Sľúbil Ázii prehĺbenie spolupráce. Americký prezident Joe Biden prisľúbil ďalšie prehĺbenie spolupráce USA so strategicky dôležitou koalíciou krajín juhovýchodnej Ázie. Tamojším vodcom tiež sľúbil „budovanie lepšej budúcnosti“ v regióne, kde sa snaží rozšíriť svoj vplyv aj tradičný rival Američanov – Čína, napísala agentúra AP.
Biden to vyhlásil na summite Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v kambodžskom hlavnom meste Phnompenhu. Ako poznamenala agentúra Reuters, pozornosť vzbudilo aj to, že si americký prezident vo svojom prejave pomýlil hostiteľskú Kambodžu s Kolumbiou.
„Teším sa na pokračovanie našej spolupráce s ASEAN a s každým z vás, aby sme pracovali na prehĺbení mieru a prosperity v celom regióne, aby sme vyriešili výzvy, ktoré sa objavujú v oblasti od Juhočínskeho mora až po Barmu a našli inovatívne riešenie spoločných problémov,“ vyhlásil americký prezident a spomenul najmä spoluprácu v oblasti ochrany klímy a zdravotnej bezpečnosti.
Rovnako sa preriekol aj v Bielom dome
Médiá si všimli najmä Bidenovho prerieknutia. „Teraz, keď sme tu zase spolu v Kambodži, teším sa na dosiahnutie ešte väčšieho pokroku, než tomu bolo doteraz, a chcem poďakovať kolumbijskému premiérovi za to, že ASEAN teraz predsedá a všetkých nás tu hostí,“ vyhlásil Joe Biden. Na mysli pritom nemal kolumbijského, ale kambodžského premiéra Hun Sena.
Prezident, ktorý na summit ASEAN pricestoval z klimatickej konferencie COP27 v Egypte, sa úplne rovnako preriekol, keď nedávno hovoril s novinármi v Bielom dome. Ako v tejto súvislosti pripomenula agentúra Reuters, Bidenovi bude 20. novembra 80 rokov a nedávno uviedol, že by chcel v roku 2024 znovu kandidovať. Konečné rozhodnutie ale padne až na začiatku budúceho roka.
Biden mal v detstve problémy s koktaním, podarilo sa mu ich ale prekonať. Podľa jeho kritikov z radov republikánov sú jeho terajšie občasné prerieknutia počas živých vystúpení dôkazom, že je na prácu prezidenta príliš starý. Priaznivci demokratického prezidenta s tým nesúhlasia a kritiky obviňujú z ageizmu, teda diskriminácie na základe veku.
Hľadal mŕtvu kongresmanku
Britská televízna stanica Sky News v tejto súvislosti pripomenula ďalší Bidenov prešľap, a síce, keď sa pri nedávnej akcii v Bielom dome zháňal po kongresmanke Jackie Walorski. Tá však zahynula pri autonehode už na začiatku augusta. „Jackie, si tu? Kde je Jackie?“ pýtal sa Biden./agentury/
X X X
Aktivisti vyzývajú Bidena, aby so Si Ťin-pchingom prerokoval aj otázku Ujgurov
Aktivisti vyzívajú amerického prezidenta, aby na rokovaní s čínskym lídrom otvoril aj tému utláčanej moslimskej menšiny.
Ľudskoprávni aktivisti vyzývajú amerického prezidenta Joea Bidena, aby sa počas nadchádzajúcej schôdzky so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom zmienil aj o perzekúcii národnostnej menšiny moslimských Ujgurov, obývajúcej severozápadnú časť Čínskej ľudovej republiky. Píše o tom agentúra DPA.
Obaja politickí predstavitelia sa stretnú v pondelok na indonézskom ostrove Bali. „Biden musí pri tejto príležitosti zdôrazniť, že záväzkom Spojených štátov je na medzinárodnej úrovni iniciovať vyšetrovanie porušovania ľudských práv čínskou vládou,“ uviedla v sobotu riaditeľka čínskej sekcie organizácie Human Rights Watch (HRW) Sophie Richardsonová.
Stretnutie Bidena so Si Ťin-pchingom sa uskutoční pred utorkovým začiatkom dvojdňového summitu G20 – skupiny najväčších ekonomík sveta – na Bali. Politickí analytici pripomínajú, že sa bude konať v období napätých obchodných vzťahov medzi Washingtonom a Pekingom a zároveň v čase zvýšeného napätia v Taiwanskom prielive.
Tábory na prevýchovu
Stretnutie Bidena so Si Ťin-pchingom bude ich prvou oficiálnou schôdzkou, odkedy sa nový šéf Bieleho domu ujal vlani v januári svojej funkcie.
Peking je všeobecne obviňovaný, že v prevýchovných táboroch násilne zadržiava viac ako milión turkických Ujgurov. Tamojšie ženy podľa HRW podstupujú aj násilnú sterilizáciu a príslušníkov tejto turkotatárskej menšiny moslimského vierovyznania povolávajú čínske úrady na nútené práce.
Peking však takéto obvinenia popiera a dlhodobo tvrdí, že v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang prevádzkuje len strediská odborného vzdelávania, určené na boj proti extrémizmu a terorizmu.
Napriek tomu, že čínska komunistická vláda po prevzatí moci v roku 1949 oficiálne začlenila ujgurský región do Čínskej ľudovej republiky, mnohí Ujguri doposiaľ odmietajú, aby sa ich vlasť nazývala Sin-ťiang, čo je pomenovanie vychádzajúce z mandarínskej čínštiny, približuje DPA, aktuality.sk
X X X
Slovenská lekárka žne úspechy v Singapure. Podľa jej unikátnych postupov liečia rakovinu tamojší špecialisti
Na Slovensko prišla po troch rokoch a len na dva dni. Jej čas je vzácny. Na rozhovor do rubriky Naši a svetoví si ho však našla. MUDr. Andrea Rajňáková, PhD., je mimoriadne uznávaná slovenská špecialistka, členka Kráľovskej lekárskej spoločnosti vo Veľkej Británii. Je odborníčka na gastroenterológiu, teda prevenciu, diagnostiku a liečbu chorôb tráviaceho ústrojenstva. Už 30 rokov pôsobí v Singapure, z toho 15 rokov vedie vlastnú kliniku, čo je v tejto krajine u lekárov z cudziny veľmi výnimočné. Navyše tam ako jediná žena lekárka obhájila titul PhD.
Ľubica Hargašová 12.11.2022 05:30
Naši a svetoví, 8. diel: Andrea Rajňáková hovorí o tom, prečo odišla s rodinou zo Slovenska, ako sa im žije v Ázii a kedy by sa vrátila.
Ako si získala mladá Slovenka rešpekt v Singapure? Čo jej pomohlo presadiť sa, dokonca splniť prísne pravidlá a otvoriť si vlastnú prax ako vôbec prvej Európanke?
Vďaka čomu získala jeden z najväčších grantov v Singapure?
Prednáša po celom svete, je uznávaná odborníčka na liečbu rakoviny žalúdka. Tá je v Ázii veľmi rozšírená. Čo ju spôsobuje? Aké potraviny neodporúča jesť?
Keď odišla do Ázie, chýbal jej najmä náš chlieb a mlieko. Na čo si tam nevie zvyknúť ani po tridsiatich rokoch?
Čo robí v Singapure jej manžel IT špecialista a ako vychovávajú svoje dve talentované deti?
Kedy by sa s rodinou vrátila do Európy či na Slovensko?
Pozrite si súkromnú kliniku slovenskej špecialistky v jednom z najbohatších miest sveta, jej úspechy ako aj to, ako sa darí jej rodine, deťom a manželovi.
Vždy chcela byť lekárkou. Keď Andrea Rajňáková na strednej škole vypisovala prihlášku na vysokú, do štyroch riadkov napísala: Lekárska fakulta Univerzity Komenského. Po škole mala rozbehnutú prax, keď jej manžel dostal lukratívnu ponuku pracovať v Singapure. Prečo sa po troch rokoch cestovania medzi Áziou a Európou musela vzdať vysnívaného miesta v bratislavskej nemocnici a odišla za manželom natrvalo?
Svoju prácu a špecializáciu neopustila, naopak. V roku 2005 dokonca v Singapure získala cenu Mladá lekárka roka. Prečo na obhajobu jej dizertačnej práce pricestoval z USA aj kandidát na Nobelovu cenu? Celosvetovo uznávaná lekárka Andrea Rajňáková v rozhovore spomína aj na to, vďaka čomu a v akom režime fungovala počas koronavírusu jej súkromná klinika. V čom sa to líšilo oproti Slovensku?/agentury/
X X X
Na motorke po Maroku: Ako sme išli na Saharu a kde je najlepší tajine
V druhom diele trojdielneho seriálu sa dozviete, kadiaľ sme cestovali na najväčšiu púšť sveta. Okolo ciest sú hory odpadkov. Zastavujeme na pumpe, ktorá je zároveň aj malým obchodom s rozličným tovarom a zároveň mäsiarstvom. Na teplomere je 30 stupňov, vonku v tieni visí na háku jedna teľacia noha a čosi, o čom sa domnievame, že by mal byť pes. Ak to bola jahňacina, tak zjem svoju topánku.
