Trump na Ukrajine nasadiť súkromné armády US. Niekedy je strach z nepoznaného silnejší ako strach zo smrti. Policajti zo špeciálnej jednotky podnikajú riskantné cesty za civilistami, aby ich vyviezli z miest a dedín, ktoré sa ocitajú pod paľbou. Jeho tím má na konte stovky zachránených životov aj doručenie desiatok ton humanitárnej pomoci, ktoré sa vďaka špeciálnej policajnej jednotke známej ako Biely anjel podarilo zaviesť do bojových zón, kde naďalej žijú civilisti.
„Bieli anjeli“ pravidelne podnikajú riskantné cesty za civilistami, aby ich vyviezli z miest a dedín, ktoré sa ocitajú pod paľbou. Musia sa vyhýbať ruským útočným dronom, ktoré poľujú na autá, a neraz presviedčať domácich, že nastal najvyšší čas odísť.
„Aj moja svokra do poslednej chvíle zostávala v ostreľovanom meste. Manželka jej neustále volala a presviedčala ju, aby odišla. Keď sa na okraji mesta začali pouličné boje, bol január 2024, prišiel som po ňu – vtedy už ďakovala, že sme ju tam nenechali,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk veliteľ policajného tímu, ktorý evakuuje ľudí z najostreľovanejších miest a dedín Doneckej oblasti, Hennadij JUDIN.
Ako vidím, vaše bežné ráno sa začína neustálymi telefonátmi.
Áno, ľudia mi volajú, či už na môj osobný alebo na môj pracovný telefón. Práve mi volali z Dobropilľa, že sú tam babičky, ktoré potrebujú evakuáciu. Nemajú blízkych príbuzných a treba ich umiestniť do zdravotníckeho zariadenia. Pôjdeme po nich na obrnenom aute, aby sme ich vyviezli z bojovej zóny, a potom ich odovzdáme našim partnerským organizáciám, s ktorými spolupracujeme. Tie ich následne prevezú do bezpečnejších miest, kde ich umiestnia do zdravotníckeho zariadenia alebo internátu, kde žijú seniori.
Povedzte nám viac o vašej jednotke – Biely anjel.
V policajnom oddieli Biely anjel v Doneckej oblasti pracuje 25 chlapcov a dievčat. Sú to motivovaní policajti a policajtky, majú za sebou špeciálne tréningy, či už ide o poskytovanie prvej pomoci, používanie zbrane, alebo šoférovanie v extrémnych podmienkach. Pracujú na štyroch úsekoch: kosťantynivskom, lymanskom, pokrovsko-dobropilľskom. Štvrtý je bachmutský, no toto územie je teraz okupované, takže pomáhajú pri Kosťantynivke. Momentálne máme množstvo žiadostí o evakuáciu z Dobropilľa či Bilozerského, Kosťantynivky a z okolia Lymanu.
Kde sa vzal ten názov?
V roku 2022 tento oddiel zakladali policajti z mesta Marjinka a Krasnohorivka, boli to prví chlapci, ktorí začali pomáhať našim ľuďom. Jazdili vtedy na bielej obrnenej dodávke a rozvážali ľuďom humanitárnu pomoc, evakuovali ľudí, deti. Keď raz prišli za rodinou, v ktorej bolo sedem detí, jedno z nich, bol to asi 11-ročný chlapec, vybehol k nim a začal volať na svojich súrodencov: Prišli bieli anjeli!
Ako dlho medzi nimi pôsobíte?
Náš oddiel začal oficiálne fungovať v decembri 2022, no už dovtedy sme mali sformované skupiny, ktoré robili evakuácie civilistov, poskytovali prvú pomoc a privážali humanitárnu pomoc do miest, kde sa bojovalo. Začali sme hneď po ruskom vpáde, niekedy v marci 2022. Vrátane mňa. Moja cesta sa začala z môjho rodného mesta, z Avdijivky (mesto od februára 2024 okupuje Rusko, pozn. red), kde sme aj s mojím parťákom začali pomáhať ľuďom. Minulý rok bol náš oddiel oficiálne zaradený do zložiek Národnej polície. Ja som sa stal jej vedúcim, tu v Doneckej oblasti.
Pred inváziou ste teda v Avdijivke pracovali ako profesionálny policajt.
Áno, bol som náčelníkom oddielu hliadkovej polície. Tam sa začali aj moje prvé evakuácie. Postupne sa k tomu pridávali evakuácie z ďalších obcí a miest.
Evakuovať vlastných susedov pred bojmi musela byť náročná skúsenosť.
Avdijivka bola malé mesto, všetci sa poznali. A tak zrazu vidíte ľudí, ktorí prežívajú veľké osobné nešťastie. Boli susedia, ktorí zahynuli, i takí, ktorí boli zranení. Po okupácii Avdijivky som sa presídlil do Pokrovska. Práve tam sme presídľovali ľudí z Avdijivky, pretože v Pokrovsku bol útulok, kde mohli zostať a rozhodnúť sa čo ďalej. Či pokračovať v ceste do bezpečnejších oblastí Ukrajiny na západ či do stredu krajiny, alebo zostať v Pokrovsku. Nakoniec sa boje priblížili aj k tomuto mestu. Neraz som videl mojich susedov z Avdijivky, mnohí si ma ešte pamätali z evakuácie, a navrhoval som im, aby vycestovali. No nechceli. Brali to tak, že už raz odišli, a nechceli to opätovne zažiť. Ľudia si vyberajú svoj osud sami. Netuším, čo je s nimi teraz.
Prečo častá otázka – prečo ľudia zostávajú v ostreľovaných mestách, kde ide doslova každý deň o život. Vy máte pre tých, ktorí ju kladú, odpoveď?
Nemám jednoznačnú odpoveď. Ľudia zostávajú z vlastnej vôle. Dokonca i niektorí chorí rodičia, ktorí na podobných miestach zostávajú so svojimi deťmi. My ich odtiaľ vyvezieme a oni sa vrátia. Stalo sa mi to niekoľkokrát aj v Avdijivke, aj v Pokrovsku. Žiaľ, sú aj takéto prípady. Deti sú bezmocné, ak majú podobne nedbanlivých rodičov.
Štát s tým nevie nič spraviť?
Zákonodarstvo nám nedáva žiadne právomoci, aby sme to mohli nejako ovplyvniť. Spolupracujeme s vojenskou administratívou aj sociálkou, varujeme rodičov, policajti pre mladistvých spisujú na rodičov protokoly, ale skončí sa to pokutou. Predstavte si tie podmienky napríklad v Pokrovsku, ktorý je pod neustálou paľbou, kde nefunguje spojenie, kde nie je elektrina, plyn ani voda. Ľudia za podobných okolností zostávajú dokonca aj v zime. Deti nevidia denné svetlo, nemôžu byť v kruhu svojich rovesníkov, nemôžu sa hrať na ihrisku. Takmer celý deň trávia v pivničných priestoroch. Ja netuším, čo tí rodičia majú v hlavách.
Poznáte i prípady s tragickým koncom?
Pamätám si na prípad z Avdijivky. Bola vyhlásená nútená evakuácia. Náš tím prišiel do jednej z rodín, existuje z toho aj video, ako ich prehovárame. Išlo o rodinu, v ktorej bol jedenročný chlapček. Ešte v ten deň sa časť mesta, kde žili, ocitla pod masívnym ostreľovaním Gradu (raketomet, pozn. red). Zásah dostal aj ich dom, v ktorom sa v tom čase nachádzala babička a to malé dieťa. Matka a otec dieťaťa, ktorí boli na dvore, boli zranení. Babička a dieťa nemali šancu. Dom zachvátil požiar, no hasiči sa k nim nevedeli dostať. Keď to všetko utíchlo, ja osobne som do škatule 30 x 30 centimetrov pozbieral ostatky, ktoré zostali z babičky aj dieťaťa. Zostala len maličká lebka. Ostatky následne zamierili na expertízu.
