Najväčšia americká banka JP Morgan prognózuje, že ceny ropy môžu v dôsledku nových sankcií, ktoré chystá Západ, vyletieť až na úroveň 380 amerických dolárov za barel. Pritom barel ropy Brent sa dnes predáva za necelých 112 dolárov. Motoristi nielen na Slovensku, ale v celej Európe cítia nepríjemné zdraženie pohonných hmôt.

Pokiaľ by sa barel ropy Brent predával za cenu okolo 380 dolárov, benzín a nafta v Česku by stáli približne 90 korún (3,64 eur) za liter. Na prognózu americkej banky upozornil ako prvý český ekonóm Lukáš Kovanda z Trinity bank.

 Pritom pokiaľ by naozaj na ruskú odvetu došlo, dalo by sa predpokladať skôr ďalšie oslabenie českej koruny oproti doláru. V tom prípade by sa cena pohonných hmôt dostala do pásma od 90 do sto korún (4,04 euro) za liter, tvrdí Kovanda.

 Na Slovensku by bola situácia podobná. Ak by sa prepočítalo približne 3,5-násobné navýšenie cien ropy na slovenské ceny benzínu a nafty, išlo by približne o 1,7-násobné zvýšenie, keďže spotrebná daň a DPH tvoria z celkovej ceny asi polovicu. To znamená, že ak sa v súčasnosti ceny najpredávanejšieho benzínu a nafty pohybujú už takmer na úrovni 2 eur, a predpoveď banky by vyšla, nová cena by bola podľa hrubého prepočtu bola takmer 3,5 eura.

Skupina G7 rokuje o nových sankciách na ruskú ropu. Jej cenu chcú zastropovať do určitej úrovni, pričom tankery, ktoré vyvážajú ruskú ropu do sveta za cenu vyššiu, než je strop, by nemohli získať poistenie. Poistenie tankerov majú vo veľkej väčšine v rukách západné inštitúcie v Británii alebo v Európskej únii, tvrdí Kovanda.

 Rusko má tento rok za ropu značné príjmy, a to z dôvodu vojny, ktorú rozpútalo. „Takže pokiaľ by v rámci odvety za zastropovanie vývozných cien znížilo svoju dennú produkciu ropy o päť miliónov barelov, čo je jeden zo scenárov, ktorý analytici JP Morgan prepočítali, vďaka rastu cien ropy by jeho rozpočet stále nijak výrazne negatívne nepocítil,“ uviedol Kovanda./agentury/

X X X

Hlina sa opäť pripomenul. Kollárovi vylepil pred bilbord reakciu na nájomné byty

 Vládna koalícia sa začala chváliť bilbordami naplnených sľubov. Či už ide o ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) s bilbordom „200 eur na dieťa. Splnili sme,“ alebo predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) s bilbordom, ktorý má v názve „nájomné byty sú realitou. Niekdajší šéf KDH a exposlanec Alojz Hlina, ktorý sa pridal k strane Tomáša Druckera, kedysi zaparkoval pred dom bývalého komunistu Vasila Biľaka tank, sa pred pár dňami opäť pripomenul.

 Hlina je známy svojimi exhibicionistickými činmi. Najnovšie pred Kollárov bilbord zasadil svoj vlastný bilbord s mottom „A mohla bych je vidět?“, na ktorom je v pozadí fotka babičky.

„Tak ako? Čo si pomyslíte, keď si tak idete po slovenských cestách, či necestách, rozmýšľate z čoho to všetko zdraženie zaplatíte a z bilbordov sa na Vás usmievajú politici. Politici, korí si za Vaše peniaze oblepili celé Slovensko so svojimi klamstvami,“ nahnevane sa vyjadril Hlina na svojom Facebooku.

„Mnohí ľudia po tridsiatke bývajú v „mama hoteli“, pretože si nemôžu dovoliť predražené bývanie. Vieme, ako tento problém vyriešiť.“ Takto ešte pred voľbami v roku 2020 obhajoval Kollár svoje plány vystavať 25-tisíc nájomných bytov za rok. Šéf hnutia sme rodina pred dva a pol rokmi sľuboval vo videu 2-izbový byt za 200 eur. Aká je dnes realita?

 Takmer po dva a pol roku od sľubov, parlament schválil zákony o štátnej podpore nájomného bývania. Zákon, ktorý predložil poslanec Sme rodina Miloš Svrček, má vytvoriť prostredie, ktoré umožní výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania s regulovanou výškou nájomného a so zárukou dlhodobého bývania. Agendu zastrešuje úrad podpredsedu vlády pre legislatívu Štefana Holého tiež zo Sme rodina. Zákon nadobudne platnosť od začiatku budúceho roka.

Nájomné byty teda až takou realitou ako uvádza Kollár na svojich bilbordoch nie sú. Boli by, keby sa aspoň začali kopať základy. Prvé byty, napríklad v Nitre by mali tendrovať stavebné práce začiatkom júla a pred koncom roka by sa malo stavať.

 Po roku by mali byť byty postavené, tvrdia kollárovci. Najväčší dopyt je podľa vicepremiéra pre legislatívu Štefana Holého (Sme rodina), ktorý celý proces výstavby zastrešuje, v krajských mestách, teda v Žiline, Trnave, Košiciach.

Vznikne niečo ako rezervačný portál, kde sa jednotlivé ponuky bytov budú postupne zverejňovať. „Keď budú mať investiční partneri rozrobený projekt, na portáli zverejnia, o aké bytovky ide, a tam si ľudia nájdu konkrétnu bytovku a byt, kde si ľudia kliknú na rezervačný formulár a ak splnia podmienky, systém ich začne automaticky procesovať,“ vyhlásil Holý, aktuality.sk

X X X

Minister Krajniak: Sme rodina sa nebráni predčasným voľbám, ak nedôjde k dohode SaS a OĽANO

 Hnutie Sme rodina sa nebráni predčasným voľbám, ak nedôjde k dohode medzi lídrami koaličných strán SaS a OĽANO. Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka (Sme rodina) hnutie v koalícii zotrvá, kým bude vláda ľuďom prinášať pomoc. Šéf mimoparlamentného Hlasu Peter Pellegrini poznamenal, že za desať mesiacov inflácie takmer žiadna pomoc ľuďom neprišla. Vyzýva vládu, aby konečne začala niečo robiť. Uviedli to v nedeľňajšej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.

 „Reálna možnosť je buď pokračovať vo vláde, ktorá prijíma veci, ktoré pomáhajú ľuďom, (…) alebo, ak sa nedokáže Igor Matovič (OĽANO) s Richardom Sulíkom (SaS) dohodnúť, tak sa dohodnime na predčasných voľbách. My sa im vôbec nebránime,“ vyhlásil Krajniak s tým, že rozhodnutie o ďalšom postupe nie je na hnutí Sme rodina. „Bielymi figúrkami ťahá premiér, my si počkáme, ako sa to uzavrie, ale nebudeme sa do toho zapájať,“ skonštatoval. Reformu koaličných rád, ktorú im predstavil premiér Eduard Heger (OĽANO), podľa neho nepotrebujú. „Ak si premiér myslí, že bude fungovať, budeme ju rešpektovať,“ dodal.

Pellegrini pripomenul, že Slovensko má oveľa väčšie problémy ako koaličné spory, ktoré mali podľa neho byť vyriešené už dávno. Nesúhlasí s alibistickým postojom hnutia Sme rodina v tejto veci. „Len vďaka Sme rodina má Matovič takú silu, akú má,“ povedal. Vláda podľa neho doteraz neponúkla dokopy žiadnu finančnú pomoc ľuďom, len vybraným skupinám. „Nepomohli pracujúcim bez detí či seniorom ani jedným centom,“ poznamenal. Upozornil, že pomoc je potrebná čo najskôr. Navrhuje skoršiu valorizáciu dôchodkov aj platov a tiež garanciu vyplatenia 14. dôchodku.

„Nenazýval by som to 14. dôchodkom priamo, lebo budem chcieť, aby tí s najmenšími dôchodkami dostali viac ako ostatní,“ reagoval Krajniak s tým, že návrh plánuje predstaviť v auguste. Poznamenal, že pre niekoho je výhodnejšia valorizácia, pre iných jednorazový príspevok, preto je potrebná nejaká postupná forma kombinácie finančnej pomoci. Odmieta, že vláda žiadnu pomoc nepriniesla.

Naznačil, že je pripravené výrazné zvyšovanie platov, o koľko percent špecifikovať nechcel. „Vzhľadom na požiadavky, ktoré počúvame napríklad od učiteľov, si myslím, že vieme dospieť k dohode,“ vyhlásil Krajniak. Hodnota minimálnej mzdy by mala byť podľa neho najmenej 691 eur. „Do 15. júla rokujú zamestnávatelia a zamestnanci. Ak sa dohodnú, môže byť aj vyššia,“ dodal.

