Americký prezident Joe Biden uviedol, že jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj pred ruskou inváziou na Ukrajinu „nechcel počúvať“ varovania Ameriky, informovala agentúra AFP v sobotu. „Viem, že si mnoho ľudí myslelo, že zveličujem,“ povedal v Biden v piatok počas fundraisingovej recepcie v Los Angeles v súvislosti s jeho predchádzajúcimi varovaniami o možnom ruskom útoku na Ukrajinu. „Vedel som však, že máme údaje, ktoré tieto odhady potvrdzovali,“ uviedol ďalej reportérom.
„(Ruský prezident Vladimir Putin) šiel na hranice. Nebolo tu pochýb, a Zelenskyj to nechcel počuť, takisto to nechcelo počuť množstvo ľudí. Rozumiem, prečo to nechceli počuť,“ podotkol prezident USA s tým, že Putin nakoniec na Ukrajinu vtrhol.
Spojené štáty spustili poplach v súvislosti s prípravami Ruska na inváziu na Ukrajinu ešte predtým, než Putin ohlásil svoju „špeciálnu operáciu“ proti susednej krajine 24. februára, pripomína AFP.
Tieto varovania USA sa spočiatku stretli s nedôverou a dokonca skrytou kritikou zo strany niektorých európskych spojencov, ktorí sa v tom čase domnievali, že Spojené štáty majú príliš alarmistický postoj./agentury/
X X X
Čínu a Rusko spojil nový most, má pomôcť obchodu
Medzi Ruskom a Čínou v piatok otvorili nový most cez rieku Amur. Jeho postavenie stálo 19 miliárd rubľov (31 miliónov eur), je dlhý 1 080 metrov a podľa ruského ministerstva dopravy rozšíri vzájomný obchod o jeden milión ton tovaru ročne, napísala agentúra Reuters.
„V dnešnom rozdelenom svete nesie tento most medzi Blagoveščenskom a Chej-che zvláštny symbolický význam,“ vyhlásil Jurij Trutnev, zástupca Kremľa na ruskom Ďalekom východe.
Slávnostné otvorenie sprevádzal ohňostroj a po moste, ktorý bol ovešaný vlajkami oboch krajín, prešli z oboch strán prvé nákladné vozidlá. Čínsky vicepremiér Chu Čchun-chua pri príležitosti povedal, že Čína s Ruskom plánuje prehĺbiť praktickú spoluprácu vo všetkých oblastiach.
Most bol vo výstavbe od roku 2016 a jeho otvorenie, pôvodne plánované na máj 2020, bolo odsunuté kvôli pandemickým opatreniam. Podľa BST-MOST, firmy, ktorá most stavala na ruskej strane, nová trasa skráti cestu čínskeho tovaru na západ Ruska o 1 500 kilometrov. Vozidlá, ktoré budú chcieť most použiť, musia zaplatiť poplatok 8700 rubľov (približne 143 eur). Podľa odhadu spravodajského webu The Moscow Times si na seba most takto zarobí za 20 rokov.
Rusko v apríli uviedlo, že jeho vzájomný obchod s Čínou dosiahne objem 200 miliárd dolárov do roku 2024. Čína je veľkým odberateľom ruských nerastných surovín a poľnohospodárskych produktov. Ruskú inváziu na Ukrajinu neodsúdila./agentury/
X X X
Ruské ostreľovanie zničilo státisíce ton obilia.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval štáty sveta, aby vyvinuli zvýšený tlak na ukončenie blokády vývozu obilia z ukrajinských prístavov zo strany Ruska. V opačnom prípade by krajiny v Ázii a najmä v Afrike čelili „akútnej a vážnej potravinovej kríze a hladomoru“.
Rozhádzané obilie vo vnútri skladu poškodeného ruskými útokmi na predmestí Charkova na východe Ukrajiny, 28. mája 2022.
Zelenskyj to povedal v sobotu podľa agentúry AFP vo videoposolstve na diskusnom fóre Šangri-La v Singapure.
Nedostatok potravín „nevyhnutne povedie k politickému chaosu, ktorý môže viesť k pádu mnohých vlád a mnohých politikov,“ varoval Zelenskyj. Vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečilo opätovné plné uplatňovanie medzinárodného práva.
