Bild: Ukrajina místo kapitulace válku. Další tisíce mrtvých. Gen. Německa kapitulaci Stalinovi. Ukrajinci válku bez lidí? Lidé utíkají do ciziny. Kdo politiky Ukrajiny přivede k rozumu? Kdy se Němec Merz postará o vyklizení fašistů Hitlera z Ukrajiny, jak žádá prezident Německa? Potíže festivalu v Cannes

Krutá vojna na Ukrajine a jej koniec je v nedohľadne, po odstúpení Donalda Trumpa z mierových rokovaní a neochote Vladimira Putina ukončiť svoj postup na Ukrajine naznačujú náznaky eskaláciu, píše nemecký bulvárny denník Bild. Cituje vojenského experta Nico Langea, podľa ktorého „sa Rusko pokúsi preniknúť do oblastí Sumy, Charkova a Dnepropetrovska, čím vytvorí nové problémy pre rokovania, okrem štyroch území anektovaných na papieri.“

Lange podľa agentúry Unian dôraznil, že Moskva už dlho plánovala novú ofenzívu od júna, „ktorá sa teraz začína“, a to aj napriek rokovaniam s Trumpom. Podľa experta Putin „nikdy nemal za cieľ uzavrieť prímerie“.

Lange dodal, že ruské okupačné sily sa naučili viesť vojnu s použitím dronov. Rusko hromadne vyrába nové bezpilotné lietadlá a chce ich aj používať.

„Rusi kopírujú taktiku druhej strany a dosahujú tak úspech. S tisíckami nových dronov a zariadením elektronického boja teraz poľujú na ukrajinskú logistiku a každý deň z nej desiatky vyraďujú,“ uviedol Niko Lange.

Monitorovací projekt DeepState podľa agentúry Unian informuje, že ruským jednotkám sa podarilo získať oporu v Sumskej oblasti. Nepriateľ získal kontrolu nad štyrmi dedinami blízko hraníc a územím okolo nich dodáva.

X X X

 Rusko aj v noci zo soboty na nedeľu podniklo silné útoky na viaceré oblasti Ukrajiny. Pri nočnom ruskom dronovom útoku na Kyjevskú oblasť zomreli traja ľudia a najmenej desať ďalších bolo zranených. Podľa agentúry AFP to uviedol šéf správy Kyjevskej oblasti Mykola Kalašnyk. Štyria ľudia pri ruských úderoch zomreli v Chmelnyckej oblasti, uviedla neskôr AFP s odvolaním sa na miestne úrady. Útoky ruských dronov boli hlásené tiež z Charkova na východe, Mykolajiva na juhu a Odesy, informovala agentúra DPA. V Mykolajive podľa stanice BBC zahynul jeden človek.

„Žiaľ, v noci zomreli v dôsledku nepriateľského útoku v Kyjevskej oblasti traja ľudia,“ uviedol na sieti Telegram šéf regionálnej vojenskej správy Kalašnyk. Už predtým šéf kyjevskej vojenskej správy Timur Tkačenko informoval, že vo vzdušnom priestore okolo hlavného mesta bolo viac ako tucet nepriateľských dronov a blížili sa ďalšie. Kyjevský starosta Vitalij Kličko na platforme Telegram oznámil, že len na študentskom internáte boli pri zásahu dronu zranení štyria ľudia.

Taktiež v noci z piatka na sobotu sa Kyjev stal terčom útokov Ruska, ktoré vyslalo na Ukrajinu vyše dve stovky bezpilotných lietadiel a 14 balistických rakiet. Hlavným cieľom bola práve ukrajinská metropola, uviedlo tamojšie letectvo. Zranenia podľa miestnych úradov utrpelo v Kyjeve najmenej 15 osôb.

Pri útoku ruského dronu v Mykolajive, ktorý zasiahol päťposchodový obytný dom, zahynul starší muž a päť ľudí bolo zranených, uviedla BBC s odvolaním sa na záchranné zložky.

Rovnako Rusko v noci na nedeľu čelilo ďalšiemu útoku ukrajinských dronov, ktorých bolo podľa jeho ministerstva obrany asi sto. Z toho 11 mierilo na Moskvu, uviedol jej starosta Sergej Sobjanin. Kvôli tomu boli opäť z bezpečnostných dôvodov krátko uzavreté tri moskovské letiská.

Rusko a Ukrajina si od piatka vymieňajú zajatcov, čo vyplýva z dohody, ktorá vzišla z rozhovorov medzi oboma krajinami 16. mája v Istanbule. Dohoda predpokladá výmenu zajatcov v počte tisíc za tisíc. V piatok sa do svojich vlastí vrátilo 390 ľudí na oboch stranách, 270 vojakov a 120 civilistov. V sobotu si krajiny navzájom vymenili 307 zajatých vojakov. Výmena by mala pokračovať aj dnes.

 X X X 

 Gigantické sebecké obchody Donalda Trumpa (názor Edwarda Luceho)

 Federálne etické pravidlá sú odteraz už len na ozdobu. Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times. 

Edward Luce je komentátor a hlavný editor Financial Times pre Spojené štáty.

Čo môžete darovať človeku, ktorý už má všetko? Obvyklým riešením je niečo so sentimentálnou hodnotou. V prípade Donalda Trumpa našiel Katar perfektnú kombináciu – obrovské prúdové lietadlo za 400 miliónov dolárov, ku ktorému Trump cíti nostalgiu už vopred.

Trump si lietadlo prezrel na letisku v Palm Beach niekoľko týždňov po svojom uvedení do úradu. Svoje ďalšie Air Force One si bude spájať s katarskou panovníckou rodinou ešte dlho po tom, ako interiér lietadla pokryje zlatom. Aspoň v to musia katarskí vládcovia dúfať.

Pri Trumpovi nikdy nehovorte nikdy

V praxi však má Trumpova vďačnosť obmedzenú trvanlivosť. Spýtajte sa Marka Zuckerberga z Meta. Ani dar jedného milióna dolárov na Trumpovu inauguráciu a 25 miliónov dolárov na urovnanie bezdôvodnej žaloby za ohováranie nezachránili jeho spoločnosť pred hrozbou vysokých pokút. Pri Trumpovi však nikdy nehovorte nikdy. Možno Zuckerberg nájde sentimentálnu odmenu, ktorá Metu zachráni pred Trumpovými protimonopolnými právnikmi.

Nie je náhoda, že Trumpova prvá zahraničná cesta viedla do Saudskej Arábie a potom do ďalších kráľovstiev Perzského zálivu – rovnako ako počas jeho prvého funkčného obdobia. Jeho nedávna cesta do Ríma na pohreb pápeža Františka bola zjavne naplánovaná na poslednú chvíľu.

 Rozlišovanie medzi verejným a súkromným nemá pre panovnícky rod Saúdovcov veľký význam. Ich krajina je doslova pomenovaná po nich. Americké etické pravidlá o konflikte záujmov aspoň teoreticky stavajú Washington na opačnú stranu spektra ako Rijád. V skutočnosti sú však federálne etické pravidlá teraz len na ozdobu.

Bývalí úradníci, ktorí museli deklarovať darčeky v hodnote viac ako niekoľko sto dolárov, budú prekvapení, keď zistia, že podľa Trumpových právnikov darček v hodnote 400 miliónov dolárov neporušuje ustanovenia americkej ústavy o finančných výhodách.

To isté platí pre memecoin $Trump, ktorý Trump emitoval niekoľko dní pred svojou inauguráciou. 220 najväčších investorov do Trumpovej čisto špekulatívnej ponuky sa s ním zúčastnilo na súkromnej večeri. Aj to zrejme prešlo kontrolou právnikov.

