Boris Johnson uspel v hlasovaní o dôvere a zostal šéfom vlády, hoci pomerne tesne. Za jeho zotrvanie vo funkcii bolo 211 poslancov, proti sa vyslovilo 148. „Johnson by mal byť takpovediac politicky smrteľne zranený, no nedá sa vylúčiť, že to prežije. Myslím si však, že už do ďalších volieb konzervatívcov nepovedie,“ povedal expert na britskú politiku Martin Farr z univerzity v Newcastli. V posledných mesiacoch Johnson čelil škandálom s nedodržiavaním pandemických opatrení v jeho sídle na Downing Street 10. Predseda vlády za to dostal aj pokutu.
X Pre premiéra Johnsona je výsledok hlasovania víťazstvom. Ale nedá sa povedať, že je to presvedčivá výhra, však?
Problém je v samotnej osobe premiéra Johnsona. Konzervatívny líder je morálne skompromitovaný. S výsledkom, aký Johnson dosiahol, by v minulosti predsedovia vlád rezignovali. Takto skončila premiérka Margaret Thatcherová. Johnson však z úradu neodíde. A hoci by mal byť takpovediac politicky smrteľne zranený, nedá sa vylúčiť, že to prežije.
X Ako je to možné?
Toryovci, ako v Británii voláme konzervatívcov, momentálne vo svojich radoch nemajú nikoho, kto by bol Johnsonovým prirodzeným nástupcom. Nie sme ani svedkami žiadnej jednoznačnej kampane zameranej na to, aby na Downing Street 10 skončil. Johnson je dieťaťom šťasteny, preto je možné, že prežije. No ponúknem vám aj alternatívy scenár. Výsledok hlasovania je pre premiéra veľmi zlý a veľmi málo ľudí očakáva, že Konzervatívnu stranu povedie aj do ďalších volieb. Štyridsať percent Johnsonových poslancov sa postavilo proti nemu a to vytvára priestor pre potenciálnych rebelov. Johnson stále stavia na tom, že tvrdí, že je schopný vyhrávať voľby. Ale jeho kritici pripomínajú, že to už tak nie je, a že je nepopulárny. Podľa nich všetky Johnsonove škandály a kontroverzie spôsobili, že konzervatívcom z volebného hľadiska viac nemôže pomôcť. A toto je základná vec, na základe ktorej toryovskí poslanci hodnotia svojho lídra. Preto si myslím, že Johnson už do ďalších volieb konzervatívcov nepovedie, hoci tie zatiaľ posledné vyhral.
X Spomenuli ste už Thatcherovú, ale Theresa Mayová v roku 2018 tiež čelila podobnej situácii ako Johnson. Dosiahla lepší výsledok, ale neskončila. Zaujímavé je, že pred štyrmi rokmi spojenci súčasného predsedu vlády ako Jacob Rees–Mogg tvrdili, že Mayová by mala odstúpiť, no teraz Johnsona oslavujú. Kto sú poslanci, ktorí hlasovali za to, aby sa predseda vlády nezmenil?
Väčšine z nich dal Johnson nejaký úrad. V podstate ho podporili ľudia, ktorí sú na jeho výplatnej listine. Hlasovanie bolo tajné, takže niektorí sa mohli rozhodnúť aj inak. Ale medzi tými, ktorí verejne obhajujú Johnsona, sú v podstate všetci tí, ktorí zastávajú nejaký vládny úrad. Johnson sa nikdy nezameriaval na parlamentnú prácu. Poslanci ho príliš nepodporovali. Vzťah medzi Johnsonom a Konzervatívnou stranou je založený na tom, že za ním stoja jej členovia. Poslanci ho však nemajú veľmi radi. V podstate s ním uzavreli obchod. Oni ho podporili ako premiéra, aby im vyhral voľby, a Johnson to dokázal. Je však hrozným predsedom vlády a mnohí toryovskí poslanci by ho radi vymenili. Chceli by ho nahradiť niekým vhodnejším, s tým, že dúfajú, že im to pomôže vyhrať voľby. O Johnsonovi vedeli, že je to oportunista. Ale mnoho ľudí malo pocit, že práve v tom spočíva jeho politická genialita. Johnson sa presne hodil do istého obdobia, ktoré charakterizoval brexit. Lenže toto už nie je najzásadnejšia téma britskej politiky. Ľudí teraz zaujímajú veci ako inflácia a zvyšujúce sa životné náklady.
X Kto sú poslanci, ktorí Johnsona nepodporujú?
Nie je to jedna skupina ľudí, ktorí majú rovnaké názory. Je to iný typ rebélie ako ten, ktorému čelila Mayová či Thatcherová. Kritikov Johnsona spája všeobecná nespokojnosť. O premiérovi si myslia, že je to klamár. Ale majú rôzne politické predstavy. Sú medzi nimi ľavicovejšie aj pravicovejšie naladení konzervatívni poslanci, no obe skupiny veria, že Johnson nemá čo hľadať v úrade. Pre predsedu vlády je nebezpečné, že proti nemu vystupujú aj takí poslanci, ktorí politicky nemajú takmer nič spoločné. Výsledok hlasovania o dôvere bol oveľa horší, ako Johnson predpokladal, a ako sa to verejnosti usiluje nahovoriť jeho vláda. Čakajú nás doplňovanie voľby vo dvoch okrskoch, ktoré možno konzervatívci prehrajú. Uvidíme, ako bude vyzerať parlamentná správa o tom, či Johnson klamal zákonodarnému zboru. Môže sa stať, že potom pohár trpezlivosti s premiérom pretečie. Nedá sa vylúčiť, že Výbor 1922, ktorý tvoria konzervatívni poslanci bez vládnych funkcií, zmení pravidlá tak, že umožní ďalšie hlasovanie o dôvere. Teraz je to tak, že by sa mohlo konať najskôr o 12 mesiacov. Výbor však môže tento proces urýchliť.
X Hovorili ste, že jedným z problémov konzervatívcov je, že za Johnsona nemajú prirodzenú náhradu. Keby však predsa len súčasný premiér skončil, kto by ho mohol vystriedať?
Určite sa o to usiluje ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. Minister financií Rishi Sunak patril ešte pred dvoma mesiacmi do okruhu favoritov, ale jeho popularita sa prepadla. Asi by som ho však ešte neodpisoval. Momentálne je najpopulárnejším ministrom šéf rezortu obrany Ben Wallace. Má podporu medzi straníkmi a pomohol mu aj postoj k vojne na Ukrajine. Pozornosť by som venoval aj štátnej tajomníčke pre obchodnú politiku Penny Mordauntovej či šéfovi zahraničného výboru Tomovi Tugendhatovi. Ten však nemá za sebou vládnu kariéru a neprofiloval sa v témach domácej politiky. Takže nakoniec by sa mohlo rozhodnúť medzi Trussovou, Sunakom a Wallaceom.
X Niektorí Johnsonovi stúpenci tvrdia, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oslavuje, že britský premiér prežil hlasovanie o dôvere. Londýn naozaj Kyjevu vo vojne mimoriadne pomáha, ale zdá sa, že to vláda využíva aj v domácej politike. Je to tak?
Samozrejme, že to vláda používa. Časť konzervatívcov argumentuje, že predsa nie je možné vymeniť premiéra počas vojny. To je určite diskutabilné tvrdenie, ale je aj pochopiteľné. Dá sa povedať, že Johnsonova politika smerom k Ukrajine je skutočne ucelená a zodpovedná. V podstate v žiadnej inej oblasti sa takto nespráva./agentury/
X X X
Penta predáva nemocnice a polikliniky na strednom Slovensku
Penta predáva svoje zdravotnícke zariadenia Agelu, ktorý si tak posilní svoje postavenie v Banskobystrickom kraji.
Svet zdravia a ProCare, ktoré patria Pente, predávajú svoje nemocnice a polikliniky v Banskobystrickom kraji. Súčasťou obchodu sú nemocnice v Žiari nad Hronom a Banskej Štiavnici, špecializované Mammacentrum sv. Agáty v Banskej Bystrici a tiež poliklinika v Žiari nad Hronom a poliklinika vo Zvolene.
Kupujúcim je ďalší silný súkromný hráč – spoločnosť Agel patriaca veľkopodnikateľovi Tomášovi Chrenekovi. Výšku transakcie ani jedna zo strán nezverejnila. Obchod ešte musí odobriť Protimonopolný úrad SR. Ak tak úrad spraví, k definitívnemu prevodu nemocníc by mohlo prísť do konca tohto roka.
Ani po tomto veľkom predaji však Penta z Banskobystrického kraja úplne neodchádza. Ponecháva si nemocnicu v Rimavskej Sobote, na ktorú chce získať milióny eur z plánu obnovy a postaviť tam novú budovu.
Nová situácia
Mammacentrum aj polikliniky vo Zvolene a v Žiari nad Hronom mala Penta vo svojej sieti od roku 2010, žiarsku a štiavnickú nemocnicu zase od roku 2014. Dohromady tieto zdravotnícke zariadenia zamestnávajú viac ako 700 ľudí.
„Pri rozhodovaní o tejto transakcii sme veľmi zodpovedne zohľadňovali práve perspektívu zamestnancov v novom usporiadaní. Sme presvedčení, že toto riešenie prispeje k stabilizácii ich regionálnej pozície v budúcnosti,“ uviedol generálny riaditeľ siete ProCare a Svet zdravia Radoslav Čuha.
Samotná budova nemocnice v Žiari nad Hronom patrí Banskobystrickému samosprávnemu kraju, Penta si ju od župy prenajíma.
Hovorkyňa Banskobystrického kraja Lenka Štepáneková hovorí, že rokovanie medzi Pentou a župou k tejto téme zatiaľ neprebehlo, stretnutie je naplánované na štvrtok 9. júna.
Primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal vie o plánovanej zmene už niekoľko dní, o zámere previesť prevádzkovanie žiarskej nemocnice a polikliniky ProCare na nový subjekt ho prišiel oficiálne informovať riaditeľ Svetu zdravia. „Bol som prekvapený, no vysvetlil mi to tým, že dochádza k nejakému prerozdeleniu trhu a že bude lepšie, ak bude mať nemocnice v regióne jeden subjekt, napríklad si vie lepšie požičiavať lekárov medzi pracoviskami a podobne,“ povedal.
Zo spoločnosti Agel ho zatiaľ nekontaktoval nikto. „Neviem teda, aká je predstava nového prevádzkovateľa o budúcnosti žiarskej nemocnice. Každopádne my v meste chceme plnohodnotnú všeobecnú nemocnicu s kvalitným personálom,“ dodal.
Predávajú prvýkrát
Penta k predaju zdravotníckych zariadení pristupuje prvýkrát. Z jej vyjadrení sa dá čítať, že čiastočne ide o reakciu na reformu nemocníc, ktorej legislatívne znenie schválil parlament ešte minulý rok.
„Po treťom roku pandémie COVID-19 slovenské zdravotníctvo prechádza obdobím prichádzajúcich zmien, ktoré sa primárne týkajú schválenej reformy siete nemocníc a ambulantného sektora,“ uvádza vo vyhlásení.
Tento rok sa pripravujú detaily reformy a na jeseň má byť známe, aké postavenie budú mať po novom jednotlivé nemocnice na Slovensku.