Keď si človek vyberá profesiu policajta, zrejme je pripravený na to, že v živote môže vidieť skutočne strašné veci…
My v Avdijivke sme vojnu zažili už v roku 2014. Mesto ostreľovalo delostrelectvo a už vtedy sme videli mŕtvych. V roku 2017 front nakoniec utíchol, mesto sa začalo spamätávať. Postavili sa nové školy, škôlky, Avdijivka ožila. Pri rôznych príležitostiach sa dokonca konali koncerty s hviezdami ukrajinskej estrády.
Pamätáte si na evakuáciu, ktorú sprevádzalo veľké riziko, že sa nemusíte vrátiť? Alebo vlastne každá evakuácie je taká?
Každá evakuácia je samostatný príbeh. Na začiatku ruskej invázie sme netušili, čo je FPV dron, ktorý na vás môže zhodiť výbušné zariadenie. Vtedy útočilo najmä delostrelectvo a letectvo. Chod vojny sa však zmenil a aj protivník sa, žiaľ, zdokonaľuje. Prvýkrát sme útok FPV dronom na vlastnej koži zažili na konci roka 2023. Zasiahol naše auto, no mali sme veľké šťastie, že nevybuchol. Iba do nás narazil a spadol na cestu.
V lete 2024 dron vybuchol vedľa nášho auta. S parťákmi sme mali ľahké kontúzie (otras vnútorných orgánov v dôsledku tlakovej vlny, pozn. red). Evakuovali sme práve ženu, no len čo sme ju naložili a nasadali sme do auta, vtedy sa objavil dron.
Následne sme FPV drony začali vnímať najmä na fronte pri pokrovskom úseku. V Deň ústavy Ukrajiny, 28. júna, sme sa vydali do mesta, dostali sme viacero žiadostí o evakuáciu. Keď sme vošli do Pokrovska, zbadali sme skupinu ľudí. Boli to obyčajní civilisti, cyklisti, na ktorých zaútočil dron. Žena, muž a mladý chlapec. Dron typu Molnija, ktorý je schopný niesť väčšiu nálož, vybuchol rovno pri nich. Muž bol ťažko zranený, dve amputácie, veľké zranenia spôsobené úlomkami. Začali sme ho ihneď nakladať do vozidla, nemohli sme skrátka len tak prejsť okolo. Keď sme ho nakladali, museli sme neustále kontrolovať nebo, pretože nad nami neustále lietali drony.
A čo žena a chlapec?
Žena bola tiež zranená, asi 20-ročný chlapec utrpel ľahké poranenia. Všetkých sme naložili do auta. Muž bol pri vedomí, no masívne krvácal, hneď sme mu končatiny stiahli turniketmi (škrtidlo, pozn. red). Evakuáciu ľudí sme museli odložiť, pretože sme museli poskytnúť prvú pomoc.
Počas výjazdu z Pokrovska do nášho auta ale napálila Molnija. Auto poškodené, zničené kolesá. Uviazli sme. Môj mladý kolega mal v nohe úlomky. Zavolali sme o pomoc a tá aj prišla, no stratili sme tým hodinu času. Chlapci ihneď vzali zranených civilistov. Keď som neskôr dorazil do nemocnice, videl som, že muž s amputáciami je na JIS-ke, a potom mi dali vedieť, že večer zomrel. Keby nás vtedy (Rusi) neboli zasiahli dronom, možno by to prežil.
Čo všetko vás chráni pred dronmi?
Jazdíme na opancierovaných vozidlách. Autá majú Starlink aj rušičku. Pred výjazdom ju vždy preveríme, aby sme mali istotu, že funguje, keďže tá rušička znamená náš život aj život ľudí, ktorých vyvážame. Zároveň máme brokovnice, aby sme sa mohli brániť aj týmto spôsobom. Keď prebieha evakuácia, jeden z kolegov vždy kontroluje nebo nad nami, aby sa k nám nepriblížil dron.
Sledujete to, čo sa deje v medzinárodnej politike, rokovania, ktoré majú podľa politikov vyjednať mier?
Policajti sa snažia neliezť do politiky. Ale pochopiteľne tak, ako všetci, aj my čítame aj sledujeme správy. A o prímerí počúvame od roku 2014.
Ste skeptický?
Áno.
Kedy cítite, že vám táto práca dáva zabrať?
Keď vidím ľudské nešťastie. Keď vidím, ako pred ich očami i mojimi očami umierajú ich blízki ľudia. Keď sa ich pokúšate prehovoriť, aby zo zóny bojov odišli a oni vám odpovedajú, že to nejako zvládnu. A potom na druhý deň zistíte, že ten človek je mŕtvy a jeho blízki priznávajú, že vás mali počúvnuť.
Kde sa podľa vás na podobných miestach berie viera v to, že práve ich dom či bytovka to ustojí?
Ľudia často nechápu, čo sa naozaj deje, nevidia celý ten obrázok. Dávam im príklady, opisujem im, čo sa dialo v Avdijivke alebo v iných mestách, ktoré zasiahol front, keď sa v ich uliciach vedú strelecké súboje. Hovorím im, že v takých podmienkach je takmer nemožné prežiť. Sám mám v rodine príklad, keď som musel niekoho prehovárať – moju vlastnú svokru. Snažila sa v Avdijivke vydržať do poslednej chvíle. Manželka jej neustále volala a presviedčala ju, aby odišla. Keď sa na okraji mesta rozbehli pouličné boje, bol január 2024, prišiel som po ňu – vtedy už ďakovala, že sme ju tam nenechali. Dnes žije v bezpečnom regióne krajiny.
Ovplyňuje ľudí aj strach presídliť sa na iné miesto, obavy, že netušia, čo s nimi bude, kam sa podejú?
Ľudia vidia, ako zomierajú ich blízki, ich susedia, hovoria, že nevedia ako ďalej žiť. No strach z nepoznaného niekedy víťazí dokonca nad strachom zo smrti, aktuality.sk
X X X
Trump zvažuje na Ukrajine nasadiť americké súkromné armády
Americký prezident Donald Trump zvažuje ako jeden z variantov bezpečnostných záruk na Ukrajine nasadenie jednotiek súkromných amerických spoločností, ktoré by po uzavretí prímeria slúžili ako odstrašenie proti ďalšej ruskej invázii. Informuje o tom britský denník The Telegraph, ktorý prišiel s vôbec najdetailnejším opisom plánu bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ktorý zahŕňa napríklad aj tureckú misiu v Čiernom mori.
Britský denník uviedol, že Trump tento plán navrhol ako náhradné riešenie po tom, čo sľúbil, že jednotky americkej armády na Ukrajine nebudú v rámci bezpečnostných záruk nasadené.
Namiesto nich by ale svojich vojakov mohli nasadiť súkromné americké spoločnosti, ktoré by pomohli s výstavbou ukrajinskej frontovej obrany, s ochranou nových základní postavených neďaleko frontu a zároveň by chránili americké obchodné záujmy.
„Predné opevnenia a základne v okolí by mohli byť postavené americkými súkromnými vojenskými dodávateľmi, rovnako ako to bolo v Iraku a Afganistane,“ tvrdí denník s tým, že by európske mocnosti tento krok vnímali ako významnú podporu. Prítomnosť týchto spoločností na Ukrajine by fungovala zároveň ako odstrašenie pred ďalšou Ruskou inváziou.
USA tento plán prerokúvajú v rámci širšej diskusie o možných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, na ktorých pracuje takzvaná koalícia ochotných na čele so Spojeným kráľovstvom a Francúzskom. O možnom nasadení spomínaných amerických spoločností sa pritom začalo hovoriť už potom, čo USA s Ukrajinou podpísali na konci apríla dohodu o nerastnom bohatstve.