Tankujeme na benzínke a napokon sa zhodujeme, že ten visiaci dunčo by mohla byť koza. Onedlho vchádzame krásnou tiesňavou do mesta Moulay Idriss alebo Moulay Idriss Zerhoun. Mesto je považované za sväté. Práve tu totiž v roku 789 Idrís I. Marocký (považovaný za zakladateľa dnešného Maroka) založil vládnucu dynastiu a rozšíril šíitsky islam. Trasu určenú nemáme. Vyznačili sme si len POI (point of interest, body záujmu) a medzi nimi sa snažíme presúvať čo najužšími a najkľukatejšími cestami.
Ruiny z čias Hadriána
Zastavujeme pri ruinách hlavného mesta kráľovstva Mauretánie z čias Rímskej ríše Volubilis, ktoré sa nachádza neďaleko mestečka Meknes a je vzdialené len štyri kilometre od Moulay Idriss vybudovanom práve z trosiek opusteného Volubilisu. Je to skutočne dychberúce miesto, ktorého osud spečatilo zemetrasenie v polovici 18. storočia a zostali tu len ruiny.
Najzachovalejšia je bazilika a kapitolský chrám s obrovským schodiskom a piliermi. Stavby sú postavené z pálených tehál, ani neviem prečo ma to prekvapilo. Architektonicky zaujímavé sú aj kúpele, pravdepodobne postavené za vlády Hadriána. Mnohé domy majú na podlahách zachovalé mozaiky a miestami je obnažená kanalizácia mesta.
Samozrejme, je veľmi ťažké si predstaviť, ako to tu vyzeralo v časoch slávy, pretože väčšina múrov nestojí a nie je tu žiadna strecha. Ako jedna z mála marockých pamiatok je zachovalá a platí sa vstupné – pozostatok francúzskej kolonizácie. Aj tu si radšej zaplatíme strážcu motoriek, aj keď začínam byť čím ďalej, tým viac presvedčený, že tu by nikto nič neukradol. Sprievodcu odmietame a na vlastnú päsť skúmame mozaiky, stĺpy a výhľady na olivovníkmi posiate lúky.
Dobrá správa je, že tu funguje booking, tak rezervujem ubytovanie v meste Midelt. Jakub dostáva „soplík“, vraj pravidelný jarný problém, ale ja si aj tak myslím že to máme z klimatizácie v lodnej kajute. Mne tiež trošku kvapká z nosa. Zlou správou je, že kvapká nielen z nosov, ale aj z BMW. Naša ranná snaha bola márna.
Chlapík s fosíliami
Stúpame a stúpame krajom podobným chorvátskemu parku Biokovo, nadmorská výška 1 800 m n. m., riedka vegetácia na okolitých kopcoch, všade vôkol pozorujeme pasúce sa stáda kráv alebo oviec. Včera sme boli v minimálnej nadmorskej výške -2 m n. m., dnes polovicu dňa oscilujeme okolo 2 000 m n. m. Keby mi to niekto včera povedal, tak mu asi neverím.
Pomaly sa zvečerieva a ja zastavujem na parkovisku aby som si zapol vetráky na bunde a nohaviciach, Už mi je dobrú hodinu zima. Stále som čakal že sa oteplí, sme predsa v Afrike.
Pozdravil nás akýsi chlapík. Hovorím si, čo nám zas ponúkne. Bol to však naozaj milý človek a po dosť dlhej konverzácii o tom, odkiaľ sme a kam ideme, sa pýta či vieme, čo sú to fosílie. Pritakávame, že áno. Prekvapilo ho to. Vzápätí nám ozrejmí, že hľadať ich je jeho práca.
Po chvíľke už sedíme na múriku a chlapík pred nás predkladá rôzne skameneliny. S každým kameňom má spojený malý príbeh. Tuto tohto trilobyta vraj našiel v hĺbke 26 metrov. Tamtoho veľkého slimáka zas v jaskyni 20 kilometrov odtiaľto. Hovorí, že je berber, pol roka hľadá kamene a druhého polroka ich predáva turistom. Pričom my pre neho nie sme biznis, pravidelne totiž predáva obchodníkom do Meknéša. Hore na kopci je dedinka, kde býva. Ak nemáme kde spať, tak môžeme u neho.
Pôvodne sme od neho nechceli kupovať vôbec nič, no potom som si uvedomil, že deckám radšej donesiem niečo s príbehom než len nejakú neosobnú magnetku z tržnice pri mori. Dodnes neviem, či bol ten chlap naozaj baník, ako nám tvrdil, ani neviem, či som toho slimáka zjednal na dobrú cenu. A ani netuším, či aspoň polovica toho, čo nám hovoril, je pravda. Vnútorne sa však cítim spokojný. No dnes už žiadna medina, aby nám zase niekto niečo nepredal.
Marocký fastfood
Klesáme na planinu vo výške 1 500 m n. m., okolo je rovina ohraničená zasneženými hrebeňmi vysokého Atlasu s výškou okolo 3 700 m n. m. Je to krásny výhľad. Za šera sme dorazili pred hotel, prišiel recepčný, ktorému sme dôverovali tak na desať percent, ale ako sa ukázalo, toto bola veľká facka našim európskym predsudkom. Motorky máme zložiť dole do garáže, pričom zisťujeme, že garáž je malá krytá tržnica. Nič tu nie je problém, chlapík čo naproti popíja čaj, musí preparkovať auto, aby sme mohli dostať motorky dnu a celá táto služba vrátane nočného parkovania nás nestála ani jeden deravý dirhan. Tomu vravím obchod.
U recepčného zisťujem, kde by sme mohli zjesť tajine na večeru. Po chíli nás doviedol do malej špinavej paródie na street food občerstvenie. Nie som žiadna citlivka, ale vôbec to tu nevyzerá na stravovacie zariadenie. Vlastne to vyzerá, že už je aspoň päť minút po záverečnej. Pýtame sa chlapíka či má tajine, samozrejme že nemá, ale hneď nám hovorí že má inú miestnu tradičnú špecialitu. Tak sa o chvíľku ládujeme tradičným kuraťom s tradičnými hranolkami a šalátom, aký dostaneš tradične ku všetkému.
Prekvapením večera je cena vyššia ako kdekoľvek na Slovensku. Darmo, Európan tu musí platiť a my sme spravili chybu, že sme sa nespýtali na cenu skôr. Teraz, keď je po boji a pred nami ležia prázdne taniere, teda sme kývli na ponuku, nezostáva nám nič iné, len akceptovať cenu. Kým sme však čakali na jedlo, prisadol si ku nám akýsi chlapík. Boli sme unavení, vôbec mi nebolo do reči.
Keď nám chceli predať koberce
Pýta sa odkiaľ sme, blafuje že vie kde je Slovensko. Na otázku kam ideme, mu len odseknem, že ideme rýchlo spať ihneď ako dojeme večeru, aby bol pripravený na to, že s ním skutočne nikde nepôjdeme. Otravuje ďalej, vraj, kde máme namierené zajtra, tak som vytiahol mobil a ukazujem mu, on na to že či máme mapu. Máme, ale na motorke. Chlap tvrdí že má, samozrejme, lepšiu mapu, podrobnú, tu hneď za rohom. Vraj nám ukáže skvelú cestu na Imilchil.
S Jakubom sa spoločne uisťujeme, že s ním nikam nepôjdeme, Jakub sa kvôli nádche cíti mizerne, sme uťahaní a musíme spať. Nebudem vás naťahovať. O 20 minút už sedíme v jeho obchode a chlapík vyťahuje mapu za mapou, ale všetky sú mimo oblasť kde sa nachádzame a kam zajtra smerujeme. Takto je to v Maroku vlastne stále.
Ukazuje nám aspoň koberce, výhovorka že nemôžeme kúpiť pretože, to nemáme kde dať, funguje obstojne. Vraj ho teda máme aspoň spopularizovať v médiách, a tak vyťahuje tie koberce, jeden za druhým, prestiera ich pred nami, jedným okom spím a druhým ho fotím. Potom nás vedie do vedľajšej miestnosti, šperky a drobnosti, a hľa! Skameneliny, otáčam sa na Jakuba, či zistíme cenu (ale keď zisťujete cenu, tak to už musíte kúpiť). Za tú krátku chvíľu už má Jakub hlavu obtočenú beduínskou šatkou. Vyprskol som od smiechu. Lúčime sa, našťastie odchádzame bez nákupu.
Ideme na Atlas
V hoteli nás víta nový recepčný Lâmïñé, ktorý okrem práce v hoteli robí automechanika, vraj ak budeme niečo potrebovať tak ho máme osloviť. Ponúknutý čaj sme neodmietli, hovorím si, prečo sa neupokojiť večernou šálkou mätového čaju. To som však nevedel, že mätový čaj sa tu pije cez deň, večer sa pije z nejakého dôvodu čierny. Otáčam sa na posteli ako to naše večerné kura na grile asi hodinu, mrle ma žerú, potom sa ozve Jakub: „Marek spíš?“
Lâmïñému sme sa zdôverili s naším technickým problémom. Ten neváhal a po chvíli skúmania nás zobral k svojim známym do servisnej garáže. Za celú opravu si mechanik vypýtal 300 dirhanov, teda asi 30 eur. Jakub mu dal 200 a chalan sa len usmial, že to je dobre.