Isté je však to, že každá nemocnica už nebude môcť robiť všetko. A keďže Agel už dnes prevádzkuje nemocnice vo Zvolene a v Krupine, pribratím ďalších by mohol rozvíjať vzájomnú spoluprácu a nemocnice by sa tak mohli dopĺňať.
Penta chce posilniť inde
„Snažíme sa v každom našom zariadení vybudovať centrum excelentnosti v niektorej zo špecializácii. Našou ambíciou je prinášať inovácie, naštartovať a rozvíjať telemedicínu, elektronické zdravotníctvo a využiť skúsenosti a možnosti v rámci oboch krajín (Agel pôsobí aj v Česku, pozn. red.). Prevzatie pätice zdravotníckych zariadení v rámci regiónu stredného Slovenska je z našej strany logickým krokom v tejto snahe s cieľom využiť ich potenciál tak medicínsky, ako aj personálny,“ uviedol predseda predstavenstva Agelu Michal Pišoja.
Po dokončení transakcie vzrastie jej sieť na Slovensku na celkovo 16 nemocníc a dve polikliniky.
Penta bude mať vo svojej sieti po novom 14 nemocníc a 11 polikliník. Investičná skupina už ale avizuje, že bude chcieť posilniť svoju pozíciu na východnom, južnom a západnom Slovensku. „Kde vidíme ďalšie príležitosti pre rast a významné investičné projekty,“ uviedol Čuha.
Hovorí, že napríklad v Bratislave okrem dostavby Nemocnice Bory plánujú nové akvizície v ambulantnom sektore a sektore jednodňovej zdravotnej starostlivosti.
Čo sa týka investícií, Penta by chcela získať peniaze z plánu obnovy nielen na nemocnicu v Rimavskej Sobote, ale aj ďalšie nemocnice, ktoré má v portfóliu, a to na Humenné, Spišskú Novú Ves, Michalovce a Topoľčany.
„Veríme, že na menšie rekonštrukcie jednotlivých oddelení bude v tejto kapitole priestor aj pre ďalšie naše nemocnice,“ povedal Čuha, aktuality.sk
X X X
Vražda Jána Kuciaka: Milión na stole mal zabezpečiť Bödör, tvrdí svedok Slobodník
Nitriansky oligarcha označil tvrdenia bývalého vysokého dôstojníka polície Bernarda Slobodníka za nezmysel.
„Dámy a páni, predo mnou leží milión eur. Táto odmena je určená človeku, ktorý naberie odvahu, ak má informácie, a príde na políciu alebo iným spôsobom oznámi, že vie niečo o tomto trestnom čine,“ s týmito slovami predstúpil pred verejnosť ešte ako premiér Robert Fico po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Po boku mu stáli vtedajší minister vúntra Robert Kaliňák a šéf polície Tibor Gašpar a sekundovali im kukláči so samopalmi.
Bývalý vysoký policajný funkcionár Bernard Slobodník nedávno vypovedal v kauze Súmrak, kde čelia obvineniu Robert Fico aj Robert Kaliňák, čo sa podľa neho malo diať v polícii bezprostredne po vražde investigatívneho novinára. A aj o tom, kto sa mal podľa neho podieľať na zabezpečení spomínaného milióna v hotovosti. Sám je obvinený v kauze policajnej mafie, s orgánmi činnými v trestnom konaní však začal spolupracovať ešte pred zatýkaním.
Pred policajtmi si spomenul na debatu na šiestom poschodí budovy Transpetrolu, kde sa Norbert Bödör údajne stretával so špičkami polície. Nitriansky oligarcha obvinený ako hlava mafie v polícii sa ho mal spýtať, či videl tlačovú besedu „so slávnym miliónom eur“, a posťažoval sa mu, že to za tú námahu vôbec nestálo.
Zabil s tým celý deň a bez efektu
„Čo odo mňa žiadali Fico, Kali, ja som tieto peniaze musel zabezpečiť, doniesť, priniesť a mne s tým zabili celý deň a efekt v tom nevidím,“ mal povedať Slobodníkovi Norbert Bödör.
Na túto údajnú udalosť sme sa spýtali aj priamo nitrianskeho oligarchu, ale na záznam sa vyjadriť odmietol. Stručne však reagoval, že „je to nezmysel, ku ktorému sa ani vyjadriť nedá“.
Pôvod peňazí, ktoré vtedy skončili na stole, sa podľa neho musí dať zistiť a zdokumentovať. Vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák (Smer), ktorý stál spolu s policajným prezidentom Gašparom pri ohlásení miliónovej odmeny za Robertom Ficom, Slobodníkove vyjadrenia rovnako odmietol. Kaliňák dnes vystupuje ako jeden z obhajcov Norberta Bödöra v kauze Dobytkár.
„Je to až encyklopedický prípad toho, aká je hodnota kajúcnických výpovedí. Už na prvý pohľad je jasné, že je to rovnako absurdné ako sieťkovaný bazén,“ povedal pre Aktuality exminister vnútra. Odvolal sa aj na už medializované informácie.
„Aj médiá to vtedy dosť podrobne preskúmali a mali tie odpovede. Máte fotky z tej akcie, viete, kto stál za nami, aj ste sa na to v tej dobe viackrát pýtali, pamätám si to,“ reagoval.
Vnútro: o peniaze požiadali banku
Ministerstvo vnútra v minulosti v odpovedi na infožiadosť uviedlo, že spomínaný milión eur poskytla Všeobecná úverová banka na základe žiadosti z kancelárie ministra vnútra, ktorým bol vtedy Robert Kaliňák, a prevoz peňazí mala na starosti polícia.
„Štátna pokladnica zabezpečila v pobočke VÚB z účtu povinnej osoby (ministerstva vnútra, pozn. red.) výber hotovosti, ktorá bola štandardne, ako pri iných výberoch, vybratá pracovníkmi povinnej osoby. Hotovosť bola následne policajnou motorizovanou jednotkou odvezená na úrad vlády pre potreby tlačovej besedy. Následne po skončení tlačovej besedy bola hotovosť okamžite odvezená späť do VÚB a vložená na účet povinnej osoby,“ napísal rezort vnútra v odpovedi na infožiadosť.
Tam zrejme aj zostali, kým neboli použité na iný účel. Miliónovú odmenu totiž nikomu nevyplatili.
Krajmer na mieste činu
Slobodník rozprával aj o tom, čo sa na polícii dialo bezprostredne po tom, ako sa našli telá obetí úkladnej vraždy vo Veľkej Mači. Verejnosť sa už vtedy dozvedela, že na miesto činu prišiel aj vtedajší šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer spolu s riaditeľom kriminálnej agentúry Petrom Hraškom.
O tom, že na miesto činu pôjdu práve títo dvaja policajti, mal podľa Slobodníka rozhodnúť policajný prezident Gašpar. „Chcem, aby si tam aj ty bol,“ mal povedať Krajmerovi s tým, že chce byť podrobne informovaný o všetkých úkonoch, ktoré už boli urobené alebo sú v pláne.
Aktuality pritom v minulosti písali o vtedajšom šéfovi protikorupčnej jednotky, o jeho manželke Márii Krajmerovej aj o jej podnikaní so Zoroslavom Kollárom a Norbertom Bödörom. Fakt, že bol na mieste činu práve tento policajt, medzičasom tiež obvinený v kauze policajnej mafie, preto vyvolal vlnu znepokojenia.
Problémy s vysvetľovaním
Krajmerovu prítomnosť vo Veľkej Mači musel vtedy Gašpar aj verejne vysvetľovať. Najprv tvrdil, že sa nepohyboval na mieste činu. Keď sa objavili televízne zábery Krajmera z dvora domu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, stanovisko zmenil s tým, že predtým nemal dostatok informácií.
Pochybnosti vtedy vyvolalo aj Kaliňákovo tvrdenie, že Krajmer bol na mieste činu preto, že podával návrh na obžalobu vtedy podozrivých Vadalovcov. Prvá informácia o ich možnom spojení s vraždou Jána Kuciaka sa pritom na verejnosti objavila až potom, ako Krajmer na miesto činu dorazil.
Slobodník opísal aj udalosti, ktoré sa týkali priamo jeho. Z policajných funkcionárov to bol totiž práve on, kto bol v kontakte s Jánom Kuciakom. Jeho nadriadení to zistili po analýze telefónu mladého investigatívca. Vedeniu polície priznal, že si s novinárom vymenil niekoľko správ a absolvoval s ním niekoľko stretnutí.
Máš šťastie, že neklameš
„Na to mi Hraško odpovedal, že máš štastie, že neklameš, lebo už máme prebratý telefón pána Kuciaka, sú tam ozaj tvoje stopy, ako aj nejaké esemesky, to bolo 5 dní nato, ako NAKA prebrala prípad vraždy.“ Následne mali Slobodníka stiahnuť z dovolenky, aby prišiel na šieste poschodie Transpetrolu vysvetľovať svoje kontakty s Jánom Kuciakom.
Tibor Gašpar mal podľa Slobodníka už vtedy pred sebou 10-centimetrovú kôpku dokumentov z polície a „veľmi pilne ich študoval“. Na stretnutí mal byť opäť aj Norbert Bödör. Podľa Slobodníka sa mal pýtať, či on dal mladému investigatívcovi podklady ku kauze Technopol. Práve to bol úplne prvý prípad, keď Ján Kuciak písal o aktivitách Mariana Kočnera. Ten dnes stojí pred súdom obžalovaný z objednávky vraždy mladého novinára.
Slobodník vypovedá, že Gašpar študoval dokumenty preto, aby vedel o všetkom referovať premiérovi Ficovi. Ten mal totiž žiadať, aby bol o veci „podrobne informovaný“, aktuality.sk
X X X
Policajný prezident nechcel bližšie komentovať možné monitorovanie Žilinku
Na otázku, či šéfa prokuratúry vyšetruje polícia, odpovedal Hamran, že polícia tieto informácie zatiaľ oficiálne nepotvrdila.
Policajný prezident Štefan Hamran sa v stredu nechcel detailne vyjadrovať k možnému monitorovaniu generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktoré naznačil samotný Žilinka. Na otázku, či šéfa prokuratúry vyšetruje polícia, povedal, že polícia tieto informácie zatiaľ oficiálne nepotvrdila.
„Ak sa niekto domnieva v tejto krajine, že postupy niektorých orgánov sú v rozpore so zákonom, štát má mechanizmy, aby sa s tým vyrovnal. Generálnemu prokurátorovi nič nebráni v tom, aby vykonal kroky smerujúce k tomu, aby dostal odpovede na svoje otázky,“ povedal Hamran v súvislosti s utorkovými (7. 6.) vyjadreniami generálneho prokurátora.
Osoby, ktoré sa snažili zisťovať dané skutočnosti, sa podľa Žilinku preukazovali preukazmi Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Ako podotkol, netvrdí, že skutočne išlo o policajtov. Hamran v tejto súvislosti doplnil, že príslušníci NAKA nemajú špeciálny preukaz, používajú preukaz príslušníka Policajného zboru alebo odznak kriminálnej polície.
