Hlavné mesto Slovenska si očividne urobilo hanbu vo vzťahu k ľuďom, ktorí utiekli pred hrôzami vojny, pričom ich drvivú väčšinu tvoria deti, matky a staré ženy. Dopravný podnik Bratislava (DPB) zrušil utečencom z Ukrajiny s platnosťou od 1. januára 2023 takmer úplne bezplatnú dopravu takým spôsobom, že o zmene sa v podstate nemali ako dozvedieť.
DPB zverejnil informáciu 19. decembra 2022 iba na svojej webovej stránke. V električkách, autobusoch a trolejbusoch sa správa nenachádza. Ukrajinci ju nenájdu ani na informačných paneloch na zastávkach bratislavskej mestskej hromadnej dopravy. Vyplynulo to zo zistení Pravdy vo viacerých dopravných prostriedkoch i na zastávkach.
Na informačných tabuliach sú len cestovné poriadky a oznámenia o priebežnej reorganizácii jednotlivých spojov. Správa o zrušení bezplatnej dopravy chýba napriek tomu, že na mnohých paneloch bola ešte voľná plocha pre takúto informáciu.
Ukrajinci sa o zmene teda môžu dozvedieť v prípade, že náhodou „zablúdia“ na webovú stránku DPB. „Od 1. januára 2023 pre občanov Ukrajiny pri cestovaní mestskou hromadnou dopravou zaniká nárok na plošnú bezplatnú prepravu, ktorá bola poskytovaná v súvislosti s preukázaním dokladu o dočasnom útočisku,“ uvádza DPB v slovenskom a ukrajinskom jazyku.
Výnimka na bezplatné cestovanie sa vzťahuje na ukrajinské deti vo veku do 18 rokov, respektíve na stredoškolákov (vrátane jednej sprevádzajúcej osoby). Je však potrebné, aby sa preukázali nielen dokladom o dočasnom útočisku, ale aj potvrdením o návšteve školy.
Ale pozor! Ukrajinskí školáci si nemusia kúpiť cestovný lístok len v dňoch od pondelka do piatku. „Nárok na bezplatnú prepravu platí len počas dní školského vyučovania z miesta obvyklého pobytu, ktoré je uvedené na doklade o dočasnom útočisku, do miesta sídla školy a späť,“ informuje DPB na svojej webovej stránke.
Znamená to, že mladí Ukrajinci si musia v bratislavskej verejnej doprave dávať pozor tiež na to, aké spoje využijú. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že sa môže vyskytnúť situácia, keď ich revízor môže pokutovať. Príklad: ukrajinský žiak, ktorý býva v Rači a navštevuje školu v Ružinove, sa vezie do centra mesta. V takom prípade by ho revízor mohol pokutovať, lebo to evidentne nie je cesta „do miesta sídla školy a späť“.
Jedna z výnimiek platí aj pre pracujúcich Ukrajincov, ale len v prípade, že cestujú do zamestnania alebo z práce domov. DPB im túto bezplatnú možnosť v limitovanom priestore však časovo obmedzil: „Nárok na bezplatnú prepravu platí počas 60 dní odo dňa získania statusu dočasného útočiska z miesta obvyklého pobytu, ktoré je uvedené na osobitnom doklade o dočasnom útočisku do miesta sídla zamestnávateľa.“ Takže ak zamestnaný Ukrajinec dostal tento status relatívne nedávno v októbri 2022, od januára 2023 si už musí zakúpiť cestovný lístok.
Denník Pravda zisťoval v centre Bratislavy v štyroch trafikách, kde sa predávajú i cestovné lístky, či si ich už kupujú ľudia hovoriaci s ukrajinským prízvukom. Tri predavačky a jeden predavač zhodne povedali, že do podvečera 2. januára nemali nijakého takého zákazníka. (Pondelok – druhý január – bol na Slovensku prvý pracovný deň po Novom roku, keď sa znovu otvorili obchody.)
Pravda oslovila aj tri okoloidúce dospelé Ukrajinky v centre mesta. Všetky reagovali prekvapene: o dôležitých zmenách v cestovaní v Bratislave vôbec nevedeli.
Mimochodom, keď DPB od 1. marca 2022 zaviedol bezplatnú dopravu pre utečencov z Ukrajiny, informácia neobsahovala žiadnu zmienku o tom, že by táto výhoda bola nejako časovo obmedzená (napríklad konkrétne do 31. decembra minulého roku).
Sadzobník pokút v Bratislave má tri podoby: úhrada priamo na mieste revízorovi: 49 eur plus výška základného cestovného 0,90, úhrada do 20 pracovných dní: 69 eur plus výška základného cestovného 0,90, úhrada od 20 pracovných dní: 89 eur plus výška základného cestovného 0,90./agentury/
X X X
Občan Ovečkin. Neoslavujte ho, odkazuje slávny Američan, pripomína Hitlera
Jedni vidia len skvelého športovca, legendárneho hokejistu, ktorý môže pokoriť „neprekonateľný“ rekord. Ďalší sa na neho dívajú cez inú optiku – nešportovú, skôr politickú, celospoločenskú. Tak, ako Larry Brooks, americká hviezda žurnalistiky.
Dziteľ Elmer Ferguson Memorial Award za žurnalistický prínos hokeju sa už viac nemohol pozerať na to, ako o Alexandrovi Ovečkinovi vychádzajú len oslavné články, v ktorých autori velebia jeho góly, asistencie, body.
Brooks preto napísal vcelku rozsiahly článok pre denník New York Post. V ňom sa na Ovečkina, ktorý cez víkend pokoril hranicu 30 hetrikov v NHL a stále naháňa bradatý rekord Wayna Gretzkého v počte gólov, pozrel mimoriadne kriticky.
Dôvod je zrejmý: kapitán Washingtonu Capitals nikdy neodsúdil vojnu na Ukrajine. A naďalej má na svojom Instagrame fotografiu s Vladimirom Putinom, ruským prezidentom.
„Emocionálne nie je viac možné rozlišovať medzi hokejistom Ovečkinom a politicky aktívnym obćanom Ovečkinom. Nie je možné oslavovať muža, ktorý je roky podporovateľom genocídnej vlády Vladimira Putina. Veď ešte v roku 2017 sa pokúšal viesť hnutie na jeho podopru,“ píše Brooks.
Američan poukazuje na to, že Ovečkin je politicky aktívny. Napokon, v roku 2018 bol tvárou „Putinovej“ olympiády v Soči. Založil dokonca skupinu ruských osobností, ktorá verejne podporovala „svojho“ prezidenta, aby zostal pri moci.
„Oslavovali by sme v štyridsiatych rokoch minulého storočia bejzbalistu nemeckého pôvodu, ktorý by bol priaznivcom Adolfa Hitlera?“ pokladá si jednu z vážnych otázok Brooks.
Ten svoj komentár uzatvára jednoznačne: Ovečkin pre neho nie je žiadny hrdina. A nemal by byť podľa neho ani pre ostatných./agentury/
X X X
Ceny plynu pokračujú v prudkom poklese. Dostali sa na úroveň spred začiatku vojny na Ukrajine
Veľkoobchodné ceny zemného plynu v Európe pokračovali v poklese aj posledný obchodný deň roka 2022 a dostali sa na úroveň spred začiatku vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Cena referenčného európskeho kontraktu na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci na burze TTF v Amsterdame v piatok klesla až na 71,60 eura za megawatthodinu (MWh), pričom na začiatku obchodovania sa ešte pohybovala nad 80 eur za MWh.
Cena referenčného TTF kontraktu sa dostala najnižšie od februára. Ešte na začiatku decembra na krátko vzrástla nad 150 eur za MWh. V minulom týždni sa cena referenčného TTF kontraktu na plyn oslabila takmer o 30 %, pričom od polovice decembra klesla o viac než 60 eur.
Podobná situácia je aj na pražskej burze, kde sa cena plynu dostala na úroveň 90 eur za meawatthodinu. Vývoj si môžete pozrieť v grafe nižšie.
Ceny plynu v Európe sa dostali na rekordné úrovne počas leta, keď referenčný TTF kontrakt vyskočil až na 345 eur za MWh. Príčinou bolo vtedy zastavenie dodávok plynu z Ruska. Aj napriek aktuálnemu uvoľneniu na európskom trhu s plynom a výraznému poklesu sú ceny stále relatívne vysoké. Na porovnanie, v roku 2020 sa ceny na burze TTF pohybovali pod 20 eur za MWh.
Hlavnou príčinou pokračujúceho poklesu cien plynu v Európe je teplé počasie. Predpovede počítajú s tým, že teploty v Európe zostanú nad priemerom aj na začiatku nového roka. Napríklad v Nemecku sa na prelome roka očakáva v niektorých regiónoch až 20 stupňov Celzia.
Mierne počasie totiž umožnilo štátom nadmerný plyn ukladať do zásobníkov. Takisto sa výrazne zvýšila výroba veternej elektriny./agentury/
X X X
Regulátor rozhodol o konečnej cene elektriny. Nárasty sú minimálne, vysoké ceny energií nás dobehnú.
Presne v posledný deň minulého roka rozhodol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) o konečnej podobe účtov za elektrinu. Ročný účet domácnosti za elektrinu stúpne približne o 9 až 29 eur bez DPH.
Výška účtov závisí od toho, na čo ľudia elektrinu využívajú. Niekto elektrinu využíva len na bežný chod spotrebičov v domácnosti, iný na druhej strane aj na kúrenie či ohrev vody, poprípade aj na nabíjanie elektromobilu. Celková koncová cena elektriny pre domácnosti sa vo finále zmení iba nepatrne. V percentuálnom vyjadrení ide o navýšenie na úrovni 2,5 percenta v porovnaní s rokom 2022.
