Kabinetu budú chýbať zásadné právomoci. Nová vláda môže mať problémy s posielaním zásadnejšej pomoci Ukrajine. Hlava štátu dnes v Prezidentskom paláci odvolala kabinet Eduarda Hegera a následne ho poverila dočasným vedením krajiny, čo jej vyplýva z ústavy. Pádom vlády sa výrazne posilnila pozícia prezidentky Zuzany Čaputovej.
Končiaca vláda tak do volieb bude pokračovať v predchádzajúcom zložení. Odvolaný kabinet by mal krajinu priviesť k predčasným voľbám. Takýto je názor predsedu Národnej rady Borisa Kollára aj hlavy štátu Zuzany Čaputovej. Podľa šéfa parlamentu by mali byť najneskôr v júni, no na tom ešte budú musieť strany nájsť zhodu.
Predčasné voľby chce Kollár aj prezidentka
Aj dnes pri odvolávaní vlády Zuzana Čaputová zdôraznila potrebu predčasných volieb, na ktorých by sa podľa nej mali dohodnúť najneskôr v januári budúceho roka. Dovtedy musí parlament pripraviť a presadiť ústavný zákon, ktorý by dovolil poslancom odhlasovať si skrátenie volebného obdobia. Potrebných je na to 90 hlasov.
Boris Kollár ho chce presadiť už budúci týždeň. Dnes sa preto stretol s Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim. „Mám prísľub, že budú kooperatívni a nebudú robiť problém a sú ochotní podporiť rozpočet,“ doplnil s tým, že rokovať má aj so zástupcami koalície.
Prezidentka chce, aby bol termín predčasných volieb v prvom polroku budúceho roka. „V prípade, ak k rozhodnutiu o predčasných voľbách v uvedenom termíne nepríde, pristúpim k ďalším krokom v zmysle ústavy“ zdôraznila hlava štátu Zuzana Čaputová. Prezidentka môže dnes vymenovanú dočasnú vládu aj odvolať a miesto nej vymenovať takzvanú úradnícku vládu.
Právomoci dočasného kabinetu sa teraz rozdelia v podstate do troch skupín na tie, ktoré môže naďalej vykonávať bez obmedzenia, na tie, na ktoré bude potrebovať súhlas hlavy štátu a na tie, ktoré nebude môcť vykonávať vôbec.
Čo vláda nemôže robiť
Eduard Heger a jeho dočasne poverená vláda nebude môcť podľa ústavy využiť viaceré právomoci. Asi najvýznamnejším zásahom je to, že už nebude môcť rozhodnúť o „zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky“ či o „zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky“.
Zasiahnuť to môže napríklad aj našu pomoc Ukrajine. Je totiž otázne, či by s takto obmedzenými kompetenciami mohla vláda nášmu východnému susedovi poslať takú zásadnú pomoc, ako bol napríklad systém protivzdušnej obrany S-300. Aktuálne sa napríklad rokuje o tom, že na Ukrajinu pošleme uzemnené stíhačky MiG-29.
Odvolaná vláda zároveň nemôže požiadať o vyslovenie dôvery a nebude môcť rozhodovať o udeľovaní amnestií. Celý zoznam nájdete na konci článku.
Zvláštnosťou týchto kompetencií je, že neprechádzajú na iný ústavný orgán. Skrátka ich nemôže vykonávať nikto v krajine, kým nepríde nová vláda.
Čo môže robiť len s prezidentom
Ďalšiu sériu právomocí tvoria tie, ktoré bude môcť odvolaný kabinet vykonávať len so súhlasom prezidenta. Ústava ich vymedzuje len v dvoch bodoch, no o to zásadnejších. Ten prvý sa týka vymenovania a odvolania štátnych funkcionárov a troch členov Súdnej rady.
Odvolaná vláda tak nemôže dosadzovať ani odvolávať žiadny šéfov štátnych úradov a firiem bez toho, aby im na to nedala zelenú prezidentka.
Druhá kompetencia znie síce nenápadne, ale je o to zásadnejšia. Hovorí o tom, že vláda nebude môcť rozhodnúť bez hlavy štátu „o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon”. Za nenápadnou formuláciou sa však ukrýva zásadné obmedzenie. Vláde má totiž právomoci zakotvené nielen v ústave, ale aj v zákonoch. A tie vyplývajúce zo zákona, bude musieť schváliť prezident.
Typickým príkladom je skrátené legislatívne konanie, ktoré vláda môže navrhnúť Národnej rade na základe zákona o rokovacom poriadku. Túto právomoc koalícia využívala v posledných rokoch masívnym spôsobom. Od dnes však na to bude potrebovať súhlas Zuzany Čaputovej.
Čo môže robiť aj sama
Poslednú skupinu tvoria právomoci, ktoré bude môcť Hegerov odvolaný kabinet vykonávať aj naďalej bez akéhokoľvek súhlasu.
Mnohé prámovci však vláde zostanú. Bude môcť napríklad navrhovať a na rokovaní vlády schvaľovať zákony a nariadenia.
Môže podávať návrh štátneho rozpočtu, môže rozhodovať o medzinárodných zmluvách, ktorých dojednávanie na ňu preniesol prezident. Zároveň bude môcť rozhodnúť o návrhu na vyhlásenie vojny či mobilizácie, o vyslaní vojakov na humanitárne účely či vojenské cvičenie, alebo na plnenie si našich medzinárodných záväzkov.
