Bankrot, násilie a politická neistota ukazujú, že Brusel sa rozpadá. Rad strelieb súvisiacich s drogami so smrteľnými následkami v srdci mesta, kde sídli inštitúcia EÚ, ukázal, ako hlboko Brusel klesol: bankrot, násilie a zločiny sú takmer na dennom poriadku, napísal denník Politico. Len za prvý mesiac a pol tohto roku si 11 strelieb vyžiadalo životy dvoch ľudí a ďalšie štyri osoby utrpeli zranenie. Násilnosti pritom neustávajú. Ďalšia streľba so zranenými sa odohrala tento týždeň.

Útoky, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi nemysliteľné, podľa bruselského denníka ukazujú úpadok mesta a odhaľujú zúfalú potrebu silného politického vedenia. Brusel ale žiadne nemá. Po voľbách v minulom roku totiž zatiaľ žiadna vláda nevznikla.

 Belgická politická štruktúra je veľmi zložitá a pripomína podľa Politica labyrint. Vo viacvrstvovom systéme vlády má každá úroveň svoje politické právomoci a často ju sužujú vnútorné boje.

 Belgičania si volia svojich zástupcov ako do celoštátneho parlamentu, tak do regionálnych snemov, ktoré reprezentujú metropolu Brusel a jednotlivé jazykové oblasti, teda Flámsko a Valónsko. Všetky tri regióny majú svoje vlastné vlády zodpovedné za záležitosti, ako je bývanie, doprava a hospodárska politika.

Keď jednotlivé vlády fungujú, funguje aj všetko ostatné, keď ale nie, dochádza k paralýze. A práve v bruselskom regióne je táto paralýza obrovská vzhľadom na to, že deväť mesiacov po voľbách sa politici stále dohadujú a vláda je v nedohľadne.

 Problémy na politickej úrovni sa ale prejavili nielen v koordinácii boja proti zločinu, ktorý sužuje Brusel. Hrozí tiež oneskorenie, pokiaľ ide o stavbu sociálneho bývania a veľkých infraštruktúrnych projektov.

 Dotácie, napríklad pre charitatívne organizácie, mimovládne organizácie a kultúrne projekty, sú zmrazené, napísal bruselský server. Rovnako tak je zahalené neistotou financovanie centier sociálnej starostlivosti, polície a miestnych úradov. „Verejný dlh sa hromadí takmer rovnako rýchlo ako vrecia s odpadkami na špinavých uliciach,“ dodáva Politico.

Štrajky odborov, učiteľov, zamestnancov vo verejnej či ďalšej doprave, ale aj zamestnancov technických služieb a odvozu komunálneho odpadu sa v Bruseli odohrávajú takmer každých 14 dní. Počas štrajku nefunguje takmer žiadna verejná doprava a práve ani odvoz odpadkov, vrecia s nimi preto zostávajú často aj niekoľko dní na uliciach.

„V stávke je skutočne prežitie Bruselu ako mesta,“ citoval bruselský denník jedného z belgických poslancov Christopha De Beukelaera.

 Akonáhle bude mať belgická metropola svoje vedenie, výzvou číslo jedna pre ňu bude dostať pod kontrolu bruselské výdavky. Dlh hlavného mesta teraz predstavuje viac ako 14 miliárd eur, bez započítania 1,6 miliardy eur z tohto roku. Belgický denník Bruzz spočítal, že deficit – teda rozdiel medzi tým, čo mesto utratí a zarobí – sa každý deň zvyšuje o štyri milióny eur.

Centristická politická strana Les Engagés navrhla znížiť platy bruselských politikov o 30 percent, kým nezostavia vládu, a o 40 percent, pokiaľ vláda nebude hotová do júna.

Zatiaľ posledným variantom sa zdá byť menšinová vláda. Aj jej vznik ale podľa mnohých nie je reálny, pretože by následne potrebovala súhlas parlamentnej väčšiny ako pre svoj vznik, tak aj pre každé jednotlivé rozhodnutie, ktoré prijme. Aj keď by to nebolo ideálne, „menšinová vláda by bola stále lepšia ako žiadna vláda,“ uviedol europoslanec z centristickej strany Christophe De Beukelaer.

Zatiaľ čo flámsky hovoriaci obyvatelia prevažujú nad frankofónnymi Valónmi v Belgicku ako celku, v Bruseli je to naopak. Bruselská vláda však musí mať zastúpenie z oboch jazykových skupín. Na oboch stranách sa pritom musia jednotlivé skupiny politických zoskupení dohodnúť na vzájomnej spolupráci, než uzavrú plnohodnotnú koaličnú dohodu.

Situácia v Bruseli teraz stroskotala na tom, že francúzsky hovoriaci socialisti odmietli vládnuť s flámskymi nacionalistami zo strany Nová flámska aliancia (N-VA) súčasného belgického premiéra Barta de Wevera.

Zatiaľ čo Belgicko je rozdelené do troch regiónov, samotný Brusel je rozdelený na 19 štvrtí. Každá má svojho starostu a tí riadia šesť policajných zborov spadajúcich pod celý región, uviedol server Politico.

Aj vzhľadom na nárast zločinnosti a nedávne streľby súvisiace s obchodom s drogami sa už objavujú hlasy, že je potrebné tieto sily zlúčiť. Predseda frankofónneho liberálneho Reformného hnutia (MR) Georges-Louis Bouchez dokonca už pohrozil, že ak sa Brusel „nevzchopí“, mohol by sa dostať pod kontrolu federálnej vlády./agentury/

X X X

 Americký viceprezident naznačuje optimizmus v otázke ukončenia vojny na Ukrajine

 Viceprezident Vance v Ríme diskutoval s premiérkou Meloniovou o obchodných rokovaniach medzi Talianskom, USA a EÚ, pričom zdôraznil potrebu riešiť aktuálne otázky.

Americký viceprezident J.D. Vance v piatok počas návštevy Talianska vyjadril optimizmus v súvislosti s ukončením vojny na Ukrajine. Talianskej premiérke Georgii Meloniovej zároveň povedal, že ju o vývoji rokovaní bude informovať, píše TASR podľa správ agentúr AFP a ANSA.