Emiráty vedia hrať

Niektorí ľudia hrajú túto hru obratnejšie ako iní – málokto lepšie ako kráľovské rodiny Perzského zálivu. Tento mesiac investičný fond z Abú Zabí prelial stablecoiny v hodnote dvoch miliárd dolárov cez kryptospoločnosť World Liberty Financial, ktorú väčšinovo vlastní Trumpova rodina.

Tento názov je zvolený zámerne. Na druhej strane transakcie stojí kryptoburza Binance, ktorá počas prezidentovania Joea Bidena zaplatila rekordnú pokutu 4,3 miliardy dolárov za pranie špinavých peňazí.

 Trump odvtedy pozastavil Bidenove obmedzenia vývozu polovodičov do niekoľkých krajín, vrátane Spojených arabských emirátov. Emiráty tiež sľúbili, že v priebehu nasledujúcej dekády investujú v Amerike 1,4 bilióna dolárov. Ani Brusel, ani Ottawa sa tomu nemôžu ani zďaleka vyrovnať.

Ak by americká stredná trieda študovala obsah Trumpových dohôd, mala by k tomu čo povedať? Väčšina obáv od januára sa sústreďuje na strašiaka Trumpovho autoritárstva, najmä v súvislosti s deportáciami a slobodou prejavu.

Kongres už ani len nepredstiera

Ako však presvedčivo tvrdí spisovateľka Anne Applebaum, dvojčaťom autokracie je kleptokracia. V tejto oblasti sa Trump zdá byť oveľa ďalej. Kongres sa ani len nesnaží predstierať, že dohliada na tieto konflikty záujmov. Možno je Capitol Hill paralyzovaný širokou škálou možností.

 Vyvstávajú aj otázky o motívoch Trumpovej zahraničnej politiky, najmä voči Kataru. Toto malé kráľovstvo v Perzskom zálive urobilo veľa pre podporu Hamasu, keď do Gazy nalial desiatky miliónov dolárov. Je tiež hostiteľom tejto palestínskej militantnej skupiny. Napriek tomu je rodina Trumpovcov až po uši ponorená do obchodných dohôd s nimi.

V apríli tohto roku uzavrela Trump Organization dohodu s Katarom o výstavbe 18-jamkového golfového ihriska s luxusnými vilami značky Trump. Katar je tiež investorom v investičnom fonde Trumpovho zaťa Jareda Kushnera a nedávno oznámil investície v Spojených štátoch v hodnote najmenej 200 miliárd dolárov.

Trump na prvom mieste

Hoci sa veľká časť týchto čísel môže ukázať ako fatamorgána, systémy, kde sa moc nededí, ako je kanadský, nemôžu fungovať týmto spôsobom. To dáva nedemokratickým režimom obrovskú výhodu pri rokovaniach s Trumpom.

Takéto dohody sa tiež ťažko zlučujú s Trumpovým sľubom „Amerika na prvom mieste“. Ak Katar dodrží svoj sľub o tryskovom lietadle zadarmo, Trumpov palác v oblakoch bude na úkor spoločnosti Boeing, ktorá má zmluvu na dodávky nových lietadiel pre starnúcu flotilu Air Force One.

 Ako Trumpova vlna budúcich veží a rezortov v Perzskom zálive poslúži ekonomickým alebo diplomatickým záujmom Ameriky? To je otvorená otázka. Finančnú podporu pre Trumpa a jeho rodinu však vidí každý na vlastné oči. Vzniká podozrenie, že skutočným programom amerického prezidenta je „Trump na prvom mieste“. Zvyšok je len kúzelnícky trik.

X X X

 Trumpova vláda využívá detektor lži v boji s úniky informací. Chce i širší přístup k záznamům novinářů

Poté, co se v médiích objevily informace o tom, že personální úřad americké vlády plánuje najmout osobního řidiče pro členy svého vedení, začalo okamžitě vyšetřování s cílem zjistit, kdo tyto interní informace poskytl médiím. Napsala to agentura Reuters s odvoláním na své s děním obeznámené zdroje.

Záměr najmout řidiče pro Úřad pro personální řízení lze jen stěží považovat za cosi utajovaného či přísně tajného. Jeden z úředníků této agentury ostatně v textové zprávě kolegovi zavtipkoval, že informace nakonec stejně bude muset být zveřejněna jako inzerce volného pracovního místa.

 Únik informace o plánu najmout šoféra, o nichž jako první informovala agentura Reuters, však byl pro zmińovaný úřad a Bílý dům nepříjemný. Úřad totiž ve stejné době v rámci iniciativy skupiny pro efektivitu vlády Elona Muska snižoval počet federálních pracovníků a propouštěl stovky vlastních zaměstnanců.

Incident podtrhuje odhodlání prezidenta Donalda Trumpa potírat úniky informací do médií, včetně těch týkajících se neutajovaných informací a běžného chodu vlády.

Agentura Reuters hovořila s devíti stávajícími i bývalými zaměstnanci federální vlády za současné Trumpovy administrativy, kteří popsali koordinované úsilí o odhalení úniků informací všeho druhu.

Vyšetřování má dvojí účel – zamezit únikům a zároveň odstranit federální zaměstnance, kteří jsou považováni za neloajální Trumpově politické agendě, uvedli čtyři z vládních zaměstnanců.

„Prezident Trump se jasně vyjádřil, že ze strany zaměstnanců federální vlády nebude tolerovat úniky informací do médií, která vydávají falešné zprávy. To dá rozum,“ sdělila Reuters mluvčí Bílého domu Karoline Leavittová.

Odmítnutí detektoru lži může vést k propuštění

V několika vládních agenturách, včetně ministerstva pro vnitřní bezpečnost (DHS), ministerstva spravedlnosti a ministerstva obrany, manažeři oznámili zaměstnancům, že po zveřejnění neutajovaných informací v médiích budou muset podstoupit testy na detektoru lži, sdělilo šest vládních zaměstnanců agentuře.

Výsledky testu na detektoru lži se u amerických soudů zřídkakdy používají jako důkazy, jelikož existují pochybnosti o jejich spolehlivosti.

 Manažeři DHS zaměstnancům řekli, že se musejí podrobit testům. Ne nutně kvůli úniku informací, ale kvůli podezření, že by mohli hovořit s médii, uvedli čtyři zdroje z ministerstva. Pracovníkům DHS bylo řečeno, že pokud vyšetření na detektoru lži nepodstoupí, mohli by být propuštěni.

Poté, co do tisku unikly podrobnosti o březnové schůzce na DHS, které se zúčastnila ministryně vnitřní bezpečnosti Kristi Noemová a tehdejší úřadující správce Federální agentury pro krizové situace (FEMA) Cameron Hamilton, nařídili manažeři DHS testy na detektoru lži nejméně čtyřem z účastníků jednání.

Uvedli to dva zaměstnanci FEMA, která je součástí DHS. Účastníci včetně Hamiltona podstoupili testy na detektoru lži na Úřadu pro bezpečnost v dopravě (TSA) ve Virginii.

Jeden ze zaměstnanců FEMA dostal placené volno poté, co detektor lži ukázal nejednoznačné výsledky, i když není jasné, zda tento test souvisel s výše zmíněnou schůzkou. Jeden pracovník DHS sdělil Reuters, že dal výpověď poté, co mu bylo nařízeno test na detektoru lži podstoupit, protože se bál, že bude falešně obviněn z úniku informací.

Pracovníci DHS byli vyzváni, aby podepsali dohodu o zachování mlčenlivosti o testech, uvedl další zaměstnanec ministerstva. Ministerstvo na žádost o vyjádření odpovědělo, že se neomlouvá za snahu vymýtit únik informací.

„Nezáleží nám na vašem postavení, funkčním období, politické funkci nebo statusu kariérního úředníka. Únik informací vysledujeme a budeme ho stíhat v plném rozsahu zákona,“ sdělil Reuters mluvčí DHS.

