Na Slovensku mierne rastú obavy z ekonomických dôsledkov vojny, predovšetkým zo zdražovania a z ekonomickej krízy. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?. Prieskum tiež ukázal, že iba 27,5 percenta zo všetkých respondentov by bolo v prípade vojny ochotných bojovať za Slovensko.
Ukrajinský príslušník ozbrojených síl strieľa z protitankovej zbrane NLAW počas cvičenia v rámci operácie spoločných síl v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.
Podobne ako pred mesiacom i v aktuálnom výskume respondenti pociťujú najväčšie obavy z rastúcich cien energií a inflácie (88,7 percenta, na prelome marca a apríla to bolo 85,7 percenta). Mierne tiež narástli obavy z ekonomickej krízy zapríčinenej vojnou (zo 77,5 percenta na 83,6 percenta). Veľmi mierne sa oslabili obavy zo samotnej vojny na Ukrajine (zo 78,2 percenta na 74 percent). Obavy z rozpútania tretej svetovej vojny (73,6 percenta) a z rozšírenia vojnového konfliktu na Slovensko (70,3 percenta) veľmi mierne narástli.
Obava z utečencov
Veľká časť respondentov sa obáva tiež stavu slovenského zdravotníctva (81,2 percenta) a z popularity extrémistických a antisystémových skupín na Slovensku (65,8 percenta). Narástli tiež obavy z príchodu utečencov z krajín sužovaných vojnou (68,8 percenta) a z pandémie koronavírusu (49,2 percenta).
Ak by bola na Slovensku vojna, ochotných bojovať za svoju krajinu by bolo iba 27,5 percenta respondentov. Záporne odpovedalo 37,1 percenta opýtaných a odpoveď „neviem“ zvolilo 35,4 percenta osôb. O niečo častejšie by boli ochotní bojovať muži (33,5 percenta) ako ženy (21,7 percenta), ale muži tiež častejšie ako ženy odpovedali na túto otázku záporne. Muži nad 60 rokov sú ochotnejší bojovať za Slovensko ako muži do 40 rokov.
Bez tradície armádnych hrdinov
„Veľmi nízka ochota bojovať za Slovensko môže súvisieť nielen s nízkou dôverou v niektoré inštitúcie a štát, ale tiež s istou geopolitickou rozpoltenosťou. Dôležitým kontextom je tiež história – na Slovensku nemáme tradíciu heroizovať svoje ozbrojené sily a na rozdiel od iných štátov či národov sme ani v minulosti nevybojovali žiadne väčšie úspešné ozbrojené konflikty či povstania,“ komentoval sociológ Robert Klobucký zo Slovenskej akadémie vied (SAV).
Za Slovensko by boli tiež ochotnejší bojovať respondenti, ktorí si myslia, že Slovensko by geopoliticky malo stáť na strane Západu. Podobne platí, že za Slovensko sú ochotnejší bojovať prívrženci členstva v NATO. Bojovať sú menej ochotní vysokoškolsky vzdelaní respondenti.
Štrnásta vlna výskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ sa realizovala v období od 31. marca do 7. apríla na vzorke 1000 respondentov. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV./agentury/
X X X
Vojna na Ukrajine: Moskva pohrozila úderom na veliteľské centrá v Kyjeve
Ruskí vojaci už zrejme úplne ovládajú prístav v obkľúčenom meste Mariupoľ.
Ruská armáda v stredu pohrozila útokmi na veliteľské centrá Ukrajiny v hlavnom meste Kyjev, ak budú ukrajinskí vojaci pokračovať v útokoch na ruskom území. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
„Zaznamenávame pokusy ukrajinských vojakov podnikať sabotáže a útoky na ruskom území,“ uviedlo vo vyhlásení ministerstvo obrany v Moskve. „Ak budú takéto prípady pokračovať, ruské ozbrojené sily udrú na rozhodovacie centrá vrátane toho v Kyjeve,“ dodalo.
Obvinenia Moskvy
Moskva obviňuje ukrajinských vojakov z útočenia na území južného Ruska už od 24. februára, teda odvtedy, čo ruský prezident Vladimir Putin poslal vojakov dobyť Ukrajinu.
Tento mesiac sa ruskí vojaci stiahli z oblastí severne od Kyjeva a teraz zameriavajú svoje úsilie na dobytie ďalšieho územia na východe Ukrajiny.
Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že jeho vojaci teraz úplne ovládajú prístav v obkľúčenom meste Mariupoľ.
V ruskom obkľúčení
Ministerstvo dodalo, že ukrajinskí vojaci a členovia práporu Azov sú obkľúčení a „bez šance na únik“.
Členovia práporu Azov tvrdo bojujú proti Rusom v Mariupole, ktorý sa nachádza na juhovýchode Ukrajiny, medzi Krymským polostrovom okupovaným Ruskom a proruskými separatistickými oblasťami na východe Ukrajiny, aktuality.sk
X X X
Nehammer: Neutralita Rakúska je trvalá
Neutralita Rakúska je trvalá, vyhlásil v rozhovore s agentúrami APA a DPA zverejnenom vo štvrtok rakúsky kancelár Karl Nehammer v súvislosti s diskusiami o prípadnom členstve Fínska a Švédska v NATO, ktoré sú dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu.
