Slovenskej ekonomike hrozí pre vysoké ceny za elektrinu kolaps, povedal premiér Eduard Heger pre britský ekonomický denník Financial Times. Podľa neho obrovský nárast cien po ruskej invázii na Ukrajinu by mohlo slovenskú ekonomiku zlikvidovať, ak z Bruselu nezískame podporu v miliardách eur.

Ekonomický denník označil jeho slová zatiaľ za najostrejšie vyjadrenie spomedzi všetkých európskych lídrov na prebiehajúcu energetickú krízu. Heger zároveň varoval, že ak by sa jeho krajina pomoci z Európskej únie nedočkala, vláda by bola nútená pristúpiť k zoštátneniu dodávok energií v krajine.

 Slovensko je významným producentom elektriny z jadrových a vodných elektrární. Najväčší producent v krajine (Slovenské elektrárne, pozn red.) ale na začiatku roka urobil nákladné rozhodnutie – predal prebytočnú energiu obchodníkom. Títo obchodníci teraz predávajú kontrakty späť na Slovensko za trhové ceny, ktoré sú zhruba päťkrát vyššie.

„Slováci kupujú za 500 eur to, čo predali za 100 eur,“ vyhlásil Heger. To je tiež podľa neho dôvod, prečo by na Slovensku nefungoval plán Európskej komisie uvaliť mimoriadnu daň na výrobcov elektriny v regióne, píše České noviny.

Podľa Hegera výnosy z neočakávanej dane EÚ je potrebné rozdeliť rovnomerne po celom bloku, čím by Slovensko mohlo dostať približne 1,5 miliardy eur. Okrem toho potrebuje, aby Brusel spustil nevyužité fondy na podporu regionálneho rastu vo výške 5 miliárd eur, ktoré možno použiť na zníženie platieb za energiu pre podniky.

„Inak sa budú (slovenské podniky) zatvárať a môže skolabovať celá ekonomika,“ varoval Heger. Ak Brusel nepríde na pomoc, potom „budeme musieť túto elektrinu nechať pre naše firmy a naše domácnosti, aby neskolabovali,“ uviedol. „Nechceme to urobiť, ale ak nebude iná pomoc, budeme tlačení k tomuto riešeniu.“

Heger uviedol, že v celosvetových zmluvách sú klauzuly, ktoré umožňujú štátom presmerovať životne dôležitú energiu v prípade katastrofy.

Podľa slovenského premiéra by mal Brusel zvýšiť akúkoľvek mimoriadnu daň sprostredkovateľom, ktorí profitujú z nadmerných cien. „Musíme zahrnúť obchodníkov, pretože musíme pochopiť, že obchodníci sú tí, ktorí vlastnia energetické zmluvy,“ vyhlásil.

O návrhoch na zavedenie poplatkov budú rokovať ministri energetiky EÚ na stretnutí v piatok (30. 9.), Heger však pripustil, že Slovensko môže byť prehlasované.

Poznamenal, že krajina s 5,5 miliónmi obyvateľov sa nachádza v problematickej situácii, pretože platby za energiu tvoria 10 % bežných rodinných výdavkov. Okrem toho má neúmerne obrovský sektor ťažkého priemyslu.

Tieto továrne budú čoskoro podpisovať zmluvy na dodávky energie na ďalších 12 mesiacov. „Máme dni alebo týždne,“ povedal premiér, podľa ktorého firmy musia začať uzatvárať kontrakty, ale ak im obchodníci začnú ponúkať 500 až 600 eur za megawatthodinu, začnú tak okamžite „zabíjať“ ekonomiku.

Výrobca hliníka Slovalco, ktorý sa na celoštátnej spotrebe elektrickej energie podieľa len asi desatinou, už pre príliš vysoké náklady prestal vyrábať.

Finančný pokrok Slovenska sa spomalil pre vojnu na susednej Ukrajine, ktorá trvá už siedmy mesiac. Podľa prognóz ekonomika Slovenska má v tomto roku vzrásť o 1,9 % a v nasledujúcom o 0,7 %, pričom miera inflácie už dosiahla dvojciferné hodnoty. /agentury/

 X X X

  Martin Behula: Heger zabudol, s kým sa rozpráva

Premiér v zahraničí za pár dní spochybnil slovenské médiá i odolnosť našej ekonomiky. V zahraničí sa občas zdalo, že Eduard Heger je štátnikom. On sám si túto pozíciu zjavne užíval. Poskytol rozhovor BBC, CNN a vystúpil napríklad na Svetovom ekonomickom fóre. Nevedno, či mu to stúplo do hlavy, alebo si tentoraz len nedal pozor, no v poslednom čase zaujal najmä negatívne. Nechtiac, to však na obhajobu nestačí.

V područí Moskvy

Predseda vlády najprv pre taliansky denník La Repubblica priznal, že na Slovensku máme novinárov platených Rusmi. „Máme nezvratné dôkazy, že Rusi platia našim novinárom, aby písali a hovorili, čo chcú. Dezinformácie a propagandu na Slovensku platí Moskva,“ povedal Heger.

Premiér mal pravdepodobne na mysli Bohuša Garbára, ktorý písal pre Hlavné správy. Naše vojenské spravodajstvo nahralo jeho stretnutie so zástupcom ruského vojenského pridelenca Sergejom Solomasovom, ktorý Garbára označil za „dobrého chlapca“, a za spoluprácu mu dal tisíc eur v hotovosti. Doma to vysvetľovať netreba.

Premiér však zabudol, s kým sa rozpráva. Táto kauza je mimo rozlišovacej schopnosti zahraničného čitateľa. Talianom jeho výrok vyznie tak, že na Slovensku máme systémový problém s ruským vplyvom na médiá. Ako keby sme nemali imidž proruskej krajiny aj bez toho.

Neprípustné zovšeobecnenie má možno na svedomí nepresný preklad, no Heger by si mal dať pozor minimálne na to, aby ľudí, ktorí vytvárajú dezinformácie a propagandu na pokyn Moskvy, neoznačoval za novinárov. Môže to mať nezamýšľané dôsledky aj doma. Ako sa bude premiér brániť argumentom Hlavných správ, že ich vypnutie Národným bezpečnostným úradom je cenzúrou žurnalistiky, keď ich on sám zaradil medzi novinárov?

Strašenie kolapsom

Spochybniť slovenské médiá však premiérovi zjavne nestačilo, a tak spochybnil odolnosť, ba prežitie celej slovenskej ekonomiky. A to rovno v prestížnych britských Financial Times. Podľa Hegera môžu vysoké ceny energií zabiť naše hospodárstvo a spôsobiť jeho kolaps.

Preto navrhuje spoločnú európsku daň z neočakávaných ziskov, ktorá by mala Slovensku priniesť 1,5 miliardy eur. Okrem toho žiada Brusel, aby na tento účel uvoľnil nevyužitých päť miliárd eur z eurofondov. Ak to neprejde, budeme musieť zoštátňovať vyrobenú elektrinu.

Iste, aj prognóza Národnej banky Slovenska dnes varovala, že na budúci rok sa rastu ekonomiky zrejme nedočkáme a inflácia v najhoršom scenári dosiahne až 22 percent. Je to však niečo iné, ak domácu verejnosť varuje inštitúcia na to určená, ktorá vychádza z dostupných dát, ako keď premiér šíri len tak z brucha apokalyptické vízie pre zahraničné médium.

Hoci guvernér NBS Peter Kažimír na začiatku vravel, že by bol najradšej, keby sa predpoveď našej centrálnej banky nesplnila, nevyzeralo to, že by slovenskej ekonomike prorokoval smrť. Heger chcel možno zapôsobiť až príliš proeurópsky a zdôrazniť, aká kľúčová je Európska únia a solidárne riešenie.

Takto sa to však nerobí. Ak je Hegerovou taktikou namiesto rokovaní partnerov verejne poriadne vydesiť a dúfať, že sa sami umúdria, pripomíname, že SaS to strašenie mafiou a fašistami veľmi nepresvedčilo.

Premiérovo priznanie

Kým sme mali vlastnú menu, politici si museli dávať pozor na to, čo hovoria. Ak nie, pocítil to kurz koruny. Presvedčil sa o tom Robert Fico, keď sa stal premiérom a nedokázal sa jasne prihlásiť k nášmu záväzku vstúpiť do eurozóny. Presvedčil ho až pád kurzu koruny, proti ktorému musela NBS intervenovať troma miliardami korún z devízových rezerv.