Trump chce širší přístup k záznamům novinářů

Únik informací obecně není trestný, pokud se nejedná o utajované nebo jinak chráněné informace včetně informací o národní bezpečnosti, které mohou ohrozit lidi.

Podle historiků a odborníků na politiku může být někdy únik informací, včetně těch neutajovaných, ve veřejném zájmu. Zároveň však upozorňují, že tyto informace mohou narušit prezidentovu politickou agendu a snížit efektivitu administrativy.

 „Ne vždy únik informací přispívá k míru, dobré vládě a ústavním svobodám,“ uvedl historik Timothy Naftali, bývalý ředitel Nixonovy prezidentské knihovny v Kalifornii.

Trumpova administrativa kromě zpřísnění pravidel pro zaměstnance usiluje také o širší přístup k záznamům novinářů. V dubnu ministerstvo spravedlnosti usnadnilo prokurátorům, kteří vyšetřují úniky informací do médií, vyžádat si od novinářů záznamy a výpovědi.

Směrnice ministryně spravedlnosti Pam Bondiové změnila politiku ministerstva z doby vlády bývalého prezidenta Joea Bidena. Ta zakazovala prokurátorům zabavovat záznamy telefonních hovorů a e-mailů novinářů, pokud nebyli podezřelí v trestním vyšetřování nesouvisejícím se zpravodajstvím nebo pokud nezískali informace nezákonnými metodami.

Kritici Trumpovy administrativy tvrdí, že vyšetřování úniku informací slouží jako politický nástroj k potlačení toho, co vláda označuje za neloajalitu.

Trumpův Bílý dům se tím vysílá jasný signál, že využije veškeré dostupné prostředky k potlačení jakéhokoli úniku informací, který považuje za nepřijatelný, míní Brad Moss, právník v oblasti národní bezpečnosti ve Washingtonu.

 X X X

 LEYENOVÁ   Z  EU  CHVÁLÍ  TRUMPA

 ,Trumpova politika nás sbližuje.’ Evropská unie pracuje na dohodě o volném obchodu s Indií

Evropská unie by mohla uzavřít jednu z největších obchodních dohod na světě. Alespoň tak mluví předsedkyně Evropské komise Ursula von der Leyenová o dohodě o volném obchodu s Indií, která by po letech vyjednávání měla být letos úspěšně dotažena. Hlavní motivací k rychlému uzavření je změna ve vedení Bílého domu. „(Americký prezident Donald) Trump nám pomáhá být si blíž,“ hodnotí pro iROZHLAS.cz odbornice na vztahy EU a Indie Swati Prabhu.

 Poprvé se o dohodě o volném obchodu mezi Indií a Evropskou unií začalo mluvit v roce 2008. Reálná možnost jejího dotažení je ale až letos, jak prohlásila předsedkyně Evropské komise Ursula von der Leyenová, když v únoru letěla na již několikátou oficiální návštěvu Indie. Tentokrát s sebou vzala rekordně velkou delegaci eurokomisařů.

„Jedna z největších obchodních dohod na světě“, jak ji nazvala šéfka Komise, by měla nastavit lepší podmínky pro bloky, které spolu stejně už ve velkém obchodují. Jen v poslední dekádě stoupl jejich vzájemný obchod o 90 procent. Evropská unie je pro Indii největším obchodním partnerem, pro EU je Indie v seznamu největších obchodních spolupracovníků na devátém místě, píše Světové ekonomické fórum.

 V budoucnu by se tak mohly snížit cla pro import i export automobilů, alkoholu nebo pro zelené technologie. Právě energetická transformace, adaptace na změnu klimatu a vytvoření odolné infrastruktury je něco, co by chtěly EU s Indií společně rozvíjet. Konkrétně Česko chce s Indií spolupracovat na technologických inovacích, loni proto došlo k uzavření strategického partnerství.

„V Indii to bylo velké téma a každý o tom mluvil,“ popisuje důsledky cesty von der Leyenové pro iROZHLAS.cz Swati Prabhu, která v Indii působí jako výzkumnice v Centru pro novou ekonomickou diplomacii v Observer Research Foundation.

„Byl to zásadní průlom a od EU šlo o velmi důležitý krok. Ukázala, že bere Indii vážně,“ dodává v Bratislavě, kam přijela na konferenci o vztazích zemí střední a východní Evropy a Asie CEEasia Forum, kterou pořádal think tank CEIAS.

Důležité je vyjednávání i pro Evropskou unii, která se snaží diverzifikovat a zabezpečit si dodavatelské řetězce. Jejich budoucnost je podle Zuzany Krulichové, výzkumné pracovnice v Institutu pro evropskou politiku EUROPEUM a v Institutu mezinárodních studií na Fakultě sociálních věd Univerzity Karlovy, nejistá.

Nově nabytý důraz na rychlost podle ní souvisí se změnou geopolitické situace, která přišla s návratem Donalda Trumpa do Bílého domu. Větší nezávislost chce Evropská unie získat i na Číně.

Swati Prabhu, odbornice na vztahy Indie a Evropské unie | Foto: Jana Václavíková | Zdroj: Český rozhlas

„Od nástupu Trumpa uzavřela Evropská unie podobnou dohodu s Mercosurem (jihoamerické sdružení volného obchodu, členem je Argentina, Brazílie, Paraguay, Uruguay, Venezuela a Bolívie – pozn. red.) a teď tlačí na tuto dohodu,“ líčí Krulichová. Evropské společenství chce získat za partnera Indii i proto, že jde o rychle rostoucí ekonomiku, která je na vzestupu, „stejně jako byla kdysi Čína“.

Podobně diverzifikuje i Indie. Dohodu o volném obchodu nedávno uzavřela se Spojenými arabskými emiráty, Evropským sdružením volného obchodu, které spojuje Island, Lichtenštejnsko, Norsko a Švýcarsko, jedná i s Austrálií.

Ústupky jsou nezbytné

Přestože obě strany doufají, že k uzavření dohody o volném obchodu skutečně dojde, existují témata, na kterých se neshodnou a které se zmiňují jako potenciální překážky k jejímu finálnímu podepsání.

 Jednou z nich jsou odlišnosti v regulacích. Nové Dillí má podle Prabhu problém s evropským Mechanismem uhlíkového vyrovnávání na hranicích (CBAM), kdy země mimo společenství musí kompenzovat uhlíkovou stopu, která vznikla při výrobě produktů a která překračuje hodnoty povolené EU. Přísné regulace se z indického pohledu týkají i odlesňování.

Naopak v Evropě vzbuzuje otázky vztah Ruska a Indie, která k válce na Ukrajině zaujímá neutrální postoj a i nadále kupuje ruskou ropu. Prabhu se však nedomnívá, že by její země změnila kvůli EU svůj postoj.

„Indický ministr zahraničí S. Jaishankar nedávno uvedl, že Evropa si vždycky myslela, že její problémy jsou problémy světa, ale problémy světa nejsou jejím problémem. Evropa má válku ve svém sousedství, tak z toho udělala globální výzvu,“ popisuje odbornice, která dodává, že její země takovým hrozbám za hranicemi čelí poměrně často. Kromě sporů s Pákistánem a Čínou sledovala ekonomickou krizi v sousední Srí Lance nebo v Bangladéši.

 Evropská unie nebude Indii do změny názoru tlačit, domnívá se Krulichová, ale upřednostní ekonomickou bezpečnost, kterou jí spojení může přinést. „Je těžké po třetích zemích chtít, aby významně změnily svoji zahraniční politiku. Na zemích tohoto regionu je dobře vidět, že mají jiné názory,“ uvádí. „Pokud tu dohodu bude EU chtít, tak bude muset ustoupit.“

Protipól k USA a Číně

Ani jedna z oslovených odbornic se nedomnívá, že by tyto výtky hrály takovou velkou roli, aby ohrozily podepsání dohody o volném obchodu. Vliv by neměly mít ani velmoci jako Spojené státy a Čína, od jejichž vlivu se chce EU a také Indie částečně odpoutat.