To, že spomínané dve severské krajiny uvažujú o členstve v Severoatlantickej aliancii, označil Nehammer za „skutočnú zmenu paradigmy“. „Je to zase dôsledok vojny, ktorú prezident (Vladimir) Putin zle odhadol,“ povedal Nehammer.
„Kde však nenastane zmena paradigmy, je otázka rakúskej neutrality. Tá je trvalá,“ zdôraznil kancelár. Upozornil na to, že je potrebné rozlišovať medzi troma neutrálnymi štátmi EÚ – Írskom, Maltou a Rakúskom – a Fínskom a Švédskom, ktoré nie sú členmi NATO.
Nehammer priblížil, že počas jeho návštevy Kyjeva minulú sobotu sa ukrajinská strana informovala, ako fungujú rakúska neutralita a ozbrojená neutralita. Rakúsko totiž nie je členom NATO, ale má vlastné ozbrojené sily. „O všetkých týchto otázkach môže a musí rozhodovať výlučne Ukrajina. Je to veľmi dôležité,“ povedal Nehammer s tým, že Viedeň ani EÚ nemôžu Ukrajine dávať v tejto súvislosti rady a odporúčania.
Rakúsko podľa Nehammera môže zastávať „aktívnu politiku neutrality“. Dalo by tým najavo, že nie je súčasťou nijakej vojenskej aliancie a ako komunikačný partner nezapadá do šablóny priateľský-nepriateľský štát. „Výsledkom môže byť, že budeme môcť malým dielom prispieť k tomu, že rozhovory v Istanbule budú môcť opäť pokračovať,“ podotkol.
Nehammer vyjadril tiež obavy z eskalácie bojov na Donbase na východe Ukrajiny. Ukrajina aj Rusko sú podľa neho nastavené na vojnu, obe krajiny však „vedia, že sa to musí niekedy skončiť“. „Obe strany sa pripravujú na veľmi intenzívny a z humánneho hľadiska na zničujúci boj,“ varoval.
Počas pondelkového stretnutia so šéfom Kremľa v Moskve Nehammer poukázal na to, že vojna na Ukrajine vedie k tomu, že Európania zvyšujú svoje výdavky na obranu. Členské štáty NATO susediace s Ruskom budú „v dohľadnom čase v dôsledku vyzbrojovania omnoho silnejšie ako sú dnes“, uviedol.
Dodal, že Európania sa stanú nezávislejšími od ruského plynu. Zároveň varoval, že bez ohľadu na možné embargo na dovoz plynu z Ruska nie sú dodávky zaistené, keďže vždy je prítomné riziko, že počas vojny môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu potrubí./agentury/
X X X
Ruské automobilky sú v čoraz väčšej kríze. Tisíce ľudí prišli o prácu
Kaluga v súčasnosti doslova „umiera“ a AutoVaz v Togliatti sa bojí o svoju ďalšiu existenciu.
Tisíce zamestnancov ruských automobiliek bolo prepustených a ceny potravín prudko stúpajú. Západné sankcie tvrdo zasiahli ruské mestá Kaluga a Togliatti, v ktorých majú svoje továrne zahraniční aj domáci výrobcovia áut. A pravdepodobne prídu ďalšie sankcie.
Sankcie uvalené v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu zhoršili pretrvávajúci nedostatok komponentov a zastavili výrobu v dvoch vlajkových automobilkách v Kaluge – v dcérskych továrňach nemeckého Volkswagenu (VW) a švédskeho Volva.
Región Kaluga, ležiaci asi 150 km juhozápadne od Moskvy sa stal druhým najväčším centrom automobilovej produkcie. Od roku 2006 tu najmä západní výrobcovia áut preinvestovali približne 15 miliárd dolárov. Svoje závody tu postavili koncerny Volkswagen, Stellantis aj výrobca nákladných vozidiel Volvo Trucks. Ruský útok na Ukrajinu a s tým súvisiace sankcie, či rozhodnutia v Rusku nepodnikať, však všetko zmenili. Situácii v ruskej Kalige sme sa podrobne venovali v tomto článku:
A ako to vyzerá v Togliatti? To bolo po celé generácie synonymom popredného ruského výrobcu automobilov AvtoVAZ a jeho najznámejšej značky Lada. Ale sankcie vrhajú tiež aj na túto automobilku a jej zamestnanci sa obávajú o svoju budúcnosť. „Je to továrenské mesto. Každý tu pracuje buď pre továreň, alebo pre políciu,“ hovorí Alexander Kalinin, operátor nákladného výťahu v Avtovaze, kde pracuje už 15 rokov.
Továreň bola založená v 60. rokoch minulého storočia v meste Stavropol asi 780 kilometrov juhovýchodne od Moskvy, ktoré bolo premenované na Togliatti podľa talianskeho komunistického politika Palmira Togliattiho. Závod prežil hospodársku krízu po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991 a nakoniec ho prevzala francúzska automobilová skupina Renault.