Generálny prokurátor v utorok odmietol snahy o plošné monitorovanie jeho kontaktov, stykov a návštev, ktoré prijíma vo svojom úrade. Považuje za neprípustné, aby niekto u zamestnancov prokuratúry zisťoval, s kým sa stretáva. Ako zdôraznil, každá jedna návšteva je prísne evidovaná. Skonštatoval, že ak existuje podozrenie na konkrétny protiprávny čin, protiprávny skutok, nech sa zákonným spôsobom objasní, aktulity.sk
X X X
Boje v Severodonecku pokračujú, ruské sily ovládajú veľkú časť mesta
Ruské sily podľa Hajdaja zámerne mieria na nemocnice a distribučné centrá s humanitárnou pomocou.
Kľúčové východoukrajinské mesto Severodoneck je po krutých bojoch teraz „z veľkej časti“ pod ruskou kontrolou, pričom susedné mesto Lysyčansk utrpelo nesmierne škody. V stredu to uviedol Serhij Hajdaj, ukrajinský gubernátor Luhanskej oblasti, kde sa dvojmestie nachádza. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
„Ruské sily ovládajú veľkú časť Severodonecka. Priemyselná zóna mesta je stále naša, nie sú tam žiadni Rusi. Boje prebiehajú iba v uliciach vo vnútri mesta,“ napísal Hajdaj v odkazovej aplikácii Telegram.
„Rusi strieľajú na všetko, ničia všetky domy v Severodonecku – tankami, delostrelectvom. Strieľajú aj na priemyselnú zónu, ale boje pokračujú, naši chlapci kladú odpor v uliciach,“ dodal.
Toto strategické mesto sa stalo ohniskom ofenzívy Ruska, ktoré sa po vyhnaní z oblasti metropoly Kyjev a ďalších častí Ukrajiny snaží dobyť východný región štátu, nazývaný Donbas.
Mestá Severodoneck a Lysyčansk, ktoré oddeľuje rieka, boli poslednými územiami v Luhanskej oblasti ešte stále pod ukrajinskou kontrolou.
Lysyčansk zostáva plne pod kontrolou ukrajinskej armády, ale je stále pod „silným a zmätočným“ ostreľovaním, oznámil Hajdaj. Doplnil, že ruské sily zámerne mieria na nemocnice a distribučné centrá s humanitárnou pomocou.
„Skaza je nesmierna,“ napísal na Telegrame.
Hajdaj už predtým v stredu pripustil, že ukrajinské sily sa vzhľadom na prudké ruské útoky „možno budú musieť čoskoro stiahnuť“ zo Severodonecka na lepšie upevnené pozície.
Ruská armáda sa pokúša obsadiť celý Donbas, uhoľnú panvu na východe Ukrajiny tvorenú dvoma oblasťami – Doneckou a Luhanskou, aktuality.sk
X X X
Remišová začala debatu o 363 a hneď sa aj skončila. Kollár dosiahol svoje, téma je v koalícii mŕtva
„Berieme na vedomie rozhodnutie generálnej prokuratúry. Čo sa týka paragrafu 363, táto téma teraz vôbec nie je na stole,“ komentuje zvrat v Kažimírovom prípade poslanec Sme rodiny Peter Pčolinský.
Najnovšie rozhodnutie generálnej prokuratúry, ktorá zrušila obvinenie guvernéra Národnej banky Slovenska a exministra financií Smeru Petra Kažimíra z korupcie, opäť na malú chvíľu upriamilo pozornosť na neslávne známy paragraf 363.
Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) uviedla, že „ak v koalícií nebudeme reagovať na obchádzanie práva cez tento paragraf, musím sa pýtať, ako vážne chcú partneri bojovať s korupciou“.
Jej krátkym vyhlásením, ktoré zverejnila v utorok na Facebooku, sa však debata o paragrafe 363 zároveň skončila.
K Remišovej sa nepridal žiadny koaličný partner. Šéf Sme rodiny Boris Kollár dosiahol svoje, „trišesťtrojku“ už nikto nechce meniť ani rušiť.
Sme rodina: Nie je to téma
Vláda sa už vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že „preskúma zúženie právnej úpravy paragrafu 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu“. Napriek tomu dodnes k žiadnej zmene nedošlo.
Generálna prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku už medzitým stihla paragraf 363 využiť na zrušenie obvinenia bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi, finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi či najnovšie Kažimírovi.
Práve prípad posledného menovaného rozhorčil stranu Za ľudí. Problémom Veroniky Remišovej je, že má spomedzi všetkých členov koalície najmenší politický výtlak, keďže v parlamente disponuje len štyrmi poslancami.
Akákoľvek úprava sporného paragrafu viazne na Sme rodine. Vladimír Pčolinský bol Kollárovým nominantom, jeho manželka a brat sú zasa poslancami hnutia.
„Berieme na vedomie rozhodnutie generálnej prokuratúry. Čo sa týka paragrafu 363, táto téma teraz vôbec nie je na stole,“ okomentoval zvrat v Kažimírovom prípade poslanec Peter Pčolinský.
Vydieranie
Šéf OĽaNO Igor Matovič priznal, že Kollár koalíciu v súvislosti s paragrafom vydiera. Ak by paragraf zrušili, kollárovci by odišli z koalície.
„Myslím si, že paragraf 363 berú ako jednu zo svojich tehličiek v múre svojej vlastnej obrany. Počítajú s tým, že ak by sa im diala nejaká krivda, tak že generálny prokurátor zasiahne paragrafom 363,“ povedal Matovič pre Denník N.
Predseda OĽaNO v utorok rozhodnutie generálnej prokuratúry nijako nekomentoval. Z tlačového oddelenia hnutia nám iba odpísali, že spôsob a rozsah nadužívania paragrafu 363 dlhodobo považujú za veľký problém.
„Preto už koncom minulého roka náš poslanec a predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák spolu s kolegami z OĽaNO a SaS podal na Ústavný súd žiadosť o posúdenie súladu paragrafu s ústavou,“ dodali. Ústavný súd ešte v prípade nerozhodol.
SaS na naše otázky o paragrafe 363 nereagovala. Poslanec strany Alojz Baránik sa paragraf pokúšal zmeniť koncom minulého roka.
Baránikova snaha
V parlamente navrhoval novelu Trestného poriadku, ktorá by právomoc generálneho prokurátora obmedzila. Jeho návrh napokon poslanci neschválili. Proti bola opozícia, Sme rodina, ale aj asi dve desiatky poslancov OĽaNO. Práve ich hlasy chýbali k prijatiu zákona.
Baránik teraz tvrdí, že stanovisko Sme rodina je vo veci také jednoznačné, že zmena paragrafu jednoducho nemá šancu prejsť.
„Je len otázkou, aký bude celospoločenský odpor voči postupu generálnej prokuratúry, ktorý by prinútil Igora Matoviča, aby prehodnotil svoje priority, vložil sa do toho osobne a presvedčil každého, kto v tejto otázke váha, pretože aj v OĽaNO sú v tomto prípade roztrieštené názory,“ hovorí Baránik.
Poslanec nevylučuje, že sa ešte raz pokúsi paragraf upraviť. Ak by však do toho išiel, chcel by najskôr získať podporu koaličných partnerov. „A to nevyzerá nádejne,“ dodal.
Paragraf 363 preto s najväčšou pravdepodobnosťou už do konca tohto volebného obdobia zostane v nezmenenej podobe, aktuality.sk
X X X
Alžírsko stoplo priateľstvo so Španielskom. Dôvod má byť spor o Západnú Saharu
Španielsko považuje Alžírsko stále za spriatelenú krajinu. Alžírsko v stredu oznámilo, že „okamžite“ pozastavuje platnosť zmluvy o priateľstve a spolupráci so Španielskom. Dôvodom je diplomatický spor o Západnú Saharu. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Napätie v posledných mesiacoch
Napätie medzi oboma krajinami sa zvýšilo po tom, ako Španielsko v marci podporilo Maroko v spore o územie Západnej Sahary.
Alžírsko však podporuje Front Polisario, ktorý sa usiluje o nezávislosť Západnej Sahary a odmieta, aby mala autonómny štatút pod marockou zvrchovanosťou.
Kancelária alžírskeho prezidenta uviedla, že Španielsko zneužíva svoju úlohu „spravujúcej sily“ v Západnej Sahare.
Tá mu patrí dovtedy, kým Organizácia Spojených národov (OSN) nevyrieši desaťročia trvajúci spor o toto územie bohaté na zdroje nerastných surovín.
Španielsko podľa prezidentskej kancelárie „priamo prispieva k degradácii situácie na Západnej Sahare a okolitej oblasti“.
Alžírsko sa v reakcii rozhodlo okamžite pristúpiť k pozastaveniu zmluvy, ktorú so Španielskom uzavrelo v roku 2002.
Madrid stále Alžírsko považuje za spriatelený štát
Madrid vyjadril ľútosť nad rozhodnutím Alžírska a potvrdil svoj záväzok k tejto zmluve.
„Španielska vláda považuje Alžírsko za susednú krajinu a priateľa a opakovane vyjadruje svoju plnú pripravenosť pokračovať v udržiavaní a rozvoji osobitných vzťahov v oblasti spolupráce medzi oboma krajinami, na osoh obyvateľom oboch krajín,“ uviedlo vo vyhlásení španielske ministerstvo zahraničných vecí.
Západná Sahara, rozľahlá púštna oblasť na atlantickom pobreží Afriky, je bývalou kolóniou Španielska. Nárokujú si však na ňu Marocké kráľovstvo i separatisti z Alžírskom podporovaného frontu Polisario bojujúceho za nezávislosť Západnej Sahary.
Maroko pripojilo Západnú Saharu k svojmu územiu v 70. rokoch minulého storočia, keď sa z nej stiahlo Španielsko ako vtedajšia koloniálna mocnosť.
Kráľovstvo má v súčasnosti pod kontrolou 80 percent územia Západnej Sahary vrátane lokalít ťažby fosfátov a lukratívnych oblastí rybolovu, aktuality.sk
X X X
Z fondov EÚ bolo vlani zneužitých vyše pol miliardy eur
Zneužitých alebo spreneverených bolo celkovo 527 miliónov eur.
V roku 2021 došlo v členských krajinách Európskej únie k zneužitiu viac ako pol miliardy eur získaných z eurofondov. Informoval o tom Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) v stredu vo svojej výročnej správe, z ktorej cituje agentúra DPA.
Zneužitých alebo spreneverených bolo podľa OLAF-u takto celkovo 527 miliónov eur, čo je o takmer 234 miliónov eur viac než v predošlom roku.
DPA pripomína, že úlohou OLAF-u je odhaľovať podvody súvisiace s eurofondami a tiež snažiť sa predchádzať tomu, aby k nim vôbec dochádzalo. Vlani začal tento úrad sídliaci v Bruseli vyšetrovať 234 nových prípadov súvisiacich s podozreniami z takýchto podvodov. V celkovo 212 prípadoch zároveň vyšetrovanie úspešne ukončil.
Zneužívali sa najmä fondy určené na zotavenie sa z pandémie koronavírusu
Vyšetrovanie odhalilo, že podvodníci sa vlani zameriavali na fond hospodárskej obnovy EÚ určený krajinám na zotavenie sa z pandémie koronavírusu. V tomto smere došlo napríklad k podvodom týkajúcim sa softvérových projektov, ale napríklad aj lietadiel šetrnejších k životnému prostrediu, približuje DPA.
