Špičky amerických bezpečnostných zložiek vlani v októbri, teda zhruba štyri mesiace pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu, predložili prezidentovi Joeovi Bidenovi hodnotenie, že Moskva plánuje podniknúť proti susednej krajine rozsiahly útok.

Napísal to denník The Washington Post (WP), ktorý vydal rozsiahly článok mapujúci „cestu k vojne“ z pohľadu Spojených štátov. Popisuje tiež, ako sa Washington snažil presviedčať spojencov v Európe vrátane Kyjeva, že plnohodnotná invázia je reálnou hrozbou.

Podozrenie mali už v júli

Podľa informácií amerického denníka podozrenie Američanov voči Rusku výrazne zosilnelo vlani v júli, keď šéf Kremľa Vladimir Putin publikoval text o „historickej jednote medzi Rusmi a Ukrajincami“. S blížiacim sa koncom leta potom boli americkí experti „čím ďalej viac presvedčení“, že Putin vycítil príležitosť na realizáciu svojich ambícií. Silnejúcim prísunom informácií od rozviedok sa začal zaoberať Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, ktorý v októbri zvolal kľúčové stretnutie prezidenta so špičkami armády a tajných služieb.

„Súdime, že (Rusi) plánujú vykonať významný strategický útok na Ukrajinu z niekoľkých smerov zároveň,“ povedal údajne na schôdzke v Oválnej pracovni najvyššie postavený americký generál Mark Milley. Okrem neho sa zúčastnili aj ministri obrany a zahraničia, riaditeľka úradu amerických výzvedných služieb (DNI) Avril Hainesová aj šéf Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns.

Milleyho slova sa naplnili 24. februára, keď ruská armáda zaútočila na Ukrajinu zo severu, z východu a z juhu po tom, čo Moskva vytrvalo odmietala, že by jej hromadenie vojsk pri hraniciach predstavovalo prípravu na vojnu. USA predtým počas jesene opakovane varovali Rusko, že akýkoľvek nový útok na susedné krajiny by mal vážne následky. Americkí predstavitelia pritom verejne trvali na tom, že Putin podľa nich ešte neprijal definitívne rozhodnutie inváziu spustiť.

 Podľa informácií WP ale jediné, v čom bezpečnostní činitelia v čase októbrovej schôdzky v Oválnej pracovni nemali istotu, bola otázka, kedy presne Rusko zaútočí. „Americké tajné služby podľa činiteľov USA prenikli do viacerých bodov v ruskom politickom vedení, špionážnom aparáte a armáde, od vysokých poschodí po prvú líniu,“ napísal denník.

Biden bol podľa neho rozhodnutý, že USA nemôžu ísť do konfrontácie s Ruskom na vlastnú päsť. Po úradovaní jeho predchodcu Donalda Trumpa či po vývoji okolo amerického odchodu z Afganistanu však „zďaleka nebolo isté, že Biden bude schopný efektívne viesť reakciu Západu na rozpínavé Rusko“.

Nesúlad na Západe

WP v tejto súvislosti opisuje istý nesúlad medzi Washingtonom a Londýnom na jednej strane a Nemeckom a Francúzskom na strane druhej. Berlín a Paríž vraj napriek novým poznatkom amerických tajných služieb trvali na diplomatických snahách, zatiaľ čo Američania a Briti v nich nevideli veľký zmysel. K pohľadu Washingtonu a Londýna sa prikláňali niektorí činitelia pobaltských štátov, uvádza WP.

Okrem Nemecka a Francúzska pritom podľa neho bola skeptická k americkému pohľadu aj ukrajinská vláda. „Nemohol som veriť, že by sme čelili vojne v takom rozsahu,“ povedal neskôr šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba. Dôrazné varovania ohľadom konfliktu, ktorý by sa dotkol celej Ukrajiny, podľa neho prichádzali len od USA. Denník WP vo svojom texte o čase tesne pred vypuknutím vojny vychádzal z rozhovorov s desiatkami západných aj ukrajinských činiteľov. V utorok vydaný článok je prvým v sérii materiálov, ktorej ďalšie diely sa budú venovať zlyhaniu ruských tajných služieb pri príprave invázie a následnej „bitke o Kyjev“.

X X X

 Hladomor a päť miliárd mŕtvych. Vedci zrátali cenu jadrovej vojny medzi USA a Ruskom

Jadrová vojna medzi USA a Ruskom by vyvolala globálny hladomor, ktorý by vyhladil takmer tri štvrtiny ľudstva, varuje nová štúdia. Podľa generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa prichádza toto varovanie v čase, keď „ľudstvo delí od jadrového zničenia len jedno nedorozumenie, jeden chybný výpočet“.

Dôsledky totálneho rusko-amerického jadrového konfliktu by boli katastrofálne pre globálnu produkciu potravín, zistili klimatológovia z Rutgersovej univerzity v recenzovanej štúdii zverejnenej v časopise Nature Food v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Podľa ich výpočtov by v prípade úplnej vojny medzi hlavnými jadrovými mocnosťami zomrelo od hladu viac ako päť miliárd ľudí.

„Údaje nám oznamujú jediné: musíme zabrániť tomu, aby k jadrovej vojne vôbec došlo,“ uviedol jeden z autorov, profesor Alan Roebuck.

Šesť scenárov

Vedci zvažovali šesť scenárov zahŕňajúcich jadrové arzenály rôznych veľkostí, päť založených na menších konfliktoch medzi Indiou a Pakistanom a jeden založený na totálnej vojne medzi USA a Ruskom.

Aj ten najmiernejší scenár by spôsobil hladomor, keď by sa celosvetová priemerná produkcia kalórií znížila za päť rokov po konflikte o sedem percent.

Pri najhoršom scenári, teda v prípade plného jadrového konfliktu, by klesla celosvetová priemerná produkcia kalórií za tri až štyri roky po ukončení bojov približne o 90 percent.

Obrovský pokles výnosov plodín by spôsobil, že by do dvoch rokov zomreli od hladu miliardy ľudí, presnejšie tri štvrtiny svetovej populácie.

Podľa vedcov by na svetových trhoch s potravinami aj pri najmiernejšom scenári – pri poklese o sedem percent – nastala najväčšia anomália, aká kedy bola zaznamenaná.

Hoci sa štúdia zamerala iba na to, koľko kalórií sa celosvetovo vyprodukuje, ľudia na svoje prežitie potrebujú aj bielkoviny a mikroživiny, a tie by boli neodvratne tiež drasticky zredukované.

Podľa Lili Xiaovej, docentky na Rutgersovej univerzite v New Jersey, by jadrová vojna mala ešte väčší vplyv na zmenu klímy.

„Ozónová vrstva by bola zničená ohrevom stratosféry, čo by viedlo k väčšiemu množstvu ultrafialového žiarenia na povrchu Zeme, a my musíme pochopiť tento vplyv na zásobovanie potravinami,“ povedala.
Počítačové simulácie ukazujú, že ohnivé búrky by uvoľnili sadze do hornej atmosféry a zakryli slnko. To by následne vyvolalo neúrodu na celom svete.

Štúdia využíva „najmodernejšie modely klímy, plodín a rybolovu na výpočet, ako by sa mohla zmeniť dostupnosť potravín vo svete pri rôznych scenároch jadrovej vojny“, cituje univerzitný portál rutgers.edu Xiaovú.

Vedci zmerali, ako by dostupnosť potravín mohla byť ovplyvnená obmedzeniami vývozu aj skutočnými zníženými výnosmi plodín, a dokonca počítali s tým, že by krajiny prepracovávali krmivo pre hospodárske zvieratá, aby ich mohli použiť na výživu ľudí.

„Dokonca aj v prípade regionálnej jadrovej vojny môžu veľké časti sveta trpieť hladomorom,“ upozorňujú vedci.

Austrálska výnimka

Zaujímavé je, že v scenári, ktorý výskumníci analyzovali, by sa v prípade plnej jadrovej vojny produkcia kalórií v jednej krajine buď zvýšila, alebo by došlo len k malému zníženiu, a to konkrétne v Austrálii.

Experti predpovedajú, že pokles úrody bude najvážnejší v krajinách strednej zemepisnej šírky, vrátane veľkých exportérov ako Rusko a USA.

Mohlo by to tiež katastrofálne narušiť globálne trhy s potravinami a spustiť kolaps v krajinách Afriky a Blízkeho východu závislých od dovozu.

Štúdia nezohľadňuje ďalšie aspekty globálneho zásobovania potravinami, ktoré by jadrová vojna ovplyvnila, vrátane dostupnosti paliva a hnojív.

Takáto vojna by tiež pravdepodobne ovplyvnila infraštruktúru na výrobu potravín, mohla by zvýšiť ultrafialové žiarenie, ktoré by ovplyvnilo produkciu potravín, a tiež viesť k rádioaktívnej kontaminácii.

Nepravdepodobný Armagedon?

Hamish de Bretton-Gordon, bývalý veliteľ chemického, biologického, rádioaktívneho a jadrového pluku britskej armády, pre Sky News novú štúdiu ocenil ako mimoriadne aktuálnu.

Upozornil však, že analýza „opisuje najhorší možný výsledok, v podstate Armagedon, keď dôjde k odpáleniu všetkých jadrových zbraní. Ten je podľa môjho názoru veľmi nepravdepodobný“.

„Nebezpečenstvo číslo jeden, ktoré v súčasnej dobe vidíme na Ukrajine, je nehoda v Záporoží alebo použitie taktickej jadrovej zbrane niektorým ruským veliteľom,“ dodal a upozornil na svoj komentár v denníku Daily Telegraph, v ktorom vyzval Britániu, aby sa lepšie pripravila na jadrovú vojnu.

„Prvý scenár by samozrejme mohol rozšíriť značné množstvo rádioaktívneho zamorenia po celom Rusku a Európe, ale nespôsobil by extrémne klimatické zmeny a neúrodu, ktoré sú podrobne popísané v tejto správe,“ poznamenal de Bretton-Gordon.

Expert tiež očakáva, že západné spravodajské služby sú schopné rýchlo zachytiť pohyb taktických jadrových zbraní, pretože ich treba prepravovať na odpaľovacích zariadeniach na veľkých nákladných automobiloch.

„Rusko vie, že rakety NATO dlhého doletu by mohli tieto odpaľovacie zariadenia zlikvidovať dlho predtým, než by stihli odpáliť svoje rakety,“ pripomenul bývalý veliteľ.

„Od konca studenej vojny je cítiť istá miera jadrového sebauspokojenia a táto správa a premena jadrových elektrární na Ukrajine na zbraň je jasnou pripomienkou, že jadrové zbrane a nehody môžu zmeniť náš spôsob života,“ upozornil de Bretton-Gordon.