„Obchodní válka mezi Čínou a USA je spíš impuls, proč se sbližovat s Indií, než že by spojení ohrožovaly,“ domnívá se Krulichová.

„Trump nám pomáhá být si blíž,“ doplňuje Prabhu a upozorňuje na téma, které Trump přehlíží nebo dokonce záměrně blokuje a které je pro státy Indopacifiku ale zásadní – snižování příčin a dopadů klimatické změny. „Když Trump z klimatu vycouvá, tak přirozeně Indie a EU toho budou muset udělat víc. A proč to nevyužít jako příležitost ke spolupráci?“ ptá se.

 X X X

 NĚMECKO  ROZŠÍŘIT  ARMÁDU  JAKO  HITLER?

KDY  SE  MERZ  POSTARÁ  O  VYKLIZENÍ  FAŠISTŮ  HITLERA  Z  UKRAJINY,   JAK  ŽÁDÁ  PREZIDENT  NĚMECKA?

Německý ministr navrhuje opět zavést povinnou vojenskou službu. V armádě mu schází 20 tisíc lidí

Německo by mohlo obnovit povinnou vojenskou službu, pokud by nový dobrovolnický systém nedokázal splnit cíle náboru vojáků. Prohlásil to spolkový ministr obrany Boris Pistorius v rozhovoru s nedělníkem Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung (FAS).

 „Pokud se dostaneme do situace, kdy budeme mít k dispozici více kapacity než dobrovolných přihlášek, pak může být případně rozhodnuto přejít k povinným (odvodům),“ řekl podle portálu Tagesschau Pistorius. Hovořil tak o stavu, kdy by armádě chyběli dobrovolníci na vojenskou službu.

Pistorius se už v předešlé vládě sociálnědemokratického kancléře Olafa Scholze rozhodl posílit armádní početní stavy. Loni v listopadu pak vláda schválila návrh zákona o nové podobě vojenské služby.

Cílem bylo, aby mladí muži do budoucna museli úřadům sdělovat, zda jsou připraveni a schopni nastoupit vojenskou službu. Změna měla především zlepšit přehled armády o tom, koho může povolat do zbraně. Tyto kandidáty by pak mohla armáda přímo oslovovat s nabídkami.

Návrh ale poslanci nestihli schválit. Po nynějším nástupu vlády konzervativního kancléře Friedricha Merze, ve které si Pistorius úřad udržel, ministr obrany věří v rychlé prosazení reformy parlamentem.

Německá armáda je od roku 2011 založena na dobrovolné vojenské službě. Branná povinnost byla pozastavena, nepřestala ale platit úplně a v případě napadení země by byla automaticky znovu zavedena.

Pistorius chce o 20 tisíc vojáků více

Německá armáda má nyní asi 182 tisíc vojáků, cílem je však zvýšit stav nejméně o 20 tisíc lidí. Potřeba je také vytvořit rezervu, kterou Pistorius loni vyčíslil na dalších 200 tisíc lidí.

V Německu, které má zhruba 84 milionů obyvatel, se v dlouhodobém horizontu hovoří o potřebě dokonce 460 tisíc mužů a žen ve zbrani, z toho 260 tisíc v aktivní službě a 200 tisíc v rezervě.

Německo po ruské invazi na Ukrajinu v roce 2022 spustilo rozsáhlou modernizaci armády.

Tento týden Merz prohlásil, že země plánuje ročně investovat do armády 3,5 procenta hrubého domácího produktu (HDP) a do vojensky využitelné infrastruktury dalších 1,5 procenta HDP. Nyní dává Německo na zbrojení dvě procenta HDP, což je současný cíl Severoatlantické aliance.

 X X X

 POTÍŽE  FESTIVALU  FILMU  VE  FRANCII

 Festival v Cannes ukázal problémy dnešného sveta. Vládnu mu diktátorské režimy a násilie, nevieme si poradiť s inakosťou a uzatvárame sa do ulity

Naše obavy sa nepotvrdili, všehochuť festivalovej ponuky k tomu mimoriadne zvádzala. Víťazi nevzišli z vzorky – z každého rožka troška, ale zo seriózneho rozhodnutia. Musím priznať, že porota 78. ročníka Medzinárodného filmového festivalu v Cannes s predsedníčkou Juliette Binnoche, aj keď sme mali obavy, nesklamala, ocenila všetko, čo oceniť mala. Sama Juliette povedala, že tu neboli na to, aby sa miešali do politiky, ale aby ocenili filmové kvality súťažných filmov. I keď víťazný film Jafara Panahiho má výrazný politický akcent, kvalita rozprávania ho predurčila na víťazstvo.

 Panahiho humanistické posolstvo

Iránsky režisér Jafar Panahi dlho nemohol opustiť Irán, tohto roku sa stal zázrak. Sám nevie, ako sa zachovať, lebo mnoho jeho priateľov to urobiť nemôže a nemá z toho dobrý pocit. Môže byť pokojný, jeho film Obyčajná nehoda (Un simple accident) triumfoval, a to je hádam najdôležitejšie.

Preberal Zlatú palmu za obrovského aplauzu, sprevádzaného oprávnene veľkými emóciami. Nečudo. Málokomu sa podarí nakrútiť film s takým výrazným humanistickým posolstvom. Ponížení, zničení ľudia sa dokážu povzniesť a nechať svojho trýzniteľa, ktorý im zničil život, zavraždil rodinu, nepotrestaného. Nikomu z nich nestojí za to špiniť si s ním ruky. Na to treba mať užasnú morálnu silu a schopnosť odpúšťať.

Obyčajná nehoda nie je film o pomste, ale o ľudskosti. Vražda by im rodinu nevrátila, len by padli na jeho úroveň. Snímka je Panahim vyrozprávaná s ľahkosťou, bez drastických scén, dokonca aj s humorom a nenechá nikoho na pochybách, o akom režime hovorí, s čím sa ľudia v ňom stretávajú a dennodenne musia zápasiť o svoje prežitie a dôstojný život. No nevzdávajú sa.

Upratovanie v medziľudských vzťahoch

Na posledný moment, takmer na záver festivalu, uviedli nórsky film Sentimentálna hodnota (Sentimental Value) renomovaného nórskeho režiséra Joachima Triera. Zrelé herecké umenie predvádzajú Renate Reinsveová, Inga Ibsdotter Lilleaasová a Elle Fanningová a najmä neopakovateľný Stellan Skarsgård. Boli by sme mu dopriali cenu za herecký výkon.

Trier rozpletá komplikované vzťahy jednej rodiny, v ktorej otec je známy filmový režisér a staršia dcéra, Nora, je vynikajúca divadelná herečka. Všetci v sebe nosia nejakú traumu, najmä Nora – trpí pocitom osamotenosti a zbytočnosti. Otec sa zasa ťažko vyrovnáva so starnutím. Ako-tak vyrovnaná je len mladšia dcéra.

Konflikty v rodiny vrcholia, keď otec ponúkne Nore, aby hrala v jeho najnovšom filme, tá odmietne, a tak jej rolu obsadí zahraničnou herečkou (Elle Fanningová). Keď sa zahĺbi do neprehľadného príbehu, ktorý napísal pre Noru a najmä o nej, úlohy sa tiež vzdá.

Mladšia dcéra prispeje k rodinnej zvade, keď si neželá, aby v snímke hral jej syn. Po prečítaní scenára zmení názor a všetko je zrazu inak. Zmierenie a „veľké upratovanie“ v rodinných vzťahoch, vyrovnanie sa s minulosťou a odpúšťanie sú hlavnou témou tohto pozoruhodného diela oceneného Veľkou cenou.