„Chcem premiérku informovať o niektorých rokovaniach medzi Ruskom, Ukrajinou a tiež o niektorých záležitostiach, ktoré sa stali za posledných 24 hodín,“ upresnil Vance. „Nebudem predbiehať, no cítim optimizmus ohľadom toho, že sa nám, dúfajme, podarí ukončiť vojnu, túto veľmi brutálnu vojnu,“ skonštatoval viceprezident podľa AFP.

Premiérka Meloniová prijala Vancea v Ríme deň po tom, čo sa aj v jeho prítomnosti stretla s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome. „Je mi cťou privítať viceprezidenta Spojených štátov J.D. Vancea… Vo Washingtone sme včera mali fantastické stretnutie,“ vyhlásila predsedníčka vlády.

Rokujú aj o vzájomných vzťahoch

Vance povedal, že piatkové rozhovory sa zameriavajú na „vzťahy medzi oboma krajinami“ a tiež na obchodné rokovania medzi Talianskom a USA, no aj s EÚ. „Musíme sa venovať niektorým otázkam,“ doplnil Vance.

Po bilaterálnom stretnutí s Meloniovou plánuje americký viceprezident Vance absolvovať predĺžený pracovný obed s premiérkou a talianskym ministrom zahraničných vecí Antoniom Tajanim a ministrom dopravy Matteom Salvinim.

Počas štvrtkových rozhovorov Trump pochválil premiérku, ktorá sa snaží sprostredkovať dialóg medzi USA a EÚ, píše ANSA. Obaja lídri spoločne vyjadrili aj optimizmus, že sa podarí dosiahnuť dohodu o clách Washingtonu. Meloniová počas stretnutia so šéfom Bieleho domu tiež povedala, že Taliansko plánuje zvýšiť svoje výdavky na obranu na dve percentá HDP. Rím to podľa jej slov oznámi na najbližšom summite NATO, aktuality.sk

X X X

 USA predstavili nové prístavné poplatky pre všetky lode spojené s Čínou

 Spojené štáty zavádzajú nové prístavné poplatky pre čínske lode, aby podporili domáci lodiarsky priemysel a obmedzili čínsku dominanciu v sektore.

Spojené štáty vo štvrtok (17. 4.) večer predstavili nové prístavné poplatky pre lode vyrobené a prevádzkované Čínou. Cieľom je podporiť domáci lodiarsky priemysel a obmedziť dominanciu Číny v tomto sektore. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Tento krok sa opiera o vyšetrovanie, ktoré začala ešte predchádzajúca vláda a prichádza v čase eskalácie obchodnej vojny medzi USA a Čínou, čo by mohlo ešte viac zvýšiť napätie.

„Lode a lodná doprava sú životne dôležité pre americkú ekonomickú bezpečnosť a voľný tok obchodu,“ uviedol americký obchodný zástupca Jamieson Greer vo vyhlásení, v ktorom oznámil nové poplatky. Väčšina z nich začne platiť v polovici októbra.

Podľa nového pravidla sa poplatky za tonáž alebo kontajner budú vzťahovať na každú plavbu lode spojenej s Čínou, ale nie v každom prístave, ako sa niektorí v tomto odvetví obávali. Poplatok sa bude posudzovať iba päťkrát za rok a možno ho odpustiť, ak majiteľ lode zadá objednávku na plavidlo vyrobené v USA.

Priemysel upadol

Lodiarsky priemysel v USA mal po druhej svetovej vojne dominantné postavenie vo svete, postupne však začal upadať a teraz predstavuje len 0,1 % celosvetovej produkcie. V tomto sektore teraz dominuje Ázia, pričom Čína stavia takmer polovicu všetkých lodí a je pred Južnou Kóreou a Japonskom. Podľa údajov OSN tieto tri ázijské krajiny sa podieľajú viac ako 95 % na stavbe civilných lodí.

Za lode prevádzkované v Číne a lode vyrobené v Číne sa budú platiť rozdielne poplatky, pričom oba sa budú v nasledujúcich rokoch postupne zvyšovať. V prípade čínskych lodí sa poplatok začína na 18 USD (15,84 eura) za čistú tonáž (NT) alebo 120 USD za kontajner. To znamená, že loď s 15.000 kontajnermi môže zaplatiť obrovský poplatok 1,8 milióna USD.

Peking v piatok varoval, že nové poplatky budú „škodlivé pre všetky strany“. „Zvyšovanie globálnych prepravných nákladov naruší stabilitu globálnych výrobných a dodávateľských reťazcov, zvýši inflačný tlak v Spojených štátoch a poškodí záujmy amerických spotrebiteľov a podnikov,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien. „V konečnom dôsledku sa im nepodarí oživiť lodiarsky priemysel v USA,“ dodal.

Americké skupiny, ktoré zastupujú približne 30 priemyselných odvetví, v marci vyjadrili obavy z rizík, ktoré by takéto poplatky mohli predstavovať pre ceny dovážaných produktov., aktuality.sk

X X X

 Extrémne počasie v Taliansku, Francúzsku a Švajčiarsku si vyžiadalo štyri obete

 V Alpách napadlo až meter snehu, lavíny a záplavy spôsobili tragédie, uzavreté cesty a výpadky elektriny vo Francúzsku, Taliansku a Švajčiarsku.

Najmenej štyri obete si vyžiadalo extrémne počasie sprevádzané lejakmi a v horských oblastiach aj výdatným snežením, ktoré od štvrtka sužovalo časti Talianska, Francúzska a Švajčiarska. V niektorých oblastiach Álp medzitým zaznamenali až meter nového snehu. Informovali o tom v piatok agentúry DPA a AFP, píše TASR

Pri meste Vicenza v Benátsku našli v piatok telá 64-ročného muža a jeho 33-ročného syna, ktorí išlo pomáhať so záchrannými prácami po prudkých lejakoch, ich auto však strhol prúd vody. Vo štvrtok našli 92-ročného muža mŕtveho v jeho zaplavenom dome v regióne Piemont, oznámili hasiči. Už vo štvrtok našli záchranári neďaleko Turína v regióne Piemont telo 92-ročného muža v jeho zatopenom dome.