Pred hotelom sme zmontovali motorku a vyrazili sme na Atlas, konečne. Ideme smer Imilchil, skúsime sa navigovať mimo cestu, ale navigácia si to zase prepočítava po svojom a tak po 50-kilometrovej krásnej offroadovej vsuvke a jednom stretnutí s domorodcami prichádzame na známu križovatku. Zvyšok cesty jazdíme po asfalte alebo súbežnými šotolinovými cestami exotickým Atlasom.
Tu na juhu je už viditeľná chudoba, domčeky z piesku s rovnou strechou, teda pokiaľ strechu majú. Malé obchodíky sú v každej väčšej dedine a školy len v mestách. Vzdelanie, ktoré považujeme u nás za samozrejmosť, je značne poddimenzované. Napríklad v roku 2010 bolo 43,8 percenta obyvateľstva bez akéhokoľvek vzdelania, v šesťdesiatych rokoch to bolo dokonca viac ako 90 percent.
Dnes budeme kempovať vo výške 2 400 m n. m., ale skôr, než rozložíme stany, sa ideme najesť do Imilchilu. Jakub si všimol odbočku označenú ako offroad track. Šialená cesta tvorená šikmým kamenistým zrázom pokrytá ostrými kameňmi veľkými ako mačacie hlavy. Najprv som sa snažil udržovať aspoň nejaké tempo, no následne prišiel šikmý skok. Ustál som to, ale radšej som spomalil. Nakoniec sme sa nevyváľali, no zostali mi pamiatky v podobe preliačenín na plechu.
Najlepší tajine
Každý večer sme sa snažili konzumovať tajine, čo je vlastne veľmi jednoduché jedlo pripravené na ohni v tanierovej keramickej nádobe, prikrytej vysokou keramickou pokrievkou kužeľovitého tvaru. Úplne dole je mäso s kosťou, zväčša kuracie, ale aj bravčové, baranie sme nikde nenašli. Na ňom je rôzna zelenina, začína to zemiakmi, niekto dáva cibuľu,mrkva, musí tam byť cuketa, občas olivy, kúsok citrónu na vrchu a podobne. Všetko je nakrájané na veľké dlhé kusy poukladané do kužeľa.
Ten najlepší tajine bol práve v Imilchile. Sadáme si do reštauračného zariadenia a opäť pútame pozornosť, jeden chlapík vôbec nevie od Jakuba odtrhnúť oči, čo nás v tejto turistickej obci dosť prekvapí. Pohľadom neuhne ani vtedy, keď mu zízanie opätujeme. Dostávame dva veľké taniere tajine, jeden hovädzí, druhý kurací. Potom domáci doniesol jednu porciu čistej hovädziny grátis. Veľmi milé, ale cena bola trošku vyššia, teda vyššia vzhľadom na tunajšie pomery.
Okolo jazera Tislit sú hromady odpadkov. Ešte len začíname vybaľovať a už je pri nás miestny túlavý pes, ktorý nás bude strážiť až do rána. O chvíľku počujem zvuk motorky. To sa prišiel miestny chlapík opýtať, či je všetko v poriadku a či nechceme čaj. Odmietli sme, potom sledujeme, ako v diaľke zbiera všade porozhadzované smeti.
Keby chodilo aj päť takých čističov denne, nevyčistia to ani deti detí jeho detí. My si všetok odpad berieme vždy zo sebou. Ak je miesto, beriem aj iné odpadky. Domáci si s tým hlavu nelámu. Otázkou je, do akej miery je riešenie vyhodiť v Maroku do koša, smetiská sú totiž za každou dedinou a mestom, zväčša pravidelne podpaľované.
Na najvyššom mieste
Skôr ako sa pustíme do útrob Atlasu zalievam čaj z večere druhý krát. Stále je dobrý. Jazdíme tou nehostinnou pustatinou s veľmi skromnou vegetáciou vo výške okolo 2 000 m n. m., v týchto zaostalých dedinkách je v zime sneh a v lete úmorné teplo niekoľko mesiacov. Vyschnuté koryto potôčika lemujú pestrozelené políčka. Sú v kontraste s tou pieskovobledou farbou. Sem idú miestni s oslíkmi a deťmi pracovať. Najbližší doktor a škola je odtiaľto možno sto kilometrov v meste Tinghir, obchod bol naposledy v Imilchile.
Keď prichádzame k veľmi fotogenickej dedinke, Jakub hovorí, že by tu rád preletel dronom. Akoby mi čítal myšlienky, pretože aj ja som chcel spraviť nejaké zábery. Stojíme na vyvýšenom miestečku a z diaľky kričia deti a utekajú smerom k nám. Jediné čomu rozumieme, sú nastrčené dlane a slovné spojenie „dirhan-dirhan“. Potom začnú chytať všetko čo je na motorkách, aby som im dal aspoň fľašku vody. Nevydržím a po chvíli ich okríknem.
Zo záberov napokon nebude nič. Radšej odfrčíme preč. O chvíľu prekonávame najvyšší bod našej dovolenky, Tirherhouzine (2645 m n. m.). Po zvyšok dovolenky sme už vyššie neboli. Klesáme okolo rozostavanej vodnej priehrady dole do palmového údolia naplneného turistami. Umývame motorky. Robíme však tú istú chybu, nespýtali sme sa na cenu predom, takže za minútový oplach vodou slabým prúdom platíme 20 dirhanov za jeden stroj. Opäť v štýle „Európan, otras sa“.
Jazda na dunách
Nudný presun do Merzougy nám spestrujú malé púštne víry, ktoré dvíhajú odpadky v špirálach do výšin. Na osvieženie sme si kúpili jeden malý žltý melón za šesť dirhanov. Všetka vegetácia sa vytratila vo výške okolo 1 000 m n. m. a na tej rozľahlej púštnej pláni som videl nefalšovaných chovateľov tiav.
Vidieť tu ťavu ako turistickú atrakciu nie je ničím výnimočným, ale skutočnú ťavu so svojim chovateľom, ktorá orie pôdu a ťažko pracuje, to je celkom ojedinelé. Jazdíme vyprahnutou púšťou, cez malé a väčšie dediny. Z cesty som si všimol zrúcaninu hradu, zastavujeme a už tam ideme aj s motorkami. Nijak nezaopatrená pamiatka kde sa dá jazdiť s motorkou, nepredstaviteľné.
Ubytovali sme sa za 18 eur aj s raňajkami v cene. Domáci chalan nám ukázal fotky, ako jazdil po dunách na svojej honde. Keďže bolo po daždi, vraj nemáme s ťažkými motorkami najmenšiu šancu. Poradil nám, že ak chceme ísť na duny, lepší prístup je z vedľajšej dediny, ktorá nieje tak turisticky preťažená ako Merzouga. Veríme mu, aj keď som neskôr pochopil, že sme mu teda veriť nemuseli. Šplháme sa na piesok.
Jakub to vzdáva a ja si to plným plynom pálim na dunu. Malú som prešiel a šplhám na vyššiu. Plný plyn, no motorka spomaľuje. Stáčam sa, aby som zmiernil nájazd, ale po pár metroch je koniec. Motorka stojí a ja som po tých 200 metroch v 35 stupňoch úplne hotový. Fotím si motorku, hádžem ju nabok, postavím a otáčam smerom dole. Chcelo by to sem prísť ráno.
Radšej pešo
Ideme na duny pešo pozrieť západ slnka. Miestny podnikateľ z hotelu nám hovorí že nám postráži motorky, ale už ako skúsený cestovateľ sa radšej pýtam na cenu, vraj 50 dirhanov za jednu. Iste. Po chvíli zjednávania sa uspokojil s 10 dirhanmi za obe. Na večeru sme si dohodli tajine v malinkom pohostinstve vedľa hotela, veľmi sympatický majiteľ malého stravovacieho zariadenia, čo sa stále usmieva a sála pozitívnu energiu, nám pripravil druhý najlepší tajine, hneď po tom v Imilchile. Ubytovanie sa volá Chez Belkacem, je to pokojnej časti Merzoughy, ďalej od dún, ale dohovoríte sa po anglicky a motorky sme mali schované v garáži.
Ráno kráčam pešo pozrieť si východ slnka, Jakuba s nádchou ani nebudím, nech si to radšej vyleží. Teplota v noci snáď neklesla pod 26 °C. Mám so sebou len foťák a liter vody, na najvyššiu dunu som nestihol vyliezť pred východom slnka. Vzdialenosti sú tu dosť klamlivé a trošku sa obávam ako vystúpa teplota po východe, pretože je to celkom diaľka k hotelu. V Merzoughe je najlepší nájazd do dún, miestny sprievodca ma lanári na výlet pomedzi ne, ukazuje mi svoju Motobécane 881.