Renault po dokončení akvizície AvtoVAZu nalial miliardy eur do továrne, ale zároveň výrazne zredukoval počty zamestnancov, zo 70 000 zostalo menej ako 40 000 pracovníkov. „S odchodom zamestnancov bolo veľa problémov, no napriek tomu sa prejavil jasný pozitívny trend,“ povedal Andrej Jakovlev, šéf Inštitútu priemyselných a trhových štúdií na moskovskej Vysokej škole ekonomickej. „Zrodil sa veľký ruský výrobca áut.“ Aktuálne rieši Renault vážnu dilemu, čo s Autovazom, ktorý sa mal stať jednou z jeho kľúčových fabrík. Viac sme sa tejtoo téme venovali v nasledujúcom článku:
Väčšina montážnych liniek však prestala bežať po tom, čo Moskva 24. februára začala inváziu na Ukrajinu, keďže sankcie sťažujú dovoz komponentov zo zahraničia. Zamestnanci sú na platenej dovolenke s dvomi tretinami ich obvyklej mzdy, ceny potravín a iného základného tovaru však stúpajú.
Teraz je jeho budúcnosť veľmi neistá, pretože Renault je pod silným tlakom a zvažuje, či odíde z AvtoVAZu. Ak AvtoVAZ nebude schopný prežiť túto krízu, jeho zánik by znamenal koniec jednej priemyselnej éry a pre mnohých nadšencov koniec značky Lada./agentury/
X X X
Od Blahu sa odvracajú aj kolegovia z SAV a vyzývajú ho k odchodu
Vyhlásenie členov Akademickej obce Ústavu politických vied SAV, kam by sa prípadne poslanec Ľuboš Blaha mohol vrátiť pracovať, zverejnila Slovenská akadémia vied na svojej stránke.
Pod vyhlásenie sa podpísalo osem členov akademickej obce. Dištancujú sa od výrokov Blahu, ktoré „rozosievajú nenávisť, útočia na rôzne spoločenské skupiny či jednotlivcov alebo dokonca šíria nepravdivé informácie“.
„Myslíme si, že tieto vyjadrenia svojou povahou zásadne degradujú verejný diškurz a prispievajú k vytváraniu deliacich čiar v už aj tak polarizovanej spoločnosti. Ako vedeckí pracovníci v oblasti spoločenských vied si dôsledky takého správania intenzívne uvedomujeme a nemôžeme ich akceptovať po ľudskej ani po profesionálnej stránke. Zároveň si prajeme, aby nás verejnosť nespájala s politickým pôsobením poslanca Ľuboša Blahu a neatakovala vedeckých pracovníkov Ústavu politických vied SAV,“ pokračujú.
Upozorňujú že Ústav politických vied sa nikdy nevyjadroval k súkromným a verejným aktivitám svojich zamestnancov. Podmienkou však je, aby rešpektovali platné právne normy a nemali bezprostrednú spojitosť s ich pracovnou činnosťou vykonávanou na pôde SAV.
„SAV dôsledne oddeľuje koordinovanie a hodnotenie pracovných činností svojich zamestnancov od prípadného ovplyvňovania alebo komentovania ich ostatných mimopracovných aktivít, vrátane politických. V zmysle politickej neutrality SAV Ústav politických vied nekomentoval politické aktivity a vyjadrenia svojich zamestnancov, a teda ani politickú činnosť poslanca NR SR Ľuboša Blahu,“ pokračujú Blahovi kolegovia.
Vyzvali ho na odchod
Poslancovi pripomínajú, že ho riaditeľ ústavu Peter Dinuš už v minulosti požiadal, aby sa pod svoje vyhlásenia nepodpisoval ako pracovník ústavu. Dokonca ho mal Dinuš požiadať, aby prehodnotil prerušenie vedeckej činnosti a zvážil, že z ústavu jednoducho odíde.
„Ľuboš Blaha toto riešenie odmietol. Aj z tohto dôvodu sa Správna rada Ústavu politických vied SAV na svojom ustanovujúcom rokovaní 11. marca 2022 uzniesla, že pozve na svoje najbližšie zasadnutie pána Blahu a zaviazala predsedu správnej rady Petra Dinuša, aby s pánom Blahom dohodol stretnutie. On sa však odmietol zasadnutia správnej rady zúčastniť,“ píšu členovia akademickej obce.
Preto sa rozhodli ďalej nemlčať a pripravili vyhlásenie, v ktorom sa verejne a rázne dištancujú o výrokov poslanca Blahu.
Pod vyhlásenie sa podpísal podpredseda Správnej rady ústavu Michael Augustín, členovia správnej rady Dirk Mathias Dalberg, Matej Navrátil a Jana Sivičeková, zástupca riaditeľa Norbert Kmeť, predseda Vedeckej rady Juraj Marušiak, interni doktorandi Michal Baran a Ondrej Hronec./agentury/
X X X
Budúci rok môžu ceny elektriny a plynu vzrásť o 80 až 100 percent, upozorňuje regulátor domácnosti
Trhové ceny energií sú v súčasnosti extrémne vysoké a veľmi nestabilné.
Pri pokračovaní súčasných úrovní trhových cien energií môžu ceny elektriny a plynu pre regulovaných odberateľov (domácnosti) v roku 2023 vzrásť o 80 až 100 % oproti súčasnosti, v prípade tepla o vyše 40 %. Informoval o tom hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Radoslav Igaz.
