vinári? Malí, strední aj veľkí.

Mrva viac razy zdôraznil, že sa potrebujeme viac stmeliť aj osmeliť a aktívne ponúknuť slovenské vína svetu, lebo „cez dvere, ktoré sú otvorené, prichádza na Slovensko nielen víno zo sveta, ale môže a musí ísť do sveta aj víno slovenské. Nie je to, samozrejme, nijaký objav. Slovenské víno už roky a veľmi úspešne chodí do sveta, o čom svedčia víťazné ťaženia na medzinárodných vinárskych súťažiach v Paríži, Madride či podujatiach Concourse Mondial de Bruxelles.

Prezident zväzu nastolil požiadavku ešte náročnejšiu: dostať slovenské vína na nápojové lístky zahraničných reštaurácií, hoci aj v skromných šíkoch, ale mať na nich zastúpené víno zo Slovenska. Lebo vynikajúce víno môže slúžiť ako pozvánka pre bližšie spoznanie malej krajiny veľkých vín – tak seba predstavilo svojho času Luxembursko, neskôr Česká republika. Prečo by sme nemohli aj my?

 Jaroslava Kaňuchová-Pátková: Kolekcia Zámockého vinárstva je na mimoriadne vysokej úrovni.

Potenciál na to naozaj máme. Počas galavečera predstavili tri najlepšie slovenské vinárstva. Vinárstvom roka 2023 sa stalo Zámocké vinárstvo Pezinok s dvoma korunnými princami – Predium Vráble s palmou striebornou a Golguz Hlohovec s ratolesťou bronzovou. Táto trojica reprezentuje kľúčový prúd v slovenskom víne, obrovskú túžbu zmeniť seba, nadviazať na dlhú, slávnu tradíciu a dielo predkov. Nie pokrvných, ale inšpirujúcich podať obdobný výkon, ako svojho času dokázali predchodcovia.

Nie náhodný zámocký víťaz

Ešte pred desiatimi rokmi v Pezinku chradol tamojší zámok, ktorý v časoch Pálffyovcov patril k ozdobám mesta, jednak parkom, jednak zámockými palotami, v ktorých sa podávalo vynikajúce malokarpatské víno. V búrlivom 20. storočí zámok z rúk šľachty prevzalo najprv vinohradnícke družstvo, potom „v mene všetkého ľudu“ štát, aby ho odovzdal privatizérom a napokon ho odkúpila a citlivo zrekonštruovala rodina Šimákovcov pochádzajúca z Kysúc.

Štefan Šimák sa preslávil a zarobil peniaze v mediálnom biznise, aj vďaka nemu mu víno učarovalo a počarovalo do tej miery, že rodinné bohatstvo investoval do veľkolepej obnovy chátrajúceho zámku v Pezinku. Naznačil, ako by sme sa mali správať k národnému kultúrnemu dedičstvu, pretože cez zámok ožilo umenie všetkého druhu vrátane umenia dobrého života, súčasťou ktorého je aj víno, vinohrady a nádherné zámocké priestory, v ktorých sa rodí a podáva.

Predium Vráble patrí k šťukám vinárskeho rybníka.

Štefan Šimák už nežije a predsa je medzi nami okrem iného či práve prostredníctvom vína a vinohradov, o ktoré sa starajú jeho synovia Štefan a Richard, vinár Roman Janoušek a spolu s nimi tím mladých mužov a žien oddaných vínu. Zámocké vinárstvo získalo majstrovský titul v jubilejnom tridsiatom roku moderného slovenského vína s vynikajúcim skóre 231 bodov, keď 142 z nich tvorili body za skvelú reprezentáciu Pezinka a Slovenska na domácich a najmä zahraničných súťažiach.

Dosiahnutý výkon výstižne zhodnotila výkonná riaditeľka vinohradnícko-vinárskeho zväzu Jaroslava Kaňuchová-Pátková: „Získať toľko bodov za súťaže je nesmierne náročné, každé víno z portfólia si totiž môže víťaz vinárstva roka započítať iba raz. Ak získa také množstvo bodov, garantuje to, že celá kolekcia jeho vín je na mimoriadne vysokej úrovni. Gratulujeme.“

Je k čomu – k veľkým zlatým medailám Zámockého vinárstva na Vinalies Internationales v Paríži, šampiónom z moravských Valtíc, kde v časoch spoločného štátu súťažili o postavenie primusa slovenskí a českí (moravskí) vinári, či za víťazstvo na najprestížnejšom domácom podujatí Vínne trhy Pezinok.

