Cieľom Putinova ropa. Ako to pocítia Slováci? Už ani jeden barel ruskej ropy nepríde do európskych prístavov. Od pondelkovej polnoci totiž začali platiť doteraz najtvrdšie sankcie proti Moskve.

V platnosti je embargo na dovoz ruskej ropy po mori, na ktorom sa dohodli európski lídri v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine. Sú to práve príjmy z predaja ropy, ktoré umožňujú ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi viesť na Ukrajine vojnu.

V praxi to bude znamenať, že od pondelka Európska únia (EÚ) prestáva nakupovať ruskú ropu prepravovanú po mori, na ktorú pripadalo 94 percent všetkej ruskej ropy dovážanej členskými krajinami únie. Zvyšok ide tranzitom cez ropovod Družba. Severnou vetvou prúdi ropa do Poľska a Nemecka, tou južnou na Slovensko, do Maďarska či do Česka.

 Embargom na ruskú ropu dovážanú po mori sa kroky únie proti Moskve nekončia. Únia začiatkom roka ešte pritvrdí a od 5. februára 2023 potom zastaví dovoz ruských ropných produktov. Trh sa ruskou ropou predzásobil, takže ceny benzínu a nafty na čerpačkách zatiaľ neporastú.

Embargo sa zásobovania Slovenska ruskou ropou podľa ministra hospodárstva Karla Hirmana zásadným spôsobom nedotkne. „Ak nás niečo ohrozuje, sú to ruské útoky na Ukrajinu. Majú priamy vplyv na prepravu ruskej ropy cez Ukrajinu až k nám. Ak nás niekto ohrozuje, tak sú to Putinove rakety, ktoré dopadajú na ukrajinskú infraštruktúru,“ vyhlásil minister.

Poukazoval na problém, ktorý môže nastať s čerpadlami poháňajúcimi ropu v ropovode. Čerpadlá sú poháňané elektrickou energiou a práve na energetickú infraštruktúru Rusko na Ukrajine útočí. Ak nebude elektrina na Ukrajine, čerpadlá nepôjdu a ropa k nám cez Ukrajinu nepritečie.

Dvojitá rana

Spolu s embargom začal v pondelok platiť aj strop na cenu ruskej ropy, na ktorom sa dohodli najvyspelejšie ekonomiky sveta, teda skupina G7 spolu s EÚ a Austráliou. Okolo 70 až 85 percent ruského exportu ropy sa transportuje tankermi. Opatrenie bude zamerané na tankery či poisťovacie spoločnosti. Cieľom je zabrániť, aby dopravné či poisťovacie firmy manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete a predávala sa nad cenovým stropom 60 amerických dolárov za barel.

 Ako bude cenový strop fungovať? Princíp je jednoduchý. Ruská ropa bude môcť byť prevážaná do iných krajín tankermi krajín G7 či európskymi tankermi len v prípade, ak ju prepravca kúpi v súlade s cenovým stropom. Kľúčové prepravné či poisťovacie spoločnosti patria krajinám G7, to znamená, že pre Moskvu bude zložité predať ropu nad stanoveným cenovým stropom. Zjednodušene, Rusko nemá prepravné kapacity, teda dostatok tankerov na to, aby dokázalo predávať svoju ropu nad stanoveným cenovým stropom.

Strop na úrovni 60 dolárov za barel sa bude skúmať do polovice januára. Potom sa bude prehodnocovať každé dva mesiace. Cieľom je držať strop minimálne päť percent pod priemernou trhovou cenou.

Slovnaft urýchlene nahrádza ruskú ropu

Slovensko má z embarga výnimku. Z pôvodných troch rokov bol čas skrátený na jeden rok. Počas neho prejde bratislavská rafinéria Slovnaft transformáciou, aby vedela spracovávať aj inú než ruskú ropu. Na tom už v Slovnafte pracujú. „Aktuálne sme v procese testovania rôznych zmesí rôp, tak, aby sme splnili nové podmienky, ktoré vytvoria sankcie. Rok 2023 z tohto pohľadu nebude jednoduchý a komplikácie pri spracovaní sa môžu ukázať až počas samotnej prevádzky,“ vysvetľuje pre Pravdu hovorca Slovnaftu Anton Molnár. Slovensko je dnes vďaka Slovnaftu v produkcii palív sebestačné.

Slovnaft je jedinou exportnou rafinériou v regióne a okolité krajiny zásobuje ropnými produktmi. Keďže sa pre jej zloženie z ruskej ropy vyrába prevažne nafta, pre ďalší vývoj cien nafty bude kľúčové, či Európa vie dostatočne nahradiť dovozy tohto produktu z Ruska, keďže je v jeho produkcii nesebestačná a ročne sa bežne do EÚ dovážalo 25 miliónov ton nafty. „Európa patrí vo svete medzi najväčších konzumentov nafty. Preto bude dôležité, ako sa bude vyvíjať dopyt v období, keď väčšina krajín, ako i firiem sa postupne pripravuje na obdobie recesie, počas ktorej prirodzene klesá dopyt po nafte,“ vysvetľuje Molnár.

Európa sa snažila ešte pred začiatkom platnosti embarga predzásobiť ruskou ropou a ropnými produktmi. Analytik J&T banky Stanislav Pánis vysvetľuje, že výpadok ruskej ropy môže byť nahradený najmä americkou, kazašskou, nórskou ropou, ako aj dovozmi z arabských krajín. Práve arabskú ropu testuje aj Slovnaft. V poslednom období otestovali počas niekoľkých dní až sto percent spracovania takejto alternatívnej ropy. Ich cieľom je si zachovať podobný produktový mix a efektivitu ako majú v súčasnosti, keď vďaka ruskej rope vyrábajú prevažne naftu.

Ruské vyhrážky

O bolestivých dosahoch embarga a cenového stropu pre ruskú ekonomiku svedčia aj vyjadrenia ruských predstaviteľov. Tí sa stihli Európe už vyhrážať. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev na sociálnej sieti naznačil, že Západ túto zimu zamrzne. „To, čo je dobré pre Rusa, je smrť pre Nemca,“ napísal s odkazom na zimu. „Jedna vec je jasná, pre spotrebiteľov z toho nebude nič dobré, to je isté. Tak nech si urobia zásoby pálenky, paplónov a ohrievačov vody,“ dodal.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že tento krok neovplyvní kroky Moskvy pokračovať podľa jeho slov v špeciálnej vojenskej operácii. Vyslanec Ruska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Michail Ulianov ešte cez víkend na sociálnej sieti vyhlásil: „Počnúc týmto rokom bude Európa žiť bez ruskej ropy.“ Moskva podľa jeho slov nebude dodávať ropu do krajín, ktoré podporia cenový strop.

Vyjadrenie ruských predstaviteľov o tom, že Západ v zime zamrzne, nekorešponduje s realitou. Údaje bruselského think-tanku Bruegel ukazujú, ako sa Európe od začiatku vojny podarilo od ruských energetických nosičov odstrihnúť. Zatiaľ čo pred rokom tvoril ruský plyn niečo vyše 40 percent celkových dodávok do únie, v súčasnosti je to už len menej ako sedem percent. To znamená, že Európska únia už nie je odkázaná len na ruský plyn a dokáže si zabezpečiť dodávky aj z iných krajín./agentury/

X X X

Dlhé rady a niektoré čerpačky bez nafty a benzínu. Karta sa obrátila, Maďari chodia tankovať na Slovensko

Do nedele večera sa v Budapešti a na viacerých miestach Maďarska minuli pohonné látky, z prihraničných regiónov začali motoristi chodiť tankovať na Slovensko, kde za liter benzínu platili 1,7 eura. Konštatoval to v pondelok server telex.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

 Pri čerpacích staniciach sa začali tvoriť rady čakajúcich už minulý piatok. Väčšina z nich chcela natankovať palivo za zastropované ceny, ktorého predávané množstvo začali v Maďarsku limitovať, avšak na viacerých čerpacích staniciach obmedzili množstvo pohonných látok aj v prípade benzínu a nafty s trhovou cenou, píše server napi.hu.

V piatok sa v Maďarsku začala šíriť SMS správa, podľa ktorej už v sobotu mal byť zrušený cenový strop na pohonné látky, čo mohlo spôsobiť paniku. Problémy s dodávkami pohonných látok sa však v skutočnosti začali už predtým, dodáva napi.hu.

Maďarská vláda s platnosťou od 15. novembra 2021 nariadila úradnú cenu základných druhov pohonných látok vo výške 480 forintov (1,17 eura) za liter. Od 30. júla regulované ceny môžu využívať iba súkromné vozidlá s maďarským evidenčným číslom, poľnohospodárske stroje a taxíky./agentury/

X X X

Hra o moc sa začala. Hegerova vláda stojí na nášľapných mínach, jej osud je v rukách niekoľkých poslancov

 Poslanci budú už o niekoľko dní rozhodovať o osude vlády. Strana SaS sa pri zbieraní podpisov na zvolanie mimoriadnej schôdze spojila s poslancami Hlasu, za čo si od členov koalície vyslúžila kritiku. Lídri bývalej štvorkoalície sa s opozíciou navzájom obviňujú, kto bude mať väčší podiel viny na možnom návrate mafie či lídra Smeru Roberta Fica k moci, ale aj z toho, kto s kým obchoduje.

 Hlasovanie o odvolávaní premiéra Eduarda Hegera však nie je jediná nášľapná mína, ktorej menšinová vláda aktuálne čelí a na ktorej môže padnúť. Poslanci si dávajú podmienky, za akých sú ochotní hlasovať za štátny rozpočet. Problémom sú aj rôzne názory na novelu Trestného zákona i Trestného poriadku, posilnenie právomoci advokátov pri policajných raziách a do popredia sa dostáva aj sporný paragraf 363.

VIDEO Napätie medzi OĽaNO a Sme rodina? Koaličná rada bude riešiť posilnenie právomocí advokátov pri policajných raziách

Vláda je na tenkom ľade

Vláda a poslanci sa mali po vyriešení problémov s lekármi naplno venovať tomu, aby prešiel štátny rozpočet, no situáciu minulý týždeň zamotali liberáli. Po odvolávaní ministra vnútra Romana Mikulca, ktorý sa musel obhajovať už ôsmykrát, oznámili, že podávajú návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze o vyslovení nedôvery premiérovi Hegerovi a celej vláde. Okamžite sa strhla lavína reakcií a pozornosť sa aktuálne sústreďuje nielen na to, aby Slovensko neskončilo v rozpočtovom provizóriu, ale aj na to, či má vláda dôveru poslancov.

Už teraz je jasné, že aj keď sa nikto obchodovať oficiálne nechystá, bez systému „niečo za niečo“ to nepôjde. Podpredseda parlamentu Peter Pčolinský (Sme rodina) a minister financií Igor Matovič hovoria, že cieľom je vytvoriť progresívnu vládu, podľa lídra OĽaNO riadenú prezidentkou.

Relatívne jasný je zatiaľ postoj strán SaS, Smer, Hlas a troch nezaradených poslancov okolo Tomáša Tarabu. Všetci budú hlasovať za pád vlády. O niečo nejasnejšie je to v prípade Martina Borguľu zo Sme rodina, ktorého hlas by mohol o všetkom rozhodnúť. „Ak sa pán minister nezbalí sám, alebo ak nebude odvolaný, alebo ak premiér Heger nenájde v sebe toľko sebareflexie, že ho stiahne z obehu ako starú stokorunáčku a následne príde návrh na vyslovenie nedôvery samotnému premiérovi, tak budem (pravdepodobnosť hraničiaca s istotou) hlasovať za odvolanie samotného Hegera!“ napísal na sociálnej sieti. Pre Pravdu niekoľkokrát zopakoval, že platí všetko, čo napísal v statuse, a aj keď ho chce jeho stranícky šéf Boris Kollár presviedčať, nemá podľa poslanca ani veľmi o čom.

