Čaputová v SR nevymenuje Huliaka za ministra? Fico chytil šťuku? Ministrom zahraničí Blaha? Štát sa ospravedlnil Kaliňákovi za stíhanie a väzbu. Rezort museli po Remišovej „prekopať“

SNS trvá na svojej nominácii. Prezidentka Čaputová informovala Fica v rámci prebiehajúcich konzultácií o novej vláde, že nevymenuje Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia. Slovenská národná strana (SNS) na svojej nominácii trvá. Prezidentka má svojimi rozhodnutiami zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov.

„Riadny chod ministerstva životného prostredia nemôže zabezpečiť človek, ktorý svojimi vyjadreniami neguje dlhodobo platnú environmentálnu politiku tohto štátu a medzinárodné záväzky, ktorými je Slovenská republika viazaná,“ informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Huliak reaguje na prezidentku, Čaputovú vraj ovláda jej priateľ

Huliak nemôže viesť rezort

Čaputová požiadala Roberta Fica o doručenie nového návrhu kandidáta na post ministra životného prostredia, aby bolo možné pristúpiť k vymenovaniu vlády. „Kandidát, ktorý dlhodobo neuznáva vedecký konsenzus o zmene klímy a žiadna skutočná klimatická kríza podľa neho neexistuje, nemôže viesť a reprezentovať rezort, ktorého hlavnou úlohou je v zmysle zákona práve ochrana prírody a krajiny a klimatického systému Zeme,“ konštatuje prezidentská kancelária.

 Kandidát, ktorý verejne schvaľuje násilné vysporiadanie sa s názorovými oponentmi, najmä z radov ochrancov prírody a krajiny, nemôže byť podľa prezidentky spôsobilý viesť ministerstvo, ktorého súčasťou je štátna ochrana prírody a krajiny.

Čaputová je presvedčená, že na rozdiel od ďalších nominantov v prípade Rudolfa Huliaka existujú ústavnoprávne dôvody. „A to v takej intenzite, že nemôže zastávať post ministra životného prostredia, a to vzhľadom na zverené úlohy a poslanie ministerstva. Jeho vymenovanie by nedávalo záruku riadneho chodu tohto ústavného orgánu,“ dodala kancelária v stanovisku.

Danko neuhne, na Huliakovi trvá

SNS v reakcii vyzvala prezidentku Čaputovú, aby rešpektovala výsledky volieb. „SNS získala v parlamentných voľbách mandát a v plnom rozsahu zotrváva v nominácií Rudolfa Huliaka na ministra životného prostredia,“ uviedla hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová. „SNS, poslanecký klub ako aj vedenie strany nomináciu Rudolfa Huliaka nezmení,“ uviedla strana v reakcii pre Pravdu.

 „Chápeme, že okolie pani prezidentky na čele s pánom Rizmanom sa bojí, že začne preverovanie financovania projektov, na ktoré boli peniaze neefektívne vynaložené. Slovenská národná strana je koaličným partnerom a má plné právo konať v personálnej oblasti,“ reagovala hovorkyňa.

Strana vyzvala prezidentku, aby neprekračovala kompetencie. „SNS takisto nepripomienkuje či pán Šimečka má alebo nemá byť podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky a rešpektuje výsledky volieb,“ dodala hovorkyňa.

Rizman ovláda palác, bráni sa Huliak

Rudolf Huliak sa obhajuje, že nie je súdne trestaný a nedá sa mu vytknúť žiadna ekonomická ani iná trestná činnosť. Myslí si, že rozhodujúce by malo byť počet hlasov, ktoré dostal od voličov. Tvrdí, že prezidentka, ktorá odmietla jeho nomináciu, nie je prezidentkou všetkých ľudí a reprezentuje záujmy mimovládneho sektora. Huliak zašiel aj ďalej a z toho, že mu hlava štátu odmietla zveriť ministerstvo životného prostredia viní aj jej blízkeho.

 „Ministerský palác neovláda pani prezidentka, ale jej priateľ pán Rizman,“ vyjadril sa Huliak, podľa ktorého mandát prezidenta ovláda prezidentkin priateľ a nie ona. „Tento človek ovláda prezidentský mandát a pani prezidentka sa stala len jeho bezduchou hovorkyňou,“ pokračoval. Ambície byť ministrom sa Huliak nemieni vzdať.

Partner prezidentky Juraj Rizman reagoval, že environmentálne a advokačné organizácie, v ktorých pôsobil takmer 30 rokov, žiadne peniaze od ministerstva životného prostredia nebrali. „Ani ja, ani organizácie, pre ktoré som pracoval, sa teda nemajú čoho báť,“ skonštatoval. Vyhlásenia, ktoré ho spájajú s rozhodnutím prezidentky nevymenovať nominanta SNS za ministra novej vlády, pripisuje dezinformačnej povahe kandidátov strany.

Fico odmietol argumenty prezidentky

Ak bude SNS trvať na moninácii Huliaka na post ministra životného prostredia, Fico ho po menovaní za premiéra predloží prezidentke Čaputovej v rámci oficiálnych nominácií. Uviedol to na sociálnej sieti. Odmietol argumenty prezidentky, pre ktoré Huliaka nechce vymenovať. Ak tak neurobí, Huliak ako poslanec bude môcť po menovaní vlády podľa Fica podať návrh na Ústavný súd SR.

„Povedať na kandidáta za člena vlády, že má iný názor na klimatické zmeny, ako sa patrí, nie je pre mňa ústavný dôvod na nevymenovanie,“ povedal. Vo štvrtok poslal oficiálny zoznam, v ktorom je aj Huliak. Prezidentke podľa neho slúži ku cti, že verejne povedala tie isté argumenty ako šéfovi Smeru osobne. „Ak tento postoj SNS bude platiť aj naďalej, po vymenovaní za predsedu vlády oficiálne predložím prezidentke návrh na vymenovanie členov vlády, vrátane pána Huliaka. Prezidentský palác mi takmer isto oznámi, že vláda bude vymenovaná, ale bez pána Huliaka, a pani prezidentka vymenuje niektorého z ministrov, aby dočasne riadil aj ministerstvo životného prostredia do doby, kým mi SNS neoznámi nové meno ministra,“ dodal s tým, že Huliak potom bude môcť podať návrh na ústavný súd. „Očakávali sme, že všetko nepôjde ľahko,“ povedal.

 Politici rozhodnutie vítajú, Remišová hovorí o alibizme

Huliak v reakcii poďakoval za podpisy pod petíciu na jeho podporu. Petícia vznikla pár dní potom, čo päťdesiatka ochranárov spísalo petíciu proti jeho vymenovaniu.

Podľa poslankyne za OĽaNO Veroniky Remišovej je zo strany Čaputovej alibistické, že stopla len nomináciu Rudolfa Huliaka. „o na ministerstve kultúry nenamieta osobu, ktorá rovnakým spôsobom popiera vedecké poznatky a šíri konšpirácie. Navyše pani Šimkovičová bude na ministerstve kultúry zodpovedná za médiá, hoci posledné roky sa venovala rozkladaniu verejného mediálneho priestoru šírením nezmyslov a klamstiev v alternatívnej „televízii“,“ reagovala Remišová.

Ak by chcela byť podľa Remišovej Čaputová dôsledná vo svojich argumentoch, nominácia SNS na ministerstvo kultúry je rovnako neprijateľná. „Pre zdravie a morálku národa je nevyhnutná nielen ochrana prírody, ale rovnako dôležité je aj zachovanie nášho kultúrneho a duchovného dedičstva, ktoré touto nomináciou zo strany SNS dostalo tvrdú ranu,“ dodala.