Tradícia a túžba po zmene sa nevylučujú

Kráľ si nie je nikdy istý svojim postavením. O trón usilujú konkurenti. Predium Vráble a Golguz Hlohovec nepochybne budú patriť v najbližších rokoch k horúcim uchádzačom o žezlo najlepšieho vinárstva. So Zámockým vinárstvom ich spája silné vinohradnícke zázemie. Predium aj Golguz rozvíjajú, aká to zhoda náhod, prvorepublikovú tradíciu moderného podnikania vo víne. Kým vo Vrábľoch ju reprezentovala podnikateľská rodina Shickovcov, v Hlohovci Fussmannovcov. S odstupom bezmála storočia na ich dielo nadviazali súčasníci.

Predium ukazuje, ako zatraktívniť mestečko, ako sú Vráble. Dvaja podnikatelia – Milan Solár rodák z Nitry a Moravan Karol Prúša so svojimi synmi – vybudovali na viničnej hore neďaleko Vrábeľ vinárstvo v samom epicentre zrodu vína. Týmto smerom sa uberá svet – ochutnávať víno tam, kde najlepšie ukazuje všetky svoje podoby, a kde chápeme veci v širších súvislostiach. Golguz nás zasa upozorňuje na potenciál územia na rozhraní slnečného Považského Inovca a už dolného Váhu. Rodia sa tu excelentné vína, biele aj červené s nezameniteľným terroirovým odtienkom.

Na galavečere Slovenské víno ponúkli hosťom 191 vín zo sedemnástich vinárstiev. Boli tu vína, ktoré potvrdili svoje kvality vo svete a, pravdaže, doma. Vína, ktoré nájdeme v Národnom salóne vín, vína reprezentujúce tradíciu aj ustavičnú túžbu po zmene. Vo víne je pravda, pravda o našej rozporuplnosti, o snahe byť lepšími.

Kto hýbe vínom? Múdri ľudia

Na Slovenskom víne ocenili trojicu osobností, ktoré sa o rozvoj vinárstva pričinili. Sú nimi takmer už osemdesiatnik Vladimír Sodoma, niekdajší riaditeľ odrodového skúšobníctva Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave, jednej z najstarších inštitúcií slovenského poľnohospodárstva, ktorá bdie prostredníctvom znalcov nad kvalitou viniča, viníc a vína. Ďalším oceneným bol profesor Jozef Bíreš, šéf štátneho potravinového odboru, ktorý dozerá na čistotu vína. Trojicu uzavrel Ľubomír Vitek, prvý predseda samosprávneho vinohradnícko-vinárskeho zväzu, s ktorým o. i. denník Pravda začal pre dvadsiatimi rokmi zviditeľňovať súťaženie slovenských vinárov.

 Aká je budúcnosť slovenského vína? Na sklonku minulého roka poslal minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan vinárom štyri milióny eur, aby mohli pokračovať v obnove vinohradov. Naozaj stojíme na rozhraní, plochy viníc padli na menej ako jednu tretinu spred 30 rokov, je najvyšší čas vyklčovať a obnoviť prestarnuté, v časoch družstiev založené vinohrady.

V tvrdom zápase o verejné zdroje našiel minister odvahu podporiť sektor, ktorý si to zaslúži. Nielen kvôli dôvodom reprezentačným, kvôli chvíľam, keď nás víno povznáša a umocňuje slávnostné momenty, či prekonávame s ním ťažobu, ale preto, že vinohrady robia krajinu pevnejšou, súdržnejšou, odolnejšou a, pravdaže, krajšou, vrastajúcou do našich sŕdc.

Je čas postarať sa o to, aby sa slovenské víno písalo s veľkým písmenom S. /agentury/

X X X

Z 3189 základných a stredných škôl nemá vlastnú telocvičňu 1651

Vybudovanie telocvične nie je možné z financií alokovaných v pláne obnovy pokryť.

Z celkového počtu 3189 základných, špeciálnych základných, stredných a špeciálnych stredných škôl v roku 2022 nemá vlastnú telocvičňu 1651. Vyplýva to z dát Centra vedecko-technických informácií SR za rok 2022, ktoré TASR poskytol odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR. Počet škôl, ktoré vlastnia telocvičňu, je 1538.