Námestník ukrajinského ministra pre poľnohospodársku politiku a potravinárstvo Taras Vysockyj v tejto súvislosti v sobotu v rozhovore pre ukrajinskú televíziu podľa agentúry Reuters povedal, že v skladoch v čiernomorskom prístave Mykolajiv, ktoré boli zničené uplynulý víkend pri ostreľovaní ruskou armádou, mohlo byť uskladnených 250 000 – 300 000 ton obilnín, najmä pšenice a kukurice.
Iná alternatíva nie je
Vysockyj predtým podľa agentúry Interfax-Ukrajina upozornil, že neexistuje žiadna alternatíva k ukrajinským poľnohospodárskym produktom na svetovom trhu. Predovšetkým krajiny Blízkeho východu a Afriky, sa podľa Vysockého nezaobídu bez dodávok z Ukrajiny, pretože je fyzicky nemožné ich v potrebnom množstve nahradiť
„Obstarávame desatinu svetového exportu pšenice, viac ako 15 až 20 percent jačmeňa, viac ako 50 percent slnečnicového oleja. Ukrajina vyvážala v priemere 50 miliónov ton poľnohospodárskej produkcie. Tieto čísla dokonca v určitých rokoch dosiahli rekordnú výšku 65 miliónov ton. Nie je dnes možné nájsť alternatívu k takýmto objemom a nahradiť naše produkty. Bude to fyzicky nemožné aj v nasledujúcich troch až piatich rokoch, „uviedol námestník Vysockyj v televízii.
Rusko a Ukrajina sú dvaja najdôležitejší vývozcovia obilia na svete. V medzinárodnom meradle existujú obavy, že blokáda vývozu obilia z Ukrajiny v dôsledku ruskej invázie by mohla vyvolať globálnu potravinovú krízu. V ukrajinských prístavoch uviazli desiatky kontajnerových lodí, ktoré blokuje ruská armáda.
Kyjev v súčasnosti rokuje s OSN, Tureckom a ďalšími krajinami o spôsoboch obnovenia vývozu obilia. OSN a niektoré štáty navrhujú vytvorenie koridoru pre lode.
Ukrajina tiež obviňuje Rusko z krádeže veľkého množstva obilia. Moskva naopak tvrdí, že za rast cien potravín môže Kyjev, pretože odmieta odmínovať svoje prístavy. Ukrajina sa bráni, že míny rozmiestnila na ochranu pred ruskými vojnovými loďami./agentury/
X X X
Žilinka kritizuje politikov za „traumatizovanie spoločnosti“ paragrafom 363
Generálny prokurátor Maroš Žilinka nepovažuje za správne „traumatizovanie spoločnosti“ témou paragrafu 363 Trestného poriadku.
Ústavní činitelia podľa jeho slov spochybňujú rozhodnutia generálneho prokurátora bez znalosti spisu. Premiér Eduard Heger (OĽANO) a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková sa opakovane vyslovili za zmenu znenia tohto paragrafu.
„Ak predstavitelia vládnych strán považujú popri riešení ekonomických, sociálnych, zdravotných či iných problémov občanov Slovenska práve zmenu ustanovenia paragrafu 363 Trestného poriadku za prioritnú, na vykonanie z ich pohľadu potrebných legislatívnych zmien či úprav v Národnej rade SR disponujú deklarovanou ústavnou väčšinou 90 hlasov poslancov,“ povedal Žilinka na sociálnej sieti.
Ak však reálne takou podporou na vykonanie zmien nedisponujú, nie je podľa neho správne spoločnosť zneisťovať spochybňovaním tohto paragrafu.
Poukázal na to, že je potrebné rešpektovať rozhodnutia vydané na základe súčasnej právnej úpravy, ktorá generálnemu prokurátorovi ukladá povinnosť zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.
Zmena ustanovenia
Šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková hovorí, že je namieste toto ustanovenie zmeniť. „Programové vyhlásenie vlády je v tom jednoznačné. Má smerovať k zúženiu tohto oprávnenia generálneho prokurátora,“ vyhlásila v piatok (10. 6.).
O možných zmenách v znení tohto paragrafu chce premiér Eduard Heger (OĽANO) ďalej rokovať s hnutím Sme rodina. „Žiaľ, Sme rodina aktuálny stav vyhovuje, zmenu paragrafu 363 vetuje, preto sa koalícia v týchto diskusiách nepohla,“ skonštatoval ešte skôr šéf vládneho kabinetu. Podotkol, že občania cítia reálnu hrozbu zneužívania tohto paragrafu na úkor spravodlivosti.
