Minister hospodárstva a líder SaS Richard Sulík podal v stredu ráno demisiu. O návrhoch OĽaNO je SaS pripravená rokovať, ale až po odchode Igora Matoviča z vlády. Tu však nastáva problém. Pred zasadnutím kabinetu premiér Eduard Heger uviedol, že Matovič je síce ochotný odísť, ale podmienkou je, že SaS schváli opatrenia na pomoc ľuďom.

Prezidentka Zuzana Čaputová v súvislosti s vládnou krízou prijala predsedu parlamentu Borisa Kollára a premiéra Hegera. Zatiaľ nie je známe, kedy Čaputová príjme Sulíkovu demisiu.

 Najdôležitejšie udalosti

Heger navrhol nové riešenie krízy – 10 opatrení na pomoc ľuďom, Matovič odíde, ak SaS pomôže schváliť tento balíček, SaS je ochotná rokovať o opatreniach, len keď Matovič odíde, Sulík podal demisiu, ostatní ministri SaS čakajú do pondelka, K vládnej kríze sa stretli traja najvyšší ústavní činitelia, Čaputová chce, aby sa obdobie ultimát skončilo 5. septembra

Prezidentka žiada premiéra o mená ministrov aj návrh spôsobu vládnutia

Prezidentka Zuzana Čaputová požiadala premiéra Eduarda Heger (OĽaNO), aby jej včas predložil nominantov na uvoľnené ministerské kreslá. Rovnako žiada, aby čo najskôr predstavil spôsob, akým bude jeho menšinová vláda získavať podporu pre zákony.

Rovnako chce, aby sa obdobie vzájomných ultimát v pondelok (5. 9.) skončilo. Zdôraznila potrebu funkčnej vlády, najmä v období kríz. Uviedla to po stredajšom rokovaní s premiérom a predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina).

Hlava štátu skonštatovala, že vládna koalícia má za sebou dlhé hľadanie konsenzu, ktorý sa napokon nepodarilo nájsť. „V posledný deň ultimáta prišlo nové ultimátum,“ povedala na margo ponuky ministra financií Matoviča. Podľa prezidentky však len pokračuje „nekonečný seriál“, ktorý už nikoho nezaujíma. „Takto sa vládnuť nedá,“ skonštatovala Čaputová.

Prezidentka zároveň pripomenula viaceré výzvy, ktorým Slovensko momentálne čelí. Pokiaľ podľa nej koalícia za dva mesiace nedokázala vyriešiť vlastný problém, je otázne, ako chce čeliť kríze. Dodala, že mnoho občanov súčasnú situáciu vníma ako „voľný pád a chaos“.

Sulík žiada o odchod aj Matoviča

„Poprosil som svojich kolegov, aby svoje demisie nepodali dnes ale v pondelok. Matovičovi tak dávame priestor na to, aby urobil to, čo očakáva celá krajina,“ povedal Sulík.

Strana Sloboda a Solidarita považuje navrhované opatrenia hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) za zámerné predlžovanie koaličnej krízy. Predseda strany SaS tvrdí, že sú pripravení o požiadavkách rokovať, avšak naďalej žiadajú odstúpenie lídra hnutia OĽaNO Igora Matoviča.

Minister hospodárstva Richard Sulík podal už ráno demisiu. Predseda strany SaS tvrdí, že sú pripravení o požiadavkách OĽaNO rokovať, avšak naďalej žiadajú odstúpenie Igora Matoviča.

„Ja som nepovedal, že s tými bodmi súhlasíme, sme pripravení sa o nich konštruktívne baviť. Nebudeme sa baviť skôr, ako bude splnená naša základná požiadavka,“ uviedol šéf liberálov s tým, že požiadavky OĽaNO vnímajú ako návrhy na rokovanie. „Igor Matovič premárnil čas, rokovania neboli žiadne,“ podotkol Sulík.

Sulík pred rokovaním vlády opäť zopakoval, že problém Slovenska je Matovič, a na rozdiel od neho on nie je „prilepený na svojej stoličke“. „Dnes premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) odovzdám tzv. cestovnú mapu, tá predstavuje zoznam krokov, ktoré bude treba urobiť, aby nový minister hospodárstva vedel plynule pokračovať,“ doplnil. Zároveň priznal, že by bolo jednoduchšie, keby demisiu dnes podali všetci ministri za SaS. „Koaličná kríza ma brzdí pri riešení plynovej krízy,“ priznal predseda.

Sulík taktiež oznámil, že rezort hospodárstva bude po jeho odchode viesť Ján Oravec, ktorý je v súčasnosti štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva. Štátni tajomníci z ministerstiev, ktoré v súčasnosti zastáva SaS, odídu do polovice septembra, ak ministri podajú demisie.

Heger: Matovič je pripravený odísť, ak prejdú opatrenia OĽaNO

„Prišli sme s návrhom veľmi konkrétnych opatrení na pomoc ľuďom, aby sme zvládli najbližšie obdobie, ktoré predstierame hlavne pred stranu SaS, ale aj pred koaličných partnerov. Potrebujeme pevnú koalíciu, potrebujeme ich schváliť na vláde a v parlamente. Ak budú tieto opatrenia schválené, Igor Matovič prijme výzvu Richarda Sulíka a spolu s ním odíde zo svojej funkcie do parlamentu,“ vyhlásil premiér.

Heger: Matovič odstúpi z postu ministra, ak bude splnených desať bodov OĽaNO

Premiér pripomenul, že argumenty SaS o tom, že dochádza k rozvratu verejných financií a porušeniu koaličnej zmluvy, nie sú pravdivé. „Do poslednej chvíle sme čakali, že strana Sloboda a Solidarita pristúpi na našu ponuku,“ povedal Heger.

„Dodnes sme márne čakali, že príde jedna požiadavka na zmenu koaličnej zmluvy. SaS nejde o nič iné, iba o to, aby sa zbavila Igora Matoviča,“ skonštatoval minister obrany a člen predsedníctva OĽaNO Jaroslav Naď. Podčiarkol, že hnutie nemá žiadne požiadavky voči SaS. Sulík podľa jeho slov dostal protinávrh hnutia a ak chce preukázať, že mu záleží na krajine, prijme to, čo liberáli v parlamente dlhodobo blokovali.

Naď: SaS nejde o nič iné, iba o to, aby sa zbavila Matoviča

Začiatok rokovania vlády napokon posunuli, aby sa SaS mohla poradiť. Novinárom to povedala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). Liberáli, ktorí dlhodobo podmieňujú svoj súhlas so zvýšením niektorých daní tým, že iné dane sa znížia, návrh Hegera a OĽaNO nekomentovali.

Kým sa SaS radila o ďalšom postupe, Matovič písal statusy na Facebook. Na stredajšom rokovaní vlády nebol, pretože do štvrtka je na dovolenke v Španielsku.

SaS na začiatku júla odstúpila od koaličnej zmluvy a požadovala najmä, aby Matovič už ďalej nebol členom kabinetu. Strana zároveň dala kolegom v koalícii čas do dneška na nové usporiadanie vzťahov v koalícii, v opačnom prípade by štyria ministri za Sas podali demisiu. Odchodom SaS z koalície by vláda už nemala väčšinu v parlamente./agentury/

X X X

Pozrite si 10 podmienok, ktoré dal Matovič Sulíkovi

Desať bodov hnutia OĽaNO, ktorými podmieňuje odchod Igora Matoviča z postu ministra financií

1. 200 EUR na dieťa

Vzhľadom potrebu kompenzácie rastu cien energií a po prihliadnutí na trvajúcu nespoluprácu ministerstva školstva pri tvorbe systému tzv. krúžkovného, ministerstvo financií (MF) navrhne zmenu, ktorá dočasne od 1.1.2023 do 31.8.2024 miesto krúžkovného zvýši prídavok na dieťa na 60 EUR a daňový bonus na 140 EUR pre všetky deti od 0 do 18 rokov. Stratu príjmov obcí spôsobenú touto zmenou štát obciam preplatí. Všetci poslanci SaS zmenu zákona podporia. V prípade ak Ústavný súd SR vyhlási ktorúkoľvek časť Rodinného balíčka za protiústavnú, poslanci SaS podporia zmeny navrhnuté MF s cieľom dosiahnuť podporu až 200 EUR mesačne pre každé dieťa od 0 do 18 rokov.

2. Štátny rozpočet na rok 2023

V riadnom termíne bude schválený zákon o štátnom rozpočte na rok 2023, tak aby sme sa vyhli rozpočtovému provizóriu, ktoré by v dnešnej dobe spôsobilo chaos vo financovaní fungovania úloh štátu. Všetci poslanci SaS zákon podporia.

 3. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti

Bude schválený ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorého prijatie strana SaS už dva roky v parlamente blokuje. MF predloží úpravy novely a všetci poslanci SaS zákon podporia.

4. Stabilita dôchodkového systému

Bude schválený ústavný zákon o stabilite dôchodkového systému, potrebného mimo iného na zavedenie rodičovského bonusu a možnosti odchodu do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch, ktorého príprave strana SaS svojimi podmienkami dlhodobo bráni. Všetci poslanci SaS zákon podporia.

 Finančná disciplína

Poslanci ani ministri za SaS nebudú predkladať návrhy s dopadom na verejné financie bez toho, aby nenavrhli zdroje, ktoré zabezpečia ich finančné krytie. Všetky návrhy s vplyvom na verejné financie, neodsúhlasené koaličnou radou a predložené na rokovanie septembrovej schôdze NR SR, poslanci SaS stiahnu z rokovania NR SR.

6. Nové zdroje príjmov štátu

Budú schválené nové sadzby daní na lieh a hazard podľa návrhu ministerstva financií. Bude zavedená nová daň z ruskej ropy a tranzitného plynovodu podľa návrhu MF. Bude zvýšený odvod regulovaných subjektov podľa návrhu MF a bude rozšírený okruh platiteľov odvodu. Všetci poslanci SaS zákony podporia. Nové zdroje budú prerozdelené obyvateľom SR podľa návrhu MF na zmiernenie následkov inflácie a energetickej krízy. Všetci poslanci SaS návrhy na prerozdelenie nových zdrojov podporia.

 Desať bodov hnutia OĽaNO, ktorými podmieňujú odchod Igora Matoviča z postu ministra financií

7. Zmrazené ceny elektriny pre všetky domácnosti

Minister hospodárstva zabezpečí takú dohodu so Slovenskými Elektrárňami a.s., ktorou splní svoj verejný prísľub o zmrazených cenách elektriny pre všetky domácnosti bez dopadu na verejné financie, keďže na súčasný návrh ministra hospodárstva by drasticky doplatili domácnosti, ktoré kúria elektrinou.

8. Výhodné zmluvy na plyn pre všetky domácnosti

Minister hospodárstva zabezpečí, aby bol splnený jeho verejný prísľub na výhodné 4-ročné zmluvy na odber plynu pre všetky domácnosti ako aj výhodné kontrakty pre bytové domy bez dopadu na verejné financie.

9. Príspevok domácnostiam na plyn a teplo 250 miliónov €

Bude schválený zákon predložený ministerstvom financií, ktorý zabezpečí špeciálny príspevok domácnostiam na kompenzáciu vyšších cien plynu a tepla v roku 2023 v minimálnej výške 250 miliónov €. Všetci poslanci SaS zákon podporia.

10. Príspevok dôchodcom 150 miliónov €

Bude schválený jednorázový príspevok k starobným dôchodkom vo výške 50% z 13. dôchodku, vyplatený na jeseň roku 2022. Všetci poslanci SaS zákon podporia./agentury/

X X X

Voľný pád a chaos, pomenovala krízu Čaputová. Politológ: SaS by poprela samú seba

 Sedem týždňov sa čakalo na koniec zápasu medzi predsedom strany SaS Richardom Sulíkom a lídrom hnutia OĽANO Igorom Matovičom. Výsledkom je predĺženie.

 Prezidentka Zuzana Čaputová prijala predsedu parlamentu Borisa Kollára a premiéra Eduarda Hegera.

„Viete, ako situáciu na Slovensku hodnotia ľudia, ktorých stretávam na rôznych regionálnych výjazdoch?“ položila otázku prezidentka Zuzana Čaputová. „Voľný pád a chaos,“ odpovedala slovami ľudí z Hornej Nitry, Gemera či Kopaníc.

Prezidentka zároveň verí, že obdobie vzájomných ultimát sa skončí najneskôr budúci pondelok. Zdôraznila potrebu funkčnej vlády, najmä v období kríz. Uviedla to po stredajšom rokovaní s premiérom Eduardom Hegerom a predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina).

Vyhlásenie Zuzany Čaputovej ku koaličnej kríze.

Čaputová tiež požiadala premiéra Hegera, aby jej včas predložil nominantov na uvoľnené ministerské kreslá. Rovnako žiada, aby čo najskôr predstavil spôsob, akým bude jeho menšinová vláda získavať podporu pre zákony.

