Exprezident USA Biden podľa Carlsona chystal atentát na Putina. Volodin: Len diskusia o tom je na jadrovú vojnu. Ruská Štátna duma sa obráti na americký Kongres a OSN s výzvou, aby preverili tvrdenia amerického novinára Tuckera Carlsona, že administratíva exprezidenta Joea Bidena údajne pripravovala atentát na ruského prezidenta Vladimira Putina.
Príslušný návrh na plenárnom zasadnutí predložil predseda výboru Štátnej dumy pre bezpečnosť a boj proti korupcii Vasilij Piskariov, informoval web Parlamentskaja gazeta, píše TASR. Poslancov návrh podporili predsedovia všetkých poslaneckých klubov.
Ako v stredu informovali agentúry TASS a Anadolu, predseda Dumy Viačeslav Volodin v stredu vydal dôrazné varovanie, že akýkoľvek pokus alebo dokonca diskusia o atentáte na Putina môže viesť k jadrovej vojne a predstavovať vážnu hrozbu pre globálnu bezpečnosť.
Volodin v súvislosti s Carlsonovým tvrdením kritizoval nedostatočnú reakciu Washingtonu, keď uviedol, že ani Biden, ani jeho minister zahraničných vecí Antony Blinken toto obvinenie nepopreli. „Prešiel deň. Všetci sú ticho,“ napísal Volodin v statuse na platforme Telegrame.
Zločinom aj diskusia
Volodin vo svojom statuse deklaroval, že „príprava pokusu o atentát na Putina, dokonca aj diskusia o tom, je zločin. (Je to) Najvážnejšia hrozba pre globálnu bezpečnosť. Priama cesta k začiatku jadrovej vojny“. Volodin dodal, že tieto skutočnosti by mali byť podnetom na vyšetrovanie pre všetky medzinárodné inštitúcie.
Pripomenul tiež, že sa podarilo zabrániť pokusu o atentát na maďarského premiéra Viktora Orbána a že došlo aj k pokusu o vraždu slovenského premiéra Roberta Fica a amerického prezidenta Donalda Trumpa. „Preto diskusiu o úmysle zabiť Putina treba brať vážne,“ konštatoval Volodin a na margo spomínaných udalostí dodal, že „toto všetko sú články tej istej reťaze“.
Volodin vyzval ruské tajné služby, aby v čase prebiehajúcej vojny na Ukrajine zostali v strehu a zdôraznil závažnosť hrozieb tohto druhu. Ubezpečil, že príslušné zložky ich berú vážne a robia „všetko pre ochranu prezidenta a našej krajiny“.
Agentúra Anadolu napísala, že bývalý moderátor americkej konzervatívnej televíznej stanice Fox News Tucker Carlson v utorok v rozhovore s Mattom Taibbim povedal, že administratíva Joea Bidena diskutovala aj o zintenzívnení vojny s Ruskom.
„Tony Blinken (minister zahraničných vecí v Bidenovej administratíve) dôrazne trval na skutočnej vojne, napríklad na atentáte na Putina. Čo Bidenova administratíva aj urobila: pokúsila sa zabiť Putina,“ tvrdil Carlson. Podľa TASS však o tom neposkytol žiadne dôkazy ani podrobnosti./agentury
X X X
Blanár si pre vyjadrenia Kyjeva k Ficovi predvolal ukrajinského veľvyslanca
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR si dnes predvolalo veľvyslanca Ukrajiny na Slovensku Myroslava Kastrana, ktorému tlmočilo ostrý protest voči výrokom ukrajinskej strany, ktoré považuje za zasahovanie do vnútorných záležitostí SR. Informoval o tom komunikačný odbor rezortu.
Podľa vyhlásenia ukrajinského ministerstva zahraničných vecí sa slovenský premiér Robert Fico v čase klesajúcej dôvery slovenskej spoločnosti a protestov proti jeho proruskému kurzu uchýlil k hľadaniu nepriateľov a našiel ich na Ukrajine.
Ukrajinci tak reagovali na vyhlásenia predsedu vlády o účasti ich občanov na protivládnych protestoch na Slovensku. Podľa stanoviska ukrajinského rezortu zahraničia by však Fico nemal hľadať vinníkov vlastných zlyhaní v zahraničí, „ale v zrkadle“. Ukrajinské ministerstvo tiež obvinilo Roberta Fica a niektorých predstaviteľov Národnej rady SR, že sa „nechali sa otráviť ruskou propagandou, prestali rozlišovať medzi čiernou a bielou a začali nazývať lídrov susedných spriatelených demokratických štátov nepriateľmi“./agentury/
X X X
Na protest do Bratislavy neprišlo 60-tisíc ľudí. Organizátori priznali, že ich odhad bol nesprávny
Na bratislavskom protestnom zhromaždení, ktoré sa konalo minulý týždeň v piatok pri Úrade vlády, sa nezúčastnilo 60-tisíc osôb ako pôvodne informovali organizátori akcie zo združenia Mier Ukrajine. Iniciatíva priznala chybu a za nesprávny odhad sa ospravedlnila.
„V piatok sme v hektickej atmosfére protestu z pódia odhadli, že na Námestí slobody je 60-tisíc ľudí. Bol to náš odhad. Hrubý odhad organizátorov na základe dostupných fotografií z médií. Náš partner pre bezpečnosť však po analýze snímok z dronu upresnil účasť na 40-tisíc a polícia na 41-tisíc. Nemáme problém priznať, že sme mohli byť v našich odhadoch prehanne optimistickí a plne dôverujeme nášmu partnerovi aj policajným údajom. Za nesprávny odhad počas protestu sa všetkým ospravedlňujeme,“ uviedla iniciatíva na sociálnej sieti.
Námestie slobody v Bratislave i napriek nadhodnoteným číslam zo strany organizátorov zažilo uplynulý piatok jeden z najväčších protestov za posledné roky. Okrem hlavného mesta vyšli v ten deň do ulíc v desiatkach miest po celom Slovensku desaťtisíce Slovákov. Svojou účasťou chceli vyjadriť podporu proeurópskeho smerovania krajiny.
V Bratislave dav ľudí skandoval heslá proti premiérovi Robertovi Ficovi. Organizátori akcie z radov občianskych aktivistov potom prvýkrát vyzvali Fica, aby rezignoval na funkciu predsedu vlády.
Občianske združenie Mier Ukrajine začalo zvolávať demonštrácie pod názvom „Slovensko je Európa“ po decembrovej schôdzke Fica s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorého krajina pred takmer tromi rokmi vojensky napadla Ukrajinu.