Elektrina z memoranda
Zlacnená elektrina z memoranda so Slovenskými elektrárňami, a. s., môže podľa jeho informácií zásadne minimalizovať dosahy trhových cien na domácnosti v prípade elektriny, avšak v prípade plynu obdobný cenovo primeraný zdroj zemného plynu absentuje.
Vysvetlil, že súčasné extrémne vysoké a veľmi nestabilné trhové ceny energií sú pod vplyvom viacerých bezprecedentných geopolitických faktorov, ako sú napríklad otázky okolo dodávok zemného plynu z Ruska do EÚ či vplyv vojenskej agresie Ruska na Ukrajine na globálnu ekonomiku.
„Trhové ceny energií sú v súčasnosti extrémne vysoké a veľmi nestabilné, čo vnáša vysokú mieru neistoty do odhadov budúcich cien energií. Pri pokračovaní súčasných úrovní trhových cien elektriny a plynu budú regulované ceny pre zraniteľných odberateľov výrazne vyššie ako v súčasnosti,“ povedal predseda ÚRSO Andrej Juris.
Nestabilné ceny
Uvedené odhady podľa neho vychádzajú zo súčasne známych úrovní trhových cien energií, ktoré sú veľmi nestabilné. Z toho dôvodu je potrebné považovať vyššie uvedené za ilustratívny odhad dosahov, ktorý indikuje možný vývoj regulovaných cien energií na budúci rok.
Juris dodal, že skutočné dosahy na odberateľov budú známe v závere tohto roka po implementácii memoranda so Slovenskými elektrárňami a po ukončení relevantných cenových konaní. Úrad bude v najbližšom období dôsledne skúmať oprávnenosť nákladov a primeranosť ziskov regulovaných subjektov a využije všetky dostupné prostriedky na minimalizáciu dosahov na regulovaných odberateľov, aktuality.sk
X X X
Turecká prokuratúra chce rozpustiť poprednú organizáciu za práva žien
Na sobotu sú naplánované ďalšie demonštrácie na podporu organizácie v Istanbule a ďalších veľkých mestách.
Turecká prokuratúra podala žalobu, ktorej cieľom je rozpustenie jednej z najuznávanejších organizácii na ochranu práv žien v krajine. S odvolaním sa na jej členov o tom vo štvrtok informovala agentúra AFP.
Skupina Zastavíme vraždenie žien (We Will Stop Femicide) monitoruje prípady rodovo podmieneného násilia v tomto prevažne moslimskom, no oficiálne sekulárnom štáte.
Generálna tajomníčka organizácie Fidan Ataselimová uviedla, že v žalobe sa uvádza, že skupina je obvinená z vykonávania činností, ktoré porušujú turecké „zákony a morálku“. Začiatok súdneho procesu zatiaľ nie je stanovený.
Organizácia Zastavíme vraždenie žien vlani hlasno kritizovala rozhodnutie prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana odstúpiť od Dohovoru Rady Európy o predchádzaní a boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, známeho aj ako Istanbulský dohovor. Proti tomuto kroku v Turecku aj členovia tejto skupiny organizovali veľké zhromaždenia.
Na sobotu sú naplánované ďalšie demonštrácie na podporu organizácie v Istanbule a ďalších veľkých mestách.
Minulý rok v Turecku zavraždili celkovo 280 žien, pričom mnohé z týchto vrážd spáchali rodinní príslušníci, vyplýva z bilancie skupiny Zastavíme vraždenie žien. Ďalších 217 žien zomrelo za podozrivých okolností, uvádzajú aktivisti.
Organizácia má 750 aktívnych členov a bola založená v roku 2010 v reakcii na vraždu 17-ročnej študentky jej partnerom. V rámci celoštátnej siete poskytuje právnu podporu obetiam domáceho násilia, zbiera údaje o vraždení žien, monitoruje súdne procesy a organizuje zhromaždenia, píše denník The Guardian, aktuality.sk
X X X
Tomáš Szabó sa po rokoch priznal. Vyhlásil, že je vinný v prípade prípravy vrážd prokurátorov
Obvinený Tomáš Szabó po rokoch prelomil mlčanie a súdu povedal, že je vinný. Súd ho už skôr právoplatne odsúdil za účasť na vražde Jána Kuciaka.
To najdôležitejšie:
– Tomáš Szabó priznal účasť na príprave vrážd prokurátorov, súd jeho vyhlásenie prijal;
– obžalovaný Szabó však odmietol vypovedať, podľa jeho obhajkyne Kochanskej obžalovaný ešte zvažuje spoluprácu s vyšetrovacími orgánmi;
– dozorujúci prokurátor Matúš Harkabus chce, aby Szabóa súdili napriek priznaniu naďalej v tomto konaní, súd mu vyhovel;
– Zlata Kušnírová už nemôže byť v procesnom postavení poškodenej, súd ju z procesu vylúčil;
– najbližšie pojednávanie je naplánované na 3. mája 2022, súd naplánoval výsluch poškodených, teda prokurátorov Žilinku, Lipšica, Šufliarskeho a výsluch Andruskóa
Pozrite si reakciu advokátky Tomáša Szabóa:
Szabó sa priznal k prípravám vrážd
Uplynulo takmer desať mesiacov od rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktorý vrátil prípad vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka špecializovanému súdu a teraz by sa mal konečne začať proces, v ktorom sa sudcovia vyrovnajú so vznesenými výhradami.
