Kyjev zaútočil na Saratovskú rafinériu. Britská vláda nedávno tajne dodala Ukrajine ďalšiu zásielku riadených striel Storm Shadow, aby Kyjev mohol pokračovať v útokoch na ciele na území Ruska pred príchodom zimy. Informovala o tom agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje zdroje. V noci na 3. novembra zasiahli jednotky ukrajinských obranných síl na území Ruska Saratovskú rafinériu./agentury/

 Legendárny Sparťan sa topí v problémoch a dlhoch. Vila obávaného útočníka Siegla skončila v exekučnej dražbe

Bývalý futbalista českej Sparty Horst Siegl nemá pokojný odpočinok na športovom dôchodku. Podľa českých médií sa spolu s manželkou Zdenou ocitli vo veľkej finančnej núdzi a bojujú s obrovskými dlhmi.

Dnes 56-ročný bývalý útočník patril v susednom futbalovom Česku k najobávanejším kanonierom. So Spartou získal sedem ligových titulov, v najvyššej súťaži zaznamenal dokopy 134 gólov a v historických tabuľkách strelcov mu patrí druhé miesto za Davidom Lafatou.

V súčasnosti však musí riešiť veľké finančné problémy. Už vlani na jar sa ozval jeden z veriteľov, že manželia Sieglovci mu stále nesplatili 8,5 milióna českých korún. Pre vysoké úroky čiastka postupne narástla až na viac ako 15 miliónov.

K úhrade nedošlo, takže situácia dospela až k uvaleniu exekúcie na manželský pár. Český web tn.cz informoval, že do exekučnej dražby ide aj luxusná vila Sieglovcov v pražských Lipenciach.

 Dražba by sa mala konať 27. novembra a hodnota domu sa odhaduje na zhruba 28 miliónov korún. Peniaze z predaja by mali poslúžiť na splatenie dlhov.

Dražiť sa malo už v októbri, no pre technické problémy sa všetko posunulo. Novembrový termín je pevne daný.

„Každý človek má nejaké problémy. Dražba bola zastavené, neriešte to,“ povedal Siegl bulvárnemu magazínu Blesk.

 Ten u bývalých Sieglových spoluhráčov zisťoval, ako sa jeden z najlepších hráčov v dejinách najvyššej českej futbalovej súťaže vôbec dostal do tejto situácie, kedy spolu s manželkou prakticky prišiel o strechu nad hlavou.

„Veľa o tom neviem, vraj nejaké zlé investície,“ povedal Blesku jeden z bývalých Sieglových spoluhráčov zo slávnej éry Sparty na prelome tisícročí.

„Nechcem to veľmi rozoberať. S chlapcami sme „Sigimu“ ponúkali pomoc, ale on ju odmietol,“ dodal ďalší.

 X X X

GP Žilinka obehal predajne, primátorom dal za pravdu. Šéfovia miest upozornili na ďalší neduh novely

Na ministerstvá chodia už ako na klavír a najnovšie bili na poplach u generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Primátori z Únie miest Slovenska (ÚMS) upozorňujú nielen na nárast drobných krádeží a množstvo posmelených zlodejov, trestná novela podľa nich tiež spôsobila, že zo života na ulici sa stala výhodná činnosť.

 Trio primátorov vychádzalo z budovy prokuratúry oveľa pozitívnejšie naladené než po stretnutí so šéfom justície Borisom Suskom (Smer). Podľa prezidenta ÚMS Richarda Rybníčka sa so Žilinkom zhodli, že Trestný zákon je po roku od novelizácie nevyhnutné upraviť a musí sa doň vrátiť formulácia o opakovaných krádežiach.

„Generálny prokurátor absolútne pochopil naše požiadavky aj situáciu. Zhodli sme sa na jednej kľúčovej veci, že na vnútornej bezpečnosti štátu sa nešetrí,“ podotkol. Myslí si, že by sa nemalo operovať tým, koľko štát vyjde jeden väzeň. „Obyvatelia majú byť chránení pred ľuďmi, ktorí kradnú,“ povedal. „Aj my, aj pán generálny prokurátor, budeme dávať pripomienky k Trestnému zákonu, ktorý je teraz v medzirezortnom pripomienkovom konaní,“ uviedol.

 Žilinka si podľa Rybníčka zisťoval, aká je situácia, aj priamo v teréne. „Rozprával sa s predavačkami v obchodoch, ktoré mu potvrdili, že sa to začína stupňovať a byť vážny problém, začína sa to týkať už aj širšieho okruhu obyvateľov, ktorí začínajú páchať priestupky a kradnúť v obchodoch. Má osobnú skúsenosť s tým, že je to zlé,“ opísal Rybníček.

Šéf prokurátorov stručne zhodnotil, že ho primátori oboznámili s neúnosnou situáciou v mestách. „Poskytli sme informáciu o poznatkoch prokuratúry, možnostiach a konkrétnych krokoch prokuratúry smerujúcich k legislatívnemu riešeniu problému. Zhodli sme sa na potrebe okamžitého, jednoduchého a efektívneho riešenia daného stavu,“ naznačil kroky.

Majitelia obchodu: Zlodeji sa nám smejú do očí. Museli sme navýšiť počet zamestnancov, aby sme ich ustrážili

 Zamykajte si bicykle

Primátor Bratislavy Matúš Vallo ocenil, že so Žilinkom našli zhodu a reagoval aj na víkendové odporúčania podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer). Ten ľuďom poradil, aby sa pred zlodejmi poistili a zamykali si bicykle. Spájanie drobných krádeží s trestnou novelou považuje za zjednodušené, no zároveň pripustil, že počet krádeží narástol.

Vallo si nemyslí, že Gašparov návrh je cesta. „Čo sa týka bezpečnosti, tam má hrať jasnú rolu štát. Nemôže sa zbavovať zodpovednosti. Nechceme, aby SBS vykonávali spravodlivosť alebo ľudia brali spravodlivosť do vlastných rúk. To je cesta, ktorou nikto z nás nechce ísť,“ povedal.