Vstup do eurozóny z politikov síce sňal jarmo zodpovednosti za vlastné slová, no to stále neznamená, že môžu povedať čokoľvek. Na Slovensku za éry Igora Matoviča stratili slová politikov nielen váhu, ale aj zmysel. Vo svete však stále niečo znamenajú a majú dôsledky.

Heger si možno myslí, že iba nástojčivo apeloval na ostatné európske štáty. No v Bruseli to môže vyzerať tak, že rezignovane priznal bezradnosť svojej vlády. Ak zvládne rokovanie o energiách rovnako ako vládnu krízu, tak sa máme na čo tešiť, aktuality.sk

 X X X

  Zelenskyj hromží na Izrael. Hnev padá aj na Nemecko

 Ukrajina dostáva zo zahraničia veľa zbraní, ale mohlo by ich byť ešte viac. Kyjev však naráža na neochotu Izraela a Nemecka. Ich vyspelá vojenská technika by určite pomohla ukrajinskej armáde v boji proti ruským vojakom, no napadnutý štát sa stretáva s odmietaním a s otáľaním.

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa po siedmich mesiacoch vojny obul do vlády v Jeruzaleme. „Neviem, čo sa stalo s Izraelom. Úprimne: Som šokovaný, pretože nechápem, prečo nám neposkytli protivzdušnú obranu,“ zdôraznil v rozhovore pre francúzsku televíznu stanicu TV5Monde. Zelenskyj poukázal na to, že sa dokonca nedá hovoriť o nijakej vojenskej pomoci od židovského štátu: „Izrael nám nič nedal. Nič, nula,“ posťažoval sa doslova.

Zelenskyj má veľký záujem o systém protivzdušnej obrany, ktorý sa v hebrejčine nazýva kipat barzel (v preklade železná klenba). Tento systém už niekoľko rokov úspešne chráni pred raketami krátkeho doletu, čo odpaľujú teroristické organizácie Hamas a Hizballáh. Muníciu má drahú: jedna protiraketová strela stojí v prepočte okolo 45-tisíc eur. Rozhodujúca je však ich efektívnosť.

 Železná klenba by jednoznačne posilnila ukrajinskú obranu proti ruským vzdušným útokom. Prečo Zelenskyj nepochodil so žiadosťou v Izraeli? Naznačil, že dostal odpoveď v zmysle, že židovský štát potrebuje mať všetky batérie svojej železnej klenby na vlastnom území. Ukrajinského lídra však podľa jeho slov šokovalo, že zo spravodajských informácií vyplýva, že Izrael tento systém protivzdušnej obrany iným štátom predáva.

Čo stojí v pozadí

Neochota Izraela odhalila, že v tomto prípade platí, že košeľa je bližšia ako kabát. „Odmietnutie je považované za snahu Jeruzalema udržiavať vzťahy s Moskvou v súvislosti s ruskou kontrolou sýrskeho vzdušného priestoru. Izraelské letectvo tam vykonalo stovky bojových letov proti dodávkam zbraní z Iránu,“ napísal server Times of Israel s tým, že Kremeľ prižmuruje oči pred týmito údermi. Izrael tvrdí, že z Iránu prúdia cez Sýriu zbrane do rúk protižidovských teroristov.

Izrael sa dá dokonca označiť takpovediac za nulového spojenca Ukrajiny. Od začiatku ruskej invázie jej neposkytol ani jeden náboj. Obmedzil sa na zásielku 100 ton humanitárnej pomoci a na zriadenie poľnej nemocnice na šesť týždňov na západe Ukrajiny. A poslal ešte dvetisíc prilieb a 500 nepriestrelných viest pre záchranárov. Na porovnanie jeden príklad: vojenská pomoc z Washingtonu do Kyjeva dosiahla doteraz v tomto roku v prepočte až 13 miliárd eur.

Nepochopenie nad postojom Izraela vyjadril aj šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Kladnej reakcie sa však zatiaľ nedočkal. „Izrael a Ukrajina bojujú v rovnakej vojne, vo vojne proti teroristom, ktorí chcú vyhubiť ich národ. Vyzývame Izrael, aby viac pomohol Ukrajine brániť naše životy,“ napísal Jermak v texte, ktorý zverejnili noviny Israel Hayom. Zároveň upozornil, že ruské útoky zničili už aj niekoľko židovských pamiatok na ukrajinskom území.

Nemecko pomáha, ale nie tak, ako chce Ukrajina

Kyjev má podobný problém s Berlínom. Ukrajine sa nepáči postoj Nemecka napriek tomu, že jej dodalo veľa vojenskej techniky: od samohybného delostrelectva cez raketomety až po samohybné protilietadlové delá. Dovedna v hodnote za viac ako 733 miliónov eur.

Ukrajinskej armáde však stále chýbajú moderné nemecké tanky typu Leopard 2. Pre jeho kvality ich zaradilo do svojej výzbroje viacero členských štátov NATO. Nemecký sociálnodemokratický kancelár Olaf Scholz ich však otáľa poskytnúť Zelenskému. Dosiaľ ho nepresvedčilo ani naliehanie zo strany menších koaličných partnerov, ani nátlak opozičných konzervatívcov.

 Šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba nedávno opakovane jasne naznačil, že Berlín by sa mal rozhýbať. „Dodanie týchto tankov z Nemecka je dôležité. Nevidíme v tom žiadne prekážky,“ citoval ho server Ukrinform. Kuleba predtým poznamenal, že pomalosť Nemecka v tomto smere naznačuje, že si nechce veľmi pohnevať ruského prezidenta Vladimira Putina. O signáloch Berlína súvisiacich s leopardmi podotkol, že je z nich sklamaný.

Spojenci sa dohadujú a tanky chýbajú

Pred pár týždňami sa posťažoval aj jeden zo Zelenského kľúčových poradcov: „Už šesť mesiacov sa spojenci dohadujú, kto predá tanky Ukrajine. Šesť mesiacov neexistujú žiadne tanky, pretože neexistuje politické riešenie,“ napísal Mychajlo Podoľak na twitteri.

Maslo na hlave má nielen Nemecko. Ide o to, že tanky typu Leopard 2 by mohli dodať aj iné členské krajiny NATO. Dokopy je ich trinásť, pričom celkovo ich vo výzbroji majú približne dvetisíc kusov. „Ukrajine chýba vojenská technika na úspešné uskutočnenie protiútokov, najmä v rozľahlom trávnatom teréne. Preto hľadá pomoc s tankmi,“ objasnil pre stanicu Deutsche Welle bezpečnostný analytik Nico Lange.

 Zároveň poukázal na to, akým spôsobom by sa Kyjevu dalo vyjsť v ústrety. Je to pritom recept, ktorý dané členské štáty NATO už mohli použiť, ale neudialo sa to. „Združenie niekoľkých európskych krajín, ktoré majú tanky typu Leopard 2, by mohlo podporiť Ukrajinu takpovediac rovnako výživne ako USA. Washington totiž dodal Ukrajine s veľkým náskokom najviac zbraní,“ povedal Lange.

Znamenalo by to teda vytvorenie akéhosi konzorcia štátov, ktoré by poskytli určitý počet leopardov podľa ukrajinských potrieb. Organizácia Európska rada medzinárodných vzťahov vo svojej analýze odporúča, aby týchto tankov bolo 90. Odpoveď na otázku, či sa to naozaj stane, je nateraz celkom neznáma./agentury/

X X X

Nord Streamy sú už mimo hry. Von der Leyenová hovorí o sabotáži, Sikorski ďakuje USA

 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok označila úniky plynu z dvoch plynovodov smerujúcich po dne Baltského mora z Ruska do Nemecka za „akt sabotáže“. Informovala o tom AFP. Poľský exminister a europoslanec sa poďakoval Spojeným štátom.

 „Akékoľvek úmyselné narušenie aktívnej európskej energetickej infraštruktúry je neprijateľné a povedie k čo najráznejšej reakcii,“ uviedla von der Leyenová na Twitteri a dodala, že podľa nej je teraz prvoradé vyšetrenie incidentov.

K únikom plynu z Nord Stream 2 a potom z Nord Stream 1 došlo krátko pred utorkovým slávnostným sprevádzkovaním plynovodu Baltic Pipe, ktorý bude dodávať plyn z Nórska do Poľska. Ten je kľúčový pre Varšavu, ktorá už roky pracuje na znížení závislosti od dovozu surovín z Ruska.

Ani jeden z poškodených plynovodov v čase úniku nebol v prevádzke. Ich poškodenia však zmarili aj posledné nádeje, že Európa by mohla pred začiatkom zimy ešte dostať plyn cez Nord Stream 1.