Ústavní činitelia tak reagovali po tom, čo v pondelok (6. 6.) Žilinkov prvý námestník Jozef Kandera v mene generálneho prokurátora zrušil obvinenie bývalého ministra financií a súčasného guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra z prečinu podplácania, keďže zistil porušenie zákona v jeho neprospech, aktuality.sk
X X X
Viac než polovica britských domácností obmedzila spotrebu energií
Viac než polovica britských domácností pre obavy týkajúce sa rastu životných nákladov obmedzila spotrebu energií, ukázal prieskum britského štatistického úradu ONS.
Čoraz viac ľudí podľa štatistikov obmedzuje výdavky na potraviny a menej cestuje, aby zabránili zhoršeniu svojej finančnej situácie.
Prieskum, ktorý sa uskutočnil v období od 25. mája do 5. júna, ukázal, že 52 % respondentov znížilo domácu spotrebu energií, ako je plyn alebo elektrina. Dôvodom bol prudký nárast ich cien. Účty za energie priemernej domácnosti na začiatku apríla vyskočili o 54 %.
ONS tiež uviedol, že čoraz viac ľudí dáva menej peňazí na potraviny a ďalšie základné tovary. Takisto sa zvýšil počet ľudí, ktorí nakupujú v potravinách menej položiek.
Index spotrebiteľských cien v Spojenom kráľovstve v apríli medziročne vyskočil o 9 % a očakáva sa, že inflácia sa počas tohto roka ešte zrýchli, aktuality.sk
X X X
Odvolá Heger ministra Matoviča? Teraz alebo nikdy
Opozícia sa rozhodla zopakovať si pokus o vyhlásenie referenda o predčasnom odchode vlády. Lídrom ťaženia je opäť strana Smer, ale pridal sa aj Hlas, SNS a Republika. „Primárnym cieľom je mobilizácia voličov, výsledok je druhoradý,“ povedal Michal Horský.
Aj keď hovorí o legitímnom kroku opozície, nepredpokladá takú vysokú aktivitu prívržencov referenda ako pri prvom pokuse spred roka.
„Napätie z čias pandémie pominulo, a časť spoločnosti je spokojná, že vládu vedie Eduard Heger,“ doplnil komentátor denníka Pravda. Podľa neho hlavný motor podpory – a to šéfovanie Igora Matoviča vláde – už pominul.
Horský predpokladá, že aj napriek zmeneným pomerom má opozícia veľkú šancu vyzbierať potrebných 350 tisíc podpisov pod petíciu na vyhlásenie referenda.
Kameňom úrazu ale môže byť opäť ústavnosť predložených referendových otázok. Už teraz sú podľa neho sporné, a budú veľmi diskutované najmä odbornou verejnosťou. Komentátor nevylučuje, že napokon skončia na ústavnom súde. „Možno je to kalkul, ako donútiť prezidentku obrátiť sa na ústavný súd, a znovu ju viniť za zmarené referendum,“ dodal Horský. Takýto vývoj by podľa neho „dodal“ opozícii ďalšiu muníciu pre prezidentské aj parlamentné voľby.
V podcaste odznieva aj téma napätých vzťahov vo vnútri koalície, ktoré sa vyostrili najmä po vrátení časti balíka zákonov na pomoc rodinám v čase vysokej inflácie a zdražovania. Prezidentka Zuzana Čaputová si uplatnila veto, a argumentuje zneužitím inštitútu skráteného legislatívneho konania. Autorov zákona, najmä ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), síce neadresne, ale jasne obviňuje z nesystémového prístupu. Na odmietavom postoji zotrváva aj liberálna SaS, čo komplikuje situáciu krátko pred opätovným hlasovaním v parlamente. Potrebných je totiž 76 hlasov, a tie Matovič bez poslancov okolo Richarda Sulíka nemá.
„Premiér Eduard Heger by mal urobiť rázny krok, a Matoviča odvolať z funkcie ministra,“ konštatoval komentátor Michal Horský. V podcaste vysvetľuje, že teraz je čas, aby Heger konal. Čím viac sa podľa neho bude blížiť termín parlamentných volieb, tým viac bude takýto krok nereálny.
„OĽaNO nie je klasická politická strana, ale zoskupenie, kde predseda rozhoduje o kandidátke, a blížiacim sa termínom volieb naberá na politickej sile,“ upresnil. Ak by Heger našiel odvahu, prinieslo by to síce dočasné zhoršenie vzťahov v koalícii, ale „prospelo by to celej spoločnosti“.