Vo francúzskom lyžiarskom stredisku Val Thorens utrpela žena infarkt po tom, ako ju zasypala lavína, informovali miestni predstavitelia. V obci Tignes úrady obyvateľom nariadili, aby zostali doma, keďže v noci tam napadalo viac ako 1,1 metra snehu.

Krajiny uzavreli mnohé cesty

Vo viacerých francúzskych regiónoch dosiahlo lavínové nebezpečenstvo najvyšší stupeň, v dôsledku čoho boli viaceré lyžiarske strediská zatvorené. Hoci sneh v apríli nie je v Alpách výnimočný, množstvo, ktoré napadlo za niekoľko hodín, bolo nezvyčajné a prekvapilo úrady a obyvateľov.

Husto snežilo aj vo vyššie položených oblastiach Švajčiarska. Zimné stredisko Zermatt je naďalej ťažko prístupné a na mnohých miestach nie je elektrina. Okrem toho sú stále uzavreté dôležité cesty ako Simplonský priesmyk či tunel pod priesmykom Grosser St. Bernhard. Vo štvrtok napadlo v niektorých oblastiach viac ako pol metra nového snehu, čo zvýšilo hrozbu pádu lavín. Vo švajčiarskom meste Sion tiež vyzvali 36 000 ľudí, aby nevychádzali von.

Vo všetkých troch krajinách boli uzavreté mnohé cesty vzhľadom na popadané stromy a riziko zosuvov. Do tunela Mont Blanc medzi Francúzskom a Talianskom zakázali vstup ťažkým nákladným vozidlám, ktorých desiatky tak tak uviazli na diaľnici A43. Zasiahnutá bola aj železničná doprava a v jednom čase bolo bez elektriny vyše 3300 domov vo Francúzsku a 5000 domácností v Taliansku.

Extrémne počasie spôsobilo aj výpadky dodávok elektriny. Dočasne zostalo bez prúdu viac ako 3300 domácností vo Francúzsku a okolo 5000 v Taliansku., aktuality.sk

 X X X

Iránsky premiér pred jadrovými rokovaniami spochybnil zámery USA

 USA požadujú úplné zastavenie obohacovania uránu, čo Irán označil za nerealistické a protichodné stanovisko.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyjadril pochybnosti o zámeroch Spojených štátov deň pred plánovaným druhým kolom rokovaní Teheránu a Washingtonu o jadrovej dohode. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a ANSA.

„Napriek tomu, že máme vážne pochybnosti o zámeroch a motiváciách americkej strany, sa na zajtrajších rokovaniach zúčastníme,“ povedal Arákčí v Moskve v rámci tlačovej konferencie s rezortným partnerom Sergejom Lavrovom. Počas návštevy odovzdal Arákčí aj pozvanie pre šéfa Kremľa Vladimira Putina na návštevu Iránu, píše agentúra TASS.

Lavrov vyhlásil, že Moskva je „pripravená zohrať akúkoľvek úlohu, ktorá bude pre Irán užitočná a zároveň bude akceptovateľná pre Spojené štáty“. Minister tiež zdôraznil, že prípadná dohoda by sa mala týkať len jadrovej otázky. „Toto je základný bod. Tí, ktorí sa snažia zaťažovať rokovania nejadrovými otázkami a vytvárať tak veľmi riskantnú situáciu, ho musia vziať do úvahy,“ dodal. Rusko od začiatku vojny na Ukrajine prehĺbilo svoje vzťahy s Iránom, pripomína AFP.

Druhé kolo nepriamych rokovaní s osobitným vyslancom USA pre Blízky východ Steveom Witkoffom sa uskutoční v sobotu v Ríme za účasti ománskych sprostredkovateľov. „Cieľom je dosiahnuť ďalší pokrok na ceste k férovej, zaväzujúcej a udržateľnej dohode,“ citovala Arákčího štátna agentúra IRNA. „Sme plne pripravení dosiahnuť mierové riešenie pre iránsky mierový jadrový program,“ tvrdí šéf diplomacie Iránu podľa AFP.

Dohoda je v prípade realistických požiadaviek možná

Prvé rozhovory sa viedli v Ománe a išlo aj o prvé diskusie na vysokej úrovni, odkedy prezident USA Donald Trump odstúpil od jadrovej dohody z roku 2015. Podľa dohody sa zmiernili sankcie uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán v reakcii na odstúpenie USA v roku 2018 prestal dodržiavať dohodu a výrazne napredoval v jadrovom vývoji.

IRNA informovala, že vplyv Iránu v regióne a jeho jadrové kapacity, ktoré západné krajiny dlhodobo kritizujú, patria k témam, o ktorých sa podľa Teheránu „nebude diskutovať“. Witkoff v utorok vyhlásil, že Irán musí v rámci prípadnej jadrovej dohody úplne zastaviť obohacovanie uránu. Pôvodne požadoval, aby sa Irán vrátil na úroveň obohacovania stanovenú dohodou z roku 2015, ktorá hovorí o hranici 3,67 percenta. Iránsky šéf diplomacie odsúdil to, čo nazval „rozporuplnými a protichodnými stanoviskami“.

„Ak preukážu vážny zámer a nebudú klásť nerealistické požiadavky, dosiahnutie dohôd je možné,“ dodal Arákčí počas tlačovej konferencie.

Izrael v piatok zopakoval svoj neochvejný záväzok zabrániť Iránu získať jadrové zbrane a uviedol, že má jasný postup, ako to dosiahnuť. „S premiérom Benjaminom Netanjahuom a všetkými príslušnými úradmi sme sa zaviazali prijať jasný postup, ktorý zabráni Iránu získať jadrové zbrane,“ upresnil izraelský minister obrany Jisrael Kac., aktuality.sk

X X X

Na poľskej hranici s Bieloruskom zadržali tento rok menej prevádzačov

 Napriek opatreniam s príchodom teplejšieho počasia opäť narastá počet prípadov. Niektoré mali aj tragický koniec.