Odvolaná vláda môže rozhodnúť o: o návrhoch zákonov; o nariadeniach vlády; o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu; o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident Slovenskej republiky;
o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl, o návrhu na vyhlásenie výnimočného stavu a o návrhu na ich skončenie, o vyhlásení a skončení núdzového stavu;
o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prechodom zahraničných ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky;
o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas 60 dní; toto rozhodnutie vláda bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej republiky;
Odvolaná vláda môže rozhodnúť so súhlasom prezidenta o:
o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky; o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.
Odvolaná vláda nemôže rozhodnúť o:
o programe vlády a o jeho plnení; o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky; o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv podľa čl. 102 ods. 1 písm. a) na jej jednotlivých členov;
o podaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou a s ústavným zákonom;
o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky; o podaní návrhu zákona alebo iného závažného opatrenia na verejnú diskusiu; o tom, že požiada o vyslovenie dôvery; o udelení amnestie vo veciach priestupkov, aktuality.sk
X X X
Čaputová chce predčasné voľby v SR, môže naraziť na Oľano a SaS
Vymenovanie dočasnej vlády Eduarda Hegera v Prezidentskom paláci 16.12.2022Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk
Zuzana Čaputová žiada dohodu na predčasných voľbách – vyzvala politikov, aby sa najneskôr do konca januára prijali kroky, ktoré k nim povedú. Nakoľko sú predčasné voľby reálne? Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár vyzval k dohode na skorších voľbách. Eduard Heger hovorí, že prebiehajú rokovania a nechcel nič bližšie konkretizovať.
Ako to vidí SaS? Je otvorená predčasným voľbám? Pýtali sme sa Branislava Gröhlinga.
„Poďme sa porozprávať o rekonštrukcii, poďme sa po tom porozprávať o úradníckej vláde a keď nevyjdú tieto dve možnosti, tak budú na stole predčasné voľby a my zaujmeme k tomu stanovisko,” uviedol v podcaste. On sám osobne je za predčasné voľby a v rámci klubu o nich podľa neho prebieha aj intenzívna debata.
Prezidentka Zuzana Čaputová dnes v prezidentskom paláci odvolala vládu Eduarda Hegera a zároveň ho poverila dočasným vedením krajiny. Ako bude vyzerať ďalšie riadenie krajiny a aké právomoci bude mať dočasne poverená vláda?
Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka môže takáto vláda vykonávať svoj obmedzený mandát až do parlamentných volieb. V podcaste sa dozviete aj ako sa posilnia právomoci prezidentky Zuzany Čaputovej a za akých okolností môže rozpustiť parlament, aktuality.sk
X X X
Chaos padol. Nech žije chaos!
Konečne. Z menej pravdepodobného scenára sa stala realita. Vláda Eduarda Hegera v područí Igora Matoviča a Borisa Kollára padla. Zodpovedná za to však nie je žiadna mafia či skorumpovaní poslanci. Môžu si za to sami – vypomstil sa im spôsob, s akým pristupovali k dôvere od voličov. Matovičove tančeky s vlastným (ne)odstupovaním boli už iba čerešničkou na torte a potvrdením charakteru ich vládnutia.
Hlavný aktér si však buď stále neuvedomil, čo spáchal, alebo vedome ničil aj posledné zvyšky dôvery v to, že vládnuť sa dá aj rozumne. Plačovka OĽaNO po páde však naznačuje, že mu to predsa len stále nedochádza. Vraj má dôkazy o tom, že Richard Sulík korumpoval poslancov, ktoré zverejní počas volebnej kampane. Nič absurdnejšie azda už vytiahnuť ani nemohol. Buď sú to len plané reči, alebo ak nie, tak ich má dokázať ihneď a nie potom. Veď predsa aj neoznámenie trestného činu je trestným činom. Nič to. Svedčí to len o tom, že Igor sa nezmenil.
Po voľbách v roku 2020 Slovensko získalo na chvíľu nádej, že po 12 rokoch vlády arogancie a korupčného systému „našich“ ľudí príde k normalizovaniu a navráteniu dôvery v demokraciu. Všetky predpoklady (ak nerátame varovania o Igorovej povahe) štvorkoalicía na to mala. A k tomu ústavnú väčšinu. Dnes je to v koši a zodpovedný je Igor Matovič.
Nejasný osud a výsledok predčasných volieb prinesie len ďalšie bičovanie spoločenských nálad. Už teraz sa môžeme staviť, že volebná kampaň bude emocionálne nabitá a plná populistických „drístov“.
Žiaden líder však nevládne sám, ale je závislý od svojich podporovateľov. Keďže šance na zmenu správania nespratného „jokera” nemožno príliš očakávať, maslo majú na hlave zvlášť obyčajní ľudia a od Igora závislé osobnosti. Bez ich ľahostajnosti by jeho eskapády nikdy nedosiahli také absurdné rozmery. Vlastnou vinou sa tak sami vmanévrovali do stavu, ktorým neustále strašia. Bravó.
Vláda padla a nejednému občanovi padol kameň zo srdca. Konečne sa vytvoril priestor pre pokojnejší a normálnejší výkon vládnej moci. Cesta k nemu však bude ešte dlhá. Nejasný osud a výsledok predčasných volieb prinesie len ďalšie bičovanie spoločenských nálad. Už teraz sa môžeme staviť, že volebná kampaň bude emocionálne nabitá a plná populistických „drístov“. To už je však, žiaľ, súčasťou slovenského politického folklóru.