Primátor Nitry Marek Hattas potvrdil, že so Žilinkom sa zhodli na potrebe investovať do novej legislatívy. „Ľudia musia mať rešpekt pred zákonom. Legislatívou sme docielili, že ten rešpekt jednoducho zmizol. Priestupky sa nám dejú v mestách, či už obchodných centrách, alebo na ulici. Vytvára sa tu nebezpečný ekosystém,“ vyhlásil.

Majitelia predajne Placestore odhalili zlodejku pri čine. Policajtom sa priznala, dostala pokutu 40 eur

 Výhodné žiť na ulici

Hattas podotkol, že Gašpar žije v Nitre a mal by navštíviť obchodné centrá a porozprávať sa s predajcami. „Potom sa môžeme rozprávať o pocitovej bezpečnosti. Je tak mimo reality, že má zaslepené politické videnie. Nechce vnímať, že je tu existujúci problém, poukazujú na to primátori od východu na západ. Poďme to vyriešiť,“ apeloval primátor Nitry. Problém podľa neho nastáva aj pri nemajetných ľuďoch, „ktorým nie je čo zobrať“. „Vo výsledku to jediné, čo im môžeme zobrať, je práve sloboda,“ podotkol.

Zákonodarcovia si podľa Rybníčka neuvedomili, že zlodeji stratili rešpekt, lebo zistili, že môžu kradnúť v malom a nič im nehrozí.

„Druhá vec, ktorú si neuvedomujú, ale pre ľudí bez domova, pre ľudí, ktorí sú na ulici a nemajú majetky a chcú kradnúť, z toho urobili pomerne veľkú výhodu. Nemusia pracovať, v podstate stačí kradnúť a dokážu si zarobiť na ulici pár peňazí na to, aby si kúpili alkohol a možno drogy,“ opísal. Novela urobila podľa neho „z bezdomovstva“ výhodnú činnosť. „Akoby sa oplatilo byť na ulici a kradnúť, lebo takto si človek zarobí,“ podotkol.

Na snímke sprava prezident Únie miest Slovenska (ÚMS) a primátor mesta Trenčín Richard Rybníček, viceprezident ÚMS a primátor hlavného mesta SR Bratislavy Matúš Vallo a viceprezident ÚMS a primátor mesta Nitra Marek Hattas počas tlačového brífingu po stretnutí s ministrom spravodlivosti SR Borisom Suskom (Smer-SD) v Bratislave vo štvrtok 30. októbra 2025. Rybníček, Vallo a Hattas diskutovali so šéfom rezortu spravodlivosti o riešeniach v súvislosti so zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v slovenských mestách. FOTO TASR – Jaroslav Novák

Rybníček ako šéf únie vyzval politické strany, aby tému odpolitizovali. Myslí si, že za potrebnú zmenu by mohli zahlasovať všetci poslanci Národnej rady. „Nie je problém priznať si chybu, povedať, že tá aplikácia nefungovala, zmeníme to. Je to úplne v poriadku,“ povedal. Domnieva sa, že na riešení by mohli participovať nielen koalícia, ale aj opozícia, ktorá za zmeny v trestných kódexoch hlasovala v minulom volebnom období.

Minister spravodlivosti B. Susko: Nemyslím si, že vláda urobila pri novele Trestného zákona chyby

 Záplava priestupkov

ÚMS sa pred prokuratúrou míňala so stranou SaS. Opozičníci tam podali trestné oznámenie pre výroky premiéra Roberta Fica (Smer) či šéfa SIS Pavla Gašpara o údajnom štátnom prevrate, čím sa mali dopustiť šírenia poplašnej správy. Kritizovali tiež, že vláda nerieši narastajúcu kriminalitu, a kým pre vymyslený puč zvolávala bezpečnostnú radu, v prípade nárastu krádeží nič nepodnikla.

„Koalícia sa tvári, že to je kampaň samospráv, že ľudia si to vymýšľajú, že podnikatelia alebo obchodné reťazce sa majú chrániť sami,“ uviedol predseda SaS Branislav Gröhling.

Suskova predchodkyňa Mária Kolíková (SaS) podotkla, že nárast priestupkov nemožno vyčísliť, pretože sa nikdy nedokumentovali. „Tie čísla neexistujú. Nie je pravda, ak teraz niekto rozpráva, že vie povedať, aké boli čísla predtým a aké sú teraz. Nikdy sa riadne nedokumentovali,“ priblížila.

Štát podľa exministerky nie je pripravený zvládať záplavu priestupkov po trestnej novele. „To, čo sa udialo, je nevídané. Tu sa skutočne vymenila bezpečnosť nás všetkých za to, aby blízki tejto vládnej koalície unikli pred spravodlivosťou. Obrovská zmena prebehla zo dňa na deň bez pripomienkového konania. Okresné úrady ani polícia na to neboli pripravené,“ povedala v nedeľu na Markíze.

 Budú zametať ulice?

Okrem návratu takzvaného horalkového paragrafu, ktorý sa týkal recidívy drobných krádeží, primátori podľa Valla žiadajú, aby sa znížila hranica medzi trestným činom a priestupkom. „Žiadame viac štátnych policajtov v uliciach, aby sa vrátili záchytky do našich miest a väčšie kompetencie pre naše mestské polície,“ dodal.

Kolíková súhlasí s návratom takzvaného horalkového paragrafu. Opakované krádeže v hodnote 100 až 200 eur by podľa nej mohli byť znova kvalifikované ako trestný čin.

Naopak, Gašpar je proti návratu horalkového paragrafu. Hovorí, že na polícii evidovali tisícky spisov s nevymožiteľnými pokutami. Nárast krádeží by teda riešil alternatívnymi trestami alebo verejnoprospešnými prácami. „Ak niekto potrebuje ukradnúť potravinu, pretože nemá na to, aby si ju kúpil, trest nepomôže. Treba hľadať spôsob, ako týchto ľudí donútiť odpracovať si škodu,“ uviedol v nedeľnom dueli s Kolíkovou.