Po raňajkách opúšťame dedinu. Teplota sa rýchlo šplhá cez 30 ale skutočne tropické horúčavy majú prísť až pozajtra. Nemci, ktorých sme stretli, nám tvrdili, že cesta ktorou sme chceli pôvodne ísť, sa dá zvládnuť jedine bez batožiny. Volíme teda normálnu asfaltku. Rovná, dlhá, nudná.
Preto odbáčame na súbežnú šotolinku a keď sa otočila nesprávnym smerom, tak sme sa otočili aj my.
Druhýkrát a naposledy som nedokázal vyfotiť skutočné stádo, škoda, možno nabudúce. Putujeme vyprahnutou krajinou cestovnou stovečkou, teplota stúpa na 35 stupňov, všade vôkol je piesok.
V nasledujúcom diele sa dozviete ako je to skutočne s rajským údolím, kde sa dá v Maroku opiť a aký trpký je návrat na Európsky kontinent, aktualit.sk
X X X
Rekordné zdražovanie v televíziách: Budúci rok stúpnu ceny o desiatky percent
Komerčné televízie predstavili svoju obchodnú politiku na rok 2023.
Dopyt po reklame v televízii napriek inflácii a zdražovaniu neutícha. Prvýkrát po dlhej dobe bola v tomto roku inflácia v televíziách dvojciferná, no ani 13 percentný nárast cien za reklamu nestačil na uspokojenie dopytu. Pre firmy a značky je televízia médiom s najväčším zásahom, a tak televízie dlhodobo zápasia s nedostatkom priestoru na pokrytie všetkých požiadaviek na umiestnenie reklamy.
Rekordná inflácia
Na budúci rok čaká spoločnosti ešte väčšie zdražovanie reklamy. Komerčné televízie zverejnili svoju obchodnú politiku na rok 2023 a inflácia cien prekoná aj tohtoročné rekordy. Skupina Markíza zvýši cenu reklamy o 20 % a skupina JOJ až o 28,5 %. Verejnoprávny RTVS zatiaľ v roku 2023 počíta so 16 % infláciou.
Zvýšenie cien však nesúvisí len s vypredanosť televízneho priestoru na umiestnenie reklamy, ale aj s rastom výrobných nákladov v celej branži. Televízie ako producenti obsahu kopírujú celkovú infláciu na Slovensku, ktorá prudko rastie.
Diváci však chcú vidieť pôvodnú tvorbu, ktorej výroba je stále nákladnejšia, na druhej strane si aj vďaka streamovacím službám zvykajú na sledovanie seriálov a filmov bez prerušovania reklamami. Televízie to všetko zohľadňujú vo svojich programových plánoch aj pri nasadzovaná reklamy do vysielania.
Rozdelenie divákov v televíziách
Televízne skupiny odzrkadľujú podiel disponibilných GRP (Gross Rating Point – kumulovaná sledovanosť divákov v nákupnej cieľovej skupine) na každej televíznej stanici. Skupina Markíza má GRP rozdelené takto: TV Markíza 70 %, Dajto 12 %, Doma a Nova International 11 % a Krimi 7 %.
JOJ Group má vyčlenených 63 % pre JOJ, 18 % pre Plus, 14 % pre Wau a 5 % pre ostatné stanice, kam patria JOJko, Prima Plus a JOJ24. JOJ Šport nie je súčasťou nákupného bundla na rok 2023, zahŕňa však špeciálne balíčky spotov a sponzorských odkazov.
Cena za oslovenie divákov
Základné CPP (Cost per Point – cena za oslovenie 1 % divákov v nákupnej cieľovej skupine, čo je cena za jeden percentuálny bod sledovanosti) rastie v prípade skupiny Markíza na 2 220 eur a v prípade JOJ Group na na 1 245 eur. Tieto ceny klesajú v závislosti od celkového ročného objemu investícií do televíznej skupiny, na druhej strane ich ovplyvňujú prirážky za prémiové pozície v reklamnom brejku alebo produktovú exkluzivitu v bloku.
Obchodná cieľová skupina komerčných televíznych skupín pre rok 2023 zostáva aj naďalej 12–54 (diváci vo veku od 12 do 54 rokov), ku ktorej sú k live vysielaniu priradení aj hostia a trojdňový time-shift (odložená sledovanosť)./agentury/
X X X
Lunter: Ľudia už nechcú hádky. Beriem podporu Hlasu, odídenci zo Smeru mi neprekážajú
„Nemám krvavé oči. Adrian Polóny už nie je protikandidát, ale obchodný partner zo SAD Zvolen,“ aj o tom pre Aktuality hovorí novozvolený banskobystrický župan Ondrej Lunter.
Ondrej Lunter (35) strieda vo funkcii otca Jána (71), dosiaľ tvorili tím – už to je zaujímavý príbeh.
Novozvolený banskobystrický župan sa netají ambíciou vstúpiť do veľkej politiky, najbližšie roky to však nebude. O Pellegriniho Hlase, ktorý ho pred voľbami podporil, hovorí ako o partnerovi a rokovanie s ním odporúča aj demokratickým politikom na centrálnej úrovni.
Priamej odpovedi na otázku, ku ktorej strane má tak blízko, aby za ňu v budúcnosti kandidoval do parlamentu, sa vyhýba. O dnešnej vládnej politike si myslí, že ľudí unavuje.
X Väčšina vašich protikandidátov išla v kampani do konfrontácie s vami a vaším otcom, doterajším županom Jánom Lunterom. Vidieť to bolo v televíznych debatách, kde ste pôsobili až defenzívne. Objavilo sa počas kampane niečo, čo vás vykoľajilo?
Zrejme prvá tlačovka, ktorú mali Adrian Polóny s Robertom Ficom. Očakával som rôzne manipulatívne polopravdy, populistický program, to je bežné a k voľbám to patrí. No ich tlačovka bola o tom, že sme získali nulu z eurofondov.
Bol som v šoku z rozsahu toho, čo sa dá povedať verejne vedľa bývalého trojnásobného premiéra bez toho, aby človek čo len brvou pohol.
Zároveň sa mi uľavilo, lebo vyvrátiť toto tvrdenie konkrétnymi číslami zo štatistík trvalo presne pätnásť minút.
x Zrejme to nebolo také jednoduché, ako hovoríte. S touto témou sa voliči stretávali prakticky až do volieb.
Vyvrátiť nejaké tvrdenie vo faktickej rovine je jedna vec, dostať to medzi ľudí druhá. Tam sme ťahali aj vzhľadom na rozsah tej kampane a zdroje, ktorými disponovala druhá strana, za kratší koniec.
Vôbec som vtedy nevedel, čo z toho môže vzniknúť. Ak sa veci, ktoré sme vyvrátili, ďalej opakovali, objavovali sa v tlačovinách v autobusoch verejnej dopravy, boli servírované ľuďom v kvantách a pravidelne, otázka, ako na to ľudia zareagujú, bola na mieste.
Som rád, že na konci voliči ocenili pozitívnu politiku, ktorú som ponúkol ja.
X V závere kampane ste na tvrdenia protikandidátov reagovali aj stránkou Skutočná pravda. Ten názov pripomína jazyk konšpirátorov zo sociálnych sietí. Prečo ste ju tak nazvali? Splnil web vaše očakávania?
Priznám sa, že neviem, ako sa to rozšírilo či nerozšírilo medzi ľuďmi. Prišli sme s tým posledné dva týždne, práve po televíznych diskusiách, kde som nemal adekvátny priestor, aby som mohol reagovať na všetkých protikandidátov a klamstvá, ktoré využívali.
Svojím spôsobom si to vypýtali ľudia, bola to možnosť, ako sa jednoducho a na jednom mieste dostať k faktom.
Názov Skutočná pravda odkazoval aj na slogan Skutočná zmena (používal ho Adrian Polóny, pozn. red.), na webe sme sa snažili veľmi vecne a triezvo vysvetľovať hoaxy, ktoré sa objavili v kampani.
X Zabralo to?
Výsledok sme videli až vo voľbách. Ja som bol do poslednej minúty v napätí, ako to dopadne. Napriek tomu, že sme poznali výsledky nejakého prieskumu, vznikol ešte v septembri a nedalo sa naň úplne spoliehať.
Až v deň volieb sme mohli skonštatovať, že typ kampane založenej na spolupráci, zmierňovaní konfliktov a spájaní ľudí, o aký sme sa snažili, zabral.
Tento prístup dnes potrebujeme. To hovorím aj v kontexte vládnej politiky, ktorá je veľmi odstredivá a hádavá, z čoho sú už ľudia unavení.
Podporu Hlasu chcel, Fica radí k extrému
X S plánom spájať sa ste prišli hneď pri ohlásení kandidatúry. Avizovali ste, že sa budete uchádzať o podporu celého politického spektra s výnimkou strán, ktoré podkopávajú demokratické inštitúcie na Slovensku. Spoluprácu ste vylúčili len s Kotlebom, Republikou a Ficovým Smerom. Postavili sa za vás SaS, KDH, PS, Spolu, OKS, Aliancia, Sme rodina a získali ste aj podporu Pellegriniho Hlasu. Bola pre vás dôležitá?