Vláda sa rozhodla, že slovenské domácnosti vo svojich peňaženkách extrémne ceny elektriny na burzách takmer nepocítia. Umožnia to mimoriadne opatrenia vlády, ktoré sa uplatňujú na ceny za elektrinu pre vybrané skupiny zraniteľných odberateľov.
Okrem domácností sem patria aj odberatelia mimo domácností s limitom ročnej spotreby elektriny do 30 megawatthodín, bytové kotolne, zariadenia sociálnych služieb, nájomné a sociálne byty. Model kompenzácií bude vyzerať tak, že vláda dodávateľom povie, aké majú stanoviť ceny, a zaplatí vzniknuté škody.
Aké budú nárasty pre domácnosti
Pre lepšiu orientáciu odberateľov o uplatňovaných cenách pripravil regulátor tabuľku, z ktorej je možné zistiť nárasty cien za elektrinu od 1. januára 2023. ÚRSO na dvoch príkladoch domácnosti ukazuje, aké budú medziročné nárasty cien.
Prvý ilustračný príklad hovorí o domácnosti v bytovom dome s priemernou ročnou spotrebou na úrovni 2¤272 kilowatthodín (kWh), čo je v prepočte takmer 2,3 MWh. Pre takúto domácnosť boli vlani priemerné ročné náklady bez DPH na úrovni viac ako 350 eur. Vďaka mimoriadnym opatreniam vlády budú priemerné ročné náklady po novom vo výške takmer 360 eur. To je navýšenie o vyše deväť eur za rok. Mesačne tak zaplatí o 0,78 eura viac.
Druhý ilustračný príklad je domácnosť, ktorá býva v rodinnom dome a elektrinu využíva na vykurovanie a ohrev vody. Keďže komodity spotrebuje viac, aj jej ročná spotreba je vyššia. Konkrétne 8¤695 kWh, čo je približne 8,7 MWh. Za rok 2022 mala takáto domácnosť priemerné ročné náklady na elektrinu vo výške 1¤108 eur. Po novom ich bude mať na úrovni takmer 1138 eur, čo je medziročne o skoro 30 eur viac. Za mesiac to vychádza nárast o 2,46 eura.
Odborník na energie Ján Pišta zo spoločnosti JPX vysvetľuje, že keďže zvýšenie je minimálne, v mnohých prípadoch zrejme nemusia byť ani upravované zálohy. To však záleží na dodávateľovi. Podľa neho by domácnosti nemali pocítiť žiadne alebo takmer žiadne zvýšenie záloh. „Koncové vyúčtovacie ročné faktúry budú vyššie len o pár eur. Ak niekto platí mesačné zálohy 35 eur, ročné náklady sa mu zvýšia len o 10 eur,“ opisuje pre Pravdu.
Natíska sa tiež otázka, či sa zverejnené ceny dodávateľov môžu líšiť od zverejnených cien od ÚRSO a čo by mal odberateľ v takom prípade robiť. „Uvedené ceny sú zafixované v cenových rozhodnutiach pre dodávateľov, takže tí nemôžu fakturovať vyššie ceny,“ vysvetľuje. Upozorňuje však na to, že náklady sa môžu líšiť, pretože v tomto roku môže mať odberateľ inú spotrebu ako v minulom roku. Odporúča preto odberateľom, aby si odložili poslednú faktúru z minulého roka, a keď príde faktúra v tomto roku, môže si porovnať spotreby.
Na energie dávame najviac v EÚ
Podiel výdavkov domácností na elektrinu, plyn a iné palivá dosahuje deväť percent všetkých výdavkov na spotrebu. V Poľsku je to sedem percent, v Česku 6,2 percenta. Na opačnom konci rebríčka je Luxembursko s 2,2 percenta. Len na porovnanie: priemer únie je len čosi vyše štyri percentá. Ukazujú to údaje z Európskeho štatistického úradu za rok 2020. Práve vysoký podiel výdavkov slovenských domácností za energie bol hlavným dôvodom, prečo sa vláda rozhodla v prípade cien elektriny zatiahnuť ručnú brzdu. Žiadna iná domácnosť v členských krajinách totiž nedáva z rodinných rozpočtov takú vysokú sumu za energie.
Fakt, že domácnosti tento rok takmer nepocítia vyššie účty za elektrinu, znamená, že vláda bude musieť vynaložiť stovky miliónov eur na kompenzácie. To je prejaví napríklad aj v tohtoročnom deficite, ktorý bude spomedzi krajín platiacich eurom najvyšší. Štedrá pomoc vlády taktiež bude znamenať, že domácnosti stratia motiváciu šetriť energiami. V neposlednom rade je to plošná pomoc, ktorá poskytne lacnú elektrinu pre každú domácnosť. Lacnú elektrinu si tak bude môcť užívať aj rodina s vyhrievaným bazénom, ktorá na takúto pomoc nie je odkázaná.
Zdražovanie energií na trhoch tak vláda v tomto roku nereflektuje. Odborníci varujú, že vysoké ceny energií zrejme ostanú vysoké ešte niekoľko rokov, dokonca až do konca dekády. Guvernéri európskych centrálnych bánk predpovedajú, že na tých súčasných či dokonca ešte vyšších úrovniach môžu zotrvať tri až päť rokov. Koncom vlaňajška britská energetická firma Cornwall Insight varovala, že ceny plynu môžu zostať vysoké až do konca desaťročia, píše agentúra Bloomberg.
Štedro nastavené kompenzácie sú neudržateľné, tvrdí Národná banka Slovenska (NBS). Ceny energií pre domácnosti nemôžu byť podľa centrálnej banky dlhodobo umelo tlmené a nedajú sa úplne odizolovať od diania na svetových trhoch. Do roku 2025 by sa mali zdvojnásobiť oproti ich úrovni v tomto roku. „V zásade platí, že do roku 2025 by sme sa mali aj s plynom, aj s elektrinou dostať na dvojnásobnú úroveň toho, čo momentálne platíme na úrovni domácností,“ opísal situáciu s energiami viceguvernér Ľudovít Ódor.
Čo ovplyvňuje cenu energií?
Od začiatku ruskej agresie na Ukrajine s cenou energií najviac hýbalo znižovanie dodávok plynu z Ruska. V dôsledku toho ceny plynu vyskočili. V európskom systéme sú ceny plynu a elektriny prepojené.
Najdrahšie palivo v únii, ktorým bol plyn, stanovuje cenu za všetku vyrobenú elektrinu. Ak bola cena plynu vysoká, odzrkadlilo sa to vzápätí aj v cenách za elektrinu. Niektoré členské krajiny už volajú po reforme trhu s elektrinou, ktorý by nebol založený na tom, že najdrahšie palivo stanovuje cenu za všetku vyrobenú elektrinu. Eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová v rozhovore pre britský Financial Times uviedla, že Európska komisia plánuje reformovať trh s elektrinou v snahe uprednostniť elektrinu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov.
V lete sa k tomu pridalo výrazné sucho, ktoré obmedzilo prevádzku vodných elektrární a tiež spôsobilo nedostatok vody v korytách riek potrebnej na chladenie jadrových elektrární. Francúzsko napríklad muselo pre údržbu odstaviť niekoľko jadrových reaktorov, ktoré plánuje postupne uviesť späť do prevádzky. Nervozita v lete hnala ceny do rekordných výšok, keď sa cena na spotovom trhu dostala až na tisíc eur za megawatthodinu. Cena elektriny od svojho vrcholu v lete klesá. Podľa údajov z pražskej burzy je momentálne cena elektriny na úrovni 217 eur za megawatthodinu./agentury/
X X X
Dzurinda sa vracia, formuje nového lídra. A on sám? ‚Urobím, čo mi povedia‘
Expremiér Mikuláš Dzurinda chce opäť zasiahnuť do slovenskej politiky. Má aj predstavu, z akých ľudí by mal byť budúci premiér.
Tvrdí, že mu nejde o vlastné osobné záujmy, keďže v politike zastával rôzne vysoké funkcie. „Oveľa väčšie vzrušenie pre mňa je to, ako vyformujem nového lídra,“ tvrdí. Neznamená to, že vylučuje svoje aktívne pôsobenie v politike. „Urobím to, čo mi povedia, kde budem cenný,“ povedal o okruhu ľudí, s ktorými debatuje o politike
Akého lídra chce ponúknuť Slovensku Mikuláš Dzurinda? A čo on sám osobne?
Mal by sa Mikuláš Dzurinda vrátiť do aktívnej slovenskej politiky?
Expremiér Vladimír Mečiar považuje Dzurindov návrat za hotovú vec.„Mikuláš Dzurinda sa vracia do politiky, vytvára tím, získal si v zahraničí podporu, má nakoniec u koho, veď to sú jeho sponzori, ktorým lacno predával slovenský majetok,“ komentoval situáciu Mečiar.
Vladimír Mečiar o novej strane Mikuláša Dzurindu a prečo tam podľa neho nie je Ivan Mikloš. Vráti sa on sám do politiky?
Kto by sa všetko mohol pridať k tímu, ktorý vytvára Mikuláš Dzurinda nie je zatiaľ známe, ale špekuluje sa o rôznych menách. Jedným z nich je aj meno exministra zahraničných vecí Ivana Korčoka, ktorý po tridsiatich rokoch opustil slovenskú diplomatickú službu. Ešte predtým odmietol ponuku SaS, ktorá mu ponúkla pozíciu volebného lídra pre budúce voľby./agentury/
X X X
Českí kriminalisti zadržali muža, ktorý takmer pred 30 rokmi ulúpil v Nitre milióny korún
Českí kriminalisti zadržali muža, ktorý pred takmer 30 rokmi prepadol spolu s komplicom v Nitre vozidlo bezpečnostnej agentúry. Páchatelia pri čine ukradli vyše 12 miliónov slovenských korún, uvádza sa vo vyhlásení českej polície zverejneného v pondelok.