ÚMS už po stretnutí so Suskom zdôraznila, že ak by mali byť trestom verejnoprospešné práce, rozhodovať by nemali okresné úrady, ale vyššia právna sila. „Páchateľ by jednoznačne musel vykonať verejnoprospešnú prácu, a v prípade, že by ju nevykonal, spáchal by trestný čin a bol by riešený,“ vysvetlil Rybníček./agentury/

X X X

 Slovensko posiela menej elektriny na Ukrajinu, čo za tým stojí?

 Energetická výmena medzi Slovenskom a Ukrajinou zaznamenala historické zmeny. Export elektriny na Ukrajinu výrazne klesol v septembri, zatiaľ čo dovoz po prvý raz prevýšil export.

Toky elektriny na Ukrajinu sa v septembri takmer zastavili. Ešte v auguste odišlo zo Slovenska k našim východným susedom viac ako 100 gigawatthodín (GWh) elektrickej energie, no v septembri sa tento vývoz znížil na necelých 0,2 GWh. Zároveň prvýkrát po dvoch rokoch dovoz elektriny z vojnou zasiahnutej Ukrajiny prevýšil export. Vyplýva to z údajov zverejnených Slovenskou prenosovou elektrizačnou sústavou (SEPS). Štátny prevádzkovateľ prenosovej sústavy priblížil, že pokles tokov bol spôsobený plánovanou odstávkou cezhraničného 400-kilovoltového vedenia Veľké Kapušany – Mukačevo.

„Hlavným dôvodom odstávky bola požiadavka ukrajinského partnera, ktorý na vedení vykonáva rekonštrukčné práce so zámerom zvýšenia spoľahlivosti medzinárodného prenosu elektrickej energie. Odstávka bola z našej strany využitá na pravidelné údržbové práce na vedení, ktoré predstavujú štandardnú technickú údržbu nevyhnutnú pre spoľahlivú prevádzku sústavy,“ uviedla hovorkyňa SEPS Sandra Čičová Kotzigová.

Druhý najväčší odberateľ

Ukrajina je po Maďarsku druhým najväčším odberateľom elektriny zo Slovenska. Vlani na Ukrajinu odišlo spolu 3209 GWh a opačným smerom prúdilo približne 300 GWh. V tomto roku bola situácia podobná. Za prvých deväť mesiacov odišlo na Ukrajinu 2139 GWh a dovoz dosiahol 240 GWh. Najvyššie objemy vývozu zaznamenal SEPS začiatkom roka, keď v januári export prekročil 446 GWh. Vývoz sa v ďalších mesiacoch postupne znižoval.

Slovensko je v posledných rokoch čistým vývozcom elektriny. Vlani export prevýšil dovoz o 2951 GWh a v roku 2023 dokonca o 3419 GWh. Hlavným odberateľom je Maďarsko, do ktorého v tomto roku zo Slovenska pritieklo 10.147 GWh, najviac elektriny, naopak, dovážame z Česka. Väčší dovoz elektriny z Ukrajiny ako vývoz do tejto krajiny evidoval SEPS naposledy v septembri 2023, aktuality.sk

X X X

 Padol riaditeľ Pieninského národného parku. Spochybňoval ministrov nápad so stožiarmi

 Vladimír Kĺč k návrhu Tomáša Tarabu napísal, aby v Pieninách stáli maximálne desaťmetrové stožiare namiesto navrhovaných 25 metrov vysokých.

Správu TASR sme doplnili o ďalšie vyjadrenia o 16.45.

SPIŠSKÁ STARÁ VES: Riaditeľ Správy Pieninského národného parku (PIENAP) Vladimír Kĺč končí vo funkcii. Potvrdil to on sám s tým, že dôvody svojho odvolania nepozná a ani v odvolacom dekréte ich ministerstvo životného prostredia nenapísalo.

„K dnešnému dňu som skončil na pozícii riaditeľa Správy PIENAP-u. Žiadne dôvody neuviedli. Mali sme sedenie s generálnym riaditeľom sekcie ochrany prírody a krajiny Kamilom Kyšeľom, ktorý mi dal dekrét na odvolanie a dôvod neuviedol, že ho nepozná,“ povedal k svojmu odvolaniu Vladimír Kĺč.

Namietal ministrov návrh so stožiarmi

Stalo sa tak iba pár dní po zverejnení Tarabovho kontroverzného zámeru stavania 25 metrov vysokých vlajkových stožiarov v národných parkoch naprieč celým Slovenskom. Ako inšpirácia poslúžil 30 metrov vysoký stožiar pred budovou Národnej rady, ktorý dal vztýčiť vtedajší šéf parlamentu Andrej Danko (SNS) a stál približne 80-tisíc eur.

Michal Kiča, bývalý štátny tajomník na ministerstve životného prostredia (Demokrati) na sociálnej sieti reagoval: „Riaditeľ Vladimír Kĺč poukázal na inú prax napríklad v Poľsku a praktické problémy spojené s týmto bláznivým nápadom zaváňajúcim fake vlastnenectvom. A ješitný Taraba s Kuffom vecné argumenty neznášajú… Pieninský národný park funguje na vysokej úrovni a má výbornú cezhraničnú spoluprácu a je akceptovaný aj miestnymi aktérmi a samosprávami. Neviem si predstaviť odborné zdôvodnenie tejto personálnej výmeny.“

Vladimír Kĺč pre denník Korzár povedal, že indície k jeho odvolaniu dostával už dva roky, teda od nástupu Tomáša Tarabu za ministra životného prostredia. Kĺčovo odvolanie môže tiež súvisieť aj s organizačnými zmenami v správe parku, keďže z rezortu prišiel návrh na zmenu organizačnej štruktúry.

V stanovisku k návrhom vlajkových stožiarov PIENAP pod Kĺčovým vedením navrhol, aby v Pieninách stáli maximálne desaťmetrové stožiare namiesto navrhovaných 25 metrov vysokých.