SaS by poprela samú seba

„OĽaNO prišlo s riešením ‚ber alebo neber‘. V hnutí veľmi dobre vedia, že SaS má k viacerým požiadavkám výhrady a popreli by samých seba,“ zdôraznil politológ Koziak. Kritizuje, že premiér predstavil riešenie najskôr novinárom, až následne koaličným partnerom.

Viaceré požiadavky totižto predstavujú práve tie opatrenia, kvôli ktorým sulíkovci žiadali Matovičov odchod. Prekvapením pre liberálov sa stal najmä bod o tom, že ich ministri nebudú môcť predkladať návrhy s dopadom na verejné financie a peniaze si budú musieť zháňať.

„Z pohľadu OĽaNO to nie je racionálne riešenie koaličnej krízy. Aspoň nie v prípade, že ju chcete udržať,“ upozornil politológ Tomáš Koziak, rektor Vysokej školy politických a spoločenských vied v Kutnej Hore. Doplnil, že ani Sulíkovo ultimátum, ktoré 6. júla koaličnú krízu začalo, bolo podľa neho neracionálne. Kríza pritom pretrváva už minimálne dva mesiace./agentury/

X X X

Matovičova veľmi drahá rozlúčka. Jeho lákavá ponuka má však množstvo ale

 Matovičovi nemožno uprieť, že je majstrom dramatickej zápletky. Dva mesiace držal celé Slovensko v napätí, či odstúpi, alebo nie, a v posledný možný deň napokon OĽaNO vyrukovalo s 10 požiadavkami, ktoré ak SaS prijme, minister financií odíde do parlamentu. To, čo na prvý pohľad vyzerá ako lákavá ponuka, má však množstvo ale…

 Igor Matovič: Predovšetkým, splnenie všetkých požiadaviek by bolo veľmi drahou rozlúčkou so šéfom OĽaNO. Problematický je hneď prvý bod. Ak SaS kritizovala tzv. rodinný balíček a krúžkovné, len ťažko si možno predstaviť, že bude súhlasiť so zvýšením prídavku pre dieťa na 60 eur a s daňovým bonusom 140 eur. V podstate by išlo o rovnako výrazné zvýšenie výdavkov, len iným spôsobom.

V máji totiž parlament schválil príspevok na voľnočasové aktivity dieťaťa vo výške 60 eur mesačne, zvýšenie prídavku na dieťa od januára 2023 na sumu 40 eur a zvýšenie daňového bonusu pre dieťa až do výšky 100 eur.

Keďže ide o pravidelné výdavky, rozpočet by zaťažili o 1,2 miliardy eur. Kde však každý rok nájsť taký balík peňazí? To Igor Matovič neprezradil ani vtedy, ani teraz. Návrh na zavedenie nových sadzieb daní na lieh a hazard je len malou záplatou. Najmä s prihliadnutím na to, že v jeho desatore sa nachádza množstvo ďalších výdavkov.

Treba povedať, že Matovič to urobil šikovne: je síce ochotný odstúpiť, ale Sulík nebude diktovať podmienky jemu, ale on Sulíkovi. Keď hovorí, že „dnes sa ukáže, komu záleží na Slovensku a komu na svojom egu“, tak len rozohráva ďalšiu cynickú hru, pretože v skutočnosti ide len a len o jeho ego.

Ak dôvodom na odchod liberálov z vlády bol podľa Sulíka „rozvrat verejných financií, schvaľovanie hlúpych až škodlivých vecí za pomoci fašistov a znásilňovanie legislatívneho procesu“, v podstate sa nič nezmenilo, pretože tento návrh, najmä spomínaný prvý bod, je v bledomodrom to isté čo predtým.

A je až komické, keď sa v bode č. 5 píše, že „poslanci ani ministri za SaS nebudú predkladať návrhy s dopadom na verejné financie bez toho, aby nenavrhli zdroje, ktoré zabezpečia ich finančné krytie“, no pritom to robí sám minister financií.

Hoci Sulík avizoval, že je pripravený rokovať, hrozba, že budeme mať menšinovú vládu a predčasné voľby, ani zďaleka nie je zažehnaná./agentury/.

X X X

Prezidentka kritizuje koalíciu. Vyzvala premiéra Hegera, aby jej vysvetlil, ako budú ďalej fungovať

Eduard Heger dnes pred rokovaním vlády predstavil nové podmienky pre odchod Igora Matoviča z vlády. Podľa prezidentky to prišlo neskoro.

„Namiesto riešenia pokračuje nekonečný seriál, ktorý už nikoho nezaujíma. Takto sa vládnuť nedá a nemá,“ vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová po dnešnom stretnutí s ústavnými činiteľmi – premiérom Eduardom Hegerom a predsedom parlamentu Borisom Kollárom. Vyzvala ich, aby ukončili obdobie ultimát a vzájomných obviňovaní.

Prezidentka varovala, že Slovensko čakajú náročné časy, ktoré bude potrebné riešiť. Požiadala preto premiéra, aby jej „včas predložil zoznam nominantov, ktorých chce navrhnúť na štyri uvoľnené ministerské posty v prípade, že v pondelok dostanem demisie ďalších troch ministrov zo strany SaS“

Zároveň chce, aby jej predstavil spôsob, ako bude jeho menšinová vláda fungovať a ako bude získavať potrebnú podporu v parlamente.

Nové ultimátum

Hlava štátu si dnes zavolala do prezidentského paláca Hegera aj Kollára v súvislosti s koaličnou krízou. Po stretnutí kritizovala koalíciu, že za dva mesiace ju stále nedokázala vyriešiť. Počas tohto času riešila vláda podľa prezidentky len samú seba a „v posledný deň ultimáta prišlo nové ultimátum“.

Reagovala tak na nové podmienky Obyčajných ľudí, ktoré dnes predstavil premiér Eduard Heger po uplynutí ultimáta strany SaS. Ak desať opatrení pomôže strana SaS presadiť na vláde a v parlamente, tak minister financií a šéf OĽaNO odíde spolu s Richardom Sulíkom do parlamentu.

„Dva mesiace je dostatočne dlhý čas na to, aby sa aktéri s požiadavkami vzájomne oboznámili a preukázali schopnosť vládnuť. Hovoriť dnes jedným dychom o zodpovednosti a prísť s novými podmienkami v poslednej chvíli je hlboký rozpor medzi slovami a činmi,“ pokračovala hlava štátu.

Opýtala sa preto vládnych lídrov a koalície, ako chcú riešiť závažné krízy, ktoré na Slovensko dopadajú, ak za dva mesiace nedokázali nájsť východisko z koaličnej krízy.

X X X

Koaličná kríza: Matovič odíde z vlády, ak sa prijmú opatrenia navrhované OĽaNO

 Igor Matovič prijme výzvu Richarda Sulíka a odíde z vlády spolu s ním, ak vláda a parlament prijme opatrenia na pomoc ľudom v súvislosti s energetickou krízou. Vyhlásil to dnes pred rokovaním vlády premiér Eduard Heger.

Igor Matovič je ochotný odísť z vlády spolu s Richardom Sulíkom, ak strana SaS pomôže so schválením desiatich opatrení, ktoré majú podľa premiéra Eduarda Hegera pomôcť ľuďom (celé znenie pod textom). Predseda vlády o tom informoval pred dnešným rokovaním vlády.

SaS je ochotná o podmienkach rokovať, no žiada, aby najskôr líder minister financií Matovič podal demisiu. Sulík tak už dnes spravil.

Premiér prišiel tesne pred 10:00 na Úrad vlády, kde vysvetlil, že sulíkovcom predložia svoje návrhy, ktoré majú podľa Hegera pomôcť ľuďom. „Ak budú tieto opatrenia schválené, Igor Matovič príjme výzvu Richarda Sulíka a odíde spolu s ním do parlamentu,“ povedal premiér.

Richard Sulík po prediskutovaní požiadaviek informoval o tom, že dnes ráno podal svoju demisiu prezidentke. Zároveň vyzval Matoviča, aby tak urobil tiež. SaS je totiž ochotná o bodoch rokovať, musí byť ale najprv splnená ich pôvodná požiadavka, a to jeho odchod z vlády.

OĽaNO napríklad požaduje schválenie 200 eurovej podpory na dieťa. „Vzľadom na potrebu kompenzácie rastu cien energií a po prihliadnutí na trvajúcu nespoluprácu ministerstva školstva pri tvorbe systému tzv. krúžkovného, ministerstvo financií navhrne zmenu, ktorá dočasne od 1.1.2023 do 31.8.2024 miesto krúžkovného zvýši prídavok na dieťa na 60 eur a daňový bonus na 140 eur pre všetky deti od 0 do 18 rokov,“ navrhujú Obyčajní ľudia.

Matovič vyzval SaS k zodpovednosti

Na vyhlásení Hegera sa nezúčastnil šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič. Ten však okamžite reagoval na Facebooku s tým, že SaS je ochotná povaliť tretiu vládu.

„Veľmi si vážim dôveru poslancov aj predsedníctva OĽANO a ich postoj, že druhému vydieraniu Richarda Sulíka už nesmieme ustúpiť. Napriek tomu sme sa rozhodli pokúsiť o zastavenie SaS na ceste, ktorá nevyhnutne vedie Slovensko k návratu mafie k moci a dať túto ponuku. Veríme, že pri troche dobrej vôle SaS sa k nej postaví zodpovedne a ústretovo,“ napísal šéf rezortu financií.

Člen predsedníctva OĽaNO a minister obrany Jaroslav Naď skonštatoval, že pre upokojenie situácie bude Matovič akceptovať návrh Richarda Sulíka a odíde spolu s ním. SaS však podľa neho musí dokázať, že im záleží na ľudoch.

„Ak chce SaS preukázať, že im reálne záleží na tejto krajine, tak tie podmienky príjme,“ uviedol. Pripomenul, že sulíkovci niektoré navrhnuté opatrenia ako jediná koaličná strana dlhodobo blokuje.

SaS návrh nemusí akceptovať

Problematický môže byť pre SaS hneď druhý bod predloženého návrh. V ňom žiadajú schválenie rozpočtu na budúci rok. „V riadnom termíne bude schválený zákon štátnom rozpočte na rok 2023, tak aby sme sa vyhli rozpočtovému provizóriu,“ vyzvalo OĽaNO a žiada, aby ho podporili všetci poslanci SaS.

Pre Sulíkovcov pritom môže byť nepriechodný rozpočet, v ktorom budú podľa nich zbytočné výdavky, alebo napríklad zdanenie liehu a hazardu.

Práve to OĽaNO požaduje v šiestom bode – „Budú schválené nové sadzby daní na lieh a hazard podľa návrhu ministerstva financií. Bude zavedená nová daň z ruskej ropy a tranzitného plynovodu podľa návrhu ministerstvo financií“.

Minister hospodárstva dlhodobo vyhlasuje, že jeho strana odmieta akékoľvek zvyšovanie daní a ide podľa neho o „červenú čiaru“. V minulosti zároveň pripustil vyššie dane na ropu z Ruske, ale podmieňoval ju znižovaním iných daní.

Sulík už demisiu podal, na ťahu je Matovič

Richard Sulík kritizoval OĽaNO a ministra financií, že s návrhom prišli až po siedmich týždňoch od vypovedania koaličnej zmluvy. Považuje ho preto za predlžovanie koaličnej krízy.

„Napriek tomu sme o týchto bodoch ochotní konštruktívne rokovať. Avšak rázne odmietame predlžovať koaličnú krízu. Na to, aby sme mohli s rokovaniami začať, žiadame splnenie našej základnej požiadavky. To je odstúpenie Igora Matoviča,“ povedal po dvojhodinovom študovaní nových požiadaviek.

Šéf SaS zároveň informoval, že dnes ráno podal demisiu a žiada, aby Igor Matovič spravil to isté. Poprosil ale svojich ministerských kolegov, aby svoje avizované demisie dnes nepodali a počkali s nimi do pondelka.

„Znamená to, že Igorovi Matovičovi dávame čas niekoľko dní na to, aby urobil čo dnes od neho cela krajina čaká, a aby si zachoval posledné zvyšky dôstojnosti,“ uzavrel Sulík s tým, že len potom je ochotný rokovať o hegerových bodoch.

Prezidentka: koalícia dva mesiace riešila samú seba

Ku koaličnej kríze sa dnes vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová. V príhovore po stretnutí s Eduardom Hegerom a Borisom Kollárom kritizovala koalíciu, že krízu nedokázala za dva mesiace vyriešiť.

„Slovensko dva mesiace čakalo na to, aby vládna koalícia prestala riešiť samú seba a venovala sa predovšetkým riešeniu problémov krajiny. A v posledný deň ultimáta prišlo nové ultimátum z druhej strany,“ povedala.