Podľa odborníčky PS na životné prostredie Tamary Stohlovej je to pre Slovensko dobrá správa. S Huliakom sa nedávno stretla v diskusnej relácii. „Verím, že aj diskusia na ta3, ktorú som s Rudolfom Huliakom absolvovala napomohla ukázať širokej verejnosti, kto v skutočnosti je, aké sú jeho spôsoby a prečo bol absolútne neprijateľným na post ministra životného prostredia,“ napísala.

Strana SaS víta rozhodnutie prezidentky. „Oceňujem tento jej krok,“ uviedol podpredseda SaS Branislav Gröhling.

„Pán Huliak tiež pravidelne šíri nenávistné vyjadrenia, bludy, výmysly a konšpirácie – napríklad o tom, že Slovákom klesne IQ na 70 pre to, že sem prídu cudzinci. Táto nominácia SNS bola od začiatku úplne absurdná, bola výsmechom Slovensku a ukážkou hodnôt a politiky SNS,“ napísal.

S výhradami prezidentky Čaputovej sa stotožňuje aj Mária Kolíková (SaS). „Ministerstvo, ktorého hlavným poslaním je boj s klimatickou krízou nesmie viesť človek, ktorý ju sám spochybňuje,“ napísala na sociálnej sieti.

Rozhodnutie komentoval aj bývalý štátny tajomník envirorezortu. „Ukázali sme súdržnosť, avšak príroda nemá vyhraté. Protiprírodná koalícia bude tvrdo atakovať prírodu aj keď bude na čele rezortu ktokoľvek iný. Nesmieme poľaviť,“ uviedol.

Nenávistné výroky, rušenie zonácie či odstrel medveďa

Proti starostovi Očovej sa minulý týždeň ozvali aj ochranárske združenia a odborníci z oblasti ochrany prírody. Vznikajúcej vláde a budúcim poslancom adresovali otvorený list, v ktorom upozorňujú na problematické názory Huliaka.

 Upozornili, že chce zrušiť nové zonácie národných parkov a tiež zrušiť zásahové tímy pre medveďa hnedého a umožniť miestnym poľovníckym združeniam lov medveďov a vlkov. „Obidvaja sú zároveň známi svojimi agresívnymi vyjadreniami voči ochranárskej komunite a tiež šírením hoaxov či konšpiračných teórií, napríklad že „medveď je využitý ako biologická zbraň na likvidáciu vidieka“, alebo že sa medzinárodné elity snažia ľudí pripraviť o vlastníctvo áut tým, že si vymysleli klimatickú krízu (R. Huliak),“ uvádzajú iniciátori petície a otvoreného listu.

  Huliak reagoval aj na otvorený list NR SR a vláde SR k budúcemu ministrovi životného prostredia. „Ten mediálny lynč, ktorý proti mne spustilo 37 mimovládok a celá akademická obec zastúpená zhruba 180 vraj odborníkmi v tejto oblasti, ktorí si spravili doslovne biznis z nášho envira na úkor nás všetkých. Aby ste vedeli, financie ministerstva životného prostredia a projekty majú slúžiť ľuďom a nie konečným poberateľom výhod jednotlivých mimovládnych organizácií,“ vyhlásil Huliak s tým, že 90 percent projektov, ktoré sú financované EÚ, sa nemôže skončiť tak, ako končia teraz.

Predseda SNS Andrej Danko sa po podpise koaličnej zmluvy vyjadril, že jeho nominantov šikanujú médiá a sťažuje sa, že novozvoleného poslanca za SNS Rudolfa Huliaka v pondelok navštívila polícia. „Ohradzujem sa voči útokom na jednotlivých kandidátov. Nechápem ani návštevu polície u pána Huliaka dnes ráno o desiatej,“ skonštatoval Danko s tým, že majú plné právo navrhnúť svojich kandidátov.

 NAKA neskôr informácie, o ktorých hovoril Danko, označila na nepravdivé. „Medializované informácie, ktoré zverejnil predseda jednej z politických strán sa nezakladajú na pravde. U Rudolfa H. dnes nebol vykonávaný žiadny policajný zásah. Uvedená osoba bola operatívne vyťažená ku skutočnostiam, ktoré nasvedčovali podozreniu z možného konania v rozpore so zákonom v súvislosti s podaním odstúpeným na NAKA z ÚŠP GP SR,“ uviedla NAKA v stanovisku s tým, že pondelkový termín, ako aj miesto stretnutia s policajtmi stanovil Huliak ešte 13. októbra./agentury/

X X X

Fico chytil šťuku?, ministrom zahraničí Blaha?

Hľadá sa minister zahraničných vecí. Takýto inzerát si ešte pred pár dňami mohla dať strana Smer. Šírili sa totiž zvesti, že Smer nedokáže tento post obsadiť.

 V tejto chvíli však na verejnosť prenikla informácia, že meno, ktoré budúci premiér oznámi prezidentke ako meno kandidáta na post ministra zahraničia, bude napokon predsa len Juraj Blanár. Pôvodne vraj Blanár túto ponuku odmietol a v hre bol kariérny diplomat Marek Eštok, ktorý napríklad zastupoval Slovensko vo Francúzsku v minulosti za Ficovej éry.

Po dlhých rokoch by tak do kresla šéfa diplomacie mal zasadnúť nie diplomat, ale politik – podpredseda Smeru. Bizarná nominácia? Pre vás možno, nie však pre Fica. Žiada sa zažartovať, že čo už v tejto vládnej koalícii nie je bizarné (pozri nominácie Andreja Danka a jeho SNS).

Blanár teda nie je žiaden diplomat, zato je oddaným politikom strany Smer a presne to ho na tento post v očiach jeho straníckeho šéfa kvalifikuje. „Ozaj, aká je napríklad predstava pani prezidentky na ministra zahraničných vecí? Že bude vedieť po anglicky? Opakovať ako papagáj, čo si želajú Spojené štáty a Brusel? A že neurobí hanbu na slávnostnej večeri a k divine si nedá pohár bieleho, ale červeného vína? Nuž ja mám o ministrovi zahraničných vecí úplne inú predstavu,“ avizoval Fico vo svojom videu. Spresnil, že potrebujeme „šťuku, ktorá možno aj nekonvenčným spôsobom popreháňa starých kaprov v rybníku slovenskej diplomacie“.

Nuž, zdá sa, že Ficov starý dobrý Blanár sa napokon dal presvedčiť, že práve on je tou „šťukou“. Po všetkých srdečných pozdravoch vysielaných smerom k Moskve a v konštelácii s SNS a spol., ktorá do parlamentu dotiahla priamo z bojového poľa konšpiračných webov, sa veru do kresla šéfa diplomacie nechcelo skúsenému diplomatovi Jánovi Kubišovi a o služby Miroslava Lajčáka vraj, pochopiteľne, nebol záujem. Jasné, Blanár bude oveľa lepšia šťuka!/agentury/

X X X

Štát sa ospravedlnil Kaliňákovi. Za stíhanie a väzbu v kauze Súmrak mu tak nevyplatia odškodné

V opačnom prípade by Kaliňákova obhajoba požadovala vyplatenie nemajetkovej ujmy 35-tisíc eur. Čelného politika Smeru a nastávajúceho ministra obrany Roberta Kaliňáka v apríli minulého roka zadržali a obvinili policajti z NAKA.

Spolu s predsedom strany a vtedy opozičným poslancom Robertom Ficom, exprezidentom polície Tiborom Gašparom a Norbertom Bödörom ho obvinili v kauze Súmrak. Čelili obvineniu zo založenia zločineckej skupiny a z ďalších skutkov – vyzradenie daňového tajomstva a zneužitie právomoci verejného činiteľa.