Svoje podmienky povedal aj Taraba. „Ak by došlo k hlasovaniu o Hegerovi, my ten návrh podporíme, ale s tým, že budem od Borisa Kollára žiadať, aby nechal v parlamente svoj zákon o predčasných voľbách alebo budeme žiadať od sasky, aby podporila zmenu ústavy,“ skonštatoval. Otázne je zatiaľ aj to, ako budú hlasovať ďalší nezaradení poslanci.

 Tomáš Valášek (PS) bude k hlasovaniu pristupovať tak, že i keď formálne ide o Hegerovu vládu, v skutočnosti je to vláda Kollára a Matoviča. V diskusnej relácii Na telo TV Markíza to povedal predseda PS Michal Šimečka s tým, že finálne sa ešte poradia na predsedníctve strany. Jeho postoj však bude jasný a „nezdrží sa ani sa nezabudne niekde v električke“. Ak by za odvolanie hlasovala celá opozícia vrátane kotlebovcov a nezaradených poslancov Republiky, pridal by sa Martin Borguľa, v parlamente by sa našlo potrebných 76 hlasov na odvolanie. Aj keď takmer všetci odmietajú akékoľvek obchody, je jasné, že v parlamente bude prebiehať boj o každý jeden hlas, a to aj v prípade koaličných poslancov.

Vládu by naopak teoreticky mohlo podporiť 73 poslancov z OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí a exkoaliční poslanci Martin Klus, Katarína Hatráková a Ján Mičovský. Ak by sa k podpore pridali napríklad aj Martin Čepček, Tomáš Valášek či Miroslav Kollár, vláda by mohla prežiť.

Prejde rozpočet?

Vláda však stále nedoriešila otázku, čo so štátnym rozpočtom, s ktorým majú problém aj niektorí koaliční poslanci. Občiansko-demokratická platforma (ODP), ktorú tvorí desať nespokojných poslancov v rámci hnutia OĽaNO, si pri podpore stanovila dve podmienky. Kompenzáciu samosprávam za daňový bonus a zavedenie výdavkových limitov, prípadne taká dohoda s Európskou komisiou (EK), vďaka ktorej nebude ohrozené čerpanie peňazí z plánu obnovy. Prvá podmienka sa už začína plniť, keďže minulý týždeň jeden z členov platformy Kristián Čekovský informoval, že už existuje predbežná dohoda.

Čo sa týka výdavkových limitov, predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš pripustil diskusiu o zmenách v rozpočte a zároveň oznámil, že prebiehajú rokovania s Európskou komisiou, aby výdavkové limity neboli potrebné. Šipoš zároveň garantoval, že koalícia nebude kupovať žiadne hlasy na schválenie rozpočtu.

Pri rozpočte však prekvapila najmenšia strana v menšinovej koalícii, ktorá už s troma poslancami nemá ani vlastný klub. Šéfka Za ľudí Veronika Remišová oznámila, že chce, aby boli dva opozičné návrhy Tomáša Tarabu, ktoré sa týkajú zmeny Trestného zákona aj Trestného poriadku, preradené pred hlasovanie o rozpočte a odmietnuté. Pri rozpočte sa totiž podľa nej začínajú „šíriť šumy“, že hlasovanie o ňom by mohlo byť zobchodované za zníženie trestných sadzieb za ekonomické trestné činy. „Takáto legislatíva by bola snom všetkých podvodníkov,“ upozornila Remišová.

 Apelovala na to, aby koalícia neschválením týchto zákonov ukázala, že k žiadnemu obchodovaniu s protikorupčnými hodnotami na Slovensku nedochádza. Podľa jej straníckeho kolegu Juraja Šeligu sú Tarabove návrhy v rozpore s programovým vyhlásením vlády aj s koaličnou zmluvou. „Naša podmienka vychádza z obáv, že by niekto z poslancov koalície chcel podporovať opozičný boj proti právnemu štátu a pomoc tzv. bielym golierom. Rozpočet pomoci ľuďom nesmie znamenať beztrestnosť ,našim‘ ľuďom,“ komentoval Šeliga.

Táto požiadavka však nebude až tak jednoducho splniteľná. „Prečo by som mal s niekým rokovať,“ reagoval Kollár a vytiahol príklad Dzurindovej vlády, o ktorej sa písalo ako o vláde, ktorá kupčila s poslaneckými hlasmi. „Keď takto budú pokračovať ďalej, tak budeme o tejto vláde hovoriť, že bola nie kupčená, ale vydieraná, že vydierame poslancov rôznymi tlakmi,“ povedal líder Sme rodina. „Šak nehlasujte, povedzte ľuďom, že my kvôli nejakému Tarabovi vám nedoručíme lacnú elektrickú energiu, 14. dôchodok, nepomôžeme vám s nízkymi cenami plynu, lebo sa nám to nepáči. Prepáčte, takéto vydieranie odmietam,“ dodal na adresu požiadaviek Za ľudí.

Taraba obchody odmieta. „Viete čo, mňa urážajú názory o ,zobchodovaní‘. Ak chce niekto podporiť naše zákony, nech ich podporí, lebo sú dobré a sú pre ľudí, to je môj odkaz do koalície,“ skonštatoval pre Pravdu. Už predtým sme však boli v parlamente svedkami toho, keď Taraba a Kuffovci podporili koalíciu a následne prešli niektoré z ich zákonov. K splneniu tejto podmienky sa pridali aj poslanci platformy ODP. Či členov ODP uspokojí čiastočné splnenie jednej požiadavky, alebo sa vzoprú Matovičovi, s ktorého politikou nesúhlasia, a rozpočet nepodporia, je zatiaľ otázne. Rozpočet neplánuje podporiť ani SaS. Smer by podporil štátny rozpočet, no podmieňuje to jeho úpravou a predčasnými voľbami.

Dusno sa nekončí

Aby toho v koalícii nebolo málo, má byť podľa Denníka N medzi OĽaNO a Sme rodina dusno aj pri posilňovaní právomoci advokátov pri policajných raziách, respektíve domových prehliadkach. Poslanci Sme rodina tento návrh iniciovali najmä pre raziu NAKA v advokátskej kancelárii, ktorej spolumajiteľom je obhajca exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Zástupca Slovenskej advokátskej komory by mal mať možnosť vyšetrovateľom na mieste zakázať vziať niektoré dokumenty. Argumentom poslancov je najmä mlčanlivosť. Parlamentom už síce zákon prešiel v prvom čítaní, no podľa poslanca OĽaNO Lukáša Kyselicu to nie je dobrý návrh. Prekvapený z neho bol aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Roman Mikulec čelil 15. novembra ôsmemu pokusu o odvolávanie

Podľa poslanca Györgya Gyimesiho (OĽaNO) budú tento zákon riešiť aj na koaličnej rade. „Určite to nie je také napätie, ako vykresľujete, ale áno, máme na tento zákon iný pohľad ako Sme rodina a budeme to riešiť na koaličnej rade. Iný pohľad máme aj na znižovanie trestov, ale aj úpravu paragrafu 363. Nie je to nič, na čom by mala táto koalícia padnúť,“ povedal pre Pravdu.

Pre menšinovú vládu bude hlasovanie o dôvere veľkou skúškou. SaS hovorí, že uvidíme, kto s kým vládne a takisto odmietajú, že by niekoho presviedčali, aby hlasoval za pád vlády. Podľa premiéra Hegera i financmajstra Matoviča sa tým len vydláždi cesta pre predčasné voľby a návrat mafie.

Ožíva aj paragraf 363

Jedným z problémov by sa mohol stať opäť sporný paragraf 363, ktorý sa do centra diskusií dostal opäť po tom, čo generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil obvinenie štyrom ľuďom vrátane lídra Smeru Roberta Fica a jeho bývalej dvojky Roberta Kaliňáka v kauze Súmrak. Za výrazné oklieštenie právomocí šéfa prokuratúry sa ešte ako ministerka spravodlivosti zasadila najmä Mária Kolíková. Podľa nej sa Žilinka správa ako sudca. Už dva návrhy na úpravu paragrafu dostali stopku.

Poslanec Juraj Šeliga dokonca žiadal, aby bol za toto svoje rozhodnutie Žilinka disciplinárne stíhaný. Ak je tu odborná polemika o využívaní paragrafu 363 Trestného poriadku či právomoci generálneho prokurátora, mal by dať na ňu odpoveď Ústavný súd SR, vyhlásila prezidentka Čaputová. Súčasný minister spravodlivosti Viliam Karas nevidí dôvod na rušenie paragrafu, zmenu však nevylučuje./agentury/

X X X

  Ako keď Rust pristál na Červenom námestí. Rusmi otriasol útok na strategické základne

 Rusi už vedia, že Krymský most ani vlajková loď ich čiernomorskej flotily nie sú pred ukrajinskou odvetou v bezpečí. To, že sa musia obávať aj o svoje strategické jadrové sily hlboko v ruskom vnútrozemí je ale pre nich šokujúca novinka.

Strategický bombardér Tu-95 na zábere z videa ruského ministerstva obrany. Výbuch na vojenskej základni Engeľs poškodil dva takéto stroje.

Porovnateľný psychologický otras Rusi zažili naposledy pred 35 rokmi, keď západonemecký tínedžer Mathias Rust s ľahkým jednomotorovým lietadlom Cessna pristál na moskovskom Červenom námestí.

Ruským okupantom zostal len útek. No, ako vidieť na videu, ktoré zverejnilo ukrajinské ministerstvo obrany, ani ten im nepomôže.

 Pristávaciu dráhu ruského vojenského letiska Engeľs pri Saratove v pondelok ráno zasiahol dron, informovali telegramové kanály Baza a Astra. Výbuch podľa nich poškodil dva strategické bombardéry a zranil dvoch ľudí. Zasiahnuté sú údajne nosiče strategických rakiet dlhého doletu Tu-95, verzia tohto stroja svojho času nad jadrovou strelnicou Nová zem zhodila najväčšiu atómovú bombu všetkých čias nazvanú Cár-bomba.

Približne v rovnakom čase ruské agentúry informovali, že explózia cisterny s palivom na ďalšej strategickej základni neďaleko Riazane pripravila o život troch ľudí a ďalších šesť zranila. Mesto Engeľs, ktoré od Saratova delí len rieka Volga, leží zhruba sedemsto kilometrov od frontovej línie na Ukrajine; do Moskvy je to odtiaľ zhruba rovnako ďaleko. Riazaň je vzdialená od ruskej metropoly iba dvesto kilometrov, od Kyjevom kontrolovaného územia ju delí asi dvaapolnásobne väčšia vzdialenosť.

Videozáznam z útoku dronu na letisko Engeľs zverejnil poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko.

Kým ruské ministerstvo obrany dlhé hodiny nechalo správy o mimoriadnych udalostiach na letiskách bez povšimnutia, vojenskí korešpondenti, politológovia i blogeri promptne chrlili príspevky plné rozhorčenia.

Prelet nepriateľského bezpilotného lietadla stovky kilometrov do hĺbky ruského územia označil publicista Alexandr Pľuščev za bezprecedentnú udalosť v doterajšom priebehu ruskej vojny proti Ukrajine. Odteraz už podľa neho ani Moskvu nemožno považovať za nezraniteľnú. „Pamätám si let Matthiasa Rusta v civilnej Cessne. Navyše vtedy nik nezomrel, nik nebol zranený a nič nebolo poškodené. Áno, bola tam neuveriteľná symbolika – pilot pristál na Červenom námestí, ale ak môže dron doletieť na vojenské letisko, tak ani Červené námestie nie je mimo dosahu,“ varoval Pľuščev na Telegrame.

Po výbuchu v Engeľse, kde majú Rusi dislokované strategické bombardéry Tu-95MS a Tu-160, schopné niesť jadrovú výzbroj a pravidelne odpaľujúce okrídlené strely na ukrajinské ciele, predovšetkým energetickú infraštruktúru, vojenský korešpondent Alexandr Koc konštatoval, že „ruské strategické objekty už nie sú v bezpečí“.