Čaputová zdôraznila, že na Slovensko „dopadajú“ závažné krízy a takto sa vládnuť nedá a nemá. „To vážne musel čakať minister financií so svojím krokom dva mesiace na poslednú hodinu pred podaním demisií? Namiesto riešenia pokračuje nekonečný seriál, ktorý už nikto nechce sledovať. Takto sa vládnuť nedá a nemá,“ pokračovala hlava štátu.

Vyzvala preto premiéra, nech jej dá včas zoznam nominantov, ktorí by mohli nahradiť odchádzajúcich ministrov strany SaS. Zároveň od neho chce, aby mu predstavila plán, ako bude jeho menšinová vláda fungovať a presadzovať dôležité zákony.

Požiadavky Obyčajných ľudí:

200 EUR na dieťa

Vzhľadom potrebu kompenzácie rastu cien energií a po prihliadnutí na trvajúcu nespoluprácu ministerstva školstva pri tvorbe systému tzv. krúžkovného, ministerstvo financií (MF) navrhne zmenu, ktorá dočasne od 1.1.2023 do 31.8.2024 miesto krúžkovného zvýši prídavok na dieťa na 60 EUR a daňový bonus na 140 EUR pre všetky deti od 0 do 18 rokov. Stratu príjmov obcí spôsobenú touto zmenou štát obciam preplatí. Všetci poslanci SaS zmenu zákona podporia. V prípade ak Ústavný súd SR vyhlási ktorúkoľvek časť Rodinného balíčka za protiústavnú, poslanci SaS podporia zmeny navrhnuté MF s cieľom dosiahnuť podporu až 200 EUR mesačne pre každé dieťa od 0 do 18 rokov.

Štátny rozpočet na rok 2023

V riadnom termíne bude schválený zákon o štátnom rozpočte na rok 2023, tak aby sme sa vyhli rozpočtovému provizóriu, ktoré by v dnešnej dobe spôsobilo chaos vo financovaní fungovania úloh štátu. Všetci poslanci SaS zákon podporia.

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti

Bude schválený ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorého prijatie strana SaS už dva roky v parlamente blokuje. MF predloží úpravy novely a všetci poslanci SaS zákon podporia.

Stabilita dôchodkového systému

Bude schválený ústavný zákon o stabilite dôchodkového systému, potrebného mimo iného na zavedenie rodičovského bonusu a možnosti odchodu do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch, ktorého príprave strana SaS svojimi podmienkami dlhodobo bráni. Všetci poslanci SaS zákon podporia.

Finančná disciplína

Poslanci ani ministri za SaS nebudú predkladať návrhy s dopadom na verejné financie bez toho, aby nenavrhli zdroje, ktoré zabezpečia ich finančné krytie. Všetky návrhy s vplyvom na verejné financie, neodsúhlasené koaličnou radou a predložené na rokovanie septembrovej schôdze NR SR, poslanci SaS stiahnu z rokovania NR SR.

Nové zdroje príjmov štátu

Budú schválené nové sadzby daní na lieh a hazard podľa návrhu ministerstva financií. Bude zavedená nová daň z ruskej ropy a tranzitného plynovodu podľa návrhu MF. Bude zvýšený odvod regulovaných subjektov podľa návrhu MF a bude rozšírený okruh platiteľov odvodu. Všetci poslanci SaS zákony podporia.

Nové zdroje budú prerozdelené obyvateľom SR podľa návrhu MF na zmiernenie následkov inflácie a energetickej krízy. Všetci poslanci SaS návrhy na prerozdelenie nových zdrojov podporia.

Zmrazené ceny elektriny pre všetky domácnosti

Minister hospodárstva zabezpečí takú dohodu so Slovenskými Elektrárňami a.s., ktorou splní svoj verejný prísľub o zmrazených cenách elektriny pre všetky domácnosti bez dopadu na verejné financie, keďže na súčasný návrh ministra hospodárstva by drasticky doplatili domácnosti, ktoré kúria elektrinou.

Výhodné zmluvy na plyn pre všetky domácnosti

Minister hospodárstva zabezpečí, aby bol splnený jeho verejný prísľub na výhodné 4-ročné zmluvy na odber plynu pre všetky domácnosti ako aj výhodné kontrakty pre bytové domy bez dopadu na verejné financie.

Príspevok domácnostiam na plyn a teplo 250 miliónov €

Bude schválený zákon predložený ministerstvom financií, ktorý zabezpečí špeciálny príspevok domácnostiam na kompenzáciu vyšších cien plynu a tepla v roku 2023 v minimálnej výške 250 miliónov €. Všetci poslanci SaS zákon podporia.

Príspevok dôchodcom 150 miliónov €

Bude schválený jednorazový príspevok k starobným dôchodkom vo výške 50% z 13. dôchodku, vyplatený na jeseň roku 2022. Všetci poslanci SaS zákon podporia, aktuality.sk

X X X

 Martin Behula: Matovič sa vysmieva Sulíkovi i nám všetkým

Igor Matovič a Eduard Heger nezostali ani v posledný deň koaličnej krízy nič dlžní svojej povesti. Matovič prišiel na poslednú chvíľu so zázračným riešením ako deus ex machina v antickej dráme. Premiér Eduard Heger, ktorý požiadavky OĽaNO predstavil, ich obhajoval tak vehementne, ako keby celý Matovičov plán sám vymyslel.

Richard Sulík sa však mýli. Líder OĽaNO svojou ponukou koaličnú krízu nepredlžuje. Vymyslel win-win riešenie, pri ktorom nemôže prehrať. Na jednej strane chce týmto spôsobom pretlačiť viaceré požiadavky, s ktorými SaS v minulosti nesúhlasila. Strana Richarda Sulíka napríklad vetovala vyššie sadzby daní z hazardu a novú daň z ruskej ropy.

Slepá ulička

Výdavkové stropy zas podmieňovala daňovými stropmi a rodičovský dôchodkový bonus schválením svojho ústavného zákona o dôchodkoch. Teraz ich musia podporiť takpovediac zadarmo a bez pripomienok.

Dokonca aj vtedy, ak rodinný balíček stopne Ústavný súd. Matovič ich vmanévroval do slepej uličky a pred voľbu, ktorá voľbou vlastne nie je: aj keď odíde, jeho politiky a praktiky zostanú.

To, samozrejme, neznamená, že všetky požiadavky OĽaNO sú zlé a všetko, čo vymyslí SaS, je správne. Daňovú brzdu kritizovalo množstvo ekonómov. Pri téme daní je zas SaS možno až príliš ideologicky neústupčivá. Údajná strana odborníkov sa veľakrát nerozhoduje odborne, ale koná sebecky.

Ak by však desať Matovičových požiadaviek bolo hoci tým najlepším ekonomickým programom v histórii, stále by platil výrok prezidentky Zuzany Čaputovej. Takto sa vládnuť nedá a nemá.

Ak by nakoniec tieto požiadavky prešli, Matovič by presadil svoju dlhodobú agendu a ešte by mohol povedať, že sa obetoval pre krajinu a pre ľudí. Pravdepodobnejšie však je, že minister financií ráta s tým, že SaS jeho požiadavky neakceptuje. Sú medzi nimi totiž aj také, ktoré sú voči nej očividne zlomyseľné.

Obyčajná šikana

Od SaS, ktorej kľúčovou agendou, sú zodpovedné verejné financie, žiada bezpodmienečnú podporu rozpočtu, hoci nikto nevie, ako bude návrh vyzerať. Nápad, aby ministri a poslanci za SaS nemohli predkladať návrhy s dosahom na verejné financie bez finančného krytia, je už vyložená šikana. Ak by to OĽaNO myslelo úprimne, navrhlo by to ako záväzné pravidlo pre všetky koaličné strany.

To, čo urobilo OĽaNO, sa v občianskom práve nazýva nekalá obchodná praktika. V trestnom práve vydieranie. Matovičovi nejde o záchranu koalície, ale len o to, aby mohol vinu za jej rozpad definitívne hodiť na SaS.

A hoci to dnes vyzerá, že patová situácia sa posunula, nie je to tak. Dostali sme sa len do ďalšieho, rovnako neriešiteľného patu. SaS odmieta rokovať o požiadavkách, kým Matovič neodstúpi. Matovič odmieta odstúpiť, kým jeho návrhy neschváli vláda i parlament.

Pred rokom a pol mal tiež Matovič požiadavky. Vtedy boli personálne. Žiadal odchod Sulíka, Márie Kolíkovej či Jany Bittó Cigánikovej. Napokon ich po tlaku vlastnej strany a ostatných koaličných partnerov stiahol a odstúpil sám.

Teraz však má, zdá sa, ich neochvejnú podporu. SaS odíde a Matovič dosiahne to, o čo sa snažil rok a pol: pomstiť sa jej za poníženie, ktoré mu spôsobila, keď sa musel vzdať postu premiéra. To, čo zaznelo dnes, môže za riešenie považovať len cynik alebo vtipkár. Táto koaličná kríza nás už ani netraumatizuje. Koalícia sa nám rovno vysmieva, aktuality.sk

X X X

Elektrinu vyrobíme za 50 eur a nakúpime za 1000 eur? Ako je to možné, čo sa to deje?

 Lacno vyrobíme doma a draho nakúpime v zahraničí? Takéto otázky a výčitky smerujúce k cene elektriny sa začínajú objavovať pomerne často. A najmä potom, čo cena referenčného nemeckého kontraktu elektriny vyskočila až na astronomických 1000 eur za jeden megawatthodinu. Čo sa deje na trhu s elektrinou a ako by sa jej cena dala skrotiť?

„Elektrina, ktorá sa tu vyrobí za 50 eur za MWh, dodá sa do vedľajšej dediny, medzitým virtuálne odíde do Lipska na burzu a tam zdražie na 900. A dodá sa za 900 eur,“ uviedol v nedeľnej relácii na TA3 šéf hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO). „To takto nejde,“ povedal Kremský.

 „Richard Sulík hovorí, že to vyrieši trh, ale trh elektriny sa zrútil, nefunguje,“ zakončil Kremský, o ktorom sa špekuluje ako o novom ministrovi hospodárstva.

Takéto výčitky na trh s elektrinou a plynom znejú aj od pekárov, mäsiarov či iných výrobcov, ktorých tlačia ceny energií. Navyše po spustení Mochoviec nebude musieť Slovensko dovážať ani doterajšiu malú časť elektriny, ktorú vozilo zo zahraničia a stane sa viac menej sebestačným vo výrobe elektriny. Prečo teda vie Slovensko vyrobiť dostatok lacnej elektriny, no musí ju nakupovať draho?

Perfektná búrka

Zjednodušene preto, lebo takto funguje v súčasnosti trh. Ceny elektriny na Slovensku sú závislé od cien komodity v Nemecku. Je to najväčší energetický trh v Európe spolu s ním sme dobre prepojení aj na Slovensku a Česku. To znamená, že vzájomné prepojenie umožňuje výrobcom predávať všade tam, kde je možné fyzicky elektrinu doviesť. Elektrina ako komodita sa obchoduje na burze a jej cenu určuje trh. A tento trh vznikol z praktických dôvodov.

Trh funguje tak, že finálnu cenu určujú elektrárne, ktoré vyrábajú najdrahšie, teda tie, ktoré na výrobu používajú zemný plyn. A jeho cena je vysoká predovšetkým kvôli konfliktu na Ukrajine a kvôli geopolitike Ruska a preto je kľúčový faktor cena plynu, vysvetľuje vedúci Katedry procesnej techniky z Technickej univerzity v Košiciach Miroslav Rimár.

 Cenu elektriny najviac tak určuje zdroj, ktorý je najdrahší. No jeho výroba a dodávka do siete je nevyhnutná na pokrytie spotreby a stability siete. A tu sa skrýva špeciálnosť elektriny. Nevieme ju skladovať v potrebnom množstve. Darmo by sme vyrobili 99 percent z lacného zdroja aj za tých 50 eur, ak pre celkové dodávky nutne potrebujeme 1 percento z veľmi drahého zdroja – cenu nakoniec určí práve on, lebo bez neho by sa k spotrebiteľom zvyšných 99 percent nedostalo a celá elektrosústava by skolabovala, vysvetľuje ďalší odborník na energetiku Karel Hirman.

„Elektrinu nie je možné uskladniť. Teda medzi okamžitou výrobou a spotrebou musí existovať akási rovnováha. No nábeh výroby elektriny si vyžaduje čas. Preto je lepšie objednávať nákup elektriny na určité obdobie dopredu. To umožňuje práve burza. Tam predávajú elektrinu výrobcovia. Nie za európske ceny, ale za trhové. Naši obchodníci nemusia nakupovať na burze, ale kde inde to kúpia? Burza je obchodné miesto. Môžeme fantazírovať o cenách, ale ak nebudú „drôty“ a výrobcovia, nebude čo kupovať,“ pokračuje Rimár.