Robert Kaliňák 20. apríla 2020 putoval do vyšetrovacej väzby. Počas jeho predvedenia pred sudcu Špecializovaného trestného súdu vtedy vznikli známe fotky, na ktorých má putá. Za mrežami bol do 13. mája, prepustil ho po sťažnosti Najvyšší súd.

No a v novembri potom generálna prokuratúra cez známy paragraf 363 obvinenia v Súmraku napokon zrušila.

Rok po začiatku Kaliňákovej väzby požiadal jeho advokát ministerstvo spravodlivosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Primárne chceli, aby sa štátne orgány ospravedlnili za Kaliňákovo nezákonné trestné stíhanie, zadržanie a väzbu – v opačnom prípade by požadoval peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy v maximálnej výške 35-tisíc eur.

„Zaviazali sme sa, že nebudeme túto sumu žiadať, pokiaľ dôjde k ospravedlneniu zo strany ministerstva spravodlivosti,“ uviedol Kaliňákov obhajca David Lindtner.

To sa teraz stalo. Štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Peter Sepeši v stredu rozhodol, že rezort sa Robertovi Kaliňákovi ospravedlňuje za nezákonne vznesené obvinenie, ktoré bolo zrušené generálnou prokuratúrou na základe paragrafu 363, nezákonné zadržanie a väzbu.

Kaliňáka z väzby pustil Najvyšší súd, lebo ju vyhodnotil ako nezákonnú – neboli splnené podmienky kolúznej väzby. „Keďže ospravedlnenie prišlo, naša žiadosť bola naplnená,“ povedal Lindtner, aktuality.sk

X X X

Rusi majú obavy. Armáda nemá protizbraň na rakety ATACMS. Kritizujú Putinovu ľahostajnosť

Na ruskej strane pravdepodobne narastajú obavy z rakiet dlhého doletu ATACMS, ktoré Ukrajine dodali Spojené štáty. Ako referuje web Kyiv Post, kým v Kremli sa k týmto zbraniam postavili zdanlivo ľahostajne, poprední ruskí milblogeri vyjadrili strach z používania takýchto rakiet. Ukrajinskí obrancovia tento týždeň premiérovo použili rakety ATACMS na bojisku, pričom prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že „sa osvedčili“.

 Putin o raketách ATACMS povedal, že bolo „ďalšou chybou zo strany Spojených štátov“ poskytnúť ich Ukrajine, pričom dodal, že „to len predĺžuje agóniu“. Putinov prívrženec na sociálnych sieťach napísal, že Ukrajinci si rakety ATACMS vyžiadali od Američanov, pretože sa boja obrovskej sily ruskej armády.

Putinovo vyhlásenie, že rakety ATACMS nebudú mať žiadny vplyv na situáciu na bojisku, však nezdieľajú viacerí prominentní vojnoví korešpondenti. Jeden prominentný ruský milbloger, ktorý informoval o utorňajšom útoku Ukrajincov raketami ATACMS, vyhlásil, že ruská armáda nemá prakticky žiadnu schopnosť prispôsobiť sa novej hrozbe a napísal: „Je zbytočné písať o skutočnosti, že ‚musíme vyvodiť závery, aby sa to nestalo‘ znova. Toto sa bude opakovať, pokiaľ bude vojna pokračovať. Musíme byť na to pripravení.“

 Ďalší vojenský bloger tiež nesúhlasil s Putinovým hodnotením a povedal, že príchod ATACMS na bojisko by si mal vynútiť „úpravy stratégie armádneho letectva“, inak sa podľa neho zopakuje situácia s Čornobajivkou v Chersonskej oblati, kde Rusi v závere minulého roka pri svojom masívnom ústupe nechali Ukrajincom množstvo techniky a dokonca i vrtuľníky. Iný milbloger, v priamom kontraste s Putinom, zasa povedal: „Tento útok možno ľahko nazvať jedným z najbolestivejších v doterajšom priebehu (špeciálnej vojenskej operácie).“

 Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) tvrdí, že dodanie rakiet ATACMS vedie k podobnej situácii, ktorá nastala v júni 2022, keď Kyjiv dostal raketomety HIMARS. Raketomety umožnili ukrajinským silám odštartovať významnú bombardovaciu kampaň. Táto kampaň podporila ukrajinské protiofenzívne operácie v Chersonskej a Charkivskej oblasti, keďže zasiahla ruské muničné sklady. Podľa ISW rakety dlhého doletu ATACMS s kazetovou muníciou umožnia ukrajinským silám vykonávať útoky na ruské letiská, ktoré môžu vo väčšej miere zničiť ruské lietadlá a iné prostriedky./agentury/

X X X

Fico chytil šťuku

Hľadá sa minister zahraničných vecí. Takýto inzerát si ešte pred pár dňami mohla dať strana Smer. Šírili sa totiž zvesti, že Smer nedokáže tento post obsadiť.

 V tejto chvíli však na verejnosť prenikla informácia, že meno, ktoré budúci premiér oznámi prezidentke ako meno kandidáta na post ministra zahraničia, bude napokon predsa len Juraj Blanár. Pôvodne vraj Blanár túto ponuku odmietol a v hre bol kariérny diplomat Marek Eštok, ktorý napríklad zastupoval Slovensko vo Francúzsku v minulosti za Ficovej éry.

Po dlhých rokoch by tak do kresla šéfa diplomacie mal zasadnúť nie diplomat, ale politik – podpredseda Smeru. Bizarná nominácia? Pre vás možno, nie však pre Fica. Žiada sa zažartovať, že čo už v tejto vládnej koalícii nie je bizarné (pozri nominácie Andreja Danka a jeho SNS).

Blanár teda nie je žiaden diplomat, zato je oddaným politikom strany Smer a presne to ho na tento post v očiach jeho straníckeho šéfa kvalifikuje. „Ozaj, aká je napríklad predstava pani prezidentky na ministra zahraničných vecí? Že bude vedieť po anglicky? Opakovať ako papagáj, čo si želajú Spojené štáty a Brusel? A že neurobí hanbu na slávnostnej večeri a k divine si nedá pohár bieleho, ale červeného vína? Nuž ja mám o ministrovi zahraničných vecí úplne inú predstavu,“ avizoval Fico vo svojom videu. Spresnil, že potrebujeme „šťuku, ktorá možno aj nekonvenčným spôsobom popreháňa starých kaprov v rybníku slovenskej diplomacie“.

Nuž, zdá sa, že Ficov starý dobrý Blanár sa napokon dal presvedčiť, že práve on je tou „šťukou“. Po všetkých srdečných pozdravoch vysielaných smerom k Moskve a v konštelácii s SNS a spol., ktorá do parlamentu dotiahla priamo z bojového poľa konšpiračných webov, sa veru do kresla šéfa diplomacie nechcelo skúsenému diplomatovi Jánovi Kubišovi a o služby Miroslava Lajčáka vraj, pochopiteľne, nebol záujem. Jasné, Blanár bude oveľa lepšia šťuka!/agentury/

X X X

Americká vojenská základňa na východe Sýrie sa stala terčom útoku dvoch dronov

Jeden dron sa podarilo zostreliť, druhý spôsobil ľahké zranenia. Zatiaľ nie je jasné, koľko osôb bolo zranených a ani kto drony vyslal.

Oznámili to citované zdroje pod podmienkou zachovania anonymity. Incident totiž zatiaľ nebol oficiálne oznámený, uviedli pre agentúru AP dvaja nemenovaní predstavitelia USA.