Poriadne sa teda zapášme a nerezignujme na riešenie otázok verejného záujmu. Ak sa totiž prestaneme zaujímať o politiku a spoločnosť, vládnuť nám budú aj naďalej len tí najhorší z nás. Nech je doterajšia skúsenosť s týmto cirkusom mementom toho, že na kolektívnu ľahostajnosť doplácame nakoniec všetci./agentury/
X X X
Poslanci chorvátskeho parlamentu v piatok odmietli, aby sa ich krajina zúčastňovala na výcviku ukrajinských vojakov v rámci misie EÚ. K hlasovaniu v parlamente došlo po tom, ako takéto opatrenie odmietol schváliť chorvátsky prezident Zoran Milanovič, ktorý ho označil za protiústavné. Informuje o tom TASR, ktorá čerpala z agentúr AP a HINA.
Milanovič otvorene kritizuje prístup Západu voči Ukrajine. Loboval pritom za to, aby Záhreb poskytoval Kyjevu počas ruskej invázie len humanitárnu pomoc, píše AP.
Asistenčná misia EÚ Ukrajina (EUMAM) bola vytvorená v októbri, pričom 27 krajín eurobloku má v súlade s ňou poskytnúť Ukrajine rôzne formy pomoci či výcviku. Konkrétne Chorvátsko malo v rámci nej prijať na svojom území za účelom výcviku do 100 ukrajinských vojakov, zatiaľ čo 80 chorvátski vojenskí inštruktori mali vycestovať do iných krajín EÚ, aby tam pomohli s výcvikom ukrajinských vojakov.
X X X
Ruský občan úzko spojený s Vagnerovou skupinou vedenou ruským oligarchom Jevgenijom Prigožinom bol v Stredoafrickej republike ťažko zranený pri pokuse o atentát. Prigožin bez uvedenia dôkazov pripísal zodpovednosť za výbuch Francúzsku.
X X X
Po ďalšej vlne raketových útokov na územie Ukrajiny, ktoré v piatok podnikla ruská armáda, zostane metro v Kyjeve po zvyšok dňa zatvorené, keďže jeho stanice slúžia ako kryty pre obyvateľstvo. Informovala o tom na svojom webe televízia CNN.
Technická správa kyjevského metra vysvetlila, že metro nepremáva pre výpadky v dodávkach elektrickej energie, ktoré nastali po ďalších útokoch ruskej armády na energetickú infraštruktúru na Ukrajine. Súpravy sú odstavené na staniciach metra, aby sa v prípade potreby ľudia zostupujúci do krytu mohli nájsť útočisko nielen na stanici, ale aj vo vagónoch.
Ľudia odpočívajú na stanici metra, ktorá slúži ako bombový kryt počas raketového útoku 16. decembra 2022 v Kyjeve.
K odstávkam dodávok elektrickej energie došlo podľa CNN v celej Kyjevskej oblasti. „Nemocnice a kritická infraštruktúra fungujú na generátory,“ povedal šéf vojensko-civilnej správy Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba. Ubezpečil, že prioritou je obnoviť dodávky vody a tepla.
Vo svojom statuse na platforme Telegrame Kuleba spresnil, že „v dôsledku masívneho útoku bol poškodený objekt kritickej infraštruktúry a deväť súkromných domov v rôznych okresoch“ Kyjevskej oblasti. Dodal, že jedna osoba bola vážne zranená.
X X X
Obyvateľov anektovaného polostrova Krym stíhaných za trestné činy transportujú do kolónií v Rusku. Informuje o tom spravodajský portál Sky News s odvolaním sa na ukrajinský mediálny projekt Grati.
Grati na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že jedného seniora z Krymu odsúdili na dva roky v trestaneckej kolónii v Dagestane, republike na juhu Ruska, za znesvätenie pohrebiska ruského vojaka. Ďalšieho obyvateľa odsúdili na dva a pol roka za protivojnové letáky a tiež ho poslali do kolónie mimo polostrov. Do väzení v Rusku poslali najmenej sedem obyvateľov Krymu. Sky News pripomína, že sa tieto informácie nepodarilo potvrdiť.
X X X
Jedna či viac ruských striel pri ostreľovaní Ukrajiny dopadli v okolí Volgogradu na juhu európskej časti Ruska, uviedol na svojom webe denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na očité svedectvá na sociálnych sieťach. Miestne médiá píšu o dopade „neidentifikovaných lietajúcich objektov“, ktoré zasiahli polia, lesopark a jednu kôlňu. Úrady mlčia.
„Je to hrôza, všetky stromy to zmietlo. Valia sa tu nejaké drôty a dosky (s plošnými spojmi) a ešte ďalšie súčiastky. Spadlo to zhora,“ opísal svoje dojmy jeden z očitých svedkov.
Ukrajinská pravda odhadla, že úlomky sa podobajú strelám s plochou dráhou letu s veľkým doletom Ch-101/Ch-102, ktoré sú súčasťou výzbroje ruských strategických bombardérov Tu-95 a Tu-160. Podľa dostupných informácií strela označená Ch-101 je vyzbrojená konvenčnou hlavicou, zatiaľ čo Ch-102 nesie hlavicu jadrovú. Denník dodal, že Rusi pri dnešnom vzdušnom útoku proti Ukrajine použili 76 striel, z ktorých 72 bolo Ch-101, Kalibr a Ch-22, a štyri riadené letecké rakety.