Neskôr Ficov stranícky kolega a podpredseda parlamentu Tibor Gašpar pripustil možnosť odchodu krajiny z Európskej únie. „Smer nemá v tejto chvíli za prioritu a za cieľ vystúpiť z EÚ alebo NATO, ale obdive tieto združenia sa vyvíjajú v čase, menia možno niektoré základné otázky alebo princípy fungovania, ktoré boli v čase, keď sme od nich vstupovali, a preto tu musia ostať otvorené dvere pre situáciu, že by sme eventuálne uvažovali aj tak už o krajnom riešení, ako je vystúpenie z EÚ,“ uviedol pred dvoma týždňami Gašpar vo verejnoprávnej televízii STVR.
Opozícia slová Gašpara o možnom vystúpení Slovenska z EÚ a NATO ostro kritizovala, reagovali aj koaliční partneri. „Strana Hlas presadzuje suverénnu zahraničnú politiku, v ktorej musia byť slovenské záujmy na prvom mieste. Odmietame však akúkoľvek diskusiu o možnom vystúpení Slovenska z EÚ alebo NATO,“ uviedla strana v stanovisku.
Prezident a bývalý líder strany Hlas Peter Pellegrini po slovách Gašpara na sociálnej sieti citoval časť z vyhlásenia memoranda o slovenskej zahraničnej politike, ktorú traja najvyšší ústavní činitelia podpísali v septembri minulého roka, konkrétne časť o členstve Slovenska v EÚ a NATO.
„Traja najvyšší ústavní činitelia – prezident Slovenskej republiky, predseda Národnej rady a predseda vlády Slovenskej republiky, vyhlasujeme, že budeme spoločne podporovať naše nespochybniteľné členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii,“ napísala hlava štátu bez akéhokoľvek ďalšieho komentára.
V utorok kancelária hlavy štátu oznámila, že prezident Pellegrini zvolal na budúci týždeň okrúhly stôl predsedov troch koaličných a troch opozičných parlamentných strán k zahraničnopolitickej orientácii Slovenska./agentury/
X X X
Donald Trump zrušil štatút ochrany venezuelským migrantom
Migrantov môžu teraz deportovať kvôli kriminalite niektorých jednotlivcov. Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa v stredu zrušila štatút ochrany viac ako 600-tisíc venezuelským migrantom na území USA. Budú ich preto môcť deportovať. Washington rozhodnutie odôvodnil kriminalitou páchanou niektorými venezuelskými migrantmi, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Americká ministerka pre vnútornú bezpečnosť chce mať bezpečné komunity
Nová ministerka pre vnútornú bezpečnosť Kristi Noemová v televízii Fox News uviedla, že Američania nechcú neprispôsobivých ľudí vo svojej krajine a vo svojich komunitách sa chcú cítiť bezpečne. „Budeme postupovať podľa príslušných procesov a preveríme všetkých takéto osoby v našej krajine,“ dodala.
AFP pripomína, že Spojené štáty udeľujú štatút ochrany migrantom, ktorí sa nemôžu bezpečne vrátiť domov z dôvodu vojny, prírodných katastrof alebo iných mimoriadnych okolností vo svojej krajine. Bývalá vláda prezidenta Joea Bidena Venezuelčanom takýto štatút udelila z dôvodu vážnej humanitárnej krízy vyvolanej „neľudským režimom“ venezuelského prezidenta Nicolása Madura.
Trump patrí medzi kritikov Madura a prisľúbil, že proti venezuelskému prezidentovi bude zachovávať tvrdý postoj, čím si podľa AFP získal podporu niektorých Venezuelčanov, a to napriek svojmu postoju k imigrácii.
Po svojej druhej inaugurácii Trump prijal viacero opatrení obmedzujúcich migráciu. Hneď po nástupe do úradu podpísal výnos o vyhlásení stavu núdze na hranici s Mexikom s cieľom zastaviť vstup všetkých nelegálnych migrantov. Trump v stredu taktiež podpíše zákon, ktorý nariaďuje predbežne zadržať ilegálnych migrantov obvinených z krádeží a násilných trestných činov, aktuality.sk
X X X
Prezident Spojených arabských emirátov rokoval s Viktorom Orbánom o budovaní partnerstva
SAE a Maďarsko sa zaviazali ku spolupráci v oblasti umelej inteligencie a obnoviteľnej energie.
Spojené arabské emiráty (SAE) sa zaviazali budovať dlhodobé partnerstvá, ktoré podporujú spoločný ekonomický rast, a ktoré podporujú globálny mier a stabilitu, napísal v stredu na platforme X prezident SAE šejk Muhammad bin Zájid Ál Nahján po schôdzke s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.
„Dnes som sa v Abú Zabí stretol s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, aby som prediskutoval, ako môžeme ďalej posilniť naše bilaterálne vzťahy a ako môžeme posilniť spoluprácu v oblasti umelej inteligencie, obnoviteľnej energie a v ďalších kľúčových oblastiach,“ napísal prezident SAE.
Obidve krajiny potvrdili záväzok rozširovať spoluprácu
Maďarsko aj SAE potvrdili záväzok rozširovať spoluprácu založenú na vzájomnom rešpekte, obe krajiny tiež budú rázne konať proti terorizmu a v záujme mieru. Uviedol to v stredu v Abú Zabí maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vo videozázname zverejnenom na Facebooku.
Orbán s delegáciou v utorok pricestoval na dvojdňovú pracovnú návštevu SAE. Ide o prvú oficiálnu návštevu maďarského ministerského predsedu v SAE, aktuality.sk
X X X
Švédska polícia zadržala v súvislosti s výbuchmi a násilnosťami už 50 ľudí
Od začiatku roka došlo k viac ako 30 výbuchom bômb.
Švédska polícia v stredu oznámila, že v súvislosti s nárastom násilností vrátane výbuchov bômb zadržala už 50 ľudí. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
Od začiatku aktuálneho roka došlo vo Švédsku už k viac ako 30 výbuchom bômb. Ide o jeden zo spôsobov, akým si konkurenčné gangy medzi sebou vybavujú účty, rovnako ako v prípade prestreliek. Na takéto kriminálne aktivity vrátane vrážd si gangy často najímajú tínedžerov mladších ako 15 rokov, čiže nedosiahli vek trestnoprávnu zodpovednosť.
„Napriek skutočnosti, že sme nedávno zadržali 50 osôb v 25 rôznych typoch prípadov… sa toto násilie nespomaľuje,“ povedal na tlačovej konferencii Hampus Nygards z národnej polície. Zadržaní boli podľa jeho slov páchatelia bombových útokov, výrobcovia náloží aj významnejší predstavitelia gangov žijúci v zahraničí.