Vladimír Kĺč podľa Korzára porovnal poľskú stranu parku, ktorú od slovenskej strany delí most: „Je to rovnaký susedný park, fungujeme na rovnakých princípoch. Dunajec je prepojený s poľskou stranou peším mostíkom, tam majú na šesťmetrovom stožiari poľskú vlajku. Neviem si predstaviť, že by sme dali na slovenskú stranu 25-metrový stožiar. Najnavštevovanejšie miesto sú Tri koruny a podľa ich premýšľania by to malo byť tam.“

Obáva sa o ochranu prírody

Vo funkcii šéfa národného parku Vladimír Kĺč pôsobil od roku 2011, v správe pritom pracuje od roku 2002. Zatiaľ nevie, kto ho nahradí, hoci ako potvrdil, nejaké mená sa už k nemu dostali. Podotkol, že sa vždy snažil svoju prácu vykonávať apoliticky v záujme ochrany prírody. Obáva sa, že po jeho odchode sa začnú realizovať zámery, ktoré sa roky pre ochranu prírody zastavovali.

V Správe PIENAP-u aktuálne pracuje 19 ľudí. Kĺč by nerád celkom odišiel z kolektívu, ktorého súčasťou je od roku 2002. „Nechal som tam polovicu profesionálneho života, ale vieme, ako skončili moji kolegovia riaditelia, predložili im také pracovné podmienky, že sa zbalili a odišli. Neviem však teraz potvrdiť, že to bude takto aj u nás, nechcem predbiehať udalosti, uvidíme, čo sa stane,“ uzavrel Kĺč, ktorý za svoj najväčší úspech považuje zvládnutie reformy národných parkov.

Minister poveril vedením nového riaditeľa

V pondelok 3. novembra poobede envirorezort informval, že Pieninský národný park dočasne povedie doterajší riaditeľ Národného parku Slovenský kras Martin Golian. Pozíciou ho poveril minister životného prostredia Tomáš Taraba.

„Jednou z najdôležitejších výziev Goliana na pozícii šéfa rozlohou najmenšieho národného parku na Slovensku je vykonať hospodársky audit a optimalizovať procesy v rámci správy národného parku,“ napísalo ministerstvo životného prostredia.

Martin Golian študoval na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Svoje pracovné a odborné zručnosti rozvíjal od roku 2013 na Okresnom úrade v Rožňave, odbore starostlivosti o životné prostredie. Od mája 2024 vedie Správu Národného parku Slovenský kras.

Obdobná situácia sa nedávno udiala aj v Správe Tatranského národného parku, kde z osobných dôvodov skončil riaditeľ Peter Olexa a minister Tomáš Taraba dočasne poveril vedením národného parku v Tatrách šéfa Národného parku Nízke Tatry Michala Babniča, aktuality.sk

X X X

Poľský premiér sa postavil pred zničené ruské drony a pre Putina nahral jasný odkaz

Poľsko deklaruje, že sa nebojí zostreľovať nepriateľské drony. Premiér Donald Tusk ohlásil miliardy na projekty, ktorých cieľom je posilniť obranu krajiny.

„Takto skončí každý nepriateľský dron, každý ruský dron, ktorý priletí nad poľské územie. Na tom pracujeme. Preto investujeme tie miliardy,“ prihovoril sa poľský premiér Donald Tusk v pondelok obyvateľom prostredníctvom videa zverejneného na sociálnej sieti.

V priestoroch poľskej vojenskej kontrarozviedky Tusk stojí pred zničenými ruskými dronmi, ktoré Poliaci zostrelili začiatkom septembra. „To, čo vidíte za mnou, sú trosky ruských dronov, ktoré dopadli na poľské územie – vtedy, v pamätnú noc z 9. na 10. septembra. Takto skončí každý nepriateľský dron, každý ruský dron, ktorý priletí nad poľské územie,“ povedal.

Premiér zdôraznil, že poľská vláda investuje miliardy do modernej armády a služieb, aby boli naši severní susedia lepšie zabezpečení proti nepriateľským hrozbám zo vzduchu. Narušenie poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi naďalej rieši tamojšia prokuratúra. /aktuality.sk/

X X X

Katar kvôli smernici hrozí stopnutím dodávok LNG do EÚ, americký ropný gigant hovorí o odchode

Katar prestane dodávať skvapalnený zemný plyn (LNG) do Európskej únie, ak únia nenájde spôsob, ako zmierniť alebo zrušiť smernicu o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (CSDDD). Na energetickej konferencii v Abú Zabí to podľa agentúry Reuters oznámil katarský minister energetiky Saad Kaabí.

Na rovnakom podujatí pred dôsledkami uvedenej smernice varoval aj šéf americkej ťažobnej spoločnosti ExxonMobil Darren Woods. Podľa jeho slov by Exxon musel ukončiť svoje podnikanie v EÚ, ak by smernica nadobudla platnosť v súčasnej podobe. „Ak sa nám nepodarí byť úspešnou spoločnosťou v Európe a – čo je ešte dôležitejšie – ak sa pokúsia presadzovať svoju škodlivú legislatívu po celom svete, kde pôsobíme, nebude možné tam naďalej zostať,“ vyhlásil Woods na konferencii ADIPEC v Abú Zabí.

 Katar je po Spojených štátoch druhým najväčším vývozcom LNG na svete. Väčšina katarského exportu smeruje do Ázie, v Európe mu patrí tretie miesto medzi dovozcami LNG s podielom 11 percent. Produkcia v Katare by sa mala v najbližších rokoch zvýšiť. Štátna spoločnosť QatarEnergy, ktorej generálnym riaditeľom je minister Kaabí, začne podľa neho vyrábať prvý LNG v rámci rozšírenia rozsiahleho projektu North Field v polovici budúceho roka. Pôvodne sa to plánovalo ešte na tento rok.