Bezpečnostné záruky, prezbrojenie Ukrajiny a výcvik NATO
Európski spojenci Ukrajiny na konečnom pláne bezpečnostných záruk začali podľa denníka pracovať oveľa intenzívnejšie potom, čo im Trump povedal, že ruský vodca Vladimír Putin pri spoločnom augustovom stretnutí na Aljaške súhlasil s tým, aby západní spojenci poskytli Ukrajine bezpečnostné záruky.
Koalícia ochotných dlhodobo hovorí o tom, že hlavnou stratégiou budúceho odstrašenia je vybudovanie silnej ukrajinskej armády, ktorá by chránila frontovú líniu po uzavretí prímeria. Ukrajina by bola prezbrojená a jej vojaci by získali výcvik od európskych krajín NATO. Zároveň by Kyjev aj naďalej mal možnosť prostredníctvom európskych spojencov nakupovať americké zbrane.
Niektoré európske krajiny navrhujú vytvorenie nárazníkovej zóny medzi ukrajinskými a ruskými pozíciami potom, čo bude uzavreté prímerie. Podľa denníka sa dá očakávať, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bude požadovať, aby v tejto zóne boli prítomné európske jednotky, Trump pritom hovoril o možnosti, že by sa podieľala aj Čína.
Ak Rusi znova napadnú Ukrajinu, budeme bojovať po jej boku
Dlhodobo sa tiež hovorí o možnom nasadení európskych jednotiek na Ukrajine, ktoré by sa nachádzali vo vnútri krajiny pre prípad, že by Rusi porušili prímerie a znovu začali inváziu. „Hlavným cieľom je ukázať Ukrajincom, že ak Rusko znovu napadne ich krajinu, budeme bojovať po ich boku,“ povedal denníku európsky úradník, ktorý si neželal byť menovaný.
Podľa denníka by sa do tejto operácie chcelo zapojiť „niekoľko desiatok krajín“, ako je Británia, Francúzsko, Nemecko, Belgicko alebo pobaltské a škandinávske krajiny. Predtým sa hovorilo o 30-tisíc vojakoch, toto číslo sa ale znížilo kvôli nedostatku zdrojov a tiež kvôli tomu, aby nebolo v očiach Putina vnímané ako „príliš silné“.
Tieto sily by pritom podľa denníka boli na Ukrajine nasadené na päť až desať rokov, alebo dovtedy, kým by si európski spojenci boli istí, že je ukrajinská armáda dostatočne silná na to, aby Rusov v prípade nutnosti zastavila sama.
Ako ale podotkol denník, najpravdepodobnejším scenárom je, že by európske jednotky boli nasadené viac na západ Ukrajiny, kde by trénovali ukrajinských vojakov. S tým ako prvý vlani prišiel francúzsky prezident Emmanuel Macron, vtedajší americký prezident Joe Biden to ale zamietol s tým, že by išlo o eskaláciu.
Ďalším bodom diskusie o bezpečnostných zárukách je zavedenie bezletovej zóny, ktorá by Ukrajine umožnila bezpečne obnoviť komerčné lety. Tento plán by bol realizovaný postupne s tým, že najprv by sa lietalo na západ Ukrajiny, napríklad do Ľvova, a postupom času by sa začalo lietať aj viac na východ, vrátane Kyjeva.
„Spustenie leteckej dopravy je považované za kľúčový prvok pre oživenie investícií do vojnou spustošenej krajiny a pomohlo by tiež utečencom vrátiť sa domov,“ konštatuje denník.
Podľa plánov by tiež Turecko mohlo viesť námornú misiu v Čiernom mori s cieľom zabezpečiť obchodné námorné trasy do a z Ukrajiny. Misia, podporovaná čiernomorskými štátmi Bulharskom a Rumunskom, by tiež viedla úsilie o odmínovanie vôd.
Putinovi sa veriť nedá a všetko závisí od Američanov
Akékoľvek nasadenie európskych spojencov je závislé od pomoci Spojených štátov. Denník hovorí o nutnosti zaistiť logistiku pomocou amerických lietadiel, ktoré by prevážali potrebné vybavenie a jednotky východne smerom na Ukrajinu.
Dôležité sú však aj americké spravodajské informácie, pretože Európa nemá potrebné satelitné schopnosti, vďaka ktorým by mohla monitorovať dodržiavanie prímeria.
Európski a americkí predstavitelia tiež diskutujú o tom, že by všetky operácie spojené s bezpečnostnými zárukami viedol americký veliteľ, pretože Európa nemá potrebné skúsenosti s koordinovaním veľkých vojenských misií.
Okrem toho Európa tiež požaduje, aby jej jednotkám z Poľska a Rumunska kryli chrbát americké stíhačky, čo je podľa denníka jedna z hlavných požiadaviek na Donalda Trumpa – nasadiť viac amerických stíhačiek a amerických rakiet v Európe, ktoré by sa zapojili okamžite po tom, čo by Rusko porušilo prímerie.
Európski predstavitelia sa však obávajú, že všetky diskusie o zárukách pre Ukrajinu vyjdú navnivoč, pretože sa domnievajú, že ruský vodca Putin nemá skutočný záujem uzavrieť prímerie. Mnohí z nich veria, že Moskva Trumpa vo vyjednávaniach ťahá za nos a skutočných cieľom Rusov je dobyť na Ukrajine ďalšie územie.
Ukrajina s americkým návrhom na prímerie súhlasila už v marci, Rusi ho ale aj naďalej vehementne odmietajú./agentury/
X X X
Objavil sa vplyvný Rus, ktorý chce ukončiť vojnu? Putin preto asi vysťahuje z Kremľa dlhoročného kamaráta
Ruský líder uskutočnil organizačnú zmenu, ktorá na prvý pohľad nestojí za pozornosť. Vladimir Putin zrušil dve oddelenia v Kremli a nahradil ich jedným útvarom. Dôležité je to, že jeden zo zástupcov šéfa prezidentskej kancelárie Dmitrij Kozak stratil svoju agendu. Táto zmena podporila špekulácie, že medzi ním a Putinom vznikol spor súvisiaci s inváziou na Ukrajinu.
Dmitrij Kozak je zástupca šéfa kancelárie ruského prezidenta.
Výbuch v Melitopole: Ukrajinský odpor hlási likvidáciu mikrobusu s kadyrovcami
Kozak dohliadal na oddelenia kultúrnej a cezhraničnej spolupráce so zahraničnými štátmi. Namiesto dvoch útvarov vznikol jeden, ktorý sa nazýva oddelenie pre strategické partnerstvo a spoluprácu. Putin rozhodol, že na jeho činnosť bude dozerať Sergej Kirijenko, ktorý vykonáva funkciu prvého zástupcu prezidentskej kancelárie.
Putina spája s Kozakom dlhoročné kamarátstvo a preto vyznieva divne, že prezident zobral náplň práce svojmu významnému podriadenému v Kremli. Kozak vyštudoval právo v Leningrade, v rodnom meste Putina, ktoré v roku 1991 premenovali na Petrohrad. Keď Putin na jar 2000 prvýkrát vyhral voľby hlavy štátu, vymenoval Kozaka za zástupca šéfa prezidentskej kancelárie. Od jesene 2004 potom vystriedal rôzne dôležité funkcie v štátnom aparáte. Ešte predtým (vo februári toho roku) riadil Putinovu predvolebnú kampaň, keď sa uchádzal o druhý mandát v Kremli.
V období 2008 – 2020 bol Kozak podpredseda vlády. Putin sa na neho zjavne spoliehal, pretože ho poveril koordináciou príprav na zimnú olympiádu v Soči v roku 2014. V januári 2020 sa vrátil do Kremľa. Prišiel na pozíciu, ktorú zastáva doteraz.