Podľa ukrajinských novín sa objavili aj dohady, že pri Volgograde dopadli strely bez bojových hlavíc, odpaľované na zmätenie protivzdušnej obrany, pretože inak – s bojovými hlavicami – by napáchali oveľa väčšie škody.
X X X
Európska komisia a ukrajinská vláda podpísali dohodu o podpornom balíku vo výške 100 miliónov eur na rekonštrukciu a obnovu školských zariadení poškodených v rozsiahlej ruskej vojne proti Ukrajine. Ako referuje oficiálny web výkonného orgánu Európskej únie (EÚ), podpora na Ukrajinu poputuje prostredníctvom humanitárnych partnerov EÚ a čiastočne ako rozpočtová podpora pre vládu Ukrajiny.
Komisia vyčlenila približne 14 miliónov eur z aktuálneho kontraktu s poľskou rozvojovou bankou „Bank Gospodarstwa Krajowego“ na nákup školských autobusov a bezpečnú prepravu ukrajinských detí do školy. Komisia tiež spustila celoeurópsku kampaň solidarity za darovanie školských autobusov pre Ukrajinu prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany EÚ. Celkovo je momentálne na ceste z EÚ a jej členských štátov približne 240 autobusov.
X X X
Piatkové ruské útoky poškodili deväť „zariadení na výrobu energie“, uviedol ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko. Nešpecifikoval však, na ktorých miestach. Minister povedal, že poškodenie rozvodní viedlo k obmedzeniu výroby elektriny v zariadeniach na výrobu jadrovej energie. Informuje o tom spravodajský portál televízie CNN.
Haluščenko tiež skonštatoval, že situácia s elektrinou v Charkive bude náročná. Starosta mesta Ihor Terechov na komunikačnej platforme Telegram už skôr informoval, že úplne prišli o elektrinu.
Dodávky elektriny sú podľa Haluščenka nemožné pre 50 percent odberateľov. Už skôr štátna energetická spoločnosť Ukrenerho oznámila, že po ruských útokoch aktivovala svoj „núdzový režim“. Medzi ciele podľa Ukrenerho patria „tepelné elektrárne, vodné elektrárne a rozvodne hlavných sietí s napätím 330–750 kilovoltov“.
X X X
Heger vládne v obmedzenom režime. Čo bude ďalej? Čaputová chce predčasné voľby, Kollár hľadá 90 hlasov
Po páde menšinovej vlády Eduarda Hegera sa každý pýta, čo bude ďalej. Väčšina lídrov vrátane prezidentky Zuzany Čaputovej sa zhoduje na tom, že je potrebné sa čím skôr dohodnúť na predčasných voľbách. Kým pred hlasovaním o vyslovení nedôvery sa špekulovalo najmä o septembri, dnes už politici hovoria inak. K volebným urnám by sme mohli pristúpiť už v máji alebo v júni. Je to možné? A čo bude s januárovým referendom, ktoré inicioval opozičný Smer?
Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) a predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina).
Parlament mal rokovať už v piatok, no podpredseda parlamentu Peter Pčolinský prerušil schôdzu do pondelka aj pre neprítomnosť predkladateľov. V rokovacej sále sedelo ráno len zopár poslancov. Dodal, že do pondelka by sa mal dohodnúť ďalší postup medzi lídrami politických strán, čo potvrdil aj predseda parlamentu a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár. „Do pondelka by sa situácia mohla ujasniť a mohli by sme prerokovať body, na ktorých bude všeobecná dohoda,“ povedal Pčolinský.
Značka „hľadá sa 90 poslancov“
Práve dohoda na predčasných voľbách bude kľúčová. Kollár vyzýva všetkých, aby čím skôr zmenili ústavu a mohli si tak skrátiť volebné obdobie, na čo je potrebných 90 hlasov. Problémom by mohol byť postoj OĽaNO, ale aj SaS. Liberáli síce vládu s pomocou ostatných odvolali, no ich plán je trošku chaotický. Nechcú predčasné voľby, boli by za novú vládu, v ktorej však byť nechcú. Aj preto je takmer nemožné zostaviť novú sedemdesiatšestku. Ako teda Kollár zabezpečí 90 hlasov na schválenie zmeny ústavy? „Tým, že ich získam. Samozrejme, že mám plán,“ povedal Kollár. „Ak neprejde novela ústavy, nebudú žiadne predčasné voľby a prezidentka si dá svoju úradnícku vládu,“ dodal Kollár s tým, že chce, aby na budúci týždeň bola schválená zmena ústavy k predčasným voľbám a aj štátny rozpočet.
Kollár a Heger chcú rozpočet na budúci týždeň.
Upozornil, že po štvrtkovom večernom rozhovore s prezidentkou Zuzanou Čaputovou má od hlavy štátu úlohu zabezpečiť najneskôr do konca januára úpravu ústavy, ktorá by dovolila poslancom skrátenie volebného obdobia. Využije na to predstavený návrh z dielne Sme rodina, avizuje však pozmeňovací návrh. „Umožní, aby toto rozhodnutie o zmene ústavy mohlo byť prijaté aj uznesením poslancov,“ vysvetlil. Pozmeňovací návrh už predtým predložila aj Mária Kolíková.