Pátranie po dolapenom páchateľovi lúpeže z roku 1995 bolo na Slovensku celé roky neúspešné, no v roku 2007 sa podarilo zistiť, že by sa mohol nachádzať v Česku. Na muža preto vydali medzinárodný zatykač a upovedomili českú políciu.
Putá ani neboli potrebné. Muž bol rád, že ho konečne chytili.
Muž používal falošné meno a bolo preto ťažké ho vypátrať, no polícia dostala typ, že hľadaný by sa mal v auguste dostaviť do jednej z pražských nemocníc na vyšetrenie. „Pre kriminalistov bolo potom prekvapením, že namiesto agresívneho zlodeja zadržali 68-ročného muža s barlami, ktorý sa na kriminalistov doslova tešil. Podľa jeho slov sa mu veľmi uľavilo, že sa konečne nemusí za seba na každom rohu obzerať, kedy si preňho prídu,“ uviedol vo vyhlásení hovorca krajského policajného riaditeľstva v Prahe Richard Hrdina.
Zároveň dodal, že vzhľadom na zdravotný stav muža nemuseli policajti pri zadržiavaní použiť ani putá. Zadržaný si v nemocnici ešte zaobstaral potrebné lieky a previezli ho na políciu, odkiaľ putoval späť na Slovensko, kde si odpyká zvyšok z 12-ročného trestu odňatia slobody.
Bližšie informácie o páchateľovi ani jeho treste česká polícia neuviedla. Priblížila však prípad z roku 1995, keď zadržaný spolu s komplicom v júli prepadli v Nitre vozidlo bezpečnostnej agentúry prevažujúce veľký obnos peňazí.
Páchatelia si so zbraňou v ruke vyžiadali kľúče od vozidla, z ktorého vzali dva kufríky s hotovosťou. Pracovníka bezpečnostnej agentúry omráčili niekoľkými údermi do hlavy a následne sa po nich zľahla zem./agentury/
X X X
Valorizácia 2023: Viac ako 1,4 miliónu penzistov príde na účet už o pár dní viac peňazí
Opäť o dôchodcovskú infláciu porastú penzie od januára. Dôchodky tak porastú o 11,8 percenta. Priemerná starobná penzia – momentálne 518 eur, tak stúpne o viac ako 60 eur. Vyššie dôchodky dostane viac ako 1,4 milióna dôchodcov.
„Sociálna poisťovňa penzie zvýši o 11,8 % automaticky, o zvýšenie dôchodcovia nemusia osobitne žiadať. Dôchodok v novej výške dostanú v obvyklých januárových výplatných termínoch aj s doplatkom zvýšenia od 1. januára 2023 do dňa predchádzajúceho výplatnému termínu v januári 2023. O zvýšení dôchodku dostanú v januári aj písomné rozhodnutie,“ informoval hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Dôchodky opäť porastú o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok roka 2021.
Ten potvrdil, že priemerne za šesť mesiacov roku 2022 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2021 sa index spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov zvýšil o 11,8 percenta. Dôchodkové dávky sa preto budú zvyšovať práve o 11,8 percenta.
Valorizovať sa budú všetky penzie – starobné, predčasné starobné, invalidné aj pozostalostné. „K 30. septembru tohto roka sa ich vyplácalo viac ako 1,7 milióna (1 747 796) a dostávalo ich viac ako 1 milión 400-tisíc dôchodcov (1 406 805),“ upresňuje Kontúr.
Na ilustráciu, priemerný vyplácaný starobný dôchodok koncom septembra 2022 dosiahol výšku 517,40 eura. Po valorizácii sa v budúcom roku jeho suma zvýši o 61,10 eura na 578,50 eura mesačne.
Ak penzista poberá viac dôchodkov, napríklad starobný a vdovecký, o rovnaké percento sa mu zvýši každý dôchodok. Ak teda niekto dostáva 350 eur starobný a 130 eur vdovecký dôchodok, suma jeho penzie od januára bude 350 + 41,30 = 391,30 a 130 + 15,40 = 145,40. Spolu tak dostane 536,70 eura.
Neporastú však všetky dôchodky. Ak dostávate penzijné minimum, tohto sa zvyšovanie priamo netýka. Ako vysvetlil Martin Kontúr, pre tento druh dôchodku platí osobitný mechanizmus. „Na valorizáciu dôchodku od 1. januára 2023 sa zo zákona neprihliada na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Zvyšuje sa suma dôchodku bez tohto zvýšenia.“
Ak suma dôchodku bude aj po valorizácii nižšia ako minimálny dôchodok, Sociálna poisťovňa ďalej zvýši sumu dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.
Keďže sa suma minimálneho dôchodku od 1. januára 2023 nemení, dôchodca bude naďalej dostávať dôchodok v nezmenenej sume, teda minimálny dôchodok, ktorý je pre neho po valorizácii dôchodku finančne výhodnejší.
Ak bude suma dôchodku po valorizácii vyššia ako suma minimálneho dôchodku, nárok na minimálny dôchodok zaniká a Sociálna poisťovňa bude dôchodcovi vyplácať jeho dôchodok v novej, vyššej sume. Ten bude totiž pre neho výhodnejší než dovtedy poberaný minimálny dôchodok.
Napríklad ak dôchodca k 31. decembru 2022 poberal minimálny dôchodok v sume 334,30 eura, pričom suma jeho starobného dôchodku k tomuto dátumu bola 333,30 eura.
Od 1. januára 2023 sa mu zvýšil – valorizoval – jeho starobný dôchodok o 39,40 eura na sumu 372,70 eura. Táto suma je vyššia ako suma minimálneho dôchodku, preto mu Sociálna poisťovňa od 1. januára 2023 bude vyplácať starobný dôchodok v sume 372,70 eura.
Od roku 2018 sa dôchodky na Slovensku zvyšovali o dôchodcovskú infláciu alebo o pevnú sumu z daného druhu dôchodku počas prechodného obdobia s tým, že od roku 2022 sa budú penzie zvyšovať len o dôchodcovskú infláciu. Zákon prijala bývalá vláda Roberta Fica./agentury/
X X X
Tretina svetovej ekonomiky bude v roku 2023 čeliť recesii, upozorňuje šéfka Medzinárodného menového fondu
Európske akciové trhy majú za sebou dobrý štart do nového roka.
Európske akciové trhy po náročnom roku 2022 zaznamenali v pondelok dobrý štart do nového roka. Ale generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová zároveň varovala, že tretina svetovej ekonomiky bude v roku 2023 čeliť recesii. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Na Wall Street sa neobchodovalo
Parížsky akciový index CAC 40 vzrástol v pondelok o 1,9 % na 6594,57 bodu, frankfurtský DAX stúpol o 1,1 % na 14.069,26 bodu, EURO STOXX 50 sa zvýšil o 1,7 % na 3856,09 bodu a paneurópsky index STOXX 600 stúpol o 0,8 % a zmazal časť z takmer 12 % strát v roku 2022. Ale v Londýne, na Wall Street a na ropných trhoch sa neobchodovalo pre novoročné sviatky. Aj väčšina ázijských akciových trhov bola zatvorená.
Celkovo svetové akcie v pondelok mierne vzrástli, výnosy európskych dlhopisov klesli a dolár sa v pondelok posilnil počas utlmeného obchodovania.
Investormi minulý rok otriasla ruská invázia na Ukrajinu koncom februára, prudko stúpajúca inflácia a rastúce úrokové sadzby. Infláciu poháňali prudko rastúce ceny potravín a energií, ale európske ceny plynu, ktoré sa vlani v marci vyšplhali na rekordných 345 eur za megawatthodinu, v pondelok klesli na 73 eur, čo je ich najnižšia úroveň od začiatku vojny.
Náladu na akciovom trhu v pondelok posilnil pokles výnosov nemeckých a francúzskych dlhopisov. Na druhej strane, šéfka MMF Georgievová v rozhovore pre americkú televíziu CBS v nedeľu (1. 1.) povedala, že rok 2023 bude pre svetovú ekonomiku „ťažší ako rok, ktorý za sebou nechávame“, keďže všetky tri veľké ekonomiky – americká, európska a čínska, sa spomaľujú, a to súčasne. Fond preto očakáva, že jedna tretina svetovej ekonomiky bude v recesii, aktuality.sk
X X X
Lengvarský robí zo začiatku roka personálne zmeny. Do Národného centra zdravotníckych informácií posiela krízový manažment
Za uplynulé tri roky ide o piatu výmenu vedenia NCZI, ktoré je kľúčové pri zavádzaní eHealthu.
Začiatkom nového roka robí minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský personálne zmeny v jednej z kľúčových inštitúcií – Národnom centre zdravotníckych informácií (NCZI).
Zrušil pozíciu generálneho riaditeľa, ktorú vyše roka zastával Peter Lukáč, a od 1. januára menoval kolektívny orgán – trojčlennú radu riaditeľov.
Centrum teraz povedú Marek Macho a Barbora Mareková, ktorá v NCZI pracuje roky. Pozícia tretieho člena ostáva podľa ministerstva zdravotníctva zatiaľ neobsadená.
„Nový krízový manažment NCZI má za úlohu zmonitorovať aktuálnu situáciu a identifikovať dôvody, pre ktoré meškajú kľúčové projekty ako napríklad registre, projekt OnkoAsist, eLab, eObjednávanie a podobne,“ uviedlo tlačové oddelenie rezortu.