Neporovnateľné filmy ocenené ex aequo

Boli časy, keď sa ceny filmom rozdávali rovným dielom bohato. Potom, našťastie, nastala na isté pauza. Porota si zrejme nevedela poradiť, čo s dvoma filmami, ktoré obísť nemôže, a tak ich šalamúnsky dali do jedného koša Ceny poroty.

Sirāt španielskeho režiséra Oliver Laxea je po filmovej stránke zatiaľ najspornejšia a zároveň najzaujímavejšia snímka festivalu. Bombastická hudba čudného sveta blízkej budúcnosti je predzvesťou tragédií, aby preverili životaschopnosť človeka nevzdať sa a povstať z popola.

Road movie o úpadku civilizácie hľadá vyvolených – tých, ktorí budú schopní morálne vybudovať nový a krajší svet, lebo ten, v ktorom žijeme, je odsúdený k zániku. Laxov opus je aj po formálnej stránke inovatívne dielo.

Zvuk padania (Sound of Falling) nemeckej režisérky Masche Schilinski zasa z rôznych uhlov filozofuje najmä o smrti. Zaujímavo a depresívne, no príliš dlho a neponúka nijakú perspektívu. V depresívnom tóne sú si svojim spôsobom oba filmy podobné, ale Laxe predsa len načrtne aspoň akú-takú nádej. Nemecký názov snímky Zvuku padania je oveľa presnejší, znie – Pozerať sa do slnka (In die Sonne Schauen), čím naznačuje, že okrem tmy je aj svetlo.

Najúspešnejší režisér Kleber Mendonҫa Filho

Za politický triler Tajný agent (O Agente Secreto) mu udelili cenu za réžiu a hlavný predstaviteľ filmu Wagner Moura zasa získal cenu za najlepší mužský herecký výkon. Musím priznať, že zaslúžene. Mendonҫa Filho je majstrom stupňovania napätia, splietania a rozplietania príbehu a navyše má pevnú ruku pri vedení hercov.

Moura mal príležitosť, vďaka dobre napísanému scenáru a premyslenému režijnému vedeniu, excelovať. Príbeh sa odohráva v Brazílii roku 1977, keď v krajine vládla diktatúra a život každého visel na vlásku.

Marcelo chce po prvé vidieť svojho syna a po druhé skryť sa v mestečku Recife a začať nový život, no to by za sebou nesmel mať na všetko odhodlaných vrahov. Nový život sa mu tam sotva podarí vybudovať. Režisér uveriteľne vniká do neprehľadných vzťahov vládnych nitiek a dáva nazrieť, ako dokážu diktátorské režimy rafinovane zničiť život človeka.

Donútená k pretvárke

Mladá žena je iná ako ostatní, je introvert, nemá veľa priateľov a ani ich nevyhľadáva. Kým sa nezoznámi so sympatickou Číňankou a padnú si do oka. Príbeh o lesbickej láske nazvala režisérka Hafsia Herziová Malá derniéra (La Petite Dernière) a hlavnú úlohu, ktorá jej priniesla cenu za najlepší ženský herecký výkon, si zahrala Nadia Mellitiová.

Ústrednou témou je tŕnistá cesta ženy, ktorá precitne, zistí pravdu o svojej orientácii a nevie, čo s tým urobiť. Neuveriteľne trpí, vyvoláva škandály, no nemá inú možnosť, len sa s tým vyrovnať. Nakoniec nájde svoj pokoj i šťastie, jediné, čo nedokáže, je povedať to matke. To je nad jej sily.

Film je znepokojujúcou úvahou nad spoločnosťou, ktorá nedokáže akceptovať inakosť a mnoho mladých životov svojim netolerantným postojom zničí.

Dardennovci opäť na scéne

Jean-Pierre a Luc Dardennovci sú pomaly už inventárom festivalu. Často si kladieme otázku, čo nové môžu priniesť? No stále darí sa im prekvapiť. Mladé matky (Jeunes Mères) je svieže dielo, veľmi dobre napísané i režírované, a tak nečudo, že si neúnavní bratia tentoraz vyslúžili cenu za scenár. No kto vie, ten vie – musím uznať.

Život piatich matiek je milý a zároveň problematický. Jednu opustí otec dieťaťa, s ktorým rátala, hlboko ju to raní, druhá bojuje s neodbytnou matkou, tretia má spoľahlivého partnera, všetko by bolo v poriadku, keby nevysvitlo, že je drogovo závislá, štvrtú nakoniec matka prijme na milosť a piata dá dieťa na adopciu.

Každá z nich prežíva materstvo inak, boria sa s inými problémami a hľadajú rôzne riešenia. A v neposlednom rade snímka zdôrazňuje, že je veľmi dôležité mať spoľahlivého partnera, ako v prípade závislej matky, ktorá vďaka nemu túto neresť prekoná a ostanú spolu ako normálna rodina. Skutočne potrebný príbeh, ktorý donúti mladé nerozvážne ženy uvažovať nad životom.

Keď forma triumfuje nad obsahom

Osobitnú cenu poroty si vyslúžil čínsky režisér Bi Gan filmom Zmŕtvychvstanie (Resurrection). Začiatok je zmätený, jeden obraz strieda druhý a dej sa odohráva v blízkej budúcnosti, keď hlavný hrdina spätne prezentuje dejiny Číny, kým sa nedopracuje do roku 2000 a aktéri čakajú na koniec sveta.

Všetko je šedé, pochmúrne, smutné, padne polnoc, nič sa nedeje, ráno vyjde slnko, svet to prežil, je opäť krásny a aj obraz hýri farbami. Nemusím hádam dlho vysvetľovať, z čoho vznikol názov filmu – svet vstal z mŕtvych. Pravdupovediac, vyznať sa v deji bol problém a nedá sa odškriepiť, že forma výrazne prevládla nad obsahom. No zaujal, lebo bol iný ako ostatné.

Keď si zrekapitulujeme súťažné snímky, tak prídeme k poznaniu, že svetu vládnu netolerantné diktátorské režimy, násilie, komplikované medziľudské i rodinné vzťahy, nevieme si poradiť s inakosťou, nechápeme dostatočne problémy mladej generácie a uzatvárame sa do ulity.

X X X

ZNIČENÁ  LOĎ  KLDR

 Kim má prvých troch vinníkov za nehodu torpédoborca, zatkli ich

V Severnej Kórei zadržali tri osoby v súvislosti s nehodou, ku ktorej došlo počas minulotýždňového spúšťania novej vojnovej lode na vodu, uviedli v nedeľu skoro ráno podľa agentúry AFP severokórejské štátne médiá.

 Nehoda, ktorú Pchjongjang označil za „vážnu“, sa stala ešte v stredu pri slávnostnom púšťaní 5000 ton vážiaceho torpédoborca v prístavnom meste Čchongdžin na východe KĽDR. Severokórejská tlačová agentúra KCNA uviedla, že porucha mechanizmu spôsobila predčasné skĺznutie kormy plavidla.

Medzi zadržanými osobami je hlavný inžinier lodenice Čchongdžin, vedúci dielne na stavbu trupov a zástupca manažéra pre administratívne záležitosti, ktorí sú podľa KCNA zodpovední za nehodu.

Pri incidente bol prítomný aj severokórejský vodca Kim Čong-un, ktorý hovoril o „kriminálnom čine“ zapríčinenom „absolútnou nedbanlivosťou“.

 Americké a juhokórejské spravodajské služby podľa Soulu vyhodnotili, že „pokus o bočné spustenie“ lode KĽDR zlyhal a plavidlo zostalo visieť vo vode.

Podvodná aj vnútorná inšpekcia podľa KCNA však potvrdila, že na rozdiel od pôvodných odhadov neboli v spodnej časti torpédoborca žiadne diery. KCNA uviedla, že rozsah poškodenia nie je vážny.