Prečo Igor Matovič vymenil boj proti korupcii a mafii za boj o rodinu? Kreslí nové frontové línie v politike aj v spoločnosti? Upevňuje si tým svoje pozície aj vo vnútri vlastného hnutia? A prečo? Nalaďte si podcast Počúvajte pravdu s komentátorom Michalom Horským./agentury/
X X X
Matovič chce prelomiť veto prezidentky aj s extrémistami. Pri odvolávaní Sulíka nechá poslancom voľnú ruku
Poslancom nechám pri odvolávaní Sulíka voľnú ruku, vyhlásil šéf OĽaNO Igor Matovič. Líder vládnej strany OĽaNO a minister financií Igor Matovič dúfa, že sa mu podarí prelomiť veto prezidentky, ktorá minulý týždeň vrátila späť do parlamentu časť jeho balíčku na pomoc rodinám.
Je mu pritom jedno, kto za zákon zahlasuje, vrátane extrémistov či odídencov od Mariana Kotlebu, ktorí za takzvaný prorodinný balíček zahlasovali aj teraz.
„Ja pevne verím, pri prelomení veta prezidentky, dúfam, že každý bude hlasovať v súlade so svojím svedomím.“ vyhlásil Matovič v relácii Sobotné dialógy.
Pellegriniovci Matoviča nepodporia. Žiadajú peniaze aj pre dôchodcov
Opozičný Hlas-SD Petra Pellegriniho však zatiaľ odmieta podporiť Matovičov návrh, proti zaň hlasovali aj naposledy. Žiadajú, aby sa balíček rozšíril aj o pomoc iným skupinám, napríklad dôchodcom.
„Naša podaná ruka platí a pokiaľ budete myslieť aj na dôchodcov a iné skupiny, sme pripravení.“ Erik Tomáš, podpredseda Hlas-SD. „Nie je to balík protiinflačnej pomoci,“ vyhlásil.
Matovič zároveň opäť útočil na koaličného partnera, Slobodu a solidaritu (SaS). Strane vyčíta, že je proti zvyšovaniu daní na lieh a hazard. Skritizoval pritom aj ministra za SaS Branislava Gröhlinga.
„Je to historicky prvý minister školstva na svete, ktorý hlasoval proti zvýšeniu platov učiteľov,“ vyhlásil Matovič v narážke na to, že SaS odmieta zvyšovanie daní. „Aj dnes sú učitelia financovaní z dani z liehu a hazardu,“ dodal bývalý premiér.
V parlamente je naplánované aj odvolávanie ministra hospodárstva a lídra koaličnej SaS Richarda Sulíka. Matovič dnes tvrdí, že poslancom v tomto ponechá „voľnú ruku“.
Čaputová zavetovala len časť balíčku
Prezidentka Zuzana Čaputová minulý týždeň vetovala miliardový balík Igora Matoviča pre rodiny s deťmi a vrátila ho poslancom do Národnej rady.
„Uvedený zákon vraciam do parlamentu na opätovné prerokovanie a budem ho vetovať vo všetkých častiach, ktoré sa týkajú opatrení, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2023,“ oznámila dnes Zuzana Čaputová. V prípade prelomenia jej veta sa obráti na Ústavný súd.
Zákon kritizovali samosprávy, sociálni partneri aj koaličná strana SaS. Predstavitelia samospráv upozorňujú, že balík za viac ako miliardu eur ohrozí ich financovanie.
Igor Matovič čelil kritike aj preto, že o opatreniach debatoval s kotlebovcami. Ako poukázali Aktuality.sk, Matovič zákon menil po tom, čo mu Martin Beluský dal spísané pripomienky ĽSNS. Šéf OĽaNO odmieta, že by od poslancov ĽSNS žiadal pre svoj návrh podporu, alebo že by im za ňu čokoľvek sľúbil.
Balík navrhuje zvýšiť daňový bonus v tomto roku na 70 eur a mesačný prídavok na dieťa na 30 eur. Od budúceho roka by sa tieto položky mali zvýšiť na 100, respektíve 40 eur. Súčasťou pomoci sú tiež 60-eurové voľnočasové poukazy pre deti.
Podľa Zuzany Čaputovej nebol dôvod na zrýchlené legislatívne konanie pri opatreniach, ktoré budú platiť od budúceho roka. Vetovala preto len tie účinné od 1. januára 2023, aktuality.sk
X X X
Ceny plynu budú podľa Matoviča veľký problém, ktorý musia vyriešiť
Ceny plynu budú veľký problém, ktorý budeme riešiť. Vicepremiér a šéf rezortu financií Igor Matovič (OĽANO) to uviedol v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Vyhlásil, že v prípade plynu nebude možné zastropovať ceny pre domácnosti tak, ako pri elektrickej energii.