Zatiaľ nie je jasné, čo úniky vyvolalo, ale aj ďalší európski politici a bezpečnostní experti tvrdia, že ich zrejme spôsobili trhliny v plynovodoch spôsobené sabotážou.

Poľský europoslanec: Ďakujeme, USA.

Bývalý poľský minister zahraničných vecí a súčasný europoslanec Radosław Sikorski zverejnili na Twitteri fotografiu z výronov plynu a lakonicky k nej dopísal: „Ďakujeme, USA“. Ešte predtým to komentoval slovami: „Maličkosť, ale poteší“.

Už skôr napísal, že „Ukrajina a pobaltské štáty boli proti výstavbe Nord Streamu už 20 rokov. Teraz na dne mora leží kovový šrot za 20 miliárd dolárov, čo je ďalšia cena Ruska za jeho kriminálne rozhodnutie napadnúť Ukrajinu“. Niekto vykonal špeciálnu údržbu, dodal. Neskôr doplnil, že „nie je nedostatok kapacity plynovodu na odber plynu z Ruska do západnej Európy vrátane Nemecka. Jedinou logikou Nord Streamu bolo, že Putin mohol beztrestne vydierať alebo viesť vojnu s východnou Európou“.

 USA daklarovali snahu pomáhať

Spojené štáty sú pripravené pomôcť európskym spojencom v oblasti energetickej bezpečnosti po tom, ako sa na plynovodoch Nord Stream zistili úniky plynu. Uviedli tiež, že analyzujú informácie, či ide o dôsledok útoku alebo nejaký druh sabotáže.

Podľa agentúry AFP sa takto vyjadril americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý dodal: „Ak sa to potvrdí, zjavne to nie je v záujme nikoho.“

Podľa Blinkena tieto úniky nebudú mať významný vplyv na energetickú odolnosť Európy. Za rozhodujúci faktor označil to, že sa pracuje na riešení energetickej bezpečnosti pre Európu a „v tejto súvislosti aj pre celý svet, a to tak krátkodobo, ako aj dlhodobo.“

Poukázal i na úsilie USA zvýšiť dodávky skvapalneného zemného plynu, ktoré sa zintenzívnilo od invázie ruskej armády na Ukrajinu, keďže spojenci Spojených štátov – najmä Nemecko – sa snažia znížiť svoju závislosť od ruskej energie.

Poradca pre národnú bezpečnosť USA Jake Sullivan označil úniky plynu z plynovodov Nord Stream za „zjavnú sabotáž“ a potvrdil pripravenosť USA podieľať sa na zaistení energetickej bezpečnosti Európy.

Prevádzkovateľ plynovodov, konzorcium Nord Stream, podľa svojho hovorcu priznal, že „incident, pri ktorom sa v ten istý deň vyskytnú ťažkosti v troch potrubiach súčasne, nie je bežný“.

Podľa predstaviteľov Ukrajiny za únikmi plynu z potrubí plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 je Rusko. Ukrajina tiež deklarovala, že toto konanie sa nerovná „ničomu inému ako teroristickému útoku“, aktuality.sk

X X X

Kyjev pripravuje pokyny pre prípad jadrového útoku. Pre USA bude ťažké ruský úder predpovedať

Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (SNBO) v najbližších dňoch zverejní pokyny pre obyvateľstvo pre prípad použitia jadrových zbraní. Ako v stredu informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), SNBO podľa jej tajomníka Olexija Danilova pripravila podrobné pokyny pre Ukrajincov určené pre prípad, že Rusko použije taktické jadrové zbrane.

Danilov súčasne zdôraznil, že ani hrozba nasadením jadrovej zbrane Ukrajinu neprinúti, aby prestala brániť svoje územie pred okupačnou ruskou armádou.

Britská stanica BBC s odvolaním sa na magazín Politico v stredu na svojom konte na platforme Telegram informovala, že pre USA bude ťažké predpovedať možný ruský úder taktickými jadrovými zbraňami.

V článku sa píše, že USA zintenzívňujú aktivity rozviedky a tajných služieb a snažia sa identifikovať, ktoré rozhodnutia a činy ruskej armády by mohli naznačovať, že Rusko uskutoční jadrový útok.

Citované zdroja sa pritom súčasne obávajú, že takéto varovanie môže prísť do Washingtonu príliš neskoro.

 Autori článku totiž pripomínajú najnovšie vyjadrenia ruského prezidenta Vladimira Putina a zástupcu tajomníka ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrija Medvedeva, v ktorých naznačili možnosť využiť na ochranu „územnej celistvosti“ všetky možné prostriedky.

Autori sa v tejto súvislosti odvolávajú aj na expertov, ktorí si myslia, že Moskva môže pristúpiť k použitiu jadrových zbraní s relatívne nízkou účinnosťou.

Hlavným problémom pri pokuse predpovedať použitie taktickej – nie strategickej – jadrovej zbrane je to, že takéto jadrové hlavice je schopná niesť väčšina ruských lietadiel a konvenčných rakiet.

 V praxi to podľa magazínu Politico znamená, že ak Putin alebo jeho velitelia nechcú, aby sa svet vopred dozvedel o ich zámeroch, Spojené štáty možno až príliš neskoro zistia, že Rusko prešlo z konvenčných zbraní na atómové.

Momentálne sa však analyzujú všetky dostupné informácie – od komerčne dostupných satelitných snímok až po údaje získané pomocou prieskumných lietadiel alebo na internete.

USA v rámci toho venujú osobitnú pozornosť Kaliningradskej oblasti, ruskej exkláve vklinenej medzi Poľskom a Litvou, kde Rusko nainštalovalo nadzvukové rakety a systémy použiteľné pri konvenčných aj jadrových úderoch. Politico píše, že posledný týždeň nad mestom Kaliningrad krúži niekoľko amerických prieskumných lietadiel BoeingRC-135.

O zámere použiť zbrane hromadného ničenia môžu svedčiť aj nie príliš zjavné znaky: napríklad presuny určitých jednotiek z bojísk – okrem tých, ktoré sú schopné zapojiť sa do jadrového útoku.

Iné zdroje magazínu Politico sú presvedčené, že údajné prípravy na jadrový útok môžu byť zo strany ruského vedenia zámerne neskrývané – aby západné krajiny pochopili, kam všetko smeruje, a urobili ústupky./agentury/

X X X

Ponorka alebo potápači? Vinník sabotáže sa hľadá – množstvo argumentov smeruje k Rusom

O tom, že išlo o sabotáž, nik nepochybuje. Výbuchy, ktoré na troch miestach súbežne poškodili potrubia dvoch plynovodov, mohli byť len dielom útočníkov, zhodujú sa v Kodani, Štokholme, Bruseli i Moskve. Vinník však zjavne nebude tak skoro známy.

 Výrony plynu v Baltskom mori po sabotáži proti plynovodom Nord Stream 1 a 2. Poškodenie plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 považuje nórsky vojenský analytik Anders Puck Nielsen za súčasť politickej hry okolo vojny na Ukrajine, v ktorej sa dodávky zemného plynu z Ruska do Európy stali dôležitým nástrojom.

„Všetko nasvedčuje tomu, že ide o sabotáž. Chýba nám však dymiaca zbraň,“ priznal expert pre dánsku rádiotelevíziu DR. „A to je presne tá výzva, ktorej čelíme v hybridnej vojne, keď nám chýba definitívny dôkaz toho, čo sa stalo,“ dodal s tým, že v hybridnej vojne sú hranice medzi vojnou a nevojnou rozmazané a protivník sa pokúša dosiahnuť vojenské ciele prostriedkami, ako sú zavádzajúce kampane alebo tajné operácie.

Explózie zasiahli dno Baltského mora v ekonomických zónach Dánska a Švédska, ale mimo ich teritoriálnych vôd. Kodaň a Štokholm ich preto nevnímajú ako útok smerujúci proti ich krajinám. Berú ich však mimoriadne vážne. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová akt sabotáže označila za „neprijateľné úmyselné narušenie aktívnej európskej energetickej infraštruktúry“ a varovala pred „najráznejšou možnou reakciou“.

Zostali stopy na dne?

Znepokojenie oboch severských krajín dal v stredu v Bruseli dôrazne najavo dánsky minister obrany Morten Bødskov. „Boli to veľmi silné výbuchy, a preto bude chvíľu trvať, kým sa tam dostaneme,“ povedal pre DR po rokovaní so šéfom NATO Jensom Stoltenbergom o poškodených plynovodoch, ktoré ležia v hĺbke približne 80 metrov.