Nygards dodal, že časté bombové útoky mali v ostatnom čase iný charakter ako len predchádzajúca rivalita gangov a často boli sprevádzané vydieraním, vyhrážkami či vymáhaním peňazí.
Gangy najímajú tínedžerov mladších ako 15 rokov
Tobias Bergkvist zo štokholmskej polície označil za „dramatický“ nárast počtu kriminálnikov mladších než 15 rokov. Dodal, že zástupy osôb pripravených páchať trestné činy sú „bohužiaľ v súčasnosti nevyčerpateľné“.
Švédsky premiér Ulf Kristersson nazval v pondelok na sociálnych sieťach vlnu násilia za tzv. domáci terorizmus. Podľa ministra spravodlivosti Gunnara Strömmera zažilo Švédsko v pondelok „výnimočný deň“ pre päť bombových útokov a prvú tohoročnú smrteľnú streľbu., aktuality.sk
X X X
Donald Trump sa odvolal proti súdnemu verdiktu v prípade podplácania pornoherečky
Súd ho uznal za vinného v prípade falšovania finančných záznamov, ale neudelil mu žiadny trest.
Americký prezident Donald Trump sa v stredu odvolal proti rozsudku newyorského súdu v kauze podplácania pornoherečky Stormy Danielsovej. Súd 10. januára rozhodol, že Trump je vinný v prípade falšovania finančných záznamov, aby zakryl podplácanie Danielsovej, ale neudelil mu žiadny trest. TASR informáciu prevzala za agentúry AP.
Trumpova obhajoba podala odvolanie a žiada úplné zrušenie rozsudku
Trumpova obhajoba podala v pondelok odvolanie a žiadajú newyorský odvolací súd, aby úplne zrušil rozsudok o vine vo všetkých 34 bodoch obžaloby.
Porota newyorského súdu ešte koncom mája minulého roka uznala Trumpa za vinného vo všetkých bodoch obžaloby v prípade falšovania obchodných záznamov a vyplatenia 130-tisíc dolárov pornoherečke Danielsovej. Túto sumu jej údajne pred voľbami v roku 2016 vyplatil, aby nehovorila o ich údajnom vzťahu z roku 2006, ktorý však Trump popiera.
AP pripomína, že Trump si najal nový tím právnikov, keďže jeho dvaja doterajší hlavní obhajcovia Todd Blanche a Emil Bove získali vysoké funkcie na ministerstve spravodlivosti.
„Odvolanie prezidenta Trumpa je dôležité pre právny štát, povesť New Yorku ako globálneho obchodného, finančného a právneho centra, ako aj pre prezidentský úrad a všetkých verejných činiteľov,“ uviedol Trumpov nový advokát Robert Giuffra Jr. vo vyhlásení, aktuality.sk
X X X
Súčasťou sabotážnej kampane bolo aj plánovanie vraždy, tvrdí NATO
Zástupca NATO potvrdil nebezpečenstvo hrozbu voči generálnemu riaditeľovi Rheinmetallu Arminovi Pappergerovi.
Severoatlantická aliancia v utorok uviedla, že sabotážne činy vykonané v jej členských krajinách v uplynulých rokoch zahŕňali aj hrozby zosnovania vrážd vedúcich predstaviteľov priemyslu, ako je šéf nemeckej zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.
Zástupca asistenta generálneho tajomníka NATO pre inovácie, hybridné hrozby a kybernetickú obranu James Appathurai v Európskom parlamentu potvrdil hrozbu voči generálnemu riaditeľovi Rheinmetallu Arminovi Pappergerovi, o ktorej dosiaľ informovali len médiá.
Appathurai povedal, že k sabotážnej kampani patrili „vykoľajenia vlakov, podpaľačské útoky, útoku na majetok politikov, hrozby plánov zavraždenia vedúcich predstaviteľov priemyslu, ako je šéf Rheinmetallu, no boli tam aj iné plány“.
Televízia CNN v júli minulého roka informovala, že plán zavraždiť Pappergera bol súčasťou zámerov ruskej vlády voči riadiacim pracovníkom zbrojárskych firiem v Európe, ktorí podporujú Ukrajinu vo vojne proti Rusku. Kremeľ takéto obvinenia odmietol.
Západ v minulosti Rusku zabránil
Appathurai uviedol, že Západu sa v minulosti podarilo zabrániť Rusku v sabotážnych činoch stanovením „červených čiar“ na najvyššej úrovni. Bolo to aj v prípade odhalenia zápalných zariadení, ktoré mali byť použité proti letom spoločnosti DHL v nemeckom sklade. Západ by podľa jeho slov nemal akceptovať súčasnú úroveň sabotáží ako normálnu. NATO tvrdí, že počet prípadov je na rekordne vysokej úrovni. Spojenci tiež uznávajú potrebu dôraznejšie riešiť opakované incidenty v Baltskom mori, priblížil Appathurai.
Appathurai okrem toho uviedol, že NATO by malo byť asertívnejšie a nie vždy čakať s podniknutím opatrení na ukončenie policajného vyšetrovania, ktoré môže trvať aj šesť alebo sedem mesiacov.
„Podľa nášho názoru je pripísanie zodpovednosti dôležité, no nemôže byť prekážkou konania,“ zdôraznil s tým, že NATO musí konať, ak dochádza k pokračujúcemu poškodzovaniu podmorskej infraštruktúry loďami tzv. tieňovej flotily.
„Podmorskými káblami prechádzajú ekonomické aktivity za desať biliónov dolárov, z toho štyri bilióny cez Atlantik,“ upozornil Appathurai. „Ak sú prerušené, nastávajú veľké ekonomické škody,“ dodal. Členovia NATO sa chcú dohodnúť na stratégii boja proti hybridným hrozbám pred summitom Aliancie v Haagu koncom júna tohto roka, aktuality.sk
X X X
Americký Fed prerušil cyklus uvoľňovania menovej politiky
Kľúčová úroková sadzba zostáva v pásme 4,25 percenta až 4,50 percenta.
Americká centrálna banka (Fed) v súlade s očakávaniami prerušila cyklus uvoľňovania menovej politiky. Trh práce v USA je totiž silný, ekonomika rastie solídnym tempom a inflácia sa výrazne nespomalila. TASR o tom informuje na základe správy CNBC.
Menový výbor Fedu (FOMC) ponechal kľúčovú úrokovú sadzbu v pásme 4,25 % až 4,50 %.
Výbor prerušil cyklus uvoľňovania po troch zníženiach sadzieb po sebe. Fed spustil cyklus uvoľňovania v septembri 2024, keď FOMC skresal kľúčovú sadzbu o 50 bázických bodov do pásma 4,75 % až 5 % z takmer 23-ročného maxima 5,25 až 5,50 percenta, kde sa nachádzala od júla 2023.