Počet prevádzačov zadržaných na hranici Poľska s Bieloruskom v tomto roku naznačuje možný výrazný pokles v porovnaní s rokom 2024, uviedol v piatok predstaviteľ poľského ministerstva vnútra. TASR o tom informuje na základe správy tlačovej agentúry PAP.

Poľská pohraničná stráž od začiatku roka do 6. apríla 2025 zadržala 80 prevádzačov, pričom vlani zaznamenala takmer 600 takýchto prípadov, uviedol námestník ministra vnútra Wieslaw Szczepaňski pre verejnoprávny rozhlas. Väčšina zadržaných bola ukrajinského a bieloruského pôvodu, no boli medzi nimi aj Poliaci a Gruzínci.

Tieto čísla sú podľa Szczepaňského výsledkom rozhodnutia vlády vytvoriť na hranici s Bieloruskom nárazníkovú zónu a pozastaviť právo žiadať o azyl. Napriek hlásenému poklesu sa však počty prípadov začali znova zvyšovať po príchode teplejšieho počasia.

Niektoré prípady mali tragický koniec. Začiatkom apríla našli v rieke Bug ľudské telo, uviedol Szczepaňski s tým, že išlo o dôsledok konania „zahraničných služieb“, ktoré úmyselne vháňajú migrantov do vody, aby boli nútení prekročiť rieku. Dve ďalšie telá objavili poľskí pohraničníci v utorok v Lubelskom vojvodstve hraničiacom s Ukrajinou a Bieloruskom., aktuality.sk

X X X

 Nemecké firmy sú pod tlakom, očakávajú rušenie tisícov pracovných miest

 Prieskum odhalil, že 35 % nemeckých firiem plánuje prepúšťanie. Vysoké náklady a clá USA zhoršujú situáciu.

Viac ako tretina nemeckých firiem očakáva v tomto roku rušenie pracovných miest. Ukázali to v piatok výsledky prieskumu Nemeckého ekonomického inštitútu (Institut der deutschen Wirtschaft, IW). TASR o tom informuje na základe správy DPA.

Na prieskume sa zúčastnilo približne 2000 spoločností a uskutočnil sa medzi marcom a aprílom 2025, v období, keď nemecká ekonomika založená na exporte čelí hrozbe agresívnej colnej politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Podľa prieskumu 35 % firiem predpokladá, že zníži počet zamestnancov, zatiaľ čo len 24 % plánuje zamestnať viac ľudí. Tieto výsledky sú však pozitívnejšie ako výsledky predchádzajúceho jesenného prieskumu, keď 38 % podnikov predpovedalo, že bude prepúšťať a iba 17 % očakávalo nábor nových ľudí.

Priemyselný sektor je pesimistický

Piatková štúdia odhalila, že firmy v priemyselnom sektore boli pesimistickejšie ako v službách, pričom 42 % z nich očakávalo zníženie počtu zamestnancov v porovnaní s 21 %. „Nemecký priemysel naďalej trpí geopolitickými konfliktmi a tomu zodpovedajúcou slabou globálnou ekonomikou,“ uvádza sa v správe. Vysoké náklady na energiu, reguláciu a prácu tiež oslabujú konkurencieschopnosť, a tým aj podnikanie nemeckých spoločností, tvrdí štúdia.

USA zaviedli clá vo výške 25 % na oceľ, hliník a automobily a plošné clá vo výške 10 % na zvyšný dovoz. Okrem toho Trump minulý týždeň oznámil recipročné clá pre obchodných partnerov, ktoré odložil o 90 dní s výnimkou ciel pre Čínu. Tie zdvihol na kumulatívnych 145 %.

„Colná vojna predstavuje enormný tlak na podnikanie,“ povedal riaditeľ kolínskeho inštitútu Michael Grömling. „Rozmary Donalda Trumpa prichádzajú v nevhodnom čase a sú ťažkou skúškou pre nemeckú ekonomiku,“ dodal, aktuality.sk

X X X

 Nový americký veľvyslanec v Japonsku verí v rýchlu dohodu o clách

George Glass, nový veľvyslanec USA v Japonsku, začína svoju misiu v čase napätých rokovaní o clách, ktoré môžu zasiahnuť japonskú ekonomiku a globálny obchod.

Nový americký veľvyslanec v Japonsku George Glass pricestoval v piatok do Tokia a vyjadril optimizmus, že jeho krajina a jej kľúčový ázijský spojenec dosiahnu dohodu na rokovaniach o colných sadzbách. TASR o tom informuje na základe správy AP.

Glass, podnikateľ známy svojou minulosťou v oblasti financií, investičného bankovníctva a technológií, prichádza v čase, keď Washington a Tokio rokujú o colných opatreniach prezidenta Donalda Trumpa, ktoré vyvolali na celom svete obavy z ich vplyvu na ekonomiku a svetový obchod.

Do Tokia pricestoval deň po prvom kolo rozhovorov o clách vo Washingtone. Po skončení obe krajiny uviedli, že sa pokúsia čo najrýchlejšie dosiahnuť dohodu a usporiadajú druhé kolo koncom tohto mesiaca. Trump sa spolu so svojimi najvyššími ekonomickými poradcami, ministrom financií Scottom Bessentom a ministrom obchodu Howardom Lutnickom, stretol v Bielom dome s japonskou delegáciou.

Mnohé krajiny sa snažia o dohody

Krajiny na celom svete sa snažia dosiahnuť dohodu s USA, ktoré zaviedli clá vo výške 25 % na dovoz ocele, hliníka a áut z celého sveta a plošné clo vo výške 10 % na zvyšný dovoz. Okrem toho Trump pohrozil recipročnými clami pre obchodných partnerov, ktoré majú v prípade Japonska dosiahnuť 24 %. Zatiaľ ich však odložil na 90 dní, aby umožnil rokovania.