Ministerstvo zároveň do NCZI posiela kontrolu, ktorá sa zameria primárne na procesy v samotnej organizácii.
Sklamanie
NCZI je kľúčovou inštitúciou pri elektronizácii zdravotníctva, tvz. eHealthu, ktoré naplno nefunguje ani po dlhých rokoch a investovaní miliónov eur.
V kompetencii má aj zdravotnícke štatistiky a registre vrátane národného onkologického registra, ktorý však roky nebol aktualizovaný a posledné údaje sú z roku 2012. Nemáme tak aktuálne dáta o výskyte onkologických ochorení.
Od každého riaditeľa NCZI sa očakávalo, že s týmito vecami pohne.
NCZI za Lukáča do onkologického registra finalizovalo rok 2013 s ambíciou do konca roka 2022 skompletizovať aj rok 2014. V elektronizácii nastal posun aspoň v tom, že NCZI spolu so Sociálnou poisťovňou zaviedli elektronickú PN.
Lengvarský však očividne s fungovaním centra nebol spokojný. Koncom roka v rozhovore pre portál SITA Zdravotníctvo, povedal, že máme obrovské rezervy v elektronizácii, a NCZI a jeho systém označil za najväčšie sklamanie počas takmer dvoch rokov vo funkcii.
„Zmeny sa dejú veľmi ťažko, je v tom obrovská byrokracia. Stretol som sa s českým šéfom obdobnej inštitúcie v Čechách, ako je na Slovensku NCZI. Hovoril mi, že my sme boli pre nich pred pár rokmi vzorom a dnes nás veľmi predbehli. S riaditeľom NCZI Petrom Lukáčom problémy intenzívne riešime, ale nie som s tým spokojný,“ povedal Lengvarský.
V elektronizácii dával za príklad zdravotné poisťovne, ktoré sú podľa neho výrazne popredu.
„Trocha sa aj divím kolegom z NCZI, prečo nevyužívajú ich systémy. Napríklad eRecept ako produkt vytvorený poisťovňou funguje, je veľmi úspešný a nie je dôvod, aby to isté nemohlo fungovať pri eObjednaní,“ hovoril v spomínanom rozhovore minister.
Časté výmeny
Za uplynulé tri roky ide o piatu výmenu vedenia NCZI. Prvá personálna zmena nastala krátko po nástupe novej vlády v roku 2020, keď sa vtedajší riaditeľ vzdal funkcie.
Nový šéf NCZI však skončil už po necelom roku a jeho pôsobenie bolo poznačené únikom dát z NCZI o ľuďoch, ktorí boli testovaní na koronavírus. Odvolanie však prišlo až po tom, čo centrum nezvládlo pripraviť prihlasovací systém na očkovanie, tak aby od začiatku fungoval bez problémov.
Jeho nástupca bol v úrade ešte kratšie, a to len dva a pol mesiaca. Lengvarský ho vtedy ako čerstvý minister náhle zbavil funkcie. Stalo sa tak po tom, čo riaditeľ verejne kritizoval napríklad to, že NCZI nedostalo finančnú podporu ani na esemesky, ktoré posiela ľuďom. Porovnával to pritom s antigénovým testovaním, na ktoré sa minulo takmer 500 miliónov eur. Ministerstvo však uviedlo iný, oficiálny dôvod odvolania.
Ďalší z radu dočasných riaditeľov neuspel v riadnom výberovom konaní – tom, v ktorom uspel zase Lukáč.
Samotné výberové konanie vzbudzovalo záujem médií, pretože sitom bol prekvapivo test z anglického jazyka. Neprešlo ním osem z desiatich uchádzačov a nemohli tak pokračovať v ďalšej časti konkurzu. Jednou z neúspešných uchádzačiek bola vtedy aj Barbora Mareková.
Po všetkých týchto personálnych zmenách rezort teda mení koncepciu vedenia NCZI – viesť a rozhodovať tak budú traja riaditelia, aktuality.sk
X X X
Bývalý vyšetrovateľ, ktorý pôvodne obvinil Fica s Kaliňákom, má novú prácu. Stal sa funkcionárom u daňových kriminalistov
Jaroslav Vereščák vlani v apríli obvinil expremiéra Roberta Fica a spol. zo založenia zločineckej skupiny a ďalších skutkov – generálna prokuratúra napokon stíhanie aj obvinenia zrušila. Vereščák už v novembri potvrdil, že v polícii skončí. Teraz sa objavil na Finančnej správe.
Bývalý vyšetrovateľ kauzy Súmrak – v ktorej čelili obvineniam predseda Smeru-SD Robert Fico, či exminister vnútra Robert Kaliňák – má novú prácu. Jaroslav Vereščák je od nového roka námestníkom riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS). Konkrétne má byť námestníkom pre úsek operatívnych činností a vyšetrovania. Pre Aktuality.sk to potvrdil priamo Vereščák s tým, že ďalšie otázky zodpovie cez hovorkyňu Finančnej správy.
Bývalý policajný vyšetrovateľ sa stal jedným z najdôležitejších funkcionárov u daňových kriminalistov. „Námestník pre operatívne činnosti a vyšetrovanie má po šéfovi KÚFS najväčší vplyv, čo sa týka akcií na spotrebné dane, napríklad z palív, a cezhraničné DPH podvody,“ vysvetlila pre Aktuality.sk analytička Nadácie Zastavme korupciu Xénia Makarová.
Vereščák bol pôvodne vyšetrovateľom NAKA. V apríli minulého roka pri akcii Súmrak obvinil Fica s Kaliňákom, ale aj Norberta Bödöra a jeho príbuzného – bývalého šéfa polície Tibora Gašpara. Ako zločinecká skupina mali podľa uznesenia o vznesení obvinenia zneužívať citlivé informácie od daniarov či z polície na diskreditáciu politických konkurentov. Obvinenie priamo nadväzovalo na takzvanú kauzu Očistec, v ktorej špeciálna prokuratúra stíha policajnú mafiu. Fico a spol. od začiatku obvinenia odmietali. Tvrdili, že mu ani nerozumejú.
„On čučal a pozeral na mňa ako výr,“ povedal Fico v spravodajskom šote TV Markíza na adresu Jaroslava Vereščáka. Predseda Smeru spochybňoval, či uznesenie písal spomínaný policajt, lebo sú tam podľa neho zložité anglické právnické výrazy.
„Uznesenie som osobne podpísal po tom, ako som ho postupne, po dlhšiu dobu spracoval na základe dôkaznej situácie, v súlade s Trestným poriadkom. K vyhláseniam obvinených osôb sa vyjadrovať nebudem,“ napísal Markíze ešte v apríli vtedajší vyšetrovateľ NAKA.
Generálna prokuratúra napokon na základe paragrafu 363 koncom minulého roka stopla stíhanie v kauze Súmrak ako nezákonné a zrušila aj obvinenia všetkých štyroch mužov. Vyšetrovanie už bolo v tom čase na konci a očakávalo sa, že vyšetrovateľ posunie prokurátorovi nárh na podanie obžaloby.
Už v novembri 2022 sa objavila informácia, že Vereščák odchádza z polície. „Je pravdou, že som požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru PZ k 1.1.2023. Dôvody môjho odchodu sú osobného charakteru a z uvedeného dôvodu sa nebudem k tomu vyjadrovať,“ odpísal na otázku TV novín.
Od nového roka pribudli u daňových kriminalistov okrem Vereščáka aj ďalší noví funkcionári. „Nakoľko ide o odborníkov s dlhoročnou praxou, bol využitý zákonný inštitút obsadenia funkcie bez výberového konania. Boli ustanovení ako odborníci do funkcie v dočasnej štátnej službe,“ informovala hovorkyňa daniarov Martina Rybanská.
Nemuseli prejsť výberovým konaním ani detektorom lži. „Všetci boli ustanovení do funkcií, na ktoré nie je vyžadované polygrafické vyšetrenie. Táto povinnosť sa vzťahuje na generálnych riaditeľov sekcií, riaditeľa KÚFS a riaditeľov daňových a colných úradov,“ dodala hovorkyňa.
Všetci noví funkcionári prišli z bezpečnostných zložiek, ako sú polícia či tajná služba. V minulosti teda už vyšetrením na polygrafe prešli, aktuality.sk
X X X
Na Slovensku sa už zarába viac ako v Grécku, Maďarsko je takmer na chvoste EÚ
Vyššie mzdy ako v Maďarsku či v Poľsku a, naopak, nižšie v porovnaní s Českom i s Rakúskom. Toto je pohľad na platy na Slovensku a v okolitých členských štátoch EÚ.
Najvyšší priemerný ročný príjem v členských štátoch EÚ je v Luxembursku, naopak, najmenej sa zarába v Bulharsku.
Európsky štatistický úrad (Eurostat) zverejnil rebríček miezd v únii, ktorý zostavil na základe výšky priemerného celoročného príjmu.
Eurostat publikoval na konci decembra 2022 dáta z členských krajín za rok 2021. Na Slovensku to bolo 16 160 eur. V Poľsku vyšiel príjem za celý rok na 14 430 eur. Maďarsko je na tom výrazne horšie: 12 620 eur. V oboch štátoch ide o prepočet zo zlotých, respektíve z forintov.
Naopak, po troch desaťročiach od rozdelenia federácie je na tom lepšie Česko ako Slovensko. Za riekou Moravou sa ročne v priemere zarába 18 170 eur (v prepočte z korún). Veľmi vzdialené je od týchto dvoch štátov Rakúsko (48 720 eur).