„Poškodenie nie je vážne a mohlo by byť opravené približne do desiatich dní. Trup na pravoboku je poškriabaný a do chrbtovej časti vnikla morská voda, „uviedla KCNA. To ale spochybňuje juhokórejský odborník I Il-u. Domnieva sa totiž, že je zaplavená aj strojovňa torpédoborca, ktorá sa práve nachádza v zádovej časti, a že pravobok lode nie je poškriabaný, ale deravý.

 Torpédoborec v KĽDR predstavili ako najväčšiu vojnovú loď Severnej Kórey, ktorá bola navrhnutá na prepravu viac ako 70 rakiet s cieľom posilniť námorné schopnosti krajiny. Pchjongjang uviedol, že torpédoborec uvedú do prevádzky „začiatkom budúceho roka“. Analytici tvrdia, že pri stavbe lode mohli pomáhať Rusi, píše AFP.

 X X X

 Učiteľa v Nemecku šikanovali moslimskí žiaci. Lebo priznal, že je gej

Deti chcel učiť tolerancii a tie mu to oplatili šikanovaním. Prípad učiteľa zo základnej školy v Berlíne je ukážkou, aké následky môže mať nezvládnutá integrácia migrantov. Po tom, čo sa verejne priznal, že je homosexuál, mu jeho moslimskí žiaci urobili zo života peklo. Vulgárne nadávky, urážky a vyhrážanie spôsobili, že s psychickými problémami skončil na péenke. A nikto z rodičov ani vedenia školy sa ho nezastal.

Na niektorých školách v Nemecku je detí z prisťahovaleckých rodín viac ako domácich.

„Skončíš v pekle. Si hanba pre islam. Teploši sú odporní.“ Aj také pokriky si vypočul 43-ročný učiteľ Oziel Inácio-Stech. Jeden chlapec mu na školskom dvore pred množstvom detí nadával, že je „hnusný“ a „nie je muž“.

Inokedy zase kopali do dverí triedy, kde učil, potom vtrhli dnu a revali, že „byť teplým je odporné“ a je „hanbou pre rodinu“. „Ty teploš, choď odtiaľto preč! Tu šéfuje islam,“ povedal mu ďalší žiak.

Spisovateľka Hana Repová: Ani v Nemecku nie je všetko ružové. Ešte stále vidím rozdiely medzi východným a západným Nemeckom

 „Je to ako nočná mora,“ zdôveril sa pedagóg, o ktorého osude ako prvý informoval denník Süddeutsche Zeitung a následne viaceré nemecké médiá.

S mobbingom na škole bojoval dva roky, kým ho to zlomilo. Dnes trpí panickými atakmi, posttraumatickou stresovou poruchou, nemôže ďalej pracovať a lieči sa u psychoterapeuta.

Nechcel tajiť, kým je

Všetko sa pritom začalo nevinne. Inácio-Stech pochádza z Brazílie, kde učil dejepis. Keď si v Nemecku našiel priateľa, v roku 2010 sa presťahoval do Berlína. Aby mu uznali vzdelanie, musel si doplniť kvalifikáciu a absolvovať rôzne kurzy.

Pred ôsmimi rokmi si našiel prácu na Základnej škole Carla Bolleho vo štvrti Moabit, kde má viac ako polovica obyvateľov prisťahovalecký pôvod. Na škole je podiel cudzincov ešte vyšší – zo zhruba 325 žiakov tvoria až 95 percent, pričom 80 percent detí vyznáva islam.

Spočiatku bol medzi nimi obľúbený, keďže bol vždy ochotný pomôcť a venovať sa tým, ktorí mali ťažkosti s učením. Deti tiež podporoval k vzájomnej úcte a samostatnému mysleniu, viedol i niekoľko krúžkov.

„Vždy bol obohatením, spoľahlivý, dobrý kolega, trpezlivý, pokojný pedagóg a vzor pre deti,“ citovali noviny Märkische Oderzeitung (MOZ) Rebekku Mandovú, ktorá je Ozielovou kolegyňou už osem rokov.

Brazílčan v škole dlho tajil, že je gej, ako aj to, že žije v manželstve s mužom. Potom však natrafil na výzvu odborového zväzu pracovníkov školstva (GEW), aby učitelia patriaci ku komunite LGBTI+ vystúpili zo „šedej zóny“ a prestali skrývať svoju sexuálnu orientáciu.

Oziel uveril, že ak chce bojovať proti diskriminácii, musí ísť príkladom, a tak to verejne priznal. Manžela dokonca zobral na jednu školskú oslavu.

 Berlín má povesť tolerantného mesta, ale moslimskí žiaci na jeho škole sú iní. Už predtým sa sťažovali na krátke sukne miestnych učiteliek.

Aj naňho zareagovali posmeškami a nenávisťou. Odstup si odrazu držali už i deti z nižších ročníkov. „Nemôžem od teba zobrať jedlo. Mama povedala, že si nečistý,“ odmietla ho jedna tretiačka, keď jej ponúkal chlebíčky s kakaom.

Útoky a obvinenia

O prvom homofóbnom útoku na Oziela sa zachovala správa, ktorú spísala učiteľka nemčiny. „Y. si robil žarty z homosexuálov a k pánovi Ináciovi-Stechovi sa správal neúctivo a urážlivo,“ zaznamenala do protokolu v máji 2023.

Jej kolegovi sa vraj výtržník pred celou triedou vyhrážal násilím, následkom čoho tam vypukol chaos a situáciu sa podarilo upokojiť až po tom, čo iná učiteľka problémového žiaka i s jeho kumpánom vyviedla von.

Rodičia z islamských rodín sa na Oziela sťažovali aj u riaditeľky, ktorá mu oznámila, že ho podozrievajú z „prílišnej blízkosti k deťom“. Pre obvinenie zo sexuálneho obťažovania ho neskôr vyšetrovala polícia, no trestné stíhanie na jeseň minulého roka zastavila.

 Hoci sa zaňho postavili takmer všetci kolegovia, vedenie školy argumentovalo, že prevažná väčšina žiakov pochádza z islamských rodín, ktoré nie sú pripravené prijať rozmanitosť, a preto mu odporučilo, aby požiadal o preloženie.

Oziel sa však napriek pokračujúcemu mobbingu odmietol vzdať. Odvolávajúc sa na zákony proti diskriminácii sa obrátil na školský dozor i školskú senátorku v Berlíne, ale nepochodil.

„Som veľmi sklamaný z berlínskeho školstva, pretože som nikde nenašiel podporu,“ uviedol pre MOZ. To, čo zažil, ho však neodradilo. Ako priblížil denník Süddeutsche Zeitung, do školy sa chce vrátiť, len čo sa dá zdravotne do poriadku.

„Deti ma potrebujú,“ zdôvodnil s tým, že názory nezmenil. Ani sa údajne nestane voličom krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá navrhuje tvrdé opatrenia proti migrantom.

Ako objasnil, jeho cieľom je, aby žiaci vďaka učiteľom zistili, že existuje aj iný svet než ten, ktorý poznajú z moslimského prostredia.

Násilia na školách pribúda

Po medializácii prípadu Oziela napokon podporili viacerí nemeckí politici. Podľa spolkového exministra školstva Cema Özdemira, ktorý má sám turecké korene, sú podobné incidenty neprijateľné.

„Rodičia by sa nemali zaujímať ani o dĺžku sukní učiteliek, ani o sexuálnu orientáciu učiteľského zboru,“ zdôraznil na sociálnej sieti X.

A dodal, že v prípade mobbingu, diskriminácie či vyhrážok musí vedenie školy zakaždým vyvodiť dôsledky a nebrať falošné ohľady. „Inak podporujeme to, že sa z páchateľov stávajú obete, čo dáva priestor antiliberálnym, reakcionárskym vzorcom z ich pôvodnej kultúry,“ upozornil.