„Po dosiahnutí plnej kapacity by projekt rozšírenia North Field mal do roku 2027 produkovať 126 miliónov ton LNG ročne, čo by zvýšilo produkciu QatarEnergy približne o 85 percent oproti súčasným 77 miliónom ton,“ uviedol Kaabí.

Koncom októbra Kaabí spolu so svojím americkým partnerom Chrisom Wrightom zaslali spoločný list hlavám štátov EÚ. Uviedli v ňom, že smernica predstavuje vážne riziko pre dostupnosť a spoľahlivosť dôležitých dodávok energií pre domácnosti a podniky v celej Európe, ako aj existenčnú hrozbu pre budúci rast, konkurencieschopnosť a odolnosť hospodárstva EÚ.

Právny výbor Európskeho parlamentu v októbri podporil návrhy na zmiernenie smernice, ktoré by sa mali schváliť do konca roka. Podľa Kataru však tieto úpravy neriešia podstatné problémy.

„Podľa môjho názoru to iba zneprehľadňuje text a ešte viac zvyšuje riziko, keďže vytvára väčší priestor na rôzne výklady,“ dodal Woods, ktorého spoločnosť presadzuje úplné zrušenie smernice.

Smernica CSDDD ukladá veľkým podnikom pôsobiacim v EÚ povinnosť overovať, či ich dodávateľské reťazce nevyužívajú nútenú prácu alebo nepoškodzujú životné prostredie. Za porušenie povinností im hrozia pokuty. Členské štáty majú smernicu zapracovať do svojich zákonov do júna 2026. Najväčšie podniky sa ňou budú riadiť už o rok neskôr, stredné o dva roky a najmenšie o tri roky neskôr.

Európska únia sa snaží dodávkami skvapalneného plynu z Kataru a Spojených štátov čiastočne nahradiť výpadok ruského plynu, na ktorý uvalila sankcie po začatí ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. V roku 2024 tvoril LNG 37 percent celkového dovozu zemného plynu do EÚ, pričom dodávky z USA a Kataru predstavovali takmer 60 percent všetkého dovezeného LNG./agentury/

X X X

Smeru sa obhajoba liberalizmu môže vypomstiť. Fico by mal spozornieť

Robert Fico by si mal urobiť vo svojej strane poriadok. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč hovorí úplne niečo iné ako podpredseda NR SR a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Áno, reč je o náraste krádeží v obchodoch. Gašpar opakovane tému zľahčuje a obhajuje liberálny prístup. No Smeru sa príliš veľa liberalizmu môže vypomstiť. Fico by mal spozornieť.

Podpredseda parlamentu tvrdošijne odmieta pripustiť, že za nárast krádeží v obchodoch môže novela Trestného zákona spred dvoch rokov. Poukazuje na rôzne štatistiky. Počet trestných činov klesá. To je možno pravda. No čo sa nachádza v štatistikách, nemusí byť realita. Nie všetko sa do štatistík dostane, pretože obete či postihnutí neraz škodu nenahlásia. To sa týka najmä priestupkov. A práve o ne pri náraste krádeží ide. Ľudia to vidia na vlastné oči, žiadny papaláš ich nemôže opiť rožkom. Gašpar je zatiaľ v politike začiatočník, akoby si ešte neuvedomoval, že nie všetko sa dá prekrútiť a že nie všetkému ľudia uveria.

Má pravdu v tom, že drobné krádeže sa pohybujú okolo 50 eur. Preto by vraj zvýšenie hranice medzi priestupkom a trestným činom zo sumy 266 na 700 eur nič nezmenilo. Čiastočne. Lenže o to vôbec nejde. Ide o recidívu. Keďže už neplatí, že opakovaný priestupok sa rovná trestný čin, zlodeji sa prestali báť. Jednoducho tovar vrátia a idú ďalej.

A k tomu pripočítame nedostatok policajtov, ani pokutu im nemá kto udeliť. A to sa majú policajti kvôli páchateľom ponáhľať do každého obchodu, v ktorom sa niekto pokúsil ukradnúť malú vec? Veď by sa zbláznili. A zlodeji to vedia. Vedia, čo si môžu dovoliť beztrestne kradnúť. Len bývalý vrcholný policajt akoby to nevedel.

Hrať sa na konzervatívcov a navrávať svojim voličom, že liberálny zákon pre zlodejov je v poriadku, to sa môže rovnať politickej samovražde.

A nejde tu len o zlodejov, ktorých pohnútky môžu byť rôznorodé – od sociálnych (pochopiteľné) až po kriminálne (ďalší predaj na internete či drogová závislosť). Ide aj o majiteľov a zamestnancov obchodov. Obchody nerovná sa len obchodné reťazce, ako sa nám snaží niekto nahovoriť. Obchodníci, predavačky si musia dnes oveľa viac strážiť tovar na pultoch. Berie im to čas. Podozrievajú kdekoho, čo určite nepridáva na dobrej atmosfére v tom či onom obchode – nehovoríme iba o potravinách. Dusnejšia atmosféra sa prenáša na bežných zákazníkov, čo môže viesť k ich strate. Myslia vo vláde aj na nich? Aj na bežných ľudí a na ochranu majetku?

Podpredseda Smeru Takáč už pripustil, že zmeny sú nevyhnutné. Gašpar volá po spoločnom riešení – inak kriminalitu nevyriešime. V tom má pravdu. No keď verí, že mestá a médiá problém nafukujú, pričom primátori miest sa stretávajú s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom, ktorý kritizoval zrušenie tzv. horalkového zákona (recidíva) a tiež volá po zmene dotyčných paragrafov, aby hľadali riešenie, je jasné, že Tibor Gašpar nevie, koľká bije. A čo minister spravodlivosti Boris Susko? Tiež si nechce priznať vinu. Iniciatívy vo vláde sa chytá ministerstvo vnútra.