Otvorene hovorím, že ja som tú spoluprácu a podporu chcel a som za ňu veľmi vďačný. Nemyslím si, že to je o nejakej úvahe od stola a nejakom kalkule, ale o reálnej práci v teréne.
Ak by sa nám za posledných päť rokov nepodarilo s Hlasom, predtým Smerom (väčšina poslancov Smeru prešla v zastupiteľstve BBSK k Hlasu, pozn. red.), dohodnúť, ak by sme sa nedohodli na základných rozvojových programoch pre rozvoj ambulancií, sociálnu starostlivosť a spravodlivú distribúciu zdrojov na rekonštrukcie ciest, tak by sme nedokázali uskutočniť toľko projektov.
Keď to prevedieme do terénu, tam žijú normálni ľudia, ktorí sú tiež nejako politicky usídlení. Ak ich stranícke štruktúry hovoria A a vy hovoríte B, jednoducho na nich narazíte a pri praktickej implementácii projektov budete mať problém.
x Zloženie zastupiteľstva vám z pohľadu širokej straníckej podpory vo voľbách praje. Budete to mať ďalšie štyri roky v spolupráci s poslancami ľahké?
Nechcem predbiehať, prebiehajú rokovania v rámci jednotlivých klubov, ustanovuje sa ich zloženie.
Keď sa na to pozriem z pohľadu mien, väčšinu z nich poznám, mnohí z týchto ľudí sú v zastupiteľstve opakovane, takže si myslím, že nás čaká dobrá spolupráca. Ak rokovania skončia, ako dúfam, môžeme sa tešiť na plus mínus 40-člennú koalíciu z celkového počtu 49 poslancov.
X Hlas je už dlhšie podľa prieskumov preferencií pre parlamentné voľby na prvej priečke. Z dnešného pohľadu má veľkú šancu byť vo vláde. Zavážilo u vás aj to?
Ja som sa nijakým spôsobom nepozeral na národnú politiku a ani sa nepozerám.
X V prvom väčšom povolebnom rozhovore ste hovorili, že o možnom vstupe do veľkej politiky sa budete baviť s rodinou. Neskôr ste to korigovali, že sa chcete sústrediť na župu. Vylučujete kandidatúru v najbližších parlamentných voľbách? Ku mne sa už dostali aj dohady, že budete kandidovať za Hlas.
Za prvými vyjadreniami, ktoré som dal bezprostredne po voľbách, si stojím. Boli úprimné a otvorené a reagovali na otázky pre mladého politika, ktorého baví to, čo robí. Preto nechcem hovoriť, že jedného dňa nepôjdem do veľkej politiky.
Teraz som však čerstvo zvoleným županom so silným mandátom (získal 47,5 percenta hlasov, druhý Adrian Polóny len 15, pozn. red.). Mám konkrétny plán a moje miesto a práca sú v regióne.
Neuvažujem o kandidatúre na poslanca v najbližších parlamentných voľbách a nemám so žiadnou stranou rozbehnutý tento typ rozhovorov.
Niektorí vás kritizovali za vyjadrenie, že sa vám zdá, akoby bola hanba rokovať s Pellegrinim a Hlasom. Stále sú to väčšinou odídenci zo Smeru, aj v Banskobystrickom kraji. Ako vnímate túto kritiku?
Ja môžem hovoriť o svojej skúsenosti na krajskej úrovni, čo a ako sme spravili a že tu to fungovalo.
Pozrime sa na to, ako vyzerá národná politika a kto v nej je. Ja iba hovorím, robte svoju politickú prácu, bavte sa spolu, možno nájdete prienik a možno nie. Dnes však takáto komunikácia neexistuje, čo je na škodu veci.
Pripomínam tiež, že ako samosprávy máme, žiaľ, veľmi zlú skúsenosť s tým, ako vyzerá spolupráca s Igorom Matovičom. Vieme pomenovať, aj kto je extrém, dnes k nemu jednoznačne patria Smer s jeho rétorikou, kotlebovci a Republika.
Všetci ostatní sa spolu musia baviť, o tom je politika a treba ju robiť.
X Ktorá strana je vám na celoštátnej úrovni najbližšia? Je to PS? Hlas?
Využijem komfort regionálneho politika a zopakujem, že momentálne máme v Banskobystrickom samosprávnom kraji širokú stranícku koalíciu, na ktorej chcem stavať. Nebudem preto hovoriť o mojich osobných postojoch a sympatiách.
Stranám ponúkol vicežupanov
X So stranami ste na začiatku podpisovali memorandá, dohadovali ste sa aj na pozíciách vicežupanov, prípadne iných funkciách. Ako sa to premietne do povolebného usporiadania?
Toto som otvorene deklaroval od začiatku, záležalo mi na tom, aby nevznikali konšpirácie a bolo to transparentné. Tie memorandá sú pomerne detailné a pôjdeme podľa nich.
Chcem sa viac posunúť k českému modelu vládnutia, kde majú síce iný volebný systém, no koalícia, ktorá vznikne, má svojich v našom jazyku vicežupanov s konkrétnymi zodpovednosťami.
U nás bolo doteraz zaužívané, že to boli viac politicko-reprezentatívne funkcie. Môj názor je, že zodpovednosť musíme „rozmieňať“, aby následne prechádzala aj na zastupiteľstvo. Kluby by sa mali podieľať na vytváraní jednotlivých programov.
X Koľkých vicežupanov budete mať?
Predpokladám, že v zastupiteľstve vzniknú tri – možno štyri kluby a každý z nich bude mať záujem o konkrétnu oblasť. Musíme si spoločne napísať koaličnú dohodu, akýsi krajský vládny program s konkrétnymi záväzkami.
Moji zástupcovia budú zrejme štyria a budem od nich očakávať reálny výkon.
X Budete týmto spôsobom obsadzovať aj funkcie v rámci župných organizácií, napríklad v Banskobystrickej regionálnej správe ciest?
Už počas uplynulého obdobia sme mali filozofiu profesionálneho riadenia krajských organizácií, tohto úzu sa budem držať aj ďalej. Samozrejme, miesta v dozorných radách, ktoré vnímam ako kontrolné orgány, budeme určite obsadzovať podľa nejakého koaličného kľúča.
Adrian Polóny je predsedom predstavenstva SAD Zvolen, jedného z dvoch autobusových dopravcov, ktorí pre župu zabezpečujú verejnú prímestskú dopravu. Kraj sa spolupráci s touto spoločnosťou nevyhne, SAD-ka s ním navyše stále vedie jeden súdny spor. Ako budú vyzerať vaše vzťahy po ostrej konfrontácii vo voľbách?
Z môjho pohľadu je to jednoduché. V deň volieb pre mňa táto kapitola skončila a Adrian Polóny sa pre mňa stal obchodným partnerom, s ktorým chcem a budem sedieť za rokovacím stolom. Budem veľmi konštruktívny a vecný, čo je moja povinnosť. Nemám krvavé oči, bolo by to na úkor občanov.
Máme vysúťaženú novú zmluvu, platnú od začiatku roka 2024 na ďalšie desaťročie, župe dáva širšie kompetencie ako tá doterajšia. Ak ju obe strany budú dodržiavať a bude vôľa po funkčnom partnerskom vzťahu, tak sa máme na čo tešiť.
Transparency International Slovensko medzinárodný tender kraja na autobusovú prepravu okomentovala pozitívne v tom zmysle, že ste vytvorili priestor pre viacerých uchádzačov. Tí sa skutočne prihlásili a vznikol tlak na cenu, čo viedlo k výhodnejším podmienkam pre kraj. Na druhej strane mimovládka upozornila, že súťaž vyhrali doterajší dopravcovia SAD Zvolen a SAD Lučenec a ich monopol môže znamenať aj problémy.
Zákon a zmluvy niečo hovoria, na druhej strane, v situácii monopolu sa vždy dajú robiť naschvály. Ja však očakávam od pána Polónyho, ktorý o sebe hovorí ako o skúsenom manažérovi, že sa k tomu postaví konštruktívne.
Ľudia v Banskobystrickom kraji si pamätajú, ako zvolenská spoločnosť v januári 2020 na niekoľkodní úplne zastavila premávku prímestských autobusov na väčšine územia kraja. Môže sa situácia zopakovať aj pri nových zmluvách?
Nechcem špekulovať, v minulosti na zastavenie dopravy nebol dôvod a nebude ani v budúcnosti. Čo bude robiť druhá strana, však neviem predvídať.
Ešte raz, ja očakávam funkčný vzťah.
Je to príbeh frustrácie, extrém prehral už dvakrát
X Ani jeden z kandidátov extrému a antisytémových strán sa síce nedostal do finále volieb, ale traja podobní kandidáti Rudolf Huliak (Národná koalícia), ktorý v minulosti kandidoval do parlamentu za kotlebovcov, exkotlebovec Miroslav Suja z Republiky a Marek Kotleba, brat exžupana Mariana Kotlebu, získali spolu takmer 28 percent. V rozhovore pre Denník N ste hovorili o tom, že v politike takýto matematický súčet neplatí. Skutočne to nič o Banskobystrickom kraji nevypovedá?