K tomuto kroku by mohlo teoreticky dôjsť ešte na decembrovej schôdzi, prípadne hneď v úvode januárovej, ktorá sa začína až na konci prvého mesiaca nového roka. „Ak by sa tak stalo trebárs aj v tom januári, akonáhle sa to objaví v Zbierke zákonov, v podstate na druhý deň môžeme 90 hlasmi schváliť skrátenie volebného obdobia a vyhlásiť predčasné voľby,“ upozornil Kollár.
V parlamente je okrem návrhu Sme rodina aj návrh Tomáša Tarabu, ten však odmietala SaS a niektorí ďalší poslanci. Koalícia sa ešte vo štvrtok snažila predísť pádu tým, že Kollár navrhol v úvode rokovania poslancom predradiť pred hlasovanie o nedôvere hlasovanie o novele ústavy, ktorá by umožnila vyhlásiť predčasné voľby zákonom či referendom. Práve to bola podmienka Tomáša Tarabu na to, aby vládu spolu s kuffovcami podržali. Kvôli hlasom Jany Žitňanskej a Juraja Šeligu to však neprešlo, keďže Šeliga odmietol akékoľvek dohody s Tarabom. Koalícii tak plán na záchranu nevyšiel. Za reálny Kollár považuje termín na prelome mája a júna. „Ja sa zhodujem v termíne predčasných volieb s pani prezidentkou,“ vyhlásil.
Čaputová chce predčasné voľby čo najskôr
Prezidentka po odvolaní vlády Eduarda Hegera zdôraznila, že politici by mali urobiť všetko pre stabilitu a pre to, aby parlament najneskôr do konca januára prijal všetky potrebné kroky smerujúce k predčasným voľbám. „Konštatujem, že dráma, ktorú som spomenula vo svojom prejave o stave republiky, sa prejavila aj v posledných minútach vášho vládnutia,“ uviedla v príhovore po odvolaní vlády. Vzhľadom na obmedzený charakter vládnutia tejto vlády prezidentka žiada, aby boli predčasné voľby v prvom polroku budúceho roka.
Prezidentka chce predčasné voľby do júna.
V prípade, ak k rozhodnutiu o nich v uvedenom termíne nepríde, hlava štátu pristúpi k ďalším krokom v zmysle ústavy. Stíha sa termín volieb v júni alebo dokonca v máji? „Podľa platného znenia zákona č. 180/2014 Z. z. sa majú voľby do NR SR vyhlásiť najneskôr 110 dní predo dňom ich konania. Ak dobre počítam, ak by sa vyhlásili začiatkom februára, mohli by sa konať už v máji, prípadne v júni,“ zhodnotil pre Pravdu Marek Domin z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Druhou možnosťou okrem predčasných volieb teda je, že prezidentka vymenuje novú vládu ešte do riadnych parlamentných volieb, ktoré by sa konali vo februári alebo v marci 2024. „Akákoľvek novovymenovaná vláda sa však bude musieť uchádzať o dôveru NR SR, či už bude tzv. úradnícka, alebo bude vychádzať z dohody parlamentných strán. Ak dôveru nezíska, prezidentka ju odvolá a opäť poverí vykonávaním funkcie až do vymenovania (ďalšej) novej vlády. Tento postup sa, teoreticky, môže opakovať až do riadnych volieb,“ vysvetľuje Domin.
Strana SaS deklarovala, že jej ide skôr o rekonštrukciu, než o predčasné voľby, no ako sme spomínali, ich plán je chaotický a nová vláda mýtus. Úradnícku vládu odmietol aj Kollár a strany Smer či Hlas. Neprahne po nej ani Čaputová, ktorá preferuje predčasné voľby. Strana SaS bola naklonená odkladu hlasovania a možno i stiahnutiu návrhu na vyslovenie nedôvery vláde, tento scenár však zhatil postoj ministra financií Igora Matoviča pri podávaní demisie, ktorú vytrhol z rúk pracovníka kancelárie prezidentky. Šéf liberálov sa nebojí, že by pád vlády stranu poškodil a zopakoval, že SaS nie je za predčasné voľby, ale preferuje buď rekonštrukciu vlády, alebo kabinet zložený z odborníkov. Podľa neho tieto možnosti ešte nie sú „mimo hry“.
Prezidentka v piatok odvolala menšinovú vládu Eduarda Hegera a zároveň ju podľa ústavy musela dočasne poveriť vykonávaním funkcie v obmedzenom rozsahu, keďže ide o odvolanú vládu a nie vládu v demisii. „A to až do vymenovania novej vlády, avšak s obmedzenými právomocami. Niektoré nebude môcť vláda vykonávať vôbec, niektoré len s predchádzajúcim súhlasom prezidentky,“ uviedol Domin.
A čo referendum?
Otázkou ostáva, čo sa stane s referendom, ktoré iniciovala strana Smer. Zdá sa, že strana Roberta Fica to má podchytené pozmeňovacím návrhom Borisa Suska a Martina Nemkyho (obaja Smer). „Prezident Slovenskej republiky nevyhlási referendum alebo zruší referendum vyhlásené podľa odseku 1, pred konaním referenda na návrh petičného výboru,“ píše sa v návrhu s dodatkom, že navrhované doplnenie ústavy reaguje na potrebu vyplývajúcu zo situácie, ak dôjde k zmene ústavného textu v NR SR, „obsahom ktorého je právna úprava, ktorá je predmetom už vyhláseného referenda“.