Bolo to prvé zasadnutie FOMC, odkedy sa prezidentského úradu ujal častý kritik Fedu Donald Trump, ktorý takmer okamžite signalizoval, že chce, aby centrálna banka sadzby znížila.
Vo vyhlásení po zasadnutí FOMC bolo niekoľko náznakov, prečo nepokračoval v uvoľňovaní menovej politiky. Medzi dôvody patrí o niečo optimistickejší pohľad na trh práce a zvýšená opatrnosť týkajúca sa ochladzovania inflačných tlakov. FOMC vynechal formuláciu, ktorá bolo súčasťou jeho decembrového vyhlásenia, že inflácia sa urobila pokrok smerom k dvoj percentnému cieľu.
„Miera nezamestnanosti sa v posledných mesiacoch stabilizovala na nízkej úrovni a podmienky na trhu práce zostávajú stabilné,“ uvádza sa vo vyhlásení FOMC. „Inflácia zostáva mierne zvýšená.“
Silný trh práce a tvrdohlavá inflácia sú hlavnými faktormi, ktoré bránia Fedu, aby pokračoval v uvoľňovaní menovej politiky. Vo vyhlásení FOMC sa opäť uvádza, že ekonomika „pokračovala v expanzii solídnym tempom“, aktuality.sk
X X X
Z chvosta do vedenia. Nový AI systém môže dostať naše zdravotníctvo na popredné priečky EÚ
Slovenské zdravotníctvo čelí jednej z najvyšších úmrtností na rakovinu v EÚ. Onkológ Štefan Korec predstavuje AI riešenie, ktoré môže túto situáciu zásadne zlepšiť.
Slovensko má jednu z najvyšších úmrtností na rakovinu v Európskej únii. Popredný onkológ Štefan Korec verí, že riešením by mohla byť umelá inteligencia. Jej efektivita by mohla byť natoľko zásadná, že by Slovensko z chvosta EÚ mohla katapultovať na popredné priečky. Rozprávali sme sa, aký systém navrhuje použiť a ako by to celé mohlo fungovať.
V rozhovore uznávaný onkológ prezradil:
Ako umelá inteligencia dokáže každý rok zachrániť až 2 600 životov.Akým spôsobom dokáže AI systém ušetriť zdravotníctvu Slovenska až 900 miliónov eur ročne.
Prečo AI funguje ako asistent lekára a nie ako jeho náhrada.
Aké sú aktuálne kroky projektu a očakávaný časový harmonogram implementácie.
Ako AI zlepšuje diagnostiku a manažment pacientov s rakovinou.
Akú úlohu zohráva financovanie z Európskej únie pri realizácii tohto projektu.
Doc. MUDr. Štefan Korec, PhD. je renomovaný slovenský onkológ s takmer 52-ročnou praxou, ktorý pôsobil na Slovensku aj v Spojených štátoch amerických. V 90. rokoch zakladal a viedol Národný onkologický ústav v Bratislave, kde sa zaslúžil o rozvoj onkologickej starostlivosti. Medzinárodné skúsenosti získal na Georgetownskej univerzite a v National Cancer Institute v USA, kde po návrate na Slovensko venoval svoj čas vzdelávaniu lekárov a aktivite v boji proti rakovine prostredníctvom občianskeho združenia OnkoInfo.sk.
V USA založil a 15 rokov riadil regionálne onkologické centrum v Novom Mexiku. Po opätovnom návrate sa sústredil na projekty využívajúce umelú inteligenciu v manažmente onkologických pacientov a na podporu pacientov prostredníctvom edukácie a dostupnosti spoľahlivých informácií, čím prispieva k modernizácii zdravotníctva a zlepšeniu starostlivosti o pacientov.
Rozhovor s doktorom Korcom:
Nový AI systém môže dostať naše zdravotníctvo na popredné priečky EÚ
Slovenské zdravotníctvo čelí najvyššej úmrtnosti na rakovinu v EÚ. Onkológ Štefan Korec predstavuje AI riešenie, ktoré môže túto situáciu zásadne zlepšiť.
X Popíšte stav zdravotníctva na Slovensku. Ktoré sú tie najväčšie nedostatky, kde by umelá inteligencia mohla pomôcť?
Vieme všetci, že slovenské zdravotníctvo momentálne prechádza veľmi ťažkým obdobím a na onkologickej starostlivosti to snáď vidieť najvýraznejšie. V úmrtnosti na onkologické ochorenia je Slovenská republika už mnohé roky na chvoste.
X V Európskej únii?
V rámci Európskej únie sme jedni z najhorších už mnohé roky. Uvediem len jedno číslo: v priemere Európskej únie sme o 50 úmrtí na 100 000 obyvateľov ročne horší, čiže každý rok na 100 000 občanov u nás zomrie o 50 ľudí viac, ako je priemer EÚ. To v preklade znamená, že každý rok u nás zomrie na onkologické ochorenia o 2 500 občanov viac, než je priemer Európskej únie.
Keď sa zamýšľame nad tým, prečo, zistilo sa (a na to sú čísla), že vo výskyte onkologických ochorení sme len zhruba o štyri a pol percenta horší, ale v úmrtnosti je to takmer devätnásť percent. Teda niečo zle robíme s manažmentom, niečo zle robíme od zachytenia po liečbu. Buď zachytávame pokročilejšie ochorenia, horšie ich manažujeme alebo nie celkom presne ich liečime..
X Čím to teda je?
Je to súhrn všetkých spomínaných faktorov.
X Ľudia poukazujú hlavne na nedostatok finančných prostriedkov – to je jednoznačné. Pokiaľ v Českej republike na občana a rok vynakladajú 2 600 eur, u nás je to 1 400. Čiže takmer o polovicu viac dávajú na občana v Českej republike, ale vieme, aká je finančná situácia u nás – viac peňazí tak rýchlo nebude.
Druhý problém je manažment pacienta: od prvých príznakov ochorenia po začatie liečby uplynie u nás zhruba 160 až 180 dní. To znamená, že ak pacient aj príde so skorým štádiom ochorenia, kým ho začneme liečiť, môže byť pokročilé a liečba je už podstatne menej úspešná. V Českej republike je to 60 až 70 dní a vo vyspelých štátoch do 30 či 40 dní, čiže máme čo doháňať. A práve túto časť, tento extrémne dlhý čas diagnostiky a manažmentu, by sme vedeli umelou inteligenciou výrazne skrátiť.
X Aké riešenie teda navrhujete vy?