 „Vo všeobecnosti sa po výbuchu na Krymskom moste ukázalo, že v Rusku nezostali žiadne strategické zariadenia, ktoré by sa dali považovať za absolútne bezpečné,“ napísal expert, ktorého kanál Kotsnews na komunikačnej platforme Telegram sleduje bezmála 700-tisíc ľudí. „Ukrajina nebude uštedrovať údery ako odpoveď na niečo, ako to z nejakého dôvodu deklarujeme my, ale jednoducho bude vychádzať zo svojich možností,“ napísal expert.

„Keď existuje technická možnosť zasiahnuť letiská na Kryme – nech sa páči. Ak dosiahnete po ropný sklad pri meste Oriol – tak si poslúžte. Saratov je priďaleko? Tak je tu predsa ukrajinské podzemie, ktoré pôsobí na území Ruska,“ naznačil Koc, podľa ktorého samovražedný dron mohli na cieľ naviesť diverzanti z územia Ruska. „Naše špeciálne jednotky pravidelne zadržiavajú kyjevských agentov. Ale pri tom prúde utečencov nemôžete sledovať všetkých,“ pripúšťa a dodáva, že ruské služby, ktoré by mali filtrovať migrantov prichádzajúcich z Ukrajiny, „si príliš zvykli na pokojný a dobre kŕmený život“.

Pocit neohrozenosti

Útoky na strategické letecké základne umiestnené stovky kilometrov od frontovej línie podľa publicistu Anatolia Nesmiana vyvolávajú viaceré otázky.

„Prvá je čisto praktická. V skutočnosti teraz na celom území Ruska, či aspoň v jeho európskej časti, nie je jediné nezraniteľné miesto,“ konštatuje na Telegrame populárny bloger píšuci pod pseudonymom El Murid a dodáva: „Nezáleží ani na tom, či sa dronu podarilo preletieť tých tisíc kilometrov nepozorovane, alebo bol vypustený priamo z ruského územia. V prvom prípade ide o deravú protivzdušnú obranu, v druhom o ,fantasticky produktívnu prácu‘ špeciálnych služieb… Pre kontrarozviedku a Federálnu bezpečnostnú službu je jednoduchšie zakázať hovoriť o incidentoch tohto druhu, ako reálne chytať sabotérov.“

Andrej Medvedev, politický komentátor štátneho televízneho kanála Rossija 1, považuje za zarážajúci pocit neohrozenosti, aký vládol na strategickej leteckej základni v Engeľse. „Druhého decembra publikovali EurAsian Times článok o možnom novom údere ruských vzdušných a kozmických síl na ukrajinské infraštruktúrne zariadenia. K článku sú priložené satelitné snímky letiska. A čo na nich vidno? Cisterny s palivom stoja vedľa bombardérov dlhého doletu. A samotné bombardéry, ako vidno, stoja krídlo pri krídle. Teda tak blízko, že ak by ani nezaútočil dron, ale nastala by núdzová situácia pri tankovaní, výsledok by bol predvídateľný,“ napísal na Telegrame.

 „Čo si pomyslí náš protivník, keď uvidí tieto snímky? A on ich videl skôr ako čitatelia novín. Keď hovoríme, že proti nám stojí blok NATO, tak to treba brať doslovne a uvedomiť si, že náš protivník je šikovný a každé naše zlyhanie bleskovo využije,“ upozorňuje komentátor Medvedev.

Ešte ostrejšie sa vyjadril bývalý poslanec ruského parlamentu, plukovník letectva v zálohe Viktor Alksnis. „Viete si predstaviť úroveň decibelov rehotu v štáboch USA?“ položil rečnícku otázku čitateľom svojho kanála na Telegrame veterán píšuci pod pseudonymom Čierny plukovník. „Ruské strategické jadrové sily sa dajú poraziť halierovými dronmi… Nie sú nijako chránené, poskladané na kope, nekryté protivzdušnou obranou, pred satelitmi, viditeľné na prvý pohľad,“ kritizuje ľahkovážnosť veliteľov leteckých základní, ktorých podľa neho najviac zaujíma, aby pred kontrolou zhora bola tráva pekne natretá na zeleno a oni mohli predložiť výkazy o úsporách paliva.

Dôsledok takého prístupu je podľa Čierneho plukovníka tragický. „Dnes sa Spojené štáty zbavili strachu z ruských strategických jadrových síl. Tešia sa. Toto je cena natierania trávy,“ napísal. Kritikou nešetrí ani telegramový kanál Grey zone, blízky súkromnej armáde vagnerovcov a jej zakladateľovi, Jevgeniovi Prigožinovi. Aj on pripomína, že len pár dní pred útokom urobili prieskumné satelity súkromnej americkej spoločnosti MAXAR kvalitné zábery letiska Engeľs. „Určite stojí za zmienku, že jedna súkromná spoločnosť má na letecký prieskum asi dvakrát toľko satelitov ako my. Len samotná firma MAXAR má štyri satelity, kým Roskosmos len dva,“ pripomína Grey zone.

 Kyjev, ako zvyčajne, sa k útokom na ruské základne oficiálne nepriznal. Mychajlo Podoľak, zástupca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie, si ale neodpustil štipľavú poznámku o tom, že v Moskve pri ostreľovaní Ukrajiny zabúdajú, že zem je guľatá. „Ak veľmi často niečo vypúšťate do vzdušného priestoru iných krajín, skôr či neskôr sa neidentifikované lietajúce objekty vrátia na miesto odletu,“ napísal Podoľak na Twitteri./agentury/

X X X

Nemci varujú pred nákupom stíhačiek F-35 v USA, vidia v tom značné riziká 

Nemecké ministerstvo obrany vidí značné riziká v plánovanom nákupe neviditeľných bombardérov F-35 v USA. Vyplýva to z dôverného listu rozpočtovému výboru Spolkového snemu (Bundestag), ktorý má k dispozícii agentúra AFP a ako prvý z neho citoval denník Bild.

Rezort obrany v liste upozorňuje na „meškanie a dodatočné náklady“ z dôvodu mimoriadne nákladných prípravných prác. Podľa listu je otázne, či sa do roku 2026 podarí dokončiť plánovanú prestavbu vojenského letiska Büchel v pohorí Eifel na západe Nemecka, ktorá je potrebná pre prevádzku lietadiel F-35. Tento termín je označený za „veľmi ambiciózny“. „Preto musíme počítať so zdržaním a dodatočnými finančnými požiadavkami, kým bude infraštruktúra dokončená,“ píše sa v liste.

 Bezpečnostné požiadavky USA navyše môžu viesť k prieťahom a dodatočným nákladom. Ministerstvo ďalej vidí hrozbu aj v tom, že schválenie letovej prevádzky neviditeľných bombardérov v Nemecku nebude možné stihnúť včas, pretože požadované dokumenty nie sú k dispozícii alebo ich nemožno v budúcnosti z dôvodu zákonných požiadaviek sprístupniť. Letová prevádzka by sa potom mohla začať „iba s obmedzeniami“.

Ministerstvo obrany okrem toho poukazuje aj na ďalšie faktory, ktoré by mohli viesť k zvýšeniu cien: infláciu, kolísanie výmenného kurzu eura a dolára a rast výrobných nákladov. Celkové náklady na plánovaný nákup 35 prúdových lietadiel F-35 sa odhadujú na takmer desať miliárd eur, ktoré majú byť uvoľnené zo 100-miliardového osobitného fondu pre Bundeswehr.

Podľa informácií AFP sa v pondelok popoludní (5. 12.) uskutoční v tejto veci krízové stretnutie na ministerstve obrany s predstaviteľmi poslaneckých klubov vládnucich strán.

Stíhačka F-35 od amerického výrobcu Lockheed Martin je považovaná za najmodernejšie bojové lietadlo na svete. Týmito strojmi chce Bundeswehr v najbližších rokoch nahradiť flotilu zastaraných lietadiel Tornado, ktorá bola do služby uvedená pred viac ako 40 rokmi. Ministerka obrany Christine Lambrechtová oznámila nákup stíhačiek niekoľko týždňov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu./agentury/

X X X

Káčer po rokovaní so Szijjártóom: Zaobišli by sme sa bez ruskej ropy, ale nie sme egoisti

Slovensko by mohlo fungovať za určitých okolností už relatívne skoro bez akejkoľvek ropy prepravovanej z Ruska, ale musí myslieť aj na hospodárske záujmy svojich spojencov. Povedal to šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer.

 Minister zahraničia Rastislav Káčer počas tlačovej konferencii so svojim maďarským náprotivkom Péterom Szijjártóom v pondelok 5. decembra 2022 v Bratislave.

Minister poznamenal, že snahou Slovenska je zbaviť sa úplne energetickej závislosti na ruských energonosičoch, pretože nechce, aby Moskva mohla z príjmov z ich predaja financovať svoju agresiu proti Ukrajine. „Minister hospodárstva Karel Hirman ma informoval, že by sme vedeli prežiť bez ruskej ropy. Keby sme boli egoistickí, tak by sme to urobili, ale takí však určite nie sme. Ropa z Ruska spracovávaná v Slovnafte totiž slúži aj iným štátom v našom regióne. Produkty z ruskej ropy nakupujú z tejto rafinérie i naši spojenci,“ objasnil Káčer.

O energetickej bezpečnosti a záujmoch Slovenska sa zmienil počas tlačovej konferencie v Bratislave, kde sa stretol s maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom. Hosťa z Budapešti oslovoval krstným menom, čo napovedá, že ich debata za zatvorenými dverami nebola konfliktná.

Upresnili zmysel nákupov v Košiciach

Ministri sa dotkli aj citlivej témy v dvojstranných medzištátnych vzťahoch. Slovensko už dlhší čas dáva najavo, že považuje za zvláštne nakupovanie nehnuteľností na svojom území maďarskou stranou. „Budapešť nám minulý týždeň upresnila zmysel nákupu budov v Košiciach s tým, že majú Maďarsku slúžiť na diplomatické účely,“ povedal Káčer, ktorý túto informáciu ocenil. Dodal, že Slovensko bude v daných veciach postupovať v súlade s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch. Je to medzinárodná zmluva, ktorá vymedzuje rámec diplomatických vzťahov medzi nezávislými štátmi.

 Maďarský minister označil oba štáty za spoľahlivých členov NATO a aj za krajiny, ktorým maximálne záleží na ochrane vonkajších hraníc EÚ. „Ďakujem Slovensku, že nám poskytlo viac policajtov na stráženie maďarsko-srbských hraníc. Spolu s našimi bezpečnostnými zložkami pomáhajú chrániť hranice pred ilegálnymi migrantmi a ich prevádzačmi,“ zdôraznil Szijjártó.

Nové mosty cez Ipeľ

Šéf maďarskej diplomacie ocenil rozvoj cezhraničnej spolupráce: „V budúcom roku postavíme tri nové mosty ponad rieku Ipeľ.“ Dodal, že slovensko-maďarský projekt získal výraznú podporu od Európskej komisie: ide o investície v objeme 135 miliónov eur v rámci sedemročného finančného rámca.

 Szijjártó pokračoval, že ho potešilo, že sa zhmotnili investície do energetickej infraštruktúry medzi Slovenskom a Maďarskom. Ide o prepojenie plynových potrubí a o elektrické siete, cez ktoré sa objem prenosu energie zdvojnásobil.

Káčer pripomenul, že jeho predchodca vo funkcii Ivan Korčok sa so Szijjártóm dohodol na pravidelných stretnutiach šéfov diplomacie Maďarska a Slovenska v intervale 6 mesiacov. Korčok navštívil Budapešť v júni tohto roku, preto Káčer považoval za logické, že teraz pozval Szijjártóa do Bratislavy./agentury/

X X X

Štát sa pripravuje na novú vlnu utečencov. Hľadá miesto pre stanové mestečko

Ministerstvo vnútra hľadá vhodné lokality na stanové mestečko pre sýrskych imigrantov, podobné tomu v Kútoch. V prípade ďalšej očakávanej vlny migrantov po zime by chcelo takýto priestor zriadiť aj na severnejších hraniciach s Českom. Situáciu využil líder opozičnej strany ĽS NS Marian Kotleba, ktorý proti utečencom zorganizoval v Ilave protest. Rezort vnútra tvrdí, že Kotleba protestuje proti niečomu, čo neexistuje, a prirovnal ho k hlavnej postave renesančného satirického rytierskeho románu Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha.