 Každý štát, každá krajina si produkuje „vlastnú elektrinu“. Jedným z výrobcov na Slovensku sú Slovenské elektrárne, v Česku je to napríklad ČEZ, vo Francúzsku napríklad energetický koncern EDF. Týchto výrobcov však spája trh vzájomne prepojený rozvodnou sústavou a to je miesto, kde je možné udržať stabilitu siete, vyhýbať sa blackoutu alebo inej forme nerovnováhy.

„Rovnováhu však nevytvárajú elektrické siete, ale práve burza, kde sa rieši obchodovanie. Ak by sme mali vlastnú burzu na Slovensku, nepomohlo by to, lebo prebytok, alebo nedostatok elektriny by sme museli riešiť aj tak na inej burze, kde sa stretáva viacero výrobcov a kupujúcich,“ pokračuje Rimár. Ešte pred vojnou sa elektrina predávala za 40 eur za megawatthodinu.

Hirman hovorí, že v súčasnosti sa zišlo niekoľko veľmi zlých správ. Tie dokopy stvorili tzv. perfektnú búrku na trhoch s energiami. Po prvé, kvôli suchu vyrábajú veľmi málo hydroelektrárne, napríklad aj Gabčíkovo má o približne tretinu slabší výkon. Po druhé, kvôli technickým problémom až polovica jadrových blokov vo Francúzsku je v súčasnosti mimo prevádzky.

Kto dostane lacnejšiu elektrinu?

Lacnejšiu silovú elektrinu dostanú v plnom objeme domácnosti, ktoré ušetria v budúcom roku aspoň 15 % z jej spotreby. Ako vysvetlil po stredajšom rokovaní vlády štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek, domácnosti, ktoré oproti predchádzajúcim rokom nič na spotrebe elektriny neušetria, dostanú lacnejšiu silovú elektrinu len do objemu 85 % spotreby, zvyšnú spotrebu do 100 % budú platiť už za trhové ceny.

Lacnejšiu silovú elektrinu, ktorá tvorí necelú polovicu z koncovej ceny elektriny, zabezpečia Slovenské elektrárne. V budúcom a ďalšom roku by mal slovenský dominantný výrobca elektriny zabezpečiť pre domácnosti ročne viac ako 6 terawatthodín elektriny za cenu 61 eur za megawatthodinu.

„A aj naše Mochovce 3 meškajú s nábehom výroby. A tieto lacnejšie zdroje v európskej sústave chýbajú a musia ich nahrádzať drahé zdroje,“ tvrdí Hirman. Po tretie, leto bolo veľmi horúce a spotreba elektriny kvôli chladeniu bola vyššia. Po štvrté, ruský prezident Vladimir Putin zámerne škrtí dodávky plynu do Európy a ten, ako sme uviedli vyššie má výrazný vplyv na ceny elektriny. „Toto dokopy nám vytvorilo na energotrhu v EÚ výraznú „neúrodu“. A keď je neúroda potravín, ich cena tiež výrazne rastie bez ohľadu na prevažujúce náklady,“ zakončil Hirman.

Trh je aj preto výhodný, lebo ak produkt ponúkajú viacerí obchodníci, jeho cena zákonite klesá. Rimár trh s energiami prirovnáva k trhu s telefónnymi sieťami. „Obrovskou výhodou v krajinách EÚ je liberalizácia trhu s elektrinou. Teda predávajúcich subjektov je viacero a je možné nakupovať elektrinu od rôznych subjektov. Mnohí ponúkajú benefity, nielen výhodnejšiu cenu. Niečo podobné ako keď sa liberalizoval trh s telefónnymi sieťami. Cena hovorov a služieb klesla mnohokrát a je rovnaká aj v zahraničí. Aj o tom je politika EÚ,“ hovorí Rimár.

„Výrobcu masla tiež nebudete obviňovať z toho, že vyrába za nižšie náklady, ako vám predáva. Napriek tomu chápem, že súčasná situácia je pre mnohých ľudí frustrujúca. V mnohých komentároch sa ako vinník vysokých cien často uvádza Lipská burza, ale nie je to tak. Vypnutie Lipskej burzy je asi také účinné ako vypnutie televízie, keď sa vášmu futbalovému tímu nedarí. Možno už nebudete sledovať horor, ale to neznamená, že ste problém vyriešili,“ vysvetľuje Martin Procházka z konzultačnej spoločnosti Coface.

Šéf energetickej spoločnosti Magna Energia Martin Ondko prirovnáva situáciu na trhu s pečivom. Bolo by ho dostatok a ceny vstupov, teda energií a komodít, by boli stabilné. Vtedy budú pekárne motivované ho predávať aj za cenu blízkej tej výrobnej.

„Ak ho dostatok nebude, pretože bude chýbať napríklad obilie a ceny vstupov budú rásť, môže cena výrazne stúpnuť. V energetike je situácia ešte zložitejšia. Pri potravinách si môžete povedať, že spotrebu pečiva obmedzíte a nahradíte ho niečím iným, prípadne, ak budú drahé zemiaky, dáte si lacnejšiu ryžu. No ak potrebujete vyrábať, svietiť, kúriť, nie je hľadanie alternatív k elektrine či plynu také jednoduché. Preto by sa tí, čo na to majú možnosti, mali zamyslieť, či sa im neoplatí vlastná fotovoltaika na streche, pri kúrení a chladení prechod na tepelné čerpadlá a podobne,“ vysvetľuje Ondko.

V Európe máme jeden veľký systémový problém, a to je nedostatok výrobných zdrojov, hovorí Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk. „Očividne sme príliš rýchlo odstavovali uhoľné a jadrové elektrárne a príliš pomaly zapájali nové, solárne, veterné či plynové elektrárne. A navyše sa nám k tomu nabalil i problém drahého plynu, čo zásadne predražuje i cenu elektriny. Takže ak aj politici prídu so stropovaním cien zemného plynu, ten rozdiel oproti trhovej cene bude musieť kompenzovať štátny rozpočet, keďže ho väčšinou dovážame z krajín mimo EÚ,“ bilancuje situáciu Badida.

„Takto funguje liberalizovaný trh. Ak mám tovar, za ktorý je niekto ochotný zaplatiť 900 eur, prečo by som ho predával za 50? Tento trhový princíp nám napríklad zabezpečoval elektrinu, keď sme si jej nedokázali vyrobiť dostatok doma. Príde mi to trochu uletené: kým sme trh potrebovali, bolo všetko v poriadku, a teraz, keď budeme sebestační a nebudeme ho potrebovať, tak sa od neho odstrihneme? Izolácia pre nás nie je dobrá v tejto ťažkej dobe. Sme malá krajina a sme odkázaní na solidaritu ostatných európskych štátov. Tak by sme sa mali pripojiť k spoločnému riešeniu a nie vyrábať z týchto trhových princípov nepriateľa a zlodeja našej lacnej elektriny,“ pridáva sa ďalší analytik Ján Pišta zo spoločnosti JPX.

Podľa neho je aktuálny cenový vrchol výsledkom paniky na trhu. Keď všetko opadne a panika vyprchá, aj burzová cena dosť výrazne klesne.

Analytik Finlord.cz Boris Tomčiak považuje za smutné, keď ľudia nerozumejú stanovovaniu tržných cien a vypúšťajú do éteru nezmysly. Situáciu na trhu s energiami ilustruje na príklad automobilky Volkswagen. „Volkswagen mal v minulom roku globálne tržby 250 miliárd eur a priame náklady na výrobu 203 miliárd eur. Keby bol tak obrovský dopyt po autách, že by si automobilky mohli stanoviť pri predaji akúkoľvek cenu, tak by kľudne mohli predávať autá o 300 % drahšie a za takúto cenu by dodávali i Slovákom, aj keď sa časť produkcie vyrába v Bratislave,“ hovorí.

„Na energetickom trhu jednoducho nastal obrovský previs dopytu nad produkciou a to tlačí cenu nahor. Vyššia predajná cena potom motivuje producentov elektrickej energie, aby investovali do rozvoja produkcie a spotrebiteľov to motivuje k tomu, aby šetrili. Tak sa stav na trhu prirodzene znormalizuje a ceny poklesnú. Tržné procesy sú skutočne jednoduché a fungujú univerzálne,“ dodáva Tomčiak.

Analytik Andrej Lednár zo spoločnosti Prvá energetická vidí za vysokými cenami dva dôvody: Dlhodobé rozhodnutia Nemecka a informácie z Ruska. „Nemecko robilo jedno zlé energetické rozhodnutie za druhým. Hlavne odklon od jadra, ktoré sa vďaka nestálosti počasia ukázalo byť jediným stálym zdrojom energie a presadzovanie plynu. Práve pri plyne dôvodom nebola ani tak zelená stratégia, ako politická angažovanosť, ktorú najlepšie vystihuje bývalý kancelár Gerhard Schröder a jeho prepojenie na Gazprom,“ hovorí.

Lednár hovorí, že otvorený trh s energiami priniesol aj na Slovensko ceny, o ktorých sa nám v minulosti ani nesnívalo a na to ľudia a politici rýchlo zabudli. „Roky sme čerpali výhody vďaka konkurenčnému boju dodávateľov a teraz pri prvých problémoch sa nevysvetľujú dôvody, ale ukazuje sa prstom. Tento systém je prínosom, ale nerátal s takou manipuláciou trhom a výnimočnou situáciou, ktoré zažívame počas vojnového konfliktu. Preto populizmus ohľadne ceny výroby, s akým sa teraz stretávame nie je na mieste,“ dodáva.

Trh je zdiskreditovaný

Prudké vzostupy a pády o stovky eur za elektrinu a plyn podľa Hirmana celý trh v súčasnosti trh zdiskreditovali. Ak sa majú tieto ceny opäť brať vážne, tak musia byť „radikálne zmenené“, hovorí. Majú sa prísne kontrolovať a zregulovať podobne ako sú prísne regulované akciové burzy v Londýne či New Yorku. „Dovtedy musia byť z cenotvorby vylúčené,“ tvrdí Hirman.

Čo konkrétne by sa malo spraviť? Podľa neho by sa mali ceny zastropovať na princípe primeraného zisku. Účastníci trhu by tak nemohli namietať následné škody a straty, lebo zisk mať budú, no bude primeraný a nie neúmerný, ktorý by poškodil všetkých odberateľov. Takýto mechanizmus by sa mal zaviesť pre trh s elektrinou.

Navrhuje tiež prehodnotiť postup prechodu od fosílnych na zelené zdroje energie. „Nesmieme predčasne zakazovať a zatvárať zdroje, ak nemáme patrične dostupné a výkonné obnoviteľné zdroje energie. Prestať umelo zatvárať jadrové elektrárne a dať im možnosť rozvoja podobne ako pri obnoviteľných zdrojoch. Ďalej tiež odstrániť všetky umelé administratívne prekážky pre inštalácie, ktoré sú výhradné pre vlastnú spotrebu firiem a domácností a nasmerovať ich na zdroje z EÚ,“ pokračuje Hirman.

Rimár hovorí, že vláda má nástroje na to, aby ochránila bežné domácnosti a firmy pred vysokými cenami. Ako príklad uvádza francúzsku vládu. „Francúzska vláda zaviazala elektrárne, že časť produkcie musí distribuovať za netrhové, štátom stanovené ceny,“ tvrdí. Druhou možnosťou je dotácia cien, tak, aby neboli na Slovensku uplatňované trhové ceny a štát by doplácal rozdiel medzi trhovou cenou a cenou uplatňovanou na Slovensku.

„Ďalšou z možností je zastropovanie cien na európskej úrovni, čo by pomohlo stabilizovať trh a ten by sa časom vrátil na štandardné pozície. Samozrejme, že je dôležité prijímať úsporné opatrenia a to vo všeobecnosti. Slovensko môže z danej situácie vyťažiť, lebo vysoké ceny elektriny zvyšujú počet inštalácií fotovoltaických systémov a ďalších obnoviteľných zdrojov energií, čo v konečnom dôsledku prinesie zníženie spotreby či už elektriny alebo plynu,“ zakončil vedúci Katedry procesnej techniky.

Pišta hovorí, že v súčasnosti ide o mimoriadnu situáciu, s ktorou nemá nikto skúsenosti a teda nikto ani nevie dať nejaký jasný recept, čo s tým. Trh s elektrinou v Európe je celkom mladý a takéto veci a v takomto rozsahu sa na ňom ešte nediali, dodáva. „Španieli v júni zastropovali ceny plynu pre paroplynové elektrárne a teraz to ponúkajú ostatným štátom únie ako fungujúce riešenie. Viaceré vlády sú tomu naklonené,“ dodáva Pišta.

Čo navrhuje a chystá Únia

Európska únia pracuje na štrukturálnej reforme trhu s elektrickou energiou. Povedala to v pondelok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá tiež upozornila na potrebu zbaviť sa závislosti od ruských fosílnych palív.

„Prvý krok je ukončenie našej závislosti od ruských fosílnych palív,“ napísala von der Leyenová na Twitteri po svojom vystúpení na strategickom fóre v slovinskom meste Bled.