To riešenie sa postupne vyvíjalo, tak ako sa vyvíja systém umelej inteligencie, až sme sa dostali k systému, ktorý by pri plnom využití vedel každý rok znížiť úmrtnosť na onkologické ochorenia na Slovensku o 2 600 úmrtí.
X Iba tým, že skráti čas od prvej návštevy lekára po začiatok liečby?
Skrátením času, zlepšením manažmentu či spresnením diagnostiky.
„Keď sa skráti čas od prvých príznakov po diagnostiku a zlepší sa celý manažment ochorenia, mô-žeme docieliť, že u nás zomrie na onkologické ochorenia podstatne menej ľudí.“
Štefan Korec
X A toto už v nejakej krajine beží?
V krajinách s rozvinutým zdravotníctvom a s rozvinutými systémami umelej inteligencie už na jednotlivých etapách umelú inteligenciu zapájajú štandardne. Napríklad pri diagnostike karcinómu prsníka, pri mamografii, vieme, že keď systém umelej inteligencie asistuje lekárovi alebo idú lekár a umelá inteligencia „ruka v ruke“, zvýši sa citlivosť o dvadsať percent. Čiže každá piata žena, ktorú by bez AI mamografia nezachytila, je zachytená vo včasnom štádiu.
Máme partnera v Spojených štátoch, ktorý vyvíja systém umelej inteligencie aplikovaný na onkológiu. Aby som to upresnil – zatiaľ čo dnes, keď si naťukáte GPT-4 a spýtate sa ho napríklad na moje sako, povie vám niečo k nemu, náš systém to takto neurobí. Je zameraný špecificky na onkológiu: povie vám, že s týmito príznakmi potrebujete takýto test, pri takomto štádiu ochorenia a takomto podtype sú podľa medzinárodných odporúčaní liečby v poradí číslo jeden, číslo dva… a rovno ponúkne aj citácie štúdií, na základe ktorých sa tieto odporúčania stanovili.
A presne v tomto vidím obrovský prínos: keď sa skráti čas od prvých príznakov po diagnostiku a zlepší sa celý manažment ochorenia, môžeme docieliť, že u nás zomrie na onkologické ochorenia podstatne menej ľudí.
Umelá inteligencia by mohla pomôcť nielen pri manažmente pacientov, ale aj so samotným vývojom liekov proti rakovine. O tom, ako by to jedného dňa mohlo fungovať, sme sa v doktorom Korcom v minulosti rozprávali v podcaste SHARE:
X Hovorme konkrétnejšie o tom, s čím prichádzate. Spomínali ste manažment pacientov, skrátenie času, diagnostiku… je to teda nejaký balík rôznych nástrojov?
Je to balík softvérových služieb, ktoré sú založené na úžasne výkonnom počítačovom systéme. Keď zoberieme informácie od pacienta, je tam softvér, ktorý to ponúkne systému, on to spracuje a cez náš softvér sa to znovu vráti naspäť k lekárovi do počítača.
Popíšme si, ako by to fungovalo v praxi.
Pred návštevou lekára si pacient večer doma vyplní elektronický formulár, kde si naťuká, čo ho bolí, celú svoju medicínsku históriu. Keď príde k lekárovi, už mu na obrazovke svieti napísané, čo všetko pacientovi je a červeným je podčiarknuté to, čo je podozrivé, aby ho to upozornilo. Lekár urobí fyzikálne vyšetrenie, vyspovedá pacienta: „Bolí vás na krku?“, „Keď chytíme v hrdle, cítite niečo?“, „Na pľúcach počujem toto…“ Systém z toho všetko podstatné vytiahne, napíše fyzikálny záznam, fyzikálny nález, potom stiahne laboratórne vyšetrenie a odporučí záver: „Podľa týchto nálezov je u pacienta podozrenie na toto a toto, preto ho odošlite k špecialistovi.“
Cesta pacienta od prvej návštevy lekára po nasadenie onkologickej liečby. Všetky svetlomodré štvorce označujú kroky, v ktorých by sa do procesu zapojila umelá inteligencia.Zdroj: Štefan Korec
X AI povie lekárovi, ako má ďalej postupovať?
Systém dá odporúčanie a lekár je ten, ktorý urobí finálne rozhodnutie. Chcem zdôrazniť dve veci: po prvé, lekár je ten, kto využíva tento nástroj ako partnera, ale on sám zostáva lekárom. Vieme, že umelá inteligencia nenahradí lekára, je jeho asistentom a partnerom.
Druhá vec je, že lekár nebude musieť sedieť za monitorom a ťukať do počítača – túto robotu, administratívnu prácu zaňho urobí systém. Takto to funguje aj pri špecialistoch: napríklad máme prípad, keď systém odporučil ďalšie vyšetrenia, lebo spoznal na pľúcach nález, ktorý lekár nevidel. Lekár a systém spolu dokopy vidia viac. Systém navrhne spraviť biopsiu, trebárs bronchoskopicky. Upozorní patológa, aké vyšetrenia má urobiť.
X Takže to je prvý kontakt s pacientom a odoslanie k špecialistovi. Čo ďalšie váš systém dokáže?
Pacient príde spracovaný všeobecným lekárom a umelá inteligencia z toho urobí zhrnutie tak, že špecialistovi príde sumárna správa, kde sú len pozitívne nálezy. V bočných kolónkach uvidí detaily, čím mu ušetrí čas. Nemusí listovať v rôznych správach – pozrie si sumár a rozhodne sa, čo s pacientom urobí.
X Jedna vec je čas a druhá pozornosť. Ak musí lekár študovať veľké množstvo správ, je možné, že mu niečo unikne.
Presne tak. Systém to zhrnie: „Toto sú podstatné príznaky, na toto sa pozrite.“ Lekár-špecialista dostane už spísanú správu, nemusí všetko začínať odznova. My veľmi dobre vieme, že keď pacient ide od jedného lekára k druhému, každý sa ho vypytuje na tie isté veci, čo je otravné pre pacienta aj pre lekára. Tu je všetko pripravené.
Systém navyše povie, aké vyšetrenia treba urobiť, a lekár sa môže slobodne rozhodnúť, či ich urobí, alebo nie. Ak sa rozhodne, tak hneď, ako pacienta prijme, systém pošle všeobecnému lekárovi signál, že o pacienta je postarané a pacientovi pošle informáciu, že v štvrtok o tretej poobede príde na vyšetrenie, a tak ďalej.
„Zachránime životy, ušetríme peniaze a pritom ani nie je potrebná nejaká veľká investícia od štátu.“
Štefan Korec
X A čo interpretácia snímok?