OLAF tiež odhalil falošné ponuky predaja proticovidových vakcín v celkovej hodnote 16 miliárd eur (za dovedna 1,2 miliardy dávok očkovacej látky), ktoré dostali členské štáty EÚ od údajných sprostredkovateľov. Cieľom týchto ľudí bolo presvedčiť úrady danej krajiny, aby pred dohodnutou kúpou zaplatili veľkú zálohu, pričom podvodníci následne plánovali s peniazmi utiecť.
OLAF zároveň vlani pomohol zabrániť tomu, aby sa na trh EÚ dostalo 437 miliónov nelegálnych cigariet, a členským krajinám Únie pomohol skonfiškovať celkovo 372 ton surového tabaku, aktuality.sk
X X X
Španieli zvažujú poslať Ukrajine Leopardy. Desaťročie sú mimo prevádzky, potrebujú opravy
Španielska ministerka obrany Margarita Roblesová potvrdila informácie médií, že Madrid zvažuje poskytnutie tankov Leopard 2A4 Ukrajine. Informovala o tom agentúra EuropaPress. Podľa ministerky je táto možnosť „na stole“. Dodala však, že technika už nie je mnoho rokov v prevádzke a pred zaslaním na východ tak bude potrebovať rozsiahle opravy.
„Možnosť uskutočniť túto dodávku (tankov Leopard) je na stole,“ uviedla ministerka v rozhovore odvysielanom na stanici Cadena Ser. Ministerka dodala, že by išlo o techniku, ktorá je uskladnená v Zaragoze a je už roky mimo prevádzky.
„Musím povedať jasne, že teraz ich nemôžeme poslať (na Ukrajinu), pretože by nebolo rozumné posielať materiál, ktorý nie je funkčný,“ dodala ministerka s tým, že na sprevádzkovanie tankov by boli potrebné rozsiahle zásahy. Madrid preto teraz zvažuje opravu tejto techniky s pomocou špecializovanej firmy.
Ak by sa Španielsko naozaj rozhodlo poslať tanky Leopard Ukrajine, potrebovalo by povolenie Nemecka, ktoré ich vyrába. Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok povedal, že jeho vláda nedostala z Madridu žiadnu oficiálnu žiadosť. Podľa agentúry EFE nemecký minister hospodárstva Robert Habeck vo vyhlásení pre nemeckú tlač prejavil ochotu export tankov podporiť. K rýchlemu súhlasu so španielskou žiadosťou, keď ju Berlín dostane, vyzval poslanec konzervatívnej únie CDU-CSU Johann Wadephul.
Podľa španielskej tlače by Madrid mohol poslať Kyjevu 40 zo 100 tankov Leopard 2A4, ktoré kúpil od Nemecka v roku 1995. Podľa špecializovaného webu Infodefensa.com ich je 53 od roku 2012 mimo služby. Podľa médií Španielsko chce poslať Kyjevu aj protivzdušný systém Aspide talianskej výroby, ktorý je schopný ničiť letecké ciele na vzdialenosť do 25 kilometrov./agentury/
X X X
Hlavný obžalovaný v kauze Dobytkár sa čiastočne priznal. Viackrát sa rozplakal
Ľubomír Kropil sa v prípravnom konaní priznal, pričom ďalší obžalovaní ho označujú ako kajúcnika. Hlavné pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici pokračovalo jeho výpoveďou, ktorú čítal z papiera. Nedokázal pritom zakryť emócie.
V kauze Dobytkár ide o korupciu spojenú s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (PPA). Obžalobe Úradu špeciálnej prokuratúry čelí osem fyzických a päť právnických osôb. Okrem nitrianskeho podnikateľa Bödöra aj finančník Kvietik, exriaditeľ PPA Juraj Kožuch, bývalý výkonný riaditeľ PPA Ľubomír Partika, veterinár Ľubomír Kropil, právnik Milan Kopriva, bývalý hlavný radca regionálneho úradu PPA vo Zvolene Viktor Miklas a podnikateľ Peter Kuba.
Skutky sa týkajú najmä korupčných trestných činov a tiež obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Tá bola podľa prokuratúry spojená s vybavovaním žiadostí o nenávratný finančný príspevok z PPA a rozdelená do dvoch vetiev. V prvej sa odovzdalo a následne zlegalizovalo 2 760 000 eur, v druhej viac ako milión.
Väčšina obžalovaných svoju vinu pred banskobystrickým senátom poprela. Medzi nimi aj Bödör a Kvietik. Kožuch vyhlásenie k obžalobe neurobil. Ako prvý vypovedal Miklas, ktorý sa priznal. Ostatní obžalovaní uviedli, že vypovedať chcú, ale až po tom, čo tak urobí Kropil. Ten sa priznal už v prípravnom konaní, no na predchádzajúcich pojednávaniach chýbal. Svoju neprítomnosť ospravedlňoval vážnymi zdravotnými problémami.
Poľahčujúca okolnosť a plač
Pred senát sa konečne postavil v stredu. Jeho predseda, sudca Ján Giertli, hneď na úvod oznámil, že Kropilovo priznanie je poľahčujúcou okolnosťou. Tiež to, že obžalovaný prejavil ľútosť a teraz spolupracuje.
Keď ho však vyzval na vyhlásenie o vine či nevine, nevyužil ani jednu z možností. Svoju výpoveď potom Kropil čítal z papiera, na ktorom ju mal vopred napísanú. Zdôvodnil to vážnym zdravotným stavom a množstvom liekov, ktoré berie – nedokázal by sa vraj poriadne sústrediť. Viackrát sa pritom rozplakal.
„Čiastočne priznávam spáchanie jednotlivých činov. Podieľal som sa na nepriamej korupcii a podplácaní. Nespáchal som ale trestný čin prijímania úplatku či legalizácie príjmu z trestnej činnosti,“ povedal muž, ktorý bol kedysi krajským predsedom HZDS.
Predtým sa ešte posťažoval na zaobchádzanie v čase, keď bol vo väzbe. Vzápätí vysvetlil, že jeho úlohou bolo vypracovávať projekty pre žiadateľov o dotácie zo štrukturálnych fondov tak, aby uspeli. Pomáhali mu pritom jednotliví pracovníci PPA. On sám dostával z úspešných projektov desaťpercentnú províziu. „Takto získané peniaze som využil na osobnú spotrebu či stranícke účely,“ ozrejmil.
Kropilovi vraj výrazne pomáhal exriaditeľ PPA Ľubomír Partika. Pôvodne o ňom tvrdil, že za poradenstvo mal dostať tri milióny eur. Na stredajšom pojednávaní však Kropil svoju výpoveď zmenil. „Držal nado mnou ochrannú ruku. Za jeho služby som mu raz za tri, štyri mesiace dával tisíc eur. V rokoch 2012 až 2016 to bolo spolu 40-tisíc,“ spresnil. Na záver žiadal o mimoriadne zníženie trestu. Takisto ospravedlnenie z ďalších pojednávaní, na ktorých sa nie je schopný zúčastňovať. Ďalej vypovedať odmietol.
Kaliňák: Je to zneužívanie
Senát akceptoval, že hlavné pojednávanie môže pokračovať v Kropilovej neprítomnosti. Keďže ďalej nechcel vypovedať, na žiadosť prokurátora sa čítali jeho predchádzajúce výpovede zo spisu. Z nich vyplýva, že v rámci korupcie mal Kropil získať 1,2 milióna eur, ktoré investoval do drahých obrazov a mincí.
Na otázku, prečo zmenil svoju výpoveď, pri odchode zo súdu novinárom neodpovedal. Jeho advokát Rastislav Urbáni uviedol, že klient po preštudovaní znaleckého posudku zmenil názor a v súlade s tým urobil aj stredajšiu výpoveď. Potvrdil, že jeho postoj k celému vyšetrovaniu zmenili aj dni strávené v cele predbežného zadržania.
„Už vtedy mal choroby, ktorými trpí doteraz. Samozrejme, pobytom vo väzbe sa ešte zhoršili,“ poznamenal. Či bol na jeho klienta vyvíjaný nátlak, nekomentoval. „To je skôr otázka na neho. Jeho väzobné stíhanie však vnímam tak, že bolo úplne zbytočné,“ doplnil Urbáni.
Bödöra sprevádzali na súde obhajcovia Robert Kaliňák a Michal Mandzák. Na výpoveď hlavného obžalovaného reagoval exminister vnútra. „Toto je vzorový príklad, ako sa v dnešnej dobe zneužíva trestné právo na Slovensku. Pán Kropil jednoznačne potvrdil, že zo strany vyšetrovateľov bol k výpovedi nútený a sťažované podmienky vo väzbe mu boli ešte zhoršované,“ hovorí Kaliňák.
Pripomenul, že v spise sa nachádza stanovisko verejnej ochrankyne práv, v ktorom konštatuje, že boli porušené práva obvineného Ľubomíra Krivočenka. „Ktorý viete, že vo väzbe, v tomto prípade, zomrel. Druhému sa zásadne zhoršil zdravotný stav v mene mediálnych článkov a slávy Úradu špeciálnej prokuratúry,“ vraví Kaliňák. „Táto výpoveď je na uterák. Dnes by sme to tu mohli rozpustiť a skončiť,“ mieni.
Tvrdí, že chýbajú reálne dôkazy, pričom nesedia čísla. „Sami si ich vymýšľali. Tie, ktoré sú uvedené v obžalobe, sú dopočítané. Pán Bödör tam má nulu. Dočítal som sa, že na tom profitoval, no tam nie je žiadny zisk. Sú to hrubo zmanipulované politické kauzy,“ dodal./agentury/
X X X
ZELENSKYJ A DALŠÍ POLITICI UKRAJINY STÁLE KRITIZUJÍ POLITIKY NĚMECKA A OSTATNÍCH ZEMÍ. KDY TOMU NĚMECKO A JINÉ ZEMĚ SVĚTA ZABRÁNÍ? KDY JIM PŘSTANOU DODÁVAT ZBRANĚ, ABY NEBYLI MRTVÍ NA UKRAJINĚ?
Ukrajinský veľvyslanec Meľnyk ostro skritizoval Merkelovú: 16 rokov tolerovala Putina
Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Meľnyk ostro skritizoval bývalú kancelárku Angelu Merkelovú za to, že v utorok ospravedlňovala svoju politiku voči Rusku počas 16 rokov vládnutia. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.
Žiaľ, v jej prvom interview od výmeny nemeckej vlády pred šiestimi mesiacmi nebol „ani náznak sebakritiky“, povedal Meľnik v stredu pre DPA.
„Vyjadrenia exkancelárky o neomylnosti jej ruského smeru politiky a o jej až príliš zhovievavom prístupe k diktátorovi (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi sú znepokojujúce,“ uviedol ukrajinský veľvyslanec.
Merkelová v rozhovore s novinárom Alexandrom Osangom v utorok večer v berlínskom divadle Berliner Ensamble pred vypredaným hľadiskom obhajovala svoj prístup k Rusku. „Diplomacia nie je zlá len preto, že neuspela,“ vyhlásila. „Takže nevidím dôvod, prečo by som mala povedať, že to bolo zlé, a nebudem sa za to ospravedlňovať,“ dodala.