Americký denník New York Times pred tromi týždňami napísal, že Kozak sa nezhoduje s Putinom v názore na ruskú vojnu proti Ukrajine. A údajne bol jedným z mála tých, čo na zasadnutí Bezpečnostnej rady Ruskej federácie vo februári 2022 odmietali podporiť chystanú inváziu. „Podľa zdrojov blízkych Kremľu je Kozak v súčasnosti jediný vysokopostavený predstaviteľ v Putinovom najbližšom okolí, ktorý prejavil nesúhlas s pokračujúcimi vojenskými akciami na Ukrajine. V štvrtom roku vojny navrhol Putinovi zastavenie bojov a začatie mierových rozhovorov,“ uviedol New York Times.
Ruské noviny Vedomosti pred niekoľkými dňami informovali, že Kozak by sa mal stať novým splnomocnencom prezidenta v Severozápadnom okruhu Ruskej federácie. Existuje ich osem, do tohto patrí desať oblastí a Petrohrad. Splnomocnenec vykonáva funkciu v tomto meste, takže Kozak by sa z Moskvy musel odsťahovať. „Nikdy nekomentujeme personálne dohady,“ reagoval hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku Vedomostí, či je to pravda.
Chystané rošády naznačujú, že Kozak by naozaj mohol odísť z Kremľa do Petrohradu. Súčasný šéf Severozápadného okruhu Alexandr Gocan sa totiž uchádza o funkciu generálneho prokurátora. Tento post patrí Andrejovi Krasnovovi, ktorý by chcel obsadiť uvoľnené miesto predsedu najvyššieho súdu (nepochybne sa to udeje, pretože je jediný kandidát).
O motívoch nesúhlasu Kozaka s Putinom v spojitosti s vojnou nie je známe nič. Môže byť jedným z dôvodom prvý údaj v životopise tohto 66-ročného blízkeho spolupracovníka prezidenta? Narodil sa totiž v obci Bandurove na Ukrajine, takže k napadnutému štátu môže mať citový vzťah. Aj meno v rodnom liste mal ukrajinské: Dmytro Mykolajevyč Kozak.
Ak sa Putin skutočne rozhodne zbaviť Kozaka zo svojej blízkosti v Kremli, jasne by to naznačovalo, že nechce mať pri sebe nikoho, kto presadzuje konečne mierové riešenie vojnového ťaženia proti Ukrajine. A fakticky by to teda podporilo domnienku, že nemá záujem priamo rokovať o ukončení zabíjania s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským./agentury/
X X X
Fico sa pri návšteve Číny budúci týždeň znova stretne s Putinom
Premiér Robert Fico sa na budúci týždeň v Číne stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Poradca Kremľa Jurij Ušakov na otázku ohľadom možného stretnutia oboch predstaviteľov podľa agentúry AFP odpovedal, že je plánované. Nespresnil však, kedy sa stretnú ani o čom budú rokovať./agentury/
X X X
Trenčianska polícia obvinila z podvodu štyroch mužov z cudziny
Tím podvodníkov, vystupujúcich ako klampiari, podvádzal starších občanov v Trenčianskom kraji. Celková škoda sa vyšplhala na desiatky tisíc eur.
Trenčiansky policajný vyšetrovateľ obvinil štyroch mužov cudzej štátnej príslušnosti vo veku 27, 30, 31 a 32 rokov z pokračovacieho zločinu podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva. Obvinení, vystupujúci ako klampiari, podviedli v súvislosti s opravami striech vo viacerých obciach Trenčianskeho kraja osoby vyššieho veku. Informovala o tom v sobotu na sociálnej sieti trenčianska krajská polícia.
Obvinení v období od 22. apríla 2024 do 26. februára 2025 v Mníchovej Lehote, Adamovských Kochanovciach, Trenčianskych Stankovciach, Nedašovciach a v chatovej oblasti na Zelenej vode oslovili piatich poškodených s ponukou výmeny strešnej krytiny a odkvapového systému. „V dvoch prípadoch vstúpili na pozemok bez predchádzajúceho súhlasu jeho majiteľa a začali s výmenou odkvapového žľabu. V ďalších troch prípadoch nakoniec súhlasili poškodení s výmenou, avšak suma, na ktorej sa dohodli, bola vo všetkých prípadoch nakoniec oveľa vyššia,“ uviedla polícia.
Podvodníkom hrozí trest až osem rokov
Vo všetkých prípadoch muži podľa nej poškodeným tvrdili, že plech im vydrží 20 rokov, že je kvalitný a prácu spravia lacno a dobre, čo sa nakoniec nezakladalo na pravde. „Obvinení poškodených uviedli do omylu v kvalite materiálu, v prevedení prác, ako aj v cene práce, čím sa na ich škodu obohatili a svojím konaním im spôsobili celkovú škodu vo výške 41 630 eur. Skutku sa dopustili na chránených osobách – osobách vyššieho veku,“ doplnila.
Policajti sa prípadom intenzívne zaoberali, vykonali všetky procesné úkony s cieľom objasnenia skutku a k vypátraniu mužov. Všetkých štyroch obvinených polícia v zmysle zákona obmedzila na osobnej slobode a po vykonaní procesných úkonov ich umiestnila do cely policajného zaistenia. „Na obvinených vyšetrovateľ spracoval podnet na podanie návrhu na ich vzatie do väzby a spisový materiál odovzdal prokurátorovi na ďalšie konanie. V prípade dokázania viny im hrozí trest odňatia slobody na dva až osem rokov,“ dodala polícia, aktuality.sk
X X X
Do obranného programu Európskej únie pôjde až 800 miliárd eur
EÚ plánuje investovať 800 miliárd eur do zvýšenia obranných kapacít členských krajín do roku 2030. Poľsko sa stane hlavným príjemcom z prostriedkov programu SAFE.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nedeľu povedala, že 800 miliárd eur vyčlenených na obranný program EÚ môže a malo by byť investovaných do roku 2030. Zároveň vyhlásila, že Poľsko bude najväčším príjemcom prostriedkov z programu SAFE (Security Action for Europe), ktorý má posilniť bezpečnosť Európy, pričom členským krajinám poskytne výhodné pôžičky z rozpočtu EÚ, informuje TASR podľa agentúry PAP.
Šéfka EK sa takto vyjadrila počas nedeľnej návštevy Poľska, keď spoločne s poľským premiérom Donaldom Tuskom navštívila dedinu Ozierany Male v Podleskom vojvodstve na hraniciach s Bieloruskom. Médiám na tlačovej konferencii s Tuskom tiež povedala, že EK navrhla desaťnásobné zvýšenie výdavkov na vojenskú mobilitu a päťnásobný nárast investícií do obrany.
Pôžičky pomôžu bezpečnosti
Von der Leyenová taktiež uviedla, že EÚ sa podarilo urýchliť spoločné nákupy v rámci programu SAFE. Ten je súčasťou širšieho projektu zameraného na posilnenie obrannej kapacity Európy do roku 2030 a počíta s pôžičkami na nákupy vojenského vybavenia do výšky 150 miliárd eur, ktoré budú poskytnuté zainteresovaným členským krajinám.
Zmienené finančné prostriedky sú podľa šéfky EK určené na to, aby sa Európa stala silnejšou a bezpečnejšou, pričom o takého pôžičky zo SAFE požiadalo už 19 krajín. Von der Leyenová priblížila, že práve Poľsko bude ich najväčším príjemcom.
Šéfka EK taktiež uviedla, že prostriedky z programu SAFE by mohli byť použité buď na spoločné nákupy v rámci EÚ, alebo aj na investície do ukrajinského priemyslu, keďže pre EÚ má zásadný význam, aby Ukrajina zostala silná a chránená.
Hranica čelí hybridným útokom
Priblížila, že na poľské hranice s Bieloruskom prišla, aby vyjadrila solidaritu Európy s Poľskom, ktoré je krajinou v tzv. prvej línii čeliacou cynickým hybridným útokom. Dodala, že za túto hranicu, ktorá je zároveň aj východnou hranicou EÚ, je spoluzodpovedný celý euroblok. S poľským premiérom si pri pohraničnej dedine Ozierany Male prezreli zriadené bariéry, opevnenia a monitorovacie systémy.