„Vzhľadom na to, aké množstvo plynu bolo napumpované v potrubiach a ako dlho trvá, kým tlak klesne, realita je taká, že pokojne môže trvať týždeň až dva, kým sa vody v oblasti upokoja a my budeme môcť začať zisťovať, čo sa stalo,“ poznamenal dánsky minister. Na otázku, či sa svet niekedy dočká vysvetlenia, kto za výbuchmi stojí, odpovedal opatrne: „Neviem, ale urobíme všetko, čo sa bude dať.“

Podľa Hansa Liwånga, docenta Nórskej univerzity obrany, by starostlivé preskúmanie morského dna a poškodených potrubí mohlo poskytnúť veľa odpovedí. Pri pohľade na veľkosť krátera na morskom dne a na charakter poškodenia potrubí by sa podľa neho malo dať zistiť viac o sile použitej nálože ako aj to, či bola trhavina umiestnená priamo na potrubí, v jeho blízkosti alebo niekde ďalej.

Problémom však je, že na mieste uniklo veľké množstvo plynu, upozornil Liwång. „To znamená, že vodná masa sa pohla a stopy možno zmizli,“ povedal pre švédsku agentúru TT. „Neočakávam, že bude možné nájsť menšie stopy, ak by na mieste operovala napríklad miniponorka alebo potápači. V takom prípade stopy po nich buď zahladil výbuch, alebo plyn, ktorý sa vyrútil von,“ dodal.

Stále zostáva záhadou, ako mohol byť útok vykonaný. Podľa britského analytika Dana Sabbagha ak by išlo o dielo klasickej vojenskej ponorky, tá by v relatívne plytkých vodách Baltského mora, kde hĺbka zriedka presahuje sto metrov, sotva unikla pozornosti monitoringu v severských krajinách. Tie pritom nič nehlásia, že by takéto podozrivé plavidlo zbadali.

Míny z obchodnej lode?

„Balt ani nie je miestom, kde by malo zmysel rozmiestniť hlbokomorské ponorky Lošarik, ktoré by Rusi mohli nasadiť na prerušenie komunikačných káblov vedúcich hlboko pod Atlantikom, kde majú vody priemernú hĺbku viac ako 3 500 metrov,“ tvrdí Sabbagh v denníku Guardian.

S odvolaním sa na nemenovaný britský vojenský zdroj však analytik pripúšťa, že míny mohli byť diskrétne spustené z maskovaného obchodného plavidla a odpálené o niekoľko dní alebo týždňov neskôr. „To by bola operácia, ktorá by musela byť vykonaná s určitou opatrnosťou, ale nie nevyhnutne špecializovanými vojenskými prostriedkami,“ poznamenal Sabbagh.

Michail Krutichin, energetický analytik z poradenskej spoločnosti RusEnergy upozornil, že kľúčovou otázkou do budúcnosti bude, či škoda vznikla vo vnútri alebo mimo potrubia. Tvar poškodených segmentov potrubia by to podľa neho mal naznačovať.

„Ak explózia prišla zvonku, tak ju spôsobila nejaká sabotážna skupina alebo podmorské zariadenie,“ povedal Krutichin pre Deutsche Welle. „Ak výbuch nastal vnútri potrubia, potom to bol Gazprom,“ dodal expert, podľa ktorého by ruský energetický gigant „mohol ľahko poslať niečo, čo technici nazývajú prasa – robota, ktorý prenikne dovnútra potrubia“.

„Je veľmi ľahké poslať to v potrubí do konkrétneho bodu a potom to odpáliť,“ tvrdí Krutichin. Prečo by to Gazprom robil, keď do výstavby plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ktorým mal plyn z Ruska prúdiť priamo do Nemecka, vložil desiatky miliárd dolárov?

Podľa Jakuba Wiecha, analytika poľského portálu Energetyka24 existuje množstvo argumentov, ktoré smerujú k Rusom. „Plynovody Nord Stream sa stali pre Rusko geopoliticky zbytočné. Rusi ich postavili s úmyslom zbaviť Ukrajinu štatútu tranzitnej krajiny, aby na ňu mohli zaútočiť bez obáv z prerušenia dodávok plynu odberateľom v Európe. Ale keď po ruskej invázii vo februári 2022 Európania odolali pokušeniu spustiť Nord Stream 2 (ktorý bol pripravený na prevádzku, ale nebol spustený pre európske sankcie), význam Baltských plynovodov sa prakticky rozplynul.“

V takejto situácii by sa Rusi mohli rozhodnúť poškodiť plynovody, aby prehĺbili plynovú krízu v Európe – túto infraštruktúru odstaviť na dlhý čas, špekuluje Wiech.

Aj podľa Andersa Pucka Nielsena z Nórskej akadémie obrany má Rusko záujem zvýšiť neistotu v súvislosti s dodávkami plynu do Európy. „Chcú zvýšiť strach Európanov zo studenej zimy bez ruského plynu,“ povedal pre DR. „Koniec koncov, Rusko používa plyn vo vojne na Ukrajine ako formu tlaku na Európu v snahe podkopať vôľu Európanov naďalej podporovať Ukrajinu,“ dodal./agentury/

X X X

Predpoveď, čo nás čaká v roku 2023: Ako sa budú vyvíjať platy, inflácia a ceny elektriny a plynu

 Pokles životnej úrovne, vysoký rast cien a veľká neistota okolo účtov za energie. Na slovenské domácnosti sa valia zlé správy. Najnovšiu predpoveď ekonomického vývoja predniesla v stredu Národná banka Slovenska (NBS). „Existujú predpovede, pri ktorých by si človek prial, aby sa nikdy nenaplnili,“ vyhlásil pri jej predstavovaní bývalý exminister financií a súčasný guvernér banky Peter Kažimír.

 Ceny by sa mali vyšplhať v budúcom roku priemerne až na 18 percent. To v praxi zjednodušene znamená, že ak sme v tomto roku kúpili rôzne tovary a služby za 100 eur, v budúcom roku by ten istý nákupný košík stál 118 eur.

Celé dianie v ekonomike najviac ovplyvňuje hlavný ukazovateľ: energie. Ceny elektriny, plynu a tepla na trhoch niekoľkonásobne zdraželi. Ak by vláda nespravila žiadne opatrenia, inflácia by vyskočila podľa NBS až na 22 percent. Ekonomika sa po dlhom čase navyše prepadne do recesie, namiesto ekonomického rastu sa dočkáme prepadu o jedno percento.

 Deň pred Národnou bankou predstavil ekonomickú prognózu aj Inštitút finančnej politiky (IFP) z ministerstva financií. Ak by podľa neho vláda s energiami nič nespravila, ceny by narástli priemerne až o 30 percent, čo označil za katastrofický scenár.

Ťažké časy podčiarkuje vývoj platov. Keďže rast cien naberie na sile, platy mu nebudú stíhať. A to ani v súkromnom, ani vo verejnom sektore. „Nominálne mzdy budú nasledujúce roky rásť vysokým tempom, no na infláciu sa v tomto ani v budúcom roku nedotiahnu. Reálne mzdy v rokoch 2022 a na 2023 kumulatívne poklesnú o viac než 6 %,“ tvrdia v predpovedi ekonómovia IFP Daniel Dujava a Miroslav Kľúčik.

 Za dva roky tak domácnosti čaká schudobnenie priemerne o šesť percent. NBS aj IFP sú síce renomované inštitúcie a ich predpovede treba brať vážne, no súčasne upozorňujú, že v čase vojny, ktorú rozpútalo Rusko, sa robia predpovede iba veľmi ťažko. V súčasnosti zažívame veľkú neistotou v súvislosti s budúcim vývojom a nikto nevie predpovedať, akým smerom sa bude ekonomika uberať.

1. Rast cien naberie na sile

Ak niektorí ekonómovia predpovedali, že v roku 2023 sa rast cien spomalí, tak dnes si to už nikto nemyslí. Tie najhoršie prognózy hovoria o náraste cien priemerne od 22 percent (NBS) po 30 percent (IFP). O všetkom rozhodnú účty za elektrinu, plyn a teplo. O tých sa v súčasnosti stále iba rokuje. „Adresátmi tejto otázky sú predovšetkým európske vlády a Európska komisia. V súčasnej situácii sú to ony, ktoré môžu tu a teraz zásadným spôsobom ovplyvniť ceny energií pre domácnosti a firmy v budúcom roku,“ tvrdia ekonómovia NBS.