Ja si skutočne myslím, že takéto jednoduché sčítanie hlasov neplatí. Je aj otázka, ako voliči čítajú pána Huliaka. V niečom sú si s dvoma ďalšími kandidátmi, ktorých ste spomenuli, veľmi podobní, on však hovorí aj iné veci. Neviem, do akej miery je to ľuďom zrozumiteľné.
Druhá vec – ja nemám rád príbeh frustrácie a hodnotenia, že veľa ľudí u nás volí extrém.
Ten príbeh začína v roku 2014, keď Marian Kotleba vyhral nad politikom mainstreamu (porazil Vladimíra Maňku zo Smeru, pozn. red.), tam sme začínali.
Momentálne však máme za sebou dvoje voľby, kde s výrazným rozdielom vyhral demokratický kandidát s demokratickou koalíciou, ktorá ho podporila.
X Rudolf Huliak, známy aj ako poľovnícky funkcionár a kritik ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) a podporovateľ regulácie počtu medveďov, skončil v župných voľbách tretí. Uspel však v komunálnych a stal sa starostom Očovej. Budete s ním spolupracovať?
Jednoznačne, na úrovni starostu sa s ním budem baviť a ponúknem mu spoluprácu a rovnaké rozvojové programy ako ostatným obciam.
X Po voľbách ste hovorili o viacerých regiónoch, na ktoré dlhodobo zabúdal štát aj kraj a kde ste sa konkrétnymi projektmi snažili situáciu zmeniť. Ako o úspechu hovoríte o výsledkoch v Revúcej, v Brezne. Tam sa podľa vás podarilo tú frustráciu zmierniť?
Čítal som štúdiu, kde autori preukazujú súvislosť medzi podielom na HDP prúdiacom do konkrétneho regiónu a mierou extrémizmu. Ak sa tento podiel zvyšuje, klesá podpora extrémizmu.
Aj na Slovensku potrebujeme nájsť, zvlášť pre najbližšiu dekádu, odpoveď na otázku, čo s extrémom. Ja si myslím, že spojenými silami štátu a kraja musíme v regiónoch demonštrovať prítomnosť a schopnosť riešiť problémy.
x To nie je nová myšlienka, pravidelne sa pred parlamentnými voľbami objavuje rétorika, že treba myslieť na regióny, je to už taký folklór.
Áno, vždy sa o tom hovorí, ale nerobí sa to. Pozrime sa na to, ako vyzerá nadradená infraštruktúra v kraji, ako vyzerajú železnice, aké sú vyhlásenia vlády a Útvaru hodnoty za peniaze, že investície majú ísť tam, kde sú ľudia, čo zjednodušene znamená, že na západné Slovensko.
Pozrime sa, ako funguje zdravotníctvo, ambulancie. Máme tu príliš veľa príkladov, keď vláda nerobí svoju prácu a rezignovala na to, aby zabezpečila základné služby a infraštruktúru pre obyvateľov regiónov.
Myslím si, že my sme s tým v Banskobystrickom kraji niečo spravili, vidno za nami výsledky, a že to je príbeh, ktorý by mal byť príbehom celého Slovenska.
Ako by to mal štát urobiť?
Odpoveď na otázku, ako to spraviť a ako distribuovať zdroje do jednotlivých regiónov, je komplikovaná a na diskusiu. Určite sa to nemá robiť tak, že pri prvom vládnom opatrení na podporu rodín zoberú významné zdroje samosprávam, ktoré budú musieť šetriť na infraštruktúre a verejných službách.
Kraj zrejme zvýši poplatky v DSS
X Ako sa v rozpočte Banskobystrického samosprávneho kraja prejavia vládne opatrenia a dosahy energetickej krízy?
Stále čakáme na opatrenia vlády, ktoré majú kompenzovať výpadky v príjmoch a nárast cien energií. Aj minulý týždeň sme cez združenia krajov SK8 oslovili vládu, premiér Heger nám prisľúbil termín, no zatiaľ ho nemáme. Je však extrémne dôležité, aby sme dostali konkrétne a záväzné odpovede.
Čakáme aj na vývoj cien energií, ktorý je aktuálne do veľkej miery priaznivý. Stále sú to násobné ceny oproti minulému roku, no je to menej, ako sme sa obávali v auguste.
X V ktorých kapitolách budete škrtať?
Rozpočet nastavíme tak, a to je sľub, ktorý dodržím, aby sme zabezpečili fungovanie škôl.
Ich prevádzka sa nesmie obmedzovať, lebo už počas covidu na to doplatili študenti. My už vieme od riaditeľov škôl, že to malo devastačné účinky na súčasnú disciplínu žiakov, na psychický stav detí a na schopnosti, ktoré majú.
x Takže v školách sa škrtať nebude. V ktorých oblastiach však obyvatelia kraja pocítia účinky krízy?
Ako kraj sa budeme snažiť navýšiť niektoré príjmy, napríklad v oblasti verejnej dopravy alebo pri poplatkoch v domovoch sociálnych služieb, ktoré máme jedny z najnižších na Slovensku.
X Zvýšite cestovné v prímestských autobusoch?
Cestovné sa nezvyšovalo posledných desať rokov, ale áno, zvážime to pri skupinách cestujúcich, ktoré to veľmi nezasiahne.
To bude platiť prakticky pri všetkých príjmoch, ktoré chceme zvýšiť – budeme sa snažiť, aby sa to nedotklo skupín najviac ohrozených chudobou, napríklad dôchodcov.
Toto bude vlastne rozpočet Igora Matoviča, pretože on na jednej strane hovorí, že dáva obyvateľom, no samosprávy a vyššie územné celky nemajú inú možnosť, ako hľadať príjmy pre zabezpečenie základných služieb. Vo výsledku to znamená, že ľuďom do jedného vrecka dáva a z druhého im berie.
X Ako sa to dotkne kultúry, ktorá bola za Kotlebu podvyživená, no za vášho otca Jána Luntera sa jej začalo venovať viac pozornosti aj zdrojov? Kraj má vo svojej správe múzeá, knižnice, divadlá, ale napríklad aj planetárium.
Máme zostavený zoznam, ktoré veci budeme škrtať prvé a ktoré posledné. Ako na prvé dôjde na kapitálové výdavky do údržby a rekonštrukcií týchto zariadení. Ak máme projekty, kde sme sa bavili o druhej etape, vieme povedať, že budúci rok nebudú môcť pokračovať. Budú buď čakať, alebo sa nám na ne podarí získať mimorozpočtové zdroje.
Aj aktuálne máme rozpracované eurofondové projekty za viac ako sto miliónov eur. Očakávam, že budeme veľmi úspešní aj pri získavaní zdrojov z Plánu obnovy a druhého eurofondového obdobia.
Samozrejme, eurofondy sú veľmi špecificky viazané, takže niektoré veci z nich urobiť nevieme. Práve tam budú peniaze chýbať.
X Aktuality písali o vašej spolupráci s agentúrou Komplot Advertising, ktorá robila kampaň už vášmu otcovi a teraz aj vám, zároveň však už niekoľko rokov bez súťaže poskytuje služby župe za 63-tisíc eur ročne. Podľa Transparency International to nie je úplne šťastné riešenie. Bude táto spolupráca pokračovať?
Je dobrý štandard v politike, že človek má svoj najbližší tím, kde je dôvera, skúsenosť. Práve z tejto tímovej práce potom vyplývajú výsledky. Nie som expert na každú oblasť a rád sa obklopujem ľuďmi, ktorí sú chytrejší ako ja. To je aj prípad poradenstva Komplotu. Od prvého dňa vstupu do politiky sú to naši najbližší partneri.
Zároveň sme boli od začiatku veľmi otvorení, všetky zmluvy Komplotu so župou sú podľa zákona zverejnené a rovnako aj platby na mojom volebnom transparentnom účte.
Je úplne v poriadku, keď bude naša spolupráca aj ďalej pod verejnou kontrolou, no súďte nás na základe výsledkov.
X Protikandidáti vám vyčítali aj využívanie externých právnych služieb, či už išlo o firmu TaylorWessing pri sporoch so SAD Zvolen a SAD Lučenec, alebo o advokátku a zároveň kandidátku na krajskú poslankyňu Líviu Šouc Kosťovú, ktorá bola najskôr v tíme vášho otca a teraz vo vašom.
Spoločnosť TaylorWessing sme si vybrali, keď sme hľadali právnu kanceláriu kvalifikovanú v oblasti dopravy. Spolupracujeme konkrétne s právnikom Andrejom Leontievom. Všetky konštrukcie o tom, že kto ešte iný je súčasťou tejto kancelárie a aké má napojenia na koho, sú len konšpirácie. (Partnerom kancelárie TaylorWessing je aj Radovan Pala, ktorý stál pri zrode Progresívneho Slovenska. Smer tvrdil, že firma získala zákazky po straníckej linke, keďže PS v oboch voľbách podporovalo Lunterovcov, pozn. red.)