Ide o pozmeňovací návrh k návrhu Tomáša Tarabu o skrátení mandátu poslanca uplynutím skráteného volebného obdobia na základe platného referenda o skrátení volebného obdobia parlamentu. Podpredseda parlamentu Juraj Blanár uviedol, že v prípade, ak nedôjde k dohode v parlamente, jedinou možnosťou zvrátiť to je referendum, ak bude platné. Kollár zatiaľ nevidí možnosti, ako referendum zrušiť. Podľa ústavného právnika Domina však vzhľadom na podmienku nadpolovičnej účasti bude referendum pravdepodobne neplatné. „V takom prípade sa naň bude (právne) hľadieť, ako keby nebolo,“ uviedol. V prípade, že by platné bolo a ak by parlament ešte pred referendom sám zmenil ústavu tak, že by bolo možné skrátiť volebné obdobie vlády, bolo by potrebné skúmať, respektíve porovnať zmenu prijatú v NR SR a zmenu, ktorá by vyplývala z referenda.
„Ak by obsahovo malo ísť o rovnakú zmenu ústavy, problém by v zásade nebol a bolo by možné výsledky referenda interpretovať tak, že občania vlastne potvrdili zmenu Ústavy, ktorú medzičasom prijala NR SR,“ skonštatoval Domin. Ak by sa obsahy zmeny ústavy v NR SR a jej zmeny v referende líšili, v zásade by malo platiť to, čo prijali občania v referende. „Keďže výsledky referenda sú záväzné a majú (tiež) silu ústavného zákona. Ťažko sa však exaktne vyjadriť, keďže vôbec nie je známe, akú zmenu ústavy presne parlament prijme,“ dodal s tým, že v tomto prípade by bolo ideálne, aby parlament počkal na výsledky referenda a zmenu ústavy schvaľoval až potom.
Odvolaná vláda vykonáva právomoci v obmedzenom rozsahu
Oproti „normálu“ sa podľa vedúceho Katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave Mariána Gibu právomoci vlády rozdelia do troch skupín
také, ktoré aj po odvolaní vláda vykonáva sama, tak ako doteraz; také, ktoré už nemôže vykonávať vôbec; také, na ktorých vykonanie potrebuje predchádzajúci súhlas prezidenta – sem spadá napríklad vymenovanie/odvolanie troch členov Súdnej rady a všetky právomoci, ktoré vláde nevyplývajú z ústavy, ale z bežných zákonov – čo je do počtu pomerne veľká skupina (napr. zo zákona o rokovacom poriadku NR SR vyplýva, že vláda môže požiadať parlament, aby určitý návrh zákona prerokoval v skrátenom konaní – v tomto režime by mohla parlament o to požiadať len so súhlasom prezidentky; potom sú tam vymenovania rôznych štátnych funkcionárov a ďalšie veci, ktorých výpočet by bol dlhý)./agentury/
X X X
Ceny ropy v piatok klesli o viac než dve percentá
Dôvodom bolo prehĺbenie obáv z recesie, ktoré spôsobilo aj ďalšie oslabenie na akciových trhoch potom, čo dôležité centrálne banky signalizovali, že budú pokračovať v sprísňovaní menových politík.
Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v januári sa v piatok o 18.57 h SEČ predával po 74,07 USD (69,75 eura). To bolo o 2,04 USD alebo o 2,68 percenta menej ako vo štvrtok na konci obchodovania na newyorskej komoditnej burze.
Februárový kontrakt na severomorskú ropnú zmes Brent v piatok podvečer zlacnel o 2,36 USD alebo o 2,91 percenta a o 18.57 h SEČ sa predával po 78,85 USD za barel. Oba referenčné druhy sa už vo štvrtok oslabili približne o dve percentá. Dôvodom bolo posilnenie dolára a zvýšenie úrokových sadzieb v Európe, aktuality.sk
X X X
Šéf vagnerovcov žiada vyhlásenie Francúzska za štát podporujúci terorizmus
Jevgenij Prigožin, šéf ruskej polovojenskej organizácie nazývanej Vagnerova skupina, vyzval na zaradenie Francúzska medzi štáty podporujúce terorizmus. Reagoval tak na piatkový výbuch, ktorý zranil ruského predstaviteľa v Stredoafrickej republike (SAR).
Prigožin bez uvedenia dôkazov pripísal zodpovednosť za výbuch Francúzsku, informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry AFP.
Výbuch bomby doručenej v balíku v piatok ráno ťažko zranil riaditeľa ruského kultúrneho centra v metropole SAR Bangui Dmitrija Sytyja. Podľa Prigožina nie je isté, či Sytyj útok prežije. O záchranu jeho života bojujú v miestnej nemocnici ruskí lekári.
Vyšetrenie metód
Podľa televízie Sky News je Dmitrij Sytyj popredným predstaviteľom Vagnerovej skupiny. Šéf vagnerovcov tvrdí, že za útokom na ruského predstaviteľa v SAR — bývalej francúzskej kolónii — stojí Francúzsko.
„Požiadal som ruské ministerstvo zahraničných vecí o iniciovanie procesu vyhlásenia Francúzska za štát podporujúci terorizmus,“ uvádza sa v Prigožinovom vyhlásení, ktoré zverejnila jeho firma Concord. Zároveň vyzval na dôkladné vyšetrenie „teroristických metód Francúzska a jeho západných spojencov — USA a ďalších“.