Kam sa až vyšplhajú ceny, je otázne. „Neistota je veľká, kľúčové sú energie,“ vyhlásil viceguvernér NBS Ľudovít Ódor. „Snáď keď sa stretneme takto v decembri, budeme vedieť viac,“ dodal Ódor, pričom narážal na to, že v súčasnosti panuje veľká neistota. Inflácia výraznejšie poklesne zrejme až začiatkom roku 2024. Zostane však na vyššej úrovni, ako sme boli po minulé roky zvyknutí, až do konca roku 2024.

Pozrite si tlačovú konferenciu:

2. Platy dva roky neporazia infláciu

Za dva roky 2022 a 2023 by sa mali reálne platy, teda očistené o rast cien, podľa ekonómov prepadnúť o šesť (NBS) až desať percent (IFP). To v praxi znamená schudobnenie, keďže si ľudia za svoje výplaty dovolia kúpiť oveľa menej. Je to veľký skok, pretože poslednú dekádu platy rástli naozaj rýchlo a predbiehali veľmi nízku infláciu. Napríklad za rok 2020 a 2021 reálne platy v priemere narástli o 4,5 percenta. „Platy porastú, no ceny porastú rýchlejšie, čo znamená, že vyššie sumy na výplatných páskach nepokryjú rastúce náklady domácností. Za dva roky, rátajúc od tohto roku, sa kúpna sila príjmov domácností zníži približne o desatinu,“ tvrdí NBS.

Oveľa viac sa priemerne pohorší ľuďom pracujúcim vo verejnom sektore, v zdravotníctve či školstve. Tým by reálne platy mali poklesnúť podľa NBS až o 12,2 percenta. Predbehnúť infláciu by sa im malo podariť až v roku 2024, a to iba o necelé percento.

Naopak, ľudia pracujúci v súkromnom sektore na tom budú priemerne lepšie. Reálne platy im za tento a budúci rok poklesnú dokopy iba o 6,3 percenta. V tom nasledujúcom roku by už však mali predbehnúť rast cien o vyše päť percent.

„Vysoká inflácia doľahne na kúpyschopnosť obyvateľov. Ani čerpanie prostriedkov z úspor a prípadné ďalšie pôžičky zrejme neodvrátia citeľný pokles spotreby domácností. Ľudia budú okresávať výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné,“ predpovedajú ekonómovia Národnej banky.

3. Ceny elektriny a plynu budú kľúčové

Ceny elektriny, plynu a tepla sú absolútne kľúčové. O nich sa teraz diskutuje v celej Európe najviac. Minister hospodárstva Karel Hirman a slovenská delegácia v stredu popoludní odleteli do Bruselu, kde hľadajú, ako ich rekordné úrovne skrotia a prinesú domácnostiam ako-tak prijateľné účty za faktúry. Rezort financií odhaduje, že v roku 2023 najviac narastie cena za teplo – až o 130 percent.

Ceny za elektrinu odhadujú, že ak sa uplatní memorandum so Slovenskými elektrárňami, narastú o 40 percent. Ak by však nedošlo k úspore domácností, ceny by boli ešte vyššie. „Scenár vyšších cien energií počíta s nárastom ceny elektriny až o 75 %, čo zodpovedá predpokladu, že domácnosti neznížia spotrebu elektriny,“ konštatujú ekonómovia. Bez kompenzačných opatrení by boli ceny elektriny pri súčasnom regulačnom rámci v budúcom roku vyššie približne o 400 percent.

Ceny plynu by mali narásť priemerne o 60 percent. Tu sa analytici odrážajú od slov ministerstva hospodárstva, ktoré tvrdí, že sa s SPP dohodlo na regulácii trhových cien a domácnosti by mali dostať nové lacnejšie kontrakty na plyn.

„Bude nás to stáť síce veľa energie, ale problémy s energiami zvládneme,“ upokojoval v utorok štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek. Klimek hovorí, že vláda zastropuje ceny elektriny a plynu, čo domácnostiam prinesie 2,6 miliardy eur v prípade elektriny a jednu miliardu v prípade plynu. „Keby nedošlo k zastropovaniu a nedošlo by k mimoriadnym riešeniam, inflácia by vyskočila na nepredstaviteľné hodnoty okolo 30 percent,“ dodal Klimek.

 „Energetická kríza, ak nedôjde k zmierneniu, hrozí gigantickou redistribúciou bohatstva od takmer všetkých odvetví a sektorov v prospech zahraničného energetického a finančného sektora,“ hovorí Klimek. „Vláda má nástroje a musí konať, aby zmiernila dopad na celú ekonomiku – domácnosti, verejnú správu a firmy,“ dodal Klimek.

Ku koncu roka 2023 NBS predpovedá, že cena tepla narastie o skoro 91 percent, plynu 86 percent a elektriny o 100 percent.

Koľko budú naozaj ľudia platiť za elektrinu, plyn a teplo, sa rozhodne až na konci roka, keď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydá finálne cenníky. Vládni predstavitelia upokojujú, že nárasty nebudú extrémne, no určite si ľudia priplatia. V závislosti od toho, na ako vykurujú a využívajú elektrinu a plyn, účty budú drahšie o desiatky až stovky eur za rok.

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) dokonca pre britské noviny The Financial Times povedal, že kvôli energiám hrozí kolaps slovenskej ekonomiky.

4. Prichádza recesia

Jemné pristátie. To je pravdepodobná cesta slovenskej ekonomiky v budúcom roku, keď sa z rastu prepadne do recesie. NBS očakáva pokles o jedno percento, IFP predpovedá, že rásť budeme iba o 0,6 percenta. Recesia by však mala byť iba mierna a dočasná. No aj to si vypýta svoju daň. „Pokles bude vykazovať viac dôležitých ukazovateľov životnej úrovne: spomalí sa tvorba pracovných miest a reálne príjmy klesnú druhý rok po sebe,“ konštatujú ekonómovia centrálnej banky.

Firmy budú zase menej investovať, menej naberať nových ľudí, a tak sa kolesá ekonomiky postupne budú zadrhávať. Dobrou správou je, že keď prežijeme rok 2023, ten ďalší by mal byť už lepší. Obidve inštitúcie – aj NBS aj IFP – predpovedajú návrat do rastových čísiel. „Rast ekonomiky by sa mohol obnoviť už v druhej polovici budúceho roka. Na recesiu, ak nejaká oficiálne vôbec bude, by sme mali pomerne rýchlo zabudnúť,“ upokojujú situáciu ekonómovia NBS.

5. Ďalšie opatrenia sa chystajú

Ďalšou dobrou správou v týchto ťažkých časoch je, že tu máme vládu, ktorá môže kompenzovať ľuďom pokles príjmov aj rast cien. Jedným z posledných opatrení je vyplatenie tzv. 14. dôchodku v 70-percentnej výške skoro 1,5 milióna penzistom už v novembri. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) avizuje, že okrem zastropovaných cien energií prídu aj ďalšie opatrenia. Ešte v predchádzajúcich týždňoch vyplatil štát ohrozeným skupinám stoeurové poukazy.

 Ľuďom pomáha aj to, že štát v tomto roku na daniach a odvodoch vyberie viac ako 1,5 miliardy. Rozhodol, že 208 miliónov z toho vyplatí penzistom ako spomínaný 14. dôchodok. Ostáva mu tak ešte približne 1,3 miliardy. Tú plánuje vrátiť firmám a verejnému sektoru – teda školám a nemocniciam. V akej podobe, je však stále otázne. Detaily má vláda ukázať v najbližších týždňoch.

X X X

Kauza SIS: Exriaditeľ Pčolinský pred súd zatiaľ nejde, sudca vrátil obžalobu

Sudca Špecializovaného trestného súdu Rastislav Stieranka vrátil obžalobu v korupčnej kauze exriaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského. Rozhodnutie nie je právoplatné.

Pčolinský je obvinený zo zločinu prijímania úplatku a zneužívania právomoci verejného činiteľa. Spolu so svojim vtedajším námestníkom Borisom Beňom mali prijať 40-tisíc eur od známeho advokáta Zoroslava Kollára. Je to už v poradí druhé Pčolinského obvinenie z rovnakého skutku. To pôvodné zrušila generálna prokuratúra ako nezákonné na základe paragrafu 363.

Obvinený nominant Sme rodina sa už v minulosti sťažoval, že o podaní obžaloby sa dozvedel len z médií a nemal možnosť preštudovať vyšetrovací spis. V čase ukončenia vyšetrovania bol vraj práceneschopný, o čom informoval aj prokuratúru.