Údaj z Maďarska by mal znepokojovať tamojšieho premiéra Viktora Orbána, pretože v jeho krajine je priemerný ročný príjem druhý najnižší v celej EÚ. Na poslednom mieste sa nachádza Bulharsko (10 300 eur v prepočte).
Čo sa týka skupiny štátov so zárobkom menším ako 20-tisíc eur, spolu so zmienenými krajinami sem ešte patrí Rumunsko (v prepočte 13-tisíc eur), Grécko (15 880 eur), Chorvátsko (16 170 eur v prepočte z roku 2021, od 1. januára 2023 sa v krajine už platí eurom), Lotyšsko (18 750 eur) a Portugalsko (19 300 eur).
Znamená to, že priemerný ročný príjem na Slovensku je už vyšší ako v Grécku. Pred niekoľkými rokmi to vyzeralo opačne, ale Gréci pykajú za svoju vážnu finančnú krízu. Ich dlhová kríza vznikla na prelome rokov 2009 a 2010. Vysvitlo, že grécke vlády dlhé roky vykazovali nižší deficit, než bol v skutočnosti. Členské štáty eurozóny museli zachraňovať Atény prostredníctvom finančnej pomoci v objeme niekoľkých desiatok miliárd eur.
Pred vypuknutím krízy bol v Grécku priemerný ročný príjem viac ako 21 600 eur. Naopak, na Slovensku menej ako 12 700 eur (v obidvoch prípadoch ide o údaje z roku 2009, čo bol, mimochodom, prvý rok, kedy Slovensko používalo euro namiesto koruny).
V roku 2013 sa Gréci postupne prepadli na úroveň približne 17-tisíc eur (na Slovensku to bolo niečo viac ako 13-tisíc eur). Odvtedy priemerná ročná výška slovenských miezd každoročne stúpala, ale Grécko zaznamenalo niekoľko výkyvov, po ktorých sa za posledných šesť rokov už ani jeden raz neocitlo nad hranicou 17-tisíc eur. Z údajov za rok 2021 vyplýva, že na Slovensku sa ročne v priemere zarobilo o 280 eur viac na hlavu v porovnaní s Gréckom.
Pozornosť si nepochybne zaslúžia dva pobaltské štáty, pretože sa dostali nad úroveň 20-tisíc eur: Estónsko (21 480 eur) a Litva (21 740 eur). Ocitli sa v spoločnej skupine s Cyprom (22 730 eur), s Maltou (27 330 eur), so Španielskom (28 180 eur), so Slovinskom (28 760 eur) a s Talianskom (29 950 eur). Ide o krajiny v rozmedzí priemerného ročného príjmu 20-tisíc až 30-tisíc eur.
S výrazným náskokom sa nachádzajú v rebríčku výšku miezd Francúzsko (40 130 eur), Fínsko (43 190 eur), Nemecko (44 400 eur), Belgicko, už zmieňované Rakúsko a ešte Švédsko sú v rozpätí 46 930 eur až 48 720 eur.
Tesne nad hranicu 50-tisíc eur ročne sa dostalo Írsko, čo znamená, že je na treťom najlepšom mieste v EÚ. Druhé miesto patrí Dánsku (v prepočte 63 260 eur). A pomyselná zlatá medaila sa spája s Luxemburskom (až 72 200 eur).
V prípade Luxemburského veľkovojvodstva treba upozorniť na to, že príjem, ktorý vychádza zhruba na 6-tisíc eur mesačne v priemere, vyplýva hlavne z toho, že táto malá krajina je centrom mnohých finančných a poisťovacích firiem, čo si môžu dovoliť poskytovať takpovediac rozprávkovo krásne platy svojim zamestnancom (v oboch sektoroch tam pracuje až 52-tisíc ľudí, čo je približne 11 percent luxemburskej populácie). Na druhej strane je potrebné zobrať do úvahy enormne vysoké životné náklady v Luxembursku: na štvorčlennú rodinu to mesačne vyjde takmer na 3 400 eur, pričom v tom ešte nie je zarátané nájomné./agentury/
X X X
Ako pochovajú Benedikta XVI.? Vatikán chystá pohreb, aký svet nepoznal
Posledná rozlúčka s Benediktom XVI. nebude ani zďaleka vyzerať tak ako po smrti Jána Pavla II., ale výnimočnou sa stane.
Benedikt XVI. na archívnej snímke pozdravuje veriacich krátko po jeho zvolení za pápeža v apríli 2005. Zomrel vo veku 95 rokov, pohreb bude mať vo štvrtok 5. januára.
Vo Vatikáne doteraz pochovávali iba pápežov, ktorí zomreli počas svojho pontifikátu, a tak v prípade úmrtia emeritného pápeža neexistujú pravidlá pohrebu. Podoba pochovávania Benedikta XVI., ktorý v roku 2013 abdikoval, môže slúžiť ako základ protokolu pre podobné prípady, ktoré by sa vyskytli v budúcnosti.
Pohreb Jána Pavla II., po ktorom sa stal pápežom Joseph Ratzinger, ktorý prijal meno Benedikt XVI., sa uskutočnil 8. apríla 2005. Zúčastnili sa na ňom vo Vatikáne takmer všetci prezidenti, monarchovia a premiéri z celého sveta. Naopak, pohreb emeritného pápeža bude bez lídrov zo zahraničia.
Pohreb pred bazilikou na Námestí svätého Petra
Rakvu s Benediktom XVI. po tomto víkende prenesú z kláštora Mater Ecclesiae, kde žil od abdikácie až do konca svojho života, do Baziliky svätého Petra. Od pondelka do stredy (od 9. hodiny do 17. hodiny v dňoch 2., 3. a 4. januára) sa s ním môžu prísť rozlúčiť veriaci. Pohreb bude vo štvrtok, začne sa dopoludnia o pol desiatej hodine. Uskutoční sa pred bazilikou na Námestí svätého Petra. „Pohreb Benedikta XVI. bude na základe jeho želania jednoduchý,“ povedal agentúre Reuters hovorca Svätej stolice Matteo Bruni.
Na poslednú rozlúčku prídu oficiálni predstavitelia len z Talianska a z Nemecka, kde sa Joseph Ratzinger narodil. Ostatní sa podľa protokolu v prípade záujmu môžu zúčastniť len ako súkromné osoby. Zrejme to súvisí s poslednou vôľou Benedikta XVI., ktorý si neželal okázalý pohreb, zvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že bol už len emeritný pápež. Rakvu uložia v bazilike, kde našlo miesto posledného odpočinku už viac ako deväťdesiat pápežov. (Benedikt XVI. zomrel 31. decembra 2022 vo veku 95 rokov.)
Je potrebné splniť dve požiadavky
Čo sa týka príprav poslednej rozlúčky, odborníci vatikánskeho protokolu musia riešiť veci, s ktorým sa doteraz ešte nestretli. Ide totiž o pohreb emeritného pápeža. „Je potrebné splniť dve požiadavky. Zdôrazniť, že Benedikt XVI. už nebol pápežom, ale že ním býval kedysi,“ citoval denník Le Figaro Giovanniho Mariu Viana, niekdajšieho šéfredaktora vatikánskych novín L’Osservatore Romano.
Samozrejme, že posledné slovo bude patriť Františkovi. „Je pravdepodobné, že podľa rôznych zdrojov rozhodne o pohrebe hodnom pápeža, ktorý zomrel počas svojho pontifikátu,“ upozorňuje Le Figaro.
Zatiaľ nie je známe, či vo Vatikáne pristúpili k tomu, čo sa uvádza v jednej časti príručky o pohrebe hlavy katolíckej cirkvi. Stanovuje sa v nej, že po oznámení smrti pápeža kardináli budú deväť po sebe nasledujúcich dní vykonávať pohrebné obrady za pokoj jeho duše.
„Prečo deväť dní? Tento zvyk, ktorý je prispôsobený kresťanstvu, siaha až k rituálu po úmrtí rímskych cisárov. Tieto modlitby sa však dajú robiť po skončení pohrebu,“ objasňuje Le Figaro. Denník dodal, že zádušná omša sa musí konať medzi štvrtým a šiestym dňom po smrti pápeža, aby tí, ktorí chcú prísť do Ríma, mali čas vzdať pápežovi posledný hold pred jeho vystavenou rakvou.
Zádušnú omšu za pápeža tradične vo Vatikáne vedie dekan kardinálskeho zboru (je ním jeho najstarší člen). Tento post zastáva 88-ročný kardinál Giovanni Batista Re. Do funkcie ho oficiálne vymenoval František v januári 2020 po tom, čo dovtedajší dekan (v tom čase 92-ročný kardinál) Angelo Sodano požiadal o uvoľnenie pre svoj vysoký vek. Batista Re sa však tejto úlohy neujme, lebo omšu odslúži František.
František pravidelne navštevoval Benedikta XVI.
Niektorí katolícki tradicionalisti neuznali zvolenie Jorgeho Maria Bergoglia, ktorý prijal meno František, za novú hlavu Svätej stolice po abdikácii Benedikta XVI. Naopak, vzťah medzi úradujúcim pápežom a emeritným pápežom bol absolútne srdečný. Je preto len pochopiteľné, že liturgiu bude viesť František. Benedikta XVI. si veľmi vážil a po jeho abdikácii ho pravidelne navštevoval v kláštore Mater Ecclesiae.
František potvrdzoval úctu k svojmu predchodcovi na čele katolíckej cirkvi aj verejne. Napríklad v októbri 2014, keď na počesť emeritného pápeža odhalili bustu vo Vatikánskych záhradách (zaberajú až polovicu rozlohy vatikánskeho štátu). „Velikán v intelektuálnom prehľade, veľký vo svojom významnom prínose pre teológiu, veľký vo svojej láske k cirkvi a k ľuďom, veľký vo svojej cnosti a nábožnosti,“ povedal František o Benediktovi XVI.