Rezort školstva sa už dlhšie zaoberá podporou budovania športovej infraštruktúry. „Fond na podporu športu a jeho prioritné zameranie na financovanie športovej infraštruktúry (minimálne 17 miliónov eur ročne), vyplývajúce z nami predloženej a dnes už platnej novely zákona o Fonde na podporu športu, je jedným z dôležitých systematických opatrení riešenia danej problematiky,“ uviedli z rezortu školstva. V tomto roku je možné podľa ministerstva sa uchádzať o finančnú podporu školskej športovej infraštruktúry vrátane telocviční v rámci výzvy, ktorú Fond na podporu športu vypísal.

Okrem toho ministerstvo konštatuje, že vyvinulo a vyvíja výrazné úsilie s cieľom využitia štrukturálnych fondov EÚ na riešenie budovania a rekonštrukcie športovej infraštruktúry na školách v programovom období 2021 – 2027. „To sa prejavilo tým, že táto oblasť je historicky prvýkrát zahrnutá v Partnerskej dohode SR s Európskou komisiou. Uvedené by sa mohlo premietnuť do reality (vypísania výzvy zo strany Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR) už v priebehu tohto roka,“ dodal rezort školstva.

Vybudovanie telocvične nie je možné z financií alokovaných v pláne obnovy pokryť. „S telocvičňami sa však počítalo pri príprave nového programového obdobia v rámci Operačného programu Slovensko. Ten budú môcť samosprávy využiť aj s týmto cieľom,“ uzavreli z rezortu školství, aktuality.sk

X X X

Pribudli noví starostovia aj poslanci. V štyroch obciach voľby znova neboli

 Ďalšie doplňovacie komunálne voľby budú na jeseň. V sobotu sa konali v 54 obciach na Slovensku doplňujúce komunálne voľby. Obyvatelia si volili starostov alebo poslancov.

Volilo sa tam, kde sa 29. októbra nehlasovalo, prípadne nebol zvolený starosta kvôli rovnosti hlasov alebo sa kandidát vzdal a ľudia nezvolili dostatočný počet poslancov. V štyroch obciach sa opäť nekonali, pretože podobne ako v októbri, ani teraz nikto neprejavil záujem.

Nahradí otca

Úradníčka Erika Lašútová je novou starostkou Rajeckej Lesnej v okrese Žilina. V obci sa museli konať doplňujúce voľby aj napriek tomu, že vlani na jeseň si obyvatelia starostu zvolili. Stal sa ním vtedy Miloš Mikula, ktorý obec viedol od roku 2018. Ešte zvolal miestne zastupiteľstvo na 5. decembra, no tesne predtým, 28. novembra, zomrel.

Lašútová, ktorá je dcérou nebohého Mikulu, súperila s tým istým protikandidátom ako jej otec. Získala 483 hlasov, dôchodca Peter Tarábek 158 a v októbri 196 hlasov.

Pokračuje ďalej

Ivana Frívaldská sa stala znova starostkou v Ondrášovej v okrese Turčianske Teplice. V októbrových riadnych voľbách získala 33 hlasov, rovnako ako jej vtedajšia protikandidátka Eva Piliarová.

V sobotu jej jedinou protikandidátkou bola Marcela Hrdinová. Tentokrát bol pomer medzi oboma 38:34 hlasov. Zo 77 voličov ich prišlo až 72.

Zaktivizovali sa

Rovnakí traja kandidáti kandidovali na primátora v Točnici v okrese Lučenec vlani aj túto sobotu. Lívia Bračoková a Daniel Ivanič získali v októbri zhodne po 65 hlasov a tretí protikandidát Peter Šarkan 57. Vlani ešte šesť hlasov získala Martina Stehlíková.

Po doplňujúcich marcových voľbách je jasné, že obec bude mať starostku. Bračoková získala 74 hlasov, Ivanič 71 a Šarkan 70 hlasov.

Víťazka bola istá

Vo Dvoroch nad Žitavou v okrese Nové Zámky už pred konaním volieb vedeli, že budú mať novú starostku. Kristína Fridriková bola jediná kandidátka a hlasy jej dalo 641 ľudí.

„Určite ma to teší, ale obec vlastne vediem už od decembra,“ konštatovala.

V októbrových voľbách vyhral dovtedajší starosta Branislav Becík. Uspel aj vo voľbách do Nitrianskeho samosprávneho kraja a stal sa predsedom. Funkcia starostu je nezlučiteľná s funkciou župa, a tak sa rozhodol pre kraj.