Špeciálna prokuratúra, naopak, tvrdila, že obvinený Pčolinský len nevyužil riadne termíny na preštudovanie spisu, preto v polovici mája podala obžalobu na súd. „Obvinenému bolo umožnené v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrh na doplnenie vyšetrovania. Ak toto právo nevyužil, stalo sa tak z dôvodov, ktoré neboli objektívne, a preto ako dôvod ospravedlnenia nemuseli byť akceptované.“

Po štyroch mesiacoch sudca Stieranka nenariadil termíny hlavného pojednávania, namiesto toho vrátil prípad späť do takzvaného prípravného konania, teda do vyšetrovania.

„Rozhodnutie súdu nie je právoplatné, je proti nemu možné podať sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd SR,“ potvrdila hovorkyňa súdu Katarína Kudjaková. Dôvody zatiaľ nie sú známe.

Aktuality.sk oslovili špeciálnu prokuratúru aj samotného exfunkcionára tajnej služby.

„Vrátenie obžaloby považujem za jediné správne riešenie, pretože sme tam videli obrovské množstvo pochybení. Aké dôvody však videl súd, mi nie je zatiaľ známe,” reagoval Pčolinský.

Obvinený exriaditeľ SIS už ale nemôže využiť paragraf 363, na základe ktorého už v minulosti dosiahol zrušenie obvinenia. Generálnej prokuratúre už totiž uplynula lehota na rozhodnutie.

Kollárovo priznanie

Korupčná kauza okolo nominanta Sme rodina súvisí s úplatkom od konkurzného právnika Zoroslava Kollára. Ten sa priznal, že bývalému šéfovi daňových kriminalistov Ľudovítovi Makóovi odovzdal 40-tisíc eur ako úplatok za to, že v tajnej službe na ňom viac nebudú pracovať.

Zároveň Kollár dodal, že nevie, kam presne putovali peniaze ďalej. Ku skutku sa priznal a s prokurátorom uzavrel dohodu o vine a treste, ktorú pred letom schválil súd. Vymeral mu peňažný trest vo výške 70-tisíc eur.

Podľa svedectva Makóa je však príbeh úplatku trochu iný. Bývalý funkcionár Finančnej správy tvrdí, že Kollár musel vedieť, komu bude úplatok odovzdaný.

Makó v minulosti vypovedal, že sa do obálky nepozeral a na otázku, čo sa dialo s peniazmi odpovedal: „Povedal mi (Boris Beňa, pozn. redakcie), že ide za šéfom, to je všetko, nemám ďalšiu vedomosť.“

Do tretice, bývalý námestník SIS Beňa sa k úplatku priznal. Tvrdí však, že polovicu zo 40-tisíc eur odovzdal svojmu vtedajšiemu šéfovi Pčolinskému. Zároveň hovorí, že Makóovi o odovzdaní peňazí aj povedal.

Exriaditeľ SIS však od začiatku obvinenie odmieta, dlhodobo poukazuje na údajné rozpory medzi výpoveďami svedkov, aktualit.sk

X X X

Úrokové sadzby na hypotékach v Spojených štátoch dosiahli nové maximá

Priemerná sadzba pri 30-ročných hypotékach vzrástla v Spojených štátoch na 6,52 %. Priemerná úroková sadzba pri najpopulárnejších hypotekárnych úveroch v USA vzrástla nad 6,5 %. Dostala sa tak na najvyššiu úroveň od leta 2008. Uviedla to v stredu Asociácia hypotekárnych bankárov (MBA). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Rastúce sadzby pri hypotekárnych úveroch sú reakciou na agresívne zvyšovanie kľúčových úrokových sadzieb zo strany americkej centrálnej banky, ktorá sa tak snaží zmierniť vysokú infláciu. To tlačí na realitný trh, ktorý je na výšku úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie citlivý.

MBA oznámila, že priemerná sadzba pri 30-ročných hypotékach vzrástla v Spojených štátoch v týždni do 23. septembra o 27 bázických bodov na 6,52 %. To je najvyššia úroveň od augusta 2008.

Federálny rezervný systém (Fed) zvýšil minulý týždeň hlavnú úrokovú sadzbu o 75 bázických bodov, tretíkrát v tomto rozsahu po sebe. Navyše vedenie banky upozornilo, že v sprísňovaní menovej politiky bude pokračovať. Šéf Fedu Jerome Powell v tomto smere priamo poukázal na trh s bývaním a povedal, že po období „prudkého“ rastu cien nehnuteľností tento trh pravdepodobne zaznamená „korekciu“, aktuality.sk

X X X

Herákovi zrušili jedno z obvinení zo sexuálnych činov, prípad sa vráti k vyšetrovateľom

Bývalému parlamentnému poslancovi za OĽaNO Jánovi Herákovi zrušila prokuratúra obvinenie z piatich skutkov. Bolo medzi nimi i znásilnenie.

NITRA: Krajská prokuratúra v Nitre zrušila exposlancovi Národnej rady zaOĽaNO Jánovi Herákovi uznesením z 20. septembra 2022 obvinenie z piatich skutkov sexuálneho obťažovania a pokusu o znásilnenie. Stalo sa tak po podaní sťažnosti jeho obhajcom – advokátom Michalom Miškovičom. Prokurátorka vrátila prípad späť vyšetrovateľke s tým, že „vo veci má znova konať a rozhodnúť“.

Polícia v uznesení o začatí trestného stíhania uviedla, že údajných sexuálnych činov voči maloletým osobám sa Herák mal dopustiť ako vedúci detských táborov v období od júla 2013 do júla 2020.

Trvá na nevine

Uznesenie prokuratúry o zrušení Herákovho obvinenia majú Aktuality k dispozícii a je právoplatné. „Rozhodnutie Krajskej prokuratúry v Nitre vítam a som rád, že bolo o našej sťažnosti rozhodnuté v pomerne krátkom čase,” hovorí Miškovič.

Exposlanec Herák trvá na svojej nevine. Obvinenie vnímal ako šikanu voči jeho osobe a hovorí aj o očistení svojho mena. „Som úprimne šťastný, že mi bolo zrušené obvinenie v plnom rozsahu. Ako tvrdím od začiatku, som nevinný a pevne verím, že úplne očistím svoje meno. Želám si, aby sa čím skôr skončilo toto nezmyselné peklo, ktoré mi zničilo povesť a nielen môj súkromný, ale aj pracovný život,“ vraví Ján Herák. Ostáva však obvineným v inom, staršom prípade sexuálneho zneužívania.

(Časť odôvodnenia zo zrušenia obvinenia uvádzame pre citlivosť prípadu na konci textu v plnom znení.)

Za vinu mu kládli aj znásilnenie

Herákovi obvinenie, ktoré prokuratúra zrušila, pribudlo iba nedávno – koncom augusta tohto roka. Týka sa piatich skutkov. Údajných činov sa mal dopustiť v období od júla 2013 do júla 2020.

V prvom bode mu bolo obvinenie vznesené „za zločin sexuálneho násilia v súbehu so zločinom znásilnenia v štádiu pokusu, v súbehu s prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže“. Incident sa mal udiať v júli až auguste 2013.

V bode dva bol obvinený za prečin sexuálneho zneužívania, ktorého sa mal dopustiť 29. decembra 2018. V treťom bode šlo o pokračovací obzvlášť závažný zločin sexuálneho zneužívania, ku ktorému malo dôjsť v období od 4. júla 2018 do 18. júla toho istého roku.

V bode štyri sa hovorilo o obvinení z obzvlášť závažného zločinu znásilnenia. Údajného skutku sa mal dopustiť v mesiacoch júl až august 2019. Piaty bod obvinenia spomínal stíhanie exposlanca za prečin sexuálneho zneužívania v súbehu s prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Skutok sa mal stať koncom júla 2020.

Prvé obvinenie zatiaľ platí

Prvý medializovaný prípad Herákovho obvinenia políciou sa týka sexuálneho zneužitia 14-ročného dievčaťa. Tá bola v priebehu roka 2020 v tábore v Jelenci pri Nitre. Heráka obvinili zo sexuálneho zneužívania maloletej osoby, opustenia dieťaťa, o ktoré sa mal povinnosť starať, a z ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Za tieto činy mu hrozí trest až desať rokov väzenia.