Tusk taktiež zdôraznil dôležitosť tejto hranice. Uviedol, že von der Leyenová má svojou návštevou všetkým ukázať, že „toto je hranica, ktorú musíme chrániť a do ktorej musíme investovať aj európske peniaze“. Posledné dni a týždne vojny na Ukrajine podľa slov poľského premiéra pritom jasne ukázali, že „žiadne ústupky či žiadne rafinované hry s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a agresívnym Ruskom nepovedú k úspechu a nezaručia našu bezpečnosť“.
Šéfka EK v týchto dňoch cestuje po krajinách EÚ, najmä tých susediacich s Ruskom či Bieloruskom. Najskôr v piatok navštívila Lotyšsko a Fínsko, následne v sobotu Estónsko. Po návšteve Poľska bude ešte v nedeľu pokračovať cestou do Bulharska a v pondelok zase zavíta do Litvy a Rumunska, aktuality.sk
X X X
Syn po hádke zavraždil vlastnú matku. Sám sa udal na polícii
V rodinnom dome v obci Matiašovce v Prešovskom kraji sa v nedeľu odohrala rodinná tragédia. Syn po hádke zavraždil svoju 83-ročnú matku. Potom zavolal na tiesňovú linku a sám sa udal.
Ako informoval portál tvnoviny.sk, policajná hliadka po príchode na miesto našla bezvládne telo ženy s bodnými poraneniami v oblasti krku aj na tele.
„Na základe volania polície sme na miesto vyslali ambulanciu rýchlej lekárskej pomoci. U 83-ročnej ženy, žiaľ, lekár musel konštatovať úmrtie,“ uviedla hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR Petra Klimešová.
Muža, ktorý sa mal k činu priznať, polícia zadržala./agentury/
X X X
Talianske železnice chcú vybudovať vysokorýchlostnú európsku sieť
Ambiciózny projekt železníc FS plánujú európsku vysokorýchlostnú sieť, ktorá má skrátiť časy jazdy medzi Parížom, Milánom, Londýnom a Rímom, čím by konkurovala leteckým spojením.
Talianske štátne železnice (Ferrovie dello Stato, FS) majú ambiciózne plány, chcú vybudovať „vysokorýchlostné metro Európy“. Táto sieť by mala spojiť najdôležitejšie európske mestá a byť skutočnou alternatívou k lietadlu, povedal to v rozhovore pre francúzsky ekonomický denník Les Échos šéf železníc Stefano Donnarumma. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.
„Naším cieľom je vytvorenie konzorcia, ktoré umožní železničným spoločnostiam koordinovať svoje investičné plány. Naším snom je európska vysokorýchlostná sieť realizovaná spoluprácou viacerých prevádzkovateľov,“ uviedol Donnarumma.
Talianske železnice napríklad plánujú rýchle železničné spojenie medzi Rímom a Berlínom cez Mníchov a Innsbruck. V Španielsku má FS prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Iryo už podiel vo výške 25 % na trhu vysokorýchlostnej dopravy.
Skrátia jazdu do Paríža
Donnarumma zároveň potvrdil cieľ FS prevádzkovať do roku 2029 železničnú trasu Paríž – Londýn v rámci projektu v hodnote približne 1 miliardy eur. Talianske a francúzske vysokorýchlostné siete by mali byť v budúcnosti lepšie prepojené, so spojeniami medzi Parížom a Milánom, kde by sa mal skrátiť čas jazdy na päť a pol hodiny (v súčasnosti je to niečo vyše sedem hodín).
Talianske vysokorýchlostné vlaky na novej trati Paríž – Marseille len približne dva mesiace po spustení zaznamenávajú obsadenosť 76 %, čo výrazne prekonalo očakávania. Ceny sú približne o 30 % nižšie v porovnaní s cenami francúzskej železničnej spoločnosti SNCF.
V súčasnosti Ferrovie dello Stato prepraví ročne približne 230 miliónov cestujúcich v zahraničí. Medzinárodné tržby v roku 2024 dosiahli tri miliardy eur pri celkovom obrate 16,5 miliardy eur. FS počítajú s tým, že počet cestujúcich v zahraničí by mal v najbližších piatich rokoch vzrásť o 40 %, aktuality.sk
X X X
PS chce zosadiť šéfa SIS, Takáč hovorí o hyenizme. Kde chce štát šetriť? Minister odmietol vyššie dane, potom sa opravil
Na riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) musia platiť tie najprísnejšie kritériá. V reakcii na sobotňajšiu nehodu šéfa tajnej služby Pavla Gašpara to v relácii ta3 V politike uviedla poslankyňa Progresívneho Slovenska (PS) Tamara Stohlová. Gašparovi vyčítala, že vozidlo, na ktorom havaroval, neuviedol v majetkovom priznaní. Naopak, minister pôdohospodárstva Richard Takáč zo Smeru sa ho zastal a tvrdí, že opozícia na incidente len zbiera politické body.
Takáč v reakcii na Gašparovu nehodu uviedol, že podobných incidentov sa dejú denne stovky. Kolíziu v Nitre na Dobšinského ulici podľa neho opozícia „hyenisticky“ zneužila na to, aby získala politické body. Hovorí, že opozícia klame a zavádza spoločnosť.
„Pán Gašpar má predmetné auto napísané na firmu, na spoločnosť, v ktorej bol v minulosti konateľom aj spoluvlastníkom. Keď nastúpil do funkcie, tak, samozrejme, konateľom odvtedy nie je, a predmetné auto vlastní spoločnosť a predmetný podiel v spoločnosti má zapísaný vo svojom majetkovom priznaní,“ obhajoval riaditeľa SIS minister Smeru.
PS: Auto nepriznal
Rovnakú verziu priznal na sociálnej sieti aj Gašpar. Auto, ktoré viedol, podľa jeho slov kúpil pred viac ako piatimi rokmi za peniaze, ktoré zarobil. „Stálo menej ako napríklad nová Škoda Superb,“ tvrdí.
Stohlová podotkla, že riaditeľ SIS jazdí na aute výraznej neónovej farby, podľa svedkov šoféroval rýchlo a pri nehode sa zranila aj mladistvá osoba. „Auto, na ktorom jazdí šéf tajnej služby, neuvádza vo svojom majetkovom priznaní. Podľa jeho deklarovaných príjmov si podobne ako na svoju vilu, dom, byt, chatu, ktoré uvádza v tom majetkovom priznaní, nemohol zarobiť,“ poznamenala.
Trvá na tom, že Gašpar mal auto priznať. „Voči pánovi Gašparovi by sme mali mať tie najprísnejšie kritériá, lebo je riaditeľom SIS,“ pokračovala. Zopakovala postoj PS, že Gašpar by mal funkciu opustiť, pretože ju získal len preto, že je synom poslanca Smeru Tibora Gašpara.
Takáč si nepamätá podobné „prepieranie“ po nehodách poslanca Jaroslava Spišiaka (PS) či asistenta europoslanca Martina Hojsíka (PS). Či bude pre nehodu v Nitre zasadať parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, minister nevie, rozhodnutie bude podľa neho na poslancoch. Za Gašparom stojí. Peniaze podľa neho zarobil ešte predtým, ako vedel, že bude raz pôsobiť na aktuálnom poste.
Šéf SIS Pavol Gašpar k bezpečnostnej situácii v školách (archív)
Video
Kde bude vláda šetriť?
Budúcoročná konsolidácia by mala byť podľa šéfa pôdohospodárstva na úrovni 2,7 miliardy. Vláda je podľa jeho slov limitovaná schválením štátneho rozpočtu.
„Momentálne na základe viacerých zasadnutí koaličných rád už došlo k viacerým dohodám na základe rôznych konsolidačných opatrení, ale, samozrejme, ešte nie sme vo finále z hľadiska stopercentnej konsolidácie,“ uviedol minister. Rieši sa podľa neho ešte otázka, v akej výške zasiahne rezorty.