Riešením je zákaz

Spoluautor štúdie lan Robock zdôrazňuje, že výskumníci už majú viac než dosť informácií, aby vedeli, že jadrová vojna akejkoľvek veľkosti by vyhladila globálne potravinové systémy a zabila by pri tom miliardy ľudí

„Zákaz jadrových zbraní je jediným dlhodobým riešením. Päť rokov starú Zmluvu OSN o zákaze jadrových zbraní ratifikovalo 66 krajín, no žiadna z deviatich jadrových mocností,“ citoval profesora z Rutgersovej univerzity denník Daily Mail.

„Naša práca jasne ukazuje, že je čas, aby týchto deväť štátov počúvalo vedu a zvyšok sveta a podpísalo túto zmluvu,“ dodal Robock.

Začiatkom tohto roka iný americký tím zistil, že jadrová vojna medzi USA a Ruskom spustí „malú dobu ľadovú“ trvajúcu tisíce rokov .

V prvom mesiaci po detonácii by priemerné globálne teploty klesli asi o 10,5 stupňa Celzia – viac ako počas poslednej doby ľadovej. Tá sa skončilo pred takmer 12-tisíc rokmi a vyhynuli počas nej mamuty./agentury/

X X X

The Guardian sa pýta: Vydrží Európa pri Ukrajine? Nevrazí jej nôž do chrbta?

 Najväčšie obavy paradoxne vzbudzuje scenár víťazstva Ukrajiny – takzvaný „katastrofický úspech“, ktorý by ohrozil ruský režim a ten by reagoval použitím jadrových zbraní, píše britský The Guardian.

 Nových odvedencov do ukrajinskej armády trénujú špecialisti britskej armády na vojenskej základni neďaleko Manchestru v Anglicku, štvrtok 7. júla 2022.

Americký prezident Joe Biden tento rok v marci vo Varšave jasne predložil strategické ciele Západu na Ukrajine – odraziť ruskú inváziu, obnoviť národnú zvrchovanosť a nastoliť víťazstvo globálnej demokracie nad „silami temnoty“. Jeho slová neskôr podporila Británia a ďalší európski lídri, píše denník The Guardian. Menej jasné ale bolo, či západní politici naozaj očakávajú, že tieto ciele dosiahnu – vzhľadom na to, že sa NATO nie príliš hrdinsky odmietlo priamo do konfliktu zapojiť. Vyvstáva preto nepríjemná, dokonca až znepokojujúca otázka: mali by sa Ukrajinci pripraviť na to, že im v zime vrazí nôž do chrbta?

 Po takmer šiestich mesiacoch vojny sa čím ďalej tým širšia priepasť medzi rečami a skutočnosťou stáva potenciálne smrteľnou. Rozhorčenie verejnosti ohľadom invázie ustupuje obavám hraničiacim s panikou z jej výrazného vplyvu na ceny energií a potravín a životné náklady.

 Biden vojnu zarámoval ako súčasť odvekého boja medzi dobrom a zlom. „Stojíme pri vás,“ povedal Ukrajincom. „Rýchly trest je to jediné, čo Rusko prinúti zmeniť kurz,“ povedal americký štátnik na konci marca tohto roka. Väčšina jeho vtedajšieho príhovoru ale bola len upokojujúcou vypchávkou. Rusko aj napriek bezprecedentným sankciám, ktoré naňho Západ uvalil, vo vojne pokračuje.

Podobne sa v marci vyjadril aj britský premiér Boris Johnson. „Agresia (ruského prezidenta) Vladimíra Putina musí zlyhať a musí zlyhať viditeľne,“ povedal ministerský predseda. „Nemôžeme Kremľu dovoliť, aby si ‚urval‘ kus nezávislej krajiny a ľuďom spôsobil nesmierne utrpenie,“ vyhlásil Johnson. Napriek tomu je to presne to, čo sa odvtedy deje.

Spojené štáty minulý týždeň sľúbili ďalšiu miliardu vojenskej pomoci Ukrajine, čím celková Bidenova čiastka vzrástla na 9,8 miliardy dolárov. Vyše dve miliardy sľúbila aj Británia a dodávky zbraní tiež navýšili aj krajiny EÚ. Bez tejto pomoci by Ukrajinu čakala porážka.

Bidenovo opatrné odhodlanie vyhnúť sa za každú cenu priamej konfrontácii ale znamená, že Rusko síce nakoniec nemusí vyhrať, ale je nepravdepodobné, že by definitívne prehralo. Táto vojna sa podobá pobublávajúcemu hrncu s vodou, ktorá sa nikdy nezačne variť.

Vinu však nenesie len Biden. Aj napriek siláckym rečiam bol Johnson nakoniec rád, že sa môže skryť za neochotu Washingtonu vstúpiť do boja a rovnaký postoj zaujal aj francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz. Jednomyseľnosť západných lídrov vzbudzuje podozrenie, že v skutočnosti neveria, že Rusko možno pokoriť.

 Vzhľadom na to, že pravdepodobne neexistuje cesta k priamemu vojenskému víťazstvu, nie sú ostatné možnosti Kyjeva príliš lákavé. Napriek očakávanej južnej ofenzíve, húževnatej obrane Doneckej oblasti a výbuchom na Kryme z minulého týždňa čaká Ukrajinu – a tým pádom aj Západ – brutálna opotrebovávacia vojna, ktorá potrvá aj roky.

Súbežne s tým sa bude zvyšovať tlak na prímerie alebo nejakú nepochybne dočasnú mierovú dohodu, ktorá by uľavila Európe od ekonomickej bolesti. Pravicové populistické strany v Taliansku aj inde sú pripravené to využiť. V Nemecku je podľa prieskumov verejnej mienky až 50 percent respondentov pre odstúpenie územia Rusku.

Najväčšie obavy ale paradoxne vzbudzuje scenár víťazstva Ukrajiny – takzvaný „katastrofický úspech“ ukrajinských síl, ktoré by napriek všetkým odhadom porazili ruskú armádu a tým ohrozili ruský režim. Táto možnosť západných politikov desí. Ako opísal bývalý britský generál Richard Barrons, zúfalý Putin by sa mohol uchýliť k použitiu taktických jadrových zbraní, aby odvrátil kolaps.

„Nie je to nemysliteľné – len je na to nepríjemné myslieť,“ varoval Barrons. Ako ale na takúto možnosť reagovať? Mohol by taký, tabu porušujúci zločin, vyústiť do pripojenia Ukrajiny k NATO a totálnej vojny s Ruskom? Barrons na to nedokázal odpovedať, pretože na to nedokáže odpovedať nikto.

Možnou cestou by bolo zosadiť Putina. S jeho odchodom by kríza, ktorú sám vyvolal, nezmizla – ale ľahšie by sa riešila. V skutočnosti to môže byť pre Ukrajincov (aj Rusov) jediná nádej na šťastný koniec./agentury/

X X X

Matovič na záchranu vlády rezignoval

Prečo sa SaS s OĽaNO sporia o dôvodoch rozpadu vlády? Každá z politických strán hľadá argumenty na podporu svojho stanoviska a na odstránenie potenciálnych škôd, ktoré im pád vlády môže priniesť. Keďže vo voľbách na Slovensku opakovane vyhrávajú politici, ktorí využívajú lož ako pracovnú metódu, očakávam, že si verejnosť bude pamätať skôr príbeh Igora Matoviča než realitu, upozornil politológ Jozef Lenč.

 „Nie ste hodní ďalej vládnuť,“ vyhlásil líder Obyčajných ľudí Igor Matovič v deň, keď aj on spolu so stranou SaS povalil vládu Ivety Radičovej. V súčasnosti toto rozhodnutie opäť hádže len na svojich bývalých koaličných partnerov, ktorým vypočítal, koľko „dovolila SaS žiť protikorupčným vládam, ktorých bola súčasťou“. „Vzorec je rovnaký – do jedného roka a kúsok musí SaS položiť každú protikorupčnú vládu, ktorej je súčasťou,“ tvrdí minister financií, ktorý dodal, že už nemá silu zabrániť pádu vlády.

Pokiaľ Matovič neodíde zo svojho postu do konca augusta, ministri za SaS začiatkom septembra podajú demisiu, zopakoval opäť v závere minulého týždňa predseda SaS Richard Sulík. Zdôraznil, že si nevie predstaviť návrat SaS do koalície, pokiaľ predseda OĽaNO Igor Matovič ostane vo vláde. Viacerí predstavitelia vládnej koalície už preto otvorene pripúšťajú predčasné voľby.

Líder Obyčajných ľudí sa situáciu snaží zvrátiť jemu typickými odkazmi na sociálnej sieti plnými obvinení. „SaS 1. septembra povalí už tretiu protikorupčnú vládu v rade. Môžeme dúfať, môžeme ich prosiť, môžeme vyzývať, nič nepomôže, aj tak rozhodne jeden človek ako vždy doteraz,“ napísal Matovič a pridal aj výpočet trvania pravicových vlád. „Radičová: 1 rok, 3 mesiace a 2 dni. Matovič: 1 rok a 9 dní. Heger: 1 rok a 5 mesiacov,“ pripomenul.

„Držím palce každému, kto sa bude nasledujúce dva týždne ešte snažiť zabrániť SaS v dokonaní ,diela‘. Ja na to silu po tých 11 rokoch skúseností nemám. Napriek tomu – Rišo, skús tentoraz prvýkrát urobiť krok späť a zachrániš Slovensko pred vládou mafie Smeru a Hlasu s kovanými fašistami z Republiky,“ odkázal Matovič.

Strana SaS sa proti jeho slovám ohradila. „Každý jeden status Igora Matoviča, bohužiaľ, potvrdzuje, že tento politik nie je spôsobilý byť členom vlády, osobitne v čase toľkých kríz, ktorým Slovensko aktuálne čelí,“ reagovala ministerka spravodlivosti za SaS Mária Kolíková. „Namiesto toho, aby priznal svoje chyby a nechal dovládnuť štvorkoalíciu, tak z toho robí osobný spor, prehlbuje vládnu krízu a je prilepený na stoličke,“ doplnil ju minister školstva Branislav Gröhling (SaS).

Matovič Radičovú nepodporil

Minister financií k svojmu výpočtu trvania pravicových vlád doplnil aj komentár s dôvodmi ich rozpadu. „Pred 11 rokmi sa to začalo rovnako – podpásovky a neustále ponižovanie Ivety Radičovej. Skončilo sa to odovzdaním moci mafii na 8 rokov. Rozkradnutých 30 miliárd eur, zabitý Ján a Martina,“ tvrdí Matovič.

Aj keď obviňovanie strany SaS za pád Radičovej vlády opakuje pravidelne, vždy opomína pripomenúť, ako vtedy hlasoval on sám. Keďže v čase finančnej a hospodárskej krízy SaS odmietala prijať dočasný Európsky nástroj finančnej stability známy ako euroval, premiérka Radičová hlasovanie o jeho schválení spojila s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde.