Lívia Šouc Kosťová v minulosti, ešte za župana Marčoka, pôsobila na župe ako riaditeľka odboru sociálnych vecí a neskôr bola v našom tíme. Pomáhala môjmu otcovi a mne pri nástupe pred piatimi rokmi a stále pomáha s agendou, aj preto sme si s ňou vytvorili vzťah.
Na začiatku sme nemali nikoho iného, komu by sme dôverovali. V momente, keď nám predchodcovia pri príchode na úrad neodovzdali ani kľúče, sme ju vnímali ako človeka, ktorý nám vie pomôcť pri zabezpečení kontinuity.
Téma LGBTI+ do škôl patrí
Chýbajúce ambulancie všeobecných lekárov, pediatrov a špecialistov sú problémom takmer všetkých regiónov. V Banskobystrickom kraji je v niektorých okresoch ich nedostatok alarmujúci, mnohí sú dávno za hranicou dôchodkového veku.
x Pomoc pri zriaďovaní ambulancií kraj ponúkal už skôr, no mesiac pred voľbami ste ohlásili náborový projekt na prilákanie obvodných lekárov a pediatrov a ponúkli im plat 3 200 eur, ambulanciu, sestru aj príspevok na bývanie a auto. Priznali ste, že suplujete štát. Je to ekonomicky udržateľný projekt?
Je to absolútne ekonomicky udržateľné. Model je postavený na tom, že mieša stratové a ziskové ambulancie.
Napríklad pľúciar, aj keby pracoval od rána do večera, bude vždy stratový, lebo tak sú nastavené platby, no všeobecný lekár, ktorý má dostatok kapitovaných pacientov, bude vždy ziskový. Keď to dáte dokopy pod jeden právny subjekt a udržiavate ten pomer správne, dokáže fungovať s vyrovnaným financovaním.
Ako kraj sme navyše vyčlenili tri milióny na podporu nových ambulancií.
x Koľko lekárov na výzvu zareagovalo?
V januári by sme mali otvárať štvrtú takúto ambulanciu, dosiaľ sú napríklad v Detve, vo Veľkom Krtíši. Od našej poslednej výzvy zareagovalo desať lekárov, čo je skvelé číslo.
Vláda plánuje veľkú reformu, keď bude prekresľovať mapu nemocníc. Máme tu aj nemocnice, kde budú škrtať, hoci oni to nazývajú reprofilizáciou. Lekári sa niekam presunú a naším strategickým zámerom je vydláždiť im cestu k ambulanciám.
x Kotlebovci, aj váš protikandidát v župných voľbách Marek Kotleba, vytiahli krátko po tragickej streľbe na Zámockej v kampani slogan, že nedopustia, aby sa „LGBTI propaganda“ dostala do škôl. Župy sú zriaďovateľom väčšiny stredných škôl. Ako túto tému vidíte vy?
Toto je veľmi jednoduché, my ako spoločnosť musíme zabezpečiť, aby LGBTI+ ľudia mali rovnaké práva ako všetci ostatní. Nesmie dochádzať k žiadnej diskriminácii, a to platí aj pre školy.
Aj dnes máme v rámci škôl programy proti diskriminácii a násiliu, no ja sa chcem spojiť s krajským policajným riaditeľom a rozprávať sa s ním o tom, ako tieto programy rozvíjať. Už len v porovnaní s Českou republikou v týchto témach zaostávame.
X Pred voľbami ste zaujali aj projektom hygienických vložiek v župných budovách a školách zadarmo, čo má aspoň čiastočne pomôcť pri riešení menštruačnej chudoby. Podarilo sa ho naštartovať?
Tento zámer platí, hygienické potreby sme už nakúpili a myslím, že sa už distribuujú aj v prvých župných budovách, aktuality.sk
X X X
Každý štvrtý zákon bol schválený v skrátenom legislatívnom procese
Podľaorganizácie Via Iuris ešte nikdy v histórii Slovenska nebolo také množstvo zákonov prijímané v skrátenom legislatívnom konaní ako počas aktuálneho volebného obdobia.
Vláda použila v aktuálnom volebnom období skrátené legislatívne konanie až pri štvrtine zo všetkých prijatých zákonov. Poukázala na to organizácia Via Iuris, podľa ktorej ešte nikdy v histórii Slovenska nebolo také množstvo zákonov prijímané v skrátenom legislatívnom konaní ako počas aktuálneho volebného obdobia.
„Od svojho zvolenia v roku 2020 až do októbra 2022 prijali vlády Igora Matoviča a neskôr Eduarda Hegera (obaja OĽANO) celkom 403 zákonov,“ priblížila advokátka spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová. Z nich až 97 pretlačili mimo štandardný legislatívny proces, čo podľa organizácie predstavuje 24,07 percenta zo všetkých prijatých zákonov.
„Počas tohto volebného obdobia obchádzali politici zákon o tvorbe právnych predpisov až päťkrát častejšie než dve predchádzajúce vlády,“ poukázala advokátka. V rokoch 2012 až 2016 bolo v skrátenom legislatívnom konaní prijatých 5,27 percenta a v rokoch 2016 až 2020 5,8 percenta zo všetkých zákonov.
Pandémia neoprávňuje
Organizácia vzala do úvahy aj vplyv pandémie. „Je jasné, že svoj podiel na takto vysokom počte zákonov prijatých mimo štandardných postupov mala pandémia, keď bolo nevyhnutné prijímať niektoré zákony najrýchlejším možným spôsobom,“ uviedla Kováčechová. V pandemickom roku 2020 bola takto prijatá až takmer polovica (47,58 percenta) zo všetkých zákonov, presnejšie 59 zo 124.
„No ani pandémia ochorenia COVID-19 neoprávňuje prijímať akékoľvek zákony v skrátenom legislatívnom konaní, na čo napríklad politikov v susednej Českej republike upozornil už aj Ústavný súd,“ zhodnotila advokátka. Napriek ústupu pandémie však nastavený trend podľa organizácie pretrváva aj v tomto roku. „Najbrutálnejším príkladom zneužitia skráteného legislatívneho konania bol protiinflačný balíček z hlavy ministra financií,“ poznamenala Kováčechová.
Doplnila, že hoci išlo o zákony, ktoré by stáli občanov každý rok viac ako miliardu eur, k návrhom neprebehla žiadna verejná diskusia, priestor na vyjadrenie nedostali odborníci, štátne organizácie ani samosprávy. Podľa organizácie sú zásadné chyby v predložených návrhoch zákonov, podanie prezidentky na Ústavný súd či nedávne posunutie účinnosti protiinflačného balíčka jasným dôkazom, že pretláčanie takto dôležitých zákonov v skrátenom legislatívnom konaní bolo veľkou chybou, aktuality.sk
X X X
Dopravná katastrofa Žiliny: Zatvoria podjazd, tisíce áut prejdú na preťažené trasy
V Žiline kvôli rekonštrukcii železnice uzatvoria cestu, ktorá je jednou zo vstupných trás do mesta. Autá mal odviesť novovybudovaný nadjazd, ten stále nie je dokončený. Vozidlá sa tak presunú na iné preťažené dopravné tepny.
ŽILINA: Najväčšia investícia, aká bola kedy preinvestovaná do železníc, Žilinu ešte len potrápi. V pondelok 21. novembra minimálne na rok zatvoria železničný podjazd na Kysuckej ceste, ktorým denne prúdi do centra krajského mesta asi 17-tisíc vozidiel. Dôvodom je prebiehajúca veľká rekonštrukcia železničného uzla.
Handrkovanie o pozemky
Viac ako 300-miliónová investícia už dlhšie významne mení fungovanie dopravy v meste. Uzatvorenie podjazdu, ktorý do centra Žiliny privádza najmä dopravu v smere z Kysúc, bolo v pláne, no prebehnúť malo inak. Pred jeho zatvorením mal byť spustený nadjazd ponad koľajisko, ktorý by dopravu v smere do a z centra mesta odľahčil. Budovanie nadjazdu je súčasťou stavebných prác okolo železnice, no ešte stále je vo výstavbe.
Na stavbu nadjazdu železnice potrebovali kúpiť pozemok pri autobusovej stanici od podnikateľa Georgea Trabelssieho. Trabelssie je v Žiline známy ako majiteľ viacerých budov a pozemkov a aj priateľstvom s niekdajším primátorom Jánom Slotom (SNS).
Keďže sa však Trabelssie so železnicami dohodol až v máji tohto roku, stavba nadjazdu sa odďaľovala a situácia je momentálne taká, že podjazd treba uzatvoriť a nadjazd nie je hotový. Znamená to ďalšiu záťaž pre už aj tak preplnené cesty cez Žilinu.
Nadjazd je vyvolanou investíciou mesta Žilina a má prepojiť Májovú ulicu pred železničnou stanicou, s Uhoľnou, ktorá vedie za koľajiskom popred zimný štadión a štadión MŠK Žilina. Z Uhoľnej ulice sa napojí na cestu I/60 – Ľavobrežnú.
Preťažené cesty
Mesto dnes potvrdilo dátum uzatvorenia železničného podjazdu spolu s reorganizáciou mestskej hromadnej dopravy, či zmenou trás pre prímestskú autobusovú dopravu.