Druhý sa stal prvým

Starostu si v Pribete v okrese Komárno v októbri zvolili. Rudolf Héger zvíťazil s prehľadom, hlas mu dalo takmer 58 percent voličov, no 15.novembra sa funkcie vzdal.

Novým starostom sa v sobotu stal Norbert Zsitva. Získal 733 hlasov, na jeseň to bolo 511. Starostom bol aj v predošlom volebnom období. Jeho protikandidátka, pedagogická asistentka a obecná poslankyňa Silvia Sándorová dostala 332 hlasov.

Starostom bol dva dni

Zopakovať si voľby museli aj v Tajnej v okrese Nitra. Právoplatne zvolený starosta v októbri 2022 Karol Odráška síce zložil sľub 28. novembra, no funkcie sa vzdal po dvoch dňoch, k 1.decembru.

Voliť v sobotu prišlo 173 ľudí, pričom 171 bolo platných hlasovacích lístkov. Zvíťazil Jozef Füle so 142 hlasmi, jeho protikandidátka Gabriela Šplehová, ktorá bola starostkou od roku 2006 do roku 2022, iba 29 hlasov. Kandidovala aj v októbri 2022, vtedy jej hlas odovzdalo 73 voličov.

Najprv nikto, potom štyria

Na starostu v októbri nikto nekandidoval ani v Šarišských Bohdanovciach v okrese Prešov.

V doplňujúcich komunálnych voľbách už prejavili záujem štyria kandidáti. Zvíťazil Patrik Halčišák s počtom hlasov 221, na druhom mieste Ľuboš Čontoš (112), Martin Obehauser (54) a na poslednom mieste skončil Martin Tkáč so 41 hlasmi.

Majú už aj poslancov

V obci Ratkovo v okrese Martin vlani v októbri za starostu nikto nekandidoval. Starostom sa stal Rastislav Frkáň, ktorý bol jediným kandidátom. Zo 168 oprávnených voličov sa sobotňajších volieb zúčastnilo 79 obyvateľov a hlas mu dalo 61 obyvateľov. Starostom je už od roku 2014.

 V Ratkove si volili aj päťčlenné obecné zastupiteľstvo. V minuloročných komunálnych voľbách prejavili záujem o post poslanca v obci iba traja kandidáti, pred októbrovými voľbami kandidátky stiahli.

Druhý pokus vyšiel

Rozhodnúť o starostovi museli aj v Habure v okrese Medzilaborce. Obyvatelia mali možnosť vybrať si z tých istých kandidátov ako v októbri. Vtedy však Martin Onufrák a Michal Prejsa (KDH) získali zhodne 134 hlasov.

Doterajší starosta Prejsa, ktorý riadi Haburu od roku 2014, získal tentokrát 159 hlasov, jeho protikandidát 124.

Veľmi tesné

Rovnaká situácia, rovnosť hlasov, nastala aj v Nechválovej Polianke v okrese Humenné. Rovnaký počet po 32 hlasov dostali starostovskí kandidáti Vladimír Megela a Tibor Sisák. Od soboty bude staronovým starostom Megela, ktorému dalo hlas 43 obyvateľov, Sisák dostal o jeden menej.

Víťazstvo s prehľadom

Katarína Tomaščínová je novou starostkou obce Chmiňany v okrese Prešov. Kandidovala spolu s Marekom Jarkovským aj vlani na jeseň a dostali zhodne 147. Za nimi vtedy skončil dovtedajší dlhoročný starosta Cyril Miškuf, ktorý dostal 146 hlasov. Do boja už tentokrát nezasiahol.

Pôvodne s Tomaščínovou a Jarkovským kandidoval do marcových doplňovacích volieb aj Jaroslav Dubinský, ktorý sa však pred voľbami vzdal.

Nová starostka v sobotu získala 296 hlasov a jej protikandidát 212.