Najprv však bolo potrebné utriasť, kto môže kauzu súdiť, keďže obžalovaní Marian Kočner s Alenou Zsuzsovou a potom aj prokurátori podávali námietky zaujatosti.
Prípad objednávky vraždy novinára, ku ktorému pripojili ďalšiu známu kauzu, bude definitívne súdiť senát na čele so sudkyňou Ruženou Sabovou. Ďalší dvaja členovia sú Rastislav Stieranka, ktorý bol aj v pôvodnom senáte na hlavnom pojednávaní v roku 2020, a nový člen senátu Jozef Pikna.
Najväčším prekvapením štvrtkového pojednávania je vyhlásenie Tomáša Szabóa. Po rokoch prelomil mlčanie a dnes sa priznáva, že bol účastný na prípravách vrážd prokurátorov.
„Chcel by som vydať vyhlásenie. Som vinný zo všetkých skutkov a ľutujem to,“ povedal Tomás Szabó. Podľa obžaloby sa aktívne podieľal na všetkých troch prípravách likvidácií – Žilinku, Šufliarskeho aj Lipšica.
Obžalovaný expolicajt urobil vyhlásenie o vine v súvislosti s prípadom prípravy vrážd prokurátorov. Muž z Kolárova je už teraz právoplatne odsúdený na 25 rokov za účasť na vražde Jána Kuciaka. Po podaní obžaloby v prípade prípravy vrážd prokurátorov mu hrozí až doživotie.
Prokurátor Matúš Harkabus priznal, že z vyhlásenia obžalovaného je aj s kolegom Danielom Mikulášom prekvapený. Doteraz totiž stíhaný expolicajt odmietal vypovedať a počas vyšetrovania ani nenaznačil, že by chcel o prípade prehovoriť, neponúkal ani vlastné príbehy či vysvetlenia.
Prokurátori chcú, aby Szabó napriek vyhláseniu viny bol súdený v aktuálnom prípade a aby ho súd nevylúčil na samostatné konanie ako tomu bolo napríklad v prípade priznania Marčeka. „Či to zmení dôkaznú situáciu budeme vedieť vtedy, keď bude vypovedať. Ja neviem, čo chce vypovedať a či využije právo vypovedať,“ povedal Harkabus cez prestávku novinárom.
Súd v reakcii na Szabóa prijal jeho vyhlásenie. Neskôr súdu oznámil, že vypovedať nechce „a zopakujem, že veci ľutujem“. Cez prestávku jeho advokátka Iveta Kochanská však povedala, že spoluprácu s vyšetrovacími orgánmi a teda aj výpoveď ešte zvažujú.
Vylúčili Kušnírovú
Súd na štvrtkovom pojednávaní rozhodol, že Zlatu Kušnírovú nepripúšťa na hlavné pojednávanie ako poškodenú. Zlata Kušnírová je mamou zavraždenej Martiny. Sudkyňa vysvetľuje, že vrah Miroslav Marček zastrelil Martinu vo Veľkej Mači, keďže bola v dome s Jánom Kuciakom.
Objednávka na jej vraždu nebola. Keďže Marčeka vylúčili na samostatné konanie a už aj odsúdili, Zlata Kušnírová podľa rozhodnutia senátu už nemá byť prečo v postavení poškodenej. Na fakt, že Kušnírová už nemá byť v procesnom postavení poškodenej, upozornil ešte minulý rok Najvyšší súd. Súčasný senát Sabovej v Pezinku tak konal podľa názoru vyššieho súdu.
Kuciakovcov zastupuje právny zástupca Peter Kubina. Na pojednávaní predniesol dôvody, prečo si manželia Kuciakovci uplatňujú nárok na náhradu škody – teda prečo žiadajú každý pol milióna eur ako nemajetkovú ujmu.
Na mieste zástupcu Zlaty Kušnírovej bol dnes Dalibor Kuciaň, pôvodný advokát Roman Kvasnica sa z neúčasti na dnešnom pojednávaní ospravedlnil. Po vylúčení Zlaty Kušnírovej z procesu však obhajca musel opustiť pojednávaciu miestnosť.
Vo štvrtok neprišli ani rodiny zavraždených Jána a Martiny, ani prokurátori, ktorých likvidáciu údajne chystal gang z južného Slovenska. Neprišiel teda Maroš Žilinka, Daniel Lipšic ani prokurátor Peter Šufliarsky. Nárok na náhradu škody si podľa súdu neuplatnili.
„Skutky, ktoré sú mi kladené za vinu, som nespáchal, som nevinný,“ povedal Kočner. „Čo sa týka mojej osoby, obžalobu v plnom rozsahu odmietam a som nevinná,“ reagovala vzápätí Zsuzsová.