Ruská ambasáda v Bangui opísala piatkový výbuch ako pokus o zabitie generálneho riaditeľa tamojšieho Ruského domu, ktorý bol so zraneniami prevezený do nemocnice. Kto je za útok zodpovedný, veľvyslanectvo neuviedlo. Rezort diplomacie v Moskve označil výbuch balíka s bombou za „zločinný skutok“, ktorého cieľom bolo poškodiť vzťahy Ruska so Stredoafrickou republikou.
Vyhrážky smrťou
Prigožin, ktorého pre cateringové služby poskytované Kremľu volajú Putinovým kuchárom, tvrdí, že v zásielke adresovanej riaditeľovi ruského centra v Bangui bol odkaz tohto znenia: „Toto je pre teba od všetkých Francúzov, Rusi odídu z celej Afriky“. Podľa Prigožina Sytyj dostal už v novembri zásielku, v ktorej sa mu vyhrážali smrťou jeho syna žijúceho vo Francúzsku.
V posledných rokoch rastie v nepokojnej Stredoafrickej republike ruská vojenská prítomnosť. V roku 2018 tam Moskva vyslala vojenských inštruktorov a o dva roky neskôr stovky príslušníkov polovojenských oddielov, aby pomohli vláde SAR v boji proti povstalcov.
Podľa Francúzska a OSN ide o členov Prigožinovej Vagnerovej skupiny, ktorí bojujú za ruské záujmy aj na Ukrajine, v Sýrii či Líbyi a sú obviňovaní z účasti na násilnostiach a rabovaní, aktuality.sk
X X X
Občiansko-demokratická platforma okolo Budaja odchádza z klubu OĽANO
Občiansko-demokratická platforma odchádza z klubu OĽANO, potvrdil poslanec Národnej rady (NR) SR Kristián Čekovský. O dôvodoch a ďalších krokoch plánujú informovať v pondelok (19. 12.).
Bežne informovať aj o ďalších krokoch. Nie je to tajomstvo už,“ povedal Čekovský pre TASR na margo ich odchodu. Nepovedal zatiaľ, koľkí poslanci klub opúšťajú, ani či s nimi pôjdu aj iní ministri okrem šéfa envirorezortu Jána Budaja. Dodal, že platforma má desať členov.
Občiansko-demokratickú platformu, ktorá má predstavovať liberálne krídlo hnutia OĽaNO, založili v októbri po odchode SaS z vlády desiati poslanci. Patria do nej Kristián Čekovský, Róbert Halák, Monika Kozelová, Anna Mierna, Anna Remiášová, Jaromír Šíbl, Tomáš Šudík, Jarmila Vaňová a Vladimír Zajačik./agentury/
X X X
Rušenie účtov novinárov je hrozbou pre demokraciu, tvrdia Reportéri bez hraníc
Medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) odsúdila „svojvoľný spôsob“ spravovania sociálnej siete Twitter, ktorý začal uplatňovať jej nový majiteľ Elon Musk.
Svoje kritické stanovisko zverejnila po tom, ako Twitter zrušil účty viacerým novinárom. „Rozhodnutie Twitteru zakázať účty viacerých novinárov dokazuje, že svojvoľný spôsob spravovania tejto platformy predstavuje vážnu hrozbu pre demokraciu,“ uvádza sa vo vyhlásení RSF, organizácie monitorujúcej slobodu tlače vo svete. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Podľa Reportérov bez hraníc sa niektorí z novinárov, ktorým boli zrušené twitterové účty, nedopustili ničoho zlého, len kritizovali konanie Elona Muska. On sám však tvrdí, že títo žurnalisti monitorovali jeho rodinu a tým ohrozovali jej bezpečnosť.
Len v priebehu piatka boli bez predchádzajúceho varovania z Twitteru odstránené účty niekoľkých novinárov z televízie CNN a denníkov The New York Times and The Washington Post. Títo novinári predtým zverejnili príspevky, v ktorých informovali o odstránení ďalšieho z účtov, ktorý monitoroval lety Muskovho súkromného lietadla.
Generálny tajomník RSF Christophe Deloire vyzval na okamžité obnovenie uvedených novinárskych účtov, ktorých zrušenie označil za „kafkovskú nočnú moru“. Zdôraznil, že internetové sociálne siete treba dostať pod kontrolu prostredníctvom demokratických mechanizmov skôr, než sa demokracia stane obeťou ich „rozmarov“.
Spôsob, akým Elon Musk pristupuje k spravovaniu Twitteru, označil RSF za „katastrofu“ pre uplatňovanie práva na informácie. „Cenzúra novinárov a vytvorenie nových pravidiel, ktoré vychádzajú v ústrety rozmarom šéfa, nie sú prejavmi zdravého internetového informačného prostredia,“ píše sa vo vyhlásení Reportérov bez hraníc, aktuality.sk
X X X
Dostal košom od FIFA. Zelenskyj chcel hovoriť pred finále MS vo futbale
Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) zamietla žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby sa pred finále MS vo futbale medzi Argentínou a Francúzskom predstavil fanúšikom vo videu na štadióne.
Na Ukrajine už takmer desať mesiacov prebieha vojnový konflikt a Zelenskyj plánoval využiť finále MS na vyslanie mierového posolstva. Ukrajinský prezident často využíval veľké športové podujatia aj politické stretnutia na prejavy.
Podľa zdroja CNN nastalo v prezidentskej kancelárii prekvapenie po tom, ako ich žiadosť o vystúpenie pred ostro sledovaným zápasom dostalo negatívnu odpoveď.