Meľnyk položil otázku, ako mohlo Rusko začať „najkrvavejšiu vojnu v Európe od roku 1945“, ak politika Nemecka voči Moskve v posledných desaťročiach bola „taká skvelá“.
Dvorili Putinovi
Putinovi sa vyslovene dvorili a Berlín vždy vyhovel šéfovi Kremľa, uviedol Meľnyk.
Merkelovej terajšie vyhlásenia sú „veľmi poľutovaniahodné“, povedal veľvyslanec. „Pretože bez poctivého, obsiahleho prehodnotenia politiky Nemecka voči Rusku nie je možné vyvodiť správne závery pre budúce vzťahy s Moskvou a zastaviť jej agresiu,“ vysvetlil Meľnyk.
Veľvyslanec dodal, že Ukrajinci sú presvedčení, že postoj Nemecka k členstvu Ukrajiny v NATO a k jej vyhliadkam na vstup do EÚ, jeho dlhoročné odmietanie posielať zbrane na Ukrajinu po anektovaní Krymského polostrova Ruskom v roku 2014 a jeho „bezohľadné presadzovanie“ plynovodu Nord Steram 2 až do začiatku tejto vojny – to všetko „povzbudzovalo Putina, aby zaútočil na Ukrajinu“. /agentury/
X X X
Matovič opäť nedrží s Hegerom, ale s Gyimesim. Naď poslancovi odkázal, aby sa spamätal
„Nebudem určite nikomu hovoriť, ako by mali hlasovať,“ hovorí Matovič o odvolávaní Sulíka. V koaličnej zmluve sa pritom zaviazal, že bude vždy odporúčať svojim poslancom, aby sa nepripojili k hlasovaniam o vyslovení nedôvery členovi vlády.
Poslanec OĽaNO György Gyimesi, ktorý chce podporiť návrh Smeru a hlasovať za odvolanie Richarda Sulíka (SaS) z postu ministra hospodárstva, má silného spojenca v lídrovi Obyčajných ľudí Igorovi Matovičovi.
Ak bude Gyimesi skutočne hlasovať za odvolanie Sulíka, ako dnes povedal pre Aktuality.sk, pôjde o vážne porušenie koaličnej zmluvy.
Matovič v tom však žiadny problém nevidí. Minister financií dnes na tlačovej besede popoludní Gyimesiho bránil aj napriek tomu, že len pár hodín pred tým mu premiér Eduard Heger odkázal, aby nenabehol na „lacné divadlo“ Smeru.
Čo odporúča Matovič
Gyimesi už minulý týždeň Sulíka vyzval, aby odstúpil. Ministra hospodárstva označil za „lenivého diletanta“, ktorý na svojom poste nemá čo hľadať.
Poslanec tvrdí, že Sulík ekonomicky poškodil Slovensko, pretože v Bruseli nedohodol lepšie podmienky v súvislosti s embargom EÚ na dovoz ruskej ropy.
„Odporúčam našim poslancom, aby hlasovali v súlade so svojím presvedčením a svedomím,“ reagoval dnes Matovič na otázku, ako sa poslanci OĽaNO postavia k odvolávaniu Sulíka.
V koaličnej zmluve sa pritom líder hnutia zaviazal, že bude vždy odporúčať svojim poslancom, aby sa nepripojili k hlasovaniam o vyslovení nedôvery členovi vlády. „Nebudem určite nikomu hovoriť, ako by mali hlasovať. Mám dosť iných problémov, aby som testoval nálady v klube,“ dodal Matovič.
Gyimesiho bránil aj tvrdením, že hlasovanie jedného poslanca v súlade s jeho svedomím je pre neho len „jedna milióntina“ porušenia koaličnej zmluvy v porovnaní s tým, čo robí SaS.
Naďov odkaz
Premiér Heger sa ku Gyimesimu postavil inak. V krátkom vyhlásení po rokovaní vlády ho síce priamo nemenoval, ale vyzval všetkých poslancov, ktorí uvažujú nad tým, že by podporili Sulíkovo odvolávanie, „aby si uvedomili zodpovednosť za našu krajinu a nenabehli na toto lacné divadlo“.
„Naša koaličná dohoda jasne hovorí, ako sa treba správať,“ vyhlásil Heger. Tvrdšie slová zvolil minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).
„Vzhľadom na jeho kroky, ktoré realizuje ostatné týždne, by ma to neprekvapilo. Ale je to dosť inteligentný človek na to, aby vedel, že je to zásadné porušenie koaličnej zmluvy. Myslím si, že by sa mal vrátiť do štandardných koľají, kde sa nachádzal prvý rok,“ komentoval Naď poslancov zámer pripojiť sa k Smeru.
Gyimesi je v parlamente náhradníkom práve za Naďa. Minister obrany vtipkoval, že ak sa Gyimesi nespamätá, vráti sa do Národnej rady.
Matovič s Hegerom sa pre Gyimesiho dostali do nepriameho konfliktu už druhýkrát. Poslanec totiž do parlamentu spolu s opozičným zákonodarcom Tomášom Tarabom (kandidoval za ĽSNS, z klubu neskôr odišiel) len nedávno predložil návrh zákona, ktorý by zakázal dúhové vlajky na verejných budovách.
Totálne babráctvo
Michal Šipoš aj premiér Eduard Heger to označili za porušenie pravidiel i koaličnej zmluvy. Predseda vlády poslanca vyzval, aby návrh stiahol. Gyimesi to odmietol urobiť a postavil sa za neho aj Matovič.
Smer chce Sulíka odvolávať za „totálne babráctvo, lenivosť a ešte takú maličkosť, že poškodil všetkých občanov Slovenska“. V minulosti sa opozícia viackrát pokúšala odvolávať najmä ministra vnútra Romana Mikulca.
Aj vtedy hrozilo, že sa k Smeru, Hlasu a extrémistom pridajú koaliční poslanci. S Mikulcom mali problém Peter a Adriana Pčolinskí zo Sme rodiny, ktorí dopredu avizovali, že Mikulcovo odvolanie podporia.
Obvinený exšéf SIS Vladimír Pčolinský je bratom poslanca a manželom Adriany Pčolinskej. V koalícii preto nad ich vyhláseniami prižmúrili oči. Keď napokon došlo k samotnému hlasovaniu, Peter ani Adriana Pčolinskí sa na ňom nezúčastnili.
Minulý rok v máji sa však podobný prípad predsa len stal. Za odvolanie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej vtedy hlasoval poslanec Martin Čepček. V tom čase bol ešte v klube OĽaNO, neskôr ho vylúčili, aktuality.sk
X X X
Čaputová mala pozitívny test na koronavírus
Prezidentka Zuzana Čaputová mala pozitívny výsledok testu na koronavírus. Z tohto dôvodu zrušila svoj pracovný program na najbližšie dni aj plánovanú pracovnú cestu do zahraničia, informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
Prezidentka mala v stredu večer odcestovať spolu s poľským prezidentom Andrzejom Dudom do Portugalska a Talianska, aby na spoločných rokovaniach s portugalským prezidentom a premiérom a talianskym prezidentom podporili udelenie kandidátskeho štatútu pre Ukrajinu na vstup do Európskej únie a zároveň diskutovať aj o energetickej bezpečnosti a možných alternatívnych spôsoboch dodávok plynu na Slovensko.
Túto spoločnú iniciatívu navrhla prezidentka Čaputová počas nedávnej návštevy prezidenta Dudu v Bratislave. „S prezidentom Dudom chceme ešte pred hlasovaním na samite lídrov v Bruseli podporiť kandidátsky status Ukrajiny. Veľmi ma mrzí, že sa k prezidentovi Dudovi nemôžem napokon pripojiť,“ uviedla Čaputová./agentury/
X X X
Rusko trápi masívny odliv vedcov?
„Ak mozgy unikajú, to znamená, že sú. Už to je pozitívne,“ špásoval svojho času prezident Vladimir Putin, keď znepokojeným novinárom ponúkol „kladnú stránku“ odlivu vzdelaných Rusov do zahraničia. Šéfovi Ruskej akadémie vied ale nie je do smiechu. Alexandr Sergejev varuje, že kým odchod vedcov z Ruska lámal rekordy už pred začiatkom vojny, teraz hrozí prerásť do ich exodu.
V mnohých západných krajinách zaviedli programy na prilákanie vedcov z Ruska aj s ich následným zamestnaním, čo vytvára hrozbu „veľmi silného“ odlivu odborníkov, upozorňuje Sergejev.
„Je jasné, že existuje kultúra, vlastenectvo, hroby príbuzných, ale vedca to ťahá tam, kde môže robiť svoju prácu zaujímavým spôsobom. A ak teraz nevytvoríme podmienky na to, aby sa tu pracovalo pohodlnejšie a zaujímavejšie, dôjde ku stratám,“ cituje šéfa akadémie vied agentúra Interfax.
Podľa odhadov Ruskej akadémie vied sa za posledné desaťročie odliv vedcov z Ruska zrýchlil päťnásobne: ak v roku 2012 krajinu opustilo 12-tisíc výskumníkov a vedcov ročne, tak vlani to bolo už 70-tisíc. Od februára, keď Putin spustil vojnu proti Ukrajine, tento proces ešte radikálne akceleruje.
Odliv mozgov z Ruska sa začal už v 90. rokoch 20. storočia. Od rozpadu Sovietskeho zväzu krajinu opustilo 992-tisíc výskumníkov a vedcov a o tri desaťročia neskôr ich v Rusku zostalo len 348-tisíc. Novú vlnu odlivu by podľa Sergejeva mohol vyvolať „aktívny“ postup „kolektívneho Západu“, ktorý sa snaží prilákať ruských špecialistov.
„Biden otvoril náruč ruským vedcom: príďte, najmä v kritických oblastiach, zamestnáme vás. Asi pred dvoma týždňami som čítal, že naše spriatelené Fínsko, vstupujúce do NATO, tiež prijalo program otvorenej náruče pre našich vedcov. Úlohou je prilákať našich vedcov, najmä preto, že máme úzke vedecké väzby, “uviedol šéf Ruskej akadémie vied. „Tomuto bude treba odolať, aby sa zachoval personálny potenciál akadémie,“ zdôraznil.
Minulý týždeň vo svojom prejave na valnom zhromaždení Ruskej akadémie vied Sergejev oznámil potrebu zvýšiť financovanie základného výskumu. V rozpočte na rok 2022 naň bolo vyčlenených len 252 miliárd rubľov, necelých 3,9 miliardy eur – 8-krát menej ako na údržbu aparátu úradníkov a štátnych orgánov, 11-krát menej ako na financovanie polície a orgánov činných v trestnom konaní; a 14-krát menej ako na údržbu armády, vyratúva ruskojazyčná mutácia novín The Moscow Times.