OĽaNO po rokovaní koaličných lídrov na Bôriku 12. augusta.

Matovič však vtedy Radičovej vládu nepodržal. Spájanie hlasovaní o eurovale a o dôvere vláde označil za nedôstojné vydieranie a pohŕdanie názorom poslancov. Upozornil, že euroval podporia, len ak bude obsahovať právo veta pre každú pôžičku v prvom eurovale a zelenú kartu pre euroval 2. „Nie ste hodní ďalej vládnuť. Obyčajní ľudia nedokážu hlasovať za dve veci jedným tlačidlom, preto sa hlasovania nezúčastnia!“ vyhlásil Matovič 11. októbra 2011, teda v deň hlasovania.

Podpásovky a ustavičné ponižovanie vraj zažil Matovič aj pred rokom, už v pozícii premiéra. Vláda na konci vlaňajšieho februára po necelom roku svojho fungovania narazila na zásadné rozpory. Sústavné útoky cez sociálne siete a médiá, vzájomné urážky a obvinenia zo zlyhaní neomrzeli len ľudí a opozíciu, ale aj samotných členov koalície.

K tomu sa pridala vysoká miera úmrtí na covid, sčasti zapríčinená aj zmätkami v boji proti pandémii, a premiérove avantúry okolo plošného testovania či neskôr okolo nákupu nepreverenej a v Európskej únii neschválenej ruskej vakcíny Sputnik V.

Dve koaličné strany SaS a Za ľudí preto otvorili otázku rekonštrukcie vlády. Žiadali demisiu ministra zdravotníctva Marka Krajčího z OĽaNO. Spoločne s premiérom Igorom Matovičom (OĽaNO) boli podľa Sulíka zodpovední za katastrofálnu situáciu v boji s pandémiou, ktorá vyústila do smrti tisícok ľudí. Preto sa k ich požiadavke následne doplnila aj výmena premiéra.

„Bohužiaľ, tentoraz to nebude iné. Áno, môžeme dúfať, že to tentoraz nedotiahne do ,zdarného‘ konca. Ale je to naivné,“ myslí si Matovič. „A mne je to veľmi ľúto, keď si len predstavím, kde by sme ako Slovensko mohli byť, ak by sme nemuseli znášať neustále podrazy, ponižovanie, vydieranie a hrozby povalenia vlád od vlastného koaličného partnera. Opozícia v koalícii. Načo nám je Fico? Načo Mazurek? Vystačíme si sami,“ poznamenal.

Podlá SaS?

Na záver Matovič opäť pripomenul, ako vníma súčasný spor a argumenty strany SaS. „Vraj preto, lebo som si ,pomoc rodinám dovolil presadiť proti vôli SaS a prezidentky‘ – nuž, SaS vyslovene súhlasila, že si rodinný balíček môžeme presadiť s opozíciou a hlavne – schvaľovanie mohli kedykoľvek zastaviť vetom. Neurobili to a teraz kritizujú nás. Trochu podlé, nie? A tiež vraj preto, lebo sú verejné financie v ,totálnom rozklade‘ – nuž deficit štátneho rozpočtu máme dramaticky nižší ako v úplne bezkrízovom roku 2019… To je rozklad? Nie, presný opak,“ opísal Matovič svoju verziu udalostí.

SaS naozaj aj verejne prezentovala súhlas, aby tzv. protiinflačný či prorodinný balíček vláda schvaľovala bez nich. „Nesúhlasíme s tým, ale nevetujeme to,“ povedal predseda SaS Richard Sulík. Vláda podľa Sulíka vedela návrh na zvýšenie daňového bonusu na rokovaní vlády schváliť aj bez hlasov ministrov za SaS a v parlamente môžu zvyšku koalície pomôcť nezaradení poslanci, ktorí sú členmi Hlasu.

Napokon zákon prešiel vládou a 24. mája tento balíček obsahujúci daňový bonus a príspevky na krúžky v hodnote 1,2 miliardy eur schválil aj parlament. Zákon podporilo 83 zo 131 prítomných poslancov. Za boli poslanci OĽaNO, Sme rodina aj zvyšky poslancov Za ľudí.

 Návrh podporili aj nezaradení poslanci koalície Martin Čepček, Ján Krošlák, Katarína Hatráková a Romana Tabák, ale aj poslanci z kandidátky ĽS NS Jozef Šimko, Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa či priamo zo strany ĽS NS.

Po tom, čo zákon vetovala prezidentka Zuzana Čaputová, najmä pre protiústavné použitie skráteného legislatívneho konania, už však strana SaS otvorene vyzývala zvyšok koalície, aby veto prezidentky neprelamovali s pomocou hlasov poslancov zvolených za ĽS NS Mariana Kotlebu. Nepomohlo a 22. júna bol balíček opäť schválený.

Aj poslankyňa SaS na svojom profile ministrovi financií pripomenula, ako o možnosti koaličného veta Matovič hovoril ešte v máji. „Nemôžu to vetovať, lebo otázky, ktoré sú v súlade s programovým vyhlásením vlády, sa podľa koaličnej zmluvy nedajú vetovať,“ hovoril Matovič ešte 1. mája.

OĽaNO však naďalej trvá na svojom. „Vypovedanie koaličnej zmluvy a hrozba rozbitia vlády zo strany SaS prišli bez varovania pred hlasovaním o rodinnom balíčku. Vedenie SaS sa predtým nikdy ani len nepokúsilo vetovať proces, obsah ani rokovanie s opozíciou pri tomto zákone,“ uviedlo hnutie v stanovisku.

O rozklade verejných financií predstavitelia SaS hovorili v súvislosti s tým, že Matovičov balíček za 1,2 miliardy sa presadil bez riadneho legislatívneho procesu a tieto zdroje nie sú podľa nich kryté štátnym rozpočtom, pričom o financie prídu regionálne samosprávy. SaS tiež upozorňovala, že pre osobné spory Matovič odmietal poskytnúť peniaze aj iným rezortom.

Politické mýty a realita

Na zlú situáciu na ministerstve financií upozornil aj jeho už bývalý analytik Tomáš Hellebrandt, ktorý pôsobil na Útvare hodnoty za peniaze. „Absolútny nezáujem vedenia ministerstva o odborné stanoviská, prípadne aktívna snaha o zabránenie šírenia výsledkov mojej analytickej práce vo verejnom priestore vytvárajú pocit, ktorý je pre človeka s mojím mentálnym nastavením neznesiteľný. Pocit zbytočnosti,“ napísal na sociálnej sieti, kde vysvetľoval dôvody svojej výpovede.

 Hnutie OĽaNO vyzýva predstaviteľov strany SaS, aby sa vrátili do vlády. „Snažiť sa dodatočne legitimizovať svoje ,dôvody‘ na povalenie vlády opakovaním nepravdivých obvinení nie je správne a vôbec nepomáha ku konštruktívnej diskusii. Vyzývame preto SaS, aby ustúpili od svojich ultimatívnych požiadaviek, zjavne postavených na krivých obvineniach. Alebo na rovinu prezentovali verejnosti skutočné dôvody, ktoré ich k povaleniu vlády vedú,“ doplnilo hnutie.

Politológ Jozef Lenč pripomína, že väčšinu občanov nemusí zaujímať, ako kto napĺňa alebo porušuje koaličnú zmluvu. „Pre väčšinu populácie je to nepodstatný dokument a skôr ich zaujíma schopnosť vlády fungovať, plniť svoj program a riešiť aktuálne výzvy,“ upozornil politológ.

„Každá z politických strán hľadá argumenty na podporu svojho stanoviska a na odstránenie potenciálnych škôd, ktoré im pád vlády môže priniesť. To, že hľadajú vinu na tom druhom, je prirodzené a ľudské, veď predsa aj politické strany tvoria ľudia. Politické strany často kopírujú štýl, ktorý reprezentujú ich lídri. Ak sa niektorá zo strán uchyľuje k opakovaniu lží a šíreniu poloprávd, je to obraz toho, akým spôsobom pristupuje k politike aj ich líder,“ vysvetlil.

Ako si teda budeme pamätať dôvody rozpadu tejto koalície? Presadí sa skôr Matovičova alebo Sulíkova interpretácia? „Každý si to ustáli podľa seba, ale vznikne aj nejaký všeobecný naratív o konci tejto vlády. Ukazuje sa, že politické mýty majú omnoho dlhšiu životnosť ako politická realita. Verziu, ktorá sa vo všeobecnosti bude interpretovať, či už mediálne, alebo ako politický mýtus, si ľudia budú dlho pamätať. Keďže vo voľbách na Slovensku opakovane vyhrávajú politici, ktorí využívajú lož ako pracovnú metódu, očakávam, že si verejnosť bude pamätať skôr príbeh Igora Matoviča než realitu,“ dodal./agentury/

X X X

Fico: Vy zadubenci v NAKA, Kajetán Kičura nikdy nekupoval a nevlastnil zlaté tehly

 Robert Fico sa opäť vrátil k zlatým tehličkám Kajetána Kičuru. Tvrdí, že exšéf hmotných rezerv nikdy nekupoval, nevlastnil a ani nezdedil zlaté tehličky a NAKA klame.

 Polícia ako reakciu na slová Roberta Fica v relácii ta3 V politike, kde povedal, že „Kičurove zlaté tehly v sejfe sú blud, a Kičura nemá ani sejf“, v pondelok uviedla, že tehličky existujú a v sejfe ich mal – v bankovom.

„Dňa 16.06.2020 Národná kriminálna agentúra pri prehliadke iných priestorov, konkrétne bezpečnostnej schránky obvineného JUDr. K.K. v banke, zaistila päť kilogramov zlatých tehličiek,“ uviedla polícia.

 Fico tvrdí, že je to klamstvo zo strany NAKA a tehličky, ktoré boli nájdené v bezpečnostnej schránke v banke, patrili otcovi Kajetána Kičuru, dlhoročnému podnikateľovi Rudolfovi. Odvoláva sa na informácie, ktoré mu poskytol priamo Kičura. Jeho otec si „legálnym prevodom z účtu, legálnymi financiami kúpil investičné zlato od banky v bezpečnostnej schránke, v ktorej ho nechal uložené“, hovorí Fico.

„Ing. Rudolf Kičura nebol nikdy obvinený a o legálnom pôvode tohto zlatá svedčí skutočnosť, že po jeho smrti bolo súcastou dedičského konania. Kajetán Kičura nie je v tomto prípade ani dedičom,“ dodal Fico.

 Podľa Fica je silná káva, že „verejne klame polícia“. Vidí za tým snahu o udržanie symbolu zlatých tehličiek v Kičurovom trezore a zneváženie svojej osoby, keďže tvrdí opak.

O tom, že Kičura má zlaté tehly v banke, pred dvomi rokmi ale naznačovalo aj vyhlásenie advokáta Kajetána Kičuru.