Japonský premiér Šigeru Išiba povedal, že clá zasiahnu japonskú ekonomiku a ochladia investície japonských spoločností v USA. Obe strany by sa preto mali snažiť o urovnanie. Trump tiež tlačí na Tokio, aby ďalej zvyšovalo svoje výdavky na obranu a znášalo viac bremena za hosťovanie približne 50 000 amerických vojakov, keďže spojenci posilňujú vojenskú spoluprácu. Túto otázku otvoril počas rokovaní o colných sadzbách s Japonskom.

Glass vo výbore Senátu pre zahraničné vzťahy v marci prisľúbil, že bude viesť „tvrdé rozhovory“ o clách a znížení obchodného deficitu USA s Japonskom. Japonsko, dlhoročný spojenec USA, je jednou z prvých krajín, ktoré začali rokovať o clách s Washingtonom. Ďalší americkí spojenci ich rokovania pozorne sledujú. Glass, ktorý nastupuje do práce v pondelok (21. 4.), nespresnil, ako by mohol pomôcť Tokiu a Washingtonu urovnať ich nezhody., aktuality.sk

X X X

 Veľký potravinový reťazec sťahuje z predaja nebezpečnú potravinu. Mnohí ju jedia najmä cez sviatky. Hrozí nákaza vírusom, ktorý môže spôsobiť vracanie a hnačky

Počas dnešného Veľkého piatku, keď si kresťania tradične odopierajú mäso a siahajú po rybách a morských plodoch, prichádza nepríjemná správa. Jeden z veľkých potravinových reťazcov na Slovensku preventívne sťahuje z predaja potravinu, ktorá môže byť kontaminovaná nebezpečným Norovírusom.

 Spoločnosť METRO Cash & Carry SR potvrdila, že ide o výrobky dodané firmou Valencia Trading Office SL. Mikrobiologické testovanie totiž odhalilo prítomnosť vírusu, ktorý spôsobuje prudké žalúdočné a črevné problémy, často sprevádzané vracaním a hnačkami.

Podľa informácií reťazca sa rizikové produkty predávali v období od 10. apríla do 15. apríla 2025, pričom ide o konkrétne šarže. Spotrebitelia, ktorí si tieto mrazené plody mora zakúpili, sú vyzvaní, aby ich nepoužívali a okamžite vrátili do ktorejkoľvek prevádzky METRO.

 Kontaminovaná potravina vírusom.

„V prípade, že nie ste z akéhokoľvek dôvodu schopný predajný doklad predložiť, pre urýchlenie pri vrátení výrobku požiadajte obsluhu zákazníckej recepcie o výnimočné vystavenie duplikátu dokladu,“ informuje Petra Bártová, vedúca oddelenia kvality METRO Cash & Carry SR.

Odborníci upozorňujú, že Norovírus patrí medzi vysoko nákazlivé patogény, ktoré sa rýchlo šíria a môžu spôsobiť výrazné zdravotné ťažkosti, najmä u detí, seniorov a ľudí s oslabenou imunitou.

Reťazec sa za vzniknutú situáciu ospravedlnil a ubezpečil zákazníkov, že ochrana ich zdravia je preň najvyššou prioritou. Stiahnutie výrobku z predaja považuje za preventívne opatrenie a garantuje, že spolupráca s dodávateľom bude dôkladne prehodnotená./agentury/

X X X

Objavilo sa ďalšie ohnisko slintačky a krívačky 40 kilometrov od slovenských hraníc

Nákaza slintačky a krívačky sa objavila na ďalšej farme dobytka v Rábsko-mošonsko-šopronskej stolici, tentoraz v obci Rábapordány zhruba 40 kilometrov od slovenských hraníc. Podľa servera infostart.hu to potvrdil vo štvrtok maďarský minister pôdohospodárstva István Nagy, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

 Šéf agrorezortu Richard Takáč (Smer) po nedeľnom zasadnutí Ústredného krízového štábu odkázal poľnohospodárom, že v prípade zistení o nedodržiavaní nariadení Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR nebudú tieto farmy finančne kompenzované, ak by boli postihnuté slintačkou a krívačkou. Povedal tiež, že kontroly už odhalili tri farmy, ktoré nedodržiavajú opatrenia.

Po obciach Kisbajcs, Levél, Darnózseli a Dunakiliti bola prítomnosť vírusu zistená aj na piatom mieste, pripomenul minister. Oznámil, že zaviedli okamžité opatrenia a 600 kusov dobytka na farme Rábapordány bude najskôr zaočkovaných a následne v súlade s protokolmi utratených.

Nagy informoval, že prebieha epidemiologické vyšetrovanie, v rámci ktorého hľadajú prípadné nedostatky v opatreniach a preverujú aj možné kontaktné farmy.

 Na Slovensku sa objavila nákaza v polovici marca na troch farmách dobytka. Z tohto dôvodu maďarský hlavný veterinárny lekár nariadil sčítanie zvierat na farmách s chovom ošípaných, hovädzieho dobytka, oviec a kôz prakticky vo všetkých obciach Malého Žitného ostrova. Odvtedy sa opatrenie v Maďarsku sprísnilo a už aj domáci chovatelia hospodárskych zvierat museli utratiť svoje zvieratá.

Pre slintačku a krívačku, ktorej ďalšie ohnisko bolo potvrdené 26. marca v obci Levél, boli následne uzavreté všetky malé hraničné priechody medzi Slovenskom a Maďarskom. Na veľkých hraničných priechodoch, ako sú Rajka, Medveďov, Komárno a Štúrovo, boli umiestnené dekontaminačné brány a brody./agentury/

X X X

 Benátky zvyšujú vstupný poplatok pre jednodňových turistov na 10 eur

 Benátky zaviedli zvýšený vstupný poplatok na 54 dní v roku, čo je takmer dvojnásobok oproti minulému roku.