 „Zastavme imigrantov, kým sa dá,“ znelo napoludnie pred okresným úradom Ilave. Konal sa tam protest, ktorý zorganizoval líder strany ĽS NS Kotleba. Ten bol v marci právoplatne odsúdený za prejavovanie sympatií k neonacizmu. Okrem Kotlebu sa protestu zúčastnili aj poslanci jeho strany Martin Beluský, Peter Krupa a Stanislav Mizík.

Asi 300 protestujúcich sa sťažovalo na zlú hospodársku situáciu na Slovensku, ktorá podľa nich neumožňuje pomoc pred vojnou utekajúcim Sýrčanom. Viacerí z protestujúcich tvrdili, že utečenci ani zo Sýrie nepochádzajú a štát im poskytuje podporu, ktorá je podľa nich vyššia než životné minimum slovenských občanov.

Centrom utečencov sa už stala obec Kúty v okrese Senica vďaka svojej polohe na hraniciach s Českou republikou. Po tom, čo Česi zaviedli 29. septembra hraničné kontroly, boli utečenci bez dokladov umožňujúcich pobyt v schengenskom priestore políciou odvádzaní z medzištátnych vlakov idúcich z Budapešti.

 Utečenci rovnako ako pašeráci sa prispôsobili a zmenili svoje trasy. Z tohto dôvodu začalo ministerstvo vnútra hľadať lokalitu na ďalší tábor aj v okolí českých hraníc, vrátane mesta Ilava. V blízkosti sa totiž nachádzajú štyri hraničné priechody – Drietoma, Horné Srnie, Červený Kameň či Lysá pod Makytou.

Protesty sa neskôr presunuli aj do obce Slavnica neďaleko Ilavy, pretože sa rozšírili informácie, že stanové mestečko by mohlo vzniknúť práve tam. Vhodné miesto by sa vraj mohlo nájsť v areáli bývalého centra pre mentálne postihnutých alebo na trávnatom letisku za obcou Slavnica.

 Počet utečencov klesá

Ministerstvo vnútra ale tvrdí, že Kotleba v pondelok protestoval proti neexistujúcemu táboru. Rezort vysvetľuje, že v Ilave stavať žiadne ďalšie stanové mestečko pre nelegálnych migrantov neplánuje.

 V súčasnosti sa robí prieskum možností pre prípad, ak by po zimných mesiacoch prišla ďalšia vlna nelegálnych migrantov. Oslovené boli aj ďalšie prihraničné regióny s Českou republikou, čo ale neznamená, že v každom bude stáť tábor podobný tomu v Kútoch,“ uviedla hovorkyňa ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.

„Rovnako ako pri iných krízových situáciách aj tu bolo cieľom nájsť najvhodnejšie umiestnenie pre prípad krízovej situácie v budúcnosti. Táto aktivita sa deje vo vzájomnej súčinnosti so samosprávou, na dobrovoľnej báze. Nelegálna migrácia je pochybnými osobami zneužívaná na politickú propagandu a snahu o polarizáciu spoločnosti,“ dodáva Eliášová.

 Príležitosť na vyvolávanie strachu sa rozhodli využiť Kotlebovi bývalí spolustraníci, dnes organizovaní v hnutí Republika. Tí sa rozhodli postupovať viac politicky a nespokojnosť ľudí presmerovať na predsedu parlamentu a lídra hnutia Sme rodina Borisa Kollára. „Vyzývame Kollára: Zastavte budovanie nového migračného táboru v Ilave,“ agituje zasa na sociálnych sietiach podpredseda Republiky Milan Mazurek.

„Najväčší zmysel pri boji proti imigračnému táboru má nátlak na Kollára. V poslednom prieskume je už na hranici zvoliteľnosti a takto ho Mikulec pošle mimo parlament. Ak má pud sebazáchovy, tak to Mikulcovi zarazí,“ vysvetlil svoju stratégiu Mazurek. Predseda vládnej strany Sme rodina ale zatiaľ výzvu extrémne pravicových strán ignoruje.

 Rezort vnútra pripomína, že problém s utečencami, najmä zo Sýrie, je zložitejší, než ako ho prezentujú odporcovia utečencov. „Keďže v Sýrii stále pretrváva vojnový stav, podľa európskej legislatívy existuje legálna prekážka k administratívnemu vyhosteniu. Vojnový utečenec by mal požiadať o azyl v prvej bezpečnej krajine, do ktorej vstúpi,“ približuje Eliášová.

Dopĺňa, že napriek kontrolám na hraniciach s Českom počet utečencov v stanovom tábore Kúty klesá. „K dnešnému ránu bol počet osôb v Kútoch 49, pričom od 29. novembra je denný počet osôb pod sto. Kúty napriek tomu, že tam stanový tábor je, neskolabovali a verejný poriadok bol udržiavaný Policajným zborom v spolupráci s Ozbrojenými silami Slovenskej republiky,“ zdôraznila hovorkyňa rezortu vnútra. Pre porovnanie, Maďarská republika hlási tento rok 215 000 nelegálnych prekročení srbsko-maďarskej hranice a Rakúsko napríklad až 94 000 žiadostí o azyl.

 Hraničné kontroly nebudú

Počet utečencov, ktorí nelegálne prekračujú hranice schengenského priestoru, postupne rastie od jari. Väčšina z nich smeruje do Nemecka, Holandska či Švédska, kde majú rodiny a priateľov. Problém sa na Slovensku zintenzívnil, keď česká vláda v septembri jednostranne rozhodla o zavedení kontrol na svojich hraniciach. K tomuto kroku ju tlačilo najmä Nemecko, ktoré je už dnes voči utečencom rezervovanejšie než v roku 2015.

Minister Mikulec pre svoj postoj k migrácii a hraničným kontrolám čelil minulý týždeň v parlamente aj snahe o jeho odvolanie z funkcie. Podľa opozičnej strany Smer Mikulec pri riadení procesov súvisiacich s migračnou krízou „absolútne zlyhal“, keď nezaviedol kontroly na hraniciach s Maďarskom. Napokon ale poslanci Mikulca pri ôsmom odvolávaní opäť podržali.

Nielen Mikulec, ale aj policajný prezident Štefan Hamran argumentujú tým, že polícia by ani nedokázala strážiť viac ako 650-kilometrovú hranicu a viac ako 30 priechodov. „Je to nemožná misia,“ poznamenal ešte na začiatku novembra Hamran.

 Prioritou slovenského riešenia je tak výrazné posilnenie vonkajšej hranice Schengenu na maďarsko-srbských hraniciach, posilnenie spoločných medzinárodných policajných hliadok v Maďarsku a eskortovanie utečencov zadržaných v Maďarsku späť do Srbska.

Tieto ciele pomáha rezortu vnútra plniť v Maďarsku už viac ako päť týždňov 40 slovenských policajtov, aj ďalších 30, ktorí majú pôsobiť v oblasti západného Balkánu v rámci európskej agentúry Frontex. Policajtom pri plnení úloh na hraniciach pomáha aj stovka vojakov.

 Zdržanlivé kroky Mikulca ocenila vo svojej správe o stave republiky prezidentka Zuzana Čaputová. Vzhľadom na skutočnosť, že utečenci cez Slovensko len prechádzajú, by prezidentka privítala skôr spoločné európske riešenie, než jednostranné zatvorenie hraníc, ako to urobila susedná Česká republika či Rakúsko.

„Utečenecká vlna, ktorej momentálne čelí Európa, sa tentokrát dotkla aj Slovenska. Nie však v podobe zvýšeného počtu migrantov, ktorí majú záujem sa usadiť na Slovensku, ale cez našu krajinu prechádzajú, čo spôsobilo zavedenie kontrol na hraniciach s Českou republikou a Rakúskom. Je správne, že riešenie sa už hľadá na európskej úrovni a má spočívať najmä v ochrane vonkajšej schengenskej hranice, k čomu prispievajú aj naši policajti na srbsko-maďarskej hranici. Posledné rokovania na EÚ úrovni priniesli konkrétnu dohodu o príprave akčného plánu,“ povedala hlava štátu v pléne Národnej rady 29. novembra./agentury/

X X X

Kollár za 1,6 milióna mení systém na riadenie schôdzí

Kancelária Národnej rady (NR) SR obstarala digitálny konferenčný systém, celková hodnota zákazky má byť 1 601 452,50 eura bez DPH. Dodávateľom má byť spoločnosť Nuaktiv. Vyplýva to z oznámenia o výsledku verejného obstarávania zverejneného vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO).

 „Predmetom nadlimitnej zákazky na poskytnutie služby je/bolo vytvorenie, dodanie a implementácia informačného systému verejnej správy Digitálny konferenčný systém, ktorý bude slúžiť primárne podľa požiadaviek zákona o rokovacom poriadku NR SR ako nástroj na riadenie schôdzí NR SR,“ píše sa vo vestníku.

Okrem toho je predmetom zákazky aj zabezpečenie služieb technickej podpory prevádzky, údržby a rozvoja systému z dôvodu zabezpečenia jeho riadnej prevádzkyschopnosti a úprav funkcionalít, aby mohla byť zabezpečená interoperabilita so všetkými informačnými systémami, s ktorými bude integrovaný.

Kancelária si pri obstarávaní vyhradila aj právo opcie na rozšírenie predmetu zmluvy o zhotovenie a dodanie aplikácie pre vzdialené rokovania a tiež na predĺženie doby platnosti zmluvy o podpore prevádzky, údržbe a rozvoji informačného systému v cykloch dva a dva roky, teda najviac o štyri roky. „Verejný obstarávateľ je oprávnený využiť opciu aj čiastočne alebo na viackrát,“ píše sa vo vestníku s tým, že maximálna doba trvania zmluvy bola dohodnutá na deväť rokov za predpokladu využitia opcie v maximálnom možnom rozsahu./agentury/

X X X

Samosprávy idú zvyšovať miestne dane. Nútia ich k tomu vládne opatrenia

Opatrenia z dielne rezortu financií sú pre samosprávy likvidačné. Primátori a starostovia tvrdia, že tak ako počas pandémie či utečeneckej krízy ani teraz ich štát neberie ako partnerov a odmieta s nimi komunikovať. Ako dopadnú samosprávy po schválení daňového bonusu? Uvidíme 13. decembra.

Dôvodom ich nespokojnosti je navrhovaný balíček pre rodiny a zavedenie daňového bonusu. Tieto opatrenia sú síce populárne pre občanov, ale všetky peniaze, ktoré z neho rodiny dostanú, zobral štát samosprávam. Tie sa ich aspoň sčasti budú snažiť cez zvyšovanie miestnych daní vybrať od občanov späť.

Ak prejde zvýšený daňový bonus, Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) predpokladá výpadok v príjmoch samospráv vo výške 784 miliónov eur. Základné služby pre obyvateľov na celom Slovensku sú tak v ohrození. ZMOS upozorňuje, že sa zhorší dostupnosť dôležitých služieb, na ktoré sú vo svojich každodenných životoch občania zvyknutí.

„Rodiny síce zaplatia o niečo menej na dani z príjmu, zároveň ale zaplatia viac na iných poplatkoch. Navýšenie daňového bonusu na úkor financovania samospráv tak v konečnom dôsledku ekonomickú situáciu rodín nemusí zlepšiť. Každý obyvateľ Slovenska je totiž zároveň obyvateľom mesta, obce, kraja a mnohé služby nezabezpečuje vláda, ale práve samosprávy,“ uvádza sa vo výzve samospráv poslancom Národnej rady.