Pokiaľ ide o výdavky na výskum a vývoj, Rusko je v štvrtej desiatke krajín sveta podľa rebríčka, ktorý vypracovala Vysoká škola ekonomiky, jedna z najväčších ruských univerzít. Jej odborníci odhadujú, že Rusko na ne dáva iba 1,03 percenta hrubého domáceho produktu, kým Izrael na výskum a vývoj míňa 4,93 percenta HDP, Japonsko 3,24 percenta, USA 3,07 percenta a Čína 2,23 percenta HDP.
Odliv, ktorý výrazne zosilnel od začiatku ruskej invázie na Ukrajine, sa týka nielen vedcov a výskumníkov, ale aj ďalších vysoko vzdelaných špecialistov, predovšetkým z oblasti informačných technológií. Ruská asociácia elektronických komunikácií informovala, že v marci krajinu opustilo 70-tisíc itečkárov a v apríli ďalších stotisíc. Podľa prieskumu združenia ruských softvérových spoločností Russoft sa do konca júna plánuje do zahraničia vysťahovať ešte 40-tisíc IT špecialistov, pričom polovica z nich ani neuvažuje o tom, že by sa raz do vlasti vrátila./agentury/
X X X
Moskovská radnica oznámila, že priestranstvo pri veľvyslanectve Spojených štátov ponesie názov námestia Doneckej ľudovej republiky, uviedla agentúra Interfax.
Tento názov vraj úrady vybrali na základe internetového hlasovania, ktorého sa zúčastnilo približne 278 000 z 12,6 milióna obyvateľov ruského hlavného mesta.
O výsledku podľa opozičného serveru Mediazona rozhodli zamestnanci mesta, ktorí od nadriadených dostali pokyn, ako majú hlasovať. Radnica podľa serveru Meduza zdôraznila, že v metropole bude mať svoju ulicu či námestie aj Luhanská ľudová republika.
Obe „ľudové republiky“, vytvorené proruskými separatistami v Donbase na východe Ukrajiny, uznalo Rusko v predvečer svojho útoku na Ukrajinu pred 105 dňami. Po ruskom útoku na Ukrajinu v mnohých západných krajinách premenovali ulice, na ktorých sa nachádzajú ruské veľvyslanectvá.
Praha premenovala časť Korunovačnej ulice pri ruskom veľvyslanectve na ulici Ukrajinských hrdinov. Ruská ambasáda bude musieť používať nové pomenovanie ulice, prípadne ako adresu uvádzať priľahlé námestie Borisa Nemcova, už predtým pomenované podľa zavraždeného ruského opozičného politika.
V lotyšskej Rige ulicu pri veľvyslanectve premenovali na ulicu Nezávislosti Ukrajiny, vo Vilniuse na ulicu Hrdinov Ukrajiny.
Aj Washington premenoval námestie blízko ruského veľvyslanectva na počesť Borisa Nemcova, kritika Vladimira Putina, ktorý bol v roku 2015 zastrelený v Moskve.
X X X
Prokyjevský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj pripustil, že ukrajinské jednotky sa možno budú musieť stiahnuť zo Severodonecka na lepšie opevnené pozície.
Ako informovala agentúra AFP, Hajdaj v rozhovore pre televíziu 1+1 uviedol: „Možno bude potrebné stiahnuť sa z mesta Severodoneck bombardovaného 24 hodín denne na lepšie opevnené pozície“.
Podľa dostupných informácií, citovaných agentúrou AFP, Severodoneck už niekoľko dní čiastočne ovládajú Rusi.
Potvrdzuje to aj najnovšia zvodka amerického Inštitút pre štúdium vojny (ISW), podľa ktorej ruské jednotky počas uplynulého dňa pravdepodobne ovládli väčšinu obytných štvrtí Severodonecka a zaútočili aj na ukrajinské pozície v priemyselnej zóne. Ukrajinská obrana však zatiaľ týmto útokom odoláva.
Ruské jednotky podľa ISW v uplynulých 24 hodinách pokračovali v postupe k mestu Slaviansk, a to zo smeru od miest Izium a Lyman, pričom sa snažili prelomiť ukrajinskú obranu.
Vojenskí experti tiež hlásia, že ruské jednotky sa začali sťahovať zo svojich pozícií v Záporožskej oblasti. Došlo k tomu buď v rámci rotácie s jednotkami, ktoré utrpeli straty, alebo aby posilnili obranu ruských pozícií na severozápade Chersonskej oblasti.
X X X
Hraničnými priechodmi prešlo v utorok z Ukrajiny na Slovensko 2243 osôb.
Z toho bolo 657 mužov, 1244 žien a 342 detí. O dočasné útočisko požiadalo 195 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi 2453 ľudí. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.
Od vypuknutia vojny na Ukrajine prišlo celkovo na Slovensko 493 039 utečencov. Dočasné útočisko získalo 80 377 ľudí. Hranicu zo Slovenska na Ukrajinu prekročilo 240 012 osôb.
X X X
Uhrík má zmazať časti statusu o vedcovi Čekanovi, rozhodol súd
Čekan na sociálnej sieti vyzval Uhríka, aby sa za osočovanie verejne ospravedlnil.
Predseda mimoparlamentného hnutia Republika a europoslanec Milan Uhrík má vymazať časti statusu na sociálnej sieti o vedcovi Pavlovi Čekanovi a jeho firme. Rozhodol o tom Krajský súd v Nitre, ktorý potvrdil predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia.
Cieľom statusu nebola podľa súdu konštruktívna kritika Čekana a jeho firmy, ale úmyselné zneváženie vedca, vyvolanie nenávisti voči jeho osobe, ale aj poškodenie povesti jeho firmy. „Žalovanému pritom muselo byť zrejmé, aké negatívne emócie a štvavé nálady jeho status u jeho priaznivcov a podporovateľov vyvolá,“ skonštatoval.
Uhrík má podľa rozhodnutia vymazať časť statusu, kde Čekana vykreslil ako osobu, ktorá zbohatla na pandémii ochorenia COVID-19. Taktiež má odstrániť časť, v ktorej kritizuje sídlo jeho firmy.
Zároveň súd navrhovateľom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pre TASR to uviedla hovorkyňa Krajského súdu v Nitre Lenka Kiradžiev. Rozhodnutie súdu podľa jej slov nie je právoplatné.
Čekan na sociálnej sieti vyzval Uhríka, aby sa za osočovanie verejne ospravedlnil. „Klamstvo a burcovanie nenávisti sa nesmie stať bežnou súčasťou verejného priestoru,“ skonštatoval, aktuality.sk
X X X
Žaloba za snahu aktivovať článok 66 ústavy je hotová, čaká sa na Zemana
V čase Zemanovej hospitalizácie sa o aktivovaní tohto článku vyjadrovali viacerí politici vrátane predsedu Senátu.
Kancelária českého prezidenta pripravila trestné oznámenie na ľudí, ktorí v čase vlaňajšej hospitalizácie prezidenta Miloša Zemana presadzovali aktiváciu článku 66 Ústavy Českej republiky o prenose právomocí hlavy štátu v prípade neschopnosti vykonávať funkciu. Pražský hrad to považuje za sabotáž. O podaní žaloby rozhodne prezident. TASR informáciu prevzala zo spravodajského webu Českého rozhlasu.
To, či Pražský hrad trestné oznámenie naozaj podá, zatiaľ nie je isté. Advokát Marek Nespala čaká na Zemanov pokyn. „V okamihu, keď sa prezident republiky celkom autonómne rozhodne tak urobiť, stane sa,“ doplnil Nespala. Kancelária prezidenta republiky sa k situácii bližšie nevyjadrila.
Článok 66 českej ústavy má zabezpečiť, aby právomoci prezidenta dočasne prešli na iných ústavných činiteľov v prípade, že nie je schopný vykonávať funkciu. V čase Zemanovej hospitalizácie sa o aktivovaní tohto článku vyjadrovali viacerí politici vrátane predsedu Senátu Miloša Vystrčila a ďalších senátorov. Tí sa bránia, že len vykonávali svoju prácu.
„Senát má z ústavy povinnosť kontrolovať činnosť prezidenta, či sa to niekomu páči, alebo nie,“ reagoval senátor Pavel Fischer, na ktorého by sa žaloba mohla tiež vzťahovať. Výroky o žalobe sú podľa neho pomýlené. Podobne reagoval aj senátor Jiří Růžička. Trestné oznámenie považuje za absurdné. Pražský hrad ale konkrétne mená nešpecifikoval, upozornil server iROZHLAS.cz.
O aktivácii článku 66 ústavy sa začalo hovoriť v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu Miloša Zemana po parlamentných voľbách v októbri 2021. Zeman bol hospitalizovaný na klinike intenzívnej medicíny Ústrednej vojenskej nemocnice v Prahe. Vystrčil vtedy citoval list lekárov, podľa ktorého Zeman nebol schopný vykonávať svoju funkciu. O konkrétnych dôvodoch prezidentovej hospitalizácie Pražský hrad mlčal. K aktivácii článku a preneseniu právomocí nakoniec nedošlo, aktuality.sk
X X X
Sulík: Situácia v koalícii je extrémne napätá, SaS však chce, aby vláda pokračovala
Situácia, ktorá je vo vnútri koalície, vo vláde a na politickej scéne všeobecne, je extrémne napätá, vyhlásil po stredajšom rokovaní vlády líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík.
Týmto argumentoval včerajšie rozhodnutie SaS, dočasne sa nezúčastňovať koaličných rád. Sulík ďalej uviedol, že strana má záujem, aby vláda pokračovala. „Chceme sa vyhýbať konfliktom, nepomáha to a znechucuje to ľudí. Preto sme sa rozhodli, že si dáme trošku pohov, aby sa situácia ukľudnila,“ uviedol Sulík.
Potvrdil, že členovia strany mali otvorenú debatu na vláde, Sulík aj osobne s Igorom Matovičom. Dúfa, že sa situácia upokojí. „Na koaličné rady začneme znova chodiť, keď budeme mať pocit, že sa situácia celkovo skľudnila. Že verejné útoky, urážky a veľakrát aj klamstvá, sa dostali na znesiteľnú mieru,“ povedal Sulík. Podľa neho nie je dobré, keď sú vzťahy takto napäté, keď sa koaliční partneri urážlivo, dehonestujúco vyjadrujú o tých druhých.
Minister hospodárstva potvrdil, že premiérovi Eduardovi Hegerovi sú všetci štyria ministri k dispozícii. „Budeme s ním plne komunikovať. Uvidíme, ako sa to ďalej vyvinie. Nie sme z toho šťastní, ale tento náš krok by mohol situáciu ukľudniť.“
Sulík spresnil, že on a jeho ministri sú pripravení komunikovať s premiérom alebo inými ministrami. „Vieme sa vyjadriť aj písomne, vedia si sadnúť aj šéfovia poslaneckých klubov,“ dodal.
Sulík nemá dôveru v informácie, ktoré predkladá Matovič
Sulík spomenul aj posledné návrhy zákonov, s ktorými prišiel minister financií Igor Matovič. „Sme naklonení konštruktívnych, vecným riešeniam. Pre mňa nie je riešenie, ktoré je prinesené na vláde pod pazuchou,“ pokračoval Sulík. Ďalej uviedol, že nemá dôveru v informácie, ktoré predkladá Igor Matovič.