Mimochodom, jedna zaujímavosť o Ratzingerovi: keď ho v apríli 2005 zvolili v poradí za 265. pápeža, vo veku 78 rokov sa stal najstaršou hlavou katolíckej cirkvi od roku 1730. Takmer pred tromi storočiami to platilo o Klementovi XII. V čase zvolenia bol Lorenzo Corsini (jeho rodné meno) zhruba o tri mesiace starší ako Ratzinger. Ten sa dostal na svätopeterský stolec 19. apríla 2005, tri dni po svojich 78. narodeninách./agentury/
X X X
Rusov trápi výpadok elektriny v dôsledku ukrajinského útoku dronmi
Ukrajinský útok dronmi spôsobil v pondelok dočasný výpadok elektrickej energie v jednom z okresov v Brianskej oblasti na západe Ruska. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice Sky News.
Gubernátor Brianskej oblasti Alexandr Bogomaz v aplikácii Telegram oznámil, že ukrajinský útok dronmi sa odohral v pondelok ráno v Klimovskom okrese neďaleko hraníc s Ukrajinou.
„Následkom útoku bolo poškodené zariadenie na dodávky elektrickej energie,“ uviedol. Výpadok podľa Bogomaza trval niekoľko hodín a dodávky prúdu v oblasti obnovili po približne 12 hodinách.
Rusko v noci na pondelok opäť zaútočilo dronmi na viacerých miestach Ukrajiny. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko povedal, že ruské útoky na túto metropolu spôsobili výpadky dodávok elektriny a vykurovania vo viacerých mestských častiach, aktuality.sk
X X X
Remišová nechce, aby vo voľbách prepadli hlasy. Volá po bloku stredových, pravicových a konzervatívnych síl
Stredové, pravicové a konzervatívne sily by mali vytvoriť silný a jednotný blok založený na spoločných hodnotách, aby vo voľbách neprepadol ani jediný hlas voličov. Skonštatovala to vicepremiérka a šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová. V takomto bloku vidí okrem Za ľudí aj strany, ako KDH či OĽANO. Otázku svojho prestupu do inej strany označila za absurdnú.
„Súčasná demokratická politická scéna potrebuje konsolidáciu. Stredové, pravicové, konzervatívne sily by mali vytvoriť silný a jednotný blok založený na spoločných hodnotách tak, aby neprepadol ani jediný hlas. V tomto bloku vidím okrem Za ľudí aj strany, ako KDH alebo OĽANO,“ podčiarkla Remišová.
Podotkla, že konzervatívnu politiku aktuálne definujú extrémisti, populisti a bezhodnotové politické meňavky. „Ak odpočítame mafiánov, zlodejov, extrémistov a populistov, čo nám ostáva? Strany, ktoré sa zožierajú vo vzájomných, často osobných konfliktoch,“ dodala a poukázala na aktuálnu politickú situáciu.
Cieľom strany Za ľudí je podľa Remišovej presadzovať svoj program. Na margo znižujúcich sa preferencií uviedla, že tým prešla každá vládna strana a poukázala na krízy uplynulých dvoch rokov. Napriek tomu sa však podľa nej podarilo mnoho dobrých vecí. „Len v mojom rezorte sme zrealizovali najväčšiu reformu eurofondov v histórii Slovenska,“ uviedla a vyzdvihla aj reformy v iných oblastiach. „Verím v hodnoty tvrdej a poctivej práce, v rozumnú a rozvážnu politiku, ktorú my v strane Za ľudí robíme. A verím, že je dosť ľudí, ktorí tento typ politiky ocenia,“ povedala.
Moderná konzervatívna pravicová politika by podľa nej mala byť založená na pilieroch, ako silná ekonomika, priaznivé podnikateľské prostredie a znižovanie byrokracie, silný štát v oblasti bezpečnosti, a na fungujúcom právnom štáte a potláčaní korupcie či silnom sociálnom pilieri.
X X X
Európa: Škandál Katargate. V čom mohol pochybiť Brusel a čo chce zmeniť
O čom je kauza Katargate a v čom mohol pochybiť aj samotný europarlament? Téma pre Radovana Geista z portálu Euractiv a podpredsedu EP a šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku.
Belgická polícia zatkla dnes už bývalú podpredsedníčku Európskeho parlamentu Evu Kailiovú a ďalšie osoby a obvinila ich z činnosti v zločineckej skupine, prania špinavých peňazí a korupcie.
„Boli nejakým spôsobom zapletení do prípadu, v ktorom pravdepodobne Katar podplácal aktívnych ľudí v európskej politike, aby mu pomáhali zlepšovať imidž krajiny,” vysvetľuje v podcaste vydavateľ portálu Euractiv.sk Radovan Geist.
Aké nedostatky europarlamentu odkrýva korupčný škandál? „Odkrýva to nedostatočnú transparentnosť fungovania europarlamentu a nedostatočnú reguláciu lobingu, ktorá tam prebieha,” tvrdí Geist.
Podpredseda europarlamentu Michal Šimečka hovorí, že informácie o tom čo sa stalo bol šok pre všetkých. „Európsky parlament dlhodobo spolupracoval s belgickou políciou a prokuratúrou, aby sa čin mohol odhaliť,” hovorí v podcaste podpredseda EP a šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.
Europarlament chce podľa Šimecku situáciu riešiť a sprísniť pravidlá. „Musíme sa snažiť, aby sme vedeli rýchlejšie a čo najviac prípadov odhaliť a o tom nám teraz pôjde v tom, ako sa budú pravidla sprísňovať,” hovorí, aktuality.sk
X X X
V Hostomeli ukradli Banksyho dielo, podozrivému hrozí 12 rokov basy
Ukradnuté umelecké dielo znázorňuje ženu v plynovej maske, v župane, s natáčkami na hlave a v ruke s hasiacim prístrojom, pričom stojí vedľa zničeného, obhoreného okna.
Mužovi podozrivému z toho, že zorganizoval odstránenie graffiti z múru domu v meste Hostomeľ na Ukrajine vytvoreného britským streetartovým umelcom Banksym, hrozí v prípade uznania viny 12 rokov väzenia. V pondelok to oznámilo ukrajinské ministerstvo vnútra, na ktoré sa odvolala tlačová agentúra Reuters.
Orezali omietku aj so zateplením
Ukradnuté umelecké dielo, vytvorené na žltej omietke domu v Hostomeli v Kyjevskej oblasti, znázorňuje ženu v plynovej maske, v župane, s natáčkami na hlave a v ruke s hasiacim prístrojom, pričom stojí vedľa zničeného, obhoreného okna. Obraz nanesený na omietku domu páchatelia vyrezali spolu so zatepľovacou izolačnou vrstvou. Čin spáchali 2. decembra, uviedlo ministerstvo.
Na svojej webovej stránke tiež napísalo, že muža pokladá za organizátora trestného činu a odovzdali mu „oznámenie o podozrení“.
Dielo od svetoznámeho britského umelca Banskyho podľa ministerstva ohodnotili na deväť miliónov hrivien (228.937 eur).
Graffiti získali naspäť
„Zločinci sa pokúšali prepraviť toto graffiti za pomoci drevených dosiek a polyetylénu,“ píše sa v oznámení. „Vďaka záujmu občanov, polície a ďalších bezpečnostných zložiek sa podarilo týchto zločincov zatknúť.“
Toto graffiti získali úrady naspäť.
Banksy potvrdil, že urobil spomínané dielo a šesť ďalších graffiti na miestach na Ukrajine, ktoré po invázii Ruska koncom februára zasiahli ťažké boje, aktuality.sk
X X X
Prezidentka si protirečí, Fico je samovrah. Dávajte pozor, komu dôverujete, hovorí Mečiar
Okrem Nového roka sme 1. januára oslávili aj 30. výročie založenia Slovenskej republiky. Moderátor Peter Bielik si pri tejto príležitosti zavolal do štúdia ta3 Vladimíra Mečiara, ktorý ako vtedajší predseda vlády stál pri jej vzniku. Zaspomínal si na rok 1993, porozprával, kam sa podľa neho Slovensko za 30 rokov dostalo a vyjadril sa aj k súčasnej situácii doma aj na Ukrajine.
X Ako sa pozeráte na svoje dieťa ako „otec vlasti“ po 30 rokoch?
Pre Slovákov je to, samozrejme, úspech, pretože od Svätopluka nemali slovenských vládcov. Po tisíc rokoch mali možnosť utvoriť subjekt, ktorý je celým svetom uznaný. Mali svoj vlastný štát akceptovaný inými štátmi a môžu mať nielen úzko autonomistické problémy, vzťahy a riešenia, ale aj široké, medzinárodné a medzištátne. Je to obrovský historický krok, za ktorý veľa ľudí zomrelo. Zápasy trvali dlho, no nakoniec som mal česť to oznámiť 1. januára 1993. Trochu ma mrzelo, že niektorí, ktorých som pozval, sa báli prísť na tribúnu, takže som to oznamoval sám.
X To nie je celkom pravda. Bol tam s vami Ivan Gašparovič ako predseda národnej rady a katolícky kňaz Anton Hlinka.
Gašparovič tam nebol so mnou, bol za tribúnou. Bol tam so mnou iba Anton Hlinka.
X Vzniklo tam zaujímavé symbolické puto. Ako štátny znak sa vtedy zvolilo trojvršie s katolíckym krížom, v preambule ústavy sa hovorilo o cyrilo-metodských tradíciách. Prečo ste už pri zrode republiky nastavili Slovensko na báze kresťanstva, teda ako konzervatívne a tradičné a nie moderné?