Obvinenie označil ako blud a vinu odmieta. Po tom, ako ho obvinili z tohto údajného činu, si vlani v máji pozastavil členstvo v poslaneckom klube OĽaNO. Krátko na to, keď polícia na pokyn prokuratúry obnovila vyšetrovanie staršieho prípadu z konca roka 2018, v júni 2021 sa vzdal aj poslaneckého mandátu.

Časť odôvodnenia prokuratúry

„Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s obsahom spisového materiálu som dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné v tom smere, že popísané skutkové okolnosti niektorých zo skutkov neobsahuje následok spôsobený poškodením, ktorý bol v zmysle vykonaného znaleckého dokazovania spôsobený jednoznačne v príčinnej súvislosti s konaním obvineného, a pre ktorý s poukazom na odôvodnenie bola určená správna právna kvalifikácia stíhaných trestných činov.

Vzhľadom na uvedené súhlasím so všeobecnou argumentáciou sťažovateľa v tomto smere.

Hoci z odôvodnenia je zrejmé, že právna kvalifikácia pre skutok v bode 3 a 4 ako pokračovací obzvlášť závažný zločin sexuálneho zneužívania a obzvlášť závažný zločin znásilnenia je opretá o výsledky dokazovania, absentuje v popise skutku vo forme následku, t’ažkej ujme na zdraví.

Napadnuté uznesenie je v tomto smere nezrozumiteľné a v namietanej časti i nezákonné.

S poukazom na uvedené je potrebné v naznačenom smere formulovať skutky v súlade s určenou právnou kvalifikáciou a výrok rozhodnutia formulovať tak, aby korešpondoval s doposiaľ vykonaným dokazovaním a vydané rozhodnutie riadne odôvodniť,“ uvádza sa v uznesení Krajskej prokuratúry Nitra, aktuality.sk

X X X

U. S. Steel: Z fabriky odíde šesťsto ľudí. Odborári majú podpisy pre vyhlásenie štrajku

Odstupné vypočítajú podľa odpracovaných rokov, tento rok to predstavovalo v priemere 32-tisíc eur.  Vyššiu efektívnosť a tým aj zvýšenie konkurencieschopnosti na trhu očakáva košická hutnícka spoločnosť U. S. Steel odchodom viac ako 600 zamestnancov.

„Do 30. septembra dokončujeme organizačný redizajn, ktorý štrukturálne zlepší konkurencieschopnosť nášho podnikania v náročnom oceliarskom priemysle. Nová štruktúra bude implementovaná v októbri,“ povedal Ján Bača, hovorca spoločnosti U. S. Steel.

Manažéri schválili odchod ľuďom, ktorí sú súčasťou programu ponúkajúceho odstupné, výrazne nad rámec požiadaviek v zákonníku práce.

V rokoch 2019 až 2021 po podobných programoch opustilo spoločnosť podľa Baču približne 2 200 ľudí, pričom im spoločnosť vyplatila celkovo takmer 50 miliónov eur.

„Súčasné odstupné je založené na odpracovaných rokoch a tento rok to znamenalo v priemere na zamestnanca 32-tisíc eur. Toto má umožniť odchádzajúcim odísť do dôchodku skôr, alebo pomôcť im pri zmene profesie,“ doplnil Bača.

Miesta zrušia

Zamestnanci mali možnosť podať žiadosť v termíne od 6. septembra do 13. septembra. Jednorazová odmena pri odchode zamestnanca bude závisieť od počtu odpracovaných rokov.

„Zároveň sa zruší pracovné miesto zamestnanca, ktorý požiadal o skončenie pracovného pomeru, resp. zruší sa iné pracovné miesto na jeho organizačnej jednotke,“ informovali odborári.

Dodatok napríklad upravuje podmienky odchodu zamestnancov, ktorí v spoločnosti odpracovali nepretržite 5 až 20 rokov. Tí pri odchode dostanú 12-násobok priemernej mzdy, s možnosťou až 14-násobku priemernej mesačnej mzdy u zamestnanca, ktorý odpracoval 31 alebo viac rokov.

Stále hľadajú kompromis

Odborári ešte 19.septembra ukončili hlasovanie o štrajku vo firme U. S. Steel a v dcérskych spoločnostiach. Spustili ho 1.augusta.

„Hlasovanie o štrajku skončilo, sociálneho partnera sme informovali o výsledku. Štrajk podporilo 70 percent z celkového počtu zamestnancov.“ informuje podniková odborová organizácia.

Odborári vyzvali zástupcov sociálneho partnera rokovať najneskôr do 22.septembra, čo sa aj udialo.

„V zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní sme pokračovali v diskusii so sociálnym partnerom o znení dodatku číslo 5 v najkonfliktnejších bodoch. Vecnými argumentáciami sme postupne dosiahli prienik ponuky v týždennom pracovnom čase, flexibility používania týždenného pracovného času za platných i motivačných podmienok pre zamestnancov,“ dopĺňajú odborári.

Dodatok musia odsúhlasiť jednotlivé odborové základné organizácie v hutníckej fabriky. Stať sa tak má do konca tohto týždňa. Ak dohodu odsúhlasia, ukončí sa tým kolektívne vyjednávanie dodatku číslo 5.

Hutnícka fabrika sa k tomu nateraz nevyjadruje. Hrozba štrajku podľa Juraja Vargu, predsedu Rady odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice, zatiaľ nie je zažehnaná. „Počkáme, ako sa vyjadria jednotlivo odborové výbory. Hľadáme kompromis.“

Odborári hlasovali o štrajku, pretože sa so sociálnym partnerom nedohodli o podmienkach kolektívnej zmluvy, a to ani po konaní pred sprostredkovateľ.

Predmetom sporu je uzavretie dodatku ku platnej kolektívnej zmluve. Vyjednávanie začalo v januári 2022. Počas šiestich kôl rokovaní zástupcovia zamestnávateľa a odborových organizácií nedospeli k zhode, preto po šiestom kole 22.apríla vyhlásili spor. O tri dni neskôr Rada odborov OZ KOVO USSK vyhlásila štrajkovú pohotovosť, aktuality.sk

X X X

Zásadné škrty v RTVS. Trojka definitívne končí, otázne sú osudy týchto relácií a moderátoriek

Trojka bola v éteri tri roky, jej zrušením ušetrí RTVS 2 milióny eur ročne. Trojka končí v éteri 30. novembra 2022.

Trojka RTVS po troch rokoch skončí svoje vysielanie. Na obrazovky sa pritom vrátila len začiatkom júna po trojmesačnej pauze, kedy po vypuknutí vojny na Ukrajine uvoľnila miesto spravodajskému okruhu :24. Ten napokon zostal súčasťou RTVS ako samostatná spravodajská stanica. Generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj avizoval už pri svojej kandidatúre, že jeho zámerom je zredukovanie televíznych okruhov. „Trojka ukončí svoje vysielanie 30. novembra,“ potvrdil RTVS pre Mediaklik.

RTVS prevádzkuje v súčasnosti päť televíznych okruhov – Jednotku, Dvojku, Trojku, :24 a Šport. Trojka je pritom najlacnejšou stanicou. „Celkové náklady na programovú službu Trojka predstavujú zhruba 2 milióny eur ročne,“ uviedol RTVS. V éteri bola tri roky, vysielať začala 22. decembra 2019. Podľa Machaja sa však už obsahovo vyčerpala.

Rovnaký osud čaká aj českú ČT3, ktorá začala vysielať pár mesiacov po Trojke a má podobnú programovú štruktúru. Česká televízia už avizovala výrazné škrty v najbližších dvoch rokoch kvôli inflácii a prudkému zdražovaniu. Vysielanie stanice ČT3 sa skončí a Česká televízia týmto opatrením ušetrí ročne viac ako 4 milióny eur.

O osude programov a ľudí sa ešte rozhoduje

V programe Trojky boli okrem repríz archívnych relácií a seriálov aj premiérové programy, ako Hosť Nory Gubkovej, Klub na Trojke s Katarínou Brychtovou, talkšou Barbary Štubňovej Nedeľné kapučíno či Nočná pyramída, čo je televízny záznam rovnomennej rozhlasovej relácie. Súčasťou Trojky boli aj moderátorky Alena Heribanová a Soňa Müllerová, ktoré v úlohe hlásateliek avizovali večerný program.

„Každý program, ktorý sa vyrábal pre Trojku, ale aj akvizičné programy sa aktuálne vyhodnocujú z hľadiska ich potenciálu pokračovať na inej programovej službe RTVS,“ odpovedal telerozhlas na otázku, ktoré programy budú zachované a ktoré, naopak, zrušené.