Nárast potreby po ostatných surovinách podľa jej vyjadrení nesmie viesť k vytvoreniu nových závislostí v hospodárskej oblasti. „Musíme diverzifikovať dodávky zásob a budovať väzby so spoľahlivými partnermi,“ dodala.

Európska únia podľa jej slov pracuje na „mimoriadnom zásahu“ s cieľom udržať pod kontrolou ceny elektrickej energie, ktoré sa zvyšujú v dôsledku ruskej invázie na Ukrajine. EÚ takisto pripravuje štrukturálnu reformu tohto trhu.

Von der Leyenová na sociálnej sieti upozornila aj na silu demokracie, na schopnosť „podporovať základné princípy“, odolávať agresii a ochraňovať hodnoty.

Česká republika ako predsednícka krajina Rady Európskej únie zvolá mimoriadne rokovanie Rady ministrov EÚ pre energetiku. Oznámil to v piatok na sociálnej sieti Twitter český premiér Petr Fiala. „Po dohode s Ursulou von der Leyenovou zvoláme ako predsednícka krajina EÚ urýchlené rokovanie Rady ministrov pre energetiku, ktoré sa bude venovať konkrétnym mimoriadnym opatreniam riešenia energetickej situácie,“ napísal na Twitteri Fiala./agentury/

X X X

 Nemecká civilná kontrarozviedka preveruje podozrenie z ruskej špionáže u dvoch vysokopostavených úradníkov na nemeckom ministerstve hospodárstva. Informácie o tom získal ekonomický denník Handelsblatt z bezpečnostných kruhov. Podľa denníka pracovali obaja úradníci v obzvlášť citlivej oblasti, ktorá sa zaoberala energetickou politikou spolkovej vlády. Ministerstvo hospodárstva prípad odovzdalo kontrarozviedke po tom, čo malo podozrenie.

Podľa denníka Die Zeit sa stali úradníci podozrivými tým, že v návrhoch k plynovej a energetickej politike zastávali nápadne proruské postoje. Pri témach, ako sú udelenie licencie plynovodu Nord Stream 2, zásah štátu do spoločnosti Gazprom Germania a záchrana firmy Uniper, pritom pravidelne trvali na názore, ktorý sa rozchádzal s vládou. (čtk)

X X X

Gorbačov verzus Putin? Od rozpadu ZSSR k vojne Ruska proti Ukrajine

 Predstavujú minulosť, súčasnosť a asi aj budúcnosť Ruska. Práve zosnulý sovietsky líder Michail Gorbačov a šéf Kremľa Vladimir Putin mali komplikovaný vzťah. Obaja však odrážajú historický vývoj Ruska v posledných desaťročiach.

 Na jednej strane Gorbačov, líder sovietskej komunistickej strany, ktorého politika viedla ku koncu studenej vojny a k rozpadu ZSSR. Na druhej strane Putin, spravodajský dôstojník KGB, ktorého si do Kremľa vybral Boris Jeľcin a ktorý podľa všetkého sníva o obnove impéria. Dôkazom je jeho brutálna vojna proti Ukrajine. Ruský prezident ju začal 24. februára a vyžiadala si už desaťtisíce životov.

„Putin považuje vojnu na Ukrajine za súčasť svojho boja za zničenie Gorbačovovho odkazu,“ napísal denník New York Times. „Ako Putin zničil Gorbačovovo politické dedičstvo,“ v rovnakom tóne informovali noviny Guardian.

 „Spôsob, akým chápeme minulosť, takpovediac filtrujú obavy, ktorým čelíme v súčasnosti. Vo svetle Putinovho revanšizmu je ťažké nezamyslieť sa nad tým, čo by sa mohlo stať, keby sa história vyvinula iným spôsobom,“ reagoval pre Pravdu Stephen Bittner, šéf Katedry histórie na Sonomskej štátnej univerzite v Kalifornii.

„Gorbačov mal veľmi veľa nedostatkov, ktoré pramenili z jeho marxistického pohľadu na veci. Nedokázal napríklad pochopiť, že milióny ľudí v ZSSR a v satelitných štátoch vnímali sovietsku moc ako kolonializmus a imperializmus. Ale myslím si, že preváži to dobré, prečo si Gorbačova budú historici pamätať. Určite má hlavnú zásluhu na deeskalácii studenej vojny, hoci teraz sa zdá, že pokojné obdobie trvalo príliš krátko,“ zhodnotil Bittner.

 Profesor histórie a politológie z Vanderbiltovej univerzity Thomas Schwartz uviedol, že Gorbačov bo skutočne monumentálnou postavou.

„Bol najjasnejším príkladom toho, ako jeden človek môže zmeniť históriu, aj keď Američania a Rusi môžu nesúhlasiť s tým, čo sa stalo. Gorbačova si na Západe budú pamätať ako niekoho, kto sa snažil zreformovať Sovietsky zväz a kto oslobodil východnú Európu. V Rusku ho budú pravdepodobne vnímať ako muža, ktorý zničil mocnú ríšu. Vzhľadom na súčasnosť Gorbačovov odkaz ukazuje, že dobré vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom sú možné, ale vyžaduje si to, aby jednému z národov nevládol vražedný autokrat,“ povedal pre Pravdu Schwartz s jasnou narážkou na Putina.

Putinov vplyv

Odborník na moderné ruské dejiny z univerzity v New Havene Bradley Woodworth pôsobil v roku 1991, keď sa rozpadol Sovietsky zväz, ako novinár v Estónsku. Podľa neho Gorbačova na rôznych miestach sveta vnímajú odlišným spôsobom.

„Mnohí v pobaltských krajinách, najmä v Litve, kde sovietski vojaci v januári 1991 zabili 14 ľudí, si ho budú pamätať ako niekoho, kto chcel udržať ZSSR pohromade. Myslím si, že veľa ľudí v západnej a strednej Európe, ako aj v Severnej Amerike sa na Gorbačova pozerá s rešpektom ako na vodcu, ktorý sa snažil o spoluprácu medzi dvoma svetovými superveľmocami. Ako na niekoho, kto v zásade veril, že záujmy krajín s odlišnými politickými predstavami môžu fungovať v tandeme,“ vysvetlil pre Pravdu Woodworth, ktorý je aj koordinátorom Programu baltických štúdií na Yale University.

 Odborník však predpokladá, že to, čo momentálne robí Putin, môže mať vplyv na Gorbačovov politický odkaz.

„Nedá sa vylúčiť, že vražedný pokus šéfa Kremľa o obnovenie kontroly Ruska nad Ukrajinou v kombinácii s neschopnosťou ruskej spoločnosti za tri desaťročia od konca ZSSR riešiť rôzne negatívne sovietske dedičstvá spôsobí, že niektorí ľudia na celom svete sa budú pozerať nepriaznivo na Gorbačova ako na posledného vodcu imperiálneho štátu, ktorým bol Sovietsky zväz,“ povedal Woodworth.

„No myslím si, že seriózni študenti sovietskej histórie budú vidieť Gorbačova ako predstaviteľa skutočnej predzvesti zmeny v štáte, ktorý v 20. storočí a v prvých dekádach 21. storočia spôsobil veľa utrpenia vlastným ľuďom, ako aj na mnohých miestach, ktoré spadali pod ZSSR. Budú ho vnímať ako niekoho, kto sa pridŕžal spoločných ľudských hodnôt. Nepodarilo sa mu zreformovať Sovietsky zväz a pre toto zlyhanie je tragickou postavou, ale budú ho hlboko rešpektovať a obdivovať,“ zdôraznil Woodworth./agentury/

X X X

 Po Gorbačovovi nezostalo takmer nič. Putin zrušil celý jeho odkaz

Súčasný ruský prezident nemal Gorbačova v láske. Rovnako ako väčšina bežných Rusov mu nikdy nezabudol rozpad Sovietskeho zväzu.

V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.

Odborníci na reklamu sa k tomu klipu pravidelne vracajú aj desaťročia po tom, ako vznikol. No legendárna reklama na americkú sieť Pizza Hut z roku 1997, v ktorej vystupuje posledný sovietsky prezident Michail Gorbačov, je výstižná aj z iných dôvodov.

Starší muž sa v klipe háda so svojím synom o tom, či bol Gorbačov pozitívna alebo negatívna postava ruských dejín. „Kvôli nemu tu máme ekonomický chaos!“ hovorí svojmu synovi. Ten mu odpovedá: „Kvôli nemu tu máme príležitosti!“ „Absolútny chaos!“ reaguje starší muž. „Nádej!“ odpovedá mu mladík.

Gorbačov v reklame neprehovorí ani slovo, no je jej hlavnou postavou a Rusi si z neho pre ňu dlho robili žarty.

Od odvysielania reklamy sa toho zmenilo veľa. Gorbačov včera zomrel, Rusko sa odvtedy premenilo na diktatúru a Pizza Hut, ktorá si ju objednala, z krajiny odišla podobne ako prakticky všetky západné firmy v reakcii na agresiu Ruska na Ukrajine.

No ruská spoločnosť je dodnes rozdelená v názore na Gorbačova, pričom väčšina ho stále vníma negatívne. A po poslednom sovietskom prezidentovi dnes v Rusku nezostalo prakticky nič. Dôvod? Jeho neskorší nástupca a súčasný ruský diktátor Vladimir Putin.

„Všetky Gorbačovove reformy sú vynulované, zostal z nich prach a dym,“ povedal ešte v júli pre dnes už zrušené Echo Moskvy Gorbačovov dlhoročný priateľ Alexej Venediktov.

Podporoval slobodu

Vzťah Gorbačova a Putina nebol vždy vyslovene negatívny – čiastočne aj preto, že Gorbačov sa po odchode z funkcie v roku 1991 stiahol do úzadia. Venoval sa tomu, o čo mu išlo aj vo funkcii – aby bola ruská spoločnosť slobodnejšia.

Aj preto časť peňazí, ktoré zinkasoval za Nobelovu cenu mieru (dostal ju ešte v roku 1990), použil na financovanie Echa Moskvy, nezávislej rozhlasovej stanice, ktorá však skončila po invázii Ruska na Ukrajinu. Jej redaktorom by v prípade, že by o „špeciálnej vojnovej operácii“ informovali ako o vojne, hrozilo dlhoročné väzenie.

Rovnaký osud postihol nezávislý (v ruských podmienkach automaticky opozičný) denník Novaja Gazeta, pre ktorý pracovala aj zabitá novinárka Anna Politkovská. Aj tieto noviny financoval Gorbačov.

Gorbačov: Neviem sa správať ako cár

Americký politický vedec Ian Bremmer po Gorbačovovej smrti na sociálnej sieti Twitter zverejnil staršiu fotografiu, ktorá má vystihovať vzťah Gorbačova a Putina. Prvý z nich je v nej popredí, ten druhý za jeho chrbtom.

„Niekedy je vaša najhoršia nočná mora hneď za vami,“ napísal Bremmer.

Gorbačov podľa pamätníkov pôvodne Putina podporoval, keďže so svojím nasledovníkom a Putinovým predchodcom Borisom Jeľcinom nemal najlepší vzťah.

No v posledných rokoch sa čoraz výraznejšie od súčasného ruského prezidenta dištancoval, najmä po anexii Krymu v roku 2014 a rozpútaní vojny na východe Ukrajiny. „Cár sa musí správať ako cár. A ja neviem, ako sa to robí,“ znie jeho dávnejší známy výrok, opäť pravdepodobne v narážke na súčasného šéfa Kremľa.

V roku 2016 v článku pre magazín Time nazval Putinovu politiku ako „prekážku pre rozvoj“ Ruska.

Putin mu zase už dávnejšie, aj keď nepriamo, odkázal, že má na svedomí „najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storčia“, čím mal na mysli rozpad Sovietskeho zväzu.

Rusi mu nevedia zabudnúť rozpad Sovietskeho zväzu

Ten mu zjavne nevedia odpustiť ani bežní Rusi. V roku 2016 sa prieskumná agentúra Pew Research pýtala Rusov, či majú pozitívny vzťah k dvom bývalým sovietskym lídrom: Gorbačovovi a Stalinovi.

Prvý z nich dostal 22-percentnú dôveru, druhý až 58-percentnú. Stalin mal podobne vysokú podporu v rovnakom prieskume už len v Gruzínsku, odkiaľ pochádza.

V aktuálnejšom, vlaňajšom prieskume zase až 70 percent Rusov vyjadrilo názor, že za Gorbačova sa Rusko posunulo negatívnym smerom.

Zosnulý posledný sovietsky prezident, ktorý bol medzi západnými politikmi, ale aj bežnými ľuďmi stále populárny, sa tak medzi Rusmi zaradil k najneobľúbenejším lídrom ich histórie.