„„Uvedené investičné zlato žiadnym spôsobom neskrýval, informácie o ňom poskytol orgánom činným v trestnom konaní ihneď pri domovej prehliadke, kedy poskytol k dispozícií aj kompletné výpisy zo všetkých účtov, ktorých je vlastník, alebo disponent, ako aj všetky účtovné doklady preukazujúce nákup a spôsob nadobudnutia predmetných zlatých tehál,“ píše sa vo vyhlásení právneho zástupcu.

„Pri nákupe predmetného zlata sa jedná o zhodnotenie celoživotných úspor jeho rodiny, vrátane úspor jeho otca, pričom tento nákup sa realizoval prostredníctvom investičnej banky, cez riadnu kúpno-predajnú zmluvu, z prostriedkov nachádzajúcich sa na bankovom účte, a teda išlo o bezhotovostnú finančnú operáciu, z preukázateľne legálnych finančných prostriedkov,“ je tiež vo vyhlásení z roku 2020./agentury/

X X X

Fíni priškrtia tok ruských turistov. Vítajú ich ukrajinskou hymnou

 Od septembra Fínsko vpustí iba desatinu terajšieho počtu ruských turistov. „Nie je vhodné, aby sa Fínsko stalo medzizastávkou pre ich dovolenky v Európe,“ hovorí šéf fínskej diplomacie Pekka Haavisto.

 Dav ľudí sa zhromažďuje vo východofínskom meste Imatra, aby mohol z mosta sledovať tamojší veľkolepý zážitok – vodopád Imatra. V rovnaký čas každý deň tam púšťajú pre potechu turistov vodu starým korytom rieky s kaskádami a pohľad na divokú vodu je sprevádzaný hudbou fínskeho skladateľa Jeana Sibelia. Atrakciu si obľúbili najmä ruskí turisti, miesto v roku 1772 navštívila aj panovníčka Katarína Veľká. Od konca júla ale návšteva pre Rusov trochu zhorkla. Mesto Imatra totiž na začiatku každého predstavenia púšťa ukrajinskú hymnu, na protest proti ruskej invázii.

Fínsko, ktoré má s Ruskom 1300 kilometrov dlhú spoločnú východnú hranicu, je navyše ďalšou krajinou EÚ chystajúcou sa obmedziť vydávanie turistických víz ruským občanom.

Pokles na desatinu

Šéf diplomacie Pekka Haavisto po utorňajšom rokovaní vlády oznámil, že Fínsko obmedzí prijímanie žiadostí Rusov o schengenské víza na jednu desatinu súčasnej úrovne. Zmeny začnú platiť od septembra. Formálne o tom rozhodne ministerstvo zahraničných vecí.

„Po koronavíruse je citeľný nárast toku turistov z Ruska. Nie je vhodné, aby sa Fínsko stalo medzizastávkou pre ich dovolenky v Európe“, citoval Haavista portál fínskej rádiotelevízie YLE. Ministerstvo zahraničných vecí pripravilo návrh zmien, podľa ktorých sa udeľovanie víz z rodinných dôvodov, práce či štúdia stane prioritou. To by malo znížiť počet vydávaných turistických víz. Minister tiež avizoval zavedenie špeciálnych humanitárnych víz pre Rusov.

Haavisto zdôraznil, že Fínsko dodržiava schengenské pravidlá. Zníženie počtu víz fínskou stranou nebude ich porušením.

Helsinki sa tiež chystajú pozastaviť platnosť dohody o zjednodušení vízového režimu s Ruskom. Ak dôjde k zrušeniu dohody, cena víza stúpne z 35 na 80 eur.

Premierka chce viac

„Podľa mňa nie je správne, že ruskí občania môžu vstúpiť do EÚ a schengenského priestoru ako turisti a prezerať si pamiatky, zatiaľ čo Rusko zabíja ľudí na Ukrajine,“ vyhlásila fínska premiérka Sanna Marinová na pondelňajšom summite severských krajín s Nemeckom v Osle, kde sa zasadzovala za spoločný postup celej EÚ a úplný zákaz vstupu ruských turistov do únie. „Ruskí občania nezačali vojnu, ale zároveň si musíme uvedomiť, že ju podporujú,“ zdôraznila podľa agentúry DPA. Naopak, nemecký kancelár Olaf Scholz sa vyslovil proti plošnému zákazu, pričom sa odvolal na ruských občanov, ktorí utekajú pred Putinovým režimom. „Naše rozhodnutia by im nemali komplikovať hľadanie slobody a únik z krajiny, kde vládne diktátor. Nie je to vojna ruského ľudu, je to Putinova vojna,“ povedal Scholz.

Zlá správa pre Rusov

„Je to zlá správa pre Rusov, ktorí milujú Fínsko,“ hovorí pre agentúru AFP 44-ročný ruský turista Mark, ktorý k vodopádom v Imatre dorazil spoločne s rodinou. „Fínskej vláde ale rozumieme,“ dodal. Podotkol však, že existujú aj Rusi, ktorým sa vojna nepáči. „Nie všetci Rusi podporujú Putina. Vláda, ale aj obyčajní ľudia by to mali pochopiť,“ doplnil.

Rovnako v neďalekom mesta Lappeenranta zaznieva každý večer melódia, ktorú sprevádzajú slová „Ešte neumrela Ukrajiny ani sláva, ani sloboda,“ ktorými sa začína ukrajinská hymna. Skladbu hrajú pri budove radnice, neďaleko obchodných centier obľúbených u ruských turistov. „Cieľom je vyjadriť silnú podporu Ukrajine a odsúdiť agresiu a vojnu,“ povedal AFP miestny starosta Kimmo Jarva.

Veľa Rusov navštevuje Lappeenrantu, aby si nakúpili oblečenie či kozmetiku. Na mnohých prichádzajúcich autách sú vidieť ruské poznávacie značky.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine nie sú ale obyvatelia Fínska z ruských turistov príliš nadšení. Podľa prieskumu uskutočneného začiatkom augusta verejnoprávnou rádiotelevíziou Yle podporuje obmedzenie ruských turistických víz 58 percent Fínov.

„Podľa môjho názoru by to mali obmedziť veľmi tvrdo. Nevidím iný spôsob, ako prinútiť ruských politikov, aby sa zamysleli,“ hovorí pre AFP jeden z miestnych obyvateľov, 57-ročný Antero Ahtiainen. Aj keď nemá nič proti individuálnym turistom, jeho vzťah k Rusom sa zmenil.

Tranzitná brána

Fínsko zostávalo doteraz jediným členským štátom EÚ susediacim s Ruskom, ktorý nezaviedol žiadne obmedzenia voči ruským turistom. Vzhľadom na to, že už na jar boli v rámci sankcií pozastavené všetky lety z Ruska do EÚ, z Fínska sa stala hlavná tranzitná brána, cez ktorú sa Rusi dostávajú ďalej do Európy.

„Mnohí to vidia ako obchádzanie sankčného režimu,“ konštatoval minister Haavisto. Hoci schengenský režim a fínske zákony neumožňujú zaviesť priamy zákaz udeľovania víz na základe štátnej príslušnosti, Fínsko môže obmedziť počet udelených víz z iného dôvodu. „Pokiaľ ide o kategóriu cestovného ruchu, môžeme obmedziť to, o koľko víz je možné za deň požiadať,“ vysvetlil šéf fínskej diplomacie.

I keď Fíni nie sú z ruských návštevníkov nadšení, ľudia na oboch stranách hranice žili vždy tradične vo veľmi úzkom kontakte. „V Petrohrade má mnoho ľudí babičky a starých otcov z Fínska, ako napríklad moja žena,“ hovorí ruský turista Mark a dodáva, že Fínsko navštevujú každý rok.

Ruskí turisti sú tiež nevyhnutným zdrojom príjmov pre mnohé fínske pohraničné mestá. Potom, čo Moskva 15. júla zrušila cestovné obmedzenia súvisiace s covidom, počet ruských turistov mieriacich do Fínska neustále rastie. Ich počty sú však stále hlboko pod úrovňou pred pandémiou. V júli hranicu prekročilo 230-tisíc Rusov, v júni ich bolo 125-tisíc.

„Samozrejme, že keď neprídu ruskí turisti, podniky prídu o svoje príjmy, čo nie je dobré,“ poznamenáva k tomu starosta Kimmo Jarva. Obmedzenie vydávania turistických víz má ale podľa neho silnú podporu. „Musíme si vybrať. Stojíme však za Ukrajinou ,“ dodáva./agentury/

X X X

Výskum: Vojna na Ukrajine zmenila názory obyvateľov Slovenska na migračnú politiku

 Hoci všeobecné negatívne postoje voči migrantom ako takým u Slovákov stále pretrvávajú, ich názory na migračnú a azylovú politiku sa po vypuknutí vojny na Ukrajine zmiernili a stali sa o niečo liberálnejšie.

 Slováci a Slovenky sú omnoho súcitnejší a ochotnejší otvárať hranice ľuďom v ohrození, s ktorými zdieľajú spoločnú históriu, geografický priestor a hodnoty. Aj tieto poznatky priniesol nedávny výskum experimentálnych psychológov zo Slovenskej akadémie vied, ktorí porovnávali postoje obyvateľov Slovenska voči migrantom po vypuknutí migračnej krízy na východnej hranici EÚ na jeseň 2021 a po rozpútaní vojny na Ukrajine.

Náhly začiatok vojny na Ukrajine, ktorá napriek dlhodobo napätej situácii na rusko-ukrajinskej hranici stále mnohých zaskočila, podnietil vedcov a vedkyne z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV k opätovnému štúdiu témy migrácie a utečeneckej krízy. Svoj prieskum začali v deň, keď Rusko vyhlásilo zvýšenie pohotovosti jadrových zbraní. Cieľom výskumného tímu bolo zistiť, či pocity ohrozenia a úzkosti z vojny zmiernia podporu striktnej exkluzívnej migračnej politiky a negatívne postoje voči migrantom.

„Nie všetky naše predpoklady sa potvrdili. Prekvapujúce bolo, že postoje voči migrantom a utečencom sa skoro vôbec nezmenili. Zistili sme rovnakú mieru xenofóbnych a protimigračných názorov ako na jeseň 2021. Oproti minulému roku sme si však všimli jednu podstatnú zmenu. V literatúre sa predpokladá, a naše dáta z jesene 2021 to aj potvrdili, že podpora exkluzívnej migračnej politiky silne súvisí s negatívnymi postojmi voči migrantom. Teda čím boli silnejšie negatívne postoje voči migrantom, tým nižšia bola ochota ich prijímať. V čase vojny však už tento vzťah taký silný nebol,“ vysvetľuje Magdalena Adamus z ÚEP CSPV SAV.