Nezaradený poslanec pôsobiaci v Hlase-SD Erik Tomáš volá v súvislosti s nárastom cien po valorizácii starobných dôchodkov a životného minima. „Pri plyne nevieme ísť úplne touto logikou. Bude to veľký problém, ktorý budeme riešiť,“ povedal Matovič.
Šéf OĽANO zopakoval, že ho mrzí prístup prezidentky SR Zuzany Čaputovej, ktorá vetovala takzvaný protiinflačný balík. „Zrejme z pomsty sa rozhodla sabotovať pomoc rodinám,“ vyhlásil, aktuality.sk
X X X
Scholz vyzval EÚ, aby začala prístupové rokovania so Severným Macedónskom
Na základe rozhodnutia EÚ mali Albánsko a Severné Macedónsko začať s prístupovými rokovaniami spoločne koncom roka 2020, avšak Bulharsko proces zablokovalo.
Nemecký kancelár Olaf Scholz vyzval na okamžité začatie prístupových rokovaní EÚ so Severným Macedónskom. Uviedla to agentúra DPA.
„Prístupové rokovania, ktoré boli prisľúbené pred dvoma rokmi, sa musia začať teraz. V každom prípade sa budem za to zasadzovať,“ povedal Scholz v sobotu po stretnutí so severomacedónskym premiérom Dimitarom Kovačevskim v Skopje.
Zopakoval, že Nemecko to myslí s integráciou štátov západného Balkánu do Európskej únie vážne. Podľa neho to platí najmä pre Severné Macedónsko, ktoré splnilo všetky podmienky na začatie prístupových rokovaní.
Scholz pripomenul, že perspektíva vstupu do EÚ bola šiestim krajinám západného Balkánu bola daná pred 17 rokmi. Európska únia preto musí ukázať, že vie plniť svoje vlastné sľuby.
Kovačevski vyjadril nádej, že na júnovom summite EÚ bude potvrdený začiatok prístupových rokovaní s jeho krajinou. Konštatoval, že Severné Macedónsko vyvinulo veľké úsilie a zreformovalo verejnú správu a súdnictvo. „Návšteva kancelára Scholza je silným signálom, že Berlín uznáva, že spĺňame kritériá na začatie prístupových rokovaní,“ povedal.
Na základe rozhodnutia EÚ mali Albánsko a Severné Macedónsko začať s prístupovými rokovaniami spoločne koncom roka 2020, avšak Bulharsko proces zablokovalo v dôsledku sporov so Severným Macedónskom ohľadne spoločnej histórie, jazyka a menšín.
„Vidíme, že v Bulharsku sú politické turbulencie. Nemáme na to žiadny vplyv, nemôžeme ich komentovať ani interpretovať,“ uviedol Kovačevski. Je však evidentné, že v Bulharsku je táto téma „často jednostranne inštrumentalizovaná a politizovaná“.
Ministerstvá zahraničných vecí oboch krajín podľa Kovačevského rokujú o odstránení prekážok začatia prístupových rokovaní. Dodal, že ak sa dosiahne riešenie prijateľné pre obe strany, bude to zaznamenané v spoločnom dokumente. V súčasnosti však takýto spoločný dokument neexistuje, aktuality.sk
X X X
U. S. Steel: Vedenie a odborári sa stretli so sprostredkovateľom. Nedohodli sa
Vlani trvala štrajková pohotovosť 115 dní. Tohtoročnú vyhlásili odborári 25.apríla.
Prvé rokovanie vedenia košickej hutníckej fabriky s odborármi pred sprostredkovateľom sa uskutočnilo tento týždeň. O tretiu stranu pri riešení znenia Dodatku 4 k platnej podnikovej kolektívnej zmluve, platnej do konca marca 2023 požiadali po viacerých neúspešných kolách kolektívneho vyjednávania. Následne 25.apríla odborári vyhlásili štrajk.
„Stretli sme sa tento týždeň. Dohodli sme sa na ďalšom stretnutí, termín zatiaľ nie je známy, dohodnúť sa na ňom máme počas budúceho týždňa,“ konštatoval Juraj Varga, predseda Rady odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice.
Spoločnú reč obe strany našli len v jednom prípade. „Dohodli sme sa, že počas rokovaní nebudeme informovať o priebehoch stretnutí a obsahu,“ doplnil Varga.