V Hlase asi pochopili, že strkať hlavu do piesku nemá význam. Problém je vypuklý a balamutiť ľudí sa neopláca. Rovnako ako pri transakčnej dani ľudia realitu vidia na vlastné oči. A celá koalícia na čele s Robertom Ficom by sa mala prebudiť. Hrať sa na konzervatívcov a navrávať svojim voličom, že liberálny zákon pre zlodejov je v poriadku, to sa môže rovnať politickej samovražde. Či nevidia v Smere, Hlase a SNS, o koľko im za dva roky klesli preferencie? Báť sa priznať si vinu hrdinské veru nie je./agentury/

X X X

Demokrati: Policajt, ktorý riešil nehodu šéfa SIS Gašpara, náhle v zbore končí

Policajt, ktorý riešil nehodu šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Pavla Gašpara, náhle končí v Policajnom zbore (PZ). Tvrdí to mimoparlamentná strana Demokrati.

 Predseda strany Jaroslav Naď uviedol, že podľa ich informácií policajt dopravného oddelenia z Nitry končí v tomto mesiaci službu v Policajnom zbore. Dôvod odchodu do civilu má byť podľa Demokratov v priamej súvislosti s nehodou šéfa SIS. „Podľa našich informácií je policajt pod obrovským tlakom a ako čestný príslušník PZ SR sa nechce podpisovať pod klamstvá a zahmlievanie, ktoré od začiatku Gašparovu nehodu sprevádzajú. Chcem povzbudiť a vyzvať všetkých slušných policajtov, aby neohli svoj chrbát pred nečestnými podliakmi, ktorí sú, podčiarkujem, len dočasne vo svojich funkciách,“ vyhlásil Naď./agentury/

X X X

 Nemecký kancelár naznačil možnosť repatriácie Sýrčanov v Nemecku

Nemecko zamýšľa nové kroky v repatriácii sankcionovaných migrantov zo Sýrie. Kancelár Merz pozval prezidenta Šaru na rokovanie o tejto otázke.

Nemecký kancelár Friedrich Merz pozval v pondelok nového sýrskeho prezidenta Ahmada Šaru na návštevu Nemecka. Chce s ním hovoriť o plánoch Berlína na vrátenie Sýrčanov do vlasti, ktorí sa dopustili trestných činov. Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.

„Občianska vojna v Sýrii sa skončila. Už neexistujú žiadne dôvody na azyl v Nemecku, čo znamená, že môžeme začať s repatriáciami,“ povedal Merz novinárom.

Vyjadrenia kancelára sú v rozpore so slovami jeho ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula, ktorý minulý týždeň na návšteve Damasku povedal, že sýrski utečenci žijúci v Nemecku sa pravdepodobne v blízkej budúcnosti nevrátia do svojej vojnou zničenej krajiny. Wadephul uviedol, že ho ohromila deštrukcia, ktorú vidno aj takmer rok po páde režimu Bašára Asada. „Je sotva možné, aby tu ľudia žili dôstojne,“ povedal minister na damaskom predmestí Harastá.

Merz prisľúbil, že Nemecko prispeje k obnove Sýrie, no dodal, že vo veľkej miere tomu môžu pomôcť sýrski utečenci, ktorí sa vrátia domov. „Bez týchto ľudí je rekonštrukcia nemožná,“ vyhlásil kancelár. „A tých v Nemecku, ktorí sa odmietnu vrátiť do svojej krajiny, môžeme, samozrejme, v blízkej budúcnosti vyhostiť,“ dodal. V Nemecku koncom augusta podľa oficiálnych údajov žilo približne 951 400 sýrskych občanov, z nich 920 s príkazom na deportáciu, aktuality.sk

X X X

 Vysielať alebo nie? V Rusku kulminuje spor pred olympiádou. Hokejová legenda rozpráva o zrade

Po dvanástich rokoch sa na olympijskú scénu vracajú najlepší hokejisti sveta a oni pritom nebudú.

 Vjačeslav Fetisov a Peter Šťastný sa promo akcii NHL.

V Rusku silnie otázka: Tak na čo vlastne vysielať olympiádu v Miláne?

Rusi, ktorí štvrtým rokom vedú okupačnú vojnu voči Ukrajine a z toho dôvodu majú zákaz reprezentovať v akomkoľvek tímovom športe, do poslednej chvíle dúfali, že dostanú výnimku.

Týkalo sa to najmä hokejistov. Hráči ako Alexander Ovečkin, Jevgenij Malkin či Sergej Bobrovskij mali dostať poslednú možnosť zahrať si v reprezentačnom drese na olympiáde.

Lenže ruská politika smerom k vojne sa nemení a rovnaký neoblomný zostal aj Medzinárodný olympijský výbor.

 Napadnutie susednej krajiny za pomoci vojenských síl je porušenie Olympijskej charty a Rusi, rovnako ako vlani v Paríži, budú v Miláne chýbať.

Výnimkou sú individuálni športovci, ktorí môžu štartovať pod neutrálnym statusom, bez vlajky a hymny. Zatiaľ ich veľa nie je, Rusko má potvrdených troch športovcov.

Sú to krasokorčuliari Adelia Petrosjanová, Peter Gumennik a skialpinista Nikita Filipov. Do ruskej výpravy by ešte malo pribudnúť niekoľko rýchlokorčuliarov – klasických i na krátkej dráhe.

Vlaňajšie olympijské hry v Paríži sa v Rusku na národných kanáloch nevysielali.

Rozhoduje o tom televízia Match TV ako držiteľ práv. Predtým práva na vysielanie OH a ZOH v Rusku vlastnila spoločnosť Telesport, ktorá vyhlásila bankrot.

 Menej ako 100 dní do začiatku športového sviatku v Miláne a Cortine d’Ampezzo nie je isté, aký bude verdikt Match TV smerom k ZOH 2026.

„Match TV zváži možnosť vysielania olympijských hier v Taliansku na základe ekonomickej uskutočniteľnosti a konečného zoznamu ruských športovcov,“ povedal pre RBC generálny producent vysielateľa Alexander Taščin.