Na základni sú prítomní americkí vojaci, ktorí cvičia miestne jednotky na boj proti teroristickej skupine Islamský štát. At-Tanf sa zároveň nachádza neďaleko irackej hranice – túto oblasť často využívajú militanti podporovaní Iránom na prepravu zbraní pre libanonské hnutie Hizballáh.

AP konštatuje, že najnovšie útoky nasledujú po sérii zásahov dronmi na americké a koaličné základne v Iraku z uplynulých dní. Došlo k nim v čase, keď v regióne Blízkeho východu stúpa napätie súvisiace s konfliktom medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas.

Sýrski opoziční aktivisti vo štvrtok okrem toho tvrdili, že drony útočili aj na ropné zariadenie vo východnej Sýrii, v ktorom sa taktiež nachádzajú americké jednotky. Podľa aktivistov ťažobné pole Conoco vo východosýrskej provincii Dajr az-Zaur zasiahli tri drony naložené výbušninami.

Spojené štáty majú v Sýrii rozmiestených vyše 3000 vojakov, v susednom Iraku približne 2500. Tieto misie pomáhajú miestnym jednotkám v boji proti Islamskému štátu, ktorý v roku 2014 obsadil rozsiahle územia v oboch krajinách, aktuality.sk

X X X

Ukrajinský parlament schválil budúcoročný štátny rozpočet, jeho polovica pôjde na obranu

Ukrajinský parlament vo štvrtok v prvom čítaní schválil rozpočet na rok 2024, z ktorého približne polovica pôjde na obranný sektor. Prioritami vlády na budúci rok sú akumulácia finančných prostriedkov na obranu a bezpečnosť a zabezpečenie rôznych druhov sociálnych dávok pre obyvateľstvo, „aby sa priblížilo víťazstvo Ukrajiny“ vo vojne s Ruskom, uviedol minister financií Serhij Marčenko. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.

Zákon o rozpočte podľa poslanca Jaroslava Železňaka predpokladá príjmy vo výške viac ako 43 miliárd eur. Výdavky budú približne dvojnásobné – na úrovni 85 miliárd eur. Ukrajina tento rok získala finančnú pomoc vo výške 32 miliárd eur. V roku 2022 to bolo 29 miliárd eur.

Marčenko minulý týždeň pre agentúru Reuters povedal, že sa u darcov objavuje „únava“, keďže vojna s Ruskom sa predlžuje. Napriek tomu chce ukrajinský minister financií pokračovať v spolupráci s medzinárodnými partnermi s cieľom získať peniaze na vyrovnanie deficitu.

Vláda Kyjeva čelí náročným hospodárskym výzvam po tom, čo minulý rok ukrajinská ekonomika zažila pokles o približne tretinu. Vojna vyhnala milióny ľudí z krajiny, poškodila logistické siete a energetický sektor, a letecké útoky zasiahli kritickú infraštruktúru. Napriek týmto problémom Kyjev optimisticky verí, že podniky sa prispôsobili novým podmienkam.

Očakáva sa, že HDP vzrastie o 4,7 percenta tento rok, a vláda plánuje hospodársky rast na približne päť percent aj na budúci rok. Financovanie obrany Kyjev zabezpečuje prostredníctvom daní, ciel a domácich pôžičiek, pričom podpora zo Západu pomáha kryť sociálne a humanitárne výdavky. Vláda už dvakrát musela zvýšiť pôvodné plánované rozpočtové prostriedky na obranu, ktoré boli stanovené na 28 miliárd eur, aktuslity.sk

X X X

Minister pre IT: Štátnu firmu by som na jar najradšej zrušil. Rezort sme museli po Remišovej „prekopať“

Štátna softvérová firma Slovensko IT bola podľa končiaceho ministra v zlom stave a keby pôsobila na konkurenčnom trhu, tak s najväčšou pravdepodobnosťou skrachuje.

Šéf rezortu pre investície a informatizáciu (MIRRI) Peter Balík zhodnotil, že štátna softvérová spoločnosť Slovensko IT, ktorej je MIRRI jediným akcionárom, bola „prebujnelá“ a keby fungovala na komerčnom trhu, s veľkou pravdepodobnosťou by už dávno zbankrotovala.

Mali na výber dve možnosti

Na otázku Živé.sk k budúcnosti Slovensko IT minister reagoval, že boli nútení ponechať spoločnosť v existujúcom stave minimálne do konca roka, pretože dovtedy musí dokončiť projekty, ktoré majú byť financované z končiaceho eurofondového obdobia.

„Mohli sme spoločnosť zrušiť, čo by sa mne osobne asi najviac páčilo, a mohli sme tým pádom prísť o eurofondy. Je to niekoľko desiatok miliónov eur, ktoré by sme automaticky museli vrátiť do Bruselu, čiže hrozilo by prepadnutie a zároveň by sme nič ani nedodali za tieto prostriedky. Naozaj sme sa museli naučiť žiť s touto spoločnosťou,“ zdôvodnil Balík.

Firme však podľa jeho slov veľmi jasne komunikovali, že sľúbené dodávky musí dodať včas a v dostatočnej kvalite, na čo chcú dávať dôraz až do konca svojho pôsobenia.

Okrem toho spomenul, že prijali „adekvátne opatrenia na to, aby sa z tejto spoločnosti v budúcnosti mohla stať úspešná akciová spoločnosť tohto ministerstva“.

Čítajte aj Štátny tajomník pre informatizáciu Bezek: Prečo meškajú avizované novinky…

Firma má pôsobiť ako integrátor

Fungovaniu Slovensko IT do budúcna má pomôcť tlak na zmenšovanie realizovaných projektov, k čomu má prispieť nová vyhláška o riadení projektov, dodal pre Živé.sk štátny tajomník pre oblasť informatizácie Martin Bezek.

„Nový biznis plán Slovensko IT je agilnejšia organizácia, ktorá je schopná častejšie dodávať hodnotu, ktorá je zadávaná do Slovensko IT. Toto je podstatné. A to bude podľa mňa platiť naprieč verejnou správou, pretože nielen Slovensko IT, ale aj ostatní dodávatelia budú chcieť doručiť niečo raz za kvartál a nie raz za tri-štyri roky,“ reagoval na otázku Živé.sk.

Na margo organizačnej štruktúry považuje za dôležité, aby sa prispôsobila špecializáciou na to, čo bude firma prevádzkovať.

„Musíme si povedať, ktoré sú silné stránky. Slovensko IT chceme ako integrátora jednotlivých našich systémov. To bude musieť reflektovať samotné postavenie a nastavenie Slovensko IT,“ priblížil Bezek v reakcii na dotaz Živé.sk.

Ohľadom modernizačného projektu okolo portálu Slovensko.sk Bezek spresnil, že prebiehajú finálne inštalácie, takže všetko má fungovať do konca roka. No skutočný stav ukáže testovanie a nasadenie do ostrého produkčného prostredia. O detailoch zdržania realizácie projektov bližšie povedal v aktuálnom veľkom rozhovore pre Živé.sk.

Ďalej Bezek na tlačovej konferencii avizoval aj chystané spustenie aktivácie aplikácie Slovensko v mobile za pomoci NFC čipu v občianskom preukaze, čo je novinka objednaná už pred rokom.

Posilnenie kapacít pre kyberbezpečnosť

Bezek uviedol, že pred Slovenskom stojí výzva naplniť ciele Európskej komisie v oblasti digitálnej transformácie.