Kompenzácie nebudú stačiť

Samosprávy bude od roku 2024 navyše paralyzovať dlhová brzda štátu. Podľa ZMOS-u štátny dlh dosiahne 57,8 percenta HDP v roku 2023, a tak samosprávy nebudú môcť podľa ústavného zákona zostaviť schodkový rozpočet.

Mestá a obce zrejme dostanú ďalšie kompenzácie. Tie však ich náklady nepokryjú, keďže má ísť celkovo o 300 miliónov eur. Povedali to poslanci z OĽaNO okolo Kristiána Čekovského a ružinovský starosta Martin Chren. Sumu minulý týždeň v piatok potvrdil aj minister financií Igor Matovič (OĽaNO). „Samosprávam zvýšime príjmy o 100 miliónov eur z daní z príjmov od firiem. Ďalších 200 miliónov bude slúžiť na kompenzácie vysokých cien energií nad rámec cenových stropov stanovených vládou,“ povedal.

Pre jednotlivé mestá a obce to však nestačí. Viaceré sa už rozhodli, že zvýšia miestne dane a poplatky. Vo väčšine sa bude o tom hlasovať v priebehu decembra tohto roku.

Viac zaplatia v Prešove

Mesto Prešov pripravilo návrh nového mestského nariadenia o daniach a poplatkoch. Daň z nehnuteľnosti by mala v meste pre občanov vzrásť o 6,9 percenta. Druhý návrh sa týka zvýšenia poplatku za odpad za rok 2023. Podľa nového primátora Františka Oľhu (Šanca) ľudia v meste tvoria odpadu toľko, že na jeho prevoz a likvidáciu dopláca mesto z iných peňazí, čo zákon zakazuje.

„Bývalé vedenie mesta to nerešpektovalo, a preto chýbajú prostriedky na údržbu ciest a chodníkov, kosenie, kultúru a športovú infraštruktúru. Návrh mesačného poplatku je 5,40 na osobu,“ uviedol primátor. Pôvodná suma 29,49 € za osobu na jeden kalendárny rok by sa po schválení návrhu mala zvýšiť na 64,86 € za osobu a rok. Mesto chce v budúcnosti poskytnúť obyvateľom množstevný zber, aby tí, ktorí produkujú menej odpadu, aj menej platili.

Problémy hlásia aj Žilina či Piešťany

Zvyšovať miestne dane a poplatky plánuje aj banskobystrická samospráva. „ V našom prípade prídeme o 4,7 mil. eur, ktoré nám budú v rozpočte chýbať. Od začiatku sme upozorňovali vládu SR na to, že tieto financie od ľudí vyberieme naspäť, pretože nám neostáva nič iné, len navýšiť miestne dane, poplatky za komunálny odpad či škôlky. Musíme robiť opatrenia, aby sme dokázali prežiť,“ povedal primátor mesta Banská Bystrica Ján Nosko (nezávislý). Mesto bude musieť pristúpiť k úprave miestnych daní a rôznych druhov poplatkov.

Aj piešťanská samospráva sa chystá zvýšiť sadzbu poplatku za komunálne odpady a daň z nehnuteľností. Zvýšia sa aj niektoré ďalšie miestne dane. Mestský poslanec Tomáš Hudcovič uviedol, že poplatok za komunálne odpady sa zvýši z 39 eur na 59 eur na osobu a rok. Daň zo stavieb na bývanie, vrátane dane z bytov, navrhuje vedenie mesta zvýšiť z 0,34 eura na 0,75 eura za štvorcový meter a rok. V prípade ďalších nehnuteľností je nárast dane miernejší.

Pred podobný problém je postavená aj žilinská samospráva. „Dnešná situácia nie je výsledkom zlého predchádzajúceho hospodárenia za štyri roky, je to výsledok súčasnej ekonomicko-energetickej krízy a sociálnych opatrení vlády, kde na jednej strane občanom pomáhajú a dávajú a na druhej strane to robia z peňazí samosprávy, ktoré jej potom chýbajú,“ skonštatoval primátor Peter Fiabáne (nezávislý). Na decembrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva preto poslanci budú schvaľovať návrhy na zvýšenie ročného poplatku za vývoz a uloženie komunálneho odpadu, ktorý by mal stúpnuť takmer o 9 eur, na 36,50 eura. Mesto počíta aj so zvýšením daňových sadzieb všetkých druhov nehnuteľností. Pri rodinných domoch a bytoch môže daňová sadzba stúpnuť z 50 centov na 90 centov na štvorcový meter. Zvýšia sa aj dane za chaty a garáže.

 Priplatiť si budú musieť aj obyvatelia Skalice, kde sa výška daní neupravovala desať rokov. „Mesto potrebuje schváliť rozpočet, aby sme sa nedostali do rozpočtového provizória a neohrozili rozpočtové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta. V provizóriu by dostali len jednu dvanástinu rozpočtu a ohrozilo by to ich fungovanie,“ uviedla pre TA3 primátorka Oľga Luptáková (nezávislá). Zvýšiť by sa okrem daní mal aj poplatok za komunálny odpad. Podľa návrhu by sa sadzba mala pre fyzické osoby zvýšiť z 0,097 eura na 0,137 eura za osobu a kalendárny deň.

Bežné daňové príjmy z miestnych daní a poplatkov mesta Medzev sú rozpočtované na rok 2023 v rovnakej sume ako v roku 2022, daňové sadzby miestnych daní a poplatkov sa v Medzeve nemenili už 4 roky. Aj tu hovoria, že by ich mohli zvýšiť aspoň o mieru inflácie, napríklad o 15 percent.

Výpadky príjmov samosprávy ovplyvní novela zákona o dani z príjmov, o ktorej budú poslanci Národnej rady rokovať 13. decembra. Hovorí o tom, že rodič, ktorý nemá dostatočne vysoký základ dane na získanie celého daňového bonusu, si ho bude môcť pri podaní daňového priznania zvýšiť o základ dane z príjmov druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa v domácnosti. V rámci tejto novely sa zároveň navrhuje zvýšenie daňového bonusu na 140 eur a kompenzácie pre samosprávy prostredníctvom dane z príjmov./agentury/

X X X

Ako varí šéfkuchárka z michelinského streetfoodu? Na očiach má lyžiarske okuliare a uhýba sa plameňom  

Ako chutí skutočný Bangkok, zistíte až v reštaurácií u Jay Fai. Jej varenie je tradične netradičné, miestami nebezpečné a vymyká sa michelinským štandardom.

Reštaurácia Jay Fai z Moha Chai Road v Bangkoku je na prvý pohľad úplne nenápadná. Vyzerá tak ako tisícky ďalších po celom Thajsku. Namiesto dverí má tmavozelené mreže a nad nimi sú pripevnené dva ventilátory.

Táto reštaurácia je však v niečom predsa len iná. Tvorí sa pred ňou rad ľudí z celého sveta, ktorí chcú vidieť kuchárske divadlo. Reštaurácia má totiž jednu michelinsku hviezdu.

Pod holým nebom tu varí Jay Fai – kuchárska legenda v pletenej čiapke, ktorá má na očiach lyžiarske okuliare. Tie ju chránia pred šľahajúcimi plameňmi a prskajúcim olejom.

Nová éra thajského street foodu

Jediné elektronické vybavenie, ktoré v jej kuchyni nájdete, sú ventilátory. Vystačí si len s dreveným uhlím v kamennej nádobe, s naberačkou a wokom. Jay Fai – vlastným menom Supinya Junsuta – má 75 rokov. Namiesto kuchárskeho rondónu má maskáčové tričko, čiernu zásteru, gumáky a rozhodne nevyzerá ako typická šéfkuchárka.

„Aká je Jay Fai šéfka?“ pýtame sa Yuwandee Junsuta, dcéry šéfkuchárky, ktorá tiež pracuje v reštaurácii. Zamyslí sa a po chvíli hovorí, že jej mama je rozhodne veľká perfekcionistka.

Jedným okom ju sleduje a prosí nás, aby sme sa pýtali rýchlejšie, pretože má na nás len pár minút. Personál sa musí venovať zákazníkom, to je podľa Jay Fai vždy priorita. Je tak bežné, že obsluha sa so zákazníkmi nerozpráva, pretože na to nemá čas.

Yuwandee začala pracovať v reštaurácii na plný úväzok, keď sa Jay Fai stala známou šéfkuchárkou a za jej krabou omeletou začali cestovať ľudia z celého sveta. Yuwandee totiž hovorí plynule po anglicky a práve to v reštaurácii chýbalo. Prijíma objednávky, rozdáva menu a usádza ľudí na plastové stoličky.

„Už dlho nebude pracovať. Hovorí sa, že potiahne ešte rok, maximálne dva. Má už svoj vek a vidíte, ako pracuje, v akom tempe,“ hovorí Chanpong, ktorý sa nám v reštaurácii prihovoril. Z Thajska odišiel pred rokmi pracovať do Belgicka a teraz prišiel naspäť domov. Potichu hovorí, že dnes Jay Fai síce nemá dobrú náladu, ale jedlo bude aj tak vynikajúce. Nemýlil sa.

 Hodiny a hodiny čakania

Pred reštauráciou sú dva rady bielych plastových stoličiek, na ktorých sedia tí, ktorí sa v najbližšej hodine dostanú do vnútra. Ostatní vrátane nás postávajú, dúfajú a čakajú, kým sa uvoľní miesto na zozname.

Thajské reštaurácie sú úplne iné ako tie európske a majú iné štandardy. Hygienické a aj vizuálne. Kuchyňa Jay Fai nie je v reštaurácii, ale vonku pred ňou. Na zemi sú zvyšky oleja a pred sebou má mreže s nápisom „Zákaz fotenia“.

Zapísať sa na papier, ktorý je pred reštauráciou na drevenom stolčeku, sa môže prvých 50 čakajúcich. Tým sa zoznam končí, na dnes je už plno. Po približne troch hodinách na drevený stôl jedna čašníčka z personálu opäť položí zoznam a tentokrát posunula červenú čiaru o niečo nižšie. Voľných je ďalších štyridsať miest. Predbiehame nerozhodných francúzskych turistov a na zoznam píšeme svoje mená. Dostávame číslo 83 a pred nami je ďalších pár hodín čakania.

Ak máte šťastie, u Jay Fai si môžete rezervovať stôl. Niekedy však reštaurácia rezervácie hromadne zruší a informuje ľudí na sociálnych sieťach, že obslúži len tých, ktorí prídu a počkajú.

 Omeleta na tanieri

Tradičnému pouličnému stravovaniu dáva Jay Fai absolútne nový rozmer. Na tanieri ponúka celú paletu chutí i vôní. Tie sú síce známe, pretože kto bol v Ázii, stretne sa s nimi všade. Napriek tomu sú niečím iné.

Tajomstvo spočíva v morských plodoch, ktoré sú čerstvé a v najvyššej kvalite. Presne to ocenili miiichelinskí inšpektori. Je tak priekopníčkou vo východnom streetfoode, pretože ako jedna z mála stavila na kvalitu a nie na kvantinu.

Omeleta je pre thajskú kuchyňu základným pokrmom. Thajčania dávajú vajíčka úplne všade. Jedia ich s ryžou na raňajky a nájdete ich aj v polievke. Jedno z hlavných jedál, ktoré Jay Fai ponúka, je gigantická krabia omeleta.

Sledovať ju pri príprave omelety je kulinárske divadlo. Pri každej jednej omelete opakuje tie isté pohyby. Do horúceho oleja vyleje vajíčka, ktoré si vidličkou vyšľahá v miske s veľkými kúskami kraba. Po pár sekundách omeletu dvomi naberačkami zatočí do rolky. Z misky vylieva ďalšievajíčko, s ktorým vlastne zlepí miesto, kde sa rolka spája. Jednou naberačkou pritláča zrolovanú omeletu o wok a druhou naň fŕka olej.