Nezhody pri troch veciach
Predmetom sporu je vedenia a odborárov je navýšenie týždenného pracovného času a tarifné mzdy pre rok 2022. Obe strany rokovali v šiestich kolách kolektívneho vyjednávania od konca januára do 22.apríla. Napokon odbory vyhlásili štrajkovú pohotovosť a s vedením sa dohodli, že do rokovaní zapoja sprostredkovateľa.
„Postupujeme v zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní. Štrajk je posledná možnosť. Štrajková pohotovosť je prejav pripravenosti zamestnancov ho zrealizovať, ak to bude nevyhnutné,“ poznamenal Varga.
Predmetom sporu nie je iba zamestnávateľom navrhované navýšenie týždenného pracovného času z doterajších 35,5 na 37,5 hodiny. Odborári požadujú aj navyšovať tarifné mzdy pre rok 2022 a benefity.
Sporným je aj navyšovanie pracovného času. Po vlaňajšej dohode si ho zamestnávateľ môže uplatniť vo výnimočnej situácii a predĺžiť ho až na šesť mesiacov. Fabrika môže určiť tri mesiace a zvyšné tri musia schváliť odborári. V súčasnosti je požiadavka na 6 + 6 mesiacov.
„Nesúhlasíme s týmto návrhom. Našim cieľom v kolektívnom vyjednávaní je udržanie prijateľnej životnej úrovne pre zamestnancov,“ konštatoval Varga.
Sprostredkovateľ nemusí uspieť
Odborári štrajkovú pohotovosť vyhlásili aj vlani v júni a trvala 115 dní, kým došli k dohode. „Určite by sme nechceli, aby to trvalo tak dlho, ako minulý rok.“
Vlani sa so sprostredkovateľom stretlo vedenia o odborári trikrát. Nedohodli sa, a tak sa na kompromisnom riešení dohodli už bez neho.
Ak sa podarí dohodnúť obom stranám na kompromisnom riešení, dohodu následne znenia dodatku musí schváliť nadpolovičná väčšina členov základných organizácií OZ KOVO, pôsobiacich v U.S. Steel Košice.
V hutníckej fabrike v súčasnosti pracuje približne 9 800 ľudí, ešte v roku 2019 mala približne 12-tisíc zamestnancov, aktuality.sk
X X X
Z vraždy študentky na bratislavskom internáte obvinili mladého Ukrajinca
Vyšetrovateľ obvinil zadržaného 21-ročného občana Ukrajiny Volodymyra M. pre obzvlášť závažný zločin vraždy. Podozrivý je z úmyselného usmrtenia ukrajinskej študentky na internáte Mladá Garda v Bratislave. TASR to potvrdil prokurátor a hovorca bratislavskej krajskej prokuratúry Juraj Chylo.
„Za uvedený skutok hrozí obvinenému v prípade preukázania viny trest odňatia slobody v trvaní 15 až 20 rokov,“ priblížil hovorca. V súčasnosti sú vykonávané s obvineným procesné úkony. Prokurátor žiada pre obvineného väzobné stíhanie
Vysokoškolskú študentku 21-ročnú Máriu našli bez známok života v priestoroch bratislavského internátu 3. júna.
Podľa polície obvinený muž krátko po poludní 02. júna 2022 v internátnej izbe Máriu uškrtil vlastnými rukami. Volodymyr sa následne v stredu 8. júna sám dostavil na políciu, kde sa k skutku priznal. „Súčasne bolo v ten istý deň začaté trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia,“ informovala na facebooku polícia.
„Po vykonaní potrebných procesných úkonov a vznesení obvinenia bol muž umiestnený v cele policajného zaistenia. Zo strany vyšetrovateľa bratislavskej krajskej kriminálky bol v tejto súvislosti spracovaný aj podnet k návrhu na väzobné stíhanie obvineného muža,“ dodala polícia./agentury/
X X X
Zomrel herec Stanislav Fišer (90), hlas Vinnetoua či Fantozziho
Vo 90 rokov zomrel český divadelný a filmový herec a dabér Stanislav Fišer. Jeho hlasom hovorili napríklad filmový indiánsky náčelník Vinnetou alebo inšpektor Clouseau v cykle komédií o Ružovom panterovi. Informoval o tom v sobotu na svojej stránke denník Blesk.
„Standa už nie je, je v hereckom nebíčku, zomrel v noci po dlhej chorobe,“ potvrdila Blesku jeho partnerka Antonie Hemerková.