Otázka vysielať či nevysielať rozpoltila aj športovú verejnosť a politikov. Medzi tých, ktorí olympiádu v TV nechcú, patrí olympijský šampión v biatlone Dmitrij Vasiliev.

„Vysielať olympiádu je nákladné. Bude tam len zopár našich športovcov a bude len málo ľudí, ktorí sa budú chcieť na to pozerať. Tí, ktorí naozaj chcú sledovať olympiádu, nájdu spôsob, ako to urobiť cez internet – žiadny problém.

Nemali by sme platiť ľuďom, ktorí nás nechcú pustiť na olympiádu,“ vyhlásil Vasiliev pre ruský portál Sport Express.

V podobnom duchu sa vyjadrila aj hokejová legenda Viačeslav Fetisov, terajší politik.

„Nepozeral som olympiádu v Paríži a nebudem ani tú v Miláne. Ani MS som nesledoval. Neviem, na čo je to vysielané. Je neprijateľné, aby som sa pozeral hry, na ktorých nás nechcú. Je to niečo ako zrada,“ vravel bývalá obraca.

Bývalá krasokorčuliarka, teraz tiež poslankyňa Irina Rodninová, porovnala olympiádu s futbalom.

„Európsky futbal vysielajú na všetkých kanáloch, hoci náš tím tam už dlho nebol. Prečo potom nemôžu vysielať olympijské hry? Futbal môžu a iné športy nie? To nedáva logiku. Ak olympiáda bude v TV, budem pozerať,“ reagovala Rodninová.

Zimné olympijské hry v Miláne sa uskutočnia 6. – 22. februára 2026 v talianskych mestách Miláno a Cortina d’Ampezzo./agentury/

X X X

Prezident vetoval novelu zákona o hazardných hrách, odporúča ju neschváliť. Huliak nesúhlasí

Prezident Peter Pellegrini v pondelok nepodpísal novelu zákona o hazardných hrách a vrátil ju Národnej rade na opätovné prerokovanie. Poslancom odporúča neprijať právnu normu ako celok. Hlava štátu považuje schválenú novelu za neprípustný zásah do ústavného práva na územnú samosprávu, autonómiu obcí, miest a ich výkonu verejnej moci, vrátane dodržiavania princípu právnej istoty.

TASR03.11.2025 16:33 , aktualizované: 21:00

„Zvrchovaným držiteľom moci na Slovensku je občan. Občania na mnohých miestach Slovenska či už priamo v miestnom referende, alebo prostredníctvom svojich volených zástupcov dali jasne najavo, že si hazard vo svojej obci alebo meste neželajú. Schválený zákon napriek svojim dodatočným úpravám v parlamente nedáva garanciu, že vôľa občanov bude plne rešpektovaná,“ zhodnotil Pellegrini.

 Naopak, zákon by podľa neho umožnil prevádzkovanie kasín aj v obciach, ktoré to na základe všeobecne záväzných nariadení svojich obecných zastupiteľstiev výslovne odmietajú. Schválené znenie zákona neodstránilo jeho pôvodný cieľ, ktorým je znegovať autonómne rozhodnutia samospráv a zvrátiť už prejavenú zvrchovanú vôľu obyvateľov miest a obci, zdôraznil prezident.

Huliak nesúhlasí

Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nezávislý) nesúhlasí s rozhodnutím prezidenta SR Petra Pellegriniho, ktorý v pondelok vrátil novelu zákona o hazardných hrách Národnej rade (NR) SR na opätovné prerokovanie a odporučil ju neprijať ako celok. Novelu presadzovalo práve Ministerstvo cestovného ruchu a športu.

„Nemôžem súhlasiť s postojom pána prezidenta k novele zákona o hazarde. Rešpektujem síce jeho rozhodnutie, uvedomujem si, že téma hazardu je spoločensky veľmi citlivá, ale na druhej strane v čase konsolidácie nechať ležať na zemi 100 miliónov eur za nové licencie a ďalších 300 miliónov eur na dodatočnom odvode z hazardu je pre Stranu vidieka neprípustné,“ uviedol v reakcii Huliak.

Avizoval, že bude ďalej robiť všetko preto, aby štát mal 100 % kontrolu nad hazardom a zisky z neho skončili nie na účtoch finančných skupín, ale v štátnej kase. „Vážení koaliční partneri, populizmus v tomto prípade absolútne nie je na mieste,“ dodal Huliak.

 Poslanci NR SR schválili novelu zákona o hazardných hrách 23. októbra. O novele rokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Za návrh hlasovalo 71 zo 78 prítomných zákonodarcov, zdržali sa poslanci koaličnej SNS. Opoziční poslanci sa hlasovania pre nesúhlas s návrhom nezúčastnili.

Novela z dielne Ministerstva cestovného ruchu a športu, pod ktoré patrí národná lotériová spoločnosť Tipos, reagovala podľa ministerstva na potrebu zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu reguláciou výšky odvodov z hazardných hier a rovnako aj na potrebu úpravy zákona vyplývajúcu z aplikačnej praxe. Tipos by mohol okrem iného na jej základe prevziať platné licencie od prevádzkovateľov kasín a ďalej ich prevádzkovať.

V záverečnom hlasovaní odsúhlasili poslanci viaceré koaličné pozmeňujúce návrhy. Mala sa zaviesť povinnosť predložiť vyjadrenie mesta alebo obce s ďalším umiestnením kasína pri prevode licencie na národnú lotériovú spoločnosť. Kasíno by bolo možné prevádzkovať výlučne v tej istej obci./agentury/

X X X

 Nemecký kancelár naznačil možnosť repatriácie Sýrčanov v Nemecku

 Nemecko zamýšľa nové kroky v repatriácii sankcionovaných migrantov zo Sýrie. Kancelár Merz pozval prezidenta Šaru na rokovanie o tejto otázke.