„Mysleli sme si, že FIFA chce využiť svoju platformu pre väčšie dobro,“ povedal pre CNN nemenovaný zdroj. Ohľadom tejto veci majú medzi Ukrajinou a FIFA naďalej prebiehať rokovania.
Tento krok Zelenského nie je prekvapujúci. Často využíva významné medzinárodné udalosti na zdôraznenie krívd a udalostí, ktoré sa v tomto roku dejú na Ukrajine. Vystúpil napríklad na udeľovaní hudobných cien Grammy či stretnutí G-20.
Po začatí invázie na Ukrajinu vo februári zakázali FIFA a UEFA Rusku účasť na medzinárodných futbalových podujatiach./agentury
X X X
Očarujúca princezná Kate vzala do kostola svoju ‚idylickú‘ rodinku. Čo tvrdé slová od Harryho a Meghan? Tie všetci ignorujú!
Iba pred pár dňami zverejnili tradičnú vianočnú pohľadnicu, na ktorej vyzerajú ako idylická rodina. Vo štvrtok večer sa v Londýne princ William s princeznou Kate a dvoma z troch svojich detí objavili vo Westministerskom opátstve a ponúkli pohľad na idylku takpovediac zblízka.
Princ William, princ z Walesu, jeho manželka Kate, princezná z Walesu a ich deti princ George a princezná Charlotte prišli do Westministerského opátstva na vianočnú omšu spojenú s koncertom Together At Christmas.
„Kate, milujeme ťa, Kate, Kate,“ kričali podľa portálu Hellomagazine.com fanúšikovia monarchie, medzi ktorými za posledné roky narástol predovšetkým počet priaznivcov Catherine Middletonovej, manželky princa Williama a budúcej britskej kráľovnej.
Dnes držiteľka oficiálneho titulu princezná z Walesu nesklamala, prišla elegantná a očarujúca v bordovom kabáte, so žiarivým úsmevom, zdravila fotografov, potom zástupcov cirkvi a nezabudla sa prihovoriť ani vystupujúcim umelcom, ktorí počas bohoslužby zaspievali koledy.
Špeciálna omša, na ktorej vystupujú s vianočnými koledami mnohí renomovaní britskí speváci, je práve pod patronátom 40-ročnej Kate a pozývala na ňu už pred pár dňami na svojom Instagrame. Podporu však dostala od celej kráľovskej rodiny, keďže na podujatí Together At Christmas sa zúčastnil aj kráľ Karol III. s manželkou Camillou, či sesternice princa Williama, princezné Beatrice a Eugenie s manželmi a ďalší členovia kráľovskej rodiny. Catherine podporila aj sestra Pippa Middleton s manželom a mama Carole Middleton, pričom obe dámy volili podobnú farbu kabáta ako princezná Catherine.
Princ William, princ z Walesu, jeho manželka Kate, princezná z Walesu a ich deti princ George a princezná Charlotte prišli do Westministerského opátstva na vianočnú omšu spojenú s koncertom Together At Christmas.
Pozornosť sa opäť v tento deň sústreďovala aj na to, akú náladu prejavia členovia monarchie. V rovnaký deň totiž Netflix zverejnil ďalšie tri epizódy z dokumentu Harry & Meghan, ktoré priniesli nepríjemné obvinenia smerom voči kráľovskej rodine. Napríklad v jednom z nich princ Harry hovorí o tom, že bol šokovaný a prekvapený, keď videl, ako jeho brat William na neho zúrivo kričí po tom, čo oznámil rozhodnutie vzdať sa kráľovských povinností.
Kráľovská rodina však celú kauzu tvrdo a systematicky ignoruje a ku dokumentu o odídenom princovi a jeho manželke sa nevyjadrujú. Namiesto toho ponúkli vo štvrtok chlácholivý a priam idylický obrázok súdržnej rodiny. Platilo to v prípade Kate a Williama, ktorých sprevádzala aj princezná Charlotte a princ George, ale tiež v prípade kráľa a kráľovnej manželky či ostatných členov.
Slávnostná bohoslužba, ktorá bola venovaná pamiatke kráľovnej Alžbety II., bude odvysielaná na obrazovkách ITV na Štedrý večer.
X X X
Posledný mohykán veľkého Španielska. Kapitán v reprezentácii skončil
Španielsky futbalista Sergio Busquets potvrdil koniec reprezentačnej kariéry. Posledným duelom defenzívneho stredopoliara FC Barcelona v drese „La Furie Roja“ bolo osemfinále MS v Katare.
V osemfinále nepremenil Busquets v záverečnom rozstrele jedenástku a Španielsko vypadlo senzačne s Marokom (0:0 pp, 0:3 na 11 m).
Busquets nastúpil za národný tím v 143 zápasoch, v ktorých dal dva góly. V roku 2010 získal s reprezentáciou titul majstra sveta, o dva roky neskôr sa stal aj majstrom Európy.
V Katare plnil úlohu kapitána a bol posledný hráč, ktorý zostal v tíme od triumfu na svetovom šampionáte v JAR. Informáciu priniesla agentúra AP.
„Rád by som vám oznámil, že nastal moment, keď sa lúčim s národným tímom. Bolo pre mňa cťou reprezentovať a pomôcť ho pozdvihnúť vyššie, na majstrov Európy a sveta,“ napísal na sociálnych sieťach.
„Bol mi cťou byť kapitán a odohrať toľko úspešných zápasov a vždy sa snažiť vydať zo seba to najlepšie,“ napísal uviedol 34-ročný Španiel./agentury/