Fišer sa narodil 14. Decembra 1931 v Hořiciach. Začínal ako ochotník, po druhej svetovej vojne hral najprv v Divadle pre mládež, potom vystriedal angažmán vo Vinohradskom divadle, v Divadle Jiřího Wolkera a v Divadle E. F. Buriana. Od roku 1959 pôsobil u Jana Wericha v Divadle ABC, ktoré bolo neskôr začlenené do Mestských divadiel pražských, kde zostal až do svojho odchodu do hereckého dôchodku v roku 1993.
Od roku 2004, keď prekonal rakovinu hrtana, hovoril Fišer len s pomocou prístroja. Na hereckom konte mal množstvo výrazných rolí, hoci nebol obsadzovaný do tých hlavných. Zahral si vo filmoch Smrt černého krále, Pěnička a Paraplíčko, Hviezda padá nahor, Drahé tety a já, Parta Hic, Nesmrtelná teta či Anjelská tvář. Hral aj v seriáloch 30 prípadov majora Zemana, Zlá krv, Pán Tau, Cirkus Náhrdelník alebo Ach, ty vraždy.
V posledných rokoch života bojoval s množstvom zdravotných problémov, ktoré sa prehlbovali. „Som chorý, ale veľmi. Som na vozíku. Málo vidím a písať rukou nemôžem vôbec. Držte mi palce, možno som teraz na rade,“ povedal v októbri 2020 v reakcii na smrť svojho kolegu Karla Fialu./agentury/
X X X
V piatok pribudlo 165 infikovaných koronavírusom
Prostredníctvom 1084 vykonaných RT-PCR testov odhalili v piatok na Slovensku 165 prípadov nákazy koronavírusom. Pribudli dve obete. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií. Celkový počet hospitalizovaných pacientov s potvrdeným ochorením COVID-19 je 124.
Ako sa ďalej uvádza na stránke korona.gov.sk, v piatok na Slovensku vykonali aj 732 antigénových testov, ktoré potvrdili ďalších 24 pozitívnych. Pozitivita PCR testov je 15,2 percenta, pri antigénových testoch dosahuje 3,2 percenta.
Na jednotkách intenzívnej starostlivosti bolo predchádzajúci deň 16 ľudí, 13 potrebuje podporu pľúcnej ventilácie. Takmer 63 percent aktuálne hospitalizovaných pacientov nie je plne zaočkovaných./agentury/
X X X
SaS sa nakoniec zlomí vo svojom postoji k zvyšovaniu daní, myslí si Matovič
Minister financií SR Igor Matovič (OĽaNO) si myslí, že koaličná strana Sloboda a Solidarita (SaS) sa nakoniec zlomí vo svojom postoji k zvyšovaniu daní. Uviedol to v diskusnej relácii Rozhlasu a televízie Slovenska Sobotné dialógy.
Podľa jeho diskusného oponenta poslanca Národnej rady SR a podpredsedu strany Hlas Erika Tomáša, vždy býva nejaká skupina ľudí rukojemníkom sporu medzi Matovičom a lídrom strany SaS Richardom Sulíkom. Podotkol, že tentoraz ide o učiteľov. Poslanec tvrdí, že po tlačovej besede, na ktorej vyhlásili, že pripravia zákon, ktorým sa má zvýšiť príjem všetkých pracovníkov v školstve, mu volal predseda školských odborárov Pavel Ondek so záujmom o spoluprácu.
Matovič zhodnotil, že poslanecký návrh, ktorý by riešil platy školských zamestnancov by sa mohol v parlamente riešiť zhruba v septembri a dotknutým by pomohol pravdepodobne až v novembri.
Matovič s Tomášom diskutovali aj o protiinflačnom balíku, ktorého časť prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila do parlamentu. Minister vníma, že prezidentka nepristupuje rovnako k zákonom prijatých v skrátenom legislatívnom konaní. Poukázal napríklad na zákon ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (nom. SaS) o disciplinárnych konaniach sudcov či kilečko od Richarda Sulíka.
Matovič však teraz očakáva od ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS) spoluprácu, čím nastanú podľa neho zmeny v porovnaní s pôvodným znením vetovaného zákona. Opäť spomenul, že Gröhling zakázal legislatívcom v rezorte školstva spolupracovať pri príprave zákona so štátnymi úradníkmi v iných rezortoch. Tomáš v diskusii vyhlásil, že poslanci za Hlas-SD sa zdržia pri opätovnom hlasovaní. Žiadajú, aby sa pomoc poskytla aj dôchodcom a pracujúcim.