Aj keď ide o omeletu, je plná kúskov kraba, ktorými Jay Fai nešetrí. Kým vo vnútri je vláčna a krab sa na jazyku rozpadáva, vrch je dokonale chrumkavý. Dochutiť si ju môžete čiernym korením a čili.

„Rozhodne je najpopulárnejšia krabia omeleta, presne tá, ktorú ste si objednali aj vy. Potom sú to drunken noodles (pikantné pražené rezance), Tom Yum polievka a žlté kari s krabom,“ menuje Yuwandee.

Polievku Tom Yum nájdete v každom stánku. Vývar, ktorý ponúka Jay Fai, je silný a cítiť v ňom čili s limetkovou šťavou. Počas celého dňa má pri woku položený veľký hrniec, v ktorom vrie bravčový vývar. Ten dáva do polievky, kde plávajú tigrie krevety, hríby a bazalka. V ponuke je aj verzia bez šťavy, čo je vlastne Tom Yum polievka bez polievky.

 Netflix a sláva

Pracovala ako krajčírka, potom začala variť kuracie rezance a po získaní michelinskej hviezdy v roku 2018 je jednou z najuznávanejších šéfkuchárok v Ázii. Reštaurácia Jay Fai bola jednou zo sedemnástich vybraných pre vôbec prvého michelinskeho sprievodcu Bangkokom. Aj tento rok michelinskú hviezdu úšpešne obhájila.

Michelinsky sprievodca opisuje Jay Fai ako ikonu pouličného jedla. Uvádza, že jej chrumkavé zlatohnedé krabie omelety nemajú obdobu. Odporúča tiež pražené rezance s morskými plodmi a omáčkou.

Po veľkom úspechu ju oslovila letecká spoločnosť Thai Airways, aby vytvorila menu pre cestujúcich v prvej a biznis triede. K sláve Jay Fai dopomohol aj Netflix, ktorý ju predstavil v dokumente Street Food Ázia. „Poznal som ju ešte pred Netflixom, ale potom, čo to natočili, je tu stále plno,“ opisuje hosť reštaurácie Chanpong.

Tí, ktorí sa nedostanú k slávnej kuchárke ani po hodinách čakania, idú do vedľajších stánkov s jedlom. Aj v nich ponúkajú slávnu krabiu omeletu, tú sa snažia pripraviť a servírovať rovnako ako u Jay Fai. Rozdiel je ten, že používajú viac vajec ako kúskov kraba, pretože si nemôžu dovoliť dať také vysoké ceny, ako má slávna šéfkuchárka, aktuality.sk

X X X

Noste rúška, vyzval Francúzov minister zdravotníctva. Covid je tam opäť na vzostupe

Vo Francúzsku je opäť na vzostupe počet prípadov COVIDU-19. Minister zdravotníctva François Braun v pondelok vyzval verejnosť na nosenie rúšok pri cestách verejnou dopravou, hoci je to naďalej len dobrovoľné. O prípadnom obnovení tejto povinnosti vláda rozhodne v závislosti od vývoja epidémie, uviedol Braun pri návšteve nemocnice, o ktorej informovala stanica BFM TV.

 Francúzsko sa s prichádzajúcou zimou potýka s deviatou vlnou COVIDU-19 a nutné hospitalizácie zhoršujú situáciu v nemocniciach, ktoré starajú tiež o početných pacientov s chrípkou alebo s bronchitídou, píše stanica TF1. Vláda zatiaľ odmieta zaviesť plošné opatrenia, ale pred rodinnými stretnutiami veľkých skupín osôb na konci roka opakovane členovia vlády vyzývajú na opatrnosť.

Vyhlásenie ministrov ale nesprevádzajú činy, podotýka TF1. Premiérka Élisabeth Borneová minulý týždeň vyzývala na pôde parlamentu na nosenie rúšok, ale sama ho v tej chvíli nemala. Kritiku zožal za chýbajúcu pokrývku nosa a úst pri televíznej debate aj minister Braun.

Sedemdňový kĺzavý priemer denného počtu nových infekcií bol v nedeľu vyše 54 000 prípadov, čo je najviac za posledných šesť týždňov, píše agentúra Reuters. Vo Francúzsku, ktoré má vyše 67 miliónov obyvateľov, bolo ešte na začiatku novembra v priemere 25 000 nových prípadov denne. Viac ako 1 000 ľudí denne skončí pre nákazu covidom v nemocnici, z toho takmer sto ľudí na jednotkách intenzívnej starostlivosti, vyplýva z vládnych údajov./agentury/

X X X

Ľahká brazílska samba. Favorit utancoval Kóreu a je vo štvrťfinále

Súperom Chorvátska vo štvrťfinále majstrovstiev sveta budú futbalisti Brazílie. Päťnásobní majstri sveta nedali v osemfinále najmenšiu šancu Juhokórejčanom, ktorých zdolali vysoko 4:1.

 Brazílska radosť, juhokórejský smútok. Takto to vyzeralo počas celého zápasu. V zápase o postup medzi najlepšie kvarteto turnaja sa stretnú s Chorvátmi.

Po dvojzápasovej absencii zapríčinenej zranením sa do zostavy Brazílie vrátil Neymar a odohral 80 minút. V 13. minúte gólom z pokutového kopu zvýšil na 2:0, čím dosiahol svoj 76. gól v reprezentácii.

Na brazílskeho rekordéra Pelého tak už stráca iba jeden presný zásah. Ďalšie góly Brazílčanov, ktorí už nasadili do hry všetkých 26 hráčov zo súpisky, zaznamenali Vinicius Junior, Richarlison a Lucas Paqueta./agentury/

X X X

Na pošte ešte stále neskončila firma Lama, spájaná s kajúcnikom Makóom. Zatiaľ zinkasovala tri milióny eur

Hoci súd už dávno vymazal firmu Lama z protischránkového registra, čo jej bráni v biznise so štátom, v Slovenskej pošte stále zarába. Štátna firma vraví, že mala problém nahradiť ju.

Celý kariérny život sa pohyboval v dvoch svetoch – raz šéfoval súkromným esbéeskám, inokedy pracoval pre bezpečnostné zložky štátu. Ľudovít Makó dlhé roky popieral, že má väzby na rýchlo rastúcu spoločnosť Lama SK, ktorá sa minulý rok stala najväčšou bezpečnostnou službou na Slovensku – predbehla aj najznámejšiu esbéssku Bonul Miroslava Bödöra.

Makó svoje prepojenia na firmu Lama bagatelizoval ako priateľské väzby a popieral akýkoľvek vplyv na spoločnosť. Všetko zmenilo rozhodnutie súdu, ktoré potvrdilo podozrenie, že Lamu SK vlastní niekto iný ako jej oficiálny vlastník. Nitky pritom smerujú práve k Makóovi – dnes asi najznámejšiemu obvinenému úradnikovi, ktorý svedčí vo veľkých kauzách o systéme „našich ľudí“.

Súd týmto rozhodnutím Lamu vymazal z protischránkového registra, čo jej bráni podieľať sa ďalej na biznise so štátom. Najväčši otáznik po verdikte visel nad miliónovými zmluvami Lamy so štátnou Slovenskou poštou. Hoci Pošta po rozhodnutí súdu avizovala ich ukončenie, tak rýchlo to zas nešlo. Napokon Lama ešte pár mesiacov na pošte zarábala, ale do konca roka by sa to malo zmeniť. Štátna akciovka dnes tvrdí, že firma blízka Makóovi u nich skončí koncom mesiaca.

 Zarábali aj po výmaze

Možnému prepojeniu spoločnosti Lama s Makóom na prvý pohľad napovedá už samotný názov spoločnosti, ktorý pripomína iniciály mena bývalé šéfa daňových kriminalistov – Lajo Makó. Rodáka z Jelenca totiž blízki oslovujú menom Lajo. Makó sa však takémuto spájaniu s firmou Lama bráni: „Ak by to bola pravda, museli by mi patriť všetky Lamy na Slovensku,“ uvádzal bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy, ktorý sa dnes priznáva k rozsiahlej korupcii a spolupracuje s políciou v množstve korupčných prípadov siahajúcich k najvyšším miestam.

Súd však napriek Makóovmu postoju napokon firmu Lama vymazal z protischránkového registra, takže Slovenská pošta musela vyriešiť, čo bude s jej zmluvami. Pôvodne plánovala ukončiť spoluprácu s firmou Lama krátko po súdnom verdikte. „Výpovedná lehota je tri mesiace, zmluvy zaniknú 31. 8. 2022. Zmluvy však môžu zaniknúť aj skôr,“ avizovala v júni šéfka komunikácie pošty Jana Lukáčová.

Pošta však narazila na interné problémy. Strážnikov externej esbéesky nedokázala v krátkom čase nahradiť vlastnými kapacitami.

„Spoločnosť LAMA SK, s. r. o., vykonávala fyzickú ochranu na vybraných objektoch SP, a. s., v regióne Západ do 31. 8. 2022 a do 31. 12. 2022 v regiónoch Stred a Východ, keďže administratívne a náborové úkony spojené so sformovaním vlastnej strážnej služby v týchto regiónoch trvali dlhšie,“ dodáva dnes Lukáčová.

Okresný súd Žilina síce vydal rozhodnutie o výmaze Lama SK 2. februára tohto roka, administratívnou chybou súdu však bola z protischránkového registra Lama SK vymazaná až v júni. Dovtedy zo zmlúv s Lamou pošta vyčerpala približne dva milióny eur. Od tohto dátumu dostala Lama SK vyplatené ďalšie státisíce eur. Ku koncu októbra podľa pošty firma zinkasovala 2,97 milióna eur za stráženie a 451-tisíc eur za prevoz hotovosti.

Úspech zatiaľ nehodnotia

Pošta zatiaľ nemá vyčíslené náklady, koľko ich strážna služba vlastnými kapacitami stojí, a úspech projektu zatiaľ nehodnotí.

„Presné náklady SP, a. s., na zabezpečenie stráženia vlastnými zamestnancami budú presne vyčísliteľné až po nábehu vo všetkých regiónoch a po stabilizácii počtu pracovníkoch strážnej služby, ich vyškolení a vystrojení. Komplexné hodnotenie bude možné až po nábehu strážnej služby po celom Slovensku po prvých mesiacoch roku 2023,“ uzavrela Lukáčová.

V minulosti, kým mali zmluvu s Bonulom, plánovali vyplatiť – na základe štvorročnej zmluvy na bezpečnostné služby z roku 2016 – sumu vysoko nad 20 miliónov eur.

Hoci najväčšiu časť bezpečnosti si pošta bude riešiť sama, menšiu časť doterajších zmlúv bude zabezpečovať iná externá firma – Special Service International SK. Dodávať bude mimoriadnu bezpečnostnú službu pri vyplácaní sociálnych dávok, ktorú pošta svojimi zamestnancami zabezpečiť nevie. „Víťazná ponuka dosiahla hodnotu 279 558 eur na 4 roky,“ uviedla Lukáčová.

Pôžičky od Makóa bez zmluvy

Súd vymazal firmu Lama z protischránkového registra preto, že mu hodnoverne nepreukázala svojich vlastníkov. Súd proste neuveril, že jej papierový vlastník advokát Boris Reken je skutočným majiteľom Lamy. Reken pred súdom vyhlásil, že má s Makóom priateľský vzťah.

Súd preveroval množstvo rôznych indícií, prepojenia firmy Lama na Makóa v konaní podporil množstvom dôkazov. Upozornil aj na to, že Lama si prenajíma areál od brata Ľudovíta Makóa a nájomné platí inak, ako ustanovuje zmluva – miesto mesačných platieb posiela iba väčšiu platbu raz ročne.

Súd zdôraznil aj fakt, že Makóova partnerka Dagmar Kapusníková pôsobí v Lame na pozícii finančnej riaditeľky, avšak prístup k účtom firmy mala ešte predtým, ako sa stala jej zamestnankyňou a pôsobila len ako externá spolupracovníčka.

Jedným z najdôležitejších dôkazov v konaní boli pôžičky, ktoré si Lama zobrala od Ľudovíta Makóa, pričom k nim neexistovali zmluvy.