Jeden z najbližších Gorbačovových ľudí, ekonóm Ruslan Grinberg, si myslí, že ruská spoločnosť nikdy nebola pripravená na slobodu. Krátko pred smrťou Gorbačova aj navštívil v nemocnici. „Dal nám všetkým slobodu. Ale my nevieme, ako s ňou naložiť.“, aktuality.sk

X X X

  Gazprom ide vyplácať obrovské peniaze. Putinova pokladnica si poriadne prilepší

 Ruská pokladnica si polepší o takmer desať miliárd eur. Gazprom sa rozhodol vyplatiť mimoriadnu dividendu, čo malo za následok, že akcie plynárenského gigantu vzrastú o 35 percent, najviac od roku 2008, informuje ekonóm Trinity bank Lukáš Kovanda.

 Muž chytá ryby pred mrakodrapom Lachta Centrum, v ktorom sídli spoločnosť Gazprom v Petrohrade.

Gazprom sa v utorok (30. augusta) rozhodol zo svojho rekordného čistého zisku za prvý polrok (v prepočte viac ako 41 miliárd eur) vyplatiť dočasnú dividendu. Urobil tak prvý krát v histórii, píše Kovanda. Firme tak poskočili akcie o 35 percent vyššie.

„Rast akcií Gazpromu ťahajú hore ruské akcie na burze v Moskve. Hlavný index burzy, MOEX, si dnes pripisuje viac než päť percent,“ tvrdí Kovanda. Ďalej vysvetľuje, že dočasná dividenda je výplata dividendy prevedená cez valnú hromadnú spoločnosť a zverejnená konečnou účtovnou uzávierkou. Štandardne plynárenský gigant vypláca dividendy na celoročnej alebo polročnej báze. „Výplata mimoriadnej, dočasnej dividendy svedčí o finančnej sile spoločnosti,“ uviedol Kovanda.

 Predstavenstvo Gazpromu v utorok navrhlo výšku 51,03 rubla na akciu dočasnej dividendy. Akcionári budú o návrhu hlasovať na mimoriadnom valnom zhromaždení.

Gazprom za minulý rok dividendu nevyplatil. V posledných mesiacoch však podľa analytika ťažia z extrémne vysokých cien plynu v Európskej únii. Tie sa, ako podotkol, od začiatku ruskej invázie na Ukrajine zhruba strojnásobili. Gazprom kvôli západným sankciám vyváža menej plynu, avšak jeho tržby a zisk rastú rekordne, práve kvôli navýšeniu ceny.

Ak si sa dividenda bude vyplácať, Kremeľ ako väčšinový vlastník si polepší o takmer 10 miliárd eur.

„Enormnú ziskovosť plynárne uľahčuje Kremľu využívanie dodávok plynu do Európy, respektíve ich priškrcuje a využíva ich ako politickú zbraň,“ uviedol Kovanda.

Od stredajšieho skorého rána sa znova úplne prerušil tok plynu potrubím Nord Stream 1. Podľa Nemecka ide o politicky motivovanú akciu. Podľa Kremľa je prerušenie, prípadné obmedzenie dodávok čisto dôsledkom sankcií. Prebiehajúca odstávka plynovodu má trvať tri dni. Berlín sa však už vyjadril v tom zmysle, že očakáva, že Gazprom svoje dodávky po avizovaných troch dňoch neobnoví ani v obmedzenej miere 20 percent kapacity potrubia. Dodnes plyn dodával práve v tejto miere, a to už od polovice júna, opisuje analytik.

 Generálnym riaditeľom Gazpromu je viac ako 20 rokov Alexej Miller. Ako tvrdí Kovanda Miller je lojálny ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Prostredníctvom Millera Putin Gazprom de facto riadi a môže podnik tak využívať k dosiahnutiu politických cieľov./agentury/

X X X

Aj posledná turbína zhasla. Rusko v noci vyplo Európe plyn

 V noci na stredu sa zastavili dodávky cez plynovod Nord Stream 1, ako plánoval ruský koncern Gazprom.

 Podľa webovej stránky konzorcia Nord Stream AG, ktoré prevádzkuje plynovod, medzi treťou a štvrtou hodinou už cez plynovod neprúdili žiadne významnejšie objemy. Už počas predchádzajúcej hodiny sa dodávky znížili.

 Gazprom pred necelými dvomi týždňami ohlásil, že od stredy do piatka (2. 9.) pre opravu turbíny úplne odstaví kľúčový plynovod Nord Stream 1. Dodávky by sa mali opäť obnoviť v sobotu (3. 9.) ráno.

Nemecko predpokladá, že dodávky cez plynovod, ktorý je aj tak už niekoľko týždňov využívaný len na 20 % maximálnej kapacity, sa v stanovenom termíne neobnovia. Šéf nemeckého úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bundesnetzagentur Klaus Müller spochybnil dôvody údržby, podobne sa vyjadrili aj predstavitelia nemeckej vlády.

 Už v júli boli dodávky cez plynovod Nord Stream 1 zastavené na desať dní. Vtedy však išlo o každoročnú pravidelnú údržbu, ktorú konzorcium Nord Stream AG s predstihom avizovalo./agentury/

X X X

Nicholsonová: Kúrime v Bruseli na 17 °C, vyškolil nás nedoplatok. Slováci tiež dostanú tvrdú lekciu

 Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová odkazuje Slovákom, že v zime dostanú lekciu. Majú prestať byť zhýčkaní komunizmom a nekúriť na ‚trenírkovú‘ teplotu.

Vo svojom statuse na sociálnej sieti popisuje svoje skúsenosti z Bruselu. „Keď sme sa s rodinou pred tromi rokmi presťahovali do Bruselu, po prvej vykurovacej sezóne nám (pri mesačnom paušále 120 eur) prišiel nedoplatok cez 2,5 tisíca eur. Ihneď som zavolala domácej, ktorá nám prenajíma dom a hovorím: „Máte tam niečo pokazené, máme obrovský nedoplatok za plyn.“ A ona sa ma pýta: „Na koľko stupňov ste si nastavili termostat?“ Hovorím: „Na 23 stupňov, ako na Slovensku.“ A ona na to: „Vážená pani zo Slovenska, v Belgicku energiami šetríme, v zime máme nastavené termostaty na 17 stupňov a keď nám je zima, oblečieme si kabát,“ uviedla europoslankyňa.

 Urobila spolu s rodinou opatrenia: „Ostatné dve zimy som v dome skoro zmrzla. Máme 17 stupňov a na sebe teplé oblečenie. Zvykli sme si. Bola to drahá lekcia, ale veľa nám dala. Okrem iného sme aj deťom začali vysvetľovať, že teplo nie je nejaká abstraktná samozrejmosť, ale drahá komodita. Na Slovensku mnohým takúto lekciu uštedrí tá prichádzajúca vykurovacia sezóna. Bolo by vítané, ak by na to ľudí začali zodpovední politici pripravovať. Kde však takých nájsť, že?“ kritizuje slovenských politikov Ďuriš Nicholsonová.

 V zahraničí podľa nej politickí lídri pripravujú ľudí na to, že situácia bude ťažká a opatrenia tvrdé, keďže „zodpovední politici za hranicami avizujú koniec mrhania energiami, teplom, teplou vodou, pitnou vodou, koniec bazénov, sáun, koniec prekúrených miestností, len jedna teplá sprcha denne“. Upozornila napríklad na slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý varoval obyvateľov, že dobré časy obdobia blahobytu sa skončili.

 O slovenských vládnych politikoch píše, že sa starajú len sami o seba, o prípadné predčasné voľby a že sa mal už dávno nájsť minister alebo premiér, ktorý by ľuďom vysvetlil, že „komunizmus nás zhýčkal a naučil nás výrazne plytvať energiami. Uprostred decembra sa v bytoch premávame v trenkách a tielkach a pravidelne vetráme dokorán otvorenými oknami“./agentury/

X X X

Voľby 2022: S proruskými motorkármi, v Londýne, s Ficom. Ako kandidáti na župana oslavovali SNP

Aktuality sa pozreli, ako si kandidáti na župana v Banskobystrickom kraji, ktorý bol centrom SNP, pripomenuli výročie tejto udalosti.

BANSKÁ BYSTRICA: Jeden z kandidátov odcestoval do Londýna, druhý sa pripojil k motorkárskej kolóne, v ktorej viali aj ruské zástavy, ďalší tlieskal spolu s vedením Smeru prejavu ruského veľvyslanca. Pozreli sme sa, ako si 78. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania pripomenulo šesť kandidátov na banskobystrického župana.

Lunter si uctil československých letcov

Súčasný vicežupan a kandidát na predsedu BBSK Ondrej Lunter zverejnil na sociálnej sieti status, že 29. augusta bol z rodinných dôvodov v Londýne. Ústredných osláv SNP v Banskej Bystrici sa tak zúčastniť nemohol.

„Využil som preto príležitosť a vzdal som úctu Slovákom a Čechom, letcom, ktorí spolu s ďalšími národmi bojovali v bitke o Britániu v lete a na jeseň roku 1940,“ napísal k fotografiám pri pamätníku tejto udalosti v Londýne.

Týždeň predtým sa zúčastnil osláv výročia SNP a výsadku 2. čs. paradesantnej brigády v Krpáčove a predtým aj stretnutia generácií s pietnou spomienkou na nacistami vypálenú obec Kalište.

Povstanie podľa Luntera ukázalo, že Slováci dokážu samostatne uvažovať a rozhodovať sa. Jeho účastníci zároveň rehabilitovali meno našej krajiny.

„Veď Tisov štát celkom jednoznačne kolaboroval s nemeckými nacistami. SNP pritom nebolo elitným výrazom protestu, ale masovým. Po vojne sme sa tak mohli zaradiť medzi medzi víťazné krajiny,“ povedal o jeho postoji k historickej udalosti.

Lunter kandiduje ako nezávislý, podporujú ho SaS, Hlas – SD, Sme rodina, KDH, PS, Spolu, OKS a Aliancia. Spoluprácu vylúčil s Ficovým Smerom, Kotlebom a rovnako s Republikou, označuje ich „za strany podkopávajúce demokratické inštitúcie na Slovensku“.

Polóny tlieskal ruskému veľvyslancovi

Lunterov hlavný kritik Adrian Polóny, ktorý rovnako kandiduje ako nezávislý, no s podporou Ficovho Smeru, SNS Andreja Danka a SMS bývalého politika HZDS Milana Urbániho, si SNP pripomenul vo Zvolene.

Na podujatie organizované Smerom pozvala politická strana aj ruského veľvyslanca na Slovensku Igora Bratčikova. Na oficiálnych oslavách v Banskej Bystrici vítaný nebol, a to z dôvodu ruskej vojnovej agresie na Ukrajine.

Jemu a diplomatovi z Bieloruska tlieskal spolu s predstaviteľmi Smeru aj Polóny.

V apríli sa predseda predstavenstva SAD Zvolen pripájal k výzve na pomoc Ukrajincom. Nad situáciou u našich východných susedov vyjadril ľútosť a pre Aktuality pripomínal, že niektorí zamestnanci firmy sa „aktívne angažujú v pomoci konkrétnym ukrajinským rodinám.“

Medzi týmto postojom a tlieskaním ruskému veľvyslancovi rozpor nevidí.

„Rovnako, ako považujem za dôležité pomôcť matkám a deťom na úteku pred vojnou, považujem za slušné uctiť si na výročie SNP pamiatku padlých vojakov a partizánov za účasti veľvyslanca, ktorý nebol vypovedaný z krajiny, a ktorého národ priniesol v 2. svetovej vojne najväčšie obete na životoch,“ reagoval na otázku Aktualít.

Polóny podobne ako Smer na sociálnej sieti kritizoval, že oficiálna časť programu osláv v Banskej Bystrici, platená z verejných zdrojov, bola len pre pozvaných.

Vo svojom prejave na pódiu vo Zvolene hovoril, že je dôležité, „aby si to, čo je o SNP napísané, každý interpretoval individuálne, tak, ako to cíti jeho rodina a ako to cítili jeho predkovia.“ Spomenul aj, že politici, ktorých kraj zažil v nedávnej minulosti a „ktorí sa hanbia za odkaz SNP, by mali dostať stop.“

Narážal zrejme na kotlebovcov. Marian Kotleba (ĽS NS) dal totiž v roku 2015 ako župan na úrade Banskobystrického samosprávneho kraja vyvesiť na výročie SNP čiernu zástavu. Na čele úradu stál vtedy Milan Uhrík, dnes šéf Republiky. Hnutie založili odídenci od Kotlebu.

Hoci Fico vtedy ešte ako premiér hovoril o podlosti a „zneuctení a ponížení štátneho sviatku“, dnes nemá problém s Uhríkom spolupracovať. Nedávno sa spoločne objavili v propagačnom videu, kde si podávajú ruky nad vyzbieranými podpismi za referendum s cieľom dosiahnuť predčasné voľby.