Dohody odmietli
K prípadu objednávky vraždy novinára pripojili ešte aj ďalšiu kauzu – prípravu vrážd prokurátorov. Oba prípady totiž spájajú tri mená: údajný objednávateľ vrážd Marian Kočner, možná sprostredkovateľka Alena Zsuzsová a expolicajt Tomáš Szabó.
Do objednávky likvidácie prokurátorov mali byť podľa prokuratúry zapojení verejnosti doteraz neznámi muži: Dušan Kracina a Darko Dragić.
Na úvod dnešného pojednávania prokurátor povedal, že nechce so žiadnym z obžalovaných uzavrieť dohodu o vine a treste. Odmietli to aj samotní obžalovaní.
Na hlavnom procese prokurátor čítal obžalobu. Časť o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je verejnosti známa – čítala sa totiž už v roku 2020, keď kauzu prvýkrát pojednávali na tom istom súde v Pezinku.
Prokurátor Daniel Mikuláš následne čítal časť obžaloby o príprave vrážd prokurátorov. Likvidácia Daniela Lipšica mala stáť 200-tisíc eur, vyplýva z obžaloby. Srb Dragić mal byť aj na obhliadke mesta, kde býval vtedajší prokurátor špeciálnej prokuratúry Maroš Žilinka.
Skupina z južného Slovenska mala údajne zavraždiť aj prokurátora Petra Šufliarskeho. Pri vyšetrovaní sa zistilo, že ešte ako prokurátor si s Kočnerom písal. Na prvom dni pojednávania vo februári tohto roka novinárom povedal, že to bolo jeho profesionálne zlyhanie. Vražda Šufliarskeho mala vyzerať ako mafiánska poprava, píše sa v obžalobe.
Ani jedného prokurátora sa nepodarilo zlikvidovať. Jeden z kľúčových svedkov Zoltán Andruskó polícii opísal, že k vražde bolo blízko, na poslednú chvíľu akciu odvolal.
„Považujem obžalobu za nedôvodnú a bližšie sa k nej vyjadrím v priebehu hlavného pojednávania,“ povedal Kočnerov obhajca Marek Para. Obdobne reagovala aj Zsuzsovej zástupkyňa Júlia Vestenická. „Mám za to, že celá obžaloba je nedôvodná, je rovnako, ako aj prvá obžaloba, postavená na svedkovi Andruskóovi, ktorý za záhadných okolností nie je trestne stíhaný. Navrhujem obžalobu odmietnuť a vrátiť do prípravného konania,“ povedala obhajkyňa.
Kracinov obhajca považuje obžalobu za nedôvodnú, podobne aj obhajoba Darka Dragića. Advokáti Tomáša Szabóa ostali bez vyjadrenia.
Keď Kočner dostal príležitosť vypovedať, povedal, že sa bude vyjadrovať priebežne, no teraz vypovedať nechce. Právo nevypovedať využila aj Zsuzsová, tiež sa chce vyjadrovať v priebehu konania napríklad k výpovediam svedkov. Rovnaký postoj zaujali aj Kracina a Dragić.
Kracina: bol za tým Kočner
Na súde sa vo štvrtok čítalo už zo skorších výpovedí z obdobia vyšetrovania. Obžalovaný Kracina síce priznal, že od Zoltána Andruskóa zobral občas niekoľko stovák eur, no vraj preňho nechcel nič urobiť. Potom raz prebral aj 10-tisíc eur, no zľakol sa a peniaze vrátil, nechcel mať s vraždou nič spoločné. Aj Kracina mal informácie, že objednávka vraždy na prokurátora Žilinku smerovala od Kočnera cez Zsuzsovú.
Kracina polícii povedal aj o ďalšej objednávke „vybaviť Šufliarskeho“, jeho likvidácia mala stáť 130-tisíc eur. Prečo si na vybavovanie vraždy vybral Andruskó práve Kracinu? Myslel si, že má kontakty na mužov zo Srbska. Keď Andruskó stále viac tlačil, Kracina mu vraj povedal, že už žiadne kontakty ani väzby na Srbov nemá. Následne ho mal Andruskó zoznámiť s Tomášom Szabóom a Miroslavom Marčekom. Išlo o obdobie po vražde Jána Kuciaka (február 2018) a ešte pred ich zadržaním (september 2018).
Keď sa ho polícia opýtala, prečo nenahlásil objednávky vraždy polícii, povedal, že sa bál Kočnera. „Má chytených policajtov, prokurátorov aj sudcov,“ povedal Kracina vyšetrovateľom
Sudkyňa čítala aj z výpovede Darka Dragića pred políciou. Poprel, že by mal niečo spoločné s prípravami vrážd prokurátorov. „Nepoznám Žilinku ani nikoho, na tých miestach som nikdy nebol,“ hovoril obvinený Srb polícii.
Drgića usvedčuje iný muž známy v seredskom drogovom podsvetí Ilja Weiss. Obžalovaný Drgić ale nerozumie, prečo ho Weiss usvedčuje z účasti na pripravovaných likvidáciách.