 Ako Pravda už vo februári informovala, až 41 percent žiakov na nemeckých školách tvoria deti migrantov, v niektorých veľkých mestách sú školy, kde je to vyše 90 percent. V triedach pribúda násilie a šikanovanie, zároveň sa zhoršuje prospech školákov a vzniká segregácia.

Z prieskumu Nadácie Roberta Boscha vyplýva, že s prejavmi psychického či fyzického násilia sa v Nemecku stretáva takmer každý druhý učiteľ. Keďže to mnohí riešia odchodom, v nemeckom školstve v súčasnosti chýbajú desaťtisíce pedagogických zamestnancov.

 X X X

 NEBEZPEČNÁ  NEMOC  SR  I  SVETA?

 Ochorenie, ktoré ovplyvňuje myslenie: Aké je povedomie o schizofrénii na Slovensku?

 Michal Patarák, Prezident Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a prednosta II. Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici.

 Schizofrénia je závažné duševné ochorenie, ktoré ovplyvňuje myslenie, cítenie a správanie človeka. Často sa prejavuje skresleným vnímaním reality, halucináciami a bludmi.

Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie postihuje schizofrénia približne 1 % svetovej populácie. Na Slovensku sa prevalencia schizofrénie pohybuje okolo 0,7 – 1 % dospelej populácie, čo znamená, že s týmto ochorením žijú desiatky tisíc ľudí. Schizofrénia pritom skracuje priemernú dĺžku života ľudí približne o 15 až 20 rokov.

Pri príležitosti Svetového dňa povedomia o schizofrénii (24.5.) sme sa s Michalom Patarákom, prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a prednostom II. Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici pozreli na to, ako táto diagnóza ovplyvňuje život slovenských pacientov a aké povedomie o nej prevláda v našej spoločnosti a lekárskom prostredí.

Duševné zdravie stále akosi ťahá za kratší koniec oproti, povedzme, fyzickým ochoreniam. Sú tabuizované, stigmatizované a veľmi často sú ľudia s akýmkoľvek duševným ochorením chápaní ako nebezpeční, sú terčom posmechu a nálepkovaní, čo im značne zasahuje do kvality života. Prečo je podľa vás osveta na Slovensku kľúčová?

Osveta, nielen na Slovensku, je nevyhnutná pre chápanie akejkoľvek poruchy zdravia, choroby, ochorenia. Aby ľudia chápali, ako vzniká, aké sú jeho súvislosti, príznaky, čo sa s tým dá robiť, koho vyhľadať, keď je problém a ako sa lieči. Osveta je nevyhnutá a zlepšuje sa. Na Slovensku vidieť trend, že sa o psychických poruchách rozpráva.

Aj známejšie osobnosti hovoria pred kamerou a vychádzajú von so svojím príbehom. Táto téma sa postupne odkrýva, detabuizuje, ale stále to nie je dosť vzhľadom na osvetu samotnú a na psychické zdravie. Za osvetou je to, že by sme mali zdravšie žiť.

X Ako by ste charakterizovali aktuálnu úroveň povedomia o schizofrénii u slovenskej verejnosti? Je možné porovnať ju s inými duševnými ochoreniami či fyzickými diagnózami?

Je možné porovnať ju, len v tom porovnaní nedopadá príliš dobre, pretože ak si vezmeme samotnú psychiatriu alebo psychické poruchy, tak úzkostné alebo depresívne poruchy sú niečo, čo je naozaj v značnej miere známe, pretriasané. Ľudia chápu, že k tomu dochádza, prečo k tomu dochádza a vedia sa vžiť do pocitov úzkostného, prípadne depresívneho človeka – aspoň viac-menej. I keď aj tam je veľa nesprávnych názorov, postojov alebo mýtov.

Horšie je to v prípade psychických porúch, ako je napríklad schizofrénia, kde dochádza k zmenenému vzťahu s realitou alebo s tým, aký človek bol predtým, ako vyzerá jeho svet a dochádza tam k javom, ktorým ľudia nie vždy rozumejú, ktorých sa boja, majú pred nimi rešpekt a nedokážu sa do takého človeka vcítiť. Nehovoriac o tom, keď to porovnáme s ostatnou časťou medicíny, kde psychiatria a psychické poruchy nie sú dobre poznané a sú terčom nálepkovania a množstva nesprávnych porozumení.

Aké sú najčastejšie predsudky, s ktorými sa stretávajú ľudia so schizofréniou na Slovensku? Ako reálne ovplyvňujú ich životy?

Úplne najčastejšie je presvedčenie alebo dojem, že schizofrénia je rozštiepenie mysle, osobnosti, rozdvojenie alebo mnohopočetná osobnosť v jednej mysli alebo v človeku. Schizofrénia znamená rozštiepenie mysle a úplne bežná skúsenosť je, že keď debatujeme na takúto tému aj so samotnými pacientmi, tak tvrdia, že nemôžu mať schizofréniu, lebo nemajú rozdvojenú osobnosť…

A potom tu máme „narazenie“ na vyostrenú inakosť. Ľudia nemajú bežne skúsenosť s halucináciou, s javmi, ale ľudia majú vnemy, sluchové, zrakové halucinácie či presvedčenia, ktoré sú ireálne alebo bizarné. To vytvára očakávania, že sa nehodia do spoločnosti, nie sú schopní zastávať normálne funkcie v spoločnosti, že sú násilnícki a nebezpeční, že si na nich treba dať pozor. Ale oni sa, samozrejme, že sa hodia do spoločnosti. Na to sme tu my, psychiatri a psychológovia.

X Ako máme chápať spomínané štatistiky o schizofrénii? Prekvapujú tieto čísla bežnú populáciu?

Určite prekvapujú, pretože takéto čísla znamenajú, že schizofrénia je veľmi častá. Nehovoríme o raritnom ochorení, vyskytuje sa u jedného zo sto ľudí. Sú to ľudia, ktorí sú bežne medzi nami. Kvôli stigme sa s tým, samozrejme, nechvália a skôr taja, že chodia k psychiatrovi. Ale to číslo hovorí jasnou rečou. Nehovoriac o skrátení života, čo je až strašidelná štatistika.

X Čím to je, že ľudia so schizofréniou žijú v priemere o 15-20 rokov kratšie?

Ľudia so schizofréniou nevyhľadávajú lekára tak často a skôr sa stránia zdravotnej starostlivosti. Veľakrát žijú v nevyhovujúcich sociálnych a finančných podmienkach, ktoré sú rizikom pre ich celkový zdravotný stav, nielen psychický. Často užívajú psychoaktívne látky, ktoré im poškodzujú zdravie. Niekedy aj samotný prístup lekárov, ktorí majú na starosti týchto pacientov, je poznačený stigmou. Nie je im poskytnuté také diagnostické portfólio ako inému človeku. Ich ťažkosti sa často relativizujú, bagatelizujú alebo sa berú ako psychogénne a je možné, že sa im ani neponúka taká liečba ako „bežnej populácii“.

X U koho a v akom veku sa schizofrénia najčastejšie prejavuje? Aké sú prvé varovné signály, pri ktorých by mali blízki spozornieť?

Schizofrénia je ochorenie mladých ľudí. Typicky prepukne v mladosti, v mladej dospelosti. Je tam istá nerovnosť medzi pohlaviami. U mužov je to skôr medzi 15. a 25. rokom života. U žien je to troška neskôr, medzi 25. a 35. rokom života.

X Aké sú varovné signály?