Aj tá je súčasťou tohto balíka. Keď sa spraví napríklad CT, systém s umelou inteligenciou pomáha interpretovať snímky. Samozrejme, finálny verdikt je na lekárovi, ale systém mu dá podnety: „Pozri, tu vidím malý detail.“ Lekár to vyhodnotí, urobí biopsiu, patológovi zase pomôže interpretácia umelej inteligencie. Systém mu povie, že pri tomto náleze je vhodná genómová analýza, alebo naopak, že ju nepotrebuje.
Dôležitý krok potom príde, keď systém zosumarizuje CT, klinické nálezy, patologické výsledky a povie onkológovi na multidisciplinárnom seminári: „Toto je pacient s tretím štádiom takéhoto podtypu karcinómu prsníka, s takouto patológiou, a preto na základe týchto odporúčaní je optimálna táto liečba.“ Ušetrí im čas a navrhne riešenie, pričom pacient sa nikde nestratí v systéme. Už sa nestane, že mu niekto povie: „Nájdite si pľúciara alebo iného špecialistu,“ a on sa týždeň-dva len snaží zohnať niekoho, kto ho vyšetrí. Tu je pacient v „tuneli“ manažmentu.
A dôležité je, že počas celého tohto postupu má pacient svoj chorobopis: vidí, že je podozrenie na takéto ochorenie, toto je test, ktorý potrebujem, toto prinesie taký výsledok, toto je riziko testu, prípadne že tento test nepotrebujem. Celý systém tak ponúka informácie pre pacienta aj pre lekára. Skráti sa čas, spresnia sa vyšetrenia, dôležité testy sa urobia, nedôležité sa vynechajú, čím sa šetria peniaze.
My sme vypočítali (a systém nám s tým pomohol), že keby toto fungovalo a uplatnilo sa naplno, v optimálnom prípade by sme ušetrili nielen tých 2 600 životov ročne, ale aj znížili práceneschopnosť, zvýšili produktivitu, a tým, že znížime úmrtnosť, ušetríme peniaze. Celkovo to vychádza na 900 miliónov eur. Nech by to v praxi bolo len 400 miliónov, aj tak je to úžasné. Čiže zachránime životy, ušetríme peniaze a pritom ani nie je potrebná nejaká veľká investícia od štátu.
S doktorom Korcom sme sa v minulosti rozprávali aj o iných aspektoch jeho lekárskej praxe. Vypočujte si náš rozhovor o tom, prečo niektorí pacienti odmietajú liečbu:
Možno už o pár mesiacov
X To je však dosť zásadná zmena oproti tomu, ako systém funguje dnes. Čiže asi by to nebolo zo dňa na deň. Čo by sa muselo stať, aby sa takéto riešenie mohlo začať nasadzovať?
Momentálne sa s týmto projektom uchádzame o finančnú podporu z peňazí Európskej únie cez misiu zdravia a muselo by to byť prijaté. Ak budeme úspešní, tak s rozpočtom, o ktorý sa uchádzame, to vieme spustiť v rámci jednej zo slovenských žúp.
Nevieme to spustiť celoslovensky a ani by to nebolo vhodné. Tak ako ste povedali, je to zásadná zmena. Ak by sme sa to pokúšali urobiť celonárodne, nebude to fungovať. Najskôr by sme to urobili v jednom regióne a v priebehu ďalších dvoch rokov by sme vedeli povedať, ako to stupňovať ďalej. Máme určitú podporu zo Spojených štátov, niekoľkých investorov, ale aby sme to mohli spustiť, museli by sme uspieť v žiadosti o spomínané európske peniaze.
X Ak to Európska únia schváli, môžete začať s nasadzovaním? Musí niečo urobiť ešte štát, napríklad nejaké legislatívne zmeny, alebo to už bude len medzi vami a lekármi?
Bolo by to už potom medzi nami a lekármi, lebo projekt je pripravený. Nie je to projekt, ktorý sme pripravili my samostatne, je to v spolupráci s našimi partnermi zo Spojených štátov, ktorí sú napojení na OpenAI. Na Slovensku to už testovali viacerí poprední onkológovia a povedali, že to chcú.
X Kedy budeme vedieť, či bol projekt schválený?
O pár mesiacov.
X Hovorili ste, že aj vyspelé krajiny s týmto iba začínajú. Čiže ak by sa to u nás podarilo, môžeme povedať, že Slovensko by bolo takým lokálnym lídrom v nasadení AI v medicíne?
Asi áno, treba si totiž uvedomiť jednu vec. Vo vyspelých krajinách nie je prítomný taký tlak, aby sa veci zlepšili, lebo tam už fungujú rýchlo aj bez AI. V Dánsku a Holandsku nasadia pacientovi liečbu za 30 či 40 dní. Tam sa to už zrýchliť nedá. Avšak Slovensko, Poľsko, Maďarsko a podobné krajiny majú tieto procesy pomalšie, takže zlepšenie by bolo výraznejšie. Ak by sme toto aplikovali na Slovensku, tak sa v úmrtnosti dostaneme vysoko nad priemer Európskej únie. Priblížili by sme sa napríklad Čechom.
X Takže to naše zaostávanie by sa v istom zmysle premenilo na výhodu, pretože by sme boli vhodnejším adeptom na nasadenie takéhoto riešenia.
Áno, lebo je tu taká obrovská potreba veci zlepšiť. Poviem vám príklad z histórie. Američania mali veľmi dobre rozvinuté pozemné telefónne linky. My sme ich nemali, preto keď prišli mobilné systémy, siahli sme rovno po nich. Tak sa stalo, že sme mali lepšie mobilné služby ako USA. Alebo iný príklad. Američania mali výborne zabehnutý systém vystavovania šekov. My sme s tým boli pozadu, a tak keď prišli platobné karty, šeky sme preskočili a prešli sme rovno na ne. Niečo podobné by sa dnes mohlo podariť s manažmentom pacientov pomocou umelej inteligencie, aktuality.sk
X X X
Dôvod na stíhanie súd vidí, na väzbu nie. Extrémista Bombic ide na slobodu
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku nevzal do väzby Daniela Bombica, trestne stíhaného pre extrémizmus. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné, rozhodovať bude Najvyšší súd.
Daniel Bombic nasadá do auta pred budovou Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku v stredu 29. januára 2025.
„Bol prepustený na slobodu bez náhrady väzby,“ uviedol pre médiá prokurátor Aurel Pardubský. Doplnil, že s rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie nesúhlasí a podal voči nemu sťažnosť.