Za dôležité považuje rozbehnutie projektu vzdelávania v kybernetickej bezpečnosti. „Pomôže nastaviť bezpečnosť verejnej správy, ktorá drží najpodstatnejšie dáta, či už ide o zdravotnícke dáta alebo dáta občanov ako takých,“ spresnil. Nadviazať na to majú výzvy na budovanie kompetenčných centier, aby sa téme kybernetickej bezpečnosti dal dôraz, aký si zaslúži a Slovensko v nej nezaostávalo, popisuje Bezek.

Rozbehnutia sa dočkal projekt postavenia úvodného uzla kvantovej komunikačnej technológie a podarilo sa vo vládnej sieti Govnet nasadiť hardvér. Namiesto kupovania služby a prenájmu tak zariadenia vlastní už priamo štát a môže poskytovať internetové pripojenia pre štátne inštitúcie. Projekt začal už pred nástupom súčasného vedenia rezortu a v júni NASES deklaroval, že sú v druhej polovici inštalácie uzlov. Nová vládna sieť zároveň zvyšuje úroveň bezpečnosti v prevádzkovom prostredí a nie je to len presun virtuálneho prostredia, opisoval zástupca riaditeľa agentúry Martin Sulík v našom rozhovore.

Živé.sk sa pýtalo aj na kauzu možného odpočúvania Govnetu. Ide o vyše tri roky starý zásah v priestoroch NASESu a popritom predchodcu MIRRI – úradu vicepremiéra pre informatizáciu – aj úradu vlády, pri ktorom malo byť dôvodom podozrenie z prítomnosti zariadení na skopírovanie a preposielanie prenášaného signálu. Minister Balík len zopakoval, že vyšetrovanie prebieha, nezasahujú do neho a nemajú aktuálne informácie.

Balík zároveň konštatoval, že na MIRRI pracuje 1 200 zamestnancov, z čoho asi 200 spadá pod Národnú agentúru pre sieťové a elektronické služby.

Od mája podľa jeho slov uskutočnili viaceré personálne a štyri organizačné zmeny, keďže štruktúra bola neprehľadná a len minister priamo zodpovedal za riadenie osem alebo deväť sekcií, čo vnímal ako nemanažovateľné. S mikromanažmentom preto podľa svojich slov skončili a preradili ich pod štátnych tajomníkov.

Spomenul aj spriechodnenie a stransparentnenie rozhodovacích procesov a odstránenie duplicitných úkonov v rozhodovaní, ktorých malo byť „naozaj neúrekom“.

„Menili sme aj viaceré personálne nominácie, aj v oblasti eurofondov. Snažili sme sa dosiahnuť, aby niektorí úradníci, ktorí sú zodpovední za čerpanie eurofondov na Slovensku, už nikdy o týchto prostriedkoch na Slovensku nerozhodovali,“ povedal Balík s vierou, že súčasné nastavenie ministerstva ostane aj do budúcnosti – procesne a personálne má byť nastavené tak, aby sa nástupcovia mohli venovať práci.

„Je to diametrálne odlišná organizácia ako tá, ktorú Richard Raši viedol pred predchádzajúcou vládou,“ vyhlásil súčasný šéf MIRRI.

Štátna tajomníčka zodpovedná za regionálny rozvoj Barbora Lukáčová dodala, že v eurofondoch sa štát zaoberal procesmi a systému a vôbec nie výsledkami. Želá si, aby nástupcom na MIRRI záležalo na tom, kam a komu idú peniaze a ako veľmi tým pomôžu jednotlivým samosprávam. Menej sa má už z jej pohľadu koncentrovať na procesy a otázku vyčerpania peňazí.

Mikromanažment kritizoval už bývalý štátny tajomník

Keď z funkcie štátneho tajomníka na MIRRI odchádzal Marek Antal, k vtedajšej ministerke Veronike Remišovej napísal, že sa s ňou názorovo absolútne nestretli. „Môj pohľad bol strategický a reformný – a ten sa s jej autokratickým mikromanažmentom nemohol ocitnúť v zhode,“ komentoval v lete 2021.

Zdržanie spôsobili práve nominanti

Štát tiež v uplynulých mesiacoch spustil podporu európskych digitálnych inovačných centier (EDIH), ktoré majú pomáhať podnikom v zavádzaní digitálnych inovácií.

Pýtali sme sa, prečo došlo k ročnému zdržaniu. Balík konštatoval, že viaceré personálne nominácie na rezorte neboli ideálne – v prostredí eurofondov ani Plánu obnovy a odolnosti.

„Práve tieto personálne nominácie mali zodpovednosť za dopad na meškanie pri spriechodnení niektorých investícií, medzi ktoré patrí superpočítač aj EDIH-y,“ vysvetlil s tým, že reagovali hneď 15. mája, aktuality.sk

X X X

Ceny ropy vzrástli, trhy reagujú na zmiernenie sankcií voči Venezuele

Ceny ropy zaznamenali rast, pričom cena Brentu sa vrátila nad 92 USD za barel (159 litrov).

Trhy zaregistrovali rozhodnutie USA zmierniť sankcie voči venezuelskému ropnému sektoru, na druhej strane, väčší vplyv má pokračujúci konflikt na Blízkom východe. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent dosiahla do 19.22 h SELČ 92,14 USD (87,27 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 64 centov (0,70 %). Cena americkej ľahkej ropy WTI s novembrovým kontraktom dosiahla 89,15 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje zvýšenie o 83 centov, alebo o 0,94 %.

Zrušenie sankcií USA voči venezuelskému ropnému a plynárenskému sektoru by mohlo byť spojené so slobodnejšími prezidentskými voľbami v budúcom roku, ktoré budú pod dohľadom medzinárodných pozorovateľov. Toto opatrenie by mohlo zvýšiť dennú produkciu ropy v krajine o 200-tisíc barelov, čo predstavuje zvýšenie ťažby približne o štvrtinu.

Napriek tomu analytici varujú, že venezuelská ropa je iba slabou náplasťou voči zhoršujúcej sa situácii na globálnom ropnom trhu. Ak by sa konflikt na Blízkom východe rozšíril, Venezuela by nemala kapacitu zvýšiť produkciu na dostatočnú úroveň, čo by mohlo viesť k ďalšiemu zvýšeniu cien tejto komodity, aktuality.sk

X X X

 Ceny ropy vzrástli, trhy reagujú na zmiernenie sankcií voči Venezuele

Ceny ropy zaznamenali rast, pričom cena Brentu sa vrátila nad 92 USD za barel (159 litrov).

Trhy zaregistrovali rozhodnutie USA zmierniť sankcie voči venezuelskému ropnému sektoru, na druhej strane, väčší vplyv má pokračujúci konflikt na Blízkom východe. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent dosiahla do 19.22 h SELČ 92,14 USD (87,27 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 64 centov (0,70 %). Cena americkej ľahkej ropy WTI s novembrovým kontraktom dosiahla 89,15 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje zvýšenie o 83 centov, alebo o 0,94 %.

Zrušenie sankcií USA voči venezuelskému ropnému a plynárenskému sektoru by mohlo byť spojené so slobodnejšími prezidentskými voľbami v budúcom roku, ktoré budú pod dohľadom medzinárodných pozorovateľov. Toto opatrenie by mohlo zvýšiť dennú produkciu ropy v krajine o 200-tisíc barelov, čo predstavuje zvýšenie ťažby približne o štvrtinu.