Tento štátny znak je symbolom Slovákov od 13. storočia. Ja som ho predkladal národnej rade ešte v roku 1990 a bol schválený spolu so štátnou vlajkou, štátnou hymnou a štátnou pečaťou. Nemali sme ale z pochopiteľných príčin štátny jazyk. Prítomnosť kňaza Hlinku na tribúne bola náhodná. Po ceste na ňu som bol rozčarovaný z mojich kolegov, že tam nikto so mnou nechcel ísť. Báli sa, ako pochodí ten, čo tam pôjde. Pána Hlinku som stretol po ceste. Povedal mi, že by chcel predniesť modlitbu za Slovensko a ja som bol rád, že tam nebudem sám. Nebol tam žiaden skrytý zámer.
Pokiaľ ide o tradíciu kresťanstva, musíme siahnuť hlboko do našej histórie, aby sme vedeli, že to kresťanstvo u nás nielen pretváralo a dotváralo spoločnosť, ale malo istú funkciu aj voči iným štátom. Poľské a kyjevské kniežatá krstili slovenskí kňazi. Aj preto bola Staroslovienčina uznaná ako štvrtý oficiálny jazyk cirkvi svätej. Po čase, vlastnými chybami ľudí, týchto kňazov, ktorí boli zároveň národniarmi, zbičovali, vyhnali a predali do otroctva.
X Nepredznamenala tá spätosť s konzervatívnym katolíckym či kresťanským vnímaním sveta hneď v úvode to, aké by ste to Slovensko chceli mať vy? To znamená konzervatívne a tradičné.
Ale ono také je. Všetky problémy vznikajú z toho, že každý ho chce prispôsobiť svojmu politickému smerovaniu a prerobiť ho. Slovensko je konzervatívne či to chceme, alebo nie. Má svoje zmýšľanie, svoju historickú skúsenosť, a to musí pretaviť do svojej praxe. Experimenty, ktoré prebiehali za tých 30 rokov, ho chceli prerobiť a smerovať inak. Ani jeden nevyšiel. Treba ho nechať, nech ide ďalej prirodzeným tokom, nech prechádza svojou školou skúseností s väčšou zodpovednosťou až k tomu, koho si vyberá. Zatiaľ tá škola však nevychádza.
Liberáli nie sú demokrati
X Ako vnímate súčasný trend zmeny konzervatívneho a tradičného Slovenska na liberálnejšie a menej tradičné s dôrazom na akceptáciu menšín?
Tu vôbec netreba hovoriť o nejakom liberálnom Slovensku. Liberáli nie sú demokrati. Pestujú si svoju ideológiu, pretláčajú ju za každý cenu, a to aj spôsobom, ktorý nie je vždy dobrý a správny. Treba sa vrátiť k občianskemu princípu. Sú to občania tohto štátu, ktorí majú isté postavenie a rozhodovacie práva, ktoré sú im dnes upreté. Niektoré inštitúcie sa rozhodli, že referendá nebudú uznávať.
Treba sa vrátiť k priamej voľbe a k tomu, že ľudia budú môcť priamo vyslovovať názory a politika štátu sa bude dotvárať ako sumár a výsledok vnútorných a vonkajších vzťahov. Inak to nikdy nebude dobré. Raz sa budeme prispôsobovať liberálom, raz konzervatívcom. Ako v USA. Teraz je v Európskej únii Ursula von der Leyenová, ktorá je militaristická. Budeme preto aj my militaristickí? Musíme vychádzať zo svojich potrieb, svojej podstaty a svojho záujmu a, samozrejme, rešpektovať vonkajšie vzťahy./agentury/
X X X
Tesla zvýšila vo 4. kvartáli dodávky áut, ale menej, ako očakávali analytici
Za celý rok 2022 sa dodávky Tesly zvýšili na 1,31 milióna z 936 172 áut v roku 2021.
Americký výrobca elektromobilov Tesla vo 4. štvrťroku 2022 zvýšil svoje dodávky, ale menej, ako mu predpovedali analytici z Wall Street. Prispeli k tomu pretrvávajúce logistické problémy a spomaľujúci sa dopyt v dôsledku rastúcich úrokových sadzieb a obáv z recesie. TASR o tom informuje na základe správ Reuters a CNBC.
Tesla v pondelok oznámila, že vo 4. štvrťroku 2022 dodala klientom 405 278 vozidiel. To bolo viac než 308 600 áut v rovnakom období predchádzajúceho roka 2021. Ale analytici, ktorých oslovila spoločnosť Refinitiv, očakávali, že Tesla odovzdá v posledných troch mesiacoch 2022 klientom 431 117 vozidiel.
Za celý rok 2022 sa dodávky Tesly zvýšili na 1,31 milióna z 936 172 áut v roku 2021. Analytici však odhadovali, že v minulom roku odovzdá klientom približne 1,33 milióna vozidiel.
Nárast produkcie
Tesla vlani spustila výrobu v dvoch nových továrňach – v Austine v Texase a v nemeckom Grünheide, východne od Berlína. Zvýšila tiež výrobu vo Fremonte v Kalifornii a v Šanghaji. Ale v poslednom kvartáli 2022 jej produkciu v Číne negatívne ovplyvnili obmedzenia spojené s ochorením COVID-19. Tesla bola nútená dočasne pozastaviť a znížiť výrobu v Šanghaji.
V decembri viacerí analytici vyjadrili obavy zo slabnúceho dopytu po elektrických vozidlách Tesla, ktoré sú relatívne drahé v porovnaní s rastúcim počtom hybridných a plne elektrických produktov konkurenčných automobiliek. Tesla je pripravená tento rok ťažiť z výhod amerického zákona o znižovaní inflácie (Inflation Reduction Act), ktorý zahŕňa stimuly pre domácu výrobu a nákupy plne elektrických áut v USA, aktuality.sk
X X X
Španieli hlásia najteplejší rok od začiatku meraní
Rok 2022 bol v Španielsku mimoriadne teplý.
Rok 2022 bol najteplejším rokom Španielska od začiatku meraní. Oznámila to v pondelok španielska Štátna meteorologická agentúra (AEMET) s tým, že niekoľko miest na severe krajiny evidovalo nezvyčajne teplé počasie aj na Nový rok. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Priemerná ročná teplota v Španielsku dosiahla vlani takmer 15,5 stupňa Celzia, čo je najviac od začiatku meraní v roku 1916. Je to zároveň prvýkrát, čo priemerná ročná teplota presiahla 15 stupňov Celzia.
„Teplejšie než zvyčajne“
Okrem mesiacov marec a apríl boli ostatné mesiace vlaňajška „teplejšie než zvyčajne“. Extrémne teplé boli predovšetkým máj, júl a október, uviedla AEMET. AFP dodáva, že medzi májom a októbrom zasiahlo Španielsko niekoľko vĺn horúčav a teplota vzduchu v mnohých oblastiach presiahla 40 stupňov Celzia.
Nezvyčajne teplé počasia pokračovalo v Španielsku aj v novom roku, keď viacero miest na severe krajiny zaznamenalo rekordne teplý prvý januárový deň.
Teplota na letisku v Bilbau napríklad dosiahla v nedeľu 25,1 stupňa Celzia, čo je najvyššia teplota, akú kedy v tomto meste v mesiaci január zaznamenali. Takúto hodnotu zvyčajne dosahuje priemerná teplota vzduchu v Bilbau v strede júla.
Uplynulý rok patril okrem toho k najsuchším v Španielsku. Menej zrážok ako v roku 2022 spadlo v krajine len v rokoch 2005 a 2017, ukazujú údaje AEMET.
Zákaz umývania áut pitnou vodou
V Barcelone a iných častiach Katalánska zaviedli pre sucho aj obmedzenia týkajúce sa používania vody. Zahŕňali napríklad zákaz používania pitnej vody na umývanie áut alebo napúšťanie bazénov a zredukovanie objemu vody používaného na zavlažovanie.
Horúce počasie v Španielsku si v lete vyžiadalo životy 4744 ľudí, vyplýva z odhadu miestneho úradu pre verejné zdravie, ktorý vychádza z počtu nadmerných úmrtí.
Mimoriadne suché a teplé počasie vytvorilo priaznivé podmienky pre vznik lesných požiarov, ktoré zničili vlani v Španielsku vyše 300.000 hektárov pôdy, uvádza Európsky informačný systém o lesných požiaroch (EFFIS). Ide o najväčšiu rozlohu za vyše 20 rokov, dodáva AFP, aktuality.sk
X X X
Čaputová ocenila aj známeho vinohradníka. Prečítajte si jeho životný príbeh
Sedemdesiatsedemročný Ondrej Korpás, vinohradník, vinár a šľachtiteľ, je čerstvým držiteľom Pribinovho kríža. Je to veľká životná a spoločenská satisfakcia nielen pre tohto poctivého a talentom obdareného muža, ale v širšom zmysle aj pre slovenský vinič a víno. Vysoké ocenenie prišlo vo chvíli, keď vinohrady a šľachtenie zápasia o holý život a nad vodou ich držia ľudia, ktorí sa viniču upísali vlastnou krvou.
Korpás je v našich časoch ojedinelý svojím prísnym disciplinovaným prístupom k životu, povolaniu, rodine a sebe samému. Nevedno, kde sa v ňom denne berie záplava energie a životnej vitality, veď sa venuje nielen pestovaniu a šľachteniu viniča. Vlastnoručne so synom Ondrom orežú cez zimu tisíce krov viniča a keď krížence dajú úrodu dvoch či troch strapcov, spracujú ich na víno. Od rána do večera, ako je rok dlhý, sú otec so synom vo vinohrade, pokiaľ ich nezavolajú na degustácie či konzultácie, alebo prednášky. Ich názor sa cení.