Podľa neho predkladá výdavky, ktoré nie sú trvalo kryté. Preto aj SaS vetovalo návrhy na vyššie dane na vláde. Na margo protiinflačného balíčka, ktorý včera prezidentka Zuzana Čaputová vrátila do parlemnetu, Sulík povedal, že poslanci SaS zrejme nezahlasujú ani na pomoc, ktorú by mali rodičia s deťmi dostať do konca roka.
Sulík sa vyjadril aj k svojmu odvolávaniu. Uviedol, že nevie, koľko poslancov sa nájde, ktorí si budú myslieť, že svoju robotu robí dobre. „Kvalita a množstvo mojej práce nijak neodôvodňuje moje odvolanie z funkcie,“ povedal Sulík.
Heger: Žiadne červené čiary
Premiér Eduard Heger pri komentovaní neúčasti SaS na koaličných radách poukázal na prácu vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov, ktorí čistia Slovensko od mafie. Premiér upozornil, že ide najsilnejší mandát od občanov Slovenska v roku 2020.
„Títo ľudia na to, aby mohli vykonávať svoju prácu, potrebujú mať rozviazané ruky a čas. Preto je taká snaha, aby sa naša vláda rozpadla. Mnohí čakajú, kedy sa rozpadneme, lebo by sa mohli týmto poctivým ľuďom, ktorí pracujú na očistení od mafie, pomstiť,“ povedal dnes premiér po rokovaní vlády. Vyzval partnerov, aby sa zdržali osobných útokov a nekládli si červené čiary. „Ak pôjdeme hlavou proti múru, je isté, že na konci tento múr neuhne,“ dodal.
K avizovanému návrhu opozičného Smeru odvolať Sulíka z funkcie ministra hospodárstva vo veci prijatých sankcií EÚ premiér povedal, že ide o snahu Smeru o návrat k moci. Vyzval poslancov koalície, ktoré by chceli podporiť návrhu Smeru, aby rešpektovali koaličnú dohodu a „nenabehli na toto lacné divadlo“./agentury/
X X X
Firmy spoza hraníc sa nám obrátili chrbtom. Zo Slovenska odišli miliardové investície
Slovenská ekonomika dlhodobo stráca svoju atraktívnosť. Zahraniční investori sa k nám veľmi nehrnú. Slovensko výrazne stratilo zo svojej atraktívnosti. Naša ekonomika sa v posledných rokoch dostala až do stavu, keď z nej priame zahraničné investície utekajú preč.
Ako vyplýva z údajov Národnej banky Slovenska (NBS), prílev priamych zahraničných investícií v roku 2020 sa ocitol v záporných hodnotách. V praxi to znamená, že zo Slovenska celkovo odišlo približne 1,7 miliardy eur.
Takýto únik kapitálu sme doteraz nezažili za posledné desaťročie. Dokonca aj počas vlád Smeru, keď sa výrazne zhoršilo podnikateľské prostredie, zahraničné firmy od nás nesťahovali toľko svojich investícií.
Ťažké covidové časy
Ministerstvo hospodárstva pripisuje útek cudzieho kapitálu zo slovenskej ekonomiky covidu.
„Rok 2020 bol prvým rokom, ktorý bol výrazne celosvetovo poznačený koronapandémiou. Podnikateľské aktivity tým boli výrazne poznačené a priame zahraničné investície nešli podľa plánu samotných investorov,“ uviedol tlačový odbor rezortu hospodárstva. Zároveň dodal, že v súčasnosti už, naopak, zaznamenávame nárast záujmu o investície tak nových, ako aj už etablovaných investorov.
S tvrdeniami ministerstva iba čiastočne súhlasí analytik spoločnosti XTB Lukáš Lipovský. Na jednej strane priznáva, že pokles priamych zahraničných investícií čiastočne súvisel aj s koronavírusom.
„Pandémia spôsobila na svetových trhoch mnoho neistoty, čo viedlo investorov k opatrnosti. Preto veľká časť podnikov odložila alebo obmedzila svoje plánované investície, pretože nielen Slovensko, ale celý svet čelili neistým časom. V týchto časoch sa ťažko niečo plánuje, čo zvyšuje pre investorov vnímanie, respektíve podstupovanie rizika,“ vysvetlil Lipovský.
K obmedzeniu investícií došlo aj v okolitých krajinách, avšak neprepadli sa do záporných hodnôt ako u nás. Nižšiu ochotu míňať kapitál zaznamenali napríklad aj v Česku, ale nedostali sa do červených čísel. Napriek poklesu pritiekli k našim západným susedom v podobe priamych zahraničných investícií 3 miliardy eur.
Dlhodobé rozhodovanie
Podľa Lipovského sa zahraničné firmy pri investovaní svojich financií z dlhodobého hľadiska rozhodujú v prvom rade na základe stability. Čiže potrebujú stabilné politické prostredie, dôveryhodné súdnictvo, vhodné podnikateľské prostredie a nízku byrokraciu.
Dôležitú rolu následne zohrávajú daňovo-odvodové zaťaženie, produktivita práce, dostupnosť pracovnej sily, dodávateľské reťazce, poloha a konkurencia.
„Ako negatívum vnímam v posledných rokoch najmä to, že sa upravovala sadzba DPH, čo zneisťuje zahraničných investorov. Nesmieme zabúdať ani na posledné kroky vlády v snahe dodatočne zdaniť Slovnaft, ktorý momentálne viac zarába na ruskej rope. Takéto návrhy vlády znižujú kredibilitu Slovenska,“ dodal Lipovský.
Výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Martin Lidaj útek kapitálu zo Slovenska odôvodnil tým, že Slovensko stráca svoju atraktivitu už dlhodobo.
„Pozvoľna strácame konkurencieschopnosť, ktorú sme ako krajina získali vďaka reformám z čias Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša. Pre investorov sme dnes príliš drahí, aj pre vysoké zdanenie a odvodové zaťaženie. Čiastočne to zachraňuje zručnosť Slovákov, v porovnaní s niektorými krajinami je kvalita výrobkov na vyššej úrovni,“ priblížil Lidaj.
Zlé podnikateľské prostredie
Ako ďalej dodal, podľa minuloročného prieskumu PAS mala pandémia vplyv na zahraničné investície najmä tým, že ukázala neschopnosť vlády efektívne manažovať štát.
Firmy a podnikatelia najhoršie hodnotia nestálosť podnikateľského prostredia, neustále sa meniace podmienky, nízku vzdelanosť obyvateľov či slabú vymožiteľnosť práva.
„Jednou z dôležitých oblastí je zlepšenie úrovne vzdelávania. V našich prieskumoch je práve toto kľúčovou témou. Ďalej je to potreba odbúravania administratívnych prekážok v podnikaní, zníženie odvodového zaťaženia. Štát by sa mal naučiť lepšie hospodáriť a nie neustále vyťahovať peniaze z vreciek podnikateľov,“ uzavrel Lidaj, aktuality.sk
X X X
Vrtuľníkmi ponad hlavy Rusov. Ako Ukrajina zásobovala ostreľovaný Azovstaľ
Ukrajinskí piloti sa vydávali na riskantné misie, počas ktorých boli schopní manévrovať nad nepriateľským územím.
V útrobách a katakombách obrovských mariupolských oceliarní Azovstaľ sa vojakom námornej pechoty a pluku Azov, no i policajtom a členom teritoriálnej obrany darilo vydržať dlhé týždne.
Závod bol poslednou pevnosťou, ktorá na seba v Mariupole viazala ruské sily. Padla v 83. deň ruskej invázie po tom, čo sa vzdali aj posledné skupiny ukrajinských vojakov.
O tom, vďaka čomu sa vlastne darilo predlžovať obranyschopnosť Azovstaľu, sa dlho nevedelo. Koncom mája však po prvýkrát zaznelo, že Ukrajincom sa oceliarne darilo zásobovať vďaka riskantným leteckým operáciám.
Uskutočniť sa malo dokopy sedem misií, počas ktorých boli piloti ukrajinských vrtuľníkov schopní manévrovať nad nepriateľským územím – preletieť museli takmer 100 kilometrov, ktoré strážila rozsiahla ruská protivzdušná obrana – a vyložiť v priestoroch oceliarní lieky, muníciu, potraviny či vodu.
Z Azovstaľu následne na palube helikoptér odvážali ťažko zranených.
Tri vrtuľníky Rusi zničili
Mnoho detailov nie je nateraz známych, no z toho, čo pre magazín The War Zone povedal šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov, vyplýva, že do špeciálnej misie bolo zapojených 16 vrtuľníkov Mi-8. Dva z nich sa z misie nevrátili. Malo ísť o piaty a siedmy let.
Podľa Budanova Rusi zničili aj tretiu helikoptéru, ktorá letela na pomoc posádke jedného zo zostrelených vrtuľníkov.
Koľko ľudí pri týchto misiách zahynulo, Ukrajina zatiaľ nezverejňuje.
V jednom z vysielaní však prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že pri špeciálnych úlohách zahynulo mnoho ukrajinských pilotov. „Boli to hrdinovia, ktorí vedeli, že doletieť do Azovstaľu a priniesť tam lieky, potraviny, vodu, vziať odtiaľ telá a zranených, je takmer nemožné,“ citoval Zelenského web RBK-Ukrajina.
Zelenskyj vtedy pripomenul, že nad Mariupolom neexistoval žiadny vzdušný koridor a piloti museli preletieť cez silnú ruskú protivzdušnú obranu. Piloti mali ponad hlavy Rusov prelietavať niekoľko týždňov, prevažne v dvoch helikoptérach naraz, v jednom prípade išlo o štyri vrtuľníky.
V súvislosti s obeťami týchto preletov Kyjev hovorí aj o tom, že práve na počesť pilotov, ktorí zahynuli pri obrane krajiny, by sa mala postaviť nová Mrija, niekdajšie najväčšie transportné lietadlo značky Antonov, ktoré zničili boje o letisko v Hostomeli.
Tajná misia
Niektoré podrobnosti z riskantných letov k Azovstaľu pred pár dňami ukrajinským novinárom opísal veterán Azova s prezývkou Sonce (slnko, pozn. red.). Rodák z Mariupola mesto bránil už v roku 2014 v jednotke známej ako Svätá Mária.
Informácie zo začiatku apríla naznačovali, že sa práve z veteránov Azova formuje skupina vojakov na deblokáciu mesta. Teraz Sonce novinárom potvrdil, že sa v druhej polovici marca uskutočnilo na jednom zo štábov stretnutie, kde sa na misiu, ktorá predpokladala, že sa vojaci dostanú do obliehaného mesta, vybralo najskôr 30 mužov.
Misia podliehala úplnému utajeniu. Veterán opisoval, že sa v noci z Kyjeva premiestňovali k mestu Dnipro, kde ich priviezli k dvom vrtuľníkom Mi-8 a kde zároveň vojaci pochopili, že budú vôbec prvou skupinou, ktorá sa do Mariupola pokúsi dostať ponad hlavy Rusov.
„Boli sme v podstate experimentálnymi ‚vrtuľkami‘ a pochopili sme, že tam vlastne nemusíme ani doletieť,“ cituje veterána web Suspilne.