Napriek tomu analytici varujú, že venezuelská ropa je iba slabou náplasťou voči zhoršujúcej sa situácii na globálnom ropnom trhu. Ak by sa konflikt na Blízkom východe rozšíril, Venezuela by nemala kapacitu zvýšiť produkciu na dostatočnú úroveň, čo by mohlo viesť k ďalšiemu zvýšeniu cien tejto komodity, aktuality.sk

X X X

Ukrajinský parlament schválil budúcoročný štátny rozpočet, jeho polovica pôjde na obranu

Rozpočet musí parlament ešte schváliť v druhom čítaní.

Ukrajinský parlament vo štvrtok v prvom čítaní schválil rozpočet na rok 2024, z ktorého približne polovica pôjde na obranný sektor. Prioritami vlády na budúci rok sú akumulácia finančných prostriedkov na obranu a bezpečnosť a zabezpečenie rôznych druhov sociálnych dávok pre obyvateľstvo, „aby sa priblížilo víťazstvo Ukrajiny“ vo vojne s Ruskom, uviedol minister financií Serhij Marčenko. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.

Zákon o rozpočte podľa poslanca Jaroslava Železňaka predpokladá príjmy vo výške viac ako 43 miliárd eur. Výdavky budú približne dvojnásobné – na úrovni 85 miliárd eur. Ukrajina tento rok získala finančnú pomoc vo výške 32 miliárd eur. V roku 2022 to bolo 29 miliárd eur.

Marčenko minulý týždeň pre agentúru Reuters povedal, že sa u darcov objavuje „únava“, keďže vojna s Ruskom sa predlžuje. Napriek tomu chce ukrajinský minister financií pokračovať v spolupráci s medzinárodnými partnermi s cieľom získať peniaze na vyrovnanie deficitu.

Vláda Kyjeva čelí náročným hospodárskym výzvam po tom, čo minulý rok ukrajinská ekonomika zažila pokles o približne tretinu. Vojna vyhnala milióny ľudí z krajiny, poškodila logistické siete a energetický sektor, a letecké útoky zasiahli kritickú infraštruktúru. Napriek týmto problémom Kyjev optimisticky verí, že podniky sa prispôsobili novým podmienkam.

Očakáva sa, že HDP vzrastie o 4,7 percenta tento rok, a vláda plánuje hospodársky rast na približne päť percent aj na budúci rok. Financovanie obrany Kyjev zabezpečuje prostredníctvom daní, ciel a domácich pôžičiek, pričom podpora zo Západu pomáha kryť sociálne a humanitárne výdavky. Vláda už dvakrát musela zvýšiť pôvodné plánované rozpočtové prostriedky na obranu, ktoré boli stanovené na 28 miliárd eur aktuality.sk

X X X

Zatvorené hranice s Poľskom sťažujú podnikanie. Trasu si neskrátia ani kamióny s drevom

 Obchádzky majú aj sto kilometrov a vyžadujú finančnú aj časovú prípravu.

ORAVA: Zatvorené hranice s Poľskom komplikujú život oravským podnikateľom. Najväčší problém majú Oravci od Námestova smerom na západ, kde uzatvorili hraničný priechod Novoť – Glinka. Ľuďom zo Zákamenného, Krušetnice či Oravskej Lesnej to spôsobuje stokilometrové obchádzky.

Rozdelené obce, hodinové obchádzky

Rodina Františka Sivčáka prevádzkuje v Zákamennom autoservis aj záhradníctvo. Podnikateľ hovorí, že cíti veľké obmedzenie, pretože prihraničná oblasť Oravy je naviazaná na dodávateľov z Poľska. Cestovať do Glinky potrebuje pravidelne.

„Tovary, ktoré objednáme, prídu neskôr, alebo vôbec. Využívame Paczkomat, zásielkovňu na poľskej strane, kde sme každý deň chodili po nejaký tovar. Teraz to kvôli obchádzke nemôžem vybrať včas, takže už sa mi stalo, že sa zásielka vrátila naspäť odosielateľovi, čo zasa mňa zdržiava pri práci. Alebo môžem ísť sto kilometrov dookola, aby som sa tam dostal,“ popisuje.

Podnikateľ z Oravy to má za normálnych okolností do poľskej obce Glinka cez hraničný priechod v Novoti asi dvadsať minút cesty. Teraz, kvôli zákazu, je pre neho najkratšou trasou ísť zo Zákamenného cez celé Kysuce, napojiť sa na diaľničný úsek D3 v Čadci a za poľskou hranicou pokračovať po poľskej diaľnici S1 do Glinky. Cesta trvá hodinu a pol, takže obchádza sa natiahne o viac ako hodinu a má dĺžku sto kilometrov.

Druhou možnosťou je vydať sa cez Námestovo a priechod v Oravskej Polhore, ďalej cez Korbielów a Węgiersku Górku. Táto trasa je kratšia, má asi osemdesiat kilometrov, ale trvá dlhšie ako cez Kysuce: „Je to zasa horšia cesta, cez kopce, dediny, rýchlosť obmedzená na päťdesiat kilometrov za hodinu. Cesty sú na to, aby sa po nich jazdilo a nie, aby boli uzatvorené,“ popisuje.

Jeho manželka vedie miestne záhradníctvo. „Pokiaľ cestuje na tovar smerom na Bielsko-Biału, tiež musí obchádzať cez Oravskú Polhoru. Je to zachádzka a kvôli hraničným kontrolám treba rátať so zdržaniami,“ hovorí Sivčák.

Ani do Poľska, ani do Česka

Hraničnou obcou Novoť prechádza, ktorá Oravu spája s Poľskom, Kysucami, ale najmä s Českom. Oravci to majú cez uzatvorený priechod Novoť – Glinka do Česka najbližšie. Za poľskou hranicou sa v Rajczi napoja na tamojšiu diaľnicu S1, v Skalitom zídu naspäť na Slovensko a cez skalitskú oblasť majú najbližšie na hraničný priechod Svrčinovec – Mosty u Jablunkova. Podľa Františka Sivčáka je to oveľa rýchlejšie, ako cestovať z Oravy cez celé Kysuce. Teraz však iná možnosť, ako sa dostať do Česka, nie je.

Hraničný priechod Novoť – Glinka otvorili v roku 2001 po komplikáciách na poľskej strane, kedy Slováci mali všetko potrebné vybudované, no Poliaci mali s dokončením investície problémy. Povolenie na otvorenie priechodu uviazlo v byrokratickej mašinérii našich susedov a kolovalo medzi poľskými ministerstvami zahraničných vecí a dopravy. Aj keď po otvorení bolo nadšenie na oboch stranách, pretože sa zvyšoval obchodný aj turistický ruch, skutočné rozvíjanie susedských vzťahov začalo v roku 2007, kedy obe krajiny vstúpili do Schenghenu.

Komplikácie na hraniciach pocítili miestni opäť počas covidu a teraz znova kvôli ilegálnej migrácii. Dosluhujúca vládna strana Právo a spravodlivosť rozhodla z utorka na stredu 4. októbra o úplnom uzatvorení niektorých hraničných priechodov so Slovenskom. Opozícia to považovala za ťah pred voľbami, ktoré sa v Poľsku konali v nedeľu 15. októbra. Vládna ešte pred voľbami stihla opatrenia na hraniciach predĺžila do 2. novembra.

 Viazne obchod, aj bežný pohyb ľudí

Medzi úplne uzatvorené priechody patrí aj ten v Novoti. Prejsť môžu len peší. Starostu oravskej obce kvôli situácii kontaktovali aj miestni podnikatelia. „Obmedzuje to pohyb obyvateľov, pretože, kto napríklad do Česka dochádza za prácou, nemôže prejsť, kto nakupuje tovar v Poľsku, takisto. Nedostanú sa tadiaľ ani bežní občania, ktorí chcú ísť do Poľska na zubné ošetrenie,“ hovorí starosta oravskej hraničnej obce Dušan Jendrašík (nezávislý).