Turisti, ktorí pricestujú do Benátok na jeden deň, budú musieť od piatka platiť vstupný poplatok v dvojnásobnej výške. Oproti piatim eurám, ktoré Benátky vyberali vlani po spustení skúšobnej fázy, tak za jednodňovú návštevu mesta zaplatia desať eur. Informovala o tom agentúra DPA.

Poplatok platí na všetky dni do prvého májového víkendu a následne každý víkend od piatka do nedele do konca júla. Benátky tak budú v tomto roku vyberať od jednodňových turistov zvýšený poplatok 54 dní, čo je takmer dvojnásobok počtu dní, počas ktorých vyberali vstupný poplatok v minulom roku. Návštevníci budú musieť ešte pred návštevou mesta získať QR kód online a stiahnuť si ho do svojho mobilu.

Benátky zaviedli vstupný poplatok v hodnote päť eur v apríli minulého roka. Stali sa tak prvým mestom na svete, ktoré zaviedlo vstupný poplatok pre jednodňových turistov. Podľa údajov z októbra minulého roka počas testovacieho obdobia celkovo 485.000 turistov obohatilo mestskú pokladnicu zhruba o 2,4 milióna eur. Jednodňoví turisti, ktorí si vstup do mesta zarezervujú viac než tri dni vopred, budú aj ďalej platiť pôvodný poplatok v hodnote piatich eur, zatiaľ čo tí, ktorí zaplatia na poslednú chvíľu, budú mať poplatok v dvojnásobnej výške., aktuality.sk

X X X

 Maďarský premiér očakáva obchodnú dohodu s USA do šiestich mesiacov

 Maďarský premiér Orbán rokuje s USA o ekonomických dohodách, ktoré by zmiernili dopad 25-percentných ciel na autá a podporili zotavovanie ekonomiky.

Maďarsko očakáva, že do šiestich mesiacov podpíše obchodnú dohodu s USA, ktorá by mu mohla pomôcť kompenzovať vplyv ciel prezidenta Donalda Trumpa. Uviedol to vo štvrtok (17. 4.) neskoro večer pre web www.ot.hu maďarský premiér Viktor Orbán. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Automobilový priemysel v Maďarsku, ktoré je členom Európskej únie (EÚ), je kľúčovou hybnou silou ekonomiky, ale čelí americkým clám vo výške 25 %, zatiaľ čo krajina zápasí s pomalším zotavovaním ekonomiky, než sa očakávalo. Vláda sa pritom snaží obmedziť infláciu pred voľbami v roku 2026.

„Rokujeme s Američanmi o ekonomických otázkach, ktoré by boli pre nás výhodné. Clá budú pre nás negatívne, ale rokujeme o iných ekonomických dohodách, aby sme tieto (clá) kompenzovali,“ povedal Orbán v rozhovore pre www.ot.hu bez ďalších podrobností.

Americký prezident Donald Trump a talianska premiérka Giorgia Meloni vo štvrtok vyjadrili presvedčenie, že Spojené štáty a Európa budú schopné dosiahnuť obchodnú dohodu pred koncom Trumpovej 90-dňovej pauzy v prípade tzv. recipročných ciel pre niektoré krajiny, vrátane EÚ ako celku. EÚ už čelí 25-percentným dovozným clám na oceľ, hliník a autá a plošným clám vo výške 10 % na všetok ostatný tovar. Minulý týždeň Trumpova administratíva stanovila EÚ recipročné clá vo výške 20 %, ktoré vzápätí odložila na 90 dní, aby dala priestor rokovaniam., aktuality.sk

X X X

 Európski cestujúci si nesmú do Británie priniesť 2 veci: Za porušenie je pokuta až 6000 eur

Spojené kráľovstvo od polovice apríla 2025 dočasne zakázalo cestujúcim z Európy privážať do krajiny mäsové a mliečne výrobky. Tento krok prichádza ako reakcia na nárast prípadov slintačky a krívačky na európskom kontinente.

 Každý, kto bude mať pri sebe pri príchode zakázané produkty, ich bude musieť odovzdať colným orgánom alebo budú zabavené a zničené.

V najvážnejších prípadoch hrozí pokuta až do výšky 5 000 britských libier (približne 5 845 eur).

Koho sa zákaz týka?

Zákaz platí pre všetkých cestujúcich prichádzajúcich z krajín Európskej únie a Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA) – teda zo Švajčiarska, Nórska, Islandu a Lichtenštajnska. Nevzťahuje sa na Severné Írsko, Jersey, Guernsey ani ostrov Man.

 Čo všetko je zakázané?

Do Spojeného kráľovstva momentálne nie je povolené privážať žiadne mäso z hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných a kôz, ako ani mliečne výrobky určené na osobnú spotrebu. Zákaz sa týka napríklad:

syrov, salám a sušeného mäsa, surového mäsa, sendvičov s mäsom či syrom.

A to aj v prípade, že ide o produkty zakúpené v bezcolných obchodoch alebo balené v obchode.

Čo je povolené?

Výnimky zo zákazu zahŕňajú: dojčenskú výživu a špeciálne lekárske potraviny v obmedzenom množstve, niektoré potraviny ako čokoláda, cukrovinky, chlieb, koláče, sušienky a cestoviny.

 Prečo Spojené kráľovstvo zaviedlo zákaz?

Spojené kráľovstvo je aktuálne bez výskytu slintačky a krívačky, a týmto opatrením chce zabrániť jej zavlečeniu z iných krajín.

Ochorenie je vysoko nákazlivé a môže byť smrteľné pre zvieratá s rozdelenými kopytami, ako sú hovädzí dobytok, ovce či ošípané.

Aj keď nepredstavuje riziko pre ľudí a mäso či mlieko z infikovaných zvierat je považované za bezpečné na konzumáciu, vláda nechce nič riskovať./agentury/

X X X

 Rozhodnutie o väzbe Bombica nepadlo, sudca prerušil výsluch

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, prerušil do soboty (19. 4.) do 13.00 h výsluch Daniela Bombica, ktorý je obvinený z extrémistickej trestnej činnosti. V piatok to potvrdila hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková. Rozhodnutie o väzbe, ktorú navrhuje prokurátor oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry SR, tak bude známe cez víkend.