Do každého vrtuľníka podľa neho nastúpilo 15 ľudí. Náklad tvorila aj munícia, potraviny a lieky. O pár hodín neskôr helikoptéry pristáli v Azovstali. Pilot s vrtuľníkom, v ktorom sedel Sonce, odletel, tím mal podľa neho nájsť miesto pre úkryt a spojiť sa s vojakmi, ktorí boli v Azovstali.
Podľa veterána následne nasledovali scény ako z amerického filmu: po oceliarňach bežali s plnou výbavou niekoľko kilometrov pod delostreleckým ostreľovaním. Na štábe následne počuli otázku: Kto chce (zísť) do samotného pekla?
Veľká presila
Tím, v ktorom slúžil veterán, mal podľa neho pozície v centre Mariupola neďaleko divadla. Z divadla v tom čase už boli len ruiny, ruský letecký útok budovu, v ktorej sa ukrývali stovky civilistov, zničil 16. marca. Útok si vyžiadal okolo šesťsto obetí.
Sonce novinárom tvrdil, že v centre ich oddiel nebojoval priamo s ruskou armádou, ale bojovníkmi tzv. Doneckej ľudovej republiky.
„Pomer síl bol strašný. Bolo ich vždy 20- až 30-krát viac, techniky mali 20- až 30-krát viac. Každých 5 až 10 minút letecké údery. Nehovorím, že pálili konkrétne po našich pozíciách. Nebolo vôbec jasné, po kom to vlastne strieľajú. Počujete mínomet a hneď nato letecký útok,“ spomínal.
Veterána v jednom z bojov zranili. V bunkroch Azovstaľu strávil vyše týždňa. Sonce sa stal jedným z tých zranených, po ktorých prišiel ďalší vrtuľník. Podľa jeho slov musel preletieť zázrakom.
„Nás, najťažšie zranených, sa rozhodli evakuovať, kým existovala takáto šanca. Obliekli sme si teplé oblečenie. Položili nás na nosidlá a priniesli k miestu evakuácie. Do poslednej chvíle sme nevedeli, či odtiaľ odletíme živí,“ opisoval. Rusi sa vrtuľník snažili zostreliť, podľa veterána k nemu vystrelili 12 rakiet, no posádka sa im vyhla.
Prvý pilot letel po ranených – a svoju ženu
Ďalšie podrobnosti webu The War Zone pridal aj jeden z vojakov ukrajinskej rozviedky s prezývkou Flint. Podľa neho dôležitosť najmä prvej misie, ktorej sa zúčastnil, spočívala aj v tom, že museli ostatných pilotov presvedčiť, že to, čo sa zdá by nemožné, možné je. Priznáva ale, že posádky vrtuľníkov chápali, že môže ísť o jednosmernú cestu.
On sám stál 21. marca pred špecifickou voľbou: kam si vo vrtuľníku sadnúť? Buď k palivovej nádrži, ktorej výbuch by ho po možnom ruskom zásahu okamžite zabil, alebo na boxy s muníciou, ktorá by ho mohla pripraviť o končatiny. (Vybral si muníciu.)
Vrtuľník vyštartoval skoro ráno ešte za tmy a k oceliarňam musel preletieť takmer sto kilometrov ponad nepriateľské územie. Podľa Flinta existovali dve výzvy: manévrovať v priestore, ktorý strážili ruské obranné systémy, a udržať celú misiu v úplnej tajnosti. Aj preto museli Ukrajinci prvý let o dva dni odložiť, pretože k nim prenikla informácia, že Rusi tušia, že ukrajinské vojsko čosi plánuje, a tak nad územím posilnili letectvo.
Ukazovala sa však ešte jedna výzva – niekoľko pilotov sa odmietalo misie zúčastniť, pretože ju považovali za nemožnú.
Ten úplne prvý, ktorý sa podľa Flinta prihlásil, mal osobný dôvod – manželku, ktorá bola v útrobách Azovstaľu. „Bola to vojenská zdravotníčka, ošetrovala ťažko zranených vojakov. Tou hlavnou myšlienkou prvého letu bolo evakuovať ťažko zranených a takisto ju.“
Prvá misia sa nakoniec vydarila a vrtuľník sa bezpečne vrátil do Dnipra o pol ôsmej ráno. Keď Flint podľa svojich slov videl, ako zranení vojaci mieria do rúk lekárov, cítil, že sa podarilo čosi, čo malo byť nemožné. „Cítite hrdosť na svojich ľudí a šťastie.“, aktuality.sk
X X X
Ceny zemného plynu v Európe v stredu klesli
Vďaka rozsiahlemu dovozu LNG sú zásobníky plynu v Európe v súčasnosti naplnené takmer na 50 %.
Ceny zemného plynu v Európe v stredu klesli už šiesty deň po sebe. Obchodníci pritom zvažovali utlmený dopyt na jednej strane oproti hrozbe prerušenia dodávok z Ruska, najväčšieho dovozcu plynu do Európskej únie (EÚ). TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
Trh s plynom sa v uplynulých dňoch výrazne upokojil, keďže spotreba sa s nástupom leta znižuje a do Európy smerujú dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG). Zdá sa tiež, že spory, týkajúce sa požiadavky Moskvy, aby odberatelia z tzv. nepriateľských krajín platili za plyn v rubľoch, a to konverziou cudzej meny cez Gazprombank, sú nateraz ukončené.
Gazprom síce zastavil dodávky plynu niektorým kupujúcim – Bulharsku, Poľsku, Fínsku, Dánsku a Holandsku, keďže odmietli platiť v rubľoch, no podľa zdrojov oboznámených so situáciou ďalšie škrty teraz pravdepodobne nechystá.
Toky plynu z Ruska do Európy cez Ukrajinu a priamo do Nemecka boli v stredu ráno stabilné.
Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v júli v stredu dopoludnia na burze v Amsterdame klesol o 1,55 eura na 78,75 eura za megawatthodinu (MWh), keďže sa očakávajú vyššie teploty v Európe a silné dodávky LNG.
Vďaka rozsiahlemu dovozu LNG sú zásobníky plynu v Európe v súčasnosti naplnené takmer na 50 %, a ak nedôjde k problémom, mohli by byť plné do konca leta. Bloomberg však upozorňuje na riziko, že oživenie dopytu v Číne po zmiernení blokád spojených s ochorením COVID-19, spolu s hromadením zásob v Japonsku a Južnej Kórei „môžu v júni viesť k poklesu dodávok do Európy, pretože sa zníži prémia za posielanie LNG do Európy namiesto do Ázie“.
Európske zásoby plynu, ktoré na začiatku minulej zimy dosiahli kriticky nízku úroveň, sa musia doplniť včas na ďalšiu vykurovaciu sezónu, aktuality.sk
X X X
Európska rada pre chemický priemysel (Cefic). V Bruseli sa zišlo 34 renomovaných profesorov chémie a 21 mladých vedcov
V bruselskom hoteli Metropol sa 30. mája 2022 zišlo 34 najlepších európskych profesorov chémie, vrátane dvoch laureátov na Nobelovu cenu a 21 doktorandov z celej EÚ, aby znovu vytvorili ikonickú fotografiu, ktorá vznikla v roku 1927 počas Medzinárodnej konferencie o elektrónoch a fotónoch v Solvay. Táto svetoznáma fotografia predstavuje najlepších vedcov tej doby, vrátane Marie Curie-Skłodowskej a Alberta Einsteina. Zhromaždením si pripomenuli 50. výročie založenia Európskej rady chemického priemyslu (Cefic). Informuje o tom tlačová správa Cefic, ktorú masmédiám poskytla Ing. Silvia Surová, generálna sekretárka Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
K profesorom a nádejným mladým vedcom sa počas podujatia pripojilo aj 25 generálnych riaditeľov a hlavných technických riaditeľov (CTO) popredných európskych výrobcov chemikálií. Usilujú sa o posilnenie spojenectva medzi vedou a podnikmi, s cieľom zabezpečiť aby si vedecký pokrok a inovácie našli cestu na trh a prispeli k agende EÚ v oblasti Zelenej dohody.
Dr. Martin Brudermüller, prezident Cefic a generálny riaditeľ spoločnosti BASF uviedol: „Som nadšený, že dnes môžem byť obklopený najlepšími svetovými chemikmi a mimoriadne talentovanými mladými výskumníkmi z celej Európy. Mladá generácia bude definovať budúcnosť chemických inovácií v Európe a tým aj úspešnosť Zelenej dohody EÚ. Inovácie máme v krvi: chemický priemysel EÚ je druhým najväčším svetovým investorom do výskumu a inovácií v oblasti chemických látok s rozpočtom viac ako 9 miliárd EUR, ktoré každoročne idú na výskum. Spolupráca so súčasnou a budúcou generáciou vedcov je pre budúcnosť Európy nesmierne dôležitá.“
Doktorant Branislav Šulgan (Slovenská republika) k tomu povedal: „Chemický priemysel sa v súčasnosti blíži ku kľúčovému míľniku transformácie smerom k rozvoju udržateľnosti a ekologických perspektív. Podujatie Honour Science & Chemistry (Česť vede a chémií) poskytuje skvelú príležitosť predstaviť cestu pre budúce inovácie, založené na synergii entuziazmu a šikovných nápadov mladej generácie vedcov, v kombinácii so skúsenosťami a znalosťami najlepších svetových chemikov a profesorov. Zvládnuť budúce výzvy a vytvoriť ducha poctivej produktívnej práce je možné pomocou rovnováhy medzi odborným prístupom a úzkou spoluprácou, spojenou s diplomatickou trpezlivosťou všetkých zúčastnených vedcov.”
Profesor Ben L. Feringa, laureát Nobelovej ceny za chémiu za rok 2016, povedal: „Som rád, že sa môžem podieľať na tejto iniciatíve, pretože je skvelé spojiť priemysel, vedeckú komunitu a študentov. Tieto tri skupiny budú musieť spolupracovať, aby našli najlepšie riešenia pre veľké výzvy. Nadšenie a odhodlanie študentov ma napĺňa hrdosťou a dáva mi dôveru, že sa dosiahne veľký pokrok smerom k udržateľnejšiemu svetu. Tieto mladé hviezdy budú formovať budúcnosť chémie a budú sa tešiť z toho, že pretvárajú vedu na dokonalosť!“
Podujatia sa zúčastnil aj prof. Ing. Viktor Milata, DrSc. z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave a prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Slovenskej republiky Ing. Roman Karlubík, MBA.
Základné informácie o konferencii Solvay 1927
Solvayovské konferencie, založené belgickým priemyselníkom Ernestom Solvayom v roku 1911, boli považované za zlomový bod vo svete fyziky. Konferencie sa konali v Bruseli a boli venované významným otvoreným problémom vo fyzike aj chémii. Najznámejšou konferenciou bola piata Solvayova medzinárodná konferencia o elektrónoch a fotónoch v októbri 1927, kde sa stretli najvýznamnejší fyzici sveta, aby diskutovali o novo formulovanej kvantovej teórii. Vedúcimi osobnosťami boli Albert Einstein a Niels Bohr. 17 z 29 účastníkov bolo alebo sa stalo nositeľmi Nobelovej ceny, vrátane Marie Curie, ktorá jediná z nich získala Nobelovu cenu v dvoch samostatných vedeckých disciplínach. Ing.Štefan Kuča