„V roku 2012 spoločnosť nespĺňala podmienky na bankové financovanie, preto iný spôsob ako financovať rozvoj podnikania zo súkromných zdrojov neexistoval. S p. Makóom a rovnako ako aj s inými fyzickými osobami sme v priebehu rokov 2012 až 2014 uzavreli neformálne zmluvy o pôžičke, na základe ktorých bola poskytnutá pôžička prevodom na bankový účet spoločnosti, pričom tieto pôžičky boli vrátené pred zápisom spoločnosti do RPVS,“ uviedol pred súdom oficiálny majiteľ Lamy Reken. Ten s rozhodnutím súdu nesúhlasil a plánuje sa mu brániť všetkými dostupnými prostriedkami vrátane podania ústavnej sťažnosti.

Autor článku podal Okresnému súdu v Žiline podnet na preverenie pravdivosti a úplnosti zápisu spoločnosti LAMA SK v registri partnerov verejného sektora, aktuality.sk

 X X X

 Jeho stratené vozne našli na hranici Poľska a Bieloruska. Legendárny vlak Orient Express opäť spojí Paríž s Istanbulom

Ikonický spoj, ktorý sa stal na konci 19. storočia symbolom luxusného cestovania, sa vracia vo vynovenej podobe, no so zachovaním svojej bývalej krásy.

Posledné roky sa stali Európa a USA svedkami narastajúcej obľuby železničnej dopravy. Vlaky volia nielen tí, ktorí si uvedomujú ekologickú stopu lietadiel či automobilov, ale aj tí cestujúci, ktorí vyhľadávajú menej komplikované presuny.

O túto dopravu majú čoraz väčší záujem vďaka zlepšeným službám a spojeniam aj podnikatelia, zamestnanci verejnej správy a služobne cestujúci, ktorí vo vlakoch využívajú čas na prácu, a ušetria tak aj náklady na hotely.

V súčasnosti sa dokonca hovorí o „zlatom veku železníc“, čo sa odráža aj v cieli Európskej únie investovať do infraštruktúry a zdvojnásobiť používanie vysokorýchlostných železníc do roku 2030 a strojnásobiť súčasné úrovne do roku 2050, čo môže byť kľúčové pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality v rámci EÚ do polovice storočia.

Naplánované je otvorenie viacerých nových medzištátnych vlakových trás, ktoré majú motivovať pasažierov, aj napriek často vyššej cene či časovej náročnosti, využívať namiesto lietadiel ekologickejšiu formu prepravy.

Pravdepodobne najväčšiu pozornosť púta sľubované opätovné spustenie ikonického vlaku Orient Express, ktorý sa stal legendárnym aj vďaka románu Agathy Christie a následným filmovým prevedeniam, vrátane tej najnovšej od Kennetha Brannagha.

Z Paríža do Istanbulu

Vlak spoločnosti Wagons-Lits, ktorý započal prevádzku pred takmer 140 rokmi, navždy zmenil luxusné cestovanie – bol známy ako najelegantnejší spôsob cestovania po Európe a symbolizoval vrchol bohatstva a extravagancie, ktorý využívali šľachtici, diplomati i zámožní obchodníci. Pasažieri mohli využívať spacie vozne so stálou obsluhou či reštauračné vozne známe kvalitnou kuchyňou.

Na jeho najslávnejšiu linku z francúzskeho Paríža, stanice Gare de l’Est, do tureckého Istanbulu, vtedajšieho Konštantínopolu, sa vlak prvýkrát vydal 1. júna 1889. Na tejto trase zastavoval v Štrasburgu, Mníchove, Viedni, Budapešti či Bukurešti, cesta trvala 13 dní.

S rastúcou popularitou Orient Expressu boli v prvej polovici 20. storočia uvedené do prevádzky ďalšie dva paralelné spoje spoločnosti: Simplon Orient Express, ktorý premával do Istanbulu cez Miláno a Benátky, a Arlberg Orient Express, ktorý premával cez Zürich a Innsbruck do Atén. Začiatkom 60. rokov však boli tieto tri spoje zrušené a nahradené pomalšou linkou Direct Orient Express.

Kvôli ťažkostiam s pohybom po Európe rozdelenej železnou oponou a administratívnym problémom s prechodom z jednej krajiny do druhej, ako aj pomalosti vlakov v porovnaní s rozvíjajúcou sa leteckou dopravou, však boli linky čoraz menej konkurencieschopné.

Spoločnosť Wagon-Lits postupne prestala prevádzkovať vozne a predala alebo prenajala ich rôznym národným železničným spoločnostiam. Posledná linka Direct Orient Express na trase Paríž – Istanbul bola vypravená 19. mája 1977.

Názov Orient Express však ostal synonymom pre luxusné vlakové cestovanie v retro štýle aj po ukončení prevádzky pôvodných spojov. V priebehu nasledujúcich desaťročí vzniklo viacero projektov od rôznych spoločností, ktoré súbežne používali toto meno či jeho drobné obmeny, ako napríklad Venice Simplon-Orient-Express, ktorý funguje aj v súčasnosti na viacerých trasách na dlhé vzdialenosti.

Návrat legendy

Originál je však len jeden. Jeho oživenie aktuálne pripravuje francúzska skupina Accor, ktorá používa názov Orient Express na základe licencie od SNCF, francúzskeho národného vlakového prepravcu.

V tomto roku spoločnosť Accor a SNCF oznámili, že znovu spustia Orient Express na trase Paríž – Istanbul pod názvom „Nostalgie-Istanbul-Orient-Express“, ktorý sa bude skladať zo zreštaurovaných pôvodných vozňov. „Legenda je späť a s ňou aj nová definícia luxusného cestovania po železnici,“ uviedol Guillaume de Saint Lager, ktorý sa stal viceprezidentom značky Orient Express patriacej pod skupinu Accor.

Okrem toho plánuje Orient Express spustiť spoj „La Dolce Vita“ inšpirovaný pôvabom a dizajnom 60. a 70. rokov, ktorý bude mať šesť rôznych trás po Taliansku so zameraním na preskúmanie kultúrneho dedičstva krajiny a jej úchvatných scenérií. Všetky linky okrem jednej budú odchádzať z Ríma.

Objavenie stratených vozňov

Nostalgie-Istanbul-Orient-Express bude lákať na 17 starostlivo zrekonštruovaných pôvodných vozňov legendárneho vlaku, ktoré boli objavené v Poľsku v roku 2015 vďaka výskumníkovi priemyselnej histórie Arthurovi Mettetalovi.

Pre francúzskeho národného vlakového prepravcu SNCF sa pustil do celosvetového pátrania za inventarizáciou toho, čo zostalo z Orient Expressu, ktorého vozne charakteristické svojou modrou farbou sa stratili v 90. rokoch.

Začiatkom 80. rokov sa totiž podnikateľ Albert Glatt rozhodol vzkriesiť legendárny vlak zakúpením historických vozňov a slávnostným otvorením linky Nostalgie- Istanbul-Orient-Express. Jej trasa viedla z Zürichu do Istanbulu a zaznamenala veľký ohlas. V roku 1992 sa vlakom dokonca vydal na svoje európske turné Dangerous kráľ popu Michael Jackson. Napriek dosiahnutému úspechu však vlak po niekoľkých rokoch ukončil prevádzku a zmizol.

Počas svojho pátrania po stratených vozňoch narazil Mettetal na anonymne zverejnené video na YouTube s vlakom, ktorý sa podobal na vozne Orient Expressu.

Na analýzu ich polohy použil kombináciu Google Maps a 3D nástrojov, vďaka ktorým sa mu napokon podarilo lokalizovať ich na hranici medzi Bieloruskom a Poľskom, na stanici Malaszewicze. O niekoľko mesiacov navštívil toto miesto spolu so de Saint Lagerom zo spoločnosti Accor. Podľa miestnych tam vozne stáli asi 10 rokov.

„Čakali sme, že budú v hroznom stave, ale vnútri boli prekvapivo dobre zachované. Niektoré z nich mali ešte pôvodné sklenené panely značky Lalique, ktoré boli symbolické pre Orient Express,“ spomína de Saint Lager, podľa ktorého boli detaily v štýle art deco s motívmi vtákov a hrozna neuveriteľne živé.

Po dvoch rokoch vyjednávania medzi spoločnosťou Accor a majiteľom vozňov, Albertom Glattom, bol vlak v roku 2018 nakoniec prepravený späť do Francúzska, kde sa začala jeho obnova.

Zážitkový salón aj prezidentský vozeň

Tú zverili vizionárskemu francúzskemu architektovi Maximovi d’Angeacovi, ktorého inšpirujú veľké revolučné umelecké hnutia. Spolu s najlepšími remeselníkmi a dekoratérmi renovuje a modernizuje vozne z 20. a 30. rokov minulého storočia do pôvodnej luxusnej podoby s dôrazom na fakt, že ide o objekt v pohybe, definovaný rytmom a zákonmi gravitácie.

„Znovuzrodenie Orient Expressu je technologickou výzvou, ktorá spĺňa vedecké, umelecké a technické kritériá, pričom celý projekt je koncipovaný ako umelecké dielo, uviedol d’Angeac. „Bude to neporovnateľný zážitok z cestovania vlakom, predstavený prostredníctvom súčasnej vízie pohodlia a extrémneho luxusu.“

Vzhľad nových vozňov bol verejnosti prvýkrát predstavený 17. októbra 2022 v Paríži. Ďalšie prvky, vrátane prezidentského apartmánu, odhalila spoločnosť na tohtoročnom veľtrhu Design Miami, ktorý sa konal od 30. novembra do 4. decembra. Návštevníci sa mohli vo vlaku poprechádzať pomocou virtuálnej reality.

Nový Orient Express ponúkne 14 lôžkových vozňov, reštauráciu, bar či zážitkový salón. Očakáva sa, že salón bude hostiť rôzne predstavenia a podujatia, s výzdobou výrazne odlišnou od zvyšku vlaku, inšpirovanou zimnými záhradami.

Charakteristické pre interiérový dizajn budú drevené prvky a zaoblené uhly v celom vlaku, ktoré dodajú pocit mäkkosti a útulnosti. Chýbať nebudú ani v samotných izbách, v ktorých sa okrem postele bude nachádzať pohovka, šatník či kúpeľňa s posuvnými dverami zdobená mramorom.

Jedálenský vozeň s kuchyňou inšpirovanou jedlami z pôvodného vlaku a bar budú mať klasický art deco vzhľad so zrkadlovými stropmi, intarzovanými predelmi a dekoračnými motívmi, ktoré ladia s tapisériami ilustrátorky Suzanne Lalique. „Niektorí hostia si budú myslieť, že vlak bol postavený v 30. rokoch minulého storočia. Iní uvidia, že je to moderná interpretácia, ale my sa radi hráme s pojmom času a skutočne stierame hranicu medzi minulosťou a budúcnosťou,“ uviedol de Saint Lager podľa Travel and Laisure.

Vlak bude dokonca obsahovať aj prezidentský apartmán inšpirovaný art deco dielami Jacquesa-Émila Ruhlmanna a Jeana Duranda. Na ploche 55 metrov štvorcových sa bude nachádzať spálňa, kúpeľňa, obývačka, kancelária a nábytok na mieru. Vyhradené miesto bude mať dokonca aj na auto, pre väčšie súkromie bude k dispozícii vlastný vchod.

Orient Express pojme vo svojich 17 vozňoch približne 60 cestujúcich. Zo stanice Gare de l’Est v Paríži bude odchádzať jedenkrát týždenne. Pasažier si nebude musieť kúpiť lístok na celú jazdu, no minimálne v ňom bude musieť stráviť dve noci.