Príslušníci Interpolu Bratislava v spolupráci s príslušníkmi Pohotovostného policajného útvaru Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava v utorok 28. januára za prísnych bezpečnostných opatrení priviezli stíhaného extrémistu Daniela Bombica z Veľkej Británie na Slovensko. Ako ďalej informoval odbor komunikácie Prezídia Policajného zboru, následne bol obvinený predvedený pred sudcu. Po prerušení výsluchu dotyčného umiestnili do cely policajného zaistenia, kde čakal na ďalšie procesné úkony.
Polícia pripomenula, že na Daniela Bombica boli vydané tri zatýkacie rozkazy pre trestné činy prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, rozširovania extrémistického materiálu, podnecovania, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, nebezpečného elektronického obťažovania a neoprávneného nakladania s osobnými údajmi. Trestne stíhaného Daniela Bombica priviezol na Slovensko vládny špeciál.
O jeho odovzdaní na Slovensko informovala v polovici januára hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Katarína Kudjáková. „Následne bude uvedená osoba predvedená pred sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, ktorý stanoví konkrétny termín výsluchu,“ uviedla. Očakávalo sa vtedy, že na Slovensko bude vydaný zrejme do konca mesiaca. Samotný Bombic v tom čase na svojom kanáli na sociálnej sieti Telegram potvrdil, že sa vracia na Slovensko.
43-ročný Slovák, ktorý vystupuje na internete pod prezývkou Danny Kollar, žije už dve desaťročia v Londýne. Počas pandémie sa zviditeľnil šírením dezinformácií o covide, ktorý podľa neho neexistuje, či očkovaní, ktoré má za cieľ ovládnuť a zničiť bielu rasu. Sám seba označuje za bieleho nacionalistu.
Okrem toho sa Bombic dostal do povedomia verejnosti tým, že v roku 2021 zverejnil mená radových policajtov a súkromnú adresu jedného z nich po tom, čo zakročili voči agresívnej skupine v potravinách. Počas pandémie koronavírusu nezostal len pri zverejnení mien policajtov, zverejnil aj mená a čísla na lekárov, ktorí v tom čase zachraňovali životy. Medzi nimi boli napríklad aj infektológ Peter Sabaka či anestéziológ Jakub Hložník. Po tom, čo ho Meta dala na svoju čiernu listinu, sa presunul na Telegram.
Vo svojich príspevkoch na sociálnej sieti Telegram neopomenul ani vojnu na Ukrajine, keď si vymýšľal, že utečenci majú na Slovensku všetko zadarmo, ako i správu o tom, že žena z Ukrajiny odmietla vo Vrbovom zaplatiť za nákup v Lidli. Slovensko je podľa neho riadené cez CIA. Na konšpirácie Bombica upozorňovala aj polícia cez stránku Hoaxy a podvody. V júni 2024 mu zrušila platforma YouTube účet s takmer 80-tisíc sledovateľmi. Zrušenie účtu má byť doživotné.
V „relácii“ s medzinárodne hľadaným extrémistom vystúpil pred časom aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) či bývalý policajný prezident a dnes podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar (Smer). Bombic má okolo seba vytvorený fanklub podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorí ho s obľubou sledujú. Kvôli jeho dosahu sa v jeho streamoch objavili aj Andrej Danko, Robert Fico či Robert Kaliňák.
Na konci novembra 2024 vycestoval za Bombicom do Londýna aj generálny tajomník služobného úradu rezortu kultúry Lukáš Machala v spoločnosti hudobníka Oskara Rózsu. Na ich spoločnej fotografii ukazoval Bombic neonacistický symbol Biela sila (White power). V minulosti na internet uniklo aj video, na ktorom Bombic hajluje, kričí nacistické heslá a obnažuje sa./agentury/
X X X
Pre dobrý záber až za hrob. Turista po 600-metrovom páde zomrel v nemocnici
Dvadsaťdeväťročný írsky turista zomrel v Bulharsku na následky zranení, ktoré utrpel pri utorkovom páde v lyžiarskom stredisku Bansko.
Agentúra AP uviedla, že muž bol súčasťou skupiny, ktorá si fotografovala okolitú scenériu. Stratil ale rovnováhu a zrútil sa z výšky asi 600 metrov.
Pre turistu sa vypravili horskí záchranári a vo vážnom stave s mnohopočetnými zraneniami ho odviezli do nemocnice v neďalekom meste Razlog, kde „napriek všetkému úsiliu lekárskeho tímu“ zomrel, povedal agentúre AP doktor Valentin Belčev. /agentury/
X X X
Šutaja Eštoka teší pád kolegu v Nemecku, Uhrík preberá jeho slová. Do vlády Hlasu a Republiky nezapadá Drucker
Hlas tvrdí, že „nebude spolupracovať s nikým, kto čo i len náznakom ospravedlňuje fašistickú ideológiu alebo legitimizuje extrémizmus“. Či to znamená, že vylučuje spoluprácu s Republikou, nie je isté.
Pred parlamentnými voľbami v roku 2023 strana Hlas, v tom čase ešte vedená Petrom Pellegrinim, opakovane zdôrazňovala, že by nechcela vládnuť s hnutím Republika.
Strana, ktorú po odchode z ĽSNS založil europoslanec Milan Uhrík, sa vyprofilovala ako krajne pravicový subjekt. Pellegriniho Hlas chcel zasa byť modernou sociálnou demokraciou. Po viac než roku od volieb sa však veľa vecí zmenilo.
Obidve strany spája čoraz viac a koalícia v zložení Smer, Hlas a Republika sa už nejaví byť taká nereálna. Poslanci, ktorých Hlas minulý týždeň vyhodil, sú presvedčení, že líder strany Matúš Šutaj Eštok by s Uhríkom do koalície vstúpil, aktuality.sk
X X X
Šutaja Eštoka teší pád kolegu v Nemecku, Uhrík preberá jeho slová. Do vlády Hlasu a Republiky nezapadá Drucker
Matúš Šutaj Eštok a Milan UhríkZdroj: TV Markíza / TASR Hlas tvrdí, že „nebude spolupracovať s nikým, kto čo i len náznakom ospravedlňuje fašistickú ideológiu alebo legitimizuje extrémizmus“. Či to znamená, že vylučuje spoluprácu s Republikou, nie je isté.
Pred parlamentnými voľbami v roku 2023 strana Hlas, v tom čase ešte vedená Petrom Pellegrinim, opakovane zdôrazňovala, že by nechcela vládnuť s hnutím Republika.
Strana, ktorú po odchode z ĽSNS založil europoslanec Milan Uhrík, sa vyprofilovala ako krajne pravicový subjekt. Pellegriniho Hlas chcel zasa byť modernou sociálnou demokraciou. Po viac než roku od volieb sa však veľa vecí zmenilo.