Podľa experimentálnych psychológov všeobecné postoje voči migrantom nemusia dostatočne dobre vysvetľovať to, aké majú ľudia názory na migračnú politiku, a to najmä v situáciách emočného napätia a osobného pocitu ohrozenia. Psychologické teórie to vysvetľujú tým, že je o mnoho ťažšie morálne sa odpútať od kritickej situácie, ak sa nás bezprostredne dotýka.

„Ukrajinci sú nám podobní, mnohí pred vojnou na Slovensku študovali alebo pracovali. Naša mentálna reprezentácia ukrajinského utečenca je výrazne iná, menej nejasná a neznáma, v porovnaní s utečencami a migrantmi vo všeobecnosti. A práve preto je ľahšie s nimi súcitiť,“ dodáva spoluautor výskumu Matúš Grežo z ÚEP CSPV SAV.

Dôležitým zistením vedeckého tímu je, že vojna zmiernila postoje ľudí, ktorí mali ešte nedávno veľmi silné exkluzívne názory na migračnú politiku. Hoci stále pociťujú nepokoj či strach z migrantov ako takých, sú ochotní prekonať ho a aj za cenu vlastného nepohodlia súhlasiť s tým, aby sa Slovensko stalo aspoň dočasne novým domovom pre Ukrajincov.

„V konečnom dôsledku sa zdá, že subjektívne pocity ohrozenia vojnou napomáhajú ľuďom lepšie si predstaviť, čo prežívajú samotní utečenci. A možno práve toto uvedomenie vedie Slovákov k tomu, aby ponúkli útočisko pre tých, ktorých doma ohrozuje vojnový teror,“ dodávajú vedci na záver.

X X X

Samosprávy v Banskej Bystrici žiadali, aby im vláda podala záchranné koleso

Starostovia a primátori ôsmich regionálnych združení Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) žiadajú vládu, aby neriešila samu seba, ale aby podala záchranné koleso samosprávam, ktoré sú najväčšími zriaďovateľmi škôl, školských zariadení či zariadení sociálnych služieb. Uvádza sa to vo vyhlásení účastníkov protestného zhromaždenia, ktoré sa uskutočnilo v utorok v Banskej Bystrici.

 Protestné zhromaždenie Za stabilné a zdravé mestá a obce, ktoré organizuje osem regionálnych združení miest a obcí pôsobiace na území Banskobystrického samosprávneho kraja na Námestí SNP v Banskej Bystrici 16. augusta 2022.

 Ako odznelo, mestá a obce BBSK odmietajú nestabilitu, chaos a odpútavanie pozornosti od riešenia ich problémov. Podľa nich štát svojimi opatreniami porušuje rozpočtové pravidlá samospráv, nerešpektuje kompetencie zastupiteľstiev. Vyhýba sa systémovým riešeniam, pričom robí len populistické rozhodnutia, ktoré v konečnom dôsledku nepomáhajú obyvateľom.

„Za každé regionálne združenie z BBSK tu niekto bol, z niektorých prišlo 20 ľudí, z niektorých 50. Obcí máme 531. Dlhodobo upozorňujeme vládu na to, že problémy sa neriešia. Balíček, ktorý vláda prijala, ceny energií, potravín, od septembra idú deti do škôl, sme nútení zvyšovať ceny a aj v domovoch sociálnych služieb. Vláda nám nepomáha, nerokuje s nami, stačilo by sadnúť si s nami za rokovací stôl ako s partnerom. My nie sme politická organizácia, primátori a starostovia sú z rôznych politických strán,“ zdôraznila Božena Kováčová, krajská poslankyňa, starostka obce Janova Lehota a šéfka združenia žiarskeho regiónu.

Starostovia a primátori v spoločnom vyhlásení odmietli pôžičky od štátu na splácanie „nezodpovedných“ rozhodnutí vlády aj daňový mix.

Kováčová tiež upozornila, že prevláda nepríjemný názor, že na Slovensku je veľa samospráv a malé obce nezvládnu kompetencie, čo môže viesť k nútenému ekonomickému spájaniu sa s inými obcami.

Ministerstvo financií pre TASR potvrdilo, že opakovane oslovilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), Združenie samosprávnych krajov SK8 a Úniu miest Slovenska s tým, že je pripravené rokovať o koncepčnom či plošnom prístupe k prípadnej podpore financovania samospráv.

„Predseda vlády Eduard Heger považuje samosprávy za partnerov štátnej správy pri zabezpečovaní služieb občanom. Preto aj na mimoriadnom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady v júni povedal, že počas nasledujúcich mesiacov sa bude pravidelne zúčastňovať rokovaní, na ktorých sú prítomní aj zástupcovia ZMOS, aby spolu diskutovali o výzvach, ktorým spoločne čelia,“ uviedla pre TASR jeho hovorkyňa Ľubica Janíková.

Najbližšie sa so zástupcami ZMOS má opäť stretnúť na úrade vlády 22. augusta./agentury/

X X X

Z vyšších platov sú len sľuby. Premiér zdravotníkom stále nič neponúkol

 Už to nie sú protipandemické opatrenia, ktoré brzdia operatívu. Uzavreté oddelenia vystriedal akútny nedostatok personálu. Slovenské nemocnice síce tvrdia, že operácie rozbehli naplno, v realite však doháňanie výkonov brzdí kriticky nízky počet zdravotníkov.

 Šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský premiérovi Eduardovi Hegerovi pripomína jeho sľub, že peniaze na mzdy zdravotníkov sa nájsť musia, a to najneskôr do 30. júna. Snímka je z minulého týždňa.

Ministerstvo zdravotníctva tiež tvrdí, že jednotlivé zdravotnícke zariadenia na Slovensku nabehli na výkony v maximálnej možnej miere. „Ministerstvo vníma intenzívnu snahu dobiehať výkony, ktoré pre pandémiu bolo možné odložiť,“ ozrejmila hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Petra Lániková. To podľa nej len podčiarkuje fakt, že pre zdravotníkov v nemocniciach či ambulanciách sa záťaž spôsobená pandémiou neskončila. Okrem množstva štandardne plánovaných zákrokov, ktoré lekári vykonávajú, totiž musia dobiehať aj tie, čo odsúvali z minulosti.

 „Intenzívna snaha dobiehať, samozrejme, naráža na materiálne a personálne vybavenie nemocníc, obzvlášť v čase čerpania letných dovoleniek,“ spresnila Lániková. Čakacie lehoty sú naprieč Slovenskom najvýraznejšie na ortopedické operácie. Ide najmä o operácie kĺbových náhrad, kde pacienti čakajú jeden a pol roka až dva roky.

Vzhľadom na to, že aj v našej nemocnici zápasíme s nedostatkom personálu, najmä v kategórii sestra, nedokázali sme sa vrátiť na počty výkonov realizovaných ešte pred pandémiou.Ružena Maťašeje, hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica.

Podľa ministerstva zdravotníctva aktuálne chýba takmer 4 500 zdravotníkov. V zdravotníckom systéme je o 2 200 menej sestier, ako by ich bolo treba, lekárov chýba zhruba 1 300. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) zdôrazňoval, že do konca júna sa podarí nájsť riešenie, ako im môže vláda zvýšiť platy. Tento krok mal aspoň dočasne zastabilizovať kritický stav personálu v nemocniciach.

Teraz je však polovica augusta a naďalej nie je na stole žiadne riešenie. Rokovania sa po spoločnej dohode s Úradom vlády a ministerstvom financií odkladajú. Poslankyňa Monika Kavecká (OĽaNO) sa na predošlých rokovaniach zúčastnila ako zástupkyňa Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek. Kavecká je z rovnakého hnutia ako premiér a minister financií, no sama nevie povedať, či sa niečo pre zdravotníkov podarí vyrokovať. Tvrdí, že sama dúfa, že sa dohodnú do konca leta. O priebehu rokovaní sa však tiež vyjadruje, že sú „konštruktívne a zmysluplné“.

Vždy je to o peniazoch

Štát priznáva, že najhoršia situácia je pri sestrách. Je ich nedostatok a ich mzdy sú v porovnaní s okolitými krajinami veľmi nízke.

„Aktuálne vykonávame operačné zákroky v maximálnej možnej miere v rámci našich kapacít. Vzhľadom na to, že aj v našej nemocnici zápasíme s nedostatkom personálu, najmä v kategórii sestra, nedokázali sme sa vrátiť na počty výkonov realizovaných ešte pred pandémiou,“ priznala Ružena Maťašeje, hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica.

 Nedostatok sestier najviac podľa nej cítiť, okrem iných oddelení, práve na operačných sálach. Na to, aby mohli normálne fungovať, by potrebovali prijať približne 20 sestier.

„Momentálne sme schopní zabezpečiť operačný program, ale ak sa nám nepodarí v dohľadnej dobe prijať aspoň niekoľko sestier, môže o pár mesiacov dôjsť k situácii, že nebudeme schopní zabezpečiť plnú dennú prevádzku,“ dodala Maťašeje.

„Následkom finančného poddimenzovania slovenského zdravotníctva je kritický nedostatok predovšetkým sestier a lekárov, a v mnohých prípadoch pretrvávajúci zlý priestorový stav a nedostatočné materiálno-technické vybavenie zdravotníckych zariadení,“ poukázal Karol Vojtko, zástupca riaditeľa Nemocnice s poliklinikou Brezno. Tvrdí, že kým bude zdravotnícky sektor takto rozsiahlo finančne poddimenzovaný, nijaká reforma nebude mať cielený účinok.

„Ak chceme skutočne začať odstraňovať neduhy v našom zdravotníctve, je nevyhnutné do systému dať dostatočné množstvo financií a zregulovať pre zdravotnícke zariadenia cenu energií, ktoré sú v tomto roku niekoľkonásobne vyššie ako po iné roky,“ spresnil.

Hrozby výpoveďami

Pôvodne sa rokovanie malo konať v pondelok, no ďalšie stretnutie Lekárskeho odborového združenia na Úrade vlády sa zatiaľ neoficiálne presunulo na piatok.

Posledné vyjednávanie, ktoré sa konalo minulý týždeň, trvalo päť hodín. Následne zo starej budovy Úradu vlády vyšli zástupcovia Lekárskeho odborového združenia. S premiérom a ministrom financií Igorom Matovičom (OĽaNO) ohlásili, že definitívna dohoda padne tento týždeň. Lekárom, sestrám, ako aj ďalším zdravotníckym profesiám sľúbili štátnici zvýšenie platov.

 Šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský pre denník Pravda potvrdil, že dodnes napriek sľubom žiadnu ponuku ani od premiéra Hegera, ani od ministra financií Matoviča nedostali. Situácia je o to vážnejšia, že ide skutočne o veľa: zhruba tritisíc lekárov deklarovalo, že ak vláda nesplní ich požiadavky, sú ochotní podať výpoveď. Na zozname sú vyššie platy, ale tam sa to nekončí. Zdravotníci žiadajú aj spravodlivejšie financovanie nemocníc a zmeny vo vzdelávaní. Visolajský po poslednom rokovaní vyhlásil, že na stretnutí padlo viac otázok ako odpovedí. Hegerova hovorkyňa Ľubica Janíková však tvrdí, že diskusia bola konštruktívna. No na Úrad vlády sú pozvaní len vybraní zástupcovia lekárov a sestier. Iné zdravotnícke povolania, napríklad záchranári či laboranti, majú smolu.

Krajina invalidov

Podľa Asociácie na ochranu práv pacienta klesol počet operácií počas pandémie o 36 percent. Pred pandémiou absolvovalo v roku 2019 operáciu pol milióna pacientov, v ďalšom roku to bolo 411-tisíc a v tom minulom dokonca už len 395-tisíc pacientov. Kým v roku 2020 poklesol počet hospitalizácií oproti roku 2019 o 164-tisíc, v ďalšom roku to už bolo až o 190-tisíc. Podobný bol vývoj aj v prípade operačných výkonov.

„Tieto operácie sa nedarí dobehnúť. Obávam sa, čo nás čaká na jeseň, ak odídu aj nemocniční lekári. Situácia je naozaj katastrofická, tí, čo čakali dva roky, musia čakať ďalej a mnohí sa ani nedočkajú. Takto sa na Slovensku z pacientov stávajú invalidi,“ povedala prezidentka asociácie Mária Lévyová. Zdôraznila, že nejde len o odložené operácie, no pacienti sa nevedia dostať ani k špecialistom. „Pokiaľ nemáte vyšetrenie u špecialistu, tak nedostanete odporúčanie na operáciu. Čakačky sú neúnosné,“ hnevá sa.

 Katarína Kapustová, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Martin, vysvetlila, že s nasadením všetkých síl sa im podarilo čakanie na operáciu vo väčšine chirurgických odborov skrátiť na prijateľné dva, tri mesiace. „Výnimkou je ortopédia, kde stále evidujeme 1 500 pacientov čakajúcich na operáciu,“ spresnila Kapustová.

Najväčší nemocničný komplex, Univerzitná nemocnica Bratislava, uviedol, že z počtu odložených operácií bolo priebežne zoperovaných približne 60 percent pacientov.

Posunuté na neskorší termín boli len zákroky, ktorých odsun nemal za následok zhoršenie zdravotného stavu pacienta. Bez presunu sa v čase najhoršej pandemickej situácie operovali napríklad rôzne nádory na hrudníkovej chirurgii, gynekológii, urológii a podobne,“ spresnila hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava Eva Kliská./agentury/

X X X

České ministerstvo aplikuje nové pravidlo, nevyužívané zásoby plynu odobralo viacerým firmám

Ministerstvo využilo nové pravidlo „use it or lose it“, teda využívaj to alebo o to prídeš. České ministerstvo priemyslu a obchodu odobralo 13 firmám kapacitu na skladovanie plynu v zásobníkoch, ktorú nevyužívali. Firmy prišli o celkovú kapacitu v objeme 261 miliónov metrov kubických. V utorok to uviedol Marek Vošahlík z Ministerstva priemyslu a obchodu ČR, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe s odvolaním na Českú televíziu.

Ministerstvo využilo nové pravidlo „use it or lose it“, teda využívaj to alebo o to prídeš. Princíp zaviedla novela energetického zákona, ktorú v júni podpísal prezident Miloš Zeman. O kapacitu prišla okrem iných aj firma Moravia Gas Storage, ktorú spoluvlastní ruský Gazprom.

„Opatrenie ‚use it or lose it‘ z dielne ministerstva priemyslu a obchodu posilňuje energetickú bezpečnosť Českej republiky tým, že má brániť blokovanie prázdnej kapacity plynových zásobníkov,“ vysvetlil Vošahlík. Práve vďaka tomuto opatreniu môže podľa neho kapacita zásobníkov prejsť na iných užívateľov, ktorí ju môžu získať v aukcii.

České plynové zásobníky sú naplnené na 80 percent

„Štát robí iba to, čo už avizoval pred časom. Je to súbor opatrení, ktoré majú zaistiť využitie podzemných zásobníkov, teda voľných kapacít tak, aby nás nemohla prekvapiť zima,“ okomentoval v Českej televízii situáciu poradca v odbore plynárenstva Vratislav Ludvík. Podľa neho je potrebné, aby sa kapacita podzemných zásobníkov priblížila najmenej 90 percentám.

X X X

Číňania už európske automobilky nepotrebujú. Skôr Európa sa začína báť čínskych značiek

 Európske automobilky výrazne strácajú trhový podiel v Číne. V elektromobiloch nemajú v top 10 ani jedného zástupcu.

 Čínske automobilky za posledné roky spravili obrovský technologický aj kvalitatívny pokrok.

Číňania mali dlhý čas pred zahraničnými – a hlavne európskymi – automobilkami rešpekt. Dokonca zaviedli zákon, že ak si chcela zahraničná automobilka otvoriť v Číne svoju fabriku, bolo to možné len v spolupráci s nejakou miestnou čínskou automobilkou. Tento zákon platil roky a čínski politici si od neho sľubovali zlepšenie know-how čínskych výrobcov áut, ktorí sa mali doma začať postupne viac presadzovať.

Čínska emancipácia

To sa však nestalo – miestne automobilky nedokázali rozvíjať export a ani sa výraznejšie presadiť na domácom trhu. Ten „okupovali“ značky ako Nissan, General Motors a Volkswagen. Do roku 2000 mal napríklad nemecký koncern viac než 50-percetný podiel na čínskom trhu. To je však už hudbou minulosti.

Keď tento „kooperatívny systém“ neprinášal ovocie, Číňania ho pred tromi rokmi uvoľnili, povinná spolupráca sa stala minulosťou a vlastné automobilky „hodili do vody“. A to zabralo. Niektoré sa v nej utopili, väčšina z nich však začala plávať. A to tak dobre, že nielenže začali byť konkurencieschopné, ale začali tie zahraničné z čínskeho trhu úspešne vytláčať. V súčasnosti sa situácia dokonca obracia v prospech Číny. V roku 2021 sa podiel zahraničných výrobcov automobilov na čínskom automobilovom trhu zmenšil na 45,6 % a trhový podiel Volkswagenu klesol v prvej polovici roku 2022 len na 15,5 percenta.

 Čínski výrobcovia áut sa pripravujú na inváziu do Európy a tradičné európske automobilky začínajú byť z tohto radikálneho obratu situácie čoraz viac nervózne. V súčasnosti už nie je otázkou či, ale kedy sa v Európe niektorá z nich výraznejšie presadí. Na celú situáciu sa pozreli analytici španielskeho denníku El País.

Technologický a dizajnový progres

Rastúcu konkurencieschopnosť čínskych automobiliek poháňajú podľa vyššie zmieneného denníku dva faktory. Automobilky ako BYD, Geely (ktorá vlastní Volvo) alebo Great Wall Motor urobili obrovský technologický pokrok a aktuálne dokážu vyrábať autá strednej a nižšej strednej triedy a SUV schopné plne konkurovať európskym výrobcom.

Záujem o tieto domáce modely začal v Číne rásť a zmienené automobilky sú teraz schopné nielen zaplatiť tých najlepších zahraničných dizajnérov a inžinierov, ale aj vytvoriť im prostredie, kde skutočne môžu pracovať na špičkových technológiách a revolučnom dizajne, čo je pre mnohých lákavé.

Zvyšujúca sa konkurencieschopnosť čínskych výrobcov automobilov má vplyv aj za jej hranicami, pretože pokračujú v reinvestovaní ziskov, aby znepríjemnili život západným automobilkám na iných trhoch.

Európske obavy

BYD, čínska automobilka podporovaná Warrenom Buffettom, je vážnym konkurentom Tesly v boji o titul najväčšieho svetového výrobcu elektrických vozidiel a aktuálne sa snaži presadiť v Austrálii, Nio sa pre zmenu výrazne angažuje v Európe a popri predaji áut v Maďarsku otvára fabriku na meničky batérií.

S Maďarskom je spojená aj ďalšia čínska megainvestícia. Za 7,3 miliardy eur tam postaví „baterkáreň“ čínska spoločnosť CATL a mala by byť predbežne jednou z dvoch najväčších v Európe, zamestná približne 9 000 ľudí. Továreň s kapacitou 100 gigawatthodín (GWh) bude stáť vo východomaďarskom meste Debrecín. Jej výstavba sa začne tento rok a nemala by trvať dlhšie ako 64 mesiacov. Bude vyrábať akumulátorové články a moduly pre výrobcov automobilov vrátane Mercedes-Benz, BMW, Stellantis a Audi.

 Aj na slovenský aj český trh pre pár týždňami vstúpila značka MG, ktorá je plne v čínskych rukách. Je skutočne len otázkou času, kedy sa na európskom trhu presadí aj prvý čínsky automobilky podobne, ako sa to už skôr podarilo napríklad tým kórejským. A z toho majú európske automobilky obavy. Číňania totiž prichádzajú s technologicky dobre vybavenými autami, ktoré vyzerajú zaujímavo a sú pritom podstatne lacnejšie, než tie európske. Len pre zaujímavosť – v Európe sa predáva priemerný elektromobil za cenu takmer 40-tisíc eur, v Číne to však v prepočte nie je ani 25-tisíc eur./agentury/

X X X

Voľby 2022: Kampaň sa vyostruje. Lunter s Polónym sa obviňujú z klamstiev o eurofondoch

Pre Kotlebove nelegálne zamestnávanie nemohol Banskobystrický samosprávny kraj čerpať eurofondy, neskôr z nich na projekty získal viac ako 80 miliónov eur.

Predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja chcú byť zatiaľ šiesti kandidáti, na bilbordoch a sociálnych sieťach je však najviac vidieť súčasného vicežupana Ondreja Luntera a predsedu predstavenstva SAD Zvolen Adriana Polónyho. V prípade prvého možno náklady jeho kampane sledovať na transparentom účte, druhý zatiaľ napriek masívnej predvolebnej prezentácii zverejnil len drobné výdavky.

Polóny už pri ohlásení kandidatúry v júni naznačoval, že jeho hlavným súperom bude práve Lunter. Minulý týždeň na spoločnej tlačovke so šéfom Smeru Robertom Ficom obvinil kraj, že v aktuálnom volebnom období nezískal žiadne eurofondy.

„Ondrej Luntner, za päťročného úradovania vás a vášho otca má náš kraj v čerpaní eurofondov jednu nulu,“ tvrdil na tlačovke s Ficom aj v statuse na Facebooku. Dokladoval to tabuľkou, v ktorej pri štyroch projektoch na rekonštrukciu ciest v rámci jednej z výziev integrovaného regionálneho operačného programu ministerstvo konanie zastavilo. Reakcia prišla takmer okamžite.