Podľa Jendrašíka sú takéto opatrenia pritvrdé a úplne by stačilo kontrolovať vozidlá a tie, čo sú v poriadku, pustiť ďalej. Na Orave sú úplne uzatvorené aj priechody v obciach Bobrov a Suchá Hora. V Suchej Hore tieto obmedzenia opätovne prerušili cezhraničné autobusové spoje do Poľskej republiky, ktoré tadiaľto premávali.

Zatvorené priechody na severe Oravy predlžujú trasy aj Poliakom, ktorí cez Slovensko prechádzajú do Rakúska. Hranica je prejazdná v Oravskej Polhore, no tadiaľ nemôžu ísť kamióny nad 7,5 tony. Veľké nákladiaky musia ísť cez Trstenú a Chyžné, kadiaľ musia platiť mýto.

Kamióny si trasu neskrátia

Ďalší podnikateľ z Hornej Oravy, ktorý tiež pracuje v automobilovom priemysle, hovorí, že jeho konkrétne zatvorený hraničný priechod v Novoti neobmedzil, pretože svoj tovar preberá na Slovensku. Ako znalec miestnych pomerov však tvrdí, že zatvorená hranica v Novoti a kontroly v Oravskej Polhore značne ovplyvnili vývoz dreva zo Slovenska do Poľska.

Cez Novoť či Oravskú Polhoru je cesta priamejšia, aj keď tadiaľ ťažké nákladiaky ísť nesmú. Keď však hranice nikto nestráži, chodia tade. Pravidelne na to upozorňuje aj starosta Oravskej Polhory.

„Je to taká miestna turistika, že po nociach sa tu vozí drevo zo Slovenska do Poľska. Vozia cez Glinku aj cez Oravskú Polhoru, no momentálne neprejdú. Bežne sa stáva, že keď idete ráno o tretej, stretnete na priechode Glinka – Novoť päť kamiónov, čo idú do Poľska zo slovenskej strany. Veľké kamióny by mali ísť cez Trstenú a Chyžné, lenže cez tieto malé priechody to nikto nekontroluje. Pri nákladnej doprave to pritom robí veľký rozdiel, pretože na cestách druhej triedy neplatia mýto,“ hovorí náš zdroj, ktorý chcel vystupovať v anonymite.

Ak teda kamión prejde zo Zákamenného cez Novoť, na mýte nezaplatí nič a je do pol hodiny v Poľsku. Ak musí ísť cez Trstenú, je to dlhšia trasa a ešte je aj spoplatnená.

Čas a peniaze

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenska potvrdzuje, že s Poľskou republikou máme silné obchodné väzby, kde túto výmenu tovarov a služieb zabezpečuje denne niekoľko tisíc osobných vozidiel a kamiónov.

Podľa nich zatvorenie hraníc má na samotný obchodný tranzit, ako aj cestovný ruch negatívne dôsledky, nakoľko obchádzka vyžaduje finančnú aj časovú prípravu.

„Ak mala byť cieľom zatvorenia hraníc ochrana pred utečencami, mali by sa podľa nášho názoru skôr posilniť kontroly, samozrejme s dostatočným počtom pracovníkov, tak aby tranzit či už kamiónovej dopravy, prípadne občanov, ktorí cestujú za prácou, nebol nijako ohrozený,“ zaslala stanovisko za asociáciu hovorkyňa Miriam Filová.

Podľa nich malo byť úplne zatváranie hraníc až krajným riešením, podľa nich pravdepodobne išlo o poľskú predvolebnú kampaň.

Nedeľné voľby v Poľsku síce vyhrala vládnuca strana Právo a spravodlivosť, no pravdepodobne nebude mať s kým vládnuť. Poliaci tak môžu mať novú vládu na čele s proeurópskou Občianskou koalíciou. Či budú hraničné kontroly pokračovať aj po 2. novembri, momentálne nie je známe. Poliaci ich môžu natiahnuť až na dva mesiace, aktuality.sk

X X X

Pumpovať miliardy do vysokých cien plynu už nemôžeme. Vláda ukázala, ako chce riešiť drahé energie

Ministerstvo hospodárstva predstavilo prvé kontúry pomoci s drahými energiami pre domácnosti na rok 2024. Ak by vláda neurobila nič, ľuďom by od Nového roka chodili dvojnásobné účty za plyn a cena elektriny by stúpla o 80 percent.

Druhý extrém by bol, ak by pomoc vlády bola rovnako plošná ako v tomto roku. Plné kompenzácie by boli podľa odhadov rezortu hospodárstva na úrovni 1,5 miliardy eur, najviac by išlo na dotovanie vysokých cien plynu. Takéto masívne dotácie drahých energií si už rozpočet zrejme nemôže dovoliť.

Odchádzajúci minister hospodárstva Peter Dovhun sa chce vyhnúť obom vyššie spomenutým extrémom. Preto necháva novej vláde na ministerstve súbor nástrojov, ako by kompenzácie mohli vyzerať po novom. Sú to opäť známe lego kocky, z ktorých si budúca vláda môže poskladať vlastné opatrenia. Podobné lego kocky predstavilo ministerstvo financií na ozdravenie štátnej kasy.

 Prvým nástrojom je postupné zvyšovanie cien energií, aby domácnosti nečakal od Nového roka cenový šok. Druhý nástroj je limitovaná pomoc pri plyne pre 80 percent spotreby oproti roku 2021. Princíp je jednoduchý, kto ušetrí aspoň 20 percent spotreby, enormné nárasty ceny plynu mu nehrozia. Posledným, tretím nástrojom je priama finančná pomoc pre najzraniteľnejšie skupiny.

„Prvé nástroje sú plošného charakteru, tretí sa zaoberá zvyšovaním príjmov domácnosti, tam už hovoríme o adresnosti. Tieto prostriedky by teda boli poskytované len domácnostiam, ktoré splnia isté kritériá,“ povedal štátny tajomník rezortu hospodárstva Branislav Sušil.

Na troch ilustračných príkladoch uvádza, ako by mohli nárasty faktúr vyzerať, ak by ceny stúpli postupne, teda o 20 percent. Ak máme domácnosť, ktorá využíva len elektrinu, tak predpokladaný nárast nákladov je 35 eur mesačne. Pri domácnosti, ktorá využíva plyn na kúrenie, ohrev vody a varenie a elektrinou len svieti, bude nárast 40 eur mesačne. Domácnosť napojená na centrálny zdroj tepla pocíti navýšenie faktúr maximálne o 23 eur za mesiac. Takéto nárasty sú, samozrejme, len orientačné a nastali by len v prípade, ak by sa zrealizovala limitovaná plošná kompenzácia s obmedzeným rastom cien. Rozpočet by to stálo 920 miliónov eur.

Denisa Saková (Hlas), ktorá mieri na čelo rezortu hospodárstva, už prvé stretnutia k cenám energií na ministerstve absolvovala. „Jedna z top tém, ktorá ministerku Sakovú zaujíma, sú kompenzácie cien energií,“ povedal na margo stretnutia Branislav Sušil.

 Ten neodporúča, aby sa išlo cestou, že sa nebudú zvyšovať ceny vôbec. Zásah, ktorý ponechá ceny na rovnakej úrovni, znamená, že si problém budeme prenášať do budúcnosti. Môže trvať tri až päť rokov, kým sa priblížime k trhovým cenám. Bude záležať už na novej ministerke, ktorou cestou sa pri kompenzáciách cien vyberie.