Pre chodcov bude podchod dočasne prístupný, až pokým neotvoria nový, práve budovaný železničný podchod. Ten nahradí trasu chodcom, ktorí sa v smere od Uhoľnej ulice, a teda od štadiónov, potrebujú dostať do centra mesta a naopak.
Pre vodičov, ktorí sa tadeto už o pár dní nedostanú to znamená, že sa okolo 17-tisíc áut presunie na iné trasy. Zaťažia najmä križovatku Rondel či Košickú križovatku pri Tescu. To je tá, cez ktorú smerujú autá spod Strečna ,čiže pendlujúce medzi východom a Bratislavou. Už dnes je veľmi vyťažená, na priľahlých cestách sa tvoria dlhé kolóny.
Dopravnú situáciu v Žiline si pritom treba dať do súvislostí so stavom okolitých ciest. V súčasnosti na trasách v okolí Žiliny prebiehajú viaceré rekonštrukcie, ktoré spôsobujú čakanie na ceste to krajského mesta. Tam sa to neskončí a bude treba čakať ešte aj na vjazd do centra.
Náplasť na problémy
Primátor mesta Peter Fiabáne (nezávislý) utešuje Žilinčanov tým, že ako kompenzáciu za spôsobené dopravné problémy radnica vyrokovala viaceré benefity. Medzi nimi sú aj dve veľké opravy budovy železničnej stanice, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, či autobusovej stanice. Ich stav Žilinčanov trápil dlhšiu dobu.
„Za zhoršenú dopravu sa ospravedlňujeme Žilinčanom, aj ľuďom, ktorí do Žiliny prichádzajú za prácou či vzdelaním. Na druhej strane žime vo vedomí, čo nám rekonštrukcia prinesie,“ povedal Fiabáne.
Ďalšími vyvolanými investíciami bude možnosť dlhodobého prenájmu územia Veľkej harfy, ktorá sa rekonštrukciou železničného uzla uvoľňuje. Je to územie popri Váhu medzi mestskou časťou Strážov a železničnou stanicou. Môže tu vzniknúť park a športovo-relaxačná zóna. Žilina si vyrokovala tiež rekonštrukcie mnohých ciest a chodníkov, či spolufinancovanie inteligentného osvetlenia v zónach, ktoré sú dotknuté prebiehajúcou výstavbou.
„Ide o najväčšiu železničnú stavbu. Zatvorenie Kysuckej cesty spôsobí veľký zásah do dopravy v Žiline. Mesto však z toho vyťažilo maximálne kompenzácie, aké mohlo,“ komentoval udalosti týkajúce sa Žiliny minister dopravy Andrej Doležal. Povedal, že rekonštrukciu železničnej stanice chcú financovať z Plánu obnovy.
Historická zákazka
Celá rekonštrukcia železničného uzla má dĺžku zhruba 14 kilometrov v smere východ – západ a 2,3 kilometra v smere sever – juh. Opravou prejde 50 kilometrov koľají, železničné mosty, nástupištia, podchody aj podjazdy. Okrej železničnej a cestnej sa zmení aj infraštruktúra súvisiaca s cyklodopravou.
Zhotoviteľom stavby Uzol Žilina je Združenie pod Dubňom na čele so spoločnosťou Strabag. Práce prebiehajú už takmer dva roky a trvať by mali viac ako ďalšie dva.
Veľká rekonštrukcia železničného uzla v Žiline, zákazka v hodnote 323 miliónov eur, sa radí k najväčším, aké boli kedy na Slovensku na železničné stavby preinvestované. Financovaná má byť z dvoch eurofondových zdrojov, a to z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII) a Nástroja CEF (Nástroj na prepájanie Európy), aktuality.sk
X X X
Policajt, ktorý obvinil Fica, Kaliňáka a Bödöra, odchádza do civilu
Jaroslav Vereščák bol súčasťou tímu, ktorý vyšetroval kauzu Súmrak. Bývalý premiér Robert Fico a exminister vnútra mali chcieť zdiskreditovať svojich politických oponentov.
Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry Jaroslav Vereščák odchádza z polície. Podieľal sa na jednej z najväčších káuz s názvom Súmrak, ktoré NAKA v posledných rokoch vyšetrovala.
Podľa televízie Markíza, ktorá prišla s touto informáciou, napriek odchodu tohto elitného policajta celý prípad nie je ohrozený.
Vareščák obvinil bývalého predsedu vlády Roberta Fica, exminitra vnútra Roberta Kaliňáka, nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra, ako aj bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara. Sú stíhaní pre zosnovanie zločineckej skupiny či zneužitie právomoci a ďalší dvaja zase pre ohrozenie daňového tajomstva. Ich cieľom bolo pošpiniť politických súperov.
Gašpar spolu s Bödörom mali chcieť od vtedajšieho šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa, aby zohnal informácie ohľadom daňových prehreškov Igora Matoviča. Obaja mali dostať pokyn od Fica a Kaliňáka. Rovnako tak mali konať aj proti bývalému prezidentovi Andrejovi Kiskovi.
Vareščák svoje rozhodnutie pre Markízu potvrdil a odchod vysvetlil tým, že je osobného charakteru. Viac sa k svojmu kroku už nevyjadril, aktuality.sk
X X X
Irán zadržal ďalších dvoch Francúzov
Celkovo sa v Iráne vo väzení nachádza sedem Francúzov.
Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová v sobotu informovala, že Irán zadržal ďalších dvoch francúzskych občanov, čím sa počet Francúzov väznených v Iráne zvýšil na sedem.
V rozhovore pre denník Le Parisien, z ktorého citovala agentúra AFP monitorovaná i agentúrou TASR, Colonnová uviedla, že obavy Paríža zo zadržiavania ďalších dvoch Francúzov sa po preverení dostupných informácií potvrdili.
Informovala, že absolvovala rozhovor so svojím iránskym rezortným kolegom, ktorý jej prisľúbil, že jeho krajina bude rešpektovať právo francúzskych občanov na prístup ku konzulárnej pomoci. „Očakávam, že sa to zrealizuje,“ dodala Colonnová.
Šéfka diplomacie v rozhovore pre Le Parisien súčasne zdôraznila, že Iránu treba naliehavo pripomenúť jeho medzinárodné záväzky. „Ak je jeho cieľom vydieranie, potom to nemôže fungovať,“ upozornila s tým, že Paríž žiada okamžité prepustenie svojich občanov.
Totožnosť dvoch nových zadržaných nie je známa, dodala AFP.
Ďalšou francúzskou občiankou zadržiavanou v Iráne je vedkyňa Fariba Adelkhahová, zatknutá v júni roku 2019 a neskôr odsúdená na päť rokov väzenia za podkopávanie národnej bezpečnosti.
Obvinenia odmietajú
V iránskej väzbe je aj Benjamin Briere, zatknutý v máji 2020 a neskôr odsúdený na osem rokov a osem mesiacov väzenia za špionáž. Obaja odsúdení Francúzi vznesené obvinenia odmietajú.
V máji tohto roku bola zadržaná aj predstaviteľka francúzskeho odborového zväzu učiteľov Cécile Kohlerová a jej partner Jacques Paris, ktorí boli obvinení zo snahy vyvolať v Iráne nepokoje počas štrajkov učiteľov.
Vo väzbe v Iráne sa ocitol aj Francúz, ktorý prechádzal Teheránom, uviedlo Francúzsko podľa AFP.
Francúzska vláda minulý mesiac odporučila svojim občanom, ktorí sa nachádzajú v Iráne, aby ho čo najskôr opustili.
Iránom od septembra otriasajú protesty, ktoré vyvolala smrť mladej Kurdky Mahsy Amíníovej. Tá zomrela v policajnej väzbe, kam sa dostala po zatknutí mravnostnou políciou za údajné porušenie pravidiel obliekania a nosenia hidžábu, aktuality.sk
X X X
Polícia zadržala medzinárodne hľadaného podvodníka, skončil vo väzbe
Košickí policajti zadržali muža obvineného z obzvlášť závažného zločinu podvodu. Na úteku bol od roku 2021 a bol na neho vydaný národný aj medzinárodný zatykač.
Obvinený od presne nezistenej doby koncom roka 2015 minimálne do konca roka 2019 podvodným spôsobom vylákal od troch osôb finančné prostriedky vo výške 1,35 milióna eur, ktoré im do dnešného dňa nevrátil.
Pobytom v zahraničí sa úmyselne vyhýbal trestnému stíhaniu. V prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na desať až 15 rokov. V minulosti bol už osemkrát súdne trestaný pre majetkovú a inú trestnú činnosť a v jej páchaní pokračoval.
„Na Slovensko prišiel len nedávno na oslavy narodenín svojej matky, pričom aktívne vykonával opatrenia na to, aby utajil svoj pobyt v krajine. Policajti jeho pobyt vypátrali a obvineného zadržali,“ doplnila polícia.
Sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Ružomberok žiadosť obvineného o nahradenie väzby písomným sľubom zamietla a uznesením rozhodla o jeho vzatí do väzby, aktuality.sk