Ondrej Lunter: Predtým fašisti, teraz klamstvá

Polónyho tvrdenia odmietol banskobystrický župan Ján Lunter ako klamstvá. Oponoval, že kraj získal z eurofondov za posledné roky viac ako 80 miliónov eur a ďalšie projekty sú v procese prípravy.

„On veľmi dobre vie, komu patrí táto nula, patrí Marianovi Kotlebovi z roku 2017, keď kraj nemohol pre nelegálne zamestnávanie čerpať eurofondy a ani sa na to nepripravoval,“ reagoval na Polónyho Ondrej Lunter.

„Keď sme pred piatimi rokmi stáli proti fašistom, dnes stojíme proti táboru lži, konšpirácií a sprostých klamstiev,“ povedal kandidát na župana Lunter. Protikandidát chce podľa neho „ľudí presvedčiť, že voda je suchá, zemeguľa plochá a Hron tečie do kopca.“

Polóny naopak z klamstiev obvinil Luntera a zopakoval, že na svojich výrokoch trvá. V tlačovej správe, ktorú poslal namiesto odpovede na otázky Aktualít, ich však upravil. Teraz tvrdí, že Banskobystrický kraj je v čerpaní spomedzi všetkých najmenej úspešný, čo župa opäť odmietla.

Ondreja Luntera vyzval jeho protikandidát na verejnú diskusiu o využití eurofondov. Lunter odpovedal, že kandidáti na župana sa stretnú v tradičných televíznych diskusiách.

„Tam budem rád hovoriť nielen o úspešnom čerpaní eurofondov a vyvracať zavádzanie pána Polónyho v súvislosti s touto témou, ale aj o stave a budúcnosti verejnej autobusovej dopravy v kraji,“ povedal pre Aktuality.

Ministerstvo: Čerpať začali neskôr, vinou Kotlebu

Tvrdenia o neúspechoch pri čerpaní európskych zdrojov vyvracala aj Zuzana Lafférsová, ktorá za eurofondovú agendu samosprávneho kraja zodpovedá.

Kraj podľa jej slov o dvadsať miliónov eur na rekonštrukciu konkrétnych úsekov ciest neprišiel. „Pán Polóny zrejme nepostrehol, že výzva, o ktorej písal v statuse, bola uzavretá a nahradila ju nová. V rámci nej kraj získal financie nielen na štyri ním spomenuté projekty, ale aj na ďalších šesť,“ povedala a aj ona doložila prehľad projektov v tabuľke.

Riaditeľku odboru regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Úradu BBSK mrzí, že kritika dopadá na jej kolegov. „Niekoľko rokov sa snažia dobehnúť to, čo sa za minulého vedenia absolútne nedialo. Neexistovalo projektové oddelenie, postavili sme ho od nuly. Na rozdiel od iných krajov sme mohli eurofondy čerpať až od mája 2019,“ pripomenula potrestanie kraja za nelegálne zamestnávanie z čias exžupana Kotlebu (ĽS NS).

Tabuľku, ktorú použil Polóny ako argument, že kraj prišiel pri štyroch projektoch o dvadsať miliónov na opravu ciest, Aktuality poslali priamo ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, to je za eurofondové výzvy zodpovedné.

„Kraj pri dopĺňaní žiadosti pri administratívnej kontrole porušil procesné kroky – nedoplnil, ale nahradil niektoré prílohy, preto bolo konanie pri týchto žiadostiach zastavené. No vzhľadom na to, že až na nedodržanie formálnych náležitostí boli žiadosti pripravené tak, aby v hodnotení uspeli, bezodkladne bola pre BBSK vyhlásená ďalšia výzva,“ okomentoval tabuľku rezort na čele s Veronikou Remišovou (Za ľudí).

Ministerstvo zároveň pripomenulo, prečo pre Banskobystrický samosprávny kraj vyhlasovalo osobitné výzvy na rekonštrukciu a modernizáciu ciest druhej a tretej triedy. Boli za tým Kotlebove prešľapy.

„Tento kraj sa stal oprávneným prijímateľom eurofondov v programovom období 2014 až 2020 až dodatočne, keďže počas funkčného obdobia bývalého župana Mariána Kotlebu porušil zákaz nelegálneho zamestnávania,“ zdôvodnil hovorca ministerstva Andrej Ďuríček.

Kotleba mal problémy s eurofondmi už od nástupu do funkcie. Kritik Európskej únie ich najprv odmietal a od začiatku deklaroval snahu znížiť závislosť od nich. Neskôr o milióny na rekonštrukciu ciest a domovov sociálnych služieb prišiel, inšpektorát práce totiž na župe zistil čiernu prácu.

Remišovej rezort nazval aktuálnu spoluprácu s Banskobystrickým samosprávnym „veľmi dobrou“. „Kraj je prijímateľom pri veľkom počte projektov,“ povedal Ďuríček s dôvetkom, že schválené a zazmluvnené má desiatky miliónov eur.

Poslanecké kluby vyzvali na férovú kampaň

Na kampaň, ktorú Polóny podporovaný Smerom vedie, odpovedali spoločným vyhlásením aj štyri poslanecké kluby v zastupiteľstve Banskobystrického samosprávneho kraja.

„Nemáme problém predložiť odpočet svojej práce na konci volebného obdobia, vecná kritika je v poriadku, no sme šokovaní nepravdivými tvrdeniami v súvislosti s čerpaním eurofondov,“ povedala Božena Kováčová z klubu Hlasu. Väčšina jeho členov bola pred vznikom Hlasu v Smere.

„Je pravda, že v roku 2017 čerpal kraj eurofondy vo výške nula eur a je faktom, že po piatich rokoch prišlo do kraja viac ako 80 miliónov eur z európskych zdrojov – a to nielen na rekonštrukcie ciest a mostov, ale aj na projekty v oblasti školstva, sociálnych služieb, verejnej dopravy a ďalších,“ spresnila Kováčová.

Poslanecké kluby nezávislých, Hlasu – SD, Moderný kraj pre všetkých a Aliancia vyzvali na férovú a neosobnú kampaň.

 Pellegrini názor nezmenil, Hlas podporil Luntera

Polónyho verejnosť pozná ako šéfa jedného zo slovenských dopravcov, no najmä zo sporu s banskobystrickou župou pod vedením Jána Luntera o dodatky k zmluvám o prímestskej autobusovej doprave na území kraja. Tie so SAD uzavrel ešte Lunterov predchodca vo funkcii – Kotleba. Na päť rokov a bez súťaže, čo súčasný župan kritizoval.

SAD Zvolen v januári 2020 pre spor na niekoľko dní úplne zastavila prímestskú dopravu. Lunter hovoril o „výpalníckych praktikách“ a konflikt napokon skončil na súdoch.

Spoločnosť je navyše jedným z dopravcov, ktorí vyhrali tender na prímestskú autobusovú dopravu v kraji – od roku 2024 na ďalšie desaťročie. Hodnota zákazky, pri ktorej okrem nich uspela aj firma SAD Lučenec, presahovala 420 miliónov eur.

Hoci župa sa zo sporov o dodatky stiahla, zvolenský dopravca sa s ňou stále súdi v inej veci a prvostupňový súd rozhodol v jeho prospech. Župa ho vyzvala, aby žalobu stiahol, urobiť to nemieni.

Polóny pre Aktuality ešte v júni hovoril, že žiadne riziko konfliktu záujmov nevidí a že v prípade úspechu vo voľbách by odišiel z predstavenstva firmy, s ktorou sa župa súdi a platí jej ročne desiatky miliónov.

Ako nezávislého kandidáta na župana ho okrem Smeru podporili aj dve mimoparlamentné strany, SNS Andreja Danka a SMS niekdajšieho politika Mečiarovho HZDS Milana Urbániho. Pri ohlásení kandidatúry deklaroval, že sa bude uchádzať aj o priazeň Hlasu, predseda strany Peter Pellegrini to však vylúčil. Strana totiž už predtým podporila nezávislého kandidáta Ondreja Luntera a nechce na tom nič meniť .

Pellegrini to potvrdil a Luntera označil za „mladého a dynamického.“ Hoci s Polónym sú priatelia od detstva, nemal by podľa neho viesť župu. Denník N na jar upozornil, že Pellegrini mal vďaka šéfovi SAD Zvolen k dispozícii auto aj s osobným šoférom.

Za Luntera sa okrem Hlasu postavili SaS, KDH, PS, Spolu, OKS aj Aliancia. Spoluprácu vylúčil s Ficovým Smerom, Kotlebom a rovnako s Republikou, označuje ich „za strany podkopávajúce demokratické inštitúcie na Slovensku“.

Kandidátov je zatiaľ šesť

Dá sa očakávať, že kampaň medzi Lunterom a Polónym sa ešte vyostrí. Polóny hovorí o „amaterizme vo vedení župy“ a seba označuje za úspešného manažéra, Lunter ho na oplátku nazýva „podnikateľom s verejnými zdrojmi“ pripomínajúc, odkiaľ prichádza do SAD Zvolen väčšina príjmov.

Predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja chce byť aj Rudolf Huliak, ktorý vedie mimoparlamentnú stranu Národná koalícia, v minulosti neuspel v parlamentných voľbách na kandidátke kotlebovcov.

Kandiduje aj exkotlebovec Miroslav Suja z hnutia Republika. Aktuálne čelí trestnému stíhaniu pre zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku práve vo firme župy, v Banskobystrickej regionálnej správe ciest pôsobil za Kotlebu.

Šéfovať kraju chce aj Marek Kotleba (ĽS NS), brat exžupana Mariana Kotlebu, právoplatne odsúdeného v kauze šekov na sumu 1488 eur.

Krátko pred Polónym oznámil svoju kandidatúru ako nezávislý aj Marek Modranský, banskobystrický mestský poslanec, ktorý v minulosti roky pracoval v manažmente SAD Zvolen. Župné a komunálne voľby sa na jeseň uskutočnia v spoločnom termíne, v sobotu 29. októbra, aktuality.sk

X X X

NAKA zasahuje v advokátskej kancelárii, advokáta Bošanského obvinili z podplácania

 Elitní policajti z Národnej kriminálnej agentúry obvinili aj advokátsku kanceláriu, ktorej partner zastupuje exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského.

V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.

V advokátskej kancelárii USGB nachádzajúcej sa neďaleko Slavína zasahuje približne desiatka policajtov. Ako prvý o tom informoval portál startitup.sk.

 Obvinený má byť advokát Marián Bošanský, ktorý je jedným z partnerov spomínanej advokátskej kancelárie, aj samotná kancelária. Obvinenia majú súvisieť s korupciou. Podľa našich informácií je Bošanský a ďalší muž obvinený z podplácania na Inšpekcii životného prostredia. Správu už oficiálne potvrdilo aj policajné prezídium.

„Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry dnes obvinil dve fyzické a jednu právnickú osobu z korupcie. Konkrétne JUDr. M. B., R. Š. a advokátsku kanceláriu zo spáchania pokračovacieho prečinu podplácania,“ informoval hovorca polície Michal Slivka. Obvinenie podľa neho súvisí s konaniami na Inšpekcii životného prostredia Slovenskej republiky. „Vo veci aktuálne prebiehajú procesné úkony, preto bližšie informácie nie je možné poskytnúť,“ doplnil.

Úplatok by mal byť spolu vo výške niekoľkých tisícok eur.

„Vzhľadom na prebiehajúce zaisťovacie úkony nemôže v súčasnosti Úrad špeciálnej prokuratúry k danému prípadu poskytnúť žiadne bližšie informácie,“ uviedol hovorca prokuratúry Dalibor Skladan.

Advokát Bošanský je v zahraničí. Policajnú akciu komentovať nechcel. „Momentálne sa nebudem vyjadrovať,“ reagoval pre Aktuality.sk.

Startitup pripomenul, že Bošanský v minulosti zastupoval aj spoločnosť Donovalley, ktorá stavala na Donovaloch letnú lyžiarsku halu, pričom mala komplikácie s Ministerstvom životného prostredia pri získavaní povolení.

Aktuálne obvinenie však podľa našich zistení s touto firmou nesúvisí. Najznámejším partnerom tejto advokátskej kancelárie je advokát Ondrej Urban, ktorý zastupuje bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Ten čelí obvineniu z korupcie. Prokurátor už na neho podal obžalobu na súd.

Na mieste bol advokát Peter Erdőš. Ten zastupoval advokátsku komoru (SAK).

„Boli sme vyrozumení vyšetrovateľom – ktorý robil prehliadku advokátskej kancelárie – aby bol prítomný aj zástupca SAK tak, ako to vyplýva z Trestného poriadku aj našich stavovských predpisov. Cieľom je, aby nedošlo k ohrozeniu advokátskeho tajomstva a povinnosti advokáta zachovať mlčanlivosť vo vzťahu ku klientovi a aby aj zo strany OČTK nedošlo k ohrozeniu advokátskeho tajomstva,“ vysvetlil, aktuality.sk

X X X

Digitálne euro: nevyhnutná technická inovácia alebo prostriedok na kontrolu ľudí?

Do októbra budúceho roka by sa malo definitívne rozhodnúť, či Európska centrálna banka (ECB) zavedie digitálne euro. Pokiaľ sa tak nakoniec stane, išlo by riešenie, ktoré ovplyvní veľkú väčšinu ľudí.

Odborníci sa však momentálne nevedia zhodnúť na tom, či ide o dobré alebo zlé riešenie a čo to v konečnom dôsledku prinesie obyčajným ľuďom.

„Digitálne euro je projekt Eurosystému, ktorého cieľom je vytvoriť vlastnú digitálnu menu centrálnej banky (CBDC). Na rozdiel od eura v digitálnej podobe, ktoré už v súčasnosti existuje a môže mať formu elektronických peňazí, či vkladov v banke, digitálne euro by vydával priamo Eurosystém,“ uvádza Národná banka Slovenska (NBS).

Podľa nej táto nová mena by bola aj naďalej eurom len v digitálnej podobe a preto by mala vždy rovnakú hodnotu ako hotovosť. Nemala by nahradiť hotovosť, bola by len jej doplnkom.

„Digitálne euro by predstavovalo rýchly, jednoduchý a bezpečný nástroj na realizáciu každodenných platieb, ktorý by bol dostupný pre všetkých v rámci eurozóny. Každý občan by tak mal prístup priamo k peniazom centrálnej banky v digitálnej podobe. Vďaka tomu by mohol realizovať okamžité prevody a nemusel by riešiť, či je jeho banka alebo banka príjemcu zapojená do systému okamžitých platieb,“ vysvetľuje NBS.

Výskumná fáza

Definitívne by sa o novej podobe eura malo rozhodnúť v októbri budúceho roka na Rade guvernérov ECB. Momentálne od vlaňajška prebieha výskumná fáza, v ktorej sa zisťujú koncepčné možnosti, spôsob distribúcie či potenciálny vplyv na trh.

Centrálni bankári odôvodňujú zámer vzniku digitálneho eura tým, že ľudia čoraz menej využívajú hotovosť. Zároveň však nechcú, aby stratili vplyv na bezhotovostné platby. Väčšina spoločností v súčasnosti, ktorá zabezpečuje takéto transakcie, totiž sídli mimo eurozóny, čím štáty postupne strácajú vplyv na celý finančný systém.

Verejná funkcia peňažného systému by tak mohla byť ohrozená, vzhľadom na to, že platobné systémy ovládajú súkromné nadnárodné firmy.

Nič nové to nebude

Na druhej strane niektorí odborníci spochybňujú tento zámer ECB.

„Ak to má byť ďalší platobný prostriedok, ako uvádzajú, tak z môjho pohľadu je celkom otázne, čo je vlastne cieľom. Aj dnešné eurá sú totiž dosť „digitálne“. A keby som len previedol eurá z bežnej banky na účet akejsi digitálnej euro peňaženky vytvorenej povedzme ECB a nejako tým potom platil, v zásade by som oproti platobným bránam a kartám nevidel rozdiel,“ tvrdí Lukáš Kosno z portálu Živé.sk.

Ako ďalej dodáva, centrálna banka by musela financovať technický systém a starať sa oň, kým dnes to robia komerčné banky či kartové spoločnosti.

Boj proti kryptomenám

Za plánom ECB vidí analytik spoločnosti XTB Tomáš Vranka aj iné pohnútky. Centrálne banky a vlády zistili, že zakázať alebo regulovať kryptomeny je veľmi zložité a preto chcú prísť s nejakou vlastnou verziou digitálnych mien pre širokú verejnosť

„To mi však nedáva zmysel, respektíve si neviem predstaviť, že by nejaký fanúšik kryptomien považoval CBDC za relevantnú alternatívu. Možno chcú centrálne banky odradiť od kryptomien budúcich potenciálnych nákupcov. To ale teraz vyslovene špekulujem,“ dodáva Vranka.

To, že centrálne banky chcú konkurovať kryptomenám, je zrejmé aj z niektorých ich vyjadrení. ECB napríklad hovorila, že digitálne euro bude bezpečnejšie ako kryptomeny, bude mať kapacitu spracovať násobne viac transakcií za sekundu, bude energeticky šetrnejšie, bez nákladov a že centrálna banka nemá záujem o komerčné využitie údajov ľudí, na rozdiel od napríklad kryptobúrz či peňaženiek.

„Centrálne banky a vlády tiež vidia, že kryptomeny im robia problém aj z hľadiska prania špinavých peňazí, z môjho pohľadu je teda digitálne euro hlavne o tom, že centrálne banky chcú mať vyššiu mieru kontroly nad peniazmi, keďže sa im nedarí bojovať proti krypto menám a jednoducho sa boja, že z tohto procesu vypadnú,“ pokračuje Vranka.

Strata súkromia

Kritici digitálneho eura okrem iného tvrdia, že po jeho zavedení by ľudia stratili časť zo svojho súkromia a štáty by tak mali oveľa väčší prehľad o peniazoch a ich využívaní každého jedného občana.

„Ak by sa CBDC zaviedli tak existuje určite šanca, že by sa pri prípadnom zneužití niektorých štátnych orgánov štát mohol k informáciám dostať, s čím máme skúsenosti žiaľ aj na Slovensku. Súkromné firmy sú zase v tomto podľa mňa väčším garantom bezpečnosti. Systém teda môže byť nejako nastavený, je ale vždy dobrý len natoľko, nakoľko ho inštitúcie v krajine chránia,“ uzatvára Vranka, aktuality.sk

X X X

Vojna na Ukrajine: Guterres navštívi Ukrajinu, stretne sa so Zelenským aj Erdoganom

Plánované rozhovory so Zelenským budú zamerané na situáciu v Záporožskej jadrovej elektrárni.

Guterres navštívi vo štvrtok a v piatok Ukrajinu. V meste Ľvov na západe krajiny sa stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a následne odcestuje do čiernomorského prístavu Odesa, oznámil v utorok hovorca OSN. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr DPA a Reuters.

Plánované rozhovory so Zelenským budú zamerané na situáciu v Záporožskej jadrovej elektrárni či hľadanie politického riešenie vojny s Ruskom, vyplýva z vyjadrenia hovorcu svetovej organizácie Stéphana Dujarrica.

Guterres navštívi aj prístav v Odese

V Odese Guterres navštívi samotný prístav, ktorý je jedným z troch v Odeskej oblasti, odkiaľ je opäť možná preprava ukrajinských obilnín na základe dohôd, ktoré koncom júla s Moskvou a Kyjevom uzavreli sprostredkovatelia z OSN a Turecka.

Pred návratom do New Yorku šéf OSN navštívi ešte v sobotu turecký Istanbul a tamojšie Spoločné koordinačné centrum (JCC), ktoré vzniklo na základe zmienených dohôd. V centre pôsobia zástupcovia Ukrajiny, Ruska, Turecka a OSN, ktorí dohliadajú na vývoz ukrajinských obilnín a hnojív. Obnovenie ich dodávok má podľa OSN zmierniť zhoršujúcu sa potravinovú krízu vo svete, aktuality.sk

X X X

V Taliansku rastie počet vrážd žien

Počet vrážd žien za uplynulý rok v Taliansku stúpol o 16 percent. Počet vrážd žien za uplynulý rok narástol v Taliansku o takmer 16 percent. Takmer dve tretiny vrážd pritom spáchajú partneri alebo bývalí partneri obetí, vyplýva z údajov talianskeho ministerstva vnútra zverejnených v pondelok. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Emocionálny kontext

Od 1. augusta 2021 do 31. júla 2022 bolo v Taliansku zavraždených 125 žien, čo je nárast oproti predchádzajúcemu roku, keď došlo k 108 takýmto vraždám. Z toho počtu bola výrazná väčšina vrážd (108) spáchaná v rámci rodiny alebo mala emocionálny kontext. Celkovo 63 percent (68 vrážd) spáchali partneri alebo bývalí partneri obetí.

Za to isté časové obdobie bolo v Taliansku celkovo spáchaných 319 vrážd. Z údajov talianskeho ministerstva vnútra tiež vyplýva, že k vražde ženy dochádza v Taliansku v priemere každý tretí deň.

V novembrovej správe Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) sa Taliansko umiestnilo na 15 priečke spomedzi krajín EÚ v počte vrážd žien spáchaných ich partnermi a na desiatej v počte vrážd spáchaných rodinným príslušníkom alebo príbuzným. Táto správa bola pritom zhotovená na základe údajov platných pre rok 2018, upozorňuje AFP, aktuality.sk