Sudkyňa Sabová čítala aj z výsluchu Zsuzsovej pred políciou. Poprela, že by vedela o prípravách vrážd prokurátorov. Rovnako odmietla hypotézu, že po vražde prokurátora Šufliarskeho by mohol jeho miesto nahradiť prokurátor René Vanek, s ktorým sa Zsuzsová dobre poznala a dlhodobo s ním komunikovala. Po prevalení správ medzi dvojicou Vanek odišiel z prokuratúry.
Obžalovaná žena z Komárna polícii tvrdila, že Žilinku ani nepoznala a dôvod na likvidáciu Lipšica nebol.
V rámci štvrtkového pojednávania sa rozhodovalo o väzbe pre Dušana Kracinu. Senát rozhodol tak, že Kracinu ponechal vo väzbe, keďže dôvody väzby trvajú.
Opäť v Pezinku
Kauza prípadu vraždy novinára a jeho priateľky je opäť na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Najvyšší súd v júni 2021 zrušil osloboduzujúcu časť pôvodného rozsudku voči dvojici Kočner – Zsuzsová a vec vrátil opäť na nižší súd.
Zatiaľ nie je známe, aké všetky dôkazy chce súd zopakovať aj v tomto konaní. Najvyšší súd však v prípade vraždy novinára nariadil Špecializovanému trestnému súdu, čo všetko z dokazovania po prvom kole pojednávania chýbalo. Senát v Pezinku teraz musí dôkazy doplniť a vykonať alebo riadne vysvetliť, prečo niektoré dôkazy odmietol.
Prokurátor Harkabus navrhuje, aby súd zopakoval aj výsluchy z prípravného konanie, teda z obdobia, keď sa vyšetrovala vražda Jána a Martiny. Rovnako chce, aby sa na tomto novom procese čítali vvýpovede Kočnera a Zsuzsovej z pojednávania z júna 2020. O požiadavke senát zatiaľ nerozhodol.
Kauza prípravy vrážd prokurátorov na súde ešte nebola, v tomto prípade sa budú vykonávať aj úplne nové dôkazy. Plánovanými obeťami mali byť Maroš Žilinka a Daniel Lipšic – v súčasnosti najvyššie postavení muži generálnej a špeciálnej prokuratúry. Páchatelia mali pripravovať aj likvidáciu prokurátora Petra Šufliarskeho.
Zmena na sudcovskej stoličke
Dvojnásobná vražda aj prípravy vrážd prokurátorov sa mali začať odznova pojednávať už vo februári.
Verejné zasadnutie v Pezinku sa aj začalo, no k výsluchom ani dokazovaniu sa senát nedostal. Kočner so svojím obhajcom a neskôr aj obvinená Zsuzsová namietali členku senátu Pamelu Záleskú. Tú napokon Najvyšší súd vylúčil z pôvodnej trojice sudcov.
Záleská totiž už v minulosti rozhodovala v súvisiacej kauze – v decembri 2019 predsedala senátu a schválila dohodu o vine a treste pre Zoltána Andruskóa. Ten sa priznal, že spolupracoval na likvidácii Jána Kuciaka a tvrdil, že objednávku prijal od Aleny Zsuzsovej.
Najvyšší súd napokon z opatrnosti vylúčil sudkyňu Záleskú, aby tentoraz o kauze nerozhodovala. V pôvodnom písomnom rozsudku spomínala mená Kočnera aj Zsuzsovej a podľa súdu nedostatočne zvýraznila, že v ich prípade ešte nebolo o vine rozhodnuté.
Záleskej miesto v senáte nahradil Jozef Pikna.
Spojený prípad má aj nových prokurátorov – štát zastupuje dvojica Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš, aktuality.sk
X X X
Nemecko zadržalo v Hamburgu obrovskú superjachtu sestry oligarchu Usmanova
Superjachta Dilbar bola spustená na vodu v roku 2016 a podľa zverejnenej ceny stála vyše 648 miliónov dolárov.
Nemecké úrady zadržali v Hamburgu obrovskú superjachtu, keď zistili, že patrí sestre ruského oligarchu Ališera Usmanova. Nemecko to oznámilo v stredu, správu priniesla vo štvrtok tlačová agentúra AP.
Nemecký Spolkový kriminálny úrad uviedol, že „po rozsiahlom vyšetrovaní“ a napriek „zatajovaniu pri pobreží“ sa mu podarilo určiť, že majiteľkou je Usmanovova sestra Gulbachor Ismajlovová.
Superjachta Dilbar bola spustená na vodu v roku 2016 a podľa zverejnenej ceny stála vyše 648 miliónov dolárov.
Kriminálny úrad dodal, že nemecké úrady pracovali v Bruseli na tom, aby zaistili, že sankcie Európskej únie sa budú vzťahovať aj na majiteľku jachty. Úrad tiež vysvetlil, že jachta už nemôže byť predaná, prenajatá, naložená nákladom a ani na ňu nemožno nastúpiť.
Spojené štáty a Európska únia minulý mesiac oznámili uvalenie ekonomických sankcií proti Usmanovovi, magnátovi v oblasti metalurgie, za jeho prepojenie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ako odvetu za inváziu na Ukrajinu, aktuality.sk
X X X
Izrael úspešne otestoval laserový systém protiraketovej obrany Iron Beam
Izraelské ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo, že úspešne otestovalo nový vysokovýkonný laserový systém protiraketovej obrany s názvom Iron Beam (Železný lúč). Informovala o tom agentúra DPA.