Pôvodne bolo opätovné spustenie vlaku naplánované na rok 2024, práve v období pred olympijskými hrami v Paríži, záujemcovia však musia rátať s ročným omeškaním. Spustenie linky Nostalgie-Istanbul-Orient-Express je naplánované na rok 2025, vlak „La Dolce Vita“ spustí prevádzku v roku 2024, pričom predbežné rezervácie budú na stránke spoločnosti otvorené 6. decembra 2022. Ceny na spoj Nostalgie-Istanbul-Orient-Express ešte neboli zverejnené, vzhľadom na jeho luxusný charakter je však zrejmé, že záujemcovia si budú musieť poriadne priplatiť, aktuality.sk

 X X X

Práca, ktorá bude baviť skutočných geekov: Na Slovensku vyvíjajú unikátny poisťovací systém

Vývojári UNIQA pracujú na jedinečnom systéme, ktorý už dnes využívajú v 16-tich krajinách.

Spoločnosť UNIQA GSC na Slovensku vyvíja riešenie pre oblasť korporátneho poistenia. Nie je to žiadne experimentálna novinka, ale plne funkčné riešenie, ktoré sa používa už v 16-tich krajinách.

Aplikáciu CBN vyvíja slovenský tím zložený z viac ako 40 vývojárov. „Vyvíjame aplikáciu, ktorá spája vstupy z rôznych externých systémov a ponúka našim kolegom možnosť pokryť celý biznisový proces a ich dennodennú činnosť,“ popisuje vedúci IT tímu vyvíjajúceho aplikáciu CBN Peter Černák.

Riešenie umožňuje zamestnancom poisťovne od obchodníkov až po expertov mať ucelený prístup k dátam klienta, ale aj k externým databázam, ako sú obchodné registre či integrácia s Google mapami.

Celý rozhovor s vedúcim IT tímu vyvíjajúceho aplikáciu CBN, Petrom Černákom, a lead developerom CBN, Patrikom Malým, si môžete vypočuť v podobe špeciálneho podcastu SHARE:

Koniec ručnej práci

„V minulosti to bolo tak, že kolegovia museli podklady pripravovať manuálne, dáta si ručne získavať z registrov a spracovávať si ich,“ vysvetľuje prínos nového riešenia Peter Černák. „Naša spoločnosť pochopila, že toto je čas, ktorý vieme využiť lepšie a investovala do vývoja nového riešenia, ktoré na dennej báze prácu našich kolegov uľahčí,“ dodáva.

Riešenie zabezpečuje poistenie v najrôznejších oblastiach – od nehnuteľností až po samotných zamestnancov. Lead developer tímu CBN, Patrik Malý, vysvetľuje benefity slovenského riešenia na príklade poistenia vozových parkov: „Náš systém dokáže aj pri vozových parkoch s tisíckami vozidiel posudzovať hodnotu každého vozidla samostatne a na základe toho vytvoriť presnejší odhad. V našom segmente je v sučasnosti štandardom posudzovať vozový park ako celok.“

Systém uľahčuje aj kolektívne poistenia pre zamestnancov, ako napríklad poistenie za škodu či životné poistenie. „Máme kmeňové údaje o zamestnancoch, na základe ktorých vie systém vyhodnotiť cenu poistenia pre všetkých,“ dopĺňa Peter Černák.

Nároky na zložitosť aplikácie dokazuje skutočnosť, že dnes má do aplikácie prístup viac ako 2000 registrovaných zamestnancov poisťovne po celej Európe. „Obchodník napríklad potrebuje vidieť niečo úplne iné, ako ten, kto hodnotí riziko a vytvára poistnú zmluvu,“ vysvetľuje rôznorodosť systému Peter Černák.

Nechceme programátorov

CBN nie je obyčajnou aplikáciou. Je to mimoriadne komplexné profesionálne pracovné prostredie. „Naši používatelia nie sú ako používatelia sociálnych sietí, ale sú to experti so špecifickými pracovnými postupmi a potrebami,“ dopĺňa Patrik Malý a upresňuje, že keď hľadá kolegov do tímu, nehľadá programátorov, ale softvérových inžinierov.

„Rozdiel je v tom, že softvérový inžinier by mal byť schopný navrhnúť riešenie na základe vstupov nielen podľa receptu, ale vidieť veci v širšom kontexte,“ hovorí Patrik Malý. „Aplikácia CBN sa vyvíja od roku 2012 a my sa ju snažíme modernizovať, aby sme používateľský zážitok pre expertov, ktorí v ňom pracujú, zlepšili.“

Tí, ktorí tieto požiadavky pochopili a osvojili si ich, v spoločnosti uspeli. „Máme veľa success stories, kedy k nám prišli študenti, ktorí ešte študovali na univerzite a dnes sú technickými lídrami v našich tímoch,“ hovorí Patrik Malý a dodáva, že to nie je len o znalosti programovania. „Technické zručnosti sú potrebné, no všetko ostatné sme pripravení ľuďom dodať. Najdôležitejší aspekt, ktorý hľadáme, je ochota rásť a absorbovať nové veci.“

Slovo geeka sa počíta

Spoločnosť si uvedomuje hodnotu ľudí, ktorí toho síce veľa nenahovoria, ale keď niečo povedia, tak to treba počúvať. „Máme aj ľudí, ktorí sú vyslovene geekovia. Majú smer, nerozprávajú veľa, ale keď sa ich opýtate, tak dajú úprimný feedback,“ priznáva Patrik Malý. „A väčšinou, keď niečo práve takýto geek skritizuje, tak je to pre nás červená vlajka, že sa neuberáme dobrým smerom.“

Dôležitejšia, ako fixné pravidlá, je v programátorskom tíme dôvera. Slovenský vývojársky tím spoločnosti UNIQA GSC napríklad nemá nijako určené, koľko majú ľudia pracovať z domu a koľko z kancelárie.

„Nemáme nastavené, že každý týždeň treba byť nejaký počet dní v kancelárii. Máme to otvorené. S touto flexibilitou však prichádza aj zodpovednosť. Nikto nad vami nestojí,“ hovorí Peter Černák. „Každý si to spraví tak, ako mu to vyhovuje a ľudia túto dôveru odplácajú,“ dopĺňa Patrik Malý, aktualit.sk

X X X

Na súťaži krásy ju vypískali, v tanečnej šou sa smiali, že je tučná. Ivanu Christovú verejne zahanbovali, ona však dokázala, že krása ženy pochádza najmä z jej vnútra

Napriek tomu, že od súťaže krásy, v ktorej sa zúčastnila, ubehlo už viac ako 30 rokov, meno Ivany Christovej rezonuje v spoločnosti do dnešného dňa.

Písal sa 8. apríl 1989 a v ostravskej športovej hale panovala napätá atmosféra. Vyše desaťtisíc divákov čakalo na moment, kedy moderátor Jíři Dvořák vyhlási meno prvej československej miss. Očakávania českých divákov boli jasné – titul si mala odniesť kučeravá blondína, nakoľko boli práve tieto atribúty v danom období znakom krásy. Najideálnejším scénarom tiež bolo, aby bola narodená na českom území. Porota však mala na danú vec iný názor.

Po tom, čo zaznelo meno Ivany Christovej, sa spustila reakcia, akú by zrejme nikto nečakal. Publikum, ktoré v hale sedelo, začalo pískať a vyjadrovať svoju nespokojnosť s výsledkom poroty, ktorá podľa už medializovaných informácií rozhodla jednohlasne. „Ľudia v ostravskej hale pískali, pritom ma vlastne ani poriadne nevideli. Vtedy totiž neboli na pódiu veľkoplošné obrazovky, kde by mohli dievčatá vidieť zblízka tak, ako je to teraz. Bola som len malilinká tenká postavička na pódiu. Samozrejme, že atraktívnejšie pôsobili blondínky, ktoré síce tiež nevideli zblízka, no vďaka farbe vlasov boli výraznejšie,“ zaspomínala si Ivana v rozhovore pre Nový Čas.

19-ročná Ivana Christová bodovala

Vo víťazstve neboli zahrnuté len atribúty ako je fyzická krása či štíhla postava. Organizátori súťaže dbali na to, aby boli finalistky reprezentatívne, pôsobili elegantne, ovládali cudzí jazyk a bonusom bola aj schopnosť, ktorá ich odlišovala od iných. Ivane pomohlo účinkovanie v ľudovom zbore, vďaka ktorému mala vytrénované hlasivky a ladné pohyby. Po československej miss putovala na medzinárodnú súťaž krásy, kde svoj titul víťazky obhájila. Práve to bol okamih, kedy sa jej modelingová kariéra začala. 19-ročná Ivana pracovala ako modelka v Spojených štátoch, kde sa objavila na titulkách rôznych ženských magazínov.

Nešťastná láska jej dala ten najväčší dar

Jedna z našich najkrajších miss mala 22 rokov, keď sa zoznámila so svojím dnes už exmanželom. Charizmatický Vietnamec Daniel jej skrížil cestu v Paríži a dvojica si okamžite padla do oka. Netrvalo dlho a nasledovali chvíle, o ktorých si Ivana myslela, že sú jej najkrajšie v živote. Svadba, tehotenstvo, narodenie dcérky Daniely – to všetko sa však skončilo prirýchlo. Daniel obral svoju manželku o úspory a vyparil sa, pričom Ivana ostala na výchovu svojej dcéry od útleho veku sama.

„Milujem ťa z hĺbky svojej duše. Ďakujem Bohu a vesmíru, každučký deň, za tak úžasnú a výnimočnú dcérku. Za skvelú kolegynku, za úžasnú priateľku. Si môj život, moja radosť, moja láska,“ vyznala svojej dcére city prednedávnom. Napriek tomu, že byť mamou samoživiteľkou bolo pre našu missku nepochybne náročné, podľa vlastných slov by nemenila na svojom živote nič. Aj zrada od muža, ktorého z celého srdca milovala, jej totiž koniec koncov priniesla do života ten najväčší dar.

Návrat na televízne obrazovky bol krutý

Ivana síce nezmizla z verejného života, no v čase, keď bola Daniela malým dievčatkom, sa v spoločnosti objavovala (pochopiteľne) zriedkavejšie. Na televíznych obrazovkách sa objavila o 10 rokov neskôr, kedy si zasúťažila v celebritnej šou Celebrity Camp. Svoj druhý debut mala až v čase, keď bola z jej dcéry takmer dospelá slečna. Pôvabná Prešovčanka prijala účinkovanie v ďalšej šou, ktorá niesla názov Tanec snov.

Práve tam zažila bodyshaming, ktorý by bol dnes spoločnosťou netolerovateľný. Vtedy si však Ivanu nikto nezastal, skôr naopak. „Keby nebola misska, toľko nepriberie. Teraz by si ľahšie dýchala,“ okomentoval jej výkon v kole ľudových tancov Štefan Nosáľ. Nevhodná poznámka sa evidentne zdala vtipná Jánovi Ďurovčíkovi, ktorý sa začal nekontrolovateľne smiať. Situáciu nezachránil ani Vilo Rozboril. Ten jej navrhol, aby začala spoločne chudnúť s jednou z účinkujúcich z jeho relácie V siedmom nebi.

Je z nej vyrovnaná žena

Nátlak, ktorému Ivana čelila len pred pár rokmi (pozn. redaktora, tanečná súťaž bola vysielaná v roku 2015), sa nedá opísať nijak inak než slovom neznesiteľný. Napriek tomu, že sa mu na chvíľu misska poddala – a skúšala sa chudnúť rôznymi nezmyselnými dietami či odvykacími kúrami, neskôr svoj postoj k vlastnému telu prehodnotila. Podľa vlastných slov sa tak začala cítiť dobre tak, ako nikdy predtým.

„Môj život nie je o centimetroch, ale o tom, ako sa cítim každý deň a ako sa cítia ľudia okolo mňa. Prajem nám, ženám, aby sme sa cítili krásne také, aké sme,“ uviedla pre Nový Čas na margo svojej postavy a trápenia sa s nadbytočnými kilami.

Aj práve preto si dnes Ivana udržuje svoju fanúšikovskú základňu – a je inšpiráciou pre ženy rôznych vekových kategórií, aktuality.sk