Koaličná rada bude preto zasadať aj v pondelok. Odhaduje, že do konca týždňa by mohla verejnosť vedieť viac o nastavení opatrení. „Zvyšovať dane sa nebudú,“ vyhlásil minister Smeru. „Nemám informáciu, že by sa dane mali zvyšovať. Aj keby som mal túto informáciu, tak to nepoviem v tejto diskusii, lebo si ctím korektné vzťahy s koaličnými partnermi. Sme sa dohodli, že pokiaľ nebude všetko odsúhlasené v rámci koalície, tak to nebudeme verejne prezentovať,“ spresnil agrominister.
Tvrdí, že na koaličné rady nechodí, a preto má k dispozícii len čiastkové informácie o tom, kde sa chystá vláda šetriť. Vyvrátil opozičné tvrdenie, že vláda ide zvyšovať DPH na 25 percent. „Samozrejme, úplný blud, nezmysel,“ zdôraznil.
Stohlová povedala, že informácie o zvyšovaní DPH a rušení sviatkov má PS z dobrých zdrojov. „Je to niečo, čo je v rotácii medzi opatreniami, ktoré sa zvažujú,“ stojí si za svojím. Pripomenula, že aj keď to premiér Robert Fico (Smer) odmietol, v minulosti došlo k podobnému scenáru.
Ako príklad uviedla vyhlásenia o tom, že potraviny nebudú drahšie, čo sa však nestalo. Hoci sa Ficova vláda posledné dva roky tvári, že konsoliduje, podľa poslankyne PS len vyťahuje ľuďom cez DPH a transakčnú daň peniaze z peňaženiek. „Máme tu vyšší deficit a väčší dlh, ako keď nastupovali. To už je aké babráctvo,“ poznamenala s tým, že kabinet likviduje slovenskú ekonomiku.
Predĺžia funkčné obdobie?
Akou sumou zasiahne konsolidácia rezort pôdohospodárstva, Takáč zatiaľ nevie. Čo sa týka rušenia či reformy krajov, nejde o tému, ktorá by sa dala realizovať hneď na budúci rok. Zlúčenie parlamentných a komunálnych volieb je však v hre.
„Je tu diskusia o tom, že by sa predĺžilo funkčné obdobie zo štyroch na päť rokov, tak aby sa to zlúčilo dohromady,“ povedal. Ak by tento scenár obce, mestá či kraje odmietli, vláda s takýmto návrhom nepríde. Znižovanie počtu žúp nie je podľa neho proces na krátke obdobie.
Poslankyňa PS poznamenala, že v hnutí majú nastavené pravidlá proti kumulácii funkcií. Stohlová kritizovala, že energopomoc musí byť adresná a nemala by ísť bohatým ľuďom, ktorým sa zvyšok populácie bude skladať na vyhrievané bazény. PS plánuje 4. septembra predstaviť svoj vlastný ekonomický program, ktorý nazýva Tresk.
Podľa šéfa pôdohospodárstva koalícia diskutuje aj o redukcii štátnych sviatkov tak, ako to urobili v prípade Dňa Ústavy Slovenskej republiky. Aký počet sviatkov „je ohrozený“ zatiaľ nevie./agentury/
X X X
Príbeh horolezkyne, ktorú nechali v Nebeských horách zomrieť. Priateľ poskytol mrazivé detaily
Jej príbeh sledoval celý svet so zatajeným dychom. A bohužiaľ nastal tragický koniec. Horolezkyňa Natalja Nagovicynová uviazla na hore Pobeda Peak v Nebeských horách vo výške 7000 metrov, pretože si zlomila nohu.
Natalja Nagovicynová.
Aj po týždni po zranení ešte mávala zo stanu, napriek tomu ju nechali bez záchrany. Čo sa presne stalo teraz detailne opísal jej priateľ.
V roku 2022 sa zoznámila Nagovicynová s režisérom Dmitrijom Sinitsynom. Filmár sa rozhodol natočiť dokument o jej manželovi Sergejovi a o ich ceste na Chán-Tengri. Tam Sergej dostal mŕtvicu a zomrel. Natalja ho ale odmietla opustiť a strávila s umierajúcim partnerom mrazivú noc. „Na manžela zostane pekná spomienka,“ reagovala po videní dokumentu.
Sinitsyn teraz opísal detaily z jej posledných dní aj mesiacov. „Na začiatku roka sa chystala na horolezeckú sezónu na sústredení v Ala Archa. Lenže si tam zlomila nohu a vyzeralo to, že sa pripraviť nestihne,“ cituje Sinitsyna web blesk.cz.
„Na konci júla ale aj tak odcestovala do základného tábora Chán-Tengri a potom sa presunula pod vrchol Pobeda. Podľa všetkých horolezcov je ale Pobeda náročnejšia než niekoľko osemtisícoviek. Samotná hore rozhoduje, koho pustí a koho nie,“ skonštatoval.
Následne sa dostal k tragickým detailom. „Bolo natiahnutých 1,5km lán, aby sa spustilo telo pani Lisjatinovej, ktorá tam zomrela vlani. Zdalo sa, že to všetkým uľahčí výstup. Nikto ale nezaistil západnú stenu hory. Nikdy sa nedozvieme, prečo sa Natalja rozhodla pokoriť takú horu v malom tíme len s Romanom,“ zúfal režisér.
„V rovnakom termíne prišli aj Talian Luca Sinegalia s Nemcom Guntherom a dvoma Iráncami. Natalja spoznala Lucu pri výstupe na Chán-Tengri s manželom,“ zmienil vzťah dvoch horolezcov, ktorí nakoniec na Pobede zomreli. Luca doniesol Nataljii zásoby, keď uviazla so zlomenou nohou a nebola schopná zliezť dole. Pri druhom výnose ale dostal opuch mozgu a zomrel.
„Dvoch Iráncov, Marjama a Hasanaa, zase poznal horský vodca, ktorý sa s Nataljou stretol vo výškovom tábore. Obaja sa na hore stratili bez stôp. Luca s Guntherom sa pokúsili o vrchol 12. augusta, ale nahor sa zvládol vyšplhať len Gunther. Pod vrcholom sa stretli s Nataljou a Romanom. Nataljin partner pri zostupe spadol na vrcholovom hrebeni. Keď tam spadne váš partner na lane, musíte zoskočiť na druhú stranu hory, aby ste zamedzili pádu. A pri tom zoskoku si Natalja zlomila nohu,“ opísal detailne, čo sa stalo v Kyrgyzstane. Natalja nasadila svoj život, aby zachránila horolezeckého partnera Romana.
Potom už boli záchranárske akcie sledované takmer naživo celým svetom. 16. augusta bol vyslaný vrtuľník MI-8 k Pobede. Kvôli poveternostným podmienkam ale havaroval vo výške 4900 metrov. „Pred smrťou nás zachránil zázrak. Vpravo i vľavo boli v ľadovci obrovské trhliny,“ uviedol jeden zo záchranárov.
Tí našli Romana v podobnej výške, ako spadol vrtuľník, Gunthera o 400 metrov vyšie. Všetci prečkali u trosiek stroja a na druhý deň ich evakuoval iný vrtuľník. „19. augusta potvrdil dron, že Natalja stále žije. Nasledujúci deň vyrazila záchranná výprava, ale zvládli sa dostať len do 5800 metrov. Potom sa výrazne zhoršilo počasie. 25. augusta sa podarilo získať povolenie k vzletu záchranného vrtuľníku Airbus H150, ktorý dokáže dopraviť ľudí až do 7000 metrovej výšky. Lenže ráno bol odvolaný kvôli zhoršujúcemu sa počasiu. A tak sa skončil celý príbeh. Natalja aj Luca zostali na hore,“ uzavrel Sinitsyn./agentury/
X X X
Pápež Lev XIV. apeluje na mier na Ukrajine a odsudzuje útok na školu v USA
Pápež Lev XIV. znovu apeloval na ukončenie bojov na Ukrajine. Počas modlitby tiež odsúdil útok na katolícku školu v USA, ktorý si vyžiadal tragické obete.