Znova na jeseň

Doplňujúce voľby sa nekonali v obciach, v ktorých jesenné voľby označil za neplatné Najvyšší správny súd. Rozhodol až po tom, keď predseda Národnej rady SR vypísal termín marcových doplňujúcich volieb. Tam sa k volebným urnám vyberú až na jeseň, podobne ako v obciach Malé Borové, Michalková, Brezovec a Starina, kde sa neuskutočnili ani v októbri a v marci. V prípade prvej menovanej si mali zvoliť poslanca do zastupiteľstva. Vo zvyšných troch chýba starosta. Chýbať však bude aj naďalej, aktuality.sk

X X X

Stovky tisíc slovenských domácností by mohli mať lacnú energiu z vetra. Pripravujú sa investície za vyše miliardu

 Na Slovensku sa pripravujú investície do veternej energetiky za 1,4 miliardy eur. Uviedla to Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

 Členovia SAPI v súčasnosti pracujú na projektoch s výkonom 1116 megawattov (MW), z toho pri projektoch s výkonom 509 MW podali už aj zámer pre posúdenie vplyvu stavby na životné prostredie (EIA). „V rámci zvyšných projektov sa aktuálne posudzuje vhodnosť lokality, možnosti pripojenia, ale samozrejme sa aj diskutuje s priľahlými obcami a mestami,“ priblížil Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.

 Spresnil, že v prípade ich dokončenia, ktoré by urýchlilo odstránenie stále existujúcich legislatívnych bariér, by tieto elektrárne mohli vyrábať elektrinu pre 736.000 slovenských domácností. „Aj napriek dlhé roky neriešeným bariéram, ktoré dostali Slovensko na poslednú priečku v EÚ vo využívaní vetra, vidia firmy so skúsenosťami zo zahraničia potenciál rozvoja veternej energetiky u nás,“ upozornil Lacko.

Podčiarkol, že susedné Rakúsko, Česká republika, Poľsko, ale aj ďalšie krajiny ekologickú výrobu elektriny z vetra intenzívne rozvíjali v čase, kedy sa v SR veterné elektrárne nestavali. V súčasnosti je na Slovensku päť veterných elektrární s celkovým výkonom 3 MW.

Poznamenal, že viaceré projekty počítajú aj s využívaním batériových úložísk či tzv. Power-to-X riešeniami (zmena vyrobenej elektriny na vodík, či na syntetické palivá). Práve spomínané riešenia umožňujú optimálne využitie vyrobenej zelenej elektriny v čase, kedy je najviac potrebná.

„Veterné elektrárne sú dnes jedným z technologicky najlacnejších zdrojov elektriny. Nielenže nepotrebujú dotácie, ale dokonca tlačia aj na znižovanie cien na trhu. Ak zohľadníme aj na Slovensku zvažované nové možnosti ukladania elektriny vyrobenej z vetra do batérií alebo palív, stráca váhu aj dodnes často, aj keď neopodstatnene používaný argument o nestabilnej dodávke elektriny,“ vysvetlil Lacko.

Kľúčové podľa neho je to, aby Slovensko urýchlene upravilo zákony a legislatívu tak, aby sa odstránili bariéry, ktoré majú za následok, že sa za 19 rokov nepostavila ani jedna veterná elektráreň. „Aktuálny prieskum nám ukázal, že niektoré projekty už vyše roka čakajú iba na stanovenie rozsahu pre vypracovanie správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie, čo je vlastne len prvý krok v povoľovacích procesoch. Pre porovnanie, v Estónsku prijali v reakcii na energetickú krízu zákony, ktoré majú urýchliť výstavbu o takmer dva roky a v Španielsku zvažujú inštitút tichého súhlasu pri výstavbe veterných elektrární,“ dodal Lacko./agentury/

X X X

Šokujúca prehra Dánska, neudržalo dvojgólový náskok proti outsiderovi

 Futbalisti Dánska nečakane zakopli vo svojom druhom zápase v H-skupine kvalifikácie ME 2024. V nedeľu prehrali v Astane s domácim Kazachstanom 2:3, hoci ešte v 73. minúte viedli po dvoch góloch Rasmusa Höjlunda 2:0.

Kazaši dokázali v závere otočiť skóre zásluhou presných zásahov Bachtijora Zajnutdinova z pokutového kopu, Aschata Tagybergena a Abata Ajmbetova. Posledne menovaný dostal v nadstavenom čase druhú žltú a teda červenú kartu, domáci však už tesný náskok udržali a pripísali si prvé tri body do tabuľky.

Dáni, majstri Európy z roku 1992 a semifinalisti ME 2020, majú rovnako len tri body za úvodné víťazstvo nad Fínskom (3:1). Höjlund potvrdil streleckú formu, 20-ročný útočník Atalanty Bergamo a autor hetriku do siete „Suomi“ má po dvoch stretnutiach na konte už päť gólov, aktuality.sk

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.