 Sudca v piatok začal rozhodovanie o návrhu prokurátora oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry na vzatie Daniela Bombica do väzby z dôvodu neplnenia povinností, respektíve porušenia obmedzení, ktoré obvinenému vo februári uložil Najvyšší súd. Prokurátor ani advokát Daniela Bombica David Lindtner sa po odchode z budovy súdu k prerušeniu výsluchu nevyjadrili.

 Bombica priviezla v piatok na súd eskorta zhruba hodinu pred plánovaným začiatkom výsluchu, ktorý sa mal začať o 11.00 h. Jeho advokát David Lindtner dorazil na súd neskôr, asi po 20 minútach. Novinárom avizoval, že po rozhodnutí súdu „rozhovory poskytne iba relevantným médiám“.

Policajti Odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zadržali obvineného Daniela Bombica v stredu 16. apríla.

V minulosti boli na neho vydané tri zatýkacie rozkazy. Za prísnych bezpečnostných opatrení ho v závere januára eskortovali z Veľkej Británie na Slovensko. Prokurátor následne podal návrh na vzatie Daniela Bombica do väzby.

 Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu síce v januári konštatoval dôvodnosť vedeného trestného stíhania, avšak nezistil dôvody na vzatie obvineného do väzby. Preto ho prepustil na slobodu.

Najvyšší súd SR následne na začiatku februára rozhodoval o sťažnosti prokurátora proti tomuto rozhodnutiu a hoci skonštatoval dôvody tzv. preventívnej a útekovej väzby, nahradil ju uložením viacerých povinností a obmedzení vrátane povinnosti nosiť monitorovací náramok./agenturyú

X X XOdignoroval Šaškov rezort odborníkov? Zákon o pomoci s duševným zdravím kritizujú psychoterapeuti aj opozícia. Koalícia ho posunula do druhého čítania

Slovensko trpí vážnym nedostatkom odborníkov na terapiu v oblasti duševného zdravia, na jedného tu pripadá 15-tisíc občanov. V parlamente je preto vládny návrh zákona o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti, ktorý mal túto situáciu napraviť, ľuďom zjednodušiť prístup k pomoci a odborníkom uľahčiť prácu. No v skutočnosti takmer ničomu nepomôže, hlási drvivá časť odbornej verejnosti. Zákon dlhodobo kritizuje a s opozíciou varuje, že ak ho parlament schváli, dokonca ešte obmedzí vzdelaných expertov a terapeutov bude ešte menej. Rezort zdravotníctva mal navyše úplne odignorovať hromadnú pripomienku psychológov.

 Keď sa vládny návrh zákona chystal, pripomienkové konanie otvorilo ministerstvo zdravotníctva len na desať dní. Odôvodnilo to hroziacimi hospodárskymi škodami. Zákon je totiž súčasťou plánu obnovy a pritom platí, že ak nebol splnený aspoň jeden míľnik, prepadnúť môže celý balík peňazí z Bruselu.

Napriek tomu však odborná obec psychológov a psychoterapeutov zmeny stihla skritizovať a podať hromadnú pripomienku. Rezort zdravotníctva tieto pripomienky nevzal do úvahy, neposlal zástupcom odbornej obce ani zápisnicu z rozprového stretnutia, ktoré konalo vo februári. Návrh zákona schválila vláda a novela už prešla prvým čítaním v parlamente. Na ďalšej schôdzi by sa o ňom malo definitívne hlasovať.

 V čom je presne problém?

Kritici návrhu tento týždeň v Národnej rade (NR) SR vysvetľovali, ktoré veci im v novej legislatíve prekážajú. Ministerstvo v zákone síce navrhuje zriadiť komoru združujúcu psychológov a psychoterapeutov, čo by malo zlepšiť medzirezortnú prácu a reguláciu v tejto oblasti, no podľa odborníkov tento zámer uvádza len v úvode návrhu zákona a jeho samotné znenie v podstate dosahuje opak.

„Predkladacia správa aj dôvodová správa sú veľmi dobre napísané. Je tam pomenovaný stav nedostatku psychoterapeutov. Ale ten obsah tohto zákona je zlý. Väčšina z neho je odkázaná na regulácie v zdravotníctve, teda zdravotnícku legislatívu, a v školstve to ide svojím vlastným systémom. Čo sa týka sociálnych služieb a práce, tam zas zákon hovorí o psychoterapeutických metódach. Nie je to teda v skutočnosti zjednocujúce, ale skôr to veci komplikuje,“ vysvetlila pre Pravdu psychologička Katarína Mažárová.

Spolu s odborníkmi vládnu novelu skritizovali aj predstavitelia troch opozičných strán. Poslanec Michal Sabo (PS) upozornil, že pôvodným zámerom tejto reformy bolo zvýšenie dostupnosti odborníkov a odborníčok v psychoterapii a psychológii.

Návrh však prístup k starostlivosti zužuje a ešte starostlivosť viac uzatvára. V súčasnosti by sme terapeutov v oblasti duševného zdravia mohli podľa platnej legislatívy rozdeliť do dvoch kategórií. Prvú zastrešuje ministerstvo zdravotníctva, ide teda o psychoterapeutov, ktorých činnosť je podmienená zdravotníckym vzdelaním a certifikáciou. Do tejto kategórie spadajú napríklad klinickí psychológovia či medicínski pracovníci, teda aj psychiatri a iní lekári.

Druhú kategóriu rezort nezastrešuje a psychoterapeutická spoločnosť im činnosť povoľuje bez certifikácie. To znamená, že na rozdiel od prvej skupiny nemajú finančnú podporu zo štátu ani poisťovní. Treba pritom podotknúť, že psychoterapeutický výcvik je nadstavba k existujúcemu vzdelaniu, ktorá trvá štyri až päť rokov, teda ako ďalší vysokoškolský titul.

Do druhej kategórie patria psychoterapeuti, ktorí pred nadstavbou študovali napríklad špeciálnu pedagogiku či sociálnu prácu. Namiesto toho, aby nový zákon rozšíril výkon ich profesie, v návrhu sa ani nespomínajú, a teda sa ním táto kategória v podstate zruší.