Práca Ondreja Korpása baví, ale neuberá sa len jedným smerom. Korpásovský vinohradnícky dom pod pätou vinice na Starom vrchu kvitne od jari do jesene kvetmi. Dolu v jeho podzemí zrie víno v desiatkach demižónov a stovkách fľašiek. Je to ojedinelé laboratórium zrodu vína umiestnené rovno vo vinohrade. Nahliadnuť sem môžu len tí, ktorí vínu rozumejú, alebo veľké návštevy – diplomati, ministri.
Vinica s pivnicou človeka pohlcujú, Korpás sa z ich objatia vymaňuje po svojom. Roky buduje unikátnu zbierku tisícky kaktusov. A má ešte jednu záľubu. Ako chlapec sa zamiloval do holubov, pri dome mu hrkúta stočlenná holubia letka. Keď holuby vzlietnu k oblohe, mysľou sa k nebesiam vznáša aj náš hrdina. Kto z nás netúži aspoň na chvíľu zbaviť sa zemskej príťažlivosti?
Sila vášne
Ako vidno, máme pre sebou človeka širokých záujmov, ktorý ich ľahko zvláda, pretože sú jeho vášňou. To ona je palivom, čo ho ženie vpred.
Korpás pochádza z roľníckej rodiny vo Veľkých Lovciach, dedinky uprostred Podunajskej pahorkatiny. Darilo sa tu všetkému od zeleniny, ovocia, obilia po kukuricu a repu. Roľníci stíhali od jari do jesene, od svitu do mrku dopestovať, dochovať a spracovať všetko, čo pole a dvor dali. Súčasníci pohodlne nakupujúci potraviny v supermarketoch si to už takmer nevedia predstaviť.
Takéto prostredie zrodilo Ondreja Korpása, chlapa húževnatého, zanovito idúceho za svojimi farebnými snami. V detstve mu v škole podarovali muškát. Možno tam sa zrodila jeho vášeň mať raz ešte krajší kvet. Učitelia objavili veľmi rýchlo jeho bystrú myseľ, skvelú pamäť, predstavivosť aj súťaživosť. Vari najviac mladíka sformovala vysoká škola.
Korpás je absolventom Mendelovej univerzity v Brne, jej vysoko oceňovanej lednickej fakulty. Práve v Lednici sa dostal do krúžku profesora Viléma Krausa, ktorý položil základy modernému československému vínu. Jeho protagonistom sa stal aj Korpás. Kraus si nadaného študenta zamiloval a keď mladý inžinier z Lednice odchádzal, dostal do vienka zopár profesorových novošľachtencov. O pár rokov neskôr z nich na južnom Slovensku v Strekove vypiplal Krausovu odrodu Svojsen. Tým sa začala jeho cesta do sveta veľkého vína.
Korpásova kariéra po vysokej škola bola raketová. Podistým mu priala doba. V roku 1969 ho družstevníci z Rúbane vyreklamovali z vojenčiny. Žiadali, aby armáda uvoľnila mladého inžiniera, pretože družstvo ide založiť nový vinohrad. Keď sa rúbanské a strekovské družstvá zlúčili, Korpás zakrátko riadil zeleninársku, ovocinársku aj vinohradnícku výrobu.
Bolo len otázkou času, kedy sa jeho profesionálna cesta skríži s dráhou šľachtiteľky Doroty Pospíšilovej. Jej novošľachtence Devín a Dunaj, prvé dve slovenské pôvodné odrody, sa dočkali uznania aj zásluhou práce, ktorú v strekovských škôlkach urobil Ondrej Korpás.
Vínom emancipoval juh Slovenska
V roku 2002 zavítala počas medzinárodného vinárskeho kongresu v Bratislave na južné Slovensko delegácia OIV – Medzinárodného úradu pre vinič a víno. Nie náhodou prišli do Strekova a Rúbane. Korpás mohol odborníkom z celého sveta ukázať dobre obrobené družstevné vinice, množstvo slovenských novošľachtencov a v nich ojedinelú ampelografickú zbierku viniča, do ktorej sústredil vyše 1 200 odrôd!
O pár rokov neskôr sa Korpás stáva tvárou Strekovského vínneho festivalu – v Pravde sme vtedy napísali, že sa zrodila Slobodná vinárska republika Strekov. Na južnom Slovensku jedno po druhom vznikali ambiciózne vinárstva. Najznámejším sa stalo Chateau Belá, kde pracuje dlhoročný Korpásov priateľ z čias vysokoškolských štúdií Miroslav Petrech. V roku 2015 otvorili v Rúbani dôstojný náprotivok Belej, Chateau Rúbaň. Na počesť sedemdesiatin Ondreja Korpása sem zavítala celá slovenská vinárska elita. Vzdali poctu mužovi, ktorý prepísal vinohradnícky príbeh Slovenska, južného obzvlášť.
Šľachtiteľ viniča Ondrej Korpás.
Vinohradník, vinár a šľachtiteľ si buduje rešpekt svojou prácou. Tú Korpásovu vidno na Starom vrchu, ktorý patrí medzi 25 najlepších vinohradníckych polôh na Slovensku. Objavíme tu úhľadnú, poctivo obrábanú vinicu, ktorá prirodzene zapadá do krajiny. Spolu so synom Ondrejom tu Korpás pracuje na svojom životnom projekte, cieľom ktorého je priniesť Slovensku červené víno prekonávajúce kvalitou Dunaj. Ten je považovaný za prototyp moderného slovenského vína – je to mohutný a pritom elegantný mok s priehrštím ovocných tónov. Ostatne tohto roku sa stal Dunaj v podaní vinára Branislava Nichtu svetovým šampiónom na AWC Vienna.
Kto naplní potenciál krajiny
Pri hľadaní ideálneho slovenského červeného vína stavili otec so synom na Lavinu (kríženec Dunaj x Merlot), Darius (Merlot x Dunaj), Cabernet Cortonu (Cabernet franc x Dunaj) a Danubius (Castets x [Cabernet Sauvignon x Saperavi] x Dunaj). Toto kvarteto prihlásili do štátnych odrodových pokusov. Budúcnosť ukáže, ktoré z nich sa ujme ako vlajková loď červených vín Slovenska.
Na Starom vrchu však nájdeme aj 15 nových stolových odrôd viniča. Sú viac než atraktívne vzhľadom bobúľ, farebnosťou, aromatikou a chuťou. Mnohé z noviniek sú bezsemenné. Bobule hrozna rozohrávajú v ústach ojedinelý koncert pôžitku. Strapce nových odrôd zodpovedajú najvyšším spotrebiteľským štandardom. Kvalitou vysoko prekonávajú dovážané stolové hrozno, ktoré predávajú obchodné reťazce. V čase, keď sa na Slovensku rozpadol vinohradnícky výskum, jeho reputáciu zachraňujú zo skromného rodinného rozpočtu dvaja nadšenci šľachtenia. Štátne vyznamenanie, ktoré prezidentka udelila Ondrejovi Korpásovi, je akiste morálnou satisfakciou za ojedinelé dielo, ktoré šľachtiteľ vytvoril. Ale tou skutočnou by bolo, keby sa odrody, ktoré Korpás v ostatných rokoch spolu so synom vypiplal, dostali do vinohradov.
Ešte v časoch spoločného štátu odborníci zrátali, že územie medzi Novými Zámkami a Štúrovom, jedinečná Podunajská pahorkatina, by mohla produkovať stolové hrozno a vynikajúce biele a červené vína pre celé Československo. Realita je však iná. Samo vysoké vyznamenanie nestačí. Po ňom by mala prísť podpora vinohradníkov schopných pestovať chutné a úrodné korpásovské odrody./agentury/
X X X
Martina Navrátilová má opäť rakovinu
Martine Navrátilovej diagnostikovali skoré štádium rakoviny hrdla a prsníka. 66-ročná bývalá tenistka tvrdí, že jej „dvojitá pohroma je vážna, ale stále napraviteľná“.
Niekdajšia svetová jednotka predtým v roku 2010 podstúpila liečbu včasného štádia rakoviny prsníka. Navrátilová dnes, keď ju zákerná choroba postihla opäť, vraví:
„Táto dvojitá pohroma je vážna, ale stále napraviteľná a ja dúfam v priaznivý výsledok. Chvíľu to bude nepríjemné, ale budem bojovať.“
Navrátilová, víťazka 59 grandslamových titulov vo dvojhre a štvorhre, preto nepocestuje na tohtoročný Australian Open, kde mala v úmysle pôsobiť ako televízna expertka.
„Martine Navrátilovej diagnostikovali rakovinu hrdla v prvom štádiu,“ uvádza sa vo vyhlásení.
„Prognóza je dobrá a Martina začne liečbu už tento mesiac. Tento konkrétny typ rakoviny skutočne dobre reaguje na liečbu. Martina si počas finále WTA vo Fort Worthe všimla zväčšenú lymfatickú uzlinu na krku. Keď sa nezmenšovala, spravili jej biopsiu, výsledok bol rakovina hrdla v prvom štádiu,“ dodáva sa na margo československej rodáčky, ktorá počas kariéry emigrovala.
V čase, keď Martina absolvovala testy hrdla, našli podozrivú formu aj v jej prsníku. Je to tiež rakovina úplne nesúvisiaca s rakovinou hrdla.
„Obe tieto rakoviny sú v počiatočnom štádiu s dobrou prognózou. Martina nebude pokrývať Australian Open pre Tennis Channel z ich štúdia, ale dúfa, že sa bude môcť z času na čas pripojiť cez Zoom,“ uvádza jej hovorca./agentury/