V krajských voľbách Hlas aj naďalej podporuje na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondreja Luntera, politika podľa Pellegriniho nemôže byť o „kamarátšaftoch“. „Ani po ohlásení kandidatúry Adriána Polónyho sa nič nemení,“ povedal. Krajniak si vie predstaviť, že Luntera podporí aj hnutie Sme rodina.

Šéf Hlasu ani minister práce nevylúčili prípadnú budúcu spoluprácu strán v koalícii, Pellegrini uviedol, že si ju vie predstaviť./agentury/

X X X

Vojna prudko zvyšuje ceny hnojív, Rusko bolo ich kľúčovým vývozcom

Ruská invázia na Ukrajinu výrazne narušila globálne poľnohospodárske trhy a prudko zvýšila ceny kľúčových vstupných produktov, ako sú hnojivá či krmivo pre zvieratá. Uviedol to v piatok európsky štatistický úrad Eurostat.

Podľa údajov Eurostatu priemerná cena tovarov a služieb v poľnohospodárstve sa v 1. štvrťroku 2022 v porovnaní s posledným kvartálom 2021 zvýšila o 9,5 %. Ceny hnojív pritom vyskočili o 21,2 %, energií a mazív o 17,4 % a krmív pre zvieratá o 9,2 %.

Priemerná cena poľnohospodárskej produkcie sa v prvých troch mesiacoch 2022 zvýšila o 6 %, informoval Eurostat.

Invázia Ruska na Ukrajinu, dvoch kľúčových poľnohospodárskych exportérov, prerušila dodávky jedlých olejov a hnojív z oblasti Čierneho mora. V dôsledku toho sa ceny sóje a kukurice, ale aj pšenice blížia k rekordom. Rusko je kľúčovým vývozcom hnojív a Ukrajina je hlavným vývozcom kukurice a slnečnicového oleja.

Priemerná cena hnojív a prípravkov na zlepšenie pôdy sa v 1. štvrťroku 2022 v porovnaní s rovnakým obdobím 2021 takmer zdvojnásobila, pričom ceny energií a mazív vzrástli o 55,6 %. Vyššie náklady na obilniny a energií sa prejavili v náraste priemerných nákladov na krmivo o 22,9 %.

Ceny poľnohospodárskej produkcie, ako sú obilniny, olejniny, hovädzí dobytok, hydina a mlieko, v 1. kvartáli stúpli medziročne v pásme od 21,4 % do 51,7 %, dodal Eurostat. Európska komisia v piatok znížila svoju prognózu produkcie mäkkej pšenice v bloku v sezóne 2022/23 výrazne pod úroveň minulej sezóny, ale zachovala svoj výhľad na rekordný vývoz./agentury/

X X X

Prezident Zeman: S hlasovaním o nedôvere vlády by som počkal po predsedníctve

Zeman vystavil „vysvedčenie“ niektorým ministrom. Časť českých opozičných politikov vyzýva z dôvodu korupčnej kauzy týkajúcej sa vládneho hnutia STAN na rekonštrukciu vládneho kabinetu.

Prezident ČR Miloš Zeman to však neodporúča. V nedeľu tiež vystavil „vysvedčenie“ niektorým ministrom; „jednotku“ od neho majú šéfovia rezortov obrany a spravodlivosti – Jana Černochová a Pavel Blažek, informujú webové Novinky.

Zeman je naopak výrazne kritický k ministrovi zahraničných vecí Janovi Lipavskému.

„Keby hnutie STAN s 33 poslancami odstúpilo, tak sa vláda stane menšinovou. To by viedlo k politickej nestabilite. Neodporučil som mu (premiérovi Petrovi Fialovi) žiadnu rekonštrukciu vlády. S hlasovaním o nedôvere by som počkal po predsedníctve (ČR v Rade EÚ),“ povedal v nedeľu Zeman.

Škandály okolo vládneho hnutia STAN

Reagoval tak na výzvy niektorých opozičných politikov smerom k Fialovi, aby vzhľadom na škandály okolo vládneho hnutia STAN prestaval vládu. Pre tieto problémy nechcel Zeman pridávať Fialovi starosti a počas uplynulého týždňa „so škrípaním zubov“ menoval do funkcie ministra školstva Vladimíra Balaša.

Vít Rakušan by podľa prezidenta mal zostať ministrom vnútra, na pováženie je však jeho funkcia predsedu hnutia. „Ja v tom hnutí nevidím, okrem pána Rakušana, žiadnu výraznú osobnosť. Keď nie sú ľudia, tak asi pán Rakušan môže zostať ministrom vnútra, a pretože nie som členom STAN, tak nenavrhujem, aby nebol predsedom hnutia. Iba upozorňujem na šesť škandálov za sebou,“ myslí si Zeman.

Naopak, výrazne kritické slová, rovnako ako už v minulosti, adresoval šéfovi českej diplomacie Janovi Lipavskému.

„Lipavský urobil hanbu v našich vzťahoch s Izraelom. Všimol som si, že proti tomu protestujú aj niektorí koaliční politici. Mne sa to viac než nepáči, pretože celú svoju kariéru presadzujem strategické partnerstvo či priateľstvo s Izraelom,“ uviedol Zeman s tým, že izraelskej strane sa chce ospravedlniť.

Prezident to povedal v nadväznosti na krok, keď sa Česko nepripojilo k 20 krajinám, ktoré odsúdili propalestínsku a protiizraelskú rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva, aktuality.sk

X X X

Gyimesi: Vzťahy medzi Matovičom a Sulíkom sú také narušené, že sa už ani nedajú dať do poriadku  

Poslanci z OĽaNO majú problém nielen s Richardom Sulíkom, ale aj s pôsobením Jany Bittó Cigánikovej a ďalších poslancov. Možno tu máme ešte väčšiu koaličnú krízu, než sme mali v marci v roku 2021, uviedol v rozhovore poslanec OĽaNO György Gyimesi.

 – ako hodnotí nákupy slovenských pamiatok zo strany maďarskej vlády.

X O čom je podľa vás najnovšia vládna kríza?

Nie je to nová kríza, je len ďalšia v poradí, ktorá trvá permanentne už dva roky. Spúšťacím mechanizmom tejto krízy je rozdielny pohľad hnutia OĽaNO a ostatných koaličných partnerov s výnimkou SaS na pomoc rodinám. Pri tejto otázke sa musím pristaviť a možno treba ten príbeh povedať od začiatku.

X Zastavím vás skôr. Ak by to bolo len o tom, potom by kríza nemohla trvať dva roky, ako ste povedali. Nie je to však už vyriešené? Zákon predsa prešiel a bol v rukách prezidentky, ktorá to podala na Ústavný súd. Nemalo by sa to práve teraz upokojiť a byť vyriešené?

Malo by to byť vyriešené. Cez víkend mali pán premiér s pánom ministrom financií a podpredsedom vlády tlačovku, kde požiadali o odpustenie SaS. Hovorili tam o tom, že zakopme vojnovú sekeru. Na strane SaS sa to však nestretlo s porozumením. Šiesteho júla budú mať republikovú radu, kde rozhodnú o ďalšom pôsobení vo vládnej koalícii.

Zo strany OĽaNO prišiel tento ústretový krok, SaS ho však neakceptovala. Takže marazmus, ktorý tu je a je prítomný už dva roky – veď máme opačné pohľady skoro na všetko a na všetky vážne a závažné rozhodnutia, ktoré táto vláda prijala –, teraz je na strane SaS, aby túto vojnovú sekeru zakopala aj z jej strany.

 X Nie je to len o osobnom vzťahu Igora Matoviča a Richarda Sulíka, ktorí spolu nezvládajú komunikovať? Sú také rozdielne osobnosti. Nie je to viac o ich osobnom vzťahu ako o nejakom možno ideologickom pohľade na rôzne témy?

Je to už celkom určite aj o ich osobnom vzťahu. Je to celkom zjavné. Tie vzťahy sú také narušené, že si myslím, že sa už ani nedajú dať do poriadku. Nie je však problém len Richard Sulík. Mnohí poslanci z hnutia OĽaNO majú teraz napríklad problém aj s pôsobením pani predsedníčky zdravotníckeho výboru Cigánikovej či inými poslancami.

Vieme aj to, že na koaličných radách je práve SaS tá, ktorá má neustále s niečím nejaký problém. Tieto množiace sa problémy vyeskalovali až do toho, že tu máme možno ešte väčšiu krízu, než sme mali v marci 2021.

X Nie je to len o SaS. Aj hnutie Sme rodina malo s niečím problém. Napríklad so súdnou a zdravotníckou reformou. Videli sme Borisa Kollára, ako obchádzal Slovensko a burcoval proti zdravotníckej reforme. Koaličné spory sú teda stále. Otázka je, ako sa vyriešia. Vidíte z tohto cestu von?

Pravdou je ale aj to, že tie výsledky doručujeme. Prešla zdravotnícka reforma aj reforma národných parkov. Verím v to, že už tento týždeň sa konečne dohodnú, ktoré nemocnice sa budú stavať s plánom obnovy a tiež, akým spôsobom. Pretože aj toto je téma, ktorou sa zaoberá koalícia. (Rozhovor bol publikovaný 30.06.2022)

Výsledky doručujeme, máme ich. Urobili sme mnoho veľmi dobrých vecí pre Slovensko a jeho občanov, avšak všetky prekryli tieto nikdy sa nekončiace spory. Ak je niečo, čo nás diskvalifikuje, tak je to práve toto.

X Je to vôbec podstatné? Ak hovoríte, že veci prechádzajú, prečo by sme sa vôbec mali zaoberať tým, že sa niečo nepáči Richardovi Sulíkovi alebo Borisovi Kollárov? Veď v skutočnosti – ak to je tak, ako hovoríte – tie veci prechádzajú a koaličné spory možno ignorovať.

Mohli by sme ich ignorovať, ak by ich jednotliví aktéri neeskalovali. Musím sa vrátiť aj k spúšťaciemu mechanizmu tejto krízy. Boli to rokovania o pomoci rodinám a občanom Slovenskej republiky v rámci zdražovania a rastúcej inflácie. Prebehlo 14 stretnutí, na ktorých sa nevedeli dohodnúť zástupcovia troch koaličných strán, pretože SaS sa žiaden návrh nepáčil.

Nakoniec SaS povedala, že si to máme schváliť a že nám to nebudú vetovať. Vtedy sa postavili traja koaliční lídri – Za ľudí, OĽaNO a Sme rodina – a oznámili túto pomoc rodinám. Sulík to nevetoval ani vtedy. Zistili však, že tento prorodinný balík môže prejsť cez parlament. Zjavne predpokladali, že nikto z opozície koalícii nepomôže.

Keď zistili, že to prejde, začali robiť túto vojnu, ktorú robili. Veľmi dôležitý argument je aj ten, že dnes o 14. (v piatok 30. 6., pozn. red.) vyjde prognóza – minister financií bude mať tlačovku, kde oznámi daňovú prognózu na výber daní.

Všetok ten cirkus aj ohľadom samospráv, ktorý podporuje jednak pani prezidentka aj SaS, sa ukáže, že bol úplne falošný. Pretože samosprávy neprídu na budúci rok ani o jeden cent. To, čo mali naplánované, dostanú.

X Pretože im budú rásť daňové príjmy – a to je ten argument.

Áno, čiže neprídu o nič. Tá dilema je úplne falošná a dávam to do súvisu s obrovským cirkusom, ktorý tu bol ohľadom zmluvy DCA.

X Obranná dohoda so Spojenými štátmi.

Áno, obranná zmluva. Vtedy sa vytvoril obrovský chaos v republike, že ideme doslova predávať túto krajinu, že si tu budú americkí vojaci pomaly robiť, čo chcú a veľká časť populácie tomu aj uverila.

Táto zmluva pasuje do vášho liberálneho sveta, takže všetky médiá brojili, samozrejme, proti Smeru a všetkým, ktorí šírili tento naratív. Falošný naratív. Dnes – keďže sme pomohli rodinám – médiá šíria naratív prezidentky a SaS – že tým zlikvidujeme samosprávy.

X vvTo nie je pravda. Šíri to napríklad aj Jozef Viskupič, ktorý je županom za OĽaNO v Trnave. Nešíria naratív, ale na základe čísel tvrdia, že máme napríklad vyššie náklady na energie, nemáme z čoho platiť kúrenie v školách, a tak máme problém. To sú ich objektívne problémy.

Zostaňme pri Igorovi Matovičovi. Je podľa vás zodpovedné použiť viac ako jednu miliardu, v podstate ju rozdať a potom tvrdiť, že nemá ako postaviť štátny rozpočet?

Igor Matovič nikdy nepovedal, že nemá ako postaviť rozpočet.

X Možno to bude problém, na ktorom sa môže rozpadnúť koalícia.

Vytrhli ste ale z kontextu, čo povedal. To, že tento prorodinný balík je krytý v budúcom štátnom rozpočte a aj v nasledujúcom, je fakt. Tie peniaze tam sú a zároveň je krytá konsolidácia vo výške jednej miliardy, na ktorú sme sa zaviazali. Toto všetko v tom rozpočte je. To, čo tam zatiaľ nie je, sú požiadavky jednotlivých ministerstiev. Napríklad ministerstva školstva alebo ministerstva zdravotníctva.

X Na zvýšenie platov učiteľov, zdravotných sestier a tak ďalej.

Presne tak. Toto tam momentálne nie je a Igor Matovič to považuje za spúšťací mechanizmus ďalšej krízy. Pretože tvrdí, že peniaze v rozpočte nájdeme z výberu daní. Napríklad zo zvýšenia dane na lieh, ktorá sa nezvyšovala od roku 2011. Prípadne zvýšením dane na hazard.

X Áno, to blokuje SaS. O tom sme mali aj tu debatu s Richardom Sulíkom, ktorý povedal, že zvyšovanie akejkoľvek dane je preňho červená čiara.

Toto je to, o čom hovoril Igor Matovič. Na jednej strane, ak nebudeme zvyšovať platy učiteľom, zdravotným sestrám alebo pracovníkom v zdravotníctve, tak bude problém.

Na druhej strane, ak to chceme zvýšiť, musí to ísť ruka v ruke so zvýšením daní, ktoré blokuje Richard Sulík. Toto bude podľa môjho názoru ďalšia kríza. O tom hovoril Igor Matovič a nie o tom, že by mu tento rodinný balík rozbil rozpočet. Nie je to pravda, rozpočet je krytý.

X Je podľa vás Igor Matovič racionálny aktér?

Igor Matovič často do politiky vnáša aj emócie. Je takto založený človek a treba to akceptovať.

X Je to však konštruktívne? Je to v politike dobrá vlastnosť?

Myslím si, že pomôcť rodinám, ktoré boli 30 rokov na periférii záujmu všetkých vlád, je správne. Aj podporovať rozvoj talentu detí je správne.

X Narážam na správanie Igora Matoviča. Videli sme to aj počas pandémie na tlačovkách. Opakovane. Igor Matovič sa dosť často stavia do akejsi pozície obete – ako keby mu všetci ubližovali. Patrí o vôbec do politiky?

To, ako Igor Matovič prežíva jednotlivé rozhodnutia, by ste sa mali pýtať v prvom rade jeho. Nie som psychológ.

X On hovorí, že mu ublížili novinári a Richard Sulík. Je tam veľa aktérov, ktorí mu podľa neho ublížili.

Je svätá pravda, že médiá prenasledujú Igora Matoviča. To, keď o ňom napíše jeden denník 700 negatívnych článkov, je tiež fakt. Je nemysliteľné aj štatisticky, aby jeden človek prijímal len zlé rozhodnutia.

X To však závisí aj od toho, ako sa ten človek správa. Keď sa správa tak, že ho treba kritizovať a zároveň je v pozícii premiéra, tak je samozrejmé, že sa na jeho hlavu sype vlna kritiky. Otázka je, či by sa mal postaviť do pozície obete alebo by si mal možno uvedomiť, kde spravil chybu.

Myslím si, že médiá na Slovensku alebo slovenské denníky by nemali byť zároveň aj politickými stranami. A nemali by tvoriť politiku.

X Nie je to tak.

Igor Matovič je skutočne tým, ktorý si toho v médiách užil možno viac ako Robert Fico. V tomto smere ho chápem a má pravdu. To, či urobil chyby alebo nie… Prišiel o mandát premiéra tejto krajiny. Cez leto bude možno ďalšia požiadavka na jeho odchod z ministerstva financií. Už dnes vám môžem povedať, že Igor Matovič nikam neodíde a nikam neodchádza.

X Podľa vás nie je tá požiadavka oprávnená? Ak sám hovorí, že nebude vedieť zostaviť štátny rozpočet, aké je potom z toho východisko, keď minister financií nezvládne tú najdôležitejšiu úlohu, ktorú má?

Pred chvíľou som vám to vysvetľoval. Štátny rozpočet na rok 2023 a na ďalšie roky je úplne krytý. To, čo v ňom kryté nie je, sú výdavky, ktoré budú chcieť prijímať jednotlivé ministerstvá a ktoré chce financovať zo zvýšenia dane na hazard a lieh.

X To je potom však iná otázka, ako hovorí Igor Matovič. Lebo on hovorí o štátnom rozpočte a vy hovoríte, že keď teraz Matovič varuje, že ho bude problém zostaviť, tak nehovorí pravdu, lebo rozpočet môže zostaviť.

Mohol by.

X Akurát tam nebude zvyšovanie platov učiteľov a zdravotníkov.

Ak to tam nebude a Richard Sulík nebude súhlasiť so zvyšovaním daní, o ktorých som hovoril, tak to spôsobí krízu. A nie to, že nebude štátny rozpočet. Ten bude a výdavky, ku ktorým sme sa zaviazali, budú zaplatené. Krízu spôsobí to, že nebudú peniaze na platy učiteľov tak, ako by si ich zaslúžili, a nebude ani na platy zdravotných sestier, ktorých je nedostatok a ktorých príjmy sú tiež poddimenzované.

X Ako si myslíte, že sa to môže skončiť? Rozpadom vlády, menšinovou vládou, predčasnými voľbami alebo zase nejakým uzmierením?

Všetky scenáre, ktoré ste vymenovali, sú na stole.

Ktorý by ste zvolili vy?

Dostali sme veľmi silný mandát od voličov. Zložili sme koalíciu a vládu, ktorá sa opierala o 95 poslancov, čo je historicky najviac. Osobne si myslím, že každý jeden politik, ktorý sa dobrovoľne vzdá moci, tam ani nemá čo robiť. Pretože mu to voliči spočítajú dvojnásobne a presvedčil sa o tom napríklad aj Richard Sulík v roku 2012. Presvedčili sa o tom všetky koaličné strany, ktoré tvorili vtedajšiu koalíciu. Vtedy Smer vyhral so 44-percentným výsledkom. Toto by malo byť pre nás veľké memento a považujem za chybu, ak sa dobrovoľne politická strana alebo politik vzdá moci, ktorú mu dali občania.

X Už ste spomenuli, že tých viac ako 90 poslancov, ktorých koalícia mala, už teraz nemá, lebo odbúdajú. Je to aj zásluhou OĽaNO, ktoré je tak konštruované – má v genetickej výbave, že ide o zmes rôznych ľudí, z ktorých sú niektorí ultrakonzervatívci, liberáli, niektorí z nich majú možno nejasno v tom, kde v tom delení stoja. Nie je OĽaNO v rozpade?

Toto je neférová otázka, pretože úplne prvý sa rozpadol Smer, keď z neho odišiel Hlas.

X Smer ale nie je v koalícii. Teraz hovoríme o koaličných hlasoch.

Budem pokračovať. Potom sa rozpadli kotlebovci – dvojnásobne, pretože od nich odišli tarabovci a potom sa rozdelili na Republiku a ĽSNS. Následne sa úplne rozpadlo aj Za ľudí. Z hnutia OĽaNO pritom odišlo päť poslancov, ktorí takisto podporujú vládnu koalíciu, ako ju podporovali doteraz.

Nepoteším vás, OĽaNO sa nerozpadáva. Poslanecký klub hnutia je stabilný. To, v čom sa možno líšime, je pohľad na niektoré hodnotové otázky. To celkom určite áno. Ale vo všetkých ostatných otázkach vieme nájsť zhodu a kompromis. Toto preukazujeme aj na hlasovaniach – odhliadnuc od jedného alebo dvoch poslancov, ktorí hlasujú inak. Je to podľa ich vedomia, svedomia a presvedčenia. V tomto nevidím najmenší problém.

X Neskončí sa to práve nejakým väčším rozpadom, keďže Igor Matovič je emocionálnejší človek, ktorý má často problémy s ľuďmi okolo seba? Kam to až zájde? Zostane premiér Heger natrvalo pri Igorovi Matovičovi?

To sú otázky na nich. Z pôsobenia pána premiéra nedokážem odčítať ani určiť, že by mal nejaké zajačie úmysly a chcel by hnutie opustiť. S Igorom Matovičom tvoria tandem, ktorý funguje. Videli ste to aj cez víkend na tlačovej konferencii. Pán premiér sa snaží obrusovať hrany, ktoré sú v koalícii dosť ostré.

X Nejde mu to však, pretože napríklad minulý týždeň mal pán Heger obed alebo večeru s pánom Sulíkom, kde oznámili uzmierenie, ktoré na druhý deň zaniklo. Igor Matovič opäť zaútočil na SaS na tlačovke. Toto zjavne nevychádza.

Igor Matovič povedal dve pravdy.

Prvá bola tá, že sa Richard Sulík bavil pred hlasovaním s Robertom Ficom v poslaneckom salóniku o tom, ako skrížiť plány prorodinnej koalície, aby veto pani prezidentky bolo prelomené. To nespochybnil ani Richard Sulík, dokonca to potvrdil.

Druhá pravda je tá, že koordinovali svoj postup aj s druhou časťou fašistov – z Republiky.

X Toto je nekonečný kruh.

Igor Matovič povedal len dve pravdy, ktoré si SaS vyhodnotila ako ďalší útok. Keď to vyhodnotila ako útok, je to na ich svedomí.

X Budete kandidovať za OĽaNO v najbližších voľbách?

Svojou budúcnosťou sa nezaoberám. Mám pred sebou dosť dôležitý míľnik, a to je, aby ešte táto vláda prijala zákon o postavení národnostných menšín. Takýto záväzok sme si dali do programového vyhlásenia vlády – aj Matovičovej, aj Hegerovej. Zákon je pripravený, splnomocnenec vlády a jeho tím tento zákon pripravili a momentálne stojí – kde inde ako u pána ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka, ktorý má k nemu nejaké výhrady. Tieto výhrady majú spísať a máme si k nim sadnúť.

Toto je pre mňa najpodstatnejšia vec, ktorú potrebujem alebo by som chcel zabezpečiť. Svojou budúcnosťou sa nezaoberám vôbec.

X Ak váš zákon neprejde, budete sa vašou budúcnosťou zaoberať?

Je záväzok prijať ten zákon – bol v oboch vyhláseniach vlády. Na Slovensku chýba tento zákon 30 rokov. Ak by sme ho prijali, boli by sme mimoriadne úspešní. Ak by z akýchkoľvek dôvodov nemal byť prijatý, vtedy by som prehodnotil svoje pôsobenie v tejto koalícii.

X A potom čo?

Nezaoberám sa svojou budúcnosťou.

X Logický smer by boli maďarské strany, pretože už keby ste aj kandidovali znova za OĽaNO a cielili by ste na maďarských voličov, tak by to trieštilo tábor maďarských voličov a mohlo by sa stať, že štyri a pol percenta dostane maďarská Aliancia a skončí mimo parlamentu. Otázka je, či chcete alebo nechcete trieštiť maďarských voličov.

Áno, v tomto máte svätú pravdu a nedá sa voči tomu namietať. Je pravda, že hnutie OĽaNO ešte stále viaže dosť významnú časť maďarských voličov. Tiež je pravda, že záväzky, ktoré sme im dali, si plníme.

Za dva roky sme prijali štyri zákony, ktoré zlepšujú postavenie národnostných menšín. Spomeniem zákon o Csemadoku. Zvýšili sme rozpočet kultúry – fond na podporu kultúry národnostných menšín – o 300-tisíc eur ročne.

Prijali sme zákon, ktorý tu tiež 30 rokov chýbal – že slovenský jazyk sa bude na menšinových školách vyučovať ako cudzí jazyk. Ten posledný veľmi dôležitý zákon sú tabule, ktoré tu 30 rokov tiež chýbali – dopravné tabule v jazykoch národnostných menšín.

Toto sú veľmi významné kroky a úspechy, ktoré sme dosiahli, a týmto oslovujeme aj maďarských voličov, pretože si skrátka plníme záväzky.

X Nevylučujete, že by ste mohli skončiť na kandidátke maďarskej strany Aliancia?

Je tam jeden dosť veľký problém. Sú to bývalí potentáti strany Most-Híd, ktorí spôsobili napríklad aj to, že percentá spojenej maďarskej strany Aliancia – ktorá sa okrem toho nemôže volať maďarská aliancia práve kvôli nim – sú nižšie, než mala SMK samostatne. Dosť veľa voličov tam vyčkáva a očakáva, ako sa tá strana vyprofiluje. Pretože dnes je úplne centristická, upustila od národno-konzervatívnych hodnôt, ktoré reprezentovalo SMK, a nemajú jednotný názor na nič. Je to jediná strana, ktorá má šesť rovnocenných predsedov a šesť rôznych názorov. Nikto nevie, aký je názor strany. Toto sú detské choroby tej spojenej strany, ktoré keď sa nevyriešia, tak strana v parlamente nebude.

X Jeden z názorov, ktorý si maďarská strana musí ujasniť, je názor na Viktora Orbána. Minulý týždeň sedel v tomto štúdiu František Šebej, bývalý poslanec za stranu Most-Híd. O vás povedal, že „ste užitočný idiot Viktora Orbána a Viktor Orbán je užitočný idiot Vladimira Putina“. Čiže ste akoby v tom druhom stupni. Aká je vaša reakcia?

Pán Šebej už vo svojom živote toho natáral toľko, že to nie je nutné ani komentovať. František Šebej bol jeden z tých, ktorí počas svojho pôsobenia v Moste-Híd spôsobili, že maďarská národnostná komunita je v takom štádiu a rozpoložení, v akom je. Desať rokov témy, ktoré sa ich bytostne týkajú a ktoré mali byť na stole, oni na stôl nedávali.

X František Šebej je však odborník na zahraničnú politiku a riešil najmä tieto veci. Bol predsedom zahraničného výboru. Určite nebol človekom, ktorý by v parlamente brzdil nejaké národnostné návrhy.

Oni ich ani nepredkladali – to je ten problém.

X To sa treba asi pýtať Bélu Bugára, aby sme boli féroví.

Tento človek prispel k tomu, že maďarský volič stratil sebavedomie.

Pokiaľ ide o skratky, ktoré používajú aj liberálne médiá, dokážem sa nad tým len zasmiať. Povedzte mi, čo mám spoločné s Putinom. Kedy v živote som adoroval Rusko a spochybňoval vojenskú agresiu voči Ukrajine?

To netvrdí asi nikto.

Sú to sprostosti.

X Je to o tom, že obhajujete Viktora Orbána, ktorý je priateľom Putina a má s ním z celej Európskej únie zrejme najlepší vzťah.

Odkiaľ to vy viete?

X Z dlhoročného pôsobenia Viktora Orbána.

Ani jeden z nich nepotvrdil, že sú priatelia a že majú vynikajúce vzťahy.

X Celá Európska únia dodáva zbrane Ukrajine, aby mohli bojovať proti Putinovi a aby sa vôbec udržali proti agresii, no Viktor Orbán to nerobí. To sú činy, ktoré hovoria za všetko.

Teraz nemáte pravdu, pretože ani Bulharsko nedodáva zbrane. Bulharsko nepranieruje v Európskej únii vôbec nikto. Viktor Orbán a jeho vláda extrémnym spôsobom pomáhajú vojnovým utečencom z Ukrajiny humanitárnou pomocou a všetkým možným.

X Rozumiem, ale vidíte rozdiel medzi pomocou utečencom a pomocou bojujúcej krajine na fronte?

Nemôžete spochybňovať rozhodnutie suverénnej krajiny a vlády, ktorá vzišla z demokratických volieb. Nemôžete jej uprieť právo na názor.

X To ani nerobím…

Aj keď sa ten názor nezhoduje s vaším. Maďarsko prosperuje. Vidíte sami, že občania Maďarska pociťujú túto krízu možno najmenej zo všetkých krajín Európskej únie. Toto je aj výsledok suverénnej národnej politiky, ktorá je dovnútra zameraná konzervatívne a navonok zameraná na ochranu národnoštátnych záujmov. Toto mu jednoducho nemôžete uprieť, aj keď sa vám to možno nepáči.

X Vôbec nejde o to, čo sa mi páči alebo nepáči. Viktor Orbán hlása napríklad takzvanú neliberálnu demokraciu. Viete čo to je? Ako by ste ju definovali?

Teraz ste položili otázku tak, ako keby som verklíkoval niečo, o čom neviem, čo hovorím. Pozrite si, ako strašne liberalizmus zlyháva práve v takýchto situáciách a krízach, ako je táto. Liberalizmus hovorí o tom, že každý sa musí postarať sám o seba a všetci sme slobodní.

X To je ekonomický liberalizmus, hovoríme však o liberálnej demokracii.

Nechajte ma dohovoriť.

Sú to iné pojmy.

Hovoríme o tom, že liberálna demokracia zlyháva. A to práve v takýchto krízových situáciách – v zlom počasí –, pretože si občania nedokážu pomôcť sami a musí nastúpiť štát. Tento štát…

X Ako to súvisí s liberálnou demokraciou?

Reprezentantom toho celého v tejto vláde je Richard Sulík, ktorý povedal, že netreba robiť vôbec nič a že inflácia pominie sama. Kým však inflácia pominie, tak ľudia skončia na ulici. Slovensko nie je len Bratislava. Slovensko sú aj chudobné regióny, kde štát musí pomáhať.

Toto robí aj Viktor Orbán a robí to veľmi dobre. On povedal, že zafixujeme ceny potravín do konca októbra. Takisto zafixujeme ceny pohonných hmôt. Odklad úrokov na bankových hypotekárnych úveroch do konca roka 2022. Toto je výsledná pomoc štátu, ktorý sleduje len svoj národnoštátny záujem. Takto si kupuje svojich voličov.

X Dôsledky toho môžu rozoberať ekonómovia. Nechcem argumentovať o tej ekonomike, ale musím, lebo ste začali. Idete napríklad na benzínku v Maďarsku a nemajú naftu, lebo je zastropovaná jej cena tak, že sa im neoplatí dovážať viac a predávať toľko. To je jeden protiargument.

Koľkokrát ste boli tankovať v Maďarsku?

X Niekoľkokrát – v Rajke, v Mosonmagyaróvári.

Ja chodím cez Maďarsko pravidelne každý týždeň, pretože Viktor Orbán spojil diaľnicou Bratislavu s Košicami. Presúvam sa cez Maďarsko, keď idem domov. Nikdy sa mi nestalo, aby som nedostal buď benzín, alebo naftu.

X Mne osobne sa to stalo raz. Odkedy sa to nedá, už nechodím.

Mne sa to nestalo.

X Posuňme sa ďalej k liberálnej demokracii.

V liberálnej demokracii sa najmä tie liberálne médiá niekedy správajú tak, ako sa správajú alebo sa správali potentáti v minulom režime. Nie je predsa možné, aby akýkoľvek iný názor, než je názor liberálneho mainstreamu, bol považovaný za nejaké zlo. Reprezentant takýchto názorov je vystavovaný doslova mediálnemu lynču s obrovskými titulkami. Je to svätá pravda.

X Môžete mať svoj názor a niekto iný – či je liberál, alebo má akúkoľvek inú orientáciu – môže mať svoj. Či sa cítite jeho názorom lynčovaný alebo nie, to by mohla tvrdiť aj opačná strana – že keď poviete svoj názor, tak lynčujete tých ostatných.

Nelynčujem, pretože nedehumanizujem a nerobím si srandu.

Ale konzervatívci to robia.

S niečím takým som sa nestretol.

X Démonizujete vyslovene liberalizmus. V každej druhej vete to používate tak, ako keby to bolo najväčšie zlo. Už ste to porovnali s predchádzajúcim režimom, tak, prosím, nehovorte, že nedémonizujete.

Hovorím akurát svätú pravdu. Spomeňte si na palcové titulky, ktoré majú za úlohu odstrašiť ostatných, aby nehovorili niečo iné, než čo dnes hovorí liberálny mainstream.

A potom tu je útok na tradičnú rodinu. Je tu podpora globalizmu. Toto tvrdenie nemôžete vyvrátiť, pretože liberálna demokracia je orientovaná na konzum.

X Prečítam vám definíciu liberálnej demokracie, ktorú napísal politický vedec Fareed Zakaria. Poznáte ho?

Áno.

X V roku 1997 – keď bol Viktor Orbán ešte liberálom – napísal Fareed Zakaria odborný článok o neliberálnej demokracii, ktorým ju definuje. Prečítam vám, čo znamená slovo liberálna v definícii demokracie.

Podľa neho ide o konštitučný liberalizmus. Je to politický systém, ktorý sa spája nielen so slobodnými voľbami, ale aj s vládou zákona. To znamená právny štát oddelením zložiek moci a ochranou základných slobôd. Konkrétne slobody prejavu, slobody zhromažďovania, vlastníctva a náboženského vyznania.

Toto je úplne iná definícia ako to, čo hovoríte. Vy hovoríte o individualizme a rodine. To s tým vôbec nesúvisí.

Ako to, že nie?

Liberálna demokracia sa posunula niekam úplne inde, než bola napríklad v 90. rokoch, pretože tieto myšlienky prispeli k pádu komunizmu. Ale aj Európska únia je dnes niekde úplne inde než tam, kde bola vtedy, keď ju zakladali, a hodnoty, na ktorých bola Európska únia založená, sú dnes úplne popierané alebo niekde v kúte.

X V Európskej únii je tiež viacero názorov – aj Viktor Orbán. Predsa aj v Európskom parlamente sú konzervatívci aj národne orientovaní, aj socialisti, aj kresťanskí demokrati. Nedá sa povedať, že je Európska únia v jednotnom šíku, v nejakej konkrétnej ideológii. To predsa nie je pravda.

Hovorím o mainstreamovom názore, ktorý prevláda. Samozrejme, že je tam Marie Le Pen, Viktor Orbán aj Salvini, ktorí majú svoj názor. Ten však momentálne nie je v Európskej únii tým, ktorý by určoval jej podobu.

X Pre vás sú v podstate progresívni ešte aj nemeckí kresťanskí demokrati ako Angela Merkelová. Vy sa na to pozeráte z toho okraja až extrému.

Čakám, že ma ešte nazvete extrémistom. Už som bol putinofil a ešte budem aj extrémista. Toto je typický príklad liberála.

X To nie je pravda, pretože keď si to dáte na čiaru od pravice po ľavicu, tak, samozrejme, že sa extrémna pravica pozerá na ľavicu.

Takže som aj fašista?

X No nie. Keď ste od mainstreamu doprava, pozeráte sa na to z pohľadu, ktorý je extrémny. Minimálne v porovnaní s ostatnými európskymi politikmi, nie? Nie je to extrém podľa vás?

Toto presahuje všetky medze. To sú tie vaše typické liberálne nálepky. Že každý, kto nesúhlasí s vaším názorom a nie je vo vašom hodnotovom svete, tak je fašista, extrémista a neviem ešte čo. To ja napríklad nerobím. Váš alebo názor liberálov si vážim. Vypočujem si ho a sú veci, s ktorými súhlasiť môžem.

X Pred desiatimi minútami ste ale prirovnali liberálov ku komunistom. Nie je to nálepka?

Prirovnávam ich? Nehovorím, že ste komunisti.

X Takisto, ako som vám nepovedal, že ste fašista.

Nie, hovoríte, že som fašista, extrémista a ešte putinofil.

X Ani to som nepovedal. Povedal to František Šebej.

Som veľmi rád, že toto všetko hovoríte, pretože ste presne ukázali, o čom tento liberalizmus je – aký je netolerantný a ako nálepkuje. Neexistuje nikto, kto by viac devalvoval slovo fašizmus, ako to urobili liberáli a liberálny mainstream.

X V tej definícii liberálnej demokracie opísal Zakaria v 90. rokoch, že príkladom neliberálnej demokracie je Vladimír Mečiar na Slovensku. Zdali sa vám jeho metódy v poriadku? Toto si predstavujete pod neliberálnou demokraciou?

Nie. Pod neliberálnou demokraciou si predstavujem ochranu národnoštátneho záujmu na prvom mieste.

X Nad ľudskými právami?

Ochranu hodnôt – tých tradičných hodnôt, na ktorých je postavená táto spoločnosť.

X Aj to je nad ľudskými právami podľa vás?

O čom sa tu teraz, prosím vás, budeme baviť?

X O prioritách.

O ktorej generácii ľudských práv hovoríte? Prečo nie sú podľa vás chránené ľudské práva v neliberálnej demokracii? Myslíte si, že v liberálnej demokracii nie je zaručené právo na zhromažďovanie, právo na slobodu prejavu a právo na život?

X Stačí sa pozrieť do Maďarska.

To sa katastrofálne mýlite.

X Nemýlim sa. Viktor Orbán je objektívne kritizovaný vo všetkých rebríčkoch, kde sa vyhodnocuje sloboda médií. Maďarsko výrazne kleslo.

Sektorové organizácie…

X Prosím vás, majú objektívnu metodiku, ktorá vyhodnocuje tieto veci.

Média sú tam ale hlavne v totálnom zajatí Orbánových oligarchov. Ovládol mnohé – nielen verejnoprávne médiá – cez oligarchov. Aj tie súkromné.

Povedzte mi ktoré.

X Napríklad Népszabadság úplne zanikol. Nie som odborník na maďarskú mediálnu sféru, ale jedno som vám povedal.

Hovoríte o niečom, o čom nemáte ani potuchy.

X Ale prosím vás… Povedal som vám o Népszabadság a o maďarskej verejnoprávnej televízii, ktorá celé roky straší migrantmi. Aj keď je teraz ten problém od roku 2015 a 2016 niekde úplne inde. Maďarské médiá ovládnuté Orbánom strašia Sorosom a migrantmi.

Kedy naposledy ste počúvali verejnoprávnu televíziu v Maďarsku? Pretože Sorosom nestraší. Nie som tu na to, aby som obhajoval Orbánov režim, ale chcem vám povedať fakty. Najsilnejšia alebo najsledovanejšia televízia v Maďarsku je opozičná. Najčítanejší denník tam je opozičný.

Mnoho veľmi čítaných portálov, ktoré vychádzajú len na internete, sú opozičné. V Maďarsku funguje opozícia a voľby sú slobodné, demokratické a s tajným hlasovaním.

To, že opozícia je v takom rozklade, v akom je, a to že Viktor Orbán dokáže vládnuť tak, že štyrikrát po sebe získa trojpätinovú väčšinu vo voľbách, je vec, ktorú nedokážete spochybniť. Ak spochybňujete Orbána a jeho režim, tak spochybňujete aj jeho voličov alebo voličov v Maďarsku alebo svojprávnosť voličov, ktorí mu dali štyrikrát po sebe ústavný mandát.

X Aj tu môžeme debatovať o niekoľkých rovinách. Jednak, že Viktor Orbán zmenil pravidlá volieb v Maďarsku tak, aby mu to viac vyhovovalo, aby viac váhy bolo na vidieckych voličoch, nie na Budapešti. Pretože cieli na vidieckych voličov a to nie je niečo, čo môžete poprieť.

Celkom správne. Toto by sme mali robiť aj my, pretože Slovensko nie je len Bratislava a bratislavské videnie sveta…

X Keď si však niekto upraví volebný systém podľa svojich potrieb, netreba sa potom čudovať, že je ho ťažké poraziť vo voľbách.

Ak by opozícia bola uveriteľná, ak by opozícia bola úspešná – pretože tí kandidáti majú presne také isté šance, aké mali aj predtým –, ak by vedela osloviť voliča, ak by sa samotným Maďarom páčil ten liberálny mainstream, ktorý hlásajú, tak by tie voľby vyhrali bez akejkoľvek debaty.

Keď ste si všimli, opozícia prehrala všade. Okrem 17 budapeštianskych obvodov. Dokonca líder opozície a kandidát na premiéra prehral vo svojom vlastnom volebnom obvode.

X Znova je to argument, či táto prehra nie je výsledkom aj systémového nastavenia. Mám tu ale jednu štúdiu, ktorú vám chceme aj dať. Je to štúdia Inštitútu demokracie pri univerzite v Göteborgu vo Švédsku. Oni merajú úroveň demokracie a už v roku 2020 zhodnotili, že Maďarsko vypadlo z definície demokracie.

Podľa nich už nie je Maďarsko demokracia, ale volebná autokracia, kde je síce ešte ten komponent, že voliči rozhodujú vo voľbách, ale už aj to je obmedzené zmenami vo volebnom systéme. Konkrétne hovoria o pluralizme, že jedným z definičných znakov demokracie je pluralizmus, ktorý je v Maďarsku taký oslabený, že sa vlastne už nedá považovať za demokraciu. Je tu aj liberálny komponent toho hodnotenia, a to sú práve práva menšín.

Tvrdia napríklad, že ten liberálny komponent sa hodnotí podľa toho, ako sa práva jednotlivcov a menšín chránia proti tyranii štátu a väčšiny. Toto je hodnotené v Maďarsku tak nízko, že nie je hodnotené ako demokracia.

Ste taký zaslepený, že tu pomaly už ani nie je o čom hovoriť.

X Toto je vedecká štúdia na základe konkrétnych faktov, ktoré sú merateľné.

Čiže v Maďarsku je už aj tyrania? No dobre.

X Nie je to tyrania, ale volebná autokracia a nehovorím to ja, ale univerzita v Göteborgu.

Poviem vám, ako sa majú národnostné menšiny v Maďarsku. Všetky národnostné menšiny tam majú svoje samosprávy. Veci, ktoré sa ich týkajú, si riešia v rámci samospráv, ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu. Tieto samosprávy pôsobia pri obciach, kde žije národnostná menšina, pôsobia na krajoch.

X Väčšinou sú ale aj iné ako národnostné.

Jasné, toto nemôžeme obísť.

Takisto aj na národnej úrovni existujú tieto národnostné samosprávy, ktoré sú financované štátom. Toto na Slovensku nemáme.

V Maďarsku majú národnostné menšiny garantovaný post v parlamente. Už druhýkrát po sebe ho obsadil zástupca nemeckej národnostnej menšiny. To na Slovensku tiež nemáme. Významne tam financujú aj kultúru národnostných menšín. Toto máme aj u nás.

Nemôžete povedať, že Maďarsko utláča národnostné menšiny.

X To som nepovedal. Hovorím, že to tvrdia vedci z univerzity, ktorí majú na to metodológiu a merajú úroveň demokracie.

Ako sa to meria? V centimetroch alebo v čom?

X Dám vám tú štúdiu a môžete si ju prečítať. Tých komponentov je tam, myslím, viac ako 30, na základe ktorých sa to dá objektívne merať.

Zaujíma ma ešte, aký máte názor na to, čo robí maďarský štát na Slovensku – že tu kupuje niektoré pamiatky. Minister zahraničných vecí sa proti tomu opakovane ohradil. Považujete to za správne?

Je nutné povedať, že na tie budovy, ktoré sú historickou pamiatkou, má vždy predkupné právo Slovenská republika. Ten, kto tú budovu predáva, ju vždy najprv ponúkne Slovenskej republike, pretože to je zákon a bez takejto ponuky by kúpna zmluva nenadobudla účinky. Slovenská republika sa dobrovoľne vzdáva týchto nehnuteľností. Ministerstvo kultúry to potvrdilo tiež. Povedalo, že peniaze na odkup nemá. V tom v prípade neexistuje žiadna právna prekážka, aby si ktokoľvek mohol kúpiť takúto budovu.

Ak je to priamo Maďarsko, myslím si, že oni majú asi len tri alebo štyri budovy. Je to eseročka Manevi, ktorá tieto nehnuteľnosti skupuje.

X Prečo to podľa vás robia?

To sa musíte opýtať ich, so mnou to nekonzultujú. Za seba ale môžem povedať to, že ak je nejaká schátraná národná kultúrna pamiatka, ktorú dajú do poriadku a zrekonštruujú, nevidím na tom nič zlé. Dokonca je to podľa mňa pozitívne. Tieto budovy vždy zostanú na Slovensku, pretože si ich nikto nezoberie na chrbát a neodnesie do Maďarska.

Takže v tomto nevidím najmenší problém. Skôr to vidím ako pridanú hodnotu do tých miest, ak sú nejaké pamiatky alebo budovy zrekonštruované.

X Nie je to také ohraničovanie si územia z nejakého resentimentu, že aj Košice kedysi patrili Maďarsku?

Myslím si, že vôbec nie. Skôr to vnímam úplne komerčne./agentury/

X X X

 Utiekli pred tureckým diktátorom, teraz ich chcú vymeniť. Vstup Švédska do NATO si odnesú Kurdi

Kurdská menšina vo Švédsku sa obáva, že sa stane obeťou diktátora, pred ktorým ušli do demokratickej krajiny. Odstrašia Rusko, budú pod ochranou spojencov, no nebude to zadarmo. A reč nie je o peniazoch, ale o hodnotách.

Tak mnohí kritici režimu tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana komentujú očakávaný vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie. Prijatie Švédska, ale aj Fínska, spečatili lídri NATO na minulotýždňovom summite v Madride.

Všetko blokovala jediná krajina – Turecko, ktoré disponuje druhou najsilnejšou armádou aliancie v Európe, ale zároveň je považované za problematickú polo-diktatúru. V prípade Švédska malo problém najmä s Kurdami, ktorých žije vo Švédsku odhadom asi 100-tisíc.

Turecko teraz žiada, aby desiatky z tých, ktorých Erdoganov režim považuje za „teroristov“, Švédi vyhostili. Tí sa k tomu zaviazali v dohode, ktorú však ochrancovia práv Kurdov označujú za zradu.

„Zapredali nás Erdoganovi, bolo to celkom rýchle,“ napísala na Twitteri poslankyňa za švédsku Ľavicovej strany Ulla Andersonová.

Západ ich zradil, Švédi ich prijali

Najväčší národ bez vlastného štátu, aj tak prezývajú Kurdov, ktorých na celom svete žije 30 až 40 miliónov. Polovica z nich v Turecku, zvyšné milióny najmä v Iráne, Iraku a Sýrii.

Práve sýrski Kurdi boli vo vojne proti prezidentovi Baššárovi al-Asadovi, ale aj Islamskému štátu, dlho spojencom. No najmä za amerického prezidenta Donalda Trumpa sa začali cítiť byť zradení Západom.

Turecko zase kurdských nacionalistov, desaťročia neúspešne sa usilujúcich o vlastný štát, prenasleduje. Stelesnením tohto boja bola od konca 70. a začiatkom 80. rokov Kurdská strana pracujúcich (známa pod skratkou PKK), dnes už nielen Tureckom, ale aj Spojenými štátmi a Európskou úniou, oficiálne považovaná za teroristickú organizáciu.

PKK od roku 1984, kedy je vo vojne s Tureckom, pripisujú 40-tisíc obetí, najmä na strane tureckej armády ale aj bežných civilistov.

Švédsko je dlhodobo jednou z najkritickejších krajín Turecka pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv. Švédska zahraničná politika je tiež postavená na kritike autokratických režimov, podobne ako tomu bolo v prípade tej českej ešte za éry prezidenta Václava Havla.

Aj preto si často utláčaní Kurdi vyberajú ako destináciu na emigráciu práve Švédsko.

Turecko nie je demokraciou

Turecko tvrdí, že sú medzi nimi aj „teroristi“, hoci často môže ísť len o bežných kurdských intelektuálov, ktorí podporujú kurdskú autonómiu. Boj za nezávislosť a odtrhnutie od Turecka už v zásade Kurdi vzdali.

Mnohí Kurdi žijúci často aj dlhé desaťročia vo Švédsku sa teraz obávajú, že tamojšia vláda ich teraz „obetuje“ výmenou za vstup do NATO a pošle ich naspäť do Turecka. Krajiny, ktorá je aj podľa americkej mimovládky napojenej na vládu Freedom House považovaná za polodiktatúru ale aj štát, ktorý je medzi top krajinami, pokiaľ ide o počet väznených novinárov. Turecký prezident sa netají tým, že Kurdov podporujúcich autonómiu chce takisto pozatvárať. V minulosti už vyhlásil, že kurdské požiadavky na samosprávu v Turecku považuje za „vlastizradu“.

Ako to chcú vlastne spraviť? Aj tak rozhodnú súdy

Fínska sa kurdská otázka netýka, napriek tomu sa v spoločnej deklarácii po summite NATO v Madride spomína aj ono. Obe severské krajiny sa zaviazali, že „sa budú zaoberať prebiehajúcimi žiadosťami Turecka o vyhostenie podozrivých teroristov“.

Zoznam Kurdov žijúcich vo Švédsku, po ktorých ide Turecko, nezverejnili a pravdepodobne ani nezverejnia. Americká CNN tvrdí, že má byť medzi nimi aj laureát Nobelovej ceny za mier Ragip Zarakolu.

Ten dlhodobo poukazuje na porušovanie práv Kurdov v Turecku, za čo ho v Turecku zavreli do väzenia predtým, než utiekol práve do Švédska.

„To, že ma nazývajú teroristom, je smiešne. Tu je moja zbraň,“ povedal v rozhovore pre CNN a ukázal na svoje pero. Je si však istý, že Švédsko ho nevyhostí. „Ale je to zastrašovanie,“ tvrdí.

Aj keby švédska vláda pristúpila na podmienky Turecka, nie je jasné, ako to chce spraviť. Žiadosti o vyhostenie kohokoľvek totiž musia posúdiť súdy. A tie sú, na rozdiel od tých v Turecku, považované za absolútne nezávislé., aktuality.sk

X X X

Slovenský vzdušný priestor budú chrániť české stíhačky, oznámil Fiala

České stíhačky budú chrániť Slovensko od 1. septembra.

Slovenský premiér Eduard Heger a jeho český náprotivok Petr Fiala sa stretli v diskusnej relácii ČT Otázky Václava Moravca. Fiala oznámil, že české stíhačky budú chrániť slovenský vzdušný priestor. V júni o to žiadal slovenský minister obrany Jaroslav Naď.

Česká vláda bude ešte pomoc schvaľovať, Fiala v tom ale nevidí problém a prisľúbil, že Slovensku vyhovejú.

„My pomôžeme Slovensku dočasne, kým budú mať k dispozícii nové lietadlá a určite môžeme počítať, že zas nám niekto iný pomôže na Slovensku, keby sme sa dostali do problémov,“ povedal Fiala. Český premiér dodal, že to bude širšia spolupráca s Poľskom a Česko je na to pripravené technicky aj kapacitne.

Heger v relácii poďakoval Česku za pomoc a pripomenul aj poskytnutie českých vojakov po vypuknutí vojny na Ukrajine. Odhadol, že Slovensko bude potrebovať pomoc českých stíhačiek približne rok. Pripustil, že je „v hre“, že by Slovensko svoje migy postúpilo Ukrajine. Spomenul aj možnosť, že by Ukrajina dostala tanky. „Ale nechcem to hovoriť podrobne, pretože nás i Ukrajina požiadala, aby sme túto techniku nešpecifikovali,“ doplnil podľa portálu ČT24./agentury/

X X X

V nákupnom centre v Kodani sa strieľalo

 Po streľbe zomrelo niekoľko ľudí, uviedol šéf tamojšej polície.

 V nákupnom centre Field’s v dánskej metropole Kodaň sa strieľalo. Výstrely zasiahli niekoľko osôb. Informovala o tom polícia, na ktorú sa odvoláva agentúra Reuters. Po streľbe zomrelo niekoľko ľudí, oznámil šéf tamojšej polície. Podozrivým je 22-ročný Dán, ktorého ho už polícia zadržala. Nevylučuje, že išlo o terorizmus, uvádza ČT24.

„V súvislosti so streľbou bola zatknutá jedna osoba. Momentálne však nemôžeme povedať nič o jej identite,“ uviedla kodanská polícia v príspevku na Twitteri.

Zábery z miesta činu zachytávajú ľudí vybiehajúcich z nákupného centra. Dánska verejnoprávna televízna stanica TV2 zverejnila fotografiu muža na nosidlách.

K nákupnému centru Field’s vo štvrti Amager medzi centrom Kodane a letiskom dorazilo niekoľko policajných áut, sanitiek a hasičských vozidiel, cesty okolo centra sú zablokované.

„Sme na mieste, zazneli výstrely a niekoľko ľudí bolo zasiahnutých,“ uviedla polícia.

Tri výstrely

Očití svedkovia uviedli, že zazneli zhruba tri výstrely a viac ako 100 ľudí sa rozbehlo k východu z nákupného centra. Polícia vyzvala ľudí v budove, aby počkali na jej príchod a ostatných vyzvala, aby sa od miesta streľby držali ďalej.

Nákupné centrum sa nachádza priamo oproti stanici metra Örestad, kde vlaky metra momentálne nezastavujú, aktuality.sk

X X X

V talianskych Alpách sa uvoľnil ľadovec, hlásia obete

V talianskych Alpách sa odlomil veľký kus ľadovca. Záchranári hlásia niekoľko obetí. Nešťastie sa malo stať v blízkosti štítu Marmolada. Prvotné informácie hovorili o najmenej piatich obetiach, uvádza portál dw.com.

Miestne médiá opísali, ako sa masy ľadu, snehu a trosiek zosunuli z hory predtým, ako narazili na turistov. Pri nehode sa malo zraniť osem ľudí, informuje talianska štátna televízia RAI. Dve osoby utrpeli vážne zranenia.

Na miesto bolo vyslaných päť vrtuľníkov a desiatky záchranárov, ktorí pomáhajú pri záchranných prácach, uvádzajú spravodajská stanica BBC News a tlačová agentúra AFP.

Na zverejnenom videu z incidentu bolo vidno, ako sa ľadová masa zrútila zo svahov Marmolady, najvyššej hory v oblasti.

„Päť ľudí bolo, žiaľ, nájdených bez známok života,“ uviedla hovorkyňa záchrannej služby a dodala, že počet zranených „zostáva predbežný“. „Lavína snehu, ľadu a skál zasiahla prístupovú cestu, keď sa na nej nachádzalo niekoľko horolezcov,“ spresnila.

Zranení turisti, vrátane jednej osoby v kritickom stave, boli prevezení do niekoľkých nemocníc v okolí, uviedli záchranári. V čase pádu bolo v skupine 15 turistov, uviedla záchranná služba.

V oblasti boli mimoriadne vysoké teploty

Čo spôsobilo zrútenie časti ľadovca nazývanej serak, nebolo bezprostredne známe. V oblasti boli v uplynulých dňoch mimoriadne vysoké teploty, uviedli miestne úrady.

Známy taliansky horolezec Reinhold Messner pre denník La Republica povedal, že predmetný ľadovec už niekoľko rokov ustupuje v dôsledku globálneho otepľovania.

„Ľad tam už takmer nezostal,“ povedal Messner. Poznamenal, že ľadovce sa občas zrútia „v dôsledku gravitácie“, ale zdôraznil, že dôvodom ústupu ľadovca na Marmolade „je globálne teplo, ktoré spôsobuje topenie ľadovcov“, aktuality.sk

X X X

Herečka Aňa Geislerová:  K životu potrebujeme lásku

X Zahrala si prezidentku, ktorá sa zaľúbila do „obyčajného“ človeka. Ako ona vníma lásku v skutočnom živote?

Do slovenských kín dorazila nová česká romantická komédia režiséra a scenáristu Rudolfa Havlíka Prezidentka. V hlavnej úlohe sa predstavila Aňa Geislerová. Ako sa pripravovala na svoju rolu, kto mal pod palcom jej „prezidentskú” garderóbu a ako vníma tému lásky v každom veku nám porozprávala v rozhovore pred slávnostnou premiérou v Bratislave.

X Kým vy vo filme hráte prvú českú prezidentku, my na Slovensku reálne našu prvú ženu prezidentku máme. Inšpirovali ste sa pri jej stvárnení Zuzanou Čaputovou?

Priznám sa, že ju sledujem na Instagrame a je takou mojou predstavou, ako asi by mala prezidentka všeobecne vyzerať. Inšpirovala som sa okrem nej ale niekoľkými ženami, ktoré obdivujem a ktoré sú pre mňa dôležité. Poskladala som si z nich akési puzzle, na základe ktorého som sa potom rozhodla, ako vlastne chcem tú moju filmovú postavu stvárniť.

X V snímke je niekoľko milých a vtipných scén, ktoré pôsobia veľmi prirodzene. Mali ste pri ich natáčaní aj nejaký priestor na improvizáciu?

Hoci náš režisér má rád, keď sa trochu uvoľníme, mám pocit, že sme sa držali scenára. Pre mňa bola nezabudnuteľná scéna, v ktorej padám do jazierka, točili sme to niekoľkokrát a vôbec mi to nevadilo. Mám rada fyzický humor.

X Máte ešte nejakú inú konkrétnu spomienku z natáčania, na ktorú možno len tak nezabudnete?

Pekné a dojemné bolo, keď sme točili na Pražskom hrade, kde sa bežný človek len tak ľahko nedostane, nehovoriac o nejakom natáčaní. Snažili sme sa byť pri práci naozaj diskrétni, ale nejaké tie veci sme museli aj obísť a vtedy nám veľmi vyšiel v ústrety človek z hradnej stráže, ktorý to nemusel robiť a možno tým aj riskoval svoju prácu. Keď sme odchádzali, tak mi pri lúčení povedal „Dovidenia pani prezidentka, som rád, že som aspoň chvíľu mohol pracovať pod niekým, koho si vážim.” A to ma naozaj dojalo.

X K vašej postave patrí aj precízne zvolená garderóba. Kto ju mal na starosti a podľa čoho ste volili farbu šiat z poslednej scény, kde samotné šaty zohrali dokonalú vedľajšiu rolu?

Kostýmy mala na starosti Tatiana Kovaříková a pri navrhovaní šiat pre postavu Kateřiny sme postupovali podľa protokolu, no keďže to nie je dokument, mohli sme sa pohrať s farbami a detailami. Tatiana týmto veciam naozaj rozumie a len tak na okraj, je snáď jediný človek z Čiech, ktorý ušil šaty pre členku britskej kráľovske rodiny (pozn.redakcie: Manželka princa Edwarda, vojvodkyňa Sophie z Wessexu, dostala od návrhárky do daru na mieru ušité šifonové šaty vo farbe holubičej sivej, ktoré si obliekla na svadbu švédskeho princa Carla Philipa).

Ona dokonale ovláda štýl, ktorý je ženský, no nie je zbytočne vyzývavý, ani nudný. Spolu sme si povedali farby, ktoré sa nám páčia a tiež strihy, ktoré mi pristanú. Pri záverečnej scéne som mala na výber z čiernych a bielych šiat. Ja som viac chcela tie čierne, ale tie druhé boli jednoznačne lepšie pre kameru a pre film, pretože sa trblietali a boli výrazné. Ale nevadí, tie čierne som si nakoniec dala na českú premiéru. (smiech)

X Vo filme sa do seba zaľúbia úspešná žena na vysokom poste a chlap z ľudu. Obaja majú pritom po 40tke, dospelé deti, svoj svet, svoje povinnosti a zvyky. Napriek tomu sa im podarí znovuobjaviť čaro lásky. Téma, ktorá sa v slovenských a českých filmoch nevidí tak často, ale mala by, pretože je dôležitá. Prečo to podľa vás tak je?

Možno sme ako národ na takúto tému málo odvážni. A možno si naši producenti myslia, že takéto príbehy nikoho nezaujímajú, a pritom je to možno naopak a táto téma v ľuďoch rezonuje. Pre mňa je vzor Diane Keaton alebo Jane Fonda, ktoré bez problémov hrajú postavy, ktoré si nájdu lásku vo vyššom veku. A po inšpiráciu nemusím chodiť ani tak ďaleko. Moja mama má teraz po sedemdesiatke partnera, s ktorým sa síce pozná od strednej školy, no až teraz sa dali dokopy, sú spolu šťastní a aktuálne prežívajú strašne veľkú a dôležitú lásku.

Je to taký ten vzťah, ktorý je silnejší a dojemnejší aj preto, že v tomto veku si naozaj každý deň užívajú naplno. A o tom je aj jedna z dôležitých tém filmu Prezidentka. Keď sa človek necíti kompletný ľudsky, a nezáleží ani tak na veku, tak mu naozaj niečo chýba pre život a preto, aby aj to, čo má rád, mohol robiť s radosťou. A k tomu potrebuje lásku, ktorú musí niekde brať, aby ju mohol zase niekde dávať. Presne tak, ako to urobila naša hrdinka, aktuality.sk