Nemecký kancelár Friedrich Merz pozval v pondelok nového sýrskeho prezidenta Ahmada Šaru na návštevu Nemecka. Chce s ním hovoriť o plánoch Berlína na vrátenie Sýrčanov do vlasti, ktorí sa dopustili trestných činov. Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.

„Občianska vojna v Sýrii sa skončila. Už neexistujú žiadne dôvody na azyl v Nemecku, čo znamená, že môžeme začať s repatriáciami,“ povedal Merz novinárom.

Vyjadrenia kancelára sú v rozpore so slovami jeho ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula, ktorý minulý týždeň na návšteve Damasku povedal, že sýrski utečenci žijúci v Nemecku sa pravdepodobne v blízkej budúcnosti nevrátia do svojej vojnou zničenej krajiny. Wadephul uviedol, že ho ohromila deštrukcia, ktorú vidno aj takmer rok po páde režimu Bašára Asada. „Je sotva možné, aby tu ľudia žili dôstojne,“ povedal minister na damaskom predmestí Harastá.

Merz prisľúbil, že Nemecko prispeje k obnove Sýrie, no dodal, že vo veľkej miere tomu môžu pomôcť sýrski utečenci, ktorí sa vrátia domov. „Bez týchto ľudí je rekonštrukcia nemožná,“ vyhlásil kancelár. „A tých v Nemecku, ktorí sa odmietnu vrátiť do svojej krajiny, môžeme, samozrejme, v blízkej budúcnosti vyhostiť,“ dodal. V Nemecku koncom augusta podľa oficiálnych údajov žilo približne 951 400 sýrskych občanov, z nich 920 s príkazom na deportáciu, aktuality.sk

X X X

Našli sme desaťtisícové odmeny na ministerstvách. Pozrite si rebríček ministrov a prehľad ľudí, ktorým rozdávali najviac

Niektorí ministri na odmenách šetrili, iní rozdávali desaťtisíce.

Keď minister financií Ladislav Kamenický zo Smeru v septembri predstavoval nový konsolidačný balíček, vyriekol slová, ktoré sa stali terčom vtipov a zároveň symbolom šetrenia štátu na strane občanov.

Minister oznamoval, že štát síce zdvihne DPH na vybrané potraviny s vyšším obsahom cukru, no zároveň ubezpečoval, že ak si ľudia budú variť džemy doma, opatrenie sa ich nijako nedotkne. Len tri mesiace predtým Kamenický podpísal tučné odmeny svojim najbližším ľuďom.

Nielen Kamenického spolupracovníci nie sú odkázaní na to, aby si doma varili lekváre. Aktuality.sk si cez infozákon vypýtali údaje o prémiách, ktoré na jednotlivých rezortoch ministri vyplácali svojim štátnym tajomníkom, šéfom služobných úradov a riaditeľom kancelárií. Kompletné údaje nám poskytlo jedenásť rezortov.

Len od januára do augusta si niekoľko desiatok ľudí medzi sebou rozdelilo zhruba 381-tisíc eur. Na niektorých ministerstvách sa šetrí, inde si k výplatám prilepšili aj o desiatky tisíc eur. Rebríček rezortov sme zostavili vzostupne.

11. Ministerstvo životného prostredia – 3200 eur

Minister Tomáš Taraba patrí k tým, ktorí na prémiách šetrili. Štátni tajomníci Štefan a Filip Kuffovci si v máji prilepšili o 800 eur. Rovnakú sumu k výplate dostali generálny tajomník služobného úradu a riaditeľ kancelárie ministra.

Išlo o odmenu, ktorá sa v máji rozdávala na všetkých ministerstvách pri príležitosti letných dovoleniek. Taraba teda svojim neudelil nič navyše. Zároveň platí, že veľké odmeny sa zvyknú vyplácať aj ku koncu roka, suma 3200 eur tak ešte nemusí byť konečná./agentury/

 X X X

 Našli sme desaťtisícové odmeny na ministerstvách. Pozrite si rebríček ministrov a prehľad ľudí, ktorým rozdávali najviac

 Niektorí ministri na odmenách šetrili, iní rozdávali desaťtisíce.

Keď minister financií Ladislav Kamenický zo Smeru v septembri predstavoval nový konsolidačný balíček, vyriekol slová, ktoré sa stali terčom vtipov a zároveň symbolom šetrenia štátu na strane občanov.

Minister oznamoval, že štát síce zdvihne DPH na vybrané potraviny s vyšším obsahom cukru, no zároveň ubezpečoval, že ak si ľudia budú variť džemy doma, opatrenie sa ich nijako nedotkne. Len tri mesiace predtým Kamenický podpísal tučné odmeny svojim najbližším ľuďom.

Nielen Kamenického spolupracovníci nie sú odkázaní na to, aby si doma varili lekváre. Aktuality.sk si cez infozákon vypýtali údaje o prémiách, ktoré na jednotlivých rezortoch ministri vyplácali svojim štátnym tajomníkom, šéfom služobných úradov a riaditeľom kancelárií. Kompletné údaje nám poskytlo jedenásť rezortov.

Len od januára do augusta si niekoľko desiatok ľudí medzi sebou rozdelilo zhruba 381-tisíc eur. Na niektorých ministerstvách sa šetrí, inde si k výplatám prilepšili aj o desiatky tisíc eur. Rebríček rezortov sme zostavili vzostupne.

11. Ministerstvo životného prostredia – 3200 eur

Minister Tomáš Taraba patrí k tým, ktorí na prémiách šetrili. Štátni tajomníci Štefan a Filip Kuffovci si v máji prilepšili o 800 eur. Rovnakú sumu k výplate dostali generálny tajomník služobného úradu a riaditeľ kancelárie ministra.

Išlo o odmenu, ktorá sa v máji rozdávala na všetkých ministerstvách pri príležitosti letných dovoleniek. Taraba teda svojim neudelil nič navyše. Zároveň platí, že veľké odmeny sa zvyknú vyplácať aj ku koncu roka, suma 3200 eur tak ešte nemusí byť konečná, aktulity.sk