Pápež Lev XIV. v nedeľu opätovne vyzval na ukončene vojny na Ukrajine. Odsúdil tiež nedávny útok na americkú katolícku školu, ktorý si vyžiadal životy dvoch detí. TASR o tom informuje podľa správ agentúr DPA a AP.
„Dôrazne opakujem svoju naliehavú výzvu na okamžité prímerie a seriózny záväzok k dialógu,“ povedal Svätý Otec počas modlitby Angelus na Námestí svätého Petra.
„Žiaľ, vojna na Ukrajine naďalej prináša smrť a skazu,“ poznamenala hlava katolíckej cirkvi. Lev tak reagoval na posledné ruské bombardovania viacerých ukrajinských miest vrátane Kyjeva, ktoré si vyžiadali početné obete. Podľa jeho slov je teraz čas odložiť zbrane a vydať sa cestou rokovaní o mieri.
Vyzval k modlitbe za obete
Pápež pôvodom zo Spojených štátov sa vyjadril aj k nedávnej streľbe v katolíckej škole v americkom meste Minneapolis, pri ktorej zahynuli dve deti.
„Modlíme sa za obete tragickej streľby, ku ktorej došlo počas omše v škole v americkom štáte Minnesota,“ povedal. „Prosme Boha, aby zastavil pandémiu veľkých i malých zbraní, ktorá infikuje náš svet,“ zdôraznil počas modlitby.
Páchateľ stredajšej streľby, ktorá si vyžiadala dvoch mŕtvych a 18 zranených, bol posadnutý myšlienkou zabíjania detí. Vyjadroval tiež nenávisť voči takmer každej predstaviteľnej skupine obyvateľov vrátane Mexičanov, kresťanov a židov. Úrady identifikovali útočníka ako transrodovú ženu Robin Westmanovú, ktorá podľa amerických médií školu v minulosti navštěvovala, aktuality.sk
X X X
Talianske železnice chcú vybudovať vysokorýchlostnú európsku sieť
Ambiciózny projekt železníc FS plánujú európsku vysokorýchlostnú sieť, ktorá má skrátiť časy jazdy medzi Parížom, Milánom, Londýnom a Rímom, čím by konkurovala leteckým spojením.
Talianske štátne železnice (Ferrovie dello Stato, FS) majú ambiciózne plány, chcú vybudovať „vysokorýchlostné metro Európy“. Táto sieť by mala spojiť najdôležitejšie európske mestá a byť skutočnou alternatívou k lietadlu, povedal to v rozhovore pre francúzsky ekonomický denník Les Échos šéf železníc Stefano Donnarumma. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.
„Naším cieľom je vytvorenie konzorcia, ktoré umožní železničným spoločnostiam koordinovať svoje investičné plány. Naším snom je európska vysokorýchlostná sieť realizovaná spoluprácou viacerých prevádzkovateľov,“ uviedol Donnarumma.
Talianske železnice napríklad plánujú rýchle železničné spojenie medzi Rímom a Berlínom cez Mníchov a Innsbruck. V Španielsku má FS prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Iryo už podiel vo výške 25 % na trhu vysokorýchlostnej dopravy.
Skrátia jazdu do Paríža
Donnarumma zároveň potvrdil cieľ FS prevádzkovať do roku 2029 železničnú trasu Paríž – Londýn v rámci projektu v hodnote približne 1 miliardy eur. Talianske a francúzske vysokorýchlostné siete by mali byť v budúcnosti lepšie prepojené, so spojeniami medzi Parížom a Milánom, kde by sa mal skrátiť čas jazdy na päť a pol hodiny (v súčasnosti je to niečo vyše sedem hodín).
Talianske vysokorýchlostné vlaky na novej trati Paríž – Marseille len približne dva mesiace po spustení zaznamenávajú obsadenosť 76 %, čo výrazne prekonalo očakávania. Ceny sú približne o 30 % nižšie v porovnaní s cenami francúzskej železničnej spoločnosti SNCF.
V súčasnosti Ferrovie dello Stato prepraví ročne približne 230 miliónov cestujúcich v zahraničí. Medzinárodné tržby v roku 2024 dosiahli tri miliardy eur pri celkovom obrate 16,5 miliardy eur. FS počítajú s tým, že počet cestujúcich v zahraničí by mal v najbližších piatich rokoch vzrásť o 40 %, aktuality.sk
X X X
Do Slnečnej sústavy mieri zvláštny objekt. Fyzik z Harvardu tvrdí, že by mohlo ísť o kozmickú loď
Zábery z Hubbleovho teleskopu ukázali, že objekt 3I/ATLAS žiari viac, než by mal, a to dokonca proti smeru letu. Tento jav vedie niektorých vedcov k záveru, že môže ísť o artefakt cudzej civilizácie.
Objav objektu 3I/ATLAS na začiatku tohtoročného leta spôsobil medzi astronómami i verejnosťou značný rozruch. Ide o vôbec tretí známy medzihviezdny objekt, ktorý prenikol do našej slnečnej sústavy. Podľa prvých výpočtov sa pohybuje rýchlosťou približne 60 kilometrov za sekundu, teda viac než 210-tisíc kilometrov za hodinu, a vesmírom putuje už neuveriteľných sedem miliárd rokov. To znamená, že vznikol ešte predtým, ako sa sformovala naša Slnečná sústava.
Vedci sa zhodujú, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o starobylú kométu bohatú na ľad a prach, ktorá sa len náhodou ocitla na trajektórii pretínajúcej našu sústavu. Zaujímavé je, že jej zloženie a správanie sa odlišuje od typických komét. Pozorovania naznačujú neobvykle vysoký pomer oxidu uhličitého k vode a niektoré merania ukazujú, že teleso akoby vyžarovalo viac svetla, než by malo, a to dokonca proti smeru svojho pohybu.
Harvardský profesor Avi Loeb je známy svojimi excentrickými hypotézami.
Práve tento fakt využil harvardský teoretický fyzik Avi Loeb, známy svojimi kontroverznými interpretáciami, aby ponúkol dve možné vysvetlenia. Podľa prvej hypotézy by mohlo ísť o fragment bohatý na rádioaktívny materiál, ktorý vznikol pri dávnom výbuchu supernovy. Rádioaktívny rozpad by dokázal generovať energiu a vysvetlil by pozorované žiarenie. Loeb však pripúšťa, že takáto možnosť je pomerne nepravdepodobná.
Druhá, odvážnejšia hypotéza hovorí o tom, že 3I/ATLAS nie je prirodzeným telesom, ale prastarou mimozemskou vesmírnou loďou s jadrovým pohonom. Podľa Loeba by práve tento typ energie mohol zabezpečiť tak vysokú rýchlosť a nezvyčajné správanie objektu. Zároveň dodáva, že žiariaca koma, ktorá objekt sprevádza, môže byť tvorená vrstvami prachu a častíc, ktoré sa počas miliárd rokov vesmírneho putovania usádzali na povrchu telesa a teraz sa uvoľňujú.
Loeb už v minulosti zaujal podobnými tvrdeniami. V roku 2017 interpretoval predĺžený tvar prvého známeho medzihviezdneho objektu ‚Oumuamua ako možný dôkaz existencie sondy poháňanej solárnou plachtou. Aj keď väčšina vedeckej obce jeho názory nepovažuje za pravdepodobné a hodnotí ich skôr ako intelektuálne cvičenia, nemožno im odoprieť schopnosť vyvolávať rozruch aj mimo odbornej verejnosti.