Suja pri hrobe neznámeno vojaka

„Hnutie Republika vníma historický odkaz SNP a naši predstavitelia si pripomenú túto dejinnú udalosť na viacerých miestach. Napríklad v Košiciach spolu so Zväzom protifašistických bojovníkov, na Námestí SNP v Bratislave,“ hovoril ešte pred oslavami pre Denník N hovorca hnutia Ondrej Ďurica. Vlastné akcie avizovala strana aj v Banskobystrickom a Žilinskom kraji.

Kandidát Republiky na banskobystrického župana Miroslav Suja, ktorý sa do parlamentu dostal s kotlebovcami, zverejnil v pondelok na sociálnej sieti krátke video. Pózuje na ňom pri hrobe neznámeho sovietskeho vojaka.

„Priatelia, dnes si pripomíname 78. výročie SNP. Túto udalosť som si, tak ako každý rok aj dnes, pripomenul pri hrobe neznámeho ruského vojaka na Kochlačke pri Detve,“ napísal na Facebooku. Vo videu hovorí, že vence tam chodieva klásť pravidelne už od roku 1996, spolu s priateľmi a deťmi. Na zázname tiež obvinil médiá, že „radi prekrúcajú históriu“.

Podpredsedu Republiky Suju polícia v máji obvinila z pokračovacieho zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Suja pôsobil ako podpredseda predstavenstva Banskobystrickej regionálnej správy ciest. Bolo to v čase, keď župe šéfoval Kotleba. V prípade ide o podozrivý predaj 103 kusov neupotrebiteľnej techniky – bagrov, sypačov, či nákladných áut za jedno euro súkromnej spoločnosti.

Kotleba na motorkárskej jazde

Pri spätnom pohľade na vyvesené čierne zástavy v roku 2015 môže prekvapiť aj program kandidáta Kotlebovcov – ĽS NS Mareka Kotlebu. Brat niekdajšieho župana a poslanec parlamentu sa podľa hovorcu strany Martina Beluského „pripojil k Jazde slobody a spoločne s účastníkmi si uctili pamiatku všetkých obetí druhej svetovej vojny“. Podľa vlastného vyjadrenia sa „pridal sa ku kolóne občanov, bez rozdielu politickej príslušnosti, za slobodu a demokraciu“.

Jazda slobody je motorkárska akcia organizovaná zoskupením Brat za brata. Viacerí jej účastníci prišli v sobotu (27. 8.) do areálu Pamätníka SNP v Banskej Bystrici s ruskými vlajkami, vidieť však bolo aj sovietske kosák a kladivo či tričká s podobizňou Vladimira Putina.

Na Námestí SNP v centre mesta vykrikovali: „My sme tu doma.“ Proti nim stáli banskobystrickí občianski aktivisti s ukrajinskými vlajkami aj skupina utečencov z Ukrajiny, ktorí dávali hlasno najavo svoj odpor k ruským a sovietskym symbolom.

Proruskí motorkári z organizácie Brat za brata sa považujú za nasledovníkov Nočných vlkov, ku ktorým sa v minulosti hlásil aj organizátor jazdy Matúš Alexa. Šéf slovenskej odnože Nočných vlkov Jozef Hambálek sa nedávno dostal na sankčný zoznam EÚ.

„Vývoj sledujeme a organizáciu Brat za brata dobre poznáme,“ hovoril pred časom pre HN odborník na hybridné hrozby z ministerstva vnútra Daniel Milo. Podľa jeho slov je to konkurenčná organizácia, ktorú založil bývalý člen Nočných vlkov.

V máji 2016 vítal v Banskej Bystrici ruských proputinovských Nočných vlkov aj Marian Kotleba, na banskobystrickom župnom úrade vtedy pre zmenu zaviala zástava Ruskej federácie.

Huliak protestoval proti vláde

Rudolf Huliak z Očovej na kandidátke kotlebovcov neuspel v parlamentných voľbách. Dnes je predseda mimoparlamentnej Národnej koalície straníckym kandidátom na župana.

Počas výročia SNP protestoval proti vláde v Bratislave. Na viacerých miestach Slovenska však členovia strany položili vence a uctili si obete vojny.

„Je nehorázne, že verejnosť sa nedostala na oslavy SNP v Banskej Bystrici, je to vrcholný akt proti obyvateľom kraja,“ povedal Huliak a dodal, že nesúhlasí s pozývaním nemeckého veľvyslanca na toto podujatie. Vládni politici sa podľa neho snažia prekrúcať históriu.

Informácie o tom, čo v príhovoroch na oslavách zaznelo, však „mal len z alternatívnych médií“, lebo sa tam nemal ako dostať. Celý oficiálny program prenášala RTVS.

Modranský na oficiálnych oslavách

Na oslavy v areáli Pamätníka SNP sa naopak dostal, spolu s primátorom Banskej Bystrice Jánom Noskom a kolegami z mestského zastupiteľstva, nezávislý kandidát na župana Marek Modranský. K jeho podporovateľom patrí aj exriaditeľ Múzea SNP, historik Stanislav Mičev.

„Ako Banskobystričan chodievam na oslavy každý rok, považujem za dôležité pripomínať si odkaz SNP. Vnímal som však aj nespokojnosť časti verejnosti, že sa oficiálnej časti nemohli zúčastniť,“ povedal. Modranský. Dúfa, že toto obmedzenie usporiadatelia v budúcich rokoch prehodnotia.

Organizátori argumentovali bezpečnostnými opatreniami aj zachovaním dôstojnosti pietnej spomienky, ktorú v posledných rokoch narúšali piskot a pokriky.

Rozhodnutie, keď štát na takéto podujatia nepozýva pre agresiu na Ukrajine ruských a bieloruských diplomatov, najskôr komentovať nechcel.

„Nechcem sa vykrúcať, je to skôr otázka na najvyššie diplomatické úrovne. Neviem však, či postupujeme dobre, keď spájame jednu situáciu s inou. Diplomatické vzťahy by mali zostať funkčné na všetky strany, aby ostal priestor pre rokovania,“ povedal napokon.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) na pondelkových oslavách zdôvodňoval, že Rusko a Bielorusko uskutočňujú vojnovú agresiu u našich východných susedov a Kremeľ Slovensko zaradil na zoznam nepriateľov. „Rozhodli sme, že týchto hostí na naše pripomenutie si mieru nebudeme pozývať.“, aktuality.sk

X X X

Gottová, Havlová, Borhyová a ďalší na súkromnej omši za Zagorovú. Vondráčková sa ospravedlnila

Na súkromnej zádušnej omši za zosnulú Hanu Zagorovú, ktorá zomrela 26. augusta, sa zúčastnila rodina a priatelia speváčky.

  Jej manžela, Štefana Margitu, podporilo v Kostole sv. Tomáša na pražskej Malej Strane mnoho kolegov z umeleckej brandže. Medzi smútiacimi hosťami sa objavili speváčky Lucie Bílá, Jitka Zelenková, muzikant Michal David s manželkou, niekdajšia prvá dáma a herečka Dagmar Havlová, herečka Jiřina Bohdalová, moderátorka Lucie Borhyová, vdova po Karlovi Gottovi, Ivana, moderátori Aleš Háma a Libor Bouček a mnohí ďalší.

 Ako píše idnes.cz, Helena Vondráčková sa v oficiálnom vyjadrení, ktoré poslal je manažment médiám vyjadrila k svojej neúčasti na zádušnej omši. „U pani Heleny sa objavili srdcové problémy, kvôli ktorým je pod dohľadom lekárov pražského IKEM. Dnes, keď sa konala zádušná omša za pani Hanu Zagorovou, bola na ďalšom vyšetrení,“ informoval manažment Heleny Vondráčkovej v utorok popoludní. K svojmu zdravotnému stavu sa vyjadrila aj sama Helena Vondráčková v spomínanom vyhlásení. „Urobím maximum pre to, aby som bola v poriadku. Zo zádušnej omše som sa preto Štefanovi Margitovi zo zdravotných dôvodov ospravedlnila.“

V stredu, 31. augusta, sa uskutoční verejná rozlúčka so zosnulou Hanou Zagorovou, bude sa konať v pražskom Divadle Kalich. „Pre tých, ktorí mali a majú Hanku radi a chcú sa s ňou prísť rozlúčiť osobne, budú mať príležitosť v stredu 31. 8. 2022 v Divadle Kalich od 11:00 do 17:00 hodín. Hanka sa rada do Kalicha vracala a bude tu onedlho uvedený muzikál z jej piesní Biograf láska,“ napísal manžel českej hviezdy, operný spevák Štefan Margita na sociálnej sieti počas víkendu.

 Česká speváčka zomrela v piatok 26. augusta, zdravotné problémy trápili Zagorovú už dlhší čas. V septembri 2020 prekonala ťažký covid, keď s obojstranným zápalom pľúc a vysokou horúčkou skončila v nemocnici. Trpela postcovidovým syndrómom, ktorý zhoršil i jej krvné ochorenie./agentury/

X X X

Mníchovský masaker: Nemci odškodnia rodiny obetí

Masaker počas mníchovskej olympiády sa odohral pred 50 rokmi. Nemecko dosiahlo dohodu o odškodnení príbuzných Izraelčanov zabitých počas letných olympijských hier v Mníchove v roku 1972. Informovala o tom v stredu spravodajská stanica BBC News.

Príliš nízka suma

Jedenásť izraelských športovcov zavraždili členovia palestínskej militantnej skupiny Čierny september. Dohoda o odškodnení vo výške 28 miliónov eur bola uzavretá len niekoľko dní pred 50. výročím tragédie. Rodiny zavraždených začiatkom augusta pohrozili bojkotom spomienkových akcií s tým, že suma, ktorá im bola pôvodne ponúknutá, je príliš nízka. Izraelský prezident Jicchak Herzog dohodu privítal a označil ju za „významný krok zo strany nemeckej vlády“.

Mníchovský masaker z 5. septembra 1972 zostáva jednou z najtemnejších kapitol histórie olympijských hier. Členov izraelského tímu zajali v olympijskej dedine palestínski teroristi. Dvoch zastrelili takmer okamžite, ostatní zahynuli počas prestrelky s políciou na neďalekom letisku, keď sa ich Palestínčania pokúšali vyviezť z krajiny.

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier a Jicchak Herzog v spoločnom vyhlásení „s radosťou a úľavou“ skonštatovali, že sa dosiahla dohoda o historickom objasnení udalostí. Obaja politici sa zúčastnia aj na spomienkovej ceremónii.

Odtajnenie dokumentov

Nemecko prisľúbilo, že odtajní dokumenty viažuce sa k rukojemníckej dráme a nevydarenej záchrannej akcii. Rodiny obetí obviňujú nemecké orgány, že pre ochranu športovcov nespravili dosť, a nie sú transparentné pri informovaní o bezpečnostných nedostatkoch, aktuality.sk

X X X

OSN kritizuje Slovensko pre rasovú diskrimináciu

Obete rasovej diskriminácie to nemajú na Slovensku jednoduché. Na Slovensku napriek prijatiu antidiskriminačného zákona naďalej pretrváva rasová diskriminácia najmä Rómov a osôb afrického pôvodu. Uviedol to Výbor OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie (CERD) vo svojej správe zverejnenej v utorok, informuje TASR.

Znepokojenie pri vzdelávaní Rómov

Osemnásti nezávislí experti vyjadril tiež znepokojenie nad tým, že súdne konania v prípadoch rasovej diskriminácie sú príliš zdĺhavé, čo podľa nich bráni obetiam v efektívnom prístupe k spravodlivosti.

CERD odporučil, aby Slovensko „prijalo vhodné opatrenia na riešenie problému zdĺhavých súdnych konaní a podniklo potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby všetky obete rasovej diskriminácie mali možnosť podať adekvátne opravné prostriedky“.

Výbor OSN takisto vyjadril znepokojenie nad neúmerným negatívnym vplyvom na vzdelávanie rómskych detí počas pandémie ochorenia COVID-19 v dôsledku zatvárania škôl. Experti poukázali na skutočnosť, že mnoho rómskych detí sa pre nedostatočný prístup na internet nemohlo zúčastňovať na on-line vzdelávaní.

Rovnaké príležitosti

Experti vo svojej správe apelovali na Slovensko, aby prijalo potrebné opatrenia na riešenie pôvodných príčin diskriminácie a segregácie rómskych detí vo vzdelávacom systéme a zintenzívnilo úsilie o zabezpečenie rovnakých príležitostí pre rómske deti v prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu, aktuality.sk

X X X

Hliník a slovenské automobilky. Ako ich ovplyvní krach Slovalca?

 Ľudia si hliník spájajú predovšetkým s alobalom či s plechovkami. Uplatnenie tohto kľúčového materiálu je však možné aj v elektrotechnike a vo forme zliatin v leteckom a automobilovom priemysle, stavebníctve či v potravinárstve. Z jeho zliatin sa vyrábajú napríklad drobné mince či kuchynský riad. Používa sa tiež vo výrobe áut, okien, dverí, mobilov či inej elektroniky. Aj preto sa o ňom často hovorí ako o kove budúcnosti.