Denník zosumarizoval, ako vyzerajú tri nástroje pomoci proti enormným nárastom faktúr za energie.

1. Limitovaná plošná kompenzácia

Pri takejto forme kompenzácie by sa nepremietol celý nárast vysokých cien energií do faktúr pre domácnosti. Nárast by bol len na úrovni 20 percent. V prípade plošnej pomoci podľa Sušila rezort hospodárstva zvolil koncept „20 – 20 – 20“. Znamenalo by to, že ceny elektriny a plynu by narástli o 20 % a cena tepla o 20 eur za megawatthodinu.

 Pripomeňme, že ak by vláda neurobila nič, hrozili by pri plyne nárast až o 110 percent a pri elektrine o 80 percent. Dobrou správou ostáva, že silová zložka elektriny je na budúci rok pre domácnosti zastropovaná. Ostatné položky však porastú. Výsledná cena elektriny bude známa až koncom roka. Výhodou prvého nástroja je, že sa ľahko zavádza do praxe, motivuje k úsporám cez vyššie ceny a nastáva postupné približovanie k trhovým cenám. Jeho nevýhodou je, že ide o plošnú pomoc pre všetkých a je bez adresnosti. Rozpočet by stál ročne 920 miliónov eur.

Pri tejto forme pomoci ministerstvo hospodárstva prepočítalo na troch ilustračných príkladoch, o koľko by sa domácnostiam zvýšili faktúry za energie. Porovnáva navýšenie bez kompenzácií a s limitovanou plošnou kompenzáciou. Prvým príkladom je domácnosť v rodinnom dome, ktorá využíva iba elektrinu, teda na varenie, ohrev vody a vykurovanie. Nárast nákladov bez kompenzácii by bol v tomto prípade na úrovni 35 eur za mesiac, teda 384 eur za rok. Rovnaký nárast by bol aj pri limitovanej plošnej pomoci.

Druhý príklad je domácnosť v rodinnom dome, ktorá vykuruje plynom, využíva ho na ohrev vody a varenie. Elektrinu používa len na svietenie a bežné spotrebiče. Bez kompenzácií by platila viac o 169 eur mesačne, teda o 1 857 eur za rok. Pri limitovanej plošnej kompenzácii by to bolo 40 eur za mesiac a 446 eur za rok.

Tretím príkladom je domácnosť v byte napojená na centrálny zdroj tepla. Plyn využíva na varenie a ohrev vody. Elektrinu na bežné spotrebiče a teplo vďaka napojeniu na tepláreň. Bez kompenzácií by takáto domácnosť zaplatila mesačne o 55 eur viac, teda 601 eur za rok. Pri limitovanej plošnej kompenzácií by to bolo 23 eur mesačne, teda 251 eur za rok.

2. Limitovaná pomoc pri plyne

Druhý nástroj sa zameriava len na ceny plynu. Princíp limitovanej pomoci je v tom, že by domácnosť musela energiami šetriť. Dotovaná cena plynu by bola len pre 80 percent spotreby oproti roku 2021. Ak by domácnosť zrealizovala úsporu 20 percent, nepocítila by enormný nárast cien energií.

Ak by domácnosť neušetrila, vtedy by ceny na faktúrach pocítila. Bola by to daň za to, že domácnosť nemá záujem znižovať spotrebu. Výhodou druhého nástroja je pozitívna motivácia k šetreniu plynom, je to najlacnejšia alternatíva a dá sa spojiť s dodatočnou adresnou kompenzáciou. Nevýhodou je náročnosť na zavedenie.

3. Adresná pomoc

Tretí scenár hovorí o priamej finančnej pomoci pre zraniteľné skupiny. Ide o adresnú pomoc špecifickým odberateľom. Teda tým, ktorí to najviac potrebujú. Odhadovaná suma je 300 miliónov eur. Výhodou je, že je to adresná pomoc, ktorá efektívne alokuje verejné príspevky. Nevýhodou je to, že bude treba veľa práce na realizáciu a treba o ňu žiadať.

 Ministerstvo hospodárstva upozorňuje, že adresná pomoc môže mať niekoľko spôsobov realizácie. Prvou je pomoc pre nízkopríjmové domácnosti, napríklad tie v hmotnej núdzi či domácnosti z tretieho balíka inflačnej pomoci. Ďalšou alternatívou je pomoc pre zraniteľné skupiny. V závislosti od zvolených kritérií. Napríklad poberatelia peňažného príspevku na opatrovanie či príjemcovia pomoci v hmotnej núdzi. Treťou alternatívou je príspevok na bývanie. Dostávali by ho domácnosti podľa nákladov na bývanie. Pre takéto riešenie sú však nutné legislatívne zmeny a za taký krátky čas je prakticky nezrealizovateľné.

Kompenzačné schémy chce Hlas zachovať

Aj keď novovznikajúca vláda ešte k riešeniu drahých cien energií oficiálne nič nepredstavila, v kampani politici sľubovali voličom riešenia. Napríklad strana Hlas ešte pred voľbami avizovala, že je prvoradou úlohou silného štátu zabezpečiť, aby výdavky domácností na energie a teplo nespôsobili prepad obyvateľov do neriešiteľnej sociálnej situácie. Ubezpečovala občanov, že bude pokračovať v kompenzačných schémach, aby zabránila skokovitému nárastu cien za energie. Osobitnú pozornosť si podľa strany zasluhujú domácnosti, ktoré spadajú do definície energetická chudoba.

Otázne je, kde na drahé kompenzačné schémy získať finančné zdroje. Voľné zdroje na kompenzačné schémy by hľadala strana v nevyčerpaných eurofondoch programového obdobia 2014 až 2020 a v znížení výdavkov rozpočtu verejnej správy, ktoré sa netýkajú zvyšovania kvality života obyvateľov, povedal tesne pred voľbami pre denník Pekonomický expert strany Kamil Šaško.

Na čelo rezortu hospodárstva má namierené jeho stranícka kolegyňa Denisa Saková. Tá sa už stihla vyjadriť, že prvé stretnutia k cenám energií chce mať s predstaviteľmi štátneho SPP, distribútormi energií, so Slovenskými elektrárňami či s regulátorom. „Hneď po rokovaniach oznámim, ako budeme riešiť energie na obdobie roka 2024,“ povedala./agentury/

X X X

Toľko zarábal aj Vajda? Chorváti informovali o plate Djokovičovho trénera Ivaniševiča

Bývalý chorvátsky tenista a wimbledonský víťaz z roku 2001 Goran Ivaniševič je hlavným trénerom svetovej jednotky Novaka Djokoviča od roku 2019, keď v tejto pozícii nahradil Mariána Vajdu.

 Ubehli už štyri roky odkedy Mariána Vajdu nahradil na trénerskom poste Novaka Djokoviča Chorvát Goran Ivaniševič.

Odvtedy sa Djokovič s nový trénerom sústredil na získanie čo najväčšieho počtu grandslamových titulov a dosiahnutia historického rekordu.

To sa mu napokon podarilo na tohtoročnom Roland Garros, na ktorom si vybojoval 23. titul a o jeden prekonal Rafaela Nadala.

 Chorvátsky denník Nacional informoval o výške Ivaniševičovho príjmu, pričom okram základného platu má dostávať aj percento z lukratívnych turnajových odmien.

Chorvát si má ročne zarobiť od 300 do 500-tisíc eur a zo spomínaných odmien mu má plynúť desať percent. Djokovič tento rok na turnajoch získal 10 581 665 eur, takže Ivaniševičovi z toho pripadlo niečo vyše milióna eur./agentury/

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.