„Je to absolútny protiklad toho, čo Slovensko pri aktuálnej pandémii duševných ťažkostí potrebuje. Je síce pravda, že ministerstvo formálne zákon pripravilo tak, aby bol splnený cieľ plánu obnovy, ale nie je splnený cieľ samotnej reformy,“ podotkol Sabo.

„Je to zákon pre zamestnania, ktoré sú v zdravotníckej legislatíve definované ako zdravotnícki pracovníci. Nie je to teda rozširujúce, ako to pôvodne malo byť,“ doplnila Mažárová.

 Na tieto fakty upozorňovala rezort v pripomienke, ktorá sa do návrhu zákona vôbec nedostala. Ministrovi zdravotníctva to pripomínala opakovane, napríklad aj minulý týždeň listom, uviedla na tlačovke.

„Pripomienka bola podaná v súlade s právnymi predpismi. Devätnásteho februára sa uskutočnilo rozporové konanie. Doteraz nám nebola poslaná zápisnica. Materiál, ktorý nám bol odoslaný, nespĺňa ani formálne, ani obsahové náležitosti zápisnice. V podstate je to prekopírované stanovisko ministerstva zdravotníctva k hromadným pripomienkam,“ opísala Mažárová.

Denník Pravda mal toto stanovisko k dispozícii. Písalo sa v ňom len stručne jednou vetou, že predkladateľ zákonov nemusí reagovať na podnety, ktoré nespĺňajú náležitosti podľa vládnych legislatívnych pravidiel. Mažárová však tvrdí, že hromadná pripomienka to naplnila.

V hromadnej pripomienke sa okrem iného žiadalo aj otvoriť vzdelávanie v psychoterapii pre sociálneho pracovníka, špeciálneho pedagóga, sociálneho pedagóga a fyzioterapeuta. Na tom kritici trvali aj počas rozporového konania.

„Nebolo navrhnuté žiadne riešenie. Vidíme porušenie legislatívnych pravidiel v tom, že v sprievodnej dokumentácii zákona nie je zmienka o tom, že nejaká hromadná pripomienka vôbec bola,“ podotkla. Tvorcovia pripomienky sa teda podľa jej názoru majú právo obrátiť na súd, no v tejto chvíli k tomu ešte nepristúpia.

A to preto, že videli aspoň nejakú snahu zo strany rezortu korigovať a opravovať niektoré detaily zákona, no zároveň si sú odborníci vedomí, že ide o súčasť plánu obnovy.

15-tisíc ľudí na jedného odborníka

Aj prezident Slovenskej komory psychológov Ján Grossman zdôrazňuje, že cieľom plánovanej zmeny bolo zvýšiť dostupnosť psychologických a psychoterapeutických služieb, ako aj umožniť výkon profesie vzdelaným odborníkom, ktorým súčasná legislatíva neumožňuje oficiálne pracovať.

„Zákon mal vyriešiť zastrešenie psychológov pod jednou strechou, uznanie vzdelania a financovanie komory. Zákon tieto zmeny neprináša,“ uviedol. Zákon však podľa neho prináša presný opak, ktorý nazval chaosom.

Zhorší sa už teraz obmedzený prístup k pomoci, ako šéfa komory doplnila jej viceprezidentka Monika Farkašová. „Občanom Slovenska by zákon v tomto znení nepomohol. Naďalej by tu bola situácia, v ktorej na 15-tisíc obyvateľov pripadá jeden psychoterapeut,“ zdôraznila. Podľa Grossmana však to nie je všetko a situácia sa aj zhorší.

„Výkon činnosti psychológov a komory bude oveľa viac neprehľadný pre odborníkov i klientov, teda občanov SR. Ministerstvu zdravotníctva odborná verejnosť opakovane predkladala pripomienky k zákonu, no ministerstvo takmer žiadne relevantné pripomienky neakceptovalo,“ dodal prezident komory.

Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) doplnila, že minister avizoval, že je otvorený dialógu o úprave návrhu v druhom čítaní. „Spoločne tu vyzývame ministra zdravotníctva, aby to neboli prázdne reči, aby splnil to, čo povedal aj v parlamente,“ vyhlásila.

„Keď hovorí komora psychológov, aby sme rozšírili rady psychoterapeutov o ďalších ľudí, koho iného máme počúvať?“ dodala na margo žiadosti umožniť psychoterapeutickú činnosť aj povolaniam mimo zdravotníckeho sektoru.

Rezort sa bráni

Ministerstvo zdravotníctva v reakcii pre Pravdu konštatuje, že na zákone o psychologickej činnosti spolupracovalo viac ako 30 odborníkov. Tvrdí tiež, že návrh berie do úvahy aj pripomienkové konanie. „Výsledný návrh zákona zodpovedá dohodnutému konsenzu, ktorý vzišiel z trojnásobného pripomienkového konania a zapracovania pripomienok dotknutých rezortov, ako aj stavovských a odborných spoločností,“ napísal nám rezort.

Nestotožňuje s názorom, že zákon pripravovali ľudia bez praxe, stojí si za tým, že rieši dlhoročný problém týkajúci sa zákazu výkonu psychologického povolania inak ako výkonom štátnej alebo verejnej správy alebo jeho výkonu ako zdravotníckeho povolania.

Napriek kritike a upozorneniam od odborníkov si rezort myslí, že vytvára „predpoklad pre rýchly nárast počtu odborníkov a skokové navýšenie dostupnosti kvalifikovanej starostlivosti o duševné zdravie“.

Žiadosti psychológov na uznávanie vzdelania, ktoré v minulosti nebolo legislatívne ukotvené, sa podľa rezortu javia ako priamo retroaktívne. „Z uvedeného dôvodu by akceptovanie požiadavky Slovenskej komory psychológov znamenalo porušenie jednej zo základných zásad právneho štátu,“ dodal rezort v stanovisku pre Pravdu./agentury/