 Vďaka nemu sú autá ľahšie a tak spaľujú menej pohonných hmôt a tiež solárne panely môžu produkovať elektrickú energiu.

Ťahúňom a jedným z pilierov slovenskej ekonomiky je automobilový priemysel. S koncom výroby primárneho hliníka v žiarskej fabrike Slovalco je preto namieste pozrieť sa na to, či a akým spôsobom to môže ovplyvniť chod našich automobiliek. Závod totiž avizoval, že dodáva 50 percent všetkého hliníka spotrebovaného slovenským priemyslom, čím sa stal mimoriadne dôležitou súčasťou reťazca automobilového priemyslu na Slovensku.

 Analytik Boris Tomčiak zo spoločnosti Finlord tvrdí, že výpadok slovenskej produkcie Slovalca je zatiaľ možné nahradiť z iných európskych hlinikární, keďže celkový dopyt je slabší. „Slovenské priemyselné spoločnosti budú odoberať viac hliníka zo západnej Európy, prípadne z Rumunska. Problém s nedostatkom hliníka v Európe by nastal pri prudkom oživení priemyslu,“ tvrdí pre Pravdu.

Hliník dodávajú aj ďalšie firmy

Hliník má v súčasnosti pri výrobe áut kľúčovú úlohu. Znižuje sa ním hmotnosť vozidla, čím sa znižuje aj jeho spotreba. Vďaka hliníkovým materiálom v karosérii dokáže vozidlo ušetriť na váhe aj desiatky kilogramov. Konkrétne bratislavský Volkswagen dokázal vďaka hliníku odľahčiť napríklad len samotnú karosériu modelu Audi Q7 o 71 kilogramov a celé vozidlo až o 325 kilogramov v porovnaní s predchádzajúcou generáciou. „Využitie hliníka vo výrobe so sebou zároveň prinieslo nové moderné technológie, ktoré dokážu spájať hliník a rôzne druhy ocele, čo nie je možné konvenčným zváraním,“ tvrdí pre Pravdu hovorkyňa Volkswagenu v Bratislave Lucia Kovarovič Makayová. V konečnom dôsledku sa tak zníži aj celková ekologická záťaž.

 Automobilky nakupujú hliník už spracovaný do výrobkov a na ich výrobu sa v prevažnej miere využíva sekundárny kov, tvrdí generálny sekretár Ján Pribula zo Zväzu automobilového priemyslu.

Tu je dôležité vysvetliť rozdiel medzi primárnym a sekundárnym kovom. Primárny, teda čistý kov – hliník, sa vyrába z oxidu hlinitého elektrolýzou. Je to základný výrobný proces, na ktorom je založená výroba hliníka aj v Slovalcu. Práve výroba primárneho hliníka v žiarskej fabrike končí.

Sekundárny kov sú vlastne zliatiny hliníka, ktoré sú vyrábané prevažne pretavovaním hliníkového šrotu a upravované legúrami, teda prísadami, tak, aby mala finálna zliatina požadované zloženie a tým aj požadované vlastnosti.

 Obchod neprebieha priamo medzi výrobnými závodmi, ale organizujú ho centrály. Napríklad v prípade bratislavskej automobilky je to koncern Volkswagen s centrálou v nemeckom Wolsfburgu. Z tohto pohľadu sa teda podľa Pribulu nedá očakávať priamy vplyv ukončenia výroby v hlinikárni Slovalco na automobilový priemysel na Slovensku.

„Pokiaľ sa naplnia vyhlásenia vedúcich predstaviteľov spoločnosti Slovalco o pokračovaní výroby kovu z recyklátov, v takom prípade dôjde k rozšíreniu výroby sekundárneho kovu,“ tvrdí sekretár pre Pravdu s tým, že by to mohlo pomôcť výrobným závodom, ktoré využívajú na výrobu sekundárne hliníkové zliatiny.

Ako ďalej vysvetľuje, tak na Slovensku máme viacero takýchto výrobcov a dodávateľov pre automobilový priemysel, pričom mnohí z nich sú aj v Žiari nad Hronom. Napríklad firma Nemak, kde vyrábajú hliníkové odliatky, a spoločnosť Fagor, ktorá dodáva komponenty motorov a prevodoviek pre automobily a úžitkové a priemyselné vozidlá. Obe sú tak súčasťou automobilového priemyslu.

 Bratislavská automobilka Volkswagen potvrdila, že nákup výrobného materiálu prebieha v koncerne centrálne. Detaily o dodávateľských vzťahoch však nechcela špecifikovať. Hliníkové plechy bratislavský závod získava pre karosériu od zahraničných zmluvných dodávateľov. Spolu s ním vytvorili projekt na recykláciu hliníkového odpadu z lisovne, ktorý sa znovu spracuje, a tak sa môže opätovne vrátiť do výrobného procesu v pôvodnej kvalite. „Používanie sekundárneho hliníka ušetrí až 95 percent energie v porovnaní s primárnym hliníkom,“ opisuje kolobeh hliníka v závode Lucia Kovarovič Makayová.

Žilinská automobilka Kia Slovakia podľa slov jej hovorcu Tomáša Potočeka nenakupuje hliníkové produkty zo Slovalca. Nitrianska automobilka Jaguar Land Rover má širokú sieť dodávateľov, vďaka čomu je flexibilná, povedala manažérka pre firemné záležitosti závodu v Nitre Miroslava Remenárová. Detailné informácie ohľadom slovenského výrobcu nám automobilka neposkytla. Trnavská automobilka Stellantis sa do uzávierky nevyjadrila.

Budeme odkázaní na dovoz?

Agentúra Bloomberg pred mesiacom upozornila, že Európa stratila za posledný rok približne polovicu svojej kapacity na tavenie zinku a hliníka a ďalší prudký nárast cien energie by mohol cez zimu ukončiť prevádzku viacerých závodov. Pred takouto situáciou varovali najväčší producenti v regióne. Zima ešte nestihla zaklopať na dvere a jediná slovenská hlinikáreň už ohlásila koniec výroby.

 Do konca septembra sa už v žiarskej fabrike nebude vyrábať primárny hliník. Na trhu tak bude ročne o 175-tisíc ton kovu menej. V prevádzke ostane len recyklačné centrum s ročnou kapacitou 75-tisíc ton, ktoré spoločnosť uviedla do prevádzky v júni. Slovenská hlinikáreň nie je jedinou obeťou enormného rastu cien energií. Od 1. septembra končí s výrobou aj jedna z najväčších európskych zinkovní, závod v holandskom meste Budel.

Hutníci sú energetickou krízou zasiahnutí obzvlášť tvrdo, pretože ide o energeticky vysoko náročný spôsob výroby. Len na ilustráciu, ak by bol priemysel hliníka s objemom 65 miliónov ton ročne krajinou, bol by piatym najväčším spotrebiteľom energie na svete.

Európske hlinikárne počas energetickej krízy už výrazne znížili produkciu. V júni bol medziročný prepad výroby hliníka v západnej a strednej Európe na úrovni 10 percent. Tomčiak však upozorňuje, že spotreba hliníka rastie, takže väčší dopyt sa doplňuje recykláciou a nárastom importu. Import hliníka do EÚ tak dlhodobo rastie. Najväčším producentom hliníka na svete je Čína. Keďže minulý rok EÚ zaviedla vysoké clo na dovoz z Číny, tak sa to odzrkadlí na spomalení tempa rastu dovozu.

 Odkedy však európski producenti od začiatku roka začali znižovať výrobu, dovoz hliníka do EÚ vzrástol. Výrazne „špinavšia výroba“ hliníka v zahraničí znamenala, že sa zvýšila uhlíková stopa európskych spotrebiteľov až o 12 miliónov ton ročne. Aby sme tieto čísla dali do kontextu, tak spracovateľský priemysel vypustil v roku 2020 až 740 miliónov ton eCO2 (ekvivalentu oxidu uhličitého), čo bolo 21 percent z celkových emisií skleníkových plynov.

Priemerná uhlíková stopa obyvateľa Slovenska je podľa údajov Inštitútu environmentálnej politiky na úrovni necelých 5 900 kilogramov eCO2. Na druhej strane priemerný obyvateľ EÚ ročne vyprodukuje zhruba o 2 700 kilogramov emisií viac.

Éra fosílnych palív je na konci a treba sa zameriavať na čistejšie formy energie. A práve hliník zohráva jednu z hlavných úloh pri transformácií energetiky./agentury/

X X X

Stane sa to po prvýkrát za 70 rokov jej vlády, obavy o kráľovnú Alžbetu II. narastajú

Vždy bola krásna a plná sily. Kráľovná Alžbeta II. a francúzsky prezident Rene Coty v aute na ceste do opery Garnier v Paríži počas štátnej návštevy vo Francúzsku 9. apríla 1957Zdroj: Profimedia

 Kráľovná prijme nového premiéra v škótskom sídle, nie v Londýne. Po prvýkrát za 70 rokov jej vlády to bude prebiehať inak. Prečo?

Nikdy nemenila program tak, ako posledné obdobie

Britská kráľovná Alžbeta II. prijme nového premiéra, respektíve premiérku na budúci utorok (6. septembra) vo svojom škótskom sídle Balmoral. Ceremónia prijatia nového šéfa kabinetu sa pritom tradične konáva v Buckinghamskom paláci v Londýne.

Podľa stredajšieho vyhlásenia Buckinghamského paláca 96-ročná panovníčka prijme nového predsedu vlády v Balmorale pre svoje pretrvávajúce „problémy s mobilitou“. Spolu s novým premiérom, respektíve premiérkou zavíta na Balmoral aj dosluhujúci šéf kabinetu Boris Johnson. Britský portál Dailymailpreto píše o narastajúcich obavách o jej zdravie, ktoré prichádzajú nielen s jej vekom, ale aj po odchode jej milovaného manžela. Kráľovná však na tróne zotrváva a tvrdí, že nie je jednoduché posunúť tieto povinnosti na čakajúceho budúceho kráľa princa Charlesa…

Kráľovná Alžbeta II. vo večerných šatách bez ramienok 31. decembra 1953 v Aucklande.Zdroj: Profimedia

Nie je to také jednoduché preniesť to na Charlesa

Ten najskôr podá demisiu a kráľovná následne vymenuje do funkcie nového predsedu vlády, ktorým sa stane buď ministerka zahraničných vecí Liz Trussová alebo exminister financií Rishi Sunak. Počas svojej 70 rokov trvajúcej vlády Alžbeta II. vždy vymenúvala premiérov v priestoroch Buckinghamského paláca. Celkovo ich vymenovala už 14. Podľa expertov k poslednému vymenovaniu britského premiéra mimo Londýna došlo v roku 1908, teda za panovania kráľovnej Viktórie, uvádza BBC. Kráľovnú už niekoľko mesiacov trápia problémy s pohybom a musela vynechať viacero verejných podujatí vrátane veľkonočných bohoslužieb. Vníma však všetko…

Ani po odchode manžela sa nechce stiahnuť od povinností

Oficiálne vyjadrenie je však jasné: „Napriek tomu je kráľovná odhodlaná vykonávať svoje základné povinnosti aj naďalej. Vymenovanie nového premiéra nie je niečo, čo by sa dalo ľahko preniesť na princa Charlesa, ktorý je ihneď po nej nasledovníkom trónu.“

Navštívil ju William s Kate i deťmi, ale Harry s Meghan zrejme neprídu

Britskí vládnuci konzervatívci momentálne rozhodujú o novom predsedovi strany, ktorý sa následne stane aj predsedom vlády. Na poste premiéra nahradí dosluhujúceho Borisa Johnsona, ktorý bol donútený k rezignácii po sérii škandálov a demisií vládnych činiteľov. Do hlasovania poštou sa môže zapojiť vyše 160.000 členov strany a víťaza oznámia 5. septembra. Hneď na druhý deň by mala prebehnúť audiencia a panovníčky na škótskom zámku Balmoral, ktorý je letným sídlom kráľovskej rodiny. Kráľovná tam tradične trávi letnú dovolenku, spravidla od augusta do októbra, aktuality.sk

X X X

Zomrela herečka Charlbi Deanová, mala len 32 rokov

Herečka a modelka Chrlbi Deanová, pochádzajúca z Juhoafrickej republiky, zomrela na následky bližšie neurčeného ochorenia.

Okrem filmu Trojuholník smútku, v ktorom stvárnila postavu menom Yaya, si zahrala aj v superhrdinskom seriáli stanice CW s názvom Black Lightning, ďalej v snímke Rallye smrti 3 či An Interview with God.

V roku 2008 bola účastníčkou autonehody, následkom ktorej utrpela niekoľko zranení – mala zlomené zápästie a štyri rebrá, navyše jej skolabovalo ľavé pľúcne krídlo. Deanová bola zasnúbená s modelom Lukeom Walkerom./agentury/

 

 

 

 

X X X