Definitívne odpovede môžu priniesť až jesenné pozorovania. V októbri sa 3I/ATLAS priblíži k Slnku a následne minie Mars. Očakáva sa, že sondy obiehajúce červenú planétu, najmä Mars Reconnaissance Orbiter, budú schopné zachytiť detailnejšie snímky a poskytnúť presnejšie údaje o chemickom zložení aj dynamike objektu./agentury/
X X X
Riaditeľ SIS Gašpar tvrdí, že havarované auto je registrované na firmu, kde bol konateľ
Riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Pavol Gašpar tvrdí, že auto, na ktorom v sobotu v Nitre havaroval, je registrované na firmu, kde bol pred výkonom verejnej funkcie konateľ a spoločník. Podiel v tejto spoločnosti pritom v majetkovom priznaní riadne uviedol. Napísal to na sociálnej sieti. Odmietol tvrdenia Progresívneho Slovenska (PS).
Šéf tajnej služby zároveň ešte v sobotu informoval, že auto, ktoré šoféroval, si kúpil pred viac ako piatimi rokmi za peniaze, ktoré si zarobil. „Stálo menej ako napríklad nová Škoda Superb,“ podotkol na sociálnej sieti.
PS, ako aj ďalšie opozičné strany vyzvali Gašpara na odstúpenie. Tvrdia, že riaditeľ SIS havarované auto v majetkovom priznaní neuviedol a tiež, že nie je kvalifikovaný na svoj post a jazdí proti predpisom.
Gašpar bol účastníkom dopravnej nehody v Nitre na Dobšinského ulici, kde došlo k zrážke dvoch osobných motorových vozidiel. Pri nehode utrpela maloletá osoba ľahké zranenie. Polícia oboch účastníkov nehody podrobila dychovej skúške na prítomnosť alkoholu, v oboch prípadoch bol výsledok negatívny. Nehodou sa polícia zaoberá./agentury/
X X X
Energetická pasca: Slovensko v nej každý rok nechá stovky miliónov eur. Odborníci bijú na poplach a ukazujú cestu von
Slovensko chce aj v roku 2026 tlmiť účty za energie. Koaličná rada schválila rámec, podľa ktorého sa pomoc dotkne približne 90 percent domácností a celkový dopad na štátny rozpočet má byť okolo 435 miliónov eur. Bez tejto schémy by podľa prepočtov vlády ceny plynu a tepla vzrástli zhruba o tretinu, elektrinu má na stabilných úrovniach udržať už skôr dohodnuté memorandum so Slovenskými elektrárňami. Podľa Asociácie poskytovateľov energetických služieb sú však milióny určené na energopomoc krátkozrakým riešením.
Štát tak bude budúci rok dotovať najmä plyn a teplo, a to najmä z rozpočtu, no v hre sú aj eurofondy. Elektrina zostane „pod kontrolou“ cez dohodnutú cenu silovej zložky. Detaily nároku na pomoc vláda zatiaľ stále nezverejnila, no rezort hospodárstva už skôr signalizoval zameranie sa na nízkopríjmové skupiny, no politické rozhodnutie dnes pracuje s hranicou pokrytia deviatich z desiatich domácností.
Ekonomická logika krátkodobých dotácií je jasná – znižujú okamžitý nárast cien za energie na faktúrach pre domácnosti. Dlhodobo to však nevedie k nižšej spotrebe energie ani k splneniu záväzkov modernizácie budov.
„Je neudržateľné, aby Slovensko každý rok dotovalo ceny energií pre domácnosti a doslova vyhadzovalo milióny eur, ktoré mohlo preinvestovať v projektoch s dlhodobým úžitkom. Ak sa bavíme konkrétne o energiách, riešením je znižovať ich spotrebu, nie doplácať za domácnosti, ktoré ju majú zbytočne vysokú. Investícia do obnovy budov je investíciou do úspor, zamestnanosti, technologickej modernizácie a energetickej bezpečnosti krajiny,“ povedal v tejto súvislosti predseda správnej rady Asociácie poskytovateľov energetických služieb Marcel Lauko.
Podľa asociácie by časť balíka mala smerovať do obnovy rodinných a bytových domov – to sú investície s návratnosťou, ktoré trvalo znižujú účty, zvyšujú komfort bývania aj energetickú bezpečnosť krajiny. Dôkazy pre takúto „investičnú terapiu“ nájdeme v európskych dátach. Buildings Performance Institute Europe odhaduje, že každý investovaný milión eur do obnovy budov vytvorí v priemere 12 až 18 lokálnych pracovných miest v remeslách a službách.
„Predstavme si, že z plánovaného balíka energopomoci by sa do obnovy budov investovalo napríklad 300 miliónov eur. Išlo by o priamu podporu stavebného sektora, pričom by mohlo vzniknúť až 5400 nových pracovných miest. Štát by to spozoroval aj v zvýšení príjmov do rozpočtu. Navyše, zníženie spotreby energie zníži aj potrebu dotácií v budúcnosti. Takto vyzerá udržateľné riešenie,“ doplnil Lauko.
Skutočným a udržateľným riešením, ktoré prináša dlhodobé benefity, sú podľa asociácie cielené investície do energetickej obnovy budov. Kým štátna pomoc dočasne zmierňuje finančný tlak na domácnosti za cenu vysokých nákladov pre štátny rozpočet, investície do zateplenia, výmeny okien či modernizácie vykurovacích systémov prinášajú trvalé zníženie nákladov na energie. Tieto opatrenia nielenže priamo znižujú energetickú náročnosť a emisie skleníkových plynov, ale zároveň zvyšujú hodnotu nehnuteľností a výrazne zlepšujú komfort bývania.
Pomoc vyjde draho
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že nastavenie energodotácií v roku 2026, na ktorom sa už v koalícii dohodli, bude pre verejné financie nákladnejšie než v tomto roku. Platí to aj napriek tomu, že sa pomoc obmedzí „len“ na 90 percent domácností.
Hlavným dôvodom je očakávaná vyššia trhová cena plynu, ktorá preváži úsporu spôsobenú rozhodnutím, že pomoc už nedostane každý. RRZ približuje, že dotácie tepla a plynu môžu dosiahnuť približne 435 miliónov eur pri nezmenenej spotrebe, kým pri stopercentne plošnej pomoci by náklady stúpli na približne 482 miliónov eur.
Rada zároveň varuje, že financovanie dotácií z eurofondov síce „odľahčí“ rozpočet, ale priamo uberie zdroje z investícií, alebo – ak sa tento výpadok nahradí dlhom – zhorší trajektóriu verejných financií.
Naozaj potrebuje pomoc takmer každý?
Premiér Robert Fico (Smer) už skôr povedal, že bez kompenzácií by plyn zdražel z aktuálne dotovanej ceny 63 eur za megawatthodinu (MWh) na zhruba 85 eur za MWh. Ceny tepla by narástli zo 139 eur za MWh na približne 180 eur (teda o 30–35 percent). Práve preto má pomoc zasiahnuť 90 percent domácností s odhadovaným účtom pre štát v objeme stoviek miliónov eur.
Odborníci však oponujú, že predstava takto širokej potreby je „scestná“, keďže energetická chudoba sa podľa odhadov ÚRSO týka približne 150-tisíc domácností (približne osem percent zo všetkých domácností). Zároveň platí, že bohatším domácnostiam, ktoré by si s vyššími cenami poradili, sa pomôže rovnako ako tým, ktoré sú na hranici chudoby.
Kritici sa zhodujú, že namiesto každoročného a neudržateľného „lepenia“ problému drahými dotáciami by sa mal štát sústrediť na systémové riešenia. Medzi ne patrí cielená pomoc pre skutočne ohrozené skupiny a predovšetkým masívna podpora investícií do znižovania energetickej náročnosti budov. Práve zatepľovanie a modernizácia vykurovania sú cestou, ako znížiť spotrebu a tým aj účty za energie natrvalo, a to bez každoročnej záťaže pre štátny rozpočet. Vláda sa však opäť rozhodla pre politicky jednoduchšiu, no ekonomicky a dlhodobo škodlivú cestu./agentury/