Podľa vyjadrenia RTVS sa zrušenie Trojky nedotkne zamestnancov. „Interných zamestnancov neprepúšťame. Spolupráca s externými spolupracovníkmi bude predmetom vzájomnej diskusie,“ uviedol RTVS bez uvedenia konkrétnych mien.

Trojka dosahovala v posledných troch mesiacoch po návrate do éteru podiely na trhu zhruba pod 0,5 %, spravodajská stanica :24 sa hýbala okolo 0,8 %. Menšie stanice komerčných televízií (Doma, Dajto, Krimi, Plus, Wau) dosahovali podiely od 2 do 4 % v univerzálnej cieľovej skupine divákov vo veku nad 12 rokov.

Zmeny budú pokračovať

Závažné programové zmeny prídu na rad aj v budúcom roku, budú sa týkať najmä Jednotky a Dvojky. V plánoch šéfa RTVS je ukončenie podvečernej relácie 5 proti 5, ktorá je zazmluvnená len do konca tohto roka, no rozhodnutie ešte nepadlo, otázna je tiež budúcnosť zábavnej šou Záhady tela.

Zmena by mala nastať aj v nedeľné večery, kde by skončilo vysielanie zábavných šou. Už túto nedeľu pritom nastane bizarná situácia, keď sa v hlavnom večernom programe postavia proti sebe všetky tri ťažiskové šou slovenských televízií – Pečie celé Slovensko na Jednotke, Česko Slovensko má talent na JOJ a Tvoja tvár znie povedome na Markíze./agentury/

X X X

Sú väčší pivári Česi alebo Slováci a aké pivo si môžete dať na dovolenke bez strachu zo sklamania?

 Slovenskí pivári od minulého roka nastúpili trend, ktorý jasne hovorí, čo chcú.

Pivo si radi vypijeme v lete aj v zime, čapované, z fľaše aj z plechovky. Raz darmo, patríme k národom, kde je pivná tradícia hlboko zakorenená a trochu nadhodnotene môžeme povedať, že pivo máme v génoch. Akí sú Slováci pivári, čo máme radi a čo pivu neodpustíme nám porozprával Ivan Schwarz, regional director EMEA zo slovenskej pobočky českého národného pivovaru Budějovický Budvar.

 X Krčmy a pivovary neodmysliteľne patria k našej histórii, či už spoločnej s Čechmi, alebo samostatnej. Je rozdiel v pití piva medzi Čechmi a Slovákmi?

Vzhľadom na spoločnú históriu sú si Slováci a Česi v pití piva podobní. Len s tým rozdielom, že v Česku sa ho vypije oveľa viac. České pivo je v mnohých krajinách sveta považované za symbol kvality. Oproti svetu sú Slováci však konzervatívni, máme radi „starú dobrú klasiku“. S nástupom mladšej generácie však už prichádza aj väčšia ochota experimentovať a skúšať nové chute.

Traduje sa tiež, že len naše dva národy vedia rozpoznať zle načapované pivo.

Neviem, či len my, ale je pravda, že Slováci sú na čapovanie piva veľmi nároční. Potrpia si na správnu teplotu, bezchybnú penu a dôležité je pre nich aj podávanie. Pokiaľ niečo z toho nesedí, Slováci nemajú problém pivo reklamovať. Budějovický Budvar si ako ambasádor českej pivnej kultúry doma a vo svete zakladá na vyškolení pracovníkov svojich prevádzok tak, aby bolo „zájsť si na Budvar“ kvalitným zážitkom.

X Slovensko patrí medzi trhy s najvyšším predajom piva na svete, pre Budějovický Budvar je jedným z najväčších odberateľov. Kam ešte pivo vyvážate?

Máme takmer 80 exportných krajín a sú medzi nimi aj naozaj exotické destinácie. V regióne EMEA trebárs niektoré africké krajiny, Irak, Spojené Arabské Emiráty, samozrejme celý Balkán alebo novšie trhy ako Azerbajdžan či Uzbekistan.

X Minulý rok ste začali výraznejšie komunikovať a Slovákom ste ako jediným zo všetkých krajín okrem domácej ponúkli horký Budvar 33. Oplatilo sa?

Určite áno. Náš horký prémiový ležiak si veľmi rýchlo našiel svoje miesto hlavne v gastre a jeho obľuba stále stúpa aj v maloobchode. Ale nie je to len 33-ka, ktorá sa teší narastajúcej popularite. Naša dvanástka Budweiser Budvar Original je druhý najpredávanejší ležiak na Slovensku. Napriek pandémii sme v minulom roku dosiahli rekordný podiel na trhu. Vidno, že Slováci sú výborní znalci piva. Potvrdzuje to aj nastávajúci trend prechodu k prémiovým pivám, a to napriek súčasnej náročnej situácii.

Čomu to pripisujete? Silným motívom je asi aj tradícia.

Nestačí povedať, že iba tradícia. Slovenskí spotrebitelia sa pýtajú aj na podrobnosti: z čoho sa Budvar varí, ako dlho ležia budějovické ležiaky a podobne. Sú to najmä mladí spotrebitelia, ktorí idú ešte ďalej a sú zvedaví na naše kroky smerom k udržateľnosti životného prostredia.

X Čo im odpovedáte?

Predsa pravdu (úsmev). Budvar sa už 126 rokov varí na tom istom mieste z tých istých, čisto prírodných surovín: z celých hlávok žateckého chmeľu, čistej vody z vlastnej artézskej studne v pivovare a zo svetlého moravského sladovníckeho jačmeňa. Budweiser Budvar Original zreje až 90 dní a exkluzívny Budvar RESERVE dokonca až 200 dní.

Vstupné suroviny sú teda čisto prírodné. Zostáva ešte otázka výstupov.

Som hrdý na to, že český národný pivovar je inovátorom aj v tejto oblasti. Hliníkové fólie na hrdlách fliaš sme vymenili za papierové už pred dvoma rokmi. Budvar pivo nikdy nepredával v PET fľašiach, hoci to je ekonomicky atraktívne. A teraz sme ako prví prišli s papierovými obalmi na 6-balení plechoviek. Touto zmenou ročne ušetríme až 85 ton plastu. Ak si neviete predstaviť takú kopu, skúste si predstaviť 5-tisíc kilometrov dlhú fóliu vo vzdialenosti z Českých Budějovíc do Kanady. Vyššie náklady, ktoré papierové obaly so sebou prinášajú, vnímame v Budvare ako investíciu do životného prostredia. Papierovým balením znížil Budvar ročnú spotrebu plastov o 85 ton.

X Plechovky Budweiser Budvar Original a Budvar 33 v papierových obaloch sú na našich pultoch už pár mesiacov. Ako na ne reagujú slovenskí spotrebitelia?

Prvé ohlasy sú veľmi pozitívne. Obaly sú atraktívne, praktické, skladné, no predovšetkým plne recyklovateľné, čo spotrebitelia oceňujú najviac. Vidieť, že aj slovenským pivárom záleží na tom, v akom stave odovzdáme prírodu ďalším generáciám a Budweiser Budvar im ako prvý dáva možnosť pristupovať k výberu piva aj s ekologickou zodpovednosťou./agentury/

X X X

Revolúcia v Taliansku. Premiérovo bude zápas Serie A pískať žena

Maria Sole Ferrieriová Caputiová sa stane prvou ženou, ktorá bude rozhodovať futbalový zápas Serie A. Stane sa tak v nedeľu, Caputiová povedie duel Sassuola proti Salernitane.

Tridsaťjedenročná Ferrieriová Caputiová minulý rok rozhodovala zápas tímu Serie A v zápase talianskeho pohára. Cagliari vtedy nastúpilo cez Cittadellu. V tomto stretnutí neuznala tri góly.

„Nie je to obyčajný deň, som z neho dojatý,“ povedal Alfredo Trentalange, prezident komisie rozhodcov v Taliansku. „Maria bude debutovať v Serii A po zásluhe pre svoje schopnosti a zručnosti. Po viac ako 110 rokoch zažijeme historický okamih. Ďakujeme všetkým, ktorí v ňu verili. Neposkytujeme žiadne privilégiá, Maria Sole si tento krok zaslúžila,“ dodal Trentalange.

Ferrieriová Caputiová začal rozhodovať pred siedmimi rokmi a o päť rokov neskôr postúpila do treťoligovej Serie C. Minulý rok rozhodovala aj zápas Serie B, pár mesiacov po tom, čo sa Maria Marottaová stala prvou ženou, ktorá rozhodovala zápas druhej ligy v Taliansku, aktuality.sk