Môže to byť množstvo príznakov alebo znakov. Vzniká plazivo, pretože aj také sú schizofrénie. Rôznorodosť priebehových charakteristík je pre toto ochorenie typická. Môže sa vyvíjať mesiace až roky. Pri tomto plíživom variante je niekedy ťažké spozorovať, že ten človek sa mení. Nie je to zo dňa na deň, ale je tam kontrast s predchádzajúcim životom, s jeho predchádzajúcim správaním. Správa sa postupne inak, má iné koníčky, často bizarné, inak môže rozprávať, inak sa obliekať a zdobiť. Môžu ho prestať baviť, ktoré ho dovtedy bavili… Varovných signálov je celá plejáda. Príbuzní by mali udržiavať kontakt s pacientom a nasmerovať ho k prvej pomoci.

 Rozhovor vznikol v spolupráci s osvetovým portálom schizofrenia.com a za podpory farmaceutickej spoločnosti Gedeon Richter Slovakia, s.r.o.. /agentury/0

X X X

  Dve tretiny Slovákov chápu zvýšenie cien, aj keď ich to neteší

 Slováci považuju transakčnú daň za nepríjemnú, no nevyhnutnú.

Zvýšeniu cien z dôvodu transakčnej dane rozumie 80 % Slovákov. Pre dve tretiny ľudí by to bolo síce nepríjemné, ale do istej miery pochopiteľné. Ďalších 17 % si myslí, že zvyšovanie cien je pochopiteľné a oprávnené. Len 18 % sa domnieva, že podnikatelia by mali náklady na transakčnú daň pokryť zo svojich marží a neprenášať ju do cien. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu spoločnosti Edenred, ktorý sa uskutočnil od 13. do 22. mája na vzorke 1 180 kmeňových zamestnancov inštitúcií a firiem.

Väčšina respondentov priznala, že vplyvom tejto dane očakáva vo svojej práci horšie časy. S pomalším rastom miezd počíta 35 % ľudí a ďalších 13 % sa obáva obmedzenia alebo zrušenia pracovných benefitov. Celkovo 11 % očakáva aj spomalenie rozvoja firmy či zastavenie plánovaných investícií. Len 12 % nemá v tomto smere žiadne obavy a zvyšných 29 % sa nevedelo k tomu vyjadriť. „Transakčná daň by nemala ohroziť zamestnanecké benefity. Naším cieľom je pomôcť podnikom nastaviť rozpočty a procesy tak, aby aj po započítaní tejto dane zostali zamestnanecké benefity udržateľné,“ uviedla PR riaditeľka spoločnosti Lívia Bachratá.

Hotovostné platby

Napriek tomu, že sa transakčná daň týka bezhotovostných prevodov peňazí, väčšina zamestnancov sa nestretla s tým, že by im zamestnávateľ chcel dávať výplaty v hotovosti. Takúto skúsenosť má len jedno percento respondentov a ďalšie tri percentá spresnili, že im to bolo spomenuté iba ako možnosť. Oveľa väčšia skupina ľudí sa stretla s požiadavkou prevádzok zaplatiť účet v hotovosti. Jednorazovú alebo opakovanú skúsenosť s tým malo 46 %. V prípade tejto požiadavky by 29 % osôb nemalo problém zaplatiť v hotovosti a 47 % priznalo, že by to záviselo od situácie, ako je napríklad výška sumy na úhradu či dostupnosť hotovosti. Pätina respondentov by uprednostnila platbu kartou, ak by to bolo možné, a len štyri percentá by platenie v hotovosti striktne odmietli.

Zvýšenie cien

Z prieskumu vyplynulo, že väčšina ľudí pocítila nárast cien v prevádzkach už po mesiaci od spustenia transakčnej dane. Výrazne to pocítilo 40 % a ďalších 41 % spresnilo, že zaznamenalo mierny nárast cien. Na druhej strane, od apríla neevidovalo zvýšenie cien len päť percent Slovákov. „Platí, že každé zvyšovanie nákladov sa nejakým spôsobom dotkne aj spotrebiteľov. Otázkou je, v akom momente a v akej miere. Preto nie je prekvapujúce, že sa firmy snažia uprednostňovať také spôsoby platby, ktoré nezvyšujú ich náklady na podnikanie, aby následne nemuseli zvyšovať ceny pre koncového zákazníka,“ dodala Bachratá.

 X X X

Praha: Tyršův dům má 100. výročí. Česká obec sokolská odstartovala oslavy pokřtěním muralu Michala Škapy

Česká obec sokolská si připomíná 100. výročí otevření Tyršova domu na pražském Újezdě. Připravila celotýdenní kulturní program včetně workshopů pro školy, koncertu nebo divadelních představení. Sokolové také odhalili novou nástěnnou malbu.

 „Je tam jednak velký nápis 100 let, je speciálním fontem, který právě používá Sokol. Potom jsou tam dva sokolové, jeden vlastně sledující tím okem, druhý v letu. No a v centru toho muralu je lidská hlava. Právě tady v Tyršově domě vyrůstají generace, které sem chodí cvičit, a k tomu jsem to vztáhl,“ popisuje autor nové malby na stěně u Tyršova domu Michal Škapa.

 Sté výročí od otevření Tyršova domu znamená týden oslav. Jaký program Česká obec sokolská připravila? Odpoví reportáž Mikuláše Vochozky

Česká obec sokolská připravila také výstavu, která lidem připomene historii Tyršova domu.

„Snažili jsme se výstavu koncipovat tak, aby na každém panelu byly nové informace, dosud nepublikované informace. Stejně tak jsme volili dosud nepublikovaný obrazový materiál,“ upřesňuje kurátorka výstavy Adéla Boháčová.

Tyršův dům tehdejší Československá obec sokolská otevřela v roce 1925 za účasti prezidenta Masaryka. Areál předtím vlastnila armáda.

 „Sokolové v těch 20. letech, v roce 1921, zakoupili ten objekt od Prahy a následně pak už došlo k přestavbě Františka Krásného, který dostavěl to křídlo s tělocvičnou,“ doplňuje Boháčová.

Během oslav mají lidé možnost navštívit komentované prohlídky Tyršova domu, vyzkoušet si cvičení na trampolínách, šerm a další sportovní aktivity.

Součástí bude také uložení poselství budoucím generacím do časové schránky pod základní kámen.

X X X

 Ukrajinci chtějí, aby na summitu Zelenského s Putinem byl přítomen i Trump

JEDNÁNÍ O MÍRU

 Ukrajina se připravuje jednání prezidenta Volodymyra Zelenského a ruského prezidenta Vladimira Putina. Kyjev si však přeje, aby se rozhovorů zúčastnil i americký prezident Donald Trump. Řekl to ukrajinský ministr zahraničních věcí Andrij Sybiha během rozhovoru s novináři na kanálu My-Ukrajina.

„Předpokládáme, že by se tato schůzka mohla konat v rozšířeném formátu. Velmi bychom si přáli, aby se k ní připojil prezident Trump, a vždy jsme byli důslední a trváme na tom, že Evropa musí být u stolu případných budoucích jednání,“ řekl ministr. Ačkoliv se mnohé evropské země silně angažují na Ukrajině, z rozhovorů o mírovém uspořádání jsou vyloučeny, nemají na tom zájem ani Rusko, ani Spojené státy. Kyjev se všemožně snaží do jednání představitele evropských zemí zapojit.

 ČESKÁ EKONOMIKA

Podle Sybihy Ukrajina čeká, až Rusko představí svou koncepci a návrhy budoucího bezpodmínečného příměří. Zdůraznil, že ukrajinská a ruská strana mají vlastní koncepci svého návrhu budoucího příměří.

Ruský ministr zahraničí Sergej Lavrov v pátek řekl, že Rusko bude připraveno předložit Ukrajině návrh dokumentu o urovnání konfliktu, jakmile bude dokončena výměna válečných zajatců. Výměna zajatců a vězňů začala právě v pátek.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.