„Medzinárodný úspech. Prví na svete sme dokončili sériu prelomových experimentov s laserovým protiraketovým systémom. Nový systém úspešne zneškodnil bezpilotné lietadlá, rakety a mínometné granáty. Prvýkrát v histórii dokázal výkonný laserový systém zneškodniť ciele vzdialené niekoľko míľ,“ uviedol izraelský minister obrany Benny Ganc na sociálnej sieti Twitter.
Ganc nedávno schválil finančný balík na vývoj tejto technológie. Nový laserový systém má názov odvodený od mobilného systému protiraketovej obrany Iron Dome (Železná kupola), ktorý už roky chráni židovský štát pred raketovými útokmi. Cieľom programu Iron Beam je vyvinúť výkonný laserový systém, ktorý doplní spomínaný Iron Dome. Projekt má na starosti štátny zbrojársky koncern Rafael Advanced Defense Systems.
Podľa DPA obyvateľov Izraela ohrozujú raketami najmä členovia palestínskeho islamistického hnutia Hamas v pásme Gazy a milície libanonského šiitskeho hnutia Hizballáh, aktuality.sk
X X X
Nemecko zadržalo v Hamburgu obrovskú superjachtu sestry oligarchu Usmanova
Superjachta Dilbar bola spustená na vodu v roku 2016 a podľa zverejnenej ceny stála vyše 648 miliónov dolárov.
Nemecké úrady zadržali v Hamburgu obrovskú superjachtu, keď zistili, že patrí sestre ruského oligarchu Ališera Usmanova. Nemecko to oznámilo v stredu, správu priniesla vo štvrtok tlačová agentúra AP.
Nemecký Spolkový kriminálny úrad uviedol, že „po rozsiahlom vyšetrovaní“ a napriek „zatajovaniu pri pobreží“ sa mu podarilo určiť, že majiteľkou je Usmanovova sestra Gulbachor Ismajlovová.
Superjachta Dilbar bola spustená na vodu v roku 2016 a podľa zverejnenej ceny stála vyše 648 miliónov dolárov.
Kriminálny úrad dodal, že nemecké úrady pracovali v Bruseli na tom, aby zaistili, že sankcie Európskej únie sa budú vzťahovať aj na majiteľku jachty. Úrad tiež vysvetlil, že jachta už nemôže byť predaná, prenajatá, naložená nákladom a ani na ňu nemožno nastúpiť.
Spojené štáty a Európska únia minulý mesiac oznámili uvalenie ekonomických sankcií proti Usmanovovi, magnátovi v oblasti metalurgie, za jeho prepojenie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ako odvetu za inváziu na Ukrajinu, aktuality.sk
X X X
Írsky minister v Kyjeve: Írsko je vojensky neutrálne, nie však v tejto vojne
Írsky minister zahraničných vecí Simon Coveney bol vo štvrtok v Kyjeve a stal sa prvým šéfom diplomacie jednej z členských krajín Bezpečnostnej rady OSN, ktorý navštívil Ukrajinu od začiatku ruskej invázie 24. februára. Informoval o tom britský denník The Guardian.
Po návšteve častí metropoly Kyjev priamo zasiahnutých inváziou a po stretnutí so šéfom ukrajinskej diplomacie Dmytrom Kulebom aj s ministrom obrany Olexijom Reznikovom vyhlásil, že vraždy ukrajinských civilistov ruskými silami sú pravdepodobne vojnovým zločinom.
Coveney na tlačovej konferencii s Kulebom povedal, že je preňho cťou byť s týmto kolegom ministrom a že priniesol od írskej vlády a írskych občanov silný odkaz solidarity. Podľa agentúry PA Media vyhlásil:
„Ešte nevieme, koľko občanov prišlo vinou tejto ruskej agresie o život, ale vieme, že ich je veľa – a surovosť a násilie, nielen proti vojakom, ale proti ukrajinským civilistom, je niečo, čo bude pravdepodobne v budúcnosti označené za vojnové zločiny.“
„Som si tiež vedomý, že v týchto časoch Ukrajina nechce súcit, potrebuje činy a silnú praktickú pomoc pri sebaobrane, a aj keď je Írsko vojensky neutrálne, dovoľte mi jasne povedať, že v tejto vojne, konflikte a budúcnosti vašej krajiny nie sme neutrálni,“ vyhlásil Coveney.
„Vieme, že Ukrajinci snívajú o inom druhu budúcnosti, o takom, ktorý je založený na demokracii, stabilite a ekonomických príležitostiach. My sme presvedčení, že tieto veci sa dajú dosiahnuť prostredníctvom úplného členstva v EÚ, a Írsko sa bude zasadzovať o to, aby sa to stalo čo najrýchlejšie,“ prisľúbil minister.
„Sme presvedčení, že najmocnejšie krajiny sveta sa musia podriaďovať a zodpovedať medzinárodnému právu a že zverstvá proti ukrajinským civilistom musia byť súčasťou procesu, ktorý zaistí úplné skladanie účtov,“ dodal, aktuality.sk