V súvislosti s odvolávaním ministra hospodárstva Richarda Sulíka Matovič podotkol, že ich poslanci budú v danom hlasovaní slobodní. Tomáš reagoval, že Hlas bude hlasovať za odvolanie ministra./agentury/
X X X
Finančníka Martina Kvietika prepustia 19. júna z väzby
Vo väzbe sa nachádza od mája 2021 pre obvinenia z korupčnej trestnej činnosti v súvislosti s reštitučnými a nájomnými konaniami SPF.
Finančníka Martina Kvietika prepustia 19. júna z väzby. V piatok 10. júna o tom rozhodol senát Najvyššieho súdu (NS) SR. TASR to potvrdil obhajca obvineného Dušan Ivan s tým, že finančníkovi ešte v máji pribudli v súvislosti so Slovenským pozemkovým fondom (SPF) ďalšie obvinenia z korupcie.
Senát NS SR zrušil predošlé rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), ktorým bola väzba Martina K. predĺžená o tri mesiace. „Hlavný dôvod je ten, že sú prieťahy vo vyšetrovaní a navyše, NS SR vyslovil zásadné stanovisko k novým obvineniam, ktoré boli medializované a ktoré smerujú nielen proti Martinovi K., ale aj iným verejne známym osobám. Postup orgánov činných v trestnom konaní v tejto súvislosti označil za protiprávny a účelový,“ priblížil obhajca. Vznesenie obvinení považuje za účelovo načasované na rozhodovanie o väzbe.
Obvinenia z 9. mája sa podľa Ivana tiež týkajú Slovenského pozemkového fondu. „Martin K. mal údajne cez pána Gála podplácať druhého človeka v hierarchickom rangu SPF, pána Borisa B., za to, že sa odblokuje nejaká zablokovaná reštitúcia,“ dodal advokát. V tejto súvislosti vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v máji obvinil aj exministra spravodlivosti za stranu Most-Híd Gábora Gála.
Martin Kvietik sa nachádza od mája 2021 vo väzbe pre obvinenia z korupčnej trestnej činnosti v súvislosti s reštitučnými a nájomnými konaniami SPF. Dôvodom je obava z pokračovania v trestnej činnosti vo vzťahu k orgánom verejnej moci. Predtým bol väzobne stíhaný aj pre kauzu Dobytkár, konkrétne od júla 2020 do marca 2021. Kauza Dobytkár sa už pojednáva na banskobystrickom pracovisku ŠTS, aktuality.sk
X X X
Atómovými bombami nedávno hrozili Rusi. Čech navrhol budovu, ktorá odolala bombe z USA
Moskva jadrovým arzenálom drží v napätí celý svet.
Po zbabranom útoku na Kyjev začali z Ruska prichádzať vyhrážky jadrovými zbraňami. Ľudstvo ich zatiaľ v boji využili len dvakrát. V jednom prípade príšernému výbuchu odolalal budova, ktorú navrhol rodák z Česka. Prečo stavba vydržala a akého smutného konca sa dočkal jej projektant, sa dozviete vo videu.
V auguste uplynie 77 rokov od momentu, keď na japonskú Hirošimu dopadla atómová bomba. Okamžite zabila asi 70-tisíc až 80-tisíc obyvateľov a mesto prakticky vymazala z mapy.
Jednou z mála budov, ktoré odolali, navrhol český architekt Jan Letzel. Narodil sa v roku 1880 v Náchode neďaleko Hradca Králové.
Hirošimský priemyselný palác dokončili podľa Letzelovho návrhu v roku 1915.
A o 30 rokov neskôr nad ním vybuchla atómová bomba. Budova explózii odolala vďaka železobetónovej konštrukcii a tehlovému obloženiu. S pomocou kovových výstuží stojí dodnes.
V decembri 2019 svet obletela správa, že budovy, ktoré ustáli výbuch, zdemolujú. Vraj by boli hrozbou pri silnejšom zemetrasení. Napríklad podľa informácii CNN však nebola
v ohrození Letzelova stavba, ale niekdajší sklad odevov. Neskôr sa objavili správy, že aj v tomto prípade sa ešte bude stav budovy posudzovať.
Samotný Letzel sa dožil len 45 rokov. Doľahla na neho psychická choroba a zomrel v decembri 1925 v pražskom ústave pre duševne chorých, aktuality.sk