Obidve strany spája čoraz viac a koalícia v zložení Smer, Hlas a Republika sa už nejaví byť taká nereálna. Poslanci, ktorých Hlas minulý týždeň vyhodil, sú presvedčení, že líder strany Matúš Šutaj Eštok by s Uhríkom do koalície vstúpil, aktuality.sk
X X X
Naozaj dnes letí špeciál na futbal do Mníchova? Pýtal sa Alojz Hlina. Šutaj Eštok zverejnil fotky s bavorským ministrom
Vláda dnes rokovala v Červenom Kláštore neďaleko Popradu a v nemeckom Mníchove sa v stredu večer ŠK Slovan Bratislava predstaví na pôde futbalového giganta Bayern Mníchov. Pôjde o posledný zápas „belasých” v Lige majstrov. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vyhlásil, že ak stihne, pozrie si súboj ŠK Slovan Bratislava – Bayern Mníchov v televízii.
Časť predstaviteľov vlády priletela na dnešné výjazdové rokovanie v Červenom Kláštore vládnym špeciálom. Ten popoludní vzlietol z letiska v Poprade a smeroval do Mníchova. Upozornil na to poslanec parlamentu Alojz Hlina (SaS). „To naozaj dnes letí vládny špeciál z Popradu do Mníchova?“ reagoval rozpačito na sociálnej sieti.
V Mníchove hrá v stredu večer posledný zápas v Lige majstrov ŠK Slovan Bratislava. Opozičný politik Hlina sa pýta, či by zrovna takto a v tomto čase mal byť využívaný vládny špeciál.
Ten by mal letieť opäť zajtra na trase z Mníchova do Bratislavy, pričom odlet z mníchovského letiska je naplánovaný na 11:00.
Reakcia ministra Šutaja Eštoka
„Ja odlietam za bavorským ministrom vnútra na bilaterálne stretnutie, ktoré sme mali dávno naplánované,“ citoval Denník N ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoja. Ten odmieta, že by bol dôvodom cesty zápas Ligy majstrov.
S bavorským ministrom vnútra Joachimom Herrmannom vraj budú rokovať o nelegálnej migrácii, tvrdil minister ešte pred odletom. Pozvánku na futbalový zápas vraj zdvorilo odmietol a ak to stihne, pozrie si súboj ŠK Slovan Bratislava – Bayern Mníchov v televízii.
Pozorný čitateľ upozornil Aktuality.sk na dnešný Herrmannov program, v ktorom nebola žiadna zmienka o stretnutí na tému nelegálnej migrácie s ministrom Šutajom Eštokom. Ten sa však napriek tomu podľa vlastných slov na sociálnej sieti s bavorským ministrom vnútra stretol, aby sa mu ospravedlnil za nezvládnutú nelegálnu migráciu.
„Okrem problémov spojených s nelegálnou migráciou sme preberali aj bezpečnostné hrozby a možnosti našej vzájomnej spolupráce pri ich riešení. Venovali sme sa témam hybridných útokov, bombových vyhrážok na školách, narastajúcej agresivity medzi mladými, ale aj organizovanému zločinu a radikalizácii. Zároveň sme hovorili o posilnení cezhraničnej spolupráce v oblasti výmeny informácií a boja proti terorizmu,“ vyjadril sa Šutaj Eštok
Minister tvrdí, že partnerov informoval, že sa na Slovensku so zmenou vlády začala nová kapitola ochrany našich hraníc. „Minulý rok sme uskutočnili štyri mimoriadne úspešné akcie na našich hraniciach a rovnakým tempom budeme pokračovať aj tento rok. Týmto vás všetkých pozývam na zajtrajšiu tlačovú besedu na hranici s Maďarskom,“ uzavrel šéf rezortu vnútra.
Špeciálom za futbalom už vlani
Vlani sa politici zviezli vládnym špeciálnom aj na majstrová Európy vo futbale. Na palube lietadla vtedy nechýbali podpredseda parlamentu Andrej Danko (SNS), minister práce Erik Tomáš, zastupujúci šéf parlamentu Peter Žiga, minister školstva Tomáš Drucker či minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (všetci Hlas).
Rezort vnútra vtedy argumentoval, že druh dopravy je v našich podmienkach úplne bežný a let do Nemecka zaplatil štát.
„Návšteva úvodného zápasu našej futbalovej reprezentácie na ME vo futbale v Nemecku sa uskutočnila na základe oficiálneho pozvania Slovenského futbalového zväzu a aj Únie európskych futbalových zväzov (UEFA) pre zástupcov vlády SR a NR SR, čo je bežné všade vo svete na podporu národného mužstva na takomto významnom športovom podujatí. V nijakom prípade to teda nebola voľnočasová aktivita ústavných činiteľov,“ bránil sa kritike.
„Rozhodnutie letieť hromadne do Frankfurtu vládnym špeciálom sa udialo po dôkladnom bezpečnostnom a ekonomickom posúdení a náklady na let vládneho špeciálu budú proporčne rozdelené medzi 5 rezortov,“ uviedlo ministerstvo Šutaja Eštoka.
Vládny špeciál viezol extrémistu Bombica
V utorok využili vládny špeciál na transport extrémistu Daniela Bombica, znamého aj ako Danny Kollar.
Šutaj Eštok pred novinármi odmietol, že preprava bola pre muža, na ktorého sú vydané zatykače „exkluzívny taxík“.
„Nie, pretože to sú bezpečnostno-taktické opatrenia, ktoré musíme prijímať. Rozhodoval o tom Interpol. Pokiaľ sa bavíme o medzinárodne hľadanom človeku, ktorý, bol exkortovaný ozbrojenými zložkami, tak asi nechcete, aby išiel štandardnou linkou, kde sú aj rodiny s deťmi,“ povedal minister, aktuality.sk
X X X
Pozrite sa, ako sa darilo Bélovi Bugárovi na ta3
Relácia O tom potom s Bélom Bugárom pritiahla k obrazovkám televízie ta3 až 307 tisíc divákov. Dlhoročný bývalý politik Béla Bugár komentoval aktuálne politické udalosti s nadhľadom, skúsenosťou a samozrejme aj štipkou povestného humoru, čo ta3 prinieslo nadpriemernú sledovanosť, najmä v cieľovej skupine manažérov s vysokoškolským vzdelaním. Relácia, ktorú moderuje Maroš Košík zarezonovala aj u divákov z väčších miest.
Ak ste náhodou túto novinku na ta3 nestihli, môžete ju nájsť na webe www.ta3.com a určite si poznačte vysielacie časy ďalších častí relácie. Každý piatok o 12.30 v premiére a v repríze v piatok o 18h, v sobotu o 10.30 